16. mája 2001 ● Zo slovenskej tlače

O Čabianskom kalendári

Prvé číslo obľúbeného čítania našich dolnozemských Slovákov Čabianskeho kalendára vyšlo v roku 1920. Po 43-ročnej prestávke obnovená ročenka uzrela opäť svetlo sveta pred desiatimi rokmi, a tak tohoročný kalendár síce predstavuje 39. ročník, z hľadiska našich najnovších dejín je predsa jubilejný. Vzhľadom na finančné problémy vyšiel s (asi mesačným) oneskorením, to však nič neuberá na jeho kvalite a napokon už tradične ide o čítanie na celý rok. Vydavateľom publikácie je Samospráva mesta Békéšska Čaba a Čabianska organizácia Slovákov, za vydanie zodpovedá vedúca redaktorka Anna Ištvánová, pričom do redigovania kalendára sa zapojila i Helena Albertiová Kožuchová, Helena Somogyiová a Pavel Žibrita (zároveň i jazykový lektor). Publikácia s rozsahom 160 strán, ilustrovaná najmä fotografiami Jána Halaša, v náklade 600 výtlačkov bola zhotovená v békéščabianskej tlačiarni Sirályka v spolupráci s typografom Ondrejom Bačom.

Ak niekto inštinktívne začne čítať ročenku od konca, môže byť príjemne prekvapený, lebo ihneď natrafí na “úvodník” Etely Rybovej Paulíkovej. “Vždy, keď zazriem turňu čabianskeho veľkého chrámu, viem, že som doma. Odkedy znovu vychádza Čabiansky kalendár, mám tú vežu už aj doma v Budapešti, na poličke...” Podľa autorky čabiansky nie je “kalendár ako kalendár”, ale inakší, lebo hovorí o nás, pre nás, pomáha nám lepšie poznať seba samých a posilňuje jednotu Slovákov žijúcich v tomto regióne. “Ročenka nám pomáha zachovávať materinský jazyk, naše nárečie, ceniť si a vážiť vlastné hodnoty...” - píše E. Rybová Paulíková, s ktorou môžeme iba súhlasiť aj pokiaľ ide o užitočnú a prepotrebnú výchovu nielen čitateľov, ale aj prispievateľov.

Trvalé hodnoty čabianskej duše tvoria pevné jadro aj najnovšieho čísla ročenky, v kalendárnej časti ktorej sú zvečnené dvojjazyčné pamätníky a pamätné tabule nachádzajúce sa v meste dodnes v pomerne peknom počte. Šťastné je i členenie publikácie do prehľadných kapitol, počnúc dolnozemskou históriou a cirkevným životom cez národnostno-politické problémy až po ukážky z našej najnovšej (samozrejme, najmä špecificky dolnozemskej) literatúry, ale aj ľudové piesne a zaujímavosti. Nechýbajú pritom ani veselé príbehy, recepty a stručná kronika udalostí uplynulého obdobia.

Od A. Ištvánovej sme sa dozvedeli, že redaktori sa cieľavedome snažia “pokryť” nielen mesto a okolie, ale aj širší región, o čom svedčia i príspevky o Slovenskom Komlóši, Sarvaši, Kondoroši, Poľnom Berinčoku a Segedíne, resp. z týchto lokalít. Na medzivojnovú tradíciu ľudových tvorcov nadväzujú súčasní - skúsenejší alebo menej skúsení - básnici, resp. ľudoví tvorcovia ako Juraj Dolnozemský, Michal Blaško, Michal Čičeľ, Juraj Šóti, Michal Divičan-Komlóšsky a Ondrej Zelenjanski. Zodpovedná redaktorka nám tiež prezradila, že tohoročný kalendár bol za krátky čas vypredaný a tak ďalšie číslo by malo vyjsť už vo zvýšenom náklade tisíc kusov.

Pri hodnotení najnovšieho Čabianskeho kalendára, ako aj minuloročných čísiel mesačníka Čabän, tvorcom týchto periodík bol na pomoci i redaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl, ktorý sa nedávno zúčastnil ich porady. Popri spomínaných kvalitách ročenky vyzdvihol skutočnosť, že Čabän je jediným miestnym tlačovým orgánom v celom Maďarsku, ktorý vychádza výlučne v našom materinskom jazyku. Ako časopis, tak i ročenka veľmi pozitívne prehlbujú pocit spolupatričnosti a Čabanom neraz aj závidený zdravý lokálpatriotizmus. “Naše korene a tradície nestačí iba pestovať či udržiavať, treba ich tvorivo rozvíjať - povedzme práve tak ako to vy robíte - chrániac všetko, čo nám čoraz výraznejšie uniká. Ak sme už raz vraj odsúdení na zánik nielen ako jednotlivci, ale aj ako kolektív, potom sa snažme nechať za sebou aspoň stopy...” - povedal o. i. hosť Čabänov pri chválení slovenského ducha a obsahu oboch periodík. I. Fuhl zároveň poskytol praktické rady svojim kolegom od pera - napr. od otázky tzv. titulkovania príspevkov, cez neraz zbytočne dlhý protokol v príspevkoch až po správne písanie slovenských priezvísk a krstných mien. Upozornil tiež na potrebu zabezpečovania žánrovej, ale i typografickej pestrosti a dôkladnejšej práce s fotografiami a ilustráciami, aby naše periodiká z každej stránky sa stávali podľa možnosti ešte kvalitnejšími.

Nakrátko

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) v dňoch 8. až 10. júna organizuje výlet na stredné Slovensko. Potrebné informácie o autobusovom zájazde dostanú záujemci v sídle SSB (1054 Budapešť, Akadémia u. 1-3.; telefón a fax: (1) 302-5117), kde sa zároveň môžu do 31. mája prihlásiť na výlet a zaplatiť poplatok (5 000 Ft + 900 Sk).

û

Minister vnútra SR Ladislav Pittner sa stal šiestym členom kabinetu Mikuláša Dzurindu, ktorý musel odstúpiť. Podľa vlastných slov sa tak stalo pre nespokojnosť ľavicovej časti koalície s prácou jeho rezortu.

û

Desať premiérov a vicepremiérov krajín bývalého komunistického bloku 11. mája vyslalo z Bratislavy signál Severoatlantickej aliancii, že na summite v Prahe v roku 2002 očakávajú ďalšie rozšírenie NATO, a to o čo najviac členov. Za najhorúcejších kandidátov sú vo všeobecnosti považované Slovinsko a Slovensko. Prominentní hostia konferencie Európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť, český prezident Václav Havel a americký politológ Zbigniew Brzezinski vyzvali na čo najskoršie prijatie pobaltských krajín. Bývalý maďarský prezident Árpád Göncz upozornil na reálne riziká procesu globalizácie. “Globalizovaný kapitál je často napojený na politiku a tú ťažko oddeliť od korupcie,“ vyhlásil s tým, že tento problém je hrozbou najmä pre transformujúce sa krajiny, kde spoločnosť nie je schopná vytvoriť si vnútornú obrannú reguláciu pred negatívnymi vplyvmi.

û

Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nebude platiť na rumunskom území bez predchádzajúcich konzultácií s rumunskou vládou. Vyhlásil to predseda vlády Rumunska Adrian Nastase. “Pán Orbán môže slobodne rozhodovať o zákonoch, ktoré chce uplatňovať na maďarskom teritóriu, no nikdy nebude rozhodovať o zavedení zákonov prijatých v Budapešti na rumunskom území, pokiaľ nestanovíme určité koordináty, určité vízie vzájomného záujmu,“ zdôraznil rumunský premiér, ktorý neústupčivo argumentoval tým, že pokiaľ bukureštský kabinet nesúhlasí so zavedením zákona v Rumunsku, zákon budapeštianskej vlády nie je na jeho území platný.

û

V Chorvátsku pripravujú zákon o postavení zahraničných Chorvátov, ktorým chce Záhreb poskytnúť najmä úľavy v oblasti školstva a pracovných povolení. Chorváti žijúci nielen v susedných krajinách, ale aj v Zámorí za rovnakých podmienok ako občania Chorvátska by mohli využiť školy, mohli by pracovať a zdržiavať sa v Chorvátsku bez osobitného povolenia a v neposlednom rade by mohli kupovať nehnuteľnosti. Nie celkom v súlade s európskymi zvyklosťami Chorvátsko automaticky priznalo občianstvo všetkým príslušníkom chorvátskeho spoločenstva žijúceho na území Bosny a Hercegoviny.

û

Ministri kultúry krajín Višegrádskej štvorky (V4), čiže Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, sa 10. mája zišli v Českom Krumlove na rokovaniach o systéme ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a mediálnej politike z hľadiska integračného procesu. Ministri sa venovali aj otázke podpory lokálnych kultúrnych tradícií a spolupráce v oblasti významných výročí, udalostí a umeleckých osobností. Ministri si vymenili informácie o súčasnom stave legislatívy v oblasti audiovízie vo vzťahu k integračnému procesu do EÚ a dohodli sa, že je potrebné pokračovať vo výmene informácií o postupujúcom procese v tejto oblasti. Výsledkom stretnutia sú aj konkrétne projekty. O. i. ide o folklórny festival Východná, kde už bude pripravená visegrádska sekcia festivalu. Pripravuje sa aj projekt samostatného visegrádskeho folklórneho festivalu a ministri hovorili aj spolupráci v oblasti kinematografie.

