10. januára 2001 ● Zo slovenskej tlače

O charte menšinových jazykov opäť o týždeň

Slovenská vláda 10. januára prerušila rokovanie o prijatí Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov na žiadosť členov vlády za Stranu maďarskej koalície. Dôvodom prerušenia rokovania, ktoré bude pokračovať o týždeň, je vyhlásenie k článku 10 týkajúceho sa používania jazyka národnostných menšín vo verejných službách a administratíve. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan povedal, že pri definitívnej úprave znenia charty došlo k zásahu, ktorý sa týka jej politického obsahu. V texte sa uvádzala formulácia "bez ujmy na používaní štátneho jazyka a Ústavy SR". Ako pokračoval, SDK, SDĽ a SOP tvrdia, že na Koaličnej rade sa prijala formulácia, vrátane odvolania na ústavu bez ujmy na používanie štátneho jazyka a v súlade so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. SMK podľa Kukana hovorí, že odvolávka na zákon o používaní jazyka menšín nebola predmetom politickej dohody. Šéf diplomacie napriek tomu verí, že sa nájde politický konsenzus a charta sa prijme. Prijatie charty je podmienkou prístupového procesu SR k Európskej únii (EÚ) a doteraz ju podpísalo 19 členských štátov Rady Európy. Na jej texte, ktorou sa vládna koalícia zaoberala niekoľko mesiacov, sa koaliční partneri definitívne dohodli 12. decembra minulého roku, vrátane sporného článku 10. Ten sa týkal používania jazyka národnostných menšín vo verejných službách a administratíve. Prijatie charty je súčasne jednou z podmienok SMK, ktorými podmieňuje svoju podporu novele Ústavy SR. Ďalej ide o prevod pôdy neznámych vlastníkov na obce a výučbu pedagógov v materinskom jazyku. Chartu musí po schválení vládnym kabinetom ratifikovať aj parlament, pričom za jej prijatie sa musí vysloviť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Vďaka mostu

Inžinierske stavby Košice skončili rok 2000 s kladným hospodárskym výsledkom 12 mil. Sk. Tržby za sledované obdobie by mali dosiahnuť 1,841 mld. Sk, pričom podiel základnej stavebnej výroby predstavuje 1,15 mld. Sk. Za rok 1999 pritom spoločnosť vykázala stratu 124 mil. Sk. Podľa názoru obchodno-technického riaditeľa Vojtecha Riníka sa firme vlani podarilo opäť oživiť a naplno rozbehnúť stavebné práce, ktoré má vo svojom výrobnom programe. Vývoj výroby, tržieb a hospodárskeho výsledku závisel predovšetkým od plynulého uhrádzania pohľadávok najväčšieho investora IS - Slovenskej správy ciest. Počas roka uzavreli niekoľko významnejších kontraktov. Ako súčasť slovensko-maďarského konzorcia GanzIS sa budú podieľať na obnove mosta Márie Valérie, spájajúceho Štúrovo a Ostrihom. V minulom roku investovali 99 mil. Sk, v tomto roku predpokladajú zvýšenie týchto výdavkov ešte o 6 mil. Sk. Investície Inžinierskych stavieb v roku 2000 sa týkali predovšetkým nosných technológií.

Dnešné hranice sa stali spojnicou

Nadácia Geoinfo Slovakia a vydavateľstvo Dajama sa od začiatku svojej existencie venujú propagácii regiónov Slovenska a vydávaniu publikácií o jeho geograficko-historických oblastiach. V rámci edície Regióny bez hraníc vydávajú publikácie o prihraničných regiónoch a priľahlých oblastiach Slovenska, predovšetkým pre propagáciu myšlienok fungovania a tvorby euroregiónov ako ?regiónov bez hraníc?. Územia po obidvoch stranách hraníc Slovenska majú totiž veľa spoločných čŕt a historických spojení. Hranice v súčasnosti už nie sú bariérami, práve naopak. Tvoria spojnicu medzi národmi a ich kultúrami. Historická a kultúrna príbuznosť prihraničných regiónov Slovenska ponúka ideálnu možnosť na prezentáciu historicko-kultúrnych pozoruhodností týchto území, v ktorých sa nachádzajú mnohé stopy po významných dejinných udalostiach a tradíciách. V edícii Regióny bez hraníc vydali už v roku 1996 publikáciu Slovensko-rakúske Pomoravie (v slovenskom a nemeckom jazyku) a v roku 1998 spolu s nadáciou Geoinfo Slovakia pripravilo knihu Slovensko-poľské Tatry v piatich jazykových mutáciách (po slovensky, poľsky, nemecky, anglicky a maďarsky). Vydávanie publikácií nielen v slovenskom jazyku, ale aj v cudzojazyčných mutáciách je totiž hlavným cieľom činnosti.

S podobným cieľom sme pristúpili aj k spracovaniu regiónu Podunajska. Hlavným cieľom publikácie Slovensko - Rakúsko - maďarské Podunajsko je poukázať na tesnú väzbu týchto

troch území

a predstaviť ich ako turisticky zaujímavý región. Územie Podunajska sme vyčlenili na základe fyzicko-geografických, ako aj administratívnych hraníc. V podstate zaberá priestor od bývalého rímskeho tábora Carnuntum na území dnešného Rakúska neďaleko Hainburgu a tiahne sa po pravom a ľavom brehu Dunaja až po Visegrad v dnešnom Maďarsku severne od Budapešti. Toto územie, a najmä jeho východiskový a konečný bod ako aj najväčšie mesto Bratislava, ktoré sa na ňom rozkladá symbolizujú viaceré základné dejinné etapy. Takmer pred dvetisíc rokmi dominovalo tomuto priestoru rímske opevnenie Limes Romanum s najdôležitejším oporným bodom Carnuntom. O niekoľko storočí neskôr vyrástli na území dnešnej Bratislavy dve významné hradiská, ktoré zohrali dôležitú úlohu v časoch existencie Veľkomoravskej ríše a neskôr v etape formovania sa uhorského štátu. V 14. a 15. storočí naopak získal na dôležitosti Visegrad - sídlo uhorských kráľov. Bratislava a Visegrad formujú aj súčasnosť v Podunajsku. Visegrad dnes symbolizuje princípy spoločnej koexistencie a cezhraničnej spolupráce susedných krajín a Bratislava je dominantným bodom tohto priestoru, ktorý

v sebe skrýva

obrovský ekonomický, sociálny a kultúrny potenciál tejto časti Podunajska. Z tohto dôvodu by mohol podtitul publikácie o Podunajsku znieť aj ako Carnunta cez Bratislavu po Visegrad.

Text jednotlivých kapitol o podunajských mestách a obciach z jednej i druhej strany hranice je popretkávaný rôznymi legendami, historickými príbehmi, povesťami a zaujímavosťami, ktoré lepšie pomôžu pochopiť mentalitu, zvyky, obyčaje, charakter a kultúrnu príbuznosť obyvateľov Podunajska, žijúcich neďaleko seba a oddelených len tokom Dunaja. Texty sú doplnené množstvom fotografií, mapiek a plánikov jednotlivých centier Podunajska, pomocou ktorých chceme inšpirovať čitateľa k návšteve Podunajska a sprístupniť širokej verejnosti jeho najkrajšie miesta.

V Maďarsku sú porušované práva rómskej menšiny

10. januára

Maďarsko napriek rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) naďalej diskriminuje Rómov. "Momentálne nemá súd (v Štrasburgu) žiaden priamy vplyv na maďarské súdnictvo," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Budapešti Gábor Halmai, riaditeľ Informačného a dokumentačného centra pre ľudské práva. Ako ďalej podotkol, "je potrebné, aby tu (v Maďarsku) boli štrasburské súdne rozhodnutia implementované". To, že sa tak doteraz nestalo, je podľa neho pre maďarský ústavný systém a demokraciu "zahanbujúce". Maďarsko, kde rómska menšina predstavuje päť percent z celkovej 10-miliónovej populácie, sa nedávno dostalo do pozornosti po tom, čo 21 rómskych rodín zo západnej časti krajiny odletelo do Štrasburgu, kde vzápätí podali žiadosť o udelenie politického azylu vo Francúzsku. Podľa aktivistov pre ochranu ľudských práv Maďarsko iba formálne deklaruje svoj rešpekt k rozhodnutiam ESĽP, hoci sa pri vstupe do Rady Európy, ktorá je materskou inštitúciou štrasburského súdu, v roku 1990 zaviazalo rozhodnutia tohto súdu rešpektovať. Tamás Bán, ktorý je konzultantom Ústavného súdu Maďarskej republiky, uviedol, že ak sa sudcovia v Štrasburgu rozhodnú, že nedostatočnú sťažnosť pošlú na prešetrenie späť do Maďarska, tam sa spraví iba málo alebo vôbec nič pre to, aby sa problém vyriešil. Štatistiky za rok 1999 ukazujú, že voči maďarskému štátu bolo na štrasburskom súde podaných 229 sťažností.

Nemecká CSU navrhuje prednostné prijatie Maďarska do EÚ

10. januára

Opozičná Kresťanskosociálna únia (CSU) sa vyslovila za to, aby bolo Maďarsko prijaté do Európskej únie (EÚ) ako prvé spomedzi kandidátskych krajín. Maďarsko musí mať konkrétnu perspektívu vstupu, pretože jeho vláda uskutočňuje hospodárske reformy dôslednejšie ako iné štáty, povedal dnes poslanec CSU Michael Glos v meste Wildbad Kreuth na záver zimného zasadania svojej strany. Glos povedal, že si vie predstaviť "izolované prijatie" Maďarska pred Poľskom a Českom. Konkrétny dátum oddeleného vstupu Budapešti do EÚ však poslanec neuviedol. Podľa Glosa dostalo Maďarsko v doterajšom priebehu prístupových rokovaní výborné známky. Zahraničnopolitický expert CSU Christian Schmidt zdôraznil, že miera nezamestnanosti v Maďarsku dosahuje iba šesť percent a z tejto krajiny nehrozí po vstupe do EÚ vlna prisťahovalcov. Na rozdiel od Poľska nemá Maďarsko veľký agrárny sektor. Práve financovanie poľnohospodárstva je najväčšou prekážkou rozšírenia EÚ, pretože vysoké subvencie by sa po prijatí nových členov v terajšej forme nedali financovať. Maďarský premiér Viktor Orbán v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina sa priblížila k hospodárskej úrovni EÚ. Maďarsko je už teraz v tomto smere integrované do EÚ, pretože 85 percent jeho vývozu smeruje do krajín pätnástky. EÚ rokuje o vstupe v súčasnosti s 12 štátmi. Na decembrovom summite v Nice sa EÚ dohodla, že na rozšírenie by mala byť pripravená v roku 2003. Financovanie tohto procesu ešte stále nie je vyjasnené.

Splnený cieľ Maďarska

V roku 2000 zaznamenalo Maďarsko deficit verejných financií 449,3 mld. forintov (1,59 mld. USD), čím sa podarilo splniť cieľovú úroveň 3,5 % hrubého domáceho produktu. Oznámilo to maďarské ministerstvo financií. Podľa informácií ministerstva zaznamenal verejný sektor v decembri predbežný deficit vo výške 181,5 mld. HUF, pričom v novembri predstavoval schodok 85,5 mld. HUF.

Predbežný štátny deficit Maďarska dosiahol zhruba 450 miliárd forintov

10. januára

Maďarsko podľa predbežných údajov vlani zaznamenalo štátny deficit 449,3 miliardy forintov (1,59 miliardy USD), čím splnilo cieľ 3,5% hrubého domáceho produktu (HDP). Maďarské ministerstvo financií oznámilo, že predbežný deficit v decembri dosiahol 181,5 miliardy forintov (HUF), v novembri išlo o sumu 85,5 miliardy HUF. Centrálny štátny rozpočet dosiahol deficit 369,4 miliardy HUF, stanovený cieľ bol 396,2 miliardy HUF. Deficit sociálneho zabezpečenia vo výške 81,9 miliardy HUF prekročil plánovaných 42,3 miliardy HUF. Ostatné štátne financie zaznamenali celkový prebytok dve miliardy forintov, plánovaných však bolo 3,3 miliardy HUF. Ako informuje agentúra Reuters, tieto údaje obsahujú centrálny štátny rozpočet, fondy sociálneho a zdravotného zabezpečenia a ostatné štátne financie s výnimkou miest, ktoré svoje údaje zverejňujú až k neskoršiemu dátumu.

Maloroľnícka strana prechádza vážnou krízou

10. januára

Vážnou krízou prechádza v poslednom čase maďarská Nezávislá maloroľnícka strana (FKGP), vedená ministrom poľnohospodárstva Józsefom Torgyánom, ktorá je vo vládnej koalícii so Zväzom mladých demokratov - Maďarskou občianskou stranou (FIDESZ-MPP.) V minulom týždni bola funkcie predsedníčky budapeštianskej sekcie FKGP, ktorá vo voľbách v roku 1998 získala 12,4 percenta hlasov, zbavená Katalin Liebmannová. Koncom týždňa na svoje funkcie rezignovali podpredseda strany Zsolt Lányi a predseda parlamentnej frakcie Béla Pokol a v utorok podal demisiu aj zástupca generálneho tajomníka FKGP Róbert Molnár. Podpredseda parlamentnej frakcie FKGP László Csúcs inicioval proti Torgyánovi, ktorý je v súčasnosti na služobnej ceste v Južnej Amerike, podpisovú akciu. Cieľom petície je získanie podpory pre revíziu štatútu FKGP a odvolanie Józsefa Torgyána, obviňovaného z autoritárstva, z jej čela. Zsolt Lányi, ktorý sa podľa denníka Népszabadság o vážnej kríze vo vedení FKGP radil už aj s premiérom Viktorom Orbánom, je v prípade odvolania Józsefa Torgyána ochotný dočasne prevziať funkciu predsedu tejto politickej formácie. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky sa popularita FKGP medzi dospelými obyvateľmi Maďarska v súčasnosti pohybuje okolo púhych dvoch percent.

O verejnoprávnych televíziách

Systém verejnoprávnych televízií je v Európe rôzny. Politický vplyv sa podľa odborníkov úplne odstrániť nedá, ale môže sa minimalizovať.

Ešte stále sú v mnohých postkomunistických krajinách členovia regulačných orgánov televízií nominovaní politicky. Maďarská a poľská verejnoprávna televízia sú v procese transformácie. V Maďarsku funguje televízia na báze nadácie. „Zriaďovateľom tejto nadácie je štát. Nadácia je vlastníkom akciovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosti verejnoprávnej televízie. Je tam oveľa jasnejší systém zodpovednosti, ktorý sa na Slovensku nevyvinul, povedal Andrej Zmeček, prezident Mediálneho inštitútu. „V Poľsku, je verejnoprávna televízia akciovou spoločnosťou a systém zodpovednosti je tam tiež jasnejší,“ dodáva Zmeček. Členov rady v Poľsku volí senát a sejm, vymenúva ich prezident. Poľská televízia sa borí nielen s odstraňovaním politického vplyvu, ale aj s odstránením vplyvu rôznych lobistických skupín.

V mnohých západoeurópskych krajinách nominuje členov rady nie parlament, ale vláda. Napríklad v Holandsku vymenúva členov dozorného orgánu minister kultúry a členovia zastupujú tri politické prúdy v krajine. Čiastočná nezávislosť je vo väčšine krajín EÚ zaručená tým, že v nich existujú vedľa seba dva dozorné orgány, napríklad vo Švédsku, Fínsku. Jeden je zúžený z politicky nominovaných členov a druhý rozšírený. „Navrhujú ho len profesijné a spoločenské inštitúcie,“ tvrdí Nataša Slaviková, mediálna odborníčka, podľa ktorej je švédsky model najvhodnejší aj pre Slovensko.

Aj v Nemecku je viacero dozorných rád. „Jedna je dokonca zložená zo samotných zástupcov politických strán, tí musia pravidelne verejnosť informovať o všetkých svojich krokoch. Okrem toho je tam rada, ktorá je úplne apolitická, sú v nej zastúpené všetky zložky verejnosti – ženy, cirkvi či mladiství, ktorí kontrolujú program,“ hovorí Andrej Zmeček z Mediálneho inštitútu.

Systém verejnoprávnych médií už dlho funguje vo Veľkej Británií (BBC), v Nemecku, Francúzsku či Rakúsku. V BBC na dodržiavanie nezávislosti dohliada komisia na dodržiavanie štandardov, prostredníctvom nej sa každý britský občan môže sťažovať na vysielanie. Vo Francúzsku na vysielanie dohliada najvyššia rada pre audiovíziu. Z deviatich jej členov troch vymenúva prezident, troch predseda senátu a troch predseda dolnej parlamentnej komory. V Rakúsku dozorným orgánom nad verejnoprávnou ORF je kuratórium. Jeho členov navrhuje vláda, zástupcovia spolkových krajín a široké spektrum rôznych nezávislých záujmových inštitúcií.

Balkánsky syndróm: Maďarský poddôstojník zomrel na leukémiu

9. január 2001

NATO i EÚ sa dnes budú na vysokej úrovni zaoberať možnou súvislosťou medzi použitím munície s ochudobneným uránom a zdravotnými problémami vojakov, ktorí sa s ňou na Balkáne dostali do kontaktu.

Témou rokovania Severoatlantickej rady, vrcholného exekutívneho orgánu NATO, i politického a bezpečnostného výboru EÚ bude kríza okolo kontroverzného streliva, ktoré sa zatiaľ bez hodnoverných dôkazov dáva do súvislosti s tzv. balkánskym syndrómom. Z rôznych európskych krajín doteraz hlásili prinajmenšom 44 prípadov ochorení, resp. úmrtí veteránov balkánskych misií s podozrivými príznakmi. Sedem Talianov, päť Belgičanov, dvaja Španieli, po jednom Portugalčanovi, Čechovi a Maďarovi zomrelo na rakovinu od návratu z Bosny či Kosova, kde USA použili muníciu obsahujúcu ochudobnený urán. Na leukémiu ochoreli prinajmenšom ďalší ôsmi španielski, štyria francúzski a štyria belgickí vojaci. Symptómy balkánskeho syndrómu zaznamenali aj vo Veľkej Británii a Holandsku.

Predstavitelia maďarskej armády (MH) počas víkendu potvrdili, že jeden poddôstojník, ktorý slúžil v oblasti Okučani, zomrel na leukémiu. Vylúčili však súvislosť jeho smrti s muníciou obsahujúcou ochudobnený urán. Veliteľ zdravotnej služby MH generál László Svéd pre pondelňajšie vydanie denníka Magyar Hírlap uviedol, že priemerný výskyt leukémie v mužskej časti maďarskej populácie je desať prípadov na 100-tisíc obyvateľov. V Bosne a Kosove slúžilo celkovo približne 7-tisíc príslušníkov MH, čo znamená, že štatisticky na nich pripadá 0,7 prípadu leukémie. "Toto úmrtie tak možno považovať za štatisticky primerané," konštatoval Svéd.

Aj nemecký minister obrany Rudolf Scharping v pondelok vylúčil spojitosť medzi leukémiou diagnostikovanou pred troma rokmi u jedného poddôstojníka bundeswehru (medzičasom vyliečenou) a jeho pôsobením v bosnianskom Mostare. Pripomenul, že v tomto meste uránové strelivo nebolo vôbec použité.

Scharping vyhlásil, že v munícii s ochudobneným uránom osobne nevidí nijaké nebezpečenstvo pre ľudí ani životné prostredie. Prisľúbil síce, že každý vojak, ktorý o to požiada, sa v súvislosti s obavami z tzv. balkánskeho symndrómu môže dať vyšetriť, na nariadenie zdravotných prehliadok všetkých 60-tisíc príslušníkov bundeswehru, ktorí slúžili na Balkáne, však nevidí dôvod.

Scharping informoval, že už dávno pred vypuknutím súčasných diskusií prikázal nemeckej armáde tzv. biomonitoring, čiže skúmanie oblastí, kde sa kontroverzná munícia používala. Prieskumy však podľa neho nepreukázali nijaké riziko rádioaktívneho zamorenia. Minister súčasne pripustil, že sa v niektorých regiónoch mohli prejaviť zdravotné dôsledky použitia uránu ako ťažkého kovu. V tejto súvislosti predstaviteľ bundeswehru Manfred Gertz v pondelok poukázal na zvýšený výskyt poškodenia obličiek, ktorých zlyhanie je po inhalácii prachu radioaktívnych ťažkých kovov prvým indikátorom nejakých ochorení.

Sčítanie ako šanca pre menšiny

9. január 2001

Politické vášne, ktoré minulý týždeň prepukli okolo vydania dvojjazyčných slovensko-rómskych hárkov, signalizujú, že májové sčítanie obyvateľstva nemusí byť iba vecou "nezáživnej" štatistiky. Napokon, moderná štatistika je - alebo aspoň by mala byť - súčasťou riadenia a rozhodovacích procesov v spoločnosti. Čiže nachádza sa v epicentre politiky. A mala by jej poskytovať návod na racionálne správanie. Ibaže politika sa zavše pokúša osedlať štatistiku. Politická demagógia manipuluje aj so štatisticky správnymi údajmi, aby dokázala svoje tvrdenia, často na míle vzdialené realite i racionalite. Rómsky problém je však presvedčivou ukážkou toho, ako politika môže ovplyvniť už východiskové štatistické údaje. Pri poslednom sčítaní ľudu sa k Rómom na Slovensku hlásilo iba 83-tisíc osôb. V skutočnosti ich tu vtedy žilo niekoľkonásobne viac. Nechajme teraz bokom otázku, či sa naši Rómovia báli hlásiť k svojej národnosti alebo si jednoducho ešte neuvedomovali svoju právnu identitu. Niektorí rómski lídri chcú situácii z roku 1991 predísť a žiadajú dvojjazyčné sčítacie hárky. Je otázne, či práve to pomôže zvýšiť oficiálny počet Rómov. Veď mnohí písomnej rómčine aj tak nerozumejú. Mnohí, žiaľ, vôbec nevedia čítať. Ale ak už Štatistický úrad SR takéto dvojjazyčné hárky pre potreby sčítania Rómov pripravil, prečo vláda ich použitie neakceptovala? Podľa vládneho splnomocnenca Vincenta Danihela za všetkým treba vidieť aj peniaze. Ak v máji napočítame viac Rómov, v budúcich rokoch sa im ujdú väčšie kúsky zo spoločného koláča, určeného na riešenie problémov národnostných menšín, a naopak. Pre výšku štátneho príspevku na národnostnú kultúru, tlač a pod. je totiž určujúci aj výsledok posledného sčítania ľudu. Preto v budúcich týždňoch možno očakávať politicko-uvedomovaciu kampaň etnicky zameraných organizácií, ktoré budú presviedčať Rómov, že sú Rómovia, a nie Maďari či Slováci; Rusínov, že sú Rusíni, a nie Ukrajinci či Slováci; Moravanov (ktorých národnosť ešte nie je uznaná), že sú Moravania, a nie Česi atď. Dôležité je, aby štát do toho nevstupoval ako slon do porcelánu. Nadchádzajúce sčítanie je však príležitosťou pre menšiny. Napríklad menšinové cirkvi, najmä protestantské, sa začínajú badateľne aktivizovať. Prejavujú zvýšený záujem o všetkých, ktorí boli síce pokrstení, povedzme, ako evanjelici a.v., ale medzitým zabudli na svoje korene. Pri sčítaní v roku 1991 sa k evanjelickej cirkvi a.v. hlásilo iba 6,5 percenta obyvateľov Slovenska, ale podľa sociologického výskumu spred dvoch rokov žije u nás v skutočnosti 12 percent evanjelikov. Rozhodujúce však bude sčítanie. Až jeho výsledky ovplyvnia aj každoročné rozdeľovanie takmer 600 miliónov korún zo štátneho rozpočtu medzi cirkvi a náboženské spoločnosti. Bude to tak dovtedy, kým nezačne platiť nový model ich financovania.

Košice: - Partnerstvo s Budapešťou

8.1.2001

Dnes popoludní podpíše starosta mestskej časti Košice - Juh Jaroslav Hlinka so zástupcami XIII. obvodu Budapešti vyhlásenie o nadviazaní spolupráce. Dohodli sa na tom počas októbrovej návštevy maďarskej delegácie v našom meste. Po zhodnotení dosiahnutých výsledkov bude nasledovať dohoda konkretizujúca formy spolupráce.

x x x

Samosprávy v Maďarsku majú podstatne širšie kompetencie

Košice - "Na základe predošlých návštev našich zastupiteľstiev sme uzavreli protokol o vzájomnej spolupráci medzi našou MČ a 13. budapeštianskym obvodom," informoval nás včera pred slávnostným aktom podpisu zmluvy starosta MČ Košice Juh Jaroslav Hlinka. Protokol okrem neho osobne podpísal aj budapeštiansky starosta 13. obvodu Dr. József Tóth za účasti generálneho konzula Maďarskej republiky Gyorgya Vargu.

"Náš maďarský partner je dynamicky sa rozvíjajúci obvod s podstatne väčším počtom obyvateľov, až 125 tisíc. Ich samospráva má niekoľko rokov podstatne širšie kompetencie ako naša a práve tu vidíme priestor na vymieňanie si informácií aj v súvislosti s reformou verejnej správy," dodal J. Hlinka.

Podľa jeho slov o spoluprácu majú záujem aj školy v ich MČ a tiež niektorí podnikatelia. Vzájomná spolupráca bude na základe reciprocity, čiže financovanie nepostihne daňových poplatníkov.

x x x

Juh má partnera v Budapešti

9.1.2001

Slávnostnejšie ako inokedy bolo včerajšie zasadnutie miestnej rady MÚ Košice - Juh. V prítomnosti generálneho konzula Maďarskej republiky so sídlom v Košiciach Györgya Vargu podpísali starosta mestskej časti Jaroslav Hlinka a jeho kolega z XIII. obvodu Budapešti József Tóth vyhlásenie o nadviazaní spolupráce. Konkretizovať ju budú po zhodnotení prvých výsledkov.

"V mene obyvateľov nášho trinásteho obvodu pozdravujem všetkých Južanov," povedal po oficiálnom akte starosta budapeštianskeho obvodu, v ktorom žije 113 000 ľudí. "Verím na dobrú spoluprácu medzi nami. O našom obvode hovoria, že patrí medzi najdynamickejšie napredujúce. Počas dvoch návštev v mestskej časti Košice - Juh sme sa presvedčili, že ste na tom tak isto. Aj preto nás potešila ponuka na spoluprácu. Podobné máme podpísané vo Viedni, Varšave, s Rumunmi, Chorvátmi. Dnešný podpis vyhlásenia o spolupráci svedčí o tom, že naše mestské časti patria do západnej Európy," uviedol J. Tóth.

"Dnes sme svedkami vyvrcholenia takmer polročného úsilia, ktorého konečným cieľom je priblížiť život obyvateľov našej mestskej časti maďarským občanom žijúcim v XIII. obvode Budapešti a naopak. Myslím si, že spolupráca medzi našimi mestami bola veľmi dobrá aj v minulosti," doplnil J. Hlinka.

* * *

Maďarských hostí pozval starosta Juhu na tradičný novoročný prípitok v Kultúrno-spoločenskom centre Južan. Spolu s predstaviteľmi štátnej správy, miestnej samosprávy, spoločenského a kultúrneho života Košíc zhliadli kultúrny program a ochutnali obrovskú tortu v tvare knihy. Na bielej poleve dominovali trikolóry v národných farbách SR a Maďarskej republiky, ako symbol nastávajúcej spolupráce medzi MČ Košice - Juh a XIII. obvodom mesta Budapešť.

Chýbajú prostriedky, nie kvalita

Slovenskí študenti lepší než ich americkí rovesníci

8. januára 2001

Podľa pravidelného koncoročného hodnotenia Medzinárodného združenia pre hodnotenie úspechov vzdelávania v minulom roku americkí školáci ešte stále výrazne zaostávali za žiakmi vyspelých európskych krajín, medzi nimi aj Slovenska.

Medzi testovanými boli žiaci štvrtého a ôsmeho ročníka základných škôl a študenti končiaceho ročníka stredných škôl. Na medzinárodných testoch v matematike a vo vedných disciplínach, ktoré vykonali vzdelávacie inštitúcie v jednotlivých účastníckych krajinách, sa zúčastnilo 38 krajín. Z tohto počtu až tucet krajín prekonalo Spojené štáty, medzi nimi napr. Austrália, Belgicko, Kanada, Fínsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko. Testovaní žiaci mali odpovedať na otázky z algebry, geometrie, fyziky, chémie a ďalších tém na úrovni, ktorú by mali mať zvládnutú žiaci ich ročníka.

Na testy boli pozvané všetky krajiny a každý účastnícky štát musel za ne zaplatiť. Jedinými veľkými vyspelými priemyselnými krajinami, ktoré sa na testoch nezúčastnili, bolo Nemecko a Francúzsko.

Na testoch sa zúčastnilo viac než 100 000 žiakov, ktorí boli náhodne vybratí počítačom a riešili úlohy vo svojom materinskom jazyku.