Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a Slovenským gymnáziom, základnou školou, materskou školou a študentským domovom v Békešskej Čabe zorganizovalo 21. a 22. novembra vysoko kvalitný odborný seminár.

Na podujatí sa zúčastnili učiteľky slovenských materských škôl z Maďarska, Rumunska a Srbska, ktoré s veľkým odhodlaním pracujú na zachovávaní slovenského jazyka a kultúrneho dedičstva. Témou stretnutia bola úloha a postavenie učiteľov národnostných materských škôl.

Piatkový program otvorili milým vystúpením deti z hostiteľskej békeščabianskej materskej školy, ktoré predviedli riekanky, piesne a básničky súvisiace s jedlom a stolovaním. Ich prirodzené a bezprostredné vystúpenie už na začiatku podujatia ukázalo, že odovzdávanie tradícií nie je oddelenou úlohou, ale prirodzenou súčasťou každodenného života národnostnej škôlky.

Program pokračoval viacerými prednáškami, v ktorých učiteľky z Rumunska, Srbska a Maďarska predstavili, ako do svojej každodennej praxe začleňujú slovenské zvyky a kultúrne prvky. Z ich prezentácií vyplynulo, že fašiangové tradície – od výroby masiek cez veselé piesne a hry až po spoločnú prípravu tradičných fašiangových jedál – sú v mnohých inštitúciách dodnes živou súčasťou života materskej školy. Rovnako dôležité postavenie majú aj adventné a vianočné zvyky: zapaľovanie sviec, spoločný spev, vlastnoručne vyrábané ozdoby či učenie vianočných vinšov a sviatočných pozdravov.

Podľa sprievodných správ pedagógov deti na viacerých miestach navštevujú podstenkové domy, kde sa môžu zblízka zoznámiť s predmetnou kultúrou a zvykmi starého vidieckeho života. Veľký dôraz sa kladie aj na tradičné slávenie cirkevných sviatkov. V mnohých komunitách deťom hravou, veku primeranou formou predstavujú aj zvyky okolo zabíjačky či výroby klobás a organizujú spoločné programy materských i základných škôl. Sviatok sv. Martina sa na mnohých miestach slávi výrobou lampášov a komunitnými podujatiami.

Inštitúcia, ktorá poskytla priestor programu, sa zamerala na gastronómiu, čím akoby predznamenala program nasledujúceho dňa. Csilla Eperjesiová Cséffaiová vo svojej prednáške zdôraznila: „Celkovo možno povedať, že pedagogický význam gastronomických aktivít v materskej škole je oveľa rozmanitejší, než by sme si na prvý pohľad mysleli. Počas spoločného tvorenia, varenia a ochutnávania sa rozvíjajú intelektuálne, sociálne, jazykové, motorické, emocionálne a estetické schopnosti dieťaťa, pričom sa prirodzeným, zážitkovým spôsobom oboznamuje a stotožňuje s tradíciami a hodnotami slovenskej národnostnej kultúry. Odovzdávanie tradícií zohráva kľúčovú úlohu v každodennom živote našej škôlky a gastronómia ponúka obzvlášť priamy a zážitkový spôsob, ako to dosiahnuť. Gastronómia je mostom medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou: spája generácie, posilňuje identitu a pomáha zážitkovo zachovávať slovenskú národnostnú kultúru!”

Sobotňajší deň patril bezprostrednému prežívaniu tradícií. Účastníci zavítali na blízku Haluškovú farmu, kde majiteľ – hrdý na svoje slovenské korene – ponúkol návštevníkom akési putovanie v čase. Hostia si mohli prezrieť autenticky zariadenú „čistú izbu“, rozprávať sa o starých, čiastočne už zabudnutých jedlách a rodinných zvykoch a vlastnoručne si pripraviť halušky, teda rezance. Spoločné varenie a ochutnávanie vytvorilo výbornú príležitosť na výmenu receptov, nápadov a jedinečných tradícií.

Dvojdňové podujatie opäť potvrdilo, že národnostné materské školy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri uchovávaní slovenského jazyka a kultúry. Odhodlanie, tvorivosť a odborná spolupráca pedagógov zabezpečujú, aby tradície nielen prežívali, ale stali sa pre najmenších živými a zažívanými hodnotami.

Mariann Tóthová

Foto: autorka