30. decembra 2003 ● Zo slovenskej tlače

Aféra „zakázaného” rádia

29. decembra 2003 - SRo - gmp

Cez vianočno-víkendové obdobie zažilo Maďarsko ďalšiu mediálnu aféru: na silne protikresťanské vyjadrenie istej rozhlasovej stanice reagovala takmer kompletná politická scéna odmietavo. Tilos znamená v preklade zákaz, či zakázané a takto sa nazýva malá regionálna komerčná rozhlasová stanica, ktorá si protichodne so svojim názvom získala meno práve až extrémnym voľnomyšlienkárstvom a tým, že dáva priestor rôznym alternatívnym myšlienkam. V naživo vysielanom programe na Štedrý večer však prekročila všetky medze, keď jeden z moderátorov v zápale diskusie vyriekol vetu: „Ja by som vykynožil všetkých kresťanov“. Stanica je zrejme mimoriadne počúvaná, pretože proti žiadnemu inému rozhlasovému programu sa ešte nerozvinula takáto vlna protestov: ozvala sa katolícka cirkev, zväz novinárov, rozhlasová licenčná rada, aj politické strany - socialisti označili citované vyjadrenie za neúnosné, pravicové organizácie, medzi nimi aj opozičný Fidesz, žiadali zákaz Tilos Rádia, niektoré podajú trestné oznámenia. Vedenie stanice sa dištancovalo od štvavých slov moderátora štedrovečerného programu a okamžite ho prepustilo. Rozhlasová a televízna rada už avizovala, že prípad prešetrí urýchlene - zrejme vyrúbi vysokú finančnú pokutu, alebo nariadi dočasnú odmlku.

Ohlas na voľby v Srbsku

30. decembra 2003 - SRo - gmp

Maďarsko dúfa, že v Belehrade vytvoria vládu tie sily, ktoré vyznávajú hodnoty európskej integrácie - takto reaguje ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti na výsledky nedeľných volieb v Srbsku a Čiernej Hore. Hovorca ministerstva Tamás Tóth vo večernom vyhlásení okrem iného zdôraznil, že pre Maďarsko je vývoj u južného suseda dôležitý z hľadiska jeho európskej integrácie, ale aj kvôli postaveniu početnej maďarskej menšiny. Odkladanie reforiem v Srbsku a Čiernej Hore by spôsobovalo časový sklz na ceste do Európskej únie a v procese tvorby stabilného a prosperujúceho štátu - dodal hovorca. Vyjadril zároveň poľutovanie nad tým, že do belehradského parlamentu sa neprebojovali menšinové strany, ani vojvodinské maďarské organizácie, čo môže sťažiť ich schopnosť presadzovať svoje záujmy v politickom živote. V Budapešti dúfajú, že nová vláda Srbska a Čiernej Hory sa bude snažiť o harmonické vzťahy so susednými štátmi a prispeje tým aj k upevneniu stability na Balkáne. Tu možno pripomenúť, že predseda Zväzu Maďarov vo Vojvodine József Kasza, ktorý bol v predchádzajúcej srbskej vláde vicepremiérom, ponúkol svoju demisiu na stranícku funkciu, pretože združenie devätnástich menšinových a regionálnych strán nedosiahlo vo voľbách ani parlamentný prah.

Eupočasie

29. decembra 2003 - SRo - gmp

Európska únia sa rozhodla, že urobí poriadok aj v oblasti, v ktorej prirodzene panuje rôznorodosť až chaos. Ide o počasie, ktoré bude odteraz „ujednotené“ tiež - píše v dnešnom Népszabadságu evidentne silvestrovsky naladený bruselský spravodajca tohto budapeštianskeho denníka. Počasie síce nepatrí do kategórie, kde platia spoločné právne normy či kompetencie Bruselu, predsa sa našiel - po celonočnej diskusii - právny základ pre rázne kroky aj v tejto oblasti. Všetkých 1246 riaditeľstiev Európskej komisie pripravilo po štyri alternatívy návrhu zákona, ktoré však ministerská rada v takzvanom tichom konaní, čiže bez čítania vrátila… Vrátnik Európskeho parlamentu však vytiahol zo smetného koša jeden exemplár a zložil z neho pre svojho vnuka papierové lietadlo, ktoré náhodou vletelo cez okno do zasadacej sály a poslanci túto verziu okamžite schválili. Následne zvolali summit, na ktorom obe Maďarská mali zastúpenie v osobe Lászlóa Kovácsa a Viktora Orbána. Tí sa neustále hádali, avšak predseda im zapchal ústa kusom papiera, na ktorom bola známa polveta o právach menšín v budúcej únii. Vrcholné stretnutie sa začalo tým, že Francúzi - odvolávajúc sa na svojho kráľa Slnka - oznámili: európske počasie musí byť francúzske, inak celý svetadiel opanuje úpadok. Tento návrh však neprešiel, no zrodil sa iný: kvôli zjednoteniu európskeho počasia treba vyvŕtať medzi Severným a Južným pólom tunel. Neskôr sa členské krajiny pohádali na tom, kde má byť sídlo úradu na reguláciu počasia. Nakoniec sa dohodli, že úradov bude dokopy 112: napríklad agentúra pre sucho bude v Londýne, snehový úrad na Sicílii, Maďarsku sa ušiel dozor nad veterným kohútom. Po uzávierke dostal denník správu, podľa ktorej sa predsa nepodarilo dosiahnuť dohodu v otázke jednotných poveternostných podmienok, pretože to ani nebolo na programe summitu, ktorý bol napriek tomu mimoriadne úspešný, pretože odštartoval novú, revolučnú etapu integrácie: podarilo sa vo veľkej borbe zachovať rôznorodosť európskeho počasia - píše už dva dni pred Silvestrom humorne naladený Népszabadság.

Útoku na Prodiho predchádzal list v maďarčine

28. decembra 2003

Sobotňajší neúspešný útok spáchaný balíkovou bombou na predsedu Európskej komisie Romana Prodiho mal predohru s maďarským pozadím. Informovali o tom v nedeľu maďarské médiá. Súkromná televízia TV2 priniesla zábery listu papiera s textom písaným v maďarčine: „To bol začiatok, druhý raz vybuchne bomba.” Do papiera mal byť zabalený kameň, ktorým bola rozbitá sklenená výplň okna jedného kníhkupectva v talianskej Bologni v noci na 24. decembra. V tejto predajni predstavili novú knihu Romana Prodiho. Protiteroristický oddiel polície DIGOS nepripísal činu väčší význam. Bezpečnostné zložky sa vyjadrovali o maďarskom páchateľovi bojujúcom s psychickými problémami. Už 22. decembra vybuchli neďaleko Prodiho bytu dve nálože ukryté v kontajneroch. Polícia podozrieva z bombových útokov ľavicových anarchistov. Môže ísť o kartel európskych anarchistických skupín, ktoré vystupujú proti rozšíreniu Európskej únie.

Kukan je za summit V4 s cieľom hľadať spoločný postup v otázke ústavy EÚ

22. decembra 2003

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan podporuje zvolanie schôdzky predstaviteľov Vyšehradskej štvorky s cieľom vyhodnotiť neúspešný bruselský summit o podobe ústavnej zmluvy Európskej únie. Stretnutie by zároveň slúžilo ako príležitosť na dohodu členov V4 na ďalšom postupe a koordinácii rokovaní o euroústave. Schôdzka by nadviazala na rokovanie premiérov Slovenska, ČR, Maďarska a Poľska, ktorá sa uskutočnila v českom Dobříši. „Bolo by veľmi logickým a racionálnym krokom, keby sa takéto stretnutie zorganizovalo znovu,” uviedol Kukan. Zvolanie stretnutia očakáva v novom roku pod vedením českého predsedníctva. Kukan nepredpokladá, že Slovensko bude svoju pozíciu a priority na budúcich rokovaniach o európskej ústave meniť. Slovenská diplomacia sa bude podľa neho snažiť, aby sa nestrácal čas a v maximálnej miere sa využili doterajšie výsledky medzivládnej konferencie. Kukan podporuje aj využitie kompromisných návrhov talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho v otázke hlasovania EÚ. SR predovšetkým presadzuje, aby každá členská krajina mala svojho komisára s právom hlasovať. V spore okolo hlasovacieho systému v Rade ministrov je slovenská diplomacia v záujme dohody ochotná pristúpiť na kompromis medzi systémom dohodnutým v Nice a návrhom Konventu o budúcnosti Európy.

Kukan považuje dohodu o menšinách za úspech

27. decembra 2003

Slovensko-maďarská dohoda o starostlivosti o menšiny je podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana jedným z úspechov našej diplomacie v tomto roku. Odmietol kritiku opozície, že ide o Pyrrhovo víťazstvo. Podľa neho umožní účinnejšiu pomoc slovenskej menšine v Maďarsku. „Je to krok, ktorý dokázal, že slovenská zahraničná politika je principiálna a vie spory riešiť civilizovane. Dohoda vychádza dôsledne z rovnosti oboch strán. Potvrdzuje, že na našom území nebude platiť žiadny zákon cudzieho štátu,” povedal. Kukan ubezpečil slovenských Maďarov, že nesúhlas vlády s pôvodným maďarským krajanským zákonom nebol namierený proti nim. „Vláda nikdy nemala v úmysle ukracovať podporu najpočetnejšej národnostnej menšine na Slovensku, ktorú jej chce poskytnúť jej príbuzenský štát. Naopak, išlo o to, aby sa tak dialo v atmosfére nezasahovania, rovnosti a transparentnosti,” zdôraznil. Dohodou je podľa neho eliminovaná hrozba živelnej a prípadne iritujúcej praxe v tejto oblasti. Slovensko-maďarská zmluva o menšinách má tiež kontrolný mechanizmus proti jej zneužitiu. Dohodu o menšinách podpísali ministri zahraničných vecí E. Kukan a László Kovács 12. decembra v Bruseli. Vlády budú podľa nej pomáhať menšinám cez nadácie. V SR bude maďarská vláda podporovať maďarskú menšinu cez nadáciu Pázmánya a slovenská vláda zas slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku prostredníctvom nadácie Lipa. Nadácie budú podporovať vzdelávanie cez inštitúcie, to znamená, že peniaze nepôjdu priamo rodinám s deťmi v školách s maďarským vyučovacím jazykom. Pre vysokoškolských študentov bude však možná aj individuálna podpora.

Preferencie politických strán v Maďarsku

22. decembra 2003 - SRo - gmp

Najnovší prieskum verejnej mienky v Maďarsku ukazuje, že preferencie dvoch veľkých politických strán - vládnej socialistickej strany a opozičného Fideszu, sa vyrovnávajú. Z prieskumu agentúry Tárki vyplýva, že obidve veľké konkurenčné strany by v kruhu istých voličov získali 42 percent, u všetkých voličov zasa 28 percent. Hodno pripomenúť, že pred mesiacom výrazne viedla opozícia. Analytici v komentároch uvádzajú, že nie socialisti sa zlepšili, táto strana stagnuje, ale podpora Fideszu klesla. Menšia koaličná strana, Zväz slobodných demokratov, by len-len prekročila päťpercentný parlamentný prah, no menšia opozičná sila, Maďarské demokratické fórum, by sa do parlamentu s troma percentami ani nedostala. Tieto výsledky vyšli z prieskumu, ktorý vykonali ešte predtým, ako vláda obmedzila výhody na úver pri kúpe nových a obnove starších bytov. Je pozoruhodné, že popularita vládnych politikov už niekoľko mesiacov postupne klesá. Na čele rebríčka stojí naďalej prezident Ferenc Mádl, druhá je šéfka opozičného MDF Ibolya Dávidová a tretia predsedníčka parlamentu, socialistka Katalin Sziliová.

Mádl pozastavil zákon proti rasistom

29. decembra 2003 - sme

Maďarský parlament novelizoval 8. decembra Trestný zákonník. Zmena rozširuje možnosť postihu za podnecovanie nenávisti voči národu, rase či náboženskej skupine. Prezident Ferenc Mádl však minulý týždeň pred podpísaním zákona požiadal Ústavný súd o vyjadrenie, či ustanovenia novelizovaného zákona neobmedzujú ústavou zaručené právo na slobodu slova. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (a podľa toho, ako ju súdy chápali) bolo možné trestať iba navádzanie ku konkrétnemu násiliu a vďaka tejto formulácii odchádzali aj autori jednoznačne rasistických či antisemitských výrokov od maďarských súdov oslobodení alebo iba s formálnymi podmienečnými trestami. Podľa novej úpravy by však bolo možné trestať tromi rokmi väzenia aj vyvolávanie nepriateľských nálad a nenávisti, ktoré nemusia priamo podnecovať k vykonávaniu násilia. Pozmenený zákon však podľa prezidenta nespĺňa účel, pre ktorý vznikol. Vyhlásenie jeho kancelárie zdôrazňuje, že prezident „ani v najmenšej miere nepovažuje za prijateľné štvavé alebo urážlivé vyjadrenia voči národným, etnickým či náboženským komunitám a ich členom. Proti takýmto prejavom - ak neohrozujú základné práva - je však nutné bojovať nie v súdnej sieni, ale na verejnosti, pomocou výmeny názorov”. Prijatie zákona v parlamente umožnila iba neprítomnosť opozičných poslancov, proti nemu totiž hlasovala aj polovica poslaneckého klubu vládnych liberálnych Slobodných demokratov. Liberáli tradične proti prejavom nenávisti v Maďarsku vystupujú najdôslednejšie, mnohí politici strany však s výhradami prezidenta súhlasia. Mádlovi sa za nepodpísanie zákona dostalo pochvaly, o ktorú určite nestál. „Maďarský prezident odmietol zákon zakazujúci kritizovanie Židov,” oslavuje jeho čin (v susedstve zatiaľ vraj nepublikovanej fotky Adolfa Hitlera) internetová stránka neofašistických priaznivcov najznámejšieho popierača holokaustu, britského historika Davida Irvinga. Zákon bol podľa článku na tejto webovej stránke dielom maďarských Židov a ohrozoval slobodu slova v krajine, kde v dobách židovského komunizmu roky sloboda slova neexistovala. Do debaty okolo zákona zasiahol v Maďarsku počas vianočných sviatkov ďalší škandál. Moderátor obľúbeného alternatívneho rádia Tilos práve 24. decembra v živej relácii povedal, že by „vykántril všetkých kresťanov”. Vedenie rádia sa od slov moderátora dištancovalo, ospravedlnilo sa a vinníka prepustilo. Hlavná opozičná strana Fidesz a rôzne kresťanské organizácie však od celoštátnej mediálnej rady požadujú okamžité odobratie licencie rádia.

Súd stopol reformu zdravotníctva

18. decembra 2003

Maďarská vláda chce reformovať zdravotníctvo. Jej snahu zastavil Ústavný súd. Tento týždeň zrušil platnosť takzvaného nemocničného zákona, ktorý mal v zdravotníctve otvoriť priestor pre súkromné investície. Maďarská vláda včera rokovala, ako v reforme pokračovať. Koaličná väčšina v parlamente schválila zákon napriek odporu opozície a lekárskych organizácií ešte v júni. Prezident Ferenc Mádl, blízky dnešnej opozícii, zákon vrátil parlamentu na nové prerokovanie. Vládna väčšina však zákon opäť schválila ešte v ten istý deň - bez toho, aby sa k nemu v parlamente uskutočnila riadna debata. Vládni poslanci tvrdili, že argumenty prezidenta, ktorými zákon odmietol, neobsahovali nič nové, a preto je debata zbytočná. Aj väčšina provládnych médií však hodnotila tento krok koalície ako zbytočný prejav arogancie. Prezident sa obrátil na Ústavný súd so žiadosťou, aby presne určil, ako má parlament v podobnom prípade postupovať. Ústavný súd dospel k záveru, že druhé schválenie zákona je bez debaty v rozpore s ústavou. Samotným obsahom zákona sa však súd nezaoberal. Opozícia rozhodnutie súdu privítala. „Vládne strany pri presadení zákona porušili zásady zákonnosti a demokracie,” tvrdí podpredseda opozičného Fideszu Zoltán Pokorni. Maďarské zdravotníctvo trpí minimálne od konca osemdesiatych rokov nedostatkom financií. Žiadna z doteraz ohlásených reforiem zdravotníctva na tom nič nezmenila, žiadnu z nich ani nedotiahli do konca. Nový zákon umožňoval zriadovateľom zdravotníckych zariadení, väčšinou samosprávam, tieto zariadenia pri zachovaní základného zdravotného zabezpečenia privatizovať do rúk súkromného kapitálu vrátane napríklad veľkých farmaceutických firiem. Proti tomu sa postavila nielen opozícia, ale aj lekárske zväzy. Vstup investorov orientovaných na zisk by podľa nich priniesol zhoršenie kvality zdravotníckeho zabezpečenia. „Právny štatút verejných zamestnancov je pre ľudí zamestnaných v zdravotníctve veľmi pohodlný, je prakticky nemožné ich prepustiť,” vidí hlavný dôvod odporu zamestnancov László Skultéty z ekonomického ústavu GKI. Zákon hodnotí skôr pozitívne, privatizácia zdravotníckych zariadení totiž podľa neho bola možná aj pred prijatím zákona a diala sa bez akýchkoľvek zákonných pravidiel. Podľa ministra zdravotníctva Mihálya Kökénya rozhodnutie Ústavného súdu vláde nezabráni, aby pokračovala v reforme zdravotníctva. „Norma sa stala obeťou administratívneho sporu,” tvrdí minister. Podľa najnovších informácií vláda neplánuje parlamentu zákon predložiť v jeho terajšej forme. Chce sa vyhnúť verejnej diskusii pred voľbami do európskeho parlamentu.

Ostávajú v Iraku

17. decembra 2003 - SRo - gmp

Menšia maďarská opozičná strana žiadala odvolať z Iraku maďarských vojakov, avšak tento návrh v parlamente neprešiel. Nedávno zažila maďarská jednotka ozbrojený útok proti kolóne, ktorú sprevádzala. Maďarské demokratické fórum táto mimoriadna udalosť podnietila navrhnúť okamžité odvolanie vojakov z Iraku, kde sa bezpečnostná situácia nezlepšuje, proces stabilizácie sa ešte ani nezačal a maďarský kontingent už neplní iba humanitné úlohy. Na zasadaní branného výboru parlamentu predstaviteľ vlády odmietol tento prístup, zdôrazňujúc, že v Iraku nie je vojnová situácia - rieši sa kríza a stabilizuje sa situácia v podmienkach ozbrojených konfliktov, maďarskí vojaci pracujú síce v mimoriadne nebezpečných podmienkach, ale sú schopní svoje úlohy plniť. Navyše na Maďarsko by vrhalo veľmi nepriaznivé svetlo na medzinárodnej scéne, keby odvolalo svojich vojakov. Postoj vlády si osvojila aj väčšia opozičná strana Fidesz. Jeho zástupcovia aj na zasadaní zahraničného výboru parlamentu, kde boli hosťami noví veľvyslanci z USA a Veľkej Británie, ubezpečovali, že nebudú podporovať žiadnu iniciatívu na zrušenie maďarskej misie v Iraku.

Rôzne uhly pohľadu

24. decembra 2003 - SRo - gmp

Z hľadiska maďarskej diplomacie bol práve sa končiaci rok úspešný - to je názor ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa, ktorý hodnotil činnosť svojho rezortu. Minister Kovács sa zmienil aj o novele krajanského zákona, v ktorom sa podarilo zachovať všetky možné formy podpory pre maďarské menšiny žijúce v okolitých krajinách, dokonca v oblasti vzdelávania a kultúry sa tieto podpory aj rozšírili. Za úspech označil šéf diplomacie dohodu o realizácii zákona s Rumunskom a dohodu so slovenskou stranou o vzájomnej podpore menšín. K téme dvojitého občianstva uviedol, že treba si vyjasniť, o čo vlastne ide, pretože vojvodinskí Maďari žiadajú plnoprávne maďarské občianstvo bez záväzkov, ktoré z tohto štatútu vyplývajú. Minister sa venoval aj aktuálnej téme autonómie. Ako je známe, takzvaná Sedmohradská maďarská národná rada mieni za ňu vystupovať, a podporuje ju v tom aj maďarský opozičný Fidesz. Práve jeho podpredseda László Kövér minulý víkend poznamenal, že tí, ktorí bojovali za autonómiu so zbraňou, často dosiahli väčšie úspechy. Tento postoj, a vôbec, spomínanie ozbrojeného boja v súvislosti s autonómiou László Kovács rozhodne odmietol a Kövéra označil za nezodpovedného politika, pretože rozsieva nedôveru voči maďarským menšinám a zhoršuje šance na presadenie ich cieľov. Hodnotenie ministra zasa odmieta Fidesz, a vyzýva vládu, aby sa „konečne už postavila na stranu maďarského národa“.

Maďarsko v euroskupinke

19. decembra 2003 - SRo - gmp

V Maďarsku opäť hodnotia kladne bruselskú medzivládnu konferenciu Európskej únie, na ktorej sa síce nezrodila dohoda o Euroústave, ale je to lepšie, než dohoda plná skrytých mín. To je názor šéfa diplomacie Lászlóa Kovácsa. V tomto roku poslednýkrát zasadala v Budapešti takzvaná integračná rada, v ktorej sú zastúpené parlamentné strany, vláda, vedenie národného zhromaždenia a kompetentných parlamentných výborov. Vývoj okolo Európskej únie hodnotil minister zahraničných vecí László Kovács, ktorý osobitne vyzdvihol, že ohľadne maďarskej iniciatívy v otázke práv menšín sa zrodil kompromis, a už nikto nemá výhrady proti formulácii „o právach osôb patriacich k menšinám“. Šéf diplomacie považuje za česť, že Maďarsko ako jediné z budúcich nových členov pozvali do užšej, deväťčlennej skupiny, ktorá by sa mala pokúsiť vypracovať návrh na spoločnú kompromisnú verziu Euroústavy. Táto iniciatíva zatiaľ vyvoláva kontroverzné reakcie a mnohí v nej vidia hrozbu prehĺbenia rozdelenosti či vytvorenia akejsi „elitnej skupinky“. Otázka sa nadhodila aj na včerajších rokovaniach vicepremiéra Pála Csákyho a maďarského ministra pre európsku integráciu Endreho Juhásza. Maďarská strana si cení tento návrh, no nevidí v ňom žiadne elitárstvo, ale iba fórum pre spoločné rozmýšľanie.

Népszabadság: Oslabený Dzurinda ustúpil

18. decembra 2003

Slovensko-maďarská dohoda o vzájomnej pomoci menšinám je kompromisným riešením, ktoré umožnila oslabená pozícia slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. „Predseda slovenskej vlády ešte prednedávnom tvrdohlavo odmietal krajanský zákon,” píše vo svojom komentári najčítanejší maďarský denník Népszabadság. Denník konštatuje, že v Bruseli sa v tieni summitu zrodilo európske riešenie. „Dve kandidátske krajiny sa dohodli na z nášho hľadiska dôležitom, ale z hľadiska Európy drobnom probléme. Dosiahnutý kompromis je prijateľný, pretože Maďarsko získalo právo, aby na území Slovenska pomocou autonómnej inštitúcie podporovalo udržanie maďarskej kultúry,” píše Népszabadság. Provládny denník sa tiež domnieva, že Dzurinda si v oslabenej pozícii nemohol dovoliť vyhrocovať spor s koaličnou Stranou maďarskej koalície. „K vyriešeniu problému pomohol aj fakt, že v posledných rokoch sa na Slovensku oslabili pozície strán, ktoré zastávajú jasne protimaďarskú politiku,” dodáva denník. Népszabadság pripomína, že Dzurinda bol vášnivým odporcom toho, aby sa do budúcej európskej ústavy dostala zmienka o ochrane práv národnostných menšín, ako to navrhovala maďarská strana. „Do návrhu ústavy sa to nakoniec dostalo. Možnosť, že Dzurindu v tomto smere spracovali aj partneri v Bruseli, je však vyslovene hypotetická,” konštatuje denník. Népszabadság považuje dohodu so Slovenskom za jednoznačný úspech Maďarska, keď nebola narušená ani národná hrdosť Slovákov, ktorí si chránia ešte stále čerstvú suverenitu. „Za niekoľko mesiacov sa obe krajiny stanú členmi spoločenstva, a tým dávne predsudky stratia zmysel,” dodáva denník. Népszabdság dodáva, že v prípade Rumunska cítiť, že táto krajina je ešte od spoločného európskeho priestoru vzdialenejšia, čoho dôkazom sú podľa denníka hysterické reakcie Bukurešti na vznik Maďarskej národnej rady v Sedmohradsku. „Dosiahnutie autonómie v Sedmohradsku je však európskou záležitosťou. Význam regiónov sa totiž v zjednocujúcej sa Európe stále zvyšuje,” končí svoj komentár Népszabadság.

Kabinet kúpi maďarskej univerzite dve budovy

18. decembra 2003

Vláda kúpi pre maďarskú univerzitu v Komárne dve budovy. Zaplatí za ne 50 miliónov korún mestu a akciovej spoločnosti Slovenská Dunajská Konštrukčná. Objekt Čajka má 382 ubytovacích kapacít a spĺňa predpoklady pre internát. V ďalšej administratívnej budove je 59 kancelárskych miestností.,,Okrem toho sa v nej nachádzajú manažérske kancelárie a kongresová hala, ktoré sú klimatizované. Môžu slúžiť vedeniu univerzity, aj na výučbu,” povedal minister školstva Martin Fronc. V tejto budove sú aj telefónne, faxové a počítačové prípojky a prístupy na internet. Samospráva mesta si ešte v lete zobrala úver 40 miliónov na kúpu priestorov starej pevnosti. Chce, aby v nej bola univerzita. Vládni poslanci schválili na základe požiadavky a za pomoci Tkáčovej Ľudovej únie vznik Univerzity J.¤Selyeho v októbri. Akreditačná komisia sa však k jej založeniu jednoznačne nevyjadrila. Za riziko označila aj schopnosť absolventov komunikovať v slovenskom jazyku.

Maďarský rezort diplomacie ocenil budapeštianskeho spravodajcu TASR

18. decembra 2003

Spravodajca TASR Ladislav Vallach prevzal v stredu večer v Budapešti z rúk maďarského ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa ocenenie, ktoré novinárom každoročne udeľuje rezort diplomacie. Vallach získal cenu v kategórii zahraničných spravodajcov. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyhodnocuje týmto spôsobom kvalitu spravodajstva, týkajúceho sa zahraničnej politiky MR, od roku 1995. V kategórii maďarskej písanej tlače ocenili Zsolta Nagya Ivána z denníka Magyar Hírlap a v kategórii maďarských elektronických médií redaktora Infó Rádió Attilu Pótha. V Budapešti pracuje vyše 150 akreditovaných zahraničných novinárov zo štyroch kontinentov sveta.

Maďarský parlament jednohlasne ratifikoval aténsky dokument o rozšírení EÚ

15. decembra 2003

Maďarský parlament dnes v Budapešti jednohlasne 353 hlasmi poslancov potvrdil aténsky dokument o rozšírení Európskej únie, ktorý podpísalo 16. apríla 15 súčasných a 10 pristupujúcich krajín EÚ. V zmysle aténskej dohody sa Maďarsko spolu s ďalšími deviatimi krajinami stane členom únie 1. mája 2004. Prístupovú dohodu doteraz ratifikovalo z členských krajín EÚ Dánsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Belgicko a Írsko. Minister zahraničných vecí László Kovács pred hlasovaním v zákonodarnom zbore zdôraznil, že rozšírením EÚ definitívne zanikne rozdelenie Európy, ktoré sa zrodilo na Jalte. Kovács pripomenul dôležitejšie momenty prístupového procesu, počnúc úlohou vlády Jószefa Antalla, ktorá s podporou všetkých parlamentných strán vytýčila v roku 1989 za cieľ prístup k EÚ, až po tohtoročné ľudové hlasovanie, v ktorom 84 percent Maďarov hlasovalo za vstup. Podľa poslanca opozičného Zväzu mladých demokratov (Fidesz) Jószefa Szájera občianska vláda Viktora Orbána priviedla krajinu na prah EÚ, teraz sociálno-liberálna koalícia rad-radom porušuje svoje volebné sľuby, hospodárstvo je v hlbokej kríze a občania Maďarska sú v zlej nálade. Ako dodal, teraz je potrebné sústrediť sa na to, aby za daných podmienok vstúpilo Maďarsko do únie čo najlepšie.

Schvaľovanie

16. decembra 2003

Maďarský parlament schválil prístupovú zmluvu s Európskou úniou i zákon o spôsobe voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Je to výsledok spoločného úsilia maďarskej spoločnosti, všetkých parlamentných politických strán i piatich vlád, ktoré sa od roku 1990 vystriedali pri moci - takto hodnotil očakávaný vstup krajiny do Európskej únie minister zahraničných vecí László Kovács, keď poslanci schválili jednohlasne prístupovú zmluvu. Šéf diplomacie dodal, že rozšírenie Únie skoncuje s rozdelenosťou Európy, ktoré trvalo od Jalty. Poslanci schválili takmer tiež jednohlasne zákon o spôsobe volieb do Európskeho parlamentu. Ako je známe, Maďarsko bude mať v Štrasburgu 24 miest. Voliči budú hlasovať na stranícke listiny, mandát sa získava po prekročení päťpercentného prahu. Najdiskutovanejším bodom zákona bol spôsob voľby v zahraničí. Parlamentné strany sa nakoniec dohodli, že na 72 maďarských zastupiteľských úradov vycestujú volebné komisie, ktoré budú mať troch volených členov a jedného náhradníka.

Problémy s hlasovaním

16. decembra 2003

Po včerajšej ratifikácii prístupovej zmluvy s Európskou úniou vyšla najavo v maďarskom parlamente trápna skutočnosť: plno opozičných poslancov nehlasovalo. Bol medzi nimi aj expremiér Viktor Orbán, ktorý sa však odvoláva na technický malér. Schválenie prístupovej zmluvy bolo jednohlasné, čo znamená, že nikto z poslancov nebol proti. No gombíky stlačilo iba 353 poslancov, kým maďarský parlament má 386 členov. Vyšlo najavo, že mnohí poslanci boli síce v sále prítomní, avšak nehlasovali. Niektorí z nich mali zasunutú čipovú kartu, iní nie - medzi nimi boli v prevažnej väčšine poslanci opozičného Fideszu, vrátane predsedu strany Viktora Orbána. Expremiér to vysvetľoval tým, že svoju kartu zasunul, no neskoro, a tak hlasovací stroj jeho hlas už nezaregistroval - inak hlasoval kladne. Z kauzy sa rozvinula ostrá slovná prestrelka medzi vládnymi a opozičnými stranami. Predstaviteľ socialistov označil postoj Fideszu voči Európskej únii vôbec za „farizejský“. Samotný Orbán však vyčítal socialistom, že: nie sú príliš veľkorysí, keď chcú z prípadu vytĺcť politický kapitál.

Iba časť

23. decembra 2003

Ani po ďalšom kole slovensko-maďarských rokovaní o uznaní slovenských tokajských viníc nechce Maďarsko pre ne akceptovať vyššiu ako už začiatkom roka dohodnutú 570-hektárovú výmeru. SR bude musieť pravdepodobne zľaviť zo svojej požiadavky uznania tokajských viníc na ploche až 908 ha.

Maďarsko Slovensku uzná iba dve tretiny tokajských viníc

Slovensko možno bude musieť zľaviť zo svojej požiadavky uznania tokajských viníc na ploche 908 ha

23. decembra 2003

Ani po ďalšom kole slovensko-maďarských rokovaní o uznaní slovenských tokajských viníc, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň, nechce náš južný sused pre ne akceptovať vyššiu ako už začiatkom tohto roka dohodnutú 570-hektárovú výmeru. Ak bude Maďarsko trvať na svojich podmienkach, nie je možné vylúčiť ani to, že Slovensko bude musieť zľaviť zo svojej požiadavky uznania tokajských viníc až na ploche 908 ha. Informoval o tom generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Ladislav Doboš. Problémom je podľa neho hlavne to, že časť slovenských viníc z 908-hektárových výmer sa už dlhšie neobrába a sú zanedbané. A práve Maďarsko odmieta vo svojich metodikách, aby boli takéto vinice zapísané do Tokajskej vinohradníckej oblasti. Potom môže podľa Ľ. Doboša dôjsť aj k tomu, že slovenské požiadavky sa budú musieť upraviť. Zároveň ale dodal, že SR stále trvá až na uznaní 908 ha. Významným faktom pre úspech Slovenska v ďalších rokovaniach je aspoň to, že celá požadovaná výmera tokajských viníc už bola zapísaná do celoslovenského registra viníc. Tie vinice, ktoré tam zaradené nebudú, sa už totiž po vstupe do Európskej únie nebudú môcť využívať na trhovú produkciu hrozna. „Registrácia všetkých požadovaných 908 ha je už hotová na 100 %. Aj plochy patriace neznámym vlastníkom sme zaregistrovali na tamojšie obce,” informoval Ľ. Doboš. Ďalší priebeh rokovaní o Tokaji má podľa Ľ. Doboša smerovať k tomu, aby sa už do záveru marca budúceho roka dostal finálny návrh dohody na stôl ministrov poľnohospodárstva oboch krajín. Obidva štáty chcú pritom tento problém uzavrieť najneskôr do mája 2004, kedy vstupujú do EÚ. Podľa Ľ. Doboša by do tohto termínu mali byť hotové aspoň základné rámce dohody a o podrobnejších detailoch je možne rokovať aj po začlenení do únie. Prvých 570 ha slovenských tokajských viníc v katastroch troch obcí Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto bolo pritom Maďarsko ochotné uznať už v januári tohto roka. Odvtedy sa významnejší posun nedosiahol. Maďarsko má na vývoz tokajských vín do krajín únie exkluzivitu už dlhší čas a takýchto viníc má až 5 000 ha. Konateľ najväčšieho výrobcu slovenských tokajských vín firmy Galafruit & Company Pavel Echtimov už dávnejšie upozornil, že nedoriešenie uznania slovenských plôch brzdí rozvoj pestovania viniča. Ich firma síce vlastní až okolo 600 ha slovenských tokajských viníc, ale reálne z toho obhospodarujú iba 280 ha a pokiaľ nebudú rokovania dokončené, obáva sa investovania do ostatných nevyužívaných plôch. Galafruit & Company svojou ročnou výrobou tokajských vín v objeme zhruba 1 000 hl pokrýva asi polovicu celoslovenskej produkcie. Podľa Echtimova v celej slovenskej tokajskej oblasti sa reálne obhospodaruje len asi 500 ha viníc a vývozy sú realizované len vo veľmi malých objemoch do susednej Českej republiky.

Maďarský rozpočet

16. decembra 2003

Včera v noci maďarský parlament schválil rozpočet na budúci rok. Vláda ho, samozrejme chváli, no opozícii sa vôbec nepáči, čo dala najavo aj tým, že na hlasovaní sa ani nezúčastnila. Parlamentná matematika je aj v Maďarsku tesná, no vládne rady boli disciplinované a budúcoročný rozpočet dostal 197 hlasov, čo je iba o 3 viac, než nadpolovičná väčšina. Spomenúť to hodno preto, lebo poslanci väčšej opozičnej strany - Fidesz, sálu opustili už pred hlasovaním o rozpočte kvôli tomu, že vládna väčšina schválila zákon o zmene systému kontroly finančného trhu. To znamená, že namiesto terajšieho šéfa dozoru bude mať kontrolné právomoci päťčlenná rada. Fidesz to považuje za útok proti nezávislosti tohto inštitútu a za snahu odstrániť šéfa dozoru, ktorého vymenovali do funkcie ešte za predchádzajúcej vlády. Fideszácki poslanci sa teda nevrátili, opozíciu zastupovalo Maďarské demokratické fórum, ktoré rozpočet odmietlo. Inak do poslednej chvíle žiadala opozícia návrh rozpočtu stiahnuť a predložiť nový, pretože vraj prinesie výrazné zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Vláda zasa tvrdí, že naopak: je to rozpočet budovania, hoci skromného a úsporného. Spomeňme aspoň kľúčový údaj: schodok by nemal prekročiť 3,8 percenta HDP, čo však opozícia tiež spochybňuje.

Posledného rakúskeho cisára vyhlási pápež za blahoslaveného

20. decembra 2003

Pápež Ján Pavol II. vyhlási v roku 2004 za blahoslaveného posledného rakúskeho cisára a maďarského kráľa Karola I. (1887-1922). Pápež už podpísal príslušný dekrét s cirkevným uznaním zázraku, ktorý sa dáva do súvisu s Habsburgom, zosadeným z trónu v roku 1918. Za zázrak považuje Vatikán v tomto prípade vyliečenie smrteľne chorej rádovej sestry v Brazílii, ktorá sa dlhé roky za cisára Karola modlila. Vyliečenie mníšky, z lekárskeho hľadiska nevysvetliteľné, potvrdili v dobrozdaniach nezávisle od seba aj tri odborné kapacity. O vyhlásenie cisára Karola I. za blahorečeného sa snaží rod Habsburgovcov už dlhé roky. Rakúska agentúra APA cituje v tejto súvislosti prefekta Kongregácie pre svätorečenie, kardinála José Saraivu Martinsa, ktorý vyhlásil, že niekdajší cisár a uhorský kráľ bol „mužom morálky a solídnej viery”, hľadal vždy len dobro a orientoval sa na sociálne učenie katolíckej cirkvi. Karol I. umrel v roku 1922 v exile na ostrove Madeira.

Maďarsko očakáva rozpočtový deficit vo výške 5,2 % HDP

16. decembra 2003

Maďarské ministerstvo financií očakáva v tomto roku rozpočtový deficit na úrovni 5,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o niečo viac ako predstavovala pôvodná predpoveď na úrovni 5 %. Predstaviteľ ministerstva Istvan Varfalvi uviedol, že prekročenie deficitu v tomto roku, ktoré spôsobil najmä jednorazový dopad extra príplatku počas materskej dovolenky a vyplatenie trinásteho platu zamestnancom verejného sektora, nebude mať žiadny vplyv na kľúčový budúcoročný cieľ zníženia deficitu na 3,8 % HDP. „Ak budú nejaké dodatočné výdavky, štát urobí potrebné opatrenia,” povedal Varfalvi. Rozpočet na budúci rok schválil v pondelok maďarský parlament po búrlivej diskusii a predpokladá pokles deficitu verejného sektora v roku 2005 na 2,8 % HDP a na 2,5 % v roku 2006. Všetky tieto kroky sú súčasťou maďarského programu pre vstup do eurozóny v roku 2008. Ministerstvo očakáva, že verejný sektor v tomto mesiaci vykáže prebytok 157 mld. HUF.

Sedmohradské starosti - Nakoniec zostanú len zostarnutí politici

16. decembra 2003

Cez víkend vznikla v Rumunsku Sedmohradská národná rada (EMNT), ktorej cieľom je predložiť rumunskému parlamentu rôzne návrhy štatútov sedmohradskej autonómie. Za predsedu rady zvolili jednohlasne reformovaného biskupa Lászlóa Tökésa. V tejto súvislosti predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Béla Markó vyjadril znepokojenie z prípadného roztrhnutia jednoty rumunských Maďarov. Podľa včerajšieho maďarského denníka Népszabadság B. Markó povedal, že ak sedmohradské maďarstvo na prahu vstupu do Európskej únie a pred budúcoročnými parlamentnými voľbami nebude jednotné, potom mladí odídu a v Sedmohradsku sa bude vzájomne trápiť iba zopár „zostarnutých politikov, biskup a inteligencia“. Denník pripomína, že v Kluži v sobotu skupina vzďaľujúca sa od RMDSZ a blížiaca sa čoraz viac k politickej línii maďarského opozičného Zväzu mladých demokratov (Fidesz), založila 373-člennú Sedmohradskú národnú radu. Jej členmi je 156 predstaviteľov skôr založenej Sikulskej národnej rady (SZNT) a poslanci mimosikulských sedmohradských oblastí.

Maďari žiadajú od SR odškodnenie za nútené práce

15. decembra 2003

Maďari zo Slovenska, ktorí boli v rokoch 1945-48 vysťahovaní alebo nasadení na nútené práce v Česku, požadujú od slovenskej vlády odškodnenie. S odvolaním sa na predsedu Zväzu deportovaných Maďarov na Slovensku Miklósa Krivánského o tom informoval český denník Právo. Bratislava by podľa zväzu mala Maďarov odškodniť ešte pred vstupom do NATO a EÚ. „Očakávame, že slovenská vláda týchto ľudí alebo ich dedičov odškodní rovnako ako občanov deportovaných za slovenského štátu,” uviedol predseda zväzu. Jeho organizácia sa na premiéra Mikuláša Dzurindu so žiadosťou o odškodnenie obrátila ešte vlani v novembri, ale predseda vlády nereagoval. Teraz sa členovia zväzu rozhodli podať individuálne žiadosti a z 3000 členov listy premiérovi zaslalo už 1130. Podľa Krivánského bolo po roku 1945 z južného Slovenska do Česka vysídlených viac ako 40.000 Maďarov. K presunu nedošlo na základe Benešových dekrétov, ale podľa zákona o všeobecnej pracovnej povinnosti z 1. októbra 1945. Zákon sa mal vzťahovať na mužov od 16 a ženy od 18 rokov, ale vysídlené boli celé rodiny. Problém nárokov Maďarov má podľa denníka Právo nielen politickú, ale aj historickú rovinu - vyplýva to zo slov Heleny Noskovej z Ústavu novodobých dejín v Prahe. „Zatiaľ podľa historických prameňov nie je celkom presne objasnené, či išlo o deportácie alebo o presun časti maďarského obyvateľstva,” uviedla s tým, že aj keď v prípade vysťahovania Maďarov mohlo dochádzať k porušovaniu zákonných noriem, medzi vysídlenie Maďarov zo Slovenska a odsun Nemcov z ČSR nemožno dávať znamienko „rovná sa”.

SNG ponúkne v roku 2004 Mednyánszkeho i Ernsta

29. decembra 2003

Historicky prvá výstava z celoživotného diela Ladislava Mednyánszkeho (1852 1919) bude najväčším budúcoročným projektom Slovenskej národnej galérie (SNG). Monografické dielo významného predstaviteľa stredoeurópskeho maliarstva prelomu 19. a 20. storočia predstaví bratislavská SNG vďaka spolupráci s Maďarskou národnou galériou v Budapešti. Ako povedala Alexandra Homoľová, výstava by mala trvať od apríla až do konca leta a prvýkrát spoločne predstaví vzácne maliarove diela zo slovenských a z maďarských zbierok. Ťahákom projektu, ku ktorému vyjde aj publikácia, budú veľkorozmerné maľby najmä z Maďarska. Rok 2004 sa v národnej galérii bude niesť aj v znamení trienále Insita 2004 a niekoľkých zaujímavých výstav slovenských a českých výtvarníkov. Medzi inými sa návštevníci SNG v Bratislave môžu tešiť na tvorbu významnej českej autorky francúzskeho pôvodu Adrieny Šimotovej. Podľa Homoľovej sa prehliadka diel Šimotovej sústredí na jednu z tém jej práce - ľudskú tvár, ktorej sa umelkyňa venuje už od 60. rokov 20. storočia. Osobitný priestor vyhradí SNG v roku 2004 Márii Bartuszovej, predstaviteľke takzvanej organickej línie v slovenskom sochárstve. Bartuszová sa od 60. rokov minulého storočia venuje abstraktnej sochárskej tvorbe a vytvorila aj niekoľko nových techník. Jej výstava v SNG bude vôbec prvou súbornou prehliadkou jej diel. Slovenská národná galéria v budúcom roku pripravuje aj pokračovanie tradičných projektov, akým je napríklad výstava k Mesiacu fotografie, v roku 2004 venovaná fotografiám Miloša Dohnányho (1904 - 1944). Medzi výstavami zahraničných umelcov dominuje od júna do septembra dadaista a surrealista Max Ernst. Pripravuje sa i prehliadka súčasnej švajčiarskej architektúry. Galéria sa podieľa na príprave výstavy Divadlo 20. storočia na Slovensku, ku ktorej vydá publikáciu o scénografii 20. storočia.

Výtvarné Medzibodrožie

18. decembra 2003

Zámerom tejto výstavy, už ôsmej v poradí, je predstaviť tvorbu výtvarných umelcov z Medzibodrožia ako aj ich slovenských priateľov v umeleckej rôznorodosti. Každý z autorov rozpráva svojim osobitým štýlom. Kompozícia obrazov, spôsob ich vyjadrovania je rozdielny. Témy - príroda, jemná erotika, človek - v rámci tejto výstavy sú tiež rôzne. Reálne zobrazovanie prírody (Mikuláš Baňacký), využitie rôznorodých výtvarných techník (Tiszai Nagy), ukľudňujúce kytice a zároveň znepokojivosť snových obrazov ( Zoltán Nagy „ENZOE“), zobrazovanie ženského tela jednoduchými grafickými prostriedkami (Pál Kovács „Colos“), expresívny pohľad na život (Pavol Kvoriak), artefakty vytvorené z predpripravených prírodných materiálov (József Vako) - sa vedľa seba vynímajú a znášajú celkom dobre. Veď títo umelci sa nestretávajú prvý raz, všetci sú členovia rovnakých umeleckých skupín - Klubu tvorivých umelcov TICCE v Kráľovskom Chlmci a Domu tvorby v maďarskom Aranyosapati.

Rožňava - Socha Lajosa Kossutha už nebude v kotolni

17. decembra 2003 - sme

Rožňavčania si každoročne pripomínajú výročie maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849 pri soche jej vodcu Lajosa Kossutha. Keď chcú k jej nohám položiť veniec, musia im otvoriť sklad jednej z kotolní na sídlisku Juh, kde je niekoľko rokov uložená. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave rozhodlo, že trojmetrová bronzová socha revolucionára si zaslúži dôstojnejšie umiestnenie a že po desaťročiach by sa mala opäť dostať na verejné priestranstvo. Pamätník chcú postaviť v parku pri Baníckom múzeu. Keďže pozemok patrí Košickému samosprávnemu kraju, ten rozhodol, že pozemok dá mestu do prenájmu na 99 rokov za symbolických 100 korún na rok. „Chceli by sme predísť zbytočným nedorozumeniam a zabrániť vášniam, ktoré sprevádzali napríklad osadenie súsošia Cyrila a Metoda v Komárne,” povedal poslanec KSK Marián Dittrich (KDH). Poslankyňa Edita Angyalová (Smer) nehlasovala: „Som za to, aby socha sa opäť dostala na verejnosť. Ale viem, že na jej umiestnenie majú Rožňavčania rôzne názory. Netrúfla som sa prikloniť k niektorému z nich,” zdôvodnila svoje rozhodnutie. Primátor František Kardoš privítal rozhodnutie krajskej samosprávy. Mesto môže konečne vydať stavebné rozhodnutie na výstavbu pamätníka. „V Rožňave sa hlási k maďarskej národnosti 27 percent obyvateľov. Keď cítia potrebu uctiť si národného hrdinu, nemali by sme im v tom brániť. Socha Lajosa Kossutha patrí k histórii mesta. A rozhodnutie mestského zastupiteľstva, v ktorom sú z devätnástich poslancov len dvaja za SMK, je prejavom veľkorysosti a vzájomnej úcty k histórii oboch národov.” Podľa Kardoša socha, ktorú odlial maďarský sochár József Róna, je majetkom mesta. Vznikla z darov občanov a na hlavnom námestí stála od roku 1907. Po vzniku 1. ČSR v roku 1918 ju odstránili. Na pôvodné miesto sa opäť dostala v roku 1938 po Viedenskej arbitráži, keď Rožňava patrila pod Maďarsko. Po oslobodení mesta v roku 1945 sochu maďarského revolucionára znovu schovali pred zrakmi verejnosti. Pamätník postavia na mieste, kde v minulosti stálo súsošie symbolizujúce spojenie robotníckej a roľníckej triedy.

Kto bol Lajos Kossuth

S jeho menom sa spája zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik samostatného Uhorska. Revolucionár, ktorého v Maďarsku považujú za národného hrdinu, bol poslancom uhorského snemu. V revolučných rokoch 1848 - 1849 presadzoval zrušenie poddanstva, vytvorenie uhorskej vlády, všeobecné volebné právo, zrušenie cenzúry, atď. V prvej uhorskej vláde bol ministrom financií, na jeho príkaz vytlačili prvé uhorské bankovky. Niektorí slovenskí historici mu vyčítajú, že potláčal práva národov a národností Uhorska, teda aj Slovákov, na sebaurčenie.

Banky varujú pred veľkými očakávania z rozšírenia EÚ v budúcom roku

30. decembra 2003

Rozšírenie Európskej únie o osem krajín zo strednej a východnej Európy (KSVE) v máji budúceho roka nebude mať na kapitálové trhy na starom kontinente nijaký zásadný vplyv. Toto konštatovanie je obsiahnuté v správe analytikov rakúskej Erste Bank, ktorá je silno angažovaná v KSVE. Investori, ktorí vkladajú nádeje najmä do akcií českých, poľských a maďarských podnikov, ich národných mien a úverov poskytnutých vládam týchto krajín, môžu byť napokon sklamaní. Pre kapitálové trhy je totiž región už dávnejšie uzavretou kapitolou. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung zdôrazňuje tú časť správy analytikov Erste Bank, ktorá sa zaoberá možnosťami vyšších výnosov až po zavedenie eura v nových krajinách EÚ. V správe sa konštatuje, že prvé vstupy nových členov EÚ do eurozóny možno očakávať až koncom tohto desaťročia, hoci väčšina pokladá takmer za isté, že ich vstup do Európskej menovej únie bude nasledovať onedlho po nadobudnutí plného členstva v európskom spoločenstve. Analytici sa domnievajú, že sa meny nových členov na budúci rok silno zhodnocovať nebudú a preto ani výnosy z pôžičiek nebudú prinášať osobitné zisky.

Slovnaft a TVK spolu uskutočnia organizačné zmeny

30. decembra 2003

V súvislosti s vytvorením integrovanej chemickej divízie v rámci maďarskej energetickej skupiny Mol uskutočnia maďarská chemická firma TVK a slovenský energetický podnik Slovnaft, a. s., organizačné zmeny a od 1. januára 2004 zlúčia niektoré manažérske pozície. Podľa informácií maďarskej agentúry MTI to oznámila dnes spoločnosť TVK. Pokiaľ ide o možnosť nákupu podielov TVK, energetický koncern Mol, ktorý vlastní 70-% podiel v Slovnafte, je tiež majoritným akcionárom v spoločnosti TVK. TVK oznámila, že alkénovú a polymérovú divíziu spoločností TVK a Slovnaftu bude od 1. januára viesť súčasný manažér výroby TVK László Sebestyen. Bude tiež zodpovedný za dodávky energie, manažment údržby a kvality v závodoch, ktoré spadajú do jeho kompetencie. Šéf polymérovej divízie TVK István Csernyik bude manažovať plymérovú výrobu a logistiku v TVK a Slovnafte. Súčasný generálny manažér TVK Attila Kovács bude viesť korporátne služby TVK, zatiaľ čo riaditeľ techniky a služieb Béla Galba prijme pozíciu podnikového riaditeľa TVK-Automatika Kft. Maďarské spoločnosti TVK a Mol oznámili 22. decembra, že integrovaná chemicko-priemyselná divízia začne svoje aktivity 1. januára 2004, aby koordinovala výrobné a predajné operácie spoločností TVK a Slovnaft. Výsledná synergia a zlepšená efektívnosť by mala podľa nich dosiahnuť ročne hodnotu takmer 5 miliónov USD (164,8 milióna SKK). Chemicko-priemyselnú divíziu povedie výkonný riaditeľ Slovnaftu Vratko Kaššovic, jeho námestníkom je výkonný riaditeľ TVK Arpád Olvaso. Spoločnosť TVK v súčasnosti kontroluje 20 % celkovej petrochemickej výrobnej kapacity v strednej Európe. Jej momentálna alkénová výrobná kapacita predstavuje 370 000 ton ročne a koncom roka 2004 sa má sprevádzkovať nový závod, ktorý bude produkovať ďalších 250 000 ton ročne.

MOL a Slovnaft sa rozhodli pre plnú obchodnú integráciu oboch spoločností

22. decembra 2003

Správne rady energetických podnikov MOL a Slovnaft sa rozhodli pre plnú obchodnú integráciu oboch spoločností. Maďarská firma MOL o tom dnes informovala tlačovú agentúru MTI. „Výsledkom integrácie bude silnejšia a výkonnejšia skupina, ktorá bude schopná ešte efektívnejšie plniť svoje záväzky a strategické ciele v stredoeurópskom regióne,” uvádza sa vo vyhlásení. Obsadenie vedúcich orgánov MOL sa nezmení. V priebehu dneška MTI informovala aj o zriadení integrovanej chemickopriemyselnej divízii slovenského energetického podniku Slovnaft a maďarskej firmy TVK Tiszaújváros, ktorá odštartuje svoje aktivity 1. januára 2004. Úlohou divízie bude koordinácia výroby a predaja chemických produktov oboch firiem, pričom menované koncerny ostanú absolútne nezávislými právnickými osobami. Účelom bude optimalizácia ich pozícií v dodávateľskej sfére a zdokonalenie výrobných portfólií oboch podnikov. Spomínaná integrácia by mala viesť k zlepšeniu prevádzky až do hodnoty 5 miliónov USD (viac ako 165 miliónov SKK) ročne. MOL sa okrem iného tiež konečne dohodol s odborármi na budúcoročnom zvýšení platov. Pre zamestnancov MOL a TVK to predstavuje 8-% platový rast, mzda pracovníkov Slovnaftu vzrastie o 12,2 %. Zamestnancom MOL sa pritom podarilo tento rok dosiahnuť 9-% zvýšenie platov. Vyššie mzdy v rámci Slovnaftu zodpovedajú predovšetkým vyššej inflácii na Slovensku.

MOL-INA - Revízia dohody

23. decembra 2003 - SRo - gmp

Nová chorvátska vláda zvažuje možnosť revízie dohody o predaji balíka 25 percent plus jednej účastiny národnej ropnej spoločnosti INA maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL. Pozorovatelia však pochybujú o zrušení kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavreli v lete. Nový chorvátsky parlament sa zišiel na svojom ustanovujúcom zasadaní. Ako je známe, voľby pred mesiacom vyhralo doteraz opozičné Chorvátske demokratické spoločenstvo - HDZ. Jeho predseda Ivo Sanader už predstavil svoju vládu, ktorú schvália poslanci dnes. Včerajšie vydanie záhrebského denníka Večernji list informuje o tom, že nová vláda mieni prešetriť kúpnopredajnú zmluvu medzi spoločnosťami INA a MOL, v dôsledku ktorej maďarská strana získala v podstate kontrolný balík v partnerskej firme. Vláda najprv vymenuje nových chorvátskych členov dozornej rady firmy, ktorí musia byť ministri, následne by sa začala revízia zmluvy. HDZ už Račanovej vláde vyčítalo, že MOL získala v Ine väčšie právomoci, než by vyplývalo z pozície menšinového vlastníka. Radikálnejšie krídlo novej vládnej strany by nedbalo ani zrušiť predaj balíka 25 percent plus jednej účastiny, no zdroje, ktoré cituje Večernji list pochybujú o tom, že Sanaderova vláda riskuje vypuknutie medzinárodného škandálu. V budapeštianskej centrále MOL-u nemienili reagovať na neseriózne špekulácie záhrebského denníka, no zverejnili inú správu: správne rady MOL-u a Slovnaftu sa rozhodli v plnej miere integrovať obchodnú činnosť oboch spoločností, respektíve spoločne s Chemickým kombinátom Tisza vytvoria jednotnú petrochemickú divíziu. Sľubujú si od toho vznik silnejšej a efektívnejšej skupiny MOL. Mimochodom v jej maďarskej časti zvyšujú mzdy o osem percent, v Slovnafte o 12 a pol percenta - tak sa dohodli zamestnávatelia a odbory.

Chorvátske cesty - Údaje ako z knihy snov

29. decembra 2003

Do roku 2005 Chorvátsko plánuje výstavbu ďalších 450 kilometrov diaľnic a 81 km rýchlostných komunikácií. V nich je už započítaných aj 138 km otvorených diaľnic v roku 2003. Výrazne dynamická a systematická podpora dopravnej infraštruktúry v snahe prilákať stále viac turistov a návštevníkov do krajiny je hlavná a dlhodobá stratégia chorvátskej vlády. Ako oznámilo Chorvátske turistické združenie na Slovensku so sídlom v Bratislave, do roku 2000 v Chorvátsku postavili 400 km diaľnic a 142 km rýchlostných komunikácií, po roku 2005 plánuje s výstavbou 370 km, prípadne asi 60 km. Pre domácich obyvateľov a predovšetkým pre turistickú verejnosť, z ktorej najpočetnejšia časť je zo Slovenska a Česka, bude do leta 2004 otvorených asi 180 km nových diaľničných úsekov cez Liku a Dalmáciu. Ceste však bude chýbať tunel Mala Kapela v Like a diaľničný úsek Pirovac-Vrpolje v Dalmácii, na ktorom sa nachádza most cez rieku Krku. V júni bude už sprístupnený 17-km diaľničný úsek od Rijeky po hraničný priechod Rupa so Slovinskom. Tento úsek je zároveň chorvátskou časťou budúcej diaľnice Rijeka-Terst, ktorá bude súčasťou veľkej jadransko-iónskej diaľnice. Na úplné dokončenie tejto dôležitej európskej komunikačnej trasy chýba podľa spomínaného turistického združenia dobudovať ešte diaľničný úsek od Rijeky po Žutvu Lokvu, ktorý bude ukončený až v roku 2008. V lete 2005 bude odovzdaný do užívania diaľničný úsek Dugopol-Bisko. To bude prvý diaľničný úsek vedený od Splitu na juh Chorvátska. Diaľnica bude pokračovať od mesta Biska cez Ploče a územie Bosny a Hercegoviny a Neum až do chorvátskeho mesta Osojnik, vzdialeného 20 km od Dubrovníka. Projekty pre diaľnicu, ktorá bude smerovať od maďarskej hranice cez Beli Manastir, Osijek a Dakovo až po hranicu s Bosnou a Hercegovinou.

OTP žiada odškodné

22. decembra 2003 - SRo - gmp

Maďarská OTP Banka pravdepodobne bude žiadať odškodné od ministerstva financií v Tirane, ktoré za „nečistých podmienok“ vyhlásilo za víťaza privatizačného tendra o Albánsku sporiteľňu rakúsku Reifeissen Banku. OTP Banka zvažuje, akým spôsobom by mohla získať späť svoje peniaze, ktoré vynaložila v súťaži o privatizáciu Albánskej sporiteľne. Ako pre agentúru MTI povedal námestník generálneho riaditeľa banky László Wolf, vyhodnotenie tendra bolo v rozpore s vypísanými podmienkami. Treba pripomenúť, že OTP Banka ponúkla minulý týždeň za najväčšiu albánsku úverovú inštitúciu 119 miliónov dolárov, čo bolo o 24 miliónov viac, než bola ochotná dať Reifeissen Banka. Rakúska konkurencia podala svoju ponuku štvrť hodiny po uplynutí lehoty, navyše ju neskôr zmenila tak, že poznala maďarskú ponuku. Albánska strana určila také podmienky, ktoré sú medzinárodným zvyklostiam úplne cudzie. Napríklad: v Tirane sa nechceli zaviazať, že sporiteľňu odovzdajú novému majiteľovi v takom stave, v akom by bola v momente podpisovania privatizačnej zmluvy. OTP toto riziko nebola ochotná podstúpiť, no Reifeissen áno. Okrem toho dodatočne zmenili podmienky tendra, a rakúska banka môže aportovať do Albánskej sporiteľne aj svoju dcérsku spoločnosť v Kosove. OTP Banka sa za týchto okolností nemieni zúčastniť na privatizácii Albánskej sporiteľne, no celý proces pozorne sleduje a skúma platnosť tendra pomocou právnych expertov. Ako László Wolf zdôraznil, tento prípad nič nemení na stratégii získať v regióne pevné pozície - OTP Banka sa sústredí na možnosti v Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku.

Slovnaft a jeho maďarský partner TVK odštartujú spoločnú divíziu

22. decembra 2003

Integrovaná chemickopriemyselná divízia slovenského energetického podniku Slovnaft a maďarskej firmy TVK Tiszaújváros odštartuje svoje aktivity 1. januára 2004. Úlohou divízie bude koordinácia výroby a predaja chemických produktov oboch firiem. Maďarskej tlačovej agentúre MTI to dnes oznámila správna rada TVK. Menované koncerny však ostanú absolútne nezávislými právnickými osobami. Účelom bude optimalizácia ich pozícií v dodávateľskej sfére a zdokonalenie výrobných portfólií oboch podnikov. Na čele divízie bude stáť výkonný riaditeľ Slovnaftu Vratko Kaššovic. Riaditeľ TVK Arpád Olvaso bude jeho zástupcom.

So vstupom do EÚ sa zatvoria stovky potravinárskych firiem v Maďarsku

25. decembra 2003

Vstup Maďarska do Európskej únie bude znamenať ukončenie činnosti pre zhruba 100 maďarských potravinárskych firiem. Podľa denníka Népszabadság pôjde predovšetkým o bitúnky, hydinárne, podniky na spracovanie rýb či mliekarne. Príčinu zatvorenia týchto prevádzok bude neschopnosť plnenia prísnych veterinárnych noriem únie. V marci 2004 by sa malo zatvoriť ďalších zhruba 560 podnikov, pokračuje denník. Z tohto dôvodu by nemalo byť ohrozené zásobovanie mäsom ani ceny potravín, lebo z nedostatku kapacít začnú výrazne profitovať moderné, konkurencieschopné spracujúce podniky. Podľa najnovšej kontroly zodpovedá veterinárno-medicínskym normám únie 31 % podnikov maďarského potravinárskeho priemyslu, 59 % podnikov čiastočne zodpovedá týmto normám. Podľa denníka sa po prvom zrušení podnikov týždenná produkcia mäsových výrobkov zníži o 300 ton a bude predstavovať 10 miliónov kilogramov, čo je ešte nad úrovňou domáceho dopytu.

Rába v Číne

19. decembra 2003

Maďarský výrobca komerčných vozidiel Rába podpísal v stredu predbežnú dohodu o zriadení spoločného podniku v Číne, ktorý sa bude zaoberať vývojom, výrobou a montážou náprav pre autobusy. Partnermi firmy sú čínske spoločnosti Liaoning Shuguang Automotive Group Co. a Dandong Huanghai Automotive Co. Rába spresnila, že bude v čínskom podniku vlastniť majoritný podiel.

Vianočná pohľadnica

23. decembra 2003 - SRo - gmp

Vianočné prípravy vrcholia aj v Maďarsku, kde inak vládnu podobné zvyky ako u nás. V tomto roku je však všetko akosi hektickejšie. Nevytráca sa pôvodná základná myšlienka pohody a pokoja? Ľudia asi zošaleli - nakupujú, ako keby mal prísť koniec sveta. Maďari nedbajú, že o pár dní sa začne rok, ktorý bude pre ich peňaženky „namáhavejší“ - vôbec nešetria a míňajú oveľa viac peňazí než vlani. Predpokladaný obrat v obchodoch dosiahne v decembri 700 miliárd forintov, čo je o 25 miliárd viac ako bolo pred rokom. Sviatok teda určite majú obchodníci, najmä však veľké nákupné strediská - o takýchto tržbách sa im ešte pred mesiacom ani nesnívalo. Národ im pomáha aj tým, že si necháva nákup darčekov vo väčšine na poslednú chvíľu, no a vtedy už človek - možno v zúfalosti - je ochotný venovať aj vyššiu sumu, len nech už niečo kúpi. Takže keby ste sa ma opýtali, aké sú predvianočné prípravy v Maďarsku, odpovedal by som: hektické a nervózne. Pritom pre väčšinu Maďarov sú Vianoce sviatkom lásky a pokoja, milého trávenia času s blízkymi - vyplýva to aspoň z nedávneho prieskumu, ktorý možno odzrkadľuje iba túžby ľudí. Len 16 percent opýtaných sa priznáva, že Vianoce sú pre nich ťarchou. Pravda, keď padne otázka o prípravách na sviatky, je oveľa viac negatívnych reakcií: nepríjemný pocit má 54 percent mužov a až 70 percent žien - nie je ťažké uhádnuť, prečo. Teraz pár slov o symbole Vianoc: stromčekovú kultúru ešte celkom nezasiahli „alternatívne riešenia“. 72 percent ľudí kupuje klasický, v lese či škôlke vyťatý, živý stromček, a iba 16 percent má umelý. Veľmi pomaly sa ujíma systém „zálohovaných“ stromčekov: kúpite si ho pred Vianocami spolu so zemou v kochlíku, a po sviatkoch ho vrátite, pričom vám stiahnu iba nevysoký poplatok. Tradičný je však takzvaný „celoštátny stromček“, ktorý stojí pred Parlamentom: v tomto roku pochádza zo záhrady pani Gizy Molnárovej z obce Pilisszentkereszt-Mlynky, kde žijú v prevažnej väčšine Slováci. Rôzne prieskumy sa venujú tomu, čo vlastne ľudia nakupujú ako darčeky. Je to v podstate klasika: oblečenie, hračky, hitom je výpočtová technika, no jestvuje aj kategória „antidarčekov“: muži nenávidia najviac ponožky, ženy zasa nejakú mašinku do domácnosti, čo je asi pochopiteľné. Chodiac po obchodoch a trhoviskách si však človek všíma, že teraz vrcholí aj sezóna brakov. Vianočné trhy sú plné gýču, „romantiky z plastov“, z ktorej nechýba napríklad spievajúci Ježiš, lebka svietiaca ako lampa, dokonca horiace akvárium. Ak nerátam dámske nohavičky, ktoré sa dajú zjesť, u mňa vysoko vedie viazanka s typicky maďarským vzorom: s kusmi klobásy - bez horčice a chrenu, ktoré však cez sviatočné hody môže „naniesť“ na túto kravatu človek sám.

Žatva vreckárov

22. decembra 2003 - SRo - gmp

Na predvianočnú tlačenicu sú nachystaní vreckoví zlodeji aj v Maďarsku. Darmo úrady rok čo rok varujú nakupujúce obecenstvo, aby bolo pozornejšie, nepomáha to, a vreckári majú opäť raj. Dvadsať denne - taký je počet oznámených vreckových krádeží v Budapešti. Odborníci však pripomínajú, že v skutočnosti je to dvojnásobok, pretože mnohí sa ani neobrátia na políciu, či už kvôli nízkej sume alebo preto, že sa hanbia. Policajná štatistika hovorí, že postupne sa mení národnostné zloženie vreckárov v Budapešti. Z 30 na 10 percent klesol podiel rumunských občanov, čo jednoznačne možno dávať do súvislosti s tým, že západoeurópske krajiny zrušili pre nich vízovú povinnosť a hľadajú šťastie viac v Rakúsku a Nemecku. Počet krádeží však neklesá, pretože na miesto rumunských gangov nastupujú zlodeji zo Slovenska, Albánska, dokonca už odhalili aj mongolskú skupinku. Z desiatich vreckových krádeží vykonajú osem klasickým spôsobom, čiže siahnutím do vrecka či kabelky. Živnou pôdou sú preplnené dopravné prostriedky, no najviac vianočné trhy. V móde sú však naďalej aj rôzne triky, z ktorých najznámejší a najúspešnejší býva dvoj - trojčlenný tím, sťaby vidiečanov, ktorí hľadajú nejakú ulicu. Obkolesia a oblapkávajú obeť, ktorú nebadane oberú o cenné predmety. V lokáloch je zasa bežné, že podnapitých a nepozorných mužov obťažujú falošné prostitútky, no keď príde na lámanie chleba, ujdú s peniazmi kunčafta bez toho, aby poskytli akúkoľvek službu. Úlovok býva v priemere 4 až 10 tisíc forintov, čo je zhruba 700 -1500 korún, pravda dakedy majú zlodeji šťastie na človeka, ktorý má v taške milión. Vreckári sa nejako zhumpľovali, pretože už nepraktizujú starý dobrý zvyk, a nehádžu osobné doklady do koša, ale aj tie predávajú: za občiansky preukaz, či pas na čiernom trhu možno dostať celkom pekné peniaze. Najbezpečnejšími miestami, napriek obrovskému davu, bývajú veľké nákupné strediská, kde sú rozostavané kamery a kde takmer každý obchod zamestnáva aj súkromnú bezpečnostnú službu. Aby vystupovanie proti zlodejom akéhokoľvek druhu bolo ešte efektívnejšie, súkromné firmy uzavreli dohodu o spolupráci s políciou. Štátni strážcovia poriadku pomáhajú súkromníkom vo výcviku, tí zasa na oplátku poskytujú policajtom informácie, keď sa nablízku objaví nejaká hľadaná osoba. Žeby prišla bieda na peštianskych vreckárov? Na budúci rok uvidíme.

Turisti v Štúrove nakupujú menej

17. decembra 2003

V Štúrove v predvianočnom období vidieť menej turistov ako vlani a predvlani. V sobotu podvečer bolo pohraničné mesto vyľudnené. Dva roky po otvorení mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom už nemožno hovoriť o nákupnej horúčke, počas ktorej sa míňali v obchodoch knedle, haringy a v reštauráciách bryndzové halušky. „Aj týchto produktov sa presýtili. V tomto období sa prichádzajú kúpať do krytej plavárne. Vstupné je tam lacnejšie ako v Maďarsku. Rodiny chodia na víkendové výlety a návštevy príbuzných,” hovorí zástupca primátora Bartolomej Magyar. „Ešte v lete k nám chodili kupovať benzín motoristi aj z Budapešti. Tvrdili, že stále sa im to oplatí. Dnes vidíme tankovať benzín iba Maďarov z pohraničia. Za liter benzínu zaplatia asi o 5 korún menej,” hovorí zamestnanec benzínového čerpadla v Štúrove. „Turistov podľa celoročnej štatistiky nie je menej,” tvrdí riaditeľ odboru Hraničnej a cudzineckej polície v Nitre Jiří Horáček. Hraničný priechod Štúrovo-Ostrihom prešlo za jedenásť mesiacov tohto roku o takmer 130-tisíc osôb viac a o vyše 180-tisíc vozidiel viac ako za celý vlaňajší rok. Nápor turistov bol v júli a auguste. Až 94 percent z nich boli občania Slovenska a Maďarska. Situáciu na hraničnom priechode označil za stabilizovanú. Vlani prešlo hranicu cez most Márie Valérie vyše 2,4 milióna a do konca novembra vyše tohto roka už 2, 6 milióna ľudí.

Kukan zvažuje opätovné podanie gabčíkovského sporu s Maďarskom na haagsky súd

27. decembra 2003

Pokiaľ nedôjde k posunu vo vlečúcom sa spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, minister zahraničných vecí Eduard Kukan bude zrejme navrhovať opätovné obrátenie sa Slovenska a Maďarska na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. „Nie je podľa mňa možné postupovať donekonečna tak, že nebude nijaký výsledok alebo nijaká ochota. V takom prípade by naozaj stálo za úvahu, či sa znovu neobrátiť na Medzinárodný súdny dvor,” povedal Kukan. Haagsky súd vyriekol rozsudok v spore už v roku 1997, dohodu o jeho vykonávaní sa však dosiaľ nepodarilo dosiahnuť. Rokovania komplikuje aj skutočnosť, že maďarská strana po minuloročných voľbách stále nevymenovala príslušného splnomocnenca. Jeho meno by malo byť známe do 15. januára. „Formálne existujú pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú, ale tak, že jedinou dohodou je termín a miesto ďalšieho stretnutia. Pokiaľ ide o meritórne veci, tak k nijakému posunu nedochádza,” povedal Kukan. Podľa neho by sa v gabčíkovskom spore pritom teraz mohla využiť aj pozitívna atmosféra v slovensko-maďarských vzťahoch po podpise dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín. Za kladný prvok v otázke vodného diela Kukan označil taktiež dohodu oboch krajín, že pôjde o technickú otázku, ktorá nebude negatívne ovplyvňovať ďalšie otázky dvojstrannej spolupráce. Haagsky súd v rozsudku vo veci vodných diel zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977.

Splnomocnenec: Poslali sme Maďarom nótu

30. decembra 2003

„Rokovania boli prerušené v máji 2002 po maďarských parlamentných voľbách. Odvtedy maďarská strana neustanovila delegáciu o implementácii rozsudku,” hovorí slovenský splnomocnenec Drahoslav Štefánek. Riešenie sa podľa ne- ho zbytočne odďaluje. „Minister Eduard Kukan písal maďarskému ministrovi list v novembri 2002, teraz v septembri 2003 sme vyzvali maďarskú stranu nótou na rokovania, poslali sme im aj materiál, ktorý by mohol tvoriť základ pre rokovania. Odpovedali diplomaticky - potvrdili prijatie.” Napriek tomu si Štefánek myslí, že slovenská nóta pomohla, lebo maďarská strana vytvorila komisiu a do 15. januára má vymenovať splnomocnenca. Slovensko a Maďarsko by podľa Štefánka mali rokovať o niekoľkých témach. Najdôležitejšou bude debata o zakotvení Vodného diela v Čunove do zmluvy o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Dielo v Čunove (medzi Bratislavou a Gabčíkovom) podľa zmluvy nemalo existovať, ale Slovensko ho vybudovalo, keď Maďari nedostavali stupeň Dunakiliti. „Najhlavnejší bod je dohodnúť zmenu zmluvy z roku 1977. Zmluva platí, ale reálny stav je iný, Čunovo bolo vybudované namiesto stupňa Dunakiliti. Treba to zosúladiť, aby fungovalo v rámci zmluvy. Dohodli sme sa na dvoch fázach - najskôr medzivládna zmluva o princípoch, na základe ktorých bude realizovaný rozsudok súdneho dvora. Ďalšia fáza bude tzv. prezidentská zmluva a budú ju schvaľovať aj parlamenty. Definitívne treba dohodnúť vodohospodársky režim, zakotviť Čunovo do zmluvy a ďalšie otázky,” hovorí Štefánek.

Rokovania sa presúvajú

17. decembra 2003 - SRo - gmp

Maďarsko navrhuje slovenskej strane pokračovať v rokovaniach o vodnom diele na Dunaji na budúcu jar. Vyplýva to z ustanovujúceho zasadania takzvanej „gabčíkovskej“ medzirezortnej komisie v Budapešti. Vládneho splnomocnenca, ktorý bude na čele maďarskej delegácie, vymenujú do 15. januára. Vláda prijala uznesenie o vytvorení medzirezortnej komisie 12. novembra. Na jej čele ako koordinátor všetkých krokov okolo vodného diela na Dunaji stojí minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi, ktorého rezort zvolil spôsob informovania verejnosti o tejto téme cez tlačové vyhlásenie. Vyplýva z neho, že maďarská strana chce túto silne prepolitizovanú otázku riešiť na odbornom základe. Na posúdenie všetkých aspektov dunajskej problematiky sa vytvára poradný orgán z predstaviteľov občianskych organizácií a vedeckého života, respektíve parlamentných politických strán a župných zhromaždení. Úlohou novovzniknutej komisie je zlaďovať prácu ministerstiev, ktoré majú do činenia s vodným dielom. Ide o rezort ochrany životného prostredia, zahraničných vecí, hospodárstva a dopravy, európskych záležitostí, pôdohospodárstva a úradu vlády. Rôzne zákulisné informácie hovoria o tom, že novým vládnym splnomocnencom bude bývalý námestník štátneho tajomníka a exriaditeľ Úradu na ochranu prírody János Tardy. Pod jeho vedením by teda mala maďarská delegácia zasadnúť opäť za rokovací stôl so slovenskou stranou na budúcu jar. Vtedy uplynú od prerušenia rokovaní práve dva roky…

Slováci a Rumuni sú najčastejšími cudzincami na trhu práce na severozápade MR

15. decembra 2003

Občania Slovenskej republiky a Rumunska tvoria väčšinu zahraničných pracovných síl, zamestnávaných v Komáromsko-ostrihomskej župe na severozápade Maďarska, kde sa počet záujemcov o pracovné povolenie spoza hraníc v tomto kalendárnom roku podstatne zvýšil. Kým vlani zaregistrovali na župnom stredisku práce za 12 mesiacov celkovo 2 497 takýchto žiadostí, za prvých deväť mesiacov končiaceho sa roka ich bolo už 3 134. Podiel na raste počtu zahraničných občanov, ktorí musia požiadať o pracovné povolenie, má aj zvýšenie počtu firiem so zahraničnou účasťou. V niektorých profesiách sa však ešte posilnil trend obsadzovania voľných miest zamestnancami spoza hraníc, tak napríklad v prípade šičiek alebo zdravotných sestier, ktorých značná časť pochádza zo Slovenska. Kým vlani tvorili pracovné povolenia pre fyzicky pracujúcich viac ako tri štvrtiny všetkých udelených povolení (76 %), tohto roku sú to až štyri pätiny (80 %). Vzhľadom na štrukturálne zmeny na trhu práce je značný záujem o pomocné práce a vyučených robotníkov. Najväčší dopyt po zahraničných pracovných silách je však v spracovateľskom priemysle, kde oproti vlaňajším 944 zaregistrovali v tomto roku až 1 653 pracovníkov. Nasledujú obchod, zdravotníctvo, v ktorom rastie aj počet „hosťujúcich lekárov” a školstvo, kde ide predovšetkým o učiteľov jazykov v prihraničných obciach.

Sedem poradenských firiem z krajín SVE založilo sieť

16. decembra 2003

Sedem nezávislých finančno-poradenských spoločností založilo regionálnu sieť v oblasti poradenstva pri korporatívnych financiách s názvom M&A CEE Network. Dohodu o založení tejto siete podpísali v pondelok. Zámerom siete je podporiť medzištátne fúzie stredných a veľkých podnikov v krajinách strednej, východnej a južnej Európy. Členmi založenej siete sú spoločnosti Agentúra pre priame investície (Rusko a Ukrajina), Ascendence Capital Advisors (Chorvátsko), Hertford Management Ltd (Slovensko a Česká republika), Maganbankar Pénzugyi Tanácsadó Kft (Maďarsko), NB Financial Advisors (ČR, Slovensko), Osprey Partners (Rumunsko, Turecko) a SEECAP (Srbsko, Čierna Hora). „Mnohé maďarské spoločnosti spravované ich vlastníkmi, ktoré vznikli prostredníctvom investícií na zelenej lúke, alebo zmenili vlastníka v privatizácii počas 90. rokov, prerástli svoje lokálne trhy. Budeme sa snažiť pomôcť firmám, ktoré majú dobré pozície a sú ziskové a sú pripravené a schopné expandovať na prahu rozšírenia Európskej únie,” povedal István Preda, vlastník a riaditeľ spoločnosti Maganbankar Financial Consulting Kft, ktorá iniciovala vytvorenie siete.

Maďarsko chce meniť štruktúru svojho kontrolného finančného úradu, ECB nesúhlasí

15. decembra 2003

Európska centrálna banka (ECB) varovala Maďarsko, že plánované zmeny v rámci kontrolného finančného úradu PSZAF môžu ohroziť jeho nezávislosť. Maďarsko čaká hlasovanie o zmene štruktúry a manažmentu PSZAF práve dnes. Považuje to za nutné ako dôsledok nedávnych finančných podvodov vrátane druhej najväčšej maďarskej banky K&H. Ľavicová časť maďarskej vlády považuje PSZAF zodpovednú za tieto škandály, nakoľko im nedokázala nijako zabrániť. Hoci prezident ECB Jean-Claude Trichet v oficiálnom liste maďarskému ministrovi financií Csabovi Lászlóvi ocenil snahu zlepšiť transparentnosť kontrolného úradu, zároveň poukázal na to, že tento krok by nezodpovedal medzinárodným pravidlám. Ak by Budapešť naozaj presadila nový návrh zákona a ministerstvo financií by mohlo kontrolovať kroky PSZAF, nezávislosť úradu by to podľa ECB neposilnilo ale skôr obmedzilo. Podobný názor ako ECB zastáva tiež Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Samotný kontrolný úrad sa vyjadril, že nový návrh zákona výrazne ohrozuje jeho nezávislosť a žiada preto o medzinárodné preverenie jeho doterajších krokov.

Maďarský prezident nesúhlasí so zmenou zákona o kontrolnom finančnom úrade

23. decembra 2003

Maďarský prezident Ferenc Mádl nie je spokojný s novým zákonom, ktorý upravuje štatút finančného kontrolného úradu PSZAF. „Podľa prezidentovho presvedčenia porušuje uvedený zákon ústavu, preto sa rozhodol v tejto veci obrátiť na súd,” píše sa v oficiálnej správe. Zákon, ktorý má viesť k minimalizácii finančných podvodov, pritiahol vlnu kritiky aj z radov Európskej centrálnej banky (ECB). Prezident môže podľa maďarských zákonov odmietnuť podpísanie návrhu zákona len raz. Ak ho však parlament znovu schváli, druhý raz už podpis nemôže odmietnuť. Súd však právom na odmietnutie zákona disponuje. Domáca aj zahraničná kritika sa na nový zákon vzniesla kvôli obavám, že sa PSZAF dostane pod úplnú vládnu kontrolu. Tento krok by tak mohol vyústiť do poškodenia nezávislého postoja kontrolného úradu. „Zmena na najvyšších postoch PSZAF, ktorá by sa podľa zákona udiala, porušuje legislatívu a princípy právnej ochrany,” píše sa v oficiálnej správe maďarského prezidenta. Vláda však aj naďalej poukazuje na finančný škandál v druhej najväčšej maďarskej banke K&H a neschopnosť PSZAF predísť tomuto problému. Zmena zákona podľa nej zodpovedá medzinárodným štandardom. Informovala agentúra Reuters.

Ferenc Mádl zákon nepodpísal

23. decembra 2003 - SRo - gmp

Maďarský prezident Ferenc Mádl odmietol podpísať zákon o kontrole finančného trhu a obrátil sa na ústavný súd so žiadosťou o takzvanú normovú kontrolu. Parlamentná väčšina pred týždňom schválila novelu zákona o štátnej kontrole finančných organizácií - opozícia vtedy opustila sálu, pretože videla v tom snahu odvolať šéfa úradu pre kontrolu finančného trhu Károlya Szásza, ani nie mimochodom vymenovaného za predchádzajúcej vlády. Vláda kritizovala Szásza v súvislosti s takzvanou brokerskou aférou, v ktorej sa spreneverili desiatky miliárd forintov, a kontrolný úrad to neodhalil včas. Z kauzy sa stal predmet ostrých sporov medzi vládou a opozíciou. Vláda otvorene nechcela odvolať Szásza, pretože aj z Bruselu prišli varovné signály, že by išlo o útok na nezávislú inštitúciu. Koalícia tak zvolila cestu novely spomínaného zákona, ktorý - keby vstúpil do platnosti - znamenal by nahradenie šéfa kontrolného úradu päťčlennou správnou radou. V podstate však ide o novelu, ktorá má zefektívniť boj proti praniu špinavých peňazí, čo však v tomto momente je akosi vedľajšie - v popredí osud Károlya Szásza, ktorého svojím rozhodnutím obrátiť sa na ústavný súd a novelu nepodpísať, prezident zatiaľ zachránil.

MNB nechá základnú úrokovú sadzbu na doterajšej úrovni 12,5 %

15. decembra 2003

Rada pre menovú politiku Maďarskej národnej banky (MNB) dnes rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na doterajšej úrovni 12,5 %. Z hodnoty 9,5 % na súčasnú úroveň zvýšila MNB úroky 28. novembra, čo malo pomôcť predovšetkým v boji o silnejší forint.

Najstaršie remeslo

18. decembra 2003 - SRo - gmp

S problémom prostitúcie sa už niekoľko rokov boria aj maďarskí zákonodarcovia. V takzvanom antimafiánskom zákone túto oblasť ľudskej činnosti upravujú, čiže v podstate prostitúciu legalizovali, avšak najnovšie na vládnej úrovni vystupujú proti nej. Dievčatá sa zasa vracajú na staré, osvedčené, a takmer zabudnuté miesta. Rákociho námestie a jeho okolie v ôsmom budapeštianskom obvode bolo kedysi synonymom pouličnej prostitúcie. V posledných piatich rokoch však bol tento priestor vyčistený - rozmiestnili tam kamery a policajti usilovne habali a pokutovali nedisciplinované dievčatá. Tie sa tam teraz postupne vracajú, pretože nemajú inú možnosť. Aký pokrokový a nádejný sa zdal zákon proti organizovanému zločinu z roku 1999, ktorý venoval pasáž aj prostitúcii. Základnou filozofiou tejto normy bolo to, že trestať treba tých, ktorí zneužívajú ženy na tieto služby, čiže pasákov a zločinecké skupiny okolo. Samotné dievčatá mali dostať takzvané „zóny tolerancie“, v ktorých by mohli pracovať nerušene. Samozrejme naivná bola predstava, že prostitútky budú sebestačné a samostatné „kvázi“ podnikateľky. Ale ešte naivnejší sa ukázal plán vytvorenia spomínaných pásiem. Tie mohli vzniknúť mimo tristometrového okruhu od škôl, kostolov, kultúrnych ustanovizní, obchodov a verejných budov. Takýchto miest je akiste neúrekom po celom Maďarsku, predsa sa nenašla žiadna miestna samospráva, ktorá by bola takúto zónu vyznačila - až na niektoré výnimky, kde však fungovali prostitútky len dočasne. Samosprávy nie sú ochotné, odvolávajú sa na protesty obyvateľov, a vôbec: ťažko im vyčítať, že nechcú mať vo svojom revíri prostitútky. Lenže takto porušujú, presnejšie nedodržiavajú zákon. Záujmová organizácia prostitutiek už vyhrala niekoľko súdnych sporov proti obvodom v hlavnom meste, ktoré musia vydať zoznamy ulíc, kde prostitúcia je povolená. Predsa sa stále nič nedeje, a polícia takmer svojvoľne rozdáva pokuty dievčatám, že vraj ponúkajú svoje služby v nepovolenej zóne. Vyjadril sa ústavný súd, pred niekoľkými dňami aj ombudsman vydal stanovisko, podľa ktorého protiprávny stav existuje, a treba ho riešiť. Vláda by sa mala konečne vyjadriť, čo chce: môže hoci aj zmeniť právnu úpravu a pásma tolerancie zakázať, ale konečne nech nastolí právny stav. Opäť sa rozvinuli diskusie o legalizácii verejných domov - tam by vraj bola prostitúcia pod kontrolou tiež, no netreba byť prorokom, aby sme konštatovali, že diskusia bude aj v tomto prípade jalová - bez výsledku. Tým skôr, lebo nedávno vytvorený rezort s názvom ministerstvo pre rovnaké šance, čiže ide o úrad, ktorý bojuje proti každej forme diskriminácie, teda toto ministerstvo začalo ostrý boj proti prostitúcii, a nie je ochotné podporovať žiadnu úpravu, ktorá umožňuje legálne poskytovanie sexuálnych služieb. Ani zóny tolerancie, ani verejné domy, ani nič. Ministerka Katalin Lévaiová nedávno síce prijala delegáciu prostitutiek, ale zrejme sa cítila veľmi trápne, pretože schôdzku dosť surovo a po krátkom čase prerušila. Následne si zavolala na pomoc občianske združenia, napríklad Hnutie za Maďarsko bez prostitúcie, ktoré sa postupne naozaj rozrastá. No a postupne sa aj dievčatá vracajú na miesta, ktoré boli osvedčené celé desaťročia za totality i chvíľu po jej zrušení. Totálna je teraz patová situácia, v ktorej niežeby sa riešil problém prostitúcie, ale pásmo tolerancie sa mení na zónu - búrkovú.

Ukrajinský Donbass vyhral tender na kúpu 80-% podielu v maďarskom Dunaferre

23. decembra 2003

Ukrajinská skupina Donbass-Alchevski vyhrala tender na kúpu 80-% podielu v spoločnosti Dunaferr, ktorá je najväčším maďarským producentom ocele. Za podiel zaplatí 444 miliónov HUF (v prepočte asi 62,6 milióna SKK). Oznámila to dnes maďarská privatizačná agentúra APV. Člen agentúrnej rady Imre Baranyi na tlačovej konferencii povedal, že ponuka druhého najväčšieho výrobcu ocele - spoločnosti LNM - bola na druhom mieste a za ňou sa umiestnila ponuka ruského Severstalu. Stratová spoločnosť Dunaferr bola pre štát záťažou niekoľko rokov, ale jej generálny riaditeľ Peter Honig po minuloročnej strate 9,56 miliardy HUF očakáva tento rok zisk 500 miliónov HUF. Spoločnosť, ktorej základom je rozsiahly závod z komunistickej éry, situovaný asi 50 kilometrov južne od Budapešti, má dlhy vo výške 60 miliárd HUF. Privatizačný tender zmluvne určil, že kupec musí firme poskytnúť finančnú injekciu minimálne 13 miliárd HUF, v priebehu 5 rokov investovať ďalších 250 miliónov EUR (v prepočte približne 8,2 miliardy SKK) a snažiť sa neznižovať terajší počet 8 500 zamestnancov. Ako povedal Baranyi, agentúra začne s víťazom tendra rokovať o zmluve 15. januára, výherca však musí dostať súhlas veriteľských bánk Dunaferru. Spoločnosť Dunaferr produkuje okolo 1,65 milióna ton ocele ročne.

Fotografovanie mobilom v Maďarsku môže byť nelegálne

16. decembra 2003

Maďarsko prijalo opatrenie, ktoré má zabrániť používateľom mobilných telefónov fotografovať ľudí bez ich súhlasu. Predstaviteľ Úradu pre ochranu dát vydal nariadenie, na základe ktorého bude možné postihovať používateľov mobilov, ako aj poskytovateľov služieb v prípade neautorizovaného fotografovania cudzích ľudí. Verejný ochranca práv Attila Péterfalvi povedal, že začal vyšetrovanie potom, ako jeden z troch poskytovateľov mobilných služieb v Maďarsku v reklamnom šote uviedol: „Ak uvidíš pekné dievča alebo chlapca na ulici, neváhaj podeliť sa o tento estetický zážitok s tvojimi priateľmi prostredníctvom MMS.” „Fotografovanie a odosielanie snímok bez osobného súhlasu fotografovaného znamená nezákonné narábanie s dátami”, povedal Péterfalvi.

Na juhozápade Maďarska sa triasla zem

16. decembra 2003

V oblasti mesta Nagykanizsa na juhozápadne Maďarska zaznamenali dnes ráno krátko po 08.00 h zemetrasenie, ktorého sila dosiahla 3,7 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum otrasov pôdy, ktoré trvali 15 až 20 sekúnd, bolo niekoľko kilometrov južne od Nagykanizse v relatívne úzkej oblasti juhozápadu Zadunajska. Zemetrasenie, pri ktorom sa pohli lustre, rinčal riad a miestami jemne popraskala omietka, registrovali do úrovne Zalaegerszegu. O materiálnych škodách, ani zraneniach sa správa maďarskej tlačovej agentúry MTI nezmieňuje. Podľa odborníkov sa podobné zemetrasenie vyskytne v Maďarsku raz ročne.

Výherca maďarského lotta sa ešte neprihlásil

30. decembra 2003

Výherca najvyššieho jackpotu v histórii maďarského lotta prichádza každý deň na úrokoch o milión forintov, čo je viac ako 150-tisíc korún. Majiteľ jediného výherného tiketu sa stále o päť miliárd forintov neprihlásil, napriek tomu, že od žrebovania už ubehol mesiac. Suma tak stále zostáva v depozite firmy prevádzkujúcej lotto, informoval László Somorai, hovorca spoločnosti Szerencsejáték. Na získanie jackpotu bolo treba skutočne veľké šťastie. V hre je možné vybrať až 44 miliónov kombinácií čísel. Somorai spresnil, že termín, dokedy si musí výherca svoju výhru prevziať, uplynie 28. februára. Ak si miliardový jackpot nevyzdvihne ani dovtedy, stratí na obrovskú sumu nárok a spoločnosť Szerencsejáték ju vráti do hry.

Maďarský jazdec v F1

30. decembra 2003

Maďarský jazdec Zsolt Baumgartner podpísal v utorok jednoročnú zmluvu s tímom formuly 1 Minardi pre sezónu 2004. Je v nej však zakotvená aj opcia na ďalšie tri roky. Talentovaný 22-ročný pilot si do kokpitu Minardi sadne aj zásluhou pomoci maďarskej vlády, ktorá súhlasila s príspevkom štyri milióny dolárov pre Baumgartnera. Maďarský jazdec debutoval v efjednotke 24. augusta na Veľkej cene na okruhu Hungaroring, keď v kokpite Jordanu nahradil zraneného Ralpha Firmana. „Počas krátkeho pôsobenia ma veľmi zaujal. Už sa naňho u nás tešíme,” povedal majiteľ tímu Minardi Stoddart. Druhým jazdcom Minardi bude taliansky nováčik Bruni.

F1: Maďarská vláda podporí Baumgartnera 4 mil. USD

22. decembra 2003

Maďarská vláda v blízkej budúcnosti vynaloží financie vo výške 4 miliónov dolárov na podporu jazdca F1 Zsolta Baumgartnera, aby sa mohol zúčastniť na seriáli motoristických pretekov F1 i v budúcej sezóne. „Je to šialený obnos peňazí, no v prípade Baumgartnerovho talentu sa nám to všetkým viacnásobne vráti,” vyhlásil manažér maďarského pilota Tamás Frank. V utorok by mal podľa slov pretekárovho manažéra 23-ročný Baumgartner podpísať avizovanú zmluvu s talianskym tímom Minardi. „Je to pre mňa veľká možnosť a výzva zároveň,” vyhlásil Baumgartner. V roku 2003 pôsobil Baumgartner ako prvý maďarský pilot v kolotoči F1 v tíme Jordan Ford, za ktorý hájil farby na dvoch Veľkých cenách namiesto zraneného Ralpha Firmana.

Maďar v F1 vyvolal politický spor

29. decembra 2003 - hn

Maďarský automobilový pretekár Zsolt Baumgartner podpísal zmluvu s tímom F1 Minardi, nato vláda premiéra Pétera Medgyessyho následne finančne podporila účinkovanie prvého maďarského jazdca v F1 štyrmi miliónmi dolárov. Podľa maďarských médií tieto peniaze predstavujú presne polovicu sumy, ktorú musel talentovaný jazdec zložiť, aby sa stal dvojkou v tíme Minardi. Minister zahraničných vecí László Kovács tento krok odôvodnil tým, že maďarský pretekár v najpopulárnejších motoristických pretekoch je reklamou pre celú krajinu. „Jeho vstup medzi najrýchlejších pilotov planéty uľahčí prístup maďarským firmám do reklamného priestoru spojeného so seriálom F1, ktorý má značnú sledovanosť na celom svete. Je to dobrá investícia,” uviedol Kovács. Časť opozície však, naopak, označila tento krok vlády za nezmyselné mrhanie prostriedkami maďarských daňových poplatníkov. „V nedávno schválenom zákone o športe nie je ani zmienka o výstavbe nových športovísk. Za týchto okolností sú štyri milióny dolárov investované vyslovene nevhodne,” vyhlásil podpredseda maďarského demokratického fóra György Gémesi. Aj keď štart prvého Maďara v kokpite vozidla F1 vyvolal na domácej politickej scéne spor, maďarská verejnosť prijala vstup Baumgartnera do seriálu pozitívne. Veď Maďarsko je naďalej jedinou východoeurópskou krajinou, ktorá organizuje preteky vozov F1 a sen organizátorov bol štart domáceho pretekára na trati Hungaroring pri Budapešti. V tomto roku sa im tento sen splnil a Baumgartner nahradil v kokpite vozidla Jordan zraneného Brita Ralpha Firmana. V nasledujúcom roku to však Baumgartner nebude mať ľahké, pretože Minardi je podľa výsledkov uplynulej sezóny najslabším tímom z celého štartového poľa. Jeho jazdci sa ani raz neumiestnili v bodovanej osmičke a v celkovom hodnotení delilo tím Paula Stoddarta od predposledného Jordanu 13 bodov.