15. októbra 2001 ● Zo slovenskej tlače

Zreštaurovaný 80-ročný Jánošík v Budapešti

V rámci Týždňov slovenskej kultúry, ktoré potrvajú do 15. decembra, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Slovenský filmový ústav (SFÚ) a budapeštiansky Slovenský inštitút (SI) usporiadali premiérové premietanie zreštaurovaného prvého slovenského filmu. V roku 1921 nakrútený film Jaroslava Siakeľa Jánošík 3. októbra vo veľkej sále SI uviedol generálny riaditeľ SFÚ Dr. Peter Dubecký. Projekcia filmu v našom hlavnom meste sa uskutočnila tri týždne pred začatím spomienkových osláv 80. výročia nakrútenia tohto filmového piliera slovenskej národnej kinematografie v Brezovej pod Bradlom.

Svetový fond UNESCO zaradil tento film do archívu Svetového kultúrneho dedičstva. Jeho nakrútením sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, v ktorých počas nemého kinematografického obdobia vznikli dlhometrážne filmy. Jánošík ležal zabudnutý takmer 50 rokov v garáži Jána Závodného v americkom Chicagu. V roku 1970 ho priviezol na Slovensko a venoval SFÚ. Bratislavské filmové laboratóriá ihneď prekopírovali 89 000 nasnímaných políčok a zachránili tak 1681 metrov zničeného diela, čo predstavovalo asi 62 minút premietacieho času. V roku 1975 snímku zrekonštruoval a ozvučil Ivan Rumanovský na dĺžku 1947 metrov, a predĺžil film takmer o šesť minút. Rumanovského úprava Jánošíka spolu s trojminútovým Fejtónom o Jánovi Závodnom a o rekonštrukcii filmu z roku 1970 a asi štvrťhodinovým dokumentom o J. Siakelovi tvoria pásmo, ktoré po Budapešti a Brezovej pod Bradlom premietnu aj v Martine, Blatnici, vo Vrútkach, v Prahe a na tretom ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Okrem toho zástupcovia SFÚ plánujú prezentovať Jánošíka aj v Chicagu, Washingtone, Paríži a Štrasburgu.

(t-l)

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje SÚBEH na obsadenie miesta šéfredaktora Ľudových novín.

Nástup: od 1. januára 2002. Poverenie bude platiť na štyri roky.

Podmienky:

-            vysokoškolské a odborné vzdelanie novinárskeho smeru,

-          dobré organizačné schopnosti,

-          znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku.

Uprednostňovať sa budú uchádzači, ktorí majú prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Prihlášky treba zaslať do 16. novembra 2001 na adresu: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A. Obálku označte heslom: Súbeh na miesto šéfredaktora.

Prihlášky majú obsahovať:

-            odborný životopis,

-          kópie diplomov a potvrdení o znalosti jazykov,

-            plánovanú koncepciu týždenníka v rozsahu 4-6 strán.

Zaslané práce posúdi Predsedníctvo CSS. Výsledok súbehu bude vyhlásený 12. decembra 2001 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na podporu organizácií

národných a etnických menšín v roku 2002

Výbor pre ľudské práva, menšiny a konfesie Národného zhromaždenia MR vypisuje súbeh pre organizácie národných a etnických menšín, zaregistrované do 31. decembra 1999, ktorých činnosť je zameraná na pestovanie kultúry, resp. ochranu záujmov a na ktoré sa vzťahujú nariadenia zákona o právach národných a etnických menšín. O podporu z tohto zdroja sa nemôžu uchádzať menšinové samosprávy, nadácie a organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon o politických stranách.

Výbor prostredníctvom súbehu pripraví rozdelenie 110 miliónov forintov, ktoré boli vyhradené na tento účel zo štátneho rozpočtu na roky 2001-2002. Prihlášku do súbehu (v jednom exemplári) spolu s príslušným tlačivom možno zaslať poštou do 15. novembra 2001 na adresu Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie NZ MR (1358 Budapest, Széchenyi rkp. 19), s označením "Szervezettámogatási pályázat". Podrobnejšie informácie poskytne sekretariát výboru. Telefón: (1) 441-5032 alebo 441-5035, fax: 441-5986. Príslušné tlačivá možno prevziať aj na informačnom oddelení Kancelárie poslancov NZ MR: Budapest V., Széchenyi rkp. 19, resp. odkopírovať zo zborníka Magyar Közlöny.

K prihláške do súbehu treba priložiť záznam o súdnom zaregistrovaní organizácie, kópiu zmluvy o bankovom účte (s presným uvedením čísla bankového účtu), krátky opis činnosti organizácie v r. 2001, ako aj potvrdenia o tom, že organizácia nemá verejné dlžoby a vyhlásenie o tom, že vyúčtovala podpory získané od rôznych ministerstiev, verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, ako aj verejnej nadácie Pre Rómov v Maďarsku.

Výbor upozorňuje účastníkov súbehu, že

- si vyhradzuje právo preverovať údaje, uvedené v žiadosti, a to nielen pred jej posúdením, ale aj po ňom,

- nie je možné dopĺňať či upresňovať údaje dodatočne, po vypršaní termínu zaslania konkurzných prác. Žiadosti s nekompletnou dokumentáciou, resp. tie projekty, ktoré boli zaslané po termíne, nebudú posudzované,

- predloženie kompletnej žiadosti neznamená automatické udelenie podpory,

- nemôže brať do úvahy dokumentáciu predloženú pred vypísaním súbehu a preto vyžaduje od všetkých uchádzačov kompletné materiály,

- nemá možnosť vrátiť zaslané žiadosti,

- podmienkou k prevodu udelenej sumy je, aby údaje o súdnom zaregistrovaní a o bankovom účte zodpovedali skutočnosti, za tieto informácie nesie zodpovednosť predseda organizácie.

 Magda Kovácsová-Kósaová

predsedníčka výboru

Deň kultúrneho dedičstva v Novom Meste pod Šiatrom

V druhej polovici septembra pod záštitou Európskej únie v rámci Dňa kultúrnych pamiatok v školách po celom Maďarsku poriadali Dni kultúrneho dedičstva. Tak tomu bolo aj v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), meste škôl, srdci Zemplína. V rámci dňa sa predstavilo záujemcom päť základných, tri stredné školy, umelecká škola a stredoškolský piaristický internát. Na podujatí v základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským sa žiaci predstavili 30-minútovým kultúrnym programom. Úvodom tretiak Norbert Balogh zarecitoval báseň o rybárikovi, potom nasledovala kytica slovenských zemplínskych ľudových piesní v podaní speváckeho zboru Harličky (Hrdličky). V druhej polovici programu medzi recitáciami žiačky 7. triedy Kataríny Švábovej a ôsmaka Gregora Takácsa na píšťalke zahrali Katarína a Mária Sobotové. Záverečný zemplínsky ľudový tanec predviedli žiačky 3., 4. a 5. triedy, členky tanečného súbor Zemplínčatá.

Okrem kultúrneho programu bola v škole pripravená výstava umeleckých diel bývalých žiakov školy Ágoty Matyiovej, Norberta Kálmána a Nóry Nagyváradiovej, fotodokumentácia o minulosti a prítomnosti školy, ako aj výstava o medzinárodnom študijnom projekte, ktorého súčasťou je aj naša škola. Návštevníci sa mohli zoznámiť aj s trojjazyčnou internetovou stránkou školy a kto mal záujem, mohol si zakúpiť pamätnicu pod názvom V zrkadle času, vydanú pri príležitosti 50. výročia vzniku školy. Našu školu pri tejto príležitosti poctili svojou návštevou hostia z družobnej školy v Borši. Pod vedením riaditeľky Evy Duškovej a učiteliek Enikő Tokárovej, Lýdie Takáčovej a Evy Fábiánovej si prišlo pozrieť program a školu aj pár žiakov tamojšej školy. Dúfame, že sa im, ale aj ostatným návštevníkom, podujatie páčilo a navštívia nás aj nabudúce - tak, ako tomu bolo už mnohokrát doteraz, a upevnia sa tým naše doterajšie dobré kontakty. Ostáva nám teda pevne veriť, že aj nasledujúce generácie budú môcť organizovať podujatia pod týmto istým názvom.

Viera Mohayová

Nová kniha Anny Divičanovej

Premeny tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v Békéšskej Čabe, najnovšie pôsobiaci pri Celoštátnej slovenskej samospráve, vďaka finančnej podpore nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vydal novú dvojjazyčnú publikáciu Anny Divičanovej. Kniha Premeny tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku – A magyarországi szlovákok hagyományos kultúrájának változásai predstavuje prvý zväzok edície Otázky vývoja kultúry. Podľa plánov vydavateľa edícia bude pozostávať z troch zväzkov, pričom obsahovo sa bude zameriavať na analýzu vývojovej cesty osudov kultúry troch základných rovín duchovnej kultúry: kultúry tradičnej, cirkevnej a kultúry vysokej. Táto analýza kultúrnych javov slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku sa týka nielen minulosti, ale i prítomnosti. O edíciu pravdepodobne prejavia zvýšenú pozornosť najmä pedagógovia a študenti slovenských stredných a vysokých škôl, resp. slovakistických, národopisných a kulturologických katedier doma a na Slovensku.

V prvom zväzku, ktorý pozostáva zo 160 strán, sa autorka pokúsila podať ucelený obraz premien našej tradičnej duchovnej kultúry – počnúc regionálnou členitosťou tradičnej kultúry cez vrstvy a etnokultúrne modely tejto kultúry až ku konfesionálnemu členeniu a ľudovej viere. Osobitné časti sú pritom venované obsahu, motívom a žánrom našej tradičnej kultúry, ako i folklorizmu a formám existencie tradičnej kultúry v súčasnosti. Ako to čitateľom autorka prezrádza vo svojom doslove, resp. na zadnom prebale, druhý zväzok by mal vyjsť v r. 2003 a bude obsahovať prehľad cirkevnej kultúry podľa konfesionálneho zloženia slovenského obyvateľstva v Maďarsku, kultúru evanjelikov, rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, baptistov a niektorých menších cirkevných skupín. V treťom zväzku, plánovanom na r. 2004, pôjde o prierez vysokej kultúry, v prvom rade o krásnu literatúru a o výtvarné umenie, ale aj o vedeckú literatúru a iné žánre (napr. žurnalistika, politické a kultúrne eseje, pamflety atď.). Nová edícia oprávnene a veľmi cieľavedome venuje pozornosť otázkam teórie rozvoja kultúry a vzájomným vzťahom týchto troch základných rovín kultúry: roviny tradičnej, cirkevnej a vysokej kultúry, ktoré autorka z hľadiska jedinca a kolektívu pokladá za organický celok.

(fuhl)

Prepotrebná a užitočná výmena názorov

Na pracovnej porade ZSM v Hronci

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v dňoch 5. a 6. októbra po siedmykrát usporiadal pracovnú poradu svojich aktivistov v rekreačnom stredisku Poniklec v obci Hronec na Slovensku. Prepotrebného, veľmi užitočného stretnutia, zameraného najmä na otvorenú výmenu názorov, sa aj tentokrát zúčastnili predstavitelia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) i kompetentných orgánov v prvom rade z Maďarska, ale aj z našej materskej krajiny. Ako o tom na otvorení podujatia hovorila aj predsedníčka Zväzu Ruženka Egyedová-Baráneková, toto tradičné a svojim obsahom mimoriadne dôležité podujatie pre mnohých našich aktivistov zároveň predstavuje ojedinelú príležitosť na návštevu Slovenska. Účastníkmi tohoročného “Hronca” (dejisko porady sa v posledných rokoch oprávnene stalo veľavravným pojmom) bolo najmä, no nie výlučne okolo sto delegátov v poradí posledného zjazdu, čiže predstaviteľov takmer všetkých 76 miestnych organizácií ZSM s okolo osemtisícovou členskou základňou.

Vedenie Zväzu na túto významnú akciu pozvalo o. i. štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Milana Gacíka, ktorý sa jej však vzhľadom na svoje pracovné zaneprázdnenie napokon nemohol zúčastniť. Zastupoval ho riaditeľ jeho kancelárie Stanislav Mičev, ktorý uviedol, že naďalej hroziace plány úplnej decentralizácie starostlivosti o zahraničných Slovákov, vrátane zrušenia bratislavského Domu zahraničných Slovákov (DZS), nijako nie sú v súlade s programovým vyhlásením súčasnej slovenskej vlády. Účastníci stretnutia opätovne potvrdili, že majú vážne výhrady voči čiastočne už aj prevedeným plánom a opatreniam ministra Milana Kňažku; od riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka sa však v tejto súvislosti mohli dopočuť iba jedinej dobrej správy. Totiž zatiaľ, kým nepadne definitívne rozhodnutie, ešte nie je všetko stratené. Dokonca uvažuje sa aj o istom posilnení postavenia Úradu pre zahraničných Slovákov, ktorý ak by sa skutočne stal ústredným orgánom starostlivosti o krajanov, mohol by pokračovať aj v práci DZS.

Budúci rok sa v našej krajine bude niesť v znamení parlamentných a následných komunálnych volieb, a tak vedenie ZSM sa rozhodlo v Hronci jednak pozrieť sa do zrkadla volebných prísľubov parlamentných strán z roku 1998, jednak poskytnúť ich predstaviteľom možnosť na predostretie hlavných rysov svojich národnostných, menšinových programov do blížiacich sa volieb. So zaujímavou úvodnou prednáškou na túto tému vystúpil vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Anton Paulik, ktorý si o. i. všimol, že strany sa rady odvolávajú na “úspechy praxe svojho vládnutia” a že zvyčajne väčší priestor venujú otázkam zahraničných Maďarov ako domácim národnostiam. O postojoch menších parlamentných strán snáď najviac prezradí fakt, že napriek konkrétnym prísľubom napokon ich experti na poradu ZSM vôbec neprišli. (Iba v zátvorkách poznamenávame, že jedným zo skutočných dôvodov môžu byť obavy z konfrontácie so svojím predchádzajúcim programom, nedajbože i to, že riešeniu akútnych problémov našich menšín príliš veľkú váhu nemienia pripisovať ani vo svojom pripravovanom programe.)

Predstavitelia dvoch najväčších subjektov maďarskej politickej scény zato radi využili ponúknutú príležitosť, Zväz mladých demokratov - Maďarskú občiansku stranu (FIDESZ-MPP) zastupoval člen hospodárskeho výboru parlamentu István Ivanics, Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) zase členka menšinového výboru Národného zhromaždenia MR, bývalá predsedníčka ZSM Mária Jakabová. “Maďarsko je krajina s hlbokými a pestrofarebnými kultúrnymi tradíciami. Sotva jestvuje taká maďarská rodina, v ktorej by sa nenašlo niekoľko predkov nemaďarskej národnosti alebo iného etnika. Táto pestrá paleta národností a etník je pre Maďarsko prínosom. Vedomé pestovanie tejto pestrosti je nielen našou povinnosťou, zakotvenou aj v medzinárodných normách, ale aj našim dlhodobým národným záujmom...” - podobné myšlienky skôr všeobecnejšieho ako konkrétneho rázu vyslovil na porade zástupca FIDESZ-MPP I. Ivanics. O neprehľadnosti financovania národnostných aktivít a o niektorých prinajmenšom diskutabilných, domáce minority právom iritujúcich a nezodpovedných výrokoch vládnych činiteľov, vrátane premiéra Viktora Orbána, hovorila poslankyňa MSZP M. Jakabová.

S prednáškou Šance kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku vystúpil predseda CSS Ján Fuzik, ktorý sa však zmienil aj o kontaktoch samosprávy s predstaviteľmi našej materskej krajiny. Najproblematickejší, až “katastrofálny” je postoj Ministerstva školstva SR, ktoré ignoruje všetky iniciatívy našich predstaviteľov, koná proti oprávneným očakávaniam a záujmom zahraničných Slovákov a ani žiadosti CSS nie je ochotné rešpektovať. O stálom boji národností o prežitie hovoril na porade i národnostný ombudsman NZ MR Jenő Kaltenbach. Podľa neho nie je náhoda, že celý rad expertov menšinovej problematiky čoraz výraznejšie poukazuje na zosilňujúce tendencie obnovovania nacionalistických vášní v Maďarsku, na tzv. nacionalistickú reštauráciu a na jej neblahé následky pre celkové postavenie domácich minorít. V uplynulom období sa zhoršili šance našich národností práve v najdôležitejšej oblasti, čiže v školstve. Podľa J. Kaltenbacha vec minorít v Maďarsku stojí na rázcestí, kompetentní činitelia by sa preto mali výraznejšie snažiť jednak zlepšiť legislatívne podmienky, jednak naplniť dané rámce skutočným obsahom. V tejto súvislosti ombudsman poukázal aj na potrebu priebojnejšieho prístupu volených zborov menšín.

Prítomní medzi jednotlivými prestávkami a na záver prvého dňa porady diskutovali prakticky o všetkých našich aktuálnych otázkach, počnúc spoluprácou tzv. civilnej sféry so slovenskými samosprávami cez problémy tzv. slovenského školského systému, otázku nevyriešeného priameho parlamentného zastúpenia a problémy cirkevného života u nás až po také konkrétne prehrešky voči našim Slovákom, ako je ich úplné ignorovanie pri príprave slávnosti odovzdania Mostu Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom. Niektorí diskutéri sa zmienili o skúsenostiach tohoročného sčítania ľudu, samozrejme, z národnostného aspektu, iní zase veľmi kriticky hodnotili “milenárnu veľkomaďarskú hystériu” uplynulých rokov, preexponovanie a neustále poukazovanie na “úbohý stav Maďarov v susedných krajinách”.

Po dlhej a plodnej porade prišiel zaslúžený oddych. Od vážnych problémov sa naši slovenskí aktivisti odreagovali na večernom predstavení muzikálu podľa hry G. B. Shawa Pygmalion My Fair Lady v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Viac ako zaujímavé bolo sledovať tzv. jazykové otázky vydarenej inscenácie. Starý mládenec a profesor fonetiky Higgins uzavrie so svojím priateľom stávku, že pouličnú predavačku kvetov Lízu, ktorá rozpráva nemožným dialektom, naučí za šesť mesiacov hovoriť spisovne. Keď sa mu to podarí, v muzikáli (na rozdiel od činohry) Higgins zisťuje, že bez Lízy nemôže žiť. Bol to šťastný koniec nielen muzikálu, ale aj bohatého dňa pracovnej porady Zväzu v Hronci. Po beztak krátkej a niektorými účastníkmi ďalej skracovanej noci v sobotu predpoludním pod taktovkou R. Egyedovej-Baránekovej stretnutie pokračovalo prerokovaním Správy o činnosti ZSM, ako i aktuálnych otázok nášho “zväzáckeho hnutia” a problémov nášho verejného národnostného života.

Imrich Fuhl

Davy na moste medzi Ostrihomom a Štúrovom

Symbol nových pevných vzťahov

„Strašne dlho to trvalo, ale dočkali sme sa...“ - bolo počuť v Ostrihome a Štúrove 11. októbra takmer na každom kroku. Davy zaplavili celé okolie, prišli zo všetkých strán, aby sa stali aktérmi osláv historickej udalosti. Ako to určite neuniklo ani pozornosti našich čitateľov, maďarský a slovenský premiér Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda spoločne s komisárom Európskej komisie pre rozšírenie Európskej únie (EÚ) Günterom Verheugenom otvorili zrekonštruovaný most cez Dunaj. Slávnostný akt prestrihnutia pásky uprostred 509 metrov dlhého obnoveného Mosta Márie Valérie sledovali z brehov ani nie desiatky, skôr desiatky tisícok obyvateľov a návštevníkov, vrátane Slovákov z Maďarska, samozrejme, najmä spod vrchu Pilíš, vzdialeného iba okolo 20 km.

M. Dzurinda vo svojom prejave konštatoval, že ruiny zničeného mosta desaťročia symbolizovali stav slovensko-maďarských vzťahov. Jeho súčasná podoba by mohla symbolizovať nové pevné vzťahy Slovákov a Maďarov. „Tento most v sebe nesie posolstvo. (...) Aj po tomto moste vedie cesta do Európy,” zdôraznil premiér SR. „Ako by sa mohla zjednotiť Európa, keby sme nedokázali spojiť brehy jednej rieky? Ale vďaka Bohu, dožili sme sa aj tohto dňa,” povzdychol si V. Orbán po tom, čo ľubozvučným „dobrý deň” pozdravil niekoľkotisícový dav ľudí. „Nie sme Maďarmi proti niekomu. Sme nimi preto, že sme sa tak narodili,” povedal premiér MR, podľa ktorého Slovensko a Maďarsko prejavili likvidovaním ruín pripravenosť na vstup do EÚ. G. Verheugen, ktorý slávnosť označil za európsku udalosť, zablahoželal Slovensku a Maďarsku v mene 380 miliónov obyvateľov Únie. Most nazval silným symbolom toho, čo je podstatou a obsahom EÚ, ktorá je o vzťahoch medzi ľuďmi a vzťahoch medzi národmi. Komisár vyjadril presvedčenie, že Slovensko a Maďarsko sa stanú v roku 2004 rovnocennými členmi Únie.

Premiéri oboch krajín si na moste vymenili poštové známky, vydané pri slávnostnej príležitosti ministerstvami dopravy a pôšt oboch strán. V rámci osláv, ktoré sa začali v Štúrove, v Ostrihome odhalili sochu Panny Márie, patrónky mosta. Význam objektu pre občanov každého veku podčiarkovali aj maľby na plátne, napnutom po celej dĺžke mosta, ktoré vytvorili deti z Ostrihomu a Štúrova. Šťastie mostu i pocestným by malo priniesť aj požehnanie zástupcov katolíckej, evanjelickej, reformnej a židovskej cirkvi. Tisíce ľudí, ktorí s nadšením prihliadali ceremónii, mohli po vyše 50 rokoch suchou nohou prekročiť Dunaj v miestach, kde boli za 300 rokov zničené štyri mosty. Stavba súčasného trvala 11 mesiacov. Na obnovenie mosta v hodnote 11,7 milióna eúr, ktoré stavalo slovensko-maďarské konzorcium GANZ IS, prispela EÚ slovenskej aj maďarskej strane po 5 miliónov eúr. Na obnove mosta sa premiéri oboch krajín dohodli v septembri 1999 a samotná rekonštrukcia sa začala vlani v októbri. Železný oblúkový most s lampami kopíruje podobu svojho predchodcu, postaveného koncom 19. storočia a zničeného ustupujúcimi Nemcami za druhej svetovej vojny.

Podľa predpokladov colných správ MR a SR sa počet cestujúcich na novom cestnom hraničnom priechode zvýši asi štvornásobne. Podstatný nárast obratu v oblasti cestovného ruchu i maloobchodného predaja očakáva väčšina podnikateľov na slovenskej i maďarskej strane rieky. Zrekonštruovaný most má teda priniesť výrazné posilnenie cezhraničnej spolupráce, rozvoj turistického ruchu a hospodárskych kontaktov, a to nielen pre príslušníkov väčšinových národov, ale aj národností na oboch brehoch Dunaja.

(-hl)

XV. výročie založenia pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši

Koncom septembra oslávili v Slovenskom Komlóši XV. výročie založenia miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku - Slovenského klubu. Slávnostný program v Kultúrnom dome číslo II. otvorila predsedníčka pobočky Anna Molnárová, ktorá privítala klubovníkov i hostí z Pitvarošu a z Veľkého Bánhedešu. Vo svojom príhovore sa zamerala na históriu Slovenského klubu, stručne vyhodnotila činnosť predchádzajúcich pätnástich rokov a načrtla ďalšie plány. Ako povedala prvým predsedom pobočky bol Michal Sávolt, od neho prevzal štafetu básnik Juraj Dolnozemský. Za ich vedenia na stretnutiach odznievali literárne prednášky, prezentovali najnovšie slovenské básne a poriadali kultúrne podujatia. Juraj Dolnozemský viedol klub sedem rokov, dovtedy, ako ho zvolili za člena miestnej slovenskej menšinovej samosprávy. Pobočka v súčasnosti funguje vo forme slovenského klubu, členovia sa stretávajú pravidelne každý štvrtok v osvetovom stredisku. Anna Molnárová ju vedie už tretí rok. Terajšie akcie sú oveľa voľnejšie, neviazanejšie ako boli predtým. Členovia spoločne oslavujú meniny, narodeniny, pestujú tradície svojich predkov. Napríklad v lete natočili spolu s miestnou televíziou film o komlóšskej svadbe. Anna Molnárová s radosťou konštatovala, že záujem o klub z roka na rok rastie, o čom svedčí najmä bohatá účasť na programoch a ochota členov zapájať sa do činnosti. V súčasnosti majú viac než sto klubovníkov. Po slávnostnom príhovore predsedníčka odovzdala darčeky svojim predchodcom, čím im členovia pobočky prejavili svoju vďaku za vykonanú prácu. V mene miestnej slovenskej základnej školy riaditeľka inštitúcie Gabriela Mariková Fülöpová prekvapila členov pobočky s veľkou tortou, čím sa začala veselá zábava, ktorá trvala do rána.

(mataisová)

Békešská Čaba - Konferencia o slovenskom jazyku

Rada Európy v roku 1999 vyhlásila rok 2001 za Rok európskych jazykov. K výzve Rady Európy sa pridalo aj UNESCO a Európska únia. Z tejto myšlienky sa zrodila iniciatíva pani riaditeľky Slovenského gymnázia, základnej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edity Pečeňovej na usporiadanie Konferencie o slovenskom jazyku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 27. a 28. septembra 2001 na pôde čabianskej slovenskej školy. Konferenciu finančne podporili Celoštátna slovenská samospráva, verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny, Samospráva župného mesta Békešská Čaba a Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Otvorenie konferencie sa uskutočnilo v slávnostnej sieni Mestského úradu v Békešskej Čabe koncertom vážnej hudby v podaní žiakov slovenského gymnázia pod vedením učiteľa hudby Jána Šutinského. Po koncerte nasledovali prednášky účastníkov konferencie Doc. Dr. Ágnes Vámosovej Dvojjazyčná výučba a učenie sa na národnostných školách, Zsuzsanny Darabosovej Portfólio európskych jazykov a Etely Rybovej “Zachovať, pestovať, vychovať“. Rokovanie odborníkov poctili svojou prítomnosťou a účastníkov pozdravili konzul Slovenskej republiky Ladislav Tischler a primátor mesta Békešská Čaba János Pap. Prvý deň konferencie ukončila slávnostná recepcia v Dome slovenskej kultúry, kde prítomných privítal a pozdravil predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Konferencia pokračovala na druhý deň v priestoroch slovenskej školy prezentáciou ukážkových hodín vo štvrtej, šiestej a jedenástej triede. Vo štvrtej triede si mohli účastníci pozrieť hodinu výtvarnej výchovy pod vedením Dr. Anny Illéšovej a hodinu telesnej výchovy pod vedením Judity Ondrejčíkovej. V šiestej triede predviedla hodinu slovenského jazyka pani učiteľka Daniela Horváthová a v jedenástej triede viedli hodinu zemepisu Dr. Pavol Žibrita a hodinu dejepisu Nikoleta Farkašová. O ukážkové hodiny bol zo strany účastníkov konferencie veľký záujem a mali pozitívny ohlas. Program konferencie pokračoval v jedálni školy odbornými prednáškami. Csilla Cséffaiová Eperjesiová hovorila o začiatkoch vyučovanie jazyka na materskej škole, Piroška Majerníková a Katarína Szabóová-Szászová sa zamerali na vyučovanie slovenského jazyka na Základnej škole v Kétšoproni, Doc. Dr. Alžbeta Uhrinová-Hornoková prednášala o vyučovaní slovenčiny na vysokej škole, hosťujúca lektorka zo Slovenska Viera Barková priblížila prítomným novú učebnicu slovenčiny od Jozefa Dratvu a Edita Pečeňová sa sústredila na postavenie a možnosti dvojjazyčného vyučovania. Posledným bodom programu konferencie bola diskusia k predneseným príspevkom.

D. Horváthová – N. Farkašová

II. Kongres a festival Karpatského euroregiónu národnostných menšín v Níreďháze

V dňoch 13. až 16. septembra 2001 sa v Níreďháze uskutočnil II. kongres a festival národnostných menšín Karpatského euroregiónu. Podujatie sa konalo v kongresovej sále hotela Európa pod záštitou zväzu menšín Karpatského euroregiónu, za účasti hostí z Poľska, Slovenska, Ukrajiny a Rumunska. Najvýznamnejšími hosťami kongresu boli veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš, veľvyslanec Ukrajiny Orest Klympush, rumunský veľvyslanec Petru Cordos a nemecký veľvyslanec Wilfried Gruber. Organizátori usporiadali toto podujatie s cieľom podporiť európsku integráciu na území Karpatského euroregiónu. Kongres mal upevniť spoluprácu národnostných a etnických menšín na základe vzájomnej úcty a spolupráce v oblasti kultúry a tým prispieť k vytvoreniu pokojnej a demokratickej Európy. Kongres slávnostne otvorila primátorka Níreďházy Judita Csabaiová, ktorá privítala hostí a podporila krásnu myšlienku tejto tradície. Súčasťou kongresu boli aj festivalové Dni zúčastnených národnostných menšín. V rámci Dňa Slovákov vystúpil veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti pán Štefan Markuš. Uviedol, že Slovensko patrí medzi najmenšie krajiny Karpatského euroregiónu, kde žije najviac národnostných menšín. Prisľúbil, že bude robiť všetko pre zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne menšín. Deň Slovákov pozdravil kultúrnym programom aj súbor Nezábudka, deti zo Základnej školy Mihálya Váciho v Mandbokore, kde sa vyučuje slovenský jazyk. Svojimi tancami, piesňami a básňami znova potvrdili myšlienku humanizmu, priateľstva medzi menšinami, ale i všetkými národmi. Pekným umeleckým zážitkom bolo aj vystúpenie citarovo - speváckej skupiny z Vajdabokoru pod vedením pána Jána Bánskeho, predsedu Slovenskej samosprávy v Níreďháze. Podujatie vyvrcholilo v nedeľu, 15. Septembra, galaprogramom a myšlienky spolupatričnosti, spolupráce a európskej integrácie ešte raz podčiarkol vo svojom záverečnom prejave predseda Valného zhromaždenia Sabolčsko-Satmársko-Beregskej župy László Helmeczy.

A. Pajtinka

Deň slovenských novinárov v Maďarsku

Z iniciatívy Masovokomunikačného povýboru a vedenia Celoštátnej slovenskej samosprávy sa 4. októbra t. r. uskutočnilo v budapeštianskom sídle CSS milé priateľské posedenie. Hostitelia sem pozvali bývalých i terajších pracovníkov slovenských masmédií, aby si vymenili názory o aktuálnych otázkach slovenskej tlače, televízneho a rozhlasového vysielania v našej vlasti. Účastníci stretnutia sa rozhodli: navrhnú Valnému zhromaždeniu CSS, aby vyhlásilo deň vydania prvého čísla Ľudových novín r. 1957 – 4. október – za Deň slovenských novinárov v Maďarsku a aby sa založila novinárska cena. Túto by udeľovali pri príležitosti Dňa Slovákov v Maďarsku novinárom podávajúcim pozoruhodný výkon v oblasti slovenských médií.

Horné Peťany - Oberačkový sprievod a stretnutie speváckych zborov

Samospráva obce Horné Peťany a miestna slovenská menšinová samospráva usporiadali dňa 6. októbra v tejto malebnej novohradskej dedinke tradičný Oberačkový sprievod a stretnutie speváckych zborov. Program sa začal na poludnie veselým, takmer dvojhodinovým sprievodom, ktorý prešiel celými Hornými Peťanmi. Obyvatelia obce sa mohli kochať v prekrásnych ľudových krojoch a byť svedkami neviazanej zábavy. Na čele sprievodu šli jazdci, za nimi nasledoval obecný zriadenec s manželkou na vyzdobenom voze ťahanom koňmi a roztancovaní speváci. Rozjarený sprievod sa zastavil na príležitostnom javisku vybudovanom na futbalovom ihrisku. Tu privítal všetkých prítomných starosta hostiteľskej obce József Lőrik, ktorý vyslovil radosť z toho, že o podujatie prejavili záujem obyvatelia obce i okolia Zvlášť privítal vystupujúce spevácke zbory z Ősagárdu a Horných Petian. Starosta poznamenal, že touto tradíciou chcú prispieť k zachovávaniu zvykov svojich predkov. Vyslovil poľutovanie, že súbor z Jače z technických príčin nemohol prísť. Oberačková slávnosť a stretnutie speváckych zborov v Horných Peťanoch sa skončili oberačkovou zábavou v miestnom kultúrnom dome.

(mataisová)

20. až 23. októbra v Békešskej Čabe

Piaty Festival čabianskej klobásy

Štyri dni v ríši čabianskej gastronómie, oplotenej klobásou - by mohol byť slogan békeščabianskej cestovnej kancelárie, propagujúcej programy piateho Festivalu čabianskej klobásy, ktorý sa bude konať od 20. do 23. októbra v priestoroch Športovej haly a v jej okolí. Piaty ročník už možno považovať za tradičný. Nielen z hľadiska uplynulých rokov, ale predovšetkým vďaka dobrému chýru, ktorý sa preniesol cez hranice mesta, župy, ale už aj štátu. Početných záujemcov sem lákajú zábavné programy, ale najmä gastronomické hody. Potvrdzuje sa stará ľudová múdrosť - láska prechádza cez žalúdok, aktualizovaná na festival – do Békešskej Čaby lákajú špeciality, ktoré vo svete nemajú páru. Festival je však aj podujatím, na ktorom sa stretajú odborníci, aby si vymenili znalosti a skúsenosti v odbore poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a gastronómie. Úvodný deň bude preto dňom odborných výstav, ktoré doplnia zábavné programy. Nedeľa bude patriť prezentácii čabianskych zakáľačkových tradícií. Študenti stredných odborných škôl mesta, starí otcovia a vnuci sa predstavia pri výrobe klobás a varení “sármy" - čabianskej plnenej kapusty. V tento deň sa budú konať vystúpenia rockových skupín, populárnych spevákov a humoristov. Akiste aj v tomto roku bude “zlatým klincom“ festivalu súťaž vo výrobe čerstvých klobás. Bude prebiehať v pondelok a zúčastní sa na nej niekoľko sto amatérskych i profesionálnych výrobcov pravej čabianskej klobásy. Nominovali sa družstvá nielen zo samotného mesta a okolia, ale aj zo susedných štátov. Zatiaľ je tajomstvom, či si aj tohto roku príde zmerať svoju zbehlosť vo výrobe čabianskej klobásy aj premiér Viktor Orbán. Atmosféra súťaže bude akiste aj v tomto roku fantastická. Postarajú sa o to súťažiaci i poprední umelci a humoristi. Utorok sa začne tradičnou čabianskou zakáľačkou a hlavným programom dňa bude hodnotenie hrubých domácich suchých klobás, exponátov výstavy. Ako v doterajších ročníkoch, i teraz bude sprievodným programom festivalu výstava nakladanej zeleniny, o ktorú býva tiež veľký záujem. Jej hlavným usporiadateľom je Dom slovenskej kultúry. Festival čabianskej klobásy bude akiste aj tento rok podujatím, na ktoré sa oplatí cestovať hoci aj stovky kilometrov.

(ma)

Generálna obnova kostola v Rákoškerestúri

Svätému Krížu je v Maďarsku zasvätených veľa kostolov. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol v XVII. obvode Budapešti - v Rákoškerestúri. Sviatok Svätého Kríža sa oslavuje v cirkevnom roku dvakrát: 4. mája “Nájdenie Sv. Kríža“ a 14. septembra sa uctieva “Povýšenie Sv. Kríža”. Kostol Sv. Kríža v Rákoškerestúri sa vybudoval v roku 1894, na pozostatkoch stredovekého kostola z roku 1220. Zub času tu urobil svoje. Od vysviacky prešlo veľa rokov, kostol sa značne poškodil, najmä jeho strecha. Preto dekan György Snell za podpory veriacich cirkevnej obce a obvodnej samosprávy začal organizovať generálnu opravu kostola, ktorá prebiehala počas celého leta. Náklady boli vysoké - 20 miliónov forintov. Žiaľbohu, diecéza neposkytla farnosti finančnú podporu, investíciu museli financovať z vlastných zdrojov. Vari aj úspešné ukončenie prác prispelo k tomu, aby pri príležitosti tohoročných Kerestúrskych dní Samospráva XVII. obvodu Budapešti udelila dekanovi Györgyovi Snellovi Cenu Kerestúru. Pán dekan síce nie je tamojším rodákom, ale už dávno sa cíti byť jedným z Kerestúrčanov, ktorým zanietene a oddane slúži. Príkladne spolupracuje so svojimi veriacimi, s obvodnou samosprávou i s poslaneckým zborom Slovenskej menšinovej samosprávy XVII. obvodu Budapešti. Usiluje sa napomáhať pastoráciu v materinskej reči tu žijúcich slovenských katolíkov. K vyznamenaniu pánovi dekanovi blahoželáme a prajeme mu dobré zdravie do jeho ďalšej kňazskej služby.

(epress)

Békešská Čaba - Veľký kostol má opäť svojho pastiera

Békeščabiansky evanjelický cirkevný zbor má opäť svojho duchovného. Na žiadosť veriacich prijal tento post kanonik Východobékešského cirkevného dištriktu Péter Kondor. Do úradu ho slávnostne uviedol biskup Dr. Béla Harmati. Vo Veľkom čabianskom kostole boli popri veriacich prítomní aj predseda župného valného zhromaždenia László Domokos a primátor mesta János Pap. Slávnostná kázeň bola určená v prvom rade novému duchovnému, hoci biskup Béla Harmati nikoho nenechal na pochybách, že sa zároveň prihovára ku všetkým prítomným. Békeščabiansky cirkevný zbor sa omladzuje, povedal biskup, a každý post duchovného v tomto meste sme zaplnili, čo nemožno povedať o iných cirkevných obciach. Z biskupových inšpiratívnych myšlienok hodno vyzdvihnúť toto upozornenie: “Väčšina by mala namiesto diktatúry hľadať blaho spoločnosti, a to s ohľadom na ostatných.“ Dr. Béla Harmati vyjadril svoju radosť nad tým, že podľa údajov o sčítaní ľudu, ktoré prenikli na verejnosť, tri štvrtiny obyvateľstva sa hlásia k niektorej z cirkví. Pán biskup, ako aj ostatní duchovní, zahrnuli svojho nového kolegu radami a ponaučeniami. Po prevzatí povolávacieho listu presbytéria B. Harmati zveril cirkevnú obec P. Kondorovi a jeho zase veriacim. Potom ho slávnostne - podľa apoštolského zvyku bozkom - inštaloval do úradu. Prvé vety nového dušpastiera odzneli v slovenčine. Po bohoslužbe sa konalo valné zhromaždenie zboru. Celá udalosť zapôsobila na všetkých prítomných povznášajúcim dojmom.

(kaj)

K životnému jubileu Andreja Medveďa

Prozaik, pedagóg a osvetový pracovník Andrej Medveď sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Kolektív Ľudových novín svojmu dlhoročnému externému spolupracovníkovi aj touto cestou čo najsrdečnejšie blahoželá k jeho okrúhlej šesťdesiatke. A. Medveď sa narodil 24. októbra 1941 v Čabačude (Csabacsüd). Po absolvovaní Vysokej školy pedagogickej v Segedíne šestnásť rokov pôsobil ako učiteľ. V r. 1976-1990 pracoval ako školský referent v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku v Budapešti. V súčasnosti vykonáva slobodné povolanie. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a riadnym členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Svoje prózy a divadelné texty uverejňoval od počiatku osemdesiatych rokov v Ľudových novinách, Našom kalendári a v almanachu Zrod. Venuje sa aj umeleckému prekladu. Samostatne debutoval zbierkou poviedok Starý strom nepresadíš (1986). Je spoluautorom antológie Pramene (1981).

* * *

Chápanie života ako reťaze na seba prísne nadväzujúcich udalostí otvára Medveďovi široké pole možností na literárnu tvorbu. Vo svojich prácach sa tento autor pridržiava tradičných životných hodnôt, porovnáva, konfrontuje, čo je v ľudskom živote produktívne a čo ho robí ťažkým.

(P. Andruška, 1986)

Inštalačná slávnosť novokňaza Attilu Spišáka v Šámšone

Šámšon (Sámsonháza) je malá novohradská dedinka, v ktorej sa koncom 17. storočia usadili slovenskí evanjelici z Horniakov. Evanjelická cirkevná obec tu vznikla v roku 1678. Šámšonskí slovenskí evanjelici si vybudovali kostol v roku 1870 na kopci nad dedinou. Tunajšia evanjelická cirkevná obec sa môže pochváliť zaujímavou historickou udalosťou. Koncom 19. storočia tu žijúci slovenskí evanjelici si za dozorcu cirkevnej obce zvolili Lajosa Kossutha, ktorý toho času žil vo vyhnanstve. Lajos Kossuth túto funkciu prijal, čo potvrdil vo svojom liste zo 6. apríla 1871, napísanom v Turíne. Toľko o histórii a teraz sa pozrime na súčasnosť.

Koncom augusta navštívil šámšonský evanjelický cirkevný zbor rodák z Novohradskej župy, biskup Južného dištriktu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku D. dr. Béla Harmati. V rámci slávnostnej bohoslužby sa totiž konala slávnostná inštalácia rodáka zo Šámšonu, novokňaza Attilu Spišáka, bývalého žiaka budapeštianskej slovenskej školy. Biskup Béla Harmati kázal slovo Božie po slovensky. Na liturgii inštalácie novokňaza Attilu Spišáka sa zúčastnili tiež novohradský rodák, profesor Teologickej univerzity v Budapešti dr. János Selmeczi a šámšonský kňaz evanjelického cirkevného zboru Péter Labossa. Počas slávnostnej bohoslužby a inštalácie zaznela aj pradávna konfirmačná náboženská pieseň v prednese štrnástich evanjelických kňazov, ktorí záverom po jednom citovali zo Svätého písma a tak požehnali nového kolegu. Záverom slávnostnej bohoslužby bola Večera Pánova, v ktorej slúžil už aj inštalovaný kňaz Attila Spišák. Po slávnostnej bohoslužbe sa konalo v obecnom dome agapé, kde biskup B. Harmati oznámil, že Attila Spišák začne svoju kňazskú službu v péčskom evanjelickom cirkevnom zbore. Neskôr sa však dostane do takého evanjelického cirkevného zboru, kde bude môcť zúročovať aj znalosť slovenského jazyka.

(if)

Oznámenie pre našich rímskokatolíkov

Celoštátna slovenská samospráva informuje všetkých veriacich, že koncom septembra 1999 prišiel do Pilíšskej Čaby do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (CM) rehoľný brat - lazarista, kňaz P. Viktor Kunay zo Slovenska. Jeho prvoradou úlohou a misijnou službou je pomôcť maďarskej provincii, aby sa rozvíjala, ako aj pomáhať ohlasovať evanjelium mladým ľuďom. Popritom by chcel P. Viktor napomáhať aj pastoráciu slovenských katolíkov žijúcich v Maďarsku. Prosíme preto slovenských rímskokatolíkov žijúcich v Maďarsku, ak si žiadajú vo svojej osade slovenskú svätú omšu, resp. vysluhovanie niektorej sviatosti a obradu v rodnom jazyku, aby sa obrátili na CSS alebo na P. Viktora. Adresa a telefónne číslo: P. Viktor Kunay, 2087 Piliscsaba, Egyetem u. 1. tel: 06 26 374-009.

Slovenské omše v Budapešti

Cirkevná obec pri katolíckej farnosti v Budapešti, Celoštátna slovenská samospráva, Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu Budapešti, a Slovenská samospráva Budapešti organizujú v Kostole sv. Jozefa v Budapešti (Budapešť, VIII. obv., Námestie Mihálya Horvátha) každú prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 hodine slovenskú svätú omšu, ktorú slúži františkánsky rehoľný brat, kňaz Cyril Kovalčík a kantorka Katarína Süvegesová zo Santova. Organizátori prosia slovenských katolíkov žijúcich v Budapešti, resp. v okolitých slovenských obciach, aby sa aktívne zúčastňovali na sv. omšiach. V prípade nárokov P. Cyril je ochotný slúžiť slovenskú sv. omšu i v iných okolitých dedinách.