19. apríla 2004 ● Zo slovenskej tlače

Gašparovič prevalcoval Mečiara

19. apríla 2004 – N. o.

Ivan Gašparovič bude v poradí tretím prezidentom Slovenska. Nad svojím súperom Vladimírom Mečiarom vyhral v druhom kole prezidentských volieb s náskokom takmer dvadsiatich percent. Bývalý predseda parlamentu Gašparovič získal 59,91 percenta hlasov, predsedu ĽS-HZDS Mečiara volilo len 40,09 percenta z čosi vyše 1,8 milióna zúčastnených voličov. Líder HZD Ivan Gašparovič sa včera poďakoval voličom, ktorí sa zúčastnili na voľbách a aj tým, ktorí mu nedali hlas. „Ďakujem aj pánovi Mečiarovi za súboj, ktorý podľa mňa neprekročil hranicu fair play,“ povedal budúci prezident. Predseda ĽS-HZDS bol skúpy na slovo. Prvýkrát od chvíle, keď sa spolu s rodinou zúčastnil na voľbách, vystúpil až včera dopoludnia na pôde Slovenského rozhlasu. Uviedol, že očakával takýto výsledok, pretože opäť došlo k súboju jedného proti všetkým. Mečiar tiež obvinil koaličné strany, že dali voličom tichý pokyn voliť Gašparoviča, aj keď ich oficiálne vyzvali, aby sa volieb nezúčastnili. Vzťahy medzi oboma kandidátmi vystihuje veľavravný detail: po televíznej diskusii na TV Markíza si ani nepodali ruky. Ústredná volebná komisia (ÚVK) včera po vyhlásení oficiálnych výsledkov konštatovala, že voľby neprebehli bez problémov - už v sobotu ráno totiž musela riešiť prípad, keď dve volebné okrskové komisie v košickej mestskej časti Košická Nová Ves nevydávali spolu s hlasovacími lístkami voličom aj obálky. Podobné problémy sa vyskytli vo viacerých obciach na východe. ÚVK konštatovala, že týmto prehreškom padlo do koša až 600 hlasov, čo sa stať nemuselo. Podľa predsedu ÚVK Borisa Balogha táto kauza nastolila otázku, či je opodstatnené používať obálky pri volebnom akte - napríklad v prípade referenda o predčasných voľbách ich voliči použiť nemuseli. Politické hľadisko, a teda manipuláciu volieb zo strany politických subjektov, však členovia ÚVK vylúčili.

Analytikov prekvapila účasť

Jediným, ale najdôležitejším prekvapením druhého kola prezidentských volieb bola podľa analytikov relatívne vysoká účasť voličov. Už vopred totiž bolo jasné, že čím viac ich príde k urnám, tým väčšia je šanca I. Gašparoviča. Vo verejnosti stále pretrváva povedomie neprijateľnosti Vladimíra Mečiara na takomto dôležitom poste. „Strach z neho priviedol pomerne veľkú časť voličov k tomu, že napokon išli so zaťatými zubami voliť Ivana Gašparoviča,“ konštatoval politológ Ľuboš Kubín. Podľa sociológa Pavla Haulíka podporili Gašparoviča oproti prvému kolu prevažne priaznivci koaličných strán, napriek tomu, že tieto strany žiadnu mobilizačnú kampaň nerobili. Podľa Haulíka má Gašparovič veľmi dobrú šancu stať sa prezidentom, ktorý prekoná očakávania. „U značnej časti voličov totiž nie sú vysoké. Má šancu prekvapiť,“ uviedol. Za istých okolností môže s budúcim prezidentom aj terajšia vládna koalícia spolupracovať lepšie než s Rudolfom Schusterom. Podľa politológa Rastislava Tótha sa bude musieť nový prezident naučiť častejšie vyjadrovať k dôležitým spoločenským udalostiam. Ľuboš Kubín hodnotí novozvoleného prezidenta oveľa kritickejšie. „Do prezidentského kresla prichádza politicky hendikepovaný a morálne diskvalifikovaný človek,“ vyhlásil. Podľa neho pôsobenie I. Gašparoviča ako hlavy štátu posilní nacionalistické a populistické prúdy v slovenskej politike a bude dláždiť Robertovi Ficovi cestu do kresla predsedu vlády. Mečiarova porážka prinesie podľa viacerých analytikov zmenu politiky ĽS-HZDS na výraznejšiu opozičnú orientáciu. „Vladimír Mečiar zjavne nezvládol svoju prehru a zdá sa, že sa chystá na veľmi dramatickú zmenu rétoriky,“ uviedol Pavel Haulík. Podľa neho sa dá očakávať, že strana bude v pôsobiť v parlamente veľmi aktívne, a že to nebude taký konštruktívno-zmierlivý prístup, aký naznačovali v posledných dvoch rokoch. „Myslím, že sa o ďalší krok priblížili predčasné voľby,“ konštatoval Haulík.

Ivan Gašparovič zvíťazil vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky

19. apríla 2004 - tasr

Získal 1 079 592 hlasov, čo predstavuje 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722 368 voličov, predstavujúcich 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1 801 960 platných hlasov. Oficiálne výsledky dnes zverejnila Ústredná volebná komisia. Vo voličských zoznamoch bolo zapísaných 4 202 597 oprávnených voličov. Celková účasť bola 1 801 960 voličov, čo je 43,5 percenta. Schuster: Želám vám, aby ste okrem väčšiny voličov získali aj väčšinu občanov. Úradujúci prezident Rudolf Schuster zaželal svojmu nástupcovi Ivanovi Gašparovičovi, aby sa mu "vďaka rozvážnej politike v čo najkratšom čase podarilo získať na svoju stranu nielen väčšinu voličov, ale aj občanov SR". "Verím, že jedným z prvých krokov, ktorý by k tomu mohol prispieť, bude Váš osobný podiel na stabilizácii pomerov v Národnej rade SR tak, aby mohli pokračovať potrebné ekonomické reformy," napísal Schuster v blahoprajnom liste Ivanovi Gašparovičovi, ktorý zvíťazil v sobotňajších prezidentských voľbách. Úradujúci prezident svojmu nástupcovia pripomenul, že "pocity šťastia z mimoriadneho politického úspechu" čoskoro vystriedajú štátnické povinnosti. Podľa vlastných slov ho teší, že mu bude úrad odovzdávať v čase plnoprávneho členstva SR v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, v dňoch "nie ideálnej, no predsa len inej politickej kultúry" odlišnej od atmosféry rozdelenej spoločnosti, v ktorej sa sám ujímal najvyššej ústavnej funkcie. "Som rád, že tak, ako sa postupne vyvíjali postoje členských krajín oboch zoskupení k nám, verím, že aj tie vaše osobné budú v nasledujúcich piatich rokoch, ktoré vás čakajú v zodpovednej funkcii hlavy štátu, podporovať spoluprácu krajín v rámci zjednocujúcej sa Európy i všetko, čo je spojené s transatlantickou spoluprácou," zdôraznil prezident. Gašparovičovi ďalej zaželal "veľa múdrych štátnických rozhodnutí, dôveru i rešpekt politických partnerov, podporu občanov, šťastie na najbližších spolupracovníkov, pomoc rodiny a, samozrejme, veľa zdravia". "Bol by som úprimne rád, keby ste po piatich rokoch vo funkcii prezidenta mohli s čistým svedomím povedať, že to nebolo len vrcholné obdobie vašej osobnej politickej kariéry, ale aj dôležitá etapa v histórii našej vlasti, ktorá mala významný vplyv na zvyšovanie životnej úrovne jej obyvateľov a na upevnenie záruk ich domácej i globálnej bezpečnosti," napísal Schuster.

Mečiar tvrdí, že existoval tichý pokyn koaličných strán na voľbu Gašparoviča

Neúspešný kandidát na post prezidenta Vladimír Mečiar tvrdí, že existoval tichý pokyn strán vládnej koalície na voľbu Ivana Gašparoviča, aj keď oficiálne odporučili svojim voličom, aby sa na voľbách nezúčastňovali. Pre svoje tvrdenie má údajne aj dôkazy a na adresu strán dodal, že si v osobe Gašparoviča vybrali menšie zlo. Na pôde Slovenského rozhlasu (SRo) Mečiar zároveň uviedol, že očakával takýto výsledok prezidentského boja, pretože opäť došlo k súboju jedného proti všetkým. Naznačovali to podľa neho nielen prieskumy verejnej mienky, ale aj vývoj vnútropolitickej situácie. Súčasne podrobil kritike médiá, ktoré podľa neho vstúpili do predvolebnej kampane nekorektným spôsobom, a to najmä v jej poslednej fáze. Kroky voči nim bude ešte zvažovať, aby "druhý raz takéto cirkusy nevyrábali." Víťaz prezidentských volieb Ivan Gašparovič vyhlásil, že rozhodujúcim faktorom pre jeho úspech bola účasť mladých voličov a tých, ktorí sa doteraz na voľbách nezúčastňovali, teda nevoličov.

Mečiar Gašparovičovi nezagratuluje

18. apríla 2004

Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nezagratuluje svojmu úspešnejšiemu protikandidátovi Ivanovi Gašparovičovi k zvoleniu za prezidenta. "Nemám k čomu. Je prezident, ja som slobodný človek, som viac," povedal dnes Mečiar vo volebnom štúdiu Televízie Markíza. "Človek, ktorý klame a pritom ma verejne nazve klamárom, môže sedieť v siedmich prezidentských kožiach, pre mňa je to stále ten istý," vyhlásil neúspešný kandidát. "Pán Mečiar sa na iné nezmôže," reagoval Gašparovič. Mečiarove vyjadrenia považuje za obranu pred neúspechom. "Ale hľadať obranu v tom, že všetko okolo mňa je zlé a všetko okolo mňa je nesprávne a ja som ten, čo všetko chápem a som najlepší - myslím si, že to je tá najnešťastnejšia obrana," poznamenal budúci prezident. Na otázku moderátora, či ostáva v politike, Mečiar odvetil: "Ježišmária, to je ťažká otázka. No a čo ste čakali?" Vyjadrenia predsedu Národnej rady SR a KDH Pavla Hrušovského, že výsledky volieb sú definitívnou porážkou v Mečiarovej kariére, komentoval líder ĽS-HZDS slovami, že Hrušovský nebude mať dosah na vnútorné dianie v HZDS. "Svoju skúsenosť zo spolupráce s ním i jeho stranou máme. Niekedy pracuje metódou - v ústach Bože, a za chrbtom nože," poznamenal Mečiar. Riešenie pomerov v HZDS nie je podľa jeho slov Hrušovského vecou. "Ja rešpektujem, že sa stal predsedom parlamentu, ale v duši je to vždy ten prednosta okresu, ktorého som menoval v roku 1990," uzavrel expremiér.

Brusel voľby oficiálne nekomentuje, neoficiálne neskrýva istú úľavu

Severoatlantická aliancia ani Európska únia zatiaľ oficiálne nekomentovali výsledky prezidentských volieb na Slovensku, neoficiálne však zdroje z oboch organizácií neskrývajú istú úľavu, že novým prezidentom nebude Vladimír Mečiar. „Väčšina ľudí povie: nie je to Mečiar a to je dobre,“ opísal reakciu predstaviteľov aliancie diplomatický zdroj NATO, ktorý si neželal byť menovaný. „Mečiar by okamžite vytvoril isté asociácie s minulosťou, keď mala aliancia so Slovenskom problémy,“ doplnil. Skutočnosť, že novozvolený prezident Ivan Gašparovič bol v minulosti Mečiarovým spojencom, nemá podľa tohto zdroja až taký význam. „Záleží na tom, ako tú osobu vnímajú, a to je v prípade Gašparoviča lepšie,“ dodal zdroj NATO. Kroky nového slovenského prezidenta bude však aliancia podľa diplomatov pozorne sledovať. „Uvidíme, ako sa bude správať,“ povedal zdroj, podľa ktorého bude pre NATO jednoduchší kontakt s prezidentom Gašparovičom, ako by to bolo v prípade Mečiara. Oficiálne však NATO zrejme nebude výsledok volieb komentovať, pretože nemá vo zvyku vyjadrovať sa k vnútorným záležitostiam členských štátov a vždy rešpektuje demokratickú voľbu ľudí. Je však možné, že generálny tajomník aliancie pošle na budúci týždeň zvolenému prezidentovi SR telegram. Ani Európska únia sa nechce miešať do vnútorných záležitostí Slovenska. Rešpektujeme vašu voľbu, je to vaša vnútorná vec, zaznelo dnes zo zdrojov Európskej komisie. Tá sa zrejme oficiálne vyjadrí v pondelok a očakáva sa, že jej predseda Romano Prodi nevybočí z tradície a pošle Ivanovi Gašparovičovi blahoprajný telegram.

