1. apríla 2004 ● Zo slovenskej tlače

Maďarsko pre "etnobiznis" mení menšinový zákon

27. marca 2004 - sme

Maďarsko prijalo v roku 1993 menšinový zákon, na ktorého základe vznikajú v krajine menšinové samosprávy vykonávajúce kultúrnu autonómiu menšín. Viac ako desať rokov praxe však ukázalo slabiny systému: je ľahké ho zneužiť. Zákon sa preto musí sprísniť. Nová, menej liberálna verzia zákona je pripravená do parlamentu. Do menšinovej samosprávy môže podľa platného zákona kandidovať ktokoľvek, kto zozbiera päť odporučení. Ak sa vyhlási za príslušníka národnostnej menšiny, potrebuje aj na zvolenie do riadenej miestnej samosprávy vo väčších obciach iba štvrtinu hlasov, ktoré potrebuje riadny kandidát. Voľby zo samospráv sa konajú súčasne s komunálnymi voľbami a voliť v nich môže každý, kto prejaví záujem. Zákon vychádzal z princípu, že etnická príslušnosť každého človeka je jeho osobná vec a jej vyjadrenie vrátane volebného práva nie je nutné nejako obmedzovať. Keďže štát samosprávy finančne podporuje, v Maďarsku sa rýchlo rozšíril "etnobiznis". Menšinové samosprávy vznikli po komunálnych voľbách v roku 2002 aj v obciach, kde o menšine nikdy nepočuli. "Máme 100 slovenských samospráv na vidieku a 15 v rôznych obvodoch Budapešti. Asi desať percent tých vidieckych nezaložili Slováci," povedal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. "Každá samospráva dostane od ministerstva vnútra ročne vyše 700-tisíc forintov (okolo 100-tisíc korún), a má aj iné možnosti, ako získať financie," dodal na vysvetlenie. Voľnosť systému možno zneužiť aj inak. V obci Jászladány mala maďarská väčšina roky konflikty s miestnou rómskou samosprávou. Vyriešila to tak, že do rómskej samosprávy presadila vlastných ľudí - Nerómov. Nedostatky systému sa prejavili rýchle, nový návrh zákona o voľbách do menšinových samospráv sa však rodil pomaly. Maďarské vlády nepripisovali otázke váhu a navyše sa nemohli s menšinami dohodnúť na spôsobe, ako podvodníkov z volieb vylúčiť. Menšiny dlho odmietali riešenie, ktoré sa zdalo najjednoduchšie: aby mohli vo voľbách voliť iba tí, ktorí sú zapísaní na zvláštnom menšinovom voličskom zozname. Báli sa prípadného zneužitia zoznamov. Nakoniec ich však prijali. "Nemá alternatívu, nepodarilo sa vypracovať inú metódu," povedal Fuzik. Podľa návrhu schváleného aj väčšinou predstaviteľov menšín najprv celoštátna samospráva vyznačí obce, kde daná menšina žije. Tam vymenuje trojčlenné výbory - tie rozhodnú, či je možné niekoho na voličský zoznam zapísať. Záujemca predloží výboru vyplnený dotazník o tom, či pozná jazyk menšiny, jej kultúru, alebo či bol aktívny v menšinovom spolku. Ani s novou metódou však nie sú všetci spokojní. Podľa kritikov napríklad môže tento postup vedeniu samospráv umožniť, aby už dopredu z volieb vylúčila pre ňu nepríjemné osoby.

Fidesz k zmene menšinového zákona

26. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský opozičný Fidesz je za to, aby zákon o národnostných menšinách novelizovali ešte v tomto roku, avšak nechce podľahnúť časovému stresu. Predstavitelia národnostných menšín v Maďarsku absolvujú sériu rokovaní s parlamentnými politickými stranami, pretože zmena menšinového zákona je nemožná bez dvojtretinovej podpory, čiže je potrebný súhlas aj vládnych i opozičných strán. Včera sa zišli zástupcovia menšinových samospráv s podpredsedom Fideszu a predsedom zahraničného výboru parlamentu Zsoltom Némethom. Opozičná strana navrhuje vytvoriť pri výbore pre ľudské práva podkomisiu, v ktorej by sa mohli vyjadriť k novele menšinového zákona aj predstavitelia menšinových samospráv. Nadhodila sa aj otázka finančných podpôr, ktoré sa v dôsledku úsporného programu vlády zužujú aj pre národnostné a etnické menšiny - ide o 100 miliónov forintov, ktoré budú chýbať pri fungovaní samospráv, prevádzkovaní rôznych inštitúcií či pri vydávaní národnostnej tlače. Čo sa týka Fideszu, Zsolt Németh povedal, že táto opozičná strana bude podporovať návrhy, ktoré predložia samotné národnostné menšiny. Lenže treba dodať, že tu o jednote hovoriť nemožno. Vláda nedávno navrhla registráciu menšinových voličov, s čím súhlasia početnejšie menšiny, napríklad nemecká, chorvátska či slovenská, cigánska celoštátna samospráva je tiež za, ale iná rómska organizácia práve teraz oznámila, že vo veci registrácie sa plánuje obrátiť na ústavný súd.

Schuster navštívil Slovákov žijúcich v maďarských obciach Veľká Tarča a Čemer

28. marca 2004 - tasr

Prezident Rudolf Schuster dnes navštívil v maďarských obciach Veľká Tarča (Nagytarcsa) a Čemer (Csömör) tam žijúcich Slovákov. Hlavu štátu privítala veľkotarčianska starostka ­Lenke Csielkáné Tóthová a čemerský starosta György Bátovszki. Najvyšší slovenský predstaviteľ si prezrel v obciach východne od maďarskej metropoly miestny evanjelický kostol a navštívil obecné múzeum Veľkej Tarče. V obci žije 2980 obyvateľov, z nich asi 30 percent hovorí po slovensky. Podľa slov starostky Veľkej Tarče všetci obyvatelia starší ako 50 rokov vedia po slovensky, v jednom období predchádzajúceho režimu tam dokonca namiesto povinnej ruštiny učili v škole povinne slovenský jazyk. Prezident Schuster ocenil spontánne ľudské prijatie. "Vážim si tých ľudí, snažia sa hovoriť po slovensky, aj keď im to už ide slabšie. Aj ­­mladší sú hrdí na to, že vedia po slovensky," konštatoval prezident pred novinármi. Ako dodal, Slovensko by si to malo vážiť a viac ich podporovať. "Na jednej strane kritizujeme maďarský krajanský zákon, na druhej strane by sme si mali brať príklad, lebo svojim zahraničným Slovákom pomáhame veľmi málo," zdôraznil Schuster.

R. Schuster: Vždy som bol za dobré a korektné vzťahy SR s MR

28. marca 2004 - tasr

Prezident SR Rudolf Schuster dnes popoludní navštívil v maďarských obciach Veľká Tarča a Čemer tam žijúcich Slovákov, večer sa potom neformálne stretol so svojím maďarským partnerom Ferencom Mádlom v budapeštianskej reštaurácii Divá ruža. "Bol som vždy za dobré a korektné vzťahy SR s Maďarskom, je to náš sused," povedal pri tejto príležitosti v rozhovore pre TASR slovenský prezident. "Tých, ktorí hľadali dôvody, prečo by sme si nemali rozumieť, som nik nepodporoval ani z jednej, ani z druhej strany," dodala hlava štátu. Schuster pripomenul svoju výhodu v tom, že už ako primátor Košíc budoval vzťahy medzi Košicami a Miškovcom, a to v čase, keď premiér Vladimír Mečiar - ako prezident povedal - "nedovolil, aby sme sami rozhodovali o slovensko-maďarských vzťahoch." Prezident poznamenal, že s exprezidentom Árpádom Gönczom, s ktorým sa poznal ešte z čias svojho pôsobenia v Kanade, mal rovnako dobré vzťahy, ako s terajším prezidentom Ferencom Mádlom. Dobre si rozumie s expremiérom Viktorom Orbánom a aj s terajším premiérom Péterom Medgyessym. Pri svojej poslednej oficiálnej návšteve Maďarska sa stretol s oboma. "To nie je len o vzťahoch medzi osobami, ale aj o vzťahoch medzi krajinami," povedal pre TASR najvyšší slovenský predstaviteľ, ktorý tiež pripomenul, že expremiér Orbán bol jediným premiérom, ktorý ho počas choroby v Košiciach osobne navštívil. Prezidenti by podľa jeho slov nemali budovať vzťahy iba s prezidentmi, ale vždy s krajinou. "Prezidenti prídu a odchádzajú, ľudia a štát zostáva, preto treba budovať vzťahy tak, aby tieto zostávali aj po odchode prezidenta. Nemám na tom čo meniť, keby títo ľudia mohli prehovoriť, mohli by najviac hodnotiť to, čím som prispel vo vzťahoch SR a Maďarska," povedala hlava štátu. "Dnes obidve strany chcú žiť vedľa seba, ideme do spoločnej Európy, preto sme napríklad prevzali s prezidentom Mádlom patronát nad prihraničnou slovensko-maďarskou spoluprácou. Táto sa premení na bezhraničnú," konštatoval prezident, podľa ktorého to je príprava na to, keď hranice už nebudú. "Snažil som sa hľadať v každej situácii riešenie, nie emócie, lebo keď nastupujú emócie, ustupuje riešenie," dodal Schuster a pripomenul situáciu okolo maďarského krajanského zákona, ktorý sa snažili zneužiť nacionalisti na oboch stranách. "Myslím si, že treba hľadať to pozitívne, čo nás spája, lebo keď sa budeme priveľa obracať do minulosti, veľmi pomaly pôjdeme dopredu," uviedol v závere rozhovoru pre TASR slovenský prezident.

Nové vojenské základne

31. marca 2004 - SRo - gmp

Na rumunskom čiernomorskom pobreží pravdepodobne vytvoria americkú vojenskú základňu za účelom boja proti terorizmu - oznámil to minister zahraničných vecí Mircea Geoana, ktorý rokoval včera v Budapešti aj o aktuálnych otázkach dvojstranných vzťahov s Maďarskom. Rumunsko a Maďarsko v blízkej budúcnosti obnovia dva hraničné priechody, v Bukurešti sa chystajú revidovať rozhodnutie o zavedení ochranných ciel na maďarské bravčové mäso, rumunský parlament čoskoro prerokuje svoj krajanský zákon, pre ktorý bola vzorom podobná maďarská právna norma - to sú niektoré novinky, ktoré sa mohli dozvedieť novinári na večernej tlačovej konferencii oboch ministrov zahraničných vecí. László Kovács a Mircea Geoana pochvalne hovorili o vyrovnanej a umiernenej politike Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, dotkli sa aj otázky autonómie, ktorú podľa šéfa maďarskej diplomacie „možno dosiahnuť, ale výlučne mierovou cestou, prostredníctvom rokovaní a dohody medzi väčšinou a menšinou“. Narážal tým na radikálnejšiu skupinu predstaviteľov maďarskej menšiny v Rumunsku, ktorí vystúpili s požiadavkou autonómie časti Sedmohradska, čo však rumunský parlament práve v týchto dňoch odmietol.

Rumunsko odmietlo návrh maďarskej autonómie

1. apríla 2004

Dolná komora rumunského parlamentu v utorok odmietla návrh na vytvorenie maďarskej autonómnej oblasti v Sedmohradsku. Návrh predložili 5 poslanci patriaci pôvodne k radikálnemu krídlu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, niektorí z nich medzitým stranu už opustili. Tá je však doteraz jedinou politickou stranou tamojších Maďarov. Zákonodarcovia schválili stanovisko právneho výboru parlamentu, podľa ktorého by bola autonómia narušením územnej celistvosti krajiny a je protiústavná. Proti stanovisku hlasovalo iba 22 poslancov za Demokratický zväz Maďarov, rumunskí poslanci boli jednotne za. Odmietnutý návrh počítal s vytvorením autonómie v časti Sedmohradska, ktorá je obývaná maďarskou etnickou skupinou Sikulov. Na tomto území v oblúku rumunských Karpát tvoria Maďari väčšinu a formálnu autonómiu tu už mali v rokoch 1952 až 1968 za Ceaucescovej vlády. Požiadavka autonómie sa v Sedmohradsku v rôznych formách objavuje od roku 1989. Vytvorenie autonómie požaduje celá maďarská politická reprezentácia v Rumunsku vrátane umiernených, ktorí ovládajú Demokratický zväz Maďarov. Autonómiu však chcú dosiahnuť postupne, cestou kompromisov a presvedčením demokratických rumunských politických síl. Návrh predložený radikálnou Sedmohradskou maďarskou národnou radou označili predstavitelia Demokratického zväzu Maďarov za predčasný a nepripravený. "Chceme sami predložiť nový, vypracovanejší návrh a získať preň širšiu politickú podporu. Autonómia je v Európe uznávanou formou koexistencie rôznych národných komunít," povedal poslanec György Tokay. Radikáli naopak na možnosť dohody s rumunskou väčšinou neveria. Svoje požiadavky chcú presadiť s pomocou zahraničia: rôznych európskych inštitúcií či Spojených štátov. "Chceme, aby sa poskytnutie autonómie pre maďarskú menšinu stalo jednou z podmienok na prijatie Rumunska do Európskej únie," povedal ich líder, biskup László TŚkés. Nejakú formu decentralizácie rumunského štátu a väčšie rozhodovacie právomoci požaduje aj časť sedmohradských Rumunov, podľa ktorých mnohé rozhodnutia bukureštských vlád túto najbohatšiu časť Rumunska poškodzujú. Sedmohradsko patrilo do roku 1918 k Rakúsko-uhorskej monarchii a jeho obyvatelia, bez ohľadu na národnosť, sami seba často považujú za kultúrnejších a európskejších, než sú obyvatelia "balkánskej" časti krajiny vrátane hlavného mesta.

Najväčšej podpore sa teší Kukan, nasledovaný Mečiarom a Gašparovičom

30. marca 2004

Najväčšiu podporu voličov pred aprílovými prezidentskými voľbami má podľa posledného predvolebného prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) kandidát koaličnej SDKÚ Eduard Kukan, ktorého chce voliť 27,6 percenta opýtaných. V druhom kole by bol jeho súperom kandidát opozičnej Ľudovej strany - HZDS a trojnásobný premiér Vladimír Mečiar, ktorého momentálne podporuje 26 percent voličov. Bývalý šéf parlamentu Ivan Gašparovič by koncom marca získal podporu 18,1 percenta opýtaných, súčasného prezidenta Rudolfa Schustera podporuje 10,8 percenta opýtaných. Prieskum uskutočnil ÚVVM od 27. do 29. marca na vzorke 1239 respondentov. Z jeho výsledkov súčasne vyplýva, že na prvom kole prezidentských volieb sa zúčastnia takmer tri štvrtiny občanov, necelá šestina opýtaných odpovedala, že k volebným urnám nepôjde a každý desiaty oslovený nebol rozhodnutý, či pôjde voliť, alebo nie. Kandidáta KDH Františka Mikloška podporuje aktuálne 7,6 percenta opýtaných, diplomata Martina Bútoru chce za prezidenta 5,9 percenta voličov a banskobystrického primátora Jána Králika 1,4 percenta občanov. Jozef Kalman sa teší podpore 1,2 percenta opýtaných a Július Kubík 0,9 percenta. Martinský primátor Stanislav Bernát získal podporu 0,4 percenta voličov a bývalý diplomat Jozef Šesták 0,1 percenta opýtaných. Presne 74,2 percenta opýtaných by sa zúčastnilo na prvom kole prezidentských volieb a 15,7 percenta nie. Nerozhodnutých je 10,1 percenta občanov. Na voľbách by sa zúčastnili najmä respondenti vo veku 50 až 59 rokov, vysokoškoláci, zamestnanci, obyvatelia Trenčianskeho a Žilinského kraja, ako aj priaznivci SDKÚ, ĽS-HZDS, HZD, KDH, KSS a Smeru. Odmietavý postoj k účasti v prezidentských voľbách bol charakteristický najmä pre občanov maďarskej národnosti, nezamestnaných, oslovených z miest s 2 až 10 tisíc obyvateľmi, respondentov pochádzajúcich z Trnavského kraja a sympatizantov SMK. Nerozhodnutých, v súvislosti s účasťou v prezidentských voľbách, bolo viac medzi respondentmi vo veku 18 až 24 rokov, ďalej medzi občanmi so základným vzdelaním, nezamestnanými, ostatnými ekonomicky neaktívnymi občanmi, opýtanými zo sídiel nad 100 tisíc obyvateľov a obyvateľmi Bratislavského kraja. Kukana by častejšie volili respondenti vo vekových kategóriách 18 až 24 rokov, 25 až 29 rokov a 30 až 39 rokov, občania maďarskej národnosti, vysokoškoláci, zamestnanci, tzv. ostatní ekonomicky neaktívni občania, ako napríklad študenti a ženy v domácnosti a vo zvýšenej miere ho uviedli aj podnikatelia. Relatívne najväčšiu podporu zaznamenal v sídlach nad 100 tisíc obyvateľov v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Kukanovi ako kandidátovi na prezidenta v aktuálnom prieskume odovzdali svoj hlas predovšetkým voliči SDKÚ (94 percent), ANO (67) a SMK (37 percent). Mečiara ako kandidáta na post hlavy štátu uprednostnili prevažne občania vo vekovej kategórii 60 a viac rokov. Výraznejšiu podporu zaznamenal aj v skupine respondentov so základným vzdelaním, ďalej medzi nezamestnanými, nekvalifikovanými robotníkmi, oslovenými žijúcimi prevažne v obciach od 2 do 10 tisíc obyvateľov. Častejšie by ho volili občania z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Z pohľadu politickej orientácie respondentov mal Vladimír Mečiar jednoznačnú podporu u voličov ĽS-HZDS (90 percent). Ivanovi Gašparovičovi by v aktuálnom prieskume odovzdali svoj hlas predovšetkým 40 až 49-roční a vo zvýšenej miere aj 18 až 24-roční, ďalej respondenti so stredným vzdelaním bez maturity, kvalifikovaní robotníci, nekvalifikovaní robotníci a ostatní ekonomicky neaktívni občania, ako sú napríklad študenti alebo ženy v domácnosti. V optike územného členenia Slovenska je podpora k Ivanovi Gašparovičovi rozložená rovnomerne, okrem Bratislavského kraja, kde zaznamenal menší podiel priaznivcov. Z hľadiska politických inklinácií mu priazeň vyjadrili hlavne voliči HZD (59 percent), Smeru (38) a KSS (29 percent). Rudolf Schuster mal svoje zázemie hlavne medzi občanmi maďarskej národnosti, respondentami Košického kraja a z hľadiska politickej orientácie medzi stúpencami KSS (26 percent), SMK (22) a Smeru (16 percent).

Kolosálny podvodník

31. marca 2004 - SRo - gmp

Rakúske úrady dnes odovzdali maďarskej polícii hlavnú postavu takzvanej brokerskej aféry Attilu Kulcsára, ktorého obviňujú zo sprenevery miliardových súm. Kauza spôsobila v Maďarsku nemalé politické vlnobitie. Attilu Kulcsára zadržala rakúska polícia vlani 17. júla pred viedenskou Operou. Odvtedy sa ťahal proces vydania tejto kľúčovej osoby kolosálnej podvodníckej aféry. Kulcsár bol pracovníkom brokerskej firmy Komerčnej a úverovej banky, na vlastnú päsť zbieral vklady s prísľubom nereálne vysokých výnosov - tie aj poskytol vybranému okruhu klientov, lenže na ne zobral peniaze z iných zdrojov. Dokopy takto spreneveril 15 až 20 miliárd forintov, čo je približne dva a pol až tri a pol miliardy korún. Medzi zvýhodnenými klientmi boli známe osobnosti kultúrneho i politického života. Kulcsára obviňujú aj z prania špinavých peňazí, maďarské úrady zadržali v tejto súvislosti sýrskeho občana. S touto kauzou súvisí aj spor okolo šéfa finančného dozoru, politické strany sa navzájom obviňujú z účasti na tomto podvode, vytvorila sa aj parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorej činnosť „zakapala“ práve na politických sporoch. Kulcsár sa pred útekom do Rakúska stretol s opozičnými činiteľmi, ale aj so štátnym tajomníkom pre dozor nad civilnými tajnými službami. Slovom: prípad je neuveriteľne zamotaný, no polícia a prokuratúra dúfa, že osobná výpoveď Kulcsára vnesie do aféry viac svetla.

Orbán: národnú petíciu za nový rozpočet

29. marca 2004 - sme

Najväčšia maďarská opozičná strana Fidesz - Maďarský občiansky zväz usporiadala v sobotu masovú schôdzu, na ktorej sa mal dokonať jej prechod na novú organizačnú štruktúru. Fidesz sa minulý rok oficiálne premenil na akýsi zväz, vraj preto, aby sa mohli do politiky zapojiť aj ľudia, ktorých dovtedy príliš strnulá stranícka forma odrádzala. V sobotu bola naopak dovŕšená premena Fideszu na najcentralizovanejšiu maďarskú stranu, kde rozhoduje iba vôľa jeho predsedu, bývalého premiéra Viktora Orbána. Doterajšie volené regionálne orgány strany, ak nejaké zostali, stratili moc. Fidesz je odteraz organizovaný podľa jednomandátových volebných obvodov, tých je v krajine 176. Na ich čele stoja predsedovia, ktorí budú pravdepodobne v danom obvode za stranu kandidovať v najbližších parlamentných voľbách. Do soboty sa podarilo až na pár prípadov tieto posty obsadiť ľuďmi osobne vyberanými alebo schválenými priamo Orbánom na základe bezvýhradnej lojality. Predseda strany dal navyše všetkým najavo, že ich môže kedykoľvek odvolať. Na predsedov dohliadajú regionálni koordinátori opäť vymenovaní a osobne zodpovední Orbánovi. Namiesto ideovo orientovaných frakcií, vyskytujúcich sa v stranách, je Fidesz vnútorne rozdelený na sekcie podľa "životných situácií", čiže profesie, veku či pohlavia. Strana už má ženskú, dedinskú, kultúrnu, dôchodcovskú či roľnícku sekciu. Pred dvoma týždňami sa ustanovila aj jej robotnícka sekcia. Celkovo je badať posun deklarovane pravicového Fideszu do stredu, v ekonomických a sociálnych otázkach dokonca na ľavicové pozície. Heslo zjazdu znelo "Práca, domov, bezpečie" a vlastne iba potvrdilo to, čo strana robí už dva roky: útočí na súčasnú vládu zľava. "Iniciujeme národnú petíciu v záujme zmeny rozpočtu," oznámil Orbán vo svojom prejave zlatý klinec schôdze. Cieľom petície, pod ktorú chce Fidesz zozbierať milión podpisov, je dosiahnuť trvalé zníženie cien liekov, pozastavenie privatizácie, obzvlášť privatizácie nemocníc, podporu roľníkov a nízke úradné ceny energií. Odchádzajúci dostali v balíčku spolu s Orbánovým listom aj text petície. "Choďte, správajte sa rozumne, doneste to čo najviac ľuďom, ja tam budem tiež," ukončil svoj prejav predseda Fideszu. "Všetky podstatné rozhodnutia sa odteraz aj formálne sústreďujú v Orbánových rukách," hovorí politológ a poslanec Fideszu Péter Tölgyessy, podľa ktorého sa organizačná štruktúra strany iba prispôsobila tomu, čo už fakticky existovalo.

Zmena štátneho rozpočtu

29. marca 2004 - SRo - gmp

Na mobilizáciu prívržencov Fideszu vyzval predseda Viktor Orbán na sobotňajšom zväzovom zhromaždení tejto opozičnej strany s evidentným zámerom poskytnúť verejným diskusiám v Maďarsku novú tému a prevziať takto iniciatívu od vládnych socialistov. Orbán navrhol odštartovať takzvanú národnú petičnú akciu za zmenu štátneho rozpočtu a pozbieranie aspoň milióna podpisov. Keď sa rozpočet nezmení, Maďarsko v Európskej únii bude medzi porazenými krajinami - mieni opozičný vodca, ktorý priznáva, že „žáner“ národnej petície je v Maďarsku neznámy, ale v európskych krajinách patrí medzi normálne spôsoby politizovania. Predstaviteľ socialistov obvinil Fidesz, že chce týmto spôsobom získavať adresy ľudí, a najmä svojich prívržencov pre účely predvolebnej kampane. Predseda menšej strany vládnej koalície, liberál Gábor Kuncze zasa povedal, že kto podpíše petíciu za nový štátny rozpočet, podpíše vlastne žiadosť o zavedenie nových daní.

Výrazná opozícia

27. marca 2004 - SRo - gmp

Do výraznej ofenzívy plánuje prejsť určujúca sila maďarskej opozície: Fidesz -Maďarská občianska únia, ktorá v sobotu usporiadala v Budapešti svoj výročný kongres. Zväzové zhromaždenie - takto nazvali organizátori dnešné rokovanie, ktoré nie je kongresom, pretože sa na ňom nezrodili zásadné rozhodnutia, a nezúčastnili sa na ňom delegáti, ale iba pozvaní hostia. Bolo ich v budapeštianskej športovej aréne niekoľko tisíc - samozrejme členovia a predstavitelia Fideszu z vidieka, zástupcovia „sesterských“ organizácií, ktoré Fidesz do seba v posledných dvoch-troch rokoch vstrebal, a vodcovia takzvaných občianskych krúžkov, ktoré navrhol založiť expremiér Viktor Orbán. Na „hepeningu“ sa nezúčastnila predsedníčka partnerského opozičného Maďarského demokratického fóra Ibolya Dávidová. S najväčším záujmom sa očakával prejav predsedu strany, ktorý mal predložiť návrhy na tematizáciu verejného života v období do eurovolieb. Viktor Orbán vyzval na takzvanú „národnú petíciu“, ktorú by malo podpísať najmenej milión ľudí, a ktorej hlavným cieľom by mala byť zmena štátneho rozpočtu - takým spôsobom, aby budget vyhovoval nie bankárskym a brokerským kruhom, tobôž nie európskym nadnárodným spoločnostiam, ale „maďarským záujmom“.

Spory medzi opozičníkmi

26. marca 2004 - SRo - gmp

Nečakane ostré spory vznikli medzi dvoma maďarskými opozičnými stranami, čo zrejme súvisí s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. Maďarské demokratické fórum vládlo v predchádzajúcom cykle spolu s Fideszom, vo voľbách roku 2002 sa dostalo do parlamentu na spoločnej listine s Fideszom, takpovediac „na jeho chrbte“. Vzápätí však vytvorilo samostatnú frakciu, a odvtedy sa borí s problémom: ako sa odlíšiť od väčšieho partnera na pravej strane politického spektra? Treba uznať, že vo vyostrených situáciách medzi vládou a opozíciou zastávalo MDF viac umiernené stanoviská, nedávno dokonca vyhlásilo program s názvom „Za normálne Maďarsko“. Predsedníčka strany Ibolya Dávidová však teraz obviňuje dve veľké strany - vládnu socialistickú a opozičný Fidesz z toho, že hoci na verejnosti sa vehementne napádajú, v pozadí však uzavreli pakt, ktorého podstatou je podeliť si veľké štátne objednávky a 30 až 70 percent týchto peňazí „presunúť“ firmám blízkym týmto dvom „Goliášom“. Fidesz zvažoval proti Dávidovej súdny proces pre „ohováranie“, no nakoniec prevážil názor, že predsa ide o dve spojenecké pravicové strany. Vo vedení Fideszu teraz konštatujú, že preferencie MDF sú hlboko pod piatimi percentami, čo môže byť „hrozivé“ pred eurovoľbami, a je otázne, či bude možné zachovať MDF ako samostatnú stranu.

Ciampi: Prijatie ústavy EÚ bude dôkazom životaschopnosti integračného procesu

25. marca 2004

Prijatie európskej ústavy bude dôkazom životaschopnosti integračného procesu, ako aj toho, že Európska únie ja schopná vystúpiť v prospech bezpečnejšieho a spravodlivejšieho svetového poriadku. Vyhlásil to dnes taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi, ktorý pricestoval na pozvanie maďarského prezidenta Ferenca Mádla do Budapešti. "Proti hrozbe terorizmu a s tým súvisiacej neistote je povinné potvrdiť jednotnú vôľu, preto je mimoriadne dôležitý bruselský európsky summit," dodal po rokovaní s hostiteľom taliansky prezident. Maďarský prezident novinárom povedal, že súhlasil so svojim partnerom v tom, že iba otvorenosťou rôznych foriem posilnenej spolupráce je možné zabrániť tomu, aby sa únia roztrhla na dve, alebo tri skupiny. Pred májovým rozšírením EÚ ide o jedinú návštevu Ciampiho v Maďarsku, ktoré spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpi do únie. V rámci trojdňovej návštevy sa najvyšší predstaviteľ Talianska, ktorého sprevádza manželka Franca, stretne okrem svojho maďarského partnera s predsedníčkou parlamentu Katalin Sziliovou a v sobotu aj s premiérom Péterom Medgyessym. Taliansky hosť vystúpi v piatok s prejavom v maďarskom parlamente, v ktorom bude venovať významnú pozornosť čo najskoršiemu prijatiu európskej ústavy. Jeho návštevu bude sprevádzať množstvo kultúrnych podujatí, okrem iného na pôde Múzea krásneho umenia si pripomenú 700. výročie narodenia talianskeho básnika, predstaviteľa renesančného humanizmu Francesca Petrarcu, kde prehovorí aj taliansky prezident. Maďarský prezident Mádl navštívil Taliansko v júni 2002.

Kontrola parlamentu

30. marca 2004 - SRo - gmp

Akú kontrolnú funkciu bude mať maďarský parlament nad vládou v záležitostiach súvisiacich s Európskou úniou? - o tom sa začali konzultácie politických strán a dohoda sa očakáva ešte pred 1. májom. V skrátenom legislatívnom konaní by mal parlament schváliť vládnu predlohu - na tom sa zhodli predstavitelia štyroch parlamentných strán. Vláda je pripravená predložiť do parlamentu všetky aktuálne dokumenty z Bruselu, ku ktorým by sa poslanci mohli aj vyjadriť, avšak aj národné zhromaždenie sa na to musí pripraviť, pretože pôjde najmenej o 25 rozhodnutí týždenne. Najspornejším bodom pripravovaného nového zákona je návrh opozičného Fideszu, aby sa výbory maďarského parlamentu mohli vyjadriť k osobám, ktoré budú zastávať nejakú funkciu v inštitúciách Európskej únie. Vláda nie je proti tomu, aby ich parlamentné výbory vypočúvali, ale schvaľovanie takýchto personálnych otázok je v kompetencii európskych orgánov. Parlamentné strany, aj vládne, aj opozičné však zdôrazňujú, že činnosť vlády v „eurootázkach“ nemôže zostať bez kontroly národného zhromaždenia.

Cestovanie bez pasu

30. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský parlament večer schválil zákon o tom, že do krajín Európskeho hospodárskeho priestoru môžu cestovať maďarskí občania po 1. máji na občiansky preukaz. Bez pasu cestovať do štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska a na Island budú mať maďarskí občania po 1. máji už zákonné právo - príslušná právna norma prešla v parlamente bez problémov. Kontrola údajov na hraniciach sa však neruší a osoby mladšie ako 14 rokov naďalej budú potrebovať pas. Istú úľavu znamená rozhodnutie Únie uznať všetky typy občianskych preukazov, pretože prechod na identifikačné karty v Maďarsku stále trvá. Inak maďarskí občania môžu už od minulého roka nechať pas doma pri cestách do Švajčiarska, Chorvátska a Slovinska.

Maďarsko víta rozšírenia NATO

30. marca 2004 - SRo - gmp

Premiér Péter Medgyessy adresoval kolegom z nových členských štátov NATO pozdravný telegram, v ktorom okrem iného zdôrazňuje, že rozširovanie Aliancie prispeje k definitívnemu skoncovaniu s rozdelenosťou Európy: Spoločné členstvo znamená aj prehĺbenie našej spolupráce v každej oblasti - konštatuje premiér. Minister zahraničných vecí László Kovács, zhodne s inými politikmi, vyzdvihuje význam vstupu Slovenska a Rumunska ako susedov, kde žije početná maďarská menšina. Nemenej dôležitá je aj okolnosť, že vstupom Slovenska a Slovinska sa skončí takpovediac „osihotenosť“ Maďarska v rámci Aliancie, keď krajina nemala spoločné hranice so žiadnym členským štátom NATO.

Népszabadság: Rozšírenie NATO poskytuje aliancii nové územie

30. marca 2004

Severoatlantická aliancia sa rozširuje na východ, konštatuje v dnešnom vydaní maďarský pravicový denník Magyar Nemzet v reakcii na pondelňajší vstup siedmich nových krajín do NATO. Denník zároveň kladie otázku, či v tomto kroku dominuje hľadisko americkej geostratégie, alebo hodnotové spoločenstvo a bojová sila pristupujúcich. Rozšírenie NATO je síce radostnou správou pre priaznivcov euroatlantickej integrácie, ani najväčšia radosť však nedovolí zabudnúť na problémy spojenectva, vlastne na tú skutočnosť, že medzi najvýznamnejšími členmi aliancie sa ukazujú náznaky strategického separovania sa, uvádza opozičný Magyar Nemzet. Denník sa podrobne venuje okolnostiam, za ktorých došlo k doterajším piatim kolám rozšírenia aliancie a upozorňuje na to, že ak sa na istanbulskom summite NATO podarí dosiahnuť dohodu v otázke procesu navrátenia suverenity Iraku, tak si spojenci budú môcť vydýchnuť. V opačnom prípade, ak Washington bude v budúcnosti používať prostriedky presadzovania globálnych záujmov, kvôli čomu budú naďalej rásť v Európe protiamerické nálady, potom sa môže vyprázdniť zmysel spojenectva, uzatvára Magyar Nemzet. Ľavicovo-liberálny Népszabadság cituje vojenských expertov, podľa ktorých sedem vstupujúcich krajín dáva aliancii územie. V prípade Slovenska ide o zabezpečenie upokojujúceho spojenia medzi Českom, Maďarskom a Poľskom, a aj smerom na nových južných členov. V opačnom prípade by nastúpili vážne problémy v geopolitickom plánovaní. Členstvo SR v NATO prispieva aj k vnútornej politickej stabilite, pripomína Népszabadság, podľa ktorého Rumunsko a Bulharsko môže mať významnú úlohu v globálnej misii aliancie. Tieto krajiny prinášajú do NATO vyše stotisíc vojakov, s ktorými rátajú najmä v čoraz častejších protiteroristických a mierotvorných misiách.

Teroristický čin Maďarsku priamo nehrozí

26. marca 2004 - SRo - gmp

Podľa maďarských tajných služieb, má mladá generácia teroristov fantáziu aj v „hackerských“ útokoch, okrem toho nemožno vylúčiť, že niektoré teroristické organizácie budú chcieť získať z väčších tovární na výrobu čistiacich prostriedkov komponenty chemických zbraní. Tvrdí to v rozhovore pre denník Magyar Hírlap štátny tajomník v úrade vlády András Tóth, zodpovedný za dozor nad civilnými tajnými službami. Teroristický čin Maďarsku priamo nehrozí, no po Madride všeobecne vzrástla takáto hrozba v celej Európe - konštatuje štátny tajomník, a dodáva: v Maďarsku je islamské spoločenstvo malé a nízky je aj počet migrantov z islamských krajín, no koho treba sledovať, toho tajné služby sledujú. András Tóth priznáva, že okrem poriadkových síl majú v novej situácii úlohy aj tajné služby, ich protiteroristickí špecialisti kontrolujú isté organizácie, chránia štátne inštitúcie, vyhodnocujú informácie. Podozrivé osoby nemusia prichádzať len z krajín mimo Európskej únie, ale aj z členských štátov spoločenstva, čiže v danom prípade aj ich treba podrobiť zvýšenej kontrole, prisťahovalecké pravidlá treba uplatňovať prísnejšie, napríklad pri vydávaní víz. Takzvanú biometrickú kontrolu, v rámci nej aj odňatie odtlačkov prstov nemožno v budúcnosti vylúčiť, ale oveľa dôležitejšie bude vytvorenie spoločnej protiteroristickej databázy, výmena údajov o podozrivých osobách. Napríklad v prípade imigranta môže byť mimoriadne užitočná informácia, či sa dotyčný už neobjavil v inej krajine a či spáchal nejaký protizákonný čin - zdôrazňuje v rozhovore pre denník Magyar Hírlap štátny tajomník zodpovedný za tajné služby András Tóth.

Ostávajú do konca budúceho roka

26. marca 2004 - SRo - gmp

Minister obrany Ferenc Juhász na tlačovej konferencii, vysielanej po videolinkách z Iraku, oznámil, že vláda bude zrejme iniciovať predĺženie pobytu 300-členného maďarského kontingentu. Mandát tejto transportnej jednotky určil parlament do konca tohto roka, no minister sa domnieva, že normalizácia pomerov v Iraku a fungovanie civilnej správy je možné len vtedy, keď medzinárodné sily tam zostanú aj na budúci rok. V súvislosti so španielskymi predstavami o stiahnutí vojsk Juhász vyjadril nádej, že sa zrodí rozhodnutie, ktoré nakoniec neposunie ostatné štáty prítomné v Iraku do ťažkej situácie. Na novinársku otázku minister poprel, že by bol cestoval do Iraku preto, aby rokoval o znížení počtu maďarského kontingentu, ktorý plní dôležité úlohy pri zabezpečovaní vojenských i humanitných transportov.

Rebríček popularity maďarských politikov

29. marca 2004 - SRo - gmp

Najnovší rebríček popularity maďarských politikov zostavila agentúra Szonda Ipsos a prináša ho dnes denník Népszabadság. Pred voľbami do Európskeho parlamentu je jednou z najzaujímavejších otázok, či získajú mandát dve menšie strany, vládny Zväz slobodných demokratov a opozičné Maďarské demokratické fórum. Je pozoruhodné, že stranícke preferencie a rebríček popularity politikov nie sú synchrónne. Napríklad MDF má okolo troch percent, no jeho predsedníčka, Ibolya Dávidová u politikov vedie už dlhší čas. Podobné je to u liberálov: ako strana sa pohybujú na hranici piatich percent, no v prvej desiatke politikov majú až dvoch zástupcov: budapeštiansky primátor Gábor Demszky je na šiestom, predseda strany Gábor Kuncze na ôsmom mieste. Na rebríčku politikov stabilne obsadzuje druhé miesto prezident Ferenc Mádl, za ním je umiernený minister spravodlivosti Péter Bárándy, ktorý sa do vnútropolitických konfliktov príliš nezapája. Na štvrtom mieste sa nachádza vodca opozície, predseda Fideszu Viktor Orbán, ktorého obľúbenosť vzrástla o dva body. Nezmenená je pozícia premiéra Pétera Medgyessyho - obsadzuje deviate miesto, klesla však popularita ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa, ktorý sa ocitol na štrnástom mieste. Na konci 25-členného pelotónu sú šéfovia kritických rezortov: poľnohospodárstva a zdravotníctva - uvádza agentúra Szonda Ipsos v denníku Népszabadság.

Zastavilo sa napredovanie Fideszu

24. marca 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku sa zastavilo napredovanie Fideszu - Občianskej únie, ale táto opozičná strana stále vedie pred vládnymi socialistami. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky prináša denník Népszabadság. V posledných mesiacoch sa permanentne rozširoval tábor sympatizantov Fideszu, a prívrženci Socialistickej strany zneisteli. V marci sa však tieto tendencie spomalili, až zastavili. Agentúra Szonda Ipsos tvrdí, že oproti predchádzajúcemu mesiacu sa nezmenili preferencie Fideszu - túto opozičnú stranu naďalej podporuje 34 percent voličov. Zastavil sa však pokles počtu voličov, ktorí by hlasovali za socialistov, čiže určujúca sila vládnej koalície svoje pozície stabilizuje. Menší koaličný partner - Zväz slobodných demokratov je tesne pod päťpercentným prahom zvoliteľnosti, menšia opozičná strana - Maďarské demokratické fórum však sotva dosahuje tri percentá. Ostatné, momentálne mimoparlamentné strany podporuje zhruba jedno percento voličov. Nezmenila sa veľkosť skupiny voličov, ktorých prieskum zaraďuje medzi „neistých“. Tvoria naďalej zhruba 17 percent. Ochotu ísť voliť však prejavuje iba 40 percent. Politické strany teda majú rezervy, no musia váhavú skupinu zmobilizovať. Denník Népszabadság na základe prieskumu agentúry Szonda Ipsos konštatuje, že v tábore neistých sú približne v rovnakej miere sympatizanti ľavice, pravice i stredu.

Aj by chceli, ale nemôžu... - odvolať Károlya Szásza

24. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarská vláda nemôže odvolať predsedu Štátneho dozoru nad finančnými organizáciami - vyplýva to z rozhodnutia ústavného súdu, na ktorý sa v tejto záležitosti obrátil prezident Ferenc Mádl. Károly Szász je šéfom dozoru nad finančným trhom - v posledných mesiacoch sa stal synonymom vzdoru proti snahám vlády odstraňovať nepohodlných vysokých úradníkov. Vláda však tvrdí, že práve finančný dozor zlyhal v takzvanej brokereskej kauze, keď istý broker v rámci - akože - partizánskej akcie, spreneveril miliardové sumy stovák investorov. Szásza vymenovali do čela dozoru ešte za vlády Fideszu na dobu šiestich rokov. Teraz sa stal hrdinom pre opozíciu po tom, čo ho za dodnes nevyjasnených okolností surovo zbili na ulici. Socialisticko-liberálna vláda Szásza kritizovala pre nečinnosť pri rôznych veľkolepých finančných podvodoch, no nemala možnosť odvolať ho. Preto vymyslela zákon, ktorý síce hovorí o ochrane investorov a vkladateľov, no v podstate má za cieľ Szásza odvolať, pretože do čela finančného dozoru navrhuje postaviť Radu. Tento zákon prijal parlament v polovici decembra, avšak prezident Ferenc Mádl ho nepodpísal a obrátil sa so žiadosťou o takzvanú predbežnú normovú kontrolu na Ústavný súd. Ten včera anuloval presne tie časti, ktoré by umožnili Károlya Szásza okamžite odvolať. Najprv totiž musí vzniknúť Dozorná rada kontrolnej inštitúcie - čo sa ešte nestalo. Čiže po odvolaní predsedu by vzniklo vákuum, v ktorom by bol finančný dozor „ochrnutý“ - to bola najzávažnejšia výhrada Ústavného súdu, ktorý však nespochybňoval právo vlády vymeniť vysokého úradníka. Opozícia napriek tomu „oslavuje“ porážku vlády a opätovne naznačuje, že vláda chcela odvolaním Szásza zatušovať kolosálne finančné podvody.

Lučenec a Nyíregyháza medzi víťazmi v EuroCreste

31. marca 2004

Stránka mesta Lučenec získala jedno z hlavných ocenení roka v súťaži EuroCrest za najlepšie internetové stránky miest, obcí a regiónov v Európe. Internetová stránka mesta je súčasťou projektu občianskeho združenia eSlovensko na podporu informatizácie samospráv. Stránka mesta Lučenec okrem základných informácií poskytuje aj služby v oblasti eGovernment, ktorými sú elektronická podateľňa, obecná legislatíva, informácie o samospráve, zoznamy podnikateľov a iné. Mottom konferencie v Hradci Králové v Česku, na ktorej v pondelok večer vyhlásili výsledky súťaže, bolo Internet v štátnej správe a samospráve. Ocenenie z rúk predstaviteľa Európskej komisie Géralda Santucciho prevzal zástupca mesta Lučenec Miroslav Drobný. Medzi ďalšími ocenenými boli zástupcovia miest Riga (Lotyšsko), Panevezys (Litva), Zielona Gora (Poľsko), regiónu Vysočina (Česká republika), Nyíregyháza (Maďarsko), Gabrovo (Bulharsko) a Timisoara (Rumunsko). Druhý ročník súťaže EuroCrest vyhlásilo Združenie Zlatý erb v spolupráci s EK a európskymi projektmi informačných technológií. EuroCrest každoročne oceňuje najlepšie projekty, podporuje vzájomnú výmenu skúseností a hodnotí snahy zástupcov miestnej správy a samosprávy účinne využívať informačné technológie, aby sa zvýšila kvalita a prístupnosť služieb verejnej správy.

Minaret v Egeri čaká obnova

24. marca 2004

Plánovaná rekonštrukcia minaretu zo 17. storočia v centre severomaďarského Egeru si vyžiada stovky miliónov forintov. V súčasnosti sa pracuje na statických plánoch, komplexný plán rekonštrukcie by mal byť hotový do konca roka. S realizáciou investičného projektu by sa mohlo začať najskôr v roku 2005. Historická pamiatka v Egeri evidentne "trpí" v dôsledku značného ruchu v okolí, výfukové plyny majú jednoznačne negatívny vplyv na kamennú konštrukciu veže z druhej polovice 17. storočia. S odklonením cestnej dopravy sa však neráta, pretože v centre mesta to jednoducho nie je možné. Objektu však neprospieva ani turistický ruch. Príslušné miesta sa obrátili na prevádzkovateľa minaretu, aby umožnil vstup na okrúhlu terasu pamiatky súčasne maximálne šiestim turistom a aby v prípade silného vetra minaret uzavrel pre verejnosť. Minaret Kethöda, ktorý je jedným z pozostatkov 91-ročnej tureckej okupácie Egeru, patrí do trojice podobných stavieb na území dnešného Maďarska. Ďalšie, menej zachované, stoja v Érde a Pécsi. Stavba, z ktorej sa v roku 1997 ozval po 350-ročnej prestávke hlas muezína zvolávajúceho k modlitbe, je najsevernejšie ležiacim objektom pripomínajúcim tureckú expanziu na starom kontinente. Výška minaretu, na ktorého vrchole umiestnili popri polmesiaci aj kríž, je 40 metrov. Objekt prešiel už v uplynulých storočiach viacerými rekonštrukciami, ostatný raz v 60. rokoch XX. storočia. V nasledujúcom desaťročí potom minaret stabilizovali a upravili jeho interiér.

Fragmenty ľudských tiel ožijú

26. marca 2004 - N. o.

Už najbližší štvrtok sa Bratislava stane dejiskom šokujúcej a provokatívnej výstavy netradičných umeleckých diel maďarských autorov s názvom V koži viazané. Kontroverzná expozícia priťahuje záujem verejnosti i médií predovšetkým svojou originálnou myšlienkou predstaviť ľuďom ľudské telo zo všetkých uhlov a pohľadov. A to aj zvnútra... Tretie pokračovanie tohto pre niekoho poburujúceho a škandalózneho projektu, ktorý bol prvýkrát inštalovaný v klasických výstavných priestoroch Múzea Dezsöa Laczkóa v maďarskom Veszpréme a neskôr i v ortodoxnom kostole vo Váci, dostalo pomenovanie Rozšírenie tela: Vniknutie do tela. Otcom svojskej umeleckej idey je muzeológ Péter Tóth G., ktorému skrsol nápad urobiť z ľudského tela výstavný artikel počas prednášania na Univerzite v Pécsi. Keďže poslucháčom hovoril o význame ľudskej telesnej schránky v kultúre a umení, začal rozmýšľať aj o tom, ako by sa daná téma mohla prezentovať v muzeálnom prostredí. A tak oslovil viacerých výtvarníkov, historikov, psychológov, etnografov a ďalších odborníkov a v spolupráci s nimi vznikol súbor diel so spoločným názvom V koži viazané. Medzi vystavujúcimi umelcami figuruje Erika Baglyasiová, Lél Keve Lipovszká, Márta Csabaiová, Gergö Horváth a Emil Ráduly. Okrem multimediálnych nosičov, fotografií, textov, digitálnych filmových sekvencií či počítačových animácií ju tvoria aj historické rakvy, kostry, zbrane, lekárske prístroje a ďalšie predmety súvisiace s ľudským telom. Napríklad Erika Baglyasiová zakonzervovala ľudské kosti, ktoré našla na archeologickom pohrebisku kočovného kmeňa Avarov, do stĺpov zo syntetickej živice. Lipovszky zas vo svojich videoprojekciách použil ľudské postavy z drôtených kostier a výjavy z popráv. Psychologička Marta Csabaiová sa vo svojom projekte snažila analyzovať tendencie modernej plastickej chirurgie a večnú túžbu človeka po dokonalom a nesmrteľnom tele. Okrem toho výstava ponúka netradičný pohľad na čoraz obľúbenejšie tetovanie či piercing. Expozícia bude sprístupnená v podzemných priestoroch Brämerovej kúrie v Bratislave až do 31. mája. Otvorená bude denne okrem pondelka v čase od 10.00 do 17.00 hodiny.

V Budapešti sa tešia na Pink

24. marca 2004

Novodobá Madonna, ako sa zvykne v poslednom čase Pink označovať, odštartovala svoje európske turné 20. februára v Dubline. Na koncerte odznejú okrem nových piesní aj staršie skladby ako Get The Party Started či Family Portrait. Pink sa narodila v Dylestowne pred viac ako 25 rokmi. Za ten čas toho veľa preskákala - bola gospelovou speváčkou v černošskom kostole, neskôr sa pridala k skejtbordovému gangu a spievala v punkovej kapele. V školskej kapele hrala rock a neskôr hip-hop. Prezývku Pink dostala ešte v detstve, jednak kvôli častému červenaniu sa a tiež preto, že pripomínala postavu Mr. Pinka z filmu Quentina Tarantina Reservoir Dogs. Koncert sa uskutoční v pondelok 5. apríla o 20.00 v budapeštianskej Športaréne. Vstupné je od 970 do 1570 korún. Spiatočný lístok Bratislava - Budapešť stojí okolo 880 korún. V blízkosti Športarény je stanica metra - Népstation.

Lučenecký poklad sa vráti do Lučenca?

24. marca 2004

Lučenecký poklad bol objavení v krypte podzemia Kalvínskeho kostola v Lučenci v roku 1851. Poklad potom odovzdali do cisársko-kráľovskej pokladnice do Viedne, čo bolo v súlade s vtedajšími zákonmi. Keďže viedenská vrchnosť poklad nepokladala za mimoriadne významný, jeho jednotlivé súčasti po zaplatení určenej sumy v roku 1853 previezli do Národného múzea v Budapešti. Jeho riaditeľom bol Augustín Kubínyi, rodák z Vidinej pri Lučenci. V septembri 1997 Maďarské Národné múzeum v Budapešti zapožičalo asi dve tretiny Lučeneckého zlatého pokladu na päť dní počas osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Lučenec. Stalo sa tak na základe osobného rokovania slovenskej veľvyslankyne Evy Mitrovej s riaditeľom múzea Istvánom Gedaim. Rokovania prebehli aj s veľvyslancom Maďarskej republiky v SR Jenőm Borosom. Podľa dokumentov Novohradského múzea v Lučenci šperky slúžili ako ozdoby pri pochovávaní zosnulých. Pravdepodobne patrili rodine Forgáčovcov. V roku 1595 Žigmund Forgáč v krypte pochoval svoju manželku Annu Lossonczyovú, začiatkom 17. storočia tam pochovali aj jeho dcéry z druhého manželstva, ktoré zomreli v mladom veku. Beztvárnu expozíciu Kalvínskeho kostola by určite prítomnosť Lučeneckého kostola pozdvihlo na úroveň podobných výstav po svete. Poklady totiž lákajú ľudí už od nepamäti. Bratislavský hrad navštívia desaťtisíce zvedavcov aby si pozreli „Klenoty dávnej minulosti Slovenska“. Davy ľudí prichádzajú do Budapešti, kde si v budove Maďarského parlamentu môžu prezrieť uhorské korunovačné klenoty. Britské kráľovské klenoty v hrade Tower v Londýne si prezrú státisíce návštevníkov. Lučenecký poklad obsahuje vzácne prstene, náramky, retiazky, pozlátené opasky a ďalšie rôzne ozdoby, ktoré sú v súčasnosti uložené v depozite Národného múzea v Budapešti. Tak ako pre Viedeň pred 150 rokmi aj pre Budapešť v súčasnosti je Lučenecký poklad málo významný a stráca sa v tisícoch podobných exponátov. Pre mesto Lučenec je však jedinečný a nenahraditeľný. Navrátenie resp. dlhodobé prepožičanie zlatého pokladu je podľa všetkého skôr politický problém.

Spisovatelia vládnu mocou slova

Slovenské PEN Centrum odovzdá 470 kníh pre deti zo slovenskej školy v Sarvaši

24. marca 2004 - N. o.

Pätnáste výročie založenia slovenského PEN Centra a 3. výročie založenia celosvetovej PEN knižnice v Bratislave sú dôvodom, pre ktorý je na Slovensku už od pondelka novozvolený predseda Medzinárodného Centra PEN Jiří Gruša. Český spisovateľ, ktorý bol kvôli podpisu Charty 77 nútený opustiť Československo a po novembri 1989 pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku a v Rakúsku. Ešte v pondelok sa stretol s prezidentom SR Rudolfom Schusterom a včera sa zúčastnil na okrúhlom stole na tému Slovo a moc, venovaného diskusii o vzťahu spisovateľov a politiky v minulosti a súčasnosti. Ako Jiří Gruša povedal pre novinárov, aj v novej funkcii chce ďalej bojovať za slobodu slova. Práve preto, že napriek všetkému medzinárodnému uvoľneniu sú spisovatelia v mnohých krajinách za vyjadrovanie svojich názorov stále prenasledovaní. Hoci zároveň pripomenul, že spisovatelia síce vládnu mocou slova, no práve preto by „ňou nemali disponovať automaticky“. Dôvod? „Moc spisovateľov ohrozuje ich samotných.“ Záver pobytu Jiřího Grušu na Slovensku je dnes, keď sa zúčastní na obohatení PEN knižnice o ďalšie dary jednotlivých veľvyslanectiev a slovenské PEN Centrum zasa odovzdá 470 slovenských kníh pre deti zo základnej slovenskej školy v maďarskom Sarvaši.

Imre Kertész prevzal Goetheho medailu

24. marca 2004

Získavajú ju laureáti zo zahraničia, ktorí sa zaslúžili o sprostredkovanie nemeckého jazyka a kultúrnu výmenu vo svete. Popri Kertészovi ocenili v tomto roku aj štyri ďalšie osobnosti. Goetheho medailu udelili indickému divadelnému a filmovému režisérovi Mohanovi Agašeovi a americkému literárnemu vedcovi Paulovi Michaelovi Lützelerovi. Takisto vyznamenali zakladateľa a vedúceho predstaviteľa Európskej humanistickej univerzity v bieloruskom Minsku Anatolija A. Michajlova a brazílskeho filozofa Sergia Paula Rouaneta.

Rusínštinu ovplyvňujú tri ďalšie jazyky

25. marca 2004 - tasr

Rusíni sú treťou najväčšou národnostnou menšinou na Slovensku, no ich jazyk dostal kodifikovanú formu až v roku 1995. Rusínčinu ovplyvňovali predovšetkým poľština, slovenčina, ale aj maďarčina a nemčina. Podstatne sa odlišuje od ukrajinčiny, ktorá bola Rusínom implementovaná za čias totality pod tlakom "veľkého brata na východe". Rusíni, podobne ako Rómovia, nikdy nemali vlastný štát, tvrdí jazykovedec Vasil Jabur z Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov v Prešove. Už niekoľko storočí patria k pôvodnému obyvateľstvu regiónu pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Orientačne sa predpokladá ich počet v rozmedzí od 900 tisíc až do 1,2 milióna ľudí, ktorí obývajú hlavne priestor hraničných regiónov troch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská oblasť), Slovenska (Prešovská oblasť) a Poľska (Lemkovská oblasť). Okrem toho asi 12 rusínskych dedín sa nachádza v severnom Rumunsku (Maramureš), dve v severovýchodnom Maďarsku a hoci malá, ale o to životaschopnejšia komunita Rusínov žije vo Vojvodine. Na území Slovenska ich žije asi 55 tisíc. Náboženstvo a cirkev zohrávajú v živote Rusínov osobitnú úlohu, pretože vedomie príslušnosti ku gréckokatolíckej cirkvi dlhé obdobie nahradzovalo etnickú identitu Rusínov a nábožensko-cirkevná pospolitosť do istej miery suplovala ich národné spoločenstvo. Veriacim dosť prekáža, ak sú kázne a obrady v kostoloch v slovenčine, pretože noví kňazi rusínčinu neovládajú, dodáva Jabur. Rusíni ako autochtónne obyvateľstvo východného Slovenska môžu bez výchovy vlastnej inteligencie zaniknúť, ich buditeľom a propagátorom jazyka sa ani dnes nedarí výrazne zmeniť pomery vo výučbe rusínčiny na univerzitách. Dôsledkom toho je, že Ústav národnostných štúdií doteraz absolvovali iba dvaja učitelia s aprobáciou pre 1. až 4. ročník základnej školy a chýbajú aj stredoškolskí učitelia. Jabur považuje za schodnejšiu cestu, ak Rusínska obroda požiada novú Univerzitu J. Selyeho v Komárne o zriadenie fakulty alebo odboru rusínčiny v Prešove, tak ako im pred časom pomohla univerzita v Nitre. Rusínčina sa ako nepovinný materinský jazyk vyučuje v Prešovskom kraji na na viacerých základných školách, ale iba na jednom gymnáziu v Medzilaborciach. Symbolickým v tomto smere bolo vydanie šlabikára A.V.Duchnoviča Knyžycja čytaľnaja dlja načynajuščych (1847) v Budíne, ktorý bol vlastne prvou knihou určenou pre potreby širšej rusínskej verejnosti. Dnešný rusínsky šlabikár je pre deti až od druhého ročníka základnej školy, aby lepšie zvládali oba druhy písma - latinku a cyriliku. Všetky základné učebnice máme, žiaľ, nemá kto deti kvalifikovane učiť, dodáva Jabur.

Glaxo chce stiahnuť investície z Maďarska

31. marca 2004

Britský farmaceutický koncern GlaxoSmithKline uvažuje o stiahnutí investičných projektov z Maďarska. Varovanie firmy prišlo vzápätí po rozhodnutí maďarskej vlády znížiť dotácie na lieky o 15 percent. Maďarská vláda čelí obrovskému tlaku pre deficit verejných financií a aj týmto opatrením sa snaží vytvoriť priestor pre dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu. Zníženie dotácií na lieky pripraví Glaxo približne o šesť miliónov eur. Jeden z najväčších výrobcov liekov na svete investoval 15 miliónov eur do výstavby továrne na výrobu vakcín neďaleko Budapešti a zvažuje jej rozšírenie, čo by si vyžiadalo ďalších 60 miliónov eur. Rozhodnutie vlády znížiť dotácie na lieky firmu zjavne rozhnevalo a môže ohroziť aj investičné zámery. Okrem toho sa Glaxo cíti dotknuté neochotou vlády o probléme diskutovať. "Uznávame, že vláda má problémy s financovaním. Uvítali by sme však dialóg, kde by sa hľadalo konštruktívne riešenie problému," povedal David Redfern, viceprezident spoločnosti pre strednú Európu. Glaxo podľa neho znovu prehodnotí svoju investíciu v Maďarsku, ak sa vláda nerozhodne zmeniť "prísne" rozhodnutie. Predstavitelia farmaceutického priemyslu obvinili maďarskú vládu, že využíva trh s liekmi na zníženie veľkého rozpočtového deficitu, ktorý dosiahol vlani až 5,9 percenta hrubého domáceho produktu a takmer dostal krajinu na pokraj menovej krízy. Na väčšinu liekov na recept vláda masívne prispieva. Nárast objemu predpisovaných liekov vo vyššej cenovej hladine spôsobil v posledných dvoch rokoch, že rozpočet potrebný na dotovanie liečiv vzrástol o polovicu. Minister zdravotníctva Mihaly Kökény obvinil veľké firmy, že míňajú obrovské sumy na marketing a propagáciu liekov medzi lekármi, ktorí potom uprednostnia drahé značkové lieky pred lacnejšími generickými náhradami. Málokto verí, že okresanie dotácií prinúti spoločnosti vynakladať menej peňazí na reklamu.

Únia: Tokajské vinice sú aj na Slovensku

25. marca 2004 - pravda

Európska komisia v stredu opätovne potvrdila, že Tokajská vinohradnícka a vinárska oblasť sa nachádza v Maďarsku aj na Slovensku. Stalo sa tak počas rokovaní v Bruseli, kde zástupcovia Slovenska vysvetľovali, ktoré názvy vín Slovenská republika považuje za oprávnené chrániť. „Komisia si vypočula naše názory. Prisľúbila, že ich zoberie do úvahy s tým, že pripraví návrh nariadenia, ktorý predostrie Riadiacemu výboru pre víno v druhej polovici apríla," povedal po skončení rokovaní generálny riaditeľ zahraničnej sekcie na ministerstve pôdohospodárstva Karol Zimmer. Dodal, že nariadenie výboru pre víno rozhodne o konečnej podobe legislatívy. Zimmer nekonkretizoval, do akej miery sa hovorilo o priznaní práva slovenským vinárom používať názov Tokaj. Zdôraznil však, že komisia jednoznačne potvrdila, že ,,tokajský región je aj na Slovensku, aj v Maďarsku so všetkým, čo s tým súvisí." ,,Prezentovali sme náš pohľad, našu legislatívu," uviedol Zimmer a doplnil, že už z Prístupovej zmluvy medzi SR a EÚ vyplynulo, že tokajský región je aj na Slovensku. ,,Je v našom životnom záujme, aby slovenské vína z Tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti niesli názov Tokaj," reagoval na rokovania v Bruseli jeden zo slovenských výrobcov tokajského vína Jaroslav Ostrožovič. ,,Naše vinice sa rozprestierajú na tokajských vinohradníckych honoch, o čom svedčia aj odborné štúdie. Máme teda rovnaký nárok ako maďarskí vinári používať historický názov Tokaj," podčiarkol Ostrožovič. ,,Po vstupe Slovenska a Maďarska do Európskej únie by tokajská oblasť mala zostať zachovaná ako jeden celok. Zároveň však naliehame, že jej súčasťou musí byť všetkých sedem a nie iba tri obce, ako si predstavuje maďarská strana," konštatoval riaditeľ Zväzu výrobcov vína a pestovateľov hrozna na Slovensku Miloš Ševčík. Podľa Ševčíka v únii nie je možné, aby jedna krajina vnucovala druhej svoje zákonodarstvo. ,,Pre Slovensko je rozhodujúci náš vinohradnícky zákon opierajúci sa o vedecké štúdie pôdoznalcov a vinohradníkov a nie uhorský zákon z roku 1908," povedal Ševčík. Slovensko a Maďarsko nie sú jediné krajiny, ktoré sa prú o názov Tokaj. Týmto názvom označujú vína aj francúzski vinári v Alsasku. ,,Tamojší Tokay pinot gris však nie je v skutočnosti tokajským vínom, ale je to Rulandské sivé," vysvetlil medzinárodný degustátor vín Fedor Malík. Rovnako v severovýchodnej časti Talianska v oblasti Friuli del Isorno označujú miestni vinári niektoré svoje vína názvom Tocai. ,,Tocai friuliano však nemá s výrobou vín spod kožky a likérových vín nič spoločné" konštatoval Malík. Francúzski aj talianski výrobcovia vín by mali používať názov Tokaj do roku 2007. Čo bude potom, na to podľa Malíka ťažko odpovedať, v miestnom názvosloví sa však označenie Tokay či Tocai pravdepodobne naďalej udrží.

Spor o Tokaj v skratke

1967 - ČSSR registruje pôvod značky tokajského vína v Ženeve, ale neúplne

1970 - Maďarsko robí kompletnú registráciu pod označením Tokaj, Tokayer samorodner a Tokayer aszu

1993 - Maďarsko podpísalo s EÚ dohodu o vzájomnej ochrane a kontrole značiek tokajských vín

1997- 2003 - séria neúspešných slovensko-maďarských rokovaní, ako spor ukončiť

apríl 2004 - rozhodnutie únie o používaní názvu Tokaj

Maďarsko investuje do infraštruktúry miliardy

24. marca 2004

Maďarský parlament dnes odsúhlasil nový plán pre rezort dopravy na roky 2003 až 2015, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na zveľadenie infraštruktúry kvôli prepojeniu na európsku dopravnú sieť. Plán má zlepšiť kvalitu súčasného dopravného systému a viac podporiť jeho využívanie. Náklady na realizáciu plánu dosiahnu v období rokov 2003 až 2006 zhruba 2,4 bilióna HUF (vyše 380 miliárd SKK). Európske fondy pritom na projekt poskytnú 18 % z potrebných financií, zvyšok zabezpečia domáce rozpočtové zdroje a sčasti tiež súkromné kapitálové investície. Najdôležitejšou časťou programu bude rozvoj verejných ciest, na ktorý chce vláda do roku 2006 vynaložiť vyše 1 bilióna HUF. Program však tiež bude zahŕňať výstavbu ciest druhej triedy, mostov a udržiavanie a prevádzkovanie ciest a náležitých zariadení, ktoré si vyžiadajú ďalšie financie. Na železničnú sieť vynaloží Budapešť do roku 2015 takmer 1,2 bilióna HUF. Na hlavných medzinárodných trasách tak bude môcť priemerná rýchlosť vlakového spojenia vzrásť zo súčasných 80 až 120 na rovných 120 kilometrov za hodinu. Najdôležitejším bodom zlepšenia leteckej dopravy bude vybudovanie nového terminálu na budapeštianskom medzinárodnom letisku. Maďarsko v programe nezabúda ani na lodnú dopravu, do ktorej investuje do roku 2015 okolo 21 miliárd HUF.

Za neskorší vstup Maďarska do EMÚ sa prvýkrát vyslovil člen vládnej koalície

25. marca 2004

Maďarsko s vysokou pravdepodobnosťou posunie svoj vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) z pôvodne zamýšľaného dátumu o dva roky neskôr na rok 2010. "Prijatie eura bude pre Maďarsko znamenať 0,6 až 0,9 percentuálnych bodov navyše v ročnom raste národnej ekonomiky, avšak rýchly vstup do EMÚ by krajine mohol viac uškodiť, ako pomôcť," vyjadril sa šéf ekonomického kabinetu najväčšej koaličnej strany - Maďarskej socialistickej strany Imre Szekeres. Je to zároveň prvýkrát, čo popredný člen vládnej koalície navrhol nový dátum prijatia spoločnej meny. Vláda dátum vstupu do EMÚ, ktorý vlani stanovila na rok 2008, prehodnotí do konca tohto mesiaca. Čím neskôr Maďarsko euro prijme, tým viac času bude mať na splnenie ekonomických požiadaviek. Krajina musí totiž, ako aj ostatní kandidáti, znížiť svoj rozpočtový schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom vlani tu Budapešť dosiahla výsledok 5,8 % HDP. Inflácia musí zároveň klesnúť pod 3 % zo súčasnej úrovne 7 %. "Dúfam, že centrálna banka podporí rozhodnutie vlády o vstupe do EMÚ," povedal Szekeres. Tieto slová viacerí ekonómovia považujú za skrytú výzvu znovu znížiť úrokovú sadzbu, ktorá momentálne dosahuje 12,25 %. Aj v minulých mesiacoch to bol práve Szekeres, ktorý apeloval na centrálnu banku, aby aspoň symbolicky znížila úroky a naznačila tak trend ďalšej menovej politiky.

Úrokové sadzby

29. marca 2004 - SRo - gmp

Azda najdôležitejšou udalosťou uplynulého týždňa na maďarskej ekonomickej scéne bolo rozhodnutie národnej banky znížiť úrokové sadzby o štvrť percenta. Ide síce o „maličký“ krok, ktorý však smeruje k znovunastoleniu dôvery investorov. Aktéri maďarskej ekonomiky sú náchylní reagovať na každý signál prehnane, no tentoraz sa „oslavuje“ zníženie úrokových sadzieb z 12 a pol na 12 a štvrť percenta odôvodnene. Tento minimálny krok Národnej banky totiž naznačuje trend: v Európe azda najvyššie úrokové sadzby sa budú znižovať ďalej. Neistota vrcholila koncom minulého roka a pramenila predovšetkým z nedôvery investorov, možno aj pre špekulatívne útoky na národnú menu, v každom prípade však z častých protichodných vyhlásení určujúcich osobností hospodárstva a z tlejúceho konfliktu medzi ministerstvom financií a vládou na jednej, a národnou bankou na druhej strane. A pravdaže aj z nie príliš veselých údajov o vlaňajšom schodku. Prudký pád forintu, výmena na poste ministra financií, výrazné zvyšovanie cien tovarov a služieb na začiatku roka vďaka novým daňovým pravidlám a s tým súvisiaci inflačný skok, potom zavedenie tvrdých úsporných opatrení s cieľom ušetriť zo štátneho rozpočtu 185 miliárd forintov - to sú len niektoré štácie vývoja z posledných mesiacov. Ale mohli by sme spomenúť aj výrazné zníženie úspor obyvateľstva, hlad po úveroch najmä na stavbu bytov. No a posledné správy o predsa len lepších vyhliadkach rastu v tomto roku alebo istú „úľavu“ po tom, čo zavedenie eura v podstate odložili o rok-dva. Národná banka sa však stále drží svojej fixnej idey udržať infláciu na čo možno najnižšej úrovni, pre ňu je šesť percent príliš veľa. Na štvrťpercentné zníženie úrokových sadzieb nereagoval finančný trh nijako extrémne. Naopak - s pozoruhodným pokojom a forint dosiahol voči euru historické výšky, z čoho analytici vyvodzujú záver: hektické časy sú preč a vývoj by mohol byť vyrovnaný a stabilný. Úrokové „okovy“ bude možné uvoľňovať ďalej. Samozrejme pri zachovaní rozpočtovej disciplíny a „neobetovaní“ štátnych výdavkov na oltári chvíľkovej politickej popularity.

Electrolux chce presunúť závod do Maďarska

31. marca 2004

Ak sa švédsky výrobca bielej techniky Electrolux rozhodne premiestniť svoju fabriku na výrobu vysávačov zo Švédska do Maďarska, mohlo by to podľa médií pomôcť Švédsku uzatvoriť dobrú zmluvu na dodávku bojových lietadiel. Electrolux vo februári oznámil, že zvažuje zrušenie fabriky na výrobu vysávačov v juhovýchodnom meste Vaestervik, kde je najväčším súkromným zamestnávateľom, pretože sa chce pokúsiť ušetriť náklady na nižších mzdách vo východoeurópskej krajine. Podľa správy švédskeho denníka Dagens Nyheter je však plán presunutia viac ako 500 pracovných miest do Maďarska časťou väčšej stratégie na presvedčenie Maďarska, aby odkúpilo 14 bojových lietadiel Jas 39 Gripen, ktoré majú v súčasnosti od Švédska na lízing. Hovorca firmy Electrolux Jacob Broberg však tvrdí, že možná dohoda o bojových lietadlách nemá nič spoločné s konečným rozhodnutím Electroluxu, či presunie fabriku do Maďarska. "Rozhodnutie, ktoré spravíme, bude iba z našich vlastných podnikateľských dôvodov. Z dohody Jas Gripen nič nezískame, takže to nie je dôvod, prečo by sme to urobili," dodal Broberg.

Nechcú, aby sa z MR a SR stali smetiská

24. marca 2004

Ministri životného prostredia Slovenska a Maďarska László Miklós a Miklós Persányi sa na rokovaní v Bratislave zhodli na tom, že nechcú, aby sa z ich krajín stali smetiská. Maďarský minister sa zaujímal najmä o fungovanie Recyklačného fondu na Slovensku. Výsledkom stretnutia je aj príprava jedinečnej rámcovej smernice o hraničných vodách medzi SR a MR. Medzivládnu dohodu zostavili experti životného prostredia oboch krajín a v EÚ zatiaľ nemá obdobu. Ministerstvá pripravujú dohodu o rybárstve. Dotýka sa najmä slovenských rybárov, lebo maďarské zákony dovoľujú rybárom napríklad chytať ryby sieťami, kým slovenské nie. Dohoda zosúladí legislatívu.

Pracovné sily v EÚ

25. marca 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy sa obracia na čelných predstaviteľov Európskej únie listom, v ktorom žiada revidovať stanovisko členských krajín k voľnému pohybu pracovných síl. Predseda Európskej komisie Romano Prodi a írsky premiér Bertie Ahern sú adresátmi listu, ktorý obsahuje výzvu Pétera Medgyessyho. Maďarský premiér žiada oboch najvyšších predstaviteľov Únie, aby spoločne primäli členské štáty k uplatňovaniu všeobecných pravidiel asociačnej zmluvy, čím by sa umožnilo, že maďarskí občania budú môcť pracovať v ktorejkoľvek krajine slobodne. Medgyessy zdôrazňuje, že obavy súčasných členov ohľadne možnej migračnej vlny sú neopodstatnené, na druhej strane slobodný pohyb pracovných síl slúži aj ich záujmom, pretože sa tým posilňuje konkurencieschopnosť celej európskej ekonomiky. Maďarský premiér zároveň žiada urýchliť prípravy na prijatie nových členov do schengenského systému a jednotné vystupovanie rozšírenej Únie voči tým tretím krajinám, najmä však proti Austrálii, Kanade a Spojeným štátom americkým, ktoré uplatnia po prvom máji asymetrický vízový systém.

Ministri životného prostredia SR a MR nechcú mať doma smetiská

24. marca 2004 - sita

Ministri životného prostredia Slovenska a Maďarska László Miklós a Miklós Persányi sa na dopoludňajšom rokovaní v Bratislave zhodli na tom, že nechcú, aby sa z ich krajín stali smetiská. Maďarský minister sa zaujímal najmä o fungovanie Recyklačného fondu na Slovensku. Výsledkom stretnutia je aj príprava jedinečnej rámcovej smernice o hraničných vodách medzi SR a MR, informoval Marián Supek z ministerstva životného prostredia (MŽP). Medzivládnu dohodu zostavili experti životného prostredia oboch krajín a v EÚ zatiaľ nemá obdobu. Podľa Supeka chcú obe strany, aby dohoda začala platiť vstupom SR a MR do EÚ. Na to je ešte potrebné zapojiť ministerstvá financií, zahraničných vecí, dopravy a vodohospodárstva, aby dohodu upravili. Supek informoval aj o dohode o rybárstve, ktorú ministerstvá pripravujú. Dotýka sa najmä slovenských rybárov, lebo maďarské zákony dovoľujú rybárom napríklad chytať ryby sieťami, kým slovenské nie. Dohoda zosúladí legislatívu, dodal Supek. Slovensko a Maďarsko postupne vytvorí aj spoločný manažment pre chránené oblasti, o ktoré sa delia.

Poľská vláda chce kontrolovať zlučovanie PKN a MOL

24. marca 2004

Poľská vláda v utorok naznačila, že chce mať kontrolu nad rozhovormi o zlučovaní medzi ropnými spoločnosťami PKN Orlen a maďarskou firmou MOL, čo spochybnilo plány na vytvorenie najväčšej ropnej spoločnosti v regióne. MOL a PKN, ktorých fúzia by vytvorila spoločnosť v hodnote 7 mld. USD, sa dohodli, že do konca apríla vypracujú plán zlúčenia zameraného na konsolidáciu potenciálne dynamických palivových trhov regiónu, ktorý vstupuje do európskej únie (EÚ). Až doteraz nejasná stratégia poľského ministerstva financií pre poľský palivový sektor spôsobila zvýšené pochybnosti analytikov o reálnosti tejto fúzie. Ministerstvo financií drží a kontroluje v PKN 28-percentný podiel. "V súčasnosti nie je dostatočná aktivita zo strany spoločnosti MOL, tak očakávame ich iniciatívu," uviedol Tadeusz Soroka, zástupca ministra financií. Na otázku, či ministerstvo chce znížiť svoj podiel v PKN, aby zjednodušilo fúziu, pretože štátny podiel v PKN sa pokladá za hlavnú obštrukciu pripravovaného zlúčenia, Soroka povedal: "Ak sa obráti firma MOL na nás alebo na štátnu ropnú agentúru Nafta Polska, dostanú odpoveď, avšak doposiaľ sme nedostali žiadne signály, že by sa s nami chceli predstavitelia spoločnosti MOL stretnúť," povedal.

Zmrazenie cien liekov v Maďarsku

25. marca 2004 - SRo - gmp

Zdá sa, že zmrazenie cien liekov v Maďarsku, ako to od 1. apríla plánuje vláda, nebude také jednoduché. Viacerí aktéri tohto trhu sa totiž chystajú obrátiť na ústavný súd. Združenie výrobcov liekov, veľkoobchodníci s liekmi, aj lekárnici avizovali včera, že požiadajú o stanovisko Ústavný súd. Nie je im totiž po vôli jednostranné rozhodnutie vlády zmraziť ceny liekov na 85 percent, čiže v podstate znížiť ceny o 15 percent. Ako je známe, výzva - alebo podľa výrobcov skôr ultimátum - vlády zaplatiť 15 percent ziskov do zdravotnej pokladnice, nezožala úspech, prevažná väčšina výrobcov takéto riešenie odmietla. Vláda však argumentovala tým, že rastie spotreba liekov najmä vďaka intenzívnej reklamnej kampani výrobcov, a rastie zároveň suma, ktorú zdravotná pokladňa venuje na podporu liekov. Užívatelia liekov sa samozrejme tešia, veď by sa mali znížiť ceny 10 až 15 tisíc rôznych výrobkov. Na tisíce však odhadujú výrobcovia aj tie lieky, ktorých výroba bude po 1. apríli ohrozená práve preto, lebo znížené ceny nepokryjú náklady na ich výrobu a distribúciu. Vláde náprotivná strana tvrdí, že cenový dosah opatrenia by mali znášať nie výrobcovia, distribútori a lekárnici, ktorí teda právnu nápravu očakávajú od ústavného súdu.

V Budapešti sa stretli svetové osobnosti komunitného rozvoja

29. marca 2004 - changenet.sk

V Budapešti sa 25. - 28. marca 2004 konala medzinárodná konferencia o komunitnom rozvoji. Stretli sa na nej popredné svetové osobnosti z oblasti miestneho komunitného rozvoja... X ...komunitní a sociálni pracovníci, školitelia, sponzori, sociálni vedci, analytici a poradcovia politikov pre oblasť sociálneho a miestneho rozvoja. X Vrcholom konferencie bolo prijatie Budapeštianskej deklarácie s názvom „Úloha komunitného rozvoja v posilňovaní občianskej spoločnosti v EÚ“ . Deklarácia sa obracia na inštitúcie EÚ, národné vlády, regionálne a miestne samosprávy a žiada od nich, aby začali aktívne budovať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá bude zapájať menšiny, aby zabezpečili dialóg medzi EÚ a členskými vládami na jednej strane a občianskou spoločnosťou na druhej strane. V diskusiách prevládol názor, že súčasná občianska spoločnosť musí byť inkluzívna, teda zapájať nielen menšiny ale aj tých, ktorí občanmi EÚ nie sú, ale chcú sa nimi stať (napr. utečenci a azylanti). Podľa delegátov je rasizmus vážnou prekážkou účinného miestneho rozvoja komunít kdekoľvek na svete. Preto kritizovali najmä sprísňovanie hraničného režimu EÚ a odmietli politiku „pevnosti Európa“, ktorá posilňuje rasové predsudky, strach a odvádza verejnú diskusiu od aktuálnych sociálnych tém k etnickým. Naopak, podľa prítomných odborníkov by sa tvorcovia európskej sociálnej politiky mali otvoriť ne-európskym vplyvom a inšpirovať sa modelmi solidárnej spoločnosti, ktoré jestvujú v rozvojovom svete. Túto mimoeurópsku filozofiu by mali zakomponovať do strategických dokumentov v sociálnej politike. Deklarácia ďalej vyzýva Európsku komisiu, aby v roku 2005 prijala strategický dokument o význame komunitného rozvoja, čomu by malo zodpovedať navýšenie peňazí na miestny rozvoj v rozpočte štrukturálnych fondov v roku 2007. Každý národný akčný plán by mal obsahovať kapitolu venovanú miestnej sociálnej ekonomike a miestnemu ekonomickému rozvoju. Konferenciu o komunitnom rozvoji organizovali Medzinárodná asociácia pre komunitný rozvoj (IACD), Spoločný európsky úrad pre sociálny rozvoj (CEBSD) a Maďarská asociácia pre komunitný rozvoj (HACD). Zo Slovenska sa na nej zúčastnili mimovládne organizácie Centrum komunitného organizovania a VOKA.

Hurbanova Ves - Ponúkajú model národnostného spolužitia

29. marca 2004 - N. o.

Obec Hurbanova Ves neďaleko Senca ponúka možný návod na riešenie národnostnej otázky. Z 260 obyvateľov obce je asi 15 % maďarskej národnosti. Starosta Ľubomír Petrák pritom zdôrazňuje, že ešte v roku 1991 sa k maďarskej národnosti hlásilo až 30 %. „Dôležité je, aby národnostná menšina necítila stav ohrozenia,“ zdôraznil starosta. Hlavnú príčinu vidí najmä v tom, že sa menšina neobáva o svoje práva, preto sa časť obyvateľov postupne začala hlásiť k slovenskej národnosti.„Nejde však o žiadnu asimiláciu,“ podotkol. Do obce tiež v posledných rokoch prišli noví obyvatelia, najmä z Bratislavy, ktorí si v Hurbanovej Vsi postavili rodinné domy. Obec vyšla menšine v ústrety aj pri tvorbe erbu. „V erbe sú slovenské aj maďarské farby, presne podľa pomeru obyvateľov,“ konštatoval Petrák. Obec tak podľa neho zabezpečila, aby v erbe každý videl svoju národnú identitu. „Občania maďarskej národnosti sa vo svojom materinskom jazyku majú možnosť dohovoriť v obchode aj na obecnom úrade,“ uviedol starosta. V obci preto nikdy neboli dvojjazyčné tabule a ani nikto nepožiadal o ich zavedenie.

Zomrel posledný maďarský vojnový zajatec András Toma

31. marca 2004

Niekdajší maďarský vojnový zajatec András Toma, ktorý sa v auguste 2000 vrátil do vlasti po 53 rokoch strávených v psychiatrickej liečebni v Kotelniči, asi 800 km východne od Moskvy, už nie je medzi živými. Toma zomrel po ťažkej chorobe vo veku nedožitých 79 rokov. Na okolnosti, za ktorých sa v roku 1945 dostal do sovietskeho zajatia, sa Toma priveľmi nepamätal. To isté platí aj o ďalších peripetiách jeho života. Ako posledný známy maďarský vojnový zajatec, ktorého po návrate povýšili, bude s vojenskými poctami pochovaný na cintoríne v Nyíregyháze.

Slovenský evanjelický zbor v Budapešti

23. marca 2004 - www.ecav.sk - (ebach)

Slovenský evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania v Budapešti už takmer rok pracuje pod vedením nového evanjelického kaplána Attilu Spišáka. Plány, vízie, ale aj ťažkosti a nové rozmanité povinnosti tvoria realitu farárskej služby mladého kňaza. Obnova duchovného života medzi slovenskými evanjelikmi v Budapešti je úzko spojená s ekonomickými úlohami a obnovou viacerých objektov a nehnuteľností. Naša verejnosť je už informovaná, že cirkevný zbor usiluje o opätovné získanie - odkúpenie slovenského evanjelického kostola, ktorý v minulosti musel predať. Potešiteľné je, že veriaci sa dnes na službách Božích stretávajú v kaplnke na Rákocziho ulici a plánujú opraviť organ. Cieľom brata kaplána Spišáka je vytvoriť duchovné a misijné centrum v rámci Lutherovho domu v Budapešti, v ktorom by sa okrem veriacich mohli stretávať aj mladí ľudia v rôznych záujmových a kultúrnych skupinách. Tých všetkých chce postupne integrovať do cirkevného zboru. Verme, že sa tieto plány, aj za pomoci evanjelikov zo Slovenska, podaria naplniť. Povzbudením by pre zbor boli aj ďalšie návštevy našich duchovných, ktorí by prišli kázať na služby Božie niekoľkokrát do roka. Vítanými sú aj návštevy teológov, učiteľov, študentov a mladých zo Spoločenstva evanjelickej mládeže, veď v Maďarsku je viacero slovenských škôl, a tak komunikácia v slovenskom jazyku by nemala byť problémom. Je zrejmé, že mladí i starší slovenskí veriaci čakajú na náš záujem. Ako aj na pozvania zúčastniť sa podujatí, ktoré naša cirkev organizuje. Možností pomoci je však viac. Finančné zbierky, duchovná literatúra, hudobné nosiče so slovenskou kresťanskou hudbou, slovenské filmy pre deti a mládež. To všetko pre svoju misijnú prácu brat Spišák veľmi potrebuje. Obnova života slovenského evanjelictva v Budapešti je však úzko spojená s celkovou duchovnou situáciou našich Slovákov na celom území Maďarska. Preto na základe iniciatívy brata Spišáka od prvého apríla 2004 začína pôsobiť celoštátna slovenská farárska služba. Cieľom je efektívne slúžiť v regiónoch Maďarska v spolupráci s duchovnými, ktorí tu pracujú. Strediská by mali byť v Békešskej Čabe, Sarvaši, Níreďháze, Novohradskej župe, Malom Kereši, Zadunajsku a Budapešti. Slovenskí farári túto aktivitu privítali a dúfajú, že prispeje k zintenzíveniu bohoslužobného života Slovákov v Maďarsku. V regióne Sarvaš bude pôsobiť sestra Alžbeta Nobiková, ktorá doteraz slúžila ako putujúca evanjelická farárka vo viacerých oblastiach Maďarska. Aktivity mladého slovenského kňaza Attilu Spišáka majú dobrú odozvu v slovenských kruhoch a orgánoch Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, pravidelne o živote slovenských evanjelikov píše slovenský týždenník v Maďarsku - Ľudové noviny a časopis Slovenskej samosprávy v Budapešti - Budapeštiansky Slovák. Zámery brata Spišáka nachádzajú podporu aj v samotnej Evanjelickej cirkvi a.v. v Maďarsku. To všetko nás, slovenských evanjelikov zaväzuje k tomu, aby sme výrazne, sústavne a prakticky pomáhali našim slovenským bratom a sestrám v Maďarsku. Je to totiž naša misijná zodpovednosť. Telo Kristovo, totiž tvoríme všetci... Využime teda spoločne duchovný priestor, ktorý sa pred nami otvára a podoprime na modlitbách a prakticky slovenských evanjelikov za hranicami. Cirkevné zbory, spoločenstvá, ako aj jednotlivci môžu nadviazať kontakt týmto spôsobom: Attila Spišák, Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti, 1081 Budapest, Rákóczi ut. 57/a., Maďarsko, tel./fax: (36-1) 333-64-78, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .