10. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače

Pred literárnym večierkom

Slovenská samospráva XII. obvodu hlavného mesta a Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku usporiadajú 19. apríla v Klube M. Jókaiho (Budapešť, Hollós u. 5) autorský literárny večierok. Prozaikov Ildiku Fúzikovú a Michala Hrivnáka, ako i básnika Imricha Fuhla predstaví ich kolegyňa od pera, výborná znalkyňa literatúry našej Slovače Mária Fazekašová. Ukážky z tvorby autorov prednesú Katarína Hollósyová a Karola Klauszová. Organizátori aj touto cestou pozývajú každého záujemcu na večierok, v rámci ktorého bude možnosť na výmenu názorov na súčasné dianie v literárnom živote Slovákov v Maďarsku.

Pred literárno-hudobným večierkom Chorvátov a Slovákov

Na knižnom veľtrhu v Budapešti

Celoštátna cudzojazyčná knižnica (OIK) v Budapešti vo svojej mnohostrannej činnosti sa systematicky venuje i národným a etnickým menšinám žijúcim v Maďarsku - zbiera informácie uverejnené v tlači o nich a čiastočne i pre ich účely, vytvára menšinovú databázu a monitoruje národnostné výskumy. Knižnica už po siedmy raz usporiada komplexnú viacnárodnostnú výstavu v rámci Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu. Samostatný multikultúrny stánok OIK (P 33), metodického a koordinačného strediska národnostných knižníc v Maďarsku, môžu záujemci navštíviť v dňoch 26. až 29. apríla v impozantnej Kongresovej hale Budapešť.

Expozícia knižnice bude zameraná v prvom rade na národnostnú knižnú kultúru, nebudú však chýbať ani menšinové časopisy a zvukové nosiče. OIK chce upriamiť pozornosť širokej verejnosti najmä na sieť menšinových knižníc, ako aj ďalších kultúrnych a školských inštitúcií a na otázky spojené s vydávaním národnostných učebníc, resp. iných knižných a časopiseckých publikácií. Odborné rady na výstave budú nepretržite poskytovať národnostní referenti OIK, pričom väčšinu vystavených kníh, časopisov, audio- a videokaziet - medzi ktorými budú v peknom počte aj slovenské - si záujemci budú môcť zakúpiť alebo objednať priamo v dejisku výstavy.

Pre Chorvátov a Slovákov najdôležitejším tzv. sprievodným podujatím knižného festivalu bude spoločný literárno-hudobný večierok, ku ktorému dôjde 27. apríla (v piatok) o 13.30 hod. v Bartókovej sále Kongresovej haly Budapešť. V rámci slovenského programu referent Ministerstva školstva MR venujúci sa i literárnej kritike Štefan Kraslán vystúpi s úvodným referátom o slovenskej literatúre v Maďarsku. Interpreti Denisa Dérová a András Nagy potom prednesú verše Imricha Fuhla, Gregora Papučka, Alexandra Kormoša a Juraja Dolnozemského. Na podujatí vystúpia i Cvrčkovci z obce Mihálygerge a vokálnoinštrumentálna skupina Debnička z Budapešti.

Dunajská Streda - Kolárovo - Budapešť

Výstava v slovenskej škole

Aula Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti (ul. Lomb č. 1-7) v týchto týždňoch opäť slúži nielen potrebám školákov, pedagógov, resp. rodičov. V uplynulom mesiaci tu totiž otvorili spoločnú výstavu textilných hračiek žiačok Stredného odborného učilišťa z Dunajskej Stredy a emailových prác žiakov Súkromného stredného odborného učilišťa z Kolárova. O vystavené diela sa prejavuje primeraný záujem ako z radov odborníkov, tak i zo strany širšej verejnosti.

Mlynky - Tri samosprávy spolu

(aj o slov. nábož. živote)

Z iniciatívy starostu obce Mlynky (Pilisszentkereszt) Jozefa Havelku, predsedu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch (SSvM) Imricha Fuhla a miestneho katolíckeho farára Kálmána Ackermanna došlo nedávno k netradičnému stretnutiu, prvému svojho druhu v najnovšej histórii tejto našej podpilíšskej obce. V miestnom Slovenskom dome sa totiž konalo spoločné zasadnutie samosprávnych zborov a farskej pastoračnej rady (ktorú z istého hľadiska tiež môžeme pokladať za samosprávu). Mimoriadne podujatie, na programe ktorého bola i národnostná problematika, poctili svojou prítomnosťou aj podpredsedníčka Samosprávy Peštianskej župy Erzsébet Grószová-Kruppová a biskup Dr. Miklós Beer.

Po pozdravných slovách vedúcich hostiteľských kolektívov J. Havelka informoval o okruhu a spôsoboch financovania zo zákonov vyplývajúcich a tzv. nepovinných úloh obecnej samosprávy. Notárka obce Klára Šebešiová-Sláviková potom objasnila koncom uplynulého roka značne pozmenené právne predpisy vzťahujúce sa na udržiavanie cintorínov. Treba poznamenať, že mlynský “cinter” je v cirkevnom vlastníctve, pričom dom smútku nachádzajúci sa na jeho území v roku 1969 dala postaviť vtedajšia obecná rada a tak v súčasnosti tento objekt vlastní samospráva. Notárka a starosta sformulovali návrh, aby sa poslanecký zbor zriekol vlastníckych práv a odovzdal dom smútku katolíckej cirkvi. Členovia farskej rady, pochopiteľne, sa snažili získať nielen objekt, ale i garancie alebo aspoň prísľub na to, že jeho obnovu a ďalšie prevádzkovanie bude ako morálne, tak i finančne napomáhať obecná samospráva, ktorá - podobne ako cirkevníci - tiež zápasí s nedostatkom prostriedkov. Po čulej diskusii, snáď aj vďaka podpornému stanovisku pána biskupa, návrh bol napokon prijatý s tým, že jednotlivé zbory ho ešte musia schváliť na svojich riadnych zasadnutiach.

V záverečnej časti stretnutia predseda SSvM ponúkol pomoc pri prehĺbení slovenskosti duchovného života Mlynčanov. Zbor slovenských poslancov v rámci svojich skromných možností mieni podporovať takpovediac všetko, čo môže oživiť slovenčinu v mlynskom kostole a v kruhu miestnych veriacich. I. Fuhl v tejto súvislosti poznamenal, že “nemôžeme sa uspokojiť s tým, že na tzv. slovenských svätých omšiach sa dovoľuje spievať po slovensky, veď praktizovanie viery v materinskom jazyku by malo byť samozrejmosťou, najmä keď napriek dlhým desaťročiam opačnej praxe ešte jestvujú úplne oprávnené nároky na plnohodnotný slovenský náboženský život”. Veľa slov padlo o. i. o potrebe pravidelného pozývania tzv. hosťujúceho slovenského kňaza, ale aj o “vkrádaní slovenčiny do náboženskej výučby” či o usporiadaní pútnických zájazdov do našej materskej krajiny. Mlynský zbor slovenských poslancov pritom mieni pokračovať v zachraňovaní starých náhrobných kameňov, ktoré inicioval a čiastočne i uskutočnil krátko po svojom založení.

DSK v Békéšskej Čabe

Staré piesne na citare

Život pokračuje ďalej, steny békéščabianskeho Domu slovenskej kultúry (DSK) sa zasa skvejú čistotou. Vo vstupnej hale sa schádza obecenstvo, aby si vypočulo koncert citarových orchestrov. Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) pod titulom Staré piesne na citare zorganizovala priateľské stretnutie, ktorého domácim gazdom boli členovia miestneho speváckeho zboru Boleráz. Prišli hostia z Čabasabadi, Čorvášu, Békéšu a trio Ildiky Očovskej.

- Dnešným stretnutím si pripomíname 120. výročie narodenia svetoznámeho hudobného skladateľa Bélu Bartóka, - povedala po pozdravných slovách organizátorka stretnutia Alžbeta Ančinová. - Vzdávame hold umelcovi, ktorý bol známym zberateľom aj slovenskej ľudovej piesne.

Obecenstvu sa ako prvý predstavil 9-členný citarový súbor z Čabasabadi a jeho talentovaná sólistka-speváčka, osemročná Katka Kešjárová. Veľkého potlesku sa dostalo aj triu I. Očovskej, ktorá na citare doprevádzala speváčky Annamáriu Katonovú a Evelinu Kováčovú. Páčili sa slovenské piesne v prednese čorvášskych citaristov a sólistky Flóry Žilinskej, po ktorých sa predstavil aj maďarský citarový súbor z Békéšu. Najväčšieho uznania sa však dostalo súboru ČOS Boleráz, ktorý po prednesení hymnickej piesne Daj Boh šťastia... spieval a hral slovenské, nemecké, srbské, cigánske a maďarské ľudové piesne z Békéšskej župy. Koncert sa skončil priateľským posedením účastníkov, pre ktorých organizátori pripravili voňavé chlebíčky s domácou čabianskou masťou.

Z čistých studničiek našich Slovákov

Verejná nahrávka Slovenského rozhlasu v Pálháze

Stanica Slovenského rozhlasu (SRo) Rádio Devín koncom marca odvysielala prvú časť relácie Čisté studničky, verejná nahrávka ktorej sa konala v kultúrnom stredisku obce Pálháza (Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa). O tejto stanici treba vedieť, že vysiela nepretržite 24 hodín denne a že jej programová ponuka je charakterizovaná ako program pre "náročného“ poslucháča, čiže ide o výberový program. Zastúpené sú najmä žánre literárnej a dramatickej tvorby a kultúrna publicistika. Na tomto okruhu nachádzajú svoje stále miesto aj špeciálne vzdelávacie relácie (vysielanie pre školy, vysielanie pre pedagógov a jazykové kurzy pre deti a dospelých). Program Rádia Devín je šírený v pásme VKV, dokonca aj satelitom INTELSAT 707, takže jeho prostredníctvom vysielanie Rádia Devín možno počúvať na území celej Európy.

Rozhlasový štáb na čele so scenáristom a režisérom spomínaného literárno-hudobného programu Pavlom Hudíkom a zodpovedným redaktorom Literárnej redakcie SRo Vladimírom Dobríkom z javiska (čiastočne i hľadiska) iba nedávno krásne obnoveného a zároveň rozšíreného pálházskeho stánku kultúry vytvoril akési “živé štúdio”. Všestranný redaktor V. Dobrík popri šikovnom zvládnutí úlohy moderátora programu, takisto ako recitátor Ján Valentík, sa predstavil i ako skvelý ľudový spevák. Celý program sprevádzali majstrovské vstupy Orchestra ľudových nástrojov Rádia Bratislava vedeného Miroslavom Dudíkom, ako aj interpretácie ukážok z diel našich autorov - Juraja Dolnozemského, Pavla Samuela, Alexandra Kormoša, Márie Fazekašovej, Gregora Papučka, Michala Hrivnáka a Imricha Fuhla. O starostiach a radostiach Slovákov z bližšieho okolia nakrátko referoval starosta obce Fizér a regionálny radca Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Novák, predsedníčka fizérskej slovenskej samosprávy Adriana Halkovičová a riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) Júlia Kucziková. Veľmi zaujímavé boli pritom i výpovede slovenského redaktora Maďarského rozhlasu Mikuláša Hubayho a bývalého župného inšpektora slovenčiny, miestneho historika a zberateľa ľudových piesní Rezsőa Petika. Slová pozvaných hostí plasticky dotváral detský spevácky zbor novomestskej školy pod vedením Judity Lakatošovej a členovia pávích krúžkov okolitých slovenských obcí. S básnikmi a činiteľmi nášho kultúrneho a verejného života G. Papučkom a I. Fuhlom sa v záverečnej časti verejnej nahrávky porozprával výborný znalec a “patrón” dolnozemskej slovenskej literatúry Peter Andruška.

Termíny vysielania "našich" Čistých studničiek:

1. časť bola 25. marca o 22.15 a jej repr. 26. 03. o 10.30.

Druhá časť bude odvysielaná 22. apríla 2001 o 22.15 a jej repríza 23. apríla 2001 o 10.30. Vysielanie je na stanici SLOVENSKO 1 (VKV 96,60)

Na slovíčko s V. Dobríkom

Zodpovedného redaktora pálházskej relácie “Čisté studničky“ Vladimíra Dobríka sme požiadali o priblíženie série verejných nahrávok SRo a položili sme mu otázku, prečo si vybrali práve Zemplín, veď v Maďarsku žijú Slováci aj v iných oblastiach?

- Od roku 1998 realizujeme sériu nahrávok, ktorému sme dali názov “Čisté studničky“. Sú to návraty do rodných krajov spisovateľských osobností, ktoré sa vyznávajú z lásky k svojmu rodnému kraju, ako ho majú rady a v čom ich rodný kraj inšpiruje. Uvažovali sme, že takéto literárne návraty by sme zmapovali v slovenských komunitách v zahraničí. Pred dvoma rokmi sme boli medzi Slovákmi v Poľsku, v Čechách, potom vo Vojvodine a teraz sme tu, u vás. Keď to pôjde tak dobre, plánujeme ísť medzi Slovákov do Rumunska, Nemecka, Francúzska a napokon do Kanady a Spojených štátov amerických.

Prišli sme sem medzi Slovákov do Maďarska, a sme nesmierne radi, lebo si plne uvedomujeme, aký to má význam jednak počuť ich slovo, jednak počuť ako tu žijú, ako sa tu tvorí a vytvára slovenské prostredie, v čom má problémy a v čom mu pomáha slovenská strana. Zdôraznil by som, že naša relácia je prísne apolitická, je literárna, je ľudská. Ide nám o Slovákov, o Slovensko a o slovenský svet. V tom je podstata mapovania týchto našich verejných nahrávok.

Ako redaktor slovenského rozhlasu som mal možnosť nahrávať v rôznych kútoch Maďarska - v Budapešti, Békéšskej Čabe a v Salgótarjáne. Mal som taký pocit, že existujú lokality v tom slovenskom svete - ako napríklad v Juhoslávii aj v Amerike -, kde sa sústreďuje veľká pozornosť na určitú komunitu. Chceli sme ísť do takého kraja, ktorý nie je tak celkom známy, aby sme videli, ako sa žije tam.

Môj prvý dojem z vášho kraja je veľmi pozitívny a som veľmi rád, že moje pocity a ľudia, ktorí mi poradili, aby sme sem prišli, ma nesklamali. Máte tu v Pálháze prekrásny kultúrny dom. Najviac ma dojali slová starostu obce Fizér Imricha Nováka. Nie to, čo povedal, ale ako to povedal. Síce rozprával nespisovne, veď sa po slovensky neučil, to čo vie, naučil sa od svojej starej mamy. To sa mi veľmi páčilo.

Náš program “Čisté studničky“ je, ako som spomenul, verejnou nahrávkou, s ktorou chceme priblížiť slovenskému poslucháčovi, ako sa tu žije, ako si tu pestujete tradície, jazyk, kultúru, literárny život. Priniesli sme so sebou orchester a nie hocijaký. Dá sa povedať, že tento orchester v dramaturgii i v dramatickom a speváckom zábere – v upravovaní ľudových piesní, nemá vo svete páru. Je to 15-členný orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, ktorý vedie jeden “veľký“ primáš, koncertný majster Miroslav Dudík. Medzi našimi hosťami budú Júlia Kucziková, ktorá nám porozpráva o tunajšej základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským, Rudolf Petik nám porozpráva o svojej zberateľskej činnosti ľudových piesní. Žiaci slovenskej školy spolu s tunajšími pávími krúžkami nám zaspievajú. Keďže naša relácia je literárna, na nahrávku sme pozvali Gregora Papučka a Imricha Fuhla, aby nám a našim slovenským poslucháčom priblížili literárnu tvorbu Slovákov v Maďarsku.

Ešte raz by som zdôraznil, nie sme tu preto, aby sme konfrontovali. Našim cieľom je, aby sme ľuďom na Slovensku doniesli kus atmosféry odtiaľto, aby ľudia vedeli nielen to, ako žije maďarská menšina na Slovensku, ale aj ako žije slovenská menšina v Maďarsku. Myslím po stránke kultúrnej, literárnej a tvorivej. A práve o to nám ide.

Nad novým vydaním knižky A. Pechánya

“A magyarországi Tótok”

S menom Adolfa Pechánya som sa prvýkrát stretol počas svojich vysokoškolských štúdii slovenčiny, na prednáškach metodiky. V rámci dejín slovenského školstva v Maďarsku sme mali preštudovať knihu Lóránta Tilkovszkého K dejinám Slovákov v Maďarsku (Budapešť, 1989). Z tejto knihy som sa dozvedel, že A. Pechány (1859-1942) už pred prvou svetovou vojnou pracoval v Budapešti, od r.1908 ako slovenský referent tlačového oddelenia vlády, pričom od r. 1921 pri ministerstva vnútra zastával funkciu (v doslovnom preklade) “maďarského kráľovského komisára pre veci Tótov”. Navštevoval slovenské obce s cieľom získavať informácie o tom, ako sa realizujú maďarizačné nariadenia v kruhu slovenskej pospolitosti, a to v prvom rade v oblasti školstva. Svoje hlásenia pravidelne posielal na národnostné oddelenie predsedníctva vlády.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha A. Pechánya A magyarországi Tótok (Slováci - resp. Tóti - v Maďarsku), ktorá uzrela svetlo sveta minulý rok, 87 rokov po prvom vydaní, vo vydavateľstve Felsőmagyarországi Minerva. Kniha pozostáva z predslovu, 18 kapitol, životopisu A. Pechánya a doslovu, autorom ktorého je Csaba Gy. Kiss. Zo životopisu sa o. i. dozvieme, že A. Pechány sa narodil v Ilave roku 1859. Pôvodom bol teda Slovák a tak nie je prekvapujúce, že takpovediac zvnútra poznal národ, s ktorým sa (síce diskutabilným spôsobom, ale predsa) zaoberal celý svoj život. Vo svojej práci nakreslil etnografický obraz “o maďarských krajanoch, zhovárajúcich sa po tótsky”. Bol presvedčený o tom, že “touto prácou doplní prázdne miesta tejto problematiky”. Ale čo znamená výraz “maďarskí krajania zhovárajúci sa po tótsky”? Pre A. Pechánya maďarský národ znamená nie etnicky, ale politicky jednotný národ. Preto aj rozlíšil tzv. národuverný tótsky národ (vraj oni boli vo väčšine) od panslávov.

Csaba Gy. Kiss nás upozorňuje na veľmi dôležitú okolnosť v súvislosti s pomenovaním “Tóti” a nie Slováci v nadpise terajšieho vydania knihy. A. Pechány sa totiž zaoberal len “maďarskými” krajanmi zhovárajúcimi sa po slovensky, žijúcimi na Hornom Uhorsku. Teda s ostatnými Slovanmi, žijúcimi v Uhorsku, neskôr v Maďarsku, ktorých tiež nazývali Tótmi, nie. Avšak nerozlišoval ich!

Vo svojej knihe Pechány sa zaoberá aj úlohou Tótov (čiže Slovákov) v uhorských dejinách. Vyzdvihuje, že Uhorsko nikdy nebolo etnicky jednotnou krajinou, veď odjakživa tu žili spolu s Maďarmi aj Slováci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, atď... Dejiny týchto národov sú teda spoločné, na čo by sa nikdy nemalo zabúdať. Napriek tomu podľa A. Pechánya v minulom storočí boli takí slovenskí spisovatelia, ktorí chceli dokázať, že Horné Uhorsko už v dobe Matúša Čáka bolo samostatnou krajinou, a M. Čák bol slovenský národný hrdina. “No keby to bola pravda,” hovorí Pechány, “vtedy by neboli žiadne slovenské národné akcie.” Autor knihy zdôrazňuje, že keď krajinu ohrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, jej obyvatelia jednotne bojovali za svoju vlasť. Hlavne po tureckých vojnách a po revolúcii veľa hornouhorských poddaných dostalo šľachtickú listinu.

Po tureckej nadvláde sa Slováci vo väčšom počte dostali na územie dnešného Maďarska. A. Pechány o tom píše v 12. kapitole: “Dolná zem po vyhnaní Turkov bola vyľudnená, preto zemepáni sem priviedli sedliakov aj z Horného Uhorska. Samozrejme s radosťou prišli, lebo dostali aj prácu a aj pôda bola oveľa lepšia, ako v Hornom Uhorsku.” Pozrime sa, ako charakterizoval A. Pechány dolnozemských Slovákov: “Dolnozemskí Tóti vedia, že nikto im neublíži kvôli používaniu materinského jazyka. (…) Zaoberajú sa obrábaním pôdy (…) Prispôsobujú sa Maďarom aj ľudovým krojom a zvykmi. Už len najstarší nevedia po maďarsky, ale medzi sebou sa zhovárajú po tótsky.“

Podľa Csabu Gy. Kissa znovuvydanie tejto knihy odôvodňuje to, že v maďarskom národe aj v súčasnosti ešte žije tá romantická stereotypia o Slovákoch, ktorú vykreslili vo svojich dielach významní maďarskí spisovatelia, ako napr. M. Jókai a K. Mikszáth: “Dobrí Tóti” sú pracovití, usilovní sedliaci, ale sú medzi nimi aj drotári a olejkári a pekne spievajúce ženy. Tieto predstavy, ako aj názory A. Pechánya o Slovákoch sa každopádne oplatí konfrontovať s vlastnými skúsenosťami a vedomosťami. Predstavenú knihu by som aj z tohto dôvodu odporúčal každému, kto sa zaujíma o problematiku spolužitia našich národov.

Z pracovného programu Slovenského výskumného ústavu

Národopis

Kritické spracovanie slovenských národopisných článkov časopisu Etnographia z rokov 1922-48, zostavenie ich kritickej bibliografie a spracovanie na počítači, ďalej ich príprava na vydanie, teda pre širšiu verejnosť, ako i poskytnutie prameňov pre plánovanú sériu s titulom Dejiny a kultúra Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Hotové je repertórium slovenských materiálov osvetového časopisu Békési Élet. Postaráme sa o to, aby sa hotový zväzok v rozmnoženej forme dostal do župných knižníc (ich národnostných bázových knižníc), do archívov, do múzeí, s cieľom výchovným na slovakistické katedry a do stredných škôl.

Publikácia Ústne podanie detských hier Slovákov v Maďarsku. Tematika: Uspávanky a iné postupy dospelých pri výchove nemluvniat a malých detí, detské hry, párové a spoločenské hry, zábavy mladých - dievčat i mládencov (hádanky a pod.) Zbierka pochádza z domácich slovenských lokalít. Odporúčame ju ako doplnkovú učebnicu pre dospelých, pre odborné krúžky, ľudové súbory, pre vysokoškolskú mládež, pri osvojovaní slovenského jazyka a pri spoznávaní mentality národností.

Zbieranie výpovedí o životnom spôsobe Slovákov žijúcich v Maďarsku - národopisnou metódou, v prvom rade v slovenskom jazyku. Plánovaný región Békéšska, Čongrádska a Báčsko-Kiškunská župa. Činnosť plynulá, materiál sa zbiera na audiokazety a potom sa prepisuje.

Zdokumentujeme a spracujeme výsledky národopisného výskumu v Banke. Naším cieľom je vydanie publikácie menšieho rozsahu. Podľa možnosti mal by sa urobiť dodatočný doplnkový výskum v danej osade.

Uskutočníme predbežný národopisný výskum v Kestúci (Kesztölc, Komárňanská župa) a v osade Baňačka (Rudabányácska, Boršodská župa) s cieľom prípravy kolektívneho národopisného výskumu v roku 2001. Do práce zapojíme miestnych, resp. externých spolupracovníkov, znalcov daných lokalít.

Pokračujeme vo výskume ľudového odevu Slovákov v Maďarsku. V rámci programu pracuje v Malom Kereši (Kiskörös) vedecká pracovníčka Národopisného ústavu Maďarskej akadémie vied (MTA) Mária Flóriánová. Cieľom výskumu je monografické spracovanie svojrázneho, po roku 1880 vzniknutého ľudového odevu, ktorého niektoré prvky dodnes prežívajú. Do programu hodláme zapojiť aj dvoch slovenských odborníkov (spolupracovníka Národného národopisného múzea v Martine, resp. spolupracovníka Múzea slovenského ľudového odevu v Starej Ľubovni), ktorí by novou sociologickou metódou spracovali ľudový odev ďalších dvoch slovenských osád. Konečným cieľom výskumu je vydanie druhého zväzku Ľudový odev Slovákov v Maďarsku. (Prvý zväzok bol vydaný v r. 1989).

V júni roku 2002 hodláme vydať v maďarskom a slovenskom jazyku publikáciu Anny Divičanovej s titulom A magyarországi szlovák népi kultúra fejlődésének századai - Storočia vývoja ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku, ktorá by slúžila ako doplnková učebnica pre vyučovanie poznatkov o národe na vysokých a stredných školách. K tejto plánujeme v budúcnosti (v roku 2002) vydať aj antológiu folklóru Slovákov v Maďarsku.

Plánujeme odborné a hudobné spracovanie slovenských ľudových piesní pochádzajúcich z jazykových ostrovov Slovákov v Maďarsku. Zbierka obsahuje 750 záznamov ľudových piesní. S cieľom ich spracovania plánujeme podpísať zmluvu s Etnologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), resp. s Hudobným ústavom MTA.

Dejiny osvety, kultúrna antropológia, história

Materiály sarvašského interdisciplinárneho sympózia sú pripravené pre tlač. (Táto konferencia bola organizovaná r. 1997 pri príležitosti 275. výročia znovuzaloženia Sarvaša slovenskými osadníkmi.) Úlohou je vydanie publikácie.

Doplníme, pre tlač pripravíme, resp. vydáme dvojjazyčnú miestnohistorickú publikáciu Sarvašská čítanka. Zodpovedný redaktor Ján Chlebnický.

Spolu so samosprávou v Číve (Piliscsév) pre tlač pripravíme materiály dvojjazyčnej interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala roku 1999 pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia osady Slovákmi.

V Novohradskej župe (v Banke) zorganizujeme konzultáciu pre slovenských pedagógov s cieľom zostavenia dvojjazyčnej miestnohistorickej publikácie o novohradských slovenských osadách pre školské potreby.

Spolu s mestskou a miestnou slovenskou menšinovou samosprávou v Orosláni s cieľom zorganizovania interdisciplinárneho sympózia uskutočníme predbežný výskum osady, hodnotenie doteraz vydaných publikácií o Orosláni a 8. - 9. septembra 2001 usporiadame vedeckú konferenciu.

Do decembra 2001 sa chystáme vydať dvojjazyčnú dvojzväzkovú publikáciu Anny Divičanovej, ktorá má obsahovať jej štúdie publikované v slovenskom a maďarskom jazyku.

Začíname program výskumu histórie a kultúrnych dejín Slovákov v Maďarsku. Do výskumu hodláme zapojiť 10 externých spolupracovníkov.

Sociológia

Koncom roka 1999 bol započatý reprezentatívny sociologický výskum slovenskej rodiny v Maďarsku. Na základe údajov sčítania ľudu z roku 1990 sme vypracovali program výskumu (podiely rodín daných lokalít, žúp, resp, počet homogénnych a zmiešaných, slovensko-maďarských, mladších a starších rodín atď.). V Békéšskej župe bol výskum dokončený. Cieľom výskumu je analýza štruktúry slovenskej rodiny v Maďarsku, jej funkcia pestovania a odovzdávania tradícií, štúdium pomeru rodiny a moderných foriem života. Výskum sa uskutočňuje v spolupráci s košickým Spoločenskovedným ústavom SAV.

Do septembra 2001 bude hotová štúdia sumarizujúca výsledky výskumu slovenskej inteligencie v Maďarsku.

V súvislosti so sčítaním ľudu z r. 2001 plánujeme vypracovať projekt hodnotenia odpovedí obyvateľstva, ktoré sa týkajú ich slovenskej identity. Program hodláme uskutočniť v spolupráci s nasledujúcimi inštitúciami: Ústredný štatistický úrad a Ústav pre výskum menšín MTA.

V spolupráci s Ústavom pre výskum menšín MTA vypracujeme program “ochrany“ domácich slovenských osád.

Jazykoveda

Paralelne s výskumom slovenských nárečí Békéšskej župy realizujeme ďalší výskum v téme živého slovenského jazyka.

(Dokument, uverejnený v redakčne krátenej podobe,

schválilo Predsedníctvo CSS na svojom v poradí poslednom zasadnutí)