J. M. Wiersma nevidí príliš veľký rozdiel medzi Gašparovičom a Mečiarom

Spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marinus Wiersma rešpektuje zvolenie nového prezidenta SR Ivana Gašparoviča a bude čakať na jeho kroky v tejto funkcii. Osobne veľký rozdiel medzi Gašparovičom a neúspešným kandidátom Vladimírom Mečiarom nevidí. „V prvom rade musíme tieto výsledky rešpektovať, po druhé čakať a sledovať, ako bude (nový prezident) vo funkcii pôsobiť,“ povedal Wiersma v reakcii na zvolenie Gašparoviča. „Ja osobne si myslím, že medzi nimi (Gašparovičom a Mečiarom) nie je až taký rozdiel. Rozdiel je v tom, že Gašparovič nie je v únii až taký dobre známy ako Mečiar, ale samozrejme pochádza z rovnakých koreňov,“ myslí si holandský europoslanec. Gašparovičova reputácia v Bruseli je podľa neho od Mečiarovej odlišná len preto, že ho až tak veľa ľudí nepozná. „Samozrejme nehral až takú podstatnú úlohu pred rokom 1998 ako (bývalý) premiér (Mečiar),“ doplnil Wiersma. Pripomenul, že pre EÚ je podstatnejšia vláda ako hlava štátu a neočakáva väčšie zmeny vo vzťahoch medzi Bruselom a Bratislavou. Europoslanec neocenil, že niektoré vládne strany pred druhým kolom vyzývali ľudí, aby nešli voliť. „To je niečo, čo nemôžem oceniť,“ uzavrel.

Z. Martináková: Skôr to bolo nie Mečiarovi

V druhom kole prezidentských volieb sa voliči zachovali veľmi zodpovedne, zodpovednejšie ako niektorí najvyšší ústavní činitelia. Uviedla to predsedníčka Slobodného fóra Zuzana Martináková, podľa ktorej si občania dobre uvedomili, aká je situácia pred druhým kolom volieb. Voliči strán vládnej koalície a tí, čo sa radia do antimečiarovského tábora, prišli "skôr povedať nie Vladimírovi Mečiarovi ako áno Ivanovi Gašparovičovi", vyhlásila Martináková. Ako dodala, novozvolený prezident by si mal byť toho vedomý. Nový prezident podľa predsedníčky Slobodného fóra vyhral hlasmi, ktoré skôr podporujú líniu strán vládnej koalície. Teda tých, ktorí sú skôr odporcami ĽS-HZDS a ľuďom, ktorí v hnutí pracovali. "Je to veľký záväzok, ktorý by mal predurčovať jeho budúcu líniu," myslí si Martináková. Fórum verí, že Gašparovič bude reprezentovať aj túto skupinu voličov, ktorá požaduje od hlavy štátu dodržiavanie demokratických pravidiel, istú politickú kultúru, dobrú reprezentáciu, aby skôr prispieval k stabilite než k destabilizácii v krajine. "Sme presvedčení, že takúto líniu môžeme od novozvoleného prezidenta očakávať," uviedla Martináková. Rozdiel vyše 350 000 hlasov medzi prvým Gašparovičom a porazeným Mečiarom je podľa Martinákovej prekvapujúci. "Len v hrubých odhadoch sa dá povedať, že druhé kolo znamenalo mobilizáciu pre ľudí, ktorí chceli odmietnuť Mečiara," povedala Martináková. Podľa nej sa títo voliči obávali jeho pôsobenia na čele štátu, pretože vedia, že by sa ťažko mohol vo funkcii prezidenta zmeniť. Martináková sa domnieva, že tentoraz sa mobilizovali aj občania maďarskej národnosti, keďže aj na juhu Slovenska získal Gašparovič veľa hlasov. Problém s hlasovaním bez obálok v niektorých okrskoch sa stane podľa Martinákovej ťažkým právnym rébusom. Priznala, že takéto problémy ju prekvapili, keďže Slovensko má za sebou množstvo volieb. Podľa nej musí mať táto kauza dohru, aj keď teraz nevie ešte povedať akú. V každom prípade však musí byť záväzkom, aby sa takéto problémy nezopakovali. Napriek tomu však neočakáva, že voľby by mohol niekto spochybniť.

ČR želá novému prezidentovi aj Slovensku veľa úspechov

Česká vláda pozorne sledovala prezidentské voľby na Slovensku. Sme radi, že voľby boli bez akýchkoľvek incidentov a boli demokratické, povedal pre agentúru SITA hovorca českej diplomacie Vít Kolář. Novému prezidentovi aj celej krajine želá veľa úspechov na spoločnej ceste v Európskej únii. Slovensko je pre nás veľmi dôležité aj vzhľadom na spoločné dejiny, prepojené osudy a ekonomiky, tlmočil názor Ministerstva zahraničných vecí ČR.

Záujem na pokračovaní dobrých vzťahov bez ohľadu na výsledky 2. kola deklaroval už v utorok v Štúrove maďarský minister zahraničných vecí, keď povedal, že jeho vláda nezmení postoj k Slovensku, či sa hlavou štátu stane Ivan Gašparovič alebo Vladimír Mečiar. V demokratických krajinách je zvykom ctiť si výsledky volieb. Maďarsko bude spolupracovať s tým prezidentom, ktorého si zvolí slovenský ľud, vyhlásil László Kovács.

Investorov zaujímal vzťah vlády a prezidenta

17. apríla 2004 - pravda

Zahraniční investori zvažujúci príchod na východ Slovenska sa v posledných dvoch týždňoch mimoriadne zaujímali, ako bude v praxi vyzerať spolupráca vlády a parlamentu s opozičným prezidentom. Ten totiž v každom prípade bude pochádzať z garnitúry netešiacej sa na Západe príliš dobrej povesti. Tvrdí to Jozef Konkoly, starosta obce Kechnec, kde sa nachádza jediný reálne fungujúci priemyselný park na východe republiky. „Viacerí naznačovali, že možno chvíľku počkajú, ako sa na Slovensku podarí zjednotiť oheň a vodu. Bývalú a súčasnú vládnu garnitúru totiž ľudia zvonku vždy vnímali ako protipóly,“ vraví a dodáva, že západní manažéri pozorne načúvajú názorom na budúci vývoj. Nepredpokladá však, že by sa nejaká zahraničná firma v konečnom dôsledku rozhodovala iba na základe jedného mena. Pokrok, ktorý Slovensko urobilo sa už zvrátiť nedá. Jozef Konkoly je starostom malej obce pri hraniciach s Maďarskom od začiatku deväťdesiatych rokov. Doma aj v zahraničí ju zviditeľnil najmä vďaka spomínanému parku, v ktorom sa postupne usadzujú viacerí investori. Už dnes tu pracuje viac ako tisícka ľudí. V dohľadnom čase to podľa Konkolyho môže byť až päťnásobok. Rozšíriť výrobu tu mieni americký Molex, spoza mora prichádza firma Plastikpack zaoberajúca sa recykláciou, v hre je tiež šesťsto nových príležitostí, ktoré môže priniesť istý výrobca prevodoviek. História projektu sa začala písať v roku 1996. Na čele štátu stál Vladimír Mečiar. Prvý investor do Kechneca prišiel počas Dzurindovej vlády. Porovnávať oboch premiérov z hľadiska ochoty pomôcť obci priniesť prácu do kraja s vysokou nezamestnanosťou starosta nechce. „Nejde to. Počiatočné problémy boli úplne iné, než tie, ktoré prichádzali neskôr,“ vraví. V polovici deväťdesiatych rokov starosta vstúpil do HZDS. Počítal, že so straníckou legitimáciou bude môcť lepšie lobovať v prospech projektu nachádzajúcom sa ešte v plienkach. Koncom 90-tych potom vo vtedy už opozičnej strane upadol do nemilosti. „Ľudia z okresných štruktúr navrhli moje vylúčenie. Údajne preto, že som ako starosta prijal v obci premiéra Dzurindu. Nakoniec som odišiel sám,“ spomína. Malichernosť niektorých ľudí ho zaráža dodnes. „Predstavitelia štátu, regiónu, či obcí musia už konečne podriadiť svoje ego spoločnému záujmu. Na mnohých miestach sú dodnes ľudia, ktorí nikdy nič nedokázali. Iba závidieť iným a hádzať im polená pod nohy,“ tvrdí. Do riadenia verejných vecí by mala podľa neho vstúpiť väčšia profesionalita. „Politiku netreba vnášať tam, kam nepatrí,“ uzatvára Jozef Konkoly.

Maďarsko bojuje o čínskych turistov

Očakávané záplavy návštevníkov z Ďalekého východu sa ukázali ako značne prehnané

19. apríla 2004 – hn - Alexander Buzinkay

Kde sú čínski turisti, pýtajú sa v týchto dňoch maďarské médiá, a pátrajú po príčinách malého záujmu Číňanov o Maďarsko. Celý sektor tamojšieho cestovného ruchu sa už pred rokom vo veľkom pripravoval na nápor turistov z Číny po tom, ako získala Maďarská republika tzv. štatút cieľovej krajiny (ADS). Jeho držiteľmi sú iba niektoré európske štáty, ktoré Čína uprednostňuje pri hromadných turistických zájazdoch. Podľa denníka Magyar Hírlap sa očakávania záplavy návštevníkov z Ďalekého východu ukázali ako značne prehnané. Stratení Číňania uprednostňujú Švajčiarsko, ktoré im pripomína Tibet. Pred gulášom a pustou dali prednosť horám, čokoláde Milka a pravým hodinkám Rolex, tvrdí denník. Čína povolila svojim občanom turistické návštevy Švajčiarska a MR koncom minulého roka. Prvé skupinky tvorili delegáti cestovných kancelárií. Odborníci očakávajú, že čoskoro sa pre Číňanov stane turisticky prístupná celá EÚ a cieľové krajiny budú o nich zvádzať ostrý súboj. Napriek počiatočnému neúspechu si myslia, že krajina, ktorá bude pripravená, získa nezanedbateľný náskok. Kto zaostane, príde o veľké peniaze. Podľa štatistík sa do Európy v súčasnosti ročne pozrie okolo 50- až 70-tisíc Číňanov. Čína sa však otvára svetu, demokratizuje a ich počet v najbližších rokoch môže niekoľkonásobne vzrásť. Podľa WTO cestuje ročne po svete asi 13 miliónov čínskych turistov, ale v roku 2020 sa ich už očakáva okolo sto miliónov. Ako doterajšie prieskumy ich turistického správania potvrdzujú, radi cestujú, ale aj míňajú. V porovnaní s inými si nepotrpia na drahé a luxusné ubytovanie, ale skôr investujú peniaze do miestnych svojrázností. Vo Švajčiarsku napríklad milujú hodiny. Prieskumy hovoria, že tam minú v priemere denne 400 frankov, čo je o stovku viac, než míňajú bežní turisti, ale až o 300 frankov viac, ako je ochotná utratiť najsilnejšia skupina návštevníkov švajčiarskych hôr, ktorými sú Nemci. Štátom dotované turistické agentúry v MR a vo Švajčiarsku, ktoré pripravujú pre Číňanov prezentácie, v súčasnosti zápasia s rovnakými problémami. Obe dostali na činnosť menej prostriedkov ako chceli a obe si musia poradiť s neexistujúcim priamym leteckým spojením. Balíček úsporných rozpočtových opatrení sa odrazil aj na asi 10- percentnom medziročnom znížení finančnej dotácie od štátu pre spoločnosť Magyar Turizmus Rt. Agentúra dostala tento rok na prevádzku 1,9 mld. HUF a na marketing 6,1 mld. HUF, čo je spolu o dve miliardy menej ako predpokladal plán. Musela obmedziť najmä účasti na veľtrhoch a znížiť výdavky na propagačné materiály. Veľa si sľubuje od reklamného filmu pre amerických dôchodcov s hereckou hviezdou maďarského pôvodu Tonym Curtisom. Základný marketingový obraz krajiny sa nemení. Ostáva ním pusta s vahadlovou studňou a pastierom miešajúcim guláš. Rovnako zostávajú aj hlavné produkty cestovného ruchu: Budapešť, Balaton, zdravotná a konferenčná turistika, hovorí Gábor Galla, generálny riaditeľ agentúry.

Múzeum holokaustu pripomína tragédiu Židov

Centrum v Budapešti otvorili ako prvé v strednej a vo východnej Európe

17. apríla 2004 – N. o. - Martin Benko

V Maďarsku si uctili pamiatku viac ako pol milióna vlastných obetí holokaustu pri príležitosti 60. výročia začiatku deportácií prevažne židovského obyvateľstva do nacistických koncentračných táborov smrti. Medzi Židmi zavraždenými v 2. svetovej vojne približne každý desiaty bol maďarský. K tejto osudom ťažko skúšanej komunite sa teraz v krajine hlási okolo stotisíc ľudí, avšak pred vojnou patrila k najväčším v Európe s vyše miliónom príslušníkov. Hrôzy nielen židovskej, ale aj celonárodnej maďarskej tragédie bude v Budapešti odteraz pripomínať Pamätné centrum holokaustu, ktoré po slávnostnom otvorení vo štvrtok večer sprístupnili verejnosti v piatok, v deň pamiatky obetí. Je to piate zariadenie tohto druhu vo svete a prvé v strednej a vo východnej Európe, ďalšie fungujú v Berlíne, Londýne, Jeruzaleme a vo Washingtone. „Vysoko cením Maďarsko za rozhodnutie otvoriť múzeum holokaustu. Symbolizuje to prevzatie zodpovednosti za podiel pri likvidácii Židov, za ktorých zodpovedalo počas vojny,“ vyhlásil na oficiálnom otvorení prezident Izraela Moše Kacav, ktorý bol na trojdňovej návšteve krajiny. Maďarský premiér Péter Medgyessy označil vraždenie Židov za osudnú národnú tragédiu a strašný ľudský zločin. Túto podlú vinu spáchali Maďari proti Maďarom, na čo nie je ospravedlnenie. „Po holokauste je hlavným záväzkom všetkých generácií pamätať a spomínať. Zabudnutie je spojencom tyranstva, odpustenie a pamäť sú spojencami slobody,“ povedal. Centrum holokaustu je v budapeštianskej štvrti Ferencváros v objekte bývalej synagógy, ktorý obnovili za takmer dve miliardy dolárov. O rok v ňom plánujú zriadiť stálu výstavu, dovtedy si návštevníci môžu prezrieť archívne fotografie z transportu ľudí a koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Sú to zväčšeniny 150 záberov z albumu, ktorý Kacav odovzdal maďarskému ministrovi národného kultúrneho dedičstva Istvánovi Hillerovi. Na dvore centra je na múre 60-tisíc mien maďarských obetí holokaustu, postupne chcú zdokumentovať mená všetkých vyše pol milióna obetí. Súbežne otvorili v bývalom vyhladzovacom tábore v Osvienčime novú stálu maďarskú výstavu. Minister vzdelávania Bálint Magyar v priamom televíznom prenose uviedol, že toto miesto je najväčším maďarským cintorínom. Cez vojnu do tohto tábora priviezli spolu 1,3 milióna Židov, z toho za 56 dní vyše štyristotisíc v roku 1944 z Maďarska.

Maďari diskutujú, či je správne povoliť červenú hviezdu

15. apríla 2004 - čtk

Opätovnú legalizáciu verejného používania červenej hviezdy, ktorá bola v Maďarsku v polovici 90. rokov spolu s hákovým krížom zákonom zakázaná ako symbol totality, požaduje skupina maďarských ľavicových intelektuálov a politikov. Iniciatíva vyvolala námietky pravice a odštartovala veľkú diskusiu. Návrh je reakciou na to, že polícia minulý týždeň zadržala a vypočula podpredsedu mimoparlamentnej Strany práce Attilu Vajnaiho, ktorý mal na nedávnych oslavách štátneho sviatku zakázaný odznak verejne na saku. "Tento zákon je zastaraný. Ani v jednej krajine Európskej únie nie je verejné používanie červenej hviezdy ako politického symbolu zakázané a trestné," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré tento týždeň zverejnili desiatky maďarských osobností. Vyhlásenie podpísali spisovatelia Imre Kertész (nositeľ Nobelovej ceny za literatúru), György Konrád (bývalý predseda medzinárodného PEN-klubu), Péter Esterházy (jeden z najviac prekladaných maďarských autorov), svetoznámy filmový režisér Miklós Jancsó, liberálny filozof Miklós Gáspár Tamás, socialistický minister Ferenc Gyurcsány a ľavicová poslankyňa Edit Herczogová a Zita Gurmaiová. Herczogová uviedla, že poslanci Maďarskej socialistickej strany vypracujú návrh na zmenu kritizovaného zákona. Pravicová opozícia i pravicové maďarské médiá myšlienku legalizácie hviezdy ostro kritizujú. "Niektorí socialistickí poslanci sa usilujú o rehabilitáciu komunistickej diktatúry, stalinizmu a stalinské zásady, že účel svätí prostriedky," vyhlásil jeden z predákov Fideszu László Kövér.

Noví eurokomisári pred parlamentom obstáli

15. apríla 2004

Európsky parlament vypočul tento týždeň desať navrhovaných komisárov z nových členských krajín, ktoré do EÚ vstúpia 1. mája. Podľa prvých ohlasov všetci desiati v ústnych pohovoroch uspeli a parlament ich nomináciu 5. mája schváli. Výsledky pohovorov oznámi vedenie EP vo štvrtok večer na tlačovej konferencii po zasadnutí lídrov jednotlivých politických frakcií. Ako posledného vypočúvali dnes europoslanci Estónca Siima Kallasa, ktorý bude pôsobiť v oblasti hospodárskych a menových záležitostí. Podľa viacerých zdrojov zanechal výrečný a veľmi otvorený bývalý estónsky premiér spomedzi všetkých najlepší dojem. Poslancov zaujal tak, že sa zabudli pýtať aj na jeho komunistickú minulosť, čo pred híringom viacerí členovia EP plánovali. Kallas sa nebál hovoriť vlastné názory, nedržal sa silou-mocou šablónovitých odpovedí, ktoré by sa páčili aj poslancom, aj komisii, aj členským štátom. Slovenský kandidát Ján Figeľ vystúpil pred poslancami v stredu. S nominovaným komisárom pre oblasť podnikania a informačnej spoločnosti vládla celková spokojnosť, podľa viacerých zdrojov mu však mnohí poslanci vyčítajú príliš všeobecné odpovede na konkrétne otázky. Figeľa zahrnuli množstvom odborných otázok, z ktorých väčšina sa týkala pripravovanej legislatívy v oblasti chemikálií. Práve navrhovaný systém registrácie a kontroly chemikálií (REACH) považuje mnoho poslancov za kľúčový prvok legislatívy, ktorú bude mať aj Figeľ na starosti. Poslancom sa nepáčilo, že odpovedal príliš všeobecne a nešiel do hĺbky a dúfajú, že v budúcnosti sa polepší. Podobné výčitky smerujú k vystúpeniu maďarského kandidáta Pétera Balázsa, ktorý bude pracovať v oblasti regionálnej politiky. Aj jemu poslanci vyčítajú prílišnú všeobecnosť až povrchnosť najmä v odpovediach o inštitucionálnej reforme, za ktorú bude tiež spoluzodpovedný. Málo konkrétne odpovede sa nepáčili ani u cyperského komisára Markosa Kypriana (rozpočet). Litovčanka Dalia Grybauskaiteová dávala podľa pozorovateľov až príliš najavo, že ako bývalá ministerka financií nie je príliš nadšená svojím rezortom vzdelávania a kultúry. Lotyška Sandra Kalnieteová (poľnohospodárstvo), ktorá vystúpila ako prvá už v utorok, bola zasa viditeľne nervózna. Podľa viacerých zdrojov najhorší dojem zanechal slovinský kandidát Janez Potočnik (rozšírenie), ktorý vraj neodpovedal príliš presvedčivo. Naopak okrem Estónca Kallasa zanechali veľmi dobrý dojem aj český komisár Pavel Telička a Poľka Danuta Hübnerová. Celkovo však pred europoslancami obstáli všetci desiati navrhovaní komisári, ktorí si híringy vlastne len nacvičovali. Poslanci brali do úvahy, že nebudú mať skutočnú zodpovednosť za rezorty, ku ktorým boli pridelení. Keďže všetci desiati pravdepodobne ostanú aj v novej komisii od novembra, skutočné pohovory ich čakajú v EP až na jeseň.

Móriczovo literárne štipendium bude môcť využiť aj dvojica zo Slovenska

15. apríla 2004

Aj dvojica autorov, pôsobiacich, respektíve pochádzajúcich zo Slovenska, figuruje v desiatke literátov, ktorí budú môcť využiť Literárne štipendium Zsigmonda Móricza. Sú to básnik, prekladateľ Attila Mizser a poetka, prekladateľka Tímea Pénzesová, ktorá žije v súčasnosti v Prahe. O túto formu podpory tvorivej práce sa môžu v Maďarskej republike uchádzať spisovatelia, básnici, literárni kritici i historici do 35 rokov. V tomto roku vybrala odborná porota 10 umelcov, ktorí budú počas jedného kalendárneho roka dostávať mesačne 70.000 forintov (v prepočte viac ako 11.000 Sk), spomedzi 121 uchádzačov. Štipendiá, ktoré slávnostne odovzdali v uplynulých dňoch v budapeštianskom Petőfiho literárnom múzeu, poskytuje rezort národného kultúrneho dedičstva MR.

Maďarská univerzita je nepripravená na výučbu

14. apríla 2004

Hoci maďarská univerzita v Komárne chce začať vyučovať od septembra, nemá na to zatiaľ žiadne predpoklady. Nezverejnila ešte podmienky prijatia a nemá ani akreditované všetky študijné odbory. „S prihláškami už musíme niečo urobiť. Záujemcovia ich budú môcť podať do 14. alebo 15. mája. Obídeme všetky školy, aby sme ich o tom informovali. Ešte dáme oznam do novín," povedal štatutár školy, poslanec SMK Sándor Albert. Podmienky na prijatie však musia byť známe dva mesiace pred podaním prihlášok. Univerzita Jánosa Seleyho podľa ministerstva školstva poruší zákon, pretože podmienky zverejní len menej ako mesiac pred podaním prihlášok. „Zákon jasne stanovuje, že prijímacie konanie má nejaké časovanie," upozornil riaditeľ sekcie ministerstva školstva Peter Mederly. Kým škola nezíska akreditáciu študijných odborov, nemôže ani prijať žiadnych poslucháčov. Podľa Mederlyho nie je dobré, ak prebehnú prijímačky a potom škola oznámi, že poslucháčov nemôže prijať, lebo jej neschválili študijné programy.,,To je nepríjemná vec a neprispieva to k imidžu školy vo verejnosti," dodal. Univerzita podala žiadosti o akreditáciu učiteľských a ekonomických študijných programov 3. marca. Odborníci na ich posúdenie majú 150 dní.,,Predpokladám, že predsedovia hodnotiacich komisií predložia závery na zasadnutí Akreditačnej komisie 23. až 25. júna," konštatoval jej tajomník Michal Denci. Ten potvrdil, že zatiaľ jediné hodnotenie je len k teológii.,,Jeho závery sa prerokujú na aprílovom zasadnutí a komisia odporučí udeliť súhlas na akreditáciu, ktorý s konečnou platnosťou vydáva ministerstvo školstva. Dokedy tak musí urobiť, zákon neurčuje," spresnil Denci. Podľa vedúceho hodnotiacej skupiny študijného programu manažment ľudských zdrojov profesora Petra Mikuleckého z Univerzity Hradec Králové je so školou v Komárne problém.,,Posudzujeme päťročný magisterský program, ktorý sa plánuje otvoriť v roku 2007. Hodnotenie sme však nerobili pre trojročný bakalársky program. Ten ešte ani nebeží. Nevidíme teda nijakú nadväznosť. V materiáloch sa často odvoláva na budúcnosť, tá však nie je úplne zdokumentovaná. Máme preto určité pochybnosti," povedal. Na pochybách je aj profesorka Ľudmila Jančoková z Univerzity Mateja Bela, vedúca skupiny, ktorá sa zaoberá programami pedagogickej fakulty.,,S predkladateľom musíme prekonzultovať garantov učiteľských programov, pretože tí majú trvalý pracovný pomer na iných vysokých školách. Ak však majú byť garantmi v Komárne, musia mať trvalý pracovný pomer tam a nie inde," zdôraznila.

Ako je to s univerzitou v Komárne

- škola ešte nevypísala termín podania prihlášok a prijímačiek

- nemá zatiaľ akreditáciu pre študijné programy na ekonomickej a pedagogickej fakulte

- závery tohto hodnotenia budú známe asi až koncom júna

- kladným hodnotením prešli len odbory na teologickej fakulte

- v 1. ročníku má byť 300 študentov

- vzdelávanie má zabezpečiť 25 profesorov vrátane profesorov z Maďarska

- 317 miliónov Sk bude stáť do roku 2007

V Komárne asi zrušia len jednu slovenskú školu

16. apríla 2004 - sita

V Komárne zrejme nezrušia dve, ale len jednu slovenskú základnú školu. S primátorom mesta Tiborom Bastrnákom o tom rokoval minister školstva Martin Fronc. Šéf rezortu sa zároveň zaviazal pomôcť mestu riešiť finančnú situáciu, pretože je podľa neho "dôležité zabezpečiť riadny chod škôl na zmiešanom území". Primátor Komárna zdôraznil, že rozhodujúce slovo pri rušení škôl budú mať poslanci mestského zastupiteľstva. Ako dodal Bastrnák, poslanci by sa mali stretnúť koncom budúceho týždňa. Ak by rozhodli o zrušení len jednej zo škôl, tak pravdepodobne pôjde o ZŠ na ulici Slobody, ktorá "vykazuje zo všetkých komárňanských škôl najhoršie čísla". Zrušením jednej slovenskej školy by v Komárne zostali tri slovenské a tri maďarské. Popri nich je v meste ešte jedna cirkevná základná škola, na ktorej sa učí v maďarčine. Celkový počet žiakov na slovenských školách je 1500 a na maďarských 1700. O návrhu na zrušenie dvoch slovenských základných škôl rozhodli mestskí poslanci minulý týždeň. Ich rozhodnutie sa malo týkať okrem ZŠ na ulici Slobody aj ZŠ na Pohraničnej ulici. Hlavným dôvodom sú finančné problémy mesta, ktorému na školstvo chýba minimálne 16 miliónov korún. Bastrnák v tejto súvislosti odmietol medializované "špekulácie", že Komárno ruší školy preto, aby získalo priestory pre komárňanskú Univerzitu Jánosa Selyeho. Zároveň odmietol aj tvrdenia, že poslancov pri rozhodovaní motivovala snaha zničiť slovenské školstvo v Komárne.

M. Fronc je opatrný pri rušení škôl na juhu

14. apríla 2004

Minister školstva Martin Fronc nepripustí neodôvodnenú likvidáciu škôl, ak by malo dôjsť k sťaženiu vzdelávania na zmiešanom území. K návrhu na zrušenie dvoch slovenských základných škôl v Komárne sa však zatiaľ vyjadrovať nechce. Minister školstva Martin Fronc nepripustí neodôvodnenú likvidáciu škôl, ak by malo dôjsť k sťaženiu vzdelávania na zmiešanom území. K návrhu na zrušenie dvoch slovenských základných škôl v Komárne sa však zatiaľ vyjadrovať nechce. K tomuto konkrétnemu prípadu sa bude môcť šéf rezortu vyjadriť až po tom, keď žiadosť o zrušenie škôl bude doručená na ministerstvo, povedala hovorkyňa Michaela Dobošová, Poslanci mestského zastupiteľstva v Komárne rozhodli o zrušení dvoch zo štyroch slovenských škôl minulý týždeň. Dôvodom sú predovšetkým finančné problémy mesta, ktorému na zabezpečenie školstva bude v tomto roku chýbať minimálne 16 miliónov korún. Podľa primátora Komárna Tibora Bastrnáka však rozhodnutie mestských poslancov nie je definitívne. Ak sa totiž mestu podarí dohodnúť s rezortom školstva a financií na ďalších peniazoch pre školy, tak Základnú školu na Pohraničnej ulici a na ulici Slobody nezrušia. Bastrnák však odmieta vyjadrenia, že za rozhodnutím mestských poslancov sa skrýva snaha zničiť slovenské školstvo v Komárne. V Komárne sú okrem štyroch slovenských základných škôl tri maďarské a jedna cirkevná, na ktorej sa tiež učí v maďarčine.

Po Maďarsku a Česku sa Bruselu predstaví Slovensko

18. apríla 2004

Od pondelka do soboty, len pár dní pred vstupom do Európskej únie (EÚ), sa Slovensko predstaví v Bruseli. Slovenský týždeň iniciovala Európska komisia(EK) s cieľom zvýšiť informovanosť o nových členských krajinách. Obyvatelia Bruselu a zamestnanci európskych inštitúcií budú mať príležitosť spoznať regióny Slovenska, jeho kultúru, jazyk a jedlá prostredníctvom seminárov, jazykových kurzov, premietania filmov a ďalších aktivít. Slovenský týždeň otvorí recepcia za účasti podpredsedu vlády Pála Csákyho, nasledovať bude konferencia Slovensko: nová tvár v rozšírenej únii, na ktorej vystúpi okrem Csákyho komisár pre rozšírenie Günter Verheugen a Grigorij Mesežnikov, predseda Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Slovenské samosprávne kraje pripravili na stredu, 21. apríla, seminár pod názvom Regionálna politika – Slovenské regióny v rozšírenej Európskej únii. Počas celého týždňa budú úradníci európskych inštitúcií oslovovaní prostredníctvom informačných stánkov, vizuálnou projekciou, výstavou obrazov a fotografií. V budovách komisie a rady budú môcť ochutnať slovenské jedlá a pozrieť si filmy ako Kruté radosti od Juraja Nvotu, Sedím na konári a je mi dobre od Juraja Jakubiska, Záhrada od Martina Šulíka a Modré z neba od Evy Borušovičovej. Slovenský týždeň vyvrcholí v sobotu 24. apríla, keď bude známa bruselská soška Manneken Pis (Cikajúci chlapec), po prvý raz vo svojej dlhoročnej histórii slávnostne odetá do slovenského kroja. Obliekanie sošky budú sprevádzať slovenské ľudové a moderné skupiny, remeselníci, bude sa čapovať slovenské pivo a nalievať slovenské víno. Ministerstvo zahraničných vecí SR agentúru SITA informovalo, že Slovenský týždeň je v poradí tretím v rámci prezentácie nových členských krajín EÚ po Maďarsku a Českej republike. Po ňom bude nasledovať Poľsko.

Čo sa zmení v EÚ?

Jazyky

15. apríla 2004 - pravda

Tí, ČO sa boja o ľubozvučnú slovenčinu, nemusia mať v Európskej únii strach. Neprevalcuje ju ani angličtina, ani francúzština. Ani nijaká iná reč. Jazyky všetkých členských štátov v únii sú totiž rovnoprávne. V praxi to napríklad znamená, že budúci slovenskí poslanci v Európskom parlamente budú mať zabezpečené tlmočenie. Bežný občan to môže pocítiť tak, že keď sa rozhodne poslať sťažnosť európskemu verejnému ochrancovi ľudských práv (ombudsmanovi), nemusí platiť peniaze za preklad do cudzej reči. List napíše po slovensky. So slovenčinou sa naši občania nestratia ani vtedy, ak by chceli získať hodnoverné informácie priamo z Bruselu: Od 1. mája si stačí otvoriť webovú stránku http://euro-pa.eu.int/europedirect/. Odborníci poskytnú informácie aj v slovenčine. Otázka sa bude dať poslať elektronickou poštou a taktiež spýtať sa telefonicky. Je to bezplatné číslo 0080067891011. Ak budete napríklad na dovolenke v zahraničí, treba si vopred zistiť, či mobilný operátor umožňuje volať na telefónne čísla začínajúce sa na 008000. V niektorých prípadoch môže byť volanie spoplatnené z telefónov v hoteli alebo vo verejných telefónnych búdkach. Čo sa týka vystupovania poslancov Európskeho parlamentu, tí majú na tejto pôde v zásade na výber dve možnosti: alebo nedopustia na slovenčinu, alebo budú hovoriť napríklad po anglicky, aby sa ušetrilo na tlmočníkoch. "Keby poslanci na zasadnutí pracovných výborov diskutovali v jednej reči, bolo by to jednoduchšie," poznamenáva nemenovaný zdroj z parlamentu. Podľa neho ide nielen o šetrenie peňazí, ale aj o rýchlosť zasadnutia: "Tlmočníci majú nárok na pravidelné prestávky, takže debata sa môže predĺžiť, hoci je pre nejaký ďalší program cenná každá minúta," podotýka. Aj keby chcel predsedajúci pokračovať, musí vyhlásiť prestávku. Jazykový labyrint bude pozoruhodný: "Predstavte si skupinu poslancov, ktorej je k dispozícii 70 tlmočníkov. Keď bude hovoriť Estónec, jeden tlmočník sprostredkuje jeho slová do francúzštiny, a ten, ktorý ovláda tento jazyk a zároveň slovenčinu, tak môže tlmočiť zase do reči slovenského poslanca," vysvetľuje tento "reťazec dorozumievania". Niekedy by mohli nastať aj kuriózne situácie, pretože počet tlmočníkov by mohol na pracovnom výbore prevýšiť počet rokujúcich poslancov.

