20. mája 2001 ● Zo slovenskej tlače

O dolnozemskej slovenskej kultúre

Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre v dňoch 15. až 17. mája pod záštitou ministra školstva SR Milana Ftáčnika usporiadala v tomto starobylom historickom meste pod Zoborom vedecký seminár Slovenčina a slovenská kultúra v živote zahraničných Slovákov. Mottom podujatia, ktorého sa popri domácich hosťoch sa zúčastnili desiatky literátov, pedagógov a kultúrnych pracovníkov zo “slovenskej Dolnej zeme”, bol aj pre príslušníkov tvorivej inteligencie Slovákov z Rumunska, Juhoslávie a Maďarska povzbudzujúci citát z Proglasu menodarcu univerzity, sv. Cyrila Filozofa: “Slovo, ktoré um aj srdce Vaše posilní...”. Spoluusporiadateľmi seminára boli Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a tri ďalšie katedry hostiteľskej fakulty; jeho dušou či hnacím motorom zase aj u nás dobre známy spisovateľ a literárny kritik, snáď najlepší znalec dolnozemskej slovenskej literatúry na Slovensku, v súčasnosti pôsobiaci na Katedre kulturológie FF UKF PaedDr. Peter Andruška, PhD.

Po slávnostnom otvorení podujatia, k účastníkom ktorého sa prihovorila i dekanka FF UKF Doc. PhDr. Eva Tučná, CSc., odzneli zaujímavé príhovory a rozprúdila sa i čulá diskusia o súčasnom stave a podmienkach vzdelávania školskej mládeže v slovenskom jazyku v inojazyčnom prostredí, vrátane problémov zabezpečenia učebných pomôcok, vzdelávania učiteľov slovenčiny a spolupráce s materskou krajinou. O slovenskej jazykovej výchove v národnostných školách v Maďarsku očami praktizujúceho pedagóga fundovane hovorila vedúca Slovenskej národnostnej katedry Rímskokatolíckej vysokej školy pedagogickej J. Vitéza v Ostrihome (Esztergom) Dr. Mária Klára Fazekašová. O tom, ako sa (ne)pestuje a (ne)používa v Maďarsku slovenský jazyk, sa vo svojom príspevku kriticky vyjadroval básnik a publicista Gregor Papuček. Ich kolegovia z Rumunska a juhoslovanskej Vojvodiny, ale čiastočne i zo Slovenska, venovali pozornosť o. i. vyučovaniu slovenskej literatúry a literárnej vedy v zahraničí, archaickým prvkom nárečia a otázkam záchrany kultúrneho bohatstva dolnozemských Slovákov, ako aj špecifickému poslaniu slovenčiny v tomto regióne. Program prvého dňa sa skončil prijatím u rektora UKF Prof. RNDr. Ing. Daniela Kluvaneca, CSc.

Druhá polovica seminára bola venovaná otázkam kultúrneho rozvoja slovenských diaspór v zahraničí a organizácii kultúrneho života zahraničných Slovákov s osobitným zreteľom na také okruhy tém ako ľudová slovesná tvorba a tradícia, súčasná umelecká literatúra, publikačné možnosti, spolupráca so Slovenskom a zviditeľňovanie literárnej tvorby dolnozemských Slovákov doma i v materskej krajine. Podstatná časť druhého dňa stretnutia, ktorého sa zúčastnila i delegácie SSS na čele s predsedom Jánom Tužinským, bola venovaná spoločnému zamýšľaniu sa nad tvorbou troch básnikov z Dolnej zeme - Víťazoslava Hronca z Vojvodiny, Ondreja Štefanku z Rumunska a nášho G. Papučka, ktorého ako “živé svedomie” našej Slovače jeho kolega od pera Imrich Fuhl predstavil o. i. týmito slovami: “Keby nebol, museli by sme ho vymyslieť” - o G. Papučkovi (iba napoly) žartovne sa neraz týmito slovami  zmieňujú nielen jeho priaznivci či priatelia, ale aj tí, ktorí by ho radi neuznávali, ktorí s nim v mnohých zásadných otázkach nesúhlasia, ktorým svojou vraj prehnanou zanietenosťou “za slovenskú vec” neraz takpovediac “lezie na nervy” či “pľuje do polievočky”. Netreba byť prorokom k tomu, aby človek predpovedal, že ak sa raz napíšu najnovšie (kultúrne) dejiny Slovákov v Maďarsku, z konca 20. storočia nijako nebude možné vynechať všestrannú osobnosť, život a dielo G. Papučka. Na tomto mieste nám, pravda, ide v prvom rade o popredného básnika, z hľadiska súčasných potrieb Slovákov v Maďarsku je však aspoň tak dôležitá jeho - pre mnohých tak nebezpečná - publicistická tvorba, a to sme ešte ani nenaznačili, že táto vedúca osobnosť literárneho života a zároveň známy verejný činiteľ našej Slovače je i významným prekladateľom, redaktorom, zberateľom ľudových piesní a bádateľom histórie (najmä pilíšskych Slovákov).” Tvorbe G. Papučka, resp. slovenských autorov v Maďarsku, sa na seminári venovali viacerí, o. i. P. Andruška, L. Zrubec, A. Červeňák, K. Tomiš, F. Straus, J. Lomenčík a J. Melicher. Časť ich zaujímavých postrehov mienime postupne priblížiť i čitateľom Ľudových novín, pričom príspevky v plnom znení bude obsahovať zborník, ktorý by mal vyjsť na jeseň. Jeho vydanie môže byť aspoň tak užitočné a podnetné ako samotné usporiadanie vydareného podujatia.

(-hl)

Súťaž o najlepšiu fotografiu

Celoštátna slovenská samospráva a redakcia Ľudových novín vypisujú súťaž pre amatérov-fotografov o najvydarenejšie farebné a čiernobiele fotografie rôznych žánrov. Súťaž sa vypisuje v troch vekových kategóriách:

I. kategória - žiaci základných škôl

II. kategória - stredoškoláci

III. kategória - vysokoškoláci a dospelí

Fotografie štandardného rozmeru (9 x 13 cm) treba zaslať do redakcie Ľudových novín do 15. septembra 2001 na nasledujúcu adresu:

Budapest 62., Pf.: 573.

Súťažné práce posúdi odborná porota a výsledky budú vyhlásené v októbri, pri príležitosti I. Dňa slovenských novinárov v Maďarsku. Najlepšie fotografie budú odmenené a uverejnené na stránkach Ľudových novín.

Pravidlá súťaže:

K fotografiám prosíme priložiť lístok s označením vekovej kategórie, témy alebo podpisu. V osobitnej uzavretej obálke treba uviesť meno a adresu súťažiaceho. Do súťaže sa možno zapojiť iba s prácami, ktoré ešte neboli uverejnené.

Organizátori vám želajú príjemné prázdniny a do prípravy fotiek mnoho elánu!

Nakrátko

Slovenská samospráva VIII. obvodu hlavného mesta a Slovenský inštitút (SI) usporiadali 24. mája v priestoroch inštitútu v Budapešti diskusný večer o Karlovi Sidorovi (1901-1953). O osobnosti tohto spisovateľa, politika a diplomata v zrkadle dejín Slovenska verejne diskutovali hostia z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Trnavskej univerzity Ľubica Kázmérová, Ivan Kamenec a Milan Katuninec. Moderátorom diskusie historikov bol riaditeľ SI Karol Wlachovský.

û

Trenčianske múzeum v spolupráci so Samosprávou Békéšskej Čaby, slovenskou menšinovou samosprávou mesta, Múzeom M. Munkácsyho a Spoločenskými domami na ulici Békéši v Békéšskej Čabe usporiadali v Delovej bašte Trenčianskeho hradu výstavu malieb a plastík čabianskych umelcov J. Gnandta, L. Lonovicsa, L. Slezáka a G. Szériho-Vargu. Vernisáž expozície Oblúky sa konala 29. mája za účasti delegácie z nášho dolnozemského mesta na čele s viceprimátorom Lászlóm Véghom, ktorý výstavu, ktorá potrvá do 17. júna, slávnostne otvoril.

û

Po našej uzávierke, v dňoch 29. a 30. mája, sa v Budapešti uskutočnilo zasadanie Rady NATO na úrovni ministrov zahraničných vecí, ku ktorým sa po prvý raz pripojili aj šéfovia diplomacií tých krajín, ktoré sú mimo aliancie, avšak sú členmi Európskej únie. Okrem toho do nášho hlavného mesta zavítali i predstavitelia štátov, ktoré partnersky spolupracujú s NATO. Maďarské úrady vopred vyhlasovali bezprecedentné bezpečnostné opatrenia, keďže anarchistické a extrémne ľavicové skupiny cez internet avizovali svoj príchod do Budapešti. S cieľom “vyfiltrovať” prípadné antiglobalistické protestujúce skupiny a predísť podobným protestom, aké boli počas zasadania Svetovej banky v Prahe, kontrola na hraniciach pred vrcholným stretnutím bola mimoriadne prísna.

û

Vedúci populárnej slovenskej hudobnej skupiny Elán Jozef Ráž sa netají ambíciou vystupovať v budúcoročnej predvolebnej kampani Hnutia za demokratické Slovensko - ľudovej strany (HZDS-ĽS). “Jednou zo zásad parlamentnej demokracie je slobodná voľba každého človeka, voči ktorému politickému subjektu prejaví svoje sympatie. Môj favorit v tejto súvislosti je už dávno známy,” vyhlásil v máji t. r. spevák. J. Ráž sa pred tromi rokmi vyjadril tiež v tom zmysle, že obdivuje osobnosť a dielo predsedu HZDS-ĽS Vladimíra Mečiara. V súvislosti so svojím účinkovaním na mítingoch svojho obľúbeného politického subjektu J. Ráž vyslovil presvedčenie, že národné záujmy majú byť v rukách najsilnejších mužov, a preto bude hrať v správnom čase na správnom mieste.

û

Predseda vlády MR Viktor Orbán oznámil po stretnutí s prezidentom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Juanom Antoniom Samaranchom vo švajčiarskom Lausanne, že Budapešť sa bude uchádzať o usporiadanie Olympijských hier 2012. Samaranch prisľúbil Orbánovi plnú podporu pri maďarskej kandidatúre. Prezident MOV pri stretnutí s premiérom v spojitosti s kandidatúrou ocenil výsledky maďarského športu. Pri rokovaniach bol prítomný Pál Schmitt, ktorý je jedným z kandidátov na post prezidenta MOV.

