Vzhľadom na prudko klesajúce preferencie svojej strany a pravdepodobne na radu svojich nových amerických poradcov robí maďarský premiér Péter Medgyessy všetko preto, aby odviedol pozornosť od problémov svojej vlády. Podľa prieskumov sa mu to darí, v Maďarsku sa hovorí hlavne o Medgyessyho nápadoch. Premiér sa však presadil spôsobom, ktorý veľmi kritizoval u svojho predchodcu Viktora Orbána. Po dvoch rokoch objavil kúzlo verejných mítingov a zásadu, že treba povedať niečo veľké a prekvapivé. "Rétorický ohňostroj sa snaží zakryť prázdnotu tam, kde mala byť dlhodobá a premyslená vládna koncepcia," hodnotí jeho úsilie týždenník Magyar Narancs. Niektoré premiérove nápady boli pravdepodobne "blufom" od začiatku. Napríklad návrh na spoločnú kandidátku parlamentných strán pre voľby do Európskeho parlamentu alebo tento týždeň navrhnutá Maďarská národná lobingová rada, zložená z expremiérov a osobností verejného života, a pôsobiaca voči EÚ. Iné nápady svoje opodstatnenie majú. Akurát neprinášajú nič nové. Taký je aj premiérov návrh na zmenšenie maďarského parlamentu a na priamu voľbu prezidenta. Maďarský parlament s 386 poslancami je v pomere k zhruba 10 miliónom obyvateľov najväčším v Európe. Požiadavka jeho zmenšenia sa objavuje neustále a býva aj súčasťou volebných programov. Poslanci, ktorí by mali rozhodnúť o zrušení časti vlastných pracovných miest, ale nikdy nič konkrétne nepodnikli, aby volebné sľuby naplnili. Prekážkou je aj mimoriadne zložitý volebný systém. Ťažko totiž nájsť nový spôsob voľby, o ktorom by si niektorá strana nemyslela, že ju poškodzuje. Myšlienka zníženia nákladov na parlament je populárna a pripojil sa aj primátor Budapešti Gábor Demszky, ktorý navrhol plošne o polovicu znížiť počet zástupcov rôznych obecných samospráv. Ušetrilo by sa vraj až 50 miliárd forintov (asi 8,3 miliardy Sk). Ak by strany s návrhom premiéra nesúhlasili, Medgyessy chce o oboch otázkach iniciovať referendum. To by sa podľa neho mohlo konať súčasne s voľbami do európskeho parlamentu. Podľa ústavných právnikov to však nie je také jednoduché. Spôsob voľby prezidenta napríklad určuje ústava a o ústavných otázkach nemôže rozhodovať referendum. "Záväzné referendum v tejto otázke maďarská ústava vylučuje," tvrdí ústavný právnik György Kolláth, ktorý inak s potrebou menšieho parlamentu a priamej voľby prezidenta súhlasí. Medgyessy však tvrdí, že nechce záväzné, ale akési poradné referendum, ktoré by iba zisťovalo mienku obyvateľstva. "Verejná mienka stojí za mnou," tvrdil Medgyessy nedávno na mítingu v Miškovci.

Medgyessyho vláda skrotila zákon o štatúte zahraničného Maďara

3. marca 2004

Dôležitým výsledkom zahraničnej politiky Medgyessyho vlády je "skrotenie" zákona o štatúte zahraničného Maďara na zákon o podpore Maďarov v susedných krajinách, ktorý sa takto stal prijateľným pre Európsku úniu a okolité krajiny. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Minister, ktorý je súčasne šéfom vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), v rámci prednášky pod názvom Kľúčové otázky ďalej povedal, že aj podľa dominantných predstaviteľov Maďarov v zahraničí krajanský zákon v tejto forme neprovokuje žiadnu susednú krajinu, pričom podpora materskej krajiny sa dostane k nim. Kovács sa v prednáške o maďarskej zahraničnej politike zmienil aj o negatívnom dedičstve predchádzajúcej vlády, ktorá zanechala po sebe poruchy vo vzťahu k Vyšehradskej štvorke, stratu dôvery USA k Maďarsku, nespokojnosť Severoatlantickej aliancie, urazenosť EÚ, "na nulu schladené" maďarsko-ruské vzťahy a podobný maďarsko-čínsky vzťah. Prioritami súčasnej maďarskej zahraničnej politiky sú podľa jeho slov presadzovanie záujmov Maďarska v rámci euroatlantického spojenectva, susedská politika a podpora Maďarstva žijúceho za hranicami. "Záujmom Maďarska je, aby v rámci EÚ boli krajiny rovnocenné, aby sa nevytvorila dvojrýchlostná Európa, aby sa do popredia dostala otázka ochrany práv menšín, a aby spoločná zahraničná, bezpečnostná a obranná politika únie neškodila transatlantickým vzťahom," zdôraznil maďarský minister zahraničných vecí.

Medgyessy by voľby do EP využil na plebiscit o priamej voľbe prezidenta

2. marca 2004

Ak maďarské politické strany neprijmú návrh na priamu voľbu prezidenta a zníženie počtu poslancov parlamentu, potom premiér Péter Medgyessy bude iniciovať, aby v deň volieb do Európskeho parlamentu (EP) sa konalo referendum o týchto otázkach. Vyplýva to z dnešného vystúpenia Medgyessyho na občianskom fóre v Csepeli. Podľa jeho slov prezident republiky vďačí za svoje zvolenie dvom parlamentným stranám, pričom by bolo dobré, keby za to bol "vďačný občanom". Tým premiér potvrdil, že by bolo žiaduce, aby hlava štátu bola volená priamo. V súvislosti s menším parlamentom predseda vlády povedal, že tam nie sú zastúpené menšiny, a teda ani Rómovia. "Ak túto situáciu nevyriešime, ocitneme sa akoby na Slovensku," poznamenal ministerský predseda. "Ak budeme obhajovať záujmy Rómov, budeme obhajovať svoje záujmy," dodal. Premiér vo svojom parlamentnom prejave o stave krajiny 16. februára navrhol, aby štyri parlamentné strany zostavili spoločnú kandidačnú listinu do volieb do EP, aby prezidenta volili občania priamo, a aby od roku 2006 znížili počet poslancov zákonodarného zboru z terajších 386 na 250. Spoločnú listinu odmietli všetky strany okrem Maďarskej socialistickej strany (MSZP), o ostatných návrhoch by Medgyessy vypísal v prípade ignorovania stranami plebiscit.

Maďarsko "čiernou ovcou“ ekonomiky únie?

2. marca 2004

Ekonomický expert Dresdner Bank Gregor Eder pre denník Financial Times Deutschland povedal, že „v Maďarsku je najväčšia pravdepodobnosť menovej krízy spomedzi všetkých pristupujúcich krajín“. Expert Deka-Bank Dietmar Hornung dodal, že krajina, ktorá niekedy viac než plnila konvergenčné kritériá, padá ekonomicky smerom nadol. Maďarsko bolo začiatkom 90. rokov príkladným žiakom ekonomickej reformy - privatizovalo vo väčšej miere než krajiny vôkol neho a podarilo sa mu stať sa subdodávateľom západnej Európy v elektronike a dopravných prostriedkoch. Posledné dva roky boli však pre Maďarsko zlé a deficity ako rozpočtu, tak aj platobnej bilancie robia z krajiny kandidáta na krízu. Ide pritom o dôsledok ekonomických chýb minulých rokov. V roku 2002 splnila vláda Pétera Medgyessiho predvolebné sľuby a zvýšila platy verejných zamestnancov o 50%, čomu sa čiastočne prispôsobil aj súkromný sektor, no vcelku to viedlo k poklesu konkurencieschopnosti Maďarska. Dovoz zlacnel a export na západné trhy oslabol. V dôsledku prísnej menovej politiky centrálnej banky zdražel maďarský export o zhruba 20%. Platobná bilancia dosiahla v roku 2003 hodnotu 8% z HDP Maďarska a na rok 2004 ju Deka-Bank predvída vo výške 10%, čo je viac než trikrát toľko, než bolo v Argentíne pred krízou v roku 2001. Niekdajší prílev zahraničného kapitálu do krajiny je tiež už minulosťou: minulý rok z krajiny viac kapitálu odišlo, než prišlo. Privatizácia je prakticky dokončená, takže sa nedajú očakávať žiadne zahraničné investície do privatizovaných podnikov, ktoré by vyrovnali negatívnu platobnú bilanciu. Štátne financie nie sú tiež v dobrom stave, o čom svedčí odvolanie ministra financií v januári 2004. Prognóza tohtoročného deficitu je 4, 6% HDP, ale Deka-Bank odhaduje, že sa zvýši na 6%, pretože krajina nebude schopná udržať deficit a súčasne financovať projekty rozvoja infraštruktúry. Ekonomický rast, odhadovaný tohto roku na 3%, je ťahaný telekomunikačnými službami a automobilovým priemyslom.

Maďarsko má európske prvenstvo v úmrtí mladších mužov na srdcové choroby

3. marca 2004

V úmrtnosti mladších mužov zapríčinenej srdcovými ochoreniami stojí Maďarsko v rámci Európy na prvom mieste. V rámci nového programu Inštitútu pre základnú lekársku starostlivosť (OAI) bude 380 domácich lekárov sledovať osud svojich 20 pacientov trpiacich chorobami srdca a obehového ústrojenstva. Podľa riaditeľa OAI Sándora Balogha je táto iniciatíva, v ktorej budú lekári sledovať pacientov počas piatich rokov, súčasťou Programu národného zdravia, a úzko súvisí s výsledkami vlaňajšieho prieskumu. V rámci neho vyšetrili 50.000 osôb. Lekári zistili, že vyše polovica z nich má nadváhu, 40 percent má vysoký krvný tlak. Nadváhou trpia viac ženy, polovica mužov však fajčí, u žien je to "iba" 40 percent. U vzdelanejších ľudí je pomer fajčiarov u našich južných susedov iba 15-20 percent, cukrovkou trpí desať percent z vyšetrovanej skupiny osôb. Maďari sú v zlom zdravotnom stave aj napriek tomu, že v porovnaní s európskym priemerom navštevujú svojho lekára podstatne viackrát, ročne je to v priemere päťkrát. Maďarský internetový portál Origo v tejto súvislosti cituje člena vedenia Maďarskej hypertonickej spoločnosti Lászlóa Halmyho, podľa ktorého by popri tomto programe bolo dobré dosiahnuť aj zmenu životného štýlu obyvateľstva. "Ak by sa podarilo naučiť ľudí odbúrať stres, stretli by sme podstatne menej pacientov s problémami krvného tlaku," povedal odborník.

Maďari možno budú poisťovať autá na Slovensku

3. marca 2004

Takmer polovicu ceny ročného povinného poistenia motorového vozidla by mohli ušetriť maďarskí klienti po 1. máji, ak by svoje poistenie uzatvorili na Slovensku. Píše o tom dnešné vydanie maďarského hospodárskeho denníka Világgazdaság. V kruhoch maďarských poisťovní stúpajú obavy z toho, že na Slovensku bude možné po vstupe oboch krajín do Európskej únie (EÚ) uzatvoriť poistnú zmluvu o povinnom poistení motorových vozidiel až o 40 % lacnejšie, ako sú tarify v Maďarsku. Ďalšou výhodou slovenských poisťovní je, že systém malusov zavedú až v roku 2005. Denník pripomína, že pre osobné vozidlá vyššej kategórie sa oplatí poistenie uzatvoriť v Slovinsku, kde existuje tarifný systém nezávislý na veľkosti vozidla. Podľa systému, ktorý vstúpi do platnosti po rozšírení únie, musia poisťovne iba nahlásiť domácim dozorným úradom, že chcú poskytovať susedným členským krajinám svoje služby a v cieľovej krajine musia zabezpečiť osobu na prípady likvidovania škôd. Maďarskí odborníci poukazujú na riziká vyplývajúce z rozličnosti právnych noriem ochrany spotrebiteľa v SR a upozorňujú na to, že poistné zmluvy na Slovensku je potrebné vyplňovať samozrejme v slovenskom jazyku, čomu by pri kontrole maďarskí policajti asi ťažko rozumeli. Világgazdaság pripomína, že v prípade masového odchodu k zahraničným poisťovniam hrozí zosypanie systému registrácie vozidiel, ktorú vedie rezort vnútra spolu poisťovňami. Podľa komunikačného riaditeľa najvýznamnejšej maďarskej poisťovne Allianz Hungária Jószefa Siposa by takáto cenová vojna mohla viesť k narušeniu právneho poriadku a k zníženiu kvality služieb. Ako však zdôraznil, podľa doterajších skúseností v EÚ takéto sťahovania k zahraničným poisťovniam sú iba vo výške niekoľko promile z celkového objemu obratu poisťovacieho trhu.

Maďarská ekonomika vzrástla v štvrtom kvartáli o 3,5 %

2. marca 2004

Hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska v štvrtom kvartáli roku 2003 medziročne vzrástol o 3,5 %, pričom v treťom kvartáli rástla ekonomika tempom 3,4 %. Za celý rok 2003 maďarská ekonomika posilnila o 2,9 %. Vyplýva to z predbežných údajov maďarského štatistického úradu. Medián predpovedí analytikov pre rast za štvrtý štvrťrok sa nachádzal na úrovni 3,1 %. V poslednom štvrťroku 2002 maďarský HDP stúpol o 3,7 % a za celý rok úrad zaznamenal rast HDP o 3,3 %. Investície sa v štvrtom kvartáli 2003 zvýšili o 4,7 % a za celý rok o 3,1 % v porovnaní s rastom o 5,5 % v poslednom štvrťroku 2002 a 7,8 % za celý rok.

Prerušili nakrúcanie filmu podľa Kertészovho románu Bezosudovosť

3. marca 2004

Z dôvodu prechodných finančných ťažkostí prerušili v Maďarsku nakrúcanie filmu Bezosudovosť, ktorého predlohou je rovnomenný román Imreho Kertésza, oceneného vlani Nobelovou cenou za literatúru. Oznámil to dnes v Budapešti režisér filmu Lajos Koltai. Rozpočet filmu, ktorý vzniká v maďarsko-anglicko-nemeckej koprodukcii, dosahuje 2,5 miliardy forintov (vyše 393 miliónov Sk). "Príčinou nútenej prestávky je daňový problém, v Anglicku totiž zrušili daňovú úľavu, ktorú bolo možné uplatniť v súvislosti s výrobou filmov," povedal maďarskej tlačovej agentúre MTI Koltai. Ako dodal, je možné, že vezmú preklenovací úver, ale v žiadnom prípade nechcú prestať nakrúcať, lebo príbeh filmu sa odohráva v počasí, ktoré je teraz. Plánované ukončenie nakrúcania koncom marca je ohrozené a meškať budú aj dokončovacie práce. V novembri by ale dielo malo byť hotové. Kameramanom najdrahšieho maďarského filmu je Gyula Pados, hudbu zložil taliansky skladateľ filmovej hudby Ennio Morricone, ktorý sa preslávil spoluprácou s režisérom Sergiom Leonem. V hlavných úlohách sa predstavia herci Péter Haumann, János Bán, Áron Dimény, Ádám Rajhona a Judit Schellová. Meno chlapca stvárňujúceho ústrednú postavu Györgya Kövesa filmový štáb nemieni zverejniť v záujme zachovania pokoja jeho rodiny. Kertész je prvým maďarským spisovateľom, ktorý sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru. V románe Bezosudovosť opisuje autor - jeden z mála dnes žijúcich osvienčimských väzňov - príbeh chlapca odvlečeného do koncentračného tábora, ktorý sa prispôsobí a prežije.

R. Schuster: Televízna obrazovka má spájať, a nie rozdeľovať ľudí

20. výročia začiatku vysielania verejnoprávnej televízie v maďarskom jazyku

3. marca 2004

Televízne vysielanie má ľudí spájať, a nie ich rozdeľovať. Spolužitie ľudí rôznych národností na Slovensku je po období ťažkostí optimálne, na čom má určite svoj vplyv aj národnostné vysielanie Slovenskej televízie. Povedal to prezident SR Rudolf Schuster na slávnosti pripomenutia si 20. výročia začiatku vysielania verejnoprávnej televízie v maďarskom jazyku. Slovensko má po vstupe do Európskej únie podľa mienky prezidenta veľkú šancu ukázať svetu, že bezkonfliktné nažívanie ľudí nie je iba snom, ale reálnym vyjadrením ich pôsobenia navzájom. Nové, aj programové zmeny na slávnosti, kde boli prítomní aj najvyšší predstavitelia Strany maďarskej koalície a zástupcovia diplomatických misií, avizoval na jeseň ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček. Má ísť aj o publicistické a diskusné relácie určené občanom maďarskej národnosti, žijúcim na Slovensku, i väčšinovej populácii so zámerom prinášať plnohodnotný odraz života predovšetkým na juhu krajiny. Za najťažšiu etapu národnostného vysielania v maďarskom jazyku označil jeho šéf Zoltán Pék obdobie, keď bola redakcia koncom 90. rokov zrušená. Váži si, že zakladatelia relácií odovzdali svojim nástupcom lásku k profesii a k ľuďom, o ktorých televízne vysielanie musí vždy byť.

Bútora lovil hlasy s maďarským exministrom!

3. marca 2004

Kandidát na prezidenta Martin Bútora loví hlasy na južnom Slovensku. Na stretnutie s občanmi prišiel spolu so škandalóznym bývalým maďarským ministrom zahraničných vecí Gézom Jeszenskym! Diskusiu v Rožňave zorganizovalo občianske združenie Za dobrého prezidenta, ktoré navrhlo Bútoru na tento post spolu s Nadáciou Fundament a ODM. Bútora na tom nevidí nič zlé. "Ja som si to neorganizoval. Téma bola integrácia Slovenska, nie prezidentské voľby," reagoval s tým, že Jeszenského pozná z obdobia, keď obaja zastupovali svoje krajiny ako veľvyslanci v USA. "Ja som ho v predchádzajúcom období nepoznal," bráni sa. Jeszenský sa ako minister Antalovej vlády preslávil viacerými kontroverznými výrokmi. Napríklad slovenský minister kultúry Chmel vo svojej knihe Moja maďarská otázka cituje Jeszenského vyjadrenie na prednáške v Bonne 15. októbra 1990: "Je mnoho signálov, že si želajú (Slováci) postupnú asimiláciu maďarskej menšiny v počte zhruba sedemstotisíc."

V Prahe sa uskutoční summit premiérov V4 - bez predsedu maďarskej vlády

1. marca 2004

Predsedovia vlád Slovenska, Českej republiky, Poľska a zástupca Maďarska sa stretnú 8. marca pri Prahe, aby prediskutovali otázky týkajúce sa rozšírenia Európskej únie. O stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky informovala dnes v Prahe hovorkyňa českej vlády Anna Veverková. Schôdzka premiérov - Mikuláša Dzurindu, Vladimíra Špidlu, Leszka Millera a maďarského ministra pre integráciu do EÚ Endreho Juhásza - sa uskutoční na zámku Koloděje pri Prahe. Maďarský premiér Péter Medgyessy sa nezúčastní na summite V4, lebo v Budapešti sa má konať dôležitá schôdza jeho vlády, uviedla AFP s odvolaním sa na zdroj z Prahy. Na programe summitu V4 budú otázky týkajúce sa budúcej ústavy EÚ. Projekt jej schválenia stroskotal vlani v decembri na summite Európskej únie v Bruseli najmä pre postoj Španielska a Poľska, ktoré odmietli, aby sa im znížilo hlasovacie právo, ktoré získali v Zmluve z Nice. Krajiny regionálneho zoskupenia V4 sú medzi 10 pristupujúcimi štátmi, o ktoré sa 1. mája tohto roku EÚ rozšíri.

V Budapešti sa zišli maďarskí Rómovia, aby podporili slovenských

2. marca 2004

Niekoľko desiatok Rómov sa včera zhromaždilo pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, aby vyjadrili solidaritu so slovenskými Rómami. Protestnej akcii, ktorú zorganizovala Celoštátna samospráva Rómov, prihliadala polícia. "Slovenské udalosti jasne naznačujú, že pred vstupom do Európskej únie stojíme pred neriešenými problémami," vyhlásil predseda samosprávy Orbán Kolompár. Demonštranti nesúhlasia s násilím a rabovaním, ale dúfajú že slovenská vláda a predstavitelia slovenských Rómov nájdu čo najskôr humánne riešenie situácie. Predstavitelia maďarských Rómov požadujú zrušenie "brutálneho vystupovania" proti slovenským Rómom a odvolanie ozbrojených síl z oblastí obývaných Rómami.

Rómovia v Maďarsku

1. marca 2004 - SRo - gmp

Rómovia v Maďarsku zatiaľ neplánujú demonštrácie, avšak na znak solidarity s Rómami na Slovensku plánujú dnes predpoludním pokojnú demonštráciu pred našou ambasádou v Budapešti. Rómske organizácie v Maďarsku v priebehu minulého týždňa sledovali udalosti na východnom Slovensku s obavami a vyjadrili súcit s tamojšími rómskymi komunitami. Nadácia za občianske práva Rómov vyzvala začať zbierku potravín. Jej predseda Aladár Horváth však cez víkend upozornil na to, že situácia Rómov v susednom regióne na severovýchode Maďarska nie je oveľa lepšia. Zatiaľ však ani táto organizácia, ani Celoštátna cigánska samospráva neplánuje organizovať nijaké protestné demonštrácie, hoci o podobnom spôsobe upriamenia pozornosti na problémy Rómov v Maďarsku uvažovali. Verejnosť v Maďarsku a na Slovensku mienia upozorniť na neudržateľný stav Rómov aj tým, že dnes, po desiatej hodine predpoludním usporiadajú pokojnú demonštráciu pred budovou veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti.

Západ môže čakať do 100.000 Slovákov

2. marca 2004

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) dnes odmietla správy, podľa ktorých májové rozšírenie EÚ spustí vlnu migrácie z nových členských štátov z bývalého východného bloku na Západ. Štúdia IOM analyzujúca migračné trendy v Bulharsku, Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Slovensku a Slovinsku predpovedá dočasnú migráciu z určitých oblastí, ale len na miernej úrovni. "Všetky štúdie na túto tému nepodporujú scenár prílivovej vlny z pristupujúcich krajín," povedal Gervais Appave, riaditeľ IOM pre migračnú politiku a výskum. Appave uviedol, že niektoré z pristupujúcich krajín - vrátane Slovinska, Rumunska a Poľska - sa samy stali cieľovými krajinami pre migrantov. IOM ako "bezdôvodné" odmietla obavy z toho, že napríklad poľskí ekonomickí migranti "zaplavia krajiny EÚ okamžite po vstupe" svojej krajiny. "Opačný scenár je dokonca pravdepodobnejší: hospodárske zbližovanie po vstupe môže obmedziť súčasné formy neusporiadanej migrácie... a spustiť návrat vĺn sklamaných ľudí, pre ktorých Západ stratí svoju príťažlivosť," uvádza sa v správe. Podľa IOM možno očakávať, že asi 100.000 Slovákov bude zvažovať ekonomickú migráciu, ale prevažne na obdobie do jedného roku. Agentúra dodáva, že Slovensko je populárne pre nelegálnych migrantov z krajín Ázie, Afriky a bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí vstupujú do SR z Ukrajiny a Maďarska a následne sa pokúšajú prejsť do západnej Európy. V prípade Bulharska dominuje sezónna migrácia, pričom medzi preferovanými destináciami figurujú Grécko, Španielsko, Taliansko, Nemecko a Holandsko. Medzi cieľovými sektormi sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, starostlivosť o domácnosť, hotelové a reštauračné služby a textilný priemysel.

Diplomatická rošáda

2. marca 2004 - SRo - gmp

Komplikácie na linke Budapešť-Belehrad spôsobuje prípad kosovského albánskeho predstaviteľa Agima Cekuho, ktorého na letisku v maďarskom hlavnom meste najprv zadržali, potom prepustili. Juhoslovanské úrady ho hľadajú pre genocídu a terorizmus. Agim Ceku je momentálne veliteľom takzvaného Kosovského obranného zboru, no zastával vysokú funkciu aj v separatistickej UCK, ktorú medzitým zakázali. Za túto činnosť vydali na neho medzinárodný zatykač juhoslovanské úrady. Ceku sa objavil v Budapešti v nedeľu, maďarské orgány ho aj zadržali a po niekoľkých hodinách prepustili. Čo sa stalo medzi tým? - o tom sú k dispozícii rozporuplné informácie. Údajne osobne zasiahol šéf kosovskej misie OSN Hari Holkeri u ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa, čo však hovorca rezortu Tamás Tóth včera večer nebol ochotný komentovať, podľa neho ide o záležitosť medzinárodného boja proti zločinnosti, s čím maďarská diplomacia nemá nič spoločné. Iné zdroje uvádzajú, že Ceku sa preukázal ako chorvátsky občan, čo potvrdil aj pracovník chorvátskej ambasády v Budapešti - papiere mal v poriadku, takže neboli dôvody ho zadržiavať. Belehrad však protestuje a vyčíta maďarskej strane, že ani len neinformovala juhoslovanské orgány o zadržaní hľadanej osoby.

Ako to vlastne bolo?

3. marca 2004 - SRo - gmp

Diplomatická aféra medzi Belehradom a Budapešťou pokračuje - juhoslovanská strana naďalej protestuje proti tomu, že maďarské úrady prepustili hľadaného albánskeho činiteľa z Kosova. Agima Cekuho, ktorý je v súčasnosti veliteľom Kosovského obranného zboru, avšak za teroristickú činnosť v rámci UCK na neho vydali medzinárodný zatykač, zadržali na budapeštianskom letisku v nedeľu, no po niekoľkých hodinách - za nevyjasnených podmienok - ho prepustili, pretože sa preukázal ako chorvátsky občan. Orgány v Belehrade aj dnes vyjadrili nevôľu a kritiku na adresu Budapešti, ktorá „nepostupovala“ podľa medzinárodných zvyklostí. Srbsko-čiernohorský minister pre ľudské práva a menšiny Rasim Ljajič označil za neprijateľné, že hľadaného veliteľa kosovskej albánskej gerily pustili vzhľadom na jeho chorvátske občianstvo. Podľa ministra „politika sa opäť ukázala byť silnejšia ako právo“. Objavili sa informácie, že Ceku mohol z Budapešti odísť slobodne po intervencii šéfa správy OSN v Kosove Hariho Holkeriho osobne u maďarského ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa. Hovorca rezortu Tamás Tóth túto informáciu rozhodne dementoval.

V Maďarsku prepustili exveliteľa albánskych rebelov

1. marca 2004

Niekdajšieho veliteľa Ochrannej armády Kosova (TMK) Agima Cekua, ktorého zadržali v nedeľu na budapeštianskom letisku Ferihegy, po niekoľkých hodinách prepustili na slobodu. Podľa informácií maďarskej pohraničnej stráže sa tak stalo po príchode predstaviteľa chorvátskej ambasády, ktorý potvrdil, že ide o chorvátskeho občana s platným cestovným pasom. Podľa slov kosovského premiéra Bajrama Rexhepiho v Prištine došlo k Cekuovmu prepusteniu po zásahu predstaviteľov Misie OSN v Kosove (UNMIK). Predseda kosovskej vlády sa odvolal pritom na informácie zástupcu šéfa misie Charlesa Brayshowa. Maďarská strana zadržala muža, ktorý cestoval z Prahy cez Budapešť do Prištiny na základe platného pátrania Interpolu po "osobe rovnakého mena". V Srbsku je Agim Ceku stíhaný kvôli genocíde a terorizmu, konkrétne kvôli účasti na masakroch v západokosovských obciach Glodjane, Decani a Klecak.

Radarová stanica

3. marca 2004 - SRo - gmp

NATO a maďarské ministerstvo obrany - verzus ochrancovia životného prostredia? Táto otázka sa vynára v súvislosti s plánovanou radarovou stanicou na juhu Maďarska. Predstavitelia ochranárskych organizácií deň čo deň „stoja na varte“ na vrchu Zengoe v pohorí Mecsek na juhu krajiny. Hneď ako by nastal nejaký „stavebný pohyb“ mobilizovali by ďalších a vlastnými telami by zabránili začatiu prác - ako sa im to podarilo pred dvoma týždňami. Včera však v Budapešti usporiadalo NATO konferenciu práve o zlepšení protivzdušnej obrany Aliancie. Námestník generálneho tajomníka John Colston na nej konštatoval, že miesto v Mecseku je pre radary najvhodnejšie. Maďarský minister obrany Ferenc Juhász k tomu dodal, že armáda sa snažila zohľadniť princípy ochrany životného prostredia v maximálnej miere a protesty „zelených“ sú neodôvodnené. Takisto včera odznelo, že v Maďarsku bolo za čias Varšavskej zmluvy 170 lokátorových staníc, a NATO chce postaviť iba tri, ktoré sú však pre potreby Aliancie, ale aj z hľadiska obranyschopnosti krajiny, nevyhnutné.

Maďarsko zavádza drastické škrty výdavkov

Očakáva sa zníženie životnej úrovne obyvateľstva, rast miezd sa asi zastaví

26. februára 2004 - N. o.

Vysokú cenu musí zaplatiť maďarská vláda Pétera Medgyessyho za nápravu chýb v hospodárskej politike počas svojho viac ako jedenapolročného pôsobenia. V dôsledku toho, že precenila reálne možnosti domácej ekonomiky, ktorá má k ozdraveniu ešte ďaleko, a neodhadla negatívny vplyv prehlbovania rozpočtového deficitu na makroekonomickú stabilitu, je teraz nútená zavádzať drastické úsporné opatrenia vo verejných výdavkoch. Ako už bolo avizované, rozsah reštriktívneho balíka v tomto roku má dosiahnuť celkove 185 miliárd forintov (okolo 28 miliárd korún). V tejto sume je zarátaných aj 35 miliárd forintov obmedzení výdavkov schválených ešte vlani. Taký veľký jednorazový objem úspor štátu nemá obdobu pomaly od čias Lajosa Bokrosa, ktorý bol pred takmer desiatimi rokmi neobľúbeným ministrom financií vtedajšej vlády Gyulu Horna, práve pre nekompromisné škrty v rozpočte. Súčasný vládny kabinet socialistov a slobodných demokratov, zatiaľ neúspešne čeliaci poklesu podpory verejnosti (ťaží z toho opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána), na zasadaní v stredu riešil v podstate už len detailnú podobu znižovania výdavkov v jednotlivých rezortoch. Podrobnosti boli do poslednej chvíle zahalené tajomstvom, no najviac sa budú musieť uskromniť ministerstvá hospodárstva a dopravy, obrany, kultúry, pre európsku integráciu a vzdelávania. Do všeobecného uskromňovania v krajine zapadá aj očakávané zníženie životnej úrovne obyvateľstva v tomto roku. Doterajší vysoký rast reálnych miezd (v uplynulých dvoch rokoch spolu 23 percent), nezodpovedajúci však výkonnosti ekonomiky a zdrojom v rozpočte, sa podľa všetkého už zastaví. Súvisí to aj so zmenou daňových zákonov začiatkom roka a opätovným zvýšením inflácie. Viacerí odborníci, medzi nimi aj spomínaný L. Bokros (teraz regionálny riaditeľ Svetovej banky), pripomínajú, že na zlepšenie stavu maďarského hospodárstva je popri reforme verejných financií potrebné znížiť aj stále vysoké daňové zaťaženie príjmov. V tejto súvislosti dávajú za príklad Slovensko. Nový minister financií Tibor Draskovics, ktorý nahradil Csabu Lászlóa, chce znížiť deficit verejného sektora pod päť percent hrubého domáceho produktu.

Medgyessy to má vraj spočítané

26. februára 2004 - hn

Vo vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP) údajne rastie nespokojnosť s premiérom Péterom Medgyessym. Podľa denníka Magyar Hírlap sa od premiéra už mnohí odvrátili, ale verejne to ešte nepriznali. Socialisti údajne s Medgyessym určite nepočítajú v parlamentných voľbách v roku 2006. „V jednom rozhovore premiér povedal, že pokiaľ dostane dôveru, bude sa v roku 2006 opätovne uchádzať o kreslo premiéra. To však v MSZP už takmer nikto nechce,” píše denník. Čoraz častejšie sa vraj v MSZP ozývajú hlasy, že Medgyessy by mal zo svojej funkcie odstúpiť ešte pred uplynutím mandátu svojej vlády. „Tento scenár je už pripravený a v rámci strany sa už vyberajú jeho nástupcovia. Hovorí sa o vedúcom úradu predsedu vlády Péterovi Kissovi, ktorý je silnou osobnosťou s riadiacimi skúsenosťami. Mnohí sa však domnievajú, že Kiss nie je práve tou najsprávnejšou postavou, ktorá môže úspešne súperiť s predsedom FIDESZ-u Viktorom Orbánom,” konštatuje denník. Medzi potenciálnych uchádzačov Magyar Hírlap zaradil aj ministra mládeže a športu Ferenca Gyurcsánya. „Podporuje ho čoraz väčšia časť strany a sám Gyurcsány má ambície stať sa premiérom. Jeho pozíciu oslabuje účasť v niektorých podozrivých privatizačných projektoch. Pomerne veľkú podporu má aj minister kultúry István Hiller a práve on by bol najprijateľnejším na poste premiéra aj pre koaličného partnera - liberálny Zväz slobodných demokratov,” rozvádza úvahy Magyar Hírlap. Podľa maďarskej ústavy môže navrhnúť výmenu premiéra skupina minimálne 78 poslancov, ale už v tomto návrhu musí byť uvedené aj meno jeho nástupcu. Po odvolaní premiéra podáva demisiu celá vláda. K podobnému prípadu ešte od zmeny režimu v Maďarsku nedošlo. Opoziční poslanci sa v minulosti pokúsili vysloviť nedôveru premiérovi Gyulovi Hornovi, ale keď opozícia zistila, že nemá dostatok hlasov, návrh z rokovania parlamentu stiahla.

Medgyessy by vypísal ľudové hlasovanie o jeho iniciatívach

28. februára 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy nevylučuje vypísanie referenda, v ktorom by predložil občanom návrhy zo svojho prejavu o hodnotení stavu krajiny. Urobil by tak, ak by politické strany tieto návrhy ignorovali. Predseda vlády v Miškovci na fóre vládnych socialistov povedal, že si stojí za tým názorom, že by parlamentné strany mohli postaviť spoločnú kandidačnú listinu na voľby do Európskeho parlamentu (EP), prezidenta by mohli voliť priamo občania, a počet poslancov v parlamente by bolo potrebné znížiť. Premiér tak reagoval na udalosti tohto týždňa, počas ktorých parlamentné strany, vrátane koaličných liberálov, s výnimkou socialistov, odmietli jeho iniciatívu na spoločnú kandidačnú listinu. „Spoločnú listinu som navrhol v záujme dosiahnutia vytvorenia národnej jednoty, v parlamente únie bude potrebné presadzovať záujmy národa na základe spolupráce, spoločného zmýšľania a vzájomnej úcty,” povedal Medgyessy. Ako dodal, skutočnosť, že parlamentné strany si sadli k jednému stolu, a zhodli sa na tom, že kampaň do volieb do EP by mala byť nekonfrontačná, „normálna”, a že je potrebné vytvoriť pravidlá pre takúto kampaň, znamená už pokrok k dialógu koalície a opozície. „Spoločná listina by bola symbolom toho, že existuje národná jednota, že chcem dosiahnuť niečo spoločne,” povedal predseda vlády, podľa ktorého jeho iniciatíva získala sympatie ľudí. Medgyessy 16. februára v parlamente vyzval šéfov opozičných strán Ibolyu Dávidovú a Viktora Orbána, aby podporili jeho iniciatívu na vytvorenie spoločnej kandidátky poslancov štyroch parlamentných strán do EP. Premiér ďalej navrhol, aby v roku 2005 volili občania Maďarska hlavu štátu priamo. „Je to moderné riešenie v európskej republike, navyše takto zvolený prezident pripomína podstatne väčšou váhou politikom aj občanom národnú jednotu,” zdôvodnil návrh Medgyessy. Riešenie situácie krajiny doplnil maďarský premiér iniciatívou znížiť od roku 2006 počet poslancov zákonodarného zboru z terajších 386 na 250.

Referendum aj v Maďarsku

3. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy navrhuje usporiadať referendum o priamej voľbe prezidenta a znížení počtu parlamentných poslancov naraz s voľbami do Európskeho parlamentu. Trinásteho júna by voliči dostali nie jednu, ale dve ceduľky - takto jednoducho si predstavuje spojenie referenda a eurovolieb premiér Medgyessy. Túto svoju predstavu rozviedol vo večernom rozhovore pre jednu z komerčných televíznych staníc. Dodal však, že keby boli politické strany ochotné rokovať a dohodnúť sa na priamej prezidentskej voľbe a na „zmenšení“ parlamentu, ľudové hlasovanie by ani nebolo potrebné. Strany však, okrem socialistickej odmietajú tieto návrhy a obviňujú premiéra, že neustálymi iniciatívami chce odviesť pozornosť od iných problémov.

Medgyessyho imidž

3. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy nevylučuje usporiadať referendum o priamej voľbe prezidenta a znížení počtu parlamentných poslancov naraz s voľbami do Európskeho parlamentu. Právne prekážky pred takýmto postupom neexistujú, avšak opozícia zaraďuje aj tento nápad do kategórie „imidžotvornej“ činnosti. Trinásteho júna by voliči dostali nie jednu, ale dve ceduľky - takto jednoducho si predstavuje spojenie referenda a eurovolieb premiér Medgyessy. Túto svoju ideu rozviedol vo večernom rozhovore pre jednu z komerčných televíznych staníc. Dodal však, že keby boli politické strany ochotné rokovať a dohodnúť sa na priamej prezidentskej voľbe a na „zmenšení“ parlamentu, ľudové hlasovanie by ani nebolo potrebné. Strany však - okrem socialistickej - zatiaľ odmietajú tieto návrhy a obviňujú premiéra, že neustálymi iniciatívami chce odviesť pozornosť od iných problémov, alebo sa snaží o to, aby bol permanentne na čele spravodajských relácií. Faktom je, že premiér začal nezvyčajne silnú ofenzívu, v rámci ktorej predkladá kontroverzné návrhy - o nich sa však diskutuje a opozícia je nútená na ne reagovať, čiže je v defenzíve. Treba dodať, že ani menší koaličný partner, Zväz slobodných demokratov nesúhlasí s Medgyessyho predlohami, najmä nie so spoločnou listinou parlamentných strán pre eurovoľby, ale má pochybnosti aj o priamej voľbe prezidenta, pretože by sa tým narušil doterajší, osvedčený ústavný systém. Ústava inak o spôsobe voľby hlavy štátu umožňuje iba referendum, ktoré je nezáväzné. Medgyessy aj napriek tomu je pripravený takéto riešenie presadiť.

Možno bude referendum

1. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy na presadenie svojich posledných návrhov nevylučuje ani referendum. Predseda vlády v hodnotiacej správe o stave krajiny prednedávnom predložil prekvapujúci návrh, aby vládne a opozičné strany vytvorili spoločnú listinu pre voľby do Európskeho parlamentu. Medzičasom vysvitlo, že na to neexistuje politická vôľa, avšak istý dialóg medzi protivníkmi sa začal. Ďalšie dva návrhy - o priamej voľbe prezidenta a o znížení počtu parlamentných poslancov zhruba o tretinu - by mohli byť priechodnejšie, no politické strany nimi nie sú nadšené. Péter Medgyessy dal najavo, že v týchto otázkach mu nie je cudzia ani myšlienka referenda, pretože cíti podporu prevažnej väčšiny obyvateľstva. Odborníci v tejto súvislosti pripomínajú stanovisko ústavného súdu, podľa ktorého nemožno prostredníctvom ľudového hlasovania prehodnocovať základný zákon. Napríklad spôsob voľby prezidenta sa upravuje v ústave, čiže referendum je v tomto prípade nerelevantné. Experti poukazujú na to, že v konečnom dôsledku premiér ani nechce referendum, ale iba mobilizovať svojich prívržencov a voličskú základňu vládnej socialistickej strany.

Medgyessy by voľby do EP využil na plebiscit o priamej voľbe prezidenta

2. marca 2004

Medgyessy - Orbán

2. marca 2004 - SRo - gmp

Po prvý raz od parlamentných volieb sa stretol v Budapešti súčasný a bývalý premiér Maďarska Péter Medgyessy a Viktor Orbán. Vo väčšine aktuálnych problémov zostali ich názory odlišné, no zhodli sa na tom, že budúci maďarskí europoslanci musia v nejakej forme spolupracovať. Vyše poldruha hodiny diskutovali dvaja premiéri v prítomnosti novinárov - čo hodno spomenúť preto, lebo obaja tak posielali skôr „odkazy“ voličom. Orbán priniesol do daru Medgyessymu maďarskú ústavu, čím narážal na to, že základný zákon nepovoľuje referendum v otázkach, ktoré upravuje ústava. Predseda vlády totiž cez víkend naznačil, že bude iniciovať referendum napríklad v otázke priamej voľby prezidenta či zníženia počtu parlamentných poslancov. Na návrh opozičného lídra premiér prisľúbil, že omeškané podpory pre príslušníkov maďarských menšín z okolitých krajín vyplatí Maďarsko spätne. Medgyessy však odmietol Orbánovu iniciatívu, aby vláda podporila snahy o autonómiu v Sedmohradsku. Péter Medgyessy začal sériu stretnutí so svojimi predchodcami so zámerom dosiahnuť zhodu najmä v otázkach týkajúcich sa Európskej únie. Tento dialóg bude pokračovať aj v budúcnosti, hoci Viktor Orbán by uprednostňoval namiesto voľnej debaty seriózne rokovania o konkrétnych otázkach.

Bývalý a súčasný premiér zabávali Maďarsko

3. marca 2004 - sme

Maďarsko v pondelok zažilo unikátnu šou. Premiér Péter Medgyessy sa v januári obrátil na svojich predchodcov s návrhom, aby k nemu pred vstupom do únie prišli predebatovať rôzne otázky celonárodného významu. Návrh prijali a ako posledný tento týždeň do sídla vlády dorazil aj predchádzajúci premiér Viktor Orbán. Prichádzajúceho Orbána prekvapil Medgyessy nezvyčajnou žiadosťou. S ohľadom na množstvo prítomných novinárov navrhol, aby namiesto plánovanej diskusie medzi štyrmi očami podebatovali verejne pred všetkými. Expremiéra návrh očividne zarazil, povedal však, že sa ako hosť prispôsobí. Medgyessy sa chytil do vlastnej pasce. Jeho predchodca je lepší diskutér a na rozdiel od neho dokáže pred kamerami vystupovať sebaisto a presvedčivo. Medgyessyho rozvláčne úvahy o potrebe zlepšenia politickej kultúry či celonárodného konsenzu v otázkach únie Orbán odrážal všeobecným a nezáväzným súhlasom. Vzápätí kontroval často populistickými, ale pôsobivými výzvami na rokovania o konkrétnych vládnych úsporných opatreniach, ktoré majú negatívny dosah na životnú úroveň obyvateľstva. Stretnutie sa tak zvrtlo v akúsi predvolebnú televíznu debatu, ku ktorej chýbali už len blížiace sa voľby. Orbán útočil na vládnu politiku a Medgyessy sa bránil vyťahovaním rôznych štatistických údajov, ktoré jeho protivník vždy zmietol zo stola. K zhode v konkrétnej otázke dospeli iba vo vzťahu k maďarským menšinám v susedných štátoch. Medgyessy Orbánovi sľúbil, že podpory pre maďarských študentov budú v susedných krajinách na základe krajanského zákona vyplatené aj spätne za obdobie, keď sa zákon v niektorých krajinách nemohol uplatňovať. "Je veľa druhov autonómie," odpovedal neurčito Medgyessy na ďalší Orbánov návrh, aby Maďarsko jednoznačne podporilo úsilie časti sedmohradských Maďarov o autonómiu. Podľa premiéra musia o tejto veci rozhodnúť predstavitelia tamojších Maďarov. Hneď po príchode Orbán daroval Medgyessymu ústavu. Tá je podľa neho užitočná, pretože "poskytuje rámec veľkolepým návrhom". Narážal tak na premiérov skorší nápad spoločnej kandidátky parlamentných strán na voľby do Európskeho parlamentu, spochybňujúci princípy zastupiteľskej demokracie. Medgyessy sa počas diskusie niekoľkokrát neúspešne pokúsil Orbánovi ústavu vrátiť s tým, že by si ju mal preštudovať sám.

Rebríček strán

28. februára 2004 - SRo - gmp

Opozičný Fidesz v Maďarsku u všetkých agentúr vysoko vedie rebríčky popularity politických strán: jeho náskok pred socialistami sa pohybuje okolo 15 percent. Stabilizuje sa už niekoľko mesiacov trvajúci trend: preferencie opozičného Fideszu sú oveľa vyššie, než podpora najväčšieho rivala, vládnej socialistickej strany. Tento náskok u všetkých voličov dosahuje 10 percent, u istých voličov až 15 percent. Socialistickú stranu podporuje 24 percent ľudí, čiže v podstate jej zostali verní už iba kmeňoví voliči. Neistých a váhavých sa podarilo Fideszu privábiť. Dokazujú to prieskumy, ktoré v priebehu februára vykonali štyri veľké agentúry: Gallup, Szonda Ipszosz, Medián a Tárki. Činnosť Medgyessyho vlády hodnotí 60 percent opýtaných negatívne. Určite to má vplyv aj na výsledky prieskumov, ktoré sa robili v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. V kruhu istých straníckych voličov tu má Fidesz 55-percentnú, socialistická strana iba 33-percentnú podporu. Menšia opozičná strana - Maďarské demokratické fórum by nezískalo žiadny mandát, vládni liberáli zo Zväzu slobodných demokratov sa pohybujú na rozhraní prahu piatich percent.

Prezidentský kandidát KDH F. Mikloško - S podporou SMK si verí

29. februára 2004

Prezidentský kandidát KDH František Mikloško si trúfa s podporou Strany maďarskej koalície získať vo voľbách 20 percent voličov. Verí, že získa podporu voličov KDH a tiež percentá potenciálnych voličov SMK. Očakáva, že k ním sa pridajú aj ďalší. Zároveň dodal, že mobilizácia voličov SMK bude záležať najmä od ich komunálnych politikov. Mikloško si veľmi váži rozhodnutie vedenia SMK, pretože s touto stranou sa viaže celý jeho ponovembrový príbeh. "Je to potvrdenie môjho celoživotného snaženia, aby sa tu všetci cítili rovnocenne," skonštatoval kandidát kresťanských demokratov na post prezidenta. SMK vyzve svojich voličov, aby v prezidentských voľbách dali hlas kandidátovi Mikloškovi, na jeho kampani sa ale nebude priamo podieľať. Predseda SMK Béla Bugár povedal, že sa rozhodovali medzi Mikloškom a Martinom Bútorom, napokon ale zvíťazili kresťanské hodnoty, prezentované poslancom KDH. Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského Rada KDH prijala rozhodnutie SMK s nadšením a ocenila jej postoj. "SMK svojím rozhodnutím ukázala rozmer európskej strany," vyhlásil Hrušovský. SMK poďakoval za podporu a zároveň dodal, že ide o výzvu na užšiu spoluprácu.

V Maďarsku o rómskych nepokojoch

1. marca 2004 - hn

"Rómski lídri žiadajú urýchlené vyriešenie problémov svojej komunity. Nie je však jasné, ako je možné vyriešiť niečo, o čo sa desiatky rokov nikto nestaral, presnejšie nikoho to nezaujímalo," píše bratislavský spravodajca denníka. Podľa autora totiž nikto nebral tento problém vážne a neverili, že z toho môže byť taký veľký škandál. Magyar Hírlap pripomína, že slovenská vláda uskutočňuje radikálnu hospodársku a sociálnu reformu, ktorá bola nutná. Mečiarove vlády, ani prvý Dzurindov kabinet, sa na to neodhodlal. Tí prví z jasného populizmu, tí druhí v dôsledku brzdy dvoch ľavicových strán vo vláde," konštatuje denník. Pripomína, že na Slovensku je asi 600 rómskych osád, v ktorých je takmer stopercentná nezamestnanosť. "Kto je vlastne zodpovedný za rabovanie? Chybu urobili všetci. Rómski lídri, ktorí nie sú schopní dohodnúť sa na jednotnom zastúpení, ktoré by mohlo byť partnerom vlády. Medzinárodné organizácie, ktoré nalievali peniaze do rôznych rómskych projektov. Slovenské vlády, ktoré využili Rómov na to, aby od medzinárodných organizácií získali peniaze a namiesto riešenia problému vydávali brožúrky o Cigánoch alebo chodili na školenia do Fínska. Bratislava dostala od roku 1999 len z programu Phare päť miliónov eur. Kam tie peniaze zmizli? Rómske osady a ich obyvatelia ostali naďalej chudobné," píše denník. Podľa denníka slovenská opozícia pravdepodobne využije zlú náladu ľudí vo svoj prospech a zároveň sa teší, že súčasná vláda za nich urobí špinavú robotu. "Vodca opozície Robert Fico to úspešne využíva a je solidárny s Rómami. Pritom to bol práve on a Ján Slota, ktorí mali často protirómske vyhlásenia. Teraz je však v hre výsledok referenda o predčasných voľbách, a tak Fico a komunisti začali podporovať Rómov," píše denník.

Maďarsko a Brusel sledujú napätie na Slovensku

26. februára 2004

Nesúhlas s rabovaním Rómov a výzva vláde, aby riešila ich sociálny problém. To sú zahraničné reakcie na situáciu na Slovensku. „Ak vážne sociálne napätia vyvolajú protizákonnú činnosť, treba okamžite a krátkodobo zasiahnuť a súčasne pracovať na odstránení príčin problému v strednodobom a dlhodobom horizonte,” povedal šéf maďarskej diplomacie László Kovács. Maďarská Celoštátna samospráva Rómov uviedla, že odsudzuje kriminálnu činnosť a apelovala na vládu SR, aby rázne zamedzila diskriminácii Rómov. Rakúska poslankyňa v Európskom parlamente Marialiese Flemmingová vyhlásila, že nesúhlasí s porušovaním zákona, ale pritom uviedla, že „z televíznych správ vidíme, že vláda znížila sociálne dávky Rómom, čo dostalo množstvo žien a detí do zúfalej situácie. Sú nútení rabovať obchody s potravinami, aby nehladovali”.

Z Hlasu Ameriky už neznie slovenčina

28. februára 2004

Rozhlasová stanica Hlas Ameriky ukončila v piatok po 62 rokoch vysielanie v slovenčine. Vedenie stanice zrušilo vysielanie aj v českom, poľskom, maďarskom, slovinskom, bulharskom, rumunskom, estónskom, litovskom a lotyšskom jazyku. Poslednú reláciu odvysielal dvojčlenný spravodajský tím Miroslav Dobrovodský - Oravec a Jozef Šimkovič. Program zamerali na spomienky vysielania. „Zostáva vysloviť presvedčenie, že mladá Slovenská republika, do ktorej predovšetkým bolo určené naše vysielanie, bude aj naďalej pokračovať v úspešnej nastúpenej ceste, že semienka nádeje, ktoré pred rokmi zasieval aj Hlas Ameriky, už vyklíčili a budú z nich mohutné a bujaré kvety radosti,” povedal v tejto súvislosti Šimkovič. Webová stránka Hlasu Ameriky www.hlasameriky.us/slovak bude aktualizovaná a k dispozícii ešte niekoľko týždňov po zrušení vysielania. Závisieť to bude od toho, kedy vedenie medzinárodného Úradu pre zahraničné vysielanie definitívne zatvorí slovenskú redakciu Hlasu Ameriky. Obmedzenie vysielania Hlasu Ameriky do strednej a východnej Európy sa začalo už v marci 2000, keď boli slovenskej redakcii odobraté vysielače stredných a krátkych vĺn. Vysielanie v slovenčine znížilo vedenie stanice z denného 60 minútového programu len na 15 minút denne počas pracovných dní. Dvojčlenná redakcia slovenského vysielania Hlasu Ameriky bola súčasťou Európskej multimediálnej jednotky. Prvýkrát sa vysielanie Hlasu Ameriky ozvalo počas druhej svetovej vojny, a to v nemčine. Takmer okamžite začali vysielať aj pre rozpadnuté Československo. Hlas Ameriky si svojou snahou hovoriť pravdu na Slovensku počas komunistického režimu vyslúžil postavenie tzv. „štvavej vysielačky”. Jeho signál, podobne ako aj vysielanie Slobodnej Európy, ktorej vysielanie v slovenčine sa skončilo 31. januára 2004, bol na slovenskom území dlhé roky rušený. Po páde totalitného režimu v roku 1989 Hlas Ameriky pokračoval vo vysielaní na Slovensko. Zo začiatku na krátkych a stredných vlnách, neskôr cez satelit. V roku 1994 nadviazal spoluprácu so súkromnými rozhlasovými stanicami. Až do zatvorenia slovenskej redakcie preberali vysielanie rádiá Twist a Lumen.

Na bratislavskú konferenciu o novej Európe prídu viacerí premiéri a prezidenti

27. februára 2004

Prehĺbeniu bezpečnosti, integrácie a stability na európskom kontinente sa bude venovať medzinárodná konferencia premiérov krajín Vyšehradskej štvorky a tzv. Vilniuskej desiatky, ktorá sa uskutoční v Bratislave 18. a 19. marca. Na podujatie s názvom Rozšírená Európa: Nová agenda prídu aj prezidenti Srbska a Čiernej Hory, Azerbajdžanu a Gruzínska, zástupcovia USA, ako aj členských krajín Európskej únie a NATO. Predpokladá sa taktiež účasť generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoopa Scheffera a komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena. Prítomní budú zároveň zástupcovia mimovládnych organizácií, think tankov a akademických inštitúcií. Cieľom konferencie pod záštitou predsedu vlády Mikuláša Dzurindu je pokračovať vo vzájomnom dialógu európskych krajín pri posilňovaní demokratických princípov a prispieť spoločným úsilím k šíreniu bezpečnosti a stability. Krajiny Vyšehradskej a Vilniuskej skupiny, ktoré budú v hlavnom meste zastupovať predsedovia vlád, pritom okrem Slovenska zahŕňajú Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko. Úrad vlády SR dnes informoval, že Slovensko chce iniciovaním konferencie prispieť k akcelerácii reformných procesov a integrácie do euroatlantických štruktúr. Medzinárodné fórum má umožniť širokú diskusiu o možnostiach intenzívnej spolupráce a vymieňania skúseností z tvorby demokratických inštitúcií a občianskej spoločnosti. Podujatie zároveň poskytne priestor pre formovanie nových vízií slobody a jednoty s ohľadom na posilnenie stability a prosperity v oblasti Balkánu, Čierneho mora i v regióne Kaukazu. Konferencii predsedov vlád v piatok 18. marca bude predchádzať štvrtkové diskusné fórum mimovládnych organizácií, ktoré usporiada americký German Marshall Fund v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku. Podujatie Rozšírená Európa: Nová agenda nadviaže na úspešnú bratislavskú konferenciu s názvom Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa v Bratislave konala v roku 2001.

Dohodu o poskytovaní finančných podpôr pre krajanov

25. februára 2004 - SRo - gmp

Predseda Úradu pre zahraničných Maďarov József Bálint-Bataki a László Pék - šéf na Slovensku už zaregistrovanej nadácie Petra Pázmáňa podpísali dnes v Budapešti dohodu o poskytovaní finančných podpôr na školstvo a vzdelávanie pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sú na to oprávnení v zmysle slovensko-maďarskej medzivládnej zmluvy o vzájomnej podpore menšín. Po neľahkých a dlhých rokovaniach sa dosiahla medzivládna dohoda o tom, v akej forme môže slovenská, respektíve maďarská strana podporovať svoje menšiny. Budapešť plánovala pôvodne poskytnúť 20 tisíc forintov na dieťa, ktoré chodí na Slovensku do maďarskej školy, no tieto peniaze dostane nadácia Petra Pázmáňa, ktorá ich rozdelí na základe konkurzov Združeniam pedagógov a rodičov. Predseda maďarského krajanského úradu József Bálint-Pataki pre Slovenský rozhlas v tejto súvislosti povedal: Koniec dobrý, všetko dobré, a keď aj v inej konštrukcii, ale sme vytvorili možnosť materiálnej podpory pre mladých Maďarov na Slovensku. László Pék informoval, že príslušníci maďarskej menšiny prijímajú reality a túto sprostredkovanú formu podpory. Nadácia, na čele ktorej stojí, vypíše konkurzy do dvoch-troch týždňov, a školy by mali dostať financie rozhodne ešte v tomto školskom roku. Hodno ešte dodať, že ani jedna zo strán neráta so znížením sumy pre maďarských krajanov v rámci úsporných opatrení, ktoré by mala vláda v Budapešti schváliť dnes.

Dvojité občianstvo

2. marca 2004 - SRo - gmp

Šéf maďarskej diplomacie László Kovács je naďalej proti automatickému poskytovaniu maďarského občianstva pre príslušníkov maďarskej menšiny z okolitých krajín. Nie je to záležitosť ani maďarského parlamentu, ani vlády, ale dvojité občianstvo závisí od toho, či s tým súhlasí krajina, ktorej občanom je žiadateľ v súčasnosti - takto reagoval minister Kovács na včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého Svetový zväz Maďarov môže začať zbierať podpisy k žiadosti o usporiadanie referenda v tejto otázke. To však neznamená, že referendum bude aj vypísané. Šéf diplomacie pripomenul, že poskytovanie maďarského občianstva za zvýhodnených podmienok je možné aj teraz, avšak iba v tom prípade, keď žiadateľ chce žiť v Maďarsku.

Koniec švagrovským vzťahom

27. februára 2004 - SRo - gmp

Maďarsko mieni dosiahnuť, aby Rakúsko čím skôr zrušilo sedemročné prechodné obdobie na liberalizáciu svojho pracovného trhu. Odznelo to na budapeštianskom stretnutí prezidentov oboch krajín Ferenca Mádla a Thomasa Klestila. Na Klestila, ktorý je v Budapešti na rozlúčkovej návšteve, vyvíjali maďarskí predstavitelia „nátlak“ najmä vo veci otvorenia pracovného trhu u západných susedov. Rakúsky prezident nemohol robiť nič iné, než povzbudzovať Maďarov, že „možno po dvoch rokoch sa naskytne príležitosť obmäkčiť prísne obmedzenia, alebo nie je vylúčené, že na základe dvojstrannej dohody sa zvýši kontingent maďarskej pracovnej sily, ktorá sa môže uplatniť v Rakúsku“. Thomas Klestil v každom prípade bude sprostredkovať maďarské výhrady smerom k viedenskej vláde. Priamo to urobil včera vo Viedni maďarský expremiér Viktor Orbán, ktorý sa stretol aj s kancelárom Wolfgangom Schuesselom. Ten však dal najavo, že ochrana rakúskeho pracovného trhu má prioritu. Akiste na to narážal Orbán, keď s nemalou horkosťou povedal, že medzi Rakúskom a Maďarskom sa končí „obdobie švagrovských vzťahov“. V Európskej únii sa obe krajiny stanú konkurentmi, ktorí budú bojovať za svoje národné záujmy.

Klestil upokojoval Maďarov

27. februára 2004

Rakúsky prezident Thomas Klestil sa včera pri stretnutí s maďarským prezidentom Ferencom Mádlom v Budapešti vyslovil proti vytvoreniu nových deliacich čiar na starom kontinente. Zároveň vyjadril nádej, že sa v otázke prijatia európskej ústavy dospeje ku konsenzu. Rakúska hlava štátu v rámci rozlúčkovej návštevy pred aprílovým odchodom z funkcie ubezpečila, že reštriktívne rakúske opatrenia na ochranu trhu práce alpskej republiky nie sú namierené proti Maďarsku, ale budú v platnosti pre občanov všetkých kandidátskych krajín zo strednej a východnej Európy. Maďarský predstaviteľ využil stretnutie, aby vyzdvihol príklad vyváženosti vnútropolitických diskusií v alpskej republike, ich európskeho tónu, ako aj skúsenosti, ktoré Maďarsko získalo od suseda v období prístupových rokovaní s Bruselom. Maďarská strana využila včerajšie rokovania na vyjadrenia vďaky za doterajšiu podporu Viedne a presvedčenie, že táto bude pokračovať aj v budúcnosti. Zároveň dala najavo, že aj v rozšírenej Európskej únii očakáva zachovanie doterajšieho princípu solidarity voči novým členom. X Rakúska vláda totiž v utorok 24. februára rozhodla o prechodných ustanoveniach pre pracovný trh. „Prispôsobovací zákon k rozšíreniu EÚ” by mal maximálne 7 rokov zabraňovať tomu, aby občania zo štátov pripojených k únii dostali spolu so vstupom plný prístup k domácemu pracovnému trhu. Pre rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela to zaručuje, že rozšírenie EÚ nespôsobí „žiadne nevýhody rakúskemu pracovnému trhu”. Schüssel ráta s tým, že rozšírenie únie do roku 2010 prispeje k 0,75 % dodatočnému hospodárskemu rastu a k 30 000 dodatočným pracovným miestam. Vicekancelár Hubert Gorbach zdôraznil, že len občania Malty a Cypru dostanú spolu so Švajčiarmi (prostredníctvom mimoriadnej dohody) okamžitý prístup k pracovnému trhu. Pre všetky ostatné krajiny - Maďarsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Litvu bude platiť prechodné obdobie maximálne 7 rokov. Obyvatelia týchto krajín si musia tak ako doteraz zaobstarať pracovné povolenie. Neplatí to len v prípade, ak prisťahovalec v Rakúsku legálne pracuje od vstupu dlhšie ako 12 mesiacov; pri ich manželoch a deťoch platí obdobie 18 mesiacov. Sezónna úprava sa nemení. Napríklad Maďar môže v Rakúsku aj naďalej sezónne pracovať, ak spadá do sezónnej kategórie. Keďže od mája budú obyvatelia všetkých 25 štátov únie zároveň členmi európskeho hospodárskeho spoločenstva, odpadá integračná zmluva, a tým aj záväzný kurz nemčiny. Bez špeciálneho povolenia môžu v Rakúsku ostať študenti, dôchodcovia a samostatne zárobkovo činné osoby. Na prijaté opatrenia okamžite negatívne reagovala maďarská opozícia. Maďarský expremiér a predseda opozičnej strany Fidesz-MPP Viktor Orbán označil dočasné obmedzenia, ktoré rakúska strana uplatní voči obyvateľom z kandidátskych štátov na trhu práce za nešťastné z hľadiska občanov susedného Rakúska i Maďarska. V. Orbán konštatoval, že plnoprávne členstvo Maďarska v EÚ bude znamenať aj podstatnú zmenu v bilaterálnych maďarsko-rakúskych vzťahoch. V budúcnosti budeme rivalmi a partnermi zároveň, konštatoval, ale zdôraznil význam spoločných záujmov, ktoré možno presadzovať aj v Bruseli. Spoločné stredoeurópske záujmy figurujú podľa Orbánovych slov aj v aktuálne pripravovanom návrhu rozpočtu EÚ na roky 2007-2014. Podľa maďarského expremiéra sa vyplatí hľadať nové formy spolupráce v politike, ako aj v obchodnej a ekonomickej sfére. Na margo návrhu Európskej ústavy Orbán povedal, že je stúpencom jeho čo najrýchlejšieho schválenia. Ak by sa tak nestalo, Maďarsko dokáže žiť aj so závermi z Nice. Najhoršia je však súčasná situácia, keď sa o dohodu z Nice už nikto neopiera, ale nový dokument ešte nemáme. X Maďarský prezident Ferenc Mádl v reakcii uviedol, že rozhodnutie rakúskej strany treba akceptovať, avšak súčasne urobiť všetko pre čo najrýchlejšie presadenie neobmedzenej veľkorysosti v otázke pracovných síl. Zároveň vyjadril nádej, že sa otázku podarí „liberalizovať na bilaterálnej úrovni”. Predseda maďarskej vlády Péter Medgyessy podčiarkol, že vstup jeho krajiny do EÚ prinesie pre ďalšie budovanie tradične dobrých bilaterálnych vzťahov oboch susedov nové možnosti. Medgyessy, ako aj rakúsky prezident Thomas Klestil považujú v tejto súvislosti za podstatné zintenzívnenie, ako aj rozšírenie strategickej spolupráce oboch krajín, a to aj o nové regióny. Obaja prezidenti vyjadrili nádej, že ich krajiny budú po 1. máji v rámci rozšírenej Európskej únie spoločne presadzovať svoje záujmy.

Vláda a agrárnici sa dohodli

27. februára 2004

V stredu neskoro večer dospeli zástupcovia maďarského ministerstva poľnohospodárstva a demonštrujúcich agrárnikov k dohode, po ktorej väčšina demonštrantov včera ukončila čiastočnú blokádu ciest. „Ukončili sme protesty, ktoré boli nakoniec úspešné a skončili sa dohodou,” povedal jeden z organizátorov Béla Bagi. Vďaka tomu sa nekonali, či nebudú konať ani demonštrácie, ktoré boli plánované v Budapešti navčera a nadnes. V demonštráciách chcú pokračovať niektorí agrárnici na severovýchode krajiny, ktorí s dohodou nie sú spokojní. Dohoda sľubuje producentom mlieka, bravčového a hydinového mäsa dodatočné dotácie za niekoľko miliárd forintov. Jej súčasťou je aj zvýšenie DPH na lacnejšiu náhradu mlieka, takzvaný „ranný mliečny nápoj,” ktorý leží agrárnikom už dlho v žalúdku. Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva navyše presvedčil niektoré obchodné siete, aby nápoj stiahli z pultov. Minister poľnohospodárstva Imre Németh naopak odmietol zavedenie povinnej minimálnej výkupnej ceny jednotlivých produktov. Ministerstvo je ochotné vyhlásiť iba odporučené výkupné ceny a spracovateľom mlieka, ktoré ich dodržia, poskytnúť dotácie na export. Vláda sa tiež zaviazala opäť zaviesť program mlieka pre základné školy, čo by podľa agrárnikov mohlo z trhu odčerpať až 100 miliónov litrov prebytočného mlieka.

Emócie ustúpili rozumu

27. februára 2004 - SRo - gmp

Ako víťazstvo zdravého rozumu hodnotia v Maďarsku ukončenie desaťdňovej demonštrácie poľnohospodárov, hoci konečné riešenie aktuálnych problémov agrárneho sektoru si vyžiada dlhší čas. Vládni politici oceňujú, že demonštrujúci gazdovia už na začiatku vypudili zo svojich radov tie živly, ktoré chceli dať protestnej akcii politický podtón. Výrobcovia bravčového mäsa, hydiny a mlieka nie sú celkom spokojní, no uznali, že v tomto momente mohli dosiahnuť takýto kompromis, ktorý mimochodom zaťaží agrárny rozpočet vo forme zvýšenia rôznych podpôr, príspevkov a intervenčných položiek o 30 miliárd forintov, čo je asi 5 miliárd korún. Pritom vláda práve v stredu schválila drastický úsporný program, v rámci ktorého musia jednotlivé rezorty ušetriť dokopy 185 miliárd. Pozornosť sa teraz obracia na spracovateľské a obchodné organizácie, ktoré udržiavajú výkupné ceny na nízkej úrovni a nabaľujú na výrobky pomerne vysoké zisky. Niektoré veľké siete sa zaviazali správať sa „zdržanlivejšie“, no existujú ďalšie, ktoré sa do dohody s demonštrujúcimi agrárnikmi nezapojili. Rokovania o riešení aktuálnych problémov budú pokračovať v marci.

Poľnohospodári nevyjdú na cesty

26. februára 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku dnes nevyjdú poľnohospodári na cesty, nebudú demonštrovať ani pred parlamentom - v noci totiž dosiahli dohodu s ministerstvom pôdohospodárstva. Desať dní trvali protestné akcie poľnohospodárov zo súkromného i družstevného sektora, ktorí žiadali vyriešiť problémy najmä v oblasti výroby mlieka, bravčového mäsa a hydiny. Deň čo deň vyšli na cesty s traktormi, uzatvárali jeden jazdný pruh na mnohých miestach krajiny a na dnes a zajtra plánovali demonštráciu pred Parlamentom. Od pondelka sa však rokovania zintenzívnili. Vládni predstavitelia, a ešte včera večer samotný premiér Péter Medgyessy, stále zdôrazňovali, že poľnohospodárska výroba je príliš drahá, navyše v rozpočte nie sú prostriedky na podporu nadvýroby, okrem toho agrárnici majú v podstate spor so spracovateľskými a výkupnými organizáciami. Minister pôdohospodárstva Imre Németh sa však v dohode, ktorá sa dosiahla v noci, zaviazal zabezpečiť pre výrobcov miliardové dodatočné zdroje a zlepšiť podmienky hospodárenia. Kľúčovým momentom sa ukázal byť záväzok niektorých veľkých obchodných sietí, že postupne prestanú predávať takzvaný mliečny imitát, ktorý je lacnejší, a preto poškodzoval záujmy výrobcov pravého mlieka.

Maďarská vláda schválila vyššie dotácie do poľnohospodárskeho sektora

26. februára 2004

Maďarská vláda v stredu večer po dvojtýždňových protestoch farmárov schválila vyššie dotácie do poľnohospodárskeho sektora. Konkrétne údaje zatiaľ neboli zverejnené. Maďarskí poľnohospodári tento krok uvítali. Predtým totiž pohrozili, že v prípade nedosiahnutia dohody s vládou, zablokujú v piatok cesty v hlavnom meste. Maďarskí farmári, rovnako ako zástupcovia tohto sektora v ďalších 9 kandidátskych krajinách, dostanú od Európskej únie (EÚ) priame dotácie. Tie však dosiahnu len jednu štvrtinu z objemu súčasných členov EÚ. Vláda sa v stredu taktiež dohodla so štrajkovou komisiou zamestnancov verejnej správy na 6-% priemernom zvýšení hrubej mzdy, aby sa tak zabránilo národnému štrajku. Obe strany sa prehodnoteniu platov budú znovu venovať najneskôr do konca mája, aby sa uistili, že mzdy vo verejnom sektore držia krok s infláciou. Tá by tento rok mala podľa prognózy ministerstva financií dosiahnuť následkom zvyšovania daní 6 až 6,5 % oproti 4,7 % z roku 2003. Ďalším dôležitým krokom maďarského kabinetu bolo nové rozhodnutie o znížení výdavkov v hodnote 120 miliárd HUF (takmer 19 miliárd Sk), čím chce Budapešť zahnať obavy investorov o ekonomickú rovnováhu v krajine. Štrajkom v stredu pohrozili tiež odbory elektrárenského priemyslu. Tie chcú svoje protesty vyjadriť do 10 dní, nakoľko vláda pre nich namiesto 7- až 8-% zvýšenia platov podľa pôvodnej dohody schválila nárast len o 3,5 % až 7 %.

Ak bude treba, MNB zvýši úrokovú mieru

29. februára 2004

Maďarská národná banka (MNB) zvýši úrokové miery, ak to bude vzhľadom na inflačné trendy nevyhnutné. Uviedol to guvernér MNB Zsigmond Járai v sobotňajšom interview pre denník Magyar Nemzet. "Môže to znieť hrozivo, čo nie je môj zámer, ale je isté, že ak centrálna banka bude musieť zakročiť proti rastu inflácie zvýšením úrokovej sadzby, tak to urobí," povedal Járai. Základná maďarská úroková miera je s 12,5 % najvyššou v strednej Európe. Na svojom poslednom stretnutí v pondelok monetárna rada centrálnej banky ponechala úrokovú mieru nezmenenú, ale zachovala si ostražitú pozíciu a zvýšila svoju predpoveď inflácie. Očakáva sa, že MNB opäť zdvihne úrokovú mieru na ďalšom stretnutí 1. marca. Vo svojej štvrťročnej správe, zverejnenej v uplynulý pondelok, banka zvýšila svoj odhad inflácie koncom roka 2004 z 5,9 % na 6,9 %, zatiaľ čo odhad inflácie koncom roka 2005 vzrástol zo 4 % na 4,3 %. Járai vraj nevie povedať, aký je optimálny vyrovnávací výmenný kurz pre forint, ale podľa neho by slabý forint urýchlil infláciu a oddialil najskorší termín vstupu Maďarska do eurozóny. "Viem, že slabší forint by ďalej zvýšil infláciu, s ktorou by sme sa ešte viac vzdialili od cenovej stability a od podmienok na zavedenie eura," uviedol guvernér. Maďarský minister financií Tibor Draskovics sa zaviazal splniť tohtoročný cieľ rozpočtového deficitu, ktorý je stanovený na 4,6 % HDP. Draskovics vo štvrtok povedal, že nevylučuje potenciálny odklad vstupu Maďarska do eurozóny z plánovaného roku 2008 na rok 2009 alebo 2010. Maďarský premiér Péter Medgyessy začiatkom týždňa oznámil, že konečné rozhodnutie vlády o načasovaní vstupu krajiny do eurozóny padne do konca apríla. Járai v interview uviedol, že vláda by mohla zvážiť, či sa oplatí vynakladať úsilie potrebné na dosiahnutie cieľa v roku 2008. Podľa neho je možné, že Maďarsko splní podmienky skorého prijatia eura v roku 2008, ale spochybnil, že vláda je odhodlaná vynaložiť potrebné úsilie. "Podľa môjho názoru tu nie je dostatočné odhodlanie a podpora na potrebné opatrenia, aby sme do eurozóny vstúpili v roku 2008," povedal.

Maďarská národná banka ponechala úrokové sadzby nezmenené na 12,5 %

1. marca 2004

Maďarská národná banka (MNB) na svojom dnešnom stretnutí ponechala úrokové sadzby nezmenené na doterajšej úrovni 12,50 %. Kvôli inflačným tendenciám neuvažuje MNB o znížení úrokov ani v najbližšom čase. Naposledy pozmenila centrálna banka Maďarska stav úrokov v novembri 2003, keď ich zvýšila o 300 bázických bodov v snahe zastaviť oslabovanie národnej meny. Pre tento rok centrálna banka Maďarska v poslednej inflačnej prognóze predpovedá rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,1 % a 3,2 % pre rok 2005. Predošlú novembrovú prognózu pre tento rok MNB mierne upravila smerom nadol o 0,1 %, zatiaľ čo pre rok 2005 ju upravila smerom nahor o 0,4 %. Ak by teda MNB nakoniec zníženie úrokovej miery presadila, stalo by sa tak najskôr v druhej polovici tohto roka alebo za veľmi závažných trhových podmienok.

Investori obsadili Slovensko

3. marca 2004 - čtk

V predchádzajúcom desaťročí sa investori Slovensku vyhýbali, teraz ho uprednostňujú pred Maďarskom, Poľskom či Českou republikou. Objem priamych zahraničných investícií stúpol v slovenskej ekonomike predovšetkým v roku 2000, keď krajina odštartovala privatizáciu štátneho majetku. Kumulatívny objem investícií do konca roka 1999 dosiahol len 1,95 miliardy dolárov, pričom do konca roku 2002 stúpol na 10,1 miliardy. Najväčšou zahraničnou investíciou v roku 2002 bola kúpa majoritného balíka Slovenských telekomunikácií Deutsche Telekomom za 42 miliárd korún. Nasledujúci rok zaznamenalo Slovensko nárast investícií najmä do bankového sektora, keď prišli peniaze i za dve najväčšie štátne banky. Zhruba 87 percent Slovenskej sporiteľne kúpila Erste Bank za 18,4 miliardy korún a talianska IntesaBci za 550 miliónov eur prevzala VÚB. V roku 2002 objem investícií opäť vzrástol a dosiahol 181,9 miliardy korún. Hlavnú časť z neho tvoril predaj SPP. Európske koncerny Gaz de France a Ruhrgas zaplatili za menšinový podiel takmer 121 miliárd korún. Vláda predala aj podiely v rozvodných energetických závodoch, Transpetrole a najväčšej slovenskej poisťovni. Medzi významných zahraničných investorov na Slovensku patrí U.S. Steel, Volkswagen, IBM, Johnson Controls, Fujitsu, Samsung, Coca-Cola, Whirlpool, Swedwood, Henkel, Siemens, Schule, Heineken, South Africa Breweries, Rajo, Andor, Kappa a mnoho dalších. Z jednotlivých krajín sa na priamych zahraničných investíciách podieľa najviac Nemecko (24,4 percenta), Holandsko (15,9) a Rakúsko (14,2). Podiel Českej republiky je päť percent. V poslednom čase prichádzajú na Slovensko zahraničné investície v podobe projektov "na zelenej lúke". V prvom rade je to obrovská investícia francúzskeho Peugeotu v Trnave v hodnote 700 miliónov eur, ktorú Slovensko získalo vlani v januári. I vtedy, podobne ako teraz, porazilo Poľsko, ktoré potenciálnych investorov odradzuje zlým stavom ciest a vyššími mzdovými nákladmi. Príchod do krajiny ohlásili aj ďalšie veľké firmy, medzi nimi napríklad Sky Media, Samsung, Mannesman alebo Plastipak.

Ficova návšteva Maďarska rozhnevala SMK

27. februára 2004

Predseda Smeru Fico sa predvčerom v Budapešti stretol s maďarským ministrom zahraničia a predsedom vládnej Maďarskej socialistickej strany Lászlóm Kovácsom. Pobúril tým SMK. Podpredseda Arpád Duka Zolyomi povedal, že „stretnutie sa nemalo uskutočniť” a že SMK maďarskú vládu pred ním varovala. Fico to považuje za „pichanie nožom do chrbta” a Bugárovi odkázal, že Maďarsko nie je revír SMK. Fico chcel, aby maďarskí socialisti podporili žiadosť Smeru o prijatie do Socialistickej internacionály a Strany európskych socialistov. „Cieľ stretnutia sa splnil, Kovács sa vyjadril, že nás podporia,” povedal Fico. Bugár Fica kritizoval za dvojtvárnosť, keď sa na jednej strane snaží získať od Budapešti podporu pre svoju stranu, na druhej hovorí, „že referendum bude aj o tom, či Maďari budú vytláčať Slovákov z južného Slovenska”. Fico namietol, že na stretnutí s Kovácsom nepadla „ani zmienka o výhradách voči vnútornej politike Smeru”. Bugára kritizoval, že sa snažil jeho stretnutiu v Budapešti zabrániť. „Neviem si predstaviť, že by išiel Bugár do Nemecka a ja by som tam zavolal, aby sa s ním nestretávali, lebo to je extrémny nacionalista.” Bugár tvrdí, že on osobne nikoho neinformoval, a že takéto veci sa komunikujú cez veľvyslancov. Dodal ale, že „veľvyslanec sa nás pýtal asi”. Ficovu návštevu komentujú aj maďarské denníky. Népszabadság cituje tieňového ministra zahraničia Zsolta Németha z opozičného Fideszu, podľa ktorého socialisti prijatím Fica hornozemské Maďarstvo”. V Magyar Nemzete ten istý politik hovorí, že Fico je extrémny nacionalista a rasistický politik.

FIDESZ útočí na Fica

27. februára 2004 - hn

Podľa maďarského opozičného politika Zsolta Németha je Robert Fico „krajne protimaďarský politik”. Túto reakciu vyvolala návšteva predsedu Smeru v Budapešti, kde ho prijal aj minister zahraničných vecí a predseda vládnych socialistov László Kovács. Minister toto stretnutie obhajoval tým, že išlo o budovanie štandardných vzťahov medzi stranami, ktoré majú príbuzné zameranie. Maďarský minister zahraničných vecí vyzdvihol predovšetkým potrebu spoločného boja proti nacionalizmu. „V celom regióne je nacionalizmus stále prítomný. Proti tomuto javu musí v každej krajine vystupovať demokratická ľavica podľa možnosti spoločne s demokratickými pravicovými stranami,” uviedol. „Priestor od stredu doľava dnes na slovenskej politickej scéne ovláda Smer. To bol pravdepodobne hlavný dôvod, ktorý rozhodol, že došlo k tomuto stretnutiu,” vysvetľoval Fico. Predseda Smeru v Budapešti vyzval na riešenie rómskej otázky v strednej Európe za pomoci Európskej únie, pretože rómska otázka začína byť európskym problémom. „Je to problém, ktorý bude ešte riešiť niekoľko generácií. Môžeme hovoriť o úlohách na 15 až 20 rokov. Rabovanie na Slovensku je priamym dôsledkom antisociálnej politiky kabinetu Mikuláša Dzurindu,” dodal. Podľa Fica sa mali miliardy korún použité na prilákanie automobiliek Peugeot a Hyundai na Slovensko využiť na zlepšenie situácie Rómov. „Riešením súčasnej situácie je potrestanie vinníkov rabovania a opätovné zvýšenie sociálnych dávok,” dodal. V rozhovore pre denník Népszabadság označil Fico za najvážnejších kandidátov na post hlavy štátu Rudolfa Schustera, Eduarda Kukana, Vladimíra Mečiara a Ivana Gašparoviča. Smer sa zatiaľ rozhoduje, či podporí Schustera alebo Gašparoviča. Fico odmietol obvinenia, že vystupuje proti maďarskej menšine na Slovensku. Prekážajú mu len extrémne názory, aké prezentuje napríklad Miklós Duray. Predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár prijal s prekvapením informácie, že Fica v Budapešti prijal aj minister Kovács. „Smer nie je modernou ľavicovou stranou, ale populistickou stranou. Protimaďarskou rétorikou sa snaží získať hlasy voličov Slovenskej národnej strany,” tvrdí Bugár.

Limp Bizkit neobídu Budapešť

27. februára 2004

Odkedy Limp Bizkit vydali svoj posledný album Results May Vary (september 2003), ani na chvíľu si neoddýchli. Takmer nepretržite koncertujú po celom svete. So svojím turné prídu 23. marca aj do Budapešti. Priaznivci tejto kapely sa môžu tešiť na aktuálne hity Behind Blue Eyes, Eat You Alive, Build A Bridge, ale aj na staršie veci ako My Generation, Take A Look Around a možno zaznie aj Just Like This. Koncert sa uskutoční v Športaréne. Začiatok je o 20.00. Lístky na koncert stoja v prepočte od 1140 do 1470 korún (spiatočný lístok Bratislava - Budapešť vyjde približne na 850 korún). Bližšie info a rezervácia vstupeniek na www.ticketpro.hu.

Výstava Aquincum - Rimania v Budapešti v bratislavskom Mestskom múzeu

25. februára 2004

Výstava Aquincum - Rimania v Budapešti je otvorená v bratislavskom Mestskom múzeu. Približuje život Rimanov osídľujúcich územie Maďarska od obdobia neolitu, cez dobu bronzovú a železnú až po 9. storočie nášho letopočtu. Návštevníci si môžu prezrieť modely, nákresy či fotografie ruín vojenských táborov, obchodných budov, remeselníckych sídel, ale najzaujímavejší je pohľad na „rekonštruované” mesto Aquincum. Výstava je vhodná aj pre deti školského a predškolského veku, pretože okrem prehliadky exponátov si môžu zahrať aj rímske hry. Potrvá do 18. apríla.

Vodné dielo na Dunaji - V marci za rokovací stôl

25. februára 2004 - SRo - gmp

Slovensko-maďarské rokovania súvisiace s vodným dielom na Dunaji obnovia koncom marca v Bratislave - oznámili to včera v Budapešti. Strohá správa ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva informuje o tom, že včera zasadala medzirezortná komisia, ktorú vytvorili nedávno v súvislosti s úlohami vyplývajúcimi z rozhodnutia haagskeho súdu o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Komisia, ktorej predsedal minister Miklós Persányi, schválila svoju agendu, v ktorej je aj jarná prehliadka terénu v Szigetkoeze za účelom prípravy rehabilitácie tejto oblasti. Komisia plánuje prerokovať na osobitnom zasadaní medzinárodnoprávne súvislosti kauzy a možné technické riešenie ekologických problémov. Tu hodno pripomenúť, že do „stojatých vôd“ dunajskej problematiky „hodil kameň“ pred pár dňami bývalý vládny splnomocnenec János Nemcsók, keď navrhol poveriť medzinárodných expertov, aby preskúmali reálnosť dolného vzdúvania, a keby ich záver bol pozitívny, vypísať o výstavbe nagymarosského stupňa referendum. Z kompetentných činiteľov na tento nápad nikto nereagoval relevantne. Rokovania so slovenskou stranou budú obnovené koncom marca v Bratislave, maďarskú delegáciu povedie nový vládny splnomocnenec György Erdey - stojí v komuniké rezortu ochrany životného prostredia.

MOL vyšetrujú kvôli veľkoobchodným cenám

26. februára 2004

Maďarský úrad pre hospodársku súťaž (GVH) znovu začína prešetrovať energetický koncern MOL a jeho prípadné zneužívanie svojej pozície na trhu účtovaním premrštených cien. Najvyšší súd Maďarska nariadil GVH, aby znovu obnovil vyšetrovanie. Predošlé šetrenie ukončil GVH v roku 2000 rozsudkom, podľa ktorého MOL svoju dominantnú pozíciu na trhu nezneužil. Vyšetrovanie sa týkalo veľkoobchodných cien, ktoré MOL účtoval odberateľom od januára 1997 do júla 2000.Na veľkoobchodnom trhu vtedy koncern kontroloval 85 až 90 %. Najvyšší súd teraz upodozrieva GVH, že vtedajšie vyšetrovanie postavil na metóde porovnania cien, pričom sa nezaoberal analýzou stratégie oceňovania ropného podniku. V roku 2000 GVH navyše uviedol, že prítomnosť veľkého množstva konkurenčných maloobchodníkov automaticky vylúčila neférovú obchodnú výhodu MOL aj v maloobchodnom sektore. Informovala o tom maďarská agentúra MTI.

Slovenskí penzisti budú môcť v Maďarsku cestovať zadarmo

25. februára 2004 - pravda

Slovenskí seniori dostanú k vstupu do únie od Maďarska darček. Od prvého mája budú môcť u našich južných susedov cestovať bezplatne. „Môžem to potvrdiť,” povedala pre Pravdu Csilla Dósová z maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy. „Od prvého januára nadobudla platnosť právna úprava, podľa ktorej občania Európskej únie vo veku nad 65 rokov budú mať pri vnútroštátnom cestovaní rovnaké výhody, ako maďarskí občania a držitelia krajanských preukazov. Vstupom Slovenska do únie sa to bude vzťahovať aj na vašu krajinu,” dodala. Maďarskí dôchodcovia si už ôsmy rok užívajú bezplatné vnútroštátne cestovanie na železnici, v autobusovej aj hromadnej mestskej doprave. Rovnaké zvýhodnenie neskôr dostali aj držitelia maďarského krajanského preukazu. Únia však od členských štátov vyžaduje rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ. „Pravdepodobne to súvisí so záväzkom zamedziť diskriminácii, „ pripustil László Füle z Úradu pre zahraničných Maďarov. Či sa to na Slovensku prejaví poklesom záujmu starších ľudí o maďarský krajanský preukaz, to je podľa neho „otázka budúcnosti”. „Je tu platný zákon a jeho budúci dosah zatiaľ neviem posúdiť,” dodal V štátnej železničnej spoločnosti MÁV si nárok na bezplatné cestovanie zatiaľ začali uplatňovať najmä Rakúšania a Nemci. Dôchodcovia zo vzdialenejších krajín EÚ ešte nové úľavy prakticky neobjavili. S podstatným nárastom záujmu sa však ráta po vstupe nových členských krajín. „Som si istá, že pre dôchodcov zo susedného Slovenska to bude mimoriadne atraktívne,” uviedla pre Pravdu dáma, ktorá sa predstavila len ako operátorka číslo 35. „Pravidlá sú veľmi jednoduché: Netreba si vybavovať nijaké voľné lístky či špeciálne preukazy. Stačí byť občanom EÚ a sprievodcovi sa preukázať dokladom totožnosti, napríklad pasom, potvrdzujúcim vek nad 65 rokov.” Úľavy sa vzťahujú len na vozne druhej triedy vo vnútroštátnej preprave. „V medzinárodných rýchlikoch zostáva všetko po starom, „ upozornila. Maďarské železnice podľa predbežných kalkulácií rátajú s tým, že po rozšírení únie využije možnosť bezplatného cestovania asi dvadsaťtisíc zahraničných penzistov. Bolo by to dva razy viac, ako ich vlani prišlo na krajanský preukaz. Ide však len o hrubý odhad, lebo oficiálna evidencia sa nerobí. V budapeštianskom dopravnom podniku BKV predpokladajú sedempercentný nárast počtu bezplatných cestujúcich. „Bude to pre nás znamenať zníženie ročných príjmov až o 200 miliónov forintov (asi 33 miliónov korún), pričom štát sa nám nechystá stratu kompenzovať, „ uviedol pre Pravdu László Füzes. Úľavy sa v maďarskej metropole vzťahujú na všetky druhy hromadných dopravných prostriedkov vrátane metra a prímestskej železnice. „Prejaví sa to na deficite nášho podnikového rozpočtu. Je to cena, ktorú musíme zaplatiť, aby sme dodržali európske protidiskriminačné pravidlá,” dodal Füzes. X Bezplatné cestovanie X * pre občanov EÚ nad 65 rokov X * stačí sa preukázať osobným dokladom X * vlak 2. triedy, autobusy, mestská hromadná doprava.

So susedmi si pracovný trh otvoríme

23. februára 2004 - pravda

Vstup do Európskej únie bude znamenať novinky pri vzájomnom zamestnávaní ľudí v nových členských štátoch. Slovákom sa úplne otvorí pracovný trh nielen v susednom Česku, čo v podstate platí už teraz, ale aj v Maďarsku a Poľsku. S všetkými troma štátmi má síce Slovensko uzavreté dohody o vzájomnom zamestnávaní svojich občanov, vstupom do únie bude však zamestnávanie a cestovanie za prácou ešte jednoduchšie. Bude pritom platiť podobný systém - práca bez vybavovania pracovných povolení, ako je to teraz s Českou republikou. Vzájomné otvorenie pracovného trhu je automatické, v prípade, že by niekto chcel svoj trh chrániť, musí o to požiadať Európsku komisiu. Každý štát však vyhlasuje, že vývoj situácie na svojom pracovnom trhu bude sledovať a v prípade jeho ohrozenia bude žiadať o zavedenie ochranných opatrení. Maďarské ministerstvo práce podľa ministra Sándora Buranyiho bude sledovať vývoj na trhu a ak bude treba, podnikne isté kroky na jeho ochranu, ale „nazdávam sa, že teraz sa tým netreba zaoberať”, vyhlásil pre agentúru MTI. Hromadný prílev pracovnej sily v rámci visegrádskej štvorky sa zatiaľ neočakáva, aj keď niektorí českí predstavitelia pri vyjednávaniach o vstupe dávali najavo obavy z toho, že Poliaci či Slováci by mohli prísť vo väčšom počte. Náznaky obáv z vysokej nezamestnanosti v Poľsku a na Slovensku dali najavo aj maďarskí predstavitelia. „Môžu nastať procesy, keď relatívne mobilná pracovná sila napríklad z juhu Slovenska bude hľadať uplatnenie nie v Nemecku, ale v Maďarsku,” povedal budúci maďarský eurokomisár Peter Balázs. Tamas Tihányi z ostrihomskej firmy Magyar Suzuki zatiaľ upozorňuje, že ich firma čoraz ťažšie zháňa maďarskú pracovnú silu a ak by sa také opatrenia zaviedli, pre Suzuki by to bol problém. Vo firme je l 700 zamestnancov, z nich 300 je zo Slovenska a v rokoch 2005-2006 chcú mať 2-tisíc zamestnancov. Aj minister práce pripúšťa, že ak veľa maďarských lekárov a zdravotných sestier odíde do iných terajších štátov únie, zdravotné sestry od susedov budú veľmi vítané. Slovensko si podľa ministerstva práce bude tiež sledovať svoj trh práce. Obavy z príchodu Poliakov sú však tiež zrejme neopodstatnené. Podľa údajov ministerstva práce sa počet zamestnaných Poliakov na Slovensku znížil za posledných päť rokov na sedminu. X Slováci pracujúci u susedov (k 30. 6. 2003) X * Česko: 56 839 X * Maďarsko: 856 X Susedia pracujúci v SR (k 30. 6 2003) X * Česi: 2 125 X * Maďari: 87 X * Poliaci: 149.

V Rumunsku r. 1989 revolúcia či akcia tajných služieb?

3. marca 2004 - hn

V Rumunsku aj v Maďarsku vyvolal veľký ohlas dokument o rumunskej revolúcii v roku 1989, ktorý nedávno odvysielala francúzsko-nemecká televízia Arte. Autori dokumentu totiž naznačili, že revolúcia nebola "hrdinským povstaním rumunského ľudu", ale akciou zahraničných spravodajských služieb. Podľa autorov dokumentu v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že rumunský ľud sa stal len obeťou manipulácie, lebo chudoba v celom štáte vyvolala spontánne masové demonštrácie. Bývalý veliteľ rumunskej tajnej služby Securitate Gheorghe Ratiu však pre Arte vyhlásil, že na území Nemecka, Rakúska a Maďarska existovali v roku 1989 výcvikové tábory rumunských odporcov režimu. "Boli to diverzanti, ktorí mali v Rumunsku vyvolať ľudové povstanie. Cvičili ich Američania," dodal. Autori dokumentu naznačili, že sovietsky prezident Michail Gorbačov dal na rokovaní na Malte voľnú ruku americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi v riešení rumunského problému. Obaja údajne cítili, že s režimom Nicolae Ceaušesca nie je možné opätovné zjednotenie Európy. Maďarský premiér Miklós Németh v dokumente priznal, že Maďarsko dodávalo zbrane povstalcom proti režimu Ceaušesca. Tieto zbrane vraj v revolúcii naozaj použili. Ďalší maďarskí politici však pochybujú o pravdivosti dokumentu. Bývalý štátny minister (v roku 1989 táto funkcia nahrádzala inštitút prezidenta) Imre Pozsgay jasne povedal, že pochybuje o možnosti uskutočniť povstanie v štáte, kde si to sami jeho obyvatelia neželajú. Dokumenty z tohto obdobia sú v Maďarsku utajené na sto rokov. V rumunskom denníku Jurnal national vyhlásil porevolučný prominent Gelu Voican Voiculescu, že Securitate vedela o tom, že pri maďarskom meste Bicske prebieha výcvik rumunských utečencov určených na diverzné akcie proti režimu Nicolae Ceaušesca. "Nie je však jasné, či boli v revolúcii nasadení. Rumunská revolúcia je výhradne naša. Je jedno, čo pripravovali zahraničné tajné služby, revolúciu sme rozhodli my," dodal. Voiculescu dementoval informácie, že jedna z hlavných osobností revolúcie generál Victor Stanculescu bol maďarským agentom. "Bol to on, kto umožnil proces s Ceaušescom a jeho manželkou aj ich následnú popravu. Dôležité bolo zabrániť občianskej vojne medzi Securitate a armádou. Pokračujúce boje mohli totiž spôsobiť vonkajší zásah na ochranu maďarskej menšiny v Sedmihradsku," vyhlásil. Podľa denníka Népszabadság tým naznačil možný zásah zo strany Maďarska. Bývalý maďarský minister obrany Ferenc Kárpáti v Maďarskej televízii priznal, že vzťahy medzi Rumunskom a Maďarskom boli v roku 1989 veľmi napäté. "Napriek tomu, že sme boli spojencami, veľmi dôkladne sme sledovali situáciu v Rumunsku," uviedol. Bývalý náčelník generálneho štábu maďarskej armády László Borsits vylúčil aktívnu účasť Maďarska pri vypuknutí rumunskej revolúcie. "Zbrane a strelivo sme povstalcom ponúkli až po vypuknutí revolúcie 23. decembra. Rumunskí povstalci túto možnosť odmietli," dodal Borsits. Obaja vylúčili aj existenciu výcvikových táborov na území Maďarska. Voiculescu tvrdí, že z územia Maďarska a Juhoslávie v roku 1989 postupne prenikali "turisti" určení na diverzné akcie. "Aj vďaka nim zomrelo 22. decembra 800 ľudí," vyhlásil. Tvrdí, že v týchto akciách spolupracovala ruská KGB s americkou CIA. "Vystúpenie ľudu však tajné služby prekvapilo," dodal. Bývalý riaditeľ CIA pre východnú Európu Milton Bearden v rozhovore pre Maďarskú televíziu nevylúčil určitú úlohu CIA v rumunských udalostiach. "Kategoricky však vylučujem informácie, že CIA vyvolala a mala riadiť rumunskú revolúciu. Proti Ceaušescovmu režimu sa postavil rumunský ľud," zdôraznil.

Maďarsko týchto dní

29. februára 2004 - SRo - Gregor Martin Papucsek

Volič nemá rád konflikty, ale keď konflikty nie sú, nepôjde voliť. Túto sentenciu vyriekol istý maďarský liberálny politik, a podľa mňa tým vystihol základnú dilemu súčasnej maďarskej politickej scény. Pravda, otázkou je, pokiaľ sú spory únosné, dokedy možno prehlbovať „priekopy“, či je zdravé sústavne udržiavať stav „studenej občianskej vojny“, používať arogantný štýl komunikácie a jednostaj len zhadzovať toho, kto sedí na náprotivnej strane parlamentnej podkovy? A na druhej strane: aké šance na úspech majú ponuky na uzmierenie, domáca diplomacia úsmevov, padanie si do náruče? Hneď môžem povedať, že neveľké, no zmenu tónu, hoci maličkú, nezaregistruje len hluchý a slepý. Maďarsko je zvláštna krajina: tu je zvykom, aby „stav republiky“ hodnotil opozičný líder i predseda vlády, a z oboch prejavov sa stáva mediálna udalosť číslo jeden. Porovnávajú sa: kto bol lepší, presvedčivejší, prirodzenejší, vtipnejší. Vopred môžem prezradiť, že u obyčajných ľudí, alebo ak chcete - u voličov, vyhral Viktor Orbán. Samozrejme neušetril vládu zdrvujúcej kritike - vraj nič nie je také, ako vyzerá. Čo vláda tvrdí, opak je pravdou, a tak nemožno hovoriť o žiadnom raste, lež o „scvrkávaní“. Šéf Fideszu-Maďarského občianskeho zväzu použil nejeden bonmot, anekdoty a vtipy. Napríklad o tom, keď istý človek v reštaurácii si objedná slimačiu paštétu. Nejako sa mu nepozdáva a urguje u čašníka. Ten sa vykrúca, no priznáva, že to nie je paštéta len zo slimákov, je tam primiešané aj bravčové mäso. V akom pomere? Pol na pol: jeden slimák a jeden brav… vraví teda Orbán o vládnej politike. Hlavným adresátom expremiérovho posolstva však nebola práve aktuálna moc, ani vlastní prívrženci, ale voličská základňa protivníka. Tú v zápale predvolebného boja roku 2002, a aj po tesnej porážke pravice, označovali podaktorí fideszáci dehonestujúco takto: panelový proletariát. Teraz však nastal výrazný obrat. Orbán uznal, že ľudia museli nejako žiť aj za totality, samozrejme česť tým, ktorí proti nej bojovali, ale nepatrí hana ani tým, ktorí chceli byť aj vtedy iba šťastní. Nech je za tým akokoľvek snaha rozšíriť tábor svojich prívržencov-voličov, už samotný fakt zmeny tónu hodno oceniť. V druhom dejstve tohto predstavenia nastúpil na scénu premiér Péter Medgyessy. Nemal ľahkú úlohu: darmo vymenoval doterajšie úspechy svojej vlády, darmo priznal aj chyby, a darmo vykresľoval svetlú budúcnosť, kulisu mu robili po celej krajine motory traktorov demonštrujúcich agrárnikov, alebo aj „náreky“ ľudí, ktorých doslova šľahlo zdražovanie na začiatku roka. O tom však neskôr. Predsedovi vlády nezostalo nič iné, než upriamiť pozornosť na iné témy. Na také, v ktorých sa cíti byť istejší, na terén, na ktorom môže hoci aj prehrať - predsa bude víťazom. A tak predložil onen trojbodový návrh - tri želania, ako v rozprávke. V skutočnosti však spôsobil nemalý šok, a mám podozrenie, že to bolo zámerné. Nechajme teraz bokom druhý a tretí bod - priamu voľbu prezidenta a zníženie počtu poslancov o tretinu. Venujme sa idei spoločnej listiny vládnych a opozičných strán pre voľby do Európskeho parlamentu. Viete si predstaviť, že politické sily, ktoré proti sebe permanentne bojujú, posledné povedzme dva roky, sústavne sa navzájom spochybňujú - a hľa - zrazu sa zhodnú na jednotnej listine? Navyše do parlamentu, kde nie sú zastúpené národy či štáty, ale presne vyhranené politické strany? Premiér Medgyessy, dalo by sa povedať, až fanaticky trvá na tejto myšlienke a odvoláva sa pritom na „vôľu ľudu“ - vraj podľa prieskumov väčšina je za takéto spoločné vystupovanie. Mne sa však zdá, že je to iba „akože-fanatizmus“, ktorého cieľom je vyhrotiť diskusie a donútiť protivníka odpovedať jednoznačne: áno, alebo nie. Keď „áno“, tak je to v poriadku, cieľ je dosiahnutý, nastal celonárodný konsenzus, radujme sa, veseľme sa. A keď odpoveď bude „nie“, tak zdvihneme ruky, „my sme to chceli, ale oni sú proti“. Je však aj tretia možnosť: odmietavá odpoveď na tento nápad, zároveň predsa len začiatok istého dialógu, výmeny názorov, normálneho kontaktu, v rámci ktorého nepriatelia opäť „skrotnú“ iba na protivníkov. A zdá sa, že tento zámer vyšiel. Opozícia a najmä Fidesz síce odmieta premiérovu „pochabú“ myšlienku, spomína totalitné časy, keď bola naozaj jediná listina, no celkom rozumne argumentuje v prospech zachovania súťaže medzi rôznymi politickými silami. Spoločná europarlamentná listina nebude - to je už jasné, avšak predstavitelia štyroch parlamentných strán sedeli za stolom už dva razy, zhovárali sa, dokonca sa neštítili zhodnúť na potrebe akéhosi etického kódexu pre volebnú kampaň. A čuduj sa svete, rysuje sa aj dohoda, že v tom Štrasburgu by bolo potrebné z času na čas sa schádzať, vyjasniť si spoločné - maďarské - záujmy a podľa toho potom lobovať vo svojej - straníckej - frakcii. A tu sa už dostávame na terén Európskej únie. Je klzký, treba sa na ňom naučiť korčuľovať, tancovať spolu a nepodrážať si nohy, tých pádov bude zopár aj bez toho. V Maďarsku to tušia napríklad poľnohospodári, ktorí demonštrovali desať dní, a dosiahli iba krehkú dohodu o zvýšení podpôr, príspevkov, či intervenčných peňazí. Vydýchnuť si môžu iba do 1. mája - a čo bude potom? Budú v nevýhode oproti kolegom z Únie, pretože sedliak tam, za riekou Litava dostáva niekoľkonásobok dotácií. Kde je slobodný trh? No a kde je slobodný pohyb pracovných síl, čoho sa teraz tak boja tí, čo sú vo vnútri Únie? Možno uznať, že aj solidarita má svoje hranice, najmä keď niektoré veľké krajiny už majú dosť toho, aby ich ostatné považovali za dojnú kravu! No verme francúzskemu prezidentovi Jacquesovi Chiracovi, ktorý tento týždeň v maďarskom parlamente presviedčal svoje poslucháčstvo o tom, že solidarita je predsa základným princípom spoločenstva, do ktorého vstupujeme po toľkých, túžbou naplnených rokoch. A druhým princípom je, veru, konkurencia. Musím opäť citovať Viktora Orbána, ktorý v týchto dňoch vystihol podstatu vo Viedni, keď po stretnutí s kancelárom Wolfgangom Schüsselom, čiže straníckym súkmeňovcom, povedal, že je „koniec výnimočným rakúsko-maďarským švagrovským vzťahom“. A čo náhoda nechcela?! Práve na starobudínskej Viedenskej ceste tento týždeň až dva razy praskla hrubá, akiste zastaraná, zhrdzavená, vekom času unavená vodovodná rúra, takže všetko bolo zaliate, trasa bola nepriechodná, premávka odklonená… Nevznikol z toho politický konflikt, nabehli čaty odborníkov a poruchu opravili. Boli to schopní urobiť, nevajatali - konali. Hľa, aj politici by sa mohli dakedy učiť od pospolitého ľudu: nie živiť spory, ale ich riešiť, alebo sa o to aspoň snažiť.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

4. marca 2004 - sme

3. marca 2004

2. marca 2004

2. marca 2004

3. marca 2004

3. marca 2004

2. marca 2004

3. marca 2004

3. marca 2004

3. marca 2004

V Prahe sa uskutoční summit premiérov V4 - bez predsedu maďarskej vlády

1. marca 2004

2. marca 2004

1. marca 2004 - SRo - gmp

2. marca 2004

2. marca 2004 - SRo - gmp

3. marca 2004 - SRo - gmp

1. marca 2004

3. marca 2004 - SRo - gmp

26. februára 2004 - N. o.

26. februára 2004 - hn

28. februára 2004

3. marca 2004 - SRo - gmp

3. marca 2004 - SRo - gmp

1. marca 2004 - SRo - gmp

2. marca 2004

2. marca 2004 - SRo - gmp

3. marca 2004 - sme

28. februára 2004 - SRo - gmp

29. februára 2004

1. marca 2004 - hn

26. februára 2004

28. februára 2004

27. februára 2004

25. februára 2004 - SRo - gmp

2. marca 2004 - SRo - gmp

27. februára 2004 - SRo - gmp

27. februára 2004

27. februára 2004

27. februára 2004 - SRo - gmp

26. februára 2004 - SRo - gmp

26. februára 2004

29. februára 2004

1. marca 2004

3. marca 2004 - čtk

27. februára 2004

27. februára 2004 - hn

27. februára 2004

25. februára 2004

Vodné dielo na Dunaji - V marci za rokovací stôl

25. februára 2004 - SRo - gmp

26. februára 2004

25. februára 2004 - pravda

23. februára 2004 - pravda

3. marca 2004 - hn

29. februára 2004 - SRo - Gregor Martin Papucsek

Oznamy

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín