12. januára 2001 ● Zo slovenskej tlače

V spoločnej deklarácii prezidentov V4 Slovensku vyčlenená osobitná pasáž

12. januára

O cieľoch stretnutia prezidentov Visegrádskej štvorky, ktoré sa uskutoční o týždeň na zámku v poľskej Psczyne, informovala dnes kancelária poľského prezidenta. Na záver schôdzky majú najvyšší predstavitelia Poľska, SR, ČR a Maďarska prijať spoločnú deklaráciu, v ktorej bude Slovensku vyčlenená osobitná pasáž. Štátny tajomník Kancelárie prezidenta Poľskej republiky Andrzej Majkowski dnes informoval, že účasť na schôdzke najvyšších predstaviteľov krajín V4 už potvrdili Rudolf Schuster, Ferenc Mádl i Václav Havel a samozrejme hostiteľ Aleksander Kwasniewski. Dnes podľa jeho slov rozposlali poľskí organizátori návrh deklarácie veľvyslanectvám krajín V4, ktorú majú prezidenti na záver rokovania podpísať. Dokument je v štádiu schvaľovania a pripomienkovania jednotlivými členskými krajinami, povedal Majkowski. Podľa jeho slov diskusia prezidentov sa má sústrediť na niekoľko hlavných okruhov. Mali by hovoriť o ďalšej perspektíve visegrádskej skupiny, zhodnotiť jej fungovanie, význam a prínos za uplynulé 10-ročné obdobie, venovať sa otázkam rozširovania Európskej únie a posúdiť situáciu v Rusku a na Ukrajine. Ďalej by mali diskutovať o výmene informácií a prehlbovaní spolupráce "tak, aby zaniklo súperenie a aby sme sústredili sily na spoločné strategické ciele jednotlivých krajín i Visegrádskej štvorky ako celku." V tejto súvislosti A. Majkowski zdôraznil, že v záverečnej deklarácii má byť vzhľadom na to, že Slovensko ako jediná krajina V4 ešte nie je členom Severoatlantickej aliancie, zdôraznená podpora ašpirácii SR na rýchly vstup do NATO. Podľa poľského prezidenta Kwasniewského by Slovensko mali susedia podporiť a lobovať zaň tak, aby sa čo najrýchlejšie stalo členom NATO a aby ho presunuli do prvej skupiny kandidátov na prijatie do EÚ. Na Slovensko treba spojencov neustále upozorňovať a dosiahnuť, aby sa k nemu pristupovalo s osobitným dôrazom, vyhlásil v mene poľského prezidenta Andrzej Majkowski. Fakt, že Slovensku má byť v deklarácii vyčlenené osobitné miesto, označil za príklad konštruktívnej a kvalitatívne vyššej formy prístupu k spolupráci v rámci V4.

MOL rokuje o spolupráci s poľskou rafinériou PKN

15. januára

Maďarská spoločnosť MOL rokuje o spolupráci s významnou poľskou ropnou rafinériou PKN, keďže sa pokúša vstúpiť na rýchlo sa rozvíjajúci poľský trh. Skupina PKN, ktorá kontroluje približne tri štvrtiny poľského rafinérneho trhu a 30% maloobchodného trhu, totiž chce posilniť vzťahy s regionálnymi partnermi, najmä s MOL. Poľská vláda plánuje v tomto roku predať 18% PKN. Výkonný riaditeľ MOL György Mosonyi však nepotvrdil ani nepoprel správy, že MOL má záujem aj o druhú najväčšiu poľskú rafinériu Rafineria Gdanska. Ako totiž v decembri informoval agentúru Reuters nemenovaný zdroj, MOL je jednou zo šiestich spoločností, ktoré predložili ponuku na väčšinový podiel. G. Mosonyi uviedol, že MOL preveruje možnú účasť v poľskej privatizácii alebo v projekte v južnom Poľsku prostredníctvom Slovnaftu, v ktorom vlani získal menšinový podiel. Podľa jeho slov investície v Poľsku budú smerovať na veľkoobchodného a maloobchodného predaja cez čerpacie stanice. Šéf MOL zároveň oznámil, že budú pokračovať v programe zvyšovania efektívnosti, v rámci ktorého odbúrajú nekľúčové aktivity a zamerajú sa na hlavné oblasti činnosti. Na základe tohto progrmu chcú do roka 2002 dosiahnuť zníženie nákladov celkovo o 100 miliónov USD a zároveň plánujú investovať do svojho informačného systému, hoci G. Mosonyi bližšie neurčil sumu. G. Mosonyi ďalej uviedol, že plynárenská činnosť, ktorá vlani v dôsledku vládneho obmedzenia maloobchodných cien zaznamenala vysoké straty, má na tento rok priaznivejšie vyhliadky vďaka poklesu cien ropy na svetovýh trhoch, posilneniu eura a neobyčajne miernej zime. MOL však aj napriek tomu plánuje pokračovať v súdnom boji o kompenzáciu od vlády za straty, ktoré podľa údajov spoločnosti dosiahli približne 100 miliárd forintov (355,2 milióna USD).

Politické aféry ohrozujú stabilitu Maďarska

15. januára

V Maďarsku sa črtá politické zemetrasenie, ktoré by mohlo mať nedozerné následky. Kríza v menšej strane vládnej koalície ohrozuje obraz politickej stability krajiny uznávanej aj vo svete, píše Georg Berenyi v dnešnom vydaní rakúskych novín Kurier. Pravicovo-populistický šéf Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) József Torgyán ide v poslednom čase od jedného škandálu k druhému. Ide o pribúdanie jeho majetku, jeho zahraničné cesty, sporné výkony vo funkcii ministra poľnohospodárstva, o koalíciu so stranou FIDESZ premiéra Viktora Orbána. Torgyán svojím autoritatívnym štýlom (naposledy vyhodil celé mestské vedenie strany v Budapešti) ohrozuje aj jednotu vlastnej strany. Maloroľníci sú v súčasnosti rozdelení "palácovou revolúciou", ktorá by mala Torgyána, práve sa zdržujúceho v Južnej Amerike, odstrániť z čela strany. Torgyán popritom požaduje "väčšiu váhu" v koalícii pre svoju stranu, ktorá však podľa výskumov verejnej mienky už nemá na zastúpenie v parlamente žiadne šance. Preto obava, že by premiér Orbán mohol stratiť svojho obťažného, ale pre parlamentnú väčšinu nevyhnutného partnera, nadobúda stále realistickejšie črty. V takomto prípade by musel Orbán vziať do úvahy tri možnosti. Bolo by možné pribratie opozičnej, pre svoje extrémne nacionalistické, k cudzincom nepriateľské a antisemitské postoje nedobre zapísanej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku. To by ale veľmi ťažko zaťažilo prestíž Orbánovej vlády pravého stredu doma i v zahraničí. Druhou možnosťou by boli nové voľby. V prípadných predčasných parlamentných voľbách by mohli prísť k moci podľa výskumov verejnej mienky socialisti, alebo by sa musela utvoriť - pre obe strany neželaná - veľká koalícia. A napokon, na základe schváleného rozpočtu na dva roky, by Orbán mohol naďalej vládnuť so svojím menšinovým kabinetom až do budúcich volieb v roku 2002. Orbán by však mohol získať aj "tiché partnerstvo" socialistov. Predpoklady preto sa už teraz vytvárajú. Na základe iniciatívy FIDESZ sa prvýkrát stretávajú šéfovia parlamentných klubov doteraz takmer znepriatelených strán, aby "koordinovali vzájomné záujmy". Avšak k "Dohode namiesto stálej konfrontácie", ktorá je hlavnou líniou maďarského prezidenta Ferenca Mádla, je ešte v Maďarsku ďaleko. Ale už samotný duch dialógu by mohol urovnať cestu k zaručeniu ďalšej stability v krajine, končí analýzu rakúsky Kurier.

Na zabíjačke zabili 50-ročného gazdu

15. januára

Vraždou 50-ročného domáceho pána sa v nedeľu skončila zabíjačka v juhomaďarskej dedine Csányoszró. K tragickému incidentu, pri ktorom utrpel bodné rany aj 22-ročný vrah, došlo po ostrej výmene názorov medzi gazdom a mladým bratrancom jeho manželky. Útočníka teraz ošetrujú v stráženej nemocnici, ktorú podľa lekárov bude môcť opustiť do ôsmich dní. Presná príčina krvavej rodinnej drámy zatiaľ nie je známa.

Nie je dôvod ísť opäť do Haagu

15. januára

Splnomocnenec vlády pre vodné dielo na Dunaji Dominik Kocinger v rozhovore pre bratislavský denník Pravda vysvetlil základné stanoviská slovenskej vlády, ktoré obsahuje 1400 stránková odpoveď na maďarský návrh, ako riešiť Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Toto stanovisko sa pridŕža rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktoré potvrdzuje platnosť zmluvy z roku 1977. Slovenská strana neodmieta nárhy maďarskej strany, len konkretizuje problémy, o ktorých by mali rokovať expertné skupiny. Základným problémom je otázka výstavby Nagymarosu, jeho odmietnutie maďarskou stranou. Očakáva sa impulz na začatie odborných rokovaní, nie definitívna odpoveď. Rozsudok z Haagu jednoznačne hovorí, že ak sa obe strany nedohodnú, musí sa stanoviť prevádzkový režim podľa zmluvy z roku 1977 a keď sa ani to nepodarí, musia si obe strany vzájomne nahradiť škody. Musia sa vzájomne vyúčtovať náklady na výstavbu v súlade s ustanovením spomenutej zmluvy. D. Kocinger nevidí zatiaľ dôvod opätovne sa obrátiť na Haag. Čo sa týka problému privatizácie vodného diela, vláda ešte v roku 2000 uložila ministrovi pôdohospodárstva v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, privatizácie, zahraničných vecí a prezidentom Fondu národného majetku predložiť do konca februára 2001 návrh na usporiadanie majetkových vzťahov na Vodnom diele Gabčíkovo. Privatizácia energetickej časti vodného diela v roku 1994 a jej včlenenie do Slovenských elektrární, odporovalo zákonu o prevode majetku štátu na iné osoby a v roku 1996 uložila vláda ministrom hospodárstva a pôdohospodárstva vyčleniť vodné dielo späť do Slovenského energetického podniku, čo sa doteraz nestalo. Po spustení vodného diela sa stalo problémom aj delenie zisku z výroby elektriny medzi Vodohospodárstkou výstavbou a Slovenskými elektrárňami. Pokiaľ D. Koncinger vie, existuje ústna dohoda medzi obomi stranami. Keď sa tento problém definitívne dorieši, budú financie aj na dokončenie prác tak, aby bol stupeň Gabčíkovo skolaudovaný.

Teplá a suchá zima ohrozuje obilniny v niektorých KSVE

15. januára

Mierne a suché zimné počasie ohrozuje obilniny v niektorých krajinách strednej a východnej Európy (KSVE). Odborníci upozorňujú na výrazný pokles zrážok v Maďarsku, Českej republike, Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii a na Slovensku a toto neobyčajne teplé počasie bráni rastu plodín. Denné teploty vzduchu v regióne v minulom týždni vystúpili až na 20 stupňov Celzia a hoci cez víkend sa počasie prudko ochladilo, jedine Bulharsko prvýkrát cez tohtoročnú zimu zažilo sneh. Analytik maďarskej Poľnohospodárskej asociácie Mihaly Guba vysvetľuje, že mrazy vážne poškodia úrodu, ak prídu skôr, než polia pokryje sneh. Ako informuje agentúra Reuters, maďarskí poľnohospodári na jeseň 2000 zasiali 1,2 milióna hektárov (ha) pšenice a približne 200 000 ha jačmeňa. Rumunsko zasialo pšenicu takmer na dvoch miliónoch hektárov, no v dôsledku sucha sú vyhliadky nepriaznivé. Teplá zima bez snehu ohrozuje aj obilniny v ČR, kde sa poľnohospodári obávajú, že plodiny, ktoré by teraz mali odpočívať pod snehom, rastú a v prípade náhleho ochladenia umrznú. České ministerstvo poľnohospodárstvo odhaduje plochu pšenice na 864 587 ha, jačmeňa na 164 514 ha a repky na 368 622 ha. Slovensko sa nepriaznivého počasia obáva menej, keďže teplé počasie zatiaľ plodiny neovplyvnilo, hoci riziko neplánovaného rastu pretrváva. Hovorca Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec uviedol, že v prípade priaznivého vývoja očakávajú úrodu 1,6 až 1,7 milióna ton pšenice, ktorá pokryje vnútornú spotrebu a dokonca zostane aj na vývoz. Podľa údajov agentúry Reuters slovenskí poľnohospodári zasiali pšenicu na ploche 398 000 ha, repku na 117 000 ha a jačmeň na 18 740 ha, pričom ďalších 30 000 ha pšenice a 250 000 až 260 000 ha jačmeňa osejú na jar. Víkendové sneženie zlepšilo vyhliadky Bulharska, kde dlhotrvajúce sucho zničilo časť pšenice a jačmeňa, ktoré poľnohospodári zasiali na jeseň. Ďalší sneh sa očakáva koncom tohto týždňa. V niektorých častiach Bulharska nepršalo od marca minulého roka a pôda je úplne suchá, takže niektoré plodiny nevyrástli vôbec a iné odumierajú. Bulharské ministerstvo poľnohospodárstva oznámilo, že na jeseň osiali 1,22 milióna ha pšenicou a 230 000 ha jačmeňou.

Investovali by opäť

15. január 2001

Keby sa znovu naskytla príležitosť, Volkswagen investuje na Slovensku aj po druhý raz. V piatok to povedal predseda predstavenstva nemeckého koncernu VW Ferdinand Piech, ktorého v piatok prijali najvyšší slovenskí ústavní činitelia. Na margo rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku F. Piech konštatoval, že SR má mnohé konkurenčné výhody v porovnaní s Maďarskom, Českou republikou a Poľskom. To je podľa neho aj dôvod umiestnenia výroby nového terénneho vozidla VW Colorado do Bratislavy. "Ani možná investícia automobilky BMW na Slovensku neovplyvní rozvoj aktivít slovenského závodu VW," poznamenal a dodal, že "z globálneho hľadiska má napríklad samotná automobilka Audi, patriaca do koncernu VW, väčší podiel na trhu než BMW".

Koncern VW má na Slovensku úspešnú spoločnosť Volkswagen Slovakia, a. s., ktorá sa v uplynulých rokoch stala najväčším strojárskym podnikom v SR a najväčším exportérom Slovenska. Podľa údajov z novembra 2000 koncern na Slovensku investoval 775 mil. DEM. Takmer celý objem produkcie VW Slovakia exportuje, pričom sa podieľa 16 percentami na celkovom slovenskom vývoze. Tržby Vokswagenu dosiahli v roku 1999 približne 68 mld. Sk, na minulý rok podnik plánoval obrat 84 mld. Sk. Montáž prvých vozidiel VW, bola v Bratislave spustená v decembri 1991. Nemecká automobilka Volgswagen AG zaznamenala v uplynulom roku 3,9-percentný rast objemu predaja na úroveň 5,06 mil. automobilov. Podiel spoločnosti na globálnom trhu sa tak zvýšil na 12,2 %, pričom jej trhový podiel v roku 1999 predstavoval 12 %.

V slovenskej vládnej koalícii už teraz hľadajú vinníka

15. januára 2001

Zintenzívniť prácu jednotlivých členov koalície pri príprave reformy verejnej správy ako aj plnení vládneho programu považuje v súčasnosti Strana maďarskej koalície (SMK) za dôležité. Uviedol to na tlačovej besede po rokovaní Republikovej rady (RR) SMK predseda strany Béla Bugár. Dodal, že v koalícii sa začali prejavovať "nedobré metódy", keď sa v prípade nesplnenia niektorých očakávaní začína dopredu hľadať vinník.

RR SMK potvrdila doterajší postoj strany k novele ústavy ako aj reforme verejnej správy. Podporu poslaneckému návrhu novely ústavy SMK naďalej podmieňuje prijatím Charty regionálnych a menšinových jazykov, zriadením fakulty pre prípravu maďarských pedagógov a vyriešením prevodu pôdy neznámych vlastníkov do správy obcí. Tento postoj nevníma Bugár ako vydieranie zo strany SMK, ale ako politický prostriedok, ktorým sa môže dosiahnuť, aby program vlády bol naplnený komplexne a nie selektívne.

Pri reforme verejnej správy sa koalícii podľa predsedu SMK dosiaľ nepodarilo prijať niektoré dôležité politické rozhodnutia a nie sú prijaté ani všetky návrhy zákonov. "Dokonca čo sa týka územnosprávneho členenia nedošlo k žiadnemu rokovaniu, aby sme mohli pripustiť aspoň náznak, že o týchto otázkach sa vážne rokuje," dodal Bugár. Zdôraznil, že všetky spomínané oblasti sú prioritou celej vlády a preto nejde o nadštandardné požiadavky. "Bohužiaľ, zo strany SDĽ, namiesto toho, aby sa hľadali kompromisy, sa začalo útokom na SMK," dodal.

RR SMK vyslovila súhlas s doterajším pôsobením predsedníctva, ministerského i poslaneckého klubu. Rokovala aj o príprave III. kongresu strany, ktorý sa uskutoční 3. februára v Dunajskej Strede. Republiková rada ďalej odsúhlasila rozpočet strany na tento rok. Príjmy vo výške takmer 12,6 milióna korún by mal tvoriť najmä príspevok štátu, členské príspevky a úroky. Výdavky SMK pre tento rok sú plánované na necelých 12,2 milióna korún, čo by podľa predsedu RR SMK Pála Farkasa malo pre činnosť strany postačovať.

Habsburgovcom sa narodil potomok

13. januára

Prvé dieťa rodiny Habsburgovcov narodené v Maďarsku po viac než polstoročí prišlo na svet v piatok v Budapešti. Arcivojvodkyňa Eilika, manželka arcivojvodu Györgyho von Habsburga, porodila dievčatko s hmotnosťou 3,8 kilogramu. Habsburgovci sú bývalou vládnucou dynastiou Rakúsko-uhorskej monarchie. "Matka a dcéra sú zdravé a vo výbornom zdravotnom stave," uvádza sa vo vyhlásení habsburskej rodiny. Novonarodené dieťa, ktorého meno zatiaľ neoznámili, je v poradí 20. vnúčaťom Otta von Habsburga, súčasnej hlavy rodiny Habsburgovcov a člena Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Gyorgy von Habsburg je vnukom posledného maďarského kráľa a potomka vládcov Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá sa rozpadla koncom druhej svetovej vojny. Princezná Eilika von Oldenburg sa vydala za Gyorgyho von Habsburga v roku 1998 v Budapešti. Ich veľkolepá svadba, na ktorej sa zúčastnili členovia európskych kráľovských rodín, pripomenula Maďarom ich imperiálnu minulosť. Pár teraz žije v Budapešti. Habsburgovci odišli z Maďarska po príchode sovietskych vojsk koncom druhej svetovej vojny a do tejto krajiny sa vrátili až o polstoročie neskôr po páde komunizmu.

Ivanov: Vstup Maďarska do EÚ prispeje aj k zlepšeniu vzťahov s Ruskom

12. januára

Budúci vstup Maďarska do Európskej únie (EÚ) sa prejaví aj na zlepšení obchodných vzťahov medzi Moskvou a Budapešťou. V maďarskej metropole to dnes v rámci oficiálnej návštevy vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov. "Maďarsko v EÚ by nemalo byť na prekážku, naopak, malo by stimulovať naše bilaterálne vzťahy, vrátane obchodných," povedal šéf ruskej diplomacie po stretnutí s maďarským rezortným kolegom Jánosom Martonyim, s ktorým podpísal dohody o vzájomnej spolupráci. Následne Ivanov odišiel na rozhovory s premiérom Viktorom Orbánom, prezidentom Ferencom Mádlom a Lászlóm Kovácsom, šéfom maďarských socialistov - najväčšej opozičnej strany. Orbán návštevu označil ako veľmi dôležitú pre budúcnosť vzájomných hospodárskych vzťahov. Maďarsko, ktoré je podľa pozorovateľov spomedzi kandidátskych krajín najlepšie pripravené na vstup do EÚ, očakáva, že do únie vstúpi o dva-tri roky. Vzájomný obchod medzi Ruskom a Maďarskom dosiahol v roku 1999 po ruskej finančnej kríze historické minimum. Údaje za prvých desať mesiacov roku 2000 vykazujú 60-percentný nárast.

Plece pri pleci

13. január 2001

Ak by sa parlamentné voľby konali už teraz, zvíťazilo by HZDS s 21,9 percenta hlasov voličov. Na druhom mieste by sa umiestnil Smer, ktorý by volilo 20,9 percenta voličov. Rozdiel v počte potenciálnych voličov dvoch najsilnejších politických subjektov sa opäť znížil. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý od 28. decembra do 8. januára uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR. Do Národnej rady SR by sa ako tretia najsilnejšia strana dostala Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) s 13,2 percenta. V parlamente by ešte pôsobili: Strana maďarskej koalície (SMK) s 11,5 percenta, Slovenská národná strana (SNS) s 8,5 percenta, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) so šiestimi percentami a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s 5,3 percenta.

Viac peňazí na granty z Visegrádskeho fondu

13. január 2001

Zatiaľ osem žiadostí o grant registruje Visegrádsky fond, ktorý vlani založili premiéri krajín V4. Sumu určenú pre prvé grantové kolo zvýšili až na 700-tisíc euro. Žiadosti treba posielať do 15. marca. Podmienkou udelenia grantu je podľa výkonného riaditeľa Urbana Rusnáka aj tento rok preukázateľná vzájomná spolupráca aspoň troch partnerov z visegrádskych krajín. Projekty sa môžu týkať oblasti kultúry, vedy, výskumu, vzdelávania a športu. Výnimkou je cezhraničná spolupráca, kde môžu byť akceptované žiadosti na podporu dvojstrannej spolupráce. Finančná podpora z fondu by nemala presiahnuť 50 percent celkových nákladov na akciu. Vlani získalo z 236 žiadateľov finančnú podporu 26 projektov v celkovej sume 406-tisíc euro. Viaceré z nich sa na Slovensku už realizovali, iné sú organizované priebežne, alebo sa ešte len uskutočnia. Vďaka grantu z fondu sa napríklad 21. januára v Košiciach uskutoční Slovensko-maďarský literárny večer, ktorý zorganizovalo Korona Pódium z Budapešti. Koncom marca sa začne v Starom divadle v Nitre divadelný festival Stretnutie. Viac informácií o fonde možno získať na t. č. 07/625 294 77. Podmienky, formuláre žiadostí, ale aj ďalšie pripravované akcie sú zverejnené na internetovej adrese www.visegradfund.org.

SMK členom EDU

12. január 2001

Stranu maďarskej koalície včera plénum Európskej demokratickej únie (EDÚ) na 20. konferencii v Berlíne prijalo za svojho plnoprávneho člena. Konferencia sa zaoberá rozširovaním Európskej únie a perspektívami v ekonomickej politike. Predseda SMK Béla Bugár vyjadril presvedčenie, že vzájomná spolupráca SMK s inými stranami v EDÚ prinesie svoje ovocie. SMK je podľa Bugára politickou stranou fungujúcou na demokratických princípoch a v rámci svojho dvojročného pôsobenia v slovenskom vládnom kabinete jasne podporuje vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. O prijatie do únie požiadala SMK už v predchádzajúcom období, jej požiadavku však v januári 2000 nepodporilo Kresťanskodemokratické hnutie. Dôvodom bol vtedy nevyriešený problém umiestnenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Súsošie vierozvestcov vysoké štyri metre, ktoré priťahuje veľký záujem verejnosti, je teraz dočasne umiestnené na dvore evanjelickej fary v Komárne. Prihlášku na vstup do EDÚ podal i ďalší slovenský politický subjekt – Demokratická strana a záujem o členstvo deklarovalo aj Hnutie za demokratické Slovensko.

Tokaj sa dostáva do reality - Na pretrase je produkčný potenciál

V otázke spochybňovania slovenskej participácie na Tokajskej vinohradníckej oblasti zo strany Maďarska, ktorá už dávnejšie patrí medzi problémové okruhy vzájomných slovensko-maďarských vzťahov v oblasti agropotravinárskej výroby, by sa mohlo v blízkom čase dospieť ku konečnému riešeniu. Podľa výsledkov z posledných rokovaní expertných skupín oboch krajín, maďarská strana vyjadrila ochotu uznať legitímnosť existencie tohto vinohradníckeho regiónu aj na území Slovenska. Doriešiť sa musí otázka produkčného potenciálu oboch krajín, pričom by maďarská produkcia tokajských vín vychádzala z jeho reálnej vlaňajšej produktivity a slovenská z bývalej výroby v roku 1908. Vtedy boli totiž do spornej územnej oblasti, vymedzenej uhorským zákonom o víne a vinohradníctve zaradené aj niektoré slovenské obce. Podľa Zväzu výrobcov vína Slovenska domáca tokajská oblasť podľa oficiálnych údajov predstavuje asi 900 ha vinohradov, z čoho sa len asi 550 ha v súčasnosti aj reálne obhospodaruje. Výmera maďarských tokajských viníc predstavuje približne 5000 ha.

Vláda SR (na 136. schôdze) 10. januára vyjadrila súhlas

- s uzavretím Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi. Cezhraničná spolupráca je významnou súčasťou procesu európskej integrácie. Dohody o cezhraničnej spolupráci predstavujú dôležitý nástroj na prehlbovanie vzájomnej dôvery a dobrých susedských vzťahov na miestnej a regionálnej úrovni;

- s uzavretím Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy, športu a mládeže;

Najväčším cestovateľom spomedzi členov maďarskej vlády je József Torgyán

12. januára

Zatiaľ čo sa maďarský minister poľnohospodárstva József Torgyán zdržiava služobne v Latinskej Amerike, uverejnil kontrolný úrad vlády výsledky kontroly zahraničných ciest predstaviteľov kabinetu Viktora Orbána. Podľa tohto materiálu je Torgyán najväčším cestovateľom spomedzi ministrov súčasnej maďarskej vlády. Od svojho nástupu do úradu v lete 1998 strávil v zahraničí dovedna 192 dní. Na náklady štátu však cestuje aj ministrova manželka, píše vo svojom dnešnom vydaní budapeštiansky denník Blikk. Pokladňa ministerstva neuhrádza len náklady na cestu, ubytovanie, starostlivosť a prenájom vozidiel, ale vypláca aj diéty. Len v uplynulom roku zablúdilo do Torgyánovho vrecka vo forme diét 1,3 milióna forintov. Šéf rezortu poľnohospodárstva zavítal v roku 2000 do 20 krajín.

FAZ: Slovensko v minulom roku úspešné v prilákavaní zahraničných investícií

11. januára

Mimoriadne úspešné v získavaní zahraničných investícií medzi krajinami strednej a východnej Európy (KSVE) bolo vlani Slovensko. "Teraz aj oneskorenci ako Slovensko a Chorvátsko objavili výhodnosť zahraničných investícií a naliehavo sa usilujú o investorov", uvádza v dnešnom vydaní nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Denník dodáva, že Slovensko prekonalo izoláciu, do ktorej sa dostalo samo počas vlády Vladimíra Mečiara a vlani dosiahlo pozoruhodný príliv kapitálu 1,5 miliardy dolárov. Za najväčšie sústo sa pokladá prevzatie VSŽ americkým oceliarskym koncernom USX Corp., respektíve jej dcérou US Steel. FAZ dodáva, že sa týmto krokom podarilo zachrániť nielen 16 000 pracovných miest v Košiciach, ale mali by sa splniť aj očakávania amerických koncernov ako Ford, General Motors a Whirlpool na dodávku materiálov, ktoré pre svoju výrobu v Európe potrebujú. Súčasne aj oceliari spájajú svoj rozvoj s rastom výroby týchto koncernov v regióne. Napriek všetkým úspechom však KSVE ešte v priamych zahraničných investíciách zaostávajú za Áziou a Latinskou Amerikou, ktoré vlani pritiahli po 50 miliárd dolárov. Reformné krajiny dosiahli vlani bilanciu 18 miliárd dolárov. Experti uvádzajú, že vo viacerých KSVE sa ešte prejavuje deficit demokracie a práva, pretrváva vysoká rizikovosť podnikania v dôsledku zlého manažmentu, nevymizla ľubovôľa (úradníkov) a korupcia podstatne neklesla. Opätovné začlenenie Juhoslávie do medzinárodného spoločenstva môže dať regiónu nové impulzy a povzbudzujúcou je aj rozhodnosť väčšiny vlád dôsledne pokračovať v privatizácii a liberalizácii hospodárstva.

Hystériu okolo "balkánskeho syndrómu" údajne vyvolala Miloševičova propaganda

11. januára

Polemika, ktorá sa rozprúdila okolo používania uránovej munície jednotkami NATO na Balkáne, má svoje korene v okolí bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. V Budapešti to dnes vyhlásil šéf oddelenia maďarskej vojenskej rozviedky László Botz. "Spájanie rádioaktívneho žiarenia a munície s obsahom ochudobneného uránu pochádza od Miloševičovej propagandy proti NATO," vyhlásil Botz v rozhovore pre maďarský rozhlas. "Prvé informácie o radiácii a zbraniach s obsahom uránu sme od juhoslovanských zdrojov získali v roku 1999. To jasne ukazuje, že ide o hystériu vyvolanú Miloševičovým režimom," dodal. Spravodajské služby maďarskej vojenskej rozviedky sú zároveň "presvedčené, že organizácia týchto únikov (informácií) bola súčasťou Miloševičovej politiky. Išlo o pokus postaviť NATO do zlého svetla," povedal Botz. Zároveň nevylúčil, že juhoslovanská armáda "v kritických zónach zámerne rozmiestňovala rádioaktívny materiál". Tzv. balkánsky syndróm - rakovinové ochorenia viacerých vojakov slúžiacich v Kosove a v Bosne - je spájaný s používaním uránovej munície, čo sa však doteraz nepodarilo dokázať. Maďarsko, ktoré vstúpilo do NATO spolu s Českom a Poľskom v marci 1999 - tesne pred spustením náletov proti JZR, začne na budúci týždeň vykonávať lekárske kontroly všetkých asi 4000 svojich vojakov, ktorí pôsobili v balkánskych misiách.

Ľubomír Lipták: Slovensko v 20. storočí (história)

* Kalligram * 1999 * 3. vydanie * formát 125 x 210 * 376 strán

Cnosť a neresť, šťastie a bieda sú medzi národmi rozdelené oveľa rovnomernejšie, než predpokladajú tí, ktorí nikdy nevytiahli päty z domova, hovorí múdrosť. Na druhej strane je dôležité, aby človek vedel niečo aj o svojej vlasti, keď sa vyberie za hranice. Všetci, ktorí sa chcú zoznámiť s výpoveďou o Slovensku v dvadsiatom storočí, ale aj so svedectvom o jednej generácii alebo aspoň jej časti, istotne uvítajú po dlhých rokoch opätovné vydanie najdiskutovanejšej historickej eseje o Slovensku. „Kniha, ktorá bez akéhokoľvek zveličovania bola a dodnes je jedným z najpozoruhodnejších a najpodnetnejších produktov slovenského profesionálneho dejepisectva" – píše Ivan Kamenec v doslove monografie Slovensko v 20. storočí autora Ľubomíra Liptáka. Je považovaná za jeho najvýznamnejšiu vedeckú prácu, hoci autor svoju esej nepovažuje len za vedecké dielo, ale aj za akýsi historiografický prameň doby a spoločenského kvasu, v ktorej vznikala. Nebola koncipovaná ako prehľad alebo syntéza, ale ako historický príspevok do diskusie, ktorá v šesťdesiatych rokoch prebiehala na rôznych úrovniach a v rôznych podobách: o potrebe reforiem, o postavení Slovenska v štáte, o „slovenskej otázke".

Prvýkrát vyšla v roku 1968 a stala sa doslova bestsellerom. Stretla sa s jednoznačne kladnou odbornou kritikou, aj so záujmom širšej čitateľskej obce. No už po niekoľkých mesiacoch narazila na nevôľu politickej moci. V rámci takzvaného normalizačného procesu, sa stala terčom nevyberaných ideologických útokov, ktoré postihli nielen ju, ale najmä jej autora. Kniha sa stratila z odborných a verejných knižníc, ako aj z bibliografických prác a príručiek. Nesmela sa citovať a jej autor nesmel publikovať. Mal spolu so všetkými svojimi odbornými prácami upadnúť do zabudnutia. Ale ako to u kvalitných diel býva, prežijú napriek nepriaznivým okolnostiam.

Monografia Ľ. Liptáka, ktorý sa vyformoval na historika európskeho formátu, vyšla po druhýkrát v roku 1998 (v roku 2000 tretíkrát) a vyvolala podobný záujem ako pred tridsiatymi rokmi. Nestratila za tie roky nič zo svojej poznávacej hodnoty a iritujúcej podnetnosti, čo však neznamená, že nie je aj ona čiastočne poznamenaná dobou svojho vzniku. Autor si je vedomý, že text je na mnohých miestach zo súčasného pohľadu neúplný, nedopovedaný alebo príliš všeobecný, ale kniha by dodatočným doplňovaním stratila charakter výpovede o veľmi dôležitom období 20. storočia, práve o roku 1968. Pôvodný text je preto opravený iba čo sa týka faktografických, redakčných či tlačových chýb, na ktoré upozornili recenzenti.

Autor si nezaumienil poučovať, usmerňovať, ani predkladať či dokonca vnucovať večné „historické pravdy". Naopak, chce proti nim bojovať, klásť súčasníkom znepokojujúce otázky a pomáhať im na ne hľadať odpovede. Je evidentné, že za takto napísanými dejinami národa je autorova „vášeň" a jednoznačný cieľ, ktoré vyústili do koncepčného výkladu národných dejín.

Imre Kertész: Bezosudovosť

Imre Kertész * Bezosudovosť * Slovart * 2000 * Tvrdá väzba * 1. vydanie * formát A5 * jazyk slovenský

Imre Kertész (1929) je najslávnejší maďarský prozaik. Napísal zatiaľ štyri romány, dve knihy esejí, jednu zbierku poviedok. Bezosudovosť je jeho prvá kniha. Zdanlivo neosobný apatický úškrn, s akým sa v nej hlavný hrdina vyrovnáva s realitou v lágri, dokonca spočiatku priam nadšenie dospievajúceho chlapca, ktorý považoval aj transport do neznáma za dobrodružstvo, vyvolával u potenciálnych vydavateľov rozpaky až pobúrenie. Autor totiž problematiku holokaustu predstavil svojským jazykom rozprávača s autobiografickými črtami. Pripomíname, že Kertésza ako pätnásťročného odvliekli do Osvienčimu.

Román vyšiel v Maďarsku v roku 1975, neskôr ho vydali prestížne svetové vydavateľstvá v nemčine, španielčine, vo francúzštine, v holandčine, švédčine, hebrejčine, taliančine a, samozrejme, v angličtine. Dostal sa dokonca do zoznamu sto najzaujímavejších diel dvadsiateho storočia, uverejneného v rakúskom týždenníku News.

Péter Nádas: Koniec rodinnej ságy (román)

Kalligram * 1999 * 1. vydanie * Preložila Katarína Králová * jazyk slovenský - 135.00 Sk

Predstavivosť ráta s väčšou hĺbkou, aká je v skutočnosti - dalo by sa povedať o svete malého hrdinu románu Koniec rodinnej ságy. Jeho pohľad na protivenstvá, ktoré ho sprevádzajú v detstve, nám predostrie "politické krutosti", ktorých by mali byť deti uchránené.

Dej románu sa odohráva v Maďarsku a autor – Péter Nádas, ho stvoril začiatkom 70. rokov, hoci z politicko-ideologických dôvodov mohol byť vydaný až v roku 1977. Péter Nádas sa považuje za významného predstaviteľa mladšej generácie maďarských spisovateľov a radí sa medzi tých tvorcov, ktorí sa pričinili o vznik maďarskej posmoderny. Koniec rodinnej ságy patrí spolu s rozsiahlou prózou Kniha spomienok medzi kľúčové diela maďarskej literatúry 20. storočia. Obe boli preložené do viacerých jazykov a priniesli autorovi medzinárodné uznanie.

Hlavný predstaviteľ románu je Peter Šimon, ktorý vyrastá v dome u starých rodičov a hráva sa v záhrade s Evou a Gáborom, deťmi od susedov. Majú svoj vlastný svet, tajné miesto na stretávanie medzi kríkmi v plote deliacom pozemky a spolu podnikajú výpravy do sveta dospelých. Obliekajú sa tajne do ich šiat, hodnotia a napodobňujú ich správanie, plánujú si, ako sa zariadia, ked vyrastú. Avšak majú aj medzi sebou tajomstvá.

Dej románu nemá klasickú fabulovú osnovu. Peter rozpráva o svojich hrách a šibalstvách, ktoré dotvára svojím vnútorným svetom predstáv a fantázie, odbieha k spomienkam na nečasté návštevy otca, ktorý mu veľmi chýba, a ktorého sa nevie „nabažiť", a celý jeho príbeh je popretkávaný rozprávaním starého otca o ich rode, viere, obavách z budúcnosti...

Petrov starký považoval príbehy za jednorazové súčasti života. Tvrdieval, že nie je v nich nijaké poučenie. Protirečivo k tomuto svojmu presvedčeniu odovzdával vnukovi životné múdrosti ukryté v epizódach z jeho života a života jeho predkov. Pritom vyslovoval rady, ktoré si mal Peter vziať k srdcu. Vštepoval mu, že šťastie nemožno hľadať vonku, ale že ho musí hľadať v sebe: "Vo svojom vnútri musíš vycítiť svoje šťastie, a keď si ho našiel, tak ho za nič na svete nepusti."

Starý otec začal rozprávanie príbehu ich rodiny tam, kde ho začal rozprávať jeho starý otec. Peter sa dozvedel, že je kohen, čiže pochádza z rodu veľkňaza Árona. Od skazy Jeruzalema prešla ich židovská rodina nekonečným kruhom šesť ráz. Aký bude siedmy? "Tvoja myseľ sa otvorí včas. Vidím to. Je to veľká vec. Pomôžme jej otvoriť brány" - nabádal starký Petra. To ešte netušil, aký osud ho postretne.

Otec Petra bol dôstojníkom kontrašpionáže. Preto nebýval s ním a navštevoval ho len v noci. Vyspal sa a ráno odchádzal, pričom sa vždy so svojím otcom pohádal a padali pritom vzájomné obviňovania a osočovania.

Krátko po procese, kedy bol Petrov otec obvinený zo zrady, a ktorý počúvali starkí s vnukom v rozhlase, starý otec zomrel. Stará mama za jeho života nerozprávala vnukovi legendy, začala až po jeho smrti. Keď onedlho zomrela aj ona, odviedli Petra do ústavu, kde boli deti s podobným osudom. Museli zavrhnúť viny rodičov. – Človeka, ktorého si doteraz volal otcom, nie je tvoj otec. Svojou vinou nie je hoden otcovstva. Zradil aj teba. – povedali mu "náhradní rodičia". Mal sa snažiť, aby jeho nový život zatienil ten starý, aby sa mohol stať novým človekom. V ústave vládla "demokracia". Strohá a odmeraná, režimová, bez prejavovania akýchkoľvek citov, úprimnosti, otvorenosti a spravodlivosti. Jednou epizódou v ústave sa príbeh Petra končí. Možno sa mu vybavili slová starkého: "Kým zostarneš, neuchovaj si obrazy. Nech ti ostanú len myšlienky, čistá myseľ."