30. marca 2001 ● Zo slovenskej tlače

Nech žije 1. apríl - Na večné časy a nikdy inak....

Ján Grexa, humorista:

- Prečo oslavujeme sviatok bláznov? Čo by sme to boli za Slovákov, keby sme si nenašli dôvod na oslavu. Veď od Nového roku do Veľkej noci je ďaleko a príležitosti vypiť si nijaký Slovák neodolá. Osobne však odmietam vymýšľať kanadské žartíky k presnému dátumu. Na termíny som alergický. Výročia z predchádzajúcich rokov ma poriadne otrávili. Humor je spontánna vec. Príde, kedy sa mu zachce. Ako učiteľ však mám pocit, že študenti iný dátum ako prvý apríl ani nepoznajú. Keby som chcel byť zlomyseľný, poslal by som predsedníčke SNS Anne Malíkovej zbierku veršov maďarského básnika. Plánujem však vyviesť nanajvýš niečo počasiu. Nech je, aké chce, na bicykel pôjdem!

Predseda NR SR na parlamentnom summite SEI v Budapešti

30. marca

Za spoločné posúdenie problematiky obnovenia splavnosti celého Dunaja, ako aj za vyjadrenie spoločného postoja účastníkov stretnutia k ozbrojenému konfliktu v Macedónsku sa dnes vo vystúpení na parlamentnom summite členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Budapešti vyslovil predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. Všetky podunajské štáty prichádzajú v dôsledku nepoužiteľnosti Dunaja na jeho juhoslovanskom úseku o miliardové sumy, tak prepotrebné v procese transformácie, zdôraznil Migaš. Podľa neho je iróniou, že rieka, ktorá od nepamäti spájala dobrú polovicu Európy, je obchodne mŕtva. Jozef Migaš zdôraznil, že vstup do Európskej únie (EÚ) je jednou zo zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky a pripomenul schválenie novely Ústavy SR. Podčiarkol, že členstvo v EÚ a NATO je prejavom a súčasne aj potvrdením stability krajiny, jej politickej zodpovednosti voči sebe, ale aj voči iným štátom, aj keď nie všeliekom na vyššiu životnú úroveň, avšak nevyhnutnou podmienkou na jej dosiahnutie a vytvorenie istoty pre zahraničných investorov. Predseda NR SR informoval o tom, že dnešný program sa začal pracovnými raňajkami s lídrom Maďarskej socialistickej strany (MSZP), exministrom zahraničných vecí MR Lászlóom Kovácsom. Predmetom ich 45-minútového stretnutia boli možnosti oboch strán pri dosiahnutí zhodných cieľov v procese integrácie, najnovšie protimaďarské a protislovenské prejavy v oboch krajinách, ktoré obaja politici považujú za nežiaduce, i keď okrajové javy, ktorých príčiny treba vyšetriť. Politici hovorili aj o vzájomnej výmene informácií o straníckych otázkach, vrátane prípravy MSZP a Strany demokratickej ľavice (SDĽ) na blížiace sa voľby v oboch krajinách. Jozef Migaš s radosťou prijal informácie Lászlóa Kovácsa o jeho nedávnych rokovaniach s premiérmi Fínska a Švédska, Paavom Lipponenom a Göranom Perssonom počas návštev v týchto štátoch. Švédsky premiér pri tejto príležitosti ubezpečil maďarského hosťa, že cieľom úradujúcej predsedníckej krajiny EÚ je presadiť na summite v Göteborgu konkretizáciu termínu rozšírenia únie, pravdepodobne v období medzi 1. januárom 2003 a 1. januárom 2004. Slovensko, ktoré by vstupom do euroatlantických štruktúr mohlo doplniť tri ostávajúce krajiny Visegrádskej štvorky, na to v súčasnosti má reálne šance, vyplynulo zo slov bývalého šéfa maďarskej diplomacie. Predseda NR SR, ktorý by mal 17. apríla vykonať oficiálnu návštevu Maďarska, sa v priebehu dňa stretne ešte s predsedom budapeštianskeho zákonodarného zboru Jánosom Áderom, ktorý by mal v máji navštíviť SR.

Maďarsko-slovenská komisia pre menšinovú problematiku

30. marca

Tretie rokovanie zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie pre menšinovú problematiku sa uskutočnilo dnes v Budapešti. Komisia sa zaoberala predovšetkým vyhodnotením doteraz prijatých odporúčaní z predchádzajúcich zasadnutí a diskusiou o tom, čo by mala odporúčať vládnym kabinetom oboch krajín v budúcnosti. Pravidelné stretnutia členov komisie predpokladá základná zmluva medzi SR a Maďarskom, uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo. Zo slovenského pohľadu bola podľa neho dôležitá predovšetkým skutočnosť, že komisia sa po 18 mesiacoch od posledného stretnutia vôbec zišla, pretože takýto dlhý interval neprispieval ku správnemu vnímaniu rozvoja vzájomných vzťahov. Vina na tomto oneskorení nie je na slovenskej strane, keďže hostiteľmi boli Maďari a pozvanie na rokovanie záviselo od nich. Maďarská strana však mala svoje dôvody na to, aby toto stretnutie odkladala, zdôraznil Chlebo. K úspechom dnešného zasadnutia komisie nesporne patrí podľa štátneho tajomníka najmä skutočnosť, že sa podarilo naplniť predsavzatia a sústrediť sa na reálne plnenie doposiaľ prijatých odporúčaní, a nie sumarizovať a prijímať stále nové a nové odporúčania. Tento trend by sa mal zachovať aj do budúcnosti, dodal Chlebo, ktorý pripomenul, že komisia takisto výrazne zefektívnila v porovnaní s predchádzajúcimi zasadnutiami svoju činnosť. Komisia reagovala aj na niektoré sporné momenty, ktoré sa vyskytli vo vzájomných vzťahoch. Týka sa to hlavne hanlivých nápisov proti predstaviteľom národnostných menšín v Maďarsku i na Slovensku. Obe strany vyjadrili jednoznačne zamietavé stanovisko k týmto excesom a odsúdili ich. Zároveň vyzdvihli potrebu koncentrácie na ďalšie konkrétne požiadavky či už Maďarov žijúcich na Slovensku, alebo Slovákov v Maďarsku. Z pohľadu slovenskej strany je dôležité, že sa podarilo presadiť niektoré priority do odporúčaní dnešného rokovania. Medzi ne patrí dostupnosť informácií v slovenčine šírených masovými prostriedkami v Maďarsku, či už zo Slovenska alebo priamo z Maďarska. Slovensko kriticky vníma aktuálnu situáciu v školstve, predovšetkým čo sa týka výuky na základných a stredných školách. Treba vyzdvihnúť vyváženosť odporúčaní z hľadiska počtu i obsahu, čo nemožno povedať o predchádzajúcich zasadnutiach, uzavrel Chlebo, ktorý vyjadril spokojnosť s dnešným rokovaním komisie.

Štátni tajomníci MZV krajín V4 pred konferenciou vo Washingtone

30. marca

Pri príležitosti 10. výročia založenia Visegrádskej štvorky sa v dňoch 3. a 4. apríla uskutoční vo Washingtone konferencia, ktorej cieľom je predstaviť tento úspešný model regionálnej spolupráce novej americkej administratíve. Na podujatí sa zúčastnia štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí SR, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Programu návštevy štátnych tajomníkov v USA budú dominovať témy hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce, vzťah zoskupenia V4 k Európskej únii (EÚ) i k transatlantickému rozmeru vzťahov EÚ-USA. Rokovať budú so zástupcom ministra zahraničných vecí USA Richardom Armitageom a zástupcom poradkyne prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Steveom Hadleyom. Stretnú sa aj s predstaviteľmi Kongresu USA a podnikateľskej komunity. Pôjde o prvé spoločné stretnutie predstaviteľov krajín Visegrádskej štvorky a novej americkej administratívy. Organizátorom konferencie je Centrum pre medzinárodné a strategické štúdie (CSIS) v spolupráci s veľvyslanectvami krajín V4. Štátny tajomník MZV SR Ján Figeľ má v programe pobytu aj dvojstranné stretnutia so zástupcami Kongresu a MZV USA. Témou budú otázky rozvoja slovensko-amerických vzťahov, vstup SR do NATO a získavanie podpory USA slovenským ambíciám.

Maďarských policajtov v Štrasburgu obvinili, že ubližujú väzňom

31. marec 2001

Komisia proti mučeniu (CTP) Rady Európy zverejnila v týchto dňoch v Štrasburgu správu o poznatkoch z druhej návštevy Maďarska v dňoch 5.-16. decembra 1999, v ktorej obvinila túto kandidátsku krajinu na členstvo v Európskej únii z pravidelného fyzického a verbálneho ubližovania väzňom v policajných celách v Budapešti, Debrecíne a Hajdúhadháze. Správa, v ktorej sa hovorí o bití obuškom, päsťami, kopancoch a fackách, označuje za najohrozenejšie skupiny obyvateľstva cudzincov, neplnoletých mladých ľudí a Rómov. Aj Európska únia vyjadrila znepokojenie nad praktikami maďarskej polície. V najnovšej verzii tzv. národnej správy upozornila na stúpajúci počet sťažností na postup policajných orgánov.

Amnesty International očierňuje Maďarsko

30.03.2001

Svoje zdesenie vyjadruje maďarské ministerstvo zahraničných vecí nad tým, že medzinárodná organizácia pre ľudské práva Amnesty International vo svojej kampani proti policajnému násiliu opätovne očierňuje Maďarsko.

Tentoraz slovinská komerčná stanica POP TV vysielala platený inzerát Amnesty International, ktorá vedie medzinárodnú kampaň proti policajnej brutalite. Na obrázku je zakrvavený priehlavok pravej nohy s nápisom: „P.O, policajt, 39-ročný, Maďarsko. Predstavte si, ako vyzerá jeho obeť“. Toľko text inzerátu, ktorý naznačuje, že maďarský policajt niekoho dokopal až do krvi. Spomínaná televízna stanica to odvysielala od začiatku marca takmer 20-krát a až na zákrok maďarského veľvyslanca v Ľubľane stiahla slovinská vetva Amnesty International celú túto kampaň, pričom sa maďarskej strane ospravedlňovala s tým, že pre medzinárodnú akciu náhodne vybrali Rakúsko, Argentínu, Malawi a Maďarsko. Podobný prípad sa stal vlani v decembri, keď isté holandské noviny priniseli obrázok bezzubého dieťaťa s textom: „Holandské deti strácajú svoje mliečne zuby v priemere do troch rokov. Na niektorých maďarských policajných staniciach to vybavia za 24 hodín“. Čiže nepriamy náznak, že maďarskí policajti sú voči deťom brutálni. Z maďarskej strany protestovali z najvyšších miest, aj keď sa Amnesty aj vtedy ospravedlnila. Ministerstvo zahraničných vecí cez svojho hovorcu vyjadrilo zdesenie nad novým nehoráznym prípadom a žiada zverejniť opravu v slovinskej komerčnej televízii.

AI a Maďarsko sa dohadujú o policajnej brutalite

31. marec 2001

Je policajná brutalita v Maďarsku naozaj taká vážna, že by sa mala táto krajina stať symbolom týrania zadržaných vo východnej Európe? Táto otázka mohla napadnúť divákov slovinskej televízie POP TV, keď si pozreli reklamný šot medzinárodnej organizácie Amnesty International (AI). Záber na zakrvavenú nohu sprevádzal text: „P. O., 39-ročný policajt, Maďarsko. Predstavte si, ako mohla vyzerať obeť! Zastavte týranie!“

Rozsiahla kampaň proti týraniu, ktorú AI začala tento rok, nie je namierená proti konkrétnym krajinám. Výber tých niekoľkých „exemplárnych“, na ktorých sa ilustruje brutalita polície proti zadržaným a vyšetrovaným osobám, však nebol zrejme urobený najprofesionálnejšie. Tú istú nohu, ktorá nepatrila maďarskému policajtovi, použila AI – alebo mala v úmysle použiť – aj v súvislosti s Rakúskom, Argentínou a Malawi. Maďarsko okamžite protestovalo proti „tendenčnému využívaniu“. Na protest veľvyslanca v Ľubľane slovinská filiálka AI stiahla reklamný šot z vysielania. Slovinská hovorkyňa AI sa Budapešti ospravedlnila s tým, že Maďarsko bolo pre kampaň vybraté celkom náhodou. V londýnskom centre organizácie však Ann Barleyová tvrdila, že „odkaz“ bol v jadre pravdivý a že to AI môže aj doložiť konkrétnymi údajmi.

AI v súvislosti s porušovaním ľudských práv Maďarsko už raz využila ako príklad vo svojej reklamnej kampani. Minulý rok v holandskom denníku NRC Handelsblad fotografiou maďarského bezzubého rómskeho dieťaťa ilustrovala tvrdenie, že polícia vo viacerých krajinách týra rómske deti. Nasledovala séria sťažností, no prípad sa nedostal až na súd. AI napokon v januári zvolila ospravedlnenie, že „urobila chybu, keď sa nepresvedčila o pravdivosti toho, čo tvrdí reklama“.

Podľa údajov maďarskej prokuratúry minulý rok 40 policajtov súd uznal za vinných v súvislosti so zlým zaobchádzaním s podozrivými a so zadržanými. Maďarské súdy zaznamenali v roku 2000 celkovo 81 takýchto žalôb. Podľa Európskeho výboru proti mučeniu (CPT) Rady Európy je však toto číslo oveľa vyššie. CPT vo svojej správe vydanej tento týždeň v Štrasburgu cituje oficiálne štatistiky z roku 1998, v ktorých sa hovorí o 2295 sťažnostiach proti policajtom – z toho bolo 929 prípadov zneužívania právomocí a 842 ublížení na tele. „Zdá sa, že cudzinci, mladí ľudia a Rómovia patria medzi tých, ktorým zlé zaobchádzanie hrozí najviac,“ tvrdí správa. Proti tejto správe Budapešť neprotestovala, bola zverejnená s jej vedomím. Uvádza sa v nej, že policajti bijú zadržaných obuškami a päsťami, kopú ich, fackujú, nadávajú im a vyhrážajú sa im smrťou.

V hodnotiacich správach EÚ o Maďarsku sa tieto skutočnosti síce objavujú, ale Brusel nikdy nevyjadroval vážne znepokojenie nad ich rozsahom.

Hodža, politik zo Sučian, má v Prahe pamätník

31. marec 2001

Českí a slovenskí premiéri Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda včera odhalili pamätnú tabuľu Milanovi Hodžovi, významnému slovenskému politikovi a novinárovi, ktorý bol ako jediný Slovák predsedom vlády prvej Československej republiky. Pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí vily, ktorá kedysi patrila Hodžovi. Je to prvý pamätník tomuto slovenskému štátnikovi v Českej republike.

Pamätnou tabuľou sa Hodža symbolicky vracia do historického povedomia Čechov a Slovákov, odkiaľ bol od konca druhej svetovej vojny systematicky vymazávaný. Pritom Hodža ako jediný slovenský politik vo svojej dobe pochopil, že budúcnosť strednej Európy nie je v existencii malých národných štátov, ktoré sa k sebe správajú nepriateľsky, ale v ich spolupráci. Presadzoval model federácie stredoeurópskych štátov ako protiváhu mocných susedov na východe i západe – Nemecka a Ruska. „Hodža svojím moderným ponímaním strednej Európy o mnoho desaťročí predbehol svoju dobu,“ povedal včera premiér Dzurinda. Zdôraznil, že práve myšlienka rozumnej spolupráce a deľby práce v strednej Európe má mimoriadny význam práve dnes, keď sa Európa snaží o zjednotenie. Hodžovu vilu, ktorú zhabali komunisti, predali v roku 1990 jeho dedičia, v súčasnosti je v rekonštrukcii. Pamätná tabuľa z dielne akademického sochára Ihriského bola umiestnená z iniciatívy Klubu slovenskej kultúry v Prahe, finančne ju podporili obaja premiéri.

Kto bol Milan Hodža

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch. Bol zástancom federalizácie Rakúsko-Uhorska. V roku 1916 rokovala Hodžova skupina vo Viedni s niektorými českými politikmi o začlenení Slovenska do budúceho česko-slovenského štátu. Po jeho vzniku pôsobil ako veľvyslanec v Budapešti, od roku 1919 bol členom vlády na rôznych ministerských postoch, až kým ho prezident Masaryk 5. novembra 1935 nevymenoval za predsedu nového kabinetu, ktorý sa udržal do 22. septembra 1938. Hodža po mníchovskej dohode odišiel do Francúzska. Po odchode do Spojených štátov v roku 1941 propagoval projekt povojnovej federácie dunajských krajín pod patronáciou USA. Zomrel však ešte pred koncom vojny, 27. júna 1944 ako 66-ročný.

Historici: Hodža bol za spoluprácu národov

V čom bol význam M. Hodžu pre slovenskú politiku za Uhorska a počas prvej ČSR?

Historik VOJTECH ČELKO, predseda Klubu slovenskej kultúry v Prahe: „Hodža začal úplne novú éru politiky v slovenských dejinách. Na rozdiel od martinských predstaviteľov si uvedomil dôležitosť ľudových vrstiev, roľníctva, a začal sa orientovať na podchytenie týchto vrstiev. Im bol určený aj jeho Slovenský denník. Uvedomil si, že centrom života v Uhorsku bola Budapešť. Ako 27-ročný sa stal poslancom Uhorského snemu. Počas existencie ČSR si uvedomil dôležitosť zapojiť do politického života aj národnostné menšiny. Napríklad presadil, aby vo voľbách v roku 1935 sa do československého parlamentu dostal za agrárnu stranu aj maďarský poslanec. To, čo sa dnes dosiahlo tým, že maďarská koalícia je členom slovenskej vlády, sa snažil už vtedy. Jeho ďalekozrakosť sa prejavila v tom, že si uvedomoval, že budúcnosť národov je v spolupráci.“

Prečo sa na Hodžu takmer úplne zabudlo? Z našej histórie zmizol dôkladnejšie ako Štefánik alebo Hlinka.

Historik PAVOL LUKÁČ, znalec života a diela M. Hodžu: „Už za emigrácie počas 2. svetovej vojny sa názorovo rozišiel s Benešom, pretože presadzoval projekt federácie strednej Európy, a nie spoluprácu s Moskvou. Konca vojny sa nedožil, zomrel v emigrácii. V rokoch 1945 – 1948 boli pokusy previezť jeho telo na Slovensko, nepodarili sa však. Po nástupe komunizmu sa o Hodžovi hovorilo len hanlivo alebo sa mlčalo, pretože bol vždy proti komunizmu, bol antiboľševik. Zároveň nebol pripomínaný ani v autonomistickej emigrácii, pretože bol pokladaný za čechoslovakistu. To však nebola pravda, Hodža vždy stál na pozícii svojbytného slovenského národa. Preto aj po roku 1990 sa do povedomia našich národov vracia len pomaly, hoci svojím významom by si zaslúžil také miesto ako Štefánik alebo Hlinka.“

Csáky odolal druhému odvolávaniu

30.3.2001

Plénum dnes nevyslovilo nedôveru vicepremiérovi Pálovi Csákymu. Z prítomných 106 poslancov za hlasovalo 41, proti bolo 50, zdržalo sa 14 poslancov a jeden nehlasoval. Hodinu po polnoci podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský ukončil 47. schôdzu s viac ako osemhodinovou rozpravou. Poslanci opozície sa venovali predovšetkým pôsobeniu Jánosa Esterházyho, ktoré označili za iredentistické a smerujúce proti slovenskému národu. Vicepremiérovi vytýkali účasť na oslavách stého výročia tohto maďarského politika v Budapešti a jeho nečinnosť vo vládnom kabinete pri riešení rómskej problematiky. Výsledky jeho práce zhodnotili ako nulové. Situácia v parlamente miestami vyzerala akoby odvolávali Jánosa Esterházyho a nie Csákyho.

Niektorí zákonodarci sa viac venovali pôsobeniu SMK ako konkrétnej činnosti Pála Csákyho. Poslanec za HZDS Ján Cuper odmietal oslovovať poslancov SMK maďarskými menami a poslovenčoval im mená. Cuper to zdôvodňoval tým, že nebude nikdy v slovenskom parlamente hovoriť po maďarsky. Zároveň spomenul situáciu na Balkáne a problémy s Albáncami. Tieto porovnával s problémami príslušníkov maďarskej národnosti na Slovensku. Vyzval tiež SDĽ, aby nepočúvali príkazy svojho predsedu Jozefa Migaša a hlasovali za Csákyho odvolanie. "Migaš na poste predsedu parlamentu už po voľbách nebude," zdôraznil Cuper.

Roman Hofbauer vytýkal Csákymu, že neprejavil záujem o riešenie problémov bezdomovcov. Gyula Bárdos ho napomínal, aby používal pri vystupovaní spisovnú slovenčinu. Béla Bugár pri invektívach na adresu Csákyho konštatoval, že "je to pod úroveň spadnutej žaby do vody". Na to reagovala Katarína Tóthová, aby ženám nenadával do žiab. Niektorí poslanci unavení z celodenného rokovania vo veľmi nepohodlnej polohe spali na laviciach parlamentu.

Po stretnutí ministra kultúry Milana Kňažka a predsedu Matice slovenskej Jozefom Markušom

26. 3. 2001

Minister kultúry Milan Kňažko a predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš dnes podpísali zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov z účelových transferov pre Maticu Slovenskú vo výške 13 miliónov Sk. Obaja predstavitelia sa dohodli na podpore tých aktivít Matice Slovenskej, ktoré spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu začnú byť poukazované na účet Matice Slovenskej od 27. 3. 2001. Ako uviedol minister kultúry Milan Kňažko z účelových transferov budú podporované len kultúrne projekty Matice Slovenskej.

Naďalej zostala otvorená otázka poskytnutia finančných prostriedkov v rozsahu 6 mil. Sk. Tie sú pozastavené do doby, kým niektoré domy Matice Slovenskej spresnia svoje špecifiká. Minister kultúry a predseda MS sa v zmluve zaviazali, že tento problém bude vyriešený do 30. apríla 2001.

Minister kultúry zdôraznil, že pri uvolňovaní finančných prostriedkov na základné požiadavky Matice Slovenskej bol potrebný dlhší čas, pretože bolo nevyhnutné si ujasniť čo sú kultúrne a čo iné aktivity, ktoré budú hradené z iných zdrojov. V súvislosti s požiadavkou na finančné prostriedky na edičnú činnosť Slovenských národných novín minister kultúry uviedol, že nespĺňajú kritérium kultúrneho časopisu, a preto nebudú podporované zo štátneho rozpočtu. Celkový objem prostriedkov určených na edičnú činnosť bol presunutý na Slovenské pohľady.

Jozef Markuš poznamenal , že je potrebné zlepšiť informačné väzby medzi MK SR a Maticou Slovenskou, k čomu sa podpisom zmluvy urobil veľmi veľký krok. Ako uviedol Markuš, Matica už nebola schopná naďalej uhrádzať ani najzákladnejšie položky, ale po dnešnom dni sa veci dali do normálnej polohy.

Kňažko navrhuje Dom zahraničných Slovákov zrušiť

30. marec 2001

x x x

Ministerstvo kultúry navrhuje zrušiť Dom zahraničných Slovákov, ako aj funkciu a sekretariát splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov. Ministerstvo to odôvodňuje nízkou efektivitou využitia 17,7 milióna Sk, ktoré dom dostal vlani zo štátneho rozpočtu. Riaditeľom i splnomocnencom je Claude Baláž, ktorý nedávno udelil na pôde štátnej inštitúcie medailu Milanovi S. Ďuricovi, autorovi kontroverznej učebnice dejepisu. Baláž vlani vyše 10,5 milióna použil iba na mzdy, strážnu službu a nákup materiálu.

x x x

Ministerstvo kultúry sa rozhodlo zrušiť Dom zahraničných Slovákov. Podá aj návrh na zrušenie funkcie sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. Túto funkciu zastáva Claude Baláž. Práve on odovzdal ocenenie Milanovi S. Ďuricovi. Ďurica napísal viacero kníh, ktoré odborná obec spája s xenofóbiou a antisemitizmom. Hoci C. Baláž tvrdil, že celá akcia sa konala so súhlasom ministerstva, minister o tom nič nevedel.

Podľa stanoviska ministerstva DZS neplní úlohu, ktorú by mal, a to je podporovať kultúrne aktivity zahraničných Slovákov.

Minulý rok dostal dom zo štátneho rozpočtu 17,7 milióna korún, z toho sa 10,5 milióna použilo na mzdy, nájomné, strážnu službu a nákup materiálu. Na podporu konkrétnych projektov zostalo v rozpočte len 7,8 milióna korún. Zbierky by mali prejsť pod správu Slovenského národného múzea a vykonávanie činnosti medzi ministerstvo kultúry, zahraničných vecí, financií, vnútra a školstva. Návrh na zrušenie funkcie aj sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ako i návrh na ukončenie činnosti domu predloží dnes minister kultúry na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie vlády.

SNS protestuje proti zrušeniu Domu zahraničných Slovákov

29. marca

Slovenská národná strana (SNS) považuje návrh ministra kultúry SR Milana Kňažka na zrušenie Domu zahraničných Slovákov (DZS) a sekretariátu splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov za spreneveru národných záujmov Slovenska a "za hrubý politický nátlak za ocenenie významného Slováka žijúceho v zahraničí - profesora Milana Š. Ďuricu".

Uvádza sa to v stanovisku SNS. "Suma, ktorá je vyčlenená na chod inštitúcie a na podporu kultúrnych aktivít slovenských krajanov v zahraničí je smiešna", konštatuje v ňom ďalej. Zdôvodnenia o šetrení sú podľa SNS falošné a pri porovnaní s návrhom na zvýšenie paušálnych náhrad členom vlády aj cynické.

SNS vyzýva ministra Kňažka, aby sa nenechal zneužívať na klamanie verejnosti. "Ak minister slovenskej vlády nedokáže obhájiť smiešnych 17 miliónov na podporu Slovákov v zahraničí, mal by zvážiť mieru morálnej opodstatnenosti svojej funkcie", píše sa v stanovisku ďalej. SNS ministrovi odporúča, "aby vo vláde navrhol zvýšiť sumu pre slovenských krajanov z vyhodených 43 miliónov na zbytočnú mediálnu reklamu NATO".

Strana tiež "vyjadruje rozhorčenie nad tým, že tzv. slovenská vláda systematicky likviduje vzťahy so zahraničnými Slovákmi, zatiaľ čo Maďarsko sa chystá vydať preukaz zahraničného Maďara a podporuje svoje menšiny aj finančne". Podľa SNS si diaspora vyše 2 miliónov Slovákov v cudzine zaslúži nielen samostatný dom, múzeum, ale aj vyššiu morálnu a finančnú podporu zo strany Slovenskej republiky.

Miesto pre Slovakov vo svete (?) - reagujte, ak chcete...

> Vazeni priatelia, Slovaci vo svete,

> v sucasnosti silneju usilia ministra kultury Slovenskej republiky Milana

> Knazka o zrusenie Domu zahranicnych Slovakov, institucie, ktoru

> ministerstvo pred siestimi rokmi vytvorilo so zamerom zintenzivnit

> vzajomny kontakt Slovakov v materskej krajine s Vami, ktori zijete v

> rozlicnych kutoch sveta.

> Jednym z oficialnych argumentov ministra Knazka je udajna mala

> efektivita Domu zahranicnych Slovakov, hoci je jasne, ze ide v prvom

> rade o ,potrestanie" institucie za to, ze riaditel Domu zahranicnych

> Slovakov Claude Balaz odovzdal na pode DZS pamätnú medailu profesorovi

> Milanovi S. Duricovi.

> Vcera priniesla tlacova agentura informaciu, podla ktorej ,Činnosť a

> zbierky DZS navrhuje ministerstvo delimitovať do správy Slovenského

> národného múzea a jednotlivé činnosti na príslušné ústredné orgány

> štátnej správy."

> Kedze Dom zahranicnych Slovakov je svojimi aktivitami orientovany prave

> na Vas, Slovakov vo svete, nazdavame sa, ze by ste mali dostat

> prilezitost vyslovit aj svoj nazor na umysel pana ministra Knazka.

> Redakcia dennika NOVY DEN si Vam dovoluje ponuknut priestor na

> vyjadrenie Vasho stanoviska.

> Zaslite nam laskavo svoje stanovisko podla moznosti obratom bud

> elektronickou postou, alebo faxom na c. (004217) 52923971.

> Dakujem.

> Andrej Matasik, veduci oddelenia kultury

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Stretnutie divadiel visegrádskych krajín

29. 3. 2001

Staré divadlo v Nitre pripravilo oddnes do 1. apríla tretí ročník medzinárodnej divadelnej prehliadky krajín V 4 s názvom Stretnutie venovanej detskému a mladému divákovi.

Vystupujúce divadlá sa dajú kategorizovať do troch skupín. V prvej sa nachádzajú kamenné zo všetkých štátov V 4 - Markuszínház z maďarského Pécsu, Naivní divadlo z Liberca, Teatr Lalka z Varšavy a Bábkové divadlo zo Žiliny. Ďalšie skupina nazvaná Východiská je venovaná alternatívnym súborom, či už ide o Buchty a loutky z Prahy, Maskaras Színház z Kecskemétu, alebo divadlo jedného herca Ivana Martinku.

Pod názvom Nádeje sa predstavia poslucháči vysokých umeleckých škôl, okrem VŠMU Bratislava a DAMU Praha to bude aj Academia Teatralna z poľského Bialymstoku. Na úvod prehliadky dnes o 18.00 h bude premiéra hry Mauricea Maeterlincka Belasý vták v réžii Ondreja Spišáka.

Bábkové divadlá V4 opäť v Nitre

29. marec 2001

V nitrianskom Starom divadle sa v dňoch 29. marca až 1. apríla uskutoční tretí ročník prehliadky bábkových divadiel krajín V4 pod názvom Stretnutie . V mene tolerancie, vzájomnosti a vzájomnej úcty sa stretnú bábkové divadlá krajín V4 – Čiech, Maďarska, Poľska a Slovenska. Cieľom tohtoročného Stretnutia bude rozširovať myšlienku o stieraní hraníc v nás i mimo nás. Umenie, a divadelné zvlášť, prekračuje všetky hranice, ktoré ľudí od seba umelo oddeľujú, lebo vládne prostriedkami zasahujúcimi nielen racionálnu, ale hlavne emocionálnu stránku ľudského vedomia. Program prehliadky bude tentoraz rozdelený do troch zoskupení pod názvom: 1. Istota – stále divadlá, zamerané na detského diváka; 2. Východiská – alternatívne divadelné súbory; 3. Nádeje – vystúpenia študentov vysokých umeleckých škôl so zameraním na bábkové a alternatívne divadlo.

Sprievodnými podujatiami festivalu budú dva semináre, jeden sa zameria na trendy vo výchove mladej bábkarskej generácie a druhý na umelecké a existenčné problémy bábkového divadla v podmienkach posttotalitnej spoločnosti. V priestoroch divadla bude výstava propagačných a výtvarných materiálov slovenských divadiel pod názvom Pohľady na štátne a neštátne bábkové divadlá. Hostiteľské Staré divadlo Nitra sa vo štvrtok večer predstaví plánovanou a očakávanou premiérou známej hry Mauricea Maeterlincka Belasý vták v réžii Ondreja Spišáka. V treťom ročníku divadelnej

prehliadky Visegrádskej štvorky vystúpi Naivní divadlo z Liberca, Buchty a loutky z Prahy, Markusszínház z Pécsa, Maskaraszínház z Kecskeméthu, Teatr Lalka z Varšavy, Dwoj Panowie X Teatr z Bielsko-Biaej a zo Slovenska Bábkové divadlo zo Žiliny, Ivan Martinka z Bratislavy a hostiteľské Staré divadlo.

Bude čistejšie?

30.marca 2001

Dosiahnuť znižovanie cezhraničného znečistenia životného prostredia a obmedziť potenciálne nebezpečné zdroje je spoločným cieľom miešanej slovensko-maďarskej komisie pre ochranu prírody a životného prostredia Ministerstva životného prostredia SR a Maďarskej republiky, ktorá rokovala v stredu v Bratislave.

Ostrihom-Štúrovo: Zimný sklz vynulovaný

PRAVDA 30. marec 2001

Slovensko-maďarská kontrolná skupina po štvrtkovom zasadnutí v Štúrove konštatovala, že obe strany pristupujú k rekonštrukcii Mosta Márie Valérie zodpovedne. Približne trojtýždenný sklz zo zimných mesiacov už vynulovalo zrýchlené tempo prác v súvislosti s dokončovaním stavby oceľových konštrukcií na tri vnútorné oblúky, zničené počas 2. svetovej vojny. V týchto dňoch sú už kľúčové komponenty významnej medzinárodnej spojnice medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré vyrobila budapeštianska oceliarska spoločnosť Ganz, pripravené na osadenie aj zo slovenskej strany. Skelety zachovaných krajných polí z oboch strán Dunaja zosilňuje ďalšia maďarská firma Kozget. Ako povedal riaditeľ investorského útvaru Slovenskej správy ciest Marián Migra, táto spoločnosť sa podujala aj na špeciálne práce súvisiace so zodvihnutím krajných polí, aby piliere nad nimi dostali tzv. vysoké podpätky. Ich navýšenie je nevyhnutné pre prípadné vzdutie hladiny Dunaja a zachovanie splavnosti v tomto priestore.

Tisa pomaly klesá

30. 3. 2001

Na maďarskom úseku Tisy pod Tiszabercelom i v Lónyaovom hlavnom kanáli pokračuje veľmi pomalý pokles vodnej hladiny, takže potrvá ešte 24-48 hodín, kým bude možné zrušiť v tomto regióne protipovodňovú pohotovosť. Oprava hrádzí poškodených pri obci Tarpa sa medzičasom skončila.

Maďarsko nechce na konvergenčné kritériá výnimky

30. marec 2001

Jeden z hlavných kandidátov na vstup do Európskej únie (EÚ) spomedzi krajín strednej a východnej Európy (KSVE), Maďarsko, nebude hľadať cesty, ako obísť plnenie konvergenčných kritérií nazačlenenie sa do Európskej menovej a hospodárskej únie. Povedal to minister financií Mihaly Varga, mysliac predovšetkým na mieru inflácie v Maďarsku, ktorej hodnota patrí v KSVE medzi najvyššie. Krajina podľa neho vyvinie maximálne úsilie, aby znížila infláciu už v najbližších rokoch a naplnila tak jeden z hlavných cieľov pre plné členstvo v eurozóne.

Maďarsko podľa svojho ministra financií musí pokračovať v silnej antiinflačnej politike, ktorá krajine umožní v predvídateľnej budúcnosti znížiť mieru inflácie na úroveň požadovanú EÚ. Maďarsko má silnú túžbu vstúpiť do únie už v roku 2003 a o pár rokov neskôr, presný časový horizont predstavitelia vlády zatiaľ nedefinovali, sa očakáva aj zavedenie eura, teda vstup do eurozóny.

Vo februári miera inflácie vzrástla medziročne na 10,4 % z januárových 10,1 %. Obe hodnoty sú však na hony vzdialené od „inflačného“ konvergenčného kritéria na vstup do únie. Toto kritérium požadujúce vysokú úroveň cenovej stability hovorí, že miera inflácie kandidujúceho, resp. členského štátu eurozóny by mala byť blízka priemernej inflácii z troch štátov únie s najnižšou infláciou. Slovo „blízka“ znamená, že nesmie byť od spomínaného priemeru vzdialená viac ako o 1,5 %. Koniec koncov, v oblasti cenovej stability existuje v menovej únii ďalšie obmedzenie. Je ním inflačný strop Európskej centrálnej banky, inštitúcie zodpovednej za menovú politiku eurozóny. V štatúte banky je cenová stabilita definovaná priemernou mierou inflácie členských štátov menovej únie, ktorú reprezentuje harmonizovaný index spotrebiteľských cien štatistického úradu EÚ, Eurostatu, v intervale od 0 do 2 %.

V súvislosti s ambíciou Maďarska radikálne okresať infláciu vzhľadom na vstup krajiny do EÚ a neskôr menovej únie niekdajší minister financií a súčasný guvernér Maďarskej centrálnej banky Zsigmond Jarai, uviedol, že to nebude až také ľahké. Podľa guvernéra by sa mala inflácia v rokoch okolo vstupu do únie pohybovať v rozpätí 4 – 5 %. Jej stláčanie na hodnotu požadovanú jedným z konvergenčných kritérií bude komplikovanejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napriek všetkému však znižovanie inflácie zostáva jednou z hlavných priorít maďarskej hospodárskej politiky a krajina, tvrdí M. Varga, nebude hľadať príklady v tých ekonomikách, ktoré majú z konvergenčných kritérií výnimky, resp. sú Európskou komisiou napomínané za ich výrazné prekračovanie, ako napríklad nedávno Írsko. To bolo v minulom mesiaci kritizované za príliš voľnú fiškálnu politiku, ktorá postrčila infláciu nad hranicu 5 %. Vývoj v Írsku porovnávajú analytici s niektorými tranzitívnymi ekonomikami, najmä čo sa týka dynamického rastu exportu a produktivity práce s pozitívnym vplyvom na životnú úroveň obyvateľstva. Rozdiel medzi nimi je však v tom, že Írsko by malo konvergenčné kritériá plniť, kým tranzitívne ekonomiky majú na to ešte niekoľko rokov čas.

V Maďarsku možno žalovať parlament

30. marec 2001

Obvodný súd v Budapešti zaujal v utorok vo veci ochrany osobnosti stanovisko, podľa ktorého možno podať žalobu aj voči parlamentu. Občiansky senát o tom rozhodol v súvislosti so sporom, v ktorom súkromný detektív Lajos Faragó žaluje maďarský zákonodarný orgán pre poškodenie dobrého mena. Ide o prvé rozhodnutie, ktoré priznáva takúto možnosť. V minulosti súdy vyniesli v otázke žalovateľnosti parlamentu viacero kontroverzných rozhodnutí. Vždy ju však zamietli a odvolávali sa na to, že parlament nie je rozpočtový orgán ani právnická osoba. Stalo sa tak i v prípade Józsefa Eignera, lustračného sudcu. Túto možnosť vylúčil v jednom rozhodnutí z roku 1996 aj Najvyšší súd MR. Ako však napísal denník Népszabadság, súdy zaväzujú len uznesenia o právnej jednote, a nie prípadové rozhodnutia najvyššieho súdu. Parlament zatiaľ bezprecedentné stanovisko budapeštianskeho súdu nekomentoval, ale možno očakávať, že podá voči nemu námietku, uvádza denník.

Súd svoj postoj oprel o zákon o štátnom rozpočte, ktorý podľa neho nevyníma parlament z okruhu rozpočtových orgánov. Nemôže sa zbavovať hmotnej a inej zodpovednosti, ak začne voči nemu niekto pracovnoprávny alebo podobný spor. Právny zástupca parlamentu požadoval zastavenie pojednávania s odôvodnením, že tvorba zákonov je nežalovateľná. Spor však bude na základe protichodného rozhodnutia súdu pokračovať predkladaním dôkazov. Takáto právna kvalifikácia nie je podľa expertov jednoznačná, avšak poukazuje na to, že ak chce mať parlament jasnejšie dispozičné práva, nech prijme adekvátne zákony. V tejto súvislosti sa pripomína dva roky trvajúca novelizácia občianskeho zákonníka z roku 1959, ktorá by mala vymedziť zvláštne postavenie inštitúcií vybavených nezávislými právomocami. Medzi takéto tzv. osoby verejného práva, prijímajúce záväzné príkazy, patrí aj parlament.

Detektív L. Faragó sa stal známym vďaka premiérovi V. Orbánovi, ktorý v roku 1998 odštartoval kauzu údajného protizákonného zhromažďovania tajných informácií o politikoch vtedy opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), vraj financovanú z verejných zdrojov. Parlamentný výbor vyšetrujúci tieto podozrenia obvinil detektíva z porušenia zákona. Generálna prokuratúra však dospela k opačnému výsledku a L. Faragó sa rozhodol pre žalobu a odškodnenie. Ako ukázalo vyšetrovanie, detektíva si najala producentka televízie, aby jej zabezpečil priťažujúce dokumenty o vtedajšom lídrovi frakcie FIDESZ-u Zoltánovi Pokornom.

K zločinom komunizmu sú Slováci tolerantnejší ako iní

Na Slovensku sa o zločinoch komunizmu väčšinou mlčí. Osamoteným pokusom o vyrovnanie sa s minulosťou bolo v roku 1996 prijatie zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. No ani po jeho prijatí sa nič neudialo.

Ján Langoš ešte ako federálny minister vnútra ČSFR zriadil v roku 1992 úrad, ktorý sa v prvej fáze venoval zločinom bývalej Štátnej bezpečnosti. Po zániku Československa český minister vnútra a bývalý Langošov námestník Jan Ruml rozšíril pôsobnosť úradu na všetky zločiny, ktoré boli spáchané v období komunistického režimu, ale z politických dôvodov nemohli byť vyšetrené a potrestané. Langoš chcel podobný úrad po rozdelení republiky zriadiť aj na Slovensku, ale nenašiel dostatočnú podporu.

Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský v roku 1999 neúspešne inicioval založenie Úradu na dokumentáciu zločinov komunizmu. Mal to byť oficiálny úrad s rozsiahlymi vyšetrovacími právomocami financovaný zo štátneho rozpočtu. Návrh neprešiel. Prezident Rudolf Schuster projekt odsúdil ako nevhodný návrat do minulosti, ktorá má podľa neho zostať pre spoločnosť tabu.

Čarnogurský teda aspoň na ministerstve zriadil oddelenie na dokumentáciu zločinov komunizmu s dvoma zamestnancami, bez adekvátneho technického zabezpečenia a legitímnej vyšetrovacej právomoci. Jeho budúcnosť je však otázna. Jeho činnosť sa môže po výmene ministra kedykoľvek skončiť.

Česká republika

V Českej republike sa s komunistickou érou vyrovnávajú oveľa intenzívnejšie. Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu pri českom ministerstve vnútra, ktorý sa podľa jeho prvého riaditeľa neoficiálne volá Bendov úrad, pôsobí v ČR dodnes.

Zamestnáva 98 osôb, z toho 50 vyšetrovateľov. Jeho podstatou je vyšetrovanie a dokumentácia zločinov komunizmu spáchaných v období od roku 1948 do 29. decembra 1989.

Výsledkom doterajšej práce je trestné stíhanie 160 osôb v 75 trestných veciach. Ide najmä o trestné činy vlastizrady z roku 1968, všeobecného ohrozenia v súvislosti s haváriou černobyľskej elektrárne z roku 1986, ale aj o mnoho prípadov trestných činov na politických väzňoch, úmrtí na hraniciach. Okrem toho úrad vydal päť dielov zborníka Securitas Imperi podrobne mapujúceho pôsobenie ŠtB.

V ČR nie je možné, aby v dôležitých verejných a štátnych funkciách pôsobili bývalé komunistické špičky. Podľa lustračného zákona na určité dôležité funkcie je potrebné lustračné osvedčenie.

Úrad je politický orgán, ktorý zhromažďuje dôkazy, vypočúva svedkov, a keď sa dokáže, že bol spáchaný trestný čin, oznámi to štátnemu zástupcovi, ktorý podá žalobu.

Na základe práce Bendovho úradu bolo 9 osôb právoplatne odsúdených. Na 5 rokov nepodmienečne bol odsúdený vyšetrovateľ ŠtB Daniel Jaroslav. „Zneužil svoje postavenie, pri výsluchoch fyzicky a psychicky týral mnoho ľudí, ktorým spôsobil zdravotnú ujmu,“ povedal námestník riaditeľa úradu Pavel Bret.

Tresty si už odsedeli bývalý federálny minister vnútra František Kincl a exnáčelník druhého odboru ŠtB František Vykypěl. Rok sedel aj Miroslav Štěpán. V roku 1993 bol v Čechách na tri roky právoplatne odsúdený Alojz Lorenc. „Odmietol nastúpiť na výkon trestu, využil slovenské občianstvo a odišiel na Slovensko. Napriek tomu, že ho táborský súd právoplatne odsúdil, na Slovensku to vtedy odmietli akceptovať a vyšetrovanie sa začalo od nuly,“ hovorí Bret.

Podľa Breta má úrad stále svoje opodstatnenie – „presne také, aké má právo a spravodlivosť“. Je to posledná právna satisfakcia pre tých, ku ktorým sa spravodlivosť štyridsať rokov obracala chrbtom.

Poľsko

V Poľsku bol podobný orgán zriadený až v roku 1998 – Inštitút pamäti národa. Vďaka nemu sa opätovne obnovilo vyšetrovanie viac ako 410 prípadov spojených so zločinmi komunizmu. Vychádza z predpokladu, že žiadna protiprávna činnosť štátnych orgánov nemôže byť chránená tajomstvom a nemôže byť zabudnutá. Inštitút vznáša obžaloby, ale aj archivuje a sprístupňuje materiály orgánov bezpečnosti z rokov 1939 – 1989, ako aj informuje o komunistických, nacistických zločinoch, škodách, obetiach. Inštitút zamestnáva okolo 1100 zamestnancov, z toho asi 60 sú prokurátori.

Nemecko a Maďarsko

V Nemecku funguje Úrad splnomocnenca pre spisy tajnej bezpečnosti bývalej NDR (tzv. Gauckov úrad), ktorý zamestnáva okolo 3000 zamestnancov. V Maďarsku zločiny komunizmu už roky vyšetruje Ústav histórie národa.

Najväčšia zahraničná pomoc do Zakarpatska z Maďarska a Slovenska

27. marca

Najväčšiu zahraničnú humanitnú pomoc záplavami postihnutej Zakarpatskej oblasti na Ukrajine poskytli Maďarsko s 90 nákladmi a Slovensko s 20 nákladmi. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Ihor Hruško dnes v tejto súvislosti informoval, že na Ukrajinu prišlo od 7. do 26. marca 1805 ton humanitnej pomoci zo zahraničia v hodnote 6,2 milióna hrivien (1,1 milióna dolárov). Iba za predchádzajúci deň došlo 107 ton pomoci za 253.000 hrivien. Spolu na Ukrajinu prišlo 168 humanitných nákladov z 15 krajín. Okrem Maďarska a Slovenska Holandsko vyslalo na Ukrajinu desať nákladov pomoci, Česká republika deväť, Nemecko osem, Rakúsko a Švajčiarsko päť, Francúzsko a Nórsko štyri, Poľsko a Rumunsko tri, Taliansko, Belgicko a Rusko dva a Uzbekistan jeden náklad. Z ostatných regiónov Ukrajiny zaslali do Zakarpatska pomoc za šesť miliónov hrivien. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny poslalo do Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií Európskej únie požiadavku na zriadenie a vyslanie špeciálnej skupiny expertov EÚ na Ukrajinu s cieľom preskúmania príčin pravidelných záplav v Zakarpatsku. Ministerstvo pre mimoriadne situácie dnes informovalo, že následkom dažďov voda v zakarpatských riekach deň predtým stúpla o 25-59 cm. Po záplavách zostávali pod vodou tri obce a 298 domov. Zničených je zhruba 1700 domov, pričom evakuovaných je ešte vyše 5000 ľudí. Počas záplav zahynulo deväť ľudí.

V Odeskej oblasti doteraz nestihlo obnoviť dodávky elektrickej energie približne 270 obcí, postihnutých ešte vlani koncom novembra a začiatkom decembra nepriaznivým zimným počasím. Vtedy sa bez elektriny na dlhšie obdobie ocitlo takmer 5000 v 12 oblastiach krajiny.

Rimavská Sobota: Ústretovosť voči menšinám

28. marca 2001

Týždeň slovenských knižníc v knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote (potrvá do 2. apríla) ponúka sériu podujatí v prospech čitateľov. Prvé dni budú malí prváčikovia slávnostne zapísaní medzi nových mladých čitateľov, čo je v čase ich zvládnutia písaného textu veľkou výzvou pre rodičov. Prieskum medzi mládežou totiž potvrdzuje, že na tomto národnostne zmiešanom území sa začínajú prejavovať horšie vyjadrovacie schopnosti, slabá slovná zásoba, nespisovné výrazy už u najmladšej generácie. Ako nám potvrdila riaditeľka knižnice PhDr. Táňa Mikitová, práve prinavrátenie knihy deťom považuje za veľmi účinný spôsob odstránenia neželateľných vplyvov jednostranného zamerania mladej generácie na elektronické médiá. Ústretovosť Knižnice Mateja Hrebendu voči menšinovým skupinám obyvateľstva Rimavskej Soboty a jej okolia potvrdzuje údaj, že približne tretina z rozpočtu určeného na nákup novej literatúry sa investuje do maďarských kníh. Ďalšia skupina menšinového obyvateľstva - slovensky či maďarsky hovoriaci Rómovia - majú v poslednom období veľký záujem o vypožičiavanie si videonahrávok. Kazety s nahrávkami rôznych žánrov si môžu zadarmo požičať na obdobie do 24 hodín. Medzi rómskou populáciou nebadajú ani záujem o požičiavanie originálnej simultánnej čítanky pre malých Rómov, ktorej text je dvojjazyčný.

Vzťahy Slovákov a Maďarov v kríze

Mladá fronta Dnes

Atmosféra v maďarsko-slovenských vzťahoch hustne, píše L. Palata v Mladej fronte Dnes v úvode článku o aktuálnom stave maďarsko-slovenských vzťahov. Hrozby maďarských strán vystúpením zo slovenskej vládnej koalície, diplomatické nóty, ničenie maďarských pomníkov, protimaďarské nápisy na maďarských inštitúciách v Košiciach, protislovenské hanopisy na Dome slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe - to všetko vytvára napätie, ktoré medzi Slovákmi a Maďarmi už dlhé roky nebolo, zdôrazňuje autor a doplňuje, že toto napätie však nie je ničím novým - vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi existuje neustále a veľa na tom nezmenil ani vstup SMK do vlády premiéra Dzurindu. Pomer Slovákov k Maďarom a obavy a predsudky s nimi spojené v mnoho pripomínajú vzťah Čechov k sudetským Nemcom, píše autor. Jediným rozdielom je, že zo Slovenska neboli Maďari po druhej svetovej vojne odsunutí, ale zostali tam a tým zostala stále otvorená otázka miery národnostnej autonómie, ktorú by teraz mali mať. Práve teraz dochádza v tejto oblasti k lámaniu chleba, pretože slovenská vládna koalícia rieši otázku nového územnosprávneho členenia krajiny. SMK požaduje, aby sa jedným z krajov stala Komárňanská župa, teda územie juhu Slovenska, kde majú Maďari väčšinu a kde by si na základe správnej reformy de facto mohli vládnuť sami, píše autor. Proti tomu je však nielen celá opozícia, ale i vládne strany. Nacionalistické sily potom využili požiadavku župy na útoky proti maďarskej menšine a k obviňovaniu slovenských Maďarov zo separatistických tendencií. Situácia sa vyhrotila, keď sa v Budapešti uskutočnili oslavy stého výročia narodenia predvojnového predáka maďarskej menšiny na Slovensku J. Esterházyho, ktorý je zo slovenského pohľadu rozporuplnou osobnosťou. Osláv sa zúčastnili lídri SMK. Bratislavská diplomacia proti oslavám oficiálne protestovala. Budapešť však nevidí dôvod na ospravedlnenie. Ako povedal Mladej fronte Dnes maďarský minister zahraničia J. Martonyi „nedokážem si vysvetliť dôvody slovenskej reakcie. Esterházy bol výnimočnou osobnosťou, ktorú si veľmi vážime a ochraňujeme jej pamiatku“. Kríza v maďarsko-slovenských vzťahoch vyvrcholila, keď sa na maďarskom konzuláte a gymnáziu v Košiciach objavili protimaďarské hanopisy. Hneď potom sa objavili protislovenské hanopisy v Békéšskej Čabe.

Gróf Esterházy nemôže byť mostom

PRAVDA - 31. marec 2001 - SVETOZÁR KRNO (Autor je politológ)

Nová diskusia okolo grófa Esterházyho neukazuje iba na to, ako silno sa štiepi u nás historické vedomie. Dokumentuje stav našej politickej kultúry, rozhľadenosti a zodpovednosti politických elít. Účasť predstaviteľov etnických menšín vo vláde podporuje vo všeobecnosti, hoci macedónska skúsenosť tento fakt relativizuje, celistvosť štátu. Zjednodušená predstava o tom, že by mali byť rezervované doživotné ministerské miesta, však prekrucuje tento racionálny prístup. Všade platí, že pocit absolútnej mocenskej istoty najviac deformuje politika. Problém vstupu Strany maďarskej koalície do slovenskej vlády nebol iba problémom slovenských nacionalistov. Istý stupeň podozrenia z posttrianonského syndrómu zasahuje aj širšiu slovenskú pospolitosť. Bežný občan aj zástupca menšiny nemusí v demokratickom režime dokazovať svoju lojalitu voči štátu. Ale keď sa uchádza o štátnický post, je jeho základnou povinnosťou presvedčiť aspoň voličov partnerských strán, že ide iba o historické predsudky.

Účasť predstaviteľov Slovenskej republiky na oslavách Jánosa Esterházyho v Budapešti toto podozrenie iba prehlbuje. V súčasnosti často skloňovaný gróf nemôže byť mostom dvoch národov, z ktorých osud urobil susedov. Aj keby bol anjelom, jedna strana Dunaja ho v drvivej väčšine odmieta. Nestal sa terčom kritiky iba konjunkturálnych spolitizovaných historikov na Slovensku. Kilogramy kníh širokého názorového spektra našich, ale aj českých a izraelských historikov vyznievajú v úplnom protiklade s názormi, ktoré sme si vypočuli v parlamente. Oslavovaného feudála nemožno považovať za stúpenca maďarských ani stredoeurópskych demokratických tradícií. Navyše, tak ako našu spoločnosť rozdeľuje postoj k vojnovému obdobiu, rozštiepila sa aj politická scéna v Maďarsku. K Horthymu a jeho spojencom, medzi ktorých patril aj Esterházy, sa nehlásia opoziční socialisti, ale ani liberáli. Známy maďarský publicista Pál E. Fehér výstižne nazval pred časom oslávenca na stránkach PRAVDY panským antisemitom, ktorému sa hnusili rovnako metódy nacistického Nemecka ako chudobní Židia. Jeho označovanie za kresťanského humanistu a prozápadného konzervatívca nevyznieva na jeho obhajobu, ako skôr diskredituje uvedené pojmy.

Pre mier a vzájomnú dôveru je nešťastím vyťahovať z histórie politika tak silne spätého navyše aj s iredentou, o ktorej hovoria v mnohom rozdielni historici - aj Ladislav Deák a Dušan Kováč. Esterházy nesie, ako to už v politike býva, aj symbolickú štafetu. Kauza okolo jeho interpretácií poučuje občanov, v čom sa líši politické hodnotenie od vedeckého. To prvé sa opiera o záujmy, to druhé o fakty. V parlamente najkritickejšie vystupujú poslanci, z ktorých mnohí sa nevyrovnali s politikmi esterházyovského typu slovenskej národnosti. Maďarskí predstavitelia a (aj v tomto prípade) sektárski poslanci Demokratickej strany vo všetkom vidia zase iba protimaďarské štvanie a v odrážaní ostrých útokov sa posúvajú myslením kamsi o viac než polstoročie dozadu. Väčšina zástupcov nemaďarských vládnucich strán si váži viac pevnosť krehkej koalície ako jednoznačné a opakované stanovisko. Preto radšej mlčia. A pritom, keď už hovoríme o ťažkých vojnových rokoch, našli by sa aj iné príklady osobností, ktoré by mohli symbolizovať demokratický most medzi oboma národmi. V Slovenskom národnom povstaní, ktorého ocenenie sviatkom sa podarilo až na tretí pokus, išlo o iný model Európy, o akom sníval gróf Esterházy. Medzi jeho aktérmi bolo dosť odvážlivcov, narodených južne od Dunaja, za ktorých sa stúpenci antifašistickej tradície v strednej Európe nemusia hanbiť.