1. februára 2001 ● Zo slovenskej tlače

Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku  neobávajú sa priznať k národnosti

1. februára

„Žijeme v slobodnejšom politickom ovzduší, je teda jasné, že sa môžeme aj slobodnejšie hlásiť k svojej národnosti,” - povedal v súvislosti so sčítaním ľudu predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS)

Ján Fuzik v rozhovore pre bratislavský denník Új Szó.

Podľa Jána Fuzika je dobré, že v rámci terajšieho sčítania sa môžu príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku prihlásiť k svojej historicky vytvorenej „dvojitej príslušnosti”. Inou otázkou je podľa predsedu CSS to, ako sa bude táto „dvojakosť” počítať. Možno že bude menej tých, ktorí sa budú hlásiť len za Slovákov.

Podľa Fuzika je v Maďarsku málo takých občanov, ktorí sa považujú len za Slovákov. Je pravda, že pri sčítaní v roku 1990 bolo 10.500 takýchto občanov Maďarska, ale vtedy nemali inú možnosť. Fuzik v každom prípade očakáva, že toto sčítanie poskytne reálnejší obraz o skutočnej situácii a domnieva sa, že vytvorenie verného obrazu o „dvojitej príslušnosti” alebo národnej príslušnosti sčítaných bude závisieť aj od toho, „kto a ako sa bude pýtať”.

Fuzik informoval, že CSS pred sčítaním uskutočnila informačnú kampaň, pretože túto akciu považuje za dôležitú. Výsledky však nemožno fetišizovať, a on dúfa, že ani politika to nebude robiť. Predsedu CSS výsledky sčítania zaujímajú aj z toho dôvodu, že v roku 1990 ešte neexistovali samosprávy národnostných menšín v Maďarsku a posledné sčítanie z hľadiska Slovákov „prinieslo veľmi slabé výsledky”.

Vtedajšie výsledky sú hlboko pod skutočnosťou, ale kultúrna autonómia nemôže závisieť od počtov. Medzi odhadovanými počtami a výsledkami sčítania nemôže byť taký veľký rozdiel. Historické traumy majú už viac ako 50 rokov, a preto ich už možno urovnať, myslí si predstaviteľ samosprávy Slovákov v Maďarsku Ján Fuzik.

x x x

Niet času - Postreh z materskej krajiny

 „V maďarskom parlamente je na spadnutie zákon o zahraničných Maďaroch. Vraj získajú okrem dvojitého občianstva aj rad výhod v zdravotnej i sociálnej oblasti, budú smieť kupovať nehnuteľnosti, výhodnejšie podnikať a čo ja viem čo ešte. A vari je Slovákov málo vo svete? Nemali by sme aj pre nich pripraviť podobný zákon?” premýšľal nahlas štamgast v pivárni U legionára. „A kto by ho mal prijať, ty múdry?” reagoval spolustolovník. „Naši v parlamente sa starajú do našich Maďarov, do našich Rómov, ale nezostáva im čas na našich Slovákov, nieto na zahraničných.”

Tisíce ľudí sa v Budapešti rozlúčilo s „hercom národa” Imrem Sinkovitsom

2. februára

Tisíce fanúšikov, vrátane maďarského prezidenta Ferenca Mádla a bývalého premiéra Pétera Borossa, sa dnes v Budapešti poklonilo pamiatke jedného z najpopulárnejších maďarských divadelných a filmových hercov posledných desaťročí Imreho Sinkovitsa. Rakva s telesnými pozostatkami prominentného herca, ktorý zomrel 18. januára vo veku 73 rokov, bola od rána do 13.00 h vystavená v priestoroch budapeštianskeho divadla Magyar Színház. Pohreb Imreho Sinkovitsa, na ktorom sa popri Ferencovi Mádlovi zúčastnil aj premiér Maďarska Viktor Orbán, sa konal v popoludňajších hodinách na cintoríne mestskej časti Óbuda. S výnimkou menšej nútenej prestávky po revolučnom roku 1956, v ktorom sa aktívne zapojil do procesu demokratizácie maďarskej spoločnosti, bol Imre Sinkovits od roku 1951 nepretržite členom budapeštianskeho Národného divadla, v ktorom stvárnil celý rad hlavných rolí v dielach najlepších maďarských i svetových dramatikov. Imre Sinkovits, ktorého mladší - ešte žijúci - brat László Sinkó v posledných rokoch tiež patril medzi najpopulárnejších maďarských hercov, mal možnosť dokázať svoj nadpriemerný herecký talent aj v mnohých filmoch a televíznych hrách, z ktorých niektoré zožali úspech aj v zahraničí.

Troch stratených maďarských turistov zachránila HS na Táľoch

2. februára

O veľkom šťastí môžu hovoriť traja maďarskí turisti, ktorí sa v noci zo štvrtka na piatok stratili na hrebeni Nízkych Tatier. Pátracia a záchranná akcia členov Horskej služby na Táľoch sa skončila úspešne, turisti vyviazli len s niekoľkými omrzlinami na prstoch rúk a na tvári. Ako povedal službukonajúci Miroslav Beňačka, vo štvrtok večer o 20.00 h ich telefonicky informoval z nízkotatranskej chaty M. R. Štefánika maďarský hosť, že jeho traja priatelia nedorazili z túry. Naposledy ich videl v sedle Králičky, ktoré je od uvedenej chaty vzdialené asi 30 minút chôdze. Z jeho výpovede ďalej vysvitlo, že v týchto miestach začali jeho priatelia, pre neho z neznámych príčin, zostupovať na južnú stranu do doliny Mlynná. Na začiatku pátracej akcie preskúmali záchranári záver Mlynnej doliny v časti Rázcestia, ale bezvýsledne. Preto sa štyria profesionáli HS a dvaja jej dobrovoľní členovia vydali na Trangošku, odkiaľ vystúpili na chatu M. R. Štefánika. Po rozhovore s maďarským turistom a zhodnotení situácie pokračovali v pátraní do sedla Králička. Asi sto metrov pod sedlom narazili na stopy vedúce dolu svahom. Po ich sledovaní našli v piatok o 00.45 h hľadaných Maďarov, ktorí sa v starom lesníckom prístrešku rozhodli prečkať noc. „Vzhľadom na veľmi nepriaznivé počasie sa záchranná skupina rozhodla zostúpiť s hľadanými osobami dolu Pošovou Mlynnou. Namáhavý zostup lesom v hlbokom snehu trval takmer ďalšie dve hodiny. Po dorazení na Rázcestie do Pošovej Mlynnej čakalo na nich terénne vozidlo HS, ktorým všetkých účastníkov akcie dopravili do Domu HS na Táľoch”, povedal Beňačka. Ďalej dodal, že už počas túry a počas záchrannej akcie vládlo na hrebeni Nízkych Tatier veľmi studené a veterné počasie. Teplota klesla na mínus 2O stupňov Celzia a vietor dosahoval rýchlosť až 20 km/h. Podľa slov maďarských turistov trasu štvrtkovej túry zmenili v domnienke, že si skrátia cestu. Boli už totiž značne unavení a fúkal studený severný vietor, ktorý im znepríjemňoval ich niekoľkohodinovú vychádzku. „Ponaučenie, že na túru je potrebné sa vybrať skôr ako na poludnie, stálo teraz maďarských turistov len niekoľko omrzlín. Ich zimný nočný pobyt v Nízkych Tatrách sa mohol skončiť aj horšie”, poznamenal Beňačka.

Fakulta pre maďarských pedagógov zrejme nezíska do septembra 2001 akreditáciu

2. februára

Je málo pravdepodobné, že fakulta na výučbu pedagógov v maďarskom jazyku, ktorá by mala podľa odporúčania vlády SR vzniknúť na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, získa do začiatku budúceho školského roka akreditáciu. Pred novinármi to dnes uviedol člen Akreditačnej komisie (AK) Milan Kupkovič s tým, že proces schvaľovania oprávnenia vykonávať štátne skúšky trvá najmenej tri zasadnutia AK a tie sa konajú približne každé dva mesiace.

Predseda AK Lev Bukovský v tejto súvislosti vylúčil dohady o tom, že existuje prísľub na akreditáciu tejto fakulty. Akreditačná komisia doposiaľ neobdržala projekt, takže nemôže relevantne posúdiť prípadnú existenciu spomínanej inštitúcie, uviedol Bukovský.

Vládny kabinet Mikuláša Dzurindu odporučil 24. januára zriadenie fakulty na vzdelávanie pedagogických a osvetových pracovníkov v maďarskom jazyku Akademickému senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Maďarsko zvyšuje dovozné clá na niektoré potraviny z Poľska

2.februára

Maďarsko dnes oznámilo, že zvyšuje colné tarify na niektoré poľské potraviny v reakcii na obmedzenia Poľska, vzťahujúce sa na dovoz bravčového mäsa a hydiny z Maďarska. Vyššie dovozné clá sa vstupujú do platnosti 6. februára a budú sa týkať syra, sušeného mlieka, zemiakov, niektorých ďalších druhov zeleniny, cukru, múky a sladkostí.

„Opatrenie Poľska, ktoré vstúpilo do platnosti 1. januára 2001, umožňuje v tomto roku doviezť bravčové a hydinové mäso len v objeme, ekvivalentnom dovezenému objemu v druhej polovici roka 2000. To znamená, že preferenčný export Maďarska sa zníži o polovicu,” uviedlo v stanovisku maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Maďarsko k tomuto kroku pristúpilo i napriek tomu, že sa pričlenilo k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA).

Tento spor pravdepodobne prerastie do obchodnej vojny, ktorej hrozba bola pôvodne zažehnaná ešte v máji minulého roku. Spor sa začal začiatkom roku 1999, keď Poľsko zrušilo preferenčné clo na niektoré potravinové produkty z Maďarska. Budapešť vyhlásila, že toto opatrenie sa podpísalo pod zvýšenie deficitu obchodnej bilancie s Poľskom o 68 miliónov USD.

Dohoda z mája tohto roka sa týkala maďarského exportu kukurice, keď Poľsko umožnilo maďarským importérom doviezť 60 000 ton pšenice a 140 000 ton kukurice za preferenčnú colnú tarifu. Varšava však ponechala obmedzenia na viaceré iné potravinové produkty i napriek žiadosti Maďarska o ich zrušenie. Budapešť údajne tvrdila, že tieto obmedzenia by mali byť odstránené v roku 2001, keďže trhové podmienky v Poľsku sa zmenili.

Maďarsko len za svoje

3. február 2001

Európska únia (EÚ) zamietla žiadosť Maďarska o finančnú podporu pri realizácii testovania hovädzieho dobytka na chorobu šialených kráv. Informovalo tom maďarské ministerstvo poľnohospodárstva. EÚ odmietla požiadavku v liste, v ktorom uviedla, že nemá nijaké voľné finančné zdroje na dotácie tohto druhu. Napriek tomu sa Maďarsko rozhodlo pokračovať v testoch, hoci zatiaľ nie je isté, z akých zdrojov ich mieni financovať. Maďarsko patrí medzi niekoľko štátov východnej Európy, ktoré nedávno avizovali, že urobia všetko preto, aby sa ubránili možnému výskytu BSE (bovinná spongiformná encefalopatia hovädzieho dobytka). Maďarsko uskutočňuje testy na chorobu šialených kráv už od roku 1989, teraz však uvažuje o prijatí testovacieho modelu EÚ. Predstavitelia maďarskej vlády zdôrazňovali, že krajina potrebuje finančnú pomoc EÚ, pretože Maďarsko samo nie je schopné pokryť náklady na testy pre 800-tisíc kusov hovädzieho dobytka.

Pobúrení rodičia

3. február 2001

Rodičia z Kráľovského Chlmca dostali od primátora a prednostu Okresného úradu v Trebišove list, v ktorom ich presviedčajú, aby prihlásili svoje deti do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Poslankyňa SNS Eva Slavkovská sa pritom odvolala na informácie od rodičov. V liste sa spomína aj príprava zákona v Maďarsku, podľa ktorého by Maďari žijúci na Slovensku, ktorí prihlásili deti do maďarských škôl, mohli dostať tzv. preukaz maďarského národa. Ten má napríklad umožniť získať špeciálne vízum, ak by sa MR dostala do EÚ pred Slovenskom, alebo budú mať bezplatné cestovanie v Maďarsku.

Détári do Družstevníka

3. február 2001

Hoci to znie takmer neuveriteľne, je to fakt. 61-násobný maďarský futbalový reprezentant Lajos Détári odohrá túto jar v drese účastníka IV. ligy Trnavského kraja Družstevníka Horná Potôň! Okrem známeho internacionála angažoval klub z dediny na južnom Slovensku s 1850 obyvateľmi ďalšieho hráča so skúsenosťami z maďarskej I. ligy - Mátyása Lázára.

„Mám rád nové prostredie a vždy som tvrdil, že kým ma futbal baví, budem hrať. Dôležité je, aby sa mužstvo zachránilo v súťaži. Aj v predchádzajúcich pôsobiskách som často na seba bral zodpovednosť,” povedal 37-ročný Détári, ktorý bude do Hornej Potône dochádzať len na majstrovské zápasy. „Mal som ponuku aj od maďarského prvoligistu z vidieka, ale tá kolidovala s mojími aktivitami v Budapešti.” Okrem lásky k futbalu priviedli na slovenský juh najdrahšieho maďarského futbalistu histórie (z Eintrachtu Frankfurt prestúpil v r. 1988 do Olympiakosu Pireus za 18 miliónov mariek - pre porovnanie, súčasnú maďarskú hviezdu Miklósa Fehéra získalo FC Porto „len” za 750 tisíc dolárov) samozrejme aj obchodné záujmy. Za Détáriho príchodom treba hľadať úsilie spoločnosti Toti preniknúť na náš trh so športovým výstrojom (bude ho ponúkať filiálka z Hornej Potône). Futbalista „obuje” svoj nový klub kopačkami, ktoré nesú jeho meno. „Využili sme efekt šokovej reklamy,” dodal starosta Hornej Potône Tibor Sklut. Od účinkovania známeho hráča si veľa sľubuje a v hlave mu víria odvážne plány o vybudovaní moderného športového centra v obci.

Détári si zaspomínal aj na časy zašlej slávy, keď sa stal v bundeslige najlepším cudzincom a s Frankfurtom získal Nemecký pohár, alebo keď ho vyhlásili za najlepšieho hráča gréckej ligy. „Ťažko je z toho množstva zápasov vybrať jeden, na ktorý najradšej spomínam. No viem, na ktorý by som chcel zabudnúť. Na prehru 0:6 so Sovietskym zväzom na MS 1986 v Mexiku. Patrili sme síce v tom čase k najlepším mužstvám Európy, ale tento šampionát nám nevyšiel podľa predstáv.” O slovenskom futbale nemá Lajos veľký prehľad, ale na Miloša Gloneka s ktorým hrával v talianskej Ancone si pamätá. „Ozaj, kde teraz hrá, alebo už nebodaj skončil?” spýtal sa na záver. Prvý majstrovský zápas odohrá Horná Potôň s novými akvizíciami 11. marca proti Hrnčiarovciam.

Najväčšia menšina

3. február 2001

Podľa posledného sčítania ľudu v roku 1990 sa k rómskej menšine prihlásilo len 1,6 percenta občanov, čo je asi 88 000 obyvateľov. Existujú však odhady, ktoré hovoria o 250- až 550-tisíc Rómoch. Ak sa do úvahy zoberie oficiálny zoznam sociálne odkázaných Rómov, ktorý vypracovali ešte v roku 1985 na bývalých národných výboroch, a v ňom registrovaných takmer 254-tisíc Rómov a rast rómskej populácie, reálne číslo je asi 420- až 500-tisíc. V prepočte na obyvateľov žije na Slovensku najviac Rómov na svete. Za nami je Bulharsko, Maďarsko i Rumunsko. V roku 1998 u nás jeden manželský pár majoritnej spoločnosti mal priemerne 1,4 dieťaťa, rómsky 4,2 dieťaťa.

Slovensko bude patriť medzi najchudobnejších

Slovensko bude po rozšírení EÚ patriť medzi najchudobnejšie štáty EÚ. Vyplýva to zo správy Európskej komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii, ktorú včera zverejnili v Bruseli. Osem dnešných kandidátskych krajín - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko - patrí podľa dokumentu medzi krajiny, v ktorých sa výška príjmu na osobu bude pohybovať okolo 40 percent priemeru 27- člennej únie. V týchto najchudobnejších štátoch bude žiť okolo 16 percent celej populácie rozšírenej EÚ. Z dnešných kandidátskych krajín sa iba Česká republika, Slovinsko, Malta a Cyprus dostali medzi krajiny strednej kategórie, v ktorých príjem na osobu bude na úrovni okolo 80 percent priemeru Európskej únie.

Maďarskí operátori zdvojnásobili počet svojich zákazníkov

2. februára

V uplynulom roku vzrástol počet používateľov mobilných telefónov v Maďarsku na 3 milióny. V medziročnom porovnaní sa tak ich počet zdvojnásobil. Informoval o tom maďarský telekomunikačný úrad Hírközlési Főfelügyelet (HIF). Trhová penetrácia vzrástla v sledovanom období medziročne z 15,2 na 30 %.

Počas uplynulého roka uzavrelo novú zmluvu s jedným z troch maďarských mobilných operátorov 1,48 mil. zákazníkov. Z celkového objemu nových zmlúv pripadá 51 % na mobilného operátora Westel, 38 % na Pannon GSM a 11 % na Vodafone.

Najväčší maďarský mobilný operátor Westel zvýšil počet svojich zákazníkov v medziročnom porovnaní o 90,13 % na 1,5 mil. Spoločnosť Pannon GSM zaznamenala 84,37-percentný nárast zákazníkov na 1,2 mil. a najmladší operátor Vodafone zvýšil počet svojich zákazníkov z pôvodných 19 155 na 184 225. Spoločnosť Westel dosiahla trhový podiel vo výške 55,30 %. Spoločnosť Pannon GSM zaznamenala pokles svojho podielu na trhu z 43,32 na 40,56 % a operátor Vodafone zvýšil svoj trhový podiel z 1,26 na 6,14 %.

Okolo rozsudku MSD v Haagu o vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros

1. februára

Okolo rozsudku MSD v Haagu o vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros sa opäť začínajú názorové nezhody. Splnomocnenec maďarskej vlády včera večer na tlačovej besede v Budapešti osobitne vyzdvihol, že Bratislava už netrvá na vybudovaní dolného stupňa vodného diela. Tento názor vyriekol na margo slovenských decembrových stanovísk na návrhy maďarskej strany na realizáciu rozsudku v spore o sústavu vodných diel na Dunaji. Slová Lászlóa Szekeya zneli nasledovne: „Bratislavskí partneri vyjadrili odhodlanie, že po splnení istých podmienok sú pripravení brať na vedomie fakt, že na maďarskom úseku Dunaja ani teraz ani v nasledujúcich desaťročiach nebude postavená dolná elektráreň. Nazdávajú sa, že nemajú k dispozícii taký právny prostriedok, ktorým by mohli Maďarskú republiku donútiť k realizácii takejto investície.” Splnomocnenec to označil za významný zvrat, ktorý dáva nádej, že v dohľadnej dobe sa zrodí pre obe strany prijateľná dohoda. Samozrejme, treba podľa neho ešte vyriešiť mnohé ďalšie sporé otázky, napríklad rozdelenie vody v Dunaji, určenie ekologicky zodpovedajúceho množstva vody a vzájomných nárokov na odškodnenie. V marci sa však už môžu rokovania obnoviť a v tomto roku je možné pripraviť medzivládnu dohodu o realizácii haagskeho rozsudku a následne, zrejme v dlhšej perspektíve, možno pristúpiť k zmene medzištátnej zmluvy z roku 1977 o výstavbe vodných diel, resp. o novej zmluve. SRo požiadal o vyjadrenie splnomocnenca slovenskej vlády Dominika Kocingera. Ten v písomnom stanovisku oznámil, že nemieni komunikovať so svojím maďarským partnerom prostredníctvom médií. Vo svojom vyjadrení však upozorňuje: „Slovensko sa nikdy nezrieklo stupňa Nagymaros, ktorý predvída zmluva z roku 1977 medzi Československom a Maďarskom, a je za to, aby sa táto otázka expertne posúdila. V prípade, že Maďarsko túto myšlienku apriori odmieta, je si slovenská republika vedomá, že ani súdnou cestou nemôže donútiť Maďarsko k výstavbe objektu na jeho území, hoci sa Maďarsko k takejto výstavbe zmluvne zaviazalo. V takom prípade nezostane Slovensku iná možnosť, len v súlade s rozsudkom MSD požadovať náhrady škôd spôsobených Československu a Slovensku tým, že Maďarská republika zanechala práce, za ktoré bola zodpovedná podľa zmluvy.”

Horúci nagymarosský stupeň - Až po oficiálnom stanovisku Maďarska

Splnomocnenec vlády SR pre spor o Sústavu vodných diel (SVD) Gabčíkovo - Nagymaros Dominik Kocinger nebude komunikovať prostredníctvom médií so svojím maďarským partnerom Lászlóom Székelym v súvislosti s predbežným hodnotením slovenských stanovísk k maďarským návrhom na realizáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktoré L. Székely už tento týždeň prezentoval pred maďarskými novinármi. Postoj SR k predmetnému hodnoteniu bude vydaný až po oficiálnej odpovedi Maďarska. V slovenskom stanovisku z decembra minulého roka, ktoré bolo oficiálnou reakciou na návrhy Maďarska k vyrovnaniu vo veci naplnenia haagskeho rozsudku zo záveru roku 1999, sa uvádza, že bývalá ČSFR ani nástupnícka SR sa nikdy nevzdali výroby elektrickej energie v Nagymarosi, nikdy sa nezriekli stupňa Nagymaros, ktorý predvída zmluva z roku 1977. V prípade, že Maďarsko túto myšlienku odmieta, SR bude požadovať náhradu škôd.

Počas Dní mesta si v Rožňave pripomenú aj 710. výročie prvej písomnej zmienky

1. februára

Tradičné Dni mesta, počas ktorých si obyvatelia a hostia Rožňavy pripomenú aj 710. výročie prvej písomnej zmienky o nej, začali sa dnes v tomto baníckom centre Gemera. Primátor František Kardoš vo vystúpení na Námestí baníkov pripomenul, že počas stáročí zažilo mesto viacero období rozkvetu súvisiacich predovšetkým s rozmachom banskej ťažby a výroby. Nevyhli sa mu však ani ťažšie obdobia, za ktoré považuje aj súčasnosť, keď Rožňave chýbajú financie na investičné akcie, trápi ju nezamestnanosť a nie sú byty pre mladé rodiny. Na riešenie problémov schválili poslanci mestského parlamentu úver z rakúskej banky a začali sa aj prípravné práce na výstavbu technologického parku a podnikateľského inkubátora. Na oslavách, ktoré potrvajú do nedele, sa zúčastňujú aj delegácie samospráv z Českého Těšína, maďarského Cserencsa, Budapešti, poľského Tešína a juhoslovanskej Bačky-Topole. Začala sa i vlastivedná žiacka súťaž Letopočty Rožňavy, na radnici odhalili pamätnú tabuľu všetkým rožňavským richtárom a otvorili výstavu doterajších erbov. Konalo sa aj slávnostné zasadnutie Gemerského baníckeho spolku Bratstvo. Rožňava sa ako obec po prvý raz spomína pod názvom Rosnoubana v darovacej listine kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291. V nej nariaďuje Jágerskej kapitule, aby jej zástupca spolu so zástupcom kráľa vytýčili hranice obce a odovzdali ju do vlastníctva ostrihomskému arcibiskupovi Ladomírovi.

Svedok odovzdania úplatku Torgyánovi ml. súhlasí so zverejnením svojho mena

1. februára

„Korunný” svedok, ktorý zhotovil zvukový záznam zo stretnutia s Attilom Torgyánom, synom maďarského ministra poľnohospodárstva, na ktorom sa údajne hovorilo o úplatku vo výške tri milióny forintov, súhlasí so zverejnením svojho mena a fotografie. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszava. Svedkom je Géza Deésy, ktorý súhlasil aj s tým, aby redakcia denníka Népszava, ktorý o afére prvý informoval, odovzdala budapeštianskej prokuratúre jeho písomné vyhlásenie, dosvedčujúce pôvodnosť zvukového záznamu a menovite uvádzajúce aj ostatných účastníkov stretnutia. „Vedel som dobre, že ak predstúpim pred verejnosť a postavím sa proti donovi Corleonemu - Józsefovi Torgyánovi a jeho klanu, napadnú moju minulosť, ale to ma nemýli,” povedal pre denník Deésy. Minister poľnohospodárstva a predseda koaličnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) József Torgyán v súvislosti s najnovšími obvineniami, že jeho syn je zapletený do úplatkovej aféry, v ktorej ide o sumu tri milióny forintov, v stredu povedal, že keby mal demisiou odpovedať na každé falošné obvinenie, tak to už mohol urobiť tisíckrát. Torgyán všetky obvinenia z korupcie odmieta a dôkazy o nich považuje za vyfabrikované. Opakovane vyhlásil, že aféru nechce ututlať, ale záležitosť, o ktorej v minulých dňoch informoval denník Népszava, treba v celej šírke vyšetriť.

Maďarsko: Syn ministra Józsefa Torgyána podozrivý z korupcie - Aféra Attilagate maloroľníkov

PRAVDA - IVAN DRÁBEK - 31. január 2001

Séria škandálov, ktorá rozkladá Nezávislú maloroľnícku stranu (FKGP), zasiahla už aj rodinu jej kontroverzného predsedu, ministra poľnohospodárstva a miestneho rozvoja Józsefa Torgyána (68).