Nákupy

13. apríla 2004 - pravda

Ak poletíte zo Slovenska do Prahy po 1. máji, na letisku už lacno nenakúpite. Ani na spiatočnej ceste. Nižšie ceny v duty-free snopoch sa stanú minulosťou. Aj keď sa vstupujúce štáty snažili udržať si svoje obchody oslobodené od národných daní čo najdlhšie, členstvo v EÚ bude znamenať ich koniec. Väčšina nováčikov zatvorí prihraničné obchody so zvýhodnenými cenami už na konci apríla. Veľká časť z nich pritom čakala a odkladala koniec do poslednej chvíle - najmä pre silné lobovanie zo strany majiteľov obchodov a regionálnych šéfov, ktorí sa bránili obavami z rastu nezamestnanosti. Niektoré krajiny - ako napríklad Slovinsko - dokonca porušili pravidlá Európskej únie a chcú svoje bezcolné obchody na hraniciach s Rakúskom a Talianskom zatvoriť až na konci mája. Oficiálne to vysvetlili tak, že nemali dosť času, aby zmenili zákony, týkajúce sa prihraničných obchodov. Aj keď únia nepovoľuje existenciu týchto obchodov, pretože národné vlády prichádzajú o príjmy zo spotrebnej dane a z dane z pridanej hodnoty, tak vo väčšine štátov ich majitelia prerábajú na obchody so zľavou. Chcú naďalej predávať občanom zo súčasných krajín EÚ, pre ktorých je tovar vo vstupujúcich krajinách stále podstatne lacnejší. Podobne to dopadne s bezcolnými obchodmi na letiskách, aj keď ich existenciu vo väčšine krajín parlamenty udržali až do poslednej chvíle pred vstupom do Európskej únie. Súčasné členské štáty EÚ skončili predaj duty-free na letiskách 30. júna 1999. Vzťahuje sa to však len na tých cestujúcich, ktorí neprekročia vnútorné hranice EÚ. (Kto napríklad letí z Mníchova do Ameriky, môže nakúpiť veľmi lacno.) A rovnako to bude aj v bezcolných obchodoch na letiskách vo vstupujúcich krajinách. Aj v prípade, že lietadlo bude prelietať územie mimo Európskej únie, ale odletí a pristane na území EÚ, platiť budú rovnaké obmedzenia. Ak poletíte mimo úniu, môžete nakupovať bezcolné. Aj preto predavači v týchto obchodoch požadujú od pasažierov letenku. Jedinou výnimkou budú nápoje, ktoré sa budú predávať na palube lietadiel alebo lodí, pričom budú slúžiť k spotrebe na trase. Aby sa zabránilo podvádzaniu, alkoholické nápoje sa budú predávať už rozlievané do pohárov, respektíve v miniatúrnych alebo otvorených fľaškách.

Kontrola

Vstup do Európskej únie a jednoduchšie kontroly na hraniciach nebudú znamenať úplne voľný pohyb napríklad nežiaducich osôb. Aj keď na hraniciach so štátmi únie bude stačiť ako doklad občiansky preukaz, teda plastiková kartička, do ktorej nemožno nič vpisovať. "Ak má občan zakázaný vstup na územie iného štátu, uvedie sa to aj v centrálnej evidencii hľadaných a nežiaducich osôb, nielen pečiatkou v pase. Preto ak občan Slovenska chce vstúpiť do krajiny, z ktorej bol vyhostený, polícia kontrolou jeho občianskeho preukazu zistí, či je nežiadúcou alebo hľadanou osobou," vysvetľuje Ľubomíra Miklovičová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Kontrola toho, či nie je niekto pri prechode hraníc na zozname hľadaných, prípadne nežiaducich, však záleží na hraničnej polícii. "Je na rozhodnutí polície, či bude vykonávať aj kontrolu dokladu, alebo len kontrolu osoby," dodala hovorkyňa. Rozhodnutie odmietnuť niekomu vstup na svoje územie je v právomoci daného štátu. Slovensko po 1. máji svoj zoznam nežiaducich a hľadaných osôb nebude meniť. To znamená, že slovenská polícia môže za istých podmienok odmietnuť vstup aj občanom únie. Podľa zákona o pobyte cudzincov polícia neumožní vstup na územie Slovenska občanovi EÚ v troch prípadoch - v prípade, že cudzinec môže ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, ďalej v prípade, že sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole a nepredloží požadované doklady a napokon, ak neuhradil finančné záväzky voči Slovensku. Samotný predchádzajúci zápis v registri trestov preto ešte nie je dôvodom zákazu vstupu na územie Slovenska. Samozrejme, v prípade, že občan iného štátu únie je doma hľadaný, nemal by sa dostať ani na územie Slovenska. Zoznam hľadaných osôb dostáva aj Slovensko cez Interpol. Ľudia, ktorí boli z iných štátov únie vyhostení za to, že pracovali načierno a dostali do pasu pečiatku nežiaduci, by preto za istých okolností mohli mať na hraniciach problémy. Po 1. máji a vstupe do únie síce nebude treba nosiť so sebou pasy, na to, že do občianskeho nemožno dávať nijaké pečiatky sa však neoplatí spoliehať. Postihy za čiernu prácu podľa niektorých pozorovateľov budú mať však iný charakter - na nelegálne zamestnávanie majú doplácať najmä zamestnávatelia, ktorým hrozia vysoké pokuty.

Medgyessy chce bojovať proti populizmu

13. apríla 2004

Maďarská vláda považuje za svoju úlohu zabrániť tomu, aby sa do Maďarska vrátil populizmus. Povedal to maďarský premiér Péter Medgyessy v rozhovore pre francúzsky denník Figaro, ktorý sa ho v súvislosti s priebehom slovenských prezidentských volieb pýtal na šance návratu populizmu do strednej Európy. Premiér v reakcii ďalej uviedol, že maďarský populizmus sa výrazne odlišuje od slovenského. Medgyessymu odborníčka konzervatívneho denníka pre strednú Európu Stéphane Kovacsová pri tejto príležitosti pripomenula, že po vstupe do Európskej únie očakáva zlepšenie svojej situácie iba 29 percent maďarského obyvateľstva. Iniciatívu francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý vyzval Maďarsko počas svojej návštevy na pripojenie sa ku krajinám „idúcim v určitých oblastiach na čele“, zhodnotil maďarský politik ako veľké vyznamenanie pre jeho krajinu. Ako však dodal, bolo by nešťastné, ak by sa v skutočnosti vytvorila dvojrýchlostná Európa. „Celá Európa musí byť schopná odpovedať na výzvy sveta,“ zdôraznil okrem iného v rozhovore pre Figaro maďarský premiér.

Hranica už nerozdelí mestá

13. apríla 2004 - čtk

Mestá v srdci Európy, ktoré rozdelili tragické dejiny 20. storočia, netrpezlivo očakávajú rozšírenie Európskej únie. Dúfajú, že nová Európa im vdýchne nový život, keď zruší bariéry a colnice. Nemecké mesto Gorlitz, ktoré leží na ľavom brehu Nisy, sa pozerá z výšky renesančných veží na svoju útlejšiu sestru, na poľský Zgorzelec. Je síce menší, ale zato dynamický. Obe sídla tvorili 850 rokov jedno mesto. V roku 1945, na konci druhej svetovej vojny, sa rozštiepilo na dve časti. Rad miest na tej istej hranici zažil podobný osud, keď bolo nemecké Sliezska odovzdané Poľsku výmenou za východnú časť predvojnového Poľska, ktorú si privlastnil Sovietsky zväz. Na hranici medzi Talianskom a Slovinskom je mesto Gorizia alebo Gorica, podľa toho, či hovoríme po taliansky alebo po slovinský. Od roku 1947 je rozdelené bariérou, ktorá prechádza aj súkromnými záhradami a súbežnými ulicami. Rozdelenie rakúsko-uhorského impéria v roku 1918 bolo ku geografii ohľaduplnejšie, no niekoľko aglomerácií bolo rozdelených na dve časti, ako Český Těšín/Cieszyn na česko-poľskej hranici, Komárno/Komárom na Dunaji medzi Maďarskom a Slovenskom a ešte malé mesto Gmund/České Velenice na hranici rakúsko-českej. Mesto Valga/Valka, rozdelené od roku 1920 hranicou medzi Estónskom a Lotyšskom tiež veľa očakáva od nových čias, pretože terajšie politické bariéry mu neumožňujú realizovať ani projekt spoločnej školy.

Noví členovia únie lákajú investorov

13. apríla 2004 - Financial Times

Tri najväčšie kandidátske krajiny - Maďarsko, Poľsko a Česká republika, ktoré sa už čoskoro stanú členmi Európskej únie - priniesli investorom v minulom roku úžasné zisky. V posledných týždňoch sa finančné trhy v Budapešti a vo Varšave vyšplhali na historické maximá a na pražskej burze sa obchodovalo na najvyššej úrovni za posledných desať rokov. Všetky tri trhy vyleteli v uplynulom roku o 44 až 70 percent v porovnaní s 23-percent-ným rastom paneurópskeho indexu FTSE Eurotop 300. Od začiatku roka si trhy v kandidátskych krajinách zachovali rovnaký rastúci trend, ktorý by mal pokračovať. Hodnota stredoeurópskych trhov by sa totiž mala posunúť smerom k parite zabehaných finančných búrz v členských krajinách. "Skúsenosti z minulosti ukázali, že viaceré členské krajiny, napríklad Portugalsko, Grécko alebo Írsko, profitovali z vyššej bonity po vstupe do únie a najmä po prijatí eura," uviedla Merrill Lynch Investment Managers.

Budapešť: imáma údajne financovali zo Saudskej Arábie

17. apríla 2004

Maďarská polícia zablokovala konto palestínskeho zubára s maďarským pasom, ktorý bol v utorok v Budapešti zatknutý na základe podozrenia z terorizmu. Konto štyridsaťdvaročného muža, ktorý v Maďarskej metropole pôsobí aj ako imám, vraj bolo zablokované preto, že saudskoarabská nadácia finančne podporovala prípravy podozrivého muža na teroristické útoky. Saudskoarabská nadácia vraj na konto zubára poukázala 474-tisíc eur. V správach maďarskej verejnoprávnej televízie MTV z neskorého štvrtkového večera sa ďalej uvádzalo, že maďarské úrady upozornila na palestínskeho zubára, na ktorého konto poukazuje peniaze nadácia, úzko spojená s teroristickými organizáciami, americká tajná služba. Maďarská polícia však vyhlasuje, že v terajšom štádiu vyšetrovania ešte nebude vydávať oficiálne vyhlásenie.

Šéf maďarskej islamskej komunity má obavy z dôsledkov odhaleného prípadu

15. apríla 2004

Šéf Maďarského islamského spoločenstva Zoltán Bolek, ktorý sa verejne nechal počuť, že ho zadržanie imáma budínskej mešity neprekvapilo, má za sebou anonymnú telefonickú hrozbu sprevádzanú vulgárnosťami a slovami: Vieme, akým cieľom slúžiš. Bolek podľa vlastných slov nemôže tvrdiť, že vedel o zámeroch imáma a zubára v jednej osobe Saleha Tayseera, pretože by v takom prípade bol pravdepodobne okamžite informoval príslušné úrady. Urobil by som tak už len preto, že som presvedčený a viem z vlastnej skúsenosti, že rozhodujúca väčšina päťdesiattisícovej moslimskej komunity v Maďarsku jednoznačne odsudzuje extrémistov, vystupujúcich v mene islamu a vyhrážajúcich sa džihádom. Z toho však nevyplýva, že súhlasíme napríklad s politikou Ariela Šarona. Sme presvedčení, že idey musia súperiť s ideami, že na násilie nemožno odpovedať násilím, vyhasením životov nevinných civilistov, vrátane detí, vyhlásil predstaviteľ islamskej komunity pre maďarskú tlač. Zoltán Bolek netajil obavy, že prípad zubára palestínskeho pôvodu môže sťažiť život Moslimov a arabskej komunity v Maďarsku, kde sa môže vytvoriť islamofóbia. Členovia spoločenstva môžu byť vystavení diskriminácii alebo útokom zo strany inak zmýšľajúcich, ale aj zo strany neveľmi početnej skupiny moslimských extrémistov v krajine, ktorí nemajú v láske inak uvažujúcich Moslimov. Maďarské tajné služby, polícia a celý rezort vnútra sa rozhodli v utorok v súvislosti s návštevou izraelského prezidenta Mošeho Kacava v krajine neriskovať a zadržali podozrivého imáma, ktorého už istý čas sledovali a odpočúvali. Práve z telefonických rozhovorov sa totiž dozvedeli, že by sa v utorok mal stretnúť s dvoma mužmi, aby prediskutoval detaily pripravovaného teroristického útoku na židovské múzeum. Manželka zadržaného je mimo podozrenia. O prípravách činu, ktorý by sotva bol mohol financovať zubár z vlastných prostriedkov, s určitosťou nevedela. Na niektorých z pravidelných návštevníkov jeho budínskej mešity čaká v blízkej budúcnosti výsluch v úlohe svedkov. V Budapešti sa predbežne neočakávajú ďalšie zatknutia v prípade, ktorý má v súčasnej fáze ešte mnoho otáznikov.

V Budapešti nové múzeum holokaustu

16. apríla 2004

Izraelský prezident Moše Kacav a maďarskí predstavitelia otvorili vo štvrtok v Budapešti nové múzeum holokaustu dva dni po tom, ako polícia zatkla maďarského zubára palestínskeho pôvodu podozrivého z prípravy útoku na múzeum. Kacav, ktorého pôvodne označili za terč sprisahania, vo svojom príhovore konštatoval, že vlna antisemitizmu v Európe narastá. "60 rokov po hrôze holokaustu zlo antisemitizmu opäť v Európe rastie," uviedol.

Al-Káida nemá nič s pokusom o atentát v Budapešti

15. apríla 2004

Atentát, ktorý údajne pripravovali proti novému múzeu holokaustu v Budapešti, nemá nič spoločné s al-Káidou. Povedal to šéf protiteroristického oddelenia maďarskej polície György Zsombok. "Z údajov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že neexistuje žiadne spojenie na al-Káidu ani na iné medzinárodné teroristické organizácie," oznámil. Dodal, že polícia preveruje "množstvo dokumentov, z ktorých značná časť je písaná v arabčine, aby zistila pozadie veci." Maďarská polícia v utorok odhalila zámer spáchať útok na múzeum holokaustu v Budapešti. Atentát údajne pripravoval maďarský zubár palestínskeho pôvodu a dvaja Sýrčania. Niektoré zdroje dávali udalosť do súvislosti s návštevou izraelského prezidenta Moše Kacava a hovorili o možnosti atentátu na neho. To sa však nepotvrdilo.

Maďari zmarili útok na židovské múzeum

14. apríla 2004

Maďarská polícia včera zatkla troch Arabov podozrivých z príprav bombového útoku na židovské múzeum. Palestínčana a dvoch Sýrčanov zadržali v prvý deň návštevy izraelského prezidenta. Moše Kacav sa má dnes v Budapešti zúčastniť na slávnostnom otvorení múzea holokaustu, prvého podobného memoriálu v strednej Európe. Prezident na mimoriadne bezpečnostné opatrenia sprevádzajúce jeho návštevu reagoval podľa agentúry MTI s humorom: "Zo žartu som maďarskému prezidentovi povedal, že bude lepšie, ak sa odo mňa bude držať aspoň na tri kroky." Na jeho bezpečnosť dozerá vyše sto príslušníkov maďarského útvaru na ochranu ústavných činiteľov a nie- koľko desiatok izraelských ochrankárov. Maďarské úrady tvrdia, že príprava teroristického útoku nesúvisela s návštevou izraelského prezidenta. Organizátorom zmareného teroristického útoku bol podľa denníka Magyar Hírlap 42-ročný zubár, ktorý pôsobil ako duchovný vodca budapeštianskej moslimskej komunity. Minulý mesiac sa skontaktoval s dvoma Sýrčanmi, ktorých poveril uskutočnením "bombového útoku proti budapeštianskemu židovskému múzeu", informuje Magyar Hírlap. Pri včerajších domových prehliadkach polícia nijaké výbušniny nenašla. Objavila však dokumenty potvrdzujúce kontakty zadržanej trojice i to, na čo sa pripravovali.

V Budapešti chceli zničiť múzeum holokaustu

13. apríla 2004

Útok, ktorý prekazila v utorok ráno maďarská polícia, nebol namierený proti izraelskému prezidentovi Moše Kacavovi, ale proti budapeštianskemu múzeu holokaustu. Informoval o tom v utorok maďarský policajný prezident László Salgó. "V protiklade so správami, kroky podniknuté dnes ráno a návšteva prezidenta nie sú nijakým spôsobom spojené," tvrdil maďarský policajný šéf. To, že terčom mal byť Kacav, povedala údajne maďarská polícia prezidentovej delegácii. Agentúru AFP následne takto informovala hovorkyňa Kacavovho úradu v Jeruzaleme. Polícia zatkla troch Arabov, ktorí plánovali útok na Múzeum holokaustu. Izraelský prezident ho mal vo štvrtok slávnostne otvoriť. "Hlavný podozrivý mal troch komplicov. Prvý mal za úlohu zohnať výbušniny a druhého požiadali, aby ich odpálil v Múzeu holokaustu," vysvetlil Salgó. Izraelský prezident Moše Kacav je vo svojom úrade od roku 2000. Jeho pôsobenie sa spájalo s izraelskou pravicou, bol ministrom dopravy a turistického ruchu v pravicových vládach. V prezidentskej funkcii však konal ako pomerne umiernený politik. Nedávno napríklad ponúkol rokovania sýrskemu prezidentovi Bašarovi Asádovi. Budapeštianske múzeum holokaustu sa má v priestore bývalej synagógy otvoriť na 60. výročie začiatku zhromažďovania maďarských Židov do get.

Prekazený útok nebol namierený proti izraelskému prezidentovi

13. apríla 2004

Útok, ktorý prekazila v utorok ráno maďarská polícia, nebol namierený proti izraelskému prezidentovi Moše Kacavovi, ale proti budapeštianskemu múzeu holokaustu. Informoval o tom v utorok maďarský policajný prezident László Salgó. "V protiklade so správami, kroky podniknuté dnes ráno a návšteva prezidenta nie sú nijakým spôsobom spojené," tvrdil maďarský policajný šéf. To, že terčom mal byť Kacav, povedala údajne maďarská polícia prezidentovej delegácii. Agentúru AFP následne takto informovala hovorkyňa Kacavovho úradu v Jeruzaleme.

Bugár odporučil Dzurindovi odchod 2. mája

13. apríla 2004

Ak by Mikuláš Dzurinda 2. mája, deň po našom vstupe do EÚ, odstúpil, pomohol by politickej stabilizácii a poskytol šancu koalícii a vlastnej strane dokončiť reformy bez ďalších bezzásadových vyjednávaní. Tak tento odkaz si premiér nájde v knihe Bélu Bugára Žijem v takej krajine... Publikácia, ktorú vydalo vydavateľstvo Kalligram, sa v týchto dňoch dostane na trh. Predseda SMK uvádza, že nestabilné postavenie súčasnej vlády má dve príčiny a obe spôsobil premiér. Prvou je zmena štýlu komunikácie. „Začal uplatňovať škodlivý princíp väčšinovej podpory. To je ohromujúca zmena štýlu komunikácie, je to komunikačný deficit, defekt.“ „Dzurinda zistil, že mu popri jeho SDKÚ stačí jediný koaličný partner a vládna kára sa už nejako rozhýbe.“ „Objavil teplú vodu a tým zaviedol politiku vylučovania," píše Bugár. Na adresu seba a koaličných partnerov kriticky uvádza: „Naša zodpovednosť spočíva v tom, že sme priveľa tolerovali a pridlho mlčali." Za druhú príčinu oslabenia vlády Bugár označuje to, že premiér rezignoval na hodnotovú politiku, ktorú nahradil,,účelovou, založenou na kupeckých počtoch". Ak by Dzurinda teraz odstúpil, podľa Bugára by si tak vytvoril perspektívu pre seba vrátiť sa v budúcnosti do vysokej politiky ako dôveryhodný politik. Reakcia Mikuláša Dzurindu na knihu nie je známa. Premiér strávil sviatky s rodinou a jeho hovorca Martin Maruška citáty nekomentoval. Kniha s podtitulom O Maďaroch, Slovákoch, premárnených príležitostiach a vynárajúcich sa možnostiach je vydaná v maďarskom aj slovenskom jazyku. Je písaná formou dialógu Bélu Bugára s vydavateľom Lászlóm Szigetim. Dnes bude mať predseda SMK jej oficiálnu prezentáciu v Bratislave. Bugár sa v nej predovšetkým vyjadruje k postaveniu Maďarov na Slovensku, kde žiada právnu istotu. Hovorí však aj o lustračnom zákone, prerastení siete agentov ŠtB do spoločnosti, finančných skupín, bezpečnosti a korupcii. Kritizuje Vladimíra Mečiara a pôsobenie jeho vlád. Označuje ho za autokrata. Pravda získala knihu prednostne a uvádza z nej aj tieto Bugárove citáty.,,Súčasné slovenské demokratické stanovisko národného štátu sa snaží bagatelizovať národnú identitu menšín a odopierať ústavné zakotvenie ich spoločenských práv." Pokým nebude prijatý ústavný zákon garantujúci právne postavenie národných a etnických menšín, dovtedy tu budú žiť s pocitom, že,,súčasťou slovenskej štátnej stratégie je latentná asimilácia Maďarov či iných etnických a národných komunít". O potrebe prijatia takéhoto zákona píše Bugár v knihe opakovane a avizuje, že SMK predloží legislatívne návrhy. Predseda SMK priznáva, že SMK nie je zmierená so súčasným rozdelením Slovenska na osem vyšších územných celkov. Za ideálnu považuje zmenu celkov tak, aby obyvateľstvo maďarskej národnosti tvorilo väčšinu a popri slovenčine sa stala úradným jazykom aj maďarčina. Dodáva však, že si uvedomuje, že je to zatiaľ utópia. Časom sa podľa neho zrodí zákon, ktorý na území SR zrovnoprávni oba jazyky. Bugár v knihe nespochybňuje právnu stránku Benešových dekrétov. Individuálne odškodnenie pokladá za nerealizovateľné a hovorí o symbolickom, podobnom ako Slovensko urobilo pri obetiach holokaustu.

Maďarsko: vlastníctvo je ostražito chránené

13. apríla 2004 – sme - ATTILA LOVÁSZ

Aj maďarská ústava považuje vlastnícke práva za ochrany hodnú hodnotu. Vyvlastňovanie pripúšťa len vo výnimočných prípadoch, na základe zákona, v dokázateľnom verejnom záujme a spája ho s bezpodmienečným, neodkladným a úplným odškodnením. Zákon stanovuje 14 presne vymedzených dôvodov, kedy vôbec k vyvlastneniu môže dôjsť. Okrem urbanistických, dopravných, komunikačných a obranných cieľov stanovuje vyvlastnenie ako ústavnú metódu v prípade archeologických nálezísk, pri ochrane kultúrnych pamiatok, pri zakladaní ochranných a lužných lesov. Nepozná však vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície. Jedinou oblasťou, v ktorej môže príslušná samospráva alebo štátny orgán iniciovať konanie o vyvlastnení pre súkromnú investíciu, je stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodových sietí. (Dodajme, že v Maďarsku je elektroenergetika už sprivatizovaná, aj keď štát ešte vlastní menšinové podiely v niektorých energetických spoločnostiach.) Podmienkou vyvlastnenia z dôvodu energetickej investície je však spoluúčasť štátu alebo samosprávy. Na rozdiel od okolitých krajín pozná maďarský zákon ešte jeden dôvod vyvlastnenia. Je to návrat (reštitúcia) cirkevného majetku, ktorý bol zhabaný štátom a neskôr odkúpený súkromnou osobou. Zákon okrem toho prísne stanovuje, že vyvlastnený majetok sa môže použiť len na ciele, kvôli ktorým konanie prebehlo. Vyvlastnenie prebieha v správnom konaní, odvolanie rieši výlučne súd. Vyvlastňovateľom môže byť iba štát alebo miestna a župná samospráva. Použijúc slovenský príklad s automobilkou Hyundai, v Maďarsku by sa investor musel dohodnúť s majiteľmi priamo, bez sprostredkovania samosprávnym či štátnym orgánom. Pri vyvlastnení pôdy odškodnenie zohľadňuje aj založenú úrodu. Náhrada však nepatrí za zánik zárobkovej činnosti, súvisiacej s používaním ornej pôdy. Odškodnenie formou náhradnej nehnuteľnosti je podmienené súhlasom vlastníka. Ak je náhradná nehnuteľnosť cennejšia, vlastník musí rozdiel ceny doplatiť.

Vyvlastňuje sa na celom svete, otázka je ako

13. apríla 2004 – sme

Ak by automobilka Hyundai/Kia stavala svoj závod v Maďarsku, o pozemkoch by sa musela dohodovať s vlastníkmi priamo ona bez sprostredkovania samosprávnym či štátnym orgánom. Na Slovensku s majiteľmi pôdy v Tepličke nad Váhom rokuje mesto Žilina. Ľudia protestujú, že štát chce ich pozemky vykúpiť priveľmi lacno. Keď sa štát s majiteľmi pozemkov nedohodne, môžu ich stavebné úrady aj vyvlastniť. Rozhodla o tom vláda, ktorá označila investície Kia Motors v Žiline aj stavbu automobilky PSA Peugeot v Trnave za verejný záujem. Čo je verejný záujem, určuje vláda. Pozemky sa vyvlastňujú všade na svete, podmienky, za akých k tomu dochádza, sú však rozdielne. Napríklad v Nemecku zákon vyslovene hovorí, že pri odškodnení sa musí brať prísny ohľad na spravodlivé vyváženie záujmov všetkých zúčastnených strán - spoločnosti, reprezentovanej štátnymi orgánmi, a vlastníkov. Všetky zásahy štátu do majetkových práv občana sa môžu uskutočniť podľa nemeckej ústavy iba vo veľmi úzkych hraniciach. Aj maďarská ústava vyvlastňovanie pripúšťa len vo výnimočných prípadoch, na základe zákona, v dokázateľnom verejnom záujme a spája ho s bezpodmienečným, neodkladným a úplným odškodnením. Zákon stanovuje 14 presne vymedzených dôvodov, kedy vôbec k vyvlastneniu môže dôjsť. Náš stavebný zákon, ktorý upravuje vyvlastnenia vo verejnom záujme, je v otázke primeranej náhrady stručný. Podľa neho sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje "cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite." Práve o výklad trhovej ceny a jej výšku bude zrejme v Žiline najväčší spor. Tepličania majú znalecký posudok, podľa ktorého má ich pôda hodnotu najmenej 360 korún za štvorcový meter. Podľa Slotu je to len 80 až 110 korún a Tepličanov pokladá za "prihlúplych".

Maďari dúfajú, že s Gabčíkovom pohne únia

15. apríla 2004

Problematika SVD Gabčíkovo-Nagymaros sa po vstupe SR a Maďarska do Európskej únie zmení, vyhlásil v Budapešti poslanec maďarského parlamentu za opozičný Fidesz Zoltán Illés. Opozičný politik, ktorý sa podľa vlastných slov v prípade, že Slovensko nesplní požiadavky, mieni obrátiť vo veci na súd Európskej únie, kritizoval vládu premiéra Pétera Medgyessyho, ktorej činnosť v predmetnej oblasti predstavuje - ako formuloval - krok späť v porovnaní s obdobím vlády premiéra Orbána. V Európskej únii sa kladie väčší dôraz na ochranu životného prostredia, prírody, ako všeobecne vo východoeurópskych krajinách, povedal a zdôraznil, že SR musí podľa poznatkov expertov EÚ vrátiť do koryta Starého Dunaja najmenej 65 až 66 % odklonenej vody. Maďarská strana by v tejto veci mala žiadať odškodné, dodal. Illés privítal obnovenie bilaterálnych rokovaní na expertnej úrovni, na ktoré však podľa jeho názoru "nestačí dobrá vôľa oboch ministrov životného prostredia". Jedného z vedúcich predstaviteľov slovenskej delegácie kritizoval maďarský poslanec slovami "pokračuje tam, kde prestal" a usiluje sa o výstavbu diela na maďarskom úseku Dunaja. Poslanec zároveň vyzval maďarskú vládu, aby zverejnila ciele terajších rokovaní, respektíve mandát delegácie Maďarskej republiky.

Štúrovo a Ostrihom chcú napojenie na diaľnicu sever-juh

Slovensko aj Maďarsko deklarovali záujem prenechať riešenie Gabčíkova odborníkom

13. apríla 2004

Miestne samosprávy od Martina po Budapešť pripravujú memorandum, v ktorom vyzvú vlády Slovenska a Maďarska, aby presadili vybudovanie európskej diaľnice sever-juh cez Štúrovo a Ostrihom. Memorandum chcú podpísať začiatkom mája v Ostrihome. O podporu dnes požiadali aj ministrov zahraničných vecí oboch krajín Eduarda Kukana a Lászlóa Kovácsa na konferencii o regionálnej spolupráci v Štúrove. "Na druhej strane hranice je veľmi rozvinutý priemysel a diaľničné napojenie chýba, čo dnes deklarovali aj zástupcovia Suzuki," povedal pre SITA starosta Štúrova Ján Oravec. Suzuki v Ostrihome zamestnáva vyše päťsto Slovákov a chce sa rozšíriť o ďalších 700 miest. Maďarská vláda už uvažuje, že na terajšej ceste z Budapešti do Ostrihomu postaví aspoň rýchlostnú komunikáciu. Starostovia tvrdia, že je to najekonomickejší variant. "Dnes sa viac hovorí o hospodárskej spolupráci. To dokazuje stabilizáciu politickej situácie, ktorá vytvára základné podmienky na spoločné projekty aj v Európskej únii," uviedol Kukan. S Lászlóm Kovácsom sa zhodli, že vo vzťahoch medzi Budapešťou a Bratislavou je oveľa menej napätí ako pred pár rokmi a podarilo sa ich postaviť na dôvere. Preto odmietli komentovať obnovené rozhovory o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Spolitizovanie tejto otázky by bolo podľa Kukana rizikom. "Uvidíme, aký bude vývoj po dnešnom rokovaní pracovnej skupiny v Bratislave," konštatoval s tým, že on sám je miernym optimistom. Maďarský minister poukázal na výrazné zvýšenie obchodnej bilancie medzi SR a MR, ktorá za posledných desať rokov vzrástla o šesť a polnásobok. Maďari na Slovensku investovali asi miliardu dolárov, Slováci v Maďarsku 300 miliónov dolárov. V čase, keď zanikajú hranice, považujú ministri za významné aj investície tretích krajín. Kovács pripomenul, že Slováci našli zamestnanie v mnohých firmách na severe Maďarska, ako je Suzuki v Ostrihome, Audi v Győri alebo Nokia v Komárome. Možnosti pre svojich subdodávateľov zase vidia vo veľkých investíciách na Slovensku, vrátane pripravovanej výroby áut Kia pri Žiline. Oba štáty sa pripravujú na spoločný lobbing v EÚ, kam vstúpia 1. mája. Jeden z nich sa má týkať aj severojužnej diaľnice, ktorá by mala spojiť Baltické a Jadranské more cez Slovensko a Maďarsko.

Rokovania o Gabčíkove-Nagymaros opäť pokračujú

Dostavba dolného stupňa vodného diela je pre Maďarsko naďalej neprijateľná

14. apríla 2004

Rokovania slovenskej a maďarskej strany o spôsobe realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa po dvaapolročnej prestávke dočkali svojho pokračovania. V Bratislave sa totiž stretli vládne delegácie, ktoré za maďarskú stranu viedol György Erdey a za slovenskú stranu splnomocnenec vlády v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger. Ako zástupcovia oboch strán uviedli na tlačovej konferencii k priebehu rokovaní, pri ďalších rozhovoroch sa budú brať do úvahy doterajšie výsledky práce expertných skupín a rokovania sa tak nezačnú od nuly. Erdey však potvrdil, že riešenie navrhované v rámcovej zmluve z roku 1998, ktoré počítalo s dostavbou dolného stupňa vodného diela, je pre Maďarsko stále neprijateľné. Slovenský vládny splnomocnenec však tvrdí, že rozhodovať budú fakty. "Ak maďarská strana nájde lepšie riešenie s ohľadom na povodňovú ochranu, plavbu, životné prostredie či energetiku, budeme súhlasiť, či už bez dostavby dolného stupňa alebo nie," konštatoval Kocinger. "Dopoludňajšie stretnutie vyústilo do návrhov, že vznikne ekonomická expertná skupina, zosumarizujú sa smernice Európskej únie, ktoré by sa mohli vzťahovať na konečné riešenia, má sa dať priestor právnej expertnej skupine, aby definovala svoj mandát," povedal Kocinger s tým, že je záujem tento proces urýchliť, pretože maďarská strana podmienila konkrétne riešenia technických otázok existenciou mandátu pracovnej skupiny. Mandát právnej pracovnej skupiny a riešenie technických otázok, ktoré slovenská strana vypracovala už v rokoch 2001 a 2002 sú ešte témou popoludňajších utorňajších rokovaní. Zástupcovia oboch vládnych delegácií tak utorňajšie rokovanie zhrnuli slovami, že sa "dohodli, že sa dohodnú". Podľa slov G. Erdeyho budú zástupcovia oboch strán hľadať také riešenia, ktoré by viedli k spoločnej dohode. Doteraz posledné rokovania medzi vládnymi delegáciami oboch strán v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa uskutočnili v septembri roku 2001. Základom verdiktu MSD v Haagu pritom bolo, že Maďarsko nemalo právo pozastaviť a následne zanechať práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo ho o rok neskôr uviesť do prevádzky. Tribunál tiež rozhodol, že oznámenie Maďarska z mája 1992 o ukončení zmluvy o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977 nemalo právny účinok na jej ukončenie. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.

Kukan s Kovácsom na medzinárodnej konferencii v Štúrove

11. apríla 2004

Rozvoj regionálnej spolupráce, jej problematické oblasti, ale aj návrhy pre ich riešenie po vstupe do Európskej únie (EÚ) bude hlavnou témou medzinárodnej konferencie, ktorá sa v utorok 13. apríla uskutoční v Štúrove. Záštitu nad podujatím Spoločne do Európy, spoločne pre Európu prevzali ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska Eduard Kukan a László Kovács. Ako agentúru SITA informoval hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga, konferencia sa uskutoční za účasti primátorov, predstaviteľov významných regionálnych inštitúcií, neziskovej aj podnikateľskej sféry. Konferenciu otvoria príhovormi obaja ministri zahraničných vecí. Následne sa začne diskusia, ktorá bude rozdelená do štyroch blokov. Na úvod budú účastníci diskutovať o príležitostiach rozvoja a regionálnej spolupráce po vstupe do EÚ. V druhom bloku bude hlavnou témou podnikateľské prostredie regiónu. V treťom bloku sa bude hovoriť o mimovládnom sektore a jeho úlohe v procese rozvoja regiónu a spoločnosti po začlenení do únie a na záver je pripravená panelová diskusia.

Maďarsko nezmení postoj k Slovensku

13. apríla 2004

Maďarsko nezmení postoj k Slovensku ani keď sa hlavou štátu stane Ivan Gašparovič alebo Vladimír Mečiar. "V demokratických krajinách je zvykom ctiť si výsledky volieb. Maďarsko bude spolupracovať s tým prezidentom, ktorého si zvolí slovenský ľud," vyhlásil dnes v Štúrove minister zahraničných vecí László Kovács. Na spoločnej tlačovej konferencii s Eduardom Kukanom dodal, že v prvom kole fandil svojmu kolegovi. Keď však nepostúpil do druhého kola, bol rád, pretože Slovensku zostal dobrý minister zahraničných vecí. Rovnaké odozvy počul aj od kolegov z Európskej únie.

Európsku diaľnicu sever-juh cez Štúrovo a Ostrihom

13. apríla 2004

Miestne samosprávy od Martina po Budapešť pripravujú memorandum, v ktorom vyzvú vlády Slovenska a Maďarska, aby presadili vybudovanie európskej diaľnice sever-juh cez Štúrovo a Ostrihom. Memorandum chcú podpísať začiatkom mája v Ostrihome. O podporu dnes požiadali aj ministrov zahraničných vecí oboch krajín Eduarda Kukana a Lászlóa Kovácsa na konferencii o regionálnej spolupráci v Štúrove. "Na druhej strane hranice je veľmi rozvinutý priemysel a diaľničné napojenie chýba, čo dnes deklarovali aj zástupcovia Suzuki," povedal pre SITA starosta Štúrova Ján Oravec. Suzuki v Ostrihome zamestnáva vyše päťsto Slovákov a chce sa rozšíriť o ďalších 700 miest. Maďarská vláda už uvažuje, že na terajšej ceste z Budapešti do Ostrihomu postaví aspoň rýchlostnú komunikáciu. Starostovia tvrdia, že je to najekonomickejší variant.

Štúrovo a Ostrihom chcú napojenie na diaľnicu sever-juh

13. apríla 2004

Miestne samosprávy od Martina po Budapešť pripravujú memorandum, v ktorom vyzvú vlády Slovenska a Maďarska, aby presadili vybudovanie európskej diaľnice sever-juh cez Štúrovo a Ostrihom. Memorandum chcú podpísať začiatkom mája v Ostrihome. O podporu dnes požiadali aj ministrov zahraničných vecí oboch krajín Eduarda Kukana a Lászlóa Kovácsa na konferencii o regionálnej spolupráci v Štúrove. Na druhej strane hranice je veľmi rozvinutý priemysel a diaľničné napojenie chýba, čo dnes deklarovali aj zástupcovia Suzuki, povedal pre SITA starosta Štúrova Ján Oravec. Suzuki v Ostrihome zamestnáva vyše päťsto Slovákov a chce sa rozšíriť o ďalších 700 miest. Maďarská vláda už uvažuje, že na terajšej ceste z Budapešti do Ostrihomu postaví aspoň rýchlostnú komunikáciu. Starostovia tvrdia, že je to najekonomickejší variant. Dnes sa viac hovorí o hospodárskej spolupráci. To dokazuje stabilizáciu politickej situácie, ktorá vytvára základné podmienky na spoločné projekty aj v Európskej únii, uviedol Kukan. S Lászlóm Kovácsom sa zhodli, že vo vzťahoch medzi Budapešťou a Bratislavou je oveľa menej napätí ako pred pár rokmi a podarilo sa ich postaviť na dôvere. Preto odmietli komentovať obnovené rozhovory o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Spolitizovanie tejto otázky by bolo podľa Kukana rizikom. Uvidíme, aký bude vývoj po dnešnom rokovaní pracovnej skupiny v Bratislave, konštatoval s tým, že on sám je miernym optimistom. Maďarský minister poukázal na výrazné zvýšenie obchodnej bilancie medzi SR a MR, ktorá za posledných desať rokov vzrástla o šesť a polnásobok. Maďari na Slovensku investovali asi miliardu dolárov, Slováci v Maďarsku 300 miliónov dolárov. V čase, keď zanikajú hranice, považujú ministri za významné aj investície tretích krajín. Kovács pripomenul, že Slováci našli zamestnanie v mnohých firmách na severe Maďarska, ako je Suzuki v Ostrihome, Audi v Györi alebo Nokia v Komárome. Možnosti pre svojich subdodávateľov zase vidia vo veľkých investíciách na Slovensku, vrátane pripravovanej výroby áut Kia pri Žiline. Oba štáty sa pripravujú na spoločný lobbing v EÚ, kam vstúpia 1. mája. Jeden z nich sa má týkať aj severojužnej diaľnice, ktorá by mala spojiť Baltické a Jadranské more cez Slovensko a Maďarsko.

V Bratislave o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros

13. apríla 2004

Rokovania slovenskej a maďarskej strany o spôsobe realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa po dvaapolročnej prestávke dočkali pokračovania. V Bratislave sa stretli vládne delegácie, ktoré za maďarskú stranu viedol György Erdey a za slovenskú stranu splnomocnenec vlády Dominik Kocinger. Ako uviedli na tlačovej konferencii, pri ďalších rozhovoroch sa budú brať do úvahy doterajšie výsledky práce expertných skupín a rokovania sa tak nezačnú od nuly. Erdey však potvrdil, že riešenie navrhované v rámcovej zmluve z roku 1998, ktoré počítalo s dostavbou dolného stupňa vodného diela, je pre Maďarsko neprijateľné. Kocinger tvrdí, že rozhodovať budú fakty. "Ak maďarská strana nájde lepšie riešenie s ohľadom na povodňovú ochranu, plavbu, životné prostredie či energetiku, budeme súhlasiť, či už bez dostavby dolného stupňa alebo nie," konštatoval.

Opäť sa rokuje o Gabčíkove-Nagymarosi

13. apríla 2004

Rokovania slovenskej a maďarskej strany o spôsobe realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa po dvaapolročnej prestávke dočkali svojho pokračovania. V Bratislave sa totiž stretli vládne delegácie, ktoré za maďarskú stranu viedol György Erdey a za slovenskú stranu splnomocnenec vlády v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger. Ako zástupcovia oboch strán uviedli na tlačovej konferencii k priebehu rokovaní, pri ďalších rozhovoroch sa budú brať do úvahy doterajšie výsledky práce expertných skupín a rokovania sa tak nezačnú od nuly. Erdey však potvrdil, že riešenie navrhované v rámcovej zmluve z roku 1998, ktoré počítalo s dostavbou dolného stupňa vodného diela, je pre Maďarsko stále neprijateľné. Slovenský vládny splnomocnenec však tvrdí, že rozhodovať budú fakty. "Ak maďarská strana nájde lepšie riešenie s ohľadom na povodňovú ochranu, plavbu, životné prostredie či energetiku, budeme súhlasiť, či už bez dostavby dolného stupňa alebo nie," konštatoval Kocinger. "Dopoludňajšie stretnutie vyústilo do návrhov, že vznikne ekonomická expertná skupina, zosumarizujú sa smernice Európskej únie, ktoré by sa mohli vzťahovať na konečné riešenia, má sa dať priestor právnej expertnej skupine, aby definovala svoj mandát," povedal Kocinger s tým, že je záujem tento proces urýchliť, pretože maďarská strana podmienila konkrétne riešenia technických otázok existenciou mandátu pracovnej skupiny. Mandát právnej pracovnej skupiny a riešenie technických otázok, ktoré slovenská strana vypracovala už v rokoch 2001 a 2002 sú ešte témou popoludňajších utorňajších rokovaní. Zástupcovia oboch vládnych delegácií tak utorňajšie rokovanie zhrnuli slovami, že sa "dohodli, že sa dohodnú". Podľa slov G. Erdeyho budú zástupcovia oboch strán hľadať také riešenia, ktoré by viedli k spoločnej dohode. Doteraz posledné rokovania medzi vládnymi delegáciami oboch strán v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa uskutočnili v septembri roku 2001. Základom verdiktu MSD v Haagu pritom bolo, že Maďarsko nemalo právo pozastaviť a následne zanechať práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo ho o rok neskôr uviesť do prevádzky. Tribunál tiež rozhodol, že oznámenie Maďarska z mája 1992 o ukončení zmluvy o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977 nemalo právny účinok na jej ukončenie. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.

Hrušovský rokoval so Sziliovou o vzťahu k Bruselu

10. apríla 2004

Predseda a podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský a Béla Bugár v stredu v Komárne neoficiálne rokovali s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou. Bugár povedal, že to bolo neformálne stretnutie. "Dá sa povedať priateľské." Rozprávali sa o budúcnosti Európskej únie, prijatí ústavnej zmluvy, pozícii národných parlamentov a vzťahoch medzi zákonodarnou a výkonnou mocou pri vystupovaní pred orgánmi únie. "V Maďarsku už totiž prijali zákon, ktorým upravili tento vzťah tak, že parlament bude dávať mandát vláde na rokovania v Bruseli," povedal hovorca predsedu parlamentu Michal Dyttert. Podľa neho práve o tomto diskutovali politici podrobne. Novela slovenskej ústavy, ktorá upravuje vzťah medzi parlamentom a vládou po vstupe do Európskej únie, neprešla. Hrušovský návrh predloží znovu. Bugár dodal, že šéfka maďarského parlamentu sa zaujímala aj o prezidentské voľby. Povedal, že Hrušovský a Sziliová majú veľmi priateľské vzťahy, takže podobné stretnutia budú pokračovať.

Storočná babička vstúpila do Fideszu

10. apríla 2004

Byť nápomocná pri výchove mladých Maďarov k vlastenectvu. Tak takýto cieľ si vytýčila storočná Józsefné Cseleyová z Budapešti, ktorá sa tento týždeň stala novou členkou pravicovej strany Fidesz bývalého premiéra Viktora Orbána. Ako napísala agentúra MTI, storočnú babičku, ktorá prejavila záujem stať sa členkou Fideszu, navštívil doma osobne Orbán. Po návšteve povedal, že starí ľudia zohrávajú v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu práve pre svoje znalosti, ktoré môžu odovzdať mladým. Babička Cseleyová pracovala ako učiteľka. Pochádza z okolia rumunského Temešváru, ale v Budapešti, kde pracoval jej manžel ako riaditeľ nemocnice, žije už od druhej svetovej vojny.

List o atentátoch v Maďarsku zaváňa vtipom

9. apríla 2004

Výhražný list špeciálnej akčnej skupiny Al-Kájda, v ktorom bola hrozba, že Maďarsko môže čakať atentáty, a ktorý vo štvrtok zverejnil liberálny maďarský denník Magyar Hírlap, bol s veľkou pravdepodobnosťou vtipom. Autor článku András Kósa v piatok uviedol, že list napísaný počítačom doručili do redakcie spolu s riadnou dennou poštou. Podľa pracovníkov redakcie išlo evidentne o vtip, napriek tomu to oznámili polícii. "Policajti, samozrejme, nemohli povedať priamo, že nejde o vážnu vec," dodal Kósa. "Ak by som chcel dosiahnuť dojem, že som cudzinec, písal by som takýto list rovnakým spôsobom. Boli tam gramatické chyby, ale bolo tam aj niekoľko ťažkých maďarských slov, ktoré boli gramaticky napísané perfektne," zdôvodnil svoje tvrdenie autor článku. Magyar Hírlap informoval vo svojom internetovom vydaní, že autori listu požadujú, aby sa do 1. mája vrátili do vlasti všetci príslušníci maďarského kontingentu v Iraku. Špeciálna akčná skupina Al-Kájdy v Maďarsku sľubuje v liste veľké odškodnenie pre navrátilcov z Iraku, konkrétne veliteľovi jednotky podplukovníkovi Mátyásovi Sramkóvi 100-tisíc dolárov, ak by prezradil číslo svojho účtu, a radovým vojakom sa ujde po 10-tisíc dolárov. Maďarské orgány činné v trestnom konaní, vrátane tajných služieb a protiteroristických útvarov, kauzu nepodceňujú a pracujú na zostavení profilu odosielateľov, respektíve na zmapovaní faktorov, ktoré list charakterizujú.

Pápež vyznamenal Viktora Orbána

7. apríla 2004

Maďarský expremiér Viktor Orbán v Budapešti prevzal z rúk apoštolského nuncia Juliusza Janusza občiansky stupeň Veľkého kríža Rádu veľkého sv. Gregora, ktorý mu udelil pápež Ján Pavol II. Toto vysoké ocenenie katolíckej cirkvi dostal ako člen reformovanej cirkvi. Na odovzdaní najvyššieho vatikánskeho ocenenia, ktoré možno udeliť mimocirkevným osobám, boli prítomní členovia maďarskej biskupskej konferencie. Orbán si toto vyznamenanie zaslúžil najmä za vytvorenie priaznivých podmienok pre oslavy 2000. výročia kresťanstva počas maďarského milénia, keď bol predsedom vlády. