Proti plánovanému drastickému zníženiu podpôr pre národnostné časopisy a týždenníky vychádzajúce v Maďarsku protestujú šéfredaktori a vydavatelia týchto tlačových orgánov v otvorenom liste, ktorý adresovali premiérovi Péterovi Medgyessymu a ministrovi financií Tiborovi Draskovicsovi. Vydávanie tlače trinástich uznávaných menšín v Maďarsku je ohrozené v dôsledku plánovaného okresania celkových rozpočtových výdavkov. Periodiká pre menšiny už nemajú z čoho ušetriť, a keby sa ich dotkli úsporné opatrenia vlády, museli by vychádzať v obmedzenom rozsahu a nepravidelne, pričom ide o informačné zdroje pre národnostné menšiny, o najdôležitejšie prostriedky zachovania ich kultúry a jazyka - stojí v otvorenom liste, ktorý zaslali aj prezidentovi republiky Ferencovi Mádlovi, žiadajúc ho, aby sa takisto zasadil za záujmy národnostných menšín v Maďarsku, ako to robí v prípade maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách. Otvorený list poskytol pre Slovenský rozhlas jeden z jeho signatárov, Imrich Fuhl, ktorý je šéfredaktorom týždenníka našich krajanov, Ľudových novín. Predstavitelia rómskej, srbskej, chorvátskej a inej tlače žiadajú konzultácie medzi štátnymi orgánmi a zástupcami menšín o vypracovaní dlhodobej koncepcie podpory národnostnej tlače. Na záver kladú otázku, či rozbitie už celé desaťročia fungujúcich duchovných dielní maďarských občanov patriacich k menšinám slúži záujmom domácich i zahraničných Maďarov?

MNB skorigovala konjunkturálne prognózy pre roky 2004 a 2005

24. februára 2004

Maďarská národná banka (MNB)v pondelok výrazne skorigovala svoje konjunkturálne prognózy pre roky 2004 a 2005. Teraz očakáva vyššiu infláciu a rozpočtový deficit, nižší hospodársky rast, ale vyšší export a import. Ročná inflácia by mala v roku 2005 predstavovať 4,7 % namiesto doteraz očakávaných 4,2 %. Jadrová inflácia by mala v priebehu roka 2005 dosiahnuť 4,3 %, pričom pôvodne sa predpokladali 4 %. Tento rok možno kvôli zvýšeniu daní počítať s nárastom spotrebiteľských cien priemerne o 7,4 %, takže čistá inflácia by mala ku koncu roka predstavovať 5 %. V roku 2003 bola jadrová inflácia 4,9 % a spotrebiteľské ceny sa zvýšili o 4,7 %. Hospodársky rast v roku 2005 dosiahne 3,2 %, hoci pôvodne sa očakávalo 3,6 % a tento rok 3,1 % namiesto 3,2 %. Rozpočtový deficit by mohol v roku 2005 dosiahnuť 4,3 % HDP, ale tento rok ešte 5,3 % HDP. Nový maďarský minister financií Tibor Draskovics chce rozpočtový deficit tento rok znížiť na 4,6 %, pričom vlani bol deficit 5,6 %. Export podľa národnej banky tento rok stúpne na 9,5 %, pričom doteraz sa očakával 7,5-% nárast a v roku 2005 sa zvýši o 9,1 %. Import by tento rok mohol vzrásť o 8,9 %, hoci doteraz sa očakával nárast o 6 %, ale v roku 2005 by sa mal zvýšiť len o 7 %. Informovala o tom DPA.

Maďarsko, Poľsko a Slovinsko predbehli ďalších kandidátov

24. februára 2004

Hospodárske cykly troch z 10 kandidátskych krajín sú s eurozónou synchronizovanejšie, ako je tomu v niektorých členských krajinách, píše sa v správe Maďarskej národnej banky (MNB). Štúdia viceguvernéra MNB Zsigmonda Szápáryho ukázala, že ekonomické cykly Maďarska, Poľska a Slovinska sú oveľa bližšie ekonomickému cyklu celej eurozóny, ako je tomu v súčasnosti napríklad vo Fínsku, Írsku, Portugalsku alebo Španielsku. Tieto krajiny totiž vstúpili do Európskej únie (EÚ) oveľa neskôr ako ostatní členovia. Kvôli nižšiemu príjmu na jedného obyvateľa viedla ich snaha o dostihnutie bohatších a starších členov k pomalšej konvergencii ekonomického cyklu ako v spomínaných troch krajinách z bývalého východného bloku. Slovensko a Česká republika podľa uvedenej štúdie v tomto ohľade mierne zaostávajú kvôli nedostatku reforiem a ekonomickej nerovnováhe v 90. rokoch, zatiaľ čo baltické štáty v roku 1998 nepriaznivo ovplyvnila ekonomická kríza v Rusku. Reformy v SR a ČR v ostatných rokoch akcelerovali, ale Estónsko, Litva a Lotyšsko pociťovali dôsledky ruskej krízy až do roku 2002.

Mŕtva myšlienka

23. februára 2004 - SRo -gmp

Prekvapujúci návrh maďarského premiéra Pétera Medgyessyho z minulého týždňa, aby vládne a opozičné strany vytvorili spoločnú listinu pre voľby do európskeho parlamentu, postupne mení svoju podobu a viac sa už hovorí o koordinácii spolupráce maďarských europoslancov. Je už viac než isté, že zo spoločnej listiny nebude nič, vlastne to bola „mŕtva myšlienka“ hneď po jej vyslovení. Premiér Medgyessy však ešte včera večer v televízii sa za ňu zasadzoval, konštatujúc, že podľa prieskumov verejnej mienky takéto „uzmierenie“ a spojenie síl proti sebe stojacich strán by väčšina ľudí privítala. Socialistická strana naďalej stojí za premiérom, a na stredu navrhla ďalšie konzultácie na úrovni predsedov parlamentných strán. Na nich by však už nehovorili o spoločnej listine, lež o etickom kódexe volebnej kampane a najmä o tom, v akej forme by mohlo 24 maďarských europoslencov spolupracovať v Štrasburgu. Objavil sa návrh na vytvorenie akejsi koordinačnej rady, ktorá by aspoň raz do mesiaca rokovala a spôsobe presadzovania maďarských záujmov v Európskom parlamente. Tekéto konzultácie celkom neodmieta ani väčšia opozičná strana, no predseda Fideszu Viktor Orbán dnes ráno v televízii oznámil, že on osobne sa nemieni zúčastniť na žiadnom takomto rokovaní. Diskusie o spoločnej listine považuje Fidesz zo svojej strany za uzavreté.

Chirac v Budapešti

24. februára 2004 - SRo -gmp

O budúcnosti Európy prednesie dnes v maďarskom parlamente zásadný prejav francúzsky prezident. Jacques Chirac prišiel na dvojdňovú návštevu Budapešti včera popoludní. Podľa predbežných informácií sa má francúzsky prezident obrátiť predovšetkým na desať nových členských štátov Európskej únie a má oceniť ich úsilie o upevnenie európskych hodnôt. Takisto sa dá očakávať, že udrie na zmierlivejšiu strunu v otázke vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi. Možno pripomenúť, že osobne Jacques Chirac reagoval vlani s neskrývanou nevôľou na takzvaný „List ôsmich“, v ktorom niektoré európske štáty vyjadrili podporu washingtonskej politike voči Iraku. Medzi signatármi tohto listu bol aj maďarský premiér Péter Medgyessy. Francúzsky prezident už večer odmietol hodnotiť užšiu spoluprácu Londýna, Paríža a Berlína za pokus o vytvorenie akejsi dvojrýchlostnej Európy. Ako povedal, trojica chcela sformulovať myšlienky práve ohľadne budúceho vývoja kontinentu, a vôbec nemienila predpisovať nikomu nič. Inak v rozhovore pre denník Népszabadság Chirac pripomenul, že podobné zoskupenia už existujú, napríklad weimarská trojka či višegradská štvorka.

Chirac: Maďarsko a Francúzsko vnímajú Európu rovnako

23. februára 2004

Maďarsko a Francúzsko vnímajú Európu rovnakým spôsobom, povedal dnes v Budapešti francúzsky prezident Jacques Chirac po rokovaní s najvyšším maďarským predstaviteľom Ferencom Mádlom. Francúzsky hosť pricestoval dnes na dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Mádl zdôraznil, že vzťahy Maďarska a Francúzska v ostatných 14-15 rokoch prešli dynamickou zmenou. Maďarsko dostalo od Francúzska pomoc pri demokratizácii a budovaní trhového hospodárstva, ako aj v prístupovom procese do Európskej únie, poďakoval hosťovi Mádl. Prezidenti rokovali v prvom rade o rozvoji hospodárskych vzťahov. Maďarský prezident zdôraznil, že v Maďarsku funguje 200 francúzskych podnikov, ktoré poskytujú prácu 50.000 zamestnancom, a tieto podniky je možné ďalej rozvíjať. Mádl menoval aj konkrétne oblasti spolupráce, ktorou by mohla byť rekonštrukcia druhej linky budapeštianskeho metra a výstavba štvrtej linky. Ako spresnil, išlo by v prvom rade o investície do infraštruktúry. Maďarský predstaviteľ vyzdvihol spoluprácu v kultúrnej oblasti. Jej najlepším príkladom je prebiehajúca výstava Monet a jeho priatelia, o ktorú je obrovský záujem. Partneri hovorili o zriadení francúzskej univerzity v Maďarsku a načrtli možné vzťahy v rámci Európskej únie medzi oboma krajinami. Chirac pred novinármi vyhlásil, že 1. mája tohto roku sa Maďarsko a Francúzsko vydajú na cestu, ktorá vedie do budúcej Európy. Obe krajiny podľa jeho slov sprevádza vzájomná úcta, dôvera a priateľstvo. Hospodárske vzťahy je možné ďalej rozvíjať, vzťahy v politickej oblasti neboli nikdy lepšie ako teraz, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že v krátkom čase pricestuje na návštevu Maďarska niekoľko francúzskych ministrov, dodal hosť. Na margo kritizovaného stretnutia predstaviteľov Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie francúzska hlava štátu povedala, že nemienia vytvoriť menšiu Európu, ale predložia svoje návrhy, ktoré môžu potom prerokovať všetky členské krajiny. Je treba uznať, že dve-tri krajiny môžu rokovať účinnejšie, ako 25 naraz. Chirac zdôraznil, že nejde o to, že by chceli komukoľvek čokoľvek diktovať.

Protestujúci gazdovia

24. februára 2004 - SRo -gmp

Poľnohospodári v Maďarsku už ôsmy deň pokračovali v demonštrácii na cestách po celej krajine. Polícia dementuje, že by protestujúcich „obťažovala“. Popoludní sa začalo ďalšie kolo rokovaní medzi poľnohospodármi a predstaviteľmi vlády - zatiaľ bez pokroku. Agrárnici zo súkromného i družstevného sektoru súbežne s tým usporiadali pri obci Kópháza na západe krajiny zhromaždenie. Na ňom, ako aj na iných miestach okolo Budapešti, kde vyšli gazdovia na cesty, odzneli výzvy aj na „priostrenie“ protestu v podobe blokád oboch jazdných pruhov. Pri južnom hraničnom priechode Tompa sa pokúsili zahatať niektorí demonštranti celú prístupovú cestu, no akciu rozpustili samotní organizátori. Polícia dementovala správy, podľa ktorých robí zvýšené kontroly traktorov a iných mechanizmov, alebo obmedzuje ich pohyb po cestách. Agrárne zväzy plánovali na štvrtok zhromaždenie pred Parlamentom, no kvôli očakávanému pohybu zahraničných delegácií ho odložili na piatok.

Gazdovia pritvrdzujú

23. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarskí poľnohospodári dnes ráno začali polovičné blokády ciest, ktoré vedú do hlavného mesta. Predstaviteľ demonštrujúcich gazdov oznámil, že na prístupových cestách blízko severovýchodných a juhovýchodných hraníc Budapešti sa začala nová etapa protestu. Poľnohospodári od minulého pondelka deň čo deň zablokovali mnohé úseky ciest traktormi a inými mechanizmami, čím spomaľovali premávku. Žiadajú týmto spôsobom, aby vláda zasiahla najmä v prospech zvýšenia výkupných cien bravčového mäsa, hydiny a mlieka. Rokovania neviedli k úspechu ani cez víkend, pokračovať budú dnes popoludní. Súbežne s tým chystajú veľké agrárne zväzy protestné zhromaždenie na vidieku. Vo štvrtok by však mali prísť už pred Parlament.

Zvierat sa nikto nepýta...

23. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarskí poľnohospodári, ktorí od pondelka demonštrujú na cestách pre krízový stav v oblasti výroby bravčového mäsa, hydiny a mlieka, chystajú sa svoj protest rozšíriť, a na budúci týždeň „zaútočiť“ na Budapešť. Celý týždeň blokovali mechanizmy poľnohospodárov iba jeden jazdný pruh na najrôznejších cestách krajiny, čiže premávku podstatne neobmedzovali, no dnes gazdovia ukázali, čo by boli schopní urobiť v krajnom prípade. Dôležitý dunajský most pri meste Solt zostal hodinu mimo prevádzky, pretože traktory blokovali jednu stranu cesty, a po druhej sa - akože - prechádzali pešo sympatizanti, až z toho vznikol v celom regióne dopravný chaos. Organizátori protestných akcií napriek tomu, že rokovali aj s predstaviteľmi vlády, ohlásili, že pokračujú v prípravách na „budapeštianske vystúpenie“, v rámci ktorého vo štvrtok chcú nahnať hovädzí dobytok aj pred Parlament. Ešte predtým, v pondelok zasa mienia nastaviť polovičné uzávierky presne na miestach, kde prístupové cesty vchádzajú do hlavného mesta. Cez víkend by však mali byť demonštrácie aj na peštianskom Manifestačnom námestí, kde plánujú vyjadriť solidaritu s gazdami rôzne pravicové združenia - napríklad spolok Svedomie 88, ktorý získal skúsenosti z blokády Alžbetinho mosta po voľbách roku 2002.

Gazdovia v štrajku

23. februára 2004 - SRo -gmp

Protestujúci maďarskí poľnohospodári sa ani cez víkend nedohodli s predstaviteľmi vlády a v demonštrácii budú pokračovať aj dnes, keď sa chystajú zablokovať prístupové cesty do Budapešti. Cez víkend boli protestné akcie poľnohospodárov obmedzené, s traktormi a inými mechanizmami vyšli len na niektoré cesty. Na dnešnú rannú špičku pripravovali polovičné blokády na miestach, kde prístupové cesty vchádzajú do Budapešti. Polícia však na týchto úsekoch zakázala pohyb chodcov: oficiálne kvôli ich bezpečnosti, no hodno pripomenúť, že v piatok bol dunajský most pri meste Solt nepriechodný, pretože jeden prúd blokovali traktory, druhý zasa sympatizanti, ktorí sa „prechádzali“ po moste pešo, čím spôsobili v celom regióne dopravný chaos. Agrárnici z oblasti výroby bravčového mäsa, hydiny a mlieka žiadajú vyššie výkupné ceny, avšak vláda to zatiaľ nemôže prisľúbiť, argumentujúc tým, že dotácie sú už teraz príliš vysoké. Na včera ohlásili takzvané občianske krúžky a iné pravicové združenia na Manifestačné námestie v Budapešti zhromaždenie na znak solidarity s gazdami, avšak svoju akciu zrušili, čím vyhoveli výzve demonštrantov chrániť protest pred politickými dimenziami.

Protestujúci maďarskí poľnohospodári blokujú prístupové cesty do Budapešti

23. februára 2004

Protestujúci maďarskí poľnohospodári, ktorí svojimi strojmi a vozidlami blokujú polovicu vozoviek na viacerých miestach krajiny od minulého pondelka, dnes obsadili 6 prístupových ciest k Budapešti. Gazdovia chcú dosiahnuť lepšie nákupné ceny svojich produktov. Podľa organizátorov protestu prebiehajú rokovania poľnohospodárov a vlády veľmi pomaly. Pravdepodobne z taktických dôvodov sa mení neustále ponúkaný rámec podpory zo strany vládneho kabinetu, a tým sa komplikuje situácia rokujúcich partnerov. Celoštátne združenie poľnohospodárov a producentov (MOSZ) avizovalo popri pokračujúcich cestných blokádach aj protestnú demonštráciu na Kossuthovo námestie pred parlament, ktorá by mala byť v piatok. Organizátori pripúšťajú, že v prípade nedohody môžu gazdovia prikročiť aj k blokovaniu ciest smerujúcich k štátnym hraniciam. Dnes pokračujú rokovania o otázke nákupných cien mlieka a mäsa. K protestujúcim sa postupne pridávajú aj podnikatelia v oblasti rastlinnej výroby.

Roľníci blokujú Budapešť

24. februára 2004 - sme

Maďarskí poľnohospodári chcú, aby vláda dávala viac peňazí na mliekoMaďarskí poľnohospodári včera čiastočne uzavreli šesť prístupových ciest do Budapešti. Demonštrácie poľnohospodárov na maďarských cestách pokračujú už druhý týždeň a teraz sa priblížili k hlavnému mestu. Na piatok chcú poľnohospodári zvolať veľkú demonštráciu pred budovu maďarského parlamentu. Demonštranti postupujú takto: ich stroje buď zablokujú jeden jazdný pruh a tým spomalia dopravu, alebo kolóna áut veľmi pomalou jazdou prakticky znemožní riadnu dopravu. Poľnohospodári bojujú na dvoch frontoch. Súbežne s blokovaním ciest prebiehajú rokovania so zástupcami vlády. Demonštranti žiadajú, aby vláda určila vyššie povinné výkupné ceny na niektoré produkty, v prvom rade na mlieko. Poľnohospodári produkujú viac, ako dokážu doma alebo v zahraničí predať. Ceny, ktoré potom za svoje produkty dostávajú, podľa nich nepokryjú ani výrobné náklady. S odvolaním sa na existujúce prebytky a vlastné problémy s odbytom napríklad tento rok spracovatelia znížili výkupné ceny mlieka zo 72 v niektorých prípadoch až na 56 forintov. Situáciu ešte zhoršila séria krachov veľkých potravinárskych firiem. Podobne sú na tom chovatelia hydiny a ošípaných. Nikto v Maďarsku nepopiera, že niektoré z poľnohospodárskych odvetví sú v kríze. Tá však trvá už roky a vinu na nej nesú všetky doterajšie vlády. „Maďarské poľnohospodárstvo je extrémne rozdelené na príliš veľa príliš malých hospodárstiev a na príliš málo veľkých," tvrdí poľnohospodársky expert György Raskó. Ešte vážnejším problémom podľa neho je, že striedajúce sa maďarské vlády podporovali vždy inú časť poľnohospodárov. Konzervatívne vlády umelo udržiavali pri živote malé, neefektívne gazdovstvá, postkomunistickí socialisti naopak za každú cenu zachraňovali neefektívne družstvá. Pravidelné striedanie vlád a ekonomických podmienok znemožnilo dlhodobejší rozvoj a investície. Za posledných 15 rokov sa v poľnohospodárstve v Maďarsku utopilo okolo 1700 miliárd forintov štátnych podpôr (približne 280 miliárd korún). Drvivá väčšina týchto peňazí však nešla na riešenie štrukturálnych problémov a prechod na ekonomicky efektívnu výrobu, ale na zakonzervovanie existujúcich podmienok. Politické strany si tak v nádeji na získanie spoľahlivých voličov sami vytvárali vrstvu poľnohospodárov závislú od štátnych peňazí. Demonštranti zdôrazňujú, že ich akcia nemá politický podtext. Na viacerých miestach sa k nim snažili pripojiť aktivisti krajnej pravice, ktorí protestujú proti vstupu do Európskej únie, organizátori ich však požiadali, aby sa premiestnili inam.

Štrajk

16. februára 2004 - SRo -gmp

Súkromní hospodári v Maďarsku začali dnes ráno protestné akcie, ktoré potrvajú dva týždne. Žiadajú od vlády záruky, že najmä výrobcovia mlieka, chovatelia ošípaných a hydiny nevyjdú na psí tridsiatok. V agrárnom sektore sú v najťažšej situácii súkromní gazdovia, ktorí zápasia s prebytkami mlieka, bravčového mäsa a hydiny. Žiadajú také výkupné ceny, ktoré by ich udržali aspoň nad vodou, a domnievajú sa, že podpory, ktoré prídu po vstupe krajiny do Európskej únie, budú už oneskorené. S vládou sa zatiaľ nedohodli, a tak sa odhodlali demonštrovať. Od dnes až do prvého marca, každodenne od deviatej do šestnástej hodiny zablokujú v niektorej časti Maďarska polovičku jazdného pruhu frekventovaných komunikácií, prístupových ciest na mosty i na niektoré hraničné priechody. Dnes sa to týka napríklad cesty vedúcej od mesta Sátoraljaújhely na slovenské hranice, kde vyšlo dnes ráno asi 30-40 traktorov a iných mechanizmov. S podobnými akciami možno rátať aj v oblasti Salgótarjánu, Balašských Ďarmôt i Parassapuszty, a samozrejme vo vnútrozemí, predovšetkým na Dolnej zemi.

Čo sa stane s južným Slovenskom?

19. februára 2004 - pravda - Marek Madarič (Smer)

Stane sa smutným paradoxom našich dejín, že práve v období budovania vlastnej štátnosti a v priaznivých časoch demokracie Slovensku hrozí, že stratí svoje južné územia. Bez vojny, bez okupácie, priam dobrovoľne, za nečinného prihliadania vlastných vládnucich elít. Južné okresy sú už dnes jazykovo, kultúrne, hospodársky a na lokálnej úrovni aj mocensky v rukách maďarstva, ak môžem použiť tento zvláštny termín. Takýto stav sa dosiahol dlhoročným a neoblomným uskutočňovaním premyslených krokov maďarskej politickej reprezentácie v Budapešti a jej predĺženej ruky u nás. Nepochybne sú však viac vinní slovenskí predstavitelia, lebo oni od roku 1993 majú v rukách všetky nástroje aj zodpovednosť za svoj štát. Mnohí z nich to doteraz nepochopili, iní zase podcenili dôsledky sústavného neprimeraného posilňovania pozícií maďarskej národnostnej menšiny. Keby sa nás to bolestne netýkalo, museli by sme obdivovať dôslednosť a komplexnosť maďarského postupu. Jeho podstatou je účinná skupinová stratégia, ktorej hlavná zásada znie: pre Maďarov národné práva, pre zvyšok sveta občianske princípy. Jej uplatňovanie v praxi siaha od každodennej tvrdo národnej výchovy v rodinách a školách až po medzinárodné kampane bojujúce proti údajnému útlaku slovenských Maďarov. Od tvrdošijnej jazykovej izolácie až po verejné hlásenie sa k Budapešti ako k autorite v otázkach kultúry aj politiky. Od maďarských investícií do malých juhoslovenských podnikov až po veľké akvizície firmy MOL alebo banky OTP. Napokon od obsadzovania miestnych úradov jednotným hlasovaním na etnickej báze až po účasť regionálnej SMK v ústrednej vláde vďaka tomu istému disciplinovanému voličstvu. Najvyšší predstavitelia Maďarska pomenovali otvorene svoje ciele. Prezident Ferenc Mádl oznámil, že "vstup Maďarska do Európskej únie bude veľmi dôležitým krokom k zbaveniu sa trianonskej traumy". Dalo by sa ešte veľa povedať o Maďaroch doma v Budapešti, pretože oni sú aktívnym činiteľom, oni opäť úspešne dobýjajú územia, hoci, modernými prostriedkami. Ale čo Slováci? Aj tí mali šancu, pretože navzdory odporu svojej elity získali vlastný štát. Ako ho však možno ubrániť s politikmi, ktorí ho buď nechceli, alebo ho chceli len na mocenské účely? Dejiny raz vystavia účet svojim vládcom, ako sa postarali o celistvosť a zvrchovanosť vlastného štátu. Aj intelektuálom položia otázku, ako premysleli zmysel národnej a štátnej existencie, ak vôbec niekedy o dačom takom uvažovali. A obyčajným ľudom, najmä Slovákom na juhu, tým sa vysmejú a ponúknu im večne omieľanú metaforu o slovenskom holubičom národe.

Cher bude po prvý raz koncertovať v Maďarsku

20. februára 2004

Americká diva populárnej hudby a filmová herečka Cher sa v rámci rozlúčkového svetového koncertného turné predstaví 2. júna vôbec po prvý raz v Maďarsku. Dejiskom jej budapeštianskeho koncertu bude hala Sportaréna. Začiatky viac ako 30-ročnej kariéry umelkyne siahajú až do polovice 60. rokov, keď spoločne s vtedajším, medzičasom zosnulým, partnerom zažiarila na nielen americkej scéne populárnej hudby ako súčasť dua Sonny and Cher. Začiatkom 70. rokov nastúpila Cher sólovú dráhu, v rámci ktorej sa opakovane objavila na čelných pozíciách hitparád. Od osemdesiatych rokov si úspešne vyskúšala aj filmový kumšt. Za stvárnenie vedľajšej úlohy vo filme Silkwoodová (1983) figurovala medzi kandidátkami na Oscara a získala Zlatý glóbus, za kreáciu v Maske (1985) režiséra Petera Bogdanovicha si odniesla cenu z MMF v Cannes a za hlavnú úlohu vo filme Pod vplyvom splnu (1987) jej udelili Oscara. Jej vlaňajšia kolekcia dvoch kompaktných diskov The Very Best of Cher sa v rebríčku Billboardu vyšplhala až na štvrtú priečku.

Na voľbách do EP by sa zúčastnilo 45 percent voličov

19. februára 2004 - SRo -gmp

Na voľbách do Európskeho parlamentu by sa zúčastnilo 45 percent maďarských voličov - vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejňuje dnešné vydanie denníka Magyar Nemzet. V kruhu istých voličov má opozičný Fidesz deväťpercentný náskok pred vládnou socialistickou stranou, ľudia by ich volili v pomere 33:24. Agentúra Gallup robila prieskum v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. Výsledky ukazujú, že o 24 mandátov, ktoré patria Maďarsku, by sa podelili iba dve veľké strany - socialistická a Fidesz. Ďalšie dve parlamentné strany, liberálny Zväz slobodných demokratov a konzervatívne Maďarské demokratické fórum by nedosiahli päťpercentný prah. Mnohé mimoparlamentné strany či listiny majú zhruba dvojpercentnú podporu, a napríklad krajne ľavicová Robotnícka strana iba jednopercentnú - píše pravicový denník Magyar Nemzet, a prináša ešte jeden údaj o možnom výsledku dvoch veľkých parlamentných strán: až 45 percent ľudí si myslí, že väčšinu euromandátov získa Fidesz a iba 20 percent verí tomu, že „zvíťazia“ socialisti. Štyri mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu počulo o tejto udalosti 88 percent oprávnených voličov, a ochotu zúčastniť sa na nich vyjadrilo 45 percent opýtaných.

Horúci Irak

19. februára 2004 - SRo -gmp

Po útoku na tábor viacnárodných síl v irackej Hille, v ktorom sa zranili desiati maďarskí vojaci, v Budapešti zvolali mimoriadne zasadanie branno-bezpečnostného výboru parlamentu. O zvolanie mimoriadneho zasadania parlamentného výboru požiadal opozičný Fidesz, predseda tohto orgánu, socialistický politik György Keleti to okamžite urobil. Poslanci by teda mali dostať vyčerpávajúce informácie o okolnostiach útoku. Maďarská verejnosť je citlivá na podobné správy z Iraku, a v uplynulých mesiacoch, odkedy tam slúži 300 maďarských vojakov, neraz sa nadhodila možnosť odvolať kontingent domov s odôvodnením, že ide o príliš nebezpečnú misiu. Vláda vždy zavrhla takéto úvahy s tým, že by to znamenalo degradáciu maďarskej účasti na medzinárodnom úsilí o usporiadanie situácie v Iraku. Teraz, po zranení desiatich maďarských vojakov, sa určite nadhodí zrušenie misie opätovne. Premiér Péter Medgyessy a minister obrany Ferenc Juhász však v rámci videokonferencie ubezpečili vojakov slúžiacich v Iraku o plnej podpore vlády a o tom, že maďarský kontingent plní mimoriadne dôležité úlohy.

MOL - Tajný obchod

19. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarská štátna privatizačná agentúra prekvapujúco a v najväčšej tajnosti predala vyše 10-percentný balík účastín ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL, v ktorej tak štátny podiel klesol z 22,7 na 12,2 percentá. Vláda hovorí o vynikajúcom úspechu, no podmienky tejto transakcie vyvolávajú aj politické vlnobitie. Vláda chcela predať približne polovičku svojho balíka v spoločnosti MOL už vlani v decembri, avšak vtedajší výrazný pokles kurzu forintu by bol zmenil transakciu na veľmi nevýhodnú, takže ju odložili. Až teraz nadišla vhodná chvíľa, a zrejme aj zverejnené vlaňajšie hospodárske výsledky MOLu - čistý zisk vo výške 100 miliárd forintov, asi 17 miliárd korún, prispeli k dobrej cene akcií - 6500 forintov za kus, čiže štát získava predajom balíka viac ako 73 miliárd forintov, čo je približne 12 miliárd korún. Predaj sa uskutočnil v Londýne, v uzavretom kruhu investorov a v najväčšej tajnosti. Vláda hovorí o veľkom úspechu, no ozývajú sa aj pochybovačné hlasy. Rozšírila sa správa, podľa ktorej o 400 forintov vyššiu cenu za účastiny MOLu ponúkla v Maďarsku dávno zavedená a fungujúca banková spoločnosť General Banking and Trust, o ktorej treba vedieť, že za ňou stojí Gazprom. Túto ponuku však privatizačná agentúra odmietla, čiže ruský obor opäť nemohol preniknúť do MOLu. Opozícia, konkrétne expremiér Viktor Orbán však hovorí o „puči“ kvôli niečomu inému: tajný predaj akcií je netransparentný, a vôbec: načo predávať štátny podiel v spoločnosti, ktorá vynikajúco prosperuje? Vláda sa chce postupne zbaviť aj svojho zostávajúceho, niečo vyše 12-percentného balíka akcií v spoločnosti MOL.

Viacrýchlostná Európa

20. februára 2004 - SRo -gmp

Proti viacrýchlostnej Európe sa vyslovili v Budapešti ministri zahraničných vecí Maďarska a Talianska László Kovács a Franco Frattini. Šéf talianskej diplomacie bol na krátkej návšteve Maďarska. Franco Frattini nereagoval priamo na stredajší nemecko-britsko-franúzsky summit, avšak poznamenal, že „Únia je na to, aby sme spoločne budovali Európu“. László Kovács k tomu dodal, že „viacstupňová Európa by mohla viesť v krajnom prípade aj k rozpadu Európskej únie“. Taliansko a Maďarsko sú za skoré uzavretie procesu tvorby zmluvy o Európskej ústave. Maďarská strana požiadala o podporu iniciatívy, aby sídlom Európskej agentúry pre ochranu hraníc bola Budapešť -- Frattini podporu prisľúbil. Tu hodno poznamenať, že o téme takzvanej „viacrýchlostnej Európy“ budú mať možnosť maďarskí predstavitelia rokovať s jedným z účastníkov berlínskeho trojsummitu: francúzsky prezident Jacques Chirac totiž príde v pondelok na dvojdňovú návštevu Budapešti.

Ochranné opatrenia

20. februára 2004 - SRo -gmp

Chorvátsko ruší obmedzenia na dovoz ošípaných a bravčového mäsa z Maďarska, v Rumunsku zasa uvažujú o zavedení ochranných opatrení. Súbežne s tým maďarskí gazdovia demonštrujú kvôli kríze, ktorá sa prejavuje aj v oblasti chovu ošípaných. Chorvátsko zaviedlo obmedzenia voči maďarským bravom vlani v lete, čím sa vývoz tohto druhu živých zvierat a mäsa z Maďarska k južným susedom znížil na nulu. V Budapešti na oplátku zrušili vlani v decembri rôzne úľavy poskytované v rámci CEFTy. V dôsledku toho sa zastavil dovoz chorvátskych rybích konzerv, polievkových kociek, obalového materiálu, elektrických káblov, keramických obkladačiek, dokonca aj hovädzej a konskej kože. Od 1. marca však bude nastolený normálny stav v obchode dvoch susedných krajín, pre ktorý je inak charakteristická snaha maximálnej liberalizácie. Maďarskému bravčovému mäsu hrozí teraz „stop“ z Rumunska. Zatiaľ to žiadajú iba predstavitelia rumunského „mäsového zväzu“, ktorí sa obávajú, že krajinu zaplaví kvôli štátnym subvenciám lacné maďarské mäso. Na mieru tejto subvencie však majú iný názor maďarskí poľnohospodári, ktorí už od pondelka zahatávajú deň čo deň polovičku ciest na rôznych miestach v krajine.

Demonštrácie v Maďarsku pokračujú

21. februára 2004

Predstavitelia demonštrujúcich maďarských poľnohospodárov sa včera nedohodli so zástupcami vlády na splnení svojich požiadaviek a rozhodli sa rozšíriť protesty z maďarských ciest na kraj hlavného mesta. Cez víkend síce na väčšine miesť zrušia polovičné uzávery z poľnohospodárskych strojov, zriadené na mnohých vidieckych komunikáciách, v pondelok však chcú čiastočne uzavrieť päť dôležitých výjazdových ciest z Budapešti. Na štvrtok potom chystajú demonštráciu pred budovou maďarského parlamentu. Hlavnou požiadavkou demonštrantov je, aby vláda určila vyššie povinné výkupné ceny a podpory na niektoré poľnohospodárske produkty, v prvom rade na mlieko.

Krajanská politika

18. februára 2004 - SRo -gmp

Plánované reštriktívne opatrenia maďarskej vlády vyvolávajú obavy, že sa znížia aj financie na podporu krajanov žijúcich v susedných štátoch. Táto obava odznela na zasadaní zahraničného výboru parlamentu v Budapešti. Zahraničný výbor si vypočul šéfa Úradu pre zahraničných Maďarov Józsefa Bálint-Patakiho, ktorý označil vlaňajší rok v oblasti „krajanskej politiky“ za úspešný. Béla Pomogáts, prezident takzvanej verejnoprospešnej nadácie, cez ktorú poskytuje maďarský štát finančnú podporu pre krajanov, k tomu dodal, že sa dá predpokladať zníženie dotácie v rámci najnovšieho úsporného programu nového ministra financií. Predseda zahraničného výboru parlamentu, opozičný politik z Fideszu Zsolt Németh ostro kritizoval krajanskú politiku vlády a okrem iného pripomenul, že premiér Péter Medgyessy vo svojej výročnej správe ani slovkom nespomenul maďarské menšiny žijúce v susedných krajinách. Vyčítal ďalej, že vláda sa vôbec neujíma témy autonómie maďarskej menšiny v Rumunsku. Na to odpovedal podpredseda výboru za socialistickú stranu Gábor Hárs, že teraz, pred sériou volieb v Rumunsku nadhadzovať územnú autonómiu je viac škodlivé ako užitočné. Tu hodno pripomenúť, že vo veci dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín sa mala zísť ešte vo februári Stála maďarská konferencia. Rozšírili sa však správy, že sa konferencia odkladá na neurčito, až na obdobie po voľbách do Európskeho parlamentu. Predseda úradu pre zahraničných Maďarov Bálint-Pataki to však dementoval.

Nagymarosský problém

19. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarský vládny splnomocnenec pre problematiku Dunaja mieni zohľadniť v priebehu rokovaní so slovenskou stranou názory odborných kruhov i ekologických hnutí. György Erdey tak reaguje na vyjadrenie svojho niekdajšieho predchodcu Jánosa Nemcsóka, ktorý stále považuje za nejlepšie riešenie postaviť nagymarosský stupeň. Námestníka štátneho tajomníka ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Gyoergya Erdeyho len nedávno vymenovala vláda za splnomocnenca na rokovaniach so slovenskou stranou o riešení problematiky súvisiacej s vodným dielom na Dunaji. V priebehu príprav na rokovania, ktoré by sa mali obnoviť na jar, maďarská medzirezortná komisia zváži všetky návrhy, ktoré predložia experti či občianske združenia - povedal Erdey. Zároveň dementoval správy, podľa ktorých on ako vládny splnomocnenec označil posledný návrh Jánosa Nemcsóka za vhodný na zváženie. Nemcsók, ktorý za Hornovej vlády bol zodpovedný za otázky Dunaja, v rozhovore pre denník Népszabadság predložil iniciatívu, aby vláda požiadala medzinárodných odborníkov o posúdenie problematiky dolného vzdúvania, a keby ich názor bol pozitívny, Maďarsko by sa malo konečne odhodlať postaviť magymarosský stupeň, avšak s tým, že rozhodnúť by mali obyvatelia v referende. Gyoergy Erdey v tejto súvislosti konštatoval, že „ide o politickú otázku, ku ktorej sa nemieni vyjadrovať v nijakej forme“.

J. Nemcsók: Postaviť dolný, hoci aj nagymarosský stupeň...

18. februára 2004 - SRo -gmp

Bývalý splnomocnenec maďarskej vlády pre vodné dielo na Dunaji János Nemcsók tvrdí, že súčasná situácia je neudržateľná, pre Maďarsko hrozí ekologická katastrofa, najlepším riešením by bolo postaviť dolný, hoci aj nagymarosský stupeň a usporiadať o tom všetkom referendum. Píše o tom denník Népszabadság. János Nemcsók by požiadal medzinárodných expertov, aby sa vyjadrili ku komplikovanej situácii na Dunaji, a aby následne ich návrhy „posvätilo“ referendum. Súčasný stav je totiž dobrý len pre slovenskú stranu a v Maďarsku môže spôsobiť hoci aj ekologickú katastrofu. Bývalý splnomocnenec v rozhovore pre Népszabadság pripomína, že za Hornovej vlády požiadali päťčlennú komisiu odborníkov, ktorá mala zaujať stanovisko v otázke dolného vzdúvania. Jej jednoznačný záver bol takýto: najhoršie je, keď sa nerobí nič, najlepšie by bolo postaviť pri Nagymarosi hrádzu. Denník v tejto súvislosti pripomína, že v predvolebnej kampani roku 1998 zorganizovali pravicové strany a ekologické hnutia demonštrácie proti týmto plánom, a s vetom sa vyhrážali aj koaliční liberáli. Nemcsók teraz hovorí, že odvtedy sa uskutočnila najhoršia verzia: ani jedna vláda sa neodvážila zobrať na seba ťarchu politického rozhodnutia. Teraz by bola vhodná chvíľa, pretože pred budúcimi parlamentnými voľbami bude opäť nebezpečné vyťahovať tému vodného diela na Dunaji. Nemcsók priznáva, že by bol najšťastnejším človekom, keby niekto dokázal vyriešiť zvýšenie hladiny rieky a jej splavnosť bez hrádze, ale zdá sa, že to nie je možné. V súčasnosti diktuje podmienky slovenská strana - dodáva Nemcsók, a pripomína, že predchádzajúca vláda vyhovela požiadavke z Bratislavy zvýšiť piliere mosta Márie-Valérie, čo by slúžilo na to, aby v prípade postavenia nagymarosskej hrádze zostal Dunaj splavný, čiže s možnosťou hrádze rátal aj Fidesz.

Kovács zvolal parlamentné strany na prerokovanie Medgyessyho návrhu

17. februára 2004

Predseda vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács dnes v Budapešti oznámil, že zvolal na štvrtok šéfov parlamentných strán, aby prerokovali návrh premiéra Pétera Medgyessyho na vytvorenie spoločnej listiny koalície a opozície do Európskych volieb. Podľa Kovácsa k ďalším iniciatívam šéfa vládneho kabinetu, ktoré boli súčasťou pondelňajšieho hodnotenia krajiny, týkajúcich sa priamej voľby prezidenta a zníženia počtu poslancov zákonodarného zboru zvolá rokovania predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu (EP) Elmar Brok v reakcii na návrh maďarského premiéra pre maďarskú tlačovú agentúru MTI v Bruseli dnes uviedol, že EP vznikne na základe demokratických volieb v členských štátoch, čo nemožno obísť dohodou jedného premiéra a jedného šéfa strany. Podľa Broka, ktorý je poslancom Európskej ľudovej strany (EPP), by takáto dohoda bola v protiklade s pravidlami EP a ani právne by nebola prijateľná.

Nereálne návrhy

17. februára 2004 - SRo -gmp

V Maďarsku sa rozvinuli široké diskusie o najnovších návrhoch Pétera Medgyessyho. Nie je vylúčené, že to bolo jedným z hlavných cieľov iniciatív, ktoré premiér predložil v parlamente - konštatuje náš budapeštiansky spravodajca. V situácii, keď dôvera obyvateľstva voči koalícii, ale aj dôvera zahraničných finančných trhov voči Maďarsku je otrasená, keď vláda je v defenzíve, vystavená neutíchajúcej kritike opozície, premiér Medgyessy evidentne chcel niečo povedať, čo vyvolá veľkú pozornosť. Keď včera v parlamente analyzoval činnosť svojej vlády, zaujalo hádam iba to, že priznal niektoré chyby, ale načrtnutý program modernizácie Maďarska neznamenal žiadnu novinku, ktorá by „otriasla“ verejnosťou. No nápad vytvoriť jednotnú listinu štyroch parlamentných strán pre voľby do Európskeho parlamentu spôsobil takmer šok. Spojiť sily, dosiahnuť, alebo sa aspoň snažiť o konsenzus v najdôležitejších otázkach - taký by mohol byť zmysel tejto iniciatívy, lenže v dnešnom Maďarsku je to nemysliteľné, sotva kto sa vzdá politického boja, hoci aj o euromandáty, a nápad pripomínajúci niekdajší „národný front“ je akiste odsúdený na zavrhnutie, pretože je nereálny. Voliť prezidenta v priamych voľbách a znížiť počet poslancov z 386 na 250 - o tom sa už hovorí dávnejšie, no potrebná by bola zmena ústavy, ktorá si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu, čiže dohodu medzi koalíciou a opozíciou, čo je zasa len nereálne. A tak zostáva iba jediný úžitok: stále viac sebaistý premiér dosiahol, že témy verejných diskusií určuje nie opozícia, ale vláda. V zátvorkách ešte možno poznamenať, že týmito iniciatívami sa pozornosť odvádza od hospodárskych problémov.

Medgyessyho expozé

17. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarská vláda precenila svoje sily i možnosti hospodárstva - potrebné sú zmeny. Priznal to vo svojom parlamentnom expozé premiér Péter Medgyessy. Zároveň predložil niekoľko zaujímavých iniciatív, na ktoré však opozícia nereagovala. Na úvod jarného zasadania zložil sľub nový minister financií Tibor Draskovics. Jeho program ušetriť pre štátny rozpočet 185 miliárd forintov (zhruba 30 miliárd korún) spomenul vo svojej výročnej správe „o stave krajiny“ aj premiér Péter Medgyessy. Zdôraznil potrebu „lacnejšieho štátu“ a sľúbil dôslednú, vypočítateľnú a tvrdú finančnú politiku, pretože - ako povedal - vláda doteraz robila väčšie kroky, než bola schopná, minula viac, napríklad na zvýšenie miezd a dôchodkov, ako dovoľoval stav hospodárstva. Predseda vlády o snahe zlepšiť politickú kultúru v krajine poznamenal: Mier pre mňa neznamená vylúčenie sporov a konfliktov, ale takú krajinu, v ktorej priznať si omyl, alebo súhlasiť s politickým protivníkom, spojiť sa za národné ciele, je znakom sebaistoty, pokoja a zrelosti. Medgyessy navrhol vytvoriť do volieb do Európskeho parlamentu spoločnú listinu štyroch strán národného zhromaždenia, čo vyvolalo zo strany opozície posmešné poznámky. Takisto navrhol, aby prezidentské voľby roku 2005 boli priame, a aby v budúcich parlamentných voľbách roku 2006 znížili počet poslancov z 386 na 250.

P. Medgyessy: Precenili sme silu maďarského hospodárstva

16. februára 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy dnes v Budapešti avizoval zmenu vládnej politiky. V rámci hodnotenia stavu krajiny v úvode jarnej schôdze parlamentu povedal, že vláda precenila silu maďarského hospodárstva a podcenila problémy trhov európskych krajín. Šéf kabinetu zdôraznil, že ľavicovo-liberálna vláda má odvahu robiť veci inak ako doteraz. Dôležité je však podľa jeho slov hovoriť úprimne. Zmeny činnosti vlády budú podľa neho smerovať k posilneniu hospodárstva, k zrýchleniu modernizačných programov, k čo najlepšiemu využitiu spoločných rozpočtových zdrojov Európskej únie a Maďarska, ako aj k vytvoreniu jednoty v spoločnosti. Premiér v snahe zjednotiť krajinu inicioval vytvorenie spoločnej listiny koalície a opozície do Európskych volieb, priamu voľbu prezidenta a zníženie počtu poslancov v zákonodarnom zbore. V 41-minútovom prejave vyzval predseda vlády šéfov opozičných strán Ibolyu Dávidovú a Viktora Orbána, aby podporili jeho iniciatívu na vytvorenie spoločnej kandidátky poslancov štyroch parlamentných strán do Európskeho parlamentu. Podľa Medgyessyho tieto voľby nesmú byť o domácom politickom boji, ale by mali symbolizovať Maďarsko, ktoré je schopné spojiť sa, a môže to byť symbolom roku 2004 aj v novej Európe. Premiér ďalej navrhol, aby v roku 2005 volili občania Maďarska hlavu štátu priamo. „Je to moderné riešenie v európskej republike, navyše takto zvolený prezident pripomína podstatne väčšou váhou politikom aj občanom národnú jednotu,” zdôvodnil návrh Medgyessy. Riešenie situácie krajiny doplnil maďarský premiér iniciatívou znížiť od roku 2006 počet poslancov zákonodarného zboru z terajších 386 na 250. Politik v prejave, ktorý prerušoval potlesk koaličných poslancov, ale aj nesúhlasné výkriky zástupcov opozície, hovoril o predstavách vlády v pomoci poľnohospodárom, podnikateľom, načrtol vývoj vo vzdelávaní, zdravotníctve, a zdôraznil dôležitosť vytvorenia rovnosti šancí.

P. Medgyessy priznal chyby vo vládnej politike

Protesty poľnohospodárov nespôsobili žiadne problémy na hraniciach

17. februára 2004 - N. o.

Maďarský pemiér Péter Medgyessy počas svojho včerajšieho vystúpenia v parlamente vyzval vládne aj opozičné strany, aby vytvorili spoločnú kandidátku pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Popri inom v premiérovom takmer trištvrte hodiny trvajúcom prejave, počas ktorého priznal chyby vo vládnej politike, odznel i návrh na priamu voľbu prezidenta a zníženie počtu poslancov z terajších 386 na 250.

Medgyessy pri hodnotení práce jeho kabinetu povedal, že „bezchybná politika neexistuje,“ je len taká, ktorá „je schopná podstúpiť zmeny, alebo nie je“. Šéf kabinetu zdôraznil, že ľavicovo-liberálna vláda má odvahu robiť veci inak ako doteraz. Dôležité je však podľa jeho slov hovoriť úprimne. Podľa neho stoja pred vládou štyri kľúčové úlohy - posilnenie hospodárstva, urýchlenie modernizačných programov, čo najefektívnejšie využitie zdrojov z domáceho rozpočtu a fondov EÚ a upevnenie národnej jednoty.

K tomu poslednému bude potrebná i spolupráca opozičných strán. Prvým krokom by podľa Medgyesyho mohla byť spoločná kandidátka pri voľbách poslancov do europarlamentu. Medgyessy si myslí, že tieto voľby by mali symbolizovať jednotu Maďarska v roku jeho vstupu do únie. Opozičné strany premiérov návrh na zostavenie jednotného volebného zoznamu odmietli. János Áder, predseda opozičnej frakcie Fidesz, označil premiérov prejav za „prázdne sľuby“. Jasným dôkazom toho, že Medgyessymu nemožno veriť, sú podľa Ádera poľnohospodári, ktorí práve začali svoj dvojtýždňový štrajk. Keby podľa opozičného politika vláda dodržala programové vyhlásenie z roku 2002, v ktorom sa zaviazala zvýšiť konkurencieschopnosť a pripravenosť agrárneho sektora na vstup do EÚ, neblokovali by dnes jeho zamestnanci hraničné priechody. Maďarskí producenti mlieka, bravčového mäsa a hydiny včera na viac ako 60 miestach krajiny zablokovali polovicu dôležitých cestných ťahov a hraničných priechodov. Spomalením dopravy chcú upozorniť na neistotu pri vyplácaní podpôr po vstupe do únie a na zhoršenie života vidieckeho obyvateľstva. Demonštranti zablokovali vozidlami i jeden pruh ciest vedúcich k prechodom Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto a Somosköújfalu - Šiatorská Bukovinka. Plynulosť premávky na priechodoch to však neovplyvnilo.

Spoločná listina

17. februára 2004 - SRo -gmp

Veľké prekvapenie vyvolal maďarský premiér Péter Medgyessy, ktorý včera navrhol, aby štyri parlamentné strany vytvorili spoločnú listinu do volieb do Európskeho parlamentu. Nečakané, bezprecedentné, nemysliteľné - takto reaguje väčšina politickej scény na Medgyessyho iniciatívu, aby všetky štyri strany zastúpené v parlamente, teda ľavicoví socialisti, liberáli a dve pravicové sily - Fidesz a Maďarské demokratické fórum - vytvorili spoločnú kandidátku pre voľby do Európskeho parlamentu. Premiér to mienil ako symbolický prejave zodpovednosti, serióznosti a jednoty v otázkach vzťahu Maďarska k Európskej únii, avšak trafil asi vedľa, pretože strany teraz zdôrazňujú, že európske tradície sú založené práve na súťažení medzi politickými silami, okrem toho prípravy na eurovoľby sú už v pokročilom štádiu. Ďalšie dva Medgyessyho návrhy sú však ochotné ostatné politické strany zvážiť. Prinajmenšom je možné rokovať o priamej voľbe prezidenta, no a znížiť počet poslancov asi o tretinu plánovala každá vláda od zmeny politického systému.

MSZP to myslí vážne s postavením spoločnej listiny

18. februára 2004 - SRo -gmp

Zdá sa, že Maďarská socialistická strana to myslí vážne s postavením spoločnej listiny všetkých strán zastúpených v národnom zhromaždení pre voľby do Európskeho parlamentu, ako to navrhol premiér Péter Medgyessy. Socialisti teraz zvolávajú poradu týchto politických strán s cieľom dohodnúť sa na podrobnostiach. Predseda socialistickej strany László Kovács navrhol rokovanie predstaviteľov všetkých politických strán, zastúpených v parlamente, a zopakoval myšlienku premiéra Medgyessyho, že „spoločná listina by mohla byť symbolom národnej súdržnosti a zavrhnutia vnútropolitických medzistraníckych bojov“. Menšia koaličná strana - Zväz slobodných demokratov - už po odznení návrhu spochybnila takúto myšlienku, zdôrazňujúc, že Európsky parlament je založený na súťaži politických strán. Predsedníčka opozičného Maďarského demokratického fóra Ibolya Dávidová vyhovie pozvaniu socialistov, hoci má právne i politické pochybnosti. Šéf Fideszu Viktor Orbán nepôjde na konzultácie, lebo nebude v Maďarsku, a vôbec: pochybuje o tom, či to myslel premiér vážne so svojou iniciatívou, ktorá je v demokracii nezvyčajná a na medzinárodnej scéne prijatá s nevôľou. Faktom je, že predstavitelia Európskeho parlamentu odmietli riešenie, ktoré je v rozpore s praxou demokratických volieb a upozornili na to, že v Štrasburgu poslanci nevytvárajú kluby podľa krajín, ale podľa príslušnosti k politickým stranám.

Orbánovo hodnotenie

11. februára 2004 - SRo -gmp

Minimálnym spoločným záujmom celej maďarskej spoločnosti je úspech krajiny v Európskej únii - zdôraznil to vodca opozície a bývalý premiér Viktor Orbán v tradičnom prejave o stave Maďarska. Celkovo zmierlivý tón mu však nebránil v tom, aby súčasnú vládu podrobil zásadnej kritike. Viktor Orbán zaviedol zvyk predniesť prejav na začiatku februára o stave krajiny ešte vtedy, keď bol premiérom, no pokračoval v ňom aj ako opozičný líder. Teraz sa predbežne očakávalo, že napriek mimoriadne rozhádaným a vyostreným vzťahom medzi opozíciou a vládou, bude Orbán zdržanlivý. Aj sa tak stalo. Jeho večerný prejav bol popretkávaný anekdotami i bonmotmi, z ktorých citujme aspoň jeden: Kedysi sa hovorievalo, že Maďar vojde do krútiacich sa dverí posledný a vyjde z nich ako prvý - dnes však vojde do dverí prvý, a vyjde z nich ako posledný. Tvrdil, že vládne strach z budúcnosti, k čomu prispieva vláda tým, že nič nie je také, ako hovorí, všetkému opak je pravdou. Navrhol uzavrieť spojenectvo všetkých Maďarov: Uzavrieť spojenectvo, ktorého cieľom je to, aby Maďarsko mohlo opäť poskytnúť vypočítateľný a bezpečný život pre každého. Mali by sme uzavrieť spojenectvo proti neistote, chaosu, úzkosti a strachu. Orbán sa evidentne snažil získať priazeň mnohých ľavicových alebo prinajmenšom váhavých voličov, keď ako kľúčový moment vyzdvihol, že neslobodno sa hnevať na starších ľudí, ktorí prežili väčšinu svojho života za Kádárovej éry, nevystupovali proti vtedajšiemu totalitnému režimu, ale aj v tých podmienkach hľadali svoje šťastie. Táto zložka prejavu ostro kontrastovala s doterajšou, takpovediac „antikomunistickou“ rétorikou podaktorých Orbánovych ľudí. Možno si však všimnúť, že sa expremiér nedištancoval od rôznych extrémne pravicových prejavov a síl, ako to od neho napríklad žiadali socialistickí politici. Teraz sa očakáva s ešte väčším záujmom hodnotenie „stavu krajiny“ premiéra Pétera Medgyessyho, ktorý vystúpi v pondelok v parlamente. Nech už vyhrá tento zvláštny „duel“ ktokoľvek, treba pripomenúť, že sa blížia „iba“ eurovoľby - teraz je len „polčas“, tie veľké, parlamentné voľby budú až o dva roky.

Orbán vyhral súd

13. februára 2004 - SRo -gmp

Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán vyhral súd proti ministrovi obrany Ferencovi Juhászovi, ktorý ho nepriamo označil za antisemitu. Budapeštiansky odvolací súd vyniesol právoplatný rozsudok vo veci sporu expremiéra a ministra obrany. Ferenc Juhász ešte vlani v novembri v jednom rozhlasovom interview povedal: „Pétera Medgyessyho prijal americký prezident Bush preto, lebo vidí nádej, že sa nestretáva s antisemitským, v mnohých prípadoch nerozumne nacionalistickým a klamárskym premiérom.“ Išlo evidentne o narážku na Viktora Orbána, ktorého predtým americký prezident neprijal. Súdny verdikt konštatuje, že minister Juhász „porušil Orbánove osobnostné právo na dôstojnosť, česť a dobré meno“. V odôvodnení však súd konštatuje, že urážlivý je iba výraz „antisemita“, a prívlastky ako nerozumný nacionalista a klamár - „neprekračujú hranice slobodného vyjadrenia názoru, ktoré sú v prípade verejného činiteľa širšie.“

Teleki opäť rozdelil Maďarov

20. februára 2004 - sme

Maďarsko zažíva opäť jeden zo sporov o svoju minulosť. Vyvolal ho zámer postaviť na budínskom hrade, v blízkosti sídla súčasného prezidenta, sochu kontroverznému maďarskému politikovi z prvej polovice minulého storočia Pálovi Telekimu. Základný kameň sochy položili už v roku 2001. Jej odhalenie plánovali na výročie Telekiho smrti 3. apríla. V stredu na mimoriadnom zasadaní odvolal súhlas s postavením sochy príslušný výbor magistrátu. Už predtým zmenil stanovisko aj liberálny primátor Budapešti Gábor Demszky, ktorý minulý týždeň povolenie sochy ešte obhajoval. Teleki určite nie je čiernobielou postavou. Pomohol konsolidovať krajinu po rozpade historického Uhorska a komunistickej diktatúre. Odmietal zblíženie s nacistickým Nemeckom a aj vojenské zapojenie Maďarska do druhej svetovej vojny. Po porážke Poľska poskytol v Maďarsku útočisko viac ako sto tisícom Poliakov (vo Varšave má ulicu). Keď nemohol zabrániť, aby Nemci napadli Juhosláviu z maďarského územia, spáchal samovraždu. Jeho vedecké práce z geografie a geopolitiky získali medzinárodné uznanie. Na druhej strane bol Teleki nesporne antisemitom. Za svojej prvej vlády v septembri roku 1920 presadil zákon obmedzujúci prístup osôb židovského vyznania na vysoké školy. Tradične je tento zákon považovaný za prvý protižidovský zákon v dvadsiatom storočí v Európe. Vážnejší bol takzvaný druhý židovský zákon, ktorý Teleki presadil opäť ako premiér v roku 1939. Ten už Židov definoval na rasovom, a nie náboženskom základe, a obmedzoval ich podiel v rôznych povolaniach aj ekonomickom živote. Pripravoval dokonca tretí židovský zákon, prijatý až po jeho smrti, ktorý napríklad zakazoval medzirasové manželstvá. Teleki sa sám bránil tým, že musí zobrať vietor z plachiet fašistom. Ako všetci vtedajší vedúci maďarskí politici sa tiež usiloval o znovuzískanie aspoň Maďarmi obývaných území susedných štátov. „Telekiho politická činnosť je zaťažená príliš mnohými negatívnymi prvkami, než aby mu mohli postaviť sochu na verejnom priestranstve,” hovorí historik Krisztián Ungváry. Dnes je Teleki v Maďarsku dôležitou postavou pre národnokresťanskú konzervatívnu pravicu, ku ktorej patrí napríklad opozičný Fidesz. Ale ani tá sa k nemu jednoznačne nehlási. Proti postaveniu sochy sa ozvalo niekoľko známych osobností, jej odporcovia zbierajú podpisy na internete. Primátor Budapešti požiadal Pamätný výbor Pála Telekiho, ktorý postavenie sochy inicioval, aby žiadosť na jej postavenie odvolal a umožnil tak verejnú diskusiu v pokojnejšej atmosfére. Iniciátori napriek tomu vyhlásili, že sochu postavia v pôvodnom termíne. Odhalenie Telekiho sochy v Budapešti je teda stále neisté.

Osoba Pála Telekiho

17. februára 2004 - SRo -gmp

Možno postaviť sochu premiérovi, ktorý bol vynikajúci geograf, a na protest proti vstupu Maďarska do vojny na strane fašistického Nemecka spáchal samovraždu, no zároveň stál pri zrode prvých protižidovských zákonov? O osobnosti Pála Telekiho sa teraz živo diskutuje v Budapešti. Na zadný múr sídla maďarského prezidenta, takzvaného Alexandrovho paláca na budinskom hrade je pripevnená jednoduchá tabuľa s nápisom: Gróf Pál Teleki, 1879-1941. Kúsok nad ňou je okno miestnosti niekdajšej premiérskej rezidencie, kde sa predseda vlády Teleki zastrelil. Nezniesol ťarchu, ktorá bola spojená s nátlakom Hitlera, aby sa Maďarsko zúčastnilo na invázii proti Juhoslávii. Táto jeho samovražda sa stala legendou a prejavom protestu proti hitlerovskej politike vojny. Pred prvou svetovou vojnou bol ešte známym geografom, zúčastnil sa na nejednej expedícii do rôznych kútov sveta. Prečo by nemohla mať takáto osobnosť v Budapešti napríklad na hrade sochu? Tá je už hotová a je uložená v dielni sochára. Zrejme tam aj zostane, pretože rozvinulo sa protestné hnutie proti Telekiho soche a primátor hlavného mesta Gábor Demszky sa chystá vetovať skoršie pozitívne rozhodnutie kultúrnej komisie budapeštianskeho zhromaždenia. Známe osobnosti podpisujú protest, a poukazujú na druhú tvár Pála Telekiho, popredného predstaviteľa horthyovskej revizionistickej politiky. Prvýkrát bol predsedom maďarskej vlády v rokoch 1920-21, no a práve vtedy v Maďarsku sa zrodil vôbec prvý „numerus clausus“ na svete. Takisto Teleki bol - po druhý raz - predsedom vlády, keď roku 1939 vyšiel druhý protižidovský zákon a on pripravil aj tretí, ktorý prijali roku 1941. Medzi tými, ktorí sa odhodlali Telekimu sochu postaviť, sú tiež známe osobnosti, napríklad gestorom takzvaného Telekiho pamätného výboru sú bývalý a súčasný prezident, Árpád Goencz a Ferenc Mádl. Zo začiatku dokonca ani budapeštiansky primátor nebol proti a tiež videl v Pálovi Telekim predovšetkým symbol protihitlerovského postoja. Až sa ozval klavírny virtuóz Ádám Fellegi, ktorého predkovia zahynuli v nacistických vyhladzovacích táboroch, k protestu sa pripojil Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku a potom rad radom aj aktéri politickej scény, najmä však liberálni a socialistickí činitelia a ďalšie desiatky umelcov i novinárov. V tomto momente sa zdá, že preváži názor, podľa ktorého Teleki má na svedomí príliš veľa ťažkých historických hriechov, aby mohol mať sochu na verejnom priestranstve. V každom prípade ide o prejav historickej schizofrénie.

Maďarov rozoštvala socha Telekiho

17. februára 2004 - pravda

Polovica Maďarov by ho postavila na piedestál, druhá je proti. Osobnosť niekdajšieho premiéra, ktorý si radšej vpálil guľku do hlavy, akoby poslal maďarských vojakov do druhej svetovej vojny, aj šesťdesiattri rokov po jeho smrti rozdeľuje verejnosť. Do bronzu odliaty Pál Teleki ešte musí počkať, kým sa zablyští na dennom svetle. „Chýba spoločenský konsenzus. Táto diskusiu treba dokončiť,” citoval včera denník Népszabadság primátora maďarskej metropoly Gábora Demszkého, ktorý pozastavil platnosť povolenia na postavenie spornej sochy. V Budapešti len nedávno zrátali, že jej ulice, námestia a parky zdobí sedemsto sôch. Tou sedemstoprvou mohla byť podobizeň Pála Telekiho. Postaviť ju mali v areáli Budínskeho hradu, len zopár krokov od Sándorovho paláca, dnešného prezidentského sídla. Práve v tej budove, keď tam ešte sídlila vláda, si jej nešťastný predseda v noci na 3. apríla 1941 siahol na život. Sochu plánovali odhaliť v deň výročia Telekiho smrti. Tá, akokoľvek to znie cynicky, zostala v pamäti Maďarov jedným z naj svetlejších okamihov jeho rozporného života. Teleki ňou odpovedal Nemcom na výzvu, aby sa Maďari zapojili do útoku proti Juhoslávii. Už pol druha roka predtým sa Hitlerovi vzoprel, keď jeho jednotkám pred prepadom Poľska nepovolil presun cez Maďarsko. Hranice, naopak, otvoril stotisícom Poliakov, utekajúcim pred okupáciou na západ. Ani zásluhy niekdajšieho premiéra a jeho mučenícky vnímaná samovražda však časti maďarskej verejnosti nedali zabudnúť, že to bol práve Pál Teleki, kto presadil prvý protižidovský zákon dvadsiateho storočia v Európe. „Postaviť na verejnom priestranstve sochu človeku, ktorý bol symbolom inštitucionalizovaného, nacionálne podfarbeného antisemitizmu je neprijateľné, „ pobúrené reagoval maďarský židovský zväz. Vyvolal tým vášnivú polemiku, v ktorej zákopy proti sebe stojacich strán nekopírujú tradičné frontové línie večne rozhádaných maďarských politikov. Postavenie sochy, na ktorú sa vyčlenili peniaze ešte za predchádzajúcej pravicovej vlády, podporil nielen konzervatívnymi názormi známy prezident Ferenc Mádl, ale aj jeho liberálny predchodca Árpád Göncz. Projekt schválil kultúrny výbor radnice na čele so slobodným demokratom Ferencom Kormendym. „Nedostane sochu ako premiér ani ako politik spájaný s protižidovským zákonom či ako vedec, ale ako štátnik, ktorému v poslednej chvíli správne zapracovalo svedomie,” obhajoval Körmendy v budapeštianskom denníku Magyar Hírlap rozhodnutie výboru. Vedenie jeho strany aj s koaličnými socialistami sa však postavilo proti. A stranícky kolega, budapeštiansky primátor, napokon projekt pozastavil.

Agrárnici ešte neskončili

17. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarskí agrárnici budú pokračovať vo svojej protestnej akcii. Žiadajú od vlády „záchranný pás“ najmä pre výrobcov mlieka, bravčového mäsa a hydiny. Bez mimoriadnych udalostí vyšli včera na cesty s traktormi a inými mechanizmami väčšinou súkromne hospodáriaci poľnohospodári. Na území celého Maďarska zahatali jeden jazdný pruh a prístupové cesty na mosty a k niektorým hraničným priechodom. Podľa večernej súhrnnej správy organizátorov, sa na demonštrácii zúčastnilo asi štyritisíc gazdov s 2600 strojmi na šesťdesiatich piatich miestach. Zástupca ministerstva pôdohospodárstva konštatoval, že ide o akciu politického rázu, a vôbec - výrobcovia by nemali rokovať predovšetkým s vládou, ale so spracovateľskými organizáciami, ktoré sú ochotné zaplatiť za mlieko, bravčové mäso a hydinu len nižšie ceny než sú náklady.

T. Draskovics ohlásil bolestné zásahy do výdavkov rozpočtu

16. februára 2004

Maďarsko sa nebude ponáhľať so zavedením eura. Podľa vyjadrenia nového maďarského ministra financií Tibora Draskovicsa pre rakúsky denník Der Standard sa tento cieľ odsúva asi na rok 2010. Minister ohlásil „bolestné” zásahy do výdavkovej časti štátneho rozpočtu, aby sa odstránila nerovnováha medzi jeho príjmami a výdavkami. Draskovics povedal: „Euro potrebujeme definitívne; v Maďarsku to nikto nespochybňuje. Otázkou je len to, ako rýchlo sa to má uskutočniť.” Pôvodný termín vlády a centrálnej banky, ktorým mal byť rok 2008, sa bude revidovať. Jeho odsunutie možno až o dva roky sa zdá byť rozumné. Hlavnými prekážkami pre rýchly vstup Maďarska do Európskej menovej únie (EMÚ) zostávajú vysoká inflácia a hlavne vysoký deficit štátneho rozpočtu. Práve ten bol osudným pre Draskovicsovho predchodcu Csabu Lászlóa. Už tento týždeň bude maďarská vláda rokovať o obmedzení svojich výdavkov. „Bude to skutočne bolestný zákrok,” dodal minister, ktorý dnes zloží ministerský sľub. Štrukturálne reformy predovšetkým v zdravotníctve sú nevyhnutné. Minister nechce brať peniaze z rezortu, ale to, čo v ňom je, chce lepšie rozdeľovať a chce sa lepšie pripraviť na zvládnutie budúceho rastu nákladov v ňom. Úsporné opatrenie by sa mali prejaviť najprv v oblasti nákladov na správu štátu.

Maďarsko dopláca na deficity

20. februára 2004 - sme

Maďarskí občania sa vlani mohli tešiť z výrazného nárastu životnej úrovne. Daňou za to však majú byť v tomto roku veľké rozpočtové škrty. Vláda je totiž nútená riešiť výraznú ekonomickú nerovnováhu, s akou zápasilo napríklad aj Slovensko v druhej polovici 90. rokov. Mzdy Maďarov v minulom roku narástli v priemere o 12 percent. Po očistení od vplyvu rastu cien ich kúpyschopnosť stúpla o 9,2 percenta. Ťahúňom bola najmä verejná sféra, kde reálne mzdy narástli takmer o 13 percent. „Je to výsledok volebného boja. Pred voľbami v roku 2002 Orbánova vláda prudko zdvihla platy učiteľom, zdravotníkom a ďalším verejným zamestnancom. Nová Medgyessyho vláda po voľbách úplne nepochopiteľne urobila to isté,” hodnotí analytik Tatra banky Róbert Prega. Takýto výrazný rast podľa neho nezodpovedá výkonnosti hospodárstva a v ďalších rokoch by sa nemal opakovať. K jeho hodnoteniu sa pridáva aj Jens Nordvig, analytik Goldman Sachs. „Maďarský rozpočet bol mimoriadne štedrý k verejným zamestnancom, a to sa mu vypomstilo,” povedal pre SME. Maďarský premiér Péter Medgyessy tento týždeň priznal, že vláda precenila schopnosti ekonomiky, a ohlásil tvrdé rozpočtové škrty. Minister financií Tibor Draskovics musí v tomto roku znížiť deficit verejných financií na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Jeho predchodca Csaba László v znižovaní vlaňajšieho schodku zlyhal, keď plánovaný deficit na úrovni 4,5 percenta napokon prestrelil o 1,1 percenta. Stálo ho to miesto v kabinete. Medgyessy naznačil, že úspory vo výdavkoch budú musieť ísť tento rok nad rámec plánovaných 185 miliárd forintov, čo je v prepočte zhruba 28 miliárd korún. Nespresnil však, v ktorých oblastiach sa bude škrtať. „Pochybujem, že opatrenia, ktoré teraz zavedú, budú postačujúce. Treba len dúfať, že vláda nájde v priebehu roka odvahu zaviesť ešte jeden úsporný balíček,” myslí si Nordvig. Plánované zoštíhľovanie verejných výdavkov však môže byť pre Medgyessiho vládu, ktorá je momentálne v polovici funkčného obdobia, nebezpečné. Jej preferencie padajú a situáciu jej neuľahčuje ani štrajk poľnohospodárov, ktorí žiadajú väčšiu podporu. Orbánova strana Fidesz stojí za nimi a na stranu farmárov sa údajne kloní aj verejná mienka. Vysoký rozpočtový deficit už donútil vládu priznať, že cieľ zaviesť jednotnú európsku menu v roku 2008 je nereálny. Okrem rozpočtového musí pritom zápasiť aj s deficitom bežného účtu platobnej bilancie, ktorý vyjadruje toky peňazí pri obchode Maďarska so zahraničím. Tento schodok sa pohybuje okolo ôsmich percent hrubého domáceho produktu. „Maďari sú v podobnej situácii ako Slováci koncom 90. rokov. Rozdiel je len v tom, že my sme si problémy spôsobili bezhlavými investíciami do stavby diaľnic, Maďari neúmerne zvyšovali platy vo verejnom sektore,” hodnotí Prega. Podľa neho je však pozitívne, že vláda v Budapešti si to začína uvedomovať a chce problém riešiť. Mohla by tak opäť získať stratenú dôveru. Zatiaľ sa jej to veľmi nedarí. Keď včera vydávala nové dlhopisy, musela investorom ponúknuť výnosy približne o 0,7 percentuálneho bodu vyššie ako pred mesiacom.

O rozvoji ozbrojených síl MR a SR

12. februára 2004

O dlhodobom rozvoji ozbrojených síl Maďarska a Slovenska rokovali dnes v Budapešti štátny tajomník Ministerstva obrany SR Martin Fedor a štátny tajomník Ministerstva obrany Maďarskej republiky pre administratívne otázky József Fehér. Vymenili si tiež názory na aspekty budovania profesionálnych ozbrojených síl v oboch republikách, aktuálny stav reformy ozbrojených síl SR a možnosti spolupráce vo vojenskej oblasti. Fehér informoval o krokoch a skúsenostiach, ktoré muselo Maďarsko vykonať po vstupe do NATO.

Znepokojený extrémistickými názormi poslanca SMK M. Duraya

18. februára 2004

Smer znepokojujú extrémistické názory poslanca SMK Miklósa Duraya, ktoré vyslovil v januári v týždenníku Szabad Újszág. Smer považuje za veľmi znepokojujúce, ak sú extrémistické názory M. Duraya požehnané nielen tichým súhlasom celej SMK, ale aj mlčaním celej vlády, vyhlásil dnes na tlačovej besede predseda Smeru Robert Fico. Ten upozornil, že Duray v článku uviedol: Založenie univerzity (v Komárne) môže prípadne vyvolať aj vznik duchovnej dielne maďarskej autonómie na Slovensku. Podľa Fica ide o vyjadrenia, ktorými absolútne ohrozuje jeden z najdôležitejších národno-štátnych záujmov - zachovanie integrity a územnej celistvosti štátu. Fico tiež uviedol, že Duray sa neštíti siahnuť ani na jeden z podstatných znakov SR ako štátu, na jej oficiálny štátny jazyk. Podľa šéfa Smeru Duray v časopise povedal: Keďže rozhodujúcim jazykom tohto regiónu je maďarský jazyk, nie to bude zaujímavé, či vieme po slovensky alebo nie, ale to, či vieme po maďarsky a popri tom, či ešte ovládame aj nejaký európsky svetový jazyk. Fico zároveň dodal, že po tom, čo občania maďarskej národnosti sa stali podľa Duraya vlastníkmi moci ako v rámci štátnej správy, tak aj v samospráve, má dôjsť k útoku na oficiálny štátny jazyk a k spochybneniu potreby jeho dobrej znalosti všetkými občanmi SR bez ohľadu na národnosť. Po vstupe do EÚ nebude ďaleko k realizácii iredentistických snáh, vyhlásil predseda Smeru. Fico sa obáva, že po vstupe do EÚ, keď význam štátnych hraníc upadne, sa takéto tendencie môžu posilniť. Podľa Fica je v záujme štátu a zachovania jeho integrity a územnej celistvosti, aby sa strana reprezentujúca maďarskú národnostnú menšinu jasne dištancovala od prejavov extrémistickej politiky. Rétorika Duraya totiž presiahla agendu SMK. Stanovisko k názorom Duraya malo tiež podľa neho zaujať ministerstvo zahraničných vecí. Fico sa domnieva, že vyhlásenia Duraya nie sú len jeho osobným názorom, ale celej skupiny, ktorej je on hovorcom. Podľa neho by sa mohla problémom zaoberať aj Národná rada SR a mohla by k nemu prijať aj uznesenie.

Bugár: Fico chce zneužiť tzv. maďarskú kartu

19. februára 2004

Šéf Smeru Robert Fico začal podľa predsedu SMK Bélu Bugára s nacionalistickou rétorikou, pričom chce zneužiť tzv. maďarskú kartu. Bugár tak zhodnotil Ficove obvinenia z „ohrozenia zachovania integrity a územnej celistvosti" Slovenska, ktorými Fico včera komentoval januárový rozhovor poslanca SMK Miklósa Duraya pre týždenník Szabad Újság. Cieľom Smeru je podľa Bugára „uloviť" voličov aj medzi sympatizantmi nacionálne orientovaných strán. Duray v januári v rozhovore pre týždenník vydávaný na Slovensku v maďarskom jazyku okrem iného povedal, že založenie maďarskej univerzity v Komárne „môže prípadne vyvolať aj vznik duchovnej dielne maďarskej autonómie". Bugár vo výroku žiadny problém nevidí. „Maďarská univerzita zvyšuje autonómiu Maďarov žijúcich na Slovensku v oblasti kultúry a školstva. Ak sa toho obáva pán Fico, to znamená, že minimálne nemá znalosti, ale ja si myslím, že je trošku inde," povedal. Práve Fico podľa neho svojimi výrokmi predstavuje ohrozenie pre Slovensko, lebo „hľadá čerta tam, kde nie je".

Goetheho medailu dostane aj spisovateľ Imre Kertész

19. februára 2004

Maďarský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertész bude jedným z laureátov tohtoročnej Goetheho medaily, ktorú od roku 1954 udeľuje Goetheho inštitút. Toto ocenenie získavajú tradične zahraničné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o sprostredkovanie nemeckého jazyka a kultúrnu výmenu vo svete. Ďalšími laureátmi ocenenia, ktoré rozdajú vo výročný deň úmrtia veľkého nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho 22. marca vo Weimare, budú indický divadelný a filmový režisér Mohan Agaše, americký literárny vedec Paul Michael Lützeler, zakladateľ a vedúci predstaviteľ Európskej humanistickej univerzity v bieloruskom Minsku Anatolij A. Michajlov a brazílsky filozof Sergio Paulo Rouanet.

„Szobota” - Univerzita Jánosa Selyeho „pozíva” na tlačovku

19. februára 2004

Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne vo štvrtok faxmi v maďarčine a v slovenskom jazyku pozývala médiá na marcovú tlačovú besedu. Prvá pozvánka prišla v maďarčine a druhá v slovenčine. V slovenskom texte sa však nachádzala hrubá pravopisná chyba, keď v slove „pozíva” je namiesto tvrdého mäkké í. Za dátumom konania tlačovej konferencie je v zátvorke uvedený ešte výraz „szobota”, ktorý mal zrejme označiť deň jej konania. Pod pozvánkou je podpísaný poverený zástupca univerzity Sándor Albert. Pozvánku posielala pracovníčka školy. Gramatické chyby sa podľa ministra školstva Martina Fronca vyskytujú aj v pozvánkach iných inštitúcií. „Svedčí to o celkovej znalosti slovenského jazyka,” povedal.

1930 až 1950 na farebných fotografiách (na Kossuthovom námestí v Budapešti)

20. februára 2004

Výstava Maďarsko vo farbách potrvá len do 1. marca. Ide o fotografie s etnografickým námetom z rokov 1930 až 1950, ktoré boli doposiaľ publikované len v čiernobielej verzii a v súčasnosti boli dodatočne kolorované. Hoci je veľká časť snímok obrazom každodenného života v období 2. svetovej vojny, možno tam nájsť aj staršie (pohreb Istvána Horthyho) alebo novšie fotografie (Maďarské povstanie v 1956). Fotografie sú vystavené v Etnografickom múzeu, ktoré je otvorené od pondelka do piatku od 10.00 do 15.00. Adresa: Kossuth tér 12. Vstupné do múzea je 80 a 40 slovenských korún. V blízkosti múzea je stanica metra Kossuth tér.

Maďarský výtvarník B. Beöthy v Galérii Priestor v Bratislave

16. februára 2004

Maďarský výtvarník Balázs Beöthy pripravil špeciálne pre bratislavskú Galériu Priestor for Contemporary Arts výstavu Slow down, speed up, ktorú otvoria vo štvrtok 19. februára o 18:00. Kurátor výstavy Juraj Čarný pre agentúru SITA povedal, že výstava sa skladá z dvoch projektov. Beöthy umiestnil do celej galérie na Smolického ulici sklenené identické fľaše, z ktorých vytvoril koridory pre návštevníkov. Na stene premietne videoprojekciu poskladanú z webových stránok o dúhach. Každú dúhu bude publikum sledovať pol sekundy, dohromady je ich asi tisíc. Čarný informoval, že výstava, ktorá bude otvorená do 14. marca od stredy do nedele od 16:00 do 19:00, je zameraná na rýchlosť vnímania človeka. Výtvarník Balázs Beöthy sa v súčasnosti venuje najmä modernému multimediálnemu umeniu a počítačovej animácii. Medzi jeho posledné projekty patria public artové výstavy a performance v Budapešti, na ktorej žobráci rozdávali peniaze. Spolupracuje s umelcami Rolandom Pereszlényim, Sibyllou Hofterovou, Csabom Nemesom a Hajnalom Némethom.

Komlóšska Tóra

12. februára 2004 - SRo -gmp

Istý Žid z Podkarpatskej Rusi, Samuel Braun sa na prelome 19. a 20. storočia v ďalekej Amerike, pri San Franciscu zoznámil s Markou Moravskou, ktorá pochádzala tiež z Uhorska, avšak z juhovýchodného kúta, z dediny Slovenský Komlóš. Údajne sa medzi nimi vytvoril citový vzťah, a keď sa Samuel Braun vrátil do Uhorska, jeho prvá cesta viedla do Slovenského Komlóša, kde sa aj usadil. Jeho vnuk, dnes už známy maďarský spisovateľ István Gábor Benedek sa tam narodil, a v posledných rokoch napísal nejednu novelu o menej známej téme spolužitia Židov a Slovákov na maďarskej Dolnej zemi. Jeho najznámejšia zbierka noviel s názvom „Komlóšska Tóra“ práve vyšla v dvojjazyčnej, slovensko-maďarskej podobe. Samozrejme nie Samuel Braun bol prvý Žid v Slovenskom Komlóši. Slováci tam vyše 250 rokov tvorili až 90 percent obyvateľstva, neboli chudobní, veď „žírna“ pôda poskytovala v minulých storočiach slušnú obživu. Takže postupne prišlo aj niekoľko desiatok židovských rodín od Mukačeva. Ich spolunažívanie bolo nerušené. A keby sa aj bol nejaký Slovák „vyvyšoval“ - za hranicou dediny, povedzme už pri Orošházy stratil všetku svoju namyslenosť, pretože mu Maďari nerozumeli, vysmievali sa jeho oblečeniu a podobne. Slovom: komlóšsky Slovák hneď zistil, že v širšom okolí tvorí menšinu. No, a práve toto menšinové bytie zbližovalo Slovákov a Židov a vytváralo medzi nimi vzácny súlad a toleranciu. Z tohto zakódovaného pocitu pramení aj vzťah Istvána Gábora Benedeka k jeho rodnému Komlóšu i Slovákom. Ťahá už bližšie k sedemdesiatke, celé desaťročia bol novinár a novely začal písať ani nie tak dávno, začiatkom 90. rokov. Ako hovorí, podnietila ho vtedy nie príliš tolerantná spoločenská atmosféra. Zaumienil si, že svoje príbehy o Židoch a Slovákoch vyrozpráva. Bestselerom na maďarskom knižnom trhu sa stala najmä jeho „Komlóšska Tóra“, ktorá odvtedy vyšla v nemčine, angličtine, francúzštine, pripravuje sa portugalská verzia, a teraz sa nakladateľstvo Tevan z Békešskej Čaby rozhodlo vydať dvojjazyčnú verziu - maďarskú i slovenskú v jednej knihe. Práve túto knižku predstavili včera večer v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Benedekovu knižku predstavil hádam najznámejší Komlóšan v Maďarsku Pavol Závada, ktorý je už roky hviezdou na maďarskom literárnom nebi. Stačí len spomenúť jeho román Jadvigin vankúšik, ktorý sa tiež odohráva v slovenskom prostredí, čiže Závada má veľké zásluhy na tom, že maďarská pospolitosť vôbec vie o našich krajanoch. Závada po slovensky vie, a so svojimi rodákmi sa pravidelne stretáva v Budapešti, kde sa vytvára - ako hovorí so smiechom - „komlóšsky klan“. Rozhodne do neho patrí aj István Gábor Benedek. Ako keby mu nestačilo, že ho Boh obdaril (či potrestal?) dvojitou maďarsko-židovskou identitou, pletie sa mu do nej aj tretia, slovenská. O najnovšom vydaní „Komlóšskej Tóry“ vraví: Táto slovenská podoba je môjmu srdcu najbližšia. Prečo? Lebo som sa narodil v Komlóši a prakticky do dnešného dňa som v kontakte so Slovákmi a slovenským jazykom. Vlastne jazykové prostredie mojej rodnej dediny poskytuje mojim dielam priestor, v ktorom formulujem svoje myšlienky. Neverím, že spisovateľ by mohol chcieť niečo viac. Svoju knižku by som odporúčal osobitne tým, ktorí sa dobre cítia, keď ich spisovateľ presviedča, že jestvuje nádej na pokojné spolunažívanie.

Krajanský zákon a porazení víťazi

14. februára 2004 - pravda - Dag Daniš

Diplomatická vojna medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorú vyprovokoval maďarský krajanský zákon, sa formálne skončila. Oficiálnu bodku za týmto nešťastným sporom dala slovenská vláda, keď schválila dohodu s maďarskou vládou o podpore menšín. Na tomto konflikte je príznačné to, že žiadna strana nie je v pozícii víťaza. A obe sú v istom zmysle v postavení porazeného... Príbeh krajanského zákona má už od začiatku dve roviny: formálnu a reálnu. Formálne mal tento zákon podporovať maďarskú kultúru a vzdelávanie v susedných krajinách, kde žijú maďarské menšiny. V tom by problém nebol. Kameň úrazu bol v reálnom zmysle zákona. Viktor Orbán krajanským zákonom sledoval dva ciele. Po prvé, systematicky oslabovať občiansky princíp v maďarských menšinových komunitách a posilňovať národný princíp. Konkrétne: slovenskí občania maďarskej národnosti mali byť finančne motivovaní k tomu, aby svoje deti prihlasovali na školy s maďarským vyučovacím jazykom. Peniaze pre „vzorné rodiny” mala cez nadácie poskytovať maďarská vláda nie iba náhodne, ale povinne, zo zákona. Po druhé, krajanský zákon mal vytvoriť pevné právne a politické väzby maďarských menšín zo susedných krajín na Budapešť a maďarskú vládu. Orbán to niekoľkokrát nepriamo priznal, napríklad vyhláseniami, že je premiérom všetkých Maďarov, aj tých za hranicami Maďarskej republiky, že treba vytvoriť niečo ako oficiálny „celomaďarský snem”... Orbánov zákon a Orbánova silácka rétorika boli pre slovenskú vládu neprijateľné. A takisto aj pre Európsku úniu. Nová maďarská vláda musela zákon upraviť a hľadať dohodu so susednými krajinami. Výsledok je, ako to v takýchto prípadoch býva, rozpačitý pre obe strany. Formálne sa za víťaza môže považovať slovenská diplomacia - získali sme pre náš postoj medzinárodnú podporu a odmietli sme pristúpiť na dohodu o uplatňovaní krajanského zákona na slovenskom území. Oficiálne sa dohoda riadi len základnou medzištátnou zmluvou z roku 1995. V skutočnosti je to však celkom inak. Aj slepému musí byť jasné, že dohoda Bratislavy a Budapešti pokrýva potreby maďarského krajanského zákona - hoci iba v maskovanej podobe. Maďari sa napriek medzinárodnému tlaku posunuli o krok ďalej. Ešte pred pár rokmi tu nijaký krajanský zákon nebol. Ani žiadne veľkolepé programy Budapešti na systematické a intenzívne posilňovanie veľkého „maďarstva”. Teraz je tu aj maďarský krajanský zákon, aj nástroje na jeho vykonávanie. Aj keď sa nám tieto nástroje podarilo oklieštiť, sú v hre -začínajú žiť svojím vlastným životom. Maďarská diplomacia a Bugárova SMK už budú strážiť len jedno: aby sa išlo iba dopredu...

Radar NATO

12. februára 2004 - SRo -gmp

Postavia radarovú stanicu NATO na juhu Maďarska, alebo nie? - táto otázka je oprávnená po včerajšej protestnej akcii miestnych obyvateľov, ktorí zabránili začatiu prípravných prác. Severoatlantická aliancia v rámci jednotného obranného systému plánuje v Maďarsku na vlastné náklady vybudovať tri radarové stanice: jednu na severovýchode v Bukových vrchoch, druhú na juhovýchode v Békešskej Čabe a tretiu na juhu v pohorí Mecsek blízko chorvátskych hraníc. Do popredia záujmu sa dostáva tá tretia, pretože včera sa skupina ochrancov prírody a miestnych obyvateľov odhodlala protestovať na kopci, kde mali začať výsek stromov, pre potreby radarového objektu. Jednoducho nedovolili drevorubačom a mechanizmom prístup. Polícia síce prišla na miesto činu, ale nezasiahla. Protestujúci aj v týchto dňoch budú mať službu, prichystaní svoju akciu obnoviť. Prípad sa bude riešiť možno na súde, no rozhodne sa tým odkladá výstavba radarového objektu. Je to nepríjemné pre Maďarsko preto, lebo sa zaviazalo vybudovať sieť staníc do roku 2006.

Maďari nechcú radar NATO

16. februára 2004 - hn

Od minulej stredy v chránenej oblasti hory Zengo v pohorí Mecsek na juhu Maďarska protestujú miestni obyvatelia a ochrancovia prírody proti výstavbe radarovej stanice, ktorá má byť súčasťou výstražného systému NATO. V piatok proti demonštrantom zasiahla súkromná bezpečnostná služba. Asi 50 protestujúcich sa však priviazalo reťazami a putami ku stromom a zabránili tak ich výrubu. Členovia bezpečnostnej služby sa pokúsili protestujúcich odvliecť z miesta násilím, ale členovia Greenpeace vyliezli pomocou horolezeckého výstroja na stromy a bezpečnostná služba musela za potlesku ochranárov ustúpiť. Na miesto prišli aj príslušníci polície, ale do záležitosti nezasiahli. „Chceli nás vyhnať za každú cenu. Vyhrali sme dôležitú bitku,” povedal pre internetové vydanie denníka Magyar Hírlap aktivista Ferenc Molnár. Práve výrub stromov na ploche dvetisíc štvorcových metrov mal byť súčasťou prípravy terénu na výstavbu 44 metrov vysokého rádiolokátora. Firma chcela stihnúť výrub do 15. februára, pretože potom až do októbra je takýto zásah v chránenej oblasti zakázaný. Podľa demonštrantov by radar ohrozil vzácne živočíchy v okolí a zničil by turistickú atraktivitu oblasti okolo 682 metrov vysokej hory Zengo. Hovorca maďarského ministerstva obrany Zsolt Szabó vyhlásil, že rezort získal na výstavbu rádiolokátora všetky potrebné povolenia. Priznal, že na ploche 0,2 hektára budú musieť ešte pred začatím samotnej výstavby vyrúbať väčšie množstvo stromov. Ochranári však tvrdia, že NATO nežiada, aby sa radar postavil práve na tomto mieste. NATO vraj uvažuje aj o lokalite na území Slovinska. Severoatlantická aliancia už v minulosti postavila na území Maďarska dva rádiolokátory neďaleko miest Bánkút a Béscsaba.

Maďarskí zelení premohli NATO

14. februára 2004

Budapešti hrozí nový čierny bod od NATO. Päť rokov po vstupe si Maďarsko nemôže byť isté, či dokáže splniť ďalší záväzok voči aliancii. Desiatky ochranárov včera vlastnými telami zabránili drevorubačom vo výseku stromov na vrchole juhomaďarského pohoria Mecsek. V tejto chránenej oblasti by do dvoch rokov mala vyrásť štyridsať metrov vysoká rádiolokačná veža NATO, jedna z troch, ktoré Budapešť povolila vybudovať na svojom území. Víťaznú bitku proti budúcej radarovej stanici vybojovali zelení s tridsiatimi zamestnancami súkromnej bezpečnostnej služby. Polhodinový zásah si vyžiadal aj niekoľko odrenín. „Chceli nás vyhnať za každú cenu,” povedal pre internetovú verziu denníka Magyar Hírlap aktivista Ferenc Molnár. Zelení sa však pripútali k stromom a zburcovali políciu. Tá bezpečnostnej službe oznámila, že nemá právo násilne vyháňať demonštrantov. „Vyhrali sme dôležitú bitku,” dodal Molnár, ktorý je zástupcom starostu neďalekej obce. „Ak sa nám podarí do sobotňajšej polnoci ochrániť prírodu, bude to dôležité víťazstvo.” Povolenie na výsek stromov na rozlohe takmer dvetisíc štvorcových metrov totiž zajtra vyprší a nové sa prinajmenšom do októbra nebude vydávať. Aliancia včera potvrdila, že jej generálny tajomník dostal výzvu maďarských ochrancov prírody na zastavenie stavby. V liste mu navrhli, aby radarovú stanicu postavili v inej krajine, napríklad v Slovinsku, ktoré tento rok vstúpi do aliancie. Podľa budapeštianskeho rozhlasu hovorca NATO prisľúbil odpoveď. O umiestnení veže však musí rozhodnúť Maďarsko.

Presťahovať sa na Slovensko a tam platiť dane

16. februára 2004 - SRo -gmp

Budapeštiansky denník Magyar Hírlap sa už minulý týždeň venoval zaujímavej možnosti pre maďarských podnikateľov po vstupe našich krajín do Európskej únie: mohli by sa presťahovať na Slovensko a u nás platiť dane, ktoré sú v prípade vysokého zárobku či zisku výrazne nižšie ako v Maďarsku. Denník v dnešnom čísle opäť píše o téme, avšak konštatuje, že masové sťahovanie maďarských občanov k nám nie je reálne. Mnohých zámožnejších podnikateľov vzrušila myšlienka presťahovať sa po 1. máji na Slovensko - tvrdí Magyar Hírlap odvolávajúc sa na daňových poradcov, u ktorých sa v minulých dňoch zaujímal o túto možnosť nejeden maďarský podnikateľ. Ako príklad uvádza denník jedného z najbohatších ľudí, ktorý sa síce neplánuje presťahovať kvôli deťom, ale konštatuje, že keby tak urobil, mohol by ročne „ušetriť“ cenu luxusnej vily. Ide však o miliardára, ktorých ani v Maďarsku nie je tak veľa. Podobný jav nie je neznámy v členských štátoch Európskej únie: napríklad nemeckí manažéri pôsobiaci blízko francúzskych hraníc majú bydlisko na druhej strane, alebo mnohí francúzski herci sa tak stali Monačanmi. Záležitosť je pomerne jednoduchá - píše ďalej Magyar Hírlap - treba sa stať daňovým subjektom na Slovensku, k čomu je potrebné trvalé bydlisko. Dom či byt ani netreba kúpiť, stačí len dobrý priateľ, ku ktorému sa možno prihlásiť. Samozrejme by bolo užitočné zrušiť trvalé bydlisko v Maďarsku, pretože daňový úrad ostrejšie sleduje tých, ktorí majú dve trvalé bydliská, a keď sa dokáže, že človek sa zdržiava v Maďarsku viac ako 183 dní, musí platiť dane podľa tunajších pravidiel. Pravda, po „prevzdušnení“ hraníc to nebude ľahké dokázať, avšak vždy sa nájde nejaký „dobroprajný“ sused, ktorý by mohol poslúžiť ako svedok pre daňový úrad. Prevažnej väčšine sa tento ťah neoplatí, ale kto má ročný príjem nad 25 miliónov forintov, čo je vyše 4 milióny korún a tých je menšina, už môže uvažovať o presťahovaní. Alebo aj ten, kto žije z dividend svojich firiem v Maďarsku. Na tento zisk, keď ho prevedú na Slovensko, síce môže vyrubiť daňový úrad 15-percentnú daň, no v zmysle zrušenia dvojitého zdanenia na Slovensku zaplatí už iba 4 percentá. Tak vychádza 19 percent, čo je presne polovica najvyššej daňovej sadzby v Maďarsku - píše na záver budapeštiansky denník.

Bohatí Maďari mieria na Slovensko

Našich susedov lákajú nižšie dane a chcú sa po vstupe oboch krajín do EÚ „na papieri” presťahovať

17. februára 2004 - hn

Značnú časť bohatých Maďarov vraj lákajú nižšie dane na Slovensku a začínajú uvažovať o tom, že po vstupe oboch krajín do Európskej únie sa presťahujú na Slovensko. Ako napísal maďarský denník Magyar Hírlap, o túto možnosť sa zaujíma čoraz viac solventných Maďarov. „Netreba sa však obávať masového sťahovania na Slovensko, ale môže sa to vyplatiť viacerým, ako sa to prvý pohľad zdá,” konštatuje denník. Magyar Hírlap cituje manželský pár, ktorý je považovaný za jeden z najbohatších v Maďarsku. O tejto možnosti by uvažoval, ale kvôli deťom to nepovažujú za reálne. „Keby sme boli sami s manželkou, asi by sme neváhali. Aj tak o tom vážne uvažujeme, veď z takto ušetrených daní by sme každý rok mohli postaviť v Maďarsku jednu vilu,” hovorí muž, ktorý nechcel byť menovaný. Jeho príjem sa v Maďarsku zdaňuje až 38 percentami. Denník pripomína, že na Slovensku platí jednotná daň 19 percent, čo je veľmi výhodné pre najbohatšie vrstvy. Podobné sťahovanie ľudí kvôli nižším daniam je podľa Magyar Hírlap bežným javom aj v súčasných členských krajinách Európskej únie. „Sťahujú sa napríklad nemeckí podnikatelia bývajúci blízko francúzskych hraníc alebo herci a športovci majú trvalé bydlisko v Monaku,” uvádza denník. V prípade Slovenska je podmienkou, aby sa Maďar stal platiteľom dane na Slovensku, ako to umožňuje dvojstranná dohoda. Je na to potrebné mať trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky. „Nie je však bezpodmienečne nutné ani kupovať byt na Slovensku. Stačí, keď za vás kúpi byt slovenský občan, čo je, mimochodom, aj dobrá investícia,” konštatuje denník. Maďarský občan sa však nesmie zdržiavať na území Maďarska ročne dlhšie než 183 dní. „Po zrušení kontroly na hraniciach však bude dosť ťažké kontrolovať tento údaj. V prípade, že nevychádzate dobre so susedmi, si však daňový úrad môže ľahko nájsť svedkov,” upozorňuje Magyar Hírlap. Denník radí Maďarom, aby si v každom prípade ponechali prechodné bydlisko na území Maďarska, aby mohli využívať niektoré výhody aj doma. Upozorňuje však, že väčšine ľudí sa neoplatí presťahovať sa na Slovensko. Výhodné to začína byť vraj až pri príjmoch z podnikania od 25 miliónov forintov ročne. „Podľa odborníkov sa mnohí z podobne dobre zarábajúcich Maďarov po prvom máji 2004,na papieri' presťahuje na Slovensko,” končí svoj článok denník Magyar Hírlap.

Slovenským občanom prácu v Maďarsku nezakážu

16. februára 2004 - sme

Maďarsko by sa mohlo brániť proti prílevu pracovnej sily z okolitých krajín, uvažoval nedávno na stránkach viacerých novín maďarský veľvyslanec v Bruseli a kandidát na eurokomisára Péter Balázs. Jeho vyhlásenia vyvolali menšiu búrku. V rozhovore pre internetovú stránku EurActiv Balázs spomenul Slovensko a Poľsko, kde nezamestnanosť trojnásobne presahuje nezamestnanosť v Maďarsku. Pripomenul, že krajina má podľa prístupovej zmluvy s úniou právo prechodne chrániť svoj pracovný trh. O možnosti podobných opatrení sa vzápätí zmienil aj maďarský minister práce a zamestnanosti Sándor Burány. „Ani mi nenapadlo vyhrážať sa vylúčením slovenskej pracovnej sily,” tvrdil neskôr Balázs, podľa ktorého môže mať príchod zahraničných pracovníkov aj klady. „Nechystáme žiadne obmedzenia pracovného trhu. Rozmýšľať o ich zavedení by v súčasnosti nebolo realistické,” povedal aj hovorca ministerstva zahraničia Tamás Tóth. Vstupujúce krajiny sa podľa neho navyše dohodli, že sa navzájom nebudú obmedzovať. „Nepleťme si úmysel a hypotetickú možnosť,” povedal štátny tajomník ministerstva práce Gábor Csizmár. Dnešné členské štáty podľa neho majú právo zaviesť proti vstupujúcim krajinám obmedzenia preventívne a podľa vlastného uváženia, vstupujúce krajiny však musia dokázať, že obmedzenia iných vstupujúcich krajín sú naozaj nevyhnutné a aj potom ich ešte musí schváliť únia. Slovenskí občania pracujú najmä v severozápadnej oblasti Maďarska, v trojuholníku miest Győr (Raáb), Esztergom (Ostrihom) a Székesfehérvár (Stoličný Belehrad), kde je najväčšia koncentrácia zahraničných investícií. Tunajšie firmy sa v posledných rokoch dokonca sťažovali na nedostatok pracovnej sily, ktorá im bráni v raste. Riešia ho aj importom pracovníkov zo Slovenska. Aj na ich žiadosť sa kvóta pre Slovensko od roku 2003 zvýšila z 1600 na 2000 pracovníkov. V oblasti za posledné dva roky zavreli niekoľko fabrík, ale situácia sa zásadne nezmenila a o pracovnú silu je stále záujem. Navyše, prílev pracovných síl z nových krajín podľa maďarských odborníkov nehrozí. „Neexistujú žiadne analýzy, na ktorých základe by sa niečo také dalo očakávať,” tvrdí Ágnes Hársová z ekonomického ústavu Kopint-Datorg. Oveľa reálnejší je podľa nej presun maďarských podnikateľov na Slovensko za nižšími daňami.

Sťahovanie za prácou

12. februára 2004 - SRo -gmp

Aj Maďarsko vyvíja úsilie získať kladnú odpoveď od členských krajín Európskej únie, že po májovom rozšírení neuzatvoria svoj trh práce pred novými štátmi. Veľká Británia zostane otvorená, hoci isté obavy má. Britský pracovný trh bude pre maďarských občanov otvorený - vyplynulo to z londýnskych rozhovorov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí pre eurointegráciu Pétera Gottfrieda, ktorý však dodal: v Londýne zároveň cítiť aj isté obavy z toho, že do ostrovného štátu prídu aj takí ľudia, ktorí chcú zneužiť tamojší sociálny systém. Bez podrobností maďarský politik uviedol, že keby aj britská strana rozmýšľala o nejakej forme obmedzenia, určite to bude bez diskriminácie, čiže by sa akékoľvek ochranné opatrenia týkali všetkých členských krajín únie. Možné riešenia sa teraz iba skúmajú, no v Budapešti si s obavami všímajú diskusie v Britskom parlamente o právach občanov nových členov i posledné dvojzmyselné vyjadrenia premiéra Tonyho Blaira.

Pracovné sily

11. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarsko nepovažuje za reálne, aby po rozšírení Európskej únie, bránilo svoj trh práce a nepúšťalo pracovné sily do krajiny z niektorých susedných štátov. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Tamás Tóth na pravidelnej tlačovej konferencii v podstate dementoval možnosť, ktorú nadhodil budúci eurokomisár Maďarska. Péter Balázs v rozhovore pre internetové noviny Európskej únie EurActiv povedal, že vzhľadom na obmedzenia, ktoré zavádzajú súčasné členské štáty únie voči novým krajinám, nie je vylúčené, že aj Maďarsko môže uzavrieť svoj trh práce pred pracovnými silami napríklad z Poľska či Slovenska. Minister práce Sándor Burány vzápätí tiež nevylúčil túto možnosť, čo vyvolalo v odbornej tlači ironické poznámky, napríklad ekonomický denník Világgazdaság označil rysujúci sa spor za absurdný. Negatívne reakcie prišli aj z Bratislavy. Kauzu mienil uzavrieť hovorca ministerstva zahraničných vecí tým, že podobné ochranné opatrenia označil za nereálne, pretože nehrozí masový nával pracovných síl do Maďarska zo žiadnej z nových členských štátov Európskej únie.

Maďarská hotelová sieť Danubius dosiahla v roku 2003 výrazný pokles zisku

16. februára 2004

Najväčšia maďarská hotelová sieť Danubius zaznamenala v roku 2003 výrazný pokles čistého zisku, čo je podľa nej výsledkom oslabenia globálneho turizmu, ktoré sa negatívne podpísalo najmä na sieť maďarských hotelov. Skupina Danubius dosiahla v roku 2003 podľa medzinárodných finančných štandardov (IFRS) pokles čistého zisku na 80 miliónov HUF (v prepočte asi 12,3 milióna Sk), kým v roku 2002 hospodárila so ziskom 2,91 miliardy HUF. Danubius prevádzkuje siete hotelov a kúpeľov v Maďarsku, Českej republike, Slovensku a Rumunsku. „Globálny turizmus dosiahol v roku 2003 negatívny rekord a jeho nepriaznivý dopad sa prejavil aj v hospodárení hotelov Danubius,” uvádza sa v oficiálnej správe spoločnosti. Tržby skupiny Danubius dosiahli v minulom roku 37,15 miliardy HUF, čo bol 4,2-% nárast z úrovne 35,66 miliardy HUF v roku 2002. Operačné náklady vzrástli o 10,1 % na 31,12 miliardy HUF, čím sa hrubý zisk redukoval o 20 % na 6,03 miliardy HUF. Aj napriek optimistickejším vyhliadkam svetového turizmu v nasledujúcom období ostáva budúcnosť siete Danubius nejasná. Podľa nej 3-% nárast dane z pridanej hodnoty (DPH), platný od 1.januára 2004, spôsobí v roku 2004 pokles tržieb o viac ako 600 miliónov HUF.

Maďarská vláda chce predať približne 10,5-% balík svojich akcií v koncerne MOL

17. februára 2004

Maďarská vláda ponúkne na predaj približne 10,5-% balík svojich akcií v energetickom koncerne MOL. Hodnota balíka by mohla dosiahnuť okolo 375 miliónov USD (v prepočte asi 11,8 miliardy Sk). Pre agentúru Reuters to dnes uviedol nemenovaný trhový zdroj. Vláda, ktorá momentálne vedie rokovania s poľskou spoločnosťou PKN Orlen o vytvorení fúzie so spoločnosťou MOL, by si tak po predaji zachovala zvyšok zo súčasného 23-% podielu v maďarskom koncerne. Podľa informácií investorov získala mandát na predaj svojich akcií v spoločnosti MOL aj investičná banka Citigroup. Obchodníci uvádzajú, že Citigroup ponúkne na predaj maximálne 11 miliónov akcií spoločnosti MOL v závislosti od trhového dopytu. Zástupcovia spoločnosti MOL, maďarskej privatizačnej agentúry APV a minister financií Tibor Draskovics odmietli pre agentúru Reuters komentovať, alebo potvrdiť, či sa takéto transakcie uskutočnia. Analytici uvádzajú, že takýto krok vlády by dával zmysel, keďže spoločnosť MOL zverejnila dobré hospodárske výsledky, má priaznivé perspektívy do budúcnosti a stabilné napredovanie. „Ak sú tieto informácie pravdivé, tak si APV počína veľmi dobre. Takýto krok by nezvolila, pokiaľ by si nebola istá, že má kupujúcich. Pravdepodobnými kupcami sú veľké investičné fondy, ktoré sa o nákup zaujímajú už od decembra. Medzitým sa cena akcií MOL vyšplhala nahor a výsledky sú dobré, takže sú pripravení na kúpu,” vyhlásil analytik brokerskej spoločnosti Cashline Jozsef Miro. Maďarská ľavicová vláda plánovala predať v decembri minulého roka viac ako 13-% podiel akcií MOL, predaj však stiahla vďaka tlaku investorov, ktorí žiadali udržanie ceny v rozpätí 5700 až 5 900 HUF za akciu. Informovala agentúra Reuters.

MOL vykázal vlani čistý zisk 110,3 mld. HUF

16. februára 2004

Maďarská ropná a a plynárenská spoločnosť MOL vykázala za rok 2003 čistý zisk vo výške 110,3 mld. HUF pri tržbách 1,504 bil. HUF. Zisk prevýšil očakávaní analytikov a z medziročného hľadiska sa zvýšil o 54 %. Tržby vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 30 %. Vyplýva to z konsolidovaných údajov, vypočítaných podľa medzinárodných predpisov IFRS. Zisk pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA) sa zvýšil o 40 % na 180,7 mld. HUF. Dcérske spoločnosti sa na hospodárskom výsledku MOL podieľali sumou 5,2 mld. HUF. Na tejto sume sa najväčšou mierou podieľajú výsledky slovenskej spoločnosti Slovnaft za prvý kvartál, ako aj celoročné výsledky Egaz, Degaz a Panrusgas. Spoločnosť MOL zaznamenala v segmente zemného plynu vlani prevádzkový zisk 5,9 mld. HUF oproti zisku iba 200 mil. HUF v roku 2002. Príčinou prudkého rastu bol jednorazový príjem 11 mld. HUF, zaznamenaný v súvislosti s čiastočným predajom maloobchodného plynárenského portfólia. V roku 2003 vykázala MOL finančné straty 16,177 mld. HUF oproti finančným výnosom 1,888 mld. HUF. Straty z devízových kurzov a iné finančné výdavky klesli vlani o 41 %, predovšetkým vďaka zlepšeniu efektivity manažmentu rizika. Generálny riaditeľ firmy MOL György Mosónyi povedal, že „kombinovaný program Mol-Slovnaft-TVK zahŕňa rôzne samostatné iniciatívy a program realizácií synergií, ktoré by mali do roku 2005 priniesť celkový finančný prínos vo výške 260 mil. USD”. V správe sa ďalej uvádza, že na priaznivé výsledky firmy vplývali predovšetkým úspechy v oblasti prevádzky, ako aj priaznivé daňové vplyvy.

MOL už začal v Unipetrole due diligence

16. februára 2004

Maďarská ropná a rafinérska spoločnosť MOL už začala v českej ropnej spoločnosti Unipetrol hĺbkový audit. „Videli sme zatiaľ prvé správy a v súčasnosti sa zaoberáme predloženými údajmi,” skonštatoval v pondelok generálny riaditeľ firmy MOL György Mosonyi. Ako pokračoval, spoločnosť bude analyzovať túto obchodnú príležitosť. „Ak výsledky due diligence určia, že by získanie Unipetrolu zvýšilo pridanú hodnotu MOL, maďarská spoločnosť by do nej vstúpila. Ak nie, tak odstúpime,” doplnil. Generálny riaditeľ MOL odmietol však uviesť finančný strop ponuky. Podľa Mosonyiho MOL nebude chcieť získať Unipetrol za každú cenu. „Sme silní aj bez Unipetrolu,” skonštatoval Mosonyi. Česká vláda v druhej polovici januára rozhodla, že do užšieho výberu v tendri na privatizáciu 63-percentného podielu v Unipetrole postupujú poľský rafinérsky koncern PKN Orlen, spoločnosť MOL a nadnárodný koncern Royal Dutch/Shell. Vláda vybrala spomínané tri spoločnosti spomedzi šiestich uchádzačov. ČR predáva 63 % akcií Unipetrolu spolu s balíkom pohľadávok České konsolidační agentury za 4,1 mld. CZK. V pondelok 12. januára podalo sedem záujemcov o Unipetrol predbežné ponuky, ktoré obsahovali aj orientačnú výšku kúpnej ceny. Medzirezortná komisia vyradila kanadskú spoločnosť Norex Petroleum. Do užšieho zoznamu o Unipetrol sa nedostali kazašská ropná spoločnosť KazMunaiGaz, ruský producent ropy Tatnefť a česko-slovenská finančná skupina Penta.

Krajiny strednej Európy sa pripoja k EMÚ najskôr o 5 rokov

16. februára 2004

Podľa prieskumu agentúry Reuters si hlavné ekonomiky strednej Európy ešte chvíľu počkajú, kým podniknú prvé kroky k prijatiu eura a k Európskej menovej únii sa nepripoja skôr ako za päť rokov. Z prieskumu uskutočneného tento týždeň medzi 35 analytikmi vyplynulo, že Maďarsko sa zrejme pripojí k mechanizmu ERM-2 v roku 2005 a Slovensko v roku 2006, pričom do menovej únie by obe krajiny mohli vstúpiť v roku 2009. Poľsko a ČR podľa predpokladov vstúpia do ERM-2 v roku 2007 a do eurozóny v roku 2010. Odhady sa však výrazne odlišovali a niektorí analytici dokonca uviedli, že žiadna z týchto krajín nebude pripravená na vstup ani do systému ERM-2 skôr ako v roku 2008. Ako povedal Tim Ash z Bear Stearns, v strednej Európe sa rýchlo vytráca chuť pripojiť sa k EMÚ čo najskôr. „Vzhľadom k tomu, že mnoho týchto ekonomík má hlboko zakorenené fiškálne problémy, bude potrebné, aby si pred snahami o pripojenie k menovej únii urobili poriadok doma,” uviedol Ash. Pod tlakom je najmä forint, pretože finančné trhy spochybňujú úsilie Maďarska pripojiť sa k ERM-2 čo možno najskôr. Predpokladá sa, že forint vstúpi do tohto mechanizmu pri kurze 280 HUF/EUR oproti súčasným 264 HUF/EUR. Tento odhad je pritom výrazne slabší ako úroveň 255 HUF/EUR predpokladaná v predchádzajúcom, novembrovom prieskume. V prípade zlotého sa naopak predpokladá mierne zhodnotenie poľskej meny pred vstupom do ERM-2 na úroveň 4,5 PLN/EUR oproti súčasnému kurzu 4,83 PLN/EUR. Česká koruna by sa mala nachádzať na 32 CZK/EUR a slovenská mena na 40 SKK/EUR. Kurzy českej a slovenskej koruny sa pritom pohybujú blízko týchto hodnôt.

Zrejme belgický občan dnes ilegálne prešiel cez slovensko-maďarský prechod

17. februára 2004

Na slovensko-maďarskom hraničnom prechode Rusovce-Rajka došlo dnes k ilegálnemu prekročeniu hranice. Hliadka oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru (PZ) Čunovo kontrolovala o 7.55 h osobné motorové vozidlo s maďarskou štátnou poznávacou značkou (ŠPZ). V tom sa spoza neho rýchlosťou asi 150 km/h vyrútilo osobné motorové vozidlo značky BMW 7 s belgickou ŠPZ. Pravdepodobne išlo o belgického občana, ktorý v pondelok 16. februára ilegálne prekročil hranice z Českej republiky na Slovensko. Podľa informácií hovorkyne Prezídia PZ SR Magdy Krasulovej prišiel o 20.00 h na diaľničný prechod Lanžhot občan Belgicka, narodený v roku 1961, na osobnom motorovom vozidle. Pri kontrole cestovných dokladov napadol hliadku polície ČR, čo spozorovala policajná hliadka oddelenia hraničnej kontroly PZ Brodské-diaľnica. Hliadka polície SR dala okamžite pokyn na uzavretie jazdných pruhov pre osobné motorové vozidlá závorami. Napriek tomu občan Belgicka na svojom vozidle utiekol z územia ČR bez cestovných dokladov a smeroval k hliadke oddelenia hraničnej kontroly PZ Brodské -diaľnica, pričom nerešpektoval značku Stop polícia ani policajnú hliadku stojacu vonku. Prerazil závory a smeroval po diaľnici na územie SR smerom na Bratislavu. Incident sa obišiel bez zranení. Prezident PZ Anton Kulich v prípade zistenia porušení služobných povinností príslušníkov PZ prijme razantné opatrenia, dodala Krasulová. Situáciu analyzuje aj colné riaditeľstvo SR. Na základe jej výsledkov sa prijmú príslušné opatrenia vo vzťahu k službukonajúcim colníkom, ako aj opatrenia organizačného charakteru, ktoré budú eliminovať možnosť vzniku podobných situácií. Uviedla to v stanovisku pre TASR hovorkyňa Colného riaditeľstva SR Silvia Balázsiková. Poznamenala, že vedenie Colného riaditeľstva SR rokuje v Budapešti s maďarskými partnermi z colnej správy a policajného zboru. Cieľom je zistiť skutočný stav a dohodnúť ďalší spoločný postup.

Šialenec na BMW

18. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarská polícia stále nenašla „šialeného Belgičana“, ktorý sa prebojoval najprv cez česko-slovenské, potom aj cez slovensko-maďarské hranice takým spôsobom, že ani neukázal svoj pas. Naposledy ho videli včera predpoludním na benzínovom čerpadle niekde pri Tatabányi: natankoval a ufujazdil bez platenia. Priemyselná kamera ho nafilmovala, ale nie je to nič platné - zmizol, vyparil sa, zmenil sa na vzduch či prešiel do ilegality… Rozhodne nenarazil na hermetickú obruč, ktorú maďarská polícia vytvorila okolo Budapešti, ani vrtuľník na neho nenaďabil, tým skôr, lebo sa mu po čase minul kerozín, no a policajtom už skoro popoludní prešla chuť míňať energiu na človeka, ktorý ani nespáchal žiadny trestný čin. Jeden z hovorcov vysvetľoval, že nelegálny prechod cez hranice, alebo nezaplatenie benzínového účtu patrí iba do kategórie priestupku, a keď Belgičana s kosovskými koreňmi chytia, začnú proti nemu priestupkové konanie. Je pozoruhodné, že české úrady nevarovali slovenské, od slovenských nedostali avízo maďarské, a ako vysvitá z dnešnej novinovej správy, ani juhoslovanské orgány nedostali oficiálnu informáciu od kolegov z Maďarska. Zdá sa teda, že jazdec s tmavomodrým BMV-éčkom môže frčať ďalej. No, hotový amok.

Belgičana na BMW zadržali

18. februára 2004 - SRo -gmp

Maďarská polícia zadržala belgického občana, ktorý z Českej republiky, cez Slovensko dorazil až do Maďarska takým spôsobom, že na hraničnej kontrole sa vôbec nezastavil. Maďarská polícia zatiaľ neoznámila podrobnosti o zadržaní vodiča tmavomodrého BMW, neoficiálne sa vie iba toľko, že belgický občan sa ocitol v sieti polície v jednom budapeštianskom hoteli. V Maďarsku včera robili prísne kontroly na cestách okolo Budapešti, do pátrania sa zapojil aj policajný vrtuľník, no bez úspechu. Orgány neskôr zrušili pohotovosť s odôvodnením, že ide o osobu, ktorá nespáchala trestný čin - iba priestupok. No dnes predpoludním pohraničné orgány župy Gyoer-Moson-Sopron podali na neznámu osobu trestné oznámenie vo veci ohrozovania života príslušníka hraničnej stráže. Jazdec totiž pri nelegálnom prechode slovensko-maďarských hraníc skoro zrazil maďarského pohraničníka.

Belgičana vyhostili z Maďarska na tri roky

20. februára 2004

Belgického muža, ktorý prekročil v pondelok a v utorok ilegálne svojím vozidlom štátne hranice troch krajín a ktorého v stredu maďarská polícia v zadržala v Budapešti, vyhostili z Maďarska na tri roky. Informoval o tom hovorca pohraničníkov Sándor Orodán. Muža odovzdali dnes popoludní slovenskej strane na hraničnom priechode Vámosszabadi po tom, čo mosonmagyaróvárska polícia zrušila vyšetrovanie prípadu, lebo nebolo možné konštatovať skutok trestného činu násilia alebo vyhrážania sa. V zmysle príslušných predpisov pohraničná stráž Belgičana zadržala a v súlade s rozhodnutím slovenskej strany v rámci readmisnej dohody ho odviezli na slovensko-maďarský hraničný priechod Vámosszabadi-Medveďov. Vodič čierneho BMW je jedným zo šéfov spoločnej maďarsko-belgickej spoločnosti. Pohraničná stráž podala proti nemu oznámenie za trestné činy ohrozenia verejného činiteľa a ohrozenia bezpečnosti cestnej premávky a mal byť stíhaný aj za priestupky ilegálneho prekročenia štátnych hraníc a krádeže na benzínovom čerpadle. Polícia ho zadržala v stredu v Budapešti v garáži hotela Korona pri aute po prehľadaní jeho izby, kde našli odmontované putá od českých policajtov. Belgičan nekládol pri zadržaní žiadny odpor. Na polícii tvrdil že je nevinný, cez hraničný priechod išiel pomaly a neušiel bez platenia na benzínovom čerpadle v Tatabányi, ako to tvrdila polícia.

Sladká Budapešť

24. februára 2004 - SRo -gmp

Vymenujem teraz názvy niekoľkých slávnych cukrární: Hauer, August, Russvurm. Možno ešte netušíte, kam sa vás chystám pozvať, no keď poviem: Gerbaud (žerbó), akiste uhádnete, že to bude Budapešť. Mesiac nostalgie vyhlásili na február v chýrnej cukrárni v samotnom centre Pešti, na Vörösmartyho námestí, hneď pri pešej Vácičke, len kúsok od Reduty a Dunajského korza. Možno táto „topografia“ bola zbytočná, veď kto už v maďarskom hlavnom meste bol, akiste nevynechal cukráreň Gerbaud. Je to legenda, ktorá býva preplnená najmä v lete predovšetkým cudzincami, ktorí zanesú správu o miňonkách, tortách, rezoch, krémoch, bonbónoch, cukríkoch miestnej výroby do celého sveta. Turistov je teraz v Budapešti pomenej, a zrejme s tým súvisí nápad vyhlásiť február za „nostalgický“ čas, hoci oficiálne je táto séria spojená s výročím založenie tejto ustanovizne. Teraz je tomu už 146 rokov, pravda, pri zrode stála stará cukrárska família Henrika Kuglera. Tento „mešter“ má zásluhy nielen na tom, že v Uhorsku sa ujali miňonky, ktorých ekvivalentom sú v maďarskom jazyku dodnes „kuglerky“, ale aj na tom, že privábil z Paríža Emila Gerbauda a predal mu svoju dielňu i obchod. Písal sa rok 1870, čiže sa práve začínali „staré zlaté mierové časy“. No a Gerbaudovci prispeli k tomu, aby tie časy boli aj sladké! Hneď rozšírili bohatý sortiment o svoj vynález: „gerbaud-rezy“ - to je viacvrstvový zákusok s orechovou a lekvárovou plnkou, navrchu s čokoládovou polevou. Komu by sa nezbiehali sliny v ústach, keď počuje toto div nie zvukomalebné slovo: žerbóóó? Nuž po oných starých časoch vzbudzuje nostalgiu cukráreň celý tento mesiac. Vo zvýšenom množstve núkajú klasiky, ako už spomínané „kuglerky“, ďalej Ecklerove fanky, Esterházyho tortu, či indiáner a dobošky - znalci určite vedia, o čom hovorím. Jednotná cena týchto sladkostí je 290 forintov, čiže necelých 50 korún, avšak pointa je tá, že každý deň je jeden zákusok „vyvolený“, a ten sa predáva za polovičnú cenu. Môžem povedať, že „sladkoustí“ Maďari sa hrnú húfne. Ja by som však mal pre nich varovanie v podobe slovenského úslovia: keď všetko je sladké, čo bude horké a kyslé?

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

21. februára 2004 - SRo -gmp

24. februára 2004

24. februára 2004

23. februára 2004 - SRo -gmp

24. februára 2004 - SRo -gmp

23. februára 2004

24. februára 2004 - SRo -gmp

23. februára 2004 - SRo -gmp

23. februára 2004 - SRo -gmp

23. februára 2004 - SRo -gmp

23. februára 2004

24. februára 2004 - sme

16. februára 2004 - SRo -gmp

19. februára 2004 - pravda - Marek Madarič (Smer)

20. februára 2004

19. februára 2004 - SRo -gmp

19. februára 2004 - SRo -gmp

19. februára 2004 - SRo -gmp

20. februára 2004 - SRo -gmp

20. februára 2004 - SRo -gmp

21. februára 2004

18. februára 2004 - SRo -gmp

19. februára 2004 - SRo -gmp

18. februára 2004 - SRo -gmp

17. februára 2004

17. februára 2004 - SRo -gmp

17. februára 2004 - SRo -gmp

16. februára 2004

17. februára 2004 - N. o.

17. februára 2004 - SRo -gmp

18. februára 2004 - SRo -gmp

11. februára 2004 - SRo -gmp

13. februára 2004 - SRo -gmp

20. februára 2004 - sme

17. februára 2004 - SRo -gmp

17. februára 2004 - pravda

17. februára 2004 - SRo -gmp

16. februára 2004

20. februára 2004 - sme

12. februára 2004

18. februára 2004

19. februára 2004

19. februára 2004

„Szobota” - Univerzita Jánosa Selyeho „pozíva” na tlačovku

19. februára 2004

1930 až 1950 na farebných fotografiách (na Kossuthovom námestí v Budapešti)

20. februára 2004

16. februára 2004

12. februára 2004 - SRo -gmp

14. februára 2004 - pravda - Dag Daniš

12. februára 2004 - SRo -gmp

16. februára 2004 - hn

14. februára 2004

16. februára 2004 - SRo -gmp

17. februára 2004 - hn

16. februára 2004 - sme

12. februára 2004 - SRo -gmp

11. februára 2004 - SRo -gmp

16. februára 2004

17. februára 2004

16. februára 2004

16. februára 2004

16. februára 2004

17. februára 2004

18. februára 2004 - SRo -gmp

18. februára 2004 - SRo -gmp

20. februára 2004

24. februára 2004 - SRo -gmp

Oznamy

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame