8. apríla 2001 - Zo slovenskej tlače
- Podrobnosti
- Kategória: 2001-2002
8. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače
Život a aktivity jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie Milana Rastislava Štefánika (1880-1919) priblížila návštevníkom výstava, ktorá sa v dňoch 2. až 6. apríla uskutočnila v priestoroch bruselského sídla Severoatlantickej aliancie. Výstavu “M. R. Štefánik - štátnik, vojak, astronóm” pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí SR a v ústredí aliancie zorganizovala slovenská misia pri NATO. Cieľom podujatia bolo priblížiť Štefánikov bohatý, ale krátky život predstaviteľom NATO, členských krajín i širokej verejnosti. Návštevníci si mohli pozrieť množstvo fotografií a prečítať zaujímavé informácie o pôsobení Štefánika ako astronóma vo Francúzsku, Ázii, Južnej Amerike či Afrike, o jeho kariére letca francúzskej armády počas prvej svetovej vojny i o vytvorení československých légií v Rusku, Francúzsku a Taliansku, o ktoré sa zaslúžil v rokoch 1916-18. Zo sídla NATO sa výstava presťahovala do priestorov Európskeho parlamentu v Bruseli.
û
Na Ministerstve kultúry SR začiatkom apríla prerozdelili prostriedky štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Najviac žiadostí dostali zodpovední z Fondu na podporu miestnej a regionálnej kultúry, v odbore pamiatkovej starostlivosti a kinematografie. Delil sa balík 65 a pol milióna korún a z nich podporia najmä živú kultúru a účasť na festivaloch v zahraničí, ktoré sú reprezentáciou Slovenska, ďalej tieto peniaze pôjdu kultúrnym domom, na rekonštrukcie sakrálnych stavieb, kaštieľov a opravy v obci Vlkolínec, registrovanej UNESCO. V oblasti kinematografie rozdelí Pro Slovakia v budúcom roku 10 miliónov korún. Na mnohých žiadateľov o podporu kultúrnych projektov peniaze neostali, Rada fondu Pro Slovakia však ešte možno niektoré z nich podporí dodatočne.
û
Predseda Zväzu mladých demokratov (Fidesz) László Kövér bez ohľadu na výsledok parlamentných volieb na jar 2002 nevidí žiadnu možnosť, že by jeho strana uzatvorila vládnu koalíciu s nacionalistami či so socialistami. Dnešný hlavný koaličný partner Fidesz, Nezávislá maloroľnícka strana (FKgP) vedená kontroverzným Józsefom Torgyánom, je totiž v hlbokej kríze a predpokladá sa, že vo voľbách príde o svoje pozície. V Maďarsku sa tak začala diskusia o možných nových vládnych koalíciách. L. Kövér reagoval na vyhlásenie predsedu Strany maďarskej pravdy a života (MIÉP) Istvána Csurku, ktorý tvrdil, že v roku 2002 by Fidesz a MIÉP mohli spolu získať vyše 50 percent hlasov a vytvoriť vládnu koalíciu.
û
Dosiahnuť znižovanie cezhraničného znečistenia životného prostredia a obmedziť potenciálne nebezpečné zdroje je spoločným cieľom miešanej slovensko-maďarskej komisie pre ochranu prírody a životného prostredia ministerstiev životného prostredia SR a Maďarskej republiky, ktorá rokovala v týchto dňoch v Bratislave.
û
1. apríla sa v Starom divadle v Nitre skončila prehliadka divadiel krajín Visegrádu venujúcich sa tvorbe pre deti a mládež. Počas štyroch dní videlo dvanásť inscenácií hlavného programu vyše 3,5 tisíca divákov, medzi nimi domáci i zahraniční dramaturgovia, režiséri a zástupcovia divadelnej kritiky. Svojou tvorbou sa im predstavilo deväť súborov z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Pôvodný obsah prehliadky s názvom Stretnutie, ktorý zvýrazňoval vzájomné obohacovanie kultúr, toleranciu a spolunažívanie národov Európy, obohatili organizátori v tomto roku o podujatia ponúkajúce pohľad na vývoj divadla v transformujúcich sa európskych krajinách. Na seminároch a stretnutiach vyzdvihli divadelníci trvalé miesto, potrebu rozvoja a podpory bábkových, malých a alternatívnych divadelných scén ako nezastupiteľnej súčasti kultúrneho života.
û
Bohatý kultúrny program a účasť významných celebrít spoločenského života sprevádzali otvorenie Maďarského domu vo Fiľakove. Kňaz reformovanej cirkvi István Miklós vo svojom príhovore vyjadril nádej, že sa z tejto organizácie stane bašta, ktorá bude chrániť pred útokmi a zároveň posilní vedomie maďarskej menšiny, žijúcej v tomto regióne. Súčasťou osláv bolo i odhalenie pamätnej Miléniovej tabule na fasáde domu.
û
Odporúčanie slovenskej vlády zriadiť samostatnú maďarskú fakultu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vyvolalo množstvo reakcii. Podľa vedenia univerzity jednoznačne prevažujú názory proti zriadeniu fakulty. Negatívny postoj potvrdila aj petícia s vyše 60 tisíc podpismi. Príprava projektu novej fakulty nie je jednoduchá. Musí obsahovať jej ciele, profily študentov, študijné odbory a špecializácie vrátane personálneho obsadenia. Posúdiť ho musí akreditačná komisia a schváliť akademický senát. Na projekte sa ešte len pracuje a naháňanie času len preto, aby sa splnila predstava politikov, by vraj mohlo výrazne poškodiť odbornú úroveň projektu.
û
V prípade, že by sa parlamentné voľby na Slovensku konali v marci t. r., zvíťazilo by v nich Hnutie za demokratické Slovensko – ľudová strana (HZDS-ĽS), ktorému by odovzdala hlas viac ako štvrtina slovenských občanov (25,7 %). Za ním by sa umiestnil Smer (19,6 %) a Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), ktorú by volilo 11,7 % občanov. Politické preferencie HZDS v porovnaní s údajmi z februára stúpli o 2,9 %. Stranu maďarskej koalície by volilo presne 11 % opýtaných (vo februári 12 %), Slovenskú národnú stranu 7,8 % (8,4 %), Kresťanskodemokratické hnutie 6,3 % (5,3 %), Stranu demokratickej ľavice 6,1 % (5,1 %).
û
Medzinárodný dom umenia BIBIANA z Bratislavy sa v dňoch 21. marca až 11. apríla prezentoval v budapeštianskom Slovenskom inštitúte výstavou prác špičkových slovenských ilustrátorov detských kníh. Návštevníci výstavy si mohli prezrieť vyše 150 prác rozdelených do troch častí. Prvú tvorili práce známych slovenských ilustrátorov, v druhej časti boli vystavené originály diel, ktoré vznikli počas nedávneho workshopu v rámci BIB. Tretia časť pozostáva z ilustrácií zahraničných autorov ocenených na Bienále ilustrácií Bratislava. Súčasťou vernisáže bola beseda, na ktorej riaditeľ BIBIANY Peter Čačko informoval o prípravách na 18. ročník BIB.
û
Európsky výbor proti mučeniu (CPT) Rady Európy v Štrasburgu verejne odsúdil mnohé prípady zlého zaobchádzania maďarskej polície so zadržanými a s vypočúvanými podozrivými osobami. “Zdá sa, že cudzinci, mladí ľudia a Rómovia patria medzi tých, ktorým zlé policajné zaobchádzanie hrozí najviac,“ uviedol CPT v správe, ktorej autori navštívili maďarské policajné stanice, väznice a psychiatrické liečebne.
û
Od septembra minulého roku pôsobí maďarský generálny konzulát v Košiciach, ktorý sa už dostal do povedomia obyvateľov, o čom svedčí aj vzrastajúci počet vybavených stránok. Podľa slov generálneho konzula Györgya Vargu je kontakt s príslušníkmi menšiny bezprostrednejší, keďže konzulát sídli v metropole regiónu. Spoluprácou s maďarskými menšinovými organizáciami sa zároveň vytvára priaznivá situácia na to, aby sa z konzulátu stala normálna, zabehaná misia, ktorá s rutinou vykonáva svoje povinnosti. Zároveň prijala konzulát aj slovenská strana, dokonca má viac pozvaní od slovenských miestnych organizácií, ako od maďarských.
û
Slovensko a Maďarsko sa v záujme zachovania kvality zásobníkov vody v povodí Ipľa dohodli na príprave spoločného ekologického programu. Obrovský projekt by mal umožniť investície v objeme 55 miliónov eúr. Jeho cieľom je modernizovať kanalizáciu a zabezpečiť odtok odpadových vôd v 41 obciach regiónu, v ktorých žije asi 115.000 občanov. Projekt by zainteresované krajiny chceli v septembri 2001 predložiť v Bruseli so zámerom získať prostriedky z fondu ISPA Európskej únie pre uchádzačov o vstup do tohto zoskupenia.
û
Dohodu o slovensko-maďarskej spolupráci v oblasti ochrany prírody, ktorá patrí do pôsobnosti Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (SOP SR) v Banskej Bystrici a Bukového národného parku v Maďarskej republike (BNP MR), slávnostne podpísali v Rimavskej Sobote. Vzájomná spolupráca medzi SOP SR a BNP MR je zameraná predovšetkým na tvorbu a realizáciu spoločnej koncepcie ochrany prírody, ďalej na výmenu odborných informácií v oblasti ochranárskych a prírodovedeckých výskumov, ako aj na poradenskú činnosť pri zabezpečovaní starostlivosti o chránené prírodné rezervácie. Už v minulosti sa zúčastnili na niekoľkých spoločných akciách v oblasti ochrany prírody a výskumu. Skúmali napríklad podmienky života vydry riečnej či vlka dravého.
Š. Markuš o slovensko-maďarských vzťahoch
Veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš 3. apríla na tlačovej konferencii v Budapešti konštatoval, že slovensko-maďarské vzťahy nikdy neboli také dobré ako v súčasnosti. Dodal, že “je to výsledok cieľavedomého úsilia vlád oboch krajín o dobré susedské vzťahy a stabilitu stredoeurópskeho priestoru. Vôľa oboch vlád a krajín spolupracovať je dnes dostatočne veľká na to, aby sa dokázala vyrovnať so snahami a činmi namierenými proti spoločným záujmom“.
Slovensko-maďarské vzťahy majú aj širšiu ako len bilaterálnu dimenziu. “Za veľmi dôležitú a významnú považujeme spoluprácu našich krajín v rámci visegrádskej skupiny (V4), a to i v príprave na vstup do EÚ“, zdôraznil diplomat. Š. Markuš informoval, že platformou rozvoja vzťahov SR a Maďarska je Zmluva o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci podpísaná v roku 1995. Na jej základe v minulom roku pracovalo 11 zmiešaných komisií a po podpísaní dohody o cezhraničnej spolupráci bude vytvorená dvanásta zmiešaná komisia, ktorá sa bude zaoberať práve problematikou spolupráce prihraničných a cezhraničných regiónov.
V otázke regionálnej spolupráce bol podľa Markuša prelomom rok 1999, keď výrazne vzrástla aktivita slovenských i maďarských prihraničných miest, obcí a regiónov smerom k zakladaniu nových euroregiónov. Vznikli tak spoločné euroregióny: Ipeľský, Váh-Dunaj-Ipeľ, Neogradiensis (Novohrad), Slaná-Rimava, Košice-Miškovec, Karpatský euroregión. SR podporuje vznik euroregiónu v trojuholníku Bratislava-Győr-Viedeň. Veľvyslanec však na tlačovej konferencii spomenul aj zložitú kauzu okolo vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, pričom za predpoklad jej vyriešenia označil vyhlásenie oboch strán, že danú otázku nepovažujú za politickú, ale medzinárodno-právnu a technickú a jej riešenie nesmie negatívne ovplyvňovať bilaterálne vzťahy. “Veríme, že práve takýto prístup umožní začať rokovania o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu,“ uviedol Markuš.
Metóda depolitizácie by sa podľa Markuša dala použiť aj v niektorých ďalších otázkach; napr. v prípade niektorých osobností (János Esterházy) či udalostí, ktoré sa v Maďarsku a SR zatiaľ hodnotia rozdielne. “Z hľadiska našich vzťahov je oveľa výhodnejšie prenechať toto pole odborníkom, t.j. historikom, a nevyužívať ho politicky,“ zdôraznil. Za výrazný krok vpred v oblasti školstva Markuš označil podpísanie Dohody o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní medzi SR a Maďarskom, ako aj Program spolupráce medzi ministerstvami školstva oboch krajín na roky 2000-2003. Zavŕšila sa aj príprava zmluvy o kultúrnej spolupráci, ktorá by mala byť podpísaná ešte v tomto roku. “V rámci pozitívnej bilancie minulého roka nemôžem nespomenúť začatie rekonštrukcie Mostu Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom, ktorý po uvedení do prevádzky určite prispeje k zrýchleniu dopravy, ale predovšetkým podporí ekonomický rozvoj regiónov na oboch brehoch Dunaja vrátane cestovného ruchu,“ dodal veľvyslanec SR.
Š. Markuš zahlásil, že v septembri t. r. sa otvorí v Békéšskej Čabe generálny konzulát SR. Taktiež zahlásil aj to, že slovenská vláda schválila otvorenie hraničného priechodu v Somoskő, čím sa umožní návšteva hradu na slovenskej strane priamo z maďarskej obce. Za veľmi dôležité z hľadiska stability slovensko-maďarských vzťahov a posilňovania vzájomnej dôvery Š. Markuš označil intenzívne kontakty ústavných činiteľov a členov vlád oboch krajín v minulom roku. Zahlásil, že 17. apríla t. r. zavíta do Maďarska predseda Národnej rady SR Jozef Migaš a 23. apríla predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Bombový poplach v budapeštianskej slovenskej škole
V Základnej škole, gymnáziu a žiackom domove s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti 3. apríla od rána až do pol dvanástej bolo prerušené vyučovanie z dôvodu bombového poplachu. Ako neskôr zistili odborníci z polície, našťastie išlo o planý poplach. Riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová spravodajcu Slovenského rozhlasu informovala, že dostala až dva výhražné telefonáty. Prvý o 7 hodine a 20 minúte, keď drsný hlas dospelého muža oznámil ukrytie bomby, druhý o desať minút neskôr, keď sa rovnaký hlas pýtal, či sú už v škole pripravení na výbuch. Telefonujúci okrem toho použil na adresu školy obscénne výrazy. Nebol to teda nevinný študentský žart, akých býva dosť v Budapešti pred štvrťročnými písomkami. Riaditeľka dáva tento prípad do súvisu s hanlivými protislovenskými nápismi v Békéšskej Čabe. Maďarská polícia je na informácie skúpa a potvrdzuje len informáciu o planom bombovom poplachu s tým, že podobné prípady sa stali aj v iných školách. V ten istý deň prerušili vyučovanie aj v budapeštianskej srbskej škole.
Zasadnutie menšinovej zmiešanej komisie
Tretie rokovanie zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie pre menšinovú problematiku sa uskutočnilo 30. marca v Budapešti. Komisia sa zaoberala predovšetkým vyhodnotením doteraz prijatých odporúčaní z predchádzajúcich zasadnutí a diskusiou o tom, čo by mala odporúčať vládnym kabinetom oboch krajín v budúcnosti. Pravidelné stretnutia členov komisie predpokladá základná zmluva medzi SR a Maďarskom, uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo. Podľa neho dôležitá bola predovšetkým skutočnosť, že komisia sa po 18 mesiacoch od posledného stretnutia vôbec zišla, pretože takýto dlhý interval neprispieval ku správnemu vnímaniu rozvoja vzájomných vzťahov. "Vina na tomto oneskorení nie je na slovenskej strane, keďže hostiteľmi boli Maďari a pozvanie na rokovanie záviselo od nich. Maďarská strana však mala svoje dôvody na to, aby toto stretnutie odkladala," zdôraznil J. Chlebo.
K úspechom terajšieho zasadnutia komisie nesporne patrí najmä skutočnosť, že sa podarilo naplniť predsavzatia a sústrediť sa na reálne plnenie doposiaľ prijatých odporúčaní, a nie sumarizovať a prijímať stále nové a nové odporúčania. Komisia zároveň výrazne zefektívnila v porovnaní s predchádzajúcimi zasadnutiami svoju činnosť. Reagovala aj na niektoré sporné momenty, ktoré sa vyskytli vo vzájomných vzťahoch. Týka sa to hlavne hanlivých nápisov proti predstaviteľom národnostných menšín v Maďarsku i na Slovensku. Obe strany vyjadrili jednoznačne zamietavé stanovisko k týmto excesom a odsúdili ich. Zároveň vyzdvihli potrebu koncentrácie na ďalšie konkrétne požiadavky či už Maďarov žijúcich na Slovensku, alebo Slovákov v Maďarsku. Z nášho pohľadu je dôležité, že sa podarilo presadiť niektoré priority do odporúčaní terajšieho rokovania. Medzi ne patrí dostupnosť informácií v slovenčine šírených masovými prostriedkami v Maďarsku, či už zo Slovenska alebo priamo z Maďarska. Slovensko kriticky vníma aktuálnu situáciu v našom tzv. slovenskom školstve, predovšetkým čo sa týka výučby na základných a stredných školách.
Viacnárodnostná výstava vo Veszpréme
Výstavu Kroje, kultúra odievania v 19. a 20. storočí, súčasťou ktorej sú exponáty nielen z maďarských, ale aj zo slovenských a nemeckých dedín Bakoňu a okolia Balatonu, otvoril koncom marca v Múzeu Dezsőa Lacka vo Veszpréme minister národného kultúrneho dedičstva Zoltán Rockenbauer. Podľa jeho slov menšiny, žijúce v Maďarskej republike, ktoré predstavujú významnú historickú a ekonomickú silu, boli a vždy budú nenahraditeľnou súčasťou národa. Minister zdôraznil, že naše národnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri prežívaní maďarskej kultúry, ktorá čerpá z mnohých zdrojov, prostredníctvom zvykov, tradícií, či krojov. Zbieranie a ochrana po stáročia zhromažďovaných menšinových hodnôt preto zostáva naďalej prioritnou úlohou, - povedal na vernisáži výstavy Z. Rockenbauer. Súčasťou veszprémskej expozície je asi sto dobových odevov, ďalej početné fotografie, ktoré počas štvrťstoročia zozbierali etnografi a reštaurátori múzea; navštíviac pritom viac ako 40 obcí regiónu, kde odkúpili vyše sto exponátov.
Koniec Domu zahraničných Slovákov?
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR) navrhuje zrušiť bratislavský Dom zahraničných Slovákov (DZS), ako aj funkciu a sekretariát splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov. MK SR to odôvodňuje nízkou efektivitou využitia 17,7 milióna Sk, ktoré dom dostal vlani zo štátneho rozpočtu. Riaditeľom DZS i splnomocnencom je Claude Baláž, ktorému vytýkajú, že nedávno udelil na pôde štátnej inštitúcie medailu autorovi kontroverznej učebnice dejepisu Milanovi S. Ďuricovi, ako aj to, že vlani vyše 10,5 milióna Sk použil iba na mzdy, strážnu službu a nákup materiálu. M. S. Ďurica napísal viacero kníh, ktoré časť odbornej obce spája s xenofóbiou a antisemitizmom. Hoci C. Baláž tvrdil, že celá akcia sa konala so súhlasom MK SR, minister o tom údajne nič nevedel. Podľa stanoviska ministerstva DZS neplní úlohu, ktorú by mal, a to je podporovať kultúrne aktivity zahraničných Slovákov. Na podporu konkrétnych projektov v minulom roku vraj v rozpočte DZS zostalo len 7,8 milióna korún. Podľa predstáv ministerstva zbierky by mali prejsť pod správu Slovenského národného múzea a vykonávanie činnosti medzi MK SR, ako i ministerstvá zahraničných vecí, financií, vnútra a školstva. Návrh na zrušenie funkcie aj sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ako i návrh na ukončenie činnosti DZS predložil minister kultúry Milan Kňažko na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie slovenskej vlády.
Na správy o plánovanom zrušení DZS medzi prvými reagovala Slovenská národná strana (SNS), ktorá považuje návrh M. Kňažka za spreneveru národných záujmov Slovenska a „za hrubý politický nátlak za ocenenie významného Slováka žijúceho v zahraničí - profesora M. S. Ďuricu”. „Suma, ktorá je vyčlenená na chod inštitúcie a na podporu kultúrnych aktivít slovenských krajanov v zahraničí je smiešna”, uvádza sa ďalej v stanovisku SNS. Zdôvodnenia o šetrení sú podľa národniarov falošné a pri porovnaní s návrhom na zvýšenie paušálnych náhrad členom vlády SR aj cynické. SNS vyzýva M. Kňažka, aby sa nenechal zneužívať na klamanie verejnosti. „Ak minister slovenskej vlády nedokáže obhájiť smiešnych 17 miliónov na podporu Slovákov v zahraničí, mal by zvážiť mieru morálnej opodstatnenosti svojej funkcie”, píše sa ďalej v stanovisku. SNS ministrovi odporúča, „aby vo vláde navrhol zvýšiť sumu pre slovenských krajanov z vyhodených 43 miliónov na zbytočnú mediálnu reklamu NATO”. Strana tiež „vyjadruje rozhorčenie nad tým, že tzv. slovenská vláda systematicky likviduje vzťahy so zahraničnými Slovákmi, zatiaľ čo Maďarsko sa chystá vydať preukaz zahraničného Maďara a podporuje svoje menšiny aj finančne”. Podľa SNS si diaspóra vyše 2 miliónov Slovákov v cudzine zaslúži nielen samostatný dom, múzeum, ale aj vyššiu morálnu a finančnú podporu zo strany Slovenskej republiky.
Ministerstvo kultúry za zrušenie Domu zahraničných Slovákov
28.3.2001
Ministerstvo kultúry (MK SR) predloží vláde návrh na zrušenie Domu zahraničných Slovákov (DZS), ako i funkcie a sekretariátu vládneho splnomocnenca pre zahraničných Slovákov. Rozhodlo tak po zhodnotení doterajších aktivít, ktoré poukázali na málo efektívne použitie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu a ich nevhodné zacielenie. V uplynulom roku DZS disponoval sumou takmer 17,7 milióna Sk, z čoho sa však viac ako 10,5 milióna korún použilo na mzdy, nájomné, strážnu službu a nákup materiálu. Na podporu konkrétnych projektov tak ostalo iba o čosi viac ako 7 mil. Sk.
Ako o tom informoval generálny riaditeľ sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR Andrej Zmeček, uvedený návrh predloží ministerstvo na medzirezortné pripomienkovanie už v stredu. Cieľom zrušenia DZS, funkcie aj sekretariátu vládneho splnomocnenca je, aby sa ušetrené prostriedky štátneho rozpočtu v čo najväčšej miere efektívne využili na podporu konkrétnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Činnosť a zbierky DZS navrhuje ministerstvo delimitovať do správy Slovenského národného múzea a jednotlivé činnosti na príslušné ústredné orgány štátnej správy. Dom zahraničných Slovákov vznikol v roku 1995 ako príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Jeho činnosťou malo byť predovšetkým udržiavanie stykov medzi Slovenskom a slovenskými komunitami v zahraničí, organizovanie a koordinovanie rôznych krajanských podujatí a výstav, vydávanie publikácií a mapovanie reálií a dejín zahraničných Slovákov. Riaditeľom DZS je v súčasnosti Claude Baláž, ktorý je zároveň aj vládnym splnomocnencom pre zahraničných Slovákov.
Pozitívny ohlas na záväzok SR
Trvalý záväzok Slovenskej republiky podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou, ktoré obsahuje novela Ústavy SR, v marci s pozitívnym ohlasom prijali združenia zaoberajúce sa problematikou slovenského vysťahovalectva a života Slovákov vo svete. Združenia podporujú aj urýchlené vytvorenie nadrezortnej štátnej inštitúcie, ktorá porovnateľne s praxou okolitých krajín by mala zabezpečovať výkon štátu a saturovanie všetkých oprávnených potrieb slovenských menšín a komunít v zahraničí. Združenie nezávislých expertov, Spoločnosť priateľov Slovákov v Poľsku, Nadácia Vladimíra Mináča a Združenie spolkov dolnozemských Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska tiež oceňujú všetky doterajšie úsilia SR vo vzťahu k slovenským menšinám a komunitám v zahraničí, najmä činnosť Domu zahraničných Slovákov, prijatie Zákona o zahraničných Slovákoch a snahu o vybudovanie dôstojného pamätníka slovenského vysťahovalectva v SR.
Financie pre maticu
Minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko a predseda Matice slovenskej (MS) Jozef Markuš koncom marca podpísali zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov z účelových transferov pre MS vo výške 13 miliónov Sk. Obaja predstavitelia sa dohodli na podpore tých aktivít Matice, ktoré spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Ako uviedol M. Kňažko, z účelových transferov budú podporované len kultúrne projekty MS. Naďalej zostala otvorená otázka poskytnutia finančných prostriedkov v rozsahu 6 mil. Sk. Tie sú pozastavené do doby, kým niektoré domy MS spresnia svoje špecifiká. Minister kultúry zdôraznil, že pri uvoľňovaní finančných prostriedkov na základné požiadavky Matice bol potrebný dlhší čas, pretože bolo nevyhnutné si ujasniť, čo sú kultúrne a čo iné aktivity, ktoré budú hradené z iných zdrojov. V súvislosti s požiadavkou na finančné prostriedky na edičnú činnosť Slovenských národných novín M. Kňažko uviedol, že nespĺňajú kritérium kultúrneho časopisu, a preto nebudú podporované zo štátneho rozpočtu. Celkový objem prostriedkov určených na edičnú činnosť bol presunutý na Slovenské pohľady. J. Markuš poznamenal, že je potrebné zlepšiť informačné väzby medzi MK SR a Maticou, k čomu sa podpisom zmluvy urobil veľmi veľký krok. Ako uviedol predseda MS, Matica už nebola schopná naďalej uhrádzať ani najzákladnejšie položky, ale na stretnutí s ministrom sa veci dali do normálnej polohy.
Predseda NR SR J. Migaš v Budapešti
Za spoločné posúdenie problematiky obnovenia splavnosti celého Dunaja, ako aj za vyjadrenie spoločného postoja účastníkov stretnutia k ozbrojenému konfliktu v Macedónsku sa 30. marca vo vystúpení na parlamentnom summite členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Budapešti vyslovil predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. "Všetky podunajské štáty prichádzajú v dôsledku nepoužiteľnosti Dunaja na jeho juhoslovanskom úseku o miliardové sumy, tak prepotrebné v procese transformácie", zdôraznil J. Migaš. Podľa neho je iróniou, že rieka, ktorá od nepamäti spájala dobrú polovicu Európy, je obchodne mŕtva. Predseda NR SR zdôraznil, že vstup do Európskej únie (EÚ) je jednou zo zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky a pripomenul schválenie novely Ústavy SR. Podčiarkol, že členstvo v EÚ a NATO je prejavom a súčasne aj potvrdením stability krajiny, jej politickej zodpovednosti voči sebe, ale aj voči iným štátom, aj keď nie všeliekom na vyššiu životnú úroveň, avšak nevyhnutnou podmienkou na jej dosiahnutie a vytvorenie istoty pre zahraničných investorov.
Budapeštiansky program J. Migaša sa začal pracovnými raňajkami s lídrom Maďarskej socialistickej strany (MSZP), exministrom zahraničných vecí MR Lászlóm Kovácsom. Predmetom ich stretnutia boli možnosti oboch strán pri dosiahnutí zhodných cieľov v procese integrácie, ako aj protimaďarské a protislovenské prejavy v oboch krajinách, ktoré obaja politici považujú za nežiaduce, i keď okrajové javy, ktorých príčiny treba vyšetriť. Politici hovorili aj o vzájomnej výmene informácií o straníckych otázkach, vrátane prípravy MSZP a Strany demokratickej ľavice (SDĽ) na blížiace sa voľby v oboch krajinách. Predseda NR SR, ktorý by mal 17. apríla vykonať oficiálnu návštevu Maďarska, sa v priebehu dňa stretol aj s predsedom Národného zhromaždenia MR Jánosom Áderom, ktorý podľa predbežných plánov v máji navštívi Slovensko.
Sympózium o Rómoch v SI
Medzinárodné sympózium Národopisné výskumy Rómov v strednej a východnej Európe 30. marca za účasti odborníkov z Maďarska, Rakúska, Rumunska, Ukrajiny, ako aj Slovenskej republiky otvorili v Slovenskom inštitúte (SI) v Budapešti riaditeľ tejto ustanovizne Karol Wlachovský a riaditeľ Maďarského osvetového ústavu (MMI) András Földeák. Nad jednodňovým podujatím, ktoré zorganizovali Maďarská národopisná spoločnosť, MMI a hostiteľský inštitút, prevzala záštitu ministerka spravodlivosti MR Ibolya Dávidová, ktorá na fóre za účasti asi päť desiatok predstaviteľov rómskej inteligencie sa vyslovila za riešenie rómskej otázky doma v spolupráci so všetkými zainteresovanými. Ministerka zdôraznila, že pri zlepšovaní postavenia Rómov čaká niekoľko dekád náročnej práce. Všetci rečníci na podujatí zdôraznili v tejto súvislosti význam vzdelávania. I. Dávidová vyjadrila nádej, že toto neformálne stretnutie bude prvým v rade podobných. Jej iniciatívu privítal predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Flórián Farkas a požiadal jej rezort, aby spoločne hľadali odpovede na vážne spoločenské otázky, týkajúce sa rómskej komunity. Súčasne poukázal na fakt, že samospráva doteraz nedostala odpovede na vlastný programový návrh, ktorý predložila všetkým ministerstvám.
Ceny najčítanejším spisovateľom
Vydavateľstvo Slovensky spisovateľ, ktoré si v tomto roku pripomína päťdesiate výročie svojho založenia, udelilo 9. apríla na slávnosti v Bratislave ceny najčítanejším spisovateľom. „V kategórii slovenských autorov cenu prevezme Hana Zelinová a zo zahraničných anglicky spisovateľ Dick Francis,“ informoval riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec. Za päťdesiat rokov svojej existencie vydal Slovensky spisovateľ 4 670 nových titulov v náklade 46 miliónov výtlačkov, pričom edície Klub priateľov krásnych kníh, Spoločnosť priateľov poézie alebo Zelena knižnica sa stali za ten čas medzi čitateľmi legendárnymi.
Slovenská únia pre mier a ľudské práva a Maďarská mierová spoločnosť sú znepokojené
31. marca
Slovenska únia pre mier a ľudské práva (SUMLP) a Maďarská mierová spoločnosť s hlbokým znepokojením sledujú, že sa v poslednom období v oboch krajinách objavujú extrémistické prejavy namierene proti maďarskej menšine na Slovensku a slovenskej menšine v Maďarsku, čo je v rozpore s pozitívnym trendom rozvoja vzťahov medzi oboma štátmi. Ako sa v ich spoločnom vyhlásení ďalej uvádza, aj menšiny napomáhajú rozvoju vzájomných kontaktov oboch krajín, ktoré spoločne smerujú do Európskej únie. „Naším spoločným cieľom a úsilím je, aby sme v zjednotenej Európe zaujali dôstojné miesto, kde by sa integrácia našich občanov a krajín uskutočňovala v duchu vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a dodržiavania ľudských práv“, píšu. Túto úlohu chápu ako spoločný záväzok pre ich aktivity - seminár pedagógov stredných škôl o súčasnom stave slovensko-maďarských vzťahov, verejné diskusie s mládežou a občanmi o tom, čo nás spája a ďalšie, ktorými chcú prispieť k rozvíjaniu bezprostredných kontaktov.
