30. mája 2001 ● Zo slovenskej tlače

Transformácia systému zabezpečenia vzťahov SR ku krajanom žijúcim v zahraničí

15. 5. 2001

Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zefektívnenia vzťahov SR ku krajanom žijúcim v zahraničí, ktorý rieši aj transformáciu činnosti Domu zahraničných Slovákov a zrušenie funkcie Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. V medzirezortnom pripomienkovom konaní jednotlivé rezorty vzniesli viaceré pripomienky. Na odstránenie týchto rozporov minister kultúry zvolal medzirezortnú komisiu. Ako najlepšie riešenie sa zatiaľ javí návrh na zriadenie koordinačného centra pre zahraničných Slovákov na Ministerstve zahraničných vecí, pričom jednotlivé konkrétne problémy sa budú riešiť na vecne príslušných ministerstvách. To znamená, že v prípade problémov sa zahraniční Slováci budú môcť obrátiť priamo na príslušné ministerstvo alebo na Ministerstvo zahraničných vecí, kde ich usmernia, kde a akým spôsobom majú vybaviť svoju záležitosť.

Peniaze, ktoré sa týmto spôsobom ušetria, pôjde minimálne o niekoľko miliónov korún, budú poskytnuté na konkrétne aktivity zahraničných Slovákov.

Slovensko má nového ministra vnútra a vicepremiérku pre EÚ

31. mája 2001

...menovanie dvoch nových členov slovenskej vlády. Doterajšia predsedníčka poľnohospodárskeho výboru parlamentu M. Kadlečíková (SOP) sa v kabinete ujala funkcie vicepremiérky pre európsku integráciu, v ktorej nahradila P. Hamžíka, odvolaného na začiatku mesiaca kvôli afére okolo údajnej defraudácie pomoci od EÚ. I.Šimko zase vystriedal na čele ministerstva vnútra L. Pittnera, ktorý 14. mája sám podal demisiu kvôli tlakom ľavicovej časti vládnej koalície.

Prezident R. Schuster dnes vymenoval I. Šimka do funkcie ministra vnútra a M. Kadlečíkovú do funkcie podpredsedníčky vlády pre integráciu. Kadlečíková za svoje priority označila inštitucionálnu podporu prípravy Slovenska na vstup do EÚ a projekty v rámci predvstupových fondov. Šimko uviedol, že chce, aby platilo heslo, že radšej viac razantných činov ako slov. Tohto kréda sa Šimko držal a vo svojich odpovediach bol zdržanlivý. Na MV SR sa očakávajú rozsiahle personálne zmeny. Podľa niektorých informácií by zo svojich funkcií mali byť odvolaní J. Ivor, A. Rázga, J. Pipta a J. Stieranka. O post šéfa sekcie vyšetrovania by sa mali uchádzať P. Vačok a V. Lamačka, o post prezidenta PZ dvojica Blahovec a Zajac a o post šéfa kontroly a inšpekčnej služby J. Kret. Šimko uviedol, že absolvuje prvé rozhovory s kľúčovými ľuďmi na MV SR a veľmi rýchlo bude informovať o svojich prvých krokoch. Nový minister odmietol reagovať aj na skutočnosť, že sa Generálna prokuratúra zaoberá závažnými trestnými činmi, z ktorých sú podozriví niekoľkí príslušníci MV SR. Podľa Šimka sa už na MV nebude hovoriť o dohadoch a podozreniach, ale sa bude dodržiavať zákon.

Riešiť sa musí aj opozičné cítenie väčšinových národov

31-05-2001

Prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl počas prijatia zástupcov organizácií zahraničných Maďarov v súvislosti s pripravovaným zákonom o štatúte zahraničných Maďarov vyjadril nádej, že parlamentom prijaté znenie zákona bude mať širokú podporu spoločnosti, čo bude zároveň dobrým signálom nielen pre maďarskú spoločnosť, ale aj pre väčšinové národy susedných krajín ako aj pre zahraničných partnerov.Zároveň prezident žiadal predstaviteľov zahraničných politických organizácií, aby napomáhali politickým zástupcom väčšinových národov pri riešení vnútorných problémov.Stranu maďarskej koalície zastupoval na prijatí Miklós Duray, podľa ktorého majú výhrady voči zákonu o štatúte v Rumunsku a na Slovensku skôr vnútropolitický charakter.Výhrady nie sú kvôli nedostatku informácií o pripravovanom zákone, ale ide skôr o odkazy nacionalistickým opozíciám, že pozdvihli prst proti zákonu.SMK už viackrát dala na vedomie prostredníctvom médií, že takýto zákon o štatúte by nebol potrebný, pokiaľ by slovenský štátny rozpočet neponižoval maďarskú kultúru, uviedol M.Duray.Poukázal zároveň na to, že pokiaľ by maďarské organizácie boli rovnako podporované ako slovenské, neboli by potrebné peniaze maďarských daňových poplatníkov na podporu kultúry zahraničných Maďarov.

V Nitre nebude národnostná fakulta

01-06-2001

Rektor nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa Daniel Kluvanec prisľúbil, že sa do konca mája vydá stanovisko k akreditačnému návrhu odborníkov vo veci vzdelávania pedagógov v maďarskom jazyku, avšak týmto návrhom sa až do včerajška kompetentní vôbec nezaoberali. Zároveň však vzniklo rozhodnutie o koncepcii národnostnej fakulty predloženej Ivanom Mačurom, ktoré bolo zamietajúce. Podľa slov hovorcu rektora Miloša Dovičoviča odmietnutie koncepcie ovplyvnili dva základné body a to, či cieľom bolo naplnenie rozhodnutia vlády o podpore vzdelávania pedagógov v menšinovom jazyku a či sa zohľadnili priority programu rozvoja univerzity. Táto koncepcia bola odmietnutá ako radou univerzity, tak aj maďarskou sekciou univerzitnej rady.

Premiéri V4 rokovali o EÚ a spolupráci

2. 6. 2001

Na záver summitu v juhopoľskom Krakove premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4) vyjadrili nádej, že pražský summit Severoatlantickej aliancie potvrdí politiku otvorených dverí a podporí integračné ambície Slovenska a zároveň že v súlade s očakávaním všetkých kandidátskych krajín júnový summit EÚ v Göteborgu schváli ďalší harmonogram rozširovania únie. „V západnej Európe sa už začína používať spojenie Double Slov., ktorý znamená prijatie ďalších krajín (Slovenska a Slovinska) do NATO,“ povedal na záver rokovaní český premiér Miloš Zeman.

Krajiny V4 v záverečnej deklarácii hovorili aj o posilnení spolupráce V4 s ďalšími krajinami, hlavne štátmi Beneluxu a Rakúska, ktorého kancelár Wolfgang Schüssel sa má zúčastniť na najbližšom summite premiérov V4 spolu so slovinským premiérom. Účastníci krakovského summitu schválili aj návrh slovenskej strany, aby sa príspevky do visegrádskeho fondu zdvojnásobili. „Fond sa stal skvelým nástrojom podpory našej kultúrnej, vzdelávacej a ďalšej spolupráce, ktorá obyvateľom našich krajín pomáha objavovať ďalšie krajiny,“ komentoval rozhodnutie Dzurinda. Ani dvojnásobné príspevky pravdepodobne nepokryjú úplne dopyt, zo 750 žiadostí totiž vlani prostriedky dostala iba desatina.

Čo sa týka konkrétneho obsahu spolupráce, hovorilo sa medzi inými o zaistení energetickej bezpečnosti regiónu - ďalšej diverzifikácii v dodávkach zemného plynu a napojení celej oblasti na zdroje z Nórska plynovodom cez Poľsko. Poľský premiér Jerzy Buzek symbolicky odovzdal predsedníctvo svojmu maďarskému kolegovi Viktorovi Orbánovi.

Visegrádsku skupinu založili 15. februára 1991 bývalé Česko-Slovensko, Maďarsko a Poľsko. Po určitom čase spolupráca začala stagnovať, okrem iného vinou odklonu Bratislavy od susedov prijatých do NATO a do prvej skupiny kandidátov na vstup do EÚ. Po zmene kurzu Slovenska sa Praha, Budapešť a Varšava dohodli na oživení Visegrádu.

Krajiny V4 prijali na summite V4 v Krakove spoločnú deklaráciu

1.6.2001

Presvedčenie, že pražský summit Severoatlantickej aliancie potvrdí pokračovanie politiky otvorených dverí a podporu integračným ambíciám Slovenskej republiky, vyslovili dnes v spoločnej deklarácii, prijatej na summite v Krakove, premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4).

Signatári súčasne vyjadrili nádej, že júnový summit Európskej únie v Göteborgu schváli ďalší harmonogram rozširovania EÚ, vyslovili sa za otvorenie všetkých a ukončenie maximálneho počtu kapitol v prístupových rokovaniach v súlade so závermi vrcholnej schôdzky v Nice na základe individuálneho posudzovania plnenia kritérií kandidátskymi krajinami. Zároveň opakovane zdôraznili pripravenosť na pokračovanie vzájomnej spolupráce a podpory v tejto i ďalších oblastiach.

Krajiny V4 sú, ako vyplýva zo záverov krakovského summitu, otvorené spolupráci s ďalšími štátmi, osobitne s krajinami Beneluxu, ako aj Rakúskom, ktorého kancelár Wolfgang Schüssel sa zúčastní zrejme už na najbližšom summite premiérov krajín V4 a Slovinskom. Účastníci krakovského summitu schválili návrh slovenskej strany, aby sa príspevky do Medzinárodného visegrádskeho fondu zdvojnásobili s platnosťou od 1. januára 2002.

Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami V4 predstaví rakúskej verejnosti

31. mája

Predstaviť Slovensko, Českú republiku, Maďarsko a Poľsko a viac ich priblížiť rakúskej verejnosti je cieľom informačného podujatia krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii, ktoré sa dnes koná v dolnorakúskom meste Krems. Organizátormi netradičnej akcie sú kultúrne inštitúty jednotlivých krajín pôsobiace v Rakúsku v spolupráci s rakúskymi inštitúciami a predstaviteľmi mestského zastupiteľstva v Kremse. Počas celodenného programu, ktorý sa začína o 10.00 h na námestí pred miestnou radnicou a bude trvať do 17.00 h, budú môcť záujemcovia navštíviť stánky štátov tzv. Visegrádskej štvorky, kde budú k dispozícii informačné materiály prezentujúce atraktívne miesta jednotlivých zúčastnených krajín. Okrem vystúpení veľvyslancov je pre návštevníkov pripravený aj kultúrny program pozostávajúci z vystúpení slovenských, českých, maďarských a poľských umeleckých súborov. Slovenskú kultúru bude prezentovať folklórny súbor Ponitran. Pre divákov je pripravená aj súťaž, v ktorej môžu vyhrať pobyt pre dve osoby v niektorej z organizátorských krajín. V prípade výhry venovanej slovenskou stranou ide o pobyt v kúpeľnom mestečku Rajecké Teplice.

Stalin - najhorší zločinec v dejinách

1.6.2001

Josif Vissarionovič Stalin je podľa maďarského historika Istvána Iovása najhorším zločincom v dejinách ľudstva. Bývalý sovietsky diktátor v brutalite svojich zločinov predstihol nacistického führera Adolfa Hitlera i čínskeho vodcu Mao Ce-tunga.

Asi 170 miliónov osôb sa stalo obeťami genocíd v priebehu uplynulých 100 rokov, píše Iovás v knihe Genocídy 20. storočia, ktorá vyšla včera v Budapešti. Tento počet päťnásobne prevyšuje bilanciu vojakov zabitých počas vojen medzi národmi.

J.V. Stalin v období svojej moci pripravil o život 43 miliónov osôb, Mao 38 miliónov, kým mnohými za najhoršieho zločinca považovaný Hitler "len" 21 miliónov.

Historickému okamihu sceľovania Márie Valérie bránil silný vietor

Most na podpätkoch

1. jún 2001

V októbri 2000 začali obnovu historického mosta Márie Valérie. Po dlhom vyčkávaní na prijateľné poveternostné podmienky priplavili k obnoveným pilierom bývalého mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom časť nosnej konštrukcie a vsadili ju na nosníky. 400 tonový kolos je prvým dielom obrovskej skladačky mosta, ktorý spojí Slovensko a Maďarsko.

x x x

Po búrlivom stredajšom vetre vo štvrtok predpoludním hladkal dunajské vlny v priestore rekonštrukcie Mosta Márie Valérie žičlivý vánok. Zamestnanci maďarskej firmy GANZ Acélszerkezet R.T. tesne pred 11. hodinou dopoludnia skončili prvú z kľúčových operácií pri sceľovaní medzinárodnej spojnice medzi Štúrovom a Ostrihomom. Medzi 3. a 4. pilier uložili takmer tisíctonovú konštrukciu chýbajúceho mostného poľa. Po tzv. obutí Márie Valérie, ktorá dostala vzhľadom na parametre splavnosti o šesť metrov vyššie podpätky, si v stredu popoludní obyvatelia miest na oboch stranách Dunaja nechceli nechať ujsť historický moment jej obliekania: naplavenie konštrukcie prvého mostného poľa zo štúrovského prístaviska a jej upevnenie pri pilieroch. Napriek plavebnej uzávere a časovému stresu, v ktorom sa ocitli všetky subjekty rekonštrukcie, vietor dosahujúci 50 km za hodinu nemienil ustať.

" Ak neprestane fúkať, je to v ťahu," mávol rukou strediskár Inžinierskych stavieb (IS) Košice Milan Dziak. Keď však v stredu večer oba brehy veľtoku osireli a na dlho očakávanú operáciu rezignovali aj všetci kompetentní, nad Dunajom sa prekvapujúco rozhostilo bezvetrie. Osádka vodného žeriavu a remorkéra mohla tesne pred 21. hodinou upevniť oceľové monštrum medzi piliermi. Odvčera tak pôvodné mostné polia dostali po vyše sto rokoch novú konštrukciu. Naplavovanie ďalšieho oblúka (Most Márie Valérie bude mať aj po rekonštrukcii päť polí) plánujú v medzinárodnom konzorciu GANZ IS na koniec júna. Záväzný termín dokončenia stavby, ktorá je výrazom novej kvality vzťahov medzi SR a MR, je koniec septembra. Podľa Pavla Peška z IS Košice práce pokračujú v súlade s harmonogramom.

Najviac Slovákov v zahraničí je zamestnaných v Čechách

Záujem o pomocné práce

V rámci dvojstranných dohôd o vzájomnom zamestnávaní občanov, resp. výmene stážistov, ktoré má Slovensko uzavreté s jednotlivými štátmi, pracovalo vlani v zahraničí takmer 75 000 Slovákov. Najviac ľudí, 63 567, našlo prácu v Čechách, kde na prácu netreba pracovné povolenie, stačí registrácia na príslušnom okresnom úrade práce. Národný úrad práce má aj v súčasnosti ponuky na zamestnanie u našich západných susedov predovšetkým v oblasti remeselníckych prác, v zdravotníctve a poľnohospodárstve - na sezónne zbery.

Z 914 Slovákov, ktorí pracovali v Nemecku, bolo najviac (70 %) servírok, čašníkov a kuchárov. Pre tieto profesie vykonáva prijímacie pohovory Úrad pre sprostredkovanie v Bonne, kde sa prihliada na znalosť jazyka, prax a celkové vystupovanie. Zamestnanie v Nemecku si našli aj stavební robotníci, mäsiari či zdravotné sestry. Iba jedno percento zo spomínanej skupiny tvorili vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Nemecko má totiž záujem najmä o nekvalifikovanú pracovnú silu, pričom aj medzi vzdelanými prevažujú muži. Na krátkodobých sezónnych prácach sa tam vlani vystriedalo vyše 8 000 ľudí. Aj vysokoškoláci tam môžu absolvovať rôzne letné brigády, najviac v poľnohospodárskych prácach, gastronomických a upratovacích službách. Vlani túto možnosť využilo 1 450 našich študentov.

Osemsto ľudí pracovalo aj v Maďarsku, z toho polovica sezónne. Väčšinou tiež šlo o pomocné pracovné sily, kvalifikovaní pracovníci našli uplatnenie v 5 % prípadov. Len dvaja ľudia sa zamestnali vo Fínsku. V tomto prípade je nevýhoda reciprocity - vo Fínsku môže pracovať len toľko Slovákov, koľko Fínov pracuje u nás. Vzhľadom na nedostatok pracovných miest na Slovensku je zamestnávanie fínskych občanov dosť problematické, čím sa zužuje možnosť našich pracovať v krajine tisícich jazier. Naopak, núdzu o uplatnenie na Slovensku nemajú Ukrajinci, ktorých v minulom roku u nás legálne pracovalo 450. Väčšinou ako pomocné sily v textilnom, potravinárskom priemysle a stavebníctve, uplatnenie však našli aj tréneri, vedeckí pracovníci, biskupi či umelci.

Spisovatelia ocenili GUnaGU Remix

1. jún 2001

Tohtoročnú Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska vo štvrtok prevzal spisovateľ, dramatik a šéf divadla GUnaGU Viliam Klimáček za knihu GUnaGU Remix. Ocenené dielo vybrala odborná porota pod vedením Štefana Druga spomedzi tvorby 360 spisovateľov, ktorých asociácia zastupuje.

"Som tomu rád, pretože je tu ako literatúra rešpektovaná aj divadelná literatúra a humor. Dosiaľ som mal pocit, že keď sa na niečo pozeráte optikou humoru, ste svojím spôsobom nie až taký závažný, ba takmer podozrivý, pretože žartovať o vážnej literatúre nemožno. My sme sa toho dopustili a radi sa toho dopúšťame," povedal Klimáček. Ako zdôraznil, kniha bola kolektívnym dielom a svojimi hrami, textami, básňami či kreslenými básňami do nej prispeli aj členovia divadla Ivan Mizera, Oľga Belešová, Vlado Balek a scénograf Aleš Votava. Zbierku retrotextov vyše pätnásťročného bratislavského súboru vystupujúceho v podzemí v centre Bratislavy vydalo vydavateľstvo L.C. A. a Divadelný ústav.

Ďalšie ocenenia rozdalo aj šesť členských organizácií asociácie. Prémiu Obce spisovateľov Slovenska dostal Dušan Dušek za knihu Pešo do neba. Slovenské centrum P. E. N. ocenilo Jána Johanidesa za prózu Dívaj sa do modrých očí Londýna a Klub nezávislých spisovateľov básnika Ivana Mojíka za zbierku Divé stromy neplačú. Za knihu Čierny piatok sedemnásteho novembra Klub literatúry faktu udeleli prémiu Jozefovi Leikertovi. Prémiu Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku dostal Andrej Mészáros za knihu Filozofia v Maďarsku a Prémiu Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku Sergej Makara za zbierku básní Verše pre malých a veľkých.

Pred festivalom Art Film Trenčianske Teplice

Deviaty ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Trenčianske Teplice, ktorý sa uskutoční od 22. do 29. júna tohto roku, prináša so sebou viacero noviniek. Ako oznámil riaditeľ festivalu Peter Hledík, jednou z nich okrem satelitného premietania festivalových filmov v bratislavskom kine Tatra je aj udelenie ceny za celoživotné dielo v kinematografii - Zlatá kamera. Historicky prvými držiteľmi tohto ocenenia sa stanú dvaja jubilanti - režisér Martin Hollý a filmový teoretik Pavel Branko.

Prestížnu cenu Hercova misia, ktorá je spojená s pripevnením pamätnej tabuľky s menom ocenenej osobnosti na trenčianskoteplický Most slávy, prevezmú herci Emília Vášáryová, Jiří Bartoška a francúzska filmová hviezda Jean-Paul Belmondo.

Art Film 2001 - to je osem premietacích dní, počas ktorých diváci majú možnosť zhliadnuť 126 filmových snímok z celého sveta. Do súťažných kategórií Artefakty, Na ceste a Art Fiction tvorcovia a producenti prihlásili spolu 330 filmov, z ktorých napokon vybrali 39 diel. Odrazom biedneho stavu súčasnej slovenskej kinematografie je fakt, že do súťaží Art Filmu sa dostali iba dva študentské animované filmy. Porota bude pracovať v zložení - režisér Juraj Jakubisko, talianska filmologička Adriana DÍnnocenzo, maďarský kameraman Lajos Koltai, režisérka dokumentárnych filmov a pedagogička VŠMU Marcela Plítková-Jurovská a egyptský kameraman Ramzes Marzouk.

Diváci tradične uvidia tvorbu BBC, talianskej a francúzskej kinematografie a krajín visegrádskej štvorky. Priestor na prezentáciu dostane aj japonská, dánska a egyptská kinematografia.

Divadlo Aréna roztancujú Indky aj talianska rodina

Kaukliar ponúka exotiku

1. jún 2001

Už šiesty ročník medzinárodného festivalu pantomímy Kaukliar sa začne v piatok v Aréne vystúpením domovského súboru s Operou za tri groše. Hodinu predtým bude hostí zabávať nemecký majster pouličného divadla klaun André, ktorý odštartuje program aj na druhý deň. Po ňom v sobotu vystúpi ďalší nemecký umelec Bernd Weckerle so svojou šou plnou klauniád. Počas desiatich dní sa na javisku na petržalskom brehu Dunaja vystriedajú mnohí umelci z Kanady, Francúzska, Rakúska, Talianska, Poľska, Maďarska a Francúzska, ktorí zasvätili život pohybovému prejavu.

Šéf Arény Milan Sládek nezostal ani tento rok nič dlžný svojmu dlhodobému plánu predstavovať na festivale pre nás exotické umenie, ktoré má s pantomímou mnohé spoločné. Ďalšie dva dni bude totiž program venovaný indickým tancom. V nedeľu to bude novátorské predstavenie Indky žijúcej v Kanade Gitanjalad Kolanadovej Kráčajúc nahá. Sólistka Barbara Čurda predvedie v pondelok klasickým tancom pantomimické rozprávanie príbehov z eposu Rámájana. V utorok mal na festivale vystupovať holandský súbor, ktorý však na poslednú chvíľu pre zranenie jedného z účinkujúcich účasť odriekol. Nahradí ho v Bratislave už známy súbor nepočujúcich z Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne so svojou absolútnou novinkou - predstavením Odyseus.

V Bratislave vystúpi aj unikátna divadelná rodina commedie dell arte. Divadelníci v súbore I Carrara, ktorý má takmer 400-ročnú tradíciu, predvedú výpravnú Goldoniho hru Benátske dvojčatá. Poliakom s predstavením Homo senzibilis bude Aréna patriť vo štvrtok. Maďarský umelec András Kecskés "namaľuje" prostredníctvom svojho expresívneho tanca fresku o túžbe dnešného človeka za stratenou vierou v piatok.

V sobotu pozval Milan Sládek do Arény dvojicu francúzskych študentov, ktorí v predstavení Pán a pani "O" predvedú príbeh lásky ako opakujúci sa každodenný rituál smiešnej rutiny, zvykov a konvencií. Záver festivalu bude patriť malým deťom. Vstup na Rozprávku o divnej čiapke, ktorá patrí do stáleho repertoáru Arény, bude vďaka sponzorom bezplatný. Rodičia si však musia lístky vyzdvihnúť vopred.

Amnesty o rasizme na Slovensku

31.5.2001

Medzinárodná organizácia na ochranu ludských práv Amnesty International (AI) sa v tohtorocnej výrocnej správe o dodržiavaní ludských práv za rok 2000 venuje aj situácii na Slovensku. Opät si všíma najmä problematiku zlého zaobchádzania polície s Rómami.

Slovenským úradom vytýka zlyhávanie pri ochrane Rómov pred útokmi hnutia skinhed. Rómovia podla AI v minulom roku nadalej celili chudobe, sociálnej diskriminácií a rasovo motivovanému násiliu. V správe sú priamo spomínané prípady Anastázie Balážovej a útoku 15 skinhedov na troch Rómov v Poprade. Druhý prípad odhaluje praktiky slovenskej polície voci Rómom. Dvaja policajní dôstojníci, ktorí prišli na miesto cinu, fyzicky napadli rómskych svedkov útoku shinhedov. Ked prišla dalšia policajná hliadka, všetci traja Rómovia boli vzatí do väzby za údajné napadnutie policajných príslušníkov. Na policajnej stanici boli údajne bití. Podobnými prípadom, ktorý správa AI opisuje, je smrt 21-rocného Lubomíra Šarišského, ktorý v auguste 1999 podlahol zraneniam po tom, ako bol na popradskej policajnej stanici pocas vypocúvania pre podozrenie z krádeže bicykla postrelený. Policajt zodpovedný za tento cin bol v októbri podmienecne odsúdený na jeden rok väzenia.

AI sa v správe tiež vyjadrila aj k odporcovi vojenskej služby Milanovi Kobolkovi, ktorého oznacila za potenciálneho väzna svedomia. V júli nadobudla platnost novela zákona o civilnej službe, ktorá nariaduje vojenským úradom informovat odvedených o ich práve požiadat o alternatívny výkon vojenskej služby. AI vyjadrila znepokojenie nad casovým obmedzením, zachovaným aj v novele zákona, ktoré úcinne diskvalifikuje osoby, ktoré sa rozhodnú odopriet výkon povinnej vojenskej služby až po ich odvedení.

V Budapešti sa začala intenzívna diskusia o rozšírení NATO

Najčastejší variant Slo-Slo

31.5.2001

Americký minister zahranicných vecí Colin Powell ubezpecil svojich kolegov z kandidátskych krajín na clenstvo v NATO, že nová americká administratíva chce pokracovat v politike otvorených dverí a že prezident George Bush má záujem dôrazne a konštruktívne sa do tohto procesu zapojit. Uviedol to pocas druhého dna zasadania Severoatlantickej rady v rámci rokovania s ministrami zahranicných vecí krajín skupiny V9 (Vilniusky proces - devät štátov uchádzajúcich sa o clenstvo v aliancii) a Chorvátska v Budapešti.

Slovensko na konferencii zastupoval minister zahranicných vecí Eduard Kukan, ktorého spomínané krajiny poverili vedením rozhovorov s Powellom.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že kandidátske krajiny nechcú byt iba konzumentmi bezpecnosti, ale chcú sa aktívne podielat na jej tvorbe. Kukan podakoval americkej diplomacii za jej vodcovskú úlohu, ktorú zohráva v politike rozširovania NATO a vyjadril nádej, že v nej bude pokracovat

Kukan nadviazal na utornajšie komuniké Severoatlantickej rady, v ktorom sa hovorí o potrebe zintenzívnenia procesu rozširovania v najbližších rokoch. Zdôraznil, že krajiny V9 by privítali, keby formuláciu "v najbližších rokoch" nahradili slová "november 2002 Praha".

V NATO sa zacalo podla Kukana hovorit o konkrétnych kandidátoch, spomínajú sa však viaceré možnosti. Najcastejšia je koncepcia Slo-Slo (Slovinsko-Slovensko, resp. Slovensko-Slovinsko), no coraz castejšie sa hovorí aj o možnostiach prijatia troch až siedmich krajín.

Slovensko je vnímané ako jeden z popredných kandidátov na clenstvo, pricom, ako zdôraznil šéf slovenskej diplomacie, velkú úlohu v tom zohrala bratislavská konferencia Líderstvo a zodpovednost. Lídri kandidátskych krajín si uvedomujú, že napriek konkurencii je potrebné zachovávat aj istý stupen solidarity. NATO totiž podla všetkého neuvažuje o rozšírení iba o jednu krajinu. Medzi jednotlivými clenskými krajinami NATO však zatial nepanuje zhoda v otázke formy pozvania. Eduard Kukan potvrdil, že niektoré krajiny navrhujú princíp regaty, známy z procesu rozširovania Európskej únie. Išlo by o pozvanie viacerých krajín naraz s tým, že do aliancie by boli prijímané postupne podla plnenia kritérií.

Generálny tajomník NATO George Robertson uviedol, že aliancia nemá záujem zasahovat do vnútorných záležitostí Slovenska. Zdôraznil, že pre NATO bude rozhodujúca oddanost demokratickým hodnotám.

Budapeštianske zasadanie Rady NATO pokracovalo vstredu rokovaním Euroatlantickej partnerskej rady (clenské štáty NATO a krajiny programu Partnerstvo za mier) a zúcastnil sa na nom aj minister zahranicných vecí Juhoslávie Goran Svilanovic. Dominantnou témou bola situácia na Balkáne a rozširovanie NATO.

Svilanovic vyjadril záujem Juhoslávie, aby medzinárodné spolocenstvo podporilo pozitívne zmeny vkrajine. Zároven však tlmocil znepokojenie svojej vlády v súvislosti snadchádzajúcimi volbami v Kosove.

Generálny tajomník NATO George Robertson, vysoký predstavitel EÚ pre zahranicnú a bezpecnostnú politiku Javier Solana a švédska ministerka zahranicných vecí Anna Lindhová informovali o záveroch historicky prvého stretnutia zástupcov NATO a ministrov zahranicných vecí krajín EÚ.

Všetci traja zdôraznili prínos, ktorý pre medzinárodne spolocenstvo znamená spolupráca oboch inštitúcií, co sa podla Lindhovej prejavilo najmä vprípade Macedónska.

E. Kukan sa vyslovil za jednotnú, slobodnú a bezpečnú Európu

30. mája

Už niekoľko rokov pokračujúca kríza na Balkáne nielen potvrdzuje nevyhnutnosť širšieho regionálneho chápania bezpečnosti, ale zároveň nás núti aj zamyslieť sa, či sme zvolili správne mechanizmy a opatrenia na prevenciu alebo riešenie tejto krízy. Vyhlásil to dnes slovenský minister zahraničných vecí a splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre Balkán Eduard Kukan v prejave na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC) v Budapešti.

Situácia v Macedónsku, Kosove, Čiernej Hore či ďalších oblastiach balkánskeho regiónu je znepokojujúca, a medzinárodné spoločenstvo by malo byť podľa jeho slov jednotné v odsúdení všetkých aktov násilia bez ohľadu na to, kto je ich páchateľom a aké sú dôvody jeho konania.

Minister Kukan však zdôraznil, že pre západný Balkán neexistuje vojenské riešenie, a ďalšia destabilizácia situácie len brzdí budovanie multietnickej spoločnosti, ktorej fungovanie jedine môže prekonať historické, etnické, náboženské, hospodárske alebo politické krivdy s tragickými následkami pre celé obyvateľstvo.

"Spomenuté krízové situácie by nemali byť len akýmsi testom akcieschopnosti a efektívnosti procedúr medzinárodného krízového manažmentu, našou úlohou je nie sa poúčať z kritickej situácie iných štátov, ale ju riešiť," podčiarkol slovenský šéf diplomacie.

Významným krokom na ceste k trvalému mierovému riešeniu by mohli byť prvé parlamentné voľby v Kosove, ktorých zorganizovanie zo strany Misie OSN v Kosove (UNMIK) by malo prebiehať v úzkej spolupráci s belehradskou vládou. Zvolený orgán by mal rozhodovať o praktických otázkach života v Kosove, zatiaľ čo "definitívne riešenie postavenia provincie by malo byť odsunuté na neskôr," zdôraznil Kukan.

V súvislosti so situáciou v Čiernej Hore Kukan vyjadril nádej, že intenzívny dialóg medzi Belehradom a Podgoricou vyústi do riešenia prijateľného pre obe strany, hoci otázka zachovania spoločného štátu či jeho rozdelenia je vnútornou vecou Juhoslávie.

Kukan vysoko vyzdvihol vytvorenie vládny širokej koalície v Macedónsku, ktorú sa tu podarilo sformovať aj napriek momentálne ťažkým podmienkam a značnému tlaku. Vyjadril však vláde v Skopje plnú podporu a uznanie.

Okrem Kosova, Macedónska a Čiernej Hory však nemožno zabúdať ani na Bosnu a Hercegovinu, ktorej vývoj má tiež priamy dopad na stabilitu v regióne, dodal šéf diplomacie SR. V tejto súvislosti ocenil prácu a najnovšie aktivity vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva Wolfganga Petritscha v Bosne, ktorý je podľa jeho stelesnením jednotného postoja Európy k stabilizácii regiónu.

Kukan sa vo svojom prejave dotkol aj problematiky rozširovania NATO a EÚ, ktorý označil za "rozhodujúci krok, ktorý v najbližšom období podstatne ovplyvní proces formovania európskeho bezpečnostného prostredia," a zdôraznil, že SR tento proces považuje za dôležitý faktor upevňovania stability a bezpečnosti.

Zdôraznil, že SR má záujem na ďalšom posilňovaní aktivít EAPC v rámci konkrétnej spolupráce a pravidelných konzultácií medzi spojencami a partnermi, pretože umožňuje na širokej úrovni otvorene diskutovať o všetkých aspektoch bezpečnosti.

"Náš základná cieľ možno charakterizovať piatimi slovami - budovanie jednotnej, slobodnej a bezpečnej Európy. Je to cieľ, ktorý je zložitý, komplexný a asi nie dosiahnuteľný v krátkom časovom horizonte. Integrácia nových európskych demokracií do osvedčených fungujúcich politicko-bezpečnostných štruktúr však podľa mňa dosiahnutie tohto cieľa urýchli," dodal na záver Kukan.

Németh: V4 zohrala významnú úlohu v obnovení euroatlantického smerovania SR

28. mája

Spolupráca krajín Visegrádskej štvorky (V4) zohrala významnú úlohu v obnovení euroatlantického smerovania Slovenskej republiky. V prejave na dnešnom podujatí Parlamentného európskeho klubu v Budapešti to vyhlásil druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh.

Podľa jeho slov kladie maďarská zahraničná politika dôraz na rôzne regionálne aktivity, ako je visegrádska spolupráca alebo participácia na realizácii Paktu stability pre juhovýchodnú Európu. Regionalizmus nie je adekvátne prítomný v diskusiách s Európskou úniou, touto otázkou sa preto treba v Maďarsku zaoberať čo najviac, zdôraznil Zsolt Németh.

Uvažujeme o Európe, v ktorej budú mať na jednej strane dôležitú úlohu regionálne osobitosti a na strane druhej priechodné vonkajšie hranice bez známok izolacionizmu s tým, že pocit bezpečnosti a stability kontinentu bude vyžarovať aj na okolie, uviedol politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky.

Aj z hľadiska EÚ, ktorej jedným z najvšeobecnejších cieľov je čo najvýraznejšie rozšírenie zóny blahobytu a stability a paralelne s tým likvidácia hraníc v rámci únie, bude podľa Némethových slov nevyhnutná stredoeurópska dimenzia. Po prvom kole rozšírenia EÚ sa totiž môže vytvoriť nielen formálna, organizačná, ale aj kultúrna a civilizačná hranica s príslušnými sociálnymi a hospodárskymi perspektívami, poznamenal maďarský politik.

Hlavným cieľom Parlamentného európskeho klubu, ktorého prvé podujatie sa uskutočnilo v marci 2001 a nad ktorým prevzal záštitu predseda budapeštianskeho zákonodarného zboru János Áder, je zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov na odbornej úrovni o problematike integrácie do Európskej únie, regionalizme, menšinovej problematike a myšlienke európanstva.

Úlohám na Balkáne pripisuje NATO prioritný význam

29. mája

Severoatlantická aliancia, ktorá pripisuje úlohám na Balkáne prioritný význam, je odhodlaná pokračovať v rozšírení a podporuje úsilie deviatich kandidátskych krajín v príprave na plnoprávne členstvo, vrátane nevyhnutných reforiem ozbrojených síl. Vyplýva to zo záverečného dokumentu rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré sa dnes uskutočnilo v Budapešti.

Šéfovia členských krajín aliancie súčasne potvrdili odhodlanosť pokračovať v spolupráci s Európskou úniou poukazujúc na fakt, že vytvorenie samostatného európskeho bezpečnostného systému, o ktorom budú pokračovať konzultácie, je ústredným prvkom tohto procesu. Severoatlantická rada vyjadrila obavy v súvislosti s krízou v Čečensku, ale postavila sa za úzke vzťahy s Ruskou federáciou.

Podľa záverečného dokumentu sa účastníci zhodli na nutnosti ešte intenzívnejších konzultácií o bezpečnostných výzvach 21. storočia s osobitým dôrazom na šírenie zbraní hromadného ničenia. Pozorovatelia upozorňujú, že formulácia je akýmsi kompromisom naznačujúcim - napriek opatrným diplomatickým vyhláseniam - istú rozdielnosť pohľadov americkej a európskych diplomacií na vážnosť potenciálnych hrozieb a na s tým súvisiace posúdenie budúcnosti rusko-americkej dohody ABM z roku 1972 a plánovaného národného amerického systému protiraketovej obrany (NMD).

Generálny tajomník NATO lord George Robertson označil na tlačovej konferencii v Budapešti tamojšie rokovanie Severoatlantickej rady za úspešné. Vyzdvihol pozitívne zmeny v regióne, osobitne vývoj v Juhoslovanskej zväzovej republike, ale pripomenul, že účastníci sa zhodli na nevyhnutnosti ďalšieho úsilia v záujme dosiahnutia trvalého mieru a stability v oblasti. V tejto súvislosti upozornil predovšetkým na nutnosť odzbrojenia albánskych ozbrojencov. Nádeje na mier na Balkáne sú však napriek všetkému väčšie ako doteraz, zdôraznil.

Ministri zahraničných vecí NATO sa podľa Robertsonových slov vyjadrili za pokračovanie demokratizačných snáh v Kosove, za posilnenie tamojšieho ústavného rámca a za nerušenú realizáciu na november vypísaných volieb. V stredu sa očakáva informácia šéfa juhoslovanskej diplomacie Gorana Svilanoviča, pripomenul najvyšší predstaviteľ NATO, ktorý súčasne upozornil, že došlo ku konsenzu medzi americkou stranou a európskymi partnermi o ďalšom pôsobení mierových síl v Bosne a Hercegovine drastické zníženie stavu však nemožno očakávať.

Na margo vývoja v Macedónsku generálny tajomník NATO povedal, že neslobodno dopustiť, aby ozbrojené militantné skupiny narúšali poriadok v demokratickej krajine. Tomu slúži aj súčasná misia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu, ktorú účastníci budapeštianskeho summitu v plnej miere podporujú, povedal Robertson. Dodal, že napätie v oblasti možno zmierniť iba politickou cestou, cestou dialógu zainteresovaných.

Najvyšší predstaviteľ NATO dementoval špekulácie o údajnej kríze medzi USA a európskymi členskými krajinami aliancie v súvislosti s plánmi systému protiraketovej obrany zámorskej veľmoci. Analýza tohto programu, ako aj príslušné konzultácie budú na expertnej úrovni pokračovať, uviedol a vyjadril nádej, že tento proces môže viesť k posilneniu obranných schopností aliancie.

O problematike rozšírenia NATO, ktorá podľa dostupných informácií nefigurovala na programe rokovania ako oficiálna téma, sa lord George Robertson na tlačovej konferencii nezmienil.

NATO neodsúhlasí americký systém protiraketovej obrany

30. mája

NATO neschváli navrhovaný americký systém protiraketovej obrany (NMD), vyhlásili dnes predstavitelia aliancie na stretnutí ministrov zahraničných vecí 19 členských štátov v Budapešti.

Aj napriek snahám Spojených štátov upozorniť na "všeobecnú hrozbu" možných jadrových útokov a zdôvodniť tak opodstatnenosť NMD sa im nepodarilo nájsť dostatočne presvedčivé argumenty.

Tlačovej agentúre AP sa podarilo získať prepis plánovaného vyhlásenia NATO, v ktorom sa spojenci zaväzujú, že budú zvažovať "primerané zhodnotenie hrozieb a budú sa zaoberať celou škálou problémov súvisiacich s bezpečnosťou, ako aj prostriedkami, čo ju ohrozujú".

Vo vyhlásení členovia NATO sľubujú, že budú "pokračovať v dôležitých konzultáciách o týchto témach v rámci aliancie".

Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer povedal, že je dôležité, aby sa o NMD nerozhodovalo bez ďalších konzultácií. Plánovaný americký systém protiraketovej obrany "musí zvýšiť našu bezpečnosť a stabilitu. Nesmie to však viesť k ďalším pretekom v zbrojení," zdôraznil Fischer.

Helsinská komisia kritizuje návrhy riešenia rómskeho problému v SR

30. mája

Helsinská komisia amerického Kongresu podrobila v utorok ostrej kritike správy, podľa ktorých niektorí členovia slovenskej vlády posudzujú možnosť obmedziť určitým občanom vydávanie cestovných dokladov. Týka sa to najmä občanov, ktorí by sa mohli pokúsiť zo Slovenska emigrovať.

Kritika odznela od spolupredsedu Helsinskej komisie, republikánskeho kongresmana zo štátu New Jersey Christophera H. Smitha, ktorý vyslovil nesmierne sklamanie z tohto kroku. Slovensko je podľa neho krajinou, ktorá od zvolenia prodemokratickej koalície v roku 1998 dosiahla obrovský pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv. Obmedzenia súvisiace s poskytovaním pasov by však niektorým občanom Slovenska upreli právo opustiť vlasť a vrátiť sa do nej, čo je jedno zo základných práv Helsinského procesu, dodal Smith.

Aj popredný člen Komisie o bezpečnosti a spolupráci v Európe Helsinskej komisie, demokratický kongresman zo štátu Maryland Steny Hoyer v súvislosti so správami o možnom obmedzení vydania pasov pre niektorých slovenských občanov vyjadril obavy. Mnohí predstavitelia krajín strednej Európy popierajú,že Rómovia musia čeliť diskriminácii a tvrdia, že ak sa usilujú o azyl, je to iba z ekonomických dôvodov, povedal Hoyer.

Podľa neho niektorí politici tvrdia, že Rómovia sa usilujú o azyl v zahraničí, aby zdiskreditovali ich vládne kabinety, neraz dokonca hovoria o multinárodnom sprisahaní organizovanom zo zahraničia. Tieto krajiny by lepšie slúžili veci, keby ich vlády prestali obviňovať iných a začali skúmať pretrvávajúce problémy, ktoré Rómov trápia, zdôraznil Hoyer.

Vo vyhlásení Helsinskej komisie sa uvádza, že od roku 1999 sa tisíce slovenských Rómov usilovali získať v krajinách západu, okrem iných vo Veľkej Británii, Fínsku a Belgicku azyl. Prevažnej väčšine žiadateľov uvedené krajiny odmietli poskytnúť povolenie k pobytu. Rovnako vyše 5000 maďarských občanov, zrejme členov tamojšej rómskej menšiny, sa usilovalo od roku 1998 získať azyl v Kanade.

Približne 30 percent Maďarov po preskúmaní dokladov azyl získalo, pretože kanadské úrady konštatovali, že majú odôvodnené obavy z prenasledovania. Rómovia z Bulharska, Českej republiky, Rumunska a Poľska sa takticky usilujú získať azyl na Západe, konštatuje Helsinská komisia amerického kongresu.

V snahe obmedziť počet osôb zo Slovenska usilujúcich sa o azyl Belgicko nedávno pohrozilo, že opäť zavedie pre Slovákov vízovú povinnosť. Činitelia slovenskej vlády priznávajú, že prevažná väčšina tých, ktorí odchádzajú z krajiny a hľadajú azyl za hranicami, sú Rómovia. Najnovší návrh súvisiaci s vydávaním pasov by preto bol priamo namierený proti rómskej menšine, uvádza sa v dokumente americkej Helsinskej komisie.

Rómovia zo Slovenska, rovnako ako z iných stredoeurópskych krajín, reagujú na diskrimináciu a na zlé zaobchádzanie, ktorému čelia, odchodom z krajiny, a to v značnom počte. V úsilí predísť tomu, aby krajiny ako napríklad Belgicko obnovilo vízovú povinnosť, sa predstavitelia Slovenska chystajú uvaliť obmedzenia na právo slobody pohybu slovenských Romov, pokračuje Smith.

Takéto obmedzenia nielenže sú porušením záväzkov vyplývajúcich z členstva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ale táto krátkozraká politika by mohla prispieť k nebezpečnému obdobiu netolerancie a diskriminácie, uviedol na adresu najnovšieho vývoja na Slovensku v otázke rómskej menšiny Smith.

Ferenc Puskás trpí Alzheimerovou chorobou

30. máj 2001

Podľa denníka Blikk trpí bývalý vynikajúci maďarský futbalový reprezentant Ferenc Puskas (74) Alzheimerovou chorobou a potrebuje byť pod stálym lekárskym dozorom. Hospitalizovali ho v septembri 2000 a odvtedy je stále na lôžku. Naposledy opustil priestory kliniky v apríli 2001, keď sa na niekoľko minút objavil na štadióne Kispest, kde sledoval stretnutie maďarskej ligy. Najbližšia Puskásova rodina požiadala pracovníkov nemocnice, aby neposkytovali informácie o jeho zdravotnom stave. Puskás bol člen maďarskej reprezentácie, ktorá sa na MS 1954 prebojovala až do finále, kde podľahla Nemecku 2:3.

V Dunaferre podozrenie z politického klientelizmu

Priezvisko maďarského premiéra sa spomína v nepríjemných súvislostiach

Najväčší maďarský podnik, hutnícky komplex Dunaferr, do ktorého vedenia začiatkom roka dosadil štát za kontroverzných okolností svojich nominantov blízkych terajšiemu politickému vedeniu krajiny, sa dostal do podozrenia, že bezdôvodne uprednostnil v dodávkach dolomitu firmu otca premiéra Viktora Orbána. Gyózo Orbán, majiteľ spoločnosti Dolomit Kft., sa od začiatku druhého polroka 2001 stal hlavným dodávateľom tejto základnej suroviny na výrobu železa v hutách. Z tejto pozície vytlačil doterajšieho dlhodobého dodávateľa firmu MD Ktf. Jej predstavitelia tvrdia, že železiarne porušili zmluvu a firmu premiérovho otca si vybrali bez konkurzu, čo považujú za jasné porušenie trhovej súťaže. Nápravy sa chcú dožadovať súdnou cestou. Vedenie železiarní takéto obvinenia popiera. Zmenu dodávateľa dolomitu zdôvodňuje jedine ekonomickými kritériami a znižovaním nákladov. Pri spolupráci so spoločnosťou Dolomit vraj ušetria huty 300 HUF na tonu.

„Železiarne sa pokúšali dohodnúť s firmou MD nižšie ceny zodpovedajúce stavu na trhu, ale bezúspešne,“ uviedol József Szabó, úradujúci riaditeľ Dunaferru. „Boli sme jednoducho nútení akceptovať najlepšiu ponuku, a tú predložila spoločnosť Dolomit,“ vysvetľuje. Pôvodný dodávateľ dolomitu, ktorý sa cíti poškodený takýmto klientelistickým postupom sa odvoláva na dlhodobú zmluvu. Tú získal ako víťaz tendra ešte pred niekoľkými rokmi. Szabó však tvrdí, že zmluva stratila platnosť prvého januára. „Začiatkom júna bude rokovať vedenie spoločnosti o novej, no jedno je isté, že s firmou MD ju už nepodpíše,“ dodal.

Spoločnosť Dunaferr sa počas uplynulých troch rokov stala príkladom negatívnych štátnych zásahov do úspešne fungujúcej fabriky. Jej väčšinový akcionársky balík, ktorý vlastnil štátny privatizačný fond ÁPV Rt., spravovala manažérska firma Acél XXI. Rozhodla o tom ešte predchádzajúca socialistická vláda. Po zmene vo voľbách sa nová vláda V. Orbána snažila pod rôznymi zámienkami správcovskú spoločnosť dostať zo železiarní. Podarilo sa jej to až na jar tohto roka jednostranným vypovedaním privatizačnej zmluvy a kompletnou výmenou vedenia. Motívom týchto krokov, i keď sa hovorilo aj o ekonomických záujmoch premiérovho otca, mala byť predovšetkým politická kontrola nad spoločnosťou a príprava na jej prípadný predaj strategickému investorovi. Spoločnosť Dunaferr v správe firmy Acél XXI. sa systematicky rozvíjala, dosahovala veľmi slušný zisk a jej manažéri sa taktiež pripravovali na vstup technologického investora. Ich predstavy však boli značne rozdielne od zámerov terajšieho vedenia. Podnikateľský plán železiarní na tento rok, na rozdiel od uplynulého obdobia, nepočíta so ziskom niekoľkých miliárd forintov, ale s rovnako vysokou stratou.

Sektor Volksbank o podpore obchodu

30. Máj 2001

Možnosti finančných služieb sektora Volksbank v platobnom styku a vo financovaní projektov podnikateľských subjektov na Slovensku a v Maďarsku predstavil seminár Volksbank sektor podporuje medzinárodnú spoluprácu, ktorý bol uplynulý týždeň v maďarskom Miškovci. Predstavitelia dcérskych spoločnosti rakúskej Österreichische Volksbanken AG – Ľudovej banky (ĽB), a. s., Bratislava a Magyarországi Volksbank Rt. (MVB) Budapest, poskytli zástupcom 40 maďarských a 13 slovenských firiem z prihraničných oblastí informácie o produktoch ĽB a MVB, ktoré môžu urýchliť platobný styk. Klienti ĽB, respektíve MVB, majú platobný styk a prevod na účet sesterskej banky v susednom štáte rýchlejší o tri až štyri pracovné dni.

Podľa ekonomického radcu Veľvyslanectva MR v SR Mihály Kurucz sa zvyšuje počet malých a stredných podnikov, aktívnych vo vzájomnom obchode. Do Maďarska vyváža vyše 3 500 slovenských firiem, opačným smerom viac než 2 800 maďarských podnikov. Vlani vyviezli maďarské firmy na Slovensko tovar za 290 mil. USD, slovenský export do MR bol v sume 570 mil. USD, čo bolo o 22 % viac ako v roku 1999.

Maďarsko a Poľsko veria v kratšie prechodné obdobie v otázke pracovných síl

28. mája

Bolo by potešiteľné, keby všetky krajiny zastúpené na dnešnom bratislavskom stretnutí predsedov parlamentov kandidátskych krajín dostali možnosť dostať sa do Európskej únie čo najskôr. Uviedol to podpredseda maďarského parlamentu Ferenc Wekler, ktorý je presvedčený, že Maďarsko by v prvej skupine nových členov únie nemalo chýbať.

V záujme Budapešti podľa Welklera je, aby do únie vstúpili čo najskôr aj ostatné krajiny. Bolo by to oveľa jednoduchšie a nielen v súvislosti so schengenskými hranicami, ktoré by pre Maďarsko znamenali veľké náklady, ale vzhľadom na veľký počet Maďarov žijúcich na Slovensku a v ostatných susedných krajinách.

Ako Welkler ďalej uviedol, proces rozširovania však nezávisí od názoru Budapešti, ktorá robí pre čo najskorší vstup maximum, ale od únie, pričom podľa neho je ťažké odhadnúť, čo únia chce. Wekler rovnako, ako aj ostatní delegáti dnešného summitu preto deklarovali svoj záujem o stanovenie konkrétnejších termínov na prijímanie nových členov.

Sedemročné prechodné obdobie na tzv. voľný pohyb pracovných síl, požadované Nemeckom a Rakúskom, považuje podpredseda maďarského zákonodarného zboru za prehnané. Podľa jeho názoru je možné, že to súvisí s vnútropolitickou situáciou v únii. Okrem volieb v Nemecku je tu totiž ešte aj rakúsky populistický predstaviteľ Jörg Haider so svojou Slobodnou stranou Rakúska, známou svojím negatívnym postojom voči rozširovaniu únie, ktorý ho využíva.

Wekler si nemyslí, že by po rozšírení únie zaplavili trhy terajších členských krajín lacné pracovné sily z bývalého východného bloku. "Ľudia, ktorí sú mobilní a vedia sa prejaviť na pracovnom trhu Európskej únie, sú už tam. Tí, ktorým mobilitu určité faktory neumožňujú, to neurobia ani v prípade otvorenia pracovného trhu," uviedol maďarský predstaviteľ. Súčasne vyjadril presvedčenie, že po voľbách v Nemecku sa zmení postoj jeho kancelára Gerharda Schrödera, ako i celej únie.

Podobný postoj má aj podpredseda poľského Sejmu Jan Król. Poľsko podľa jeho slov nemôže súhlasiť s podmienkou Viedne a Berlína a bude sa snažiť dosiahnuť skrátenie prechodného obdobia na maximálne dva roky.

Rovnako ako Maďarsko aj Poľsko teší úspech Slovenska počas posledného kola rokovaní, pri ktorom sa mu v počte uzavretých kapitol podarilo predbehnúť dve z krajín prvej skupiny. Varšava však podľa vyjadrenia Króla verí, že sa jej podarí do konca tohto roka vzniknutý rozdiel vyrovnať.

Poľsko by uvítalo, ak by sa únia rozšírila o 12 krajín, no na druhej strane súhlasí s individuálnym konceptom prijímania na základe stupňa pripravenosti jednotlivých kandidátov a urobí všetko pre to, aby sa proces rozširovania mohol začať v roku 2003.

Prvá schôdzka ministrov NATO v novom členskom štáte

29. Máj 2001

Ministri zahraničných vecí 19 členských krajín Severoatlantickej aliancie sa dnes a zajtra zídu v maďarskej metropole Budapešť, aby rokovali najmä o situácii na Balkáne, vzťahoch NATO a Európskej únie, ale aj amerických plánoch na výstavbu protiraketovej obrany. Rozšírenie aliancie bude len okrajovou témou dvojdňového rokovania. Ministri NATO v Budapešti prerokujú správy o pokroku kandidátov. „K prehodnoteniu rozšírenia však dôjde až v roku 2002, preto v Budapešti nepôjdeme do detailov,“ povedal pred rokovaním vysoký predstaviteľ NATO.

Formálna schôdzka ministrov zahraničia NATO sa vôbec prvýkrát koná v novom členskom štáte – Maďarsko sa členom aliancie stalo v roku 1999 spolu s ČR a Poľskom. Prvýkrát sa v rámci takejto schôdzky uskutoční aj formálne zasadanie NATO a EÚ v tzv. formále 19 plus 15 rovná sa 23. Členstvo krajín v oboch organizáciách sa totiž výrazne prelína, všetky štáty EÚ okrem Írska, Rakúska, Švédska a Fínska sú aj v NATO. Ministri sa pokúsia pokročiť v posilňovaní vzájomných vzťahov a odstrániť jednu z posledných prekážok dohody o spolupráci, ktorou je nesúhlas Turecka umožniť pripravovanej jednotke rýchleho nasadenia EÚ automatický prístup k prostriedkom aliancie. Hoci budapeštianskej schôdzke predchádza enormné diplomatické úsilie, dohoda sa zatiaľ neočakáva. Skôr bude oznámená 13. júna na minisummite najvyšších predstaviteľov krajín NATO v Bruseli, na ktorom sa zúčastní aj americký prezident George W. Bush.

Ďalšou horúcou témou bude v Budapešti pripravovaný americký národný systém protiraketovej obrany. Šéf americkej diplomacie Colin Powell sa pokúsi o potrebe systému presvedčiť svojich európskych kolegov a táto téma nebude chýbať ani na rokovaní Stálej rady NATO – Rusko.

Veľkú časť stretnutia venujú ministri už tradične situácii na Balkáne. Prerokujú odovzdávanie pozemnej nárazníkovej zóny okolo Kosova juhoslovanskej armáde a najmä napätú situáciu v Macedónsku. Aliancia by mala potvrdiť podporu macedónskej koaličnej vláde a vyzvať ju k zdržanlivosti.

Deklarácia o koordinácii protipovodňovej spolupráce

25. mája

Tzv. Budapeštiansku deklaráciu, v ktorej sa predstavitelia Juhoslovanskej zväzovej republiky, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny zaviazali koordinovať vzájomnú spoluprácu v oblasti protipovodňovej ochrany v povodí rieky Tisa, podpísali dnes účastníci päťstranného summitu ministrov zodpovedných za túto problematiku v maďarskej metropole. Táto regionálna spolupráca umožní koordináciu úloh v oblasti, ako aj využitie materiálnej pomoci zo zahraničia. Zainteresované krajiny chcú najskôr stanoviť spoločné úlohy a následne vypracovať aj konkrétne programy, odznelo na tlačovej konferencii po multilaterálnom rokovaní. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom SR zastupoval minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, bolo zhodnotenie povodňovej situácie v povodí Tisy a dohodnutie rámcov i mechanizmov pre medzištátnu spoluprácu v tejto oblasti vodného hospodárstva.

Ministri NATO budú rokovať o Balkáne, vzťahoch s EÚ, raketovej obrane

28. mája

Ministri zahraničných vecí 19 členských krajín Severoatlantickej aliancie sa zídu v utorok a stredu v maďarskej metropole Budapešť, aby rokovali najmä o situácii na Balkáne, vzťahoch NATO a Európskej únie či amerických plánoch na výstavbu protiraketovej obrany. Rozšírenie aliancie bude len okrajovou témou dvojdňového rokovania.

Formálna schôdzka ministrov zahraničia NATO sa vôbec prvýkrát koná v novom členskom štáte - Maďarsko sa členom aliancie stalo v roku 1999 spolu s ČR a Poľskom.

Prvýkrát sa v rámci takejto schôdzky uskutoční aj formálne zasadanie NATO a EÚ v tzv. formále 19 plus 15 rovná sa 23. Členstvo krajín v oboch organizáciách sa totiž výrazne prelína, všetky štáty EÚ okrem Írska, Rakúska, Švédska a Fínska sú aj v NATO.

Ministri sa pokúsia pokročiť v posilňovaní vzájomných vzťahov a odstrániť jednu z posledných prekážok dohody o spolupráci, ktorou je nesúhlas Turecka umožniť pripravovanej jednotke rýchleho nasadenia EÚ automatický prístup k prostriedkom aliancie.

Hoci budapeštianskej schôdzke predchádza enormné diplomatické úsilie, dohoda sa zatiaľ neočakáva. Skôr bude oznámená 13. júna na minisummite najvyšších predstaviteľov krajín NATO v Bruseli, na ktorom sa zúčastní aj americký prezident George W. Bush.

Ďalšou horúcou témou bude v Budapešti pripravovaný americký národný systém protiraketovej obrany. Šéf americkej diplomacie Colin Powell sa pokúsi o potrebe systému presvedčiť svojich európskych kolegov a táto téma nebude chýbať ani na rokovaní Stálej rady NATO-Rusko.

Veľkú časť stretnutia venujú ministri už tradične situácii na Balkáne. Prerokujú odovzdávanie pozemnej nárazníkovej zóny okolo Kosova juhoslovanskej armáde a najmä napätú situáciu v Macedónsku. Aliancia by mala potvrdiť podporu macedónskej koaličnej vláde a vyzvať ju k zdržanlivosti.

Len okrajovou témou zasadnutia bude rozšírenie, hoci v stredu sa uskutoční schôdzka Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC) za účasti šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana. Ministri NATO v Budapešti prerokujú správy o pokroku kandidátov, pochvália ich za dosiahnutý pokrok a vyzvú na ďalšie úsilie.

"K prehodnoteniu rozšírenia však dôjde až v roku 2002, preto v Budapešti nepôjdeme do detailov," povedal pred rokovaním vysoký predstaviteľ NATO.

Ministri NATO budú v Budapešti hovoriť aj o rozšírení alianci

28. máj 2001

Na zasadaní Rady NATO, ktoré sa uskutoční zajtra a v stredu v Budapešti, by sa malo pripravovať rozhodnutie o ďalšom rozšírení NATO v roku 2002. V rozhovore pre agentúru MTI to v sobotu uviedol maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi.

Na pravidelnom zasadaní Severoatlantickej rady v maďarskom hlavnom meste sa zúčastnia ministri zahraničných vecí členských štátov NATO. Minister zahraničných vecí USA Colin Powell sa na okraj rokovaní stretne so svojím ruským kolegom Igorom Ivanovom.

Podľa Martonyiho vyjadrenia by budapeštianska schôdzka mala pripraviť pozvanie nových členov zo strednej Európy, ktoré má byť vyslovené na summite aliancie na budúci rok v Prahe. "Maďarsko podporuje ďalšie rozširovanie (NATO) z morálnych dôvodov a pre svoje štátne záujmy," citovala MTI maďarského ministra zahraničných vecí.

Severoatlantická aliancia prijala roku 1999 za svojich nových členov Česko, Maďarsko a Poľsko - tri bývalé štáty niekdajším Sovietskym zväzom vedeného vojenského bloku Varšavská zmluva, ktorý sa koncom 80. rokov rozpadol.

BMW nepostaví závod v MR

28. Máj 2001

Ďalšou spoločnosťou, ktorej 75 % akcií je na predaj, je Rafineria Gdanska. S firmou MOL o ňu súperí britské konzorcium Rotch Energy. Podľa maďarského hospodárskeho denníka Napi Gazdaság uvažuje konzorcium o ponuke až jednej miliardy dolárov, v ktorej majú byť aj nutné investície do roku 2004. Ako uvádza David Wood, vedúci projektu poľskej akvizície spoločnosti Rotch, konzorcium plánuje zvýšenie súčasnej produkcie zo 4 mil. ton na 7,5 mil., zlepšenie kvality produktov a rozšírenie siete čerpacích staníc z 250 na 600. Do skupiny Rotch patria firmy Mitsiu, Gulf a poľskí investori. Po prevzatí gdanskej rafinérie chcú ponúknuť zamestnancom, ktorí vlastnia 15 % akcií, podielnický program. Wood ďalej uviedol, že po privatizácii by ostala polovica majetku rafinérie dlhodobo v rukách poľských investorov, pretože ku skupine Rotch patrí i 17 distributérov pohonných látok z Konzorcija Gdanskije a z Kredyt Banky SA. Okrem štátneho podielu, ktorý spravuje spoločnosť Nafta Polska, patrí ešte 10 % akcií ministerstvu financií. Analytici oceňujú 75-percentný podiel sumou 200 – 300 mil. USD a upozorňujú, že rafinéria potrebuje investície približne v rovnakej výške.

Maďarsko-britský súboj o Gdansk

28. Máj 2001

Ďalšou spoločnosťou, ktorej 75 % akcií je na predaj, je Rafineria Gdanska. S firmou MOL o ňu súperí britské konzorcium Rotch Energy. Podľa maďarského hospodárskeho denníka Napi Gazdaság uvažuje konzorcium o ponuke až jednej miliardy dolárov, v ktorej majú byť aj nutné investície do roku 2004. Ako uvádza David Wood, vedúci projektu poľskej akvizície spoločnosti Rotch, konzorcium plánuje zvýšenie súčasnej produkcie zo 4 mil. ton na 7,5 mil., zlepšenie kvality produktov a rozšírenie siete čerpacích staníc z 250 na 600. Do skupiny Rotch patria firmy Mitsiu, Gulf a poľskí investori. Po prevzatí gdanskej rafinérie chcú ponúknuť zamestnancom, ktorí vlastnia 15 % akcií, podielnický program. Wood ďalej uviedol, že po privatizácii by ostala polovica majetku rafinérie dlhodobo v rukách poľských investorov, pretože ku skupine Rotch patrí i 17 distributérov pohonných látok z Konzorcija Gdanskije a z Kredyt Banky SA. Okrem štátneho podielu, ktorý spravuje spoločnosť Nafta Polska, patrí ešte 10 % akcií ministerstvu financií. Analytici oceňujú 75-percentný podiel sumou 200 – 300 mil. USD a upozorňujú, že rafinéria potrebuje investície približne v rovnakej výške.

O nových členoch rozhodne jún 2002

26.5.2001

Krajiny uchádzajúce sa o vstup do Severoatlantickej aliancie môžu od budúcotýždňového rokovania ministrov zahraničných vecí NATO v Budapešti očakávať len silný signál, že dosiahli výrazný pokrok v plnení podmienok vstupu, avšak podrobnejšie sa ministerská schôdzka nebude procesu rozšírenia venovať.

Vysoký predstaviteľ NATO novinárom v Bruseli povedal, že všetkých deväť kandidátskych krajín vrátane Slovenska dosiahlo v plnení úloh Akčného plánu členstva (MAP) značný pokrok, avšak ešte mnoho je treba urobiť.

„Očakávame preto, že všetky tieto krajiny budú pokračovať vo svojom úsilí, aby dosiahli pokrok v ďalšom hodnotiacom cykle MAP,” uviedol predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný.

Podľa jeho slov bude pri rozhodovaní či a koľko krajín pozvať do NATO rozhodujúca ministerská schôdzka v júni 2002. Správy o pokroku kandidátov, ktoré prerokuje, budú základom pre diskusiu o prípadných pozvánkach na summite v Prahe, uviedol predstaviteľ NATO.

Okrem pripravenosti krajín však bude aliancia brať do úvahy aj to, či pozvanie jedného či viacerých kandidátov prispeje k celkovej životaschopnosti aliancie a posilní bezpečnosť a stabilitu v Európe. Rozhodujúci však bude úspech v reformách, dodal predstaviteľ aliancie, ktorý novinárov informoval o programe zasadnutia ministrov v Budapešti 29. a 30. mája.

Ministri dostanú na stôl súhrnnú správu o činnosti NATO voči jednotlivým kandidátskym krajinám v rámci Akčného plánu členstva. „Prehodnotenie procesu rozšírenia sa však uskutoční v roku 2002, preto neočakávame, že pôjdeme do detailov o tejto otázke,” oznámil novinárom zástupca aliancie. Nedávna konferencia v Bratislave vyslala podľa neho jasný signál, že všetkých deväť krajín i Chorvátsko chcú vstúpiť do NATO a EÚ a na tento signál treba odpovedať.

Na margo ruského nesúhlasu s rozširovaním aliancie predstaviteľ uviedol, že Moskva nemá právo veta v tejto otázke a že NATO nemôže prijať ruský názor, podľa ktorého by sa rozšírenie aliancie malo zastaviť pred baltskými štátmi. „Vyjadrenia z Ruska však v poslednom čase nie sú už také mocné ako v minulosti a to ma vedie k osobnému názoru, že Rusi sa zmierili s tým, že k rozšíreniu NATO dôjde,” dodal vysoký predstaviteľ aliancie.

Hlavnými témami budapeštianskej schôdzky ministrov zahraničia v utorok a stredu budú situácia na Balkáne, vzťahy NATO a Európskej únie, americké plány na vybudovanie národného systému protiraketovej obrany, vzťahy s Ruskom a Ukrajinou. V stredu sa potom uskutoční zasadnutie Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC), na ktorom bude Slovensko zastupovať minister Eduard Kukan.

Optimistickí Slováci sú v menšine

25.5.2001

Presne 68,2 percenta občanov zastáva názor, že vývoj na Slovensku sa uberá nesprávnym smerom. Za správny ho označilo 20,7 percenta opýtaných.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil od 9. do 14. mája na vzorke 1120 respondentov.

Celkové výrazné zlepšenie životných podmienok podľa výsledkov prieskumu očakáva v dohľadnom čase len 2,5 percenta opýtaných. Do piatich rokov ho očakáva 8,7 percenta respondentov a do desiatich rokov sa životné podmienky zlepšia podľa 17 percent opýtaných.

Presne 15 percent občanov sa domnieva, že životné podmienky sa zlepšia o 10 až 15 rokov a podľa 20,2 percenta možno očakávať zlepšenie až po výmene generácií, teda o 15 až 20 rokov. Presvedčenie, že zlepšenie nastane až v ďalekej budúcnosti, vyjadrilo podľa výsledkov prieskumu 16,1 percenta opýtaných a 15,8 percenta dokonca neverí, že sa pomery na Slovensku vôbec niekedy zlepšia.

Pôsobenie vlády Mikuláša Dzurindu považuje za neúspešné presne 64 percent Slovákov. Za veľmi neúspešné ho označilo 34,1 percenta opýtaných a ako skôr neúspešné 29,9 percenta.

Naopak, pre 10 percent občanov je vláda úspešná. Ako veľmi úspešnú ju vníma 0,7 percenta opýtaných a za skôr úspešnú ju považuje 9,3 percenta. Pre 24 percent občanov sú úspechy a neúspechy súčasného kabinetu v rovnováhe.

Cenu Karola Veľkého 2001 prevzal maďarský spisovateľ György Konrád

25.5.2001

Medzinárodnú Cenu Karola Veľkého 2001 prevzal dnes v Aachene z rúk primátora tohto nemeckého mesta Jürgena Lindena maďarský spisovateľ, publicista a sociológ György Konrád, diela ktorého sú dostupné vďaka prekladom do slovenčiny a češtiny aj na slovenskom knižnom trhu. V zdôvodnení ocenenia sa zdôrazňuje medziiným literátova úloha v úsilí o spravodlivosť a zmierenie v Európe.

Na ceremoniáli v Korunovačnej sieni aachenskej radnice sa zúčastnili mnohí prominentní hostia, nemecký a maďarský prezident, Johannes Rau a Ferenc Mádl, najvyšší luxemburský predstaviteľ, veľkovojvoda Henri, ako aj Konrádov krajan, ktorý je takisto laureátom tohto prestížneho ocenenia, expremiér Gyula Horn.

So slávnostným prejavom vystúpil niekdajší nemecký spolkový prezident Roman Herzog, ktorý označil laureáta za „homo politicus” a pripomenul, že sa ako prvý nenemecký občan stal prezidentom Berlínskej akadémie umení.

Už pred ním označil aachenský primátor oceneného za významnú morálnu osobnosť, svetoobčana a európskeho humanistu. Zároveň poznamenal, že ďalšie odkladanie rozšírenia Európskej únie, za ktorú sa angažuje laureát, by predstavovalo historické zlyhanie.

Cena Karola Veľkého, dotovaná sumou 5000 DEM, patrí medzi najprestížnejšie ocenenia na starom kontinente.

V uplynulých desaťročiach sa medzi jej laureátov zaradili medzi inými holandská kráľovná Beatrix, španielsky kráľ Juan Carlos I., niekdajšia predsedníčka Európskeho parlamentu Simone Veilová, štátnici ako Roman Herzog, Helmut Kohl, Francois Mitterand, ale aj Václav Havel, či v posledných troch rokoch šéf poľskej diplomacie Bronislaw Geremek, britský premiér Tony Blair a americký exprezident Bill Clinton. Ocenenie nesie meno cisára Karola Veľkého (742-814).

V Maďarsku vyhráva F-16

26. máj 2001

Maďarsko chcelo pôvodne zabezpečiť svoju letku stíhačiek rekonštrukciou strojov MiG 29 sovietskej výroby. Keď minulý rok začiatkom júla chýbalo k podpisu dohody o rekonštrukcii migov nemeckou firmou DASA za 20 miliárd forintov (štyri miliardy Sk) už iba niekoľko formalít, americký veľvyslanec Peter Tufo vyhlásil, že obnova týchto stíhačiek sú „vyhodené preniaze” a čoskoro budú z maďarských letísk štartovať „americké stroje F-16 a F-18”. Budapešť to pochopila ako ponuku a dohoda s DASA bola pozastavená. V septembri prišla ponuka aj oficiálne - nie od výrobcu, ale od amerického ministerstva zahraničných vecí. Migy boli prelicitované a desaťročný nájom 24 starších stíhačiek F-16 sa ukazoval byť hotovou vecou, hoci medzitým aj švédsko-britské konzorcium SAAB-British Aerospace prišlo s ponukou svojich JAS-39 Gripen za „ešte výhodnejších podmienok”. Pod tlakom médií a domácej opozície aj protestu švédsko-briských výrobcov, že chce o nákupe stíhačiek rozhodnúť bez tendra, vláda napokon rozhodla, že vypracuje porovnávaciu štúdiu. Kým gripeny sa nepodarilo predať žiadnej západoeurópskej krajine, na trhu čoraz viac začínajú dominovať americké stroje, ktoré nedávno zakúpilo Portugalsko a Taliansko.

Poznáte výraz „futbalová diplomacia”?

25.05.2001

Výraz „futbalová diplomacia” nie je v svetovej politike neznámy. Maďarský premiér sa k nej uchyľuje pomerne často. Naposledy to bolo, keď sa na milánskom štadióne zišiel s budúcim talianskym premiérom Silviom Berlusconim.

Viktor Orbán je jediným európskym premiérom, ktorý je registrovaný futbalista, týždeň čo týždeň hrá v družstve svojej rodnej dediny v župnej lige. Futbal však využíva aj na diplomaciu - zúčastnil sa napríklad na finále majstrovstiev sveta vo futbale pred dvoma rokmi v Paríži, kam ho pozval francúzsky prezident Jacques Chirac. No a teraz nevynechal možnosť vidieť milánske finále osobne a stretnúť sa so Silviom Berlusconim. Ten síce prišiel na štadión až v druhom polčase, no aj tak sa mohli porozprávať o budúcnosti taliansko-maďarských vzťahov. V ich centre bude stáť rozširovanie Európskej únie, s čím sú spojené zo strany budúcej talianskej vlády isté výhrady.

Orbán však zdôrazňuje príbuznosť svojej a Berlusconiho strany, už pred voľbami v Taliansku otvorene podporil milánskeho magnáta, čo neskôr zmenil na podporu Talianov vôbec. Maďarský premiér rád hovorí o najnovších úspechoch pravice v Európe a sám sa zaraďuje do tohto prúdu, preto sa priatelí s bavorským premiérom Edmundom Stoiberom, rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom a teraz s Berlusconim. Odmieta výhrady ľavice, že v Rakúsku a Taliansku sa dostali k moci aj predstavitelia krajnej pravice, zároveň odmieta špekulovať o tom, či je on sám ochotný po voľbách na budúci rok vládnuť - ak to tak osud prinesie - s csurkistickou radikálnou pravicou. Jeho opozícia z radov socialistov a liberálov sa zatiaľ márne pokúša vtĺkať toto podozrenie do voličských hláv. Ale to už nemá nič spoločné s futbalom.

Vodná elektráreň na rieke Dráva

25.05.2001

Po návšteve chorvátskeho ministra ochrany životného prostredia Božidara Kovačeviča pred mesiacom v Maďarsku, včera bola delegácia ekologického výboru maďarského parlamentu v Záhrebe. Najaktuálnejšou otázkou je stále vodná elektráreň, o ktorej uvažuje chorvátska strana na svojom území, na rieke Dráva, pri mestečku Novo Virje. Maďarská strana už vopred vyslovila obavy ohľadne možného narušenia flóry a fauny v tejto vzácnej oblasti. Experti oboch krajín rokujú pravidelne a spoločne pripravujú ekologické štúdie. Včera v Záhrebe chorvátski poslanci potvrdili, že v tejto spolupráci mienia pokračovať, a že v záujme uskutočnenia projektu vodného diela sa neuchýlia k žiadnym jednostranným krokom. Je známe, že Chorvátsko má problémy s výrobou elektrickej energie, preto uvažuje o elektrárni na Dráve. Maďarskí poslanci však včera navrhli, aby sa Chorvátsko napojilo na maďarský energetický systém, čo by znamenalo pre južného suseda garancie pri zásobovaní elektrickou energiou. Koncom mája, alebo začiatkom júna sa zídu experti oboch krajín, aby v konzultáciách pokračovali.

NS: Cieľom zákona o zahraničných Maďaroch je ovplyvniť sčítanie ľudu

26. mája 2001

Príprava zákona o zahraničných Maďaroch maďarským parlamentom smeruje k ovplyvňovaniu a manipulácii májového sčítania ľudu na Slovensku. Ako upozornil dnes pred novinármi podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Viliam Oberhauser, jednostranné výhody pre maďarskú menšinu v rámci predmetného zákona smerujú k zvýšeniu počtu maďarskej menšiny na Slovensku a k vytvoreniu obrazu, že Slovensko je multietnickým štátom. Preto SNS vyzýva všetkých občanov našej krajiny, aby každý, kto považuje Slovenskú republiku za svoju vlasť, sa prihlásil k slovenskej národnosti. Ako dodal, takýto krok zo strany ľudí je európskym štandardom.

Podľa národniarov, počas sčítania ľudu je dôležité prihlásiť sa ku kresťanstvu, ktoré je základom európskej civilizácie a fundamentom existencie slovenského národa. Ako zdôraznil Oberhauser, protikresťanské útoky nie sú opodstatnené, lebo kresťanské cirkvi po celej Európe zohrávajú dôležitú úlohu pri fungovaní spoločnosti. „Cirkvi, napríklad v Nemecku, zabezpečujú v materských školách určitý základ morálnej výchovy, podporujú bezdomovcov, telesne i duševne postihnutých ľudí, a nikto voči tomu neprotestuje,” dodal Oberhauser.

Zadržali sprejerov

25. máj 2001

Maďarská polícia zadržala v týchto dňoch páchateľov, ktorí v juhomaďarskej Békešskej Čabe, obývanej aj občanmi slovenskej národnosti, nastriekali sprejmi na budovy protislovenské nápisy. Polícia zatiaľ neuviedla, či bol skutok zadržaných mužov reakciou na marcové a aprílové vyčíňanie slovenských vandalov, ktorí sa rovnako sprejmi vyvŕšili hanlivými nápismi na maďarských inštitúciách v Bratislave, Senci, Košiciach a Rimavskej Sobote, pričom poškodili aj maďarský konzulát v Košiciach. Slovenskej polícii sa zatiaľ páchateľov zadržať nepodarilo, hoci v Košiciach sa incident zopakoval. Maďarský generálny konzul na Slovensku György Varga včera pre maďarskú agentúru MTI povedal, že konzulát pred hanlivým útokom chráni priemyselná kamera.

R. Alföldi: Réžia je ako dobrý sex

2. Máj 2001

Kto si sem-tam otvorí maďarskú televíziu, tomu tvár temperamentného a zhovorčivého mladíka nebude neznáma. Stretnúť ho môžete nielen v televízii, ale aj na javiskách budapeštianskych divadiel. Do Nitry však prišiel Róbert Alföldi režírovať Shakespearovho Hamleta. Nie je tu prvýkrát. Na festivale Divadelná Nitra sa už prezentoval troma predstaveniami, z ktorých za Kupca benátskeho získal výročnú cenu za najlepšiu réžiu v Maďarsku. Nie div, že padol do oka dramaturgovi Divadla Andreja Bagara v Nitre S. Sprušanskému, ktorý sa snaží pozývať do Nitry zaujímavé osobnosti. R. Alföldi pozvanie prijal, a tak sa začal nacvičovať ďalší zo série Hamletov na slovenskej scéne. Tento opus diváci dosť očakávajú a vopred je opradený rozličnými chýrmi o postmodernej či aktualizovanej podobe klasickej tragédie. V Nitre sa už stáva pravidlom, že každá nová premiéra má svoje pikantnosti, priťahujúce divákov ako magnet. Raz je to postava režiséra, inokedy známeho herca či výtvarníka. Keďže Alföldiho Kupec benátsky bol adaptovaný do súčasného kontextu, predpokladá sa, že aj v Hamletovi pôjde réžia týmto smerom. Odborná kritika Alföldiho aktualizačné tendencie nazvala postmodernými, preto sme sa ho opýtali, či sa cíti postmoderným tvorcom. Takéto zaradenie ho mierne pobúrilo, pretože cíti averziu voči akémukoľvek škatuľkovaniu a termín postmoderna pokladá za výmysel divadelných teoretikov, ktorí ho používajú na pomenovanie nezvyčajných, neobvyklých divadelných postupov, resp. keď si nevedia poradiť so vstupom komerčného, hlavne amerického umenia do divadla.

„Mojou ambíciou je robiť zrozumiteľné,,ľudové” divadlo, nie aristokratické, snobské, ktorému rozumie iba vybraná spoločnosť. Netvrdím, že všetci diváci preniknú do hĺbky, do podstaty mojej divadelnej výpovede, veď všetko závisí od ich momentálneho naladenia, vzdelania, intelektu. Dôležité však je, aby pochopili základný príbeh a do divadla prichádzali s potešením. Neverím divadelným inscenáciám, ktoré si diváci neobľúbia.”

Mladý ambiciózny režisér pôsobí prvýkrát na Slovensku. Do Nitry prišiel s veľkými obavami z jazykovej bariéry. „Dnes vidím, že to boli zbytočné obavy. Všetky divadlá sú totiž rovnaké. Pripomínajú blázinec v tom ušľachtilom slova zmysle. Alebo lepšie ostrov, uzavretú komunitu s vlastnými zákonitosťami. Aj vďaka výbornému tlmočníkovi som pracoval rovnakým tempom ako doma. A ešte čosi: ukázalo sa, aký dôležitý je metajazyk, teda jazyk gest, mimiky, pohybu, intonácie. Nazval by som ho divadelným jazykom, urýchľujúcim a zjednodušujúcim komunikáciu.”

R. Alföldi je spontánny, veselý a optimisticky naladený mladík, ktorý aj do vážnej divadelnej práce vniesol humorný tón. Zaviedol napríklad poplatok nielen za meškanie, ale aj za mračenie sa na režiséra, nadávanie, nechuť skúšať a pod. Keď sme si prezreli zoznam previnilcov, on sám bol súboru dlžný tri fľaše šampanského.

Zaujímalo nás aj to, ako pracuje s hercami. Keďže sám seba odmietol charakterizovať, pomohol mu S. Sprušanský: „Róbertove inscenácie sú plné vášne a zaujatia pre tému, čo prenáša aj na účinkujúcich. Zavolal som ho do Nitry preto, že jeho predchádzajúce predstavenia mali svoj vlastný názor na svet, svojskú estetiku a boli veľmi divadelné. Pri skúškach je Róbert expresívny, plný života, ale nikdy hercov netyranizuje. Na maďarskom divadle sa mi páči práve to, že je plné emócií a chcel som, aby aj naši herci a diváci okúsili ten víchor a temperament.”

Vtedy sa už smial aj Róbert, pretože si spomenul na viacero zranení počas príprav Hamleta, čo S. Sprušanský veľmi pohotovo zdôvodnil nedostatočnou fyzickou pripravenosťou súboru na toľký temperament. Sám R. Alföldi priznáva: „Pracujem vášnivo a rád.

Práci sa oddám celý. Možno to prirovnať - hoci to znie triviálne - k dobrému sexu. Ani ten nemôžete robiť polovičato. Buď robím, alebo nie. Strednej cesty niet. Som vášnivý, búrlivý preto, lebo chcem strhnúť aj ostatných.”

Na otázku, ako trávil čas mimo divadla, sa iba pousmial: „Von som sa dostával pravidelne okolo polnoci, keď sme si so Sveťom dali pizzu, ale v Nitre som jedol aj výbornú zmrzlinu.” Deficit neznalosti mesta a okolia zdôvodnil takmer denným dochádzaním z Budapešti a Szolnoku, a už teraz sa teší na posledné dni pred premiérou, keď bude mať čas prezrieť si aj mesto. Kým o práci v divadle bol R. Alföldi ochotný rozprávať dlho a zaujato, do svojho osobného života nedovolil nahliadnuť. Dozvedeli sme sa iba to, že ešte nie je ženatý. V jednej veci sme sa však dohodli. Na divadle je zaujímavá jeho nevypočítateľnosť. Režisér

nikdy nevie, prečo tá istá inscenácia je raz úspešná, inokedy je prijatá vlažne, v horšom prípade je odmietnutá. Vidí v tom kus dobrodružstva a očakávanie. V tom spočíva čaro divadelnej tvorby.

Na najnovšiu inscenáciu sme sa Róberta nepýtali, nechceli sme ju urieknuť. Ostáva teda zaželať mladému režisérovi, aby jeho Hamlet oslovil slovenského diváka a odkryl ďalšie Shakespearove tajomstvá.