û

Stavanie mostov ponad rieky bolo od nepamäti prirodzeným spôsobom spájania dvoch brehov. Takáto myšlienka sa stala základným pilierom pre medzinárodnú výstavu výtvarných klubov v Mestskej galérii v Štúrove s názvom Mosty 2000, ktorá sa skončila v druhej polovici mája. V expozícii sa sústredilo množstvo tém a techník, ako napríklad enkaustika, sadrové plastiky s imitovaným bronzovým povrchom, majolika, alebo klasické olejové, akvarelové, pastelové maľby a kresby, fotografie, drevené plastiky. Výstava sa v týchto týždňoch presunie do Vacova (Vác).

û

Asi o dva roky by mali v Čadci otvoriť prvú medzinárodnú strednú školu v rámci krajín Visegrádskej štvorky (V4). Bilingválne gymnázium s vyučovacím jazykom anglickým bude určené pre deti z Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska. Študenti sa okrem angličtiny budú učiť aj ďalší svetový jazyk, zvoliť si môžu aj niektorý z jazykov V4. V blízkom čase sa majú stretnúť experti, aby rozhodli o učebných osnovách tak, aby bol vzdelávací systém študentov kompatibilný so vzdelávaním v ich domovskej krajine. Otvorená zatiaľ zostáva otázka financovania, projekt by mal podporiť aj fond krajín V4.

û

Otvorením medzinárodného festivalu Bratislavská hudobná jar 2001 bolo 6. mája vystúpenie budapeštianskeho Dohnányiho orchestra. V bratislavskej Redute tento maďarský profesionálny symfonický súbor založený roku 1970 vystúpil spolu s Akademickým zborom Budapešť a Detským zborom hudobného gymnázia vo Viedni. Medzi sólistami večera bol maďarský tenorista Zsolt Derecskei, pričom na otváracom koncerte zazneli o. i. Tance z Galanty od Zoltána Kodálya.

û

S organizačnou účasťou bratislavského Kultúrneho inštitútu MR a Banského múzea v Rožňave riaditeľka inštitútu Éva Cimbalmosová-Molnárová otvorila 4. mája v Rožňave dokumentačnú výstavu s názvom Tisíc tvárí svätej koruny. Výstava pozostáva zo spoločných zbierok Györgya Feketeho a Sylvie Sunyovszkej s prispením materiálov zo zbierok Banského múzea.

L. Chudík s Polnočnou omšou v Budapešti

Zaslúžilý umelec Ladislav Chudík zavítal 8. mája na pozvanie budapeštianskej Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským a riaditeľa Slovenského inštitútu do Budapešti. V divadelnej sále sa tak naskytla unikátna príležitosť uvidieť slovenský film Polnočná omša s jedným z hlavných protagonistov na javisku. L. Chudík odložil ponúkaný mikrofón a zvučným profesionálnym hlasom uviedol film spomienkou na jeho nakrúcanie. Pripomenul svoj vzťah k tvorcom diela, najmä k dramaturgovi Petrovi Karvašovi. Publikum príjemne pobavil zaujímavosťami o jazykových rozdielnostiach z nakrúcania s kolegyňou Margitou Baraovou. Banskú Štiavnicu, kde sa film nakrúcal, Chudíkovi predstavil už v detstve otec. Obsah filmu zvedavým divákom neprezradil, pretože to sám nemá rád a “šťastný je ten, kto sa rozhodne ísť na film podľa vlastného výberu, nie pod vplyvom reklám“. Po filme, napriek možnosti klásť otázky, dojaté niekoľkogeneračné obecenstvo ticho sedelo na svojich miestach.

Súbeh na štipendium

Slovenská menšinová samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló vypisuje súbeh na štipendium pre dvoch vysokoškolákov slovenskej národnosti, občanov Maďarskej republiky, na študijný rok 2001/2002 v hodnote 7 500 forintov mesačne na osobu. O štipendium sa môžu uchádzať poslucháči filozofických fakúlt na dennom štúdiu, ktorí dobre ovládajú slovenský jazyk a sú ochotní zapojiť sa do kultúrnej aktivity slovenskej samosprávy v Zugló. Uprednostňujú sa študenti žijúci aspoň rok v XIV. obvode Budapešti (môže to byť aj dočasné bydlisko, napr. internát), ktorí sa už nejakým spôsobom aktivizoval v živote našej Slovače.

Žiadosť o udelenie štipendia musí obsahovať po slovensky písaný podrobný životopis s nasledujúcimi údajmi:

- meno, čas a miesto narodenia, rodinný stav,

- štúdiá (od základnej školy až po súčasnosť), adresa inštitúcie, ktorú  navštevuje, odborné zameranie, učebný prospech,

- sociálne pomery (rodinné zázemie),

- krátky popis záujmovej činnosti a svojich plánov, týkajúcich sa slovenskej národnosti.

Posúdené budú iba žiadosti vyhovujúce uvedeným podmienkam. Prihlášky treba zaslať do 31. júla 2001 na adresu Slovenskej menšinovej samosprávy v Zugló. Výsledok konkurzu bude každému uchádzačovi oznámený písomne a zároveň bude do 1. septembra 2001 uverejnený na adrese: Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló (Zuglói Szlovákok Önkormányzata), 1148 Budapest, Pákozdi tér 12/a, Kisebbségek Háza.

Národnostné študijné štipendium pre stredoškolákov

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na študijné štipendium na školský rok 2001/2002 pre žiakov (štvorročných) gymnázií, resp. stredných odborných škôl, ktorí majú maďarské štátne občianstvo a sú príslušníkmi niektorej národnostnej menšiny. ! O štipendium vo výške 5 000 Ft mesačne sa môžu uchádzať žiaci zúčastňujúci sa národnostnej výučby a dosahujúci študijný priemer nad 4,00. & Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest VI., Bajcsy-Zsilinszky út 31. III/6.; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25.). ! Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z internetovej adresy verejnej nadácie: web.matavnet.hu/mnekk. & Súbehy treba zaslať do 3. augusta 2001.

Štipendium pre národnostných študentov

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na vysokoškolské a univerzitné študijné štipendium na školský rok 2001/2002 pre príslušníkov národnostných menšín s maďarským štátnym občianstvom, ktorí sú poslucháčmi tzv. akreditovaných vysokoškolských ustanovizní. & Kuratórium podporuje v prvom rade získanie prvého (vysokoškolského, resp. univerzitného) diplomu. ! K žiadosti treba pripojiť vyplnený dotazník, životopis v maďarčine a v danom menšinovom jazyku, kópiu študijných výsledkov posledného absolvovaného ročníka, resp. maturitné vysvedčenie, ako aj odporúčanie menšinovej samosprávy alebo spoločenskej organizácie danej národnosti a kópiu dokladu o absolvovaní jazykovej skúšky aspoň stredného stupňa (z vlastného materinského jazyka), resp. potvrdenie patričnej celoštátnej národnostnej samosprávy o ovládaní daného jazyka. & Výška štipendia: 10 tisíc forintov mesačne. ! Žiadosti treba osobne doručiť alebo zaslať na adresu verejnej nadácie do 28. septembra 2001. & Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest VI., Bajcsy-Zsilinszky út 31. III/6.; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25.). ! Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z internetovej adresy verejnej nadácie: web.matavnet.hu/mnekk.

Súbeh na podporovanie výskumov

Ministerstvo školstva Maďarskej republiky vypísalo súbeh na podporovanie výskumov v oblasti národnostnej výučby pre výskumné ústavy jednotlivých národností a inštitúcie, resp. právnické osoby zamestnávajúce skupiny menšinových výskumníkov. Termín zadania súbehu: do 31. mája 2001. Ďalšie informácie, ako i tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z webovej stránky MŠ MR: www.om.hu. Pomoc poskytnú i pracovníci národnostného odboru ministerstva: Oktatási Minisztérium Közoktatási és Kisebbségi Kapcsolatok Főosztálya (Budapešť V., Szalay u. 10-14.; poštová adresa: Budapešť, Pf. 1., PSČ: 1884; telefón: (1) 312-2273, fax: 312-7016).

Súbeh ministra školstva MR

Minister školstva Maďarskej republiky Zoltán Pokorni vypísal súbeh na získanie tzv. doplnkovej podpory na prevádzkovanie národnostných materských a základných škôl z celkovej sumy 320 miliónov forintov, vyhradenej v tohoročnom štátnom rozpočte na tento účel. Termín zadania súbehu: do 31. mája 2001. Ďalšie informácie, ako i tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z webovej stránky Ministerstva školstva MR: www.om.hu. Pomoc poskytnú i pracovníci národnostného odboru ministerstva: Oktatási Minisztérium Közoktatási és Kisebbségi Kapcsolatok Főosztálya (Budapešť V., Szalay u. 10-14.; poštová adresa: Budapešť, Pf. 1., PSČ: 1884; telefón: (1) 312-2273, fax: 312-7016).

ZSM vyzýva zhotoviť krojované bábiky

Krása slovenských krojov je natoľko očarujúca a skrýva v sebe také hodnoty, ktoré je treba zachovať aj pre budúce generácie. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa obracia s prosbou na všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorým leží na srdci odkaz ich predkov zhmotnený do pestrofarebných blúzok, prusliakov, sukní, stužiek, aby pomohli pri vytvorení unikátnej zbierky krojovaných bábik. Naším cieľom je, aby všetky Slovákmi obývané osady boli v zbierke prezentované minimálne jednou krojovanou bábikou.

Podmienky:

·      výška bábiky 40–50 cm

·      kroje vytvorené podľa najstarších dokumentov (fotografie, kresby, resp. osobné spomienky)

·      ku krojovanej bábike žiadame priložiť presný popis, kto (napr.: muž, žena, nevesta, mladá nevesta, vdova, mladucha atď.) tento kroj nosil, pri akej príležitosti,

·      pomenovať jednotlivé časti odevu.

Zhotovené bábiky, ktoré finančne uhradíme podľa vopred podpísanej zmluvy, preberieme osobne. Prosíme záujemcov, aby sa telefonicky alebo písomne ohlásili na nasledujúcich telefónnych číslach, resp. adresách:

1.      ZSM Budapest, Fadrusz u. 11/A, PSČ: 1114

Tel.: 06/1/466-81-54, 06/30/928-75-99, 06/30/3462847

·      Termín vyhotovenia bábik: do 15. októbra 2001. Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 7. decembra 2001 v rámci tradičného celoštátneho stretnutia slovenských detí v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.

Diskusia o novelizácii menšinového zákona

Je nádej, že ešte v tomto parlamentnom období príde rad na novelizáciu menšinového zákona  - odznelo na stretnutí predstaviteľov národností a vlády, ktoré sa konalo minulý týždeň pondelok v Ministerstve spravodlivosti. Pripravuje sa aj nový zákon o spôsobe volieb celoštátnych menšinových samospráv.

- Privítame všetky návrhy, ale to neznamená, že vo všetkom ustúpime – povedal predseda Úradu pre národné a etnické menšiny János Báthory, čím naznačil hranice vlády pri uzatváraní kompromisov. Parlamentný poslanec János Hargitai (FIDESZ) poukázal na nežiadúce prípady, keď sa do menšinových samospráv dostali politici, ktorí nijakým spôsobom sa neviažu k  danej národnosti. Parlamentný poslanec zdôraznil, že tzv. “etnobiznis“ sa nedá úplne odstrániť, ale novelizáciou menšinového zákona sa môžu vytvoriť jednoznačnejšie a čistejšie pomery.

Vedúci predstavitelia národností poukázali na to, že v mnohých otázkach prebieha ešte živá diskusia. Hlavne  v oblasti modifikácie volebného zákona sa rozlišujú názory. Zdôraznili, že nesúhlasia s návrhom, podľa ktorého by sa mali konať komunálne voľby a voľby do menšinových samospráv v odlišnom termíne. Návrh socialistickej strany môže znamenať v tejto otázke kompromis: parlamentný poslanec Csaba Tabajdi navrhol, aby sa tieto dvojaké voľby konali v ten istý deň, ale v iných miestnostiach.

K tomu, aby parlament ešte v jeseň schválil modifikované menšinové zákony, sa musia vládni politici i predstavitelia menšín behom dvoch mesiacov vytvoriť spoločné stanoviská.

János Martonyi sa pokúša preklenúť problémy medzi koalíciou a opozíciou

15.05.2001

Konflikty na maďarskom mediálnom poli prinášajú už dlhšiu dobu kritiku zo strany Európskej únie. Ochota na kompromisy medzi koalíciou a opozíciou sa zatiaľ príliš neprejavovala, čo ohrozuje prístupový proces, alebo prinajmenšom uzavretie takzvanej audiovizuálnej kapitoly. Šéf diplomacie János Martonyi sa však podujal problémy preklenúť.

Parlament práve teraz prerokováva novelu mediálneho zákona, čo je takzvaná dvojtretinová norma, čiže koalícia potrebuje aj podporu opozície. Novela by bola prepotrebná z hľadiska zosúladenia zákona s požiadavkami Európskej únie a uzavretia kapitoly o audiovizuálnej politike. Opozícia však nie je ochotná podporiť novelu dovtedy, kým sa nevyrieši problém kuratórií verejnoprávnych médií – televízie, rozhlasu a satelitnej Duna televízie. V týchto užších kuratóriách - v našom ponímaní v radách – sú totiž zastúpené iby vládne strany, opozičné nie. Tento stav je dôsledkom samotného mediálneho zákona, ktorý v radách predpisuje paritu medzi opozičnými a vládnymi stranami: obe zoskupenia by mali mať po štyroch zástupcoch. Lenže opozičné strany sú tri – ľavicová socialistická strana, liberálny Zväz slobodných demokratov a radikálne národniarska strana Istvána Csurku. Dohoda medzi nimi o štyroch spoločných kurátoroch, teda členov rád, je nemysliteľná, pretože napríklad csurkisti žiadajú pre seba zo štyroch až dve miesta, pričom sotva dosahujú v parlamente päťpercentný podiel. Vládna koalícia trvá na tom, aby sa opozícia medzi sebou dohodla. Socialisti a liberáli navrhujú, aby parlament hlasoval o kandidátoch do rád podľa navrhovaných osôb, a nie „en bloc“. Tento stav vládnym stranám vyhovuje a ruky si umývajú, vinu zhadzujú na opozíciu. Lenže takto najväčšia opozičná strana – socialistická – nepodporí novelu mediálneho zákona, ktorá je tým odsúdená na smrť. Politikom, ktorý pochopil hrozbu tohto stavu z hľadiska prístupových rokovaní s Európskou úniou, je minister zahraničných vecí János Martonyi, ktorý teraz ponúka svoje sprostredkovanie medzi oboma tábormi v rámci konzultácií všetkých šiestich parlamentných politických strán. Času nie je veľa a kritika z Bruselu sa ozýva neustále.

Rumunský premiér kritizuje Budapešť

15.05.2001

Maďarská strana je pripravená pokračovať v konzultáciách s Bukurešťou o návrhu zákona o zahraničných Maďaroch – takto reaguje Budapešť na nečakane ostrú kritiku rumunského premiéra Adriana Nastaseho.

Minulý víkend, po návrate z Bratislavy domov, premiér Nastase pred novinármi vyhlásil, že bez konzultácií s rumunskými úradmi a bez patričnej dvojstrannej dohody nie je možné uplatňovať zákon o zahraničných Maďaroch na území Rumunska. Nad týmto stanoviskom vyjadril isté prekvapenie hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth, pretože prvé kolo rumunsko-maďarských konzultácií sa už uskutočnilo a Budapešť je ochotná kedykoľvek v nich pokračovať. Mechanizmus konzultácií teda existuje, preto nie je šťastné posielať odkazy cez tlač – konštatoval hovorca a uviedol, že od slovenskej strany zatiaľ neprišiel žiadny konkrétny podnet na podobné expertné rokovania.

K tejto téme patrí aj správa, podľa ktorej štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh odpovedal na list rómskeho predstaviteľa Józsefa Krasznaiho. Ide o podnikateľa, ktorý zorganizoval odchod Rómov z obce Zámoly do Štrasburgu, kde aj dostali politický azyl. Krasznai sa v liste pýtal štátneho tajomníka, či sa zákon o zahraničných Maďaroch bude týkať aj Rómov, ktorí sa v susedných krajinách hlásia k maďarskej národnosti. Odpoveď Zsolta Németha, z ktorej citovala agentúra MTI, je kladná…

Žiadna dohoda proti zákonu o Maďaroch nie je

15.5.2001

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Ján Figeľ odmietol úvahy, že by sa slovenský a rumunský premiér počas nedávnej bratislavskej konferencie dohodli na vytvorení spoločného frontu proti zákonu o zahraničných Maďaroch.

„Boli konzultácie, ale žiadna dohoda o spoločnom fronte,” uviedol Figeľ pre novinárov po zasadaní Miešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky európskej a euroatlantickej integrácie v Bratislave.

S maďarským partnerom Ivanom Bábom sa Figeľ dohodol na odborných rokovaniach expertov o zákone o zahraničných Maďaroch. Ako v tejto súvislosti konštatoval, „nechceme, aby vytváral nejakú právnu väzbu voči občanom iných krajín, v tomto prípade Slovenska”. MZV SR je pritom zvedavé na stanovisko Európskej komisie k zákonu, o ktoré požiadalo susedné Rakúsko. Ako poznamenal Figeľ, odpoveď na otázky menšín v strednej Európe je skôr v celoeurópskej perspektíve.

I. Bába vyjadril presvedčenie, že zákon, ktorý je teraz v maďarskom parlamente, je kompatibilný s európskym právom, medzinárodnými konvenciami, ako aj s maďarskou ústavou. Samozrejme, sme ochotní o tom konzultovať, povedal.

Štátni tajomníci rokovali aj o otázke euroatlantickej integrácie. Maďarský predstaviteľ konštatoval, že prijatím jeho krajiny, Poľska a Českej republiky sa Severoatlantická aliancia posilnila a jej ďalšie rozšírenie prispeje k bezpečnosti v Európe.

Zasadanie slovensko-maďarskej miešanej komisie pre otázky európskej a euroatlantickej integrácie sa koná raz ročne.

Parlamentné voľby by vyhralo HZDS

15.5.2001

Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) by sa so ziskom 28 percent hlasov voličov stalo víťazom parlamentným volieb, ak by sa konali na prelome apríla a mája.

Druhým najúspešnejším subjektom by bol neparlamentný Smer s 19,1 percenta hlasov. Tretia priečka patrí Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ), ktorú by volilo 12,7 percenta občanov Slovenska.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý od 28. apríla do 7. mája realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR na vzorke 1025 respondentov. Občania odpovedali na otázku, ktorú politickú stranu, hnutie alebo koalíciu by volili, keby sa v tom čase konali parlamentné voľby.

Parlamentný prah by ďalej prekročili Strana maďarskej koalície (11,6 percenta hlasov), Slovenská národná strana (7), Strana demokratickej ľavice (6,1) a Kresťanskodemokratické hnutie (5,5). V zákonodarnom zbore by svojich zástupcov nemali Komunistická strana Slovenska (2,1), Stred (1,7), Aliancia nového občana (1,7), Združenie robotníkov Slovenska (1,5), Demokratická strana (0,9), Strana občianskeho porozumenia (0,7), Strana zelených na Slovensku (0,3), Liberálnodemokratická únia (0,3) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (0,2).

V porovnaní s podobným prieskumom ÚVVM z apríla tohto roka zaznamenala najväčší nárast hlasov SDKÚ, a to o 2,7 percenta. Naopak, najviac poklesli preferencie SNS, ktorá stratila 3 percentá voličov.

Budú sa Slováci učiť maďarčinu?

15. máj 2001

Je len málo Slovákov, predovšetkým mladých, ktorí by sa snažili zvládnuť aspoň základy maďarčiny. Jazyk sa stal prestížnou národnou otázkou. Takmer všetci mlčky (a poniektorí aj nahlas) predpokladáme, že reč toho druhého sa musia učiť len a len Maďari. Situácia sa však môže už onedlho zmeniť. „Ak má aj na Slovensku platiť Charta menšinových jazykov, ak zákon určí, že tam, kde žije 20 % príslušníkov menšiny, musia vybraní úradníci, napr. vedúci oddelení hovoriť dvojjazyčne, neostane im iné, než naučiť sa aj po maďarsky,” myslí si László Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram, ktoré vydáva knihy v maďarčine i slovenčine. A ešte dodáva: „Inak budú určité miesta v štátnej správe zastávať samí Maďari, hovoriaci aj po slovensky.” Otázku, či sa Slováci budú učiť po maďarsky, si už pred 15 rokmi položil historik Milan Hübl, jeden z mála Čechov, ktorí skutočne rozumeli slovensko - maďarským vzťahom. Nechápal, prečo majorita nepodniká niektoré vo svete osvedčené kroky na odstránenie vzájomnej nedôvery. Veľký význam prikladal dvojjazyčnosti príslušníkov väčšiny. Pýtame sa Dalimíra Mučku, riaditeľa slovenského gymnázia v Dunajskej Strede (kde je v prevahe maďarské obyvateľstvo), či si vie predstaviť nepovinné vyučovanie maďarčiny v ich škole. „Sám som to navrhoval,” odpovedá. „Pred dvoma rokmi sme v niektorých ročníkoch dokonca zisťovali záujem o takýto voliteľný predmet, ale bol, žiaľ, takmer nulový.” Podľa nášho popredného hungaristu Rudolfa Chmela, bývalého veľvyslanca ČSFR v Maďarsku, však nestačí, aby s takouto iniciatívou vyšiel jednotlivec. „Ak má mať úspech, musia si ju osvojiť občianske združenia, vládne inštitúcie a vôbec - treba vyvinúť sústredený spoločenský tlak,” hovorí Chmel. Vyučovanie maďarčiny ako voliteľného predmetu pre Slovákov považuje dovtedy za nereálne nielen na základných a stredných, ale dokonca aj na vysokých školách, kde chýba katedra hungaristiky. Jediná Katedra maďarskej literatúry a jazyka FF UK v Bratislave slúži pedagógom a študentom maďarskej národnosti. „Slovákom však treba maďarčinu prednášať ako cudzí, a nie materinský jazyk,” prízvukuje Chmel, „a preto ju dnes záujemcovia zo Slovenska chodia študovať do Prahy.”

Na jazykovom kurze, ktorý z neznámych dôvodov nemá na Slovensku obdobu

15. máj 2001

Sme v Podunajských Biskupiciach. Aj dnes, ako každý štvrtok okolo 16.30 h, sa pred vchodom do budovy Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským začínajú schádzať dospeláci. Nie, neprišli na schôdzku rodičovského združenia. Navyše, naši dospeláci sú sami Slováci, a ktorý Slovák by dával dieťa do maďarskej školy? Všetko je teda iné: v piatej A sa o chvíľu začne ďalšia hodina kurzu maďarčiny pre mierne pokročilých. Som tu o čosi skôr, a tak sa môžem pozhovárať so školníkom Drahomírom Novotným. Novotný je v tejto škole osamelý Slovák, preto keď sa vlani roznieslo, že v septembri tu otvoria bezplatný kurz maďarčiny, hlásil sa medzi prvými: „Viem po maďarsky iba tých desať či pätnásť slov,” odhaľuje mi svoje vtedajšie pohnútky, „potrebujem však vedieť oveľa viac, aby som najmä podaktorým žiakom nespratníkom lepšie porozumel, než opäť niečo v budove vyvedú.” V kurze však Novotný nevydržal dlho. „Nestačil som na ostatných, ktorí už mali nejaké základy hovorenej maďarčiny,” hovorí na vysvetlenie, prečo to tak rýchlo vzdal. Kurz organizuje bratislavský klub Spoločnosti slovensko-maďarského priateľstva pod záštitou Helsinského občianskeho združenia v SR. Od Slovenky Ireny Bročkovej, spolupredsedníčky klubu (druhou je Maďarka Judit Mayerová), sa však dozviem, že v roku 1996, keď s kurzom začínali, ponúkli ho najsamprv začiatočníkom. Prihlásilo sa síce 48 záujemcov, ale do konca vydržali len pätnásti. V nasledujúcom roku sa situácia zopakovala. A tak sa rozhodli zamerať radšej na mierne pokročilých. Vlani sa zaevidovalo 19 záujemcov, z nich pravidelne dochádza 10 - 12. Čím to je, že toľkí odpadávajú? „Najmä tým, že kurz navštevujú pomerne zaneprázdnení ľudia,” myslí si lektorka Eva Dobosová. I. Bročková je kritickejšia a domnieva sa, že niekoho takáto „výučba zadarmo” k ničomu nezaväzuje. Ale čo ak je maďarčina pre Slováka len ťažko zvládnuteľný jazyk? Podnikateľ z Podunajských Biskupíc Ján Kociha si to nemyslí. Veď kedysi väčšina Slovákov vedela aj po maďarsky. A koľkí Rómovia sa ju dokážu naučiť aj bez špeciálnych kurzov! Iste, Kocihovi sa ľahko hovorí, žije na národnostne zmiešanom území, svojho času pracoval na miestnom úrade, veľa tiež pochytil pri obchodnom styku so zákazníkmi. Ale plynule sa zhovárať po maďarsky nedokáže ani on. „Preto som sa prihlásil do kurzu, najmä kvôli konverzácii,” číta naše myšlienky. Eleonóra Orbanová je vedúca technického úseku v miestnej nemocnici: riadi kolektív takmer 150 zväčša starších ľudí: sanitárov, upratovačiek a tak. Mnohí z nich žijú v priľahlých obciach Žitného ostrova a sú teda prevažne maďarskej národnosti. „Viete, človek sa týmto ľuďom chce priblížiť, lebo si váži ich prácu, ale ako, keď neviete maďarsky a ich hendikepom je zase slovenčina?” zdôvodňuje svoju účasť na kurze Orbanová. Dana Lehutová tvrdí, že keď sem prišla prvýkrát, vedela po maďarsky iba zopár slov. Dochádza z centra Bratislavy a na rozdiel od iných ju do Biskupíc priviedli vyššie pohnútky. „Absolvovať podobný kurz by podľa mňa malo byť čosi celkom prirodzené pre obyvateľov takého hraničného mesta, ako je Bratislava,” hovorí. „Bratislavčania vždy ovládali tri jazyky. Po nemecky už viem, teraz som sa pustila do maďarčiny a dúfam, že raz ju zvládnem natoľko, aby som si mohla prečítať maďarské noviny. Priamo z prameňa sa tak dozviem, o čo tým Maďarom ide.” Valentina Katonová je Ruska, vydala sa za slovenského Maďara a pracuje v Slovnafte. „Kvôli práci som sa musela naučiť najprv po slovensky, teraz kvôli manželovi sa chcem zlepšiť v maďarčine,” vysvetľuje pani Valentina, ktorá je zrejme jazykový talent, lebo slovensky hovorí už bez ruského prízvuku. A takto by sme mohli pokračovať v predstavovaní frekventantov unikátneho kurzu maďarčiny, jediného svojho druhu na Slovensku. Ale to by sme sa už opakovali. Preto vari iba dodám, že viacerí z prítomných majú maďarské korene, ich rodičia sa však poslovenčili, doma sa už po maďarsky nerozprávali. A ich deťom sa zachcelo spoznať jazyk predkov. I. Bročková to nepovažuje za nič zvláštne. Veď ona zase každý týždeň cestuje 150 km vlakom do maďarského Oroszlányu (je taká dedina pri Tatabányi) vyučovať tamojších Slovákov - slovenčinu. „Zabudli ju a deti zo zmiešaných manželstviev už nevedia takmer nič po slovensky,” konštatuje smutný fakt. A na záver slovo lektorke. E. Dobosová celý život vyučovala maďarské deti slovenčinu. Teraz má prvýkrát príležitosť učiť slovenských dospelákov maďarčine. Aký je to pocit? „Mám veľkú radosť,” odpovedá, „lebo poslucháči sú nadšení, nadaní a tolerantní.”

Viete, že...

...podľa výskumu z roku 1999 program maďarskej televízie (najmä jej hudobno-zábavné relácie) sleduje aj približne 5 percent divákov slovenskej národnosti z južných okresov SR? (Nijaká štatistika však u nás nezisťuje počet obyvateľov SR, ktorí ovládajú maďarčinu ako druhý jazyk.)

...pri vzniku ČSR v roku 1918 tvorili až 60 percent obyvateľstva Bratislavy Nemci, a len po 20 percentách sa na ňom podieľali Slováci a Maďari? Starí Prešpuráci boli preto až trojjazyční?

...vo Fínsku je menšinový švédsky jazyk zakotvený ako druhý štátny jazyk? V južnom Tirolsku (Taliansko) zákon dáva nemčine a taliančine rovnaký status?

Svetový zväz Maďarov je vo vnútornej kríze

15. Máj 2001

Za návrat k pôvodnému poslaniu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) a obnoveniu jeho niekdajšej patiny sa včera na tlačovej konferencii kritikov súčasného vedenia MVSZ v Budapešti vyslovil bývalý predseda komisie MVSZ pre stratégiu Miklós Duray. Podľa jeho slov sa zväz v súčasnosti usiluje o rozdelenie Maďarov vo svete na politickom princípe. Popredný predstaviteľ Strany maďarskej koalície (SMK) kritizoval súčasné vedenie MVSZ za pokračujúce vylučovania z organizácie a konštatoval, že zo zväzu vykážu teraz všetkých, ktorí sa nepostavia za jeho predsedu Miklósa Patrubánya. Ešte ostrejšie boli kritické pripomienky niekdajšieho zástupcu austrálskych Maďarov vo vedení MVSZ Bélu Kardosa, podľa názoru ktorého sa MVSZ v súčasnosti stavia proti vláde Maďarskej republiky a v tieni zákona o krajanoch v susedných štátoch vykonáva partizánsku činnosť.

Podiel MOL-u v chemičke TVK

Akciový podiel spoločnosti MOL v chemičke Tiszai Vegyi Kombinát (TVK) prekročil 33-percentnú hranicu, informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Stalo sa tak po riadnom valnom zhromaždení (konalo sa 20. apríla), na ktorom schválili akcionári zníženie základného imania spoločnosti a zvolili nového generálneho riaditeľa Jozsefa Molnára. MOL vlastnil v TVK dosiaľ 32,5-percentný balík akcií a po stiahnutí z obehu 396 185 zamestnaneckých akcií v hodnote tisíc HUF klesla hodnota základného imania chemičky na 24,666 mld. HUF a podiel MOL-u na majetku vzrástol. Spoločnosť však nemusí dať verejný prísľub na kúpu akcií, keďže ich nenadobudla na akciovom trhu. Zároveň vzrástol aj podiel rakúsko-ruských firiem na majetku TVK, ktoré už pred znižovaním základného imania mali v rukách spolu s akciami vo vlastníctve spoločnosti Borsodchem (BC), viac ako 33,7 % firmy. Je známe, že medzi týmito akcionárskymi skupinami, ktoré reprezentujú záujmy ruského Gazpromu a spoločnosťou MOL, sa už niekoľko mesiacov vedie tvrdý boj o ovládnutie kľúčových fabrík maďarského petrochemického priemyslu. Z prvého súboja o firmu BC vyšli víťazne rusko-rakúski akcionári. Ich postup však vyvolal podozrenia z protiprávneho konania, ktoré vyšetrujú príslušné orgány. Výsledkom ovládnutia chemičky a výmeny vrcholného manažmentu bolo i vypovedanie výhodnej zmluvy medzi TVK a BC o dodávkach etylénu. Ruský Sibur, ktorý je akcionárom spoločnosti BC, otvorene prezentuje záujem o spoločné fungovanie oboch fabrík a expanziu na západo- a stredoeurópsky trh. Vedenie MOL-u zasa vidí okrem vlastných aktivít možnosti rozvoja v petrochémii, snažiac sa využiť synergiu prepojenia firiem MOL – TVK – Slovnaft.

Maďarská mena posilnila

14.05.2001

Nedávne rozhodnutie maďarskej centrálnej banky a ministerstva financií o rozšírení fluktuačného pásma forintu na 30 percent viedlo k posilneniu národnej meny. Odborníci sú zatiaľ bezradní ohľadne toho, či tento krok bude mať v dlhšej perspektíve priaznivý či negatívny vplyv na maďarské hospodárstvo.

Záujem o maďarskú národnú menu vzrástol, čo viedlo k posilneniu kurzu forintu, nateraz o 3 až 4 percentá, odborníci rátajú s tým, že tento rast dosiahne 5 percent, výraznejšie posilnenie by už bolo škodlivé z hľadiska exportu. Hotely už teraz bijú na poplach, pretože pre zahraničného návštevníka je Maďarsko drahšie, ako bolo pred oznámením rozšírenia fluktuačného pásma forintu. Americký dolár donedávna stál 300 forintov, dnes už nedosahuje ani 292. Čiže turista kúpi forint drahšie. Pracovníci firmy Hunguest Hotels vyrátali, že keby forint už ďalej neposilnil, jej straty na tento rok dosiahnu 150 miliónov forintov. Hotely by sa mohli uchýliť k jednoduchému riešeniu a mohli by zvýšiť svoje ceny, lenže to by tak isto viedlo k poklesu záujmu turistov. Najväčšou bolesťou turistických spoločností je naďalej trvajúci zákaz otvorenia devízových účtov. Hotely sú povinnné do ôsmych dní zameniť valuty, ktoré získajú, na forinty. Práve preto sa odborníci z tejto oblasti domnievajú, že rozšírenie fluktuačného pásma, čiže výrazný krok k liberalizácii, bol nečakaný a predčasný, pretože nebol spojený s liberalizáciou možnosti otvorenia devízových účtov. Vláda však o tejto možnosti uvažuje a nie je vylúčené, že čoskoro prijme príslušné rozhodnutia.

Seriózne analýzy o vplyve posilnenia forintu na vývoz zatiaľ neuzreli svetlo sveta, všetci vyčkávajú, ako sa bude situácia vyvíjať, respektíve, ako sa stabilizuje kurz forintu. Maďarské hospodárstvo je však orientované výrazne na export, tu dosiahlo v posledných rokoch najväčšie úspechy – možno mierny pokles ešte znesie. Treba si však uvedomiť, že lacnie dovoz napríklad takej dôležitej komodity, ako je ropa. Aj obyčajný smrteľník si mohol všimnúť, a nepochybne to aj víta, že ceny pohonných látok sa v posledných desiatich dňoch nezvýšili. Náladu obyvateľstva, najmä teraz, pred začiatkom turistickej sezóny, akiste vylepší aj fakt, že maďarskí občania môžu cestovať do zahranničia trocha lacnejšie.

Maďarskí maloroľníci v chaose

14.5.2001

Vnútorný boj v strane maďarských maloroľníkov pokračuje. Od piatka je jej prvý človek, József Torgyán, vylúčený z parlamentnej frakcie strany na základe rozhodnutia väčšiny maloroľníckych poslancov. Torgyán odmietol prisadnutie si do radov nezávislých poslancov i keď nemá inú možnosť, pretože predseda parlamentu János Áder odobril rozhodnutie frakcie.

Rozkol v strane nastal asi pred týždňom, keď sa maloroľnícki reformátori nezúčastnili Torgyánom zvolaného zasadnutia v Cegléde, ale rokovali v Budapešti a zvolili si za nového predsedu Zesolta Lányiho. O niekoľko dní na to budapeštiansky mestský súd odmietol Lányiho žiadosť, aby bol potvrdený vo funkcii predsedu maloroľníckej strany s odôvodnením: nového predsedu môže voliť iba plénum, ktoré zvolá jeho legálny predseda. Lányi podal odvolanie s tým, že väčšina členstva stojí za ním. Dvaja zo štyroch maloroľníckych ministrov sa zúčastnili rokovania v torgyánovskom Cegléde, ale po urážlivých slovách svojho predsedu boli nútení opustiť mesto. Teraz chce obidvoch, ministra obrany aj ministra ochrany prírody, Torgyán odvolať z funkcie. Od času, keď abdikovaného ministra poľnohospodárstva J. Torgyána vystriedal vo funkcii minister pre záležitosti Phare Imre Boros, Torgyán ho neustále vyzýva na odstúpenie s odôvodnením, že v minulom režime zastával funkciu predsedu straníckej organizácie. Premiér ho neustále potvrdzuje vo funkcii vyhlásením: Boros pracuje dobre, vláda je s jeho výkonom spokojná.

Je zrejmé, že premiér Orbán nie je ochotný nechať ovplyvniť prácu vlády krízou v strane maloroľníkov. Je známe, že ich hlasy v nasledujúcom období, teda do volieb, mladí demokrati nepotrebujú. Skôr je zaujímavé pozorovať Orbánovo úsilie, aby znechutených maloroľníckych voličov obrátil na svoju stranu. Premiér sleduje jednoznačne svoju asi pred rokom ohlásenú teóriu: maďarská politická verejnosť bude pomaly, ale isto polarizovaná. Na jednej strane už existuje Orbánov tvrdý politický opozičný subjekt, strana socialistov: druhú, čisto pravicovú stranu spoločnosti treba do volieb zjednotiť. Patrili by sem okrem mladých demokratov aj kresťania a, samozrejme, všetci maloroľnícki voliči, ktorí sa odvrátili od kompromitovanej strany Torgyána. Na tom pracuje teraz Orbánova vláda.

Otázkou je, aká časť nerozhodných a sklamaných voličov sa ocitne u mladých demokratov a aká časť sa obráti k strane nacionalistov, ktorých vedie István Csurka do boja proti EÚ, proti trhovej ekonomike, proti svetovej banke, proti svetovým a európskym štandardom v mene rýdzich maďarských národných hodnôt.

Roman Holec: Poslední Habsburgovci a Slovensko

14.5.2001

Roman Holec * Poslední Habsburgovci a Slovensko * Ikar * 2001 * počet strán 304 * Tvrdá väzba * 1. vydanie * formát A5 * jazyk slovenský

Habsburgovci svojimi činmi a pohnutými osudmi na pozadí stáročí priviedli niektoré národy ku sláve a moci, iné do postavenia podmanených a bezprávnych. My sme nepatrili k tým vyvoleným, na to sme mali príliš malý politický vplyv.

Historik Roman Holec vo svojej knihe Poslední Habsburgovcia Slovensko rozpráva o aktivitách a osudoch habsburských rodín a o ich vplyve na naše dejiny. Vďaka tejto knihe si môže čitateľ rozšíriť vedomosti o kráľoch a vladároch na našom území a nepochybne ocení, s akou ľahkosťou a obsahovou bohatosťou ho autor sprevádza na ceste pri skúmaní vzťahu Habsburgovcov k Slovensku.

R. Holec nesúhlasí s názormi o plebejskosti slovenských dejín a s tým, že slovenské dejiny neboli dejinami panovníkov. Vo svojej publikácii to vyvracia a ako názov knihy vypovedá, zameral sa predovšetkým na Habsburgovcov v 19. a na začiatku 20. storočia – počnúc kariérou vládnutia syna Františka I. Ferdinandaaž po vládnutie posledného Habsburga, Karola I., ktorý sa dal okamžite korunovať aj za uhorského kráľa pod menom Karol IV.

Rod Habsburgovcov, ktorý historici spájajú hlavne s Viedňou, Budapešťou, Prahou a Bavorskom, bol pritom najrozmanitejším spôsobom spojený s územím dnešného Slovenska. Habsburgovci tu žili, milovali sa, pracovali, poľovali, liečili sa – len my o tom nevieme.

Pútavo napísané príbehy o tom, ako žila a vládla dynastia Habsburgovcov a čo dobré a zlé vykonala, sú zaujímavé a podnetné. A hoci sú „zasadené” do historického kontextu s rešpektovaním faktov, autor vytvoril priestor aj pre materiály, ktoré by sa do výsostne vedeckej publikácie nedostali. Populárnonáučný charakter knihy ju tak robí prístupnou aj pre ľudí bez podrobnejších historických znalostí.

Habsburská dynastia je považovaná za fenomén ovplyvňujúci po stáročia rozhodujúcim spôsobom dianie v Európe. Zatiaľ čo ostatné dynastie vymierali a vytrácali sa z javiska dejín, Habsburgovci zostávali, expandovali a mocneli. Postupne vybudovali ríšu, nad ktorou nezapadalo slnko, a i keď neskôr prišli o svoje hegemónne postavenie, zostali ako veľmocenský faktor trvalou súčasťou Európy. Vytvorili si svoj vlastný svet, do ktorého môže čitateľ vniknúť vďaka precíznemu zozbieraniu a priblíženiu málo známych alebo celkom nových faktov v publikácii slovenského historika Romana Holeca. Ten sa v úvode svojho diela vyznal: „kniha o Habsburgovcoch nemôže byť len o nich. Je to súčasne kniha o nás, o našich dejinách, víťazstvách a prehrách.” Patrí sa nám poznať ich bez predsudkov a mýtov, pretože sú súčasťou našej bohatej minulosti.

VZ CSS sa zaoberalo aj protislovenskými nápismi z nedávnej minulosti

11. mája

Dokumenty o prevzatí Slovenského výskumného ústavu v Békéšskej Čabe, Zakladajúcu listinu a členov Vedeckej rady ústavu, ako aj uznesenie o hospodárení s majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) schválili minulý týždeň delegáti Valného zhromaždenia (VZ) CSS na svojom druhom tohtoročnom zasadaní v Budapešti. Prítomní prerokovali aj otázky súvisiace s nedávnym objavením sa protislovenských nápisov v Békéšskej Čabe a v Gyule a poverili vedenie CSS, aby intervenovalo u generálneho prokurátora Maďarskej republiky s cieľom dosiahnuť prekvalifikovanie trestného činu medzičasom odhalených páchateľov, ktorých stíhajú iba kvôli poškodzovaniu majetku. Súčasne sa zaoberali návrhmi na ocenenia CSS a prípravami Dňa Slovákov v Maďarsku. Predseda CSS Ján Fuzik informoval prítomných o činnosti samosprávy od posledného zasadnutia VZ a načrtol najaktuálnejšie úlohy nasledujúcich mesiacov. CSS sa chce pričiniť o to, aby sa čím skôr realizoval príjem signálov Slovenskej televízie v Slovákmi obývaných lokalitách Maďarskej republiky, aby deti slovenských krajanov mali na Slovensku k dispozícii celoročnú školu v prírode. Medzi pálčivé úlohy patrí aj otázka financovania Slovenského výskumného ústavu, ako aj zabezpečenie finančných prostriedkov, nevyhnutných na rekonštrukciu sídla národnostného školského zariadenia v Slovenskom Komlóši. Najvyšší predstaviteľ CSS informoval prítomných, že spoločne s predsedami celoštátnych samospráv Nemcov a Chorvátov zaslal list ministerke spravodlivosti Ibolyi Dávidovej, v ktorom signatári žiadajú obnovenie pozastaveného procesu prác na novele národnostného a volebného zákona. Delegáti VZ CSS podporili obsah listu a rozhodne odmietli navrhované zmeny, podľa ktorých by sa voľby do menšinových samospráv mali konať šesť týždňov po komunálnych voľbách. Takisto nesúhlasili s návrhom, aby minimálny počet platných hlasov pre menšinových kandidátov nebol stanovený podľa počtu obyvateľov obcí, ale podľa počtu príslušníkov národnosti. O prípravách Dňa Slovákov informovala účastníkov zasadnutia podpredsedníčka CSS Etelka Rybová. V rámci osláv, ktoré sa budú konať 7. júla 2001 v Sudiciach, vystúpia podľa jej slov ľudové súbory zo Santova, Šárišápu, Kondorošu, Veňarcu a zo Sudíc. Tu sa uskutoční aj slávnostné odovzdanie ocenení CSS Za našu národnosť. Na návrh predsedu CSS delegáti vyslovili súhlas s tým, aby sa na funkciu šéfredaktora Ľudových novín, ktorého mandát vyprší v tomto roku, a riaditeľa spomínaného výskumného ústavu vypísalo konkurzné konanie.

Výzvy nových demokracií a nové riziká v Európe

14. Máj 2001

Posledná piatková panelová diskusia bola venovaná problematike korupcie, organizovaného zločinu a na druhej strane posilňovaniu občianskej spoločnosti. Práve tu by mali zohrať kľúčovú úlohu občianske iniciatívy nezávislé od štátu. Istá samoregulujúca schopnosť občianskej spoločnosti môže mať pozitívny vplyv na fungovanie krajiny. Podľa litovského premiéra Rolandasa Paksasa, na pochopenie súčasných a budúcich výziev a hrozieb nestačí chcieť pochopiť to, čo sa odohralo v našich krajinách za posledných desať rokov. „Budovanie občianskej spoločnosti znamená vyrovnať sa so svojou minulosťou. V opačnom prípade hrozí nárast nestability, extrémizmu a nacionalizmu,“ tvrdí R. Paksas. Zároveň však upozornil, že korupcia a organizovaný zločin sú súčasťou každej demokracie, napriek presvedčeniu Západu, že stredná a východná Európa sú pôvodcami tohto zla.

Slovensko na diskusii o korupcii zastupoval podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý upozornil na rezíduum bývalého režimu v podobe pretrvania hodnôt a neformálnych pravidiel, ktorými sa transformujúce spoločnosti často riadia. „Problémom je presadzovanie nových pravidiel hry, nových inštitúcií,“ poznamenal s tým, že tieto hodnoty nemožno spoločnosti nanútiť, musí ich prijať za vlastné. V podobnom duchu sa vyjadril riaditeľ Inštitútu strategických štúdií Bogdan Klich, podľa ktorého budovanie občianskej spoločnosti potrvá dlhšie ako život jednej generácie, ktorá zažila zmeny na prelome tisícročí. „Spoločnosť musí prejsť očistcom,“ dodal.

Výskumná riaditeľka Centra pre európsku reformu Heather Grabbeová je presvedčená, že členstvo krajín strednej a východnej Európy v medzinárodných štruktúrach je pre ne dôležité nielen z hľadiska napĺňania konkrétnych politických cieľov, ale aj z „psychologického hľadiska“.

Viacerí diskutujúci potvrdili, že integrácia s európskymi štruktúrami je najschodnejším riešením boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Znamená totiž kultúrnu, spoločenskú a ekonomickú orientáciu na „európske hodnoty a normy“. Ich integrálnou súčasťou je NATO, ktoré tieto hodnoty chráni a bez ktorého by len ťažko bolo možné dosiahnuť jednotnú, silnú a stabilnú Európu.

Vrcholným vystúpením konferencie bol prejav prezidenta ČR Václava Havla. Vo svojom takmer hodinovom prejave sa o Slovensku zmienil len raz. V súvislosti s otázkou prizvania ďalších krajín do NATO skonštatoval, že pokiaľ Slovensko „nestretne nejaký tragický zvrat, k čomu verím, že nedôjde, má podľa mňa spolu so Slovinskom veľkú šancu, že mu bude v Prahe členstvo ponúknuté.“ Ako dodal, ČR bude tento krok zo všetkých síl podporovať. Na summite v Prahe by podľa V. Havla mali dostať pozvánku aj tri pobaltské krajiny: Estónsko, Litva a Lotyšsko. Naopak, ani v dlhšom časovom horizonte si nevie predstaviť, že by sa členom NATO mohlo stať Rusko. „Neviem si to predstaviť a hlavne si nemyslím, že by jeho členstvo čomukoľvek dobrému pomohlo,“ zdôraznil.

Kandidátov na vstup do NATO V. Havel upozornil, že prizvanie do Prahy neznamená okamžité členstvo v aliancii. Existuje mnoho rôznych scenárov o rozširovaní, jedinou istotou podľa českého prezidenta je, že NATO umožňuje krajinám spoločne chrániť zdieľané hodnoty. „Stáva sa dôležitým pilierom medzinárodnej bezpečnosti a čitateľnou a dôveryhodnou súčasťou architektúry budúceho svetového poriadku,“ dodal.

Politická elita na konferencii v Bratislave

11. Máj 2001

Slovensko je „silným kandidátom“ pre pražský summit NATO, ktorý má na jeseň budúceho roka rozhodnúť o ďalšom rozširovaní aliancie. Dôvodom je podľa prezidenta Amerického výboru pre NATO Brucea Jacksona najmä odhodlanie realizovať reformy v rámci armády i spoločnosti. B. Jackson, ktorý sa zúčastňuje v Bratislave na konferencii Európske nové demokracie – líderstvo a zodpovednosť, slovenským občanom odporúča, aby už nevolili ľudí z minulosti, ktorí spôsobili niekoľkoročné oneskorenie v integračných procesoch. „Vláda premiéra Dzurindu vykonala výnimočnú prácu, keď opäť získala dôveru Washingtonu a európskych metropol, napríklad Berlína či Paríža,“ povedal. „Vašou ďalšou výhodou je, že máte veľkého priateľa v prezidentovi Havlovi. Na to by nemal nikto zabúdať.“

O význame bratislavskej konferencie sa podľa Jacksona veľa hovorí aj vo Washingtone, pretože prezident USA George W. Bush sa o mesiac chystá do Európy. „Je dôležité, aby aj on vedel, aká je vízia premiérov o budúcnosti tejto časti Európy a ako vidia svoju úlohu pri integrácii kontinentu,“ konštatoval šéf Amerického výboru pre NATO. Jackson vyjadril nádej, že bratislavská konferencia nebude len o rozširovaní NATO, ale aj o vzťahoch nových európskych demokracií voči EÚ a aliancii.

Na medzinárodnej konferencii Európske nové demokracie – líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa včera večer začala v Bratislave, sa zúčastňuje približne 140 účastníkov, z toho 110 zahraničných hostí. Cieľom konferencie, ktorá sa označuje za jeden z najdôležitejších zahraničnopolitických činov SR v tomto roku, je prediskutovať vývoj v euroatlantickom priestore od pádu železnej opony a zamerať sa na úlohu postkomunistických krajín pri napĺňaní vízie slobodnej a zjednotenej Európy. Medzi diskutujúcimi sú predsedovia vlád kandidátskych štátov na vstup do NATO – Albánska, Bulharska, Estónska, Macedónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovinska a Slovenska. Na konferencii sa zúčastňuje aj rad významných hostí ako napríklad prezident ČR Václav Havel, námestník ministra zahraničných vecí USA Marc Grossman, prezident Amerického výboru pre NATO Bruce Jackson, námestník generálneho tajomníka aliancie Klaus-Peter Klaiber, politológ Jacques Rupnik, bývalý poradca prezidenta USA Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzezinsky a maďarský exprezident Árpád Göncz.

Program konferencie, ktorá potrvá do soboty, je rozčlenený na päť panelov: EÚ a NATO – komplementarita a partnerstvo, Juhovýchodná Európa – dosiahnutie mieru a samoudržateľnej stability, Naša spoločná vízia – slobodná a zjednotená Európa, Výzvy novým demokraciám a nové riziká v dnešnej Európe – korupcia, organizovaný zločin, posilnenie občianskej spoločnosti a Občianska spoločnosť, demokracia a bezpečnosť – vytváranie nových domácich a medzinárodných partnerstiev.

Stretnutie predstaviteľov MK SR a MKD MR – Komárno 24.4.2001

Dňa 24.4.2001 sa uskutočnilo v Komárne pracovné stretnutie predstaviteľov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) a Ministerstva kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky (MKD MR). Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník MK SR Milan Gacík a maďarskú delegáciu štátny tajomník pre administratívu MKD MR Laszló Baán. Po skončení rokovania sa konala tlačová beseda.

Cieľom stretnutia bolo oboznámiť sa so stavom v oblasti kultúry týchto krajín z pohľadu reformy verejnej správy. Partneri si navzájom vymenili informácie a skúsenosti o spôsobe financovania kultúry a kultúrnych aktivít národnostných menšín, zhodnotili spoluprácu v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok, ako aj možnosti ďalšej kultúrnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom.

Systém kultúrnych inštitúcií je na Slovensku a v Maďarsku podobný. Maďarsko má však už desaťročnú skúsenosť v oblasti fungovania a financovania kultúrnych inštitúcií po reforme verejnej správy, kým Slovensko sa na reformu zatiaľ iba pripravuje. Systém kultúrnych inštitúcií a ich financovania v Maďarsku je stabilizovaný predovšetkým vďaka prístupu vlády MR po roku 1998. Pre túto vládu je kultúra jednou z priorít. Na Slovensku je kultúra stále nedoceňovaná, konštatoval Milan Gacík. Dokazujú to aj vynaložené finančné prostriedky, ktoré prúdili vlani do rezortu kultúry. Zo štátneho rozpočtu MR, ktorý dosahoval v roku 2000 v prepočte približne 700 miliárd korún, dostal rezort kultúry 12 miliárd, k tomu ďalšie tri miliardy korún dostali samosprávne orgány z rezortu vnútra na národnostnú kultúru. Na Slovensku boli vlani vyčlenené z 200-miliardového štátneho rozpočtu na kultúru dve miliardy priamo a 850 miliónov korún cez kapitoly krajských úradov.

Štátny tajomník Ministerstva kultúrneho dedičstva MR László Baán zdôraznil obojstrannú ochotu na ďalší rozvoj doterajšej dobrej spolupráce. Zástupcovia oboch ministerstiev definovali aktivity na ďalšiu spoluprácu vrátane prípravy a realizácie Týždňov slovenskej kultúry v Maďarsku, ktoré sa uskutočnia v septembri až decembri tohto roku. V rámci tohto podujatia sa budú konať viaceré kultúrne akcie ako prehliadka slovenských filmov, predstavenia slovenských divadiel, koncerty, výstavy a prednášky.

V závere sa predstavitelia ministerstiev kultúry oboch krajín dohodli na vytvorení pracovných skupín, ktoré by pripravili spoločnú nomináciu objektov fortifikačného systému. Fortifikačný systém protitureckej pevnosti, ktorý sa rozprestiera na oboch brehoch Dunaja v Komárne a v maďarskom Komárome, chcú zapísať do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ako na tlačovej besede uviedol štátny tajomník MK SR Milan Gacík, tento projekt už konzultovali na úrovni odborov pamiatkovej starostlivosti a pamiatkových úradov na oboch stranách. Do konca mája by mal byť hotový námetový list, ktorý by v najbližšom polroku rozpracovali. Jeho rezortný kolega László Baán zdôraznil, že komárňanský a komáromský pevnostný systém je čo do veľkosti a rozsahu ojedinelý v Európe. V budúcom roku bude v Budapešti zasadať príslušná komisia UNESCO pre svetové kultúrne dedičstvo, ktorej bude mať možnosť maďarská strana predstaviť tento systém.

Predseda Senátu ČR a prezident SR si uctili pamiatku legionárov

12. mája

Položením vencov k obnovenej mohyle v Turni nad Bodvou si dnes prezident SR Rudolf Schuster spoločne s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Petrom Pithartom uctili osobnú statočnosť a obetavosť tých, ktorí bránili hranice mladej Československej republiky. Pamätník je postavený nad hrobmi 23 českých legionárov, ktorí v júni 1919 padli v okolí Turne nad Bodvou, neďaleko Košíc, v bojoch s maďarskou boľševickou armádou. Na východnom Slovensku sa na ďalších troch miestach zachovali hroby vyše stovky československých legionárov.

„Mohlo by sa zdať, že nie je žiaden dôvod vracať sa sem, pretože títo padlí bojovali za štát, ktorý dnes neexistuje,” poznamenal Pithart. Zároveň však pripomenul, že dnes je mŕtva aj myšlienka sovietov, za ktorú bojovali maďarsky hovoriaci vojaci. Práve preto, že dnes pred pomníkom dokážu spoločne stáť Maďari, Slováci a Česi a neprepadať pritom starým vášňam, je podľa Pitharta dôvod hovoriť o spoločnom víťazstve. Aj preto, že v niektorých častiach Európy sú hroby padlých dôvodom na vztyčovanie starých vlajok nových bojov. „Myslím si, že jediné rozumné, čo po absolvovaní dvadsiateho storočia môžeme robiť, je nechodiť na hroby padlých sami. Nezhromažďovať sa pod jednou vlajkou, ale prichádzať spoločne, vážiť si každé slovo a niekedy radšej mlčať,” konštatoval v príhovore predseda českého Senátu. Ako dodal, na konci tohto storočia, ktoré je zároveň začiatkom tisícročia, už nebude víťazov, ani porazených. Prehrať totiž môžeme len všetci spoločne a víťazstvo môže byť len skromným odvrátením spoločnej porážky. „Ide predsa o to, aby normálny život mohol pokračovať bez kolektívnej nenávisti, bez kolektívnej viny a kolektívneho trestu, aby ľudia mohli žiť a umierať v súlade s poriadkom ľudskej prirodzenosti,” dodal Pithart.

Sprievod českej a slovenskej reprezentácie, ktorú tvorili poslanci oboch parlamentov, predstavitelia ministerstiev obrany i členovia Československej obce legionárskej, sa zúčastnili aj na odhalení neďalekej pamätnej tabule Zmierenia a tolerancie Slovákov, Maďarov a Čechov. Podľa turnianskeho starostu Ladislava Bartóka, jej skromný základ je zárodkom pomníka, ktorý bude vyrastať po etapách tak, aby v deň vstupu SR do Európskej únie, bol zavŕšený symbolickými rukami Slováka, Maďara a Čecha, ktorí spoločne držia hviezdy, symbol EÚ.

Rozvrat v maďarskej koaličnej maloroľníckej strane pokračuje

10.05.2001

Maďarský premiér sa priznal, že nevie, komu by mal zatelefonovať, keby chcel hovoriť s predsedom maloroľníckej strany. V televíznom interview Viktor Orbán potvrdil, že vnútrostranícke spory u koaličného partnera nemieni pustiť do vlády a nie je ochotný odvolať žiadneho maloroľníckeho ministra, lebo s ich prácou je nateraz spokojný. V dnešnom rannom rozhlasovom rozhovore predseda vlády hovoril o „neblahom stave“ u maloroľníkov a dodal: trocha sa hanbí, že sa musí venovať takýmto veciam.

Tieto „veci“ možno zhrnúť takto: minulý víkend sa maloroľnícka strana rozpadla na dve časti, reformná skupina, do ktorej patria aj ministri, zvolila svojho predsedu, šéfom „starého“ krídla zostal József Torgyán, ktorého však v pondelok parlamentný klub maloroľníkov vylúčil zo svojich radov. Teraz musí rozhodnúť predseda parlamentu, či si Torgyán nemusí presadnúť k nezávislým poslancom. Bolo by to prinajmenšom nezvyčajné, ale v úplnej zhode so zmätkami, ktoré trvajú už príliš dlhú dobu, no zdá sa, že prekvapeniam ešte nie je koniec. Zatiaľ však fungovanie vlády nie je ohrozené, pretože všetky krídla sa vyslovili za podporu koalície.

Torgyán je stále predsedom, háda sa s Orbánom

11. Máj 2001

József Torgyán ostáva predsedom Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP). Budapeštiansky súd vo štvrtok odmietol ako predsedu tejto strany zaregistrovať Zsolta Lányiho, ktorého si zvolilo reformné krídlo maloroľníkov minulý víkend. Na základe rozhodnutia súdu má právo predsedu strany voliť len valné zhromaždenie zvolané doterajším lídrom, čo sa uplynulý víkend v Budapešti nestalo.

Jedným z prvých Lányiho rozhodnutí bolo požiadať bankové inštitúcie o zmrazenie účtov maloroľníkov, pretože v turbulentných časoch štiepenia strany by mohli byť „zneužité“.

Torgyán však podľa všetkého bude musieť v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu pôsobiť ako nezávislý poslanec. Parlamentný výbor maloroľníkov vylúčil Torgyána pred niekoľkými dňami, čo však Torgyán a niektorí ďalší členovia odmietli akceptovať.

Torgyán, ktorému sa vlastná strana postupne vymyká z rúk, sa už obrátil aj proti premiérovi Viktorovi Orbánovi a kritizoval ho za údajné porušovanie koaličnej zmluvy. Dôvodom bolo premiérovo rozhodnutie, že odvolá z funkcie štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Sándora Kávasiho.

Podľa denníka Népszabadság preto, že Kávási sa „bez slova prizeral“, keď jeho šéfa, ministra Bélu Turi-Kovácsa Torgyán vyhodil zo zasadania v Cegléde. Týmto rozhodnutím sa Orbán otvorene postavil na stranu reformistov, ktorí chcú prevziať riadenie maloroľníckej strany. Torgyán, naopak, trvá na tom, aby bol z funkcie odvolaný Turi-Kovács. Vyhlásil, že v zmysle koaličnej zmluvy premiér vymenúva alebo odvoláva ministrov za FKGP na základe návrhov jej predsedníctva alebo predsedu. „Je zaujímavé, že keď sa chcel stať premiérom, vedel, kto je predsedom FKGP, a hneď sa na mňa aj obrátil,“ povedal včera Torgyán k premiérovmu výroku, že teraz vlastne nevie, kto je predsedom maloroľníkov. V Cegléde zasadanie strany potvrdilo Torgyána v tejto funkcii. FKGP však podľa jeho slov koaličnú zmluvu nevypovie.