Ján Fuzik o našich reláciách na zasadnutí zmiešanej komisie

V dňoch 12. a 13. septembra sa v Budapešti konalo zasadnutie slovensko-maďarskej medzivládnej zmiešanej komisie pre kultúru a médiá. Na rokovaní expertov oboch krajín vystúpil predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik s príspevkom o slovenských národnostných vysielaniach verejnoprávnych elektronických médií v Maďarsku.

Maďarský rozhlas vysiela svoj slovenský národnostný program od r. 1974, pričom posledných takmer 15 rokov zo segedínskeho štúdia. Celoštátna polhodinová relácia magazínového charakteru s názvom V materinskom jazyku sa hlási každý deň od 18.30 na veľmi krátkych vlnách stanice Kossuth Rádió a prostredníctvom niektorých regionálnych vysielačov. Slovenská redakcia v Segedíne každodenne pripravuje i 90-minútový regionálny program pre juhovýchodný región krajiny (žiaľ, nie pre celú Békešskú župu), pričom s 20-minútovou regionálnou slovenskou reláciou oslovuje poslucháčov každú nedeľu aj Štúdio Maďarského rozhlasu v Miškovci.

J. Fuzik na zasadnutí zmiešanej komisie informoval o obsahovej náplni našich relácií, ktoré popri aktuálnych správach a informáciách pozostávajú z pestrých reportáží a tematických blokov (napr. folklór, náboženstvo, literatúra, resp. ženský magazín). Predseda CSS osobné podmienky segedínskej slovenskej redakcie, pozostávajúcej z piatich redaktorov, hodnotil ako vyhovujúce. To isté sa však podľa neho nedá povedať o technických podmienkach, veď napríklad štyria pracovníci sú stiesnení do jednej maličkej pracovne. “Každodenné starosti spôsobuje aj finančná tieseň, rozpočet vysielaní sa od r. 1992 nezmenil,“ uviedol J. Fuzik, ktorý zároveň za najväčší, vlastne od počiatkov pretrvávajúci problém označil značne obmedzené možnosti prijímania signálov národnostných vysielaní verejnoprávneho rozhlasu: “V súčasnosti už sotva dostať taký rozhlasový prijímač, ktorý by bol vhodný na príjem vysielaní na veľmi krátkych vlnách tzv. východnej normy. Navyše aj celoštátne vysielanie je zrušené v čase vysielania priameho prenosu zo zasadnutia parlamentu.“ Tzv. sieť Network Maďarského rozhlasu síce aj v tom čase vysiela národnostné relácie, tá však zďaleka nepokrýva celú krajinu. Jedna štvrtina programov určených pre slovenských poslucháčov teda ani šancu nemá dostať sa k záujemcom. Akože ani slovenské regionálne vysielania nepokrývajú všetky teritóriá obývané Slovákmi. Tieto akútne problémy sa CSS - podľa slov jej predsedu - spolu s ostatnými celoštátnymi samosprávami snaží riešiť podpísaním dohody s novým vedením rozhlasu.

Takáto dohoda bola podpísaná s vedením Maďarskej televízie (MTV) v apríli r. 2000 a podľa nej verejnoprávna televízia sa snaží zvyšovať vysielací čas národnostných programov, resp. zabezpečiť z hľadiska sledovanosti výhodnejšie vysielacie termíny. Vďaka tejto dohode reprízy menšinových programov na druhom kanáli televízie (m2) sa opäť dostali do jednotného bloku (v sobotu predpoludním). J. Fuzik vo svojom príspevku nakrátko naznačil aj doterajšiu, 18-ročnú históriu nášho magazínu, názov ktorého sa zmenil z Našej obrazovky na Domovinu. Program sa v súčasnosti hlási každý pondelok o 13.25 hod. na m1, pričom reprízovaný je v sobotu na m2 o 8.40 hod.

Ako predseda CSS uviedol, vysielací čas na stanici m1 nie je vyhovujúci a keďže stanica m2 vysiela cez satelit, cieľové obecenstvo žijúce väčšinou v menších lokalitách má možnosť sledovať národnostné programy MTV výlučne v nepriaznivom vysielacom čase na stanici m1. Slovenská redakcia MTV pozostáva z troch redaktorov-reportérov, čo podľa J. Fuzika môžeme hodnotiť viac-menej za postačujúce. Pestrosť pripravovaných programov obmedzuje ako technická kapacita, tak i príliš skromný rozpočet. Financie venované na prípravu programov MTV určených pre domáce národnosti za posledných 7-8 rokoch postupne klesajú. Dôsledkom celkového hospodárskeho úpadku MTV hodnota tohoročného rozpočtu národnostných relácií nedosahuje ani polovicu rozpočtu z r. 1994. Pracovníkov podľa predsedu CSS oprávnene znepokojujú aj plány privatizácie televíznych štúdií v Segedíne a Pécsi.

J. Fuzik vo svojom príspevku, prednesenom na zasadnutí slovensko-maďarskej medzivládnej zmiešanej komisie pre kultúru a médiá, sa veľmi pozitívne zmienil o pracovných kontaktoch slovenských redakcií MTV a Maďarského rozhlasu s predstaviteľmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Záverom konštatoval, že CSS v duchu platných právnych noriem - zákonov o menšinách a o médiách - v spolupráci s našimi príslušnými tvorivými dielňami určila najdôležitejšie smernice prípravy slovenských programov verejnoprávnych elektronických médií. V prvom rade im má ísť o informovanie slovenského národnostného obyvateľstva krajiny a o zachovávanie jeho svojráznej kultúry; samozrejme, pri zohľadňovaní noriem novinárskej etiky. Náš najvyšší volený samosprávny zbor berúc do úvahy i tieto kritériá celkovo pozitívne hodnotí prácu slovenských redakcií MTV a Maďarského rozhlasu.

(fuhl)

Súbeh

Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu Budapešti vypisuje súbeh na získanie štipendia pre žiakov základných a stredných škôl, ako aj pre vysokoškolákov a univerzitných poslucháčov slovenskej národnosti, štátnych občanov Maďarskej republiky, žijúcich v VIII. obvode Budapešti. Štipendium sa vzťahuje na študijný rok 2001/2002. Bude udelené žiakom základných škôl vo výške 2 000 forintov, stredoškolákom 3 000 forintov a vysokoškolákom a univerzitným poslucháčom 4 000 forintov mesačne. Pri posudzovaní žiadostí majú prednosť tí uchádzači, ktorí sa aktívne zúčastňujú kultúrneho života našej národnosti. Príslušný formulár a podrobnejšie informácie možno získať v sídle samosprávy (Budapešť, VIII. obvod, Baross ulica 65-67, I. poschodie 117, tel.: 459-2528). Termín podania žiadosti: 30. septembra 2001.

Nakrátko

Rumunská delegácia na zasadaní maďarsko-rumunskej zmiešanej komisie pre menšinovú problematiku navrhla schválenie bilaterálneho dokumentu o ochrane národnostných menšín. Na rokovaní sa hovorilo nielen o Zákone o Maďaroch v susedných štátoch. Bukurešť využila prvé zasadanie grémia po dvoch rokoch na nadhodenie nevyriešenej otázky parlamentného zastúpenia v Maďarsku žijúcich minorít, novelizácie maďarského zákona o samosprávach a dotácií národnostného školstva v Maďarsku, prirodzene s dôrazom na rumunské súvislosti týchto aspektov.

û

Predsedovia vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) na stretnutí počas XI. Ekonomického fóra v poľskej Krynici podpísali dohodu s názvom Ekonomika opierajúca sa o vedu znakom vyspelosti strednej a východnej Európy. Na základe tohto dokumentu budú krajiny V4 spolupracovať pri rozvoji vedy, techniky a vzdelávania tak, aby smerovali rozvoj svojich ekonomík ku konkurencieschopnosti v Európskej únie a vo svete.

û

Vojenskí pozorovatelia zo Slovenska i Rumunska sa zúčastnia na americko-maďarskom vojenskom cvičení Delta 2001 spojenom s ostrou streľbou, ktoré sa v prvej polovici septembra konalo na centrálnom cvičisku a strelnici vo Várpalote. Na vojenskom cvičení sa zúčastnilo 2200 príslušníkov maďarskej pechoty a 600 amerických vojakov.

û

Maďarsko sa rozhodlo modernizovať svoje bojové letectvo stíhačkami typu Gripen zo švédsko-britskej dielne. Transakcia vyjde štátny rozpočet na 130 až 140 miliárd forintov, v čom je už aj cena za výzbroj, ktorú zaobstarajú od Spojených štátov. V rozhodnutí zohral kľúčovú úlohu prísľub švédskej strany, ktorá asi 30 percent celkových nákladov vráti Maďarsku vo forme investícií.

û

Minister životného prostredia SR László Miklós prevzal 9. septembra čestný doktorát Univerzity sv. Štefana v meste Gödöllő, ktorý mu udelili ako prejav ocenenia jeho vedeckej činnosti v oblasti environmentalistiky. L. Miklós je jedným z autorov metodiky krajinnoekologického systému plánovania LANDEP. Ocenený, ktorý sa podieľal na spracovaní, koordinácii a metodickom riadení desiatok rôznych ekologických plánov a projektov, pôsobil, resp. pôsobí ako pedagóg na univerzitách vo Zvolene, v Kodani, Roskilde a vo Viedni.

û

Jedným z popredných hosťov Stredoeurópskeho finančného týždňa, ktorý sa uskutočňuje v týchto dňoch v Banskej Bystrici, je štátny tajomník Ministerstva financií MR András Tállai. Nosnou témou týždňa je Predvstupový proces do Európskej únie a transformácia finančného sektora stredoeurópskych krajín.

û

Organizácie Maďarov na Slovensku si už zvykli, že musia poklonkovať v Budapešti a z toho dôvodu klesala podpora zo strany štátu, povedal novinárom riaditeľ košického Divadla Thália Péter Kolár. Podľa jeho mienky nie je riešením hľadať stále pomoc v Maďarsku. Podpora z materskej krajiny je mysliteľná len ako paralelná pomoc so štátnou, nemala by ju teda nahrádzať. V roku 1993 získalo divadlo z rozpočtu 3,5 mil. Sk, tento rok to bolo len 400 tisíc.

û

Európsky kultúrny festival národov a národností Feman 2001 usporiadala Slovensko-európska kultúrna spoločnosť minulý týždeň v Košiciach. Na akcii vystúpili súbory z deviatich krajín, vrátane Maďarska. Jedným z vrcholov podujatia bol galakoncert s názvom Kultúra bez hraníc. Sprievodným podujatím festivalu bola výstava o rozvoji turistiky na Slovensku, ktorú pripravil Karpatský spolok.

û

Občianske združenie židovských žien na Slovensku ESTER usporiadalo v Košiciach v dňoch 10.-13. septembra Dni židovskej kultúry. Slávnostného otvorenia akcie sa zúčastnil i hlavný rabín Alfréd Schöner z Budapešti. Dni privítal spevom budapeštiansky kantor László Fekete za klavírneho sprievodu Judit Lukácsovej.

û

Pod názvom Slovenský raj za účasti renomovaných umelcov z Maďarska, ČR, Poľska a Slovenska sa uskutočnil v rovnomennom známom národnom parku našej materskej krajiny týždňový medzinárodný maliarsky plenér. Týmto podujatím správa národného parku v spolupráci s Galériou umelcov Spiša začala tradíciu medzinárodných trienále.

û

Príspevkom k novodobým dejinám Slovenska je monografia historika Františka Vnuka Popustené putá, ktorá v týchto dňoch vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej (MS) v Martine. Zachytáva postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku v prelomových rokoch 1967 až 1971. Publikácia vyšla v spolupráci so Slovenským historickým ústavom MS, ktorého je F. Vnuk členom, a Zahraničnou MS v Kanade.

Pozvánka

Celoštátna slovenská samospráva v spolupráci s cirkevnou obcou v Dabaši-Šáre, mestskou samosprávou, Spolkom šáranských Slovákov a Katolíckou základnou školou sv. Jána usporiadajú 29. septembra o 11.00 hod. 2. ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov a koncert chrámovej hudby v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Dabaší-Šáre. Hlavným gestorom podujatia je diecézny vacovský biskup Ferenc Keszthelyi. Účasť na stretnutí prisľúbili evanjelické, grécko- a rímskokatolícke cirkevné a spevácke zbory našich piatich regiónov a hostia z Nového Sadu (Juhoslávia) a Bratislavy. Prosíme našich veriacich, aby sa v čo najväčšom počte zúčastnili tohto významného nábožensko-kultúrneho podujatia.

Na nostalgickom stretnutí železničiarov a vozidiel troch krajín v Bratislave

Železnice Slovenskej republiky, Múzejno-dokumentačné centrum pri Výskumnom a vývojovom ústave železníc v spolupráci so SŽKV Bratislava a klubmi historických železničných vozidiel pri rušňových depách Bratislava hlavné, Vrútky, Zvolen, Poprad, Haniska pri Košiciach a Prievidza usporiadali pri príležitosti Dňa železničiarov v dňoch 8. a 9. septembra Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel v Rušňovom depe Bratislava Východ. V poradí už tretie stretnutie malo zároveň medzinárodný ráz, keďže v peknom počte sa ho zúčastnili ako zanietení odborníci, tak i laickí “železniční nostalgici“ z dvoch susedných krajín - Maďarska a Českej republiky.

Cestu mimoriadneho historického vlaku, ťahaného vychýrenou lokomotívou série M61 na linke Budapešť – Bratislava, pri tejto príležitosti zorganizovala Spoločnosť Nosztalgia MÁV. Jedinečnú príležitosť využilo viac ako dvesto záujemcov. Cesta jedným smerom trvala takmer päť hodín, nostalgia však vôbec nie je nepriateľom času, naopak... “Pomalá jazda“ historickým motorovým vlakom akosi nikomu neprekážala. Časť návštevníkov z Maďarska dokonca po krátkom odpočinku s veľkou chuťou si presadla na slovenské historické motorové vozne, ktoré v Bratislave medzi hlavnou železničnou stanicou a areálom výstavy premávali v hodinovom takte.

V starom depe na stanici Bratislava Východ hostí čakala nekaždodenná prehliadka všetkých prevádzkyschopných historických lokomotív na točni, samozrejme, s možnosťou ich fotografovania, vozenie detí na parnej a motorovej lokomotíve a podobne. Ak sa pritom niekto predsa len chcel odreagovať, nemusel ísť ďaleko, stačilo sa vybrať na vyhliadkové jazdy historickým motorovým vlakom a historickou súpravou ťahanou parnou lokomotívou do Pezinka a Senca. Priamo na dejisku stretnutia bolo pripravené nielen občerstvenie v stánkoch a reštauračných vozňoch, ale aj ďalšie “koľajové lahôdky“ – napríklad výstava historických železničných vozidiel či prezentácia modelových koľajísk, spojená s modelárskou burzou. No a akáže by to bola nostalgia železničiarov bez promenádneho koncertu, predaja priliehavých suvenírov, pohľadníc a železničnej literatúry? Ktohovie, účastníci terajšieho bratislavského zrazu možno aj vďaka týmto relikviám budú s nostalgiou spomínať...

Imrich Fuhl

“Zdravý deň“ v Mlynkoch

Samospráva obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a mnohí jej pomocníci usporiadala v miestnom Spoločenskom dome a v jeho okolí nekaždodenné, skutočne masové podujatie pod názvom Jeden deň pre zdravie. K úspechu “zdravého dňa“ prispel celý rad sponzorov, vrátane Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Iniciátorka a hlavná organizátorka akcie, skúsená a všestranná zdravotníčka Verona Agócsová býva v obci iba odnedávna, pod Pilíš sa však, našťastie, rozhodla “presťahovať“ aj svoj vynikajúci a po krajine už na viacerých miestach osvedčený nápad. Myšlienku usporiadania “zdravého dňa“ maximálne podporil nielen starosta Jozef Havelka, ale i miestny farár Kálmán Ackermann, ba aj hlavný veliteľ policajného zboru Peštianskej župy István Ignácz, ktorý sa dokonca stal jeho hlavným gestorom.

Mlynčania prejavili veľký záujem o podujatie sprevádzané menším jarmokom s bohatým sortimentom výrobkov, podporujúcich zdravý spôsob života. Po slávnostnom otvorení si účastníci akcie vypočuli prednášku riaditeľky odboru Hlavného policajného riaditeľstva Peštianskej župy, majorky Ágnes Némethovej - najmä o rôznych nebezpečenstvách, vrátane rastúcej kriminality a drogovej závislosti, ktoré podľa štatistík čoraz výraznejšie ohrozujú i aglomeráciu nášho hlavného mesta. Po veľkej omši mali Mlynčania možnosť podrobiť sa preventívnej zdravotnej prehliadke. Za pomoci odborníkov rýchlo vysvitlo, či má dotyčný v poriadku krvný tlak, cholesterol a vôbec, aký je jeho celkový zdravotný stav. Dobrovoľní pomocníci nešetrili dobrými radami ani pokiaľ ide o aktívny život, riešenie stresových situácií, prevencii proti AIDS, zdravé stravovanie alebo zbavovanie sa škodlivých návykov (fajčenie, alkohol, drogy). Forma presviedčania pritom vôbec nebola dravá, ba pomocou všelijakých kvízových hier skôr hravá.

Ukážkové varenie na moderný spôsob, pomocou riadov AMC, spojené s ochutnávkou predviedla známa televízna osobnosť Júlia Kudliková, pričom deti sa tešili vlastnoručnému zhotovovaniu figúriek zo zeleniny. Desiatky dospelých medzičasom darovali spolu 28 litrov krvi, čím prekonali všetky doterajšie mlynské rekordy. Mnohí si vypočuli dobré rady svetoznámeho bežca na dlhých tratiach, člena mlynského športového klubu (PILE SC) Tibora Franka. Ďalšie ukážkové atrakcie potešili (či skôr postrašili?) automobilistov a motoristov; faktom je, že ich hlavnými aktérmi boli príslušníci polície, požiarnej ochrany a záchrannej služby. Oveľa bezpečnejším sa zdal polhodinový telesný pohyb vedený renomovanou trénerkou fitnessu Mártou Földváriovou-Tugyiovou, resp. vyhlásenie výsledkov súťaže v kreslení, ktorej sa zúčastnili desiatky šikovných detí.

Záver dňa patril recepcii poriadanej starostom J. Havelkom v Slovenskom dome, losovaniu tomboly a pouličnému bálu. O zlatý klinec programu – ohňostroj - sa postaral jeden z najštedrejších sponzorov podujatia, miestne Doškoľovacie stredisko ministerstva spravodlivosti. Vydarený deň pre zdravie usporiadali v Mlynkoch prvý, no zrejme nie posledný raz.

Imrich Fuhl

Mlynky - Návrh na text pamätnej tabule

Táto prvá školská budova našej dediny bola postavená r. 1815.

Vyučovalo sa v nej do r. 1911. Vyše pol storočia tu vykonávali

svoju záslužnú prácu naši slovenskí učitelia

Martin Kavan (1838-1874) a jeho syn Baltazár (1874-1888).

December 2001

Samospráva obce Mlynky

Slovenská samospráva v Mlynkoch

Oslavy 300. výročia znovuosídlenia Orosláňu

Obecný deň so slovenskými hosťami

Pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia Orosláňu mestská samospráva, miestna slovenská menšinová samospráva a Spolok pre ochranu tradícií a kultúry obce poriadajú sériu rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Rad jubilejných akcií sa začal poslednú augustovú sobotu na pôde miestneho slovenského pamiatkového domu v poradí siedmym obecným dňom. Pestrý program sa začal v poludňajších hodinách súťažou “majstrov varešky“ vo varení kotlíkových jedál. Medzitým v stodole trojčlenná porota hodnotila najkrajšie expozície ovocia a zeleniny, ako aj ručných a ľudovoumeleckých prác. Všetkých 28 vystavovateľov dostalo od organizátorov diplomy a spomienkové darčeky. Porota sa potom prešla ulicami starej časti Orosláňu a pozrela si predzáhradky. Po neľahkom rozhodovaní majiteľom troch najkrajších záhradok udelila cenné darčeky.

Popoludní, pred začiatkom kultúrneho programu, moderátorka, známa televízna hlásateľka Zsuzsa Kertészová, požiadala o slávnostný príhovor predsedníčku miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Alžbetu Szabóovú a predsedníčku Spolku pre ochranu tradícií a kultúry obce Annu Kisovú. Na Obecnom dni v Orosláni boli prítomní aj predseda župnej samosprávy, poslanec Národného zhromaždenia Mózes Lázár, primátor mesta Károly Sunyovszky, členka Helsinského občianskeho zhromaždenia na Slovensku Irena Bročková a riaditeľka Základnej školy z Dvorov nad Žitavou zo Slovenska Alžbeta Vadkertiová.

V pestrom kultúrnom programe sa o dobrú náladu postarali miestni kultúrnici - spevácka skupina Rozmarín, ľudový tanečný súbor Brána a detský spevácky zbor Venček. Veľký úspech mal aj detský divadelný súbor z Dvorov nad Žitavou a zlatým klincom programu bola známa speváčka ľudových piesní zo Slovenska Darina Laščiaková. Po kultúrnom programe do nočných hodín vyhrávala do tanca orosláňska banícka dychovka. K úspechu Obecného dňa v Orosláni prispela aj podpora Ministerstva národného kultúrneho dedičstva a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

(szabóová)

Píše básne a kreslí

S Jurajom Sótyim v Békešskej Čabe

V Békešskej Čabe sa ma spýtali, či poznám Juraja Sótyiho. Vraj píše básne ako Michal Čičeľ. No nielen básne, ale od detstva aj kreslí. Jeho básničky vychádzajú na stránkach Čabianskeho kalendára a Čabäna, svojimi kresbami sa predstavil v auguste na výstave Dar života v Dome slovenskej kultúry. Po vernisáži sme si pobesedovali o živote autora vystavených diel ako aj o “čabänstve“ a o tom, prečo veršuje v slovenčine i v maďarčine.

- Jednoducho preto, aby moji slovenskí príbuzní, známi i maďarskí priatelia si mohli prečítať moje zveršované myšlienky, - povie a ponúkne ma výborným jaminským pagáčikom. - Spracúvam staré príbehy a legendy, veselé i vážne. V marcovom čísle Čabäna vyšla moja báseň Vincúr Vince a múdra dovica, v ktorej som opísal prípad jaminského rodáka, ktorý mal rád vdovy. Čitatelia mi k nej srdečne gratulovali. Ďalšia Sótyiho báseň, uverejnená v Čabianskom kalendári na rok 2001 pod názvom Na teba myslím, hovorí o tom, že život je dobrý iba vtedy, ak máme na koho myslieť.

Juraj Sótyi má už nad sedemdesiat. Prvú báseň napísal pred desiatimi rokmi, ale vraj sa už nepamätá, prečo.

- Mal som za sebou už veľa portrétov a tu ma napadlo: čo by sa stalo, keby som zveršoval pozoruhodné ľudské príbehy. Poznám toľko jaminských príbehov, hlavne tých veselých, že by bolo škoda ich nezvečniť. Chopil som sa teda ceruzky a začal som písať. Maďarsky aj slovensky. Páčilo sa to rodine a napokon i mne. Napísal som veršovanky Poďakovanie, Zima, Frici, Mica a palica, Staroba-choroba, Východ slnka.

Na ukážku mi autor niektoré aj prečíta.

Ak si dobre pamätám, v jednej básni ospieva, že veru on je posledným orechom na Sótyiho orechu a jednako preto nesmúti. - Mám to šťastie, že v básňach a kresbách môžem vypovedať to, čo cítim. To je veľký dar života, - tvrdí.

Odtiaľto teda pochádza pomenovanie výstavy: Dar života. Prišli na ňu mnohí a Juraj Sótyi srdečne vítal hostí. Ako sme sa dozvedeli, kresliť začal ešte v školskom veku. - Zatiaľ čo iné deti robili nezbedy, ja som kreslil. Kvety, domy, stromy a občas aj spolužiakov. Že som to nedotiahol ďaleko, má tisíc príčin. Jaminské slovenské rodiny neoplývali nadbytkom či blahobytom, všetci museli pracovať, keď nadišiel čas. O ďalšom štúdiu nemohlo byť ani reči.

Mladý Juraj Sótyi sa stal obuvníkom, časom zložil majstrovskú skúšku a neskôr sám skúšal iných.

Kresby vystavené v Dome slovenskej kultúry sú dielom slovenského človeka milujúceho krásu a rodinu. Mohli by sme tiež povedať, že sú od naivného maliara, ktorý zvlášť rád kreslí farebnými ceruzkami. Jeho zátišia a kvety vnášajú do výstavnej siene atmosféru jaminských záhrad. Obďaleč sa húf návštevníkov prizerá jeho portrétom-karikatúram, načrtnutým niekoľkými ťahmi. Jeho krajinky znázorňujúce samoty oživujú spomienky na tienisté, ako i radostné stránky života.

Dva ženské portréty sú mu zvlášť blízke. - “Jeden je portrét mojej ženy a ten druhý podobizeň mojej sestry. Na výstave je aj grafika znázorňujúca pastiera, ktorá bola zaradená do celoštátnej antológie Kryštalické roky.

- V ostatnom čase kreslím a píšem zriedkavejšie, zato keď ma zaujme nejaký pekný úkaz alebo prenikne cit, zachytím ich kresbou alebo veršom.

- Mohli by sme povedať, že obrazy a verše Juraja Sótyiho sú odkazy z Jaminy plné nádeje. Nádeje, že život každému dáva dary, iba si ich treba všimnúť. A napísať, nakresliť, ako to robí on.

(sass)

Juraj Šóti: Vincúr Vince a Múdra Dovica

V našej uľici bíval hrdí pán Vincúr Vince,

Kterí rád ľúbil dovice, a červenó vínce.

A že furmaňil, mal koč aj ednu muľicu,

A v Jamiňe z furmankov vislúžil každú dovicu.

Raz keď ňiesol uhľa ednej dovici po uľici,

Tri žene dovice seďele na lavici.

Keď zazrele toho hrdiho dovca, pána Vincu,

Ľapotale si: “Opatríme mu enu peknú dovicu“.

Abi sa mu uspokojilo jeho boľavo srdce,

Veď si veľmej miloval ženu, takto žil Vince.

One to veďele, že unoval furmaňiť Vince,

Predáva muľicu a chce skapať z uľice.

Raz Vica ho prosila: “Ľen ostaň tu, Vince,

Veď sa to vinapraví a ňeskap z uľice.

Ak chceš, dovedna sa zíďeme navečne,

Ňepredaj muľicu, furmaňiť buďeme v mesťe.“

Pohútal si on: “Počuvať buďem na Vicu,

Múdra je ona, ňepredám si moju muľicu.

Buďen sa dobre cíťiť, keď príďe tu v uľici,

A doma budem jej na vôľu robiť vše, Vici.“

Do rozumu mu zišla no, tá múdra hútka Vincu,

že pohľadá tú statočnú, keľavnú, milú dovicu.

Zastal z furmankov, z muľicov, na málo čas Vince,

Zišjel do krčmi a upíjal si on červenvó vínce.

Naveľa-zaveľa, keď višjel napití voka na uľicu,

Ňenašol si tam aňi koč z úhlím, aňi mulicu.

Pozatin natrtkaní tackajúc šiel po jednej uľici,

Zazrel si koč aj muľicu vo dvóre u Vici.

Namrzení spítal sa ju, ako dvošla sen muľica,

“Ja son ju dovjedla“ - hovorila mu ťíškove Vica.

“A to preto, žebi sa napila tá tvoja muľica,

Veď smedlá bola, ako jej gazda“ - riekla Vica.

A keď ho do izbi zreďíkala, na stoľe bolo vínce,

Ponúkala si hosťa: “Ochutnaj víno z mojej viňice!“

A pozatín o čase sadla si mu do lona dovica,

Vincu ňetrápilo, gďe mu je koč a muľica.

Aľe dala mu navedomja hlasno jeho muľica,

Tak rihotala, že vonkoncom sa ohlášala uľica.

Vince zavjedol ju do staje, a dal muľici večeru,

Napojiv ju, do jásel hoďiv seno a ťekvicu.

Pozatím, že vjac ňerihotala, ťichosť bola v uľici,

A keďže zaňechala ten krik, zapáčilo sa to Vici.

Vince zavrel staju, a zahasil aj kahaňec,

Rezno šiel do izbi, on, vilačňení dovec.

Za ten čas prichistala dobrú večeru Vica,

A cíťila, že v tejto noci ňebuďe už dovica.

Žebi sa vidarilo veľaráz to, čo chce od Vincu,

Napájala ho, abi bol istí a smelí do tancu.

A keď večeraľi pri stoľe, o tom plánovaľi,

Abi za tinto naďaľej ešťe spolu furmaňiľi.

Nato razon pristál Vince a prosil Vicu:

“Naľej mi ešťe vínce, a buďeme jesť kačicu!“

A keďže už unoval sa pri stoľe, prosil sa Vice:

“Poď sem a sťjahni mi dole nohavice.

Tajďen si odíchnúť, aj ti príďi komňe,

Spečaďíme, poenaňja v posťeľi navečňe!“

A ako si ľahol Vince, už aj zaspal,

Načo sa chistala Vica, on to odspal.

Ráno keď sa zobuďil, sán ostál v posťeľi,

A Vicu bantovalo, že dokument ňespečaďiľi.

Aľe večer čo chcel Vince, to mu šecko dala!

A čo si ona napred hútala, ako múdra dovica,

To sa jej vidarilo, tak ostála spokojná Vica.

Veď jej ostáv Vince, jeho chiža, koč aj muľica.

Aj Vince je spokojní, v dome má múdru ženu.

Kto ho pozná a že sa oddal, gratuluje mu.

A tje dve žene, čo seďele z Vicov na lavici,

Záviďja jej a ohováraju Vicu šaďe po uľici.

To chírja, že toho pupáka ona ako sklamala

A to preto, že Vica pre seba vždi múdra bola.

Ta zaspalo to znamenó furmanstvo aj muľica.

Čas sa míňa, aj ta pomreľi, Vince aj Vica.

Aľe jich tak spomínaju v našej Jamiňe,

Spravedľiví boľi oňi, veční pokoj jim v citoríňe!