12. decembra 2001 ● Zo slovenskej tlače

Generálny konzul SR v Starej Hute

10. decembra

So životom krajanskej komunity v obci Stará Huta (Bükkszentlászló), kde väčšinu obyvateľstva tvoria občania slovenskej národnosti, sa dnes oboznámil generálny konzul SR so sídlom v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Slovenského diplomata sprevádzal Tamás Kobold, primátor Miškovca, kam zo správneho hľadiska patrí aj táto horská obec s 900 obyvateľmi. Obaja hostia si v miestnej materskej škole vypočuli slovenské básnicky, pesničky, ľudové rozprávky a pozreli si aj ukážky ľudových tancov, ktoré pre nich pripravil drobizg. Zariadenie v Starej Hute, ktoré je v prevádzke tri roky, navštevuje v súčasnosti 15 detí, ale jeho kapacita je dvojnásobná. V materskej škole sa deťom venujú dvaja pedagógovia, ktorí ovládajú maďarčinu i slovenčinu. O živote Slovákov v obci sa Štefan Dano následne dozvedel od predstaviteľov miestnej menšinovej slovenskej samosprávy, ktorí ho informovali, že v Starej Hute sa ukončili práce na vodovodnej sieti, modernizovali sa cestné komunikácie a ďalšou úlohou bude vybudovanie plynárenskej siete. V popoludňajších hodinách sa Štefan Dano stretol s Ferencom Ódorom, predsedom zastupiteľstva Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy a Tamásom Bihallom, predsedom Župnej obchodnej a priemyselnej komory.

Mladí demokrati v MR pripravujú dohodu o spolupráci s rómskym zväzom Lungo Drom

10. decembra

Vedúci subjekt maďarskej vládnej koalície Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (FIDESZ-MPP) ráta do konca roka s uzavretím dohody o volebnej spolupráci s rómskou organizáciou Lungo Drom. Dokument, na ktorom sa pracuje, by sa mal týkať parlamentných i komunálnych volieb 2002, potvrdil dnes v Budapešti opakovane líder mladých demokratov Zoltán Pokorni. Materiál predpokladá zriadenie úradu pre integráciu Rómov, ktorý by prevzal medziiným aj úlohu Medzirezortnej rómskej komisie. Predseda FIDESZ-MPP označil Lungo Drom za najsilnejšiu politickú organizáciu zastupujúcu maďarských Rómov, ktorá v uplynulých viac ako troch rokoch názorne ukázala, že dobrou cestou na riešenie jestvujúcich problémov rómskej menšiny sú spolupráca a zomknutie, a nie ukrivdenosť a izolácia. Mladí demokrati a Lungo Drom nesú spoločne historickú zodpovednosť za zachovanie tejto spolupráce a za to, aby sa rómska komunita neobjavila ako politická sila na etnickej báze stojaca proti majoritnému národu, uviedol na víkendovom rozšírenom zasadaní predsedníctva Lungo Drom v Szolnoku Zoltán Pokorni. Zároveň dodal, že FIDESZ-MPP považuje Lungo Drom -podobne ako Maďarské demokratické fórum a Maďarský kresťanskodemokratický zväz- za dlhodobého spojenca.

Lepšie časy pre menšiny v Poľsku

Jazyky národnostných menšín sa majú stať v regiónoch Poľska, kde žijú príslušníci iných národov, popri poľskom pomocnými jazykmi. Okrem oficiálneho uznania jazyka národnostnej menšiny v konkrétnej časti krajiny ako pomocného jazyka má podľa nového projektu “zákona o národnostných menšinách a etnických skupinách” vzniknúť v Poľsku Úrad pre záležitosti národnostných menšín. Predseda poľského parlamentu Marek Borowski potvrdil, že dostal k dispozícii návrh právnej normy, pričom jej podklady a znenie pripravil ešte predchádzajúci Sejm. Procedurálny poriadok vyžaduje, aby návrh zákona o národnostných a etnických menšinách teraz postúpili príslušnej komisii Sejmu na pripomienkovanie a prípadné úpravy. Na prácach o konečnom znení zákona sa majú zúčastniť okrem zástupcov národnostných menšín aj predstavitelia kultúry a masmédií. Zákon je veľmi dôležitý aj pre slovenskú národnostnú menšinu, žijúcu predovšetkým na Podhalí a v podtatranských oblastiach južného Poľska.

Koloman Sokol obdaroval Slovensko

Bratislavská výstava obrazov svetoznámeho slovenského maliara Kolomana Sokola, ktorý sa 12. decembra dožil 99 rokov, je výnimočná. Organizátori predstavili verejnosti pol stovky na Slovensku doteraz nevystavovaných a diel tohto zakladateľa slovenského výtvarného expresionizmu. Vernisáž expozície s názvom Koloman Sokol - obrazy prvýkrát vystavené na Slovensku sa konala 11. decembra v Galérii mesta Bratislavy (GMB) a podľa slov jej riaditeľa Ivana Jančára ide o jeden z najvýznamnejších výstavných projektov inštitúcie. Odborný znalec odhadol cenu vystavovaných diel na približne 10,5 milióna korún, pričom 48 obrazov daroval Slovensku samotný autor. Zvyšné dve maľby kúpila pre SR firma Henkel. Po výstave sa všetky práce stanú majetkom Centra Kolomana Sokola, ktoré otvoria najneskôr do umelcových stých narodenín v decembri 2002 v jeho rodnom meste Liptovskom Mikuláši. Šéf liptovskej Galérie Petra Michala Bohúňa Karol Maliňák vyhlásil, že v centre bude inštalovaných približne 100 Sokolových obrazov a jeho úlohou bude zhromažďovať, spracovávať a publikovať informácie o tomto fenomenálnom umelcovi a jeho žiakoch.

Na galavečere v Bruseli hudba a literatúra stredoeurópskeho regiónu

Moyzesovo kvarteto zastupovalo slovenskú hudobnú kultúru a tvorba Milana Rúfusa slovenskú literárnu scénu na galavečere Kultúra pre rozšírenie - gala hudby a myšlienok zo srdca Európy, ktorý sa 10. decembra uskutočnil v bruselskom avantgardnom divadle Theatre de la Place des Martyrs. Koncepciu a realizáciu večera, prvého podujatia vlani založenej platformy Kultúra - stredná Európa, pri zrode ktorej stáli šéfovia diplomacií ČR, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovinska, ako aj SR, má na starosti niekdajší intendant Dolnorakúskeho dunajského festivalu a Viedenských mestských slávností Alf Kraulitz. V pestrom priereze hudobným a literárnym bohatstvom strednej Európy nechýbala ľudová, klasická, ani moderná hudba, ba ani fragmenty diel literátov, akými boli a sú napríklad poľská laureátka Nobelovej ceny Wislawa Szymborska, Jiří Kratochvíl (ČR), István Örkény (Maďarsko), či Karl-Markus Gauss (Rakúsko) alebo Drago Jančar (Slovinsko). Cieľom spomínanej platformy je medziiným prispieť k rozšíreniu vedomostí o krajinách strednej Európy, zlepšeniu šancí umelcov a tvorcov, respektíve spoločnému využívaniu jestvujúcej infraštruktúry, to všetko s cieľom napomôcť rozširovaniu Európskej únie a adekvátnemu umiestneniu regiónu v rámci tohto spoločenstva. Projekty na sprostredkovanie a podporu úzkej spolupráce stredoeurópskych krajín vo všetkých oblastiach umenia a vedy by sa mali plánovať spoločne. Kooperáciou kultúrnych zariadení v regióne by mala vzniknúť sieť 700 inštitúcií na realizáciu spoločných projektov k téme stredná Európa.

20 000 Ft za protislovenské nápisy v Békešskej Čabe

Ako sme o tom svojho času podrobne informovali, Maďarskej polícii sa pomerne rýchlo podarilo vypátrať a zadržať autorov protislovenských nápisov, ktoré sa koncom marca 2001 objavili v  Békešskej Čabe a Gyule. Nápisy Obesiť slovenského nacistu, Fašistickí Slováci a Slovenskí nacisti sa objavili na békeščabianskom Dome slovenskej kultúry, obscénne červené a modré nápisy “spestrili” aj stenu neďalekého kvetinárstva, múr oproti čabianskej slovenskej škole, ba objavili sa aj v Gyule, kde ani nežijú Slováci vo väčšom počte. Vyšetrovatelia po vypočutí 21-ročného S. Sz., ktorý je bez práce, a 25-ročného typografa A. T.  novinárov informovali o tom, že páchatelia pri výsluchoch o. i. uviedli: ich čin nebol namierený všeobecne proti Slovákom, ale bol mienený ako reakcia na protimaďarské akcie na Slovensku. Páchatelia neboli vzaní do väzby. Zodpovedný predstaviteľ maďarskej polície na otázku, prečo sa nevedie vyšetrovanie vo veci hanobenia národa, rasy a presvedčenia, konštatoval, že nápisy možno kvalifikovať iba ako poškodzovanie majetku. “Nie sme fašisti. Pokúsili sme sa iba svojským spôsobom reagovať na udalosti na Slovensku. Nežiadame šibenicu pre Slovákov, ale pre nacistov žijúcich na Slovensku, ktorí rasistickými, protimaďarskými heslami popísali maďarské inštitúcie v rôznych častiach Slovenska,” vyjadrili sa páchatelia a ich argumentácia bola úspešná, uznala ju nielen polícia, ale napokon aj kompetentný súd.

Na békeščabianskom Mestskom súde dňa 27. novembra sa konalo súdne pojednávanie proti  S. Sz. Keďže polícia ich čin kvalifikovala ako poškodzovanie verejného majetku, z tohto činu ich obžalovala prokuratúra. Podľa rozhodnutia súdu S. Sz. spáchal trestný čin štvornásobného poškodzovania verejného majetku a výtržnosti, za čo mu súd udelil peňažnú pokutu vo výške 20 000 Ft. Obžalovaný a jeho obhajca vzali rozsudok na vedomie, prokurátor sa k nemu zatiaľ nevyjadril. Informácie o tom, prečo nebola vynesená obžaloba proti druhému páchateľovi, nám kompetentný pracovník mestského súdu neposkytol a nepodarilo sa nám zistiť ani plné meno odsúdeného.

Nacionalisti môžu rozhodnúť

Kalvínski duchovní nebudú môcť kandidovať za poslancov parlamentu, a keby tak predsa len urobili, budú sa musieť počas svojho funkčného obdobia vzdať pastoračnej činnosti. Rozhodla o tom Maďarská kalvínska synoda, pretože mnohí kňazi tejto pre Maďarov národnej cirkvi spolupracujú s nacionalistickou Stranou maďarskej pravdy a života (MIÉP). Nacionalisti môžu pritom na jar budúceho roka, pred parlamentnými voľbami, zohrať veľmi dôležitú úlohu. Politickú scénu ovládajú dve veľké strany - vládnuci národno-kresťanský FIDESZ-MPP a opozičná ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP). Popri nich majú reálnu šancu na postup do parlamentu dve menšie strany - MIÉP a liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), spojenec MSZP. Preferencie obidvoch väčších strán sú približne vyrovnané. FIDESZ tak stojí pred neľahkou dilemou. Po budúcich voľbách môže nastať situácia, že bude schopný zostaviť väčšinovú vládu len s pomocou MiĚP-u. Nacionalisti na čele s Istvánom Csurkom získali v posledných voľbách (v roku 1998) 5,5 % hlasov. Populista Csurka, kedysi uznávaný spisovateľ, označuje za nepriateľov Maďarov západný kapitál, globalizáciu, Židov a liberálov. Hlása neutralitu a je proti vstupu do EÚ. Strana neskrýva antisemitizmus a xenofóbiu. Preferencie strany sa dnes pohybujú pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Jej voliči sa však často k svojej orientácii nehlásia, preto je takmer isté, že sa MIÉP do parlamentu dostane. Určitá spolupráca MIÉP-u a FIDESZ-u sa prejavovala už skôr, hlavná vládna strana potrebovala parlamentné hlasy extrémistov pri niektorých hlasovaniach aj doteraz. Odmenou pre MIÉP bolo, že sa strana nikdy nedostala do politickej karantény. “Vďaka ich dohode získalo niekoľko novinárov blízkych nacionalistom vedúce miesta vo verejnoprávnych médiách a vyznenie viacerých programov sa stáva čoraz extrémistickejším,“ napísal britský denník Financial Times vo svojej prílohe o Maďarsku. Vládni politici sa vyhýbajú tomu, aby museli návrhy či rétoriku nacionalistov verejne a jednoznačne odmietnuť. Uvedomujú si však zároveň, že takéto spojenectvo by mohlo skomplikovať cestu Maďarska do Európskej únie. “Koalícia s MIÉP neprichádza do úvahy,“ vyhlásil nedávno predseda FIDESZ Zoltán Pokorni. Premiér Viktora Orbán sa však jednoznačnej odpovedi na podobnú otázku doteraz vždy vyhol. “Nebudem nič vylučovať,“ odpovedal na dotieravé otázky o. i. v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung. Namiesto toho V. Orbán tvrdí, že FIDESZ získa v budúcich voľbách absolútnu väčšinu, a preto koaličného partnera potrebovať nebude.

Zákon o zahraničných Slovákoch a zákon o zahraničných Maďaroch

Podobný názov - rozdielny obsah

Ján Gábor - riaditeľ odboru MZV SR (Pravda)

Povrchnému pozorovateľovi sa môže na prvý pohľad zdať, že zákon o zahraničných Slovákoch a zákon o zahraničných Maďaroch sú podobné. Po bližšom posúdení je však zrejmé, že filozofia, cieľ, ako aj účinky sú pri oboch zákonoch diametrálne odlišné. Zákonom o zahraničných Slovákoch sa pokúsilo Slovensko splatiť svoj morálny dlh voči krajanskej komunite, s ktorou v minulom režime a minulom štátnom formáte nebolo objektívne možné rozvíjať akékoľvek vzťahy. Čo je však podstatné, výhody, vyplývajúce zo zákona, možno uplatniť len na Slovensku.

Cieľ toľko kritizovaného zákona o zahraničných Maďaroch je právne integrovať maďarské menšiny žijúce v okolitých štátoch s maďarským národom v Maďarskej republike, ignorujúc pritom štátne hranice a nerešpektujúc kľúčové princípy medzinárodného práva. Pretože sa má týkať len určitého okruhu osôb maďarskej národnosti, jeho neskrývanou filozofiou je snaha obnoviť v personálnej rovine tzv. veľké Uhorsko. Jeho účinky sa majú prejaviť mimo územia Maďarska, a to zdôrazňujem, bez toho, aby na to dali výslovný súhlas dotknuté štáty. Základným princípom medzinárodného práva je, že štát môže vykonávať svoju jurisdikciu len na svojom území a voči svojmu obyvateľstvu. Štát sa síce môže zaujímať o menšiny žijúce v zahraničí, tento jeho záujem mu však za nijakých okolností nedáva právo vykonávať jurisdikciu nad týmito osobami.

Prijatie zákona konsenzom budapeštianskeho parlamentu treba vnímať v kontexte politického vývoja v Maďarsku, ktorý je silne ovplyvnený rétorikou smerujúcou k revizionizmu. Kto pozorne sleduje jeho projekciu do maďarskej zahraničnej politiky v priebehu posledného desaťročia, nemôže nevidieť, že jej ciele sú kontinuálne a obmieňa sa len taktika. Z tohto pohľadu je Budapešti jedno, či na čele vlády SR je pán Moravčík, Mečiar alebo Dzurinda. Na druhej strane ťažko možno spochybňovať dobrý úmysel všetkých doterajších vlád samostatného Slovenska mať dobré vzťahy s južným susedom. Tí politici, ktorým úprimne záleží na osude Slovenska, by si však mali uvedomiť, že pre svet nie je až také dôležité, či máme pravdu, alebo nie. Čo si však medzinárodné spoločenstvo veľmi pozorne všíma, je skutočnosť, či dokážeme jasne sformulovať svoj národnoštátny záujem a akou mierou spoločenského a politického konsenzu sme schopní tento záujem presadzovať. Pretože len a len zhoda kľúčových slovenských politických síl môže byť rovnocenným partnerom (skôr oponentom) tej línie politiky MR, ktorej evidentne nezáleží ani na dobrých vzťahoch so SR, ani na stabilite v regióne.

Relevantné inštitúcie demokratickej Európy zaujali kritické stanovisko k maďarskému zákonu, čím argumentačne podporili slovenskú pozíciu. Úloha SR v dialógu s MR je však nezastupiteľná. Starý politický poriadok v Európe zanikol a nový sa tvorí veľmi ťažko. Slovensko, neveľká krajina v tomto regióne, bude mať svoj konkrétny a nemalý podiel zodpovednosti za to, aby sa súčasťou nového poriadku nestali také škodlivé prvky, ktoré by onedlho rozvrátili samotný systém. Nemôžeme dopustiť, aby krajina v bezprostrednom susedstve presadzovala zasahovanie do suverenity nášho štátu, ba dokonca, toto protiprávne konanie prezentovala ako nový štandard ochrany menšín. Európa si ešte pamätá na to, keď - ako uviedol R. Ekeus, vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny - jednostranné konanie štátov pod zámienkou ochrany menšín žijúcich na území iných krajín viedlo aj k ozbrojeným konfliktom.

Kalligram a slovenská postmoderna v Békešskej Čabe

Jeden zo zakladateľov bratislavského Vydavateľstva Kalligram, ktoré vydalo za desať rokov päťsto kníh, spisovateľ Lajos Grendel koncom novembra otvoril v békeščabianskej župnej knižnici výstavu kníh a časopisov. Po vernisáži sa konal literárny večierok o postmodernej literatúre na Slovensku. Podujatie, ktoré prebiehalo v rámci série akcií nazvaných Týždne slovenskej kultúry v Maďarsku, zastrešoval riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Karol Wlachovský. Lajos Grendel, popredný maďarský literát zo Slovenska v Békešskej Čabe zdôraznil, že v posledných rokoch záujem o knihy síce klesol, no nestalo sa tak preto, že slabne chuť čítať, dá sa to vysvetliť skôr poklesom životnej úrovne. Po zmene režimu a v rokoch hospodárskych zmien je nesmierne ťažké udržiavať a prevádzkovať vydavateľstvo. “Myslím, že sme neboli neúspešní vďaka našej vôli a fanatizmu“ – dodal L. Grendel.

SMK si pripravilo predvolebnú kampaň v maďarskej televízii
Presahovanie televízií by mala riešiť medzištátna dohoda

 12. December 2001 – N. o.

Predstavitelia Strany maďarskej koalície, ktorá bola v prvých regionálnych voľbách mimoriadne úspešná, sa ešte aj 1. decembra, teda v deň volieb objavili, na obrazovke maďarskej televízie. Jej vysielanie pritom zasahuje značnú časť Slovenska. Predseda SMK Béla Bugár vystúpil a vyzval občanov SR, aby išli voliť. Stalo sa to napriek tomu, že na Slovensku platilo volebné moratórium a napriek tomu, že volebná kampaň bola pre elektronické média zakázaná. Z toho vyplývajú otázky: nekonala SMK protizákonne? Nemožno preto spochybniť výsledky prvého kola volieb županov a voľby regionálnych parlamentov?

Slovensko nemôže ovplyvniť, aby si politické strany v čase predvolebného moratória robili predvolebnú kampaň v televíziách cudzích štátov, ktoré presahujú na naše územie. Relácie v maďarskej televízii sa nedajú považovať za porušenie slovenských zákonov, pretože moratórium sa vzťahuje len na naše médiá. Podľa slov riaditeľky kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmily Grujbárovej, nemohli by nijako zakročiť, maximálne by mohli požiadať o vysvetlenie podobný orgán v cudzej krajine. Ako dodala, ak by to bola pravda, nebolo by to síce etické, ale SMK by len využila situáciu, lebo v našich elektronických médiách kampaň prebiehať nemohla. Ako nám povedal predseda mediálneho výboru NR SR Ján Budaj, prevenciou voči podobným skutkom by sa mala zaoberať medzištátna dohoda, no zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom to neobsahuje. Pritom neetická kampaň v zahraničných médiách sa podľa jeho slov objavila už pri voľbách v roku 1990. Na vysielanie verejnoprávnej maďarskej televízie a televízie Duna Tv nás upozornili aj viacerí čitatelia. Verejne sa o tom vyjadrila šéfka SNS Anna Malíková. „Je to hrubé zasahovanie do vnútorných vecí štátu,“ uviedla pre Národnú obrodu. „To už je zakázané pozerať na Slovensku maďarskú televíziu? Neviem o tom, že by sme ja alebo kolega Miklós Fehér boli v maďarskej televízii predstavovaní. Takýto vplyv my nemáme,“ zareagoval pre Národnú obrodu József Kvarda, ktorý kandiduje na predsedu VÚC. USPELA SMK AJ VĎAKA MAĎARSKEJ TELEVÍZII?

Na slovensko-maďarských hraniciach by mali vyrásť nové priechody

11. decembra

Slovensko-maďarské vzťahy charakterizuje vzájomné porozumenie, čoho dôkazom je otvorenie Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe, obnova Mostu Márie Valérie a početné projekty spolupráce na regionálnej úrovni. Na konferencii Rozvoj slovensko-maďarských regionálnych vzťahov to dnes v Egeri vyhlásil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš. Podľa neho formy regionálnej spolupráce poskytujú Slovensku príležitosť na rozvoj prihraničných oblastí bez strachu zo straty vnútornej suverenity krajiny. Na konferencii odznelo, že vlani dosiahol objem vzájomnej obchodnej bilancie viac ako 863 miliónov dolárov pri značnom maďarskom pasíve, na Slovensku pôsobí v súčasnosti 650 firiem, v ktorých figuruje aj maďarský kapitál. Celkový objem investícií činí 35 miliónov USD. V slovensko-maďarskej relácii sa konalo šesť regionálnych veľtrhov, dejiskami ktorých boli slovenské mestá Košice, Lučenec a Trenčín, maďarský Eger, Miškovec a Pásztó. Šesť bolo aj podnikateľských fór, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia 150 rôznych podnikov. Za podpory programu PHARE CBC, o ktorý sa opierali uvedené akcie, vydali aj slovensko-maďarský podnikový register, a to v náklade 300 kusov. Maďarskí rečníci na konferencii zdôraznili nutnosť zvýšenia priepustnosti jestvujúcich a výstavby nových slovensko-maďarských hraničných priechodov i význam, ktorý má ďalšie vzdelávanie odborníkov na marketing oboch krajín.

V Budapešti budú v januári nakrúcať niektoré scény filmu o Josefovi Mengelem

11. decembra

Niektoré scény rovnomennej filmovej adaptácie románu Petra Schneidera Otec - Rua Alguem 5555 (1987), ktorý je analýzou vzťahu niekdajšieho osvienčimského lekára Josefa Mengeleho a jeho syna Hermanna, budú v januári nakrúcať v maďarskej metropole. Hlavné úlohy filmu, ktorý vzniká v taliansko-maďarsko-brazílskej koprodukcii v réžii Egidia Eronica, stvárňujú americký herec Charlton Heston (Mengele) a Nemec Thomas Kretschmann (Mengele jr.) Dej psychologickej drámy, ktorý sa opiera o skutočný osud jedného z mála hľadaných hodnostárov Tretej ríše, ktorému sa podarilo ujsť pred spravodlivosťou, sa začína pri exhumácii telesných pozostatkov vojnového zločinca v brazílskom meste Belém v roku 1985. Film, ktorý by mal mat premiéru v jarných mesiacoch, hľadá odpovede na otázky, ako môže žiť človek s vedomím, že je synom vojnového zločinca, masového vraha, ako dokážu otec a syn spracovať zážitok z tajného stretnutia, ktoré sa vraj uskutočnilo v roku 1977 a o čom môžu pri takejto príležitosti vôbec komunikovať. Josef Mengele, ktorý v koncentračnom tábore Osvienčim rozhodoval v období rokov 1943-45 o osudoch desaťtisícok deportovaných osôb a spôsobil neskutočné útrapy a smrť pokusmi na väzňoch, dostal oprávnene prezývku Anjel smrti. Po skončení druhej svetovej vojny sa mu za doteraz nie celkom objasnených okolností podarilo ujsť do južnej Ameriky, kde sa na pláži neďaleko Sao Paula údajne utopil v roku 1979.

OSN vyhlásila rok 2002 za Medzinárodný rok hôr

11. decembra

Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila budúci rok za Medzinárodný rok hôr. Spoločenstvo ochranárskych organizácií BirdLife International chce v tejto súvislosti upozorniť verejnosť na pokračujúce ničenie horských ekosystémov, ktoré ohrozuje viac ako polovicu vtáčích druhov žijúcich v tomto prostredí. Členom spomínanej medzinárodnej organizácie je aj Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS). Tá v SR identifikovala 17 významných horských vtáčích území, kde sa vyskytuje 16 ohrozených druhov vtákov. Podľa informácií výkonného riaditeľa SOVS Rastislava Rybanica medzi najviac ohrozené druhy v horských biotopoch patria vrchárka červenkavá, tetrov holniak, tetrov hlucháň, murárik červenokrídly a drozd kolohrivý. Ochranári uvádzajú, že viac ako polovica zo 73 európskych horských vtáčích druhov je ohrozená nevhodným hospodárením na pôde a v lesoch a tiež neudržateľnými turistickými aktivitami. Organizácia BirdLife International zaregistrovala 558 kľúčových horských území, ktorých ochrana je nevyhnutná na zabezpečenie bohatej rôznorodosti horských vtáčích druhov. Tieto územia predstavujú 16 percent z celkového poctu významných vtáčích území v Európe. Počas budúceho roku bude spomínaná medzinárodná organizácia informovať o svojich ochranárskych aktivitách v horských oblastiach na špeciálnej internetovej stránke. Cieľom jej iniciatív bude presadzovanie lepšej ochrany horských biotopov prostredníctvom vyhlasovania horských rezervácií a princípov trvalo udržateľného rozvoja v týchto teritóriách.

Chlebo odporúča, aby NR SR rokovala v decembri o zákone o zahraničných Maďaroch

11. decembra

Maďarská strana dosiaľ neprijala adekvátne kroky v súvislosti s výhradami SR k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo preto odporúča, aby sa ku kontroverznému zákonu ešte v tomto mesiaci vyjadrila Národná rada SR. Maďarsko podľa jeho slov dosiaľ neposkytlo všetky príslušné predpisy a vyjadrenia k problematickým okruhom zákona tak, ako to prisľúbil maďarský štátny tajomník rezortu diplomacie Zsolt Németh. Maďarský zákon pritom nadobudne platnosť už 1. januára 2002. Chlebo ďalej uviedol, že Maďarsko vyjadrilo ochotu konzultovať o parciálnych problémoch zákona, slovenskú stranu však takýto prístup nemôže uspokojovať. „My máme záujem riešiť en bloc celý zákon a nemôžeme súhlasiť s tým, aby sme ho delili na jednotlivé postupové kroky. Takýto postup pre nás nie je prijateľný,” povedal dnes pre novinárov. Zo zákona vyplýva aj problematické vyplácanie finančných podpôr pre rodiny, ktorých deti navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa Chleba v tejto oblasti zatiaľ k dohode s maďarskou stranou nedošlo. „Takáto prax od 1. januára určite realizovaná nebude, to si bude vyžadovať určite viac času,” konštatoval Chlebo o jednom z problematických ustanovení zákona. Alternatívny návrh by pritom malo vypracovať Ministerstvo školstva SR. V súvislosti s návrhom vykonávacieho predpisu zákona o vydávaní preukazov pre zahraničných Maďarov Chlebo konštatoval, že maďarská strana sa v ňom pokúsila premietnuť odporúčanie tzv. Benátskej komisie Rady Európy. Jediným miestom na podanie žiadosti o preukaz by tak malo byť veľvyslanectvo alebo generálny konzulát Maďarskej republiky. Za pretrvávajúce nevyjasnené okruhy zákona označil Chlebo aj zamestnávanie občanov SR v Maďarsku či podporu neziskovým, ako aj ziskovým organizáciám na území SR. Kontroverzný maďarský zákon prijatý v júni maďarským parlamentom podľa stanoviska MZV SR nerešpektuje základné zásady a normy medzinárodného práva a má exteritoriálnu pôsobnosť, čo predstavuje zásah do štátnej suverenity SR.

Zmeny zákona o Maďaroch sú nedostatočné

12. December 2001

Slovensko zatiaľ dostalo z maďarskej strany len jeden vykonávací predpis k zákonu o zahraničných Maďaroch. Ako nás informoval hovorca rezortu zahraničných vecí Boris Gandel, vykonávacích predpisov má byť pritom okolo desať. Z nich by sa Slovensko malo dozvedieť, ako Maďarsko reagovalo na výhrady SR voči zákonu. Maďarská právna norma má nadobudnúť účinnosť už od januára. Ministerstvo zahraničných vecí však vyhlásilo, že uplatňovanie sporných častí zákona na našom území nepripustí a nedovolí, aby sa od začiatku roka vyplácali finančné podpory maďarským rodinám. Podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí Jaroslava Chleba Slovensko nie je spokojné so zmenami, ktoré sa k zákonu urobili. Preto by ešte tento mesiac mal o zákone rokovať náš parlament, ktorý by mal prijať jednoznačné stanovisko, aby sa posilnila úloha SR pri vyjednávaní. Vykonávací predpis, ktorý SR už dostala, upravuje spornú otázku vydávania preukazov zahraničných Maďarov. Podľa predpisu budú môcť preukazy vydávať len zastupiteľské úrady Maďarska u nás. Maďarská strana pôvodne chcela, aby to robili neziskové verejnoprospešné organizácie.

Pondelok bol doteraz najstudenším dňom tohtoročnej zimy v Maďarsku

11.12.2001

Značné úsilie vynakladajú kompetentné maďarské orgány na celoštátnej i miestnej úrovni v záujme pomoci bezdomovcom v súčasných mimoriadne mrazivých dňoch. Napriek tomu si rekordne nízke teploty vyžiadali v budapeštianskych uliciach ďalší, a to už celkove piaty ľudský život. V pondelok zaznamenali v Maďarsku doteraz najstudenší deň tohtoročnej zimy, keď v Szécsényi namerali -19,6 stupňa Celzia. Mrazivé počasie panovalo prakticky na celom území krajiny, takže zriaďovanie krízových centier pre ľudí bez strechy nad hlavou, podávanie horúceho čaju a zabezpečenie núdzových lôžok v teple patrili medzi prioritné úlohy v mnohých lokalitách. Prognózy meteorológov nedávajú predbežne priveľa dôvodov na zrušenie jestvujúcej pohotovosti v tejto oblasti. Mrazivé počasie sa totiž nechystá poľaviť a v mnohých regiónoch by k nemu malo čoskoro pribudnúť sneženie. V Maďarskej republike žije podľa odhadov 30.000-35.000 bezdomovcov, 90 percent ktorých sa v zimných mesiacoch zdržiava v metropole krajiny Budapešti. Kapacita tamojších ubytovní pre bezdomovcov predstavuje asi 7800 lôžok. Ubytovne pre bezdomovcov prevádzkuje celkove 106 organizácií v 90 obciach a mestách krajiny. Zariadenia s dennou prevádzkou nechýbajú v 66 obciach a mestách. Navyše sa charitatívne organizácie usilujú poskytovať sociálne najslabším teplú porciu jedla, a to denne v rozsahu pre viac ako 5000 ľudí. Päť desiatok sociálnych pracovníkov má na starosti tých bezdomovcov, ktorí nevyužívajú pre nich určené, zväčša preplnené ubytovne. V budapeštianskych nemocniciach hospitalizujú denne niekoľko tuctov bezdomovcov, ktorých ohrozuje podchladenie. Situácia na vidieku je o niečo lepšia, ale aj tam je nutné venovať osudu ľudí bez strechy nad hlavou mimoriadnu pozornosť. V uliciach Györu dnes nadránom našli pred mrazom sa ukrývajúceho cudzinca, občana Bosny a Hercegoviny, ktorému poskytli nevyhnutnú pomoc.

Podľa Moody's je maďarský bankový sektor jedným najvyspelejších v KSVE

11. decembra

Maďarský bankový sektor je podľa ratingovej agentúry Moody's Investors Service jedným z najvyspelejších a najkonkurenčnejších v strednej a východnej Európe. Ako uvádza agentúra, stabilný výhľad priemerného ratingu maďarských bánk odráža ich pokračujúcu konsolidáciu a podporu zahraničných vlastníkov, ako aj lepšiu kvalitu aktív a zlepšenie hospodárenia. V priebehu roka 2001 sa priemerné ratingy depozitov a finančnej sily bánk zvýšili podľa hodnotenia agentúry o jeden stupeň. Priemerný rating bankových vkladov v súčasnosti dosahuje stupeň A3 a rating finančnej sily, kam sa nezapočítava podpora zo zahraničia, je „adekvátne” C, čo stavia maďarský bankový sektor na úroveň krajín ako Saudská Arábia a Cyprus. Podľa Moody's proces konsolidácie, reštrukturalizácie a záujem zahraničia o maďarské banky boli v rokoch 2000 a 2001 stabilné, i keď „reštrukturalizácia ešte nie je zďaleka dokončená”. Ako príklad agentúra uvádza zlúčenie podielov medzi ABN Amro a KBC a zvýšenie podielu GE Capital v Budapest Bank. „Očakávame, že konsolidácia sektora bude naďalej stabilná, a to na trhu, kde je veľa konkurentov a kde sú vysoké štrukturálne náklady,” skonštatovala analytička Patricia Dambrine. Dodala, že agentúra je spokojná so zvýšením účasti zahraničných bánk v maďarských bankách, ktoré tak poskytujú zdroje, know-how a stabilitu v maďarskom trhovom priemysle. V snahe upevniť svoje finančné základy sa manažmenty bánk naďalej zameriavajú na úsporu nákladov a na zlepšovanie systémov informačných technológií. Napriek tomu, že sa maďarské banky vrátili v roku k ziskovosti po vyrovnávaní sa s dôsledkami ruskej finančnej krízy, „finančné základy a ziskovosť sú v reálnych číslach stále malé, i keď došlo k zlepšeniu kvality aktív, a to v rámci celého regiónu”, dodáva agentúra.

Veľké mosty za neveľa peňazí

11. dec. - hn

Neveľkému bratislavskému vydavateľstvu Q 111 sa podarilo zaujímavé premostenie. Jeho majiteľka, spisovateľka Kveta Dašková, totiž v týchto dňoch vydala slovenskú, nemeckú a maďarskú mutáciu knihy Tri mestá bohato vyzdobenú pôvabnými ilustráciami. Prostredníctvom príhod rozprávkových hrdinov v nej traja autori (Éva Gaálová, Alfred Komarek, Kveta Dašková) prinášajú najzaujímavejšie fakty o Budapešti, Viedni a Bratislave. Ilustrátorky (Éva Gaálová, Eva Kellnerová, Blanka Votavová) ich zase vodia po uličkách dunajských miest prostredníctvom krásnych obrázkov. Okrem týchto faktov však stojí pri tejto knižke za zmienku najmä vydavateľkina odpoveď na otázku, či by publikácia, ktorá deti troch štátov zábavnou formou obohacuje o vedomosti, nemala vyjsť vo vyššom ako dvaapoltisícovom náklade. Mala a podľa vydavateľky by sa zrejme aj predala, no malé vydavateľstvá s ambíciou vydávať kvalitné tituly zväčša nemávajú dostatočný prevádzkový kapitál. A naši novodobí sponzori podľa vydavateľky ešte nevedia do kultúry investovať inak ako do banky. Inými slovami tak, že si svoj kapitál ukladajú na steny a do trezorov v podobe výtvarných diel, starožitností, prípadne šperkov. Na nezištné investície, ktoré sa namiesto do trezorov dajú uložiť len do hláv a vedomia či podvedomia im celkom neznámych ľudí, ešte veľa sponzorov nedorástlo. Čo je však najhoršie, zatiaľ na ne či na vytváranie podmienok pre ne nedorástla najmä naša daňová legislatíva, ktorá, ako sa zdá, tiež kalkuluje len s priamymi ziskami.

Stredná Európa je kultúrnou veľmocou

10. decembra

Vystúpením Moyzesovho kvarteta a básňami Milana Rúfusa sa dnes predstavilo Slovensko na kultúrnom podujatí, ktoré v Bruseli zorganizovalo šesť krajín strednej Európy. „Galavečer myšlienok a hudby zo srdca Európy” zorganizovala spoločne stredoeurópska platforma, ktorú tvoria okrem Slovenska Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Slovinsko a Poľsko. „Cieľom akcie bolo prezentovať náš región celej Európe. Myslím, že v oblasti kultúry je stredná Európa superveľmocou a máme záujem na tom, aby sa to dozvedelo čo najviac Európanov,” povedal slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Podujatie bolo koncipované tak, že každý z prítomných ministrov zahraničia alebo ich zástupcov predstavil jednu z ostávajúcich piatich krajín. Minister Kukan prezentoval kultúru Rakúska, o prezentáciu Slovenska sa postaral zástupca poľského šéfa diplomacie. Moyzesovo kvarteto zahralo potom divákom skladbu Musica slovaca od skladateľa Iľju Zeljenku a jeden z jeho členov predniesol básne Milana Rúfusa Snímanie z kríža a Michelangelo. Išlo o vôbec prvú kultúrnu akciu stredoeurópskej platformy, ktorá vznikla v júni tohto roku ako fórum pre kultúrny dialóg a kultúrnu spoluprácu medzi šiestimi krajinami strednej Európy. Česká republika sa dnes predstavila dielom spisovateľa Jiřího Kratochvíľa a vystúpením harfistky Hany Müllerovej, za Slovinsko zaspieval Slovinský oktet, za Maďarsko vystúpil klavirista Gergely Bogányi, Poľsko zastupovala literatúra držiteľky Nobelovej ceny Wislawy Szymborskej.

Stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska v neskoršom termíne

Na utorok 11. decembra plánované stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska sa kvôli ich iným povinnostiam uskutoční v neskoršom termíne. Oznámil to dnes v Budapešti tlačový odbor maďarského rezortu dopravy a vodného hospodárstva. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko a maďarský minister dopravy a vodného hospodárstva János Fónagy mali podľa oficiálnych budapeštianskych zdrojov pri tejto príležitosti rokovať o obnovení poipeľskej železnice, ktorej podstatná časť vedie cez maďarskú Novohradskú župu. Náklady na uvedený projekt by tak z väčšej časti kryla maďarská strana. Odborníci sa za prerokovanie tejto témy na úrovni ministrov vyslovili na vlaňajšom zasadaní zmiešanej komisie pre otázky infraštruktúry, uviedol dnes hovorca maďarského rezortu dopravy István Boros.

SR a Rumunsko naďalej považujú zákon o zahraničných Maďaroch za diskriminačný

10. dec. 2001

Zhruba tri týždne pred plánovaným zavedením do praxe zákona o zahraničných Maďaroch neexistuje medzi Maďarskom a dvoma susednými štátmi, Rumunskom a Slovenskom, zhoda vo viacerých aspektoch kontroverznej legislatívy, píše tlačová agentúra Reuters. Bukurešť a Bratislava sa obávajú nepriaznivej reakcie Slovákov a Rumunov, žijúcich v zmiešaných pohraničných oblastiach, na zákon, ktorý etnickým Maďarom poskytuje výhody v rámci menšinového školstva a kultúry, ako aj v oblastiach cestovania, zabezpečenia zdravotníckych služieb a možnosti legálne pracovať na území Maďarska. Podľa slovenských a rumunských politikov je zákon o zahraničných Maďaroch, ktorý sa zo susedných krajín nevzťahuje len na štátnych príslušníkov Rakúska, extrateritoriálny a diskriminačný voči príslušníkom väčšinových národov. Ukrajina a následnícke štáty bývalej Juhoslávie však proti novej budapeštianskej legislatíve nemajú žiadne výhrady - pripomína britská agentúra. „Podobá sa to na konverzáciu medzi dvoma hluchonemými. Budapešť necháva bez povšimnutia naše výhrady a my zas nemôžeme pochopiť a akceptovať argumenty maďarských politikov”, cituje Reuters slová veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša, ktoré odzneli na dnešnom brífingu v Budapešti. Na tom istom stretnutí s novinármi šéf rumunskej ambasády v Maďarsku Petru Cordos zdôraznil, že nový zákon vytvára špeciálne spojivo medzi maďarskými inštitúciami a občanmi iných štátov a je diskriminačný už aj z toho dôvodu, že sa nevzťahuje na všetkých etnických Maďarov, žijúcich za hranicami materskej krajiny, uzatvára Reuters.

Jacques Chirac udelil Viktorovi Orbánovi vysoké štátne vyznamenanie

10. decembra

Prezident Jacques Chirac prijal dnes v Elyzejskom paláci v Paríži predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorý je na dvojdňovej oficiálnej návšteve Francúzskej republiky. Obaja politici prerokovali aktuálne medzinárodnopolitické otázky s dôrazom na proces rozširovania Európskej únie a posúdili vývoj bilaterálnych vzťahov, s ktorým vyjadrili spokojnosť. Viktor Orbán po rokovaní novinárom povedal, že dostal na otázku, či Maďarsko musí pri vstupe do Európskej únie na kohokoľvek čakať, zápornú odpoveď doplnenú o konštatovanie, že rozhodujúcim kritériom bude výlučne pripravenosť krajiny. Predseda maďarskej vlády prevzal z rúk francúzskeho prezidenta najvyššie štátne vyznamenanie hostiteľskej krajiny udeľované premiérom iných krajín - Národný rad s veľkým krížom za zásluhy o prehĺbenie francúzsko-maďarských vzťahov.

Z Trnavy sa na pár hodín stal opäť Nagyszombat

10. decembra

Trnavská polícia nekoná v prípade poškodenia dopravných značiek označujúcich začiatok obce, ktoré v krajskom meste neznámy páchateľ prelepil historickým maďarským názvom Nagyszombat. Podľa Mariána Nováka z dopravného inšpektorátu polície je zmenenie dopravných značiek v tomto prípade minimálne priestupkom. Ak by Slovenskej správe ciest ich poškodením vznikla materiálna škoda, mohlo by ísť aj o trestný čin poškodzovania cudzej veci. Na obvodnom oddelení polície v Trnave informovali, že prípad nepreverujú, pretože keď sa o ňom dozvedeli, boli už značky v poriadku. Námestník riaditeľa Slovenskej správy ciest v Trnave Jozef Lužák uviedol, že všetky dopravné značky na príjazdoch do Trnavy označené maďarským nápisom Nagyszombat očistili ich pracovníci. Reflexný nápis bol na samolepiacej fólii, po jej odstránení na značkách nijaká materiálna škoda nevznikla. Hnutie za demokratické Slovensko v Trnave ústami Adriany Herdovej poprelo, že by išlo o predvolebný ťah kandidáta na predsedu samosprávneho kraja Petra Tomečka. Jeho protikandidát József Kvarda vidí vo vandalskom čine zámernú provokáciu namierenú proti SMK.

Relaxačná ponuka Štúrova - Most spojil mestá, privedie aj turistov?

10. dec. 2001 - hd

Z hľadiska zahraničnej turistiky málo známe Štúrovo by sa chcelo tiež presadiť a stať sa známejším vďaka blízkosti slávneho Ostrihomu. Primátor Štúrova Mgr. Ján Oravec spolu s členmi magistrátu sa zamýšľajú nad tým, ako predĺžiť turistickú sezónu. Teraz, po znovuotvorení mosta cez Dunaj dúfajú, že sa zvýši frekvencia zahraničných návštevníkov. Termálne kúpalisko Vadas (krytá plaváreň funguje aj v zime) v teplých letných mesiacoch poskytuje radosť tisícom turistov, ale aj prenocujúcim či dovolenkujúcim hosťom. Mesto Štúrovo má ubytovacích kapacít dosť, dokonca aj lacnejších, povedzme v hoteli za 400 Sk za noc aj za menej, ale v nepriaznivom počasí je problém, ako má turista stráviť deň. V meste je síce galéria, ale to je málo. Podľa primátora myšlienka vybudovať spolu s Ostrihomom spoločné turistické centrum je veľmi stará. Ostrihom navštívi ročne až 1,2 milióna návštevníkov, Štúrovo ležiace povedzme kilometer od neho, v letných mesiacoch asi stotisíc turistov. Pokiaľ by sa nám z toho milióna podarilo aspoň štvrtinu prilákať aj do Štúrova, to by bola výhra, tvrdí primátor. Podľa neho cestovné kancelárie už rokujú o spoločných programoch, ktoré by sa mali objaviť už v ponukách maďarských cestovných kancelárií v roku 2002. Na maďarskej strane by sa mala odohrávať tá „vážnejšia“ kultúrno-vzdelávacia časť turistického programu a na slovenskej strane v Štúrove odpočinková, skôr relaxačná. Cykloturistika, jazda na koni, kúpanie, výlety do okolia, napríklad aj do Patiniec a do súkromných vinohradov.

Maďari nakupujú v Štúrove knedľu a benzín

8. dec. 2001 - sme - J. G.

„Keď premávala kompa, to nebolo ono. Teraz sa konečne cítim ako vo veľkom meste,“ vystrčí hlavu spoza pultu na benzínke v Štúrove mladík Zoltán Lévárdy. Pochvaľuje si a teší sa na budúcnosť, ktorú prinieslo obnovenie Mosta Márie Valérie. V spojených mestách Štúrovo a Ostrihom sa mení život.

Od otvorenia opraveného mosta, ktorý od 2. svetovej vojny zostal bez strednej časti, prešli dva mesiace. „Takéto oživenie regiónu sme ani nečakali. Pohyb v meste je rovnaký, ako počas turistickej sezóny. Podnikatelia si určite prídu na svoje,“ hovorí o ľahko spozorovateľnej novote primátor Ján Oravec. Pomaly tu zabúdajú na kompu, ktorá nemohla premávať v noci, ani za hmly či v čase topenia ľadov. Už deň po otvorení mosta začali jazdiť na trase Štúrovo - Ostrihom autobusové linky. Päť vytvorili Maďari a šesť SAD Nové Zámky. „Zatiaľ nemáme výsledky o počte prepravených cestujúcich, ale vieme, že najrentabilnejšie dni sú streda a piatok a že viac ľudí prepravíme z Ostrihomu k nám. V januári situáciu s maďarskými partnermi prehodnotíme a spoje upravíme tak, aby bola doprava efektívna,“ konštatuje riaditeľ novozámockej SAD Anton Morvay. Lístok stojí 17 korún alebo 100 forintov. Tých pár štúrovských, neveľmi príjemných reštaurácií, sa plní aj Ostrihomčanmi. „Máme nižšie ceny. Cez obedy je ich tu približne 15 percent a cez víkend sa pomer k domácim úplne obráti,“ prepočítava čašník v reštaurácii Šport Presso. Ako podáva jedlá, vyhráva maďarské rádio, cenník je v štyroch jazykoch a platiť sa dá aj vo forintoch. Pre porovnanie: za 2 dcl koly tu zaplatíte 13 korún, v kaviarni pri Ostrihomskej bazilike je v prepočte o 9 korún drahšia. „Podnikatelia sa snažia rozšíriť predajné priestory. Obchodníci mi hovoria, že toľko knedlí, ako tu za posledné dva mesiace predali, to je úplne abnormálne. Z Ostrihomu sem chodia nakupovať aj zavináče, tresku, becherovku a pivo,“ vypočítava primátor Oravec a pokračuje: „Skôr sme predpokladali, že naši budú chodiť nakupovať do Ostrihomu. Mne sa však zdá, že je to naopak.“ „Do Maďarska chodievame na oblečenie. Nie že by tam bolo lacnejšie, ale majú omnoho väčší výber,“ zhodujú sa dve pracovníčky zmenárne. „Cukríky a salónky sa tam oplatia,“ zastihneme staršieho pánka, ktorému z veľkej igelitky vytŕča modrý lavór. Práve prešiel cez most a o chvíľu je s nákupom doma. Maďari ponúkajú tučnú cifru vo svojej lotérii, aj to našinca priláka. My zas máme lacnejší benzín. Jeden podnikateľ vymyslel na nedeľu akciu a predáva ho o korunu lacnejší. Maďari môžu ušetriť asi päť korún na litri. Necestuje sa len za nákupmi. Primátor Oravec odhaduje, že 250 ľudí chodí cez hranicu za prácou do maďarskej fabriky Suzuki a čoraz viac sestier v ostrihomskej nemocnici je zo Slovenska. Pre Štúrovo s asi 30-percentnou nezamestnanosťou je most vlastne nevyhnutnosťou. Colnicu postavili na našej strane. Už sa tu netvoria rady ako prvé dni. Autobus vybavia za päť minút a peších za okamih. Podľa odhadu colníka doteraz prešlo tadiaľto asi pol milióna ľudí. Pre mnohých Štúrovčanov je maďarčina materinským jazykom. Maďari sa v Štúrove dohovoria bez problémov. Naopak to neplatí. Čašník pod Ostrihomskou bazilikou po slovensky nevie, dokonca ani po anglicky. Nie sú tu slovenské nápisy. Aj internetová stránka Ostrihomu je len v maďarčine, pričom Štúrovčania majú tú svoju okrem slovenčiny a maďarčiny aj po anglicky. Štúrovo je popri prekrásnom a históriou dýchajúcom Ostrihome popoluškou. Z nášho brehu sa pozeráme na siluetu baziliky a historických budov. Pohľad naopak je skromnejší, panoráme Štúrova dominujú paneláky. To však neznamená, že nemáme čo ponúknuť. Primátorovi Oravcovi príde prvé na myseľ termálne kúpalisko. „Príprava na turistickú sezónu bude podstatne intenzívnejšia ako v ostatných rokoch. Som zvedavý na to leto,“ uzatvára primátor.

V Maďarsku sa dohodli na mzdách v roku 2002

9. decembra

Maďarskí zamestnávatelia a odborové zväzy sa dohodli na výške miezd v budúcom roku, ktoré by mali podporiť rast životného štandardu, kľúčového pre snahu krajiny vstúpiť do Európskej únie. Mzdy v súkromnom sektore by mali podľa dohody vzrásť o 8,5 až 10 % v porovnaní s rastom o 9,3 % v roku 2001. Reálny rast miezd v prvých deviatich mesiacoch tohto roku dosiahol 4,9 %. Rast miezd v budúcom roku by mal prudko zvýšiť životný štandard, ktorý sa stále nachádza pod úrovňou Európskej únie. Rast domácej spotreby je v Maďarsku v súčasnosti oveľa dôležitejší ako rast exportu, hlavne kvôli poklesu dopytu na maďarských trhoch. Spotreba domácností a vládou sponzorované investície majú pri podpore ekonomického rastu kľúčovú úlohu, uvádza maďarské ministerstvo financií.

SNS: Malíková nesúhlasí s predajom IRB maďarskej OTP Bank

9. decembra

Slovenská národná strana (SNS) vyjadruje zásadný nesúhlas s predajom Investičnej a rozvojovej banky (IRB) maďarskej OTP Bank. Skupina politických dobrodruhov, ktorí tvoria súčasnú vládu, podľa predsedníčky SNS Anny Malíkovej, doslova darovala národný majetok Strane maďarskej koalície ako odmenu za politickú podporu Dzuridnovej vláde. V rozpore s medzinárodnými podmienkami pri privatizácií finančných inštitúcií získala takto OTP Bank takmer 70 percent akcií IRB ako jediný záujemca, vyhlásila Malíková. Predsedníčka národniarov tvrdí, že SMK si týmto nezodpovedným rozhodnutím vlády vytvára významný finančný zdroj pre napĺňanie svojej šovinistickej protislovenskej politiky smerujúcej k autonómií južného Slovenska, o čom otvorene hovoria aj predstavitelia SMK. Výpredaj národného majetku pod cenu je nezodpovedným hazardom práve v čase, keď zahraničná zadlženosť Slovenska predstavuje 2040 amerických dolárov na každého občana, vyhlásila Malíková a dodala, že to znamená, že neodborné a protislovenské kroky našej vlády budú splácať ešte aj naše deti a vnúčatá. SNS preto požaduje, aby vláda predložila parlamentu odpočet privatizácie za tri roky jej vládnutia. „Občania majú právo vedieť, komu a za akú cenu sa predáva ich majetok a ako sú použité výnosy z privatizácie,” tvrdí Malíková. SNS očakáva, že všetky zodpovedné parlamentné strany podporia tento návrh, ktorý chce Malíková predniesť už na prebiehajúcej schôdzi parlamentu.

LF vyzýva vydavateľstvá i autorov, aby poslali návrhy na ocenenia diel

9. decembra

Literárny fond vyzýva všetky vydavateľstvá krásnej literatúry na Slovensku, ako aj samotných autorov diel, aby do 15. januára budúceho roka poslali návrhy na ocenenie a prémiovanie najlepších diel, ktoré vyšli v tomto roku. Návrhy musia obsahovať stručnú charakteristiku diela, osobné dáta a adresy autorov. Spolu s tromi výtlačkami ich treba poslať na adresu LF v Bratislave. LF - výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru udeľuje každoročne viaceré literárne ceny. Cenu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu, Cenu Imre Madácha za pôvodné dielo v maďarskom jazyku a za preklad zo slovenčiny do maďarčiny. Ďalším ocenením je Cena Ivana Franka za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku a za preklad zo slovenčiny do ukrajinčiny a Cena Ivana Kraska za debut v slovenskom jazyku - veková hranica do 35 rokov. Výbor súčasne každoročne udeľuje aj prémie pozoruhodným dielam, ktoré neboli ocenené. Ceny a prémie možno udeliť len občanom SR s trvalým pobytom na Slovensku, členom aj nečlenom spisovateľských organizácií na Slovensku. Do úvahy prichádzajú diela z oblasti prózy, poézie, divadelné, rozhlasové a televízne hry, literárne scenáre realizovaných hraných filmov, práce literatúry faktu a literárnovedná tvorba.

O katastrofe na Tise rozhodne súd

10. dec. 2001 - hn

Dva roky po ekologickej katastrofe na rieke Tise, ktorú spôsobila rumunsko-austrálska spoločnosť Aurul v Baia Mare, sa uskutočnilo tento týždeň prvé súdne pojednávanie vo veci odškodného. Súd v Budapešti však pojednávanie po vypočutí sporných strán vzápätí odročil. Dôvodom boli formálno-právne námietky vznesené právnym zástupcom žalovanej firmy, ako i niektoré chýbajúce dokumenty z rumunskej strany. Podľa Józsefa Ifkovitsa, zastupujúceho firmu Transgold S.A., na ktorú sa premenovala spoločnosť Aurul, by mal prípad posudzovať medzinárodný súd. Nejasnosti sa vyskytli aj okolo nového mena spoločnosti, keďže súdu nebolo jasné, či je právnym nástupcom pôvodne žalovanej firmy. Maďarský štát od nej požaduje odškodné vo výške viac než 28 mld. HUF vrátane úrokov, z toho 18 mld. predstavujú priame náklady na obnovu povodia riek a vyše 9 mld. je za ekologické, hospodárske a sociálne škody. Právny zástupca štátu upozornil, že firma už vyše roka nereaguje na maďarské výzvy na úhradu, prípadne rokovania. Obe strany pred súdom však pripustili aj možnosť mimosúdneho vyrovnania. Podľa expertov to bude problémom, pretože Rumuni neakceptujú zodpovednosť za únik údajných 100 ton kyanidu a pripisujú to neobvyklým poveternostných podmienkam, rovnako spochybňujú rozsah znečistenia a následných škôd. Budapešť bude musieť zasa dokázať, že haváriu spôsobili nedostatočné ochranné opatrenia a nedbalosť. Znečistenie sa rozšírilo z horného toku Tisy aj do Dunaja a zasiahlo okolité štáty. Dôsledkom bol úhyn rýb a ostatných biotopov v rieke a kontaminácia zdrojov pitnej vody i pôdy. Okrem MR sa ostatné štáty, cez ktoré zasiahnuté rieky pretekajú, neodhodlali na žalobu. Rumunské oficiálne vyšetrovanie prebieha len na papieri, medzinárodné expertné tímy však potvrdili vinu banskej firmy, o čo sa opiera aj žaloba. Sudca budapeštianskeho súdu dal žalovanej strane 60 dní na to, aby predložila relevantné dokumenty o zodpovednosti za zabezpečenie poškodených hrádzí nádrže pred pretrhnutím v čase nehody a podala vyhlásenie o jej predstave nároku na odškodnenie. Zároveň ju vyzval, aby predložila dokumenty o právnom nástupníctve nového subjektu Transgold po spoločnosti Aurul, pretože jej austrálsky spoluvlastník krátko po udalostiach ohlásil bankrot. Súd zvažoval tiež vydanie nariadenia o zastavení činnosti firmy, kým nezaistí jej bezpečnosť. Podľa J. Ifkovitsa však nie sú takéto obavy z ďalšej ekologickej hrozby namieste, keďže spoločnosť investovala v poslednom období do bezpečnosti prevádzok viac ako 1,5 mil. USD.

Najhorší sex

„Jej ruka sa posúva od môjho kolena smerom na sever. Ochromujúco a s oceľovou vôľou mieri rovno k pólu... Ruka jej ide stále ďalej na sever, zatiaľ čo ona sa mi mdlo usmieva do pravého ucha. A keď dosiahne severný pól, myslím si - v úžase i hrôze zároveň - že si tam iste bude chcieť postaviť stan.” Uvedený úryvok pochádza z druhého románu Christophera Harta Zachráň ma a jeho autor získal jedno z najmenej obľúbených ocenení vo Veľkej Británii - výročnú cenu za najhorší sex v beletrii. Jeho literárny opis sexu sa vraj podobá mrazivému rozprávaniu o prieskumnej polárnej expedícii.

Na evanjelickom CD-rome aj kovačický spevokol

Nov. 2001 - t-r

K dispozícii užívateľom je nová verzia počítačového programu Theophilos na prácu s biblickými textami. Prvýkrát obsahuje aj autorizovaný evanjelický preklad Písma svätého - Starej a Novej zmluvy v podobe, ako ho v rokoch 1999 a 2000 vydal v knižnej podobe Tranoscius v spolupráci so Slovenskou biblickou spoločnosťou. Počítačový program spracoval Ivan Jurík, text do databázovej podoby upravil Ján Gondol. Zaujímavosťou programu Theophilos je, že obsahuje okrem evanjelického prekladu aj ďalších 10 jazykových verzií Biblie a umožňuje ich porovnávať. Jeho súčasťou sú aj nahrávky piesní z historického evanjelického spevníka Tranoscius (Cithary Sanctorum od Juraja Tranovského) v interpretácii spevokolu Prúdy z Kovačice v Juhoslávii.

J. Chlebo: FIDESZ zachádza v predvolebnej rétorike priďaleko

29. novembra - s-a

Obavy z rastúceho nacionalizmu v rétorike maďarských politikov dnes na pôde Zahraničného výboru Národnej rady SR prezentoval štátny tajomník slovenskej diplomacie Jaroslav Chlebo. Na rokovaní o zákone o zahraničných Maďaroch kritizoval vládny FIDESZ, ktorý je iniciátorom zákona a podľa prieskumov zvíťazí v parlamentných voľbách na jar budúceho roku. „Nálada v Maďarsku postupne graduje a máme veľké obavy, že po úspešných voľbách pre FIDESZ už nebude cesta späť, že nebudú môcť ísť pod latku, ktorú stavajú dosť vysoko,“ povedal Chlebo. FIDESZ sa podľa neho v predvolebnom boji dopúšťa výrokov, „ktoré nemôžu byť prehliadnuté“. Chlebo potvrdil, že Slovensko zatiaľ nemá žiadne informácie o vykonávacom predpise k zákonu o zahraničných Maďaroch, ktorý maďarská vláda schválila v sobotu. O jej rokovaní sa MZV SR dozvedelo len z médií. Obsah predpisu Budapešť nezverejnila s tým, že ho najskôr bude konzultovať s dotknutými krajinami. Maďarský štátny tajomník Zsolt Németh na stretnutí s Chlebom v Bratislave prisľúbil, že práve vykonávacími predpismi bude maďarská vláda zákon korigovať v súlade s pripomienkami SR. Do nich sa má premietnuť aj nesúhlas s podporou rodín, ktoré dávajú deti do maďarských škôl na slovenskom území. Chlebo dnes povedal, že podľa dohody s Némethom predložíme maďarskej strane svoju predstavu. Zákon o zahraničných Maďaroch vyvolal búrlivú reakciu predovšetkým v Rumunsku, ale aj protest Slovenska, Rakúska a pod jeho vplyvom aj Európskej únie. Zákon, účinný od januára 2002, priznáva výhody a podporu osobám, hlásiacim sa k maďarskej národnosti s trvalým pobytom v Chorvátsku, Juhoslávii, Slovinsku, Rumunsku, Slovensku a na Ukrajine a na ich najbližších rodinných príslušníkov. Umožňuje im využívanie knižníc, archívov a osvetových zariadení za rovnakých podmienok ako občanom MR, zahraniční Maďari tiež môžu byť členmi Maďarskej akadémie vied a jej orgánov. Menšinoví Maďari a ich pedagógovia budú môcť študovať na maďarských školách za rovnakých podmienok ako ich štátny občania v limite, ktorý každoročne určí ministerstvo školstva. Zároveň môžu určené nadácie požiadať o podporu. Medzi ďalšie výhody patrí nárok na cestovné zľavy na území MR. Pri zamestnávaní, rovnako ako pre iných cudzincov, bude potrebné pracovné povolenie, pri jeho vydaní ale nebude potrebné prihliadať na trh práce. Povolenie sa vydáva na tri mesiace. Zákon zaväzuje maďarskú vládu, aby zabezpečila verejnoprávne televízne vysielanie pre zahraničných Maďarov prostredníctvom účelovej verejnoprospešnej organizácie. Rodičom, ktorých dve neplnoleté deti navštevujú školské zariadenie s jazykom maďarským, majú mať nárok na príspevok na učebnice a učebné pomôcky. Musia oň ale požiadať v organizáciách, zriadených na tento účel. Konkurzom môžu získať podporu aj akreditované maďarské fakulty v krajinách, ktorých sa zákon týka.

Slovenské prístavy uzatvárajú čudné obchody -Maďarsko to víta - v Györi má vzniknúť veľké prístavné prekladisko

7. dec. 2001 - N. o. - A. Cs.

Anonymné i konkrétne oznamy na tunelovanie, rozpredaj majetku, prepúšťanie zamestnancov a útlm podniku s cieľom jeho pomalého zanikania a tým aj likvidácie slovenskej lodnej dopravy - taká je súčasnosť v Slovenských plavbách a prístavoch. O tom, že to nie sú len prázdne reči, svedčí fakt, že problémom sa zaoberá hospodársky výbor NR SR. „Najkvalitnejšie lode predávajú za zlomok trhovej ceny,“ hovorí šéf sekcie vodnej dopravy Ústredného profesného klubu Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR Peter Poláček. Podľa jeho slov sa lode predávajú za 3 - 4 milióny Sk, pričom ich súčasná trhová hodnota je okolo 25-35 miliónov Sk. Závažnejšie je azda to, že sa predávajú konkurencii. Existuje síce projekt prestavby nadbytočných lodí na tankové plavidlá, ten však súčasné vedenie nerealizuje, takže slovenské lode nemôžu prepravovať ani tovar na vodnej ceste Dunaj-Mohan-Rýn. „Vodnou cestou by sa dali okrem iného prepravovať aj automobily z Volkswagenu,“ pripomína odborársky predák Ján Ferenčák a dodáva, že súčasné vedenie podniku likviduje zárobkové divízie SPaP a prepúšťa kvalifikovaných zamestnancov. Z ich pôvodného počtu 4 500 neskôr zostalo 1 700 a dnes je to už iba okolo 1 000 ľudí. Od januára ale hrozí ďalšie hromadné prepúšťanie. Na naše otázky prisľúbil odpovede generálny riaditeľ SPaP Milan Kotvan, nakoniec však nereagoval. Zdroje blízke Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR nás včera informovali, že je odvolaný z funkcie a na poste generálneho riaditeľa ho má vystriedať Juraj Pavelek, ktorý v súčasnosti pôsobí vo funkcii riaditeľa Divízie opravárenská lodenica. Aj táto divízia je však v likvidácii. Prístav Bratislava vzhľadom na výhodnú strategickú polohu a skutočnosť, že sa tu stretávajú prakticky všetky druhy dopravy, má výhodné predpoklady na ďalší rozvoj. Vďaka vodnému dielu Gabčíkovo má ustálenú vodnú hladinu po celý rok. Dôležitosť prístavu podčiarkuje aj skutočnosť, že leží „medzi Čiernym a Severným morom“ s napojením na európske vodné cesty. Napriek tomu existencia bratislavského prístavu je vážne ohrozená, lebo v susednom Maďarsku, v GyŚri, začali budovať veľké prekladisko s mohutnou štátnou dotáciou. U nás však vláda lodnú dopravu ignoruje! Podnik sa mal privatizovať, tender bol však zmanipulovaný v prospech špekulantov z Penta Group. Na nový tender vláda „zabudla“ - podnik chátra priamo v štátnych rukách (vlastníkom podniku je stále FNM)

Etnická karta sa Európe nepáči

7. dec. - sme

Slabá účasť voličov v regionálnych voľbách na Slovensku je podľa spravodajcu Európskeho parlamentu Jana Marinusa Wiersmu sklamaním. Účasť v druhom kole bude podľa neho vyššia, vyťahovanie národnostného princípu považuje za neprijateľné. „Zarazili ma poznámky niektorých politikov o tom, že Slováci by mali voliť v druhom kole Slovákov, že by nemali voliť Maďarov. Myslím si, že tento typ vyhlásení je neakceptovateľný. Maďari sú tiež slovenskými občanmi a majú plné právo byť zvolení. Od takýchto vyjadrení sa dištancujem,“ vyhlásil Wiersma. Európsky parlament na budúci rok v apríli vydá predbežnú správu o situácii na Slovensku. Tá bude spolu s októbrovou správou Európskej komisie rozhodujúca pre hodnotenie Slovenska na konci roku 2002. „Dúfajme že potom parlament vyjadrí svoj súhlas s prístupovými zmluvami koncom roku 2002. V žiadnom prípade však nejde o hotovú vec, treba ešte veľa vykonať,“ zdôraznil Wiersma. Vyzval tiež občanov, aby sa na budúci rok zúčastnili na voľbách. „Prieskumy verejnej mienky ukazujú veľmi silnú podporu vstupu Slovenska do únie, viac ako 70 percent. Ľudia sú si veľmi dobre vedomí, čo znamená vstup, že to bude tiež niečo stáť, ale vedia, čo získajú potom. Vláda zas nemá takú vysokú podporu. Je to zaujímavý fenomén,“ povedal pre SME. Vláda by mala podľa neho vysielať pre obyvateľstvo viac optimistických signálov o úspechoch, ktoré dosiahla. Spravodajca pre Slovensko sa včera v Bratislave stretol s viacerými slovenskými politickými predstaviteľmi. V rozhovore s Pálom Csákym opätovne podporil vznik fakulty na výchovu maďarských pedagógov. S Jánom Figeľom hovoril o hraniciach s Českom.