János Martonyi informoval diplomatov susedných krajín o pripravovanom zákone
5. apríla
Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi prijal v Budapešti vedúcich predstaviteľov zastupiteľských úradov susedných krajín, vrátane SR, ako aj popredných diplomatov Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie akreditovaných v maďarskom hlavnom meste a informoval ich o návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Na stretnutí bol prítomný aj druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh, vedúci Sekretariátu pre integráciu Péter Gottfried a predseda Úradu pre Maďarov spoza hraníc Tibor Szabó. V komuniké o tom informoval budapeštiansky rezort zahraničných vecí. Ako to uviedol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš, stretnutie prinieslo živú diskusiu o predmetnom návrhu, ktorá bude zrejme ešte pokračovať. Zástupcovia Európskej únie vyjadrili pri tejto príležitosti pochybnosti o eurokonformnosti tejto legislatívnej normy, poznamenal diplomat, ktorý podobne ako jeho kolegovia prevzal na pôde MZV MR text návrhu zákona v anglickom jazyku. Podľa komuniké MZV MR János Martonyi na tomto fóre uviedol, že návrh schválený vládnym kabinetom 20. marca 2001 prerokujú budúci týždeň príslušné výbory parlamentu. Na plenárne zasadanie zákonodarného zboru sa predloha dostane pravdepodobne v druhej polovici apríla. Maďarská vláda podľa jeho slov verí, že pri parlamentnom schvaľovaní tejto legislatívnej normy sa vytvorí čo najširší konsenzus a že zákon nadobudne platnosť začiatkom budúceho roka.
V Budapešti sa diskutovalo o slovenskom dejepisectve po roku 1990
5. apríla
Slovenské dejepisectvo po roku 1990 bolo témou diskusného večierka, na ktorom sa v Slovenskom inštitúte v Budapešti zišli historici, diplomati a záujemcovia o históriu Slovenska. Riaditeľ Historického ústavu SAV Valerián Bystrický prítomných ako prvý uviedol do problematiky novodobého spracovania dejín Slovenska, prezentoval zámery SAV po roku 1989, predstavil najvýznamnejšie publikácie a zdôraznil potrebu poskytnutia pluralitného pohľadu na dejiny Slovenska. Spomenul aj spoluprácu SAV s Maďarskou akadémiou vied, o ktorej hovoril viac spolupredseda zmiešanej slovensko-maďarskej historickej komisie Peter Zelenák. Napriek výčitkám za slabú odozvu na diela zahraničných partnerov návštevníci plne využili prítomnosť vedeckého sekretára SAV a historika Dušana Kováča a otázkami o jeho konkrétnych interpretáciách historických faktov preukázali nielen prehľad o vydaných publikáciách, ale potvrdili aj svoj záujem o ne.
Mladí koncertní umelci sa predstavia na festivale v Žiline
4. apríla
Poskytnúť možnosť mladým laureátom európskych interpretačných súťaží účinkovať na súťažnej prehliadke za prítomnosti medzinárodnej poroty je cieľom jedenásteho ročníka Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia, ktorý sa uskutoční od 22. do 28. apríla 2001 v Žiline. Ako na tlačovej besede v Žiline informovala riaditeľka Hudobného centra v Bratislave Oľga Smetanová, na festivale pozostávajúcom zo siedmich koncertov sa predstaví pätnásť mladých talentovaných umelcov z ôsmich krajín. Na záver udelí sedemčlenná medzinárodná porota jednému z mladých interpretov Cenu kritiky. Minulý rok ju získal slovenský violončelista Michal Sťahel, ktorý vystúpi na záverečnom koncerte so Štátnym komorným orchestrom (ŠKO) Žilina.
Na tvorbe jedenásteho ročníka Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia sa podľa Smetanovej podieľalo Hudobné centrum, Spolok koncertných umelcov a ŠKO Žilina. V programe tradične nebude chýbať koncert laureátov Súťaže slovenských konzervatórií 2001, ktorý sa uskutoční v stredu 25. apríla o 16.30 h a vstup je zadarmo. Podľa riaditeľky Hudobného centra je najmladším súťažiacim 17-ročný, mimoriadne talentovaný klavirista Péter Tóth z Maďarska, ktorý na otváracom koncerte vystúpi s dielom F. Liszta Tanec mŕtvych. Štátnu filharmóniu Košice bude dirigovať tiež súťažiaci mladý maďarský dirigent Zsolt Hamar.
Kanada sa Maďarsku vyhráža vízami
6. apríl 2001
Maďarský minister vnútra Sándor Pintér navštívil minulý týždeň Kanadu a pozval tamojších zodpovedných činiteľov, aby sa prišli na vlastné oči presvedčiť, že maďarské úrady nediskriminujú Rómov. Včera to oznámila maďarská agentúra MTI. Dôvodom tejto cesty je informácia, že okolo osemsto maďarských Rómov požiadalo tento rok o politický azyl v Kanade s poukázaním na diskrimináciu v rodnej krajine.
V 4 sa predstavila v Amerike
6. apríl 2001
Visegrádska štvorka sa predstavila v Spojených štátoch. Vôbec po prvý raz sa do Ameriky spoločne vybrali štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí z Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska. Do Washingtonu prišli z nášho pohľadu v pravý čas: nová administratíva prezidenta Georgea Busha sa ešte len rozbieha a hľadá stanovisko k ďalšiemu rozšíreniu NATO.
„Visegrád sa aj tu v Amerike vrýva do povedomia ľudí,“ povedal podľa ČTK český štátny tajomník Pavel Telička. Spolu s Ivanom Babom z Maďarska, Andrzejom Ananiczom z Poľska a Jánom Figeľom rokovali s vysokými predstaviteľmi amerického ministerstva zahraničia, prezidentského úradu a Kongresu USA.
Praha, Varšava a Budapešť už v aliancii sú. Aj preto ich predstavitelia zdôrazňovali fakt, že po vstupe do EÚ sa vo vzťahoch k USA nič nezmení. Nezabudli ani na nás. Spoločná misia V 4 bola symbolickou podporou nášmu vstupu do NATO. „Posolstvom našej cesty je upozorniť na potrebu ďalšieho kola rozšírenia NATO,“ povedal v rozhovore pre denník The Washington Times Baba.
Maďarský štátny tajomník odmietol špecifikovať, ktoré krajiny by sa mali novými členmi stať. V prípadných scenároch sa vždy objavuje Slovensko. Podľa Figeľa sa vo Washingtone už nehovorí o tom, či vôbec a kedy sa bude aliancia rozširovať, ale o tom, koho na summite v Prahe pozvú a aký scenár ponúknu neúspešným kandidátom. Vplyvná Heritage Foundation, ktorá je veľmi blízka Republikánskej strane, odporučila novej americkej administratíve rozšírenie o Slovinsko, Slovensko a Litvu.
The Washington Times zopakoval, že Slovensko sa vinou vlastnej autoritatívnej vlády v roku 1999 do NATO ako jediná krajina z V 4 nedostalo. „Dnes s prozápadnou vládou sa Slovensko považuje za pravdepodobného kandidáta na členstvo,“ napísal denník.
Aj v Spojených štátoch by si podľa želania Visegrádu mohli uvedomiť, že bez Slovenska nie je región kompletný. Podľa diplomatických zdrojov vo Washingtone to Amerika chápe. Visegrádsku štvorku považujú za príklad spolupráce a spoluzodpovednosti za bezpečnosť a celkový ekonomický a sociálny rozvoj regiónu.
„Nesmieme sa ale cítiť sebaistí v tom, že rozhoduje geografia. Rozhoduje totiž geopolitika, to znamená aj priestor, ale predovšetkým kritériá a hodnoty, podľa ktorých sa rozvíja naša politika a vzťahy,“ povedal Ján Figeľ.
Štátni tajomníci V 4 prišli do Spojených štátov pri príležitosti 10. výročia vzniku visegrádskej iniciatívy. V utorok sa stretli s námestníkom amerického ministra zahraničných vecí Richardom Armitagom a v Bielom dome so Stevom Hadleym, zástupcom Condoleezzy Riceovej, poradkyne amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti. V stredu rokovali so šiestimi kongresmanmi. Na záver sa zúčastnili na konferencii Príspevok V 4 k transatlantickej spolupráci, ktorú organizovalo Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie. Diskusiu viedol Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca prezidenta Jimmyho Cartera. Okrem štyroch stredoeurópskych diplomatov sa panelovej diskusie zúčastnil aj bývalý veľvyslanec USA pri NATO Robert Hunter.
Visegrádska štvorka sa spoločne predstavila už začiatkom februára na ekonomickom seminári v New Yorku. Podľa pozorovateľov je pre tieto krajiny, najmä tri menšie – ČR, Maďarsko a Slovensko veľmi dôležité vystupovať spoločne ako región. Spoločne sa totiž môžu ľahšie dostať na politickú mapu predstaviteľov Spojených štátov.
O rokovaniach predsedu Európskej komisie Romana Prodiho v Budapešti
05.04.2001
Romano Prodi neskrýval svoju kritiku ohľadne stavu verejnoprávnych médií, kde sú dozerajúce rady jednofarebné, čiže sú v nich len predstavitelia vlády. Bez zmeny v tejto oblasti nebude možné uzavrieť takzvanú audiovizuálnu kapitolu na rokovaniach medzi Európskou úniou a Maďarskom. Predseda maďarského parlamentu János Áder reagoval na túto výčitku nezvyčajne ostro, keď odporučil Prodimu, aby o tom viedol uspešné rokovania s opozičnými stranami, lebo tie sú zodpovedné za vzniknutú situáciu.
Predseda Európskej komisie už viacej zaobalene, ale predsa, formuloval kritiku aj v súvislosti s postavením Rómov v Maďarsku, keď povedal, že takisto ako Budapešť kladie dôraz na osud maďarských menšín v okolitých krajinách, musí dbať aj o menšiny žijúce v Maďarsku.
No a do tretice: Prodi bol prekvapený reakciami maďarskej strany na opatrenia Únie v súvislosti s dovozom hovädzieho mäsa. Premiér Viktor Orbán totiž hovoril o diskriminácii a o tom, že tieto opatrenia majú skôr obchodno-ochranný charakter, pretože v Maďarsku sa choroba BSE zatiaľ vôbec nevyskytla.
Inak predseda Európskej komisie odmietol stanoviť pevný termín prijímania nových členov s tým, že kandidátske krajiny by v tomto prípade mohli „zaspať“ pri plnení podmienok.
Moraváci o maďarskej fakulte
05-04-2001
Do diskusie, prebiehajúcej okolo vytvorenia maďarskej fakulty na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa sa zapojila aj menšina Moravákov, žijúcich na Slovensku. V liste, určenom rektorovi univerzity, vyjadrili svoje obavy nad tým, že "stále sa hovorí len o maďarskej fakulte a na nás sa zabúda”. Predseda Združenia slovenských Moravákov Stanislav Dolák pripomenul, že pri zriaďovaní univerzity v roku 1992 vtedajší predseda parlamentu František Mikloško podpísal dokument o zriadení národnostnej fakulty, kde by mala zastúpenie aj moravská katedra. Tá v roku 1998 aj vznikla, ale pôsobila len rok a následne bola, podľa predstaviteľov univerzity z dôvodu nezáujmu, zatvorená. Združenie Moravákov sa však domnieva, že to bolo skôr z politických dôvodov. Zároveň dúfajú, že výsledky sčítania ľudu potvrdia nároky menšiny na vytvorenie jednej samostatnej katedry.
Traja mŕtvi v Kazincbarcike
4.4.2001
Traja ľudia prišli o život a 32 ďalších pasažierov utrpelo zranenia na severovýchode Maďarska pri nehode autobusu, ktorý narazil do železného stĺpa na okraji cesty. Zranené obete vážnej dopravnej nehody v meste Kazincbarcika odviezlo do neďalekých nemocníc šesť sanitiek. Presná príčina nehody autobusu, ktorý bol na ceste do Miškovca, je zatiaľ neznáma. Vodič sa možno zľakol niektorého z vozidiel, idúcich v protismere, alebo mu za volantom prišlo zle. Medzi mŕtvymi obeťami nešťastia je aj šofér, ktorého telesné pozostatky sa požiarnikom a členom záchranných čiat zatiaľ nepodarilo vyslobodiť z úplne zdemolovanej prednej časti autobusu.
Maďarsko odovzdalo D. Kocingerovi návrh dohody so SR o SVDGN
4. apríla
Návrh dohody medzi Maďarskom a SR za účelom vykonania rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros odovzdala v utorok v Bratislave maďarská strana splnomocnencovi vlády SR Dominikovi Kocingerovi. Maďarský vládny komisár pre Dunaj László Székely v sprievodnom liste navrhuje, aby sa v tejto súvislosti čím skôr uskutočnilo rokovanie vládnych delegácii Maďarska a SR. Ako ďalej o tom informoval vedúci útvaru splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Jozef Sloboda, Székely v liste uvádza, že maďarská strana starostlivo hodnotila slovenskú odpoveď na maďarské návrhy, ktorú D. Kocinger odovzdal v decembri minulého roku. Székely sa nazdáva, že hlavné dokumenty oboch strán sa v mnohom prekrývajú a prevažnú časť protirečení je možné odstrániť uplatnením riešení, ktoré sú v súlade so záujmami Maďarska aj SR. Maďarská strana však v utorok podľa Slobodu odovzdala len prepracované "právne zásady" predložené už v roku 1999, ktoré slovenská strana prakticky odmietla ako ďalší možný návrh dohody medzi oboma vládami na prediskutovanie vo vládnych delegáciách. Uzatvorením dohody by sa "mohol začať zložitý a dostatočný čas na rokovanie odborníkov, ktorého konečným výsledkom by mohlo byť pozmenenie zmluvy o sústave vodných diel z roku 1977", uvádza sa v návrhu maďarskej strany. Slovensko však navrhuje iný pracovný postup. Ako uviedol Kocinger, expertné rokovania by mali predchádzať akejkoľvek dohode. Podrobnejšie posúdenie maďarského návrhu, ktorý v utorok odovzdal prvý tajomník veľvyslanectva MR v Bratislave László Nagy, bude možné až po preštudovaní a komplexnom zhodnotení jeho obsahu.
Budapešť pripravená pomáhať rodinám zahraničných Maďarov
4. apríla
Maďarská vláda premiéra V.Orbána chce od roku 2002 na základe zákona vydávať tzv. preukazy zahraničných Maďarov, píše Právo. Občania okolitých štátov by tak na ich základe mali nárok na určité výhody na území Maďarska. Týkalo by sa to úľav napr. v školstve, zdravotníctve, prekročení štátnych hraníc a majiteľ preukazu by mohol v Maďarsku tri mesiace v roku pracovať. Opozícia už vyjadrila obavy, že celý projekt je príliš drahý a v dôsledku zákona sa bude stále väčší počet Maďarov snažiť usadiť na území Maďarska. Preto vláda doplnila do zákona pasáž podľa ktorého sa žiadateľ o preukaz zaväzuje, že sa nebude chcieť usadiť natrvalo v Maďarsku. Podľa predbežných prieskumov počet žiadateľov o preukazy presiahne 800 tisíc. Právo ďalej píše, že pripravovaný zákon určite vyvolá v susedných krajinách rad reakcií. Niekde sa totiž maďarská karta s obľubou využíva v politickom boji. Napríklad na Slovensku sa práve v posledných dňoch objavili na budovách mďarského konzulátu v Košiciach, maďarských školách a pamätníkov protimaďarské nápisy.
Česká Mačacia hra I. Örkénya v Bratislave
4. apríl 2001
Pražské Divadlo Na zábradlí sa prvýkrát v histórii predstaví na scéne Slovenského národného divadla, kde v pondelok 9. apríla odohrá v bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava známu tragikomédiu maďarského dramatika Istvána Örkényho - Mačacia hra v réžii Petra Lébla (1965-1999).
“Dostali sme pozvanie hosťovať 11. a 12. apríla v Budapešti s dvoma inscenáciami - Mačacou hrou a Ivanovom, a tak sme sa cestu do maďarskej metropoly rozhodli využiť aj medzizastávkou v Bratislave,” povedala Doubravka Svobodová, riaditeľka Divadla Na zábradlí. “Mačacia hra, ktorú hráme od mája 1998, ide na svoj prvý a zároveň aj posledný zájazd, nuž sami sme zvedaví, ako to dopadne. Táto inscenácia má totiž veľmi veľkú výpravu, preto sme s ňou dosiaľ na zájazdy nechodili. Hoci je toto predstavenie stále vypredané, blíži sa jeho derniéra, pretože potrebujeme vytvoriť priestor na ďalšie nové inscenácie, keďže nechceme byť skanzenom,” dodala D. Svobodová.
Mačacia hra v českej inscenačnej podobe sa spája najmä so slávnou inscenáciou pražského Národného divadla, kde výkon Dany Medřickej v úlohe Erži Orbánovej sa dodnes považuje za veľkolepý herecký koncert. Odvtedy sa Mačacia hra dočkala v českých a moravských divadlách viacerých verzií a opäť s vynikajúcimi výkonmi herečiek ako napríklad Jiřiny Bohdalovej či Jany Hlaváčovej. Na Slovensku sa pred pár rokmi popasovali s touto Örkényho hrou v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, kde excelovala Adela Gáborová. Inscenácia pražského Divadla Na zábradlí o živote starnúcej ženy, prežitom naplno aj za cenu chýb a omylov, táto hra o láske a vzťahoch v Léblovej réžii je však hereckým koncertom všetkých zúčastnených, najmä hosťujúcej Ivy Janžurovej v úlohe Erži Orbánovej a Evy Holubovej ako jej sestry Gizely. “Petr Lébl chcel naštudovať hru, v ktorej by sme, Iva Janžurová a ja, hrali sestry, pričom nemal vôbec vybraný titul. Hneď preto »skočil« po ponuke dramaturgičky Ivany Slámovej, ktorá prišla s Örkényho Mačacou hrou,” povedala herečka Eva Holubová. “Petr mal na túto hru svoj vlastný pohľad, hneď vedel, aký má mať záver - súznenie duší žien, akýsi návod, ako môžu spolu vyjsť ľudia z rozličných prostredí. Bral to predovšetkým ako naplnenie svojej túžby spolupracovať s Ivou Janžurovou. Naozaj, bola to zaujímavá práca, hoci na môj vkus je toto 3,5-hodinové predstavenie pridlhé, no v každom prípade je to Ivin herecký koncert,” podotkla E. Holubová.
M. Luther nakrúca príbeh o sladkej trpkosti strednej Európy
4. apríl 2001
Chladný podvečer, nad vysvietenou ulicou sa rozprestiera jemný opar. Do brány viedenského šantánu vchádza uzimená dvojica. Päťdesiatnik v elegantnom fraku, ktorý premýšľa, ako zachrániť majetok. Jemná mladá dáma v kostýme s klobúčikom, so stopou predchádzajúcich sklamaní na tvári. Je rok 1919. On - hrdý zeman z Turca, ona - mladá Češka.
“Stop, ďakujem.“ Spoza kamery sa ozve hlas režiséra Miloslava Luthera. Tajomne sa usmieva, čo znamená spokojnosť: scéna je v poriadku. Projekt sa volá Útek z Budína, momentálne sa nakrúca v Brne.
Pán vo fraku, ktorým je Bolek Polívka, si vydýchne a uvoľní kravatu. Tajomnej dáme zazvoní mobil, takže je z nej v momente rozosmiata Lenka Vlasáková. Dnes sa už nakrúcať nebude.
Miloslav Luther, režisér televízneho seriálu Lekár umierajúceho času, rozprávky Kráľ Drozdia brada, filmu Anjel milosrdenstva či Zabudnite na Mozarta, opäť nakrúca historický film.
Česko-slovenská love story
Trojica scenáristov Marián Puobiš, Martin Porubjak, Miloslav Luther sa inšpirovala románom Vladislava Vančuru, na základe ktorého vytvorila rozsiahlu rodinnú fresku o vášňach, prehrách a intrigách. “Film je zasväteným pohľadom do stredoeurópskeho regiónu,“ hovorí Miloslav Luther. V strednej Európe sa nakrúca a stredoeurópske je aj obsadenie. Štáb strávi vyše sto filmových dní nakrúcaním v Prahe, Brne, vo Viedni a Budapešti, ale aj na Spiši, ktorý bude vo filme predstavovať Turiec.
Herecká zostava je taktiež stredoeurópska. “Film je o schopnosti Stredoeurópanov nielen v tomto priestore žiť, ale aj vytvárať spolu hodnoty, hľadať partnerstvá. Premieta sa to aj do tej praktickej práce na projekte: účasťou troch štátov, medzi ktoré sa možno zapojí aj štvrtý,“ povedal režisér Luther.
Útek do Budína je päťdielny televízny film. Hlavným motívom sú osudy ľúbostného vzťahu medzi Slovákom Tomášom a Češkou Annou.
Mladý suverén Tomáš Barány, z bohatej rodiny terchovského statkára, príde do Prahy študovať právo, švihák s príjemnými spôsobmi. Keďže sa tu vie dobre pohybovať, rýchlo sa dostane do kruhov podnikateľskej smotánky. A zoznámi sa s mladučkou Janou, z meštianskej rodiny Myslbekovcov.
Už nikdy historický film
Tomášovho otca, statkára Štefana Barányho, bude hrať Bolek Polívka. “Prišli, že mám hrať krachujúceho statkára, tak som im povedal, že to ste prišli dobre, o tom niečo viem,“ povedal s úsmevom valašský kráľ. Bude hovoriť po slovensky, hoci má pomaďarčené meno a pôvod slovensko-maďarsko-moravsko-nemecký.
“Pre mňa Bolek spĺňal predstavu Stredoeurópana - trochu bohéma, trochu človeka liberálneho ducha, ale pevných morálnych zásad, ktorý má problém so zmenenou morálkou, zmenenými podmienkami,“ vysvetľuje Luther. Preto Bolek Polívka. Čo hovorí valašský kráľ na túto slovensko-stredoeurópsku story? “Je to film o sladkej horkosti života.“
Janu hrá populárna mladá česká herečka Lenka Vlasáková z pražského Divadla Rokoko, ktorú slovenskí diváci poznajú z nového českého filmu Paralelní světy, Tomáša Ondřej Sokol. Vo vedľajších úlohách: Irena Konvalinková, filmová matka Jany, ale aj Matej Landl, Andy Hryc, ďalej Bronislav Poloczek a maďarská herečka Dorka Gryllusová.
Luther priznáva, že to pravdepodobne bude jeho posledný historický film. “Také ťažké nakrúcanie som ešte nezažil. Zmeny, ktoré nastali, dobovému filmu neprospievajú. Úprava reálií je taká drahá, že niekedy je lepšie postaviť novú scénu,“ hovorí Luther. Aj tak verí, že “film bude veľmi temperamentný, šťavnatý a veľmi pútavý.“
Na filme koprodukčne spolupracuje Slovenská televízia, Česká televízia, Ars média Bratislava a Focus film Budapešť. Deviatimi miliónmi ho podporilo Ministerstvo kultúry SR. Nakrúcať sa začalo v novembri minulého roku, scenár je pripravený už niekoľko rokov. Okrem televíznej verzie tvorcovia pripravia aj kinoverziu, ktorá by sa do slovenských kín mala dostať budúci rok.
Po Košičanoch v Maďarsku Taliani
Po neúspešnej akvizícii VSŽ kúpili skrachované huty DAM Cogne Acciai Speciali
4. Apríl 2001
Cash & Limes, správcovská spoločnosť miškoveckého hutného kombinátu DAM, ktorý bol od marca 2000 v konkurze, podpísala v pondelok s talianskou firmou Cogne Acciai Speciali (CAS) so sídlom v Aoste, kúpnu zmluvu na rozhodujúci majetok tejto oceliarenskej fabriky. Taliani zvíťazili vo verejnej súťaži cenovou ponukou 4,350 mld. HUF. Ponúkli investície do rozvoja za 5 mld. HUF v priebehu piatich rokov, prevzatie 1 650 zamestnancov, ako i záväzkov za znečistenie životného prostredia. Tie sa podľa rôznych odhadov pohybujú v rozsahu od 4 do 8 mld. forintov. Spoločnosť CAS je známa výrobou špeciálnej kyselinovzdornej ocele najmä pre automobilový priemysel a touto produkciou sa chce zaoberať aj v Miškovci. Ako však upozorňuje maďarská tlač, z peňazí za predaj neuvidia veritelia, ktorým fabrika dlhuje okolo 8 mld. HUF, nič. Na ne má totiž prednostné právo banka CIB a ďalšie spoločnosti, ktoré sa podieľali na ročnej prevádzke DAM-u počas konkurzu.
Ako je známe, huty boli viac ako dva roky vo vlastníctve VSŽ, a. s., Košice. Košická spoločnosť v nich získala v roku 1998 za symbolický dolár 77-percentný podiel. Zaviazala sa postupne znižovať zamestnanosť a udržať ich produkciu do roku 2008. Kríza vo fabrike vyvrcholila na prelome rokov 1999 – 2000 a ani po viacnásobných pokusoch sa ju nepodarilo zvrátiť. VSŽ vložili do fabriky okolo 800 mil. Sk a ako vyplýva z privatizačnej zmluvy, budú musieť ešte zaplatiť privatizačnému fondu (ÁPV) pokutu za nedodržanie termínu zvýšenia základného imania, zmluvnú pokutu 200-tisíc USD za porušenie privatizačnej zmluvy a odškodné vo výške asi 900-tisíc USD.
Do DAM-u, ktorý sa od roku 1990 ocitol už tretíkrát v konkurze, vložil štát niekoľko desiatok miliárd forintov. V rokoch 1994 až 1997 vlády premiérov Borossa a Horna minuli v hutách 30 mld. HUF. Posledná vláda Viktora Orbána uskutočnila zvýšenie ich základného imania o 4,5 mld. HUF. Tieto opatrenia však nepriniesli želaný efekt. Dve tretiny financií sa použili na úhrady dlhov, krytie strát a na udržanie obrovskej prezamestnanosti, ktorá na začiatku 90. rokov predstavovala 17-tisíc pracovníkov. Zvyšok prostriedkov sa investoval do obnovy technológie.
Ako píše hospodársky týždenník Heti Világ Gazdaság, v Miškovci je verejným tajomstvom, že spolu s Talianmi sa uchádzal o huty József Szalai, niekdajší vrcholný manažér DAM-u. Ten sa v roku 1991 za špekulatívnych okolností, ktoré prešetrovala aj polícia, dostal k vlastníctvu jednej z finálnych prevádzok fabriky, dcérskej spoločnosti Csavar és Húzottáru (CH). Na rozdiel od pomalej agónie DAM-u táto firma prosperovala. Jej základný majetok vzrástol viac než trojnásobne a pri ročných tržbách za 3 – 4 mld. HUF dosahovala zisk okolo 100 mil. HUF. Na tieto výkony spotrebovala 25- až 30-tisíc ton základnej suroviny od DAM-u, a preto mala výrazný záujem o udržanie jeho produkcie. Ukázalo sa to počas krízy a prerušenia výroby na prelome rokov 1999 – 2000. VSŽ sa v tom čase už pripravovali vycúvať z maďarskej akvizície a financovanie chodu fabriky prevzalo konzorcium firiem pod taktovkou CH a výrobcu automobilov Rába. Prišiel však konkurz, ale CH znova zorganizovala záchrannú akciu v podobe predkupnej garancie pre banku CIB, ktorá poskytla 2 mld. HUF na prevádzku počas konkurzu.
Podľa denníka Népszabadság je kúpa huty pre Talianov dobrým obchodom. Má pomerne moderné zariadenie, na ktorom plánujú po doinvestovaní produkovať ťažiskové objemy špeciálnej ocele. Fabriku by mala prevádzkovať nová spoločnosť založená firmami CH a CAS a jej vedením by mal byť poverený J. Szalai.
Gazprom pokračuje v dobývaní maďarského chemického priemyslu
4. Apríl 2001
Expanzia ruských a rakúskych firiem v réžii Gazpromu, ktoré ovládli fabriku Borsodchem (BC), pokračuje smerom na ďalšiu chemičku – Tiszai Vegyi Kombinát (TVK). Záujem o spojenie oboch fabrík, ktoré boli budované spoločne v rámci RVHP a sú navzájom surovinovo závislé, tlmočil Sergej Zenkin, predstaviteľ sibírskeho petrokombinátu Sibur. Ten je v majoritnom vlastníctve Gazpromu a spolu s moskovskou bankou MDM a rakúskymi firmami CE Gas & Oil a Viena Capital Partners (VCP) vlastní viac než polovicu majetku BC a ovláda jej orgány. K tomuto postaveniu sa dopracoval začiatkom roka za podozrivých okolností sprevádzaných údajnými porušeniami zákonov, ktoré vyšetrujú maďarské orgány. Napriek tomu, ako i napriek ubezpečeniam analytikov, že k podobnému ovládnutiu ako v prípade BC nemôže v TVK dôjsť, silnejú pred nadchádzajúcim valným zhromaždením (VZ) spoločnosti obavy. Tie plynú najmä z toho, že BC je vlastníkom 15 % akcií TVK, že vyše 8 % akcií nemá presne identifikovaného vlastníka a že Sibur údajne ešte má opcie na ďalší štvrtinový podiel akcií. Okrem toho má v TVK sprostredkovaný vplyv na 13,5 % akcií vo vlastníctve firmy Milford Holding založenej Gazpromom. Ďalšie podiely vlastní banka ÁEB pod ruským vedením a rakúske firmy VCP a CE Gas & Oil. Možným zdrojom akcií pre Sibur je i banka CIB, ktorá pre túto ruskú spoločnosť už kupovala akcie BC.
Protihráčom týchto akcionárskych skupín je MOL, ktorý si ešte vlani posilnil svoju pozíciu v TVK. Získal 32,9 % akcií a predkupné právo na ďalších 14,3 %. Nedávno však presunul necelých 10 % akcií investorskej spoločnosti patriacej do skupiny Deutsche Bank, s ktorou sa dohodol na poldruharočných dispozičných právach na tento balík. Analytici tento krok zhodnotili ako posilnenie pozícií pred VZ a spôsob, ako získať prostriedky na splatenie opcie z banky CIB.
Rusi pri ovládnutí BC potvrdili, že si fabriku vybrali ako sľubného partnera s dostatočnými kapacitami na produkciu chemických výrobkov s vysokou pridanou hodnotou pre európsky trh. BC však závisí od základnej suroviny, etylénu od TVK. Spoločnosť ju dosiaľ dostávala za výhodnejších podmienok, čím šetrila ročne asi 900 mil. HUF. Po zmene orgánov zmluva zakotvujúca tieto výhody stratila platnosť a nová zatiaľ nebola podpísaná. Obe fabriky sú navzájom závislé a bolo by správne, keby sa ich dlhodobý rozvoj riešil spoločne, tvrdí S. Zenkin. Podľa neho sú obavy z vylúčenia MOL-u z tohto procesu zbytočné, keďže spojenie TVK s BC nie je možné bez jeho súhlasu. Analytici považujú záujem Siburu o kúpu akcií TVK od MOL-u za dobre načasovaný ťah v situácii, keď sa MOL uchádza o vstup do gdanskej rafinérie RG a chýbajú mu financie. Napriek napätiu medzi spoločnosťami reprezentujúcimi ruské záujmy a MOL-om odborníci vylučujú ostrejší súboj. Sibur nemá podľa nich záujem zamiešať sa do vlastníckeho zápasu v TVK. MOL získava väčšinu ropy od ruských firiem a 70 % plynu od Gazpromu. Ten zasa 8 % svojho exportu umiestňuje v Maďarsku.
Vráti sa expremiér Horn do politiky?
3. Apríl 2001
Dvaja lídri maďarských socialistov, bývalý premiér Gyula Horn a terajší predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács, cestujú po Európe, aby ako opoziční politici lobovali za čím skoršie prijatie Maďarska do Európskej únie (EÚ). Kým Horn rokoval nedávno v Berlíne s kancelárom Gerhardom Schröderom, Kovács navštívil sociálnych demokratov vo Fínsku a Švédsku. Tieto rokovania majú dvojaký cieľ. Socialisti považujú európsku integráciu za prvoradý záujem krajiny, ale chcú ukázať voličom, že v porovnaní s najväčšou vládnou stranou Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana socialisti majú podstatne väčšie medzinárodné uznanie. Socialisti pevne veria, že vyhrajú parlamentné voľby v roku 2002, a takto si pripravujú pre svoju vládu zázemie v zahraničných vzťahoch.
Kým Horn rokoval v Berlíne, Kovács v Helsinkách a Štokholme, vedúci socialistickí politici si vynútili rozhodnutie kompetentných straníckych orgánov, teda ústredného výboru a parlamentnej frakcie, zmeniť termín kongresu strany, ktorý sa mal konať o rok. Vyslovili presvedčenie, že je predpoklad na predčasné voľby, a tak by mali socialisti na svojom kongrese rozhodnúť o kandidátovi na post premiéra a o volebnom programe čím skôr. Kongres by mal byť začiatkom júna. V súvislosti s postom predsedu vlády sa objavili mená viacerých politikov: Kovács bol aj predtým jedným z možných kandidátov, takisto aj Miklós Németh, bývalý premiér v roku 1989, ktorý osem rokov pôsobil v Londýne ako podpredseda Európskej rozvojovej banky. Kovács sa stále jednoznačne nevyjadril, či by kandidoval, Németh, naopak, by sa rád stal premiérom. Členovia strany však podľa všetkého nesúhlasia s jednoznačným nominovaním Németha.
V poslednom čase sa stále viac hovorí o ďalšom kandidátovi - je ním Péter Medgyessy, bývalý minister financií za socialistov a podpredseda vlády, t.č. predseda Inter-Europa banky. Medgyessy je všeobecne obľúbený, terajšia maďarská pravica by mu mohla vyčítať iba to, že bol ministrom už aj za komunistu Jánosa Kádára. Takéto obvinenia však maďarskú verejnosť čoraz menej zaujímajú. Budapeštianski pozorovatelia však nevylučujú možnosť návratu Horna do aktívnej politiky. Horn po porážke socialistov vo voľbách roku 1998 sa vzdal všetkých straníckych funkcií, i keď zostal podpredsedom Socialistickej Internacionály. Experti predpokladajú, že socialisti sa na kongrese pravdepodobne nedohodnú na jednoznačnej kandidatúre Németha alebo Medgyessyho. Kovács by sa najradšej utiahol do funkcie ministra zahraničných vecí, a tak Horn môže byť politikom, ktorý zjednotí MSZP.
V nedávnom televíznom vystúpení sa Horn šikovne vyhol otázke, či by kandidoval na post premiéra, aby v budúcom volebnom období vytvoril vládu. Zdôraznil, že nie osobnosti sú rozhodujúce, ale program. Prezradil aj to, že počas rokovaní s kancelárom Schröderom odznel konkrétny termín vstupu Maďarska do EÚ - 1. január 2004. Horn zdôraznil, že zvolený socialistický kandidát na post predsedu vlády by mal vypracovať taký program, ktorý zladí všetky úsilia s týmto termínom.
Maďarsko krajinou nákupnej turistiky
3. Apríl 2001
Maďarská republika (MR) v skutočnosti nie je a nikdy nebola turistickou veľmocou, pretože viac ako štvrtina návštevníkov prichádza do krajiny iba za nákupmi. Napriek popredným miestam v celosvetovom rebríčku turisticky najúspešnejších krajín, ktorý sa zostavuje podľa počtu turistov za rok, to vyplýva z výskumu agentúry Gfk Hungária. Tá skúmala v uplynulých rokoch na vzorke 18-tisíc cudzincov tzv. nákupnú turistiku. Podľa výsledkov výskumu boli nákupy motívom príchodu každého štvrtého návštevníka, a to predovšetkým zo susedných štátov. Týka sa to napríklad až 97 % Ukrajincov, ktorý pravidelne každé 3 mesiace chodia do Maďarska nakupovať, pričom viac ako 80 % z nich sa tam zdrží deň alebo len niekoľko hodín. Podobné správanie charakterizuje aj obyvateľov Rumunska a krajín Juhoslávie. Z výskumu celkovo vyplynulo, že až 42 % zo všetkých turistov sa zdržalo v MR deň a menej. Rakúšania a Chorváti nakupovali najmä potraviny, Rumuni značkový priemyselný tovar a odevy. Len turisti zo vzdialenejších štátov investovali do tradičného cestovného ruchu, do nákupu služieb, gastronómie, dopravy a suvenírov. Podľa Gábora Michalkóa, z Výskumného ústavu geografického, existuje popri maďarských hraniciach 28 lokalít nákupnej turistiky. Koncentrujú sa okolo malých pohraničných obcí, v okolí väčších miest do 50 km od hraníc, pri komunikačných uzloch a popri blízkych, turisticky atraktívnych miestach. Najmä pohraničné obce a mestá charakterizuje fakt, že ich obchodná kapacita značne prevyšuje počet tamojších obyvateľov, rovnako i počet zmenární. V Szegede je ich napríklad 62 a v Kecskeméte 37. Záujem o nákupnú turistiku okolo hraníc s Rumunskom a Juhosláviou vplýva i na rozširovanie prevádzok veľkých obchodných sietí v týchto lokalitách, uvádza G. Michalkó. Ak sa od skutočných turistov odrátajú nákupní návštevníci, utečenci a cudzie pracovné sily, prestanú byť údaje o úspešnosti cestovného ruchu v MR také priaznivé, píše denník Népszabadság.
Kto má záujem na diskreditácii Maďarska?
02.04.2001
V súvislosti s inzerátom Amnesty International v slovinskej televízii o maďarskej policajnej brutalite v Budapešti opäť nevylučujú, že za protimaďarskou diskreditačnou kampaňou môžu stáť zahraničné tajné služby. Stále spôsobuje nemalé vlnobitie v maďarských médiách i politických kruhoch kampaň medzinárodnej organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International, ktorej “obeťou“ sa opäť stalo Maďarsko. Od začiatku marca vysielala jedna slovinská komerčná televízia šot, ktorý na fiktívnom maďarskom príklade odsudzoval policajnú brutalitu. Kompetentné orgány z Maďarska protestovali, slovinská odbočka ale aj londýnske ústredie Amnesty sa ospravedlnili, no Budapešť žiada satisfakciu vo forme protikampane, v rámci ktorej by organizácia prizanala, že klamala. Podobný prípad sa stal vlani v decembri, keď isté holandské noviny priniesli obrázok dieťaťa s rozbitými zubami, sťaby obete maďarského policajta. Kvôli týmto inzerátom v piatok odstúpilo celé vedenie maďarskej vetvy Amnesty International, zdôrazňujúc, že takáto kampaň je neférová, lebo sa zakladá na nie skutočných prípadoch. Práve opakujúce sa prípady diskreditácie Maďarska pred medzinárodnou verejnosťou podnietili jedného z vedúcich činiteľov tajných služieb, aby cez víkend vyhlásil, že môže ísť o dobre organizovanú akciu cudzích tajných služieb. Možno v tejto súvislosti pripomenúť, že odchod rómskych skupín do Štrasburgu dávajú do súvislosti s aktivitami ruskej tajnej služby – zatiaľ bez akéhokoľvek dôkazu.
Magyar Nemzet: Rozhodnutie Republikovej rady môže spôsobiť rozpad SMK
2. apríla
Rozpad Strany maďarskej koalície (SMK) môže byť výsledkom sobotňajšieho rozhodnutia Republikovej rady SMK, ktoré maďarských členov kabinetu SR na nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí vlády zaviazalo k podpore varianty rozdelenia SR na 12 vyšších územných celkov. Túto variantu predtým SMK predtým vždy ostro kritizovala, píše dnešný maďarský denník Magyar Nemzet. Svojím nečakaným a prekvapujúcim sobotňajším rozhodnutím, ktoré protirečí početným medzinárodným dokumentom, vyslovila Republiková rada SMK súhlas s takým plánom, ktorý maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku začleňuje do piatich žúp, pričom na dve časti má naďalej zostať rozdelený aj Žitný ostrov, uvádzajú konzervatívne budapeštianske noviny. Denník Népszabadság v súvislosti so spomenutým rozhodnutím uvádza, že väčšina delegátov akceptovala argumentáciu predsedu SMK Bélu Bugára, podľa ktorého na Slovensku v súčasnosti niet politickej vôle na vytvorenie župy s prevažnou väčšinou maďarského obyvateľstva. Podpredseda SMK Miklós Duray však pre tieto budapeštianske noviny zdôraznil, že rozhodnutie Republikovej rady SMK je v rozpore so samotným programom tejto politickej formácie. Niekoľko prívržencov M. Duraya požadovalo okamžité vystúpenie SMK z vládnej koalície, ale o tomto návrhu sa v sobotu nehlasovalo, uzatvára Népaszabadság.
Ak bude SMK vynechaná, hrozí vládna kríza
2. apríl 2001
Počas diskusie Republikovej rady SMK, ktorá v sobotu rokovala v Bratislave, padol návrh, aby sa rozhodovalo o zotrvaní SMK vo vládnej koalícii. K hlasovaniu nakoniec nedošlo, podľa našich informácií však jeden z poslancov SMK mieni takýto návrh predložiť na najbližšej republikovej rade. Tá by sa mala uskutočniť ešte pred rokovaním parlamentu o reforme verejnej správy. Po napätom celodennom rokovaní SMK v sobotu tesným rozdielom hlasov schválila, aby jej členovia vo vláde podporili variant 12 vyšších územných celkov. Žiadajú pritom koaličných partnerov, aby v rámci tohto variantu splnili ich tri podmienky. Za hlasovalo 38 členov republikovej rady, proti bolo 30 a piati sa zdržali. Schválené riešenie, ktoré presadzoval predseda strany Béla Bugár, o. i. nepodporili poslanci József Kvarda, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Duray, vicepremiér Pál Csáky. Spor vnútri SMK bol najmä o tom, do akej miery majú byť pri reforme verejnej správy a kreovaní VÚC zohľadnené záujmy maďarskej menšiny. Csáky, ktorý presadzoval alternatívu tzv. veľkej Nitry, po zasadnutí vyhlásil, že stanovisko rady rešpektuje, aj keď by si vedel predstaviť “lepšie rozhodnutie”. Spresnil, že lepším rozhodnutím by mohlo byť, keby SMK stanovila “iné, tvrdšie podmienky”, čo je však v tejto chvíli už bezpredmetné. Bugár v sobotu varoval koaličných partnerov, že ak pri prijímaní reformy verejnej správy v NR SR bude snaha vynechať SMK a presadiť príslušné zákony spolu s opozíciou, môže vzniknúť vládna kríza. Pripustil, že SMK potom bude rokovať o svojom ďalšom zotrvaní vo vládnej koalícii.
Potrebujeme na to zákon proti rasizmu?
Spomeňme si, ako sa začali na Slovensku v roku 1990 národnostné roztržky – spormi o tzv. jazykový zákon. Aspoň tak sa tomu hovorilo v slovenskom parlamente. Na ulici sa ale častejšie kričalo “Maďari za Dunaj!”. V Čechách žiadnych jedenásť percent Maďarov nežije. I tu sa však na uliciach a po krčmách z času na čas ozýva: “Cigáni do plynu!” Keď počujem, že tento problém má byť riešený zákonom, zriadením úradu, či nejako podobne, neverím svojim ušiam. Naozaj niektorí ľudia potrebujú zvláštny právny status len preto, že ich je málo a sú napríklad etnickou príslušnosťou iní než väčšina? Nepovažujú sa ich práva za prirodzené a ich ochrana za normálnu súčasť spoločenského života? Je potrebné prijímať zákony a zriaďovať špecializované inštitúcie na ochranu Rómov a Židov, aby sme vykynožili rasizmus? A keď sa tie zákony prijmú a inštitúcie zriadia, bude sa menšinám žiť lepšie? Naozaj liberálna a demokratická spoločnost zaručuje práva všetkým ľuďom a nemusí vytvárať špecifické normy pre ich etnicky, nábožensky, národne či kultúrne vymedzené skupiny. Zákon na ochranu niektorých ľudí, ktorých kľúčovým znakom je ich malý počet, mi však pripadá ako výzva k ostražitosti pred nebezpečnou väčšinou. Martin Luther King svojho času povedal: “Žiadny zákon síce neprinúti bieleho rasistu, aby ma mal rád, ale aspoň ho prinúti, aby ma nelynčoval.” Afirmatívne akcie v USA nevykynožili rasizmus, ale aspoň otvorili dvere vysokých škôl černochom. Jazykový zákon na Slovensku neodstránil protimaďarské averzie, ale zachoval právo tejto menšiny užívať svoj jazyk bez obmedzenia.
RACS so zodpovednosťou za protislovenské nápisy
Predbežne neznámy subjekt, akási Radikálna akčná skupina (RACS), sa v liste, ktorý v 28. marca dostali župné denníky Békés Megyei Hírlap a Békés Megyei Nap, Dom slovenskej kultúry a predsedníčka slovenskej samosprávy v Békéšskej Čabe, prihlásila k zodpovednosti za protislovenské nápisy vo viacerých lokalitách Békéšskej župy. „Nie sme fašisti. Pokúsili sme sa iba svojským spôsobom reagovať na udalosti na Slovensku. Nežiadame šibenicu pre Slovákov, ale pre nacistov žijúcich na Slovensku, ktorí rasistickými, protimaďarskými heslami postriekali maďarské inštitúcie v rôznych častiach Slovenska,” uvádza sa v krátkom liste. Na počítači napísaný text, ktorý vložili do obálky bez označenia odosielateľa a zverili pošte v Békéšskej Čabe, bude z viacerých aspektov predmetom skúmania expertov. Kriminalisti sa medzičasom v súvislosti s predmetnou kauzou obrátili so žiadosťou o pomoc na obyvateľstvo. Za informácie, ktoré by viedli k odhaleniu páchateľov odsúdeniahodného činu, vypísal vrchný veliteľ polície v Békéšskej Čabe odmenu vo výške 100.000 forintov.
Reakcie na hanlivé nápisy
Maďarská polícia pokračuje v intenzívnom pátraní po neznámych páchateľoch, ktorí nastriekali na Dom slovenskej kultúry (DSK) v Békéšskej Čabe protislovenské nápisy Slovenskí nacisti, Fašistickí Slováci a Obesiť slovenského nacistu. Obscénne, červené a modré nápisy sa objavili aj na stene neďalekého kvetinárstva, na múre oproti miestnej škole s vyučovacím jazykom slovenským, ba aj v Gyule, kde nežijú Slováci, ale príslušníci nemeckej a rumunskej menšiny.
Riaditeľka békéščabianskeho DSK Anna Ištvánová nás informovala o tom, že v uplynulých dňoch mnohí maďarskí občania osobne i telefonicky odsúdili verejnosti dobre známy vandalský čin a vyjadrili solidaritu predstaviteľom Slovákov na Dolnej zemi, kde k akcii podobného rozsahu ešte nikdy nedošlo.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) odsudzuje činy v Békéšskej Čabe a Gyule, ako aj podobné akcie voči maďarským pamiatkam a objektom na Slovensku, uviedol jej predseda Ján Fuzik. Súčasne vyjadril presvedčenie, že na Dolnej zemi ide o svojráznu odpoveď na nedávne udalosti v SR. “Neverím však, že by za týmito akciami stála organizovaná politická sila alebo subjekty z dvora niektorej politickej strany. Skôr to považujem za ojedinelú individuálnu iniciatívu. Predpokladám, že podobne tomu bolo aj na Slovensku,” konštatoval predseda CSS.
Slovenská menšinová samospráva mesta Békéšska Čaba, Čabianska organizácia Slovákov, miestne slovenské gymnázium, mestská samospráva a CSS vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom okrem iného konštatujú, že hanlivé nápisy na DSK odporujú duchu niekoľkostoročného pokojného spolunažívania Maďarov a Slovákov v tomto dolnozemskom župnom centre. Signatári zároveň vyjadrujú presvedčenie, že európsky zmýšľajúci ľudia s dobrou vôľou čo najrozhodnejšie odsudzujú takéto a podobné prejavy.
Ministerstvo zahraničných vecí MR vyzdvihuje, že takéto skutky nenarušia vo všetkých oblastiach sa prehlbujúce vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom a ich vyváženú atmosféru.
Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny János Báthory vyjadril názor, že tí, ktorí namaľovali hanlivé nápisy na DSK v Békéšskej Čabe, škodili aj záujmom maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. J. Báthory rozhodne odsúdil tieto provokácie a dodal, že protislovenské „grafity“ neospravedlňujú ani podobné nápisy na maďarských budovách na Slovensku. Nedôstojné a nespravodlivé útoky proti Slovákom žijúcim v Maďarsku podľa neho len sťažujú postavenie maďarskej menšiny na Slovensku.
Parlamentný ochranca menšinových práv Jenő Kaltenbach pripúšťa aj zodpovednosť verejných činiteľov i médií, tie by mali podľa ombudsmana ovplyvňovať verejnú atmosféru v tom smere, aby sa prípad podobný čabianskemu nemohol stať. „V krajine, v ktorej je terčom akéhokoľvek útoku menšinová inštitúcia, niečo nie je v poriadku” - zdôraznil J. Kaltenbach. Podľa neho je poľutovaniahodné, keď si dakto myslí, že kvôli udalostiam na Slovensku musí vystúpiť voči Slovákom žijúcim v Maďarsku.
Primátorom Békéšskej Čaby János Pap zdôraznil, že Slováci a Maďari v tomto meste sa dokážu o všetkom porozprávať, mesto je otvorené problémom dolnozemských Slovákov a zo spolunažívania príslušníkov oboch národností nemôže vyplývať takýto hanebný čin. „Pravdepodobne ide o provokáciu na vonkajší podnet”, konštatoval primátor a dodal: „Dúfam, že prípad negatívne neovplyvní vzťahy medzi Békéšskou Čabou a Slovenskom.”
V komuniké Samosprávy Békéšskej župy sa zdôrazňuje, že v Békéšskej Čabe si ľudia ani nepamätajú podobný čin, pretože je to čosi, čo je cudzie ich naturelu. Vedenie župnej samosprávy aj naďalej podporuje zriadenie Generálneho konzulátu SR v Békéšskej Čabe, pretože táto inštitúcia môže ďalej zlepšiť vzťahy medzi Békéšskou župou a Slovenskou republikou.
Békéščabiansky poslanec Národného zhromaždenia MR za vládny Zväz mladých demokratov - Maďarskú občiansku stranu (FIDESZ-MPP) László Végh: „Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa v posledných rokoch - medziiným aj vďaka békéščabianskym stretnutiam najvyšších štátnych predstaviteľov - vyvíjajú vo všetkých oblastiach čoraz pozitívnejšie. Prízemné, vulgárne písanie po múroch síce nenapomáha dobrej susedskej spolupráci, našťastie ju však už nedokáže pokaziť.”
Parlamentná frakcia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) zaslala riaditeľke DSK list, v ktorom rozhodne odsúdila protislovenské nápisy v Békéšskej Čabe. „Vážnosť prípadu nezmierňuje fakt, že ide o ojedinelý prejav. MSZP ako najväčšia opozičná strana vystúpi aj v budúcnosti najrozhodnejšie proti akýmkoľvek formám a prejavom vyvolávania nenávisti.” Maďarskí politici majú nenahraditeľnú úlohu v úsilí o jednoznačné potlačenie nenávistných prejavov, nacionalistických predsudkov a rasizmu, vyplýva z listu. V dokumente sa súčasne zdôrazňuje, že útok voči DSK je osobitne nevhodný, keďže činnosť tejto inštitúcie slúžila vždy slovensko-maďarskému porozumeniu a historickému zbližovaniu.
Podobné činy „cudzie maďarskej mentalite” odsúdila aj Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Jedinou vhodnou reakciou na „podozrivo podobné atrocity, ktoré sa vyskytujú v okolitých krajinách a ktoré dopadajú na tamojších Maďarov,” môže byť podľa MIÉP rozumná odpoveď.
Pobúrenie v súvislosti s provokáciou v Békéšskej Čabe vyjadril písomne aj Maďarský mierový zväz. Predseda organizácie prof. György Köteles zdôraznil, že pri organizovaní spoločných podujatí, dejiskom ktorých bol práve DSK, sa opakovane presvedčil o úprimnej snahe jeho vedenia i návštevníkov o zachovanie a obohatenie priateľstva medzi oboma národmi. „Čo najrozhodnejšie odsudzujeme provokáciu voči Vašej inštitúcii, ktorú hodnotíme ako ojedinelý prejav extrémne nacionalistických síl. Sme presvedčení, že vzťahy našich krajín a národov v civilizovanej Európe musia charakterizovať porozumenie, tolerancia a dôvera. Je našou spoločnou zodpovednosťou a úlohou pracovať na tom,” uvádza sa v stanovisku zväzu.
Slovenská polícia dospela k záveru, že prípady protimaďarských symbolov na budovách maďarských inštitúcií súvisia a skúma ich ako trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a nie ako priestupok proti spolunažívaniu a majetku.
Strana maďarskej koalície (SMK) odsudzuje prejavy netolerancie, vandalizmu a neznášanlivosti, ktoré sa prejavujú na Slovensku ale i v Maďarsku. Považuje ich za veľmi nebezpečné a neakceptovateľné.
Slovenská národná strana (SNS) rozhodne popiera, že by stála za útokmi proti maďarským školám, inštitúciám a pamätníkom. “SNS, jej členovia a priaznivci sú vlastenci. Vlastenectvo je pozitívny cit a nie je potrebné, aby sa vybíjalo v nenávisti voči niekomu inému,” povedala predsedníčka SNS Anna Malíková.
„My sa dištancujeme od všetkých podobných prejavov vulgárnosti a nekultúrnosti,” zdôraznil na margo protimaďarských poznámok a hanobenia inštitúcií na rôznych miestach našej materskej krajiny podpredseda Matice slovenskej (MS) Stanislav Bajaník. Vedenie MS chce iniciovať rokovanie s najvyššími predstaviteľmi Csemadok-u, aby spoločne apelovali na občiansku znášanlivosť. S. Bajaník sa dištancoval aj od ojedinelých jednotlivcov, ktorí posielali Maďarov na šibenicu, do Dunaja a žiadali zrušiť maďarské školy.
Mapa Slovenská Budapešť
Redakcia | Kontakt
ludove@luno.hu
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199