6. apríla 2004 ● Zo slovenskej tlače

Mečiar a Gašparovič postúpili do druhého kola prezidentských volieb

4. apríla 2004

Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič postúpili do druhého kola prezidentských volieb. Mečiar získal 32,73 a Gašparovič 22,28 percenta hlasov. V prvom kole nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 17. apríla. Oficiálne výsledky dnes zverejnila Ústredná volebná komisia. Mečiar získal 650 242 hlasov, Gašparovič 442 564. Na ďalších miestach skončili Eduard Kukan (438 920 hlasov - 22,09 percenta), Rudolf Schuster (147 549 hlasov - 7,42 percenta), František Mikloško (129 414 hlasov - 6,51 percenta), Martin Bútora (129 387 hlasov - 6,51 percenta), Ján Králik (15 873 hlasov - 0,79 percenta), Jozef Kalman (10 221 hlasov - 0,51 percenta), Július Kubík (7734 hlasov - 0,38 percenta), Ján Šesták (6785 hlasov - 0,34 percenta) a Stanislav Bernát (5719 hlasov - 0,28 percenta). Z 4 204 899 občanov zapísaných vo voličských zoznamoch prišlo voliť prezidenta 2 015 889, čo predstavuje 47,94 percenta. Platných hlasovacích lístkov bolo 1 986 214.

V. Mečiar: Musím zmeniť stratégiu, v druhom kole som očakával súboj s Kukanom

4. apríla 2004

Favorit prvého kola prezidentských volieb Vladimír Mečiar dnes konštatoval, že bude musieť pred druhým kolom zmeniť stratégiu svojho postupu, pretože očakával, že sa vo finále volieb stretne s kandidátom SDKÚ Eduardom Kukanom. „Model bol pripravovaný na súboj s pánom Kukanom,” konštatoval Mečiar. „Nie je na tom nič neočakávané, ani pikantné. Skôr som očakával, že vzhľadom na bombastickú reklamu pán Kukan uhrá tých 3000 hlasov, čo mu chýbalo,” povedal Mečiar novinárom na okraj úspechu svojho bývalého straníckeho kolegu Ivana Gašparoviča. Kukanov neúspech vo voľbách pripísal „postoju vládnych strán” a „osobnosti kandidáta”. Predseda ĽS-HZDS si myslí, že situácia sa postupom dvoch opozičných kandidátov do druhého kola volieb skomplikovala a že pre vývoj slovenskej politickej scény by bolo lepšie, keby sa vo finále o dva týždne stretol opozičný kandidát s koaličným. Na adresu Ivana Gašparoviča poznamenal, že každý z nich je iný, aj keď vyšli z tej istej strany. Súperi sa stretli po prvý raz od zverejnenia výsledkov prvého kola volieb dnes dopoludnia v čase vyhlasovania oficiálnych výsledkov volieb pred budovou Slovenského rozhlasu, kam boli pozvaní na diskusiu. S úsmevom si potriasli pravicou. Mečiar dnes ešte nevedel povedať, či bude pred druhým kolom volieb rokovať o podpore s niektorou politickou stranou. Zdôraznil však, že „koalícia si bude musieť vyjasniť vzťah k opozičným politikom”. Dodal, že vo finále prezidentských volieb bude „možno nižšia účasť voličov, možno sa zmenia postoje politických strán”. Na okraj neúspešného referenda o predčasných parlamentných voľbách Mečiar poznamenal, že pri príprave plebiscitu „sa pokazilo, čo sa mohlo”. Spresnil, že organizátori petičnej akcie nedotiahli jeho prípravu po právnej stránke, chýbala lepšia koordinácia, „nebola jednota postupu, alternatíva ani dohody”. Zopakoval, že chyba bola aj v tom, že v jednom termíne voliči rozhodovali o predčasných voľbách aj o budúcom prezidentovi.

I. Gašparovič: Obidvaja ma nechceli, teraz ma jeden z nich má

4. apríla 2004

Prezidentskému kandidátovi Ivanovi Gašparovičovi bolo jedno, s ktorým protikandidátom postúpi do druhého kola. „Obidvaja boli rovnakí, obidvaja ma nechceli, takže teraz jeden z nich ma má,” povedal s úsmevom novinárom a vzápätí si pred budovou Slovenského rozhlasu podal ruku s lídrom ĽS-HZDS Vladimírom Mečiarom, s ktorým sa stretne v druhom kole prezidentských volieb. Ako Gašparovič prezradil, výsledok volieb ho neprekvapil. „Ja som vedel, že občania sú rozumní, že budú zvažovať všetky okolnosti, ktoré dnes čakajú Slovensko,” povedal Gašparovič, ktorý v prvom kole volieb predstihol Eduarda Kukana. Lídra ĽS-HZDS si trúfa v druhom kole volieb poraziť. Gašparovič bude vo svojej kampani postupovať tak ako v prvom kole. „Máme svoju stratégiu, politológovia sedia, pripravujú ďalšie kroky,” doplnil. Gašparovič by však bol nerád, keby sa v druhom kole nepostupovalo férovo.

Referendum je neplatné

5. apríla 2004 - N. o.

Prvé kolo prezidentských volieb sa skončilo prekvapením. Favorizovaného kandidáta SDKÚ Eduarda Kukana vyradil expredseda parlamentu Ivan Gašparovič, ktorý šéfa diplomacie predbehol len o dve desatiny percenta. O kreslo prezidenta bude bojovať s ďalším opozičným politikom Vladimírom Mečiarom. Ten v prvom kole zvíťazil s desaťpercentným odstupom a podľa analytikov má väčšie šance na celkové víťazstvo. „Rešpektujem rozhodnutie voličov, ale takisto neskrývam, že som sklamaný,“ komentoval výsledky E. Kukan. Referendum o predčasných voľbách prekvapenie neprinieslo. Potrebná nadpolovičná väčšina voličov k urnám neprišla a plebiscit je neplatný. Podľa sociológa Pavla Haulíka je iba 36-percentná účasť na hlasovaní výsledkom devalvácie samotného inštitútu referenda, ktorý sa na Slovensku príliš často využíva na politické boje medzi stranami. V prezidentských voľbách podľa očakávaní neuspeli ani František Mikloško a Martin Bútora. Koaliční lídri sa už začali navzájom obviňovať zo zodpovednosti za neúspech. „V prvom rade SDKÚ musí analyzovať situáciu a vyvodiť z toho konzekvencie,“ uviedol predseda SMK Béla Bugár. Premiér Mikuláš Dzurinda pripustil, že na túto tému budú dnes rokovať orgány SDKÚ a je ochotný zvažovať aj svoju osobnú zodpovednosť. Milan Hort (SDKÚ), naopak, upozorňuje, že Kukan bol jediným koaličným politikom, ktorý mal šancu postúpiť do druhého kola. SMK však podporovala Mikloška, ktorého voliči maďarskej národnosti neakceptovali. Podľa Haulíka sa pod výsledok volieb podpísali v prvom rade dlhodobo vysoké preferencie E. Kukana, ktoré mobilizovali skôr opozičných voličov. Druhým dôvodom bola zlá vzájomná komunikácia koaličných strán. „Istú úlohu mohlo zohrať aj nedostatočne presvedčivé vystupovanie E. Kukana v televíznom Site.“ I. Gašparovič už v prvých povolebných diskusiách naznačil, že jeho výhodou oproti Mečiarovi je vyššia miera akceptácie v zahraničí. Predseda ĽS-HZDS, naopak, poukazuje na svoj vysoký volebný výsledok.

Po voľbách je zahraničie v šoku, ale zatiaľ mlčí

5. apríla 2004 - sme

Zahraničie je z výsledkov prvého kola prezidentských volieb prekvapené až šokované, ale komentovať ho nechce. „Sme trochu prekvapení a sklamaní, výsledky nie sú príliš dobrým signálom, ale nerobíme z toho tragédiu,” povedal TASR diplomatický zdroj NATO, ktorý si neželal byť menovaný. Naznačil tiež, že aliancia nemá na expremiéra práve najlepšie spomienky. Podobne sa pre SME vyjadril aj poslanec Európskeho parlamentu, ktorý chcel zostať v anonymite. „Mysleli sme si, že boj sa bude odohrávať medzi Kukanom a Mečiarom. Kukan sa nám zdal ako najlepšia alternatíva.” Povedal tiež, že neočakáva, že únia bude výsledky prvého kola volieb komentovať. „Je to vnútorná vec Slovenska.” Podľa neho by akýkoľvek komentár únie skôr poškodil ako pomohol. Spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marinus Wiersma TASR povedal, že je sklamaný, že Slováci si v druhom kole budú vyberať z dvoch kandidátov, ktorí pochádzajú z HZDS a boli do roku 1998 súčasťou problematickej vládnucej elity. Europoslanec, ale aj zdroje Európskej komisie citované TASR zhodne naznačujú, že hlava štátu nie je pre svoje pomerne symbolické právomoci pre európsku exekutívu až taká zásadná. Potichu sa špekuluje, či je možné, že by Európa zareagovala sankciami podľa vzoru Rakúska, ktoré sa dostalo do izolácie po vstupe Haiderovej strany do vlády. Podľa expertov je to možné len v prípade, ak sa prezidentom stane Mečiar a „nebude sa krotiť”. Väčšina analytikov naznačuje, že ak by sa stal prezidentom Gašparovič, nebol by to až taký vyhranený problém. „Všetci na Slovensku sú si vedomí, že je to otázka reputácie, a Vladimír Mečiar je v Bruseli horšie zapísaný ako Ivan Gašparovič,” povedal Wiersma. „Gašparovič je zo zahraničnopolitického hľadiska menším problémom: vyzerá celkom prezidentsky a ľudia ho hlavne nepoznajú. Jeho príbeh spolupráce s Mečiarom je pre cudzincov príliš komplikovaný,” povedala pre SME britská politologička Karren Hendersonová. Ani v prípade, že sa stane prezidentom Mečiar však nie je isté, že Európa naozaj tvrdo zareaguje. Proti európskym sankciám hovorí podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Iva Samsona práve skúsenosť s Rakúskom: táto taktika sa ukázala ako nie veľmi efektívna. Hendersonová navyše pripomína, že európska politika sa za posledných 6 - 7 rokov zmenila. „Lídrami už nie sú ľudia ako Helmut Kohl, ktorý mal dôvody nestretnúť sa s Mečiarom. A v konečnom dôsledku Mečiar nie je až taký zlý. Slovensko aj s Mečiarom sa nedá porovnávať so Srbskom, ktoré nechce vydať vojnových zločincov.”

Reakcie susedov

Vladimír Špidla, český premiér: „Prekvapilo ma, že do druhého kola sa nedostal pán Kukan. Voľby na Slovensku sú voľbami priamymi a ja nepochybujem o tom, že akýkoľvek prezident bude aj naďalej rozvíjať dobré česko-slovenské vzťahy.” Vzhľadom na neplatnosť referenda sa český premiér domnieva, že kabinet má teraz silnejšiu pozíciu. Cyril Svoboda, český minister zahraničia: nechcel voľby komentovať. Prostredníctvom hovorcu len odkázal: „Majú to v rukách slovenskí voliči, majú právo vybrať si svojho prezidenta.” István Szent-Iványi, predseda integračného výboru maďarského parlamentu: „Znamená to, že si občania Slovenska musia vybrať z dvoch zlých možností a je ťažké rozhodnúť sa, ktorá je menšia.” „Slovensko-maďarské vzťahy sa v poslednom čase odohrávali na vládnej úrovni a na to tieto výsledky nemajú vplyv. Prezident, ktorý by sa plietol do zahraničnej politiky alebo by mal aj smerom dovnútra nacionalistické vyhlásenia, by bol samozrejme pre oba štáty zlý.” Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru: „Dúfam, že výsledok prinúti slovenské demokratické sily zamyslieť sa. Ak by nebolo ich rozdelenia, nemuseli by občania mať na výber medzi Mečiarom a Gašparovičom.” „Z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov je nepochybné, že ani Mečiar, ani Gašparovič neveštia nič pozitívne v situácii, keď sa v rámci európskej integrácie otvárajú možnosti prehĺbenia vzťahov oboch krajín.”

Népszabadság: Maďari nevolili nikoho

5. apríla 2004

Prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku skončilo v prvom rade prehrou nominanta SDKÚ Eduarda Kukana. Konštatuje to pondelkové vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého v tejto súvislosti zrejme nie je náhodné, že účasť vo voľbách bola najnižšia v dunajskostredskom a komárňanskom volebnom obvode, kde žije najviac Maďarov. Ľavicovo-liberálny denník v komentári poznamenáva, že či v druhom kole volieb vyhrá Vladimír Mečiar, alebo Ivan Gašparovič, hornozemskí Maďari a slovenskí demokrati sa obávajú toho, že slovenskí nacionalisti, ktorí už dávno vytýkajú, že kvôli Mikulášovi Dzurindovi, a nesúladu koaličných strán má v SMK prisilnú pozíciu. Narážky takéhoto druhu mal počas kampane v prvom rade Gašparovič, dodáva Népszabadság. Na inom mieste denník podrobne analyzuje osobu a doterajšiu činnosť expremiéra Mečiara a kladie si otázku, či šéf ĽS-HZDS hrá úlohu vlka v ovčom rúchu, alebo sa skutočne poučil z vážnych politických chýb a chce byť európskym štátnikom.

Magyar Nemzet: Slováci šokovali pozorovateľov

5. apríla 2004

Výsledky prvého kola prezidentských volieb na Slovensku, keď sa do druhého kola dostal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič a vypadol šéf diplomacie Eduard Kukan, ktorý viedol všetky prieskumy, šokovali politikov aj pozorovateľov, píše v pondelok maďarský pravicový denník Magyar Nemzet. O tom, že výsledok prvého kola bol neočakávaný, svedčí skutočnosť, že Mečiar aj Gašparovič zhodne tvrdili, že rátali v druhom kole s tým, že sa budú musieť popasovať s Kukanom. Na margo prehry kandidáta SDKÚ Magyar Nemzet pripomína, že v súvislosti s SDKÚ sa objavili pred voľbami šumy okolo financovania strany, Dzurindova popularita je na minime a z politických partnerov predseda SMK Béla Bugár a KDH viackrát kritizovali premiérov politický štýl a spôsob vládnutia. Denník v závere cituje predsedníčku Slobodného fóra Zuzanu Martinákovú, podľa ktorej voliči prejavili svoju zrelosť tým, že odmietli predčasné voľby, ale vyjadrili svoju kritiku vládnutia, výsledkom čoho uspel Mečiar a Gašparovič.

B. Bugár: Premiér by mal z výsledku volieb vyvodiť konzekvencie

4. apríla 2004

Premiér Mikuláš Dzurinda by mal vyvodiť konzekvencie z výsledku prvého kola prezidentských volieb, v ktorom nepostúpil kandidát SDKÚ Eduard Kukan. Uviedol to predseda SMK Béla Bugár, ktorý však tieto dôsledky nešpecifikoval. Podľa neho treba minimálne zmeniť štýl politiky SDKÚ, ktorý je tu dlhodobo cítiť. Bugár spomenul napríklad navrhovanie prezidentského kandidáta bez konzultácií s koaličnými stranami, či nehľadanie spoločného postupu v niektorých prípadoch. „Je to upozornenie pre nás všetkých, aby sme z toho vyvodili určité konzekvencie a začali hľadať riešenia, ako zastabilizovať vládnu koalíciu, lebo sme dostali šancu vládnuť ešte ďalšie dva roky,” povedal Bugár, podľa ktorého treba počkať na vnútornú diskusiu v rámci SDKÚ. Výsledok prezidentských volieb je podľa predsedu koaličnej SMK odplatou za to, že sa koaličné strany nedokázali dohodnúť na jednom prezidentskom kandidátovi. Situáciu bude SMK analyzovať na pondelkovom predsedníctve a Bugár mieni navrhnúť odporúčanie, aby sa voliči a sympatizanti nezúčastnili na druhom kole prezidentských volieb. Príčinu neúspechu Eduarda Kukana vidí Bugár aj v posledných udalostiach okolo SDKÚ, najmä v súvislosti so škandálom o financovaní strany. Ak by totiž Kukan adekvátne reagoval, nemusel stratiť niekoľko tisíc voličských hlasov, ktoré mu chýbali pre postup do druhého kola. „Očakával som, že Kukan vystúpi pred verejnosťou a oznámi, že je v jeho záujme, ako aj celej SDKÚ, aby sa kauza prešetrila,” povedal Bugár. Politik očakával, že do druhého kola postúpi Kukan a Mečiar. Postup dvojice Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič ho preto prekvapil. Podľa neho ide o takú kombináciu, ktorá mu neumožňuje jednoznačne povedať, kto bude väčším alebo menším zlom. Na adresu Gašparoviča uviedol, že počas jeho predsedovania v NR SR „sa stali určité veci, ktoré nám znemožnili vstup do NATO a boli sme fakticky vyhodení z V4. Aj on je zodpovedný za vtedajšiu medzinárodnú izoláciu Slovenska”.

V. Špidla: Prekvapilo ma, že Kukan sa nedostal do druhého kola

4. apríla 2004

Predseda českej vlády Vladimír Špidla (ČSSD) v reakcii na výsledok prvého kola slovenských prezidentských volieb povedal, že neúspech Eduarda Kukana ho prekvapil. Vzhľadom na neplatnosť referenda o skrátení volebného obdobia vlády premiéra Mikuláša Dzurindu sa však český premiér domnieva, že kabinet má teraz silnejšiu pozíciu. Odpovedi, kto z dvojice kandidátov Mečiar - Gašparovič je pre Česko prijateľnejší, sa Vladimír Špidla vyhol s tým, že víťazstvo ani jedného z nich česko-slovenské vzťahy nezhorší. „Prekvapilo ma, že do druhého kola sa nedostal pán Kukan. Voľba prezidenta je vždy voľbou toho-ktorého ľudu. Voľby na Slovensku sú voľbami priamymi a ja nepochybujem o tom, že akýkoľvek prezident bude aj naďalej rozvíjať dobré česko-slovenské vzťahy,“ uviedol predseda českej vlády.

Médiá o nás znovu hovoria ako za Mečiara

5. apríla 2004 - sme

Svetové médiá o Slovensku v posledných hodinách nehovorili o tigrovi strednej Európy, odvážnych reformách a ďalších významných investíciách. Písali o bývalom boxerovi, autoritárstve, diplomatickom vyvrheľovi, nacionalizme a premárnených šanciach na vstup do Európskej únie. Opakuje sa tak situácia z rokov 1994 - 1998, keď sa o Slovensku písalo hlavne v negatívnych súvislostiach. O udalostiach na Slovensku okrem agentúr informovali aj televízie CNN či BBC. Obraz Slovenska ako krajiny, ktorá pracuje na reformách a otvára sa svetu, môže byť podľa analytičky Heather Grabbe poškodený. Podľa politologičky z univerzity v Leicestri Karen Hendersonovej to také vážne nebude: „Opäť sa vrátia všetky tie príbehy o autokratickom boxerovi. Po dvoch, troch dňoch sa to však vytratí. Jedine, že by Mečiar urobil niečo s nádychom senzácie.” Televízia Euronews financovaná Európskou úniou napríklad upozornila na „pozoruhodný návrat bývalého premiéra, ktorého únia v uplynulých desaťročiach kritizovala za ignorovanie ľudských práv”. Pripomenula Mečiarove prešľapy: manipuláciu parlamentu, volebných zákonov, médií či tajnej služby, ktoré viedli k odmietnutiu slovenskej prihlášky do únie. Spomenula tiež angažovanie hviezd šoubiznisu v Mečiarovej kampani pred parlamentnými voľbami v roku 2002. Britská verejnoprávna BBC, ktorá zvyčajne opatrne narába s „nespravodajskými” hodnotiacimi prívlastkami v prvej vete podtitulku správy o voľbách na Slovensku hovorí na svojom internetovom serveri o Mečiarovi ako o bývalom autoritárskom premiérovi. V texte správy však používa slovo kontroverzný. Agentúra Reuters podobne ako americká AP v súvislosti s návratom Mečiara spomína, že ide o „veľké rozpaky” pre vládu Mikuláša Dzurindu. Tie sú o to väčšie, že o necelý mesiac Slovensko vstúpi do Európskej únie. AP cituje Mečiara, ktorý tvrdí, že jeho postoje k únii a NATO v minulosti boli Západom „zle pochopené” a že vždy podporoval členstvo v týchto organizáciách. AP ako jediná svetová agentúra tiež spomína bývalého veľvyslanca v USA Martina Bútoru. O Kukanovi hovorí, že sa prezentoval ako diplomat s mnohými zahraničnými kontaktmi. O Kukanovej prehre svetové médiá hovoria ako o prekvapení, hlavne preto, že bol mesiace na čele predvolebných odhadov. Televízia Euronews odvysielala, že „Kukan bol neslávne knokautovaný”. Podľa rakúskej agentúry APA sa pod Kukanovu prehru podpísala klesajúca popularita SDKÚ. Gašparovič je pre svetové médiá pomerne neznámy a viac informácií o ňom prinášajú tie agentúry, ktoré majú prispievateľov aj zo Slovenska. Opisujú ho ako bývalého Mečiarovho spojenca a neskôr oponenta. Reuters o ňom tvrdí, že je to „populistický bývalý generálny prokurátor”.

Ako reagovali

5. apríla 2004 - sme

Víťazstvo Vladimíra Mečiara v prvom kole prezidentských volieb na Slovensku by mohlo uvrhnúť budúcnosť krajiny do chaosu. Bývalý boxer tvrdí, že sa zmenil, ale napriek sľubom z roku 1998, že odíde do dôchodku, zdá sa, že ešte dlho nemieni hodiť do ringu uterák. X Televízia Euronews X Mečiar je populárny hlavne u starších voličov, ktorí trpia trhovo orientovanými reformami. agentúra Reuters, Londýn Bývalý nacionalistický premiér Vladimír Mečiar a jeho bývalá pravá ruka Ivan Gašparovič sa umiestnili na prvých miestach v prvom kole slovenských prezidentských volieb. agentúra AFP, Paríž Výsledky prezidentských volieb na Slovensku nie sú len „prvotriednym” prekvapením pre vládnu koalíciu a premiéra Mikuláša Dzurindu osobne, ale naznačujú aj istý druh politickej katastrofy. Klesajúca popularita SDKÚ sa preniesla aj na jej spočiatku jednoznačného favorita v prezidentských voľbách. Kukan stál vždy verne pri Dzurindovi. Z tohto pohľadu prehral prezidentské voľby vlastne Mikuláš Dzurinda, keďže všetky aféry SDKÚ sú jednoznačne Dzurindovými aférami. Víťazstvo Vladimíra Mečiara by bolo pre súčasnú vládnu koalíciu paradoxne lepším variantom. Mečiar vie, že potrebuje, aby ho akceptovali. Možno si teda predstaviť, že jeho HZDS by mohlo podporiť v parlamente vládu pravého stredu bez Dzurindu na jej čele a svojimi poslancami pomôcť koalícii pri zmenách vo vládnom kabinete. X agentúra APA, Viedeň X Obaja politici - Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič - stáli pri zrode samostatného Slovenska, ktoré v prvých rokoch jeho existencie poznačil autoritársky štýl vedenia a rozsiahla korupcia a na ktoré hľadel Západ ako na „páriu”. Napriek tomu vovedie jeden z nich Slovensko 1. mája oficiálne do Európskej únie. Úspech Mečiara a Gašparoviča je podľa názoru všetkých pozorovateľov hlučným zauchom pre radikálne hospodárske a sociálne reformy Dzurindovej vlády. X agentúra DPA, Berlín

Novela menšinových zákonov

1. apríla 2004 - SRo - gmp

Maďarský parlament dnes začal prerokovávať novelu menšinových zákonov. Podstatou zmien je snaha, aby sa na voľbách do menšinových samospráv mohli zúčastniť len tie osoby, ktoré sú zapísané do takzvaných menšinových zoznamov, čiže budú registrované. To je zároveň najspornejším bodom vládnej predlohy. Zabrániť takzvanému etnobiznisu, keď menšinové samosprávy mohli voliť všetci voliči, aj tí, ktorí k danej menšine nepatria - to je hlavný zámer návrhu novely. Hodno pripomenúť, že okrem iných aj v prípade slovenskej menšiny sa stalo, že menšinové samosprávy vznikli na mnohých miestach, kde naši krajania ani nežijú. Od roku 2006 by sa na týchto voľbách mohli zúčastniť len tí voliči, ktorí sa zaregistrujú a prihlásia sa tak k danej menšine - celoštátna slovenská samospráva s tým súhlasí. Registráciu by vykonávali komisie, ktoré vymenujú celoštátne menšinové samosprávy, a ktoré by takto „vyfiltrovali“ neoprávnené osoby. Lenže v Maďarsku platí zásada slobodnej voľby identity, a vôbec, niektoré menšiny majú odpor k akejkoľvek registrácii. V parlamentnej rozprave aj odznelo, že na základe podobných zoznamov sa pred šesťdesiatimi rokmi začal maďarský holokaust. Predkladateľ novely, vedúci úradu vlády minister Péter Kiss, sa však snažil tieto obavy vyvrátiť: Do registra menšinových voličov môžu nazrieť len predstavitelia tých orgánov a organizácií, ktorí to k svojej činnosti bezpodmienečne potrebujú. Tento systém rozptyľuje obavy súvisiace s registráciou menšín. Odzneli rôzne návrhy, napríklad na likvidáciu registrov hneď po voľbách, ale zdá sa, že v parlamente zatiaľ nejestvuje dvojtretinová zhoda, ktorá je potrebná na schválenie tejto novely.

Trianonské súsošie na miesto sovietskeho pamätníka

5. apríla 2004 - SRo - gmp

K potýčke medzi políciou a demonštrantami došlo v centre Budapešti, na námestí Slobody, pri sovietskom pamätníku. Štvrtý apríl sa v Maďarsku oslavoval kedysi ako deň oslobodenia Sovietskou armádou, dnes ho však mnohí vnímajú ako začiatok sovietskej okupácie. Preto je pamätník sovietskych vojakov na jednom z centrálnych námestí Budapešti už vyše desať rokov terčom kritiky, ale aj fyzických útokov, ktorých cieľom je odstránenie monumentu, čo však dohoda s Moskvou nepripúšťa. Objekt je dlhodobo obkolesený kovovými kordónmi - no a práve k nim sa pripútali desiati demonštranti, ktorí s ďalšími stovkami ľudí žiadali pamätník zbúrať a do početných policajných jednotiek hádzali fľaše a vajíčka. Demonštráciu zorganizovali rôzne občianske združenia krajne pravicového zamerania, medzi nimi aj hnutie, ktoré pred dvoma rokmi zablokovalo Alžbetin most. Teraz vystúpili s požiadavkou na mieste sovietskeho pamätníka postaviť trianonské súsošie.

Prvoaprílový žart

2. apríla 2004 - SRo - gmp

Bývalý maďarský premiér a predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán nevylučuje, že výsledky eurovolieb donútia súčasnú vládu podať demisiu. Vládni socialisti to považujú za prvoaprílový žart. Viktor Orbán sústavne kazí obraz Maďarska vo svete - takto sa rozhorčovala predstaviteľka socialistov, keď reagovala na vyjadrenie expremiéra. Po bruselskom stretnutí s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim Orbán hovoril o premárnenom poslednom roku - dvoch, keď vláda nedokázala dotiahnuť vytvorenie niektorých inštitúcií, čo bráni využívaniu možností, ktoré poskytuje Únia. Ďalšia „prestrelka“ sa odohrala večer aj po zverejnení textu Orbánovho rozhovoru pre agentúru Reuters. Bývalý predseda vlády tvrdil, že voliči vo voľbách do Európskeho parlamentu vyslovia nedôveru nepopulárnej socialisticko-liberálnej vláde, ktorú môžu donútiť hoci aj podať demisiu. Hovorca socialistov to označil za „zábavné vyhlásenie“, ktoré akiste súvisí s prvým aprílom. Podobné slovné súboje možno dať do súvislosti s vyostrenou situáciou pred blížiacimi sa eurovoľbami.

Nová tradícia

1. apríla 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy dnes zakladá novú tradíciu: zachráni pred istou smrťou jedno prasa. Je síce prvý apríl, ale nie je to žart... S nápadom sa vytasil veľmi obľúbený a nemenej pochabý moderátor mládežníckej komerčnej rozhlasovej stanice s cieľom „opičiť“ sa trocha po Amerike, kde prezident rok čo rok, na Deň vďakyvzdania zachraňuje moriaka. Premiér ponuku prijal pred dvoma týždňami v živom telefónnom rozhovore a prisľúbil, že 1. apríla, čiže dnes „to“ prasa omilostiť. Záujemcovia, ktorí majú k dispozícii nejakého brava, sa už od skorého rána hlásia v rozhlasovom štúdiu. Péter Medgyessy si z nich - akože z ošípaných - vyberie sám, gazdu prijme vo svojej parlamentnej pracovni a dá mu listinu o tejto nezvyčajnej amnestii. Ešte nie je celkom jasné, aký bude osud zachráneného zvieraťa, ale určite sa bude mať ako prasa v žite. Akiste ide o vynikajúci imidžotvorný ťah, no opozícia už podrýva, a poznamenáva, že v Amerike treba zachraňovať morky, v Maďarsku zasa - svine.

Opatrenia proti teroru

2. apríla 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku spätne do roku 1995 prešetrí polícia prípady súvisiace so zneužitím zbraní, streliva či výbušnín a sprísni kontrolu občanov štrnástich vybraných krajín - ako odznelo na zasadaní parlamentného výboru pre vnútorné záležitosti, súvisí to s protiteroristickými opatreniami. V Maďarsku nehrozí žiadny priamy teroristický útok, krajina nie je hlavným terčom islamských teroristov, maximálne prichádza do úvahy ako prípadná logistická základňa teroristických síl. Všetky opatrenia, ktoré sa prijali po madridských atentátoch, sú teda preventívne - ide o zvýšenie počtu policajtov na verejných priestranstvách, prísnejšie stráženie rôznych objektov, aj veľvyslanectiev a podobne. Povedali to pred parlamentným výborom štátny tajomník pre dozor nad civilnými tajnými službami András Tóth, šéf maďarskej polície László Salgó a hlavný veliteľ pohraničnej stráže József Béndek. Polícia obnovila vyšetrovanie dokopy 623 starších prípadov, v ktorých hrali nejakú úlohu zbrane a výbušniny. Na hraniciach zaviedli prísnejšie kontroly voči občanom štrnástich krajín a začali aj kontrolu osôb, ktoré majú v Maďarsku povolenie na prechodný pobyt. Odznela požiadavka zefektívniť imigračné predpisy, pretože sa často stáva, že nelegálny migrant požiada v Maďarsku o azyl, dostane sa do tábora, odkiaľ však utečie a znova ho dolapia pohraničné orgány.

Protesty kvôli radarom

5. apríla 2004 - SRo - gmp

Na akciu občianskej neposlušnosti sa chystajú maďarské ochranárske organizácie v rámci protestov proti radarovej stanici NATO na juhu krajiny. Na prerušenie investície vyzývajú maďarskí „zelení“ ministerstvo obrany. V opačnom prípade začnú akcie v rámci hnutia občianskej neposlušnosti pochodom na vrch Zengő v pohorí Mecsek na juhu krajiny, aby zabránili stavebným prácam. Spor sa už ťahá niekoľko týždňov: spomínané miesto podľa rezortu obrany, ale aj predstaviteľov NATO najviac vyhovuje pre účely radarovej stanice, no ochrancovia životného prostredia majú obavy o vzácne rastlinstvo, neraz už zabránili mechanizmom, aby začali stavebné práce. Nesúlad vznikol aj vo vnútri vlády, keď minister ochrany životného prostredia sa tiež vyjadril v tom zmysle, že vybrané miesto nie je najlepšie z ekologického hľadiska. Ministerstvo obrany oznámilo, že zatiaľ nezačnú také práce, ktoré by boli nezvratné. Neveria mu občianske združenia, ktoré v spolupráci s hnutím Greenpeace sú odhodlané bojovať proti výstavbe radarovej stanice. Maďarská odnož Greenpeace pohrozila vláde, že sa obráti na Európsku komisiu, ak plánovanú radarovú stanicu nepreložia inde.

Spory okolo radarovej stanice NATO

2. apríla 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku pokračujú spory okolo radarovej stanice NATO, ktorú plánujú postaviť blízko južných hraníc krajiny. Ide však o oblasť, kde žijú vzácne druhy rastlín, a preto ochranári už dlhší čas protestujú proti projektu, dokonca zorganizovali sústavnú monitorovaciu skupinu, ktorá okamžite aktivizuje demonštrantov, sotva sa objavia v priestore pracovné mechanizmy. Predstaviteľa „zelených“ oslovuje denník Népszabadság. Všetky vlády doteraz dezinformovali o radarovej stanici na vrchu Zengő v pohorí Mecsek. Tvrdí to predstaviteľ takzvaného Ochranného spolku, ktorý je jednou z najznámejších „zelených“ organizácií. Pripomína, že roku 1997, keď vybavovali stavebné povolenia, ministerstvo obrany ešte tvrdilo, že v prípade výstavby tejto južnej radarovej stanice budú stačiť na pokrytie celého Maďarska dva takéto objekty - teraz predsa plánujú tri. Rezort zároveň argumentuje tým, že na vrchu Zengő sa dajú postaviť radary najlacnejšie. Ochranár na to reaguje tým, že úrady na ochranu životného prostredia a prírody nemajú brať do úvahy čo najnižší rozpočet na obranu, ale záujmy ekologické. V stavebnom povolení sa konštatuje, že pri výstavbe vojenského objektu nemožno ničiť prírodu ani formou výseku stromov a iného rastlinstva, čo je vzhľadom na terén vylúčené. Ministerstvo obrany sa preto pustilo v podobe presádzania vzácnych rastlín do čudného manévru, čím chcelo úrady pomýliť. Rezort ďalej argumentuje tým, že plánované miesto radarovej stanice nemožno zmeniť aj preto, lebo tým bude ohrozené dokončenie výstavby objektu do roku 2006. Zelení zasa tvrdia, že keby vybrali z hľadiska ochrany životného prostredia menej problematickú oblasť, povolenia možno získať za krátky čas - píše denník Népszabadság.

Greenpeace blokuje výstavbu radaru NATO

3. apríla 2004

Viac ako dvesto aktivistov, vrátane 25 členov hnutia Greenpeace, zablokovalo v sobotu výstavbu radarovej stanice Severoatlantickej aliancie v chránenej prírodnej rezervácii v Maďarsku. Ako informuje maďarská tlačová agentúra MTI, demonštranti zablokovali cesty vedúce do chránenej oblasti Mecsek v Pécsvárade, 200 kilometrov južne od Budapešti a bránili nákladným autám v príchode na miesto výstavby. „Vyzývame ministerstvo obrany, aby prerušilo práce, inak použijeme všetky prostriedky občianskej neposlušnosti na zablokovanie výstavby,” povedal Tamás Herbert, vodca miestnej občianskej skupiny. Ministerstvo v súčasnosti skúma obvinenia aktivistov, že výstavba radarovej stanice poškodí životné prostredie. Vo februári sa aktivisti Greenpeace priviazali reťazami o stromy v Mecseku, aby sústredili pozornosť na obavy z ohrozenia prírodnej rezervácie. Maďarsko vstúpilo do NATO v roku 1999 a je jednou z desiatich východoeurópskych krajín, ktoré 1. mája vstúpia do Európskej únie.

Stalin príde o titul čestný občan Budapešti

3. apríla 2004

Sovietsky diktátor Josif Stalin stratí ešte pred vstupom Maďarska do Európskej únie 1. mája titul čestného občana Budapešti. Rozhodlo o tom podľa starostu Budapešti Gábora Demszkého mestské zastupiteľstvo. Tento krok bude formálne schválený koncom apríla. Rozhodnutiu o odobratí čestného občianstva predchádzalo niekoľko rokov ostrých diskusií o Stalinovom titule, ktorý mu bol udelený v roku 1947. Pravicové opozičné krídlo obviňovalo socialistov, nástupcov bývalej komunistickej strany, a ich liberálnych spojencov, ktorí majú teraz v parlamente väčšinu, že chcú bývalého diktátora udržať medzi čestnými občanmi mesta. Skupina predstavujúca ľavý stred zasa argumentovala, že nie je nástupcom orgánu, ktorý viedol mesto za komunizmu. Rozrušenú situáciu na radnici zmiernil návrh na vypracovanie nového zoznamu ľudí, ktorí sú prijateľní ako čestní občania.

Kontroly na stavbách

1. apríla 2004 - SRo - gmp

Budapeštianske úrady na dozor nad pracovným trhom posilnené jednotkami pohotovostnej polície a pohraničnej stráže vykonali včera v hlavnom meste rozsiahle kontroly na rôznych stavbách. O výsledkoch tejto akcie píše dnes denník Magyar Hírlap. Jednou z miest razie bol obytný park, ktorý stavajú v XI. obvode, pri starej balatonskej ceste. Dvom robotníkom sa podarilo utiecť ešte predtým, ako sa prsteň kontrolórov okolo stavby uzavrel. Nemali šťastie tí, ktorí sa schovali v stavebnej jame - na výzvu policajtov museli skrýšu opustiť. Väčšina čiernych robotníkov z Ukrajiny a Rumunska však zostala na mieste a rezignovane ukázala svoj pas. Vyšlo najavo, že mnohým už dávno vypršali pracovné víza, alebo ich vôbec nemali, respektíve tvrdili, že o nové vízum už požiadali, len úrady konajú príliš pomaly. Niektoré pasy naozaj svedčili o tom, že ich majitelia pracovali v Maďarsku celé roky. Sťažovali sa, že oproti nízkym mzdám je získanie víz drahé, stojí 50 tisíc forintov a musia kvôli nim dlho cestovať na maďarský konzulát vo svojej krajine. Podaktorí čierni robotníci z Rumunska sa zaprisahávali, že nepracujú ani hodinu, len sa zaujímajú o pracovné možnosti. Osoby, ktoré mali už neplatný pas, pohraničná stráž odviezla, o ich osude rozhodne imigračný úrad, pravdepodobne ich vyhostia. Kontroly boli aj na ďalších stavbách v Budapešti. Za jeden deň počas razie našli 16 cudzincov, ktorí pracovali nelegálne. Pre tých, ktorí ich zamestnali, to znamená pokutu vo výške štyri a štvrť milióna forintov (čo je asi 7 miliónov korún) - informuje denník Magyar Hírlap.

MTV si berie za vzor STV

2. apríla 2004

Riaditeľ maďarskej verejnoprávnej televízie Magyar Televízió (MTV) Zoltán Rudi mieni prerobiť túto stanicu podľa vzoru slovenskej televízie STV. Informuje o tom piatkové vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet a dodáva, že Rudi vo štvrtok rokoval v Bratislave s generálnym riaditeľom Richardom Rybníčkom. Podľa informácií denníka je možné, že sa kvôli tomu doteraz odkladané vymenovanie zástupcov riaditeľa MTV vôbec neuskutoční. Maďarský riaditeľ totiž plánuje preorganizovať televíziu aj jej financovanie podľa bratislavského vzoru. Magyar Nemzet pripomína, že Rybníček, ktorého zvolili začiatkom vlaňajšieho roka, zaviedol úsporné opatrenia. Televízia sa nimi dostala zo 600-miliónovej straty v roku 2002 na 33-miliónový zisk koncom roka 2003. Súčasťou krízového programu bolo aj zníženie počtu vlastných programov a stavu pracovníkov. STV prepustila podľa denníka takmer 1200 zamestnancov, k čomu vláda poskytla finančnú pomoc niekoľko sto miliónov korún. V STV však vzrástol počet komerčných a diskusných programov, ako aj športových prenosov. Rybníček vysťahoval stanicu z ústrednej budovy a zrušil nevýhodné zmluvy o reklame a výrobe. Za riaditeľa spravodajstva vymenoval šéf slovenskej televízie Škóta Charlesa Fletchera, ktorý pracoval pre BBC, uzatvára Magyar Nemzet.

Peter Lipa Band vystúpi v Budapešti

2. apríla 2004

V budapeštianskom New Orleans Music Clubbe vystúpi 14. apríla prominentná postava slovenského džezu Peter Lipa, ktorý figuruje už desiatky rokov v prvej desiatke najlepších európskych džezových spevákov. Informuje o tom maďarská tlačová agentúra MTI, ktorá dodáva, že Lipov pôvod je sčasti maďarský. V jeho skupine hrajú najlepší slovenskí hudobníci, v Maďarsku sa vlani objavila jeho platňa Beatles in Blue(s) so 16 spracovanými pesničkami najslávnejšej kapely sveta. Na koncerte zaznejú okrem týchto kompozícií aj známejšie skladby džezmena, ktorý hrá od klasického džezu cez dixieland, latinskú hudbu až po funky.

Járai: Maďarsko má veľké štrukturálne problémy

1. apríla 2004

Napriek tomu, že maďarský vývoz rastie a čulá je aj investičná činnosť podnikov, guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmond Járai nie je veľkým optimistom. „Máme veľké štrukturálne problémy, ktoré budú musieť byť zvládnuté, aby sme mohli hovoriť o pevnej základni trvalo uspokojujúceho hospodárskeho rastu,” konkretizoval v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. V roku 2000 sa podľa jeho slov cez štátny rozpočet prerozdeľovalo 41 % hrubého domáceho produktu, teraz je tento podiel viac ako 52-%. V rovnakom období sa počet štátnych úradníkov zvýšil o 50 000 na 830 000. Viac ako 20 % zárobkovo činných osôb živí štát. Nijaký iný štát EÚ si nedovoľuje taký luxus. Veľký nesúlad je aj medzi výškou sociálnych výdavkov a počtom aktívnych obyvateľov, z ktorých prostriedkov sa sociálne výdavky hradia. Z 10,4 milióna obyvateľov Maďarska je ich hospodársky aktívnych len 3,8 milióna. Sektor vzdelávania a zdravotníctva tak isto potrebuje zásadnú reformu, ak chce Maďarsko trvalo zachovať svoju konkurencieschopnosť na európskom spoločnom trhu. Járai sa domnieva, že potreba zásadných reforiem je naliehavá. Kozmetické úpravy na strane príjmov a výdavkov sú len prechodným uľahčením situácie. Ku skutočnej dlhodobej konsolidácii štátnych financií sa krajina môže dopracovať len komplexnými reformami. Podľa guvernéra MNB nie sú tieto reformy sú politicky realizovateľné. Premiér Péter Medgyessy a minister financií Tibor Draskovics síce poznajú vážnosť situácie, ale bankár pochybuje o tom, či ostatné politické strany a obyvateľstvo budú ochotné podieľať sa na nich a znášať ich. Kultúra reforiem sa v Maďarsku teraz nedá zaviesť. Opozičná strana FIDESZ to potvrdzuje aj svojou podpisovou akciou, v ktorej žiada od vlády, aby dosiahla výrazné zníženie cien liekov, zvýšenie subvencií roľníkom a podpory bytovej výstavby, zastavenie privatizácie a obmedzenie rastu cien energií maximálne o 5 % ročne. Z týchto a viacerých iných dôvodov nepokladá Járai úsilie o rýchly vstup krajiny do Európskej menovej únie za zmysluplné. Podľa neho je celkom nereálny aj termín vstupu krajiny do eurozóny v roku 2008. Járai povedal, že pokiaľ je potreba konsolidácie štátnych financií taká veľká, sú riziká vstupu Maďarska so systému výmenných kurzov jednoducho priveľké. V Maďarsku sa ako hrozba pre hospodársky rozvoj objavila inflácia, ktorá nie je na vzdialenom horizonte. V polovici roka by jej úroveň mohla dosiahnuť okolo 8 % a do konca roka môže klesnúť na 6,7 %. Oficiálnu revíziu vládnej stratégie pre vstup Maďarska do EMÚ uverejnia v Budapešti koncom apríla.

Maďarsko znížilo ceny liekov

2. apríla 2004 - sme

Maďarské ministerstvo zdravotníctva odvčera znížilo cenu veľkej väčšiny liekov o 15 percent a na tejto úrovni ich chce na pol roka zamraziť. Podľa vlády vzrástli za posledné tri roky reálne ceny liekov o 40 percent, čo ruinuje štátny rozpočet. Vláda najprv požadovala, aby sa výrobcovia a distribútori „dobrovoľne” vzdali 15 percent príjmov z predaja štátom dotovaných liekov, a tieto peniaze spätne vyplatili zdravotnej pokladnici. Keďže to väčšina firme odmietla, zaviedla regulované ceny. Zdravotná pokladnica, z ktorej vláda dotuje ceny liekov, je každoročne podhodnotená a jej strata sa dorovnáva z rozpočtových rezerv. Na tento rok je v nej 239 miliárd forintov (necelých 40 miliárd korún) a je jasné, že to nebude stačiť. Nový minister financií však dal v rámci nevyhnutných rozpočtových úspor jasne najavo, že sa už kasa spätne dopĺňať nebude. V tejto situácii mala vláda tri možnosti: radikálne zreformovať systém zdravotníctva a znížiť tak jeho celkové náklady, preniesť časť nákladov na lieky na pacientov alebo na výrobcov a distribútorov. Aj vzhľadom na klesajúce preferencie vládnych strán a blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu sa rozhodla pre tretiu možnosť. Podľa Lászlóa Skultétyho z ekonomického inštitútu GKI je v maďarských pomeroch precedensom, že vláda úradne cenu nejakého tovaru zníži, ale v Európskej únii sa podľa neho podobné veci už stali. Podľa kritikov sa podobné kroky v únii oznamujú dlho dopredu, maďarská vláda, naopak, svoje rozhodnutie oznámila pred dvoma týždňami. Zástupcovia výrobcov, distribútorov aj lekárnikov tvrdia, že tým vláda navyše prakticky zo dňa na deň znížila cenu ich skladových zásob, čím porušila nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Obrátili sa preto na Ústavný súd. „Očakávame verdikt, že vláda nemala právo zmraziť ceny,” povedal Ferenc Szabó, predseda zväzu veľkoobchodníkov s liekmi. Všetci zároveň predpovedajú vážne problémy na trhu liečiv. Hrozia krachom lekární, odchodom niektorých výrobcov a distribútorov z trhu a nedostatkom liekov. Vláda tieto hrozby popiera. Vážnejšie problémy neočakáva ani Skultéty. Trh liekov je podľa neho príliš lukratívny, aby ho nejaká firma opustila. Vládne rozhodnutie má ešte iný politický rozmer. Dnešné koaličné strany pred voľbami v roku 2002 kritizovali vtedajšiu vládu za to, že v záujme získavania voličských hlasov zbytočne zasahuje do fungovania trhu. V rámci predvolebnej kampane vyslovene sľubovali, že sa podobných krokov zdržia. Na druhej strane vládne strany k takémuto postoju tlačí práve aj dnešná, formálna pravicová opozícia. V sobotu hlavná opozičná strana Fidesz oznámila národnú petičnú akciu, ktorá má zbierať podpisy okrem iného práve pod požiadavku trvale nízkych cien liekov.

Podozrivého podvodníka vrátili do Maďarska

Bývalý broker A. Kulcsár mal kontakty s vplyvnými politikmi a podnikateľmi

1. apríla 2004 - N. o. - Martin Benko

Vo vývoji najväčšej maďarskej finančnej aféry so spreneverou najmenej desiatich miliárd forintov (1,6 miliardy korún) došlo k dôležitému posunu. Hlavného podozrivého z obrovských podvodov, bývalého pracovníka brokerskej firmy pri poprednej Komerčnej a úverovej banke (K and H) Attilu Kulcsára v utorok Rakúsko vydalo späť do Maďarska. Stalo sa tak po viac ako ôsmich mesiacoch od jeho zatknutia vlani v júli vo Viedni, krátko po vypuknutí brokerského škandálu, následnom zadržiavaní vo vydávacej väzbe a zdĺhavom procese odovzdania maďarskej polícii. Kulcsára, ktorý sa stýkal s viacerými politikmi a podnikateľmi počas pôsobnosti predchádzajúcej vlády Viktora Orbána, no i terajšieho kabinetu Pétera Medgyessyho, priviezli do Budapešti a súd naňho uvalil predbežnú vyšetrovaciu väzbu na tridsať dní. Okrem sprenevery prostriedkov vkladateľov ho podozrievajú aj z nezákonnej bankovej činnosti, prania špinavých peňazí a falšovania dokumentov. Vyšetrovatelia z policajného riaditeľstva pre boj s organizovaným zločinom ho chceli krátko po príchode vypočuť, ale odmietol vypovedať. Podľa hovorcu maďarskej polície Lászlóa Garamvölgyiho to však neohrozuje priebeh vyšetrovania. Informácie Kulcsára by mohli poodhaliť pozadie kolosálnych podvodov s pravdepodobným politickým prepojením. Dnes už opozičný Fidesz po vypuknutí aféry vlani v lete, zrejme aj v snahe zakryť svoj podiel zodpovednosti, obvinil súčasnú vládu a najmä socialistov z účasti v prípade. Tí sa zväčša len nepresvedčivo bránili útokom a začali značne strácať podporu voličov. Faktom však je, že Kulcsár krátko predtým opustil krajinu na Mercedese s diplomatickou značkou. Niekto vplyvný mu včas pomohol. Tieň podozrenia v tejto súvislosti padol na osoby v polícii, ale aj na už uvoľneného riaditeľa Koordinačného centra proti organizovanému zločinu Jánosa Bácskaiho. Na zozname podozrivých sa ocitli desiatky osôb a firiem, na prvom súdnom konaní vypočúvali ako svedkov policajtov, ministerku vnútra aj štátneho tajomníka pre dozor nad tajnými službami. Už skôr zatkli riaditeľa Komerčnej a úverovej banky, manažérov podnikov pre výstavbu diaľnic, lebo spreneverené peniaze mali ísť najmä na tieto účely. Zadržali aj jedného Sýrčana, ktorý spolu s iným krajanom preprali v Inter-Európa Bank vyše šesť miliárd forintov z celkovej sumy. Súčasný premiér bol v minulosti v tejto inštitúcii predsedom predstavenstva.

Nezamestnanosť na juhu Slovenska znižujú Maďari

1. apríla 2004 - pravda

Firmy zo severu Maďarska ponúkajú čoraz viac pracovných príležitostí aj Slovákom. Už teraz tam odchádzajú pracovať stovky ľudí z južného Slovenska. Očakáva sa, že po prvom máji a našom spoločnom vstupe do Európskej únie bude chcieť v Maďarsku pracovať ešte viac Slovákov. Na rozdiel od súčasnosti už nebudú potrebovať pracovné povolenia. O ľudí zo Slovenska majú záujem najmä firmy, ktoré vznikli v novovytvorených priemyselných parkoch a zónach v severnom území Maďarska. Tie už začínajú našich nezamestnaných získavať aj prostredníctvom našich úradov práce. Vedúca šahanského detašovaného pracoviska Územného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti so sídlom v Leviciach Valéria Solmošiová hovorí, že v Maďarsku už v súčasnosti pracuje niekoľko desiatok ľudí zo Šiah a okolia. „Vo firme Samsung robí zhruba päťdesiat Slovákov. V súčasnosti prebieha výberové konanie do nemeckej krajčírskej firmy v Rédszághu. Máme aj pracovnú ponuku pre asi sto ľudí z poľnohospodárskej firmy z Nógrádu,” konštatuje Solmošiová. Podľa nej firmy z Maďarska v prípade, že nevedia obsadiť voľné pracovné miesta, obracajú sa s ponukou na slovenskú stranu. O našich ľudí sa zaujímajú najmä elektrotechnické, poľnohospodárske a textilné firmy. „Mnohí pritom vyčkávajú na máj, keď už nebudú potrebovať pracovné povolenie,” dodáva vedúca pracoviska v Šahách. Aj primátor tohto prihraničného mesta možnosť zamestnania našich ľudí v Maďarsku víta, no ako dodáva, ešte radšej by bol, keby sa voľné pracovné miesta začali objavovať aj v Šahách a okolí. Od prvého apríla začína v textilnej fabrike v maďarskom Putnoku pracovať aj päťdesiat ľudí z Tornale. Ďalšia päťdesiatka Tornaľčanov k nim pribudne od mája. Naši ľudia pracujú aj v oblasti Salgótarjánu.

Na prípravu rýchlostnej komunikácie Košice - Milhošť chýba 100 miliónov Sk

5. apríla 2004

Na prípravu rýchlostnej komunikácie Košice - Milhošť chýba 100 miliónov Sk, ktoré už pritom poslanci NR SR schválili v štátnom rozpočte. Komunikácia by mala spojiť východné Slovensko s maďarskými diaľnicami. Informovala o tom dnes Slovenská televízia v Správach STV. Parlamentom schválené financie už z účtu Ministerstva financií (MF) SR odišli. „Ministerstvo financií v súlade s platným zákonom presunulo tieto finančné prostriedky do kapitoly ministerstva dopravy,” uviedol hovorca rezortu Peter Papanek. Ministerstvo dopravy malo financie odovzdať Slovenskej správe ciest (SSC), tá ich ale do dnešného dňa na účet nedostala. „Slovenská správa ciest nemá 100 miliónov na projektovú dokumentáciu na rýchlostnú cestu R4,” povedal hovorca SSC Juraj Fürst. Spomínaných 100 miliónov Sk je však súčasťou zákona o štátnom rozpočte, ktorý minulý rok schválili poslanci. Hoci správa ciest na účte peniaze nemá, minister dopravy Pavol Prokopovič sa o projekt neobáva. „To, čo si SSC alebo ministerstvo dopravy na tento rok naplánovalo, to aj splní,” povedal. Ak MDPT nepoužije vyčlenených 100 miliónov Sk na prípravu rýchlostnej komunikácie Košice - Milhošť, poruší zákon o štátnom rozpočte. Potom môže nastúpiť kontrola ministerstva financií a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Maďari už na spojnici Miškovec - Košice pracujú

Kým Maďari stavajú, na slovenskej strane sa ešte len pripravujú plány

2. apríla 2004 - trend

Maďarsko sa snaží diaľnicami motivovať podnikateľov k príchodu do zaostalejších regiónov. Súvislá diaľnica z Miškovca cez Budapešť do Viedne bude hotová už o dva roky. Predstavitelia samospráv to považujú za veľkú príležitosť pre východ Slovenska. Požadujú urýchlenie výstavby rýchlostnej komunikácie z Košíc po hraničný priechod Milhosť na hranici s Maďarskom. Myšlienku podporuje aj SARIO, už etablovaní zahraniční investori a miestni podnikatelia. Úsek, ktorý je súčasťou európskeho severo-južného cestného koridoru R4, však ministerstvo dopravy a vláda SR nezaraďujú medzi priority. Za urýchlenú výstavbu tohto úseku sa pritom v predošlom volebnom období opakovane vyslovil vtedajší i súčasný premiér Mikuláš Dzurinda.

Slovenské výhody

Primátor Košíc Zdenko Trebuľa vidí spojenie s Miškovcom ako najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie problému izolácie regiónu od krajín EÚ. Na výhodnosť tohto riešenia poukazuje aj predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík, keďže na rýchlostnú komunikáciu by plynulo nadviazala už existujúca diaľnica Košice - Prešov. Predseda PSK nerozumie, „prečo sa ministerstvo dopravy a vláda nechcú do tohto projektu urýchlene pustiť“. Zdôrazňuje, že by to pomohlo aj rozvoju cestovného ruchu. Košický primátor má aj ďalší argument - výrazné zlepšenie prepojenia košického medzinárodného letiska tak smerom na Prešov, ako aj na Miškovec. Maďari pritom opakovane vyslovili svoj záujem o služby košického letiska, ktoré už registruje nárast cestujúcich zo severovýchodného Maďarska. Pre TREND to potvrdila aj riaditeľka letiska Marta Horváthová. Zatiaľ sú to hlavne pravidelné lety do Viedne a Prahy. Keďže už v máji sa otvorí časť nového terminálu a celý bude v prevádzke od septembra tohto roka, cez Košice bude môcť lietať každoročne až 700-tisíc cestujúcich, čo je 3,5-násobne viac ako v súčasnosti.

Stačili by dva prúdy

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer vyzdvihuje aj pomerne malé náklady na výstavbu rýchlostnej komunikácie v porovnaní s diaľnicou. Oddelenie regionálneho rozvoja KSK na žiadosť Ministerstva životného prostredia SR už spolupracuje na hodnotení vplyvov výstavby na životné prostredie, ktoré by malo byť dokončené v septembri tohto roka. Ekologicky najvýhodnejšie trasovanie cesty poza obec Haniska je aj najdrahšie. V prípade výstavby rýchlostnej cesty v plnom štvorprúdovom profile by náklady na výstavbu mali presiahnuť tri miliardy korún. Do štyroch prúdov sa nepustili južní susedia a aj Z. Trebuľa si myslí, že najprv by stačilo upraviť terajší úsek, obísť obce a rizikové miesta. Bolo by to síce o viac ako polovicu lacnejšie, no cesta by ani potom nespĺňala platné slovenské normy platné pre rýchlostnú komunikáciu.

Vládne nie

Celkom inú mienku má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Na svojich oficiálnych stránkach síce úsek Košice - Milhosť spomína, no nie je v zozname projektov, ktoré by sa mali do roku 2008 aspoň začať. Projektová príprava má byť hotová až v roku 2006. Pokračuje sa len vo výstavbe druhej etapy košickej križovatky Prešovská-Sečovská, ktorá je kľúčovým prepojovacím uzlom medzi diaľnicou z Prešova do Košíc a výpadovkou na Miškovec. Bude ukončená na jeseň budúceho roka a vyžiada si náklady takmer 800 mil. Sk. R. Bauer si myslí, že za negatívnym postojom sa skrýva aj akási obava z nárastu maďarského vplyvu na južné oblasti východného Slovenska. Minister hospodárstva SR Pavol Rusko na otázku TRENDU výstavbu rýchlostnej cesty z Košíc na Milhosť podmienil tým, že neohrozí harmonogram výstavby rýchlostného ťahu južným Slovenskom, osobitne úseku Zvolen - Košice. Vyslovil pritom obavu, aby urýchlené napojenie na maďarskú diaľničnú sieť nestiahlo hospodársky život z južných oblastí stredného a východného Slovenska k maďarskej diaľnici.

Pragmatickí Maďari

Na maďarskej strane sa však rýchlostná cesta od hranice so Slovenskom po Miškovec bez ohľadu na vývoj slovenskej diskusie buduje už niekoľko rokov. Pre TREND to potvrdil riaditeľ miškoveckej pobočky Megyei Állami Közútkezelö KHT, čo je obdoba Slovenskej správy ciest, Gábor Stolla. „Zatiaľ staviame obchvaty všetkých obcí na tejto trase, pričom cesta medzi nimi ostáva pôvodná. Dochádza len k jej spevňovaniu a úpravám, aby jej parametre zodpovedali kritériám rýchlostnej komunikácie. To znamená, že sa bude po nej dať jazdiť od hranice až po Miškovec súvislo v zmysle platných predpisov maximálnou povolenou rýchlosťou 110 km za hodinu,“ vysvetľuje G. Stoll. Na takmer 70-kilometrový úsek by to znamenalo menej ako 40 minút.

Načo štyri pruhy

G. Stoll potvrdzuje, že maďarská strana v tejto prvej etape ráta len s dvoma pruhmi. „Je to lacnejšie a rýchlejšie riešenie. No vyriešime ním všetky problematické a havarijné úseky. Najdôležitejšia nie je šírka cesty, ale aby to bol plynulý a bezpečný úsek,“ spresňuje G. Stoll. Navyše podľa jeho slov ani aktuálna hustota premávky medzi Miškovcom a hranicou so Slovenskom, ktorá dosahuje do 3,5 tis. áut denne, si štyri pruhy nevyžaduje. Predpokladá sa, že rýchlostná komunikácia v plnom profile bude dokončená až niekedy medzi rokmi 2010 až 2015. Doteraz sa na jej výstavbu vynaložilo okolo 5 mld. HUF (0,8 mld. Sk). Podľa plánov by celý polovičný profil od Miškovca po Milhosť v dĺžke necelých 70 kilometrov mal byť dokončený do roku 2008, čo si vyžiada ďalších 10 mld. až 15 mld. forintov. Finančné prostriedky na tento účel sú pripravené. Na jeho výstavbe sa podieľajú aj Inžinierske stavby, a.s., Košice. Už do konca tohto roka bude uvedený do prevádzky diaľničný obchvat Miškovca, ktorý sa napojí na rýchlostnú komunikáciu vedúcu smerom na hranicu so Slovenskom. Dokončená bude aj diaľnica spájajúca toto druhé najväčšie maďarské mesto s Budapešťou. Súvislý diaľničný ťah Miškovec - Budapešť -Viedeň bude úplne dokončený v roku 2006, keď sa dostavia potrebný úsek diaľničného obchvatu Budapešti. Urýchlenie prác na diaľnici Miškovec - Budapešť a na obchvate Miškovca napomohli aj záväzky maďarskej vlády voči zahraničným investorom. Firma Bosch diaľnicou podmienila vybudovanie svojho nového závodu v Miškovci, kde vyše štyritisíc zamestnancov bude vyrábať elektromotory a ďalšie príslušenstvo pre automobilový priemysel a pre domáce náradie. Severovýchodné Maďarsko, rovnako ako susedné východoslovenské regióny, je najzaostalejšou oblasťou Maďarska s najvyššou nezamestnanosťou.

Futbal - Brazília odohrá v Budapešti priateľský zápas s Maďarskom

3. apríla 2004

Brazílska futbalová federácia (CBF) oznámila, že päťnásobní majstri sveta pred kľúčovým kvalifikačným duelom o postup na MS 2006 proti Argentíne zohrajú tri priateľské stretnutia. Najskôr sa kanárici 28. apríla predstavia v Budapešti, kde si zmerajú sily s domácim Maďarskom. Koncom mája (20.) sa Brazílčania v Paríži stretnú s Francúzskom a o päť dní neskôr zohrajú v Barcelone duel s výberom Katalánska. Zverenci trénera Carlosa Alberta Parreiru strácajú v 10-člennej juhoamerickej kvalifikácii na vedúcu Argentínu dva body.