Matičiari vyzývajú

Na pomoc pre slovenské deti v Juhoslávii a na Ukrajine

Matica slovenská (MS) sa okrem výskumnej, zberateľskej, akvizičnej a stykovej činnosti snaží vykonávať aj charitatívnu a humanitárnu činnosť pre tie slovenské komunity sveta, o ktorých predpokladá, že si to nevyhnutne zaslúžia. Za cenný vklad MS je považovaná jej zbierková a sponzorská činnosť na pomoc slovenským deťom z najpostihnutejších oblastí, t. č. vojnou zničenej Juhoslávie a povodňami postihnutej Ukrajiny. V oboch štátoch žijú tisícky detí Slovákov, ktorým na zmiernenie bolesti a strát Matica usporiada výchovné, ozdravovacie pobyty na Slovensku, najmä v júli 2001, čo bude aj súčasťou Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. MS na tento účel zriadila vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. Bratislava, účet 1470250551/0200 povolený Ministerstvom vnútra SR. Bližšie informácie možno získať v Krajanskom múzeu MS, Grössingerová 23, 812 51 Bratislava, u Stanislava Bajaníka, Viery Denďúrovej-Tapalagovej, tel. č. 00421/7/529-25-074, fax: 529-21-680, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Na Slovákov žijúcich na celom svete sa Matica obracia s prosbou, aby využili nimi dostupné možnosti na podporu tejto humanitárnej akcie MS, o ktorej nás informoval riaditeľ múzea a splnomocnenec MS S. Bajaník.

(-hl)

Pred veľkolepým Pepsi ostrovom

Najväčší multikultúrny festival v strednej Európe sa pod názvom Pepsi Sziget (Pepsi ostrov) 2001 uskutoční v dňoch 1. až 8. augusta v Budapešti. Organizátori 9. ročníka podujatia, ktoré vlani prekonalo viacero rekordov, očakávajú niekoľko stotisíc divákov, ktorým pripravili pestré “festivalové menu”. Na hlavnej koncertnej scéne by mali vystúpiť Morcheeba, newyorská rocková formácia Fun Lovin Criminals, či skupina Placebo. Na festivale sa predstavia aj formácie Faithless, HIM, Bomfunk M’cs, ale aj populárni Run DMC, či Eagle-Eye Cherry. Na scéne vyhradenej pre world music vystúpi Boban Marković Orkestar, v ktorého repertoári je hudba z filmu Emira Kusturicu, slávna diva legendárneho románu Buena Vista Social Club, Kubánka Omara Portuondová, ale aj rumunské a kolumbijské formácie, Fanfare Savale a Toto La Momposina. Organizátori nerátajú so zvýšením počtu scén, zato však s väčším množstvom účinkujúcich. V jednom z nových tepelne a zvukovo izolovaných stanov s kapacitou 5000 osôb umiestnia scénu pre stúpencov metalrocku. Na javisku Metal Hammer sa predstavia legendárne skupiny Beatrice, Ossian, Lord, ale aj nová generácia – FreshFabrik, Mood, Stonehenge, Neck Sprain. Z New Yorku sem zavíta Overkill a z Los Angeles Ignite. Viac peňazí chcú organizátori investovať aj do nehudobných programov festivalu, ktorého rámec už tradične doplnia filmové projekcie, športové podujatia, divadelné predstavenia, či detské akcie. Rozpočet podujatia sa z 26 miliónov forintov v prvom ročníku vyšplhal v roku 2001 na takmer 900 miliónov forintov. Vstupenka na celý osemdňový festival stojí v predpredaji do 15. júna 10.000 forintov, po tomto termíne bude o 2000 forintov drahšia, kým priamo v dejisku festivalu bude treba za ňu zaplatiť 14.000 forintov. Cena tzv. denných vstupeniek bude 2500 forintov. Vlani navštívilo tento festival rekordných 324.000 divákov. Na Pepsi ostrove 2000 sa zrodil aj rekord v masovom bozkávaní, o ktorý sa postaralo 1592 dvojíc.

Súbeh na štipendium

Slovenská menšinová samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló vypisuje súbeh na štipendium pre dvoch vysokoškolákov slovenskej národnosti, občanov Maďarskej republiky, na študijný rok 2001/2002 v hodnote 7 500 forintov mesačne na osobu. O štipendium sa môžu uchádzať poslucháči filozofických fakúlt na dennom štúdiu, ktorí dobre ovládajú slovenský jazyk a sú ochotní zapojiť sa do kultúrnej aktivity slovenskej samosprávy v Zugló. Uprednostňujú sa študenti žijúci aspoň rok v XIV. obvode Budapešti (môže to byť aj dočasné bydlisko, napr. internát), ktorí sa už nejakým spôsobom aktivizoval v živote našej Slovače.

Žiadosť o udelenie štipendia musí obsahovať po slovensky písaný podrobný životopis s nasledujúcimi údajmi:

- meno, čas a miesto narodenia, rodinný stav,

- štúdiá (od základnej školy až po súčasnosť), adresa inštitúcie, ktorú  navštevuje, odborné zameranie, učebný prospech,

- sociálne pomery (rodinné zázemie),

- krátky popis záujmovej činnosti a svojich plánov, týkajúcich sa slovenskej národnosti.

Posúdené budú iba žiadosti vyhovujúce uvedeným podmienkam. Prihlášky treba zaslať do 31. júla 2001 na adresu Slovenskej menšinovej samosprávy v Zugló. Výsledok konkurzu bude každému uchádzačovi oznámený písomne a zároveň bude do 1. septembra 2001 uverejnený na adrese: Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló (Zuglói Szlovákok Önkormányzata), 1148 Budapest, Pákozdi tér 12/a, Kisebbségek Háza.

Holandsko podporuje integráciu SR, ako aj spoluprácu krajín V4 a Beneluxu

23. mája

Holandsko podporuje integračné ambície SR, ako aj spoluprácu krajín V4 a Beneluxu. Vyplýva to z informácií, ktoré dnes médiám po holandsko-maďarských rokovaniach v Haagu poskytol druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh.

Maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý dnes ukončil návštevu Holandska a odcestoval do Milána, kde sa stretne s lídrom aliancie Dom slobody Silviom Berlusconim, rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom a pravdepodobne na večernom finále Ligy majstrov aj s bavorským krajinským premiérom Edmundom Stoiberom, prijala na záver pobytu panovníčka krajiny tulipánov, kráľovná Beatrix.

Orbán, ktorý v utorok rokoval s predsedom holandskej vlády Wimom Kokom, absolvoval dnes medziiným aj stretnutia s predsedami oboch komôr holandského parlamentu, Fritsom Korthalsom Altesom a Jeltje van Nieuwenhovenom.

Ako následne informoval Németh, obe strany majú podobný názor na spoluprácu krajín Visegrádskej štvorky a štátov Beneluxu. Maďarská republika, ktorá čoskoro prevezme predsedníctvo v skupine V4, si vytýčila ako jeden z cieľov dosiahnuť pokrok v príprave summitu krajín V4 a Beneluxu, ktorý je predmetom konzultácií na úrovni štátnych tajomníkov. O dejisku a termíne takejto vrcholnej schôdzky sa ešte nerozhodlo, poznamenal Zsolt Németh.

Podľa rovnakého zdroja dala holandská strana, ktorá sa zaujímala o skúsenosti MR z členstva v Severoatlantickej aliancii, pri rokovaniach najavo, že popri pobaltských štátoch podporuje aj prijatie Slovinska a SR do integračných štruktúr. Maďarská strana využila túto príležitosť, aby poskytla informácie o pripravovanom „krajanskom” zákone.

V Budapešti rokovalo osem SVE o spolupráci v boji proti kriminalite

22. mája

Polície ôsmich stredoeurópskych krajín budú v budúcnosti užšie spolupracovať v oblasti vzdelávania svojich príslušníkov. Príslušný dokument dnes v rámci Stredoeurópskej policajnej akadémie podpísali ministri vnútra a ich zástupcovia v maďarskej metropole Budapešti. Podpisom dokumentu chcú ministri vnútra Nemecka, Rakúska, Slovenska, Poľska, Švajčiarska, Slovinska, Českej republiky a Maďarska vyzdvihnúť význam medzinárodnej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu. Informovalo o tom dnes nemecké spolkové ministerstvo vnútra, za ktoré sa na podpise zúčastnil šéf rezortu Otto Schily. V rámci Stredoeurópskej policajnej akadémie spolupracuje týchto osem krajín na poli vzdelávania. Od jej založenia v roku 1993 sa zúčastnilo na spoločných seminároch a výcvikových kurzov viac ako 1200 policajných úradníkov.

Maďarsko je podľa Orbána pripravené usporiadať OH 2012

23. mája

Podľa stredajších slov maďarského predsedu vlády Viktora Orbána má jeho krajina seriózny záujem o usporiadanie OH 2012 a je pripravená investovať financie do ich prípravy.

Maďarský premiér povedal tieto slová v telefonickom rozhovore z holandského Haagu, kde je v týchto dňoch na návšteve, a potvrdil, že vláda bude garantovať podporu kandidatúry. Kandidatúra Maďarska je už jeho ôsmou v poradí, naposledy sa táto krajina uchádzala o olympiádu v roku 1960, ktorá sa napokon konala v Ríme.

Orbánovi vyjadril v rámci kandidatúry podporu aj jeho rival -budapeštiansky primátor Gábor Demszky, ktorý v nej vidí aj možnosti pre ďalší rozvoj hlavného mesta Maďarskej republiky.

Návrh zákona o zahraničných Maďaroch môže súvisieť aj s demografiou

23. mája

Zámerom maďarskej strany, ako aj výhradám okolitých štátov voči návrhu zákona o Maďaroch v susedných krajinách sa dnes venuje francúzsky konzervatívny denník Le Figaro.

Podľa tohto zdroja súčasný predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pristupuje k problematike Maďarov, ktorí sa v dôsledku Trianonu ocitli za hranicami materskej krajiny, šikovnejšie ako József Antall. Ten v roku 1990 vyvolal škandál vyhlásením, že sa považuje za premiéra 15 miliónov Maďarov.

Budapešť chce návrhom zákona na jednej strane legalizovať situáciu Maďarov spoza hraníc, ktorí ilegálne pracujú v materskej krajine, na strane druhej zabrániť masovej imigrácii na prahu pričlenenia Maďarskej republiky k Európskej únii, píše Le Figaro. Denník pripomína prieskum, podľa výsledkov ktorého by sa štvrtina z troch miliónov Maďarov žijúcich za hranicami chcela presídliť do Maďarska. Le Figaro naznačuje, že návrh zákona môže súvisieť aj s praktickými úvahami týkajúcimi sa negatívneho demografického vývoja v materskej krajine a detailne informuje o plánovaných úľavách pre krajanov.

Maďarsko ráta s tým, že po vstupe do EÚ bude treba nový zákon prispôsobiť európskym normám, píše francúzske periodikum a poznamenáva, že predseda budapeštianskeho Úradu pre Maďarov spoza hraníc Tibor Szabó sľubuje: Maďarsko bude v každom prípade prísne rešpektovať vízovú politiku EÚ, ale súčasne mieni čo najviac zachovať sústavu úľav pre krajanov žijúcich za hranicami Maďarskej republiky.

Spomedzi zahraničných ohlasov na návrh zákona Le Figaro pripomína obavy predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu z možných negatívnych vplyvov zákona i výrok rumunského premiéra Adriana Nastaseho, podľa ktorého sa „jedného dňa môžeme zobudiť na to, že v Sedmohradsku žije sedem miliónov Maďarov”. Francúzsky denník upozorňuje aj na slová predsedníčky Slovenskej národnej strany (SNS) Anny Malíkovej o „prežívaní idey Veľkého Maďarska, dôkaze politiky iredentizmu” v súvislosti s jedným z vystúpení Viktora Orbána, v ktorom spomínal medzi perspektívami budúcnosti zomknutie častí národa a program jeho znovuzjednotenia.

Maďarská strana v reakcii na kritiku zo zahraničia pripomína, že podobný zákon platí na Slovensku i v Rumunsku, ba aj v Poľsku sa pracuje na príprave zákona podobného charakteru, poznamenáva Le Figaro a dodáva názor nemenovaného maďarského diplomata, podľa ktorého možno v súvislosti so zákonom rátať predovšetkým s výrazným zvýšením počtu Maďarov žijúcich v okolitých štátoch.

Ohrozený konsenzus ohľadne zákona o Maďaroch...

23.05.2001

Vyše 130 pozmeňujúcich návrhov k vládnej predlohe prerokovalo dnes niekoľko parlamentných výborov, medzi nimi zahraničný. Počet tých návrhov, ktoré na podnet vládneho predstaviteľa odporučili poslanci na prijatie v národnom zhromaždení, bol veľmi nízky, tobôž tých, ktoré predložila opozícia. Je to pozoruhodné preto, lebo pred pár dňami hovorca kabinetu vyjadril snahu, aby zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách bol schválený dvojtretinovou väčšinou, čiže aj za podpory opozičných socialistov. Slobodných demokratov nespomínajú preto, lebo táto opozičná sila odmieta celú koncepciu návrhu zákona, avšak okrem nich sa mohlo hovoriť o širokom konsenze politických strán. Po zasadaní zahraničného výboru však socialista Csaba Tabajdi spochybnil snahu vlády o dosiahnutie národného porozumenia v tejto dôležitej otázke. Inak na schválenie zákona stačí nadpolovičná väčšina.

V súvislosti s prípravou zákona predseda Úradu pre zahraničných Maďarov Tibor Szabó pre Slovenský rozhlas pripomenul, že kontakty s Bratislavou boli nepretržité, no slovenská strana nepožiadala maďarskú o konkrétne a podrobné konzultácie.

„Priebežne cez slovenské veľvyslanectvo, respektíve na rokovaniach ministrov a štátnych tajomníkov zahraničných vecí, ale aj na stretnutí premiérov dostala slovenská vláda informácie o obsahu zákona, aj o tom, aké sú naše predstavy o jeho realizácii.“

Maďarsko-rumunské konzultácie o krajanskom zákone budú vo štvrtok

23. mája

Maďarsko-rumunské konzultácie o pripravovanom zákone o Maďaroch v susedných štátoch sa v súlade so žiadosťou Bukurešti uskutočnia vo štvrtok 24. mája v maďarskej metropole. V Budapešti o tom informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth.

Rumunsko sa opakovane kriticky vyjadrilo o návrhu pripravovaného zákona: premiér Adrian Nastase konštatoval, že v Budapešti sa nikdy nebude rozhodovať o zavedení tam schválených zákonov na rumunskom území, pokiaľ sa nestanovia určité koordináty, určité vízie vzájomného záujmu.

Rumunský prezident Ion Iliescu vyzval politické strany a spoločenské organizácie, aby pripravovaný maďarský zákon nevyužívali ako zámienku na formulovanie nacionalistických, populistických stanovísk a stupňovanie napätia medzi väčšinovým národom a príslušníkmi menšín. Súčasne vyjadril nádej, že možno dospieť k racionálnemu a pre obe strany prijateľnému stanovisku v súlade s medzinárodným právom a európskymi normami týkajúcimi sa národnostných menšín.

Rumunsko ako suverénny štát uplatňuje na svojom teritóriu iba zákony, schválené svojím parlamentom, a to aj v prípade medzinárodného práva. Realizácia zákona o Maďaroch v susedných štátoch nemôže znamenať vytvorenie štruktúr verejnej správy maďarského štátu na území Rumunska a nemôže zaviesť diskrimináciu medzi občanmi Rumunska na etnickom základe, zdôraznila Iliescova hovorkyňa.

x x x

23. mája

Maďarsko-rumunské konzultácie o pripravovanom zákone o Maďaroch v susedných štátoch sa v súlade so žiadosťou Bukurešti uskutočnia vo štvrtok 24. mája v maďarskej metropole. V Budapešti o tom informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth.

Rumunsko sa opakovane kriticky vyjadrilo o návrhu pripravovaného zákona: premiér Adrian Nastase konštatoval, že v Budapešti sa nikdy nebude rozhodovať o zavedení tam schválených zákonov na rumunskom území, pokiaľ sa nestanovia určité koordináty, určité vízie vzájomného záujmu.

Rumunský prezident Ion Iliescu vyzval politické strany a spoločenské organizácie, aby pripravovaný maďarský zákon nevyužívali ako zámienku na formulovanie nacionalistických, populistických stanovísk a stupňovanie napätia medzi väčšinovým národom a príslušníkmi menšín. Súčasne vyjadril nádej, že možno dospieť k racionálnemu a pre obe strany prijateľnému stanovisku v súlade s medzinárodným právom a európskymi normami týkajúcimi sa národnostných menšín.

Rumunsko ako suverénny štát uplatňuje na svojom teritóriu iba zákony, schválené svojím parlamentom, a to aj v prípade medzinárodného práva. Realizácia zákona o Maďaroch v susedných štátoch nemôže znamenať vytvorenie štruktúr verejnej správy maďarského štátu na území Rumunska a nemôže zaviesť diskrimináciu medzi občanmi Rumunska na etnickom základe, zdôraznila Iliescova hovorkyňa.

V Budapešti OH?

23. máj 2001

Maďarský minister športu a mládeže Tamás Deutsch po návrate z USA a Švajčiarska priblížil detaily olympijských plánov hlavného mesta Budapešť kandidovať na usporiadanie OH 2012. Premiér Viktor Orbán o maďarských úmysloch informoval predsedu MOV Juana Antonia Samarancha. „Konkrétne kalkulácie na kandidatúru budú k dispozícii v júli. Osemdesiat percent športovísk však chceme postaviť bez ohľadu na to, či budeme kandidovať. V štátnom rozpočte rátame s výhľadovou podporou asi 200 miliónov dolárov. Aj na výstavbu novej športovej haly po vyhorení známeho Sportcsarnoku,” povedal T. Deutsch. Olympijské plány Budapešti podporil aj predseda NOV krajiny a kandidát na predsednícky post v MOV Pál Schmitt.

Nový model z dielne MK: vzťahy ku krajanom

22.05.2001

Zahraničnými Slovákmi sa v súčasnosti často duplicitne zaoberajú orgány štátnej správy, Matica slovenská a Dom zahraničných Slovákov. V júni chce minister kultúry predložiť do vlády materiál, v ktorom navrhuje zefektívnenie vzťahov Slovenskej republiky ku krajanom. Veľké zmeny, ktoré obsahuje, vyvolali už v medzirezortnom pripomienkovom konaní rozporuplné stanoviská.

NR SR o zahraničnej politike

23. Máj 2001

Poslanci NR SR včera definitívne schválili návrh Colného zákona a zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve. Ich cieľom je zefektívniť výkon správy v tejto oblasti úpravou pôsobnosti colných orgánov, ich organizácie, postavenia a povinností. V roku 2002 sa na tieto účely predpokladá vynaloženie 70 mil. Sk, tieto sa však vrátia tým, že sa zabráni colným únikom. Poslanci tiež schválili zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Táto daň nahrádza spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív, čo je v súlade s pravidlami EÚ. Sadzba dane bude v prípade olovnatého benzínu 12 600 Sk na 1 000 l, pri bezolovnatom benzíne bude 11 800 Sk/1 000 litrov. Novela tiež rieši otázky označovania – farbenia na červeno niektorých druhov palív, určených na špeciálne účely, napríklad v poľnohospodárstve. Pri nich bude znížená sadzba. Záver rokovania patril Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2000. Väčšina rozpravy bola však venovaná otázke slovensko-maďarských vzťahov a problémov, ktoré môže priniesť zákon o zahraničných Maďaroch, o ktorom sa rokuje v maďarskom parlamente. Poslanci vyčítali ministerstvu pasivitu. E. Kukan tieto obvinenia odmietol, upozornil na aktivity svojho rezortu a na spoluprácu s inými krajinami, ktorých sa pripravovaný zákon bude tiež týkať, napríklad s Rakúskom.

Na najdlhšej hranici menej zadržaných

23. máj 2001

Na najdlhšej hranici Slovenska dlhej 210 kilometrov a spájajúcej juh Banskobystrického kraja s Maďarskom bolo za necelých päť mesiacov tohto roka pri ilegálnom prechode k nám zadržaných pätnásť osôb. Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Marty Mandákovej na tzv. zelenej hranici, čiže mimo hraničného priechodu, zadržali osem osôb. Štyria muži, zadržaní v Šiatorskej Bukovinke, boli z Moldavska a po zarobení peňazí u nás chceli odísť do Nemecka. Za lepšími podmienkami smeroval na Slovensko jeden Rumun a jeden Juhoslovan. Štyria Maďari sa na zelenú hranicu dostali neúmyselne - dvaja pri ťažbe dreva a dvaja pri potulkách lesom.

Priamo cez hraničné priechody sa k nám chceli dostať traja Chorváti a dvaja Maročania. Tí vnikli nepozorovane ešte v Maďarsku do kamióna a objavili ich naši colníci na hraničnom priechode Kráľ. Vlani colníci v rovnakom období na rovnakej hranici zadržali až 48 osôb.

Do Bratislavy príde poľská režisérka, ktorá bude nakrúcať Jánošíka

Deväť filmov od Hollandovej

PRAVDA 23. máj 2001

Deväť filmov svetoznámej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej premietnu od 24. do 27. mája v bratislavskom Charlie centre. Táto dlhoročná spolupracovníčka Andrzeja Wajdu, ktorá vo svojej tvorbe stavia na expresivitu a realistické, miestami až naturalistické zachytenie vzťahov, charakterov a dobového prostredia, bude režírovať aj pripravovaný slovensko-česko-poľsko-maďarský koprodukčný film Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi. Scenár k nemu napísala Eva Borušovičová a začiatok nakrúcania je naplánovaný na prelom jesene a zimy 2001.

Bratislavskú prehliadku otvorí vo štvrtok 24. mája o 17. hodine poľský filmový príbeh mladých manželov, ktorí odkúpia dieťa od slobodnej matky. Tento „proces adopcie” ako výsmech zdravého rozumu má názov Nedeľné deti (1977). O 19.30 h príde rad na oscarovskou nomináciou ovenčený Hollandovej francúzsko-nemecký film Európa, Európa (1990) o osudoch židovského chlapca, ktorý sa počas vojny postupne stal vzorným komsomolcom, synom pluku vo Wehrmachte a príkladným členom Hitlerjugend.

V piatok diváci uvidia francúzsky film Olivier, Olivier (1991) zachytávajúci ťarchu bolesti a obáv o osud deväťročného chlapca, ktorý navždy odišiel z domu, čím ničí krehké šťastie celej rodiny. V britsko-francúzsko-belgickom filme Úplné zatmenie (1995) A. Holandová prezentuje osudy dvoch prekliatych básnikov - Rimbauda a Verlaina. Jednu zo svojich prvých veľkých hereckých príležitostí dostal v tejto snímke Leonardo di Caprio, ktorý stvárnil Rimbauda.

Sobotný maratón tvoria tri filmy - dve poľské snímky Samotná žena (1981) a Horúčka (1981), a americký Tretí zázrak (1999). Na projekcii toto filmu o slzy roniacej soche a ich zázračnej liečivej moci sa osobne zúčastní aj Agnieszka Hollandová. Prehliadka vyvrcholí v nedeľu 27. mája poľským filmom Konkurz na život (1977) a americkou snímkou Washingtonské námestie (1997).

Le Figaro píše o súvislostiach medzi exodom Rómov a rozširovaním EÚ

22. mája

Maďarsko a Slovensko ani nepotvrdili, ani nedementovali oprávnenosť tvrdenia britského periodika Janeďs Intelligence Digest, ktorý za exodom Rómov vidí ruské tajné služby snažiace sa zabrániť pričleneniu niekdajších bratských štátov k Európskej únii (EÚ).

V každom prípade sa však usilujú vyvinúť tlak na európsku pätnástku, aby neodkladným prehodnotením systému poskytovania politického azylu zabránila pokusom špekulantov očierňujúcich kredit krajiny. Napísal dnes o rómskej otázke v strednej Európe, osobitne v Maďarsku, konzervatívny francúzsky denník Le Figaro.

Spravodajca periodika vidí súvislosti medzi vlaňajším odchodom maďarských Rómov z obcí Zámoly a Csór do Francúzska, niekoľkými stovkami rómskych žiadateľov o azyl v Belgicku zo Slovenska a prípadom macedónskej rómskej rodiny, ktorá si pred týždňom rozložila stan v centre mesta Mulhouse na strane jednej a blížiacim sa termínom rozširovania EÚ na strane druhej. Autor pripomína, že v poslednej etape prístupových rokovaní bude každá kandidátska krajina konfrontovaná s kritériami EÚ v oblasti rešpektovania ľudských práv a ochrany menšín.

Aktuálnu situáciu ilustruje na prípade zámolyských Rómov a pripomína, že príslušníci rómskeho etnika v strednej Európe sú hlavnou obeťou trhovej ekonomiky. Táto vrstva je najchudobnejšia, najmenej vzdelaná a na trhu práce najmenej vyhľadávaná, pričom jej príslušníci sú najčastejšie zastúpení v nápravnovýchovných zariadeniach.

Autor článku Stéphane Kovacs zároveň cituje závery príslušnej správy Rady Európy, podľa ktorých sa situácia Rómov v Maďarsku a celom regióne, ale aj v iných európskych štátoch, konkrétne v Taliansku, v uplynulých rokoch ešte viac zhoršila.

Podľa riaditeľa Európskeho centra pre práva Rómov so sídlom v Budapešti Clauda Cahna dôvodom snahy o diskrimináciu a útlak Rómov, ktorá je evidentná všade v oblasti, je úsilie prinútiť Rómov, aby rezignovali na vlastné tradície. Tomu slúži segregácia, ktorá sťažuje možnosti získať byt, prejavuje sa aj v rozdielnom prístupe k žiakom v školách i prísnejších trestoch pre rómskych páchateľov, tvrdí Cahn.

Na Slovensku sa začalo sčítanie ľudu

21. mája 2001

Slovenské domácnosti v sobotu začali navštevovať prví z 20 tisíc sčítacích komisárov, aby v tomto týždni doručili obyvateľom sčítacie formuláre. Rozhodujúcim dátumom pre sčítanie ľudu bude polnoc z 25. na 26.mája. Sčítanie je povinné a zisťuje sa pri ňom rad údajov o obyvateľoch a ich majetku. Ľudia však na formuláre nebudú musieť napísať rodné číslo.

SNS: Zastavte sčítanie obyvateľstva na juhu

21. 5. 2001

V sobotu začali navštevovať slovenské domácnosti prví z vyše 20-tisíc sčítacích komisárov, aby počas tohto týždňa doručili obyvateľom sčítacie formuláre. Rozhodujúcim okamihom pre sčítanie bude polnoc z 25. na 26. mája. O sčítaní obyvateľov, domov a bytov vedelo začiatkom mája 94 percent obyvateľov a 80 percent ho považuje za významné. Sčítanie je povinné, za neposkytnutie informácií hrozí pokuta až 100-tisíc korún. Obyvatelia budú vypĺňať tri formuláre. Zisťovať sa bude vek, pohlavie, náboženské vyznanie, vzdelanie, zamestnanie, národnosť, informácie o bývaní. Na hárkoch nebude potrebné písať rodné číslo, kolónku s menom, priezviskom a adresou vyplnia iba tí, ktorí nebudú sčítaní v mieste trvalého bydliska. Komisári musia na požiadanie predložiť občiansky preukaz a legitimáciu, za porušenie mlčanlivosti im hrozí pokuta až 500-tisíc korún.

V sobotu sa začína sčítanie obyvateľstva

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa oficiálne začne v sobotu 19. mája. Od uvedeného dňa budú sčítací komisári navštevovať domácnosti, do ktorých prinesú sčítacie tlačivá, vysvetlia spôsob ich vyplnenia a dohodnú termín ich prevzatia.

Vyplnené tlačivá preberú komisári od 26. mája do 4. júna, keď sa sčítanie končí. Rozhodujúcim okamihom sčítania je pritom polnoc z 25. na 26. mája. Znamená to, že do sčítacích tlačív treba zapísať údaje platné v tomto rozhodujúcom okamihu. Na dnešnom stretnutí s novinármi to uviedol predseda Štatistického úradu SR Peter Mach.

V tejto súvislosti ďalej vysvetlil, že ak sa v rodine narodí dieťa 25. mája pred polnocou, treba ho do sčítacieho tlačiva uviesť a treba zaň tlačivo vyplniť. „Dieťa, ktoré sa narodí po polnoci, si musí počkať na nasledujúce sčítanie,” dodal. Rovnako i ten, kto sa v sobotu 26. mája bude ženiť alebo vydávať, by mal na sčítacom tlačive ešte uviesť stav slobodný.

Vyplnenie listu obyvateľa nezaberie podľa P. Macha občanom viac než 2 až 3 minúty. Bytový list by mali občania bez problémov vyplniť približne za päť minút. Predseda ŠÚ SR priznal, že tlačivo už skúšal sám vyplniť. „Na liste obyvateľa som sa zamyslel na viac než jednu sekundu nad dvoma otázkami. Nevedel som si spomenúť na mesiac, v ktorom som sa oženil, lebo to už bolo veľmi dávno a asi tri sekundy som uvažoval nad otázkou prvého trvalého bydliska,” uviedol.

Problémy súvisiace s blížiacim sa sčítaním môžu občania konzultovať s odborníkmi ŠÚ SR na bezplatnej telefónnej linke 0800 133 331. Od 15. mája sa na nej prihlásilo už viac ako 270 ľudí, ktorí sa väčšinou zaujímali o technické otázky sčítania. Vyskytlo sa však i niekoľko vtipkárov. Jeden z nich napríklad požiadal, aby sčítací komisár prišiel v nedeľu sčítať „väčšiu partiu” chlapov, ktorí v tom čase budú stavať garáž

Strach z antiglobalistov

21.Mája 2001

Zo strachu pred ohláseným násilným vyčíňaním militantných odporcov globalizácie odriekla Svetová banka (SB) konferenciu o pomoci rozvojovým krajinách, ktorá sa mala pôvodne uskutočniť 25. až 27. júna tohto roku v španielskej Barcelone. Je to vôbec po prvý raz, čo sa SB rozhodla zrušiť konferenciu takéhoto významu pod tlakom protestného hnutia. Jej rozhodnutie však za významný úspech považujú práve odporcovia globalizácie. Potýčok medzi demonštrantmi s príslušníkmi poriadkových síl v súvislosti s plánovaným summitom siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska, ktorý sa má uskutočniť koncom júla v talianskom Janove, sa obáva aj talianska polícia. Talianske denníky včera informovali, že zahraniční demonštranti chcú svoj protest vyjadriť hádzaním vreciek naplnených krvou infikovanou vírusom HIV na účastníkov summitu či zhadzovaním chemických a biologických jedovatých látok na budovu, kde sa má summit konať. Využiť chcú pri tom malé, diaľkovo riadené lietadielka.

Ultraľavicové a anarchistické organizácie už údajne niekoľko mesiacov organizujú prostredníctvom internetu veľké demonštrácie, dejiskom ktorých by koncom mája - v období summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v Budapešti - mala byť maďarská metropola. Túto informáciu priniesla s odvolaním sa na nemenované zdroje tajných služieb maďarská komerčná televízna spoločnosť TV2. István Simicskó, politický štátny tajomník ministra bez kresla maďarskej vlády pre kontrolu civilných tajných služieb, informáciu TV2 potvrdil, ale zdôraznil, že sa predbežne niet čoho obávať. Antiglobalisti nemajú v Maďarskej republike tak masovú základňu ako v západoeurópskych krajinách, dodal.

Výhrady Bratislavy a Bukurešti voči zákonu o zahraničných Maďaroch

21.05.2001

Výhrady Bratislavy a Bukurešti voči zákonu o zahraničných Maďaroch majú podľa maďarského premiéra Viktora Orbána vnútropolitické korene

Maďarský premiér bol včera hosťom pravidelnej nedeľnej relácie verejnoprávneho rozhlasu a široko sa venoval pripravovanému zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Konštatoval, že vo vláde nie sú zásadné výhrady voči inštitútu dvojitého občianstva, avšak treba zohľadniť, či susedné štáty sú ochotné uzavrieť o tom príslušné dohody s Maďarskom. Poznamenal, že zákon podporuje v parlamente aj väčšia časť opozície, čiže nejde o stranícku záležitosť, ale o národnú vec. Viktor Orbán hodnotil aj výhrady, ktoré voči zákonu vyjadrujú v Rumunsku a na Slovensku.

„Podľa mňa ide o názory, ktoré pramenia z rumunských a slovenských vnútropolitických pohnútok, pretože aj Rumunsko, aj Slovensko majú podobný zákon. V podstate sa nelíšia od maďarského zákona. My sme nikdy nemali nič proti týmto zákonom, naopak: vítali sme ich. Teda, keď sa Rumuni či Slováci rozhodnú, že budú podporovať Rumunov a Slovákov žijúcich v Maďarsku, postavia im školy, budú podporovať, aby ich deti chodili do rumunskej či slovenskej školy, keď poskytnú financie na ich médiá a noviny, my to všetko vítame. Aj maďarský zákon hovorí o tom, že chceme dávať, teda je za ním dobrá vôľa. Preto rumunské a slovenské výhrady, pričom sme otvorení pred ďalšími konzultáciami, ja osobne nepovažujem za zahraničnopolitický problém, ale skôr za rumunskú a slovenskú vnútropolitickú otázku.“

Orbán podporil dvojité občianstvo

21. máj 2001

Maďarská vláda nemá nijaké zásadné výhrady k dvojitému občianstvu príslušníkov maďarských menšín žijúcich v zahraničí. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v rozhovore, ktorý v nedeľu odvysielal štátny rozhlas.

Maďarský premiér uviedol, že pri riešení tejto záležitosti treba brať do úvahy, či by zavedenie dvojitého občianstva bolo v záujme maďarských menšín a či sú štáty, v ktorých tieto menšiny žijú, ochotné uzavrieť o tom s Maďarskom dohodu.

„Dvojité občianstvo dnes už existuje v Juhoslávii. Maďarsko je pripravené uzavrieť v tejto záležitosti medzištátne zmluvy,” povedal Orbán. Dodal, že aj v Rumunsku je dvojité občianstvo uznávané, ale ľudia s dvojitým občianstvom strácajú v krajine určité občianske práva. Ukrajinské zákony dvojité občianstvo zakazujú.

Orbán vyhlásil, že maďarská vláda vkladá veľké nádeje do zákona o postavení zahraničných Maďarov. Výhrady, ktoré voči tomu vzniesli v Bukurešti a v Bratislave, sú podľa premiéra „inšpirované vnútropolitickou situáciou v týchto krajinách”.

„Maďarsko by len privítalo, keby napríklad Rumunsko alebo Slovensko boli ochotné poskytnúť peniaze na uspokojenie školských a kultúrnych potrieb svojich menšín v Maďarsku,” vyhlásil Orbán.

Ministri školstva chcú prispieť k mobilite študentov v Európe

19. mája

Vzdelanie nie je súkromným produktom, ale verejným statkom a malo by zostať v zodpovednosti štátu. K ďalšiemu posilneniu mobility študentov v Európe by malo prispieť zlepšenie vzájomného uznávania dokladov o vzdelávaní, zavedenie dvojstupňového vysokoškolského vzdelávania a kreditného systému, uvádza sa v záverečnom komuniké, ktoré dnes prijali ministri školstva 30 európskych krajín na záver dvojdňového Pražského summitu o vysokom školstve. SR na ňom zastupoval minister školstva Milan Ftáčnik. Minister Ftáčnik zdôraznil predovšetkým myšlienku, že vzdelávanie nie je možné chápať ako tovar, ale ako spoločenský statok, ktorý má zostať ďalej v zodpovednosti verejného sektora. „Dáva to aj odpoveď na diskusiu, ktorú máme doma, či máme alebo nemáme zaviesť poplatky. Mňa to posilnilo v úsilí zachovať bezplatné školstvo na Slovensku,” dodal minister Ftáčnik. Summit bol podľa neho veľmi dôležitý a podnetný pre Slovensko, kde finišuje príprava nového vysokoškolského zákona. Ukázalo sa, že za dva roky od Bolonského summitu veľmi pokročili reformy nielen na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách. Milan Ftáčnik zdôraznil, že reformy vysokoškolských systémov sa nerobia len v transformujúcich sa krajinách, ale aj vo vyspelých európskych štátoch. Ministri sa dohodli, že je potrebné vylepšiť systém vzájomného uznávania dokladov o vzdelávaní, čo smeruje k vytvoreniu prehľadného systému titulov, ktoré budú rozpoznateľné v jednotlivých krajinách. Dohodli sa na vytvorení dvojstupňového systému vysokoškolského vzdelávania - bakalárskeho a magisterského stupňa, v čom podľa ministra Ftáčnika už SR má isté skúsenosti. K zlepšeniu mobility študentov v Európe by malo prispieť aj zavedenia kreditného systému. Študentom by to umožnilo po návrate zo zahraničnej univerzity pokračovať v štúdiu na domácej škole, kde by sa mu uznali získané redity. Ministri diskutovali aj o potrebe zlepšovania kvality vzdelávania, čo je nevyhnutné pre zlepšenie mobility v rámci Európy. Dôležitým výsledkom summitu je aj signál, že študenti sú partnermi v ďalšej diskusii o vysokom školstve. Pražský summit nadviazal na Bolonský summit, ktorý v roku 1999 vyústil do Bolonskej deklarácie. Ministri posúdili pokrok v napĺňaní deklarácie o spoločnom európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a stanovili priority pre budúcnosť. Nový členom Bolonskej deklarácie sa v Prahe stalo Chorvátsko, Cyprus a Turecko.

Slováci v Užhorode môžu rátať s podporou tamojšej organizácie MS

18. mája

Užhorodská organizácia Matice slovenskej (MS) považuje za svoju hlavnú úlohu pomoc vlastným členom pri získavaní štatútu zahraničného Slováka, ktorý znamená úľavy pri získavaní víza a povolenia na pobyt v materskej krajine. Záujem oň je značný, vyplýva z materiálu, ktorý o živote Slovákov v metropole Zakarpatskej Ukrajiny prináša najnovšie vydanie týždenníka Užgorod, vydávaného radnicou mesta. Podľa rovnakého zdroja užhorodská organizácia Matice slovenskej, ktorá vznikla v roku 1996, má v súčasnosti 450 členov, ale jej vedenie dúfa, že sa tento počet ešte v tomto roku zvýši na 500 členov. Príslušníci slovenskej menšiny, ktorí sa na národnostných podujatiach usilujú komunikovať po slovensky, aj keď iba polovica z nich uvažuje ešte v slovenčine, reagovali na náborové inzeráty MS v regionálnej tlači. Slovenská republika podporuje vzdelávanie 7,5-tisícovej slovenskej menšiny v materskom jazyku. Dospelí sa napríklad môžu zúčastňovať na jazykových kurzoch na banskobystrickej univerzite, talentované slovenské deti majú po maturite a intenzívnom kurze slovenčiny možnosť študovať na nimi zvolenom odbore na niektorej z univerzít alebo vysokých škôl v SR, pripomína periodikum, ktoré informuje aj o niektorých podmienkach pre získanie štatútu zahraničného Slováka.

Skúška stredoeurópskej dôvery

21. Máj 2001

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ sa ešte minulý týždeň dohodol so svojím maďarským partnerom Ivánom Bábom na konzultáciách o návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. S rumunskou stranou už Budapešť konzultuje a očakáva vecné pripomienky. Návrh zákona, v ktorom chce Maďarsko poskytnúť Maďarom za hranicami úľavy aj v školskej a zdravotníckej oblasti a v možnosti zamestnania sa v krajine „predkov“, rozbúril verejnú mienku na Slovensku aj v Rumunsku. Polienka do ohňa položili viacerí politici slovami o etnickej diskriminácii voči väčšinovému obyvateľstvu a etnickej korupcii (rodina najmenej s dvoma deťmi dostane na dieťa od Maďarska ročne 20 000 forintov, ak dieťa chodí doškoly s vyučovacím jazykom maďarským), ako aj takými kulantnými vyjadreniami, v ktorých sa ťažko zorientovať.

Maďarskí politici na Slovensku tvrdia, že v návrhu zákona nejde o štátne občianstvo, a Budapešť tvrdí, že zákon je v súlade s európskymi normami. Figeľ po bratislavskom stretnutí s Bábom považoval za potrebné zdôrazniť, že „nechceme, aby vytváral nejakú právnu väzbu voči občanom iných krajín, v tomto prípade Slovenska“. Aby bola situácia ešte komplikovanejšia, slovenský veľvyslanec v Maďarsku ešte 5. apríla (po tom, čo sa spolu s veľvyslancami krajín NATO a EÚ oboznámil s návrhom v Budapešti) uviedol, že zástupcovia EÚ zapochybovali o „eurokomformnosti“ dokumentu.

Vláda v Budapešti schválila návrh zákona o zahraničných Maďaroch 20. marca a od 19. apríla rokuje o ňom Národné zhromaždenie. Pre Budapešť by malo byť nepríjemné, že ku konzultáciám došlo, až keď je oheň na streche. Zásah cudzieho štátu do práce slobodne zvoleného parlamentu je neprípustný, ale potom sa vynára otázka, či navrhovatelia zákon prepracujú, ak Európska komisia (EK) vydá stanovisko, že návrh je nekompatibilný s legislatívou únie. Rakúsko už požiadalo EK o stanovisko k zákonu o zahraničných Maďaroch. Výrok z Bruselu vyjasní situáciu, ale nespasí stredoeurópsky región. Ukázalo sa, že vo veľmi citlivej téme národnostných menšín zlyhal vzájomný dialóg. Navyše, vláde v Budapešti nepomôžu ani výsledky minulotýždňového zasadania občianskeho združenia Svetový zväz Maďarov. Maďari zo západného regiónu nepodporili návrh kolegov z Karpatského regiónu na požadovanie maďarského občianstva pre etnických Maďarov z oblastí pri hraniciach Maďarska. Súhlasili však s návrhom, že v budúcnosti podporia všetky iniciatívy na dosiahnutie tohto cieľa. Koho ciele majú však potom vlády v Bratislave a Bukurešti brať vážne?

Bývalé Uhorsko obchádzajú obavy

18. Máj 2001

Desaťmiliónovému Maďarsku môžu škrtnutím pera, presnejšie hlasovaním v budapeštianskom parlamente, odrazu pribudnúť tri milióny obyvateľov. Návrhom zákona, ktorý v súčasnosti prerokúvajú maďarskí poslanci, by totiž krajania, ktorí po rozpade Uhorska zostali v mimomaďarských nástupníckych krajinách, získali práva doteraz prislúchajúce maďarským občanom.

Zatiaľ nie je jasné, či a kedy parlament predlohu zákona schváli. Budapešť odoláva čoraz silnejšiemu tlaku susedných krajín, ktoré ostro odmietajú základné princípy nového zákona o podpore Maďarov žijúcich v zahraničí. Ani jeden maďarský politik, a nemusí to byť ani ultranacionalista István Csurka, si dnes netrúfa v tejto otázke cúvnuť. Maďarské národné cítenie sa totiž nikdy úplne nezmierilo so stratou dvoch tretín územia a obyvateľstva a Trianonskú dohodu z roku 1920 považujú obyvatelia Maďarska za výsledok diktátu veľmocí.

Mimo dnešného Maďarska, vtedy spolu s miliónmi Slovákov, Rusínov, Rumunov, Srbov a Chorvátov, ktorí si na troskách Uhorska vytvorili vlastné národné štáty, zostali práve spomínané tri milióny etnických Maďarov. Najväčšia menšina dodnes žije v rumunskej Transylvánii (1,5 milióna), polmiliónová menšina obýva Slovensko, tristotisícová juhoslovanskú Vojvodinu a dvestotisícová Zakarpatsko. Napriek jazykovým a kultúrnym väzbám so starou vlasťou sa jej príslušníci začlenili do tamojších občianskych spoločností a vo viacerých prípadoch, predovšetkým na Slovensku, dosť šikovne využívajú dvojjazyčnosť i zväzky s Maďarskom.

Z nových problémov, ktoré môže vyvolať prerokúvaný zákon, majú najväčšie obavy v Bukurešti a Bratislave, a práve odtiaľ zaznievajú najsilnejšie protesty.

Za Maďarov žijúcich v susedných krajinách považuje návrh zákona osoby maďarskej národnosti žijúce v Chorvátsku, Juhoslávii, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, na Slovensku alebo Ukrajine, ktoré nemajú maďarské občianstvo a stratili ho inak než dobrovoľným prehlásením vôle a nemajú povolenie na trvalý pobyt v Maďarsku. K prístupu k výhodám stačí získať od maďarských úradov zvláštny preukaz. Ich vydávanie bude podľa dikcie zákona zjavne veľmi benevolentné, hoci sa bude žiadať odporúčanie organizácií miestnych maďarských komunít, pochopiteľne, uznávaných maďarským štátom.

Majitelia týchto preukazov budú mať rovnaké práva ako riadni maďarskí občania v oblasti školstva, kultúry a vedy. Môžu sa stať držiteľmi maďarských štátnych cien alebo získavať maďarské tituly, ceny a čestné uznania. Budú môcť využívať maďarský systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia. Ďalej sa dočkajú výrazných zliav alebo dokonca bezplatného cestovného na železnici. Uľahčí sa im prístup k získaniu pracovného povolenia v Maďarsku a ráta sa aj s výraznejšou podporou podnikateľských aktivít.

Vláda predpokladá, že zákon nadobudne platnosť už od 1. januára budúceho roka. Na podporu krajanov vynaloží v tomto roku Budapešť odhadom 5,8 miliardy forintov. Ak bude hospodárstvo aj naďalej rásť asi päťpercentným tempom, ako predpovedajú domáce i zahraničné prognózy, nemalo by byť uvoľnenie ďalších zdrojov veľkým problémom. Problémy možno očakávať skôr vo vzťahoch so susedmi. Ich výhrady, už teraz veľmi výrazné, budú ešte intenzívnejšie bez ohľadu na to, že Budapešť obhajuje svoje kontroverzné „dieťa” veľmi tvrdo.

„Otázka národnostných menšín je v strednej Európe veľmi dôležitá a nemala by sa riešiť prostredníctvom efektnej rétoriky v tlači,” citovala agentúra AFP hovorcu ministerstva zahraničných vecí Gábora Horvátha. Štátny tajomník tohto ministerstva Zsolt Németh v stredajšom vydaní denníka Magyar Nemzet k výhradám Bukurešti a Bratislavy podotkol, že Rumunsko i Slovensko majú svoje zákony o krajanoch. Budapešť sa podľa neho nebude púšťať do žiadnej polemiky, je však pripravená kedykoľvek na vecnú diskusiu.

„Rumunsko nedovolí, aby sa na jeho občanov vzťahovali zákony cudzích krajín,” vyhlásil koncom minulého týždňa rumunský premiér Adrian Nastase. Pripravovaný zákon je podľa neho diskriminačný, pretože je vymedzený etnicky. Už predtým tlmočil v Budapešti znepokojenie aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Denník Krónika vychádzajúci v maďarčine v rumunskej Kluži (Kološvári) a distribuovaný v Rumunsku a Maďarsku, sa týmto protestom iba čuduje. Bukurešti podľa neho doteraz neprekážalo, že napríklad všetci Chorváti žijúci v zahraničí môžu mať od roku 1993 dvojité občianstvo. Túto možnosť podľa poslanca Chorvátskeho zväzu v bukureštskom parlamente Milju Radana využilo 2 500 rumunských Chorvátov.

Podobné práva majú i menšinoví Slováci, podotýka Krónika. Hoci nemajú dvojité občianstvo, získajú preukaz zahraničného Slováka. Môžu sa na Slovensku usadiť a pracovať. Z približne 20 tis. Slovákov žijúcich v Rumunsku získal tento doklad každý štvrtý, informoval podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku Ondrej Štefanko. Veľkú podporu Berlína majú i rumunskí Nemci.

x x x

16. mája 2001

Návrh maďarského zákona o pomoci zahraničným krajanom vyvoláva diskusie a odpor voči jeho prijatiu v siedmich krajinách susediacich s Maďarskom. Doteraz najväčšie výhrady prezentovalo Rumunsko, ale aj slovenská diplomacia už vyjadrila svoje obavy. U nás by sa tento zákon dotkol približne 600 tisíc obyvateľov, ktorí by si mohli u maďarskej vlády nárokovať svoje práva v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zdravotníckej starostlivosti. V rámci spoločných slovensko-maďarských konzultácií sa tejto téme venovali aj štátni tajomníci ministerstiev zahraničia Slovenska a Maďarska.

Ján Figeľ nechce, aby tento zákon vytváral právnu väzbu voči občanom Slovenska. V tejto súvislosti sa vyjadril: „Sme zvedaví na všetky relevantné pohľady na tieto záležitosti a odpoveď vidíme skôr v tom, čo som povedal: európske odpovede, európska perspektíva pre národy a štáty strednej Európy.”

Maďarský štátny tajomník Ivan Bába je pripravený hovoriť so slovenskými partnermi o detailoch zákona: „My sme presvedčení, že zákon je kompatibilný aj s európskym právom aj s medzinárodnými konvenciami. Samozrejme, sme ochotní o tom konzultovať”, a to aj so všetkými európskymi partnermi.

Znepokojenie nad prijatím spomenutého zákona vyjadril počas svojej návštevy Rakúska aj šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan, ktorý k tomu povedal: „Nechcel by som vyjadrovať nijaké definitívne stanovisko, pretože vieme, že o tomto zákone sa v maďarskom parlamente rokuje, že sú v rámci tohto rokovania prezentované rôzne pozmeňovacie návrhy, a preto by som si taký definitívny komentár nechal a po tom, keď budeme vedieť a vidieť definitívny podobu tohto zákona.”

Postoj Rakúska je zatiaľ tiež zdržanlivý. Eduard Kukan k tomu poznamenal, že skupina právnikov Európskej únie sa takisto zaoberá analýzou tohto zákona a únia príjme k nemu stanovisko, lebo sa dotýka jedného jej člena.

Podpora krajanom či politické zneužívanie?

17-05-2001

Podpora krajanov zo strany materskej krajiny je dôležitá najmä v postkomunistickom európskom priestore a pozitívna. Problémom však je, že otázka diaspóry sa často zneužíva a to vedie často k vážnym konfliktom. Príkladom je dianie v Macedónsku. Maďarský zákon o krajanoch sa prejaví v plnej miere až po jeho schválení. Ale už dnes je jasné, že je jedinečný. Návrh počíta s udelením práva krajanom zamestnať sa v Maďarsku. Bude sa týkať 1,7 milióna Maďarov žijúcich v susedných krajinách. Oveľa citlivejšia je politická stránka veci. Napríklad návrh finančnej podpory rodinám, ktoré pošlú svoje dieťa do školy s maďarským vyučovacím jazykom, možno chápať ako zámerné ovplyvňovanie slobodnej voľby občanov. Núka sa súčasne otázka, prečo sa návrh netýka aj Maďarov žijúcich v Česku či Pobaltí. Najväčšiu nedôveru vzbudzujú však celková atmosféra a vyhlásenia maďarských politikov, ktoré celý proces sprevádzajú. Vyťahovanie starých prípadov z minulosti, v ktorých sa cítili jednotlivé krajiny ukrátené, by k ničomu konšturktívnemu neviedlo.

MSZP vyzvala vládu MR, aby konzultovala zákon o krajanoch so SR a Rumunskom

15. mája 2001

Obavy z nedostatočnej medzivládnej diskusie o zákone o Maďaroch v susedných štátoch vyjadrila dnes v Budapešti parlamentná frakcia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP).

Podľa dokumentu maďarská vláda zadala absenciou vecných rokovaní na adekvátnej úrovni vládam dvoch susedných krajín dôvod na to, aby sa nad zákonom pohoršovali z vnútropolitických príčin. V prípade Rumunska, ani v prípade Slovenska to však nie je opodstatnené, pretože obe krajiny poskytujú vlastným krajanom v zahraničí podobné alebo ešte väčšie úľavy ako predpokladá maďarský zákon. Navyše sa pripravovaná norma nedotýka ich vnútorného právneho poriadku, mienia poslanci MSZP.

Signatári sa domnievajú, že na ochranu Maďarov spoza hraníc sú potrebné konkrétne a rýchle kroky. Vláda premiéra Viktora Orbána by neodkladne mala začať vecné konzultácie na vysokej úrovni s príslušnými vládami, urgentne si vyžiadať názor Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku i Strany maďarskej koalície na Slovensku, aby obaja susedia nemohli udržiavať diskusiu o tejto otázke na programe dňa.

Aká je mládež z Východu?

18.5.2001

Dnešná mládež žije v strachu z násilia, uvádza sa v najnovšej štúdii Detského fondu OSN (UNICEF), ktorú v stredu v Berlíne predstavili delegáti tejto medzinárodnej organizácie na konferencii venovanej problémom detí z Európy a strednej Ázie.

Cieľom výskumu UNICEF bolo zmapovať situáciu detí v Európe a v bývalých sovietskych republikách v strednej Ázii. Z prieskumu vyplýva, že štvrtina detí z postkomunistických štátov túži v dospelosti opustiť svoju krajinu a odísť na Západ.

V správe sa tiež uvádza, že na Východe má strach z násilia vo svojom okolí dvojnásobný počet detí v porovnaní so západnými štátmi, a že celková nálada medzi mladými je v tomto menej rozvinutom kúte sveta oveľa pesimistickejšia.

Na prieskume sa zúčastnilo vyše 15 000 detí z 35 štátov vo veku od deväť do 17 rokov, aby prezentovali svoje názory, túžby a obavy. Výskumníci zistili, že priepasť medzi Východom a Západom sa prehlbuje, a týka sa to nielen životných podmienok, ale aj postojov mládeže.

Deti na Východe majú oveľa pesimistickejší názor na politický systém vo svojej krajine, ale najmä na možnosť zmeny pomerov účasťou na voľbách. Svojej vláde verí menej ako tretina mladých a štvrtina má pocit, že sa im žije horšie ako pred desiatimi rokmi.

V septembri sa v sídle OSN v New Yorku zíde Valné zhromaždenie, aby sa prvýkrát vo svojej histórii venovalo osudu detí na celom svete.

Novinári vraj už nie sú takí dôležití, ako boli

Internet mal úplne zmeniť svet médií - spravodajstvo na webových stránkach môže byť rýchlejšie ako rozhlas, pútavejšie ako televízia a podrobnejšie ako noviny.

Výhody internetu však dnes naplno využíva len hŕstka najvýznamnejších médií, často len vďaka výraznej finančnej podpore veľkých korporácií.

Internetové noviny síce nepotrebujú papier, ich náklady na vytváranie kvalitných materiálov sú však zväčša ešte vyššie ako náklady bežného denníka.

Čitatelia pritom za informácie na webe odmietajú platiť a z inzercie sa prakticky žiadne internetové médium nedokáže uživiť. Všetky vydavateľstvá preto musia internetové vydania novín a časopisov masívne dotovať, hoci zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom by sa investície mohli vrátiť.

Tradičné vydavateľstvá neohrozujú len malé časopisy „jedného muža”, ktoré sú populárne aj na Slovensku, ale aj úplne nové formy médií, napríklad diskusné skupiny a e-mailové konferencie.

Holandský žurnalista Henk Blanken to vidí jednoznačne: „Novinári už zďaleka nie sú takí dôležití ako pred pár rokmi.”

Maďari by mali konzultovať aj so Slovenskom

16.5.2001

Obavy z nedostatočnej medzivládnej diskusie o zákone o Maďaroch v susedných štátoch vyjadrila v Budapešti parlamentná frakcia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP).

Podľa dokumentu maďarská vláda zadala absenciou vecných rokovaní na adekvátnej úrovni vládam dvoch susedných krajín dôvod na to, aby sa nad zákonom pohoršovali z vnútropolitických príčin.

V prípade Rumunska, ani v prípade Slovenska to však nie je opodstatnené, pretože obe krajiny poskytujú vlastným krajanom v zahraničí podobné alebo ešte väčšie úľavy ako predpokladá maďarský zákon. Navyše sa pripravovaná norma nedotýka ich vnútorného právneho poriadku, mienia poslanci MSZP.

Signatári sa domnievajú, že na ochranu Maďarov spoza hraníc sú potrebné konkrétne a rýchle kroky. Vláda premiéra Viktora Orbána by neodkladne mala začať vecné konzultácie na vysokej úrovni s príslušnými vládami, urgentne si vyžiadať názor Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku i Strany maďarskej koalície na Slovensku, aby obaja susedia nemohli udržiavať diskusiu o tejto otázke na programe dňa.

Slováci odsudzujú najmä bitie detí, neveru a korupciu

17.5.2001

Fyzické trestanie detí je najviac odsudzovaným javom v slovenskej spoločnosti. Podľa prieskumu agentúry GfK Slovakia ho nedokáže akceptovať až 90,9 percenta Slovákov. Za bitím detí nasleduje korupcia a nevera, ktoré odsudzuje 88,8, resp. 85,9 percenta občanov.

Ďalšími najviac odsúdeniahodnými spoločenskými javmi sú neplatenie daní (75 percent) a rasová diskriminácia (73 percent). Hromadenie majetku je i 11 rokov po zmene spoločenského systému neprijateľné pre 35,4 percenta Slovákov, kým trest smrti odsudzuje necelá štvrtina z nich (24,3 percenta). Takisto za odsúdeniahodné považuje štvrtina (25,4 percenta) občanov vlastníctvo luxusných vecí.

V porovnaní s podobným prieskumom z roku 1999, keď bola za najnemorálnejší jav považovaná korupcia, sa poradie hodnôt mierne zmenilo. Najväčšiu zmenu pritom zaznamenal postoj občanov k umelému prerušeniu tehotenstva - kým v roku 1999 ho považovalo za nemorálne až 61 percent obyvateľov, podľa najnovšieho omnibusového prieskumu, uskutočneného na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, interrupcie odsudzuje iba 31,4 percenta občanov.

Budapešť odmietla kritiku zákona

17. máj 2001

Maďarsko v stredu odmietlo kritiku susedných krajín, týkajúcu sa pripravovaného zákona o postavení Maďarov žijúcich v zahraničí. „Otázka národnostných menšín je v strednej Európe veľmi dôležitá,” povedal agentúre AFP hovorca ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth. „Nie je to otázka, ktorá by mala byť riešená prostredníctvom efektnej rétoriky v tlači,” poznamenal s narážkou na kritické vyhlásenia slovenských a rumunských politikov.

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh v stredajšom vydaní denníka Magyar Nemzet pripomenul, že tak Rumunsko, ako aj Slovensko svoje zákony o krajanoch majú. Podľa neho sa Budapešť nebude púšťať do nijakej polemiky, ale je pripravená kedykoľvek k vecnej diskusii. „O koncepcii pripravovaného zákona sme pravidelne informovali našich susedov i Európsku úniu. Sme i naďalej pripravení na konzultácie,” tvrdí i hovorca. Na budúci týždeň sú plánované maďarsko-rumunské konzultácie týkajúce sa pripravovaného zákona.

Návrh zákona, ktorý bol predložený maďarskému parlamentu v apríli, by po prijatí poskytol Maďarom žijúcim v susedných krajinách určité výhody na území Maďarska.

Medzinárodné postavenie Maďarska vidí premiér v pravicových koordinátoch

Európska únia a premiér Orbán

16. máj 2001

Zdanlivo je s prípravou Maďarska na vstup do Európskej únie takmer všetko v poriadku. Kompetentní predstavitelia v Bruseli už viackrát vyhlásili, že Maďarsko (spolu s Estónskom a Slovinskom) má šancu v rámci východného rozširovania v roku 2004 medzi prvými dosiahnuť prijatie do Európskej únie.

Predchádzajúcim favoritom Poliakom a Čechom hrozí, že budú čakať dlhšie. Český Reflex nedávno priamo napísal, že prijatie Prahy sa môže pretiahnuť hoci aj do roku 2013. A to je vážna hrozba okrem iného aj preto, lebo predpokladané rozšírenie v roku 2004, rovnako ako vestfálsky mier či jaltská dohoda, môže, ako nedávno v Lidových novinách upozornil Václav Vlk, na dlhé desaťročia prekresliť mapu Európy. Iba kvôli kontrastu citujeme českú tlač, keďže nevedno, do akej miery je v týchto zahraničnopolitických predpovediach prítomný vnútropolitický obsah, t. j. pravicová kritika sociálnodemokratickej vlády.

Všimnúť si však treba aj to, že ani vzťah Maďarska a EÚ nie je jednoznačný, ba čo viac, niektoré vyhlásenia premiéra Viktora Orbána vyvolali diskusie v riadiacich orgánoch Európskej únie.

Predseda Európskej komisie Romano Prodi počas svojej poslednej návštevy Budapešti tvrdo kritizoval maďarskú vládu, okrem iného za neusporiadanosť situácie verejnoprávnych médií (v dozorných kuratóriách sú členovia len z vládnych strán) a Bruselu sa nepáčia ani nadmieru napäté vzťahy s odbormi. Zdrojom negatívnych emócií je, že Orbánov kabinet a osobne predseda vlády sa dostal do zlého vzťahu s takými krajinami EÚ, v ktorých sú pri moci ľavicové, socialistické vlády (napríklad nemeckým kancelárom Schröderom alebo francúzskym premiérom Jospinom), kým Schüsselovi či Berlusconimu adresuje efektné solidárne vyhlásenia a otvorene kritizuje bývalý protirakúsky bojkot EÚ. Bruselu sa nepáči ani to, že maďarská vláda sa nedostatočne rozhodne dištancuje od extrémistickej Strany maďarskej spravodlivosti a života Istvána Csurku.

Orbán zjavne kalkuluje s očakávaním prielomu pravice v krajinách EÚ i presvedčením o vlastnom víťazstve v roku 2002. Súčasne mu rozhodne prekáža, že súčasní aj bývalí lídri jeho najväčšieho súpera, Maďarskej socialistickej strany (Gyula Horn a László Kovács), disponujú vysokým rešpektom v EÚ a netreba zabúdať, že expremiér Horn je napríklad jedným z podpredsedov Socialistickej internacionály.

Orbán si teda medzinárodné postavenie Maďarska predstavuje v pravicových koordinátoch. Podľa pozorovateľov v Budapešti je to, pravda, riskantná perspektíva, veď akokoľvek sa v Bruseli vzdali protirakúskeho bojkotu, to v žiadnom prípade neznamená, že Haider sa stal prijateľným, a sotva tiež možno rátať s jednoznačným prijatím Berlusconiho. Viktor Orbán však, ako vždy, zostáva sebaistý.

Rómovia nechcú spoločnú fakultu

„Je to predčasné,” tvrdí o zriadení fakulty kultúr národnostných menšín na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vedúci katedry rómskej kultúry Július Tancoš. Podľa neho treba katedru posilniť novými ľuďmi a zvýšiť záujem o štúdium u Rómov.

Akademický senát univerzity, ktorý jediný môže rozhodnúť o zriadení novej fakulty, sa doteraz zaoberal len návrhom pedagóga Ivana Mačuru o zriadení fakulty kultúr národnostných menšín a požiadal rektora Daniela Kluvanca o stanovisko. Vedenie univerzity - rovnako ako univerzitná rada maďarskej sekcie - však toto riešenie neodporúčajú.

„Rómovia zdôrazňujú etnickú príslušnosť, Maďari zas národnostnú. My preferujeme ovládanie štátneho jazyka, ako prostriedok realizovať a uplatniť sa. Maďari sú za vzdelávanie v materinskom jazyku,” vysvetľuje svoju obavu pred spoločnou fakultou Tancoš. Podľa neho nie je skutočné porozumenie medzi rómskou a maďarskou sekciou.

Desať rokov po zriadení jedinej katedry rómskej kultúry v Európe na nej študuje 143 denných a 370 diaľkových študentov. Okolo 30 percent tvoria Rómovia. Okrem Nitry má katedra pracovisko aj v Spišskej Novej Vsi. Zatiaľ ponúka len dva študijné odbory: sociálna a osvetová práca a učiteľstvo pre 1. až 4. ročník. Zvyšuje sa záujem študentov z Českej republiky a vedenie katedry má záujem prilákať aj študentov z ostatných susedných krajín.

Tak trochu nemértem

17. máj 2001 - PRAVDA

Niekto je génius na matematiku, niekto na hudbu, iný na maľovanie, niekto na jazyky. Poznal som chlapíka, ktorý sa naučil sedem jazykov veľmi príjemným spôsobom. Chodil do kina na nedabované, otitulkované filmy. Stokrát za sebou. Jeden Rus ovládal 98 jazykov. Nový jazyk sa naučil za pár mesiacov. „Ako to dokážete?” pýtali sa ho novinári. „Teraz už ľahko, najťažších bolo tých prvých tridsať jazykov.” Veľká, priam ústavná väčšina spoločnosti, je nás tak 90 percent, nie je geniálna v ničom. Dalo mi značnú námahu naučiť sa pre Slovákov ľahkú ruštinu. Ešte ťažšie som sa naučil priemernučko po anglicky. Spolu s nemčinou a francúzštinou je to pre nás jazyk stredne ťažký. Čínština, maďarčina sú pre nás veľmi ťažké jazyky. Mimochodom, v celosvetovom prieskume medzi najnatvrdnutejšie národy, ktoré sa najmenej učia cudzie jazyky, patria Maďari a Angličania. Angličanom sa nečudujem. Obdivujem Slovákov, ktorí sa hlásia do kurzov maďarčiny, aby sa dohovorili so štátnymi príslušníkmi Slovenska maďarskej národnosti. Ktorí sa za 80 rokov neboli schopní naučiť po slovensky. Čomu tak trochu nemértem. Ale mám porozumenie aj pre odpadlíkov, ktorí kurzy maďarčiny vzdali. Určite niet Slováka v Maďarsku, ktorý by nezvládol úradný jazyk. Ani silná maďarská loby v USA nelobuje v maďarčine. Mám pre našich rodákov maďarskej národnosti kompromisný návrh. Ak sa neviete naučiť štátny jazyk, dajte sa na angličtinu. Vzájomná komunikácia v angličtine nám obom prospeje.

V Maďarsku držia vo väzbe juhoslovanského pilota

17. 05. 2001

V Maďarsku zatiaľ držia v dočasnej väzbe juhoslovanského pilota, ktorého hľadal Interpol i chorvátske úrady, no jeho vydanie žiada nielen Záhreb, ale aj Belehrad.

Pilot juhoslovanského letectva Emir Šišič roku 1992 zo svojej stíhačky zostrelil nad chorvátskym územím vrtuľník, v ktorom zahynuli piati pozorovatelia Európskej únie. V Chorvátsku odsúdili Šišiča na 20 rokov väzenia, Záhreb na neho vydal pomocou Interpolu medzinárodný zatykač. Aj dnes výkonný pilot však bol neopatrný a minulý týždeň sa vybral do Maďarska - údajne na nákupy. Maďarské orgány ho na hraničnom priechode Röszke zadržali a previezli do Budapešti, kde jeho dočasná väzba môže trvať maximálne 40 dní. Dovtedy musia chorvátske úrady predložiť dokumenty so žiadosťou o vydanie pilota.

Ozval sa však aj Belehrad. Náčelník generálneho štábu juhoslovanskej armády Nebojša Pavkovič žiadal prepustenie Šišiča a umožnenie jeho návratu domov. Minister vnútra Zoran Živkovič tiež vyzval maďarské úrady, aby prípad vysvetlili. Juhoslovanská federácia pravdepodobne aj oficiálne požiada o prepustenie svojho pilota, pričom - podľa tlačových správ - mieni argumentovať tým, že spomínaný tragický letecký incident sa stal v bývalej Juhoslávii, pretože Chorvátsko roku 1992 ešte nebolo medzinárodne uznávaným štátom.

Maďarská opozičná socialistická strana má len jedného kandidáta na post premiéra

17. 05. 2001

Jediným kandidátom maďarskej opozičnej socialistickej strany na post premiéra po budúcoročných voľbách zostal bývalý minister financií a exbankár Péter Medgyessy, pretože predseda strany László Kovács stiahol svoju kandidatúru.

Celý proces postavenia premiérskeho kandidáta socialistov sa skončí až na kongrese strany 9. júna, ale Medgyessy zostal už iba jediným kandidátom, takže jeho schválenie je isté. Ide o politika, ktorý v poslednej vláde pred zmenou politického systému, a potom aj v záverečnej etape fungovania Hornovej vlády pred štyrmi rokmi, zastával funkciu ministra financií, inak bol šéfom rôznych komerčných bánk. Je uznávaný odborník, umiernený politik, ktorý sa zatiaľ nikdy nepustil do otvorenej konfrontácie. S ním na čele sa teda socialisti pustia do boja proti Fideszu v parlamentných voľbách, ktoré budú presne o rok. Inak preferencie oboch strán sú nateraz už úplne vyrovnané, vládnemu Fideszu sa podarilo dobehnúť svojich najväčších konkurentov. Socialisti strácali z popularity práve kvôli vnútrostraníckym sporom okolo osoby kandidáta na post premiéra - tí boli pôvodne traja: posledný premiér straníckeho štátu a bývalý viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Miklós Németh, ktorý sa vrátil domov s príliš veľkými ambíciami, potom predseda strany László Kovács, ktorý sa práve včera vzdal v prospech Pétera Medgyessyho, no vo vláde - samozrejme ak socialisti voľby vyhrajú - ho opäť čaká post ministra zahraničných vecí.

Denníky a ich majitelia

V poslednom desaťročí sa najzvláštnejšie vyvíjal osud denníka Magyar Nemzet. Noviny s veľkou minulosťou, založené v roku 1938, až do nedávnych čias sledovali liberálny kurz. Pred dvoma rokmi však boli nútené fúzovať s konzervatívnym vládnym denníkom Napi Magyarország. Väčšinu bývalých redaktorov prepustili a v súčasnosti Magyar Nemzet vychádza ako vláde blízky orgán s pravicovo-konzervatívnym smerovaním. Zmena majiteľa nastala aj v najstaršom maďarskom denníku Népszava, vychádzajúcom od roku 1877, po tom, čo predchádzajúceho vlastníka, známeho tlačového magnáta Jánosa Fenyőa, za dodnes neobjasnených okolností zavraždili v Budapešti na ulici. Ľavicovo orientovaný denník Népszava je v súčasnosti vo vlastníctve akciovej spoločnosti, ktorú si založili jeho redaktori.

S najvyšším nákladom vychádzajúci maďarský denník Népszabadság je už asi desať rokov vo väčšinovom vlastníctve nemeckého koncernu Bertelsmann. Vďaka tomu, že tieto ľavicové noviny produkujú seriózny zisk, ich akciovej spoločnosti sa doteraz vyhli turbulencie maďarského mediálneho trhu, sprevádzané často politickými zmenami. Na čele vydavateľstva Népszabadság, a. s., sa nedávno udiala zmena. Firma dostala nového generálneho riaditeľa, predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti však zostal šéfredaktor Pál Eötvös, ktorý tento post zastáva nepretržite od roku 1990. Dôvodom prípadnej zmeny majiteľa môže byť to, že Bertelsmann by chcel získať väčšinový podiel v luxemburskej mediálnej skupine RTL Group SA výmenou svojich východoeurópskych periodík s Westdeutsche Allgemeine Zeitung (WAZ) za 7,4-percentný podiel v RTL. Uzavretie tejto transakcie sa očakáva v júli t. r. Medzi kandidátmi na výmenu - podľa informácií Süddeutsche Zeitung a budapeštianskeho Világgazdaságu - figuruje popri novinách Sächsischen Zeitung, Berliner Zeitung, programovom časopise TV Today a týždenníku Frau im Spiegel aj Népszabadság. WAZ sú výmene s koncernom Bertelsmann priaznivo naklonené, pretože ich balík akcií im neumožňuje významne zasahovať do záležitostí RTL. Mimochodom, WAZ sú už prítomné na maďarskom mediálnom trhu. Napriek tomu zostáva záhadou, či prípadná zmena majiteľa Népszabadságu môže znamenať aj zmenu politického profilu najčítanejšieho denníka, čo v Maďarsku na prahu budúcoročných volieb v nijakom prípade nie je vedľajšia otázka.

Sezóna plavieb na Dunaji

Mierny medziročný pokles - z 81 567 v roku 1999 na 80 027 cestujúcich zaznamenala za vlaňajšok divízia Lodnej osobnej dopravy (LOD) bratislavskej akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Kým mierne vzrástol počet cestujúcich rýchloloďami medzi Bratislavou a Viedňou, výrazný pokles záujmu zaznamenali o plavby z Bratislavy na vodné dielo Gabčíkovo a späť, pretože cestujúci sa orientujú na kratšie trasy a nepodarila sa oživiť ani doprava z Komárna a Štúrova, hoci na okolí oboch miest pribúda turistov, najmä z Česka. Ešte pred veľkonočnými sviatkami obnovila LOD plavby medzi Bratislavou a Viedňou, ktoré sú od konca apríla zhustené, koncom júna sa sezóna rozbehne naplno. V prípade záujmu o plavbu rýchloloďou medzi Bratislavou a Budapešťou sprostredkuje LOD medzipristátie maďarskej rýchlolode na trati Budapešť-Viedeň a späť v Bratislave. Pripravujú sa denné plavby medzi Bratislavou a Devínom, víkendové plavby do Gabčíkova a mimoriadne linky do rakúskych miest Hainburg, Tulln a Melk. Tohtoročnou novinkou sú každý týždeň v spolupráci s rakúskou cestovnou kanceláriou Rad und Reisen plavby z Bratislavy do nemeckého Passau pre cykloturistov na palube ukrajinskej lode Ukrajina, ktorí spiatočnú cestu absolvujú na vlastných bicykloch. LOD má k dispozícii štyri rýchlolode, štyri vyhliadkové lode, jedno prievozné plavidlo medzi oboma brehmi Dunaja v Bratislave a jednu jachtu. Spravuje ju bratislavské osobné prístavisko, ktorým vlani prešlo 76 075 zahraničných cestujúcich z luxusných dunajských výletných lodí. Je to o vyše polovicu viac než rok predtým.

Združenie Váh-Dunaj-Ipeľ pripravuje slovensko-maďarské podnikateľské inkubátory

Regionálne poradenské a informačné centrá v Nitre a Komárne pripravili projektový zámer orientovaný na podporu podnikania a výrobno-obchodnej kooperácie v pohraničných regiónoch. V rámci regionálneho združenia Váh-Dunaj-Ipeľ so sídlom v Nitre sa uchádzajú o finančnú podporu z veľkej grantovej schémy programu Phare CBC, ktorý je zameraný na cezhraničnú spoluprácu. Po dopracovaní všetkých podkladov a projektových štúdií by už v priebehu budúceho roku mohli vzniknúť výrobné a obchodné inkubátory, ktoré zastrešia inovatívne podnikateľské aktivity. Participovať na nich budú slovenské a maďarské podnikateľské subjekty, pričom jednou z podmienok zaradenia do inkubátora je, aby aktivity a plány firmy boli v súlade s Regionálnym operačným plánom Nitrianskeho kraja. Na možnosti regionálnych partnerstiev a riešenie najaktuálnejších problémov cezhraničnej spolupráce budú zamerané aj regionálne diskusné kluby, ktoré združenie plánuje organizovať už od jesene tohto roku. Podľa riaditeľa združenia Mgr. Daniela Balka monitorujú situáciu v jednotlivých mestách a obciach kraja, pričom plánujú pripraviť katalóg voľných pozemkov a potenciálnych investičných projektov väčšieho významu. Oslovia aj primátorov a starostov, ktorí majú záujem na svojom území umiestniť podnikateľský inkubátor a sú ochotní vytvoriť pre tieto zámery vhodné podmienky. Združenie Váh-Dunaj-Ipeľ má rozsiahle zámery aj v oblasti podpory aktívneho domáceho cestovného ruchu. Zaujímavé turistické lokality Nitrianskeho kraja budú prezentovať na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu v Paríži, Londýne, Brne a Budapešti. So zámerom pritiahnuť do slovenskej časti euroregiónu čo najviac zahraničných turistov pripravili projekt euroregionálnej cestovnej kancelárie, ktorá zabezpečí aktívnu propagáciu a uzatváranie kontraktov s významnými touroperátormi a cestovnými agentúrami sveta.