Maďarsko tradične venuje väčšiu pozornosť maďarskej menšine v susedných štátoch ako domácim národnostiam. Vláda v Budapešti v rámci rozsiahlych úsporných opatrení v tomto roku značne obmedzí vnútornú i zahraničnú menšinovú podporu. Uskromniť sa tak musí nielen slovenská komunita v Maďarsku, ale aj maďarská na Slovensku. „Úsporné opatrenia sa, samozrejme, dotknú aj nás, a to pri činnosti našich siedmich inštitúcií. Rozpočet Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a miestnych slovenských samospráv sa síce neznížil, no zdroje fondu na podporu celoštátnych menšinových samospráv v Maďarsku klesnú zo 440 miliónov o 80 miliónov forintov,“ povedal s obavami pre Národnú obrodu predseda CSS Ján Fuzik. Ako dodal, hľadajú náhradné možnosti financovania aktivít a privítali by pomoc zo Slovenska, najmä pre Ľudové noviny. Práve na jediný slovenský týždenník v Maďarsku, vychádzajúci v Budapešti, môžu mať úspory ťažký dosah. Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, ktorá financuje vydávanie menšinovej tlače v Maďarsku, musí znížiť rozpočet takmer na polovicu. „Zatiaľ nevieme, ako sa to odrazí na činnosti redakcie, ale sotva dostaneme viac ako vlani,“ informoval nás šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl. Reálne ročné náklady na vydávanie týchto novín približne s dvetisíc výtlačkami sa zvýšili zo 60 na približne 70 miliónov forintov. Minulý rok redakcia dostala z nadácie 34,5 milióna a zvyšok pokryl vydavateľský podnik. V tomto roku pri rastúcich výdavkoch to sotva bude viac. Podpora pre občianske menšinové organizácie, vrátane Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), vo výške 110 miliónov forintov sa neznížila. Je však isté, že niektoré aktivity, ako kultúrne podujatia, sa budú musieť obmedzovať. Menšinové výdavky spomínanej nadácie sa znížia o 109 miliónov, vládneho úradu pre menšiny o 73 miliónov a ministerstvu vzdelávania o 74 miliónov forintov. Maďarsko zníži pôvodnú podporu zahraničným Maďarom o vyše miliardy forintov. Má prevýšiť deväť miliárd, čo je stále o niečo viac ako vlani.

Zákon o voľbách do samospráv má zabrániť etnobiznisu

18. marca 2004 - N. o. - Martin Benko

Vyše desaťročný maďarský menšinový zákon a zavedenie volieb menšinových samospráv v Maďarsku v roku 1994 prispeli k spomaleniu procesu asimilácie a oživeniu aktivít v tejto oblasti napriek viacerým nedostatkom. Jedným z nich je tzv. etnobiznis, čiže zneužívanie záujmov menšín na ich účet napríklad tým, že národnostné komunity na mnohých miestach zastupujú osoby a samosprávy, ktoré k nim nepatria jazykovo, kultúrne ani pôvodom. Tento neúnosný stav by mala prekaziť realizácia upraveného menšinového zákona a nového zákona o voľbách menšinových samospráv. Predpokladá sa, že sa budú zriaďovať zoznamy menšinových voličov, ktoré vypracujú registračné komisie s účasťou národnostnej komunity a kandidovať by mohli len osoby zaregistrované v týchto zoznamoch. „Vidíme v tom záruku, že Slováci budú voliť vlastné samosprávy a že nevzniknú tam, kde naši zástupcovia ani nežijú. V súčasnosti tvoria tieto prípady asi desať percent slovenských samospráv. Nové zákony majú tomu zamedziť,“ uviedol pre Národnú obrodu predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Vedenie menšiny totiž zostaví aj registračnú komisiu. Na schválenie oboch zákonov v parlamente treba dve tretiny hlasov, čo si vyžaduje aj podporu časti opozície. V Maďarsku je teraz 115 slovenských menšinových samospráv, z toho 15 v Budapešti. Podľa posledného sčítania ľudu v krajine v roku 2000 sa k slovenskej národnosti prihlásilo takmer 18-tisíc obyvateľov - o 70 percent viac ako v roku 1990.

V Budapešti predstavili knihu Š. Markuša Maďari pod lupou

18. marca 2004

V Slovenskom inštitúte v Budapešti dnes predstavili knihu bývalého veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša Maďari pod lupou. Kniha je vlastne výber z denníka veľvyslanca, ktorý nehovorí o činnosti, úspechoch, či neúspechoch jeho pôsobenia v období Orbánovej administratívy, ale vypovedá vlastne o tom, čo Maďari si myslia sami o sebe. „Veľa citujem maďarských politikov, politológov, novinárov, pracovníkov kultúry, spisovateľov, ako oni reflektujú obdobie pravicovej vlády,” povedal v rozhovore pre TASR bývalý veľvyslanec. Ako dodal, kniha vypovedá o tom, že existujú historické traumy, ktoré je nutné prekonať na ceste za úplným historickým vyrovnaním slovensko-maďarských vzťahov. „My musíme prekonať isté predsudky. Verím, že táto kniha prospeje, pokiaľ ja som otvorený kriticky a vlastne priateľsky, keby tá odozva bola z maďarskej strany podobná, tak si myslím že dielo napomôže k lepšiemu vzájomnému porozumeniu. V súčasnosti pripravujú aj maďarské vydanie tohto diela, o ktoré je podľa slov Markuša prekvapujúco veľký záujem. Budapeštianskemu publiku ju predstavili historici Dušan Kováč a Csaba Kiss György.

Maďarsko zakladá televíziu v Rumunsku

24. marca 2004 - sme

Maďarská vláda zavádza tento rok radikálne rozpočtové škrty, čo sa prejaví aj na podpore poskytovanej maďarským menšinám v zahraničí. Súčasne však chce začať (po financovaní maďarskej univerzity v Rumunsku a spolufinancovaní univerzity na Slovensku) ďalší finančne náročný projekt. Z budapeštianskych rozpočtových peňazí má vzniknúť nová televízia pre maďarskú menšinu v rumunskom Sedmohradsku. Televízia, ktorá zatiaľ nemá meno, bude potrebovať podľa odhadov len na rozbehnutie asi miliardu forintov (viac než 160 miliónov korún) a na prvé roky fungovania niekoľkonásobok tejto sumy. Oficiálne chce maďarská vláda darovaním televízie dosiahnuť, aby si sedmohradskí Maďari mohli robiť televíziu podľa vlastných potrieb. Pravým dôvodom jej vzniku však podľa mnohých je skôr nespokojnosť budapeštianskej vlády a oficiálneho vedenia Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) s prácou maďarskej satelitnej verejnoprávnej televízie Duna, ktorá vysiela práve pre menšiny. TV Duna má bližšie k dnešnej maďarskej opozícii ako k vláde. Vedeniu RMDSZ sa nepáči, že poskytuje priestor radikálom, ktorí ho kritizujú. Podľa iných je okrem politickej tendenčnosti problémom Duna TV, že o menšinách často poskytuje dosť archaický obraz, ktorý nepribližuje ich reálne problémy a prakticky neoslovuje mladších ľudí. „Aj obyvatelia dedín začínajú mať dosť toho, že sú občas zobrazovaní ako poslední, vymierajúci obyvatelia džungle,” vyhlásil ešte vlani Attila Gáspárik, podpredseda rumunskej audiovizuálnej rady za RMDSZ. V Maďarsku má Duna TV asi dvojpercentnú sledovanosť. Tá tiež rýchle klesá všade tam, kde majú zahraniční Maďari možnosť zachytiť aj ostatné maďarské televízie. Napríklad na Slovensku. Oponenti projektu poukazujú, že politickú neutralitu nie je možné očakávať ani od novej televízie. Zakladateľom nadácie, ktorá ju bude oficiálne vlastniť, je spolu s ďalšími Béla Markó, predseda jedinej maďarskej politickej strany v Rumunsku. Predsedom rady riadiacej nadáciu aj televíziu bude vedúci poslednej volebnej kampane RMDSZ. „Keď niečo nefunguje, ako by sme chceli, nezlepšíme to, čo už máme, ale urobíme nové, nech to stojí, čo to stojí,” kritizuje vládny zámer liberálny denník Magyar Hírlap, podľa ktorého by bolo lepšie dať do poriadku záležitosti okolo Duna TV.

PEN knižnica významne rozšírila svoju ponuku

24. marca 2004

Unikátnu zbierku má PEN knižnica, ktorá funguje v Bratislave už tri roky a dnes ponúka vyše dvetisíc kníh z 53 krajín v jazykoch a písmach „od výmyslu sveta”. Tieto knihy slúžia predovšetkým študentom cudzích jazykov a literatúry, no knižnica je otvorená každému, kto si chce prečítať súčasných svetových autorov v ich pôvodnom jazyku. Jedinečnosť exemplárov je v tom, že štátne či súkromné kultúrne inštitúcie si často nemôžu dovoliť pravidelný prísun zahraničných kníh. Knižnica PEN, ktorá sídli v Ústrednej knižnici Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, si to však dovoliť môže, lebo ju zásobuje vyše stotridsať PEN centier z celého sveta. Knižnica svoju ponuku teraz významne rozšírila. Najväčší dar jej odovzdalo maďarské veľvyslanectvo, spisovatelia a vydavatelia, k tretiemu výročiu dostane dary aj od ďalších deviatich zastupiteľských úradov či kultúrnych inštitútov, ale i PEN centier z celého sveta.

Giacometti vystriedal v Budapešti Moneta

24. marca 2004

V budapeštianskom Múzeu krásneho umenia je odvčera prístupná verejnosti výstava sochára Alberta Giacomettiho. Expozícia životného diela umelca švajčiarskeho pôvodu, ktorá na pôde tohto múzea vystrieda mimoriadne úspešnú výstavu Monet a jeho impresionistickí priatelia, bude otvorená do 15. júna. Do maďarskej metropoly priviezli takmer celú zbierku zürišskej Giacomettiho nadácie, ktorej budovu v súčasnosti rekonštruujú. Vystavená zbierka predstavuje 90 malieb, kresieb a sôch tohto významného predstaviteľa parížskej avantgardy.

Maďarsko musí opraviť sporný zákon o ochrane investorov a peňažných vkladov

24. marca 2004

Maďarský Ústavný súd včera označil za protiústavné niektoré časti návrhu zákona o ochrane investorov a peňažných vkladov, ktorý prijal parlament na návrh vlády vlani v decembri. Prezident však vtedy zákon nepodpísal a postúpil ho Ústavnému súdu. Kameňom úrazu boli ustanovenia týkajúce sa ukončenia úradného obdobia predsedu a podpredsedov Štátneho dozoru finančných inštitúcií (PSZÁF). Podľa zákona by malo v čele PSZÁF namiesto dnešného predsedu v budúcnosti stáť kolektívne vedenie a osoba na čele tohto vedenia by bola volená jednoduchou parlamentnou väčšinou. Vládou navrhovaný zákon prezývajú médiá „lex Szász” na počesť súčasného predsedu PSZÁF Károlya Szásza. Snaha vlády o Szászovo odstránenie je podľa mnohých vrátane prezidenta hlavným dôvodom, prečo vláda návrh zákona predložila. Proti zákonu protestovalo OECD a niektoré inštitúcie Európskej únie.

Maďarská dcéra Parmalatu ide do konkurzu

24. marca 2004

Maďarská dcérska spoločnosť insolventného talianskeho mliekarenského koncernu Parmalat ide do konkurzu. Oznámil to včera súd v Székesfehérvári, kde sídli firma Parmalat Hungaria. Spoločnosť totiž už 60 dní dlhuje dodávateľom mlieka 270 miliónov forintov (asi 43 miliónov korún). Ešte pred rozhodnutím súdu obchodné vedenie firmy vysvetlilo, že po stroskotaní pokusu predať fabriku im už nič iné ako konkurz nezostáva.

Stredoeurópania rokovali o ústave EÚ

22. marca 2004

Rakúsko a päť z desiatich pristupujúcich štátov vrátane Slovenska dnes v Bruseli spoločne konzultovali návrh ústavy Európskej únie a perspektívy financovania EÚ v rokoch 2007-2013. Konzultácie sa uskutočnili v rámci príprav na summit EÚ, ktorý sa má konať koncom týždňa v Bruseli. Schôdzka ministrov zahraničných vecí a predstaviteľov tohto rezortu z Rakúska, Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovinska sa uskutočnila na pozvanie Poľska v rámci regionálneho partnerstva, uviedli účastníci v komuniké. Ministri zahraničných vecí EÚ rokujú v Bruseli na schôdzi pred summitom EÚ, naplánovanom na štvrtok a piatok v belgickej metropole. Čo sa týka budúcej ústavy EÚ, ministri chcú, aby sa práce na návrhu dokončili „čo možno najskôr” s výsledkom, umožňujúcim zaistiť účinné fungovanie budúcej, rozšírenej únie, uvádza sa v komuniké. V otázke perspektív financovania únie sa účastníci stretnutia zhodli v názore, že má zodpovedať potrebám nových členských štátov EÚ, najmä v oblasti regionálnej pomoci a pritom sa má rešpektovať finančná disciplína v únii. Účastníci schôdzky sa chcú stretávať aj v budúcnosti. Šesť čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ - Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko, Švédsko a Rakúsko, koncom decembra minulého roku požiadali, aby sa stanovil strop v rozpočte EÚ na jedno percento hrubého domáceho produktu v únii po roku 2006. Európska komisia prišla s návrhom zvýšeného rozpočtu na roky 2007-2013 vo výške 1,22 percenta HDP v EÚ. Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa koncom týždňa majú v Bruseli stretnúť na summite, aby okrem iných tém prerokovali aj otázku, ako obnoviť práce na návrhu európskej ústavy. Rokovania o nej skončili neúspechom na bruselskom summite únie v decembri minulého roku.

Na knižný festival príde aj Günter Grass

18. marca 2004

Dvaja laureáti Nobelovej ceny za literatúru, Günter Grass (Nemecko) a Imre Kertész (Maďarsko) figurujú medzi hosťami Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu. V tomto roku sa uskutoční v dňoch 22. až 25. apríla. Nemecký literát, ktorý je rodákom z Gdanska a autorom svetoznámeho románu Plechový bubienok, prevezme v Budapešti Grand Prix festivalu. Práve Nemecko bude tohtoročným čestným hosťom festivalu, ktorého program tvorí 220 literárnych a iných kultúrnych akcií.

Jiří Menzel dostal maďarské štátne vyznamenanie

23. marca 2004

Stredný kríž Rádu Maďarskej republiky dostal v nedeľu večer v Budapešti český režisér Jiří Menzel. Vysoké štátne vyznamenanie mu odovzdal štátny tajomník ministerstva národného kultúrneho dedičstva Lajos Vass na pôde divadla Új Színház. Oscarom ocenený autor, ktorý režíroval v budapeštianskom divadle komédiu Michaela Frayna Ešte raz odzadu, dostal ocenenie za prínos pre maďarský kultúrny život, za jeho réžie a viaceré hosťovské herecké úlohy v Maďarsku. Menzel prijal ďalšiu rolu: v tragikomédii maďarského režiséra a kameramana Róberta Koltaiho Svetové číslo - Dodó a Naftalin - zahrá úlohu riaditeľa divadla. O režírovanie českého umelca je v Budapešti veľký záujem. Podľa riaditeľa divadla Új Színház Istvána Mártu je komédia na apríl už vypredaná.

Maďarsko chce splniť rozpočet

23. marca 2004

Maďarská vláda sa bude snažiť o prijatie takých krokov, ktoré zabránia prekročeniu výdavkov aj napriek značným rizikám v tohtoročnom štátnom rozpočte. Pre maďarské médiá to včera uviedol minister financií Tibor Draskovics. „Veľmi podrobne sme analyzovali možné riziká a prijmeme adekvátne kroky v prípade, že by boli príjmy nižšie a výdavky vyššie ako naše cieľové hodnoty,” vyhlásil Draskovics. Zdôraznil, že vláda eliminovala potenciálne výdavkové riziká zmrazením cien na dotované lieky, čím by chcela chrániť rozpočet v oblasti zdravotníctva. Podľa neho bude naplnenie cieľa ročného rozpočtového deficitu na úrovni 4,6 % z hrubého domáceho produktu dosiahnuteľnou realitou.

Maďarská národná banka znížila úroky

23. marca 2004

Maďarská národná banka včera znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 12,25 percenta. Analytici vidia v tomto kroku nastupujúci trend postupného znižovania úrokov. Banka totiž naposledy znižovala sadzbu v januári 2003, pričom v novembri toho istého roka ju znovu zvýšila o 300 bodov. Centrálna banka tak vtedy chcela stabilizovať pokles forintu, ktorý sa vyskytol súbežne s vysokým vládnym deficitom. Analytici teraz očakávajú, že banka ponechá úroky na súčasnej úrovni minimálne do mája 2004 kvôli rastu inflácie.

Za prácou do Maďarska jednoduchšie

23. marca 2004 - hn

Nezamestnaní z Komárna aj zamestnávatelia z maďarského Komáromu očakávajú, že po vstupe Slovenska a Maďarska do EÚ sa zbavia dva až tri mesiace trvajúcej procedúry udeľovania pracovných víz. Podľa Eleonóry Šlepeckej poverenej riadením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne dochádza v súčasnosti za prácou na maďarský breh Dunaja 1 078 obyvateľov komárňanského regiónu. Od začiatku roka bolo z Komárna na udelenie pracovných víz postúpených na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave 676 žiadostí, ďalších 150 záujemcov bolo úspešných vo výberovom konaní. Desiatky voľných pracovných miest obyvateľom prihraničia ponúka Nokia, firma ZA-Co, SUN Arrow Hungary so sídlom v Komárome.

Vybavenie pracovných víz do Maďarska trvá našim občanom aj tri mesiace

22. marca 2004

Nezamestnaní z Komárna aj zamestnávatelia z maďarského Komáromu očakávajú, že po vstupe Slovenska a Maďarska do európskych štruktúr sa zbavia dva až tri mesiace trvajúcej administratívy v oblasti udeľovania pracovných víz. Pre TASR to dnes uviedla Eleonóra Šlepecká poverená riadením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne. Podľa riaditeľky dochádza v súčasnosti za prácou na maďarský breh Dunaja 1078 obyvateľov Komárňanského regiónu. Od začiatku roka bolo z Komárna na udelenie pracovných víz postúpených na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave 676 žiadostí, ďalších 150 záujemcov bolo úspešných vo výberovom konaní, ich žiadosti spracovávajú zamestnanci ÚPSVaR v Komárne. Desiatky voľných pracovných miest obyvateľom prihraničia ponúka Nokia, firma ZA-Co, SUN Arrow Hungary so sídlom v Komárome. „Maďarskí zamestnávatelia si získali pracovné sily z Komárňanského okresu najmä dobrými pracovnými podmienkami, nadpriemernou mzdou, zabezpečením stravy a dopravy na pracovisko bez úhrady,” spresnila Šlepecká. V Komárňanskom okrese je v súčasnosti evidovaných 11 885 nezamestnaných.

Na východomaďarských riekach Tisa a Sajó vyhlásili pohotovosť

23. marca 2004

Na niektorých úsekoch východomaďarských riek Tisa a Sajó dnes vyhlásili prvý stupeň povodňovej pohotovosti. Pri Tokaji namerali 617 centimetrov vysokú hladinu, ktorá naďalej stúpa. Pohotovosť sa dotýka dovedna 130 km maďarského úseku týchto riek, vrátane Bodrogu, na ktorom vyhlásili pohotovosť prvého stupňa ešte v pondelok. Vodohospodári sledujú priebežne stav hrádzí. Príčinou záplavovej vlny je pondelňajší dážď na Podkarpatsku a tamojšie topenie snehu.

Ministri životného prostredia SR a MR dnes pôjdu aj do Gabčíkova

23. marca 2004

Ministri životného prostredia (ŽP) Slovenska a Maďarska László Miklós a Miklós Persányi sa dnes stretnú v Bratislave, aby spolu prerokovali ďalšiu spoluprácu. Ako na dnešnej tlačovej besede informoval minister László Miklós, diskutovať budú o ochrane prírody a systéme Natura 2000, o odpadovom hospodárstve, o príprave medzivládnej dohody o hraničných vodách a starých environmentálnych záťažiach. Po dopoludňajších rokovaniach je naplánovaná cesta do Čunova, do Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy a prehliadka objektov v Gabčíkove. Podľa Miklósových slov sa bude hovoriť aj o nadviazaní spolupráce pri ochrane CHKO Žitný ostrov - Szigetköz. MŽP každoročne pripravuje sprievodné podujatia k Svetovému meteorologickému dňu (22.3.) a Svetovému dňu vody (23.3.). Vo štvrtok bude v sídle Vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici konferencia s odbornými prednáškami, napríklad o protipovodňových opatreniach do roku 2010. Heslom tohtoročného seminára v Banskej Štiavnici je Voda a pohromy, informoval Miklós. V rámci envirojari pripravilo MŽP 80 podujatí v mnohých regionálnych centrách, ktoré vyvrcholia premietnutím envirofilmom.

Koncern MOL plánuje otvoriť v Srbsku nové čerpacie stanice a založiť pobočku

23. marca 2004

Maďarský energetický koncern MOL plánuje v priebehu troch až piatich rokov otvoriť v Srbsku najmenej 50 nových čerpacích staníc. Pre maďarský denník Magyar Szo to dnes uviedol riaditeľ divízie strategického plánovania spoločnosti MOL Zoltán Aldott. Koncern zároveň hodlá v Belehrade otvoriť svoju pobočku s názvom InterMol. Ako uviedol denník Magyar Szo, MOL sa nevzdal plánov na získanie strategickej pozície na srbskom trhu a nie je ani sklamaný z porážky v minuloročnej privatizácii spoločnosti Beopetrol, ktorú vyhral ruský koncern Lukoil. „V prípade Beopetrolu ponúkol MOL cenu, ktorou transakciu ohodnotil. Nakoniec však prišla vyššia ponuka,” vyhlásil Aldott. Koncern plánuje v Srbsku expandovať nezávisle a vybudovať čerpacie stanice. V súčasnosti hľadá vhodné pozemky. „Podľa nášho investičného programu výstavby na zelenej lúke plánujeme vybudovať najmenej 50 čerpacích staníc v priebehu troch až piatich rokov. Stanice sa budú nachádzať nielen vo veľkých mestách, ale aj v blízkosti hlavných ciest. MOL plánuje expandovať v súvislosti s rastúcim potenciálom v Srbsku,” vyhlásil Aldott a dodal, že na začiatku sa MOL sústredí na oblasti v okolí maďarských hraníc.

Sedliaci pred parlamentom

19. marca 2004 - SRo - gmp

Dnes napoludnie opäť budú demonštrovať nespokojní maďarskí agrárnici: zídu sa na námestí pred parlamentom a ministerstvom pôdohospodárstva, aby protestovali proti tomu, že nedávno dosiahnuté dohody sa neplnia. Hnuitie sebaobrany maďarských gazdov a spotrebiteľov - takto sa nazýva organizácia, ktorá zvolala dnešnú demonštráciu. Okrem iného tvrdí, že dohody dosiahnuté po nedávnych celoštátnych blokádach ciest, sa neplnia, bravčové mäso, hydina a mlieko sa vykupujú naďalej pod výrobnú cenu, podpory prichádzajú pomaly, úvery sú sťažené požiadavkou bánk o trojnásobnú garanciu. Okrem toho sa vraj dováža do Maďarska veľké množstvo - lacnejšieho - bravčového mäsa z Českej republiky a Poľska, alebo kureniec z Tajvanu, ktoré môžu byť nakazené. Rezort pôdohospodárstva tieto tvrdenia dementuje a odmieta aj obvinenia, že skoršie dohody neplní.

Stálu maďarskú konferenciu zvolajú na druhú polovicu júna

19. marca 2004 - SRo - gmp

Fórum maďarskej vlády, parlamentných politických strán v Maďarsku a organizácií Maďarov žijúcich v susedných krajinách, čiže Stála konferencia sa mala zísť už vo februári, ale vláda ju odložila na neurčito. Akiste v tom hrali úlohu spory okolo dvojitého občianstva, alebo aj okresanie krajanských podpôr v rámci celkového zníženia štátnych výdavkov - vláda by nerada čelila ostrej kritike v kampani pred eurovoľbami. Niektorí predstavitelia maďarských menšín v susedných krajinách však žiadali zvolanie konferencie v čo možno najkratšom termíne. Bol medzi nimi aj predseda SMK Béla Bugár, ktorý otvorene vyslovil výhrady voči tomu, že tvrdé úsporné opatrenia maďarskej vlády sa dotkli aj podpôr pre krajanov. Včera sa v Budapešti stretol šéf diplomacie László Kovács s predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bélom Markóm, a spoločne oznámili, že Stálu konferenciu zvolajú na druhú polovicu júna.

Maďarská stála konferencia nebude

18. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský minister zahraničných vecí László Kovács kvôli zníženiu podpôr krajanom nepovažuje za potrebné zvolať takzvanú Maďarskú stálu konferenciu. Fórum maďarskej vlády, parlamentných politických strán v Maďarsku a organizácií Maďarov žijúcich v susedných krajinách, čiže Stála konferencia sa mala zísť už vo februári, ale vláda ju odložila na neurčito. Akiste v tom hrali úlohu spory okolo dvojitého občianstva, alebo aj okresanie krajanských podpôr v rámci celkového zníženia štátnych výdavkov - vláda by nerada čelila ostrej kritike v kampani pred eurovoľbami. Tej však čeliť musí zo strany opozičného Fideszu. Včera napríklad zahraničnopolitický expert strany Zsolt Németh pranieroval zníženie spomínaných podpôr o dve miliardy forintov a zvolanie Maďarskej stálej konferencie označil za výsostne aktuálne. Nepríjemnú kritiku adresoval vláde aj predseda SMK Béla Bugár, keď v pondelok neprevzal vysoké štátne vyznamenanie práve preto, lebo maďarský štát obmedzil prítok peňazí bez konzultácií s maďarskými menšinami. Na vyjadrenie Németha i Bugára reagoval po zasadaní vlády šéf diplomacie László Kovács, keď povedal, že: všetci sa musia zariadiť podľa úsporného programu, aj Maďari žijúci v susedných krajinách, a kvôli tomu netreba zvolávať Maďarskú stálu konferenciu.

Voľby do EP

18. marca 2004 - SRo - gmp

Už aj v Maďarsku majú oficiálny termín volieb do Európskeho parlamentu - prezident Ferenc Mádl ich vypísal na 13. júna. Na termíne eurovolieb sa dohodli ešte vo februári na konzultáciách medzi prezidentom a predstaviteľmi parlamentných politických strán. Vtedy sa zhodli aj na tom, že oficiálna kampaň sa začne až po 15. marci, aby predvolebná kampaň nenarušila oslavy národného sviatku. Hodno pripomenúť, že aktéri politickej scény sa vyslovili za kultúrny a umiernený boj o 24 maďarských euromandátov. Skutočnosť je však taká, že vnútropolitické rozpory sa prejavujú aj v tejto kampani, hoci ostré tóny niekedy striedajú objektívne a zdržanlivé argumenty. Stojaté vody pred niekoľkými týždňami rozvíril premiér Péter Medgyessy svojim návrhom vytvoriť spoločnú eurolistinu opozičných a vládnych strán, čím chcel symbolizovať túžbu po národnej jednote v otázkach vstupu do Európskej únie. Tento nápad už ani nie je predmetom diskusií - oveľa viac finišuje propagácia Európskej únie za účelom čo najvyššej účasti na eurovoľbách. Podľa najnovších prieskumov ochotu pristúpiť k urnám prejavuje vyše 45 percent voličov.

Štátnici sa zišli v Bratislave

18. marca 2004

Už od leta sa v Bratislave pripravuje konferencia o zahraničnej politike s názvom „Rozšírená Európa: Nová agenda”. Začína sa dnes a zídu sa na nej štátnici z dvanástich krajín východnej a západnej Európy, Strednej Ázie. Medzi hosťami budú aj predstavitelia Európskej únie a NATO. Premiéri Česka, Maďarska a Poľska neprídu, hoci boli pozvaní, všetci sa ospravedlnili. Politikov bude v Bratislave sprevádzať aj asi 350-členný sprievod a akreditovalo sa takmer 300 zahraničných novinárov.

Bratislava je oddnes plná premiérov a ministrov

18. marca 2004 - sme

Dvaja prezidenti, deväť premiérov, sedemnásť zahraničných ministrov, vysoký predstaviteľ Európskej únie a NATO prišli na dva dni do Bratislavy. Zúčastnia sa na konferencii o zahraničnej politike s názvom „Rozšírená Európa: Nová agenda”. Dnes bude o téme diskutovať okolo 40 mimovládnych expertov a v piatok sa na nadväzujúcej konferencii stretnú najvyšší predstavitelia z dvanástich krajín východnej a západnej Európy a Strednej Ázie. Pozvaní boli aj premiéri Česka, Maďarska a Poľska, všetci sa však ospravedlnili. Z Česka nakoniec príde podpredseda vlády a minister financií Bohuslav Sobotka a minister obrany Miroslav Kostelka, z Maďarska štátny tajomník ministerstva zahraničia András Bársony a z Poľska zastupujúci tajomník ministerstva obrany Maciej Górski. Premiéri, prezidenti, ministri aj analytici budú debatovať o bezpečnosti na Kaukaze a v čiernomorskom regióne, o balkánskych demokraciách a bezpečnostných otázkach v rámci EÚ a NATO. „Hlavným účelom konferencie je pomenovať, čo chce Slovensko v zahraničnej politike robiť. Naliehavo si potrebujeme definovať novú agendu zahraničnej politiky po vstupe do Európskej únie a NATO. Koncept Rozšírená Európa je návrhom vzťahov únie s novými susedmi - východnou Európou a Stredozemím,” povedal analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Slovensko podľa neho môže únii pri formulovaní politiky smerom na Východ ponúknuť svoju skúsenosť s mečiarovským režimom, aj historickú blízkosť k obyvateľom juhovýchodnej Európy a postsovietskych republík. Pre obyvateľov Slovenska má smerovanie na Východ priniesť dve výhody: odbytiská a bezpečnosť. „Ak chce občan Slovenska žiť v bezpečnej a prosperujúcej krajine, nemôže fungovať ako osamelý ostrov. Ukrajina, Bielorusko aj krajiny Balkánu patria k prirodzeným trhom pre slovenských výrobcov. V týchto krajinách teraz vládne korupcia, politické problémy - ale čím budú bohatšie, tým bohatšie bude aj Slovensko,” povedal Duleba. „Ako člen NATO budeme mať záujem, aby ani v stredoázijskom regióne bohatom na ropu nevznikali nové horúce konflikty,” dodal Duleba.

Aha, Orbán!

10. marca 2004 - pravda - Martin Hric

Mečiar sa na prvej štátnej návšteve v Maďarsku stretol aj s vedením Zväzu Slovákov. Predsedníčka mu predstavila členov: „Vedia aj po slovensky, ale majú trému.” Nuž chvalabohu, že aspoň šéfstvo Zväzu Slovákov ovláda slovenčinu. Niektorí historici so mnou nesúhlasia, ale v Trianone neboli. Profesor Dalibor Krno, ktorý nám prednášal dejiny diplomacie, tam bol. A tvrdil, že medzinárodná komisia zvažovala každý milimeter hraníc, aby v zmiešanom území ostalo na juhu Slovákov na chlp toľko, koľko na severe Maďarov. Vďaka našej a maďarskej politike v Maďarsku ostalo Slovákov niekoľko tisíc a my sme Maďarov „zdecimovali” na pol milióna. A teraz by ich Orbán v rámci EÚ rád sceľoval. Ako roztrhnuté gate. Farár pri cirkevnom sobáši vraví: „Čo boh spojil, človek nerozdelí.” „Čo Trianon rozdelil, Orbán nespojí,” vravím. Napriek spriechodneniu hraníc by Európa mala ostať zväzkom národných štátov. Rakúsko-Uhorsko, ba ani Uhorsko sa obnovovať nebudú. Ak začneme posúvať hoci aj tie priechodné hranice, Rakúsko by malo dostať nazad Česko a Halič, Nemci 200 kilometrov z Poľska, Poliaci 200 kilometrov na východe. Rakúšania Terst a časť bývalej Juhoslávie. A tak ďalej. A my pôjdeme znovu do Viedne orodovať za naše národné prával Ej, Orbán, ale tej Európe namrvíš do polievky problémov. Ináč, aj ja by som rád od Orbána dostal nazad Pribinovu Panóniu. Len si to netrúfam povedať, aby som nevyzeral ako múmia z minulých stáročí.

Učňovské roky stráviť v zahraničí je v móde

16. marca 2004 - SRo - gmp

Učňovské roky, alebo aspoň mesiace, stráviť v zahraničí je v móde v Maďarsku, hoci neznalosť cudzích jazykov tieto možnosti výrazne obmedzuje. O téme píše dnešné vydanie denníka Magyar Hírlap. V samotnom Maďarsku je praktická výučba učňov už dlhé roky v kríze, žiaci odborných škôl strávia v praxi iba 3 až 5 hodín týždenne. Nový zákon o odbornej výchove však podnecuje školy, aby pre učňov hľadali miesto v podnikoch a fabrikách - píše Magyar Hírlap. V rámci programu Leonardo, v spolupráci s Európskou úniou majú odborné školy možnosť vysielať svojich žiakov do zahraničia, kde rozširujú svoje vedomosti naozaj v praxi. Niekoľkotýždňové či pármesačné pobyty absolvuje v nastávajúcom období 550 mladých ľudí, ktorí budú mať možnosť študovať napríklad lesné hospodárstvo vo Fínsku, bankové prostredie v Anglicku, alebo môžu získať skúsenosti v nemeckých hoteloch, reštauráciách, autodielňach, či v holandských nemocniciach. O túto zahraničnú prax musia „zabojovať“ školy prostredníctvom konkurzu, a po tom, čo nadviažu kontakty s konkrétnou partnerskou školou v cudzine. Žiaci dostávajú týždenne 130 eur, ktoré „dopĺňa“ spravidla aj škola. Magyar Hírlap však dodáva, že možnosti, ktoré poskytuje program Leonardo, pozná každá škola, no na konkurzoch sa zúčastňuje iba každá desiata. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je neznalosť cudzích jazykov. Pritom mladí ľudia, ktorí absolvovali zahraničnú prax, majú oveľa väčšie šance získať dobre platené miesto doma - konštatuje budapeštiansky denník.

O jedno „naj“ menej

12. marca 2004 - SRo - gmp

O jedno európske „naj“ sú Maďari oddnes chudobnejší, za čím nikomu nie je ľúto: najdrahšia diaľnica je minulosťou, hoci politické spory okolo nej neutíchajú. Stoštrnásť kilometrov meria diaľničný úsek medzi Budapešťou a mestom Kiskunfélegyháza, smerom na Segedín a rumunské i srbské hranice. Konzorcium vedené istou francúzskou firmou dostala na ňu koncesiu roku 1994, čiže za prvej vlády po zmene politického systému. Zmluva bola pre štát neskutočne nevýhodná: súkromnému majiteľovi mal štát zaplatiť výpadok predpokladaného zisku. Aj platil, pretože autá i kamióny využívali súbežnú hlavnú cestu. Zároveň majiteľ diaľnice sústavne zvyšoval poplatky: spomínaný úsek bol v jednom smere „prejazdný“ pre osobné autá za 3500 forintov, čo je takmer 600 korún. Prednedávnom sa však vláda rozhodla vykúpiť časť akcií a zaviesť aj na tomto úseku, pre motoristov oveľa lacnejší „matricový systém“, ktorý platí na iných diaľniciach. Premiér Péter Medgyessy stanovil termín na 12. marec - to sa aj stalo, no nikto zatiaľ nevie, za akých podmienok sa transakcia uskutočnila. Opozícia žiada zverejniť príslušnú zmluvu, lebo šípi, že vláda obetovala veľké peniaze za krátkodobé politické ciele. Nový systém je mimoriadne populárny medzi motoristami, alebo ak chcete - voličmi, no nie je vylúčené, že neskôr zaplačú všetci daňoví poplatníci.

Maďarská vláda zoštátnila časť diaľnice M5

Fidesz chce od rezortu dopravy zverejnenie zmlúv

18. marca 2004 - Trend

Maďarská diaľnica M5 už nepatrí od minulého týždňa medzi najdrahšie európske diaľnice. Diaľničná spoločnosť Alföld Koncessziós Autópálya (AKA) a štátna prevádzková spoločnosť Állami Autópálya Kezelő (ÁAK) podpísali uplynulý týždeň dohodu o predaji 40-percentného podielu v AKA do štátnych rúk. Medzi zahraničných akcionárov AKA patrí rakúska firma Strabag a francúzsky koncern Bouygues. Podľa štátneho tajomníka rezortu dopravy Gyulu Gaála okrem toho ÁAK podpísala úverovú zmluvu na 83 milónov eur (3,36 mld. Sk), z ktorých chce podiel v AKA vyplatiť. Peniaze poskytla HypoVereinsbank. Od piatka minulého týždňa je teda úsek diaľnice M5, ktorá vedie z Budapešti do obce Kiskunfélegyháza opäť zaradený do maďarského systému diaľničných známok. S týmto krokom súhlasili aj doterajšie úverujúce banky Európska banka pre obnovu a rozvoj, CIB, Espiritos a Westdeutsche Landesbank. Do roku 2030 bude Maďarsko platiť spoločnosti AKA za začlenenie M5 do systému diaľničných známok poplatky 15 až 20 miliárd forintov ročne (2,3 až 3,1 mld. Sk). Suma by mala zároveň kompenzovať aj výpadky príjmov z mýta. G. Gaál zdôraznil, že podľa platnej dohody sa úsek diaľnice do Szegedu za 365 miliónov eur dostavia najneskôr do 31. decembra budúceho roka. Po jeho dostavaní má vláda od 1. januára 2006 tri roky predkupné právo na zostavajúci 60-percentný podiel AKA. Podľa tlačovej agentúry MTI trvá opozičná strana Fidesz na tom, aby rezort dopravy zverejnil zmluvy týkajúce sa kúpy diaľnice. „Ľudia si nemôžu byť istí, že vláda vybrala pri kúpe diaľnice to najvýhodnejšie riešenie,“ povedal agentúre MTI poslanec opozície Péter Szijjártó.

Madridská tragédia varuje

17. marca 2004 - SRo - gmp

V súvislosti s madridskými atentátmi v Maďarsku výrazne sprísňujú bezpečnostné opatrenia, hoci v krajine priamo nehrozí teroristický útok. Maďarských vojakov z Iraku však nestiahnu. Takzvaný národnobezpečnostný kabinet, v ktorom sú zastúpené rezorty obrany, vnútra, spravodlivosti, ďalej tajné služby a zložky boja proti katastrofám, schválil na včerajšom zasadaní opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v krajine. Bude viac policajtov na verejných priestranstvách, v obchodných domoch i dopravných prostriedkoch, vrátane metra, sprísnia sa kontroly na hraničných priechodoch, aj postup imigračných úradov, najmä pri posudzovaní žiadostí o azyl. Národno-bezpečnostný kabinet pod predsedníctvom ministra obrany sa zíde opäť o týždeň a posúdi aktuálnu situáciu. Premiér Péter Medgyessy, ktorý sa na rokovaní tohto grémia zúčastnil, za osobitne dôležité označil spoluprácu medzi európskymi tajnými službami. V súvislosti s irackou misiou maďarských vojakov premiér konštatoval, že Budapešť neplánuje nasledovať španielsky príklad a 300 členný kontingent z Iraku nestiahnu.

Népszabadság: Teroristická vlna už nepopierateľne zasiahla aj Európu

12. marca 2004 - SRo - gmp

Dnešná maďarská tlač v súvislosti so včerajšou sériou atentátov v Madride kladie dôraz na to, že teroristická vlna už nepopierateľne zasiahla aj Európu, ktorá žila doteraz v ilúziách, že môže zostať „mimo“. Nemôže a náš kontinent je odteraz nielen účastníkom, ale aj terénom boja proti medzinárodnému terorizmu - píše denník Népszabadság. Keď je madridský masaker dielom baskických teroristov, vyšlo končene najavo, že Európa je vzdialená „od Európy“, pretože väčšina krajín nie je schopná nájsť kompromisy medzi štátom a menšinami - píše Népszabadság, a pripomína, že podľa opatrných odhadov tlejú etnické vášne aspoň v 170 krízových ohniskách. Po Madride je jednoznačné, čo sme vedeli aj doteraz: neusporiadanosť menšinových problémov znamená vážne bezpečnostné riziko. Keď v Madride odpálili nálože islamisti, tak všetky doterajšie európske výhrady voči americkým reakciám vo veci boja proti terorizmu strácajú odôvodnenosť. Odteraz už aj Európa bude venovať oveľa viac peňazí na tento boj. Akiste sa posilní aj strach z tých cudzincov, ktorí sú iní či nepoznaní. Čo bude s nami, a čo bude s desiatimi miliónmi moslimov, ktorí žijú v Európe? - kladie otázku komentátor. Takto sa majú veci na Západe - a aj Maďarsko je teraz „na západe“. Hoci nebude hlavným cieľom slepého teroru, nemôže sa vymaniť spod bremena, ktoré tlačí všetkých spojencov - uzatvára denník Népszabadság.

Protiteroristické opatrenia

15. marca 2004 - SRo - gmp

V súvislosti s teroristickými útokmi v Madride sa maďarský národnobezpečnostný kabinet zíde v utorok. Stretnutie predstaviteľov armády, polície, pohraničnej stráže, tajných služieb a zložiek na boj proti katastrofám inicioval včera minister obrany Ferenc Juhász. Kompetentní politici a tajné služby v Maďarsku po Madride zdôrazňujú, že priame riziko teroristického útoku nehrozí. Posledný vývoj si však vyžaduje zhodnotiť situáciu a prijať potrebné opatrenia, aby bolo možné predísť akémukoľvek teroristickému útoku či znížiť takéto riziko na minimum. Po sérii výbuchov v Madride mimoriadne opatrenia v Maďarsku nezaviedli, akurát na železničných staniciach sprísnili kontroly a zvýšili ostražitosť v okolí zahraničných zastupiteľstiev. Národnobezpečnostný kabinet sa zíde v utorok, pretože dnes je v Maďarsku národný sviatok - výročie protihabsburskej revolúcie z roku 1848. Účastníci rôznych politických zhromaždení a kultúrnych podujatí si dnes napoludnie pripomenú obete z Madridu trojminútovým tichom, v Budapešti sa zastavia autobusy a električky, niektoré televízne stanice prerušia vysielanie.

Maďarsko sa zosmiešnilo - O spoločnej listine vládnych a opozičných strán

12. marca 2004 - SRo - gmp

V Štrasburgu kritizovali návrh maďarského premiéra vytvoriť spoločnú listinu štyroch strán zastúpených v národnom zhromaždení pre voľby do Európskeho parlamentu. Opozícia v Budapešti hovorí o hanbe. V Maďarsku sa diskutovalo o spoločnej listine vládnych a opozičných strán niekoľko týždňov, no nakoniec aj iniciátor, premiér Péter Medgyessy uznal, že takýto návrh je nepriechodný. Opozícia si už na začiatku privolala na pomoc predstaviteľov európskych konzervatívnych strán, ktorí aj vyjadrili počudovanie, dokonca spochybnili demokratické zameranie maďarskej vlády. V samotnom Maďarsku už táto téma nie je predmetom konzultácií, no Európsky parlament napriek tomu v správe o krajine schválil aj doplnky, ktoré v súvislosti so spoločnou listinou vyjadrujú obavy, s tým, že takéto riešenie by odporovalo princípu demokratických volieb. Predstaviteľ opozičného Fideszu v tejto súvislosti poznamenal, že Maďarsko sa na tomto fóre zosmiešnilo.

Prípravy na voľby

13. marca 2004 - SRo - gmp

V znamení posilnenia jednoty rokoval včera kongres maďarskej vládnej socialistickej strany o prípravách na voľby do európskeho parlamentu. Kongres socialistov schválil volebnú listinu, na ktorej prvé dve miesta obsadzujú predseda strany László Kovács a expremiér Gyula Horn, hoci ani jeden z nich nemieni zasadnúť do lavíc v Štrasburgu. Na treťom mieste je ministerka rezortu boja proti diskriminácii Katalin Lévaiová, na ďalších miestach sú ostrieľaní, aj mladší predstavitelia socialistov. Na kongrese sa všetci rečníci vyslovili za jednotu strany. Premiér Medgyessy k tomu dodal aj potrebu rýchlejšieho postupu vred, keď povedal, že socialisti si musia presadnúť z vozíka autodrómu v lunaparku na ferrari, ktoré je tiež červené a veľmi rýchle.

Oslavy 15. marca 1848

16. marca 2004 - SRo - gmp

V znamení nastávajúceho vstupu do Európskej únie si pripomenuli v Maďarsku národný sviatok - výročie vypuknutia revolúcie roku 1848. Politické strany oslavovali osobitne, hoci vyzývali na národnú jednotu. Tradičné zhromaždenia a iné podujatia organizovali po celej krajine politické strany, samosprávy a rôzne občianske združenia. Rečníci na nich zdôrazňovali spolupatričnosť Maďarov, nech žijú kdekoľvek na svete, a nezabudli pripomenúť, že vstup Maďarska do Európskej únie bude znamenať výrazný krok aj týmto smerom. Premiér Péter Medgyessy vydal posolstvo Maďarom žijúcim za hranicami krajiny. Okrem iného v ňom konštatoval, že cíti zodpovednosť za celé „maďarstvo“ - vstup do Únie bude mať priaznivý vplyv na život celého maďarského národného spoločenstva. Zároveň poznamenal, že uskutočnenie plánov do budúcnosti môžu brzdiť iba spory vo vlastných radoch. Pri príležitosti národného sviatku odovzdáva prezident na návrh premiéra aj vysoké štátne vyznamenania činiteľom z rôznych oblastí života. Medzi vyznamenanými osobnosťami maďarských menšín mal byť aj Béla Bugár, no predseda SMK do Budapešti neprišiel. Ako pre spravodajcu agentúry MTI na Slovensku povedal, považuje najvyššie maďarské štátne vyznamenanie za veľkú česť, ale kvôli posledným krokom maďarskej vlády ho nemôže prijať. Bugár vyčíta vláde, že zrušila februárové zasadanie Maďarskej stálej konferencie a bez toho, aby konzultovala s predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku, okresala aj podporu adresovanú samostatnej maďarskej univerzite v Komárne.

Bugár vyznamenanie neprijal

16. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy ľutuje, ale rešpektuje rozhodnutie predsedu SMK Bélu Bugára neprevziať pri príležitosti národného sviatku najvyššie maďarské štátne vyznamenanie. Vyznamenanie udeľuje prezident Ferenc Mádl na návrh premiéra Pétera Medgyessyho. Spolu s predsedom Zväzu vojvodinských Maďarov Józsefom Kaszom a predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bélom Markóm ho mal dostať aj Béla Bugár. Predseda SMK však už vopred avizoval svoje výhrady a úmysel neprevziať vyznamenanie práve preto, aby 15. marca nedošlo k afére. Napriek tomu zostal na zozname vyznamenaných. Svoje dôvody, prečo neprišiel do Budapešti, vysvetľoval pre maďarské médiá až dodatočne: po prvé - maďarská vláda zrušila zasadanie Stálej maďarskej konferencie plánované na február, po druhé - maďarská vláda v rámci celkových úsporných opatrení znížila aj podporu pre komárňanskú univerzitu, pričom - a to Bugár zdôrazňuje osobitne - nekonzultovala s predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku. Premiér Medgyessy v tejto súvislosti konštatoval, že vyznamenanie býva prejavom uznania nie jednej osobe, ale celému spoločenstvu, ktoré táto osoba zastupuje. Péterovi Medgyessymu je ľúto, že Béla Bugár neprišiel do Budapešti, ale jeho rozhodnutie rešpektuje.

Bugár odmieta vyznamenanie

13. marca 2004

Predseda SMK Béla Bugár neprevezme pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska v pondelok 15. marca vysoké štátne vyznamenanie, píše včerajšie vydanie maďarského ľavicového denníka Népszabadság. „Vyjadrím sa až 15. marca,” odpovedal stroho Bugár. Odmietnutie môže podľa denníka súvisieť s minulotýždňovou návštevou predsedu Fideszu a expremiéra Viktora Orbána na Slovensku. Orbán viackrát rokoval so šéfom maďarskej koalície medzi štyrmi očami a mohol na neho vraj robiť nátlak. Bugár sa nedávno dostal do konfliktu aj s budapeštianskou vládou, lebo predseda vládnej Maďarskej socialistickej strany László Kovács prijal šéfa Smeru Roberta Fica, ktorého predseda SMK považuje za populistického a protimaďarského politika. „To nie je pravda,” reagoval na takéto úvahy Bugár. O Népszabadságu len podotkol, že sú to „socialistické noviny”. Na otázku, či naozaj nepodľahol tlaku Orbána, rázne odvetil: „To ma nepoznáte, ak si toto myslíte.” Népszabadság na základe informácií z vládnych kruhov tvrdí, že spolu s Bugárom mal prevziať Veľký kríž Rádu Maďarskej republiky aj predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó a šéf Zväzu vojvodinských Maďarov József Kasza. Maďari si 15. marca pripomínajú výročie revolúcie a národnooslobodzovacieho boja v rokoch 1848 a 1849.

Maďari šetria doma, musia aj na krajanoch

16. marca 2004

Maďarsko nepoľavilo v starostlivosti o svojich krajanov, ale žije v čase úsporných opatrení a to je treba zohľadniť, povedal hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Tóth. Reagoval tak na predsedu SMK Bélu Bugára, ktorý si myslí, že starostlivosť o krajanov zoslabla. Bugár v pondelok odmietol prevziať vysoké štátne vyznamenanie z rúk maďarského prezidenta Ferenca Mádla a pre denník Népszabadság vyhlásil, že v ostatnom čase zoslabol jeden z troch pilierov maďarskej zahraničnej politiky - starostlivosť o krajanov. „Šetrí krajina, myslím si, že úsporné opatrenia je možné očakávať osobne od každého občana, prirodzené teda je, že sa to v určitých súvislostiach dotkne aj organizácií Maďarov žijúcich za hranicami,” dodal hovorca. Ako ďalej zdôraznil, to vôbec neznamená, že by Maďarsko menej dbalo o zahraničných Maďarov, a neznamená to, že tie podpory, ktoré považuje Maďarská republika za nutné a racionálne, by v budúcnosti neposkytla. Systém priorít maďarskej zahraničnej politiky podľa jeho slov prechádza v týchto dňoch určitými zmenami, lebo najdôležitejší cieľ - euroatlantická integrácia - sa naplnil. Novým cieľom je čo najlepšie presadzovanie maďarských záujmov v týchto organizáciách. Maďarsko však bude naďalej venovať veľkú pozornosť starostlivosti o osoby maďarského pôvodu žijúce v susedných krajinách. To je aj ústavná povinnosť maďarskej diplomacie, povedal hovorca maďarskej diplomacie.

Oslavy v znamení zjednotenia maďarského národa

16. marca 2004 - hn

Tohtoročné oslavy výročia povstania z 15. marca 1848 sa v Maďarsku niesli v znamení blížiaceho sa vstupu krajiny do Európskej únie. Politici zdôrazňovali predovšetkým šancu na zjednotenie maďarského národa. „Tento sviatok dnes oslavujeme v inej atmosfére než po iné roky. Maďarsko je slobodnou a nezávislou krajinou, ktorá sa stáva súčasťou veľkého spoločenstva. Je to zmena, ktorá bude mať v dohľadnom čase pozitívny vplyv na všetkých Maďarov. Moderné európske Maďarsko môže byť oporou pre všetkých Maďarov, nech žijú kdekoľvek na svete,” uvádza sa vo vyhlásení premiéra Pétera Medgyessyho. Predseda vlády vidí v zjednotení Európy šancu na „zahojenie starých rán” a „mierové zjednotenie národa ponad hranice”. Medgyessy sa obrátil aj na Maďarov žijúcich v Rumunsku, na Ukrajine, v Srbsku a v Chorvátsku. Prisľúbil, že aj po vstupe Maďarska do únie sa bude jeho krajina snažiť o bezproblémové a bezplatné vydávanie víz, aby sa uľahčil kontakt príslušníkov menšín s „materskou krajinou”. Podľa Medgyessy vstup Maďarska, Slovenska a Slovinska do EÚ je nádejou aj pre ostatné krajiny regiónu. „Budúcnosť moderného maďarského národa vidím v zjednotenej Európe. V rámci mojich ústavných právomocí cítim zodpovednosť za všetkých Maďarov žijúcich v strednej Európe,” zdôraznil Medgyessy. Premiér vidí symboliku zmierenia medzi národmi aj v postavení sochy Lajosa Kossutha v Rožňave a postavení súsošia Slobody v rumunskom Arade. „Sme čoraz bližšie k tej chvíli, keď maďarstvo v celej karpatskej kotline bude môcť pracovať pre spoločné ciele. Presadzovaniu záujmov maďarského národa dosiaľ bránila rozdelená Európa. Po opätovnom zjednotení Európy môžu len naše vzájomné nezhody zabrániť uskutočneniu našich cieľov. Nech je dnešný sviatok symbolom spolupráce Maďarov žijúcich v rámci hraníc nášho štátu aj za jeho hranicami,” uvádza sa vo vyhlásení Medgyessyho.

Medgyessy: Vstup do únie pomôže Maďarstvu

15. marca 2004

Rozšírenie Európskej únie bude mať v dohľadnom čase pozitívny vplyv na celé maďarské národné spoločenstvo, na život 15 miliónov Maďarov. Vyhlásil to maďarský premiér Péter Medgyessy v pondelok pri príležitosti štátneho sviatku v odkaze adresovanom Maďarom žijúcim za hranicami. „Teraz je možnosť na to, aby sme vytvorili moderné európske Maďarsko, ktoré môže byť oporou všetkým Maďarom,” zdôraznil premiér v dokumente, ktorý zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. „Doteraz bránilo presadzovaniu maďarských národných záujmov rozdelenie Európy, po jej znovuzjednotení môžu brániť realizovaniu našich plánov už iba naše vnútorné trenice,” poznamenal Medgyessy. Podľa maďarského politika by tohtoročný štátny sviatok 15. marca, pri ktorom si pripomínajú Maďari 156. výročie revolúcie a oslobodzovacieho boja, by mal byť sviatkom vzniku novej súdržnosti Maďarov doma i za hranicami. Úspechom triezvej maďarskej politiky podľa Medgyessyho je, že s dvoma susednými krajinami - Ukrajinou, Srbskom a Čiernou Horou - ktoré zostávajú za schengenskými hranicami, v záujme tam žijúcich Maďarov boli uzatvorené vzájomne výhodné vízové dohody. Štátny sviatok sa začal v Budapešti vztýčením štátnej vlajky pred parlamentom na Kossuthovom námestí za účasti najvyšších štátnych činiteľov, predstaviteľov diplomatického zboru v Budapešti a občanov.

Košice - V4 - V. Klaus kritizoval nejednotnosť Visegrádu

13. marca 2004

Spolupráca Visegrádskej štvorky má zmysel aj po vstupe do Európskej únie. Zhodli sa na tom včera v Košiciach prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Slovenský prezident Rudolf Schuster povedal, že spolupráca krajín V 4 po vstupe do únie neznamená, že „budeme vždy vo všetkom zajedno”, ale je pre ňu aj naďalej dosť dôvodov najmä pre kultúrne a historické väzby. Český prezident Václav Klaus ocenil, že víťazí pragmatizmus nad rečníckymi cvičeniami, ale sklamalo ho, že sa krajiny V 4 nedohodli na spoločnom postoji pri európskej ústave. „Oslabilo to pozície všetkých štyroch krajín,” povedal. „Je veľmi nešťastné, keď hovoríme o spolupráci, ale potom ideme na rokovanie o ústave a zistíme, že nič spoločné nemáme.” Klaus by bol za podporu poľského modelu hlasovania. Poľský prezident Aleksander Kwasniewski si myslí, že po vstupe do únie by sa mali zmeniť ciele fungovania V 4, ale význam regionálnej spolupráce zostane. Maďarský prezident Ferenc Mádl je presvedčený, že V 4 by mala pokračovať v spolupráci, ktorá má „svoju logiku a racionálne jadro”. Nemali by ju ohroziť ani prípadné zmeny na postoch prezidentov, „ktorých osobné kontakty sú veľmi dobré”. Košický summit prezidentov krajín Visegrádskej štvorky bol piaty v poradí. Ďalšie by mali byť na budúci rok v Poľsku a o rok neskôr v Českej republike.

Rozkol v Zväze maďarských spisovateľov rezonuje aj v nemeckej tlači

16. marca 2004

Kvôli rozkolu v Zväze maďarských spisovateľov netreba smútiť, pretože takáto organizácia aj tak nebola zlučiteľná s plurálnou demokraciou, keďže vnucovala demokratom i fašistom pôsobenie v tom istom prostredí. V tomto duchu informoval dnes čitateľov nemeckého denníka Berliner Zeitung o afére v profesijnej organizácii uznávaný maďarský literát István Eörsi. Podľa jeho slov sa maďarská pravica v záujme opätovného volebného víťazstva spája s „takými duchmi minulosti, akých v Nemecku na večné časy vyhnali z politického života”. Škandál sa začal na vlnách rozhlasovej stanice Tilos Rádió, pokračoval kontroverznými výrokmi poeta Kornéla Döbrenteiho v tomto médiu a vyvrcholil odchodom desiatok špičkových spisovateľov zo zväzu. István Eörsi hovorí o „búrke v pohári vody”, ktorú osobne sleduje zvonku, pretože už na úsvite spoločenských zmien v krajine opustil rady Zväzu maďarských spisovateľov. Vtedy ju považoval za akýsi opasok, za pomoci ktorého štátostrana presadzovala svoju vôľu v radoch spisovateľov. Zároveň však tušil, že bez strany bude mať rozhodujúce slovo väčšina a keďže poznal niekoľko z jej vplyvných predstaviteľov, vrátane spomínaného básnika, vedel, že to s nimi takisto nemusí byť príjemné. Desiatky maďarských prozaikov, poetov a literárnych vedcov sa rozhodli pre vystúpenie zo zväzovej organizácie na protest voči faktu, že ich kolegu, básnika Kornéla Döbrenteiho, ktorý sa opakovane nevyvaroval prejavov antisemitizmu, vedenie zväzu odmietlo vylúčiť z vlastných radov. Básnik Kornél Döbrentei predniesol podľa kritikov 11. januára vo vysielaní rozhlasovej stanice Tilos Rádió štvavý, sotva zakódovaný antisemitsky ladený prejav, ktorým prekročil údajne všetky hranice. Dvadsaťpäť autorov preto už skôr vyzvalo predsedníctvo zväzu, aby sa od tohto člena dištancovalo. Keďže sa tak nestalo, z organizácie oficiálne vystúpilo najskôr 10 a neskôr aj ďalších 84 členov. Sú medzi nimi osobnosti ako Péter Esterházy, Ákos Kertész, György Konrád, niekdajší minister kultúry a predseda maďarského PEN klubu Gábor Görgey a Péter Nádas. K iniciatíve sa pripojil aj Bratislavčan Lajos Grendel a viacero maďarsky píšucich autorov z rumunského Sedmohradska a srbskej Vojvodiny. O prejavoch latentného antisemitizmu v Maďarsku píše v súvislosti s predmetnou kauzou aj mníchovský denník Süddeutsche Zeitung. Predsedníctvo i celoštátny výbor zväzu zaujali najskôr v kauze postoj, v zmysle ktorého sa budú v súlade s doterajšou praxou vyhýbať akýmkoľvek politickým extrémom a nemienia pôsobiť sťaby polícia, kontrolujúca myšlienky a názory jednotlivých členov organizácie. Najvyšší predstaviteľ zväzu Márton Kalász však kauzu neskôr zhodnotil ako špinavú kampaň, ktorej cieľom je zdiskreditovať, pošpiniť a zlikvidovať organizáciu. Döbrenteiho v sobotu na budapeštianskom letisku požiadali o opustenie paluby lietadla britskej spoločnosti British Airways, s ktorým mal cestovať do Londýna, aby pokračoval na prednáškové turné do USA. Poet využil neskôr letecké spojenie cez Frankfurt nad Mohanom a označil krok pilota britského stroja za diskrimináciu. Podobné opatrenie je výlučne v právomoci šéfpilota lietadla a používa sa obvykle, ak cestujúci „nie je v primeranom stave na cestu”. Môže to byť kvôli pôsobeniu rôznych liekov, návykových látok a podobne. Britské zdroje príčiny tohto kroku nekonkretizovali s odvolaním sa na ochranu osobných údajov. Maďarská opozícia však vyzvala vládu, aby kauzu prešetrila. Hovorca kabinetu konštatoval, že nejde o prípad v pôsobnosti vlády.

Maďarskí spisovatelia sa hádajú - pre politiku

17. marca 2004 - sme

Rozpad maďarského politického a kultúrneho života na národniarsko-konzervatívnu a liberálnu časť sa prehlbuje. Do tohto boja sa naposledy zapojil aj oficiálny Zväz spisovateľov. Časť jeho členov v posledných dňoch vystúpila z organizácie, pretože vedenie sa nedištancovalo od člena s antisemitskými názormi. V pozadí prípadu je škandál z minuloročných Vianoc, keď opitý moderátor alternatívneho rádia Tilos vyhlásil, že by vykántril všetkých kresťanov. Aj keď rádio moderátora vyhodilo a niekoľkokrát sa ospravedlnilo, krajná pravica zorganizovala pred jeho budovou v januári demonštráciu. Na tej vystúpil básnik a člen vedenia zväzu Kornél Döbrentei s prejavom obsahujúcim jednoznačne antisemitské narážky. Hovoril napríklad o morálnom holokauste Maďarov, ktorí riadia „falošný proroci v maskách a preoblečeniach, pravé sú iba ich brady.” Niekoľko spisovateľov sa obrátilo na vedenie Zväzu s listom, v ktorom požadovali, aby sa organizácia od Döbrenteiho dištancovala. Zväz to odmietol s odôvodnením, že nechce vystupovať ako „myšlienková polícia”. V dôsledku toho zväz v posledných dňoch opustilo asi sto autorov vrátane najlepších a medzinárodne najznámejších spisovateľov Pétera Esterházyho, Pétera Nádasa či Györgya Konráda. Pridalo sa k nim aj niekoľko maďarských spisovateľov zo susedných krajín vrátane Lajosa Grendela zo Slovenska. „Vo verejnom živote nemôže byť priestor pre nacistické prejavy. Vedenie zväzu sa dopustilo vážnej morálnej chyby, keď sa od toho nedištancovalo,” odôvodňuje svoj krok Grendel. Jediný maďarský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertész vystúpil zo Zväzu spisovateľov už v roku 1990, taktiež kvôli textu s antisemitskými narážkami od jedného zo svojich kolegov. Situáciu ešte vyhrotilo, keď Döbrentei minulý týždeň dostal takzvanú alternatívnu Kossuthovu cenu, čo je akási národniarska anticena voči jednému z najvyšších štátnych vyznamenaní. To jeho odporcovia vnímajú ako vedomú provokáciu. Döbrentei naopak pohrozil, že zažaluje spisovateľov, ktorí ho nazvali antisemitom. Prípad mal cez víkend zaujímavé pokračovanie: Döbrentei mal odletieť do Spojených štátov, kapitán lietadla British Airways ho však pred odletom vykázal z paluby. Letecká spoločnosť odmietla svoj krok vysvetliť s odvolaním sa na zákon o ochrane osobných údajov, kapitán má podľa nich právo vykázať cestujúceho, ktorý nie je v stave vhodnom na cestovanie. Podľa jednej letušky bolo z Döbrenteiho cítiť alkohol, čo básnik poprel. „Problém asi bol, že som mal kokardu a že som si na letisku chcel kúpiť Magyar Nemzet,” tvrdil. Kokardu v maďarských národných farbách nosil ako mnohí iní, pretože v Maďarsku oslavujú 15. marca národný sviatok a Magyar Nemzet je denník blízky opozičnému Fideszu. Ten nazval prípad poburujúcim a vládu okamžite vyzval na jeho prešetrenie.

Štvrť milióna divákov videlo výstavu Moneta

17. marca 2004

Výstavu Monet a jeho impresionistickí priatelia v budapeštianskom Múzeu krásneho umenia včera zatvorili. Od decembra ju videlo vyše 250-tisíc návštevníkov, čím sa stala najnavštevovanejšou výstavou všetkých čias v Maďarsku. Mimoriadnemu záujmu prispôsobilo vedenie múzea otváracie hodiny, milovníkov umenia čakali posledný mesiac už v čase medzi 8.00 až 22.00 h. Denný rekord bol sedemtisíc návštevníkov. Zorganizovanie výstavy stálo 250 miliónov forintov (v prepočte asi 40 miliónov Sk), z toho 30 miliónmi (asi 4,8 miliónov Sk) prispel rezort kultúry. Podľa organizátorov sa vložené finančné prostriedky vrátia.

Kultúrny inštitút MR otvára filmové okienko

17. marca 2004

Dňa 22. marca 2004 o 17.00 h sa v budove KIMR (Palisády 54, Bratislava) uskutoční podujatie FILMOVÉ OKIENKÁ, v rámci ktorého sa premietne maďarský film VŠETKO NAJLEPŠIE! (2003, 99 min.). Po premietaní s režisérom filmu Csaba Fazekas (Budapešť) sa o jeho tvorbe, živote a povolaní bude zhovárať publicista László G. Szabó.

Asi 200 knižiek vystaví SR prvýkrát na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Paríži

18. marca 2004

Slovensko sa tento rok prvýkrát zúčastní v Paríži na Medzinárodnom knižnom veľtrhu Salon du livre, ktorý sa začína v piatok, a vystaví tu vyše 200 titulov z produkcie 18 vydavateľstiev. „Literárne centrum bude ako organizátor našej expozície na veľtrhu propagovať slovenské diela a autorov, ktorí majú šancu uplatniť sa v prekladoch na frankofónnom knižnom trhu,” uviedol pre TASR vedúci literárneho oddelenia LIC Anton Baláž. Podľa neho sa parížsky veľtrh v posledných rokoch stáva centrálnym knižným podujatím vo frankofónnej oblasti. K slovenskej expozícii na Salon du livre pripravilo LIC v spolupráci so svojimi českými partnermi na veľtrhu početné sprievodné akcie. Uskutoční sa tu okrúhly stôl na tému Česká a slovenská literatúra a možnosti jej uplatnenia na stredoeurópskom trhu, na ktorom sa zúčastnia autori Lajos Grendel, Daniel Pastirčák, Miloš Urban a Zbyněk Hejda. Jeho súčasťou bude aj prezentácia francúzskeho prekladu knihy Slovensko a jeho dedičstvá. Odborníci budú diskutovať na tému Trhy strednej Európy znova otvorené?, uskutoční sa tu i prezentácia slovenských a českých ilustrátorov pod názvom Plachetnicou ku hviezdam, ilustrátorská dielňa s troma slovenskými umelcami a francúzskymi školákmi, autorské čítanie Lajosa Grendela v Maďarskom inštitúte a na záver stretnutie so študentmi a pedagógmi slavistiky a bohemistiky na Inštitúte východných jazykov. Veľtrh potrvá do 24. marca. O výstavné priestory sa bude Slovensko deliť s Českou republikou spoločný stánok bude rozdelený na českú a slovenskú časť, kde budú dve nezávislé expozície, umiestnené v hale 1 pod číslom H 199 v priestoroch Paris Expo-Porte de Versailles.

Maďarská univerzita je pripravená

15. marca 2004

V bývalej administratívnej budove lodeníc a robotníckom hoteli, ktoré Univerzita J. Se-lyeho (UJS) odkúpila od mesta za 80 miliónov korún, začne pôsobiť dekanát, posluchárne a internát novozriadenej maďarskej univerzity v Komárne. Personálne sú pokryté všetky pripravované študijné odbory. Od septembra by malo na Ekonomickej fakulte UJS študovať ekonomiku a manažment 150 poslucháčov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia, na pedagogickej fakulte 130 a na teologickej fakulte 20 poslucháčov. Nová univerzita dostala dosiaľ zo štátneho rozpočtu SR 80 miliónov korún, v súlade s normatívmi jej od septembra prislúcha na každého poslucháča 45-tisíc korún, pri budovaní infraštruktúry, najmä univerzitnej knižnice a počítačovej siete však počíta aj s podporou maďarskej vlády.

Koncentrované koncerty počas jarného festivalu

19. marca 2004

Dnes sa začal svetoznámy Budapeštiansky jarný festival. Pripravených je množstvo koncertov, či už filharmonického orchestra, komorných telies, opery, operety, alebo aj džezových zoskupení, folklórnych súborov a alternatívnych etnohudobníkov. Návštevníci budú môcť vzhliadnuť aj divadelné a baletné vystúpenia a výstavy pripravené takmer vo všetkých budapeštianskych múzeách. Každoročný festival je najvýznamnejšou kultúrnou udalosťou v Maďarsku a jednou z najvýznamnejších na svete, keďže sa na ňom vo veľkej miere zúčastňujú svetové hudobné telesá. Najväčším lákadlom tohto roka bude otvárací koncert Maďarskej štátnej filharmónie, ktorá odohrá okrem Schoenbergových Šiestich koncertov a Berliozovej Veľkej smútočnej a triumfálnej symfónie aj záverečnú scénu z Wagnerovej opery Götterdammerung. Medzi chuťovky budú patriť Verdiho opery Macbeth a Don Carlos. Bachova akadémia zo Štuttgartu príde na festival s Pašiami svätého Matúša, veľký záujem bude aj o Janáčkovu Jenůfu a Petroviczovu C'est La Guerre. V rámci festivalu v Etnografickom múzeu prebehne výstava Press Photo 2003. Festival sa bude konať v dňoch 19. marca až 4. apríla. Podrobné informácie o mieste a čase konania všetkých koncertov, vystúpení a výstav nájdete na www.festivalcity.hu.

Pavarotti bude koncertovať v Budapešti

15. marca 2004

V rámci cyklu Svetové hviezdy tenoru v Maďarsku vystúpi 27. apríla v budapeštianskej Sportaréne Luciano Pavarotti. Informoval o tom maďarský internetový portál Index. V roku 2002 sa v tomto cykle predstavil budapeštianskemu publiku Placido Domingo, o rok neskôr koncertoval José Cura. Honorár talianskeho speváka, ktorý bude mať na budúci rok 70 rokov, a ktorý zvažuje ukončenie kariéry, je obchodným tajomstvom. Podľa organizátorov však nepýta viac ako Cher alebo Robbie Williams. Vstupenky na koncert začnú predávať na budúci týždeň, zatiaľ nie je známa ich cena. Svetoznámy tenor teraz spieva v newyorskej Metropolitnej opere, v máji cestuje na turné do Japonska. V Maďarsku bude spievať Pucciniho, Verdiho a Mascagniho árie, ako aj talianske a španielske piesne.

SNM prezentuje svoje výskumy kostolov vo Svodíne

14. marca 2004

Slovenské národné múzeum (SNM) prezentuje svoje výskumy kostolov vo Svodíne na výstave v Archeologickom múzeu na Žižkovej ulici v Bratislave. Dedina Svodín v okrese Nové Zámky bola za čias Rakúska-Uhorska rozdelená na nemeckú a maďarskú časť a mala dva kostoly. Keď sa dedina spojila, vznikol jeden spoločný kostol. SNM skúmalo od 1995 pozostatky Kostola sv. Michala v maďarskej časti Svodína, ktorý zničili na konci druhej svetovej vojny, a aj pozostatky druhého kostola v nemeckej časti, ktorý zanikol ešte skôr. Základ inštalovaných exponátov na výstave tvoria umelecko-historické pamiatky po zreštaurovaní, ktorými sú zbrane a výzbroj, keramika, sklo, mince, šperky a ozdoby odevov od stredoveku až po 18. storočie. K najcennejším nálezom patrí románsky bronzový korpus Kristovho ukrižovaného tela z procesiového kríža so stopami pozlátenia, ktorý sa našiel v lodi zaniknutého Kostola sv. Michal. Unikátne sú aj šperky, ihlice do vlasov, čelenky a prstene, ktoré predstavujú umeleckoremeselné majstrovstvo šperkárov a zlatníkov 16. až 18. storočia. Výstava bude otvorená pravdepodobne až do septembra.

Minaret v maďarskom Egeri čaká obnova

17. marca 2004

Plánovaná rekonštrukcia minaretu zo 17. storočia v centre severomaďarského Egeru si vyžiada rádovo stovky miliónov forintov. V súčasnosti sa pracuje na statických plánoch, komplexný plán rekonštrukcie by mal byť hotový koncom roka. S realizáciou investičného projektu by sa mohlo začať najskôr v roku 2005. Historická pamiatka v Egeri evidentne „trpí” v dôsledku značného ruchu v okolí, výfukové plyny majú jednoznačne negatívny vplyv na kamennú konštrukciu veže z druhej polovice 17. storočia. S odklonením cestnej dopravy sa však neráta, pretože v centre mesta to jednoducho nie je možné. Objektu však neprospieva ani turistický ruch. Príslušné miesta sa obrátili na prevádzkovateľa minaretu, aby umožnil vstup na okrúhlu terasu pamiatky súčasne maximálne šiestim turistom a aby v prípade silného vetra minaret uzavrel pre verejnosť. Minaret Kethüda, ktorý je jedným z pozostatkov 91-ročnej tureckej okupácie Egeru, patrí do trojice podobných stavieb na území dnešného Maďarska. Ďalšie, menej zachovalé, stoja v Érde a Pécsi. Stavba, z ktorej sa v roku 1997 ozval po 350-ročnej prestávke hlas muezína zvolávajúceho k modlitbe, je najsevernejšie ležiacim objektom pripomínajúcim tureckú expanziu na starom kontinente. Výška minaretu, na ktorého vrchole umiestnili popri polmesiaci aj kríž, je 40 metrov. Objekt prešiel už v uplynulých storočiach viacerými rekonštrukciami, ostatný raz v 60. rokoch XX. storočia. V nasledujúcom desaťročí potom minaret stabilizovali a upravili jeho interiér.

Plnenie kompenzácií - v rámci švédsko-maďarskej zmluvy

12. marca 2004 - SRo - gmp

Úspešný je program kompenzácií v rámci švédsko-maďarskej zmluvy o prenájme stíhačiek typu Gripen. Vo Švédsku už začali výrobu prvých Gripenov, ktoré dodajú Maďarsku - spolu pôjde o prenájom štrnástich stíhačiek od roku 2006. Budú vybavené aj technikou, ktorá už nespochybní, či sú s výzbrojou Severoatlantickej aliancie kompatibilné. Dohodnutý je aj harmonogram výcviku pilotov a technického personálu. Na švédskom veľvyslanectve v Budapešti informovali predstavitelia spoločnosti aj o stave kompenzácií, ktoré sa zaviazala švédska strana realizovať na 110 percent hodnoty transakcie. Dokopy to činí 190 miliárd forintov, čiže približne 30 miliárd slovenských korún, rozrátaných na 14 rokov. Napríklad firmy Electrolux a Haldex už teraz uskutočnili na východe Maďarska veľké investície, ktoré tvoria až pätinu kompenzačných záväzkov.

Stredoeurópski potravinári sú pripravení na spoločný trh EÚ

18. marca 2004

Veľká väčšina stredoeurópskych potravinárskych podnikov je pripravená na vstup na jednotný trh Európskej únie (EÚ). Ako o tom informoval predseda Potravinárskej komory Slovenska Marián Honza, predstavitelia federácií a komôr potravinárskeho priemyslu Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska to konštatovali už aj na medzinárodnom veľtrhu Salima v Brne. Najvyšší predstavitelia potravinárskeho priemyslu podporujú rýchle a dôsledné zavádzanie náročných hygienických a veterinárnych noriem v prospech európskych spotrebiteľov a potvrdzujú záväzok rozširovať dobrú výrobnú prax a vysokú kvalitu potravinárskej produkcie. Stredoeurópski potravinári sa zároveň stavajú proti snahám obmedzovať prístup potravinárov zo strednej Európy na jednotný európsky trh. Podľa potravinárov by nová legislatíva, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, mala zodpovedať najlepším cenovo prístupným európskym skúsenostiam, nemala by nadmernou reguláciou prispievať k vytváraniu bariér a znižovať konkurencieschopnosť stredoeurópskych ekonomík. Potravinári vyjadrili vôľu spolupracovať pri výmene informácií o dopadoch rozšírenia na ceny základných potravín a pri odstraňovaní netarifných bariér obchodu, ktoré môžu pretrvávať alebo vznikať v období bezprostredne po vstupe do EÚ. Pripravení sú aj pokračovať v spolupráci po rozšírení EÚ, naplno využiť členstvo v Európskej konfederácii potravinárskeho a nápojového priemyslu a aktívne sa zapojiť do jej činností.

Lacnejšie lieky

13. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarská vláda sa pustila do „boja“ s výrobcami liekov a žiada od nich, aby zaplatili do zdravotnej poisťovne časť svojich ziskov - inak ceny liekov zamrazia. Užívatelia liekov pochodia tak či tak dobre. Za väčšinu liekov budú platiť od 1. apríla o 15 percent menej. Vláda tlačila na výrobcov liekov tým, že im dala do včerajšieho večera ultimátum. Mohli podpísať zmluvu o tom, že 15 percent svojich ziskov prevedú do zdravotnej poisťovne. Niektorí výrobcovia sa to zaviazali urobiť, iní zasa nie, no v každom prípade označujú postup vlády za nespravodlivý a protiprávny. Vláda zasa argumentuje tým, že ceny liekov sa neuveriteľne zvýšili v neposlednom rade preto, lebo výrobcovia venujú 20-30 percent svojich nákladov na propagáciu a reklamu svojich výrobkov, a tieto peniaze musia zaplatiť užívatelia. Svoje ultimátum vláda predĺžila do utorka, a v prípade výrobkov firiem, ktoré nebudú ochotné pristúpiť na tieto podmienky, zmrazia ceny na 180 dní. Zákon o cenách to umožňuje, k tejto zbrani siahla pred tromi rokmi aj predchádzajúca vláda.

Zmrazenie cien liekov

17. marca 2004 - SRo - gmp

Väčšina výrobcov liekov v Maďarsku odmieta podmienky vlády, ktorá sa tak odhodlala zmraziť ceny od 1. apríla na pol roka. Bombový poplach, našťastie planý, v budove zdravotnej a dôchodkovej poisťovne včera popoludní spôsobil, že ultimátum vlády predĺžili do nočných hodín. Avšak ani dovtedy nebola prevažná väčšina výrobcov liekov, medzi nimi najväčšie fabriky Egis a Richter, prijať podmienky vlády v záujme zníženia cien liekov. Problém vzniká z toho, že v zdravotnej kase vznikla obrovská 40-miliardová „čierna diera“, ktorá rastie v dôsledku nezvyčajného zvýšenia spotreby liekov. Spotreba liekov zasa narastá aj vďaka tomu, že výrobcovia vehementne „masírujú“ verejnosť a na propagáciu svojich výrobkov míňajú až 30 percent z celkových nákladov. Týchto 30 percent by samozrejme mali zaplatiť „pacienti“. To teda nie - argumentuje vláda a vyzvala výrobcov, aby 15 percent zo svojich ziskov previedli do zdravotnej poisťovne. Opakujem: prevažná väčšina príslušnú dohodu odmietla podpísať a tak vláda v tomto „boji“ siahla po „zbrani“, ktorú jej umožňuje zákon: s účinnosťou od 1. apríla zmrazuje ceny liekov na úrovni mínus 15 percent. Je to však iba dočasné opatrenie, platí na dobu 180 dní, čiže konečné a seriózne riešenie problému sa iba odkladá.

Maďarsko zmrazuje ceny liekov

18. marca 2004

Maďarsko nedovolí, aby sa ceny liekov po skončení 180-dňového zmrazenia znovu vyšplhali na plných 100 %, uviedol maďarský minister zdravotníctva Mihály Kökény. Vláda zmrazila ceny liekov na 85 % z ich celkovej hodnoty s platnosťou od 1. apríla 2004 ako krok k udržaniu súčasného objemu dotácií na lieky a zabráneniu rastu deficitu vládnych výdavkov. Opatrenie sa vzťahuje na viacero výrobcov liekov, ktorí nesúhlasili so žiadosťou ministerstva zdravotníctva platiť 15 % z výnosov za subvencované lieky späť do štátnych rúk. M. Kökény odmieta možnosť, že by ministerstvo svojou činnosťou porušovalo pravidlá Európskej únie (EÚ). Distribútori liekov však uvádzajú, že uvedené regulačné opatrenia im zapríčinia stratu asi 7 miliárd HUF (v prepočte vyše 1,1 miliardy SKK). To pre nich znamená kvázi „vymazanie” všetkých ich ziskov za posledné 4 roky. Najviac týmto krokom utrpia vedúci producenti na domácom trhu - firmy Richter a Egis.

Vstup Maďarska do EMÚ sa pravdepodobne posunie na roky 2009-2010

18. marca 2004

Skorému vstupu Maďarska do eurozóny v roku 2008 by krajina musela obetovať ekonomický rast, vyjadril sa maďarský minister financií Tibor Draskovics. Naznačil tak, že pristúpenie krajiny do eurozóny sa posunie na roky 2009 až 2010. „Jedna možnosť je, že s vypätím síl vstúpime v roku 2008, čo sa teoreticky dá dosiahnuť, ale malo by to vážne dôsledky v spomalení rastu,” povedal Draskovics. Pripojenie sa k eurozóne o dva roky by podľa neho znamenalo menšiu obeť ekonomického rastu a lepšiu konkurencieschopnosť. Bez ohľadu na načasovanie vstupu sa bude podľa ministra musieť skresať rozpočtový deficit, aj keď pomalším tempom ako naplánované zníženie niečo vyše jedného percenta. Prijatie eura by nemalo prísť neskôr ako v roku 2010. V záujme Maďarska je podľa Draskovicsa vstúpiť do dvojročného fluktuačného pásma ERM-2, ktoré predchádza zavedeniu spoločnej meny, čo najskôr, keďže tento mechanizmus je presne taký istý ako maďarský režim výmenných kurzov. Odmietol však špecifikovať dátum vstupu do ERM-2, povedal, že s Európskou úniou už prebiehajú technické konzultácie o vstupe.

Regionálnym lídrom V4 jednoznačne zostáva Škoda

Maďarský automobilový trh sa rekordným rastom prebojoval k rekordnému predaju

20. marca 2004 - trend

Všetky tri krajiny zoskupenia V4 s výnimkou Slovenska vlani zaznamenali medziročný rast predaja nových osobných automobilov. Kým v Česku bol rast symbolický, maďarský trh vyletel hore až o pätinu. V Poľsku sa predalo medziročne o šestnásť percent áut viac. Kým v Poľsku objemy stále zaostávajú za rekordným rokom 1999 o viac ako tretinu, Česko má za sebou druhý najlepší rok a Maďarsko vykázalo dokonca historický rekord v objeme predaja osobných automobilov. Všetkým trom trhom dominujú tradiční lídri. V Česku Škoda, v Poľsku Fiat a v Maďarsku Suzuki. Jednoznačne najväčší odstup si však od konkurencie udržiava Škoda - neohrozený líder regiónu. Suverénna jednotka českého aj slovenského trhu je v Poľsku trhovou dvojkou a v Maďarsku štvorkou. Na všetkých troch trhoch výrazne zvýšila predaj Toyota, ktorá od roku 2005 začne vyrábať malé automobily v českom Kolíne.

Maďarské hody

Maďarsko zažilo za posledné dva roky skutočný boom trhu nových automobilov. Po medziročnom raste o 16,2 percenta v roku 2002 prišiel vlani ešte výraznejší rast o 20,9 percenta. Táto nebývalá dynamika vystrelila predajný objem na maďarskom trhu v roku 2003 na úctyhodných 208-tisíc nových osobných automobilov. Výsledok tak pokoril aj najoptimistickejšiu prognózu Maďarskej asociácie dovozcov automobilov MGE, ktorá očakávala predaj na úrovni dvestotisíc automobilov. Maďarskému trhu naďalej vládnu malé autá a autá nižšej strednej triedy, ktoré sa podieľajú na predaji viac ako štyrmi pätinami. Trhu dominuje Suzuki, ktorá vyrába v Ostrihome. Japonská značka však stratila časť trhu v prospech konkurencie. Medziročne dokázala zvýšiť predaj len o jedenásť percent. Nasledujú Opel a Renault. Česká Škoda vďaka rastu predaja o tretinu poskočila zo šiesteho už na štvrté miesto rebríčka najpredávanejších značiek. Na trh sa razantne vrátilo aj Daewoo. Automobilový trh rástol na vlne výrazného zvyšovania miezd v Maďarsku v posledných dvoch rokoch, čo urýchlilo rozhodovanie spotrebiteľov o nákupe. V tomto roku sa však podľa MGE rast spomalí na päť percent. „Zákazníci plánovali vlani nakúpiť len 195-tisíc automobilov. Všetko nad túto hranicu ide na úkor predaja v roku 2004,“ myslí si podľa agentúry Dow Jones prezident MGE Gábor Győző. Najpesimistickejší importéri tvrdia, že budú radi, ak zopakujú vlaňajšie výsledky. Rast miezd vo verejnej aj súkromnej sfére sa spomalil a spotrebitelia zrejme nebudú výraznejšie zvyšovať výdavky.

Zemňania zarábajú za Dunajom

15. marca 2004 - sme

ZEMNÉ - Takmer tridsaťpercentná nezamestnanosť sa v obci Zemné znížila o tretinu. Odvtedy, čo stovka obyvateľov z tejto a okolitých obcí pracuje v maďarskom Komárome. Zaslúžil sa o to starosta Ján Bób. Išiel za riaditeľom spoločnosti Nokia a ponúkol mu spoľahlivú pracovnú silu. „Najprv som neúspešne hľadal možnosti v novozámockých fabrikách. Keď som ich vyčerpal, vycestoval som za hranice. Zástupcovia spoločnosti k nám prišli na nábor a pracovníkov si vybrali sami. Mnohí sa čudovali, že sa o miesta zaujíma samospráva. Chcel som pomôcť ľuďom z ich ťažkej sociálnej situácie,” hovorí starosta. „Vybavovali sme aj pracovné povolenia. Bolo treba doložiť rozličné doklady ako sobášne listy, vysvedčenia, životopisy v slovenskom i maďarskom jazyku. Kým povolenia potvrdila slovenská a maďarská strana, prešli tri mesiace. Individuálne by to ľudom trvalo aj dlhšie,” dodáva Beatica Deneová z obecného úradu. Ľudí do práce za Dunaj zadarmo vozí firemný autobus. Väčšina z nich je spokojná aj s finančným ohodnotením. Potvrdila nám to Anikó Kutruczová, ktorá mala podobnú prácu a dala prednosť fabrike v Komárome. Starosta priviedol do obce aj spoločnosť na výrobu strešných krytín. Otvorila si v Zemnom prevádzku, zamestnala pol stovky ľudí. Na trhu práce Ján Bób ponúka i pracovné sily okolitých obcí. „Som tiež poslancom zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja, mám teda morálne záväzky aj voči regiónu,” vysvetľuje. „Cítim, že poklesom nezamestnanosti stúpla kúpyschopnosť obyvateľstva,” hovorí podnikateľka Ildikó Országhová v Zemnom. V jej stánku rýchleho občerstvenia sa zastavuje viac ľudí ako voľakedy. Tristo ľudí z Novozámockého okresu dostalo vlani pracovné povolenie na prácu v Maďarsku.

Sto nezamestnaných z Tornale nastúpi do práce v Maďarsku

12. marca 2004 - pravda

V Tornali sa zníži nezamestnanosť vďaka tomu, že sto nezamestnaných odíde za prácou do Maďarska. V meste, kde žije 8 600 obyvateľov, z ktorých je 40 percent bez práce, sa primátorovi Ladislavovi Dubovskému podarilo sprostredkovať prácu v textilnej fabrike. Po zmene sociálnych zákonov sa podľa Dubovského schyľovalo k sociálnym nepokojom. Keď na jedno z protestných zhromaždení nezamestnaných občanov neprišiel pozvaný minister Ľudovít Kaník a ľudia primátora vyzývali, aby im pomohol riešiť situáciu, začal konať. „Na môj apel na kritickú situáciu v meste sa so mnou skontaktoval istý podnikateľ z Maďarska a ponúkol mi pomoc. Prišiel s ponukou zamestnania našich ľudí vo fabrike v Putnoku, ktorý je od nás vzdialený len 15 kilometrov,” hovorí primátor. Päťdesiat ľudí bez práce, bývalých zamestnancov miestnej Ozety, nastúpi do práce už od apríla, ďalších päťdesiat ľudí od mája. Primátor dodáva, že tieto čísla nie sú konečné a o možnosti zamestnania ľudí rokuje aj s ďalšími firmami z Maďarska. Má prísľub, že ďalších zatiaľ zhruba dvadsať ľudí zamestnajú v Maďarsku stavebné firmy. V Tornali je bez práce asi 2 200 ľudí, z toho takmer 900 je v hmotnej núdzi. Väčšinou ide o Rómov. Samospráva sa rozhodla využiť možnosť aktivačných prác a päťmesačnú prácu ponúkla 500 obyvateľom, z toho 90 percent sú Rómovia, ktorí o aktivačnú činnosť prejavili záujem. „Prvých 250 ľudí sa na aktivačných prácach zúčastní od apríla, druhá polovica od septembra,” vysvetľuje Dubovský, podľa ktorého chcú ľudí využiť v rámci miestnych Technických služieb, pri príprave turistickej sezóny s úprave kúpaliska.

Telekomunikácie - Slovensko rastie v regióne SVE najrýchlejšie

16. marca 2004

Rast na telekomunikačných trhoch v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) je výrazne vyšší ako priemer Európskej únie. Najvyšší rast vykazuje so 17 percentami Slovensko a Rumunsko, nasledované Maďarskom s 11 %, Poľskom s 8 % a Českou republikou so 7 percentami. Priemerný rast na týchto trhoch dosahuje v krajinách EÚ úroveň 4,5 %. Najväčším telekomunikačným trhom v regióne SVE je podľa počtu užívateľov Poľsko. Najväčšie výdavky na jedného užívateľa však vykazuje so 465 eurami Slovinsko. Na druhom mieste v tomto ukazovateli je Maďarsko s 364 eurami, Česká republika s 305 eurami, Slovensko s 239 eurami a Poľsko s 271 eurami. Priemerné výdavky v krajinách EÚ dosahujú úroveň 671 eur. Význam mobilných operátorov je v krajinách SVE dokonca vyšší ako v EÚ. Tento segment prispel dokonca v minulom roku k celkovému obratu na telekomunikačnom trhu v SVE 12 mld. eur, čím po prvýkrát predbehol v obrate pevné siete. Pevné siete sú totiž v tomto regióne po technickej stránke čiastočne zaostalé a relatívne drahé. „Bez mobilných operátorov je prístup obyvateľov k telekomunikačným službám zo strednodobého hľadiska nemysliteľný,“ uviedol expert spoločnosti Arthur D. Little pre telekomunikačné trhy v SVE Karim Taga. Mimoriadne vysokú penetráciu trhu s mobilnými telefónmi vykázali podľa Arthur D. Little ku koncu roka 2003 Česká republika a Slovinsko s takmer 90 percentami. V Maďarsku je to 72 %, na Slovensku 60 % a v Chorvátsku 58 %. Relatívne nízku penetráciu dosiahlo Macedónsko s 25 percentami, Rumunsko s 28 %, Srbsko s 33 % a Bulharsko s 37 %. V oblasti tretej generácie mobilných telefónov UMTS sú krajiny SVE dva až tri roky za EÚ. Napriek tomu, že napríklad v ČR, Poľsku, Slovensku a Slovinsku už štát predal licencie na tieto siete, ich spustenie je ešte v nedohľadne. Hlavným dôvodom je nízka nasýtenosť trhu mobilných telefónov, ako aj nízky príjem obyvateľov. UMTS má však podľa Tagu na trhoch SVE dobrú budúcnosť. Aj v oblasti internetu sa meškanie SVE oproti EÚ čoraz zmenšuje. Širokopásmový internet cez xDSL, alebo prostredníctvom káblu sú však ešte stále výrazne menej rozšírené ako na západe. Najväčšiu penetráciu internetových služieb má so 42 percentami Slovinsko, nasledované Českou republikou s 25 percentami. Na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku dosahuje prienik internetu úroveň medzi 11 až 18 percentami.

MOL kúpil od Slovbeny a Slovintegry 350 000 vlastných akcií

17. marca 2004

Vyše 356 miliónov Sk zaplatil maďarský energetický koncern MOL vo štvrtok 11. marca za približne 350 000 vlastných akcií. Tie kúpil od akcionárov slovenských spoločností Slovbena a Slovintegra. Kúpna cena predstavovala 6 400 forintov (okolo 1 019 SKK) za akciu. V predaji išlo o časť 9,1-% podielu spomínaných slovenských spoločností v MOL, ktorý Slovbena a Slovintegra získali vlani výmenou za maďarskú majoritu v Slovnafte. Podľa hovorkyne MOL Bey Lukácsovej bola cena veľmi dobrá, keďže v teň deň sa akcie koncernu MOL na budapeštianskej burze obchodovali za asi 6 850 HUF. „Spoločnosti Slovbena a Slovintegra chceli akcie predať a my sme ich chceli kúpiť. Na tieto akcie má MOL predkupné právo. Bol to dobrý obchod. Ale pokiaľ ide o Slovbenu a Slovintegru, kúpili sme len malé percento ich podielov. Je to len obchodná transakcia,” povedala Lukácsová. Spoločnosti Slovbena a Slovintegra boli účelovo zriadené pri privatizácii Slovnaftu v roku 1995.

Slovensko a Maďarsko budú rokovať o Gabčíkove

16. marca 2004

Slovensko a Maďarsko obnovia rokovania o Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros, prerušené v apríli 2002. Splnomocnenec vlády a vedúci slovenskej delegácie na rokovania o uskutočnení rozsudku haagskeho súdu vo veci sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger informoval, že prvé rokovanie bude 13. apríla. Podľa Kocingera by sa mali posúdiť všetky riešenia, medzi nimi aj dostavba druhého stupňa. Tú Maďarsko dlhodobo odmieta. Haagsky rozsudok presne nehovorí, čo treba urobiť, zaväzuje Slovensko a Maďarsko naplniť zmluvu z roku 1977 alebo si navzájom uhradiť škody. Maďarsko podľa rozhodnutia z roku 1997 nemalo právo odstúpiť od zmluvy (z roku 1977), Slovensko zase mohlo dostavať variant C ako dočasné riešenie, ale nie spustiť ho a zmeniť tok rieky.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

18. marca 2004 - N. o. - Martin Benko

18. marca 2004 - N. o. - Martin Benko

18. marca 2004

24. marca 2004 - sme

24. marca 2004

24. marca 2004

Maďarsko musí opraviť sporný zákon o ochrane investorov a peňažných vkladov

24. marca 2004

24. marca 2004

22. marca 2004

18. marca 2004

23. marca 2004

23. marca 2004

23. marca 2004

23. marca 2004 - hn

22. marca 2004

23. marca 2004

23. marca 2004

23. marca 2004

19. marca 2004 - SRo - gmp

19. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004

18. marca 2004 - sme

10. marca 2004 - pravda - Martin Hric

16. marca 2004 - SRo - gmp

12. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004 - Trend

17. marca 2004 - SRo - gmp

12. marca 2004 - SRo - gmp

15. marca 2004 - SRo - gmp

12. marca 2004 - SRo - gmp

13. marca 2004 - SRo - gmp

16. marca 2004 - SRo - gmp

16. marca 2004 - SRo - gmp

13. marca 2004

16. marca 2004

16. marca 2004 - hn

15. marca 2004

13. marca 2004

16. marca 2004

17. marca 2004 - sme

17. marca 2004

17. marca 2004

18. marca 2004

15. marca 2004

19. marca 2004

15. marca 2004

14. marca 2004

17. marca 2004

12. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004

13. marca 2004 - SRo - gmp

17. marca 2004 - SRo - gmp

18. marca 2004

18. marca 2004

20. marca 2004 - trend

15. marca 2004 - sme

12. marca 2004 - pravda

16. marca 2004

17. marca 2004

16. marca 2004

Oznamy

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín