11. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače

Ján Fuzik: CSS znepokojujú správy o plánovanom zrušení inštitúcií pre zahraničných Slovákov

10. apríla

Prekvapenie a znepokojenie v súvislosti so zámerom Ministerstva kultúry SR zrušiť Dom zahraničných Slovákov (DZS) a funkciu i Sekretariát splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov vyjadrila v týchto dňoch Celoštátna slovenská samospráva (CSS) z Budapešti v liste adresovanom ministrovi kultúry SR Milanovi Kňažkovi. V texte, ktorý podpísal jej predseda Ján Fuzik, sa konštatuje, že spomínané informácie „stoja v ostrom protiklade so snažením prevažnej väčšiny slovenských krajanských spolkov vo svete, vrátane CSS v Maďarsku.” Odosielatelia pripomínajú druhé zasadnutie Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci z júla 2000, na ktorej sa aj minister kultúry SR vyslovil za zvyšovanie starostlivosti o krajanov, ako aj Ústavu SR, zakotvujúcu povinnosť podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí a ich vzťahy s materskou krajinou. Ján Fuzik podčiarkuje kvalitu vzťahov medzi CSS a DZS a dodáva: „Nechápeme, čo a prečo sa deje v tejto súvislosti na Slovensku. Preto Vás touto cestou prosíme, vážený pán minister, aby ste nás -ak sú v úvode uvádzané správy pravdivé- informovali o Vašich zámeroch a širšej koncepcii v súvislosti s Domom zahraničných Slovákov a Sekretariátom splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov”. CSS zaslala list aj riaditeľovi DZS a splnomocnencovi vlády SR pre zahraničných Slovákov Claudeovi Balážovi. Konštatuje v ňom, že spomínané úmysly zarazili pracovníkov CSS už aj preto, že pozitívny vývoj v starostlivosti o zahraničných Slovákov doteraz smeroval k iným výsledkom. Slovenské samosprávy aj slovenské občianske združenia v Maďarsku s uspokojením privítali zriadenie Sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a ich nádeje posilnila aj novelizácia ústavy SR, ako aj vyhlásenia politických činiteľov. Predsedníctvo CSS prerokuje v blízkej budúcnosti novovzniknutú situáciu. Môžem Vás však ubezpečiť o tom, pán riaditeľ a splnomocnenec vlády, že Slováci v Maďarsku považujú Dom zahraničných Slovákov za svoj užší domov na Slovensku, ktorý im poskytuje všestrannú pomoc a možnosť prezentácie vlastnej kultúry, uviedol v liste J. Fuzik. Súčasne vyjadril podporu činnosti Sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, pripravujúceho „tak dávno očakávané a urgované zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov”. „Dúfame, že Ministerstvo kultúry SR opäť zváži a prehodnotí svoje stanovisko a že doterajší sľubný proces, ktorý predstavuje úplne nové ciele a kvality v oblasti starostlivosti o krajanov, sa bude môcť nerušene rozvíjať a čoskoro úspešne, podľa našich predstáv dovŕšiť,” konštatuje sa v závere listu predsedu CSS. Návrh na zrušenie funkcie aj sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ako i na ukončenie činnosti DZS avizovalo Ministerstvo kultúry SR 27. marca. Zdôvodnilo to nízkou efektivitou použitia finančných zdrojov štátneho rozpočtu a ich nevhodným rozdelením, na čo poukázali výsledky hodnotenia doterajšej činnosti a hospodárenia DZS. „Finančné náklady DZS boli v uplynulom roku 17,7 milióna korún, z čoho sa však viac ako 10,5 milióna použilo na mzdy, nájomné, strážnu službu a nákup materiálu. Na podporu konkrétnych projektov tak zostalo v rozpočte DZS iba 7,8 milióna korún,” uviedlo MK SR vo svojom stanovisku. Navrhované zrušenie DZS považuje jeho riaditeľ Claude Baláž za eliminovanie všetkého pozitívneho, čo táto inštitúcia počas päťročnej činnosti vo vzťahu k občanom Slovenska žijúcim v zahraničí urobila. „Ide o účelovú interpretáciu argumentujúcu neefektívnosťou vynakladaných finančných prostriedkov, avšak DZS možno v tomto smere porovnať s ktoroukoľvek organizáciou v rezorte Ministerstva kultúry SR,” povedal. A dodal, že podľa jeho informácií bol už vydaný súhlas na výstavbu podkrovných bytov v tejto budove. Iné dôvody Baláž neuviedol, avšak zdôraznil, že by bol nerád, ak by sa vzťah k zahraničným Slovákom stal nástrojom určitej politickej skupiny či strany v blížiacom sa predvolebnom období. V roku 1995 zriadilo DZS Ministerstvo kultúry SR a tak v konečnom dôsledku môže byť aj jeho likvidátorom, nazdáva sa riaditeľ. V súvislosti so vzniknutou situáciu sa však chce obrátiť aj na prezidenta, ktorý už viackrát navštívil podujatia DZS organizované v Bratislave, ako aj v iných oblastiach Slovenska. Súčasný minister kultúry Milan Kňažko však podľa riaditeľa DZS zatiaľ ani jednu z týchto akcií nenavštívil.

O zrušení DZS

Ministerstvo kultúry SR predloží slovenskej vláde návrh na zrušenie Domu zahraničných Slovákov (DZS), ako i funkcie a sekretariátu vládneho splnomocnenca pre zahraničných Slovákov. Rozhodlo tak po zhodnotení doterajších aktivít, ktoré údajne poukázali na málo efektívne použitie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu a ich nevhodné zacielenie. V uplynulom roku DZS disponoval sumou takmer 17,7 milióna Sk, avšak na podporu konkrétnych projektov ostalo iba o čosi viac ako 7 mil. Sk. Ako o tom informoval generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR Andrej Zmeček, uvedený návrh predloží ministerstvo na medzirezortné pripomienkovanie v týchto dňoch. Podľa ministerstva cieľom zrušenia DZS, funkcie aj sekretariátu vládneho splnomocnenca je, aby sa ušetrené prostriedky štátneho rozpočtu v čo najväčšej miere efektívne využili na podporu konkrétnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Činnosť a zbierky DZS navrhuje MK SR delimitovať do správy Slovenského národného múzea a jednotlivé činnosti na príslušné ústredné orgány štátnej správy. DZS vznikol v roku 1995 ako príspevková organizácia MK SR. Jeho činnosťou malo byť predovšetkým udržiavanie stykov medzi Slovenskom a slovenskými komunitami v zahraničí, organizovanie a koordinovanie rôznych krajanských podujatí a výstav, vydávanie publikácií a mapovanie reálií a dejín zahraničných Slovákov.

x x x

Zrušenie bratislavského Domu zahraničných Slovákov (DZS) navrhované Ministerstvom kultúry SR (MK SR) považuje riaditeľ DZS Claude Baláž za eliminovanie všetkého pozitívneho, čo táto inštitúcia počas päťročnej činnosti vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí urobila. "Ide o účelovú interpretáciu argumentujúcu neefektívnosťou vynakladaných finančných prostriedkov, avšak DZS možno v tomto smere porovnať s ktoroukoľvek organizáciou v rezorte MK SR," konštatoval 8. apríla na stretnutí s novinármi. Informoval, že v súčasnosti žije vo svete asi 2,7 milióna ľudí hlásiacich sa ku slovenským koreňom a ich podporu a rozvoj vzťahov a kontaktov zakotvuje aj Ústava SR.

Prevádzkové dotácie na činnosť DZS vlani predstavovali 18,9 milióna Sk, návrh rozpočtu na činnosť 30 zamestnancov tohto roku je 17,4 milióna Sk. Nemalú položku - až tri milióny korún - tvoria náklady na nájomné budovy v centre mesta, pričom záujem o ňu označil riaditeľ ako jednu z možností rozhodnutia MK SR zrušiť DZS. Podľa jeho informácií totiž bol už vydaný súhlas na výstavbu podkrovných bytov v tejto budove. Iné dôvody C. Baláž neuviedol, avšak zdôraznil, že by bol nerád, ak by sa vzťah k zahraničným Slovákom stal nástrojom určitej politickej skupiny či strany v blížiacom sa predvolebnom období.

V roku 1995 zriadilo DZS MK SR a tak v konečnom dôsledku môže byť aj jeho likvidátorom, nazdáva sa riaditeľ. V súvislosti so vzniknutou situáciu sa chce obrátiť aj na prezidenta, ktorý už viackrát navštívil podujatia DZS. Súčasný minister kultúry Milan Kňažko však zatiaľ ani jednu z týchto akcií podľa riaditeľa DZS nenavštívil. Najvýznamnejším podujatím DZS, ktoré organizačne pripravuje a zabezpečuje, sú Dni zahraničných Slovákov, ako aj Stála konferencia SR a zahraniční Slováci. Ďalej sú to mládežnícke, detské, čitateľské tábory, výstavy, vystúpenia kultúrnych spolkov a podobne. Vyše 100 krajanským organizáciám, spolkom a školám i iným inštitúciám rozposielajú pracovníci DZS 46 slovenských periodík. Vlani navštívilo 62 akcií uskutočnených v slovenských mestách a dedinách vyše 44 000 návštevníkov.

Výzva Domu zahraničných Slovákov

Vážení a milí Slováci v zahraničí,

uplynuli tri mesiace od nášho spoločného pracovného stretnutia v Bratislave, na ktorom sa zúčastnili mnohí z Vás a ktoré - usudzujúc aj z Vašich následných reakcií a listov - bolo podnetné a z hľadiska ďalšej spoločnej práce nesporne prospešné. Hovorili sme nielen o súčasnej situácii v príslušnej legislatíve, týkajúcej sa najmä novelizácie Zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, ale i o problematike finančnej pomoci zahraničným Slovákom realizovanej teraz výhradne cez Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR), ktorá nenapĺňa úplne všetky očakávania, zámery a projekty slovenských krajanských združení. V neposlednom rade sme diskutovali o hlavných tohtoročných úlohách, ktoré chceme spoločne riešiť a medzi ktorými má absolútnu prioritu už tradičné podujatie - Dni zahraničných Slovákov spolu so Stálou konferenciou SR a zahraniční Slováci 2001. Rozchádzali sme sa v nádeji, že tento rok bude pre naše spoločné dielo, na ktorom je veľa vecí na zlepšovanie, istým spôsobom aj prelomový, čím mám teraz na mysli legislatívne dobudovanie projektu budúceho - nazveme ho zatiaľ pracovne - Úradu pre zahraničných Slovákov, a snáď aj jeho schválenie na úrovni vlády SR. Tieto predstavy nás všetkých na začiatku tohto roka napĺňali pracovným entuziazmom a odôvodneným optimizmom.

Koniec marca však priniesol nečakaný zvrat, o ktorý sa postaralo MK SR a ktorý, ako sa zdá, hrozí zlikvidovať všetko, čo sme doteraz v oblasti tvorby vzťahov so zahraničnými Slovákmi vybudovali. Splnomocnencovi vlády SR pre zahraničných Slovákov oficiálne oznámilo a prostredníctvom Tlačovej agentúry SR zverejnilo úmysel zrušiť jeho funkciu, rovnako len nedávno vytvorený sekretariát a takisto ukončiť činnosť Domu zahraničných Slovákov (DZS). Príslušný materiál po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania chce minister kultúry predložiť na rokovanie vlády SR. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia je podľa MK SR nízka efektívnosť využitia pridelených rozpočtových financií v roku 2000. Uvedené tvrdenie je účelovo interpretované a môžeme ho vyvrátiť konkrétnymi údajmi, ktoré v rámci rozpočtu našej organizácie na rok 2000 schválilo koncom roku 1999 práve toto ministerstvo. Pokiaľ ide o hospodárenie našej inštitúcie, môžem všetkých krajanov úprimne ubezpečiť, že finančné výdavky sú úplne odôvodnené a dovoľujú nám existovať na hranici prežitia.

Oveľa dôležitejšou otázkou je, prečo v rozpočtovej kapitole MK SR na podporu kultúrnych aktivít zahraničných Slovákov bolo na rok 2000 len 2,6 milióna Sk, teda približne 1 Sk na 1 zahraničného Slováka! Pre porovnanie so susednými krajinami uvádzame údaje z Maďarska: tamojší Úrad pre zahraničných Maďarov disponuje po redukcii s 55 pracovníkmi, na vlastnú činnosť má financie v sume 320 miliónov forintov a na podporu svojich menšín v zahraničí až 4 miliardy forintov. A mohli by sme uviesť príklady aj z ďalších štátov.

Likvidačný scenár MK SR je v úplnom protiklade s doterajšími vyhláseniami a rozhodnutiami tak na vládnej ako i parlamentnej úrovni. Medzi ne nesporne patrí novelizácia Ústavy SR. V základnom štátoprávnom dokumente je totiž nový článok 7 a): „SR podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou” a na konci článku 30 ods. 1 nová veta: „Cudzinci s trvalým pobytom na území SR majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov”. Rozšírenie týchto článkov Ústavy SR inicioval na základe viacerých podnetov zahraničných Slovákov práve splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláž. K ďalším pozitívnym krokom možno priradiť snahu vlády SR zaoberať sa pripravovanou novelizáciou zákona o zahraničných Slovákoch. V tejto súvislosti treba taktiež pripomenúť pamätnú Deklaráciu Národnej rady SR zo 6. júla 1999, v ktorej poslanci najvyššieho zákonodarného orgánu jasne formulovali výsostne pozitívny vzťah SR k takmer trom miliónom zahraničných Slovákov.

Predseda NR SR Jozef Migaš na vlaňajšej Stálej konferencii celkom jednoznačne podporil našu snahu o vytvorenie budúceho Úradu pre zahraničných Slovákov, keď vo svojom príhovore zdôraznil: „Chýba jednotná inštitúcia pre zahraničných Slovákov, ktorá by odstránila doteraz existujúcu roztrieštenosť a umožnila by sústrediť potenciál SR na krajanskú problematiku. Táto inštitúcia by bola súčasne garantom komplexnej zahraničnej aj vnútornej krajanskej politiky SR.” Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan v novoročnom príhovore, uverejnenom v časopise Slovenské zahraničie (č.1/2001), tiež vyjadril vieru, že „už v krátkom čase sa zavŕšia strategické rozhodovacie procesy vlády SR v tejto oblasti, výsledkom ktorých bude zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov ako centrálnej inštitúcie štátu pre krajanské záležitosti, čím budú splnené viaceré proklamované odporúčania zahraničných Slovákov”. Citovať možno aj ministra kultúry SR Milana Kňažka, ktorý vlani na Stálej konferencii okrem iného povedal: „Vláda SR sa po dôkladnom zvážení súčasného stavu rozhodla oživiť činnosť splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov... Skúsenosti nás síce učia, že samotné organizačné opatrenia netreba nikdy preceňovať, je však zrejmé, že Slovensko si musí vytvoriť štátnu inštitúciu, ktorá sa svojou postupnou činnosťou, aj s predpokladaným posilnením jej finančných možností, dopracuje k úrovni porovnateľnej s úrovňou podobných inštitúcií v okolitých krajinách. Oživená funkcia splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a zriadenie jeho sekretariátu je len prvým krokom k vytvoreniu samostatnej inštitúcie, ktorá bude mať väčšie kompetencie na riešenie problematiky vzťahov SR k zahraničným Slovákom.”

A tu je zrazu návrh MK SR s úplne opačnou tendenciou - namiesto ďalšej podpory projektu budúceho Úradu pre zahraničných Slovákov, teda logického a opodstatneného sústredenia agendy a činností DZS a Sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov „pod jednu strechu” chce tieto činnosti rozdrobiť medzi ministerstvo kultúry, zahraničných vecí, vnútra, školstva, financií a obe inštitúcie zlikvidovať! Spolu s Vami budeme očakávať vyjadrenia týchto ministerstiev, pretože doteraz deklarovali snahu presunúť príslušnú agendu týkajúcu sa zahraničných Slovákov do kompetencie DZS a neskôr do pôsobnosti nového Úradu pre zahraničných Slovákov. Pričom takýto proces očakáva a schvaľuje drvivá väčšina krajanských spolkov a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vážení a milí priatelia,

dovolil som si Vám týmto spôsobom priblížiť naše najnovšie postavenie, do ktorého nás i Vás mieni dostať MK SR. Podľa môjho názoru a názoru mojich spolupracovníkov sú to zámery neopodstatnené, neuvážené, unáhlené, krátkozraké a v konečnom dôsledku poškodzujúce štátne záujmy SR. Samozrejme, chceme na ne reagovať nielen tlačovou konferenciou, ale aj ďalšími krokmi v spolupráci so širokou domácou verejnosťou a, prirodzene, i s Vami v zahraničí. To však zatiaľ nemení nič na skutočnosti, že hrozba zrušenia DZS a sekretariátu splnomocnenca je veľmi reálna. Jednoznačne si myslíme, že celkový dosah tohto kroku si jeho autori neuvedomujú.

Spolu so svojimi spolupracovníkmi chcem vyjadriť nádej, že tento vývoj nebude ľahostajný domácej slovenskej verejnosti, ktorá sa zasadzuje za aktívny rozvoj a spoluprácu so slovenským zahraničím, za využitie potenciálu zahraničných Slovákov a za udržanie kultúrno-jazykovej identity Slovákov za hranicami našej domoviny. Chcem vysloviť rovnakú nádej, že tento vývoj nezostane ľahostajný ani Vám, Slovákom v zahraničí, slovom - všetkým tým, ktorí neúnavne a obetavo pracujú na zachovaní a rozvíjaní slovenského národného povedomia a slovenskej kultúrnej identity ako vzácneho dedičstva našich predkov. Práve k Vám smerujú moje slová. Nastal totiž vhodný čas na zaujatie jasného a rozhodného stanoviska.

Claude Baláž

riaditeľ DZS a splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov

(P)O Senváclavských starostiach (?)

Senváclav (Pilisszentlászló) so svojimi 860 obyvateľmi, podobne ako to už v poslednom čase býva s takýmito menšími lokalitami, zápasí s celým radom problémov. Väčšina z nich vyplýva z nedostačujúceho ústredného financovania obecnej samosprávy (a tým pádom i miestnych inštitúcií), občas si však zbytočné starosti navyše akoby spôsobovali i samotní občania, vrátane ich volených predstaviteľov. Žiaľ, platí to aj pre Slovenskú samosprávu v Senváclave, ktorá v minulom roku takpovediac “visela vo vzduchu” a kvôli rôznym rušivým momentom prakticky nevyvíjala svoju činnosť. “Pôvodná” predsedníčka trojčlenného zboru sa totiž zriekla (vraj musela sa zrieknuť) funkcie, zvolil sa nový predseda Jozef Černík a do zboru nastúpil tzv. náhradník. Obnovená slovenská samospráva si ale nijako nedokázala sama poradiť. Nehovoriac o tom, že medzičasom - dozaista aj kvôli napätiu medzi rezignovanou predsedníčkou a obecnou samosprávou - stratila sa vzájomná dôvera medzi dvoma zbormi.

Miestni aktivisti Zväzu Slovákov v Maďarsku, členovia senváclavského pávieho krúžku a slovenskí poslanci obce za takýchto okolností sa obrátili o pomoc na predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika a na regionálneho radcu CSS Imricha Fuhla, ktorí ich nedávno navštívili. V zasadacej sále obecného úradu spočiatku nevládla príliš priateľská atmosféra. Na stretnutie si totiž každý zo zainteresovaných, vrátane zodpovedných vedúcich obce, musel najprv povyratúvať možno iba domnelé, možno skutočné krivdy. Otázkou však zostávalo, ako prekonať vzniknutú krízu, čo si vyžadujú predsa len existujúce spoločné záujmy. Ochotu v tomto smere preukázal aj starosta obce Rudolf Fraňo a notár Imre Bak. Predstavitelia CSS prítomných nabádali k spolupráci a žiadali aspoň o plnenie všetkých povinností, ktoré v záujme plynulého fungovania miestnej národnostnej samosprávy vyplývajú z platných právnych predpisov. V opačnom prípade zbor senváclavských slovenských poslancov by totiž skutočne musel zaniknúť. J. Fuzik a I. Fuhl v tejto súvislosti prisľúbili a odvtedy i poskytli praktickú, o. i. administratívnu pomoc. Senváclavská slovenská samospráva opäť rozbehla svoju činnosť a zostáva nám iba dúfať, že vzájomná korektná spolupráca časom urovná aj spomínané krehké medziľudské vzťahy...

Nakrátko - Nakrátko - Nakrátko

Pred civilnými organizáciami maďarskej menšiny na Slovensku sa otvárajú nové možnosti. Okrem podpory z rozpočtu Slovenskej republiky totiž majú možnosť získať aj finančnú podporu zo strany Maďarska. Po konkurze, ktorý vypísala Nadácia Illyésa, poskytuje nový priestor Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR. Ministerstvo mieni podporiť aktivity zahraničných obcí s maďarskou menšinou, ktoré majú záujem o zachovanie kultúrnych tradícií a pamiatok. S podobnými aktivitami (zameranými v tomto prípade na maďarskú mládež v zahraničí) prichádza aj Ministerstvo mládeže a športu MR, ktoré poskytuje možnosti podpory pre mládežnícke zoskupenia.

û

Do diskusie, prebiehajúcej v našej materskej krajine okolo vytvorenia maďarskej fakulty na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, sa zapojila aj menšina Moravákov, žijúcich na Slovensku. Jej predstavitelia vyjadrili svoje obavy nad tým, že „stále sa hovorí len o maďarskej fakulte a na nás sa zabúda”. Predseda Združenia slovenských Moravákov Stanislav Dolák pripomína, že pri zriaďovaní univerzity v roku 1992 vtedajší predseda parlamentu podpísal dokument o zriadení národnostnej fakulty, kde by mala zastúpenie aj moravská katedra. Tá v roku 1998 aj vznikla, ale pôsobila len rok a následne bola, podľa predstaviteľov univerzity z dôvodu nezáujmu, zatvorená. Združenie Moravákov sa však domnieva, že to bolo skôr z politických dôvodov. Zároveň dúfajú, že výsledky blížiaceho sa sčítania ľudu potvrdia nároky menšiny na vytvorenie samostatnej katedry.

û

Od septembra minulého roku pôsobí maďarský generálny konzulát v Košiciach, ktorý sa už dostal do povedomia obyvateľov, o čom svedčí aj vzrastajúci počet vybavených stránok. Podľa slov generálneho konzula Györgya Vargu je kontakt s príslušníkmi menšiny bezprostrednejší, keďže konzulát sídli v metropole regiónu. Spoluprácou s maďarskými menšinovými organizáciami sa zároveň vytvára priaznivá situácia na to, aby sa z konzulátu stala normálna, zabehaná misia, ktorá s rutinou vykonáva svoje povinnosti. Zároveň prijala konzulát aj slovenská strana, dokonca má viac pozvaní od slovenských miestnych organizácií, ako od maďarských.

û

Slovensko a Maďarsko sa v záujme zachovania kvality zásobníkov vody v povodí Ipľa dohodli na príprave spoločného ekologického programu. Obrovský projekt by mal umožniť investície v objeme 55 miliónov eúr. Jeho cieľom je modernizovať kanalizáciu a zabezpečiť odtok odpadových vôd v 41 obciach regiónu, v ktorých žije asi 115.000 občanov. Projekt by zainteresované krajiny chceli v septembri 2001 predložiť v Bruseli so zámerom získať prostriedky z fondu ISPA Európskej únie pre uchádzačov o vstup do tohto zoskupenia.

û

Dohodu o slovensko-maďarskej spolupráci v oblasti ochrany prírody, ktorá patrí do pôsobnosti Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (SOP SR) v Banskej Bystrici a Bukového národného parku v Maďarskej republike (BNP MR), slávnostne podpísali v Rimavskej Sobote. Vzájomná spolupráca medzi SOP SR a BNP MR je zameraná predovšetkým na tvorbu a realizáciu spoločnej koncepcie ochrany prírody, ďalej na výmenu odborných informácií v oblasti ochranárskych a prírodovedeckých výskumov, ako aj na poradenskú činnosť pri zabezpečovaní starostlivosti o chránené prírodné rezervácie. Už v minulosti sa zúčastnili na niekoľkých spoločných akciách v oblasti ochrany prírody a výskumu. Skúmali napríklad podmienky života vydry riečnej či vlka dravého.

û

Slovenské dejepisectvo po roku 1990 bolo témou diskusného večierka, na ktorom sa začiatkom apríla v budapeštianskom Slovenskom inštitúte zišli historici, diplomati a záujemci o históriu Slovenska. Riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Valerián Bystrický prítomných ako prvý uviedol do problematiky novodobého spracovania dejín Slovenska, prezentoval zámery SAV po roku 1989, predstavil najvýznamnejšie publikácie a zdôraznil potrebu poskytnutia pluralitného pohľadu na dejiny Slovenska. Spomenul aj spoluprácu SAV s Maďarskou akadémiou vied (MTA), o ktorej podrobnejšie hovoril spolupredseda zmiešanej slovensko-maďarskej historickej komisie Peter Zelenák. Napriek výčitkám za slabú odozvu na diela zahraničných partnerov návštevníci plne využili prítomnosť vedeckého sekretára SAV a historika Dušana Kováča a otázkami o jeho konkrétnych interpretáciách historických faktov preukázali nielen prehľad o vydaných publikáciách, ale potvrdili aj svoj záujem o ne.

û

Európsky výbor proti mučeniu (CPT) Rady Európy v Štrasburgu verejne odsúdil mnohé prípady zlého zaobchádzania maďarskej polície so zadržanými a s vypočúvanými podozrivými osobami. “Zdá sa, že cudzinci, mladí ľudia a Rómovia patria medzi tých, ktorým zlé policajné zaobchádzanie hrozí najviac,“ uviedol CPT v správe, ktorej autori navštívili maďarské policajné stanice, väznice a psychiatrické liečebne.

û

Minister vnútra MR Sándor Pintér navštívil začiatkom apríla Kanadu a pozval tamojších zodpovedných činiteľov, aby sa prišli na vlastné oči presvedčiť, že maďarské úrady nediskriminujú Rómov. Dôvodom tejto cesty bola informácia, že okolo osemsto maďarských Rómov požiadalo tento rok o politický azyl v Kanade s poukázaním na diskrimináciu v rodnej krajine.

û

Cieľom prvého ročníka Medzinárodného filmového festivalu dokumentárnej tvorby v oblasti architektúry, stavebníctva a bývania, ktorý sa uskutočnil v Košiciach, bolo podať prehľad o súčasnom stave v oblasti architektúry v produkcii filmov a videoprogramov a prezentovať nové technológie a poznatky v stavebníctve. Hlavným programom bola súťažná projekcia vyše 60 dokumentárnych filmov z Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Česka a Rakúska. Festival sprevádzali rôzne podujatia, napr. výstavy, súťaže a besedy.

û

Prvý kurz pre zahraničných Slovákov v novom storočí a tisícročí sa konal na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Počas deviatich dni sa 42 učiteľov z Juhoslávie, Rumunska, Ukrajiny, Maďarska, Poľska a Rakúska zdokonaľovalo v slovenskom jazyku a zároveň sa oboznamovali s vyučovacím procesom na Slovensku. Ako informovala riaditeľka Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí Anita Murgašová, kurz bol zameraný na učiteľov druhého stupňa základných škôl a na pedagógov stredných škôl. Jeho účastníci absolvovali 30 hodín prednášok a seminárov na troch fakultách UMB a to na Fakulte humanitných vied, Fakulte prírodných vied a Pedagogickej fakulte.

û

Medzinárodný dom umenia BIBIANA z Bratislavy sa v dňoch 21. marca až 11. apríla prezentoval v budapeštianskom Slovenskom inštitúte výstavou prác špičkových slovenských ilustrátorov detských kníh. Návštevníci výstavy si mohli prezrieť vyše 150 prác rozdelených do troch častí. Prvú tvorili práce známych slovenských ilustrátorov, v druhej časti boli vystavené originály diel, ktoré vznikli počas nedávneho workshopu v rámci BIB. Tretia časť pozostáva z ilustrácií zahraničných autorov ocenených na Bienále ilustrácií Bratislava. Súčasťou vernisáže bola beseda, na ktorej riaditeľ BIBIANY Peter Čačko informoval o prípravách na 18. ročník BIB.

û

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, ktoré si v tomto roku pripomína päťdesiate výročie svojho založenia, udelilo 9. apríla na slávnosti v Bratislave ceny najčítanejším spisovateľom. „V kategórii slovenských autorov cenu získala Hana Zelinová a zo zahraničných anglický spisovateľ Dick Francis,” informoval riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec. Za päťdesiat rokov svojej existencie vydal Slovenský spisovateľ 4 670 nových titulov v náklade 46 miliónov výtlačkov, pričom edície Klub priateľov krásnych kníh, Spoločnosť priateľov poézie alebo Zelená knižnica sa stali za ten čas medzi čitateľmi legendárnymi.

û

Poskytnúť možnosť mladým laureátom európskych interpretačných súťaží účinkovať na súťažnej prehliadke za prítomnosti medzinárodnej poroty je cieľom jedenásteho ročníka Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia, ktorý sa uskutoční v dňoch 22. až 28. apríla v Žiline. Na festivale pozostávajúcom zo siedmich koncertov sa predstaví pätnásť mladých talentovaných umelcov z ôsmich krajín. Na záver udelí sedemčlenná medzinárodná porota jednému z mladých interpretov Cenu kritiky. V programe tradične nebude chýbať koncert laureátov Súťaže slovenských konzervatórií 2001. Najmladším súťažiacim je 17-ročný, mimoriadne talentovaný klavirista Péter Tóth z Maďarska, ktorý na otváracom koncerte vystúpi s dielom F. Liszta Tanec mŕtvych. Štátnu filharmóniu Košice bude dirigovať tiež súťažiaci mladý maďarský dirigent Zsolt Hamar.

Aktivisti pre mier a ľudské práva sú znepokojení

Slovenska únia pre mier a ľudské práva (SUMLP) a Maďarská mierová spoločnosť s hlbokým znepokojením sledujú, že sa v poslednom období v oboch krajinách objavujú extrémistické prejavy namierené proti maďarskej menšine na Slovensku a slovenskej menšine v Maďarsku, čo je v rozpore s pozitívnym trendom rozvoja vzťahov medzi oboma štátmi. Ako sa v ich spoločnom vyhlásení ďalej uvádza, aj menšiny napomáhajú rozvoj vzájomných kontaktov oboch krajín, ktoré spoločne smerujú do Európskej únie. „Naším spoločným cieľom a úsilím je, aby sme v zjednotenej Európe zaujali dôstojné miesto, kde by sa integrácia našich občanov a krajín uskutočňovala v duchu vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a dodržiavania ľudských práv”, píšu. Túto úlohu chápu ako spoločný záväzok pre ich aktivity - seminár pedagógov stredných škôl o súčasnom stave slovensko-maďarských vzťahov, verejné diskusie s mládežou a občanmi o tom, čo nás spája a ďalšie, ktorými chcú prispieť k rozvíjaniu bezprostredných kontaktov.

Pomáhať Maďarom spoza hraníc

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v prvej polovici apríla prijal v Budapešti vedúcich predstaviteľov zastupiteľských úradov susedných krajín, vrátane Slovenskej republiky, ako aj popredných diplomatov Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) akreditovaných v našom hlavnom meste a informoval ich o návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Na stretnutí bol prítomný aj druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh, vedúci Sekretariátu pre integráciu Péter Gottfried a predseda Úradu pre zahraničných Maďarov Tibor Szabó. Ako to uviedol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš, stretnutie prinieslo živú diskusiu o predmetnom návrhu, ktorá bude zrejme ešte pokračovať. Zástupcovia EÚ vyjadrili pri tejto príležitosti pochybnosti o eurokonformnosti tejto legislatívnej normy, poznamenal veľvyslanec, ktorý podobne ako jeho kolegovia prevzal na pôde Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky (MZV MR) text návrhu zákona v anglickom jazyku. Podľa komuniké MZV MR J. Martonyi na tomto fóre uviedol, že návrh schválený vládnym kabinetom 20. marca 2001 v týchto dňoch prerokujú príslušné výbory parlamentu. Na plenárne zasadanie zákonodarného zboru sa predloha dostane pravdepodobne v druhej polovici apríla. Maďarská vláda podľa jeho slov verí, že pri parlamentnom schvaľovaní tejto legislatívnej normy sa vytvorí čo najširší konsenzus a že zákon nadobudne platnosť začiatkom budúceho roka.

Maďarská vláda chce od roku 2002 na základe zákona vydávať tzv. preukazy zahraničných Maďarov. Občania okolitých štátov by tak na ich základe mali nárok na určité výhody na území Maďarskej republiky. Týkalo by sa to úľav napr. v školstve, zdravotníctve, prekročení štátnych hraníc a majiteľ preukazu by mohol v Maďarsku tri mesiace v roku pracovať. Opozičné politické subjekty už vyjadrili obavy, že celý projekt je príliš drahý a v dôsledku zákona sa bude stále väčší počet Maďarov snažiť usadiť na území Maďarska. Preto vláda doplnila do zákona pasáž, podľa ktorého žiadateľ o preukaz sa zaväzuje, že sa nebude chcieť usadiť natrvalo v Maďarsku. Podľa predbežných prieskumov počet žiadateľov o preukazy presiahne 800 tisíc. Pripravovaný zákon určite vyvolá v susedných krajinách rad reakcií.

Slovenský rozhlas medzi našimi Slovákmi

Slovenský rozhlas (SRo) na stanici Slovensko 1 (VKV 96,60) 22. apríla od 22.15 hod. odvysiela druhú časť relácie Čisté studničky, verejná nahrávka ktorej sa konala v severomaďarskej obci Pálháza. Repríza relácie bude 23. apríla o 10.30 hod. Ako sme o tom podrobnejšie písali v 14. čísle, nahrávky sa zúčastnili Slováci z celého okolia Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a odzneli na nej ukážky z tvorby našich literátov. V druhej časti literárno-hudobného programu spoluúčinkujú aj básnici Gregor Papuček a Imrich Fuhl.

X. Komárňanské dni

Priam ukážkovou je spolupráca dvoch miest na dvoch brehoch Dunaja - severného a južného Komárna. Obe mestá totiž spoločne organizujú v poradí už 10. ročník Komárňanských dní, ktorého súčasťou je množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí, usporadúvaných vždy na prelome apríla a mája. Podľa vedúcej kultúrneho oddelenia pri Mestskom úrade v severnom Komárne Beáty Seböovej, tento rok čaká na záujemcov aj novinka - konferencia pod názvom Dunaj - Meeting, ktorá sa bude konať v Dôstojnýckom pavilóne slovenského Komárna. Jeho predmetom bude stretnutie starostov podunajských miest a obcí, ktorí sa navzájom budú informovať o svojich projektoch, plánoch a programoch.

Vráti sa expremiér Gy. Horn do politiky?

Dvaja lídri maďarských socialistov, bývalý premiér Gyula Horn a terajší predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács, cestujú po Európe, aby ako opoziční politici lobovali za čím skoršie prijatie Maďarska do Európskej únie (EÚ). Kým Gy. Horn rokoval nedávno v Berlíne s kancelárom Gerhardom Schröderom, L. Kovács navštívil sociálnych demokratov vo Fínsku a Švédsku. Tieto rokovania majú dvojaký cieľ. Socialisti považujú európsku integráciu za prvoradý záujem krajiny, ale chcú ukázať voličom, že v porovnaní s najväčšou vládnou stranou Zväzom mladých demokratov - Maďarskou občianskou stranou (FIDESZ-MPP) socialisti majú podstatne väčšie medzinárodné uznanie. Socialisti pevne veria, že vyhrajú parlamentné voľby v roku 2002, a takto si pripravujú pre svoju vládu zázemie v zahraničných vzťahoch.

Vedúci socialistickí politici si vynútili rozhodnutie kompetentných straníckych orgánov, ako aj parlamentnej frakcie, zmeniť termín zjazdu strany, ktorý sa podľa pôvodných plánov mal konať až o rok. Vyslovili presvedčenie, že je predpoklad na predčasné voľby, a tak by mali socialisti na svojom kongrese rozhodnúť o kandidátovi na post premiéra a o volebnom programe čím skôr. Zjazd by mal byť začiatkom júna. V súvislosti s postom predsedu vlády sa objavili mená viacerých politikov: L. Kovács bol aj predtým jedným z možných kandidátov, takisto aj Miklós Németh, bývalý premiér v roku 1989, ktorý osem rokov pôsobil v Londýne ako podpredseda Európskej rozvojovej banky. L. Kovács sa stále jednoznačne nevyjadril, či by kandidoval, M. Németh naopak, rád by sa stal premiérom. Členovia strany však podľa všetkého nesúhlasia s jednoznačným nominovaním M. Németha.

V poslednom čase sa stále viac hovorí o ďalšom kandidátovi - je ním Péter Medgyessy, bývalý minister financií za socialistov a podpredseda vlády, t. č. predseda Inter-Europa banky. P. Medgyessy je všeobecne obľúbený, terajšia maďarská pravica by mu mohla vyčítať iba to, že bol ministrom už aj za komunistu Jánosa Kádára. Takéto obvinenia však maďarskú verejnosť čoraz menej zaujímajú. Budapeštianski pozorovatelia však nevylučujú možnosť návratu Gy. Horna do aktívnej politiky. Gy. Horn po porážke socialistov vo voľbách roku 1998 sa vzdal všetkých straníckych funkcií, i keď zostal podpredsedom Socialistickej Internacionály. Experti predpokladajú, že socialisti sa na kongrese pravdepodobne nedohodnú na jednoznačnej kandidatúre M. Németha alebo P. Medgyessyho. L. Kovács by sa najradšej utiahol do funkcie ministra zahraničných vecí, a tak Gy. Horn môže byť politikom, ktorý zjednotí MSZP. V nedávnom televíznom vystúpení sa Gy. Horn šikovne vyhol otázke, či by kandidoval na post premiéra, aby v budúcom volebnom období vytvoril vládu. Zdôraznil, že nie osobnosti sú rozhodujúce, ale program.

Kandidát koalície víťazom volieb v Dabaši

Kandidát vládnej koalície Lajos Szűcs zvíťazil 8. apríla v doplňovacích parlamentných voľbách v (aj Slovákmi obývanom) meste Dabaš a okolí. Pozornosť sa upriamovala na túto udalosť preto, lebo sa všeobecne označovala za meranie síl rok pred riadnymi voľbami poslancov Národného zhromaždenia MR. V Dabaši a priľahlých obciach neďaleko Budapešti museli usporiadať druhé kolo, pretože prvé bolo neplatné pre nezáujem voličov. Tentoraz už stačila 25-percentná účasť. Teda do parlamentu zasadne na rok, ktorý zostáva do parlamentných volieb, kandidát vládnej koalície - Fideszu, maloroľníkov a demokratického fóra. Na druhom mieste, s pomerne výraznými stratami skončil kandidát Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Kandidát v parlamente opozičnej radikálnej národniarskej pravice (MIÉP), ktorý po prvom kole skončil na treťom mieste, pred druhým kolom odstúpil a vyzval svojich voličov, aby hlasovali za vládneho kandidáta.

Pred knižným veľtrhom v Budapešti

Celoštátna cudzojazyčná knižnica (OIK) v Budapešti vo svojej mnohostrannej činnosti sa systematicky venuje i národným a etnickým menšinám žijúcim v Maďarsku - zbiera informácie uverejnené v tlači o nich a čiastočne i pre ich účely, vytvára menšinovú databázu a monitoruje národnostné výskumy. Knižnica už po siedmy raz usporiada komplexnú viacnárodnostnú výstavu v rámci Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu. Samostatný multikultúrny stánok OIK (P 33), metodického a koordinačného strediska národnostných knižníc v Maďarsku, môžu záujemci navštíviť v dňoch 26. až 29. apríla v impozantnej Kongresovej hale Budapešť.

Expozícia knižnice bude zameraná v prvom rade na národnostnú knižnú kultúru, nebudú však chýbať ani menšinové časopisy a zvukové nosiče. OIK chce upriamiť pozornosť širokej verejnosti najmä na sieť menšinových knižníc, ako aj ďalších kultúrnych a školských inštitúcií a na otázky spojené s vydávaním národnostných učebníc, resp. iných knižných a časopiseckých publikácií. Odborné rady na výstave budú nepretržite poskytovať národnostní referenti OIK, pričom väčšinu vystavených kníh, časopisov, audio- a videokaziet - medzi ktorými budú v peknom počte aj slovenské - si záujemci budú môcť zakúpiť alebo objednať priamo v dejisku výstavy.

Pre Chorvátov a Slovákov najdôležitejším tzv. sprievodným podujatím knižného festivalu bude spoločný literárno-hudobný večierok, ku ktorému dôjde 27. apríla (v piatok) o 13.30 hod. v Bartókovej sále Kongresovej haly Budapešť. V rámci slovenského programu referent Ministerstva školstva MR venujúci sa i literárnej kritike Štefan Kraslán vystúpi s úvodným referátom o slovenskej literatúre v Maďarsku. Interpreti Denisa Dérová a András Nagy potom prednesú verše Imricha Fuhla, Gregora Papučka, Alexandra Kormoša a Juraja Dolnozemského. Na podujatí vystúpia i Cvrčkovci z obce Mihálygerge a vokálnoinštrumentálna skupina Debnička z Budapešti.

Pred literárnym večierkom

Slovenská samospráva XII. obvodu hlavného mesta a Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku usporiadajú 19. apríla v Klube M. Jókaiho (Budapešť, Hollós u. 5) autorský literárny večierok. Prozaikov Ildiku Fúzikovú a Michala Hrivnáka, ako i básnika Imricha Fuhla predstaví ich kolegyňa od pera, výborná znalkyňa literatúry našej Slovače Mária Fazekašová. Ukážky z tvorby autorov prednesú Katarína Hollósyová a Karola Klauszová. Organizátori aj touto cestou pozývajú každého záujemcu na večierok, v rámci ktorého bude možnosť na výmenu názorov na súčasné dianie v literárnom živote Slovákov v Maďarsku.

Dánsko-maďarské konzorcium získalo objednávku na vyčistenie koryta Dunaja v oblasti Nového Sadu

11.04.2001

Osem európskych firiem sa prihlásilo na atraktívny tender, ktorý určuje na splavnenie Dunaja v kritickom juhoslovanskom úseku 26 miliónov eúr. 85 percent tejto sumy poskytne Európska komisia, zvyšných 15 zložia, presnejšie, už zložili, členské štáty Dunajskej komisie, Slovensko poslalo na príslušné konto vo Viedni 230 tisíc eúr.

Vraky mostov v Novom Sade odstráni dánsko-maďarské konzorcium, ktoré bude pracovať aj s juhoslovanskými subdodávateľmi. Dunajská komisia nestanovila presné termíny, avšak do konca leta by mohla byť rieka splavná. V súčasnosti armáda odstraňuje z Dunaja nevybuchnuté míny.

Dunajská komisia včera skončila v Budapešti svoje 59. výročné zasadanie a venovala sa aj pontónovému mostu, ktorý funguje v Novom Sade, a ktorý pre lode otvárajú sporadicky, približne raz za dva týždne, teda plavba je tu zväčša nemožná. Juhoslovanské úrady zdôrazňujú, že dočasný most je dôležitý v živote obyvateľov mesta. Dunajská komisia ale žiada, aby most bol spojený len vo výnimočných prípadoch.

Rozšírenie maďarskej vládnej koalície smerom napravo nebude potrebné

11. apríla

Maďarský premiér Viktor Orbán vidí šance, aby súčasná vládna koalícia v parlamentných voľbách 2002 získala absolútnu väčšinu hlasov, a nepredpokladá, že by bolo potrebné jej rozšírenie smerom napravo. Vyplýva to z jeho najnovšieho rozhovoru pre verejnoprávnu Maďarskú televíziu. Stranu maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku, ako aj Robotnícku stranu stúpencov Gyulu Thürmera považuje predseda maďarskej vlády za demokratické strany, ktoré fungujú na ústavnej báze. „Je druhoradou otázkou, či s nimi sympatizujeme,” povedal, avšak vyhol sa priamej otázke, či mladí demokrati uzavrú koaličnú dohodu s MIÉP. „Nemám právo o tom hovoriť v mene predsedu Zväzu mladých demokratov-Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP),” zdôraznil Orbán. „Nič som nevylúčil, nič som nepotvrdil, jednoducho môžem hovoriť iba o tom, čo je v Maďarsku otázkou rozhodujúcou o budúcnosti, teda, či súčasná vládna koalícia bude mať po nasledujúcich voľbách absolútnu väčšinu,” uviedol v utorok večer premiér v reakcii na moderátorovu poznámku o tom, že kategoricky nevylúčil možnosť koalície medzi mladými demokratmi a MIÉP. Je múdre zvážiť pri vnútropolitických rozhodnutiach ich možné zahraničnopolitické dôsledky, pripustil Viktor Orbán. Dodal však, že by nechcel, aby sa maďarský spôsob uvažovania pri rozhodnutiach o vlastnom osude opieral o prioritnú úlohu názorov zo zahraničia. Tam si o MIÉP a Robotníckej strane myslia čo chcú, nie je však šťastné argumentovať tým na domácej scéne, vyplynulo z premiérových slov. Maďarský volebný systém poskytuje v roku 2002 veľké možnosti súčasnej koalícii a do istej miery aj najsilnejšej opozičnej strane, povedal Viktor Orbán.

Regionálna spravodajská služba v Karpatskej kotline

Verejnoprávna televízia i rozhlas v Maďarsku v poslednom období značne zaostali v „čertovských pretekoch” médií, práve preto sa čelní predstavitelia Televízie Duna, Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie rozhodli pred dvomi rokmi pre vytvorenie tzv.Regionálnej spravodajskej služby v Karpatskej kotline, ktorá bude disponovať širokým spektrom informácií, viažúcich sa na život Maďarov a ponúkaný

bude vo forme písaného textu, zvukového i obrazového záznamu.Na základe vypracovaného projektu by sa malo 7 spravodajských centier vytvoriť v Maďarsku, 7 v Rumunsku, po dva na Slovenksu a v Juhoslávii, po jednej v Ukrajine, Slovinsku a v Chorvátsku.Vyslaných spravodajcov by agentúra mala mať aj vo Viedni, Prahe, Varšave, v Moskve, v Berlíne, Londýne, Ríme, v Paríži, v Bruseli, Washingtone a v Sidney.Podľa slov Istvána Bodzsoniho, konateľa novovznikajúcej služby, cieľom je, aby v každom regióne s maďarskou menšinou bol aspoň jeden spravodajca, ktorý by poskytoval pravidelné informácie o udalostiach v danej oblasti.Ide o vskutku grandiózny plán, keď uvážime, že len v Rumunsku je 1100 takých osád, kde percentuálne zastúpenie maďarskej menšiny dosahuje 20 percent.

Örkényho Mačacia hra na ceste do Budapešti

10. apríl 2001

Včera na scéne bratislavského Divadla P. O. Hviezdoslava hosťovalo pražské Divadlo Na zábradlí s Örkényho Mačacou hrou, kde hlavnú rolu vytvorila hosťujúca Iva Janžurová. Örkényho Eržika je starnúcou ženou a hra zachytáva len kúsok jej života, no Iva Janžurová jej dokázala dať všetky odtiene, aké v sebe nesie celá škála žien najrozličnejších pováh a veku. V ďalších úlohách sa predstavili Eva Holubová, Zuzana Bydžovská, Janžurovej dcéra Theodora Remundová a Leoš Suchařípa. Hru zinscenoval tragicky zosnulý režisér Petr Lébl.

Pred časom si herečka Iva Janžurová zaspomínala, ako sa začala ich spolupráca. „Vďaka dcére som do Divadla Na zábradlí prichádzala častejšie než do iných divadiel. Nevidela som síce všetky Léblove predstavenia, ale stala som sa jeho veľkým priaznivcom. On mi zasa rozprával, ako bol tri razy na Vinohradoch na mojej monodráme, ktoré moje filmy má na kazete. Vzájomne sme si takto vyznávali priazeň, až mi navrhol, že by sme mohli spraviť niečo spoločné. Chápala som to viac ako zdvorilosť. Raz som tu tak sedela, čakala na Theodoru a Petr si ku mne pričupol. Vraví – už viem, čo spolu budeme robiť. Zakrátko mi poslal Mačaciu hru a ja som povedala áno. A zrazu mi do Národného prišiel balíček s krásne napísaným menom a v ňom fľaša báječného ginu, brúsený pohárik a lístok, že je šťastný. V takomto krásnom duchu prebiehali aj skúšky. On vždy niečo vymyslel, ja som sa vnútorne skoro zrútila, ale potom som prišla. Jediné, čoho som sa bála, aby som mu nepokazila inscenáciu. To by ma mrzelo tisíckrát viac než nejaká moja prehra.“

Predbežná dohoda o doplnení zákonov o STV a SRo

09.04.2001

Vicepremiér Pál Csáky a minister kultúry Milan Kňažko sa predbežne dohodli na doplnení zákonov o STV a SRo o text, určujúci spôsob národnostného vysielania. Dohodu musí popoludní schváliť predsedníctvo Strany maďarskej koalície, v opačnom prípade sa touto otázkou bude v utorok zaoberať Koaličná rada. Kňažkov návrh nehovorí menovite o maďarskom vysielaní prostredníctvom existujúcich samostatných redakcií, čo môže vyvolať medzi členmi SMK diskusiu. Ako vysvetlil Csáky, maďarská menšina má skúsenosti z predchádzajúcich vlád Vladimíra Mečiara. Podľa vicepremiéra nemožno vylúčiť, že budúci kabinet zruší maďarské redakcie a vytvorí jedno národnostné oddelenie, kde sa maďarská menšina „stratí”. Pripúšťa však, že explicitné zakotvenie organizačnej štruktúry oboch médií do zákona, môže byť právne problematické. Ministerstvo kultúry navrhuje, aby sa do zákonov o STV a SRo doplnil identický text v tomto znení: „STV (SRo) v primeranom rozsahu vysiela svoju programovú službu aj v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území SR. Výrobu alebo nákup programov pre túto programovú službu zabezpečujú samostatne pôsobiace organizačné jednotky STV (SRo). Rozsah a finančné zabezpečenie vysielania tejto programovej služby schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa Rada na základe princípu pomerného zastúpenia jednotlivých národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území SR. Organizačné zabezpečenie výroby alebo nákupu programov pre túto programovú službu určí generálny riaditeľ podľa rozsahu jej vysielania, schváleného Radou”. Rešpektovanie súčasného stavu menšinových redakcií má obsahovať dôvodová správa k zákonom. Vicepremiér Csáky, ktorý na ostatnom rokovaní vlády vetoval zákony o STV a SRo pre absenciu podmienok menšinového vysielania, považuje Kňažkov návrh za významný krok dopredu. Csáky pôvodne vláde odporučil, aby sa do zákonov zapracoval text, podľa ktorého „Slovenský rozhlas (Slovenská televízia) zabezpečuje vysielanie programovej služby aj v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území SR. Vysielanie v maďarskom jazyku zabezpečuje samostatná organizačná jednotka a vysielanie pre menšiny v iných menšinových jazykoch sa zabezpečuje prostredníctvom rozhlasových (televíznych) štúdií alebo ďalších samostatne pôsobiacich organizačných jednotiek. Kňažko ako predkladateľ zákonov takéto znenie vzápätí odmietol, pričom za nenáležité a diskriminačné označil menovanie jednej menšiny. Novým znením zákonov o STV a SRo sa bude vláda zaoberať túto stredu. Podľa koaličnej dohody ich mal parlament prerokovať už na marcovej schôdzi. Minister verí, že časový posun po legislatívnom procese neovplyvní ich účinnosť od 1. júla. Kňažko dnes na tlačovej besede po stretnutí s Csákym označil oba zákony za prelomové, pretože predpokladajú odštátnenie STV a SRo a posilňujú ich nezávislosť. Najvýznamnejšiu zmenu predstavuje navrhované vytvorenie dozorných rád, ktoré budú dohliadať na hospodárenie. Mení sa tiež spôsob voľby riaditeľov, o ktorých nebude už rozhodovať parlament, ale rozhlasová a televízna rada. Obe súčasné rady skončia činnosť dňom účinnosti zákonov a parlament zvolí nové, kde budú zastúpené aj profesijné organizácie. Od januára budúceho roku by mala byť účinná ďalšia časť zákonov, ktorou sa majetok, spravovaný televíziou a rozhlasom, prevedie do ich vlastníctva.

Okrúhly stôl SNS bez Maďarov a Rómov

9.4.2001

Za prvým okrúhlym stolom, ku ktorému SNS pozvala národnostné menšiny, nemal príliš kto diskutovať. Čemadok národniarom oznámil, že jeho zástupcovia neprídu, a nedostavil sa ani jediný pozvaný zástupca Rómov Gejza Adam.

Tak vyšla trochu nazmar účasť oponentov, ktorých pre tieto dve menšiny národniari pozvali. Mnohé iné menšiny národniarom len napísali, a tak oproti početnej delegácii SNS sedeli len zástupcovia Rusínov, Rusov, Čechov a Ukrajincov.

Podpredseda SNS Viliam Oberhauser upozornil, že strana má úprimný záujem dozvedieť sa, čo menšiny trápi. Najmä čo si myslia o ústave, charte regionálnych jazykov a či by podľa nich nemala byť fakulta na univerzite v Nitre pre všetky menšiny a nielen pre Maďarov. Keď dohovoril, nastalo dlhšie ticho.

Keď Oberhauser povedal: „Nechcem vyvolávať“, ozval sa zástupca Spolku pre rozvoj Šariša. Hovoril o terorizme zo strany Rómov, ktorí „neberú ohľad na to, že boli prijatí ako hostia v tejto krajine“. „Poznačíme si,“ povedal Oberhauser.

Štefan Urban zo spolku presídlených Slovákov hovoril o tom, že Maďari na juhu Slovenska aj teraz pomaďarčujú slovenskú menšinu. Vedia to zamaskovať a človek na juhu musí žiť 10 rokov, aby to zistil. „V tom sú majstri. Maďari sa zaujímajú len o vlastné ja. Zrazu zbadáme, že sa juh odtrhne.“ Ani jemu nemal kto oponovať, a preto aj túto tému presunuli nabudúce.

Zväz Rusov odovzdal odkaz od Zväzu Srbov, pretože SNS sa ich ako jediná zastala, keď proti nim bojovalo 36 národností. „Tridsaťšesť národností bojovalo aj proti Sovietskemu zväzu,“ povedal ruský zástupca Čumakov. Pochválil vládu, že sa venuje menšinám, čo nie je u všetkých vlád zvykom.

O problémoch, ktoré mali byť témou „zahrievacieho kola“ okrúhlych stolov – ústave, charte a fakulte, sa nehovorilo, zástupca každej menšiny spomenul skôr to, či má priestory na stretávanie alebo či sa v jej jazyku vysielajú rozprávky. Každý by, samozrejme, dostal rád viac peňazí a mal svojho zástupcu v rade pre menšiny. „Dal by sa z toho vyvodiť záver, že keďže sa SMK zmocnilo rozhodovania, táto problematika sa spolitizovala,“ zhrnul Oberhauser diskusiu.

Zástupca Rusínov – Ukrajincov povedal, že by sa nemal rušiť Dom zahraničných Slovákov: „Oni vedia pochopiť, čo to znamená žiť mimo domova a nemať sa kam uchýliť.“ Tento výrok zaujal Annu Malíkovú: „To si musím zapísať.“

Revue svetovej literatúry 1/2001

Na absolútnom vrchole latinskoamerickej literatúry sú síce Gabriel Garcia Márquez, Isabel Allendeová, Jorge Luis Borges či Julio Cortázar (a to sme nespomenuli všetkých), no literatúra krajín Latinskej Ameriky, to sú desiatky alebo skôr stovky ďalších. Sú takisto výborní, slávni a oceňovaní, hoci, na našu škodu, u nás takmer neznámi. Prvé tohtoročné číslo Revue svetovej literatúry nám predstavuje aspoň niekoľkých z nich, napríklad tiež Octavia Paza, mexického nositeľa Nobelovej ceny. Pútavé ukážky latinskoamerickej literatúry s cennými biografickými údajmi o autoroch dopĺňa prehľad jej stručného vývinu, ako ho vidí Ladislav Franek, esej Argentínčana Enriqua Andersona Imberta o magickom realizme v hispanoamerickej fikcii či ilustrácie jeho krajana Leopolda Torresa Agüera. Po tomto bloku ponúka revue rozhovor s maďarským spisovateľom Péterom Esterházym s neodolateľným názvom Nechcem veľa, iba všetko, článok o súčasnom francúzskom románe od Európana maďarského pôvodu Árona Kibédiho-Vargu, blok recenzií a iné kvalitné čítanie.

Nový maďarský návrh o Gabčíkove-Nagymarosi

V záujme úspešnosti ďalších rokovaní o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) je Maďarsko ochotné pristúpiť na viacero kompromisov, o ktorých začiatkom apríla informovalo príslušné slovenské úrady. Oznámil to hlavný poradca maďarského kabinetu Gábor Bartus. „Z dokumentu, ktorý Bratislava koncom minulého roka zaslala Budapešti, vyplýva, že za neuskutočnenú výstavbu vodného diela v Nagymarosi si Slovensko nárokuje zaplatenie odškodného. Maďarsko v tejto súvislosti nie je proti podrobnému vyčísleniu škôd a navrhuje, aby túto prácu realizoval zmiešaný slovensko-maďarský výbor,” zdôraznil G. Bartus. Podľa maďarského poradcu by práca spomenutého výboru potvrdila opodstatnenosť rozsudku haagskeho Medzinárodného súdneho dvora, týkajúceho sa nulového salda pri riešení odškodného, ba dokonca i opodstatnenosť maďarských nárokov na odškodnenie za spôsobené ekologické škody. Vo svojom novom návrhu maďarská strana berie do úvahy aj skutočnosť, že Slovensko pri vypracovaní novej dohody, nahradzujúcej predošlú medzištátnu zmluvu, nemieni brať do úvahy medziiným ani príslušné právne materiály Európskej únie (EÚ). Požiadavky Maďarska v tomto smere preto v novom návrhu figurujú na menej exponovanom mieste, zdôraznil G. Bartus.

„Vodu za elektrický prúd” – tak možno charakterizovať maďarský postoj k riešeniu sporu okolo vodného diela na Dunaji. V návrhu spomínaného dokumentu maďarská strana uznáva existenciu Čunova, teda objektu, ktorý umožňuje odvedenie Dunaja, no neobsahuje dolný vodný stupeň a pre zabezpečenie splavnosti rieky navrhuje namiesto vzdúvania klasické regulačné metódy. Jeden z kľúčových momentov z maďarského pohľadu je zriecť sa elektrického prúdu za zvýšenie množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja, čo by podľa maďarských predstáv vylepšilo situáciu na takzvanom Malom žitnom ostrove (Szigetköze). Slovenská strana naposledy uznala 14-percentný podiel Maďarska na vodnom diele, čo je podľa maďarskej vlády nereálne málo, no zatiaľ ako základ pre rokovanie to možno prijať. V každom prípade by však maďarská strana chcela okamžite viac vody. Rokovania budú čoskoro obnovené, ale zatiaľ je isté iba to, že v Bratislave, pretože naposledy sa stretli experti takmer pred dvoma rokmi v Budapešti.

Optická telekomunikačná diaľnica začne fungovať v 1. štvrťroku 2002

8.apríla

Nemecká telekomunikačná spoločnosť Infigate plánuje ukončiť projekt optického telekomunikačného spojenia medzi krajinami strednej Európy a Európskou úniou (EÚ) do prvého štvrťroka 2002. Južná časť tejto tzv. optickej telekomunikačnej diaľnice, ktorá zahŕňa ako Maďarsko, tak i Slovenskú republiku, by mala byť hotová už v októbri tohto roka a do leta chce Infigate vybudovať tzv. bezpečný teleuzol (telehouse) aj v Bratislave. Celkové náklady, spojené s výstavbou siete i teleuzlov, odhaduje Infigate na 450 miliónov eúr. Projekt mal byť pôvodne ukončený až v roku 2004, Infigate ho však stihne asi o dva roky skôr. V jeho dôsledku by malo dôjsť k telekomunikačnému spojeniu najdôležitejších centier v regióne strednej Európy a na západ od nej. Južná časť bude začínať Budapešťou a prechádzať Bratislavou, Prahou, Frankfurtom nad Mohanom, Mníchovom a končiť vo Viedni. Severná časť predpokladá spojenie Prahy, Varšavy, Berlína a Frankfurtu. Zatiaľ čo južná časť projektu bude vybudovaná do októbra 2001, severná časť si na dokončenie bude musieť počkať ešte ďalších 6 mesiacov. Celková dĺžka „telekomunikačnej diaľnice” tak bude predstavovať 5 700 kilometrov. Pri jej budovaní využíva Infigate optické káble spoločnosti Alcatel a zariadenie firmy Nortel. Súčasťou projektu je aj dobudovanie teleuzlov, ktoré už majú svoje sídlo v Budapešti a Prahe, a do leta by mali začať fungovať aj v Bratislave a Varšave. Infigate so sídlom vo Viedni začala pôsobiť začiatkom roka 2000. Jej 66-% hlavným akcionárom je Deutsche Bank a zvyšných 34 % akcií vlastnia členovia jej manažmentu. V súčasnosti zamestnáva v 6 krajinách asi 60 ľudí.

Taliani získali Oceliarne Diósgyőr za 4,3 mld. HUF

6.apríla

Dcérska firma talianskej spoločnosti Cogne Acciaci Speciali (CAS) Srl. z Aosty, zaregistrovaná v Luxemburgu, sa s platnosťou od 12. apríla 2001 stane novým majiteľom oceliarní v Diósgyőri (DAM Rt.), ktorých majoritným vlastníkom boli od januára 1998 košické Východoslovenské železiarne (VSŽ). Na mimoriadnej tlačovej konferencii to v Miškovci oznámila správkyňa konkurznej podstaty závodu Zsuzsana Endrédiová-Marjasiová. Kupec podľa jej slov vytvoril so základným kapitálom 20 miliónov forintov (HUF) a pod názvom a. s. DAM Steel špeciálna výroba ocele dcérsku spoločnosť, ktorú už zaregistroval. Súčasne sa zaviazal zachovať 1 650 pracovných príležitostí a prisľúbil za DAM Rt. zaplatiť 4,3 miliardy HUF. Nový majiteľ môže v zmysle podpísaného dokumentu uplatňovať na európskych trhoch dobre známe logo a názov DAM. Taliani by na severovýchode Maďarska chceli investovať v prvých dvoch rokoch do rozvoja 5 miliárd HUF a v priebehu ďalších piatich rokov 3 miliardy HUF. Kúpnu cenu DAM Rt. stanovil likvidátor na 7,7 miliardy HUF, ale aj najlepšia ponuka dosiahla iba 4,35 miliardy HUF. Ďalšie, avšak neúspešné ponuky predložili firme Cash and Limes, poverenej likvidáciou DAM Rt., ešte nemecký majiteľ Oceliarní Ózd - spoločnosť Max Aicher GmBH - a a. s. Acéltech z Ózdu. Taliansky producent ocele, ktorý sa angažuje predovšetkým v automobilovom priemysle, by rád vyrábal v Diósgyöri oceľ pre svoje jestvujúce a nové východoeurópske trhy. Likvidácia DAM Rt. by po predaji výrobnej zložky závodu mala pokračovať speňažením nehnuteľností, ktoré priamo nesúvisia s výrobným procesom.

V Budapešti sa strieľalo na 46-ročného občana Iraku

8. apríla

S ťažkými zraneniami previezli dnes v skorých večerných hodinách do jednej z budapeštianskych nemocníc 46-ročného občana Iraku, na ktorého dva razy vystrelili v istej Arabmi preferovanej reštaurácii maďarskej metropoly. Polícia uzavrela okolie dejiska atentátu a začala s výsluchmi svedkov. O motívoch činu, ani o identite páchateľa sa policajné zdroje predbežne nezmienili. Iba pred niekoľkými dňami došlo v Budapešti k streľbe, pri ktorej vinník i poškodený boli občanmi Turecka.

Nákladná doprava cez maďarské hranice iba s obmedzením

Upozorňujeme vodičov kamiónov, ktorí vezú tovar, pochádzajúci z EÚ a chcú prekročiť maďarsko-slovenské hranice, aby využívali iba priechody, na ktorých funguje veterinárna kontrola. Na ostatných priechodoch vozidlá nebudú vybavené a budú vracané späť na územie Maďarska.

Pred televíziou najviac vysedávajú Američania

Najviac času pred televíznymi obrazovkami - v priemere 266 minút denne - trávia občania USA, iba o tri minúty menej Mexičania. V Európe patrí prvenstvo v tejto oblasti naďalej Maďarom, ktorí v priemere sledujú televízny program 249 minút denne. Súčasne to pre Maďarsko znamená tretiu priečku v celosvetovom rebríčku. Vyplýva to zo štúdie o priemernej sledovanosti televízneho vysielania, ktorá v celosvetovom meradle činí 208 minút denne. Diváci podľa dokumentu, ktorý zverejnili na 38. ročníku medzinárodného veľtrhu televíznych produkcií MIPTV v Cannes, preferujú najviac hrané filmy, ďalej varietné programy, spravodajské relácie a športové prenosy. Sociológovia posúdili v rámci tohtoročného prieskumu Médiamétrie celkove zvyklosti 1,2 miliardy televíznych divákov v 64 krajinách sveta.

Ohnivá Natalia Oreiro po Budapešti v Bratislave

6.4.2001

Včera na Slovensko pricestovala argentínska speváčka a herečka Natalia Oreiro, ktorá bude dnes od 19.00 koncertovať v bratisalvskom PKO. V hlavnom meste SR sa hviezda zo seriálu Divoký anjel objavila v sprievode svojho okolo 30-členného tímu z Budapešti. Pri príchode do jedného z bratislavských hotelov, kde sa so skupinou ubytovala, ju čakalo niekoľko jej fanúšikov, ktorým sa podarilo zistiť kedy a kam ich idol dorazí. Speváčka vraj žiadne mimoriadne požiadavky na zabezpečenie koncertu a svojho pobytu. Do Bratislavy dokonca pricestovala nie exkluzívnou limuzínou ale spolu so svojou skupinou autobusom. Počas svojej piatkovej show predstaví slovenskému publiku skladby zo svojich albumov Natalia Oreiro a Tu Veneno. Natalia Oreiro sa narodila 19. mája 1977 v uruguajskom Montevideu. V sedemnástich rokoch odišla do Argentíny, kde začínala ako herečka. Preslávila sa v roku 1999, keď vydala prvý hudobný album pomenovaný podľa nej. Bolo na ňom 12 pesničiek, z ktorých najväčšími hitmi sa stali skladby De Tu Amor a Cambio Dolor. Z ďalšej kolekcie 15 piesní s názvom Tu Veneno pochádza aj jej súčasný rovnomenný singel bodujúci v hitparádach po celom svete.