Hlavnou postavou novej korupčnej aféry je Torgyánov syn Attila (39), ktorý je podľa odhalení denníka Népszava dôvodne podozrivý z prevzatia úplatku vo výške 3 miliónov forintov (asi pol milióna Sk). Redakcia svoje tvrdenie doložila prepisom magnetofónového záznamu rozhovoru sprostredkovateľov a „poštárky”, ktorá mala požadovanú sumu doručiť adresátovi. Kazetu so záznamom už skúma generálna prokuratúra.

Schéma nelegálnej transakcie je jednoduchá: Istá súkromná firma sa uchádza o štátnu podporu pre svoj agrárny projekt. Úrad pre agrárnu inováciu, priamo podliehajúci Torgyánovmu ministerstvu, podporu neudelí, súkromnej firme však vyčlení 5 miliónov forintov na vypracovanie štúdie. Pracovníci úradu vzápätí naznačia šéfom firmy, že z rozpočtových peňazí, ktoré dostali na vypracovanie štúdie, majú v záujme posilnenia šancí na pridelenie dotácie vyplatiť najskôr tri milióny a neskôr 1,5 milióna forintov ministrovmu synovi.

„Poštárka”, oslovovaná ako Juditka, sa na inkriminovanej páske dohovára so spolubesedníkmi na hesle, ktorým Attila Torgyán telefonicky potvrdí prevzatie peňazí. Samotná nahrávka síce nepotvrdzuje, či ministrov syn úplatok skutočne prevzal, korunný svedok, ktorý zhotovil zvukový záznam, to však pre utorňajšie vydanie Népszavy dosvedčil, pričom je ochotný zopakovať to aj pred súdom. Maďarská tlač medzičasom odhalila aj totožnosť tajomnej Juditky. Je ňou advokátka Judit Tóthová-Benczeová, blízka priateľka Torgyánovcov, ktorú FKGP delegovala do dozornej rady štátneho privatizačného úradu. Torgyán otec i syn už pohrozili odvetnými právnymi krokmi. Minister, ako zvyčajne pri podobných kauzách, obvinil ľavicové liberálne sily, že pomocou podsvetia proti nemu organizujú diskreditačnú kampaň.

Pravdou je, že Attilagate ani zďaleka nie je prvou korupčnou aférou FKGP, ktorá zaznamenáva rekordný pokles preferencií hlboko pod prah zvoliteľnosti. Najnovšia séria sa začala vlani na jeseň odhalením nevyjasneného finančného krytia stavby Torgyánovej luxusnej vily v hodnote 150 miliónov forintov. Nasledovalo zatknutie poslanca FKGP, medzičasom vylúčeného zo strany, ktorý v súčasnosti čaká vo väzbe na verdikt súdu za prevzatie 20-miliónového úplatku. Maďarská tlač zverejnila aj prípady ďalších podozrivých fiančných transakcií v Torgyánom spravovanom sektore i futbalovom klube FTC, kde je kontorverzný minister prezidentom. Škandály sprevádza vnútorný rozklad druhej najsilnejšej vládnej strany. Jej poslanecký klub minulý týždeň opustila skupina okolo bývalého podpredsedu FKGP Zsolta Lányiho, ku ktorej sa v pondelok pripojil ďalší nespokojenec, šéf poslednej volebnej kampane Torgyánovej strany. Dezertéri však vyjadrili podporu vláde Viktora Orbána. A tak ani nominálne slabnúca parlamentná väčšina piatich hlasov, o ktoré sa dnes opiera pravocentristický kabinet, by nemala vyústiť do predčasných volieb.

Organizovaný zločin nemá štátnu hranicu

Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Miroslav Samek v rozhovore pre denník informoval, že pohraničná polícia v záujme zabrániť nelegálnemu prevádzaniu imigrantov cez slovensko-ukrajinské hranice posilnila rady policajtov, každej hliadke zabezpečila terénne auto a plánuje aj nákup špeciálnej techniky. Pohraničná polícia úzko spolupracuje s dopravnou políciou pri kontrole osobných automobilov v blízkosti hraníc a pripravuje sa plán širšej spolupráce s občanmi a záujmovými zväzmi. Od 1. apríla bude v rámci každého krajského policajného riaditeľstva pracovať špeciálny tím, ktorý bude mať na starosti trestnú činnosť nelegálnych imigrantov. Ministerstvo vnútra pripravuje zákon o pobyte cudzincov na Slovensku. Cez hranice Slovenska prechádzajú utečenci z Ázie a Balkánu, ide o politických utečencov, obete vojny ale aj vycvičení bojovníci. V súvislosti s prípravou na integráciu našej krajiny do Európskej únii, po ktorej sa východné hranice Slovenska stanú hranicami únie, M.Samek informoval, že prebieha v úzkej spolupráci s členskými štátmi únie. Na nákup techniky používa polícia nielen prostriedky zo štátneho rozpočtu ale aj podporu z Európskej únie z programu Phare. Ochrana vnútornej hranice je priestorom na spoluprácu štátov V-4. Plánuje sa vytvorenie spoločných komisariátov a konzultačných bodov slovensko-českých, slovensko-maďarských a slovensko-poľských.I ch úlohou bude kontrola vnútorného priestoru štátov v rámci shengenskej zóny.

Na festivale Trialog v Brne sa predstavia súbory ze štyroch krajín

30. januára

Na deviatom stretnutí činoherných súborov národných divadiel Trialog 2001, ktorý sa uskutoční v dňoch 1. až 6. februára v Brne, sa predstavia súbory zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. „Pôvodne sa začal trialog ako stretnutie troch národných divadiel v rámci česko-slovenskej federácie, postupne sa rozšíril aj o zahraničných hostí,” povedal dnes novinárom dramaturg Václav Cejpek z usporiadajúceho Národného divadla v Brne. V Brne sa tradične stretávajú ľudia, ktorí cítia vzájomnú názorovú spriaznenosť a želajú si vymieňať nielen názory na inscenačnú prax, dramaturgiu a vedenie divadiel, ale i na inscenácie. „Naším cieľom je rozšíriť prehliadku na festival stredoeurópskych kamenných divadiel,” poznamenal Cejpek. Na scéne Mahenovho divadla v Brne sa v hlavnom programe postupne vystriedajú súbory národných divadiel v Brne, Ostrave a Prahe. Už tradične vystúpi Slovenské národné divadlo a maďarský súbor z Budapešti. Tohto roku prvý raz sa v Brne predstaví aj poľské divadlo z Wroclawi. Činohra brnianskeho Národného divadla uvedie Shakespearovu inscenáciu Sen noci svätojánskej, ND Moravskosliezske Ostrava Romea a Júliu toho istého autora a ND Praha príde s Maryšou bratov Mrštíkovcov. SND sa predstaví hrou Friedricha Schillera Mária Stuartová. Prehliadku ukončí Budapeštiansky súbor inscenáciou Henrika Ibsena Nora. Cejpek zdôraznil, že výber predstavení nechávajú organizátori úplne na rozhodnutí jednotlivých súborov. „Výsledkom však rozhodne nie je náhodná dramaturgia. Tento ročník napríklad ponúka porovnanie v akom pomere sa v repertoári „kamenných” divadiel uplatňujú klasické hry a nové texty. Nad festivalom prevzali záštitu ministri kultúry všetkých štyroch krajín.

Nemci vlani vypili 99 miliónov hektolitrov piva

30. januára

Nemecké pivo je v zahraničí stále žiadané, doma však „smäd po pive” klesá. Nemecký Spolkový štatistický úrad uviedol, že nemecké pivovary predali v minulom roku takmer 110 miliónov hektolitrov sladového moku, čo je o 0,4 % menej ako v roku 1999. V roku 2000 sa potvrdil trend poklesu predaja, ktorý dominoval na trhu počas posledných rokov. Len v roku 1999 boli vďaka peknému počasiu otvorené pivné záhrady dlho do jesene. V roku 1994 nemeckí pivári predali ešte takmer 116 miliónov hektolitrov piva. Spotreba piva v Nemecku poklesla o 1,7 % na takmer 99 miliónov hektolitrov. Oproti tomu pivný export do krajín Európskej únie (EÚ) vzrástol o 15,6 % na 7,9 milióna hektolitrov. Vývoz do štátov mimo EÚ sa zvýšil o 7,7 % na 2,8 milióna hektolitrov. Miešané nápoje s pivom, ako napríklad radler (pivo a sprite), sú stále viac obľúbené. V minulom roku sa ich predalo 1,9 milióna hektolitrov, čo je o 32,2 % viac ako v roku 1999. Takmer polovica predaného piva bola vyrobená v dvoch najväčších pivovarných pevnostiach v Severnom Porýní - Vestfálsku (26,9 %) a Bavorsku (20,3 %). Dávky výrobcov ako tzv. „domáci trúnok” zamestnancom v minulom roku poklesli o 5,4 % na 200 000 hektolitrov.

SMK ako pevná súčasť slovenskej vládnej koalície-P5X

30. januára

Pôsobenie Strany maďarskej koalície (SMK) ako pevnej súčasti slovenskej širokej vládnej koalície si dnes vo svojej analýze všíma rakúska tlačová agentúra APA. Vstup SMK do vládnej koalície v októbri 1998 bol najvýraznejším signálom snahy vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu o zmenu „špecificky” slovenskej cesty predchádzajúcej vlády Vladimira Mečiara a rozhodnutia pre otvorenú občiansku politiku novej koalície, píše APA. Postavenie SMK v slovenskej vnútornej politike sa odzrkadľuje v tom, že má celkom 15 poslancov a 7 členov vlády, z toho jedného vicepremiéra, dvoch ministrov a štyroch štátnych tajomníkov. Predseda SMK Béla Bugár je podpredsedom NR SR. Výskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že preferencie SMK sa pohybujú v priemere okolo deviatich percent. Keďže počet obyvateľov SR, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti sa pohybuje okolo 10,7 percenta, zdá sa, že SMK má u svojich voličov pevné zakotvenie. Dnes sa toto politické zoskupenie ukazuje ako homogénna, dobre fungujúca strana, podotýka APA. Jednota SMK je výsledkom dlhého a komplikovaného vývoja. SMK ako jednotná politická strana vznikla pod tlakom Mečiarovej novely volebného zákona v roku 1998. Od začiatku 90. rokov pôsobiace tri maďarské politické strany sa vtedy rozhodli, že svoj volebný zväzok prebudujú na pevne štruktúrovanú jednotnú stranu. SMK je strana pravého stredu, ktorá podľa potreby veľmi pružne ukazuje svoju liberálnu, kresťansko-sociálnu alebo konzervatívnu tvár. Nie je preto žiadny div, že táto strana má dobré vzťahy ako s európskymi liberálmi, tak aj s konzervatívcami. SMK má povesť strany, ktorá sa stará výhradne o záujmy maďarskej menšiny. Okrem opozície si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť predovšetkým politici koaličnej ľavicovej SDĽ, aby SMK charakterizovali ako stranu „regionálneho” horizontu. Predovšetkým Bugár sa snaží zbaviť takejto regionálnej nálepky a počas posledných dvoch rokov ho bolo možné veľmi často vidieť a počuť na politických zhromaždeniach aj na severe Slovenska, píše APA. Pre SMK je charakteristické jasné zahraničnopolitické zameranie na Európsku úniu i NATO a jednoznačne liberálny hospodárskopolitický koncept. Tak sa SMK dostala do oblasti pôsobenia iných strán pravého stredu a stala sa prakticky „neviditeľnou”. O to viac sa ale SMK zviditeľňuje pri obhajovaní špecifických záujmov maďarskej menšiny na Slovensku. V stredobode agendy SMK ležia jazykové práva maďarskej menšiny v školstve a verejnej správe. V obciach, kde Maďari predstavujú najmenej 20 percent obyvateľstva, majú právo používať maďarský jazyk aj v úradnom styku. Postavenie maďarského jazyka sa ešte viac upevní, ak bude ratifikovaná Charta regionálnych a menšinových jazykov, upozorňuje rakúska agentúra. Požiadavka na pridelenie pôdy neidentifikovateľných vlastníkov obciam bola prvou hospodárskopolitickou požiadavkou SMK, avšak takúto žiadosť vznáša aj väčšina slovenských starostov. Mimoriadny a negatívny ohlas vyvolala požiadavka SMK na vytvorenie územnosprávneho celku na juhu Slovenska s väčšinou maďarského obyvateľstva, ktorú odmietli všetky ostatné koaličné strany. V očiach opozície, ktorej stanoviská artikuluje predovšetkým Slovenská národná strana (SNS), je SMK jasne nacionalistické zoskupenie a jeho skutočným cieľom je obnovenie „Veľkého Uhorska”, čo veľmi šikovne maskuje. Medzi politikmi SMK sú aj nacionalisti, avšak hlavný prúd strany reprezentovaný predovšetkým Bélom Bugárom a Lászlóom Nagyom už viackrát osvedčil schopnosť robiť umiernenú racionálnu politiku bez nacionalizmu, uzatvára svoju analýzu APA.

Ošiaľ BSE nahráva do karát slovenským chovateľom oviec - Záujem o jahňacie mäso

31. január 2001

Šialené kravy získali svoju chorobu (skrmovaním mäsovo-kostnej múčky) od oviec postihnutých tzv. klusavkou. Na Slovensku máme asi 320 000 oviec a chovné kusy sme donedávna dovážali aj z krajín EÚ. Chovatelia oviec chcú čo najrýchlejšie zvýšiť produkciu, preto používajú na kríženie osvedčené plemená z importu. V roku 1993 sme prvý raz doviezli ovce plemena lacaune z Francúzska, dnes ho na Slovensku využíva 17 chovov. V našich podmienkach sa osvedčilo, pri krížencoch sa zvýšila produkcia mlieka o 30 až 60 percent. Posledný raz prišli francúzske ovce na Slovensko vlani, potom už boli všetky importy zastavené kvôli BSE. Dovtedy sme ovce dovážali aj z Dánska a Maďarska. „Klusavka čiže scrapie je neurodegeneračná choroba, kam patrí aj BSE,” hovorí Milan Margetín, vedúci trenčianskeho pracoviska Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. (Pracovisko vzniklo z bývalého Výskumného ústavu ovčiar-skeho v Trenčíne.) „Jej liečba nie je doteraz známa, hoci v Európe je rozšírená už 250 rokov. Vo Veľkej Británii ňou trpí asi tretina zo 40 miliónov oviec. Aj u nás sa pravdepodobne vyskytujú zvieratá pozitívne na klusavku. Nie sú však dôvody na znepokojenie - ani rozsiahle epidemiologické výskumy nedokázali prenos priónov vyvolávajúcich scrapie na človeka, svoju úlohu tu zohráva medzidruhová bariéra.”

Podľa Margetína vôbec nemusíme mať obavy zo zvierat, ktoré sa k nám doviezli. V regiónoch, odkiaľ na Slovensko prišli, sa táto choroba nevyskytovala, to bola jedna z požiadaviek štátnej veterinárnej správy. Prevažnú väčšinu jahniat (až 80 %) slovenskí chovatelia predajú do zahraničia pred Veľkou nocou, zvyšok si ponechajú na samozásobenie. V našich obchodoch jahňacie mäso vlastne ani nevidno. V EÚ klesá spotreba hovädzieho mäsa a je záujem o iné druhy, najmä z tzv. čistých krajín, kam patrí aj SR. Je teda celkom pravdepodobné, že súčasný ošiaľ BSE nahrá do karát našim chovateľom oviec a v zahraničí stúpne záujem o ich produkciu.

Z plesu zahraničných Slovákov

Keď sa vraj niečo zopakuje trikrát, už je to tradícia. Tohtoročná prvá januárová sobota potvrdila, že tradícia ozaj existuje. v Hoteli kyjev v bratislave sa uskutočnil už 4. ples zahraničných slovákov, ktorý okrem iného je aj otváracím plesom plesovej sezóny. Opäť sa tu stretli slováci z celého sveta. Z 304 plesajúcich bolo 170 zo zahraničia. Ples slávnostne otvorila zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Mária Hrkľová, keď okrem iného povedala: „Benefícia 4. plesu zahraničných Slovákov bude súčasťou celosvetovej zbierky na výstavbu Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov. Slovenské vysťahovalectvo nepochybne tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenských národných dejín a preto vybudovaním dôstojného pamätníka chceme vzdať úctu státisícom slovenských vysťahovalcov, a stane sa trvalým prepojením medzi nimi, ich potomkami a starou vlasťou. Odhalenie základného kameňa pamätníka sa uskutočnilo 5. júla 2000 pri príležitosti osláv sv. Cyrila a Metoda v rámci Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike 2000. Základný kameň z červeného mramoru, ktorý je darom Slovákov z Maďarska, symbolizuje pevnosť vzájomnej spolupatričnosti všetkých Slovákov nsvete. Je pre nás cťou privítať na plese jeho excelencie Jurija Rylaťa, mimoriadneho splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny, Davora Vidiča, chargé d’affaires veľvyslanca Chorvátskej republiky v Bratislave poslancov Národnej rady SR, predstaviteľov Ministerstva kultúry SR a ďalších. Vítam Slovákov z USA, Kanady, Austrálie, Českej republiky, Juhoslávie, Maďarska, Švajčiarska, Nemecka, Chorvátska, Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Rakúska, Rumunska, Ukrajiny.“ Pani Hrkľlová na záver pripomenula, že tento ples zahraničných Slovákov sa koná v znamení najvýznamnejšieho sviatku Slovákov, vzniku našej štátnosti. Večer bol pre každého príjemným zážitkom, čo sa splnilo aj vďaka Orechestru Pavla Zajáčka so svojimi sólistami – Gizelou Oňovou, Lýdiou Volejníčkovou, Dušanom Grúňom a Karolom Malým. Do programu organizátori zaradili ukážku spoločenských tancov v podaní členov klubu Rodan, ktorí potom vyzvali do tanca hostí plesu. Okrem orchestra so svojimi sólistami do tanca vyhrávala ľudová hudba Ekonóm pod vedením Petra Kuštára. Na veľké rozhovory s hosťami pre tento článok nebolo ani veľa času, najmä pre neustálu veselosť v banketovej sále hotela Kyjev. A preto niektorí svoje myšlienky napísali. Tak napríklad Ing. Jozef Šoltes, pôvodom od Košíc, ktorý bývav Mníchove: „Pošiel som vlasť má v šíry svet / vyhnaný túžbou po pravde. / No nech sa stavím hocikde / pre srde moje pokoja už niet. / Prešlo už mnoho ťažkých liet – / jar, jeseň, zimy pritvrdé / no moje srdce príliš prechoré / nemôže vzdať sa svojich mét / a nevzdá sa ich do konca / by nezlomilo v námahe / že poddalo sa v proobe, / čo prišla v duši votrelca / keď čakal dlho u dverí, / že povolím, on uderí.“ Jozef Hajniš, predseda Matice slovenskej na Zakarpatsku. „Najpočetnejší spolok na Ukrajine je práve MS. Má približne 3000 členov, združuje 10 miestnych odborov. Úspešne sa rozvíja slovenské školstvo, kultúra, duchovný život. V roku 1986 bola založená redakcia slovenského vysielania v rozhlase a televízii, v roku 1987 slovenská škola v Užhorode. Od roku 1998 vydávame vlastné noviny Podkarpatský Slovák. Máme prekrásne folklórne súbory, mnohé sú známe aj na Slovensku. V pätnástich lokalitáchsa organizujú slovenské bohoslužby, organizujeme detské letné tábory na Slovensku, ako i rôzne podujatia u nás doma. Prehliadka slovenských betlehemských hier, súťaž Zlatý slávik, slovenské folklórne slávnsoti a pod.“ Jozefína Hontiová-Klányiová, organizačná vedúca Slovenskej besedy pri Slovenskej samospráve v Budapešti bola na tomto podujatí prvý raz, ale tento ples si veľmi pochvaľovala: „Postupne plánujeme nadviazať kontakty s rôznymi slovenskými komunitami, ev. spolkami, atď. mimo SR s cieľom vzájomného spoznávania sa. Teraz sme pozvali na tradičný fašiangový ples v Budapešti Slovákov z Viedne, ktorí majú záujem spolupracovať s našou menšinou nielen v hlavnom meste, ale i celom Maďarsku. Potom ich v rámci zájazdu oboznámime so slovenskou samosprávou v rôznych osadách MR. Budeme im pravidelne posielať náš časopis Budapeštiansky Slovák, aby mali informácie o našich aktivitách“. Sedel som pri stole s rodákmi pochádzajúcimi zo Spiša Dr. Vlastimilom Fabišikom narodenom v Klčove (22 rokov býva v Brne) riaditeľom Medzinárodného festivalu sloenského folklóru Jánošíkov dukát a Jozefom Piatnicom a jeho manželkou, predsedom regionálnej Obce Slovákov v Kroměříži, rodákom z Helcmanoviec, v blízkosti bol Dr. Peter Lipták s manželkou, predseda Obce Slovákov v ČR, rodákom zo Šarišských Lipian. Dr. Vlastimil Fabišik: „Projekt na tento festival vznikol v spolupráci s Obcou Slovákov v ČR a folklórnym združením Púčik z Brna (je vedúcim súboru – pozn. autora). Ide o stretnutie slovenských folklórnych súborov pôsobiacich v ČR, ktorí propagujú slovenské ľudové umenie. Súčasťopu tohto festivalu sú aj ukážky tradičných ľudových remesiel slovenských, moravských, poľských a maďarských ľudových výrobcov slovenského pôvodu spojených s ľudovým jarmokom. Ďalšou sprievodnou akciou sú gastronomické dni slovenskej kuchyne. Festival sa uskutočňuje každoročne v prvú sobotu a nedeľu v auguste vo valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm. Na tento festival pozývame aj Slovákov z iných štátov Európy a samozrejme i slovenské folklórne kolektívy, muziky i sólistov. V priebehu troch dní sa predstaví 18 folklórnych súborov, okolo 700 účinkujúcich a každoročne sa na festival príde pozrieť okolo 10 tisíc divákov. Festivalové dni sú naplnené programami rôznych typov od veľkých celosúborných programov až po koncertné programy. Spoluorganizátormi festivalu sú folklórne združenia ČR, Folklórna únia na Slovensku, Národné osvetové centrum, Matica slovenská, Dom zahraničných Slovákov. Záštitu nad festivalom prevzali už po 3 roky ministri kultúry ČR a SR. Festival sa uskutočňuje za finančnej podpory MK ČR a MK SR.“ Čo povedať na záver. Jedlo sa, pilo, hodovalo, tancovalo, spievali slovenské pesničky. „Polapení“ okolo krkov, zabávalo až do šiestej hodiny rána. A predsa, aj keď sa budeme trochu opakvoať, dajem slovo predsedovi Obce Slovákov v ČR Petrovi Liptákovi: „Ako často má našinec možnosť porozprávať sa s ľuďmi z celého sveta bez tlmočníka?! Každý chcel prehodiť aspoň pár slov s každým, zatancovať si aj zaspievať, a tak noc bola veru krátka. Viacerí sa lúčili s tým, že si to dopovedia o rok. Hádam všetci sľúbili, že prídu zas. Kde inde by sa mal slovenský svet schádzať, ak nie v Bratislave?

Konkurencia Sony Playstation z MR

Pred niekoľkými týždňami predstavil v USA svoju najnovšiu hernú konzolu XBox počítačový koncern Microsoft. Do pol roka začne jej výrobu spoločnosť Flextronics International. Okrem Mexika aj v maďarskom Sárvári a Nyíregyháze. V Sárvári chce v roku 2002 dosiahnuť tržby 3 mld. USD, čím sa stane najväčším exportérom krajiny. Podľa predstaviteľov firmy Flextronics by sa mohol závod pri plnom sprevádzkovaní podieľať na vývoze až 10 % a 6 – 7 % na HDP Maďarska. Po dvoch rokoch sa k nemu pripoja prevádzky v Nyíregyháze.Tu zatiaľ vložil Flextronics do prípravy výroby asi tretinu z plánovanej investície 18 mld. HUF. Firma zároveň ponúkla miestnemu letisku, ktoré patrí samospráve, 300 mil. HUF na predĺženie a rozšírenie vzletovej a pristávacej dráhy, aby na nej mohli pristávať väčšie nákladné lietadlá. XBox sa na jeseň tohto roka objaví na trhoch Severnej Ameriky a Japonska. Európska výroba je naplánovaná na začiatok roka 2002. Do produkcie počítačovej hry sa zapojí aj dánsky výrobca hračiek Lego. XBox má byť hlavným konkurenčným tromfom koncernu voči druhej generácii hry Sony Playstation.

Východoeurópske malobankovníctvo čoraz viac priťahuje konkurenciu - Podiel úverov pre malých klientov z celkovej úverovej činnosti bánk je v KSVE veľmi nízky

Pred 10 rokmi existovala v každej stredoeurópskej krajine len jedna banka pre malých klientov. Zlaté časy sa však skončili. Na tento lukratívny trh totiž vstúpilo niekoľko konkurentov a ďalší budú nasledovať.

Dve banky minulý týždeň predstavili plány získať podiel na prudko sa rozvíjajúcom malobankovníckom trhu v Poľsku a Českej republike. Dcérska spoločnosť nemeckej Commerzbank AG – BRE sa rozhodla vstúpiť na poľský trh a česká pobočka Citibank po 10 rokoch činnosti v oblasti firemného bankovníctva je pripravená zamiešať karty v českom malobankovníctve.

Každá zo štyroch reformných krajín v srdci Európy má dominantných hráčov na malobankovníckom trhu, avšak analytici predpokladajú, že časť ich podielu čoskoro uchmatnú noví konkurenti.

V Poľsku, kde len polovica 38-miliónovej populácie má bankový účet, dominujú štátna PKO BP a Pekao, patriaca talianskej Unicredito. V ČR má prvenstvo Česká sporiteľňa, dcérska spoločnosť rakúskej Erste Bank a jej sesterská inštitúcia Slovenská sporiteľňa, ktorú nedávno získala tiež Erste Bank, je číslom jeden na slovenskom päťmiliónovom trhu. V Maďarsku (10 mil. obyvateľov) si zatiaľ prvenstvo udržiava OTP. Analytici uvádzajú, že lepšie marketingové vzdelanie, širšia ponuka produktov a nové technológie by novým konkurentom mali umožniť ochudobniť tieto dominantné inštitúcie o podiel na malobankovníctvom trhu vo svoj prospech. Podľa ich názoru Citibank, Komerčná banka, ČSOB, GE Capital alebo poľská PBK-BPH patria medzi banky, ktoré budú schopné pripojiť sa k elite – ak tam už medzičasom nie sú. V súčasnosti ponúkajú tieto trhy dostatok priestoru pre nových konkurentov, ktorí sa zamerajú pravdepodobne na bohatých klientov alebo internetové bankovníctvo. Podiel úverov pre malých klientov je z hľadiska celkovej úverovej činnosti veľmi malý, čo môže poslúžiť ako znak enormného rozvojového potenciálu týchto trhov. Segmenty spotrebných úverov, poistenia, hypoték alebo lízingu sa v strednej Európe podieľajú na celkovom objeme pôžičiek len 10 až 15 %, v porovnaní približne so 40 % napríklad v Portugalsku.

Aj napriek rastúcemu rozsahu trhov hospodárska súťaž pravdepodobne naruší vysoké úrokové marže. Poľské maloobchodné banky v roku 1999 pracovali s priemernou úrokovou maržou 4,4 %, české približne s 3,6 % a maďarská OTP mala maržu 4,6 %. Rastúci prienik mobilných telefónov a internetu do regiónu otvoril nové formy distribúcie produktov, ktoré sa však skôr hodia ako doplnok k existujúcej sieti pobočiek než samostatný kanál. Na druhej strane však predaj produktov vyžaduje priamy kontakt s klientom. Ako hovoria analytici, predaj sa koná najmä v prostredí pobočiek, samotné transakcie už skôr zabezpečujú mobilné telefóny a internet.

Obchodníci, príliš sa netešte

30. januára

Po Maďarsku a Poľsku si od apríla minulého roka môžu zahraniční turisti uplatniť nárok na vrátenie DPH za tovar aj v Českej republike. Do októbra oň požiadalo v Českej republike vyše 700-tisíc turistov, z toho zo Slovenska takmer 370-tisíc. Ak každý z nich využil maximálnu hranicu nakúpeného tovaru oslobodeného od dovozného cla v SR (6 000 Kč), zvýšili sa tržby českých obchodníkov o vyše 2 mld korún. Pre bilanciu vzájomného zahraničného obchodu sú to možno zanedbateľné sumy, ale na tržby nejedného slovenského obchodníka v oblastiach susediacich s Českou republikou má toto opatrenie českej vlády likvidačný vplyv.

Aj slovenské ministerstvo financií pripravuje novelu zákona o DPH, podľa ktorej by sa mala zahraničným fyzickým osobám vracať DPH. Obchodníci v prihraničných oblastiach, ak ešte prežívate, netešte sa. V ČR možno požiadať o vrátenie DPH na tovar v cene od 1 000 Kč. Ministerstvo financií SR navrhuje vrátenie DPH v SR až pri cene od 6 000 Sk. Vo všetkých krajinách susediacich so Slovenskom je pritom maximálna hodnota tovaru oslobodeného od cla po prepočte na slovenské koruny nižšia než 6 000 Sk. V ČR je táto hranica síce 7 400 Sk, ale pre turistov s obvyklým pobytom v českých prihraničných územiach, ktorí by mohli byť potenciálni záujemcovia o zvýhodnený nákup v SR, len 1 500 Kč. Takže o nejakom stimule na zvýšenie záujmu zahraničných turistov o nákupy na Slovensku z titulu vrátenia DPH nemožno hovoriť.

Herec Króner, Jozef

Narodený: 20. 3. 1924, Staškov, okres Čadca; Zomrel: 12. 3. 1998, Bratislava

Biografia:

Pri jednej príležitosti sa opýtali Jozefa Krónera, ktorú ľudskú vlastnosť považuje vo svojom hereckom živote za najdôležitejšiu. Odpovedal slovami Charlieho Chaplina: “Že som sa neprestal pozerať na svet očami dieťaťa…“ Narodil sa v Staškove v roku 1924. “Keď som sa za Jozefa vydávala, z dvanástich jeho súrodencov žilo osem. Štyri dievčatá a štyria chlapci. Jeho bratia sa taktiež venovali amatérskemu hraniu. Jozef dokonca hovorieval, že jeden z nich mal na herectvo väčšie vlohy ako on sám.“, spomína jeho manželka Tereza Krónerová.

Začínal ako ochotník spolu s Filčíkom, Romančíkom a Kráľovičovou v roku 1948 v Slovenskom komornom divadle v Martine. Na rozdiel od svojich rovesníkov nehral milovnícke postavy mládencov a junákov a ak už hral tak to bol natvrdlý Kubo. Hneď od začiatku vhupol do postáv starcov, pretože slovenské divadlo a film disponovalo v tom čase iba hercami najmladšej generácie a chýbali im starší herci. Nezabudnuteľný bol v Drevenej dedine, Štvorylke a Poslednej bosorke. Okrem českých filmov hral aj v maďarských a bulharských. S maďarskými filmármi nakrútil až sedem snímkov, hoci po maďarsky vedel iba pár slov. “Vracali sme sa z Talianska, keď ma v Maďarsku vyhľadala Mari Torocsiková: “Hľadáme ťa po celej Európe“, povedala. “Náš mladý režisér Gyula Maár bude nakrúcať svoj prvý film. Chce ťa obsadiť do hlavnej úlohy.“, spomína Króner. Za túto úlohu dostal napokon Cenu maďarskej filmovej kritiky.

Bulharský režisér Bočo Bodžakov objavil Krónera práve v maďarských filmoch a ponúkol mu postavu českého husliara Henicha vo filme Ty, ktorý si na nebesiach. Jedným z vrcholov jeho kariéry bol nepochybne oscarový Obchod na korze, ktorý mu priniesol svetový ohlas. Nenapodobiteľný bol tiež v Pachovi, hybskom zbojníkovi a v rozprávkach Popolvár najväčší na svete a Soľ nad zlato. Jozefova manželka Tereza a rovnako i dcéra Zuzana sa venujú herectvu. Druhú menovanú dokonca vyhlásili za najlepšiu divadelnú herečku roku 1997.

Výberová filmografia:

Vášnivý bozk (1995), Červený cigán (Francúzsko, 1992), Dedičství aneb kurvahošigutntag (1992), Ty, ktorý si na nebesiach (Bulharsko, 1989), Vlakári (1988), Naďaleko do neba (1987), Tisícročná včela (1983), Soľ nad zlato (1982), Popolvár najväčší na svete (1982), Kosenie jastrabej lúky (1981), Za teholvým múrom (Maďarsko, 1979), Stratená dolina (1976), Pacho,hybský zbojník (1975), Očovské pastorále (1973), Ženy v ofsajdu (1971), Večný manžel (Nemecko, 1969), Traja svedkovia (1968), Lidé z maringotek (1966), Obchod na korze (1965),  Posledná bosorka (1957), Štvorylka (1955), Drevená dedina (1954), Katka (1949).

SMK podporí novelu ústavy

29. januára 2001

Za novelu ústavy, ktorú parlament prerokuje už na najbližšej schôdzi, budú hlasovať aj poslanci Strany maďarskej koalície. Predseda SMK Béla Bugár po sobotňajšej republikovej rade povedal, že dve priority strany, ktorými podmieňovala podporu novely, boli splnené úplne a jedna čiastočne.

Európska charta menšinových jazykov a vytvorenie fakulty pre maďarských pedagógov na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre sú podľa Bugára splnené tak, ako ich mohla splniť vláda. „Prevod pôdy neznámych vlastníkov je splnený len čiastočne, ale napriek tomu republiková rada vyzvala poslancov, aby účasťou a hlasovaním podporili prijatie novely ústavy,“ povedal Bugár.

Republiková rada sa nezaoberala tým, že ministri SDĽ nehlasovali vo vláde za vytvorenie fakulty pre maďarských pedagógov, pretože podľa Bugára nemôžu hovoriť do vnútorných vecí SDĽ. Bugár povedal, že SMK musela viazať svoje priority na novelu ústavy práve kvôli SDĽ, „aby sme splnili aspoň niečo z toho, čo vláda a vládna koalícia mali splniť ešte do konca roka 2000“.

Bugár dostal od republikovej rady mandát na podpis dohody o pôde neznámych vlastníkov. „V pondelok alebo utorok podpíšeme dohodu, ktorú vytvorila odborná skupina koaličných strán.“ Koaliční politici odmietajú konkretizovať znenie návrhu dohody o pôde. Podľa niektorých informácií má pôda neznámych vlastníkov zostať v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý si však pri nakladaní s ňou bude musieť vyžiadať stanovisko obce.

O reforme verejnej správy síce predstavitelia SMK v sobotu nerokovali, ale podľa Bugára, ak vláda prijme návrh zákona o územnosprávnom členení, ihneď bude musieť byť zvolaná mimoriadna Republiková rada SMK.

Americké filmy majú v Európe veľkú prevahu

Európania chodia do kina oveľa častejšie ako predtým, no do kinosál ich lákajú v podstate iba filmy vyprodukované v Spojených štátoch.

V Európe ubúdalo filmových divákov rovnomerným tempom od druhej svetovej vojny až do konca osemdesiatych rokov, no v poslednom desaťročí začali ich počty prudko stúpať.

Podľa štatistického centra Európskej únie Eurostat v roku 1998 navštívilo kiná o 40 percent viac divákov než v roku 1990.

Na náraste počtu divákov má však zásluhu predovšetkým Hollywood – až 75 percent filmov, na ktoré chodia do kina obyvatelia krajín Európskej únie, bolo amerických. V Anglicku tvoria americké filmy až 82 percent programu kín a v Holandsku až 90 percent.

Dokonca aj vo Francúzsku, ktoré je známe mimoriadnou hrdosťou na svoju kultúru, pochádza až 64 percent príjmov kín z premietania americkej produkcie.

Naproti tomu v Spojených štátoch tvoria príjmy z predaja lístkov na iné ako americké filmy iba okolo päť percent.

Pre Američanov je tiež filmové plátno oveľa lákavejšie než pre Európanov: kým priemerný Američan navštívi kino 5,5-krát za rok, Európan si ide pozrieť film do kina 2,1-krát za rok.

Najnadšenejšími návštevníkmi kín v rámci Európskej únie sú Gréci, „najlenivejšími“ Fíni, ktorí sa vyberú do kina v priemere iba 1,2-krát ročne.

Prezidenti a predsedovia vlád o transformačnom procese

26. januára

Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa dnes v rámci Svetového ekonomického fóra (SEF) v Davose zúčastnil na diskusii o budúcnosti transformačného procesu v strednej a východnej Európe. Na panelovej diskusii sa zúčastnili aj ďalší predstavitelia týchto krajín, medzi nimi i prezidenti Maďarskej republiky Ferenc Mádl, Chorvátska Stipe Mesič, predseda poslaneckej snemovne Českého parlamentu Václav Klaus a ďalší. Európsku komisiu zastupoval jej komisár Günter Verheugen. Slovenský premiér v diskusnom príspevku poukázal na skutočnosť, že u krajín stredoeurópskeho regiónu možno po 10-ročnom transformačnom procese pozorovať zvláštne rozdiely. Je však jasné, že žiaden štát z nich by sa nechcel vrátiť späť. Na strane druhej sú mnohé procesy krehké. Reštrukturalizácia poľnohospodárstva prináša vysokú nezamestnanosť a vytvára sociálne napätie. Preto je potrebné zaoberať sa vo zvýšenej miere takými témami, ako je napríklad vytváranie pracovných miest a pod. M. Dzurinda zdôraznil, že Slovensko splnilo svoj prvý integračný cieľ - stať sa členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Teraz stoja pred ním ďalšie dva, a to stať sa členom Európskej únie a NATO. Aj ostatní diskutéri hodnotili transformačný proces, pričom naznačili, že vzniká otázka, či je tento proces už ukončený a či zároveň vzniká obdobie klasického rozvoja.

Maďarská tlač o vzniku slovensko-maďarského euroregiónu

26. januára

Maďarské noviny Magyar Nemzet priniesli dnes správu o vzniku slovensko-maďarského regiónu - medzinárodného združenia, založeného na spolupráci slovenského regiónu Žitný ostrov-Mátyusföld a samosprávy maďarskej župy Györ-Sopron-Moson. Ustanovujúci dokument tohto spolku bol vo štvrtok podpísaný v meste Györ za prítomnosti podpredsedu slovenskej vlády Pála Csákyho. „Na dvoch brehoch Dunaja v poslednom desaťročí čas akoby bol plynul v dvoch rôznych korytách. Dúfam, že Euroregión podunajského trojspolku, založený na spolupráci slovenského regiónu Žitný ostrov-Mátyusföld a samosprávy maďarskej župy Györ-Sopron-Moson, bude výborným prostriedkom na odstránenie rozdielov a zmenšenie dištancií v podunajskej oblasti”, cituje Magyar Nemzet slová predsedu samosprávy maďarskej župy Ferenca Ivanicsa. Po podpísaní dokumentu o založení medzinárodného združenia v Györi Ferenc Ivanics vyjadril nádej, že vznik Euroregiónu podunajského trojspolku posilní slovensko-maďarské vzťahy aj v širšom kontexte. Predseda regiónu Žitný ostrov-Mátyusföld Péter Pázmány, ktorý dôležitý dokument podpísal za slovenskú stranu, pre noviny Magyar Nemzet uviedol: „Museli sme čakať desať rokov na to, kým politické ovzdušie nakoniec umožnilo nadviazanie styku so samosprávou susedného štátu. V tejto súvislosti by som chcel vyzdvihnúť skutočnosť, že prekážky, stojace v ceste vzniku slovensko-maďarského euroregiónu, sa nám podarilo odstrániť za menej ako 12 mesiacov.

Najdrahšie a najlacnejšie mestá

Budapešť a Bukurešť sú najlacnejšími hlavnými mestami v Európe a súčasne patria medzi desať najlacnejších metropol sveta. Vyplýva to z najnovšej štúdie, vypracovanej londýnskym analytickým inštitútom Economist Intelligence Unit (EIU). Výskum bol založený na cenách prerátaných na americké doláre.

EIU pripravuje štúdiu o najdrahších a najlacnejších metropolách každých 6 mesiacov, predovšetkým pre cestujúcich podnikateľov a turistov. Štúdia porovnáva životné náklady v 133 mestách sveta na základe cien základných produktov a služieb a prístupu k nim. Nové údaje naznačujú, že v decembri 2000 bolo Tokio najdrahším hlavným mestom na svete, kým Belehrad je najdrahšou metropolou v Európe. New York si naďalej udržal svoje vedúce postavenie ako najdrahšie mesto v rebríčku v rámci USA. Medzi najdrahšie európske metropoly patria Londýn a Oslo.

Kvôli oslabeniu eura sa však viaceré tradične drahé mestá, ako napríklad Paríž, stali cenovo dostupnejšie. Paríž bol pred šiestimi mesiacmi 8. najdrahším mestom sveta, avšak v najnovšej štúdii poklesol až na 26. priečku. Napriek tomu je však stále najdrahším mestom eurozóny. Najlacnejším mestom eurozóny je portugalské hlavné mesto Lisabon.

S falošnými akciami sa obchodovalo aj na Slovensku

25. januára

Maďarskej polícii sa v spolupráci s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) podarilo zabrániť rozsiahlemu podvodu s falšovanými akciami. „Suma predstavuje stovky miliónov forintov (milióny dolárov). Skupina cudzích štátnych príslušníkov sa snažila použiť falošné cenné papiere ako záruku na získanie bankových pôžičiek,” oznámil dnes novinárom major Görgy Zsombok z budapeštianskej polície. Naznačil, že podvod s falošnými akciami už istý čas úspešne prebiehal. „Niečo sa uskutočnilo v minulosti, niečo v súčasnosti, a keby nebolo dnešného úspechu, pokračovalo by to ďalej,” dodal Zsombok. Polícia odmietla zverejniť mená a národnosť páchateľov ako aj informáciu, či došlo k nejakým zatknutiam. Americký diplomat, ktorý si neželal byť menovaný, uviedol, že akcie patrili dnes už neexistujúcej Security Pacific National Bank a obchodovalo sa s nimi aj na Slovensku, vo Švajčiarsku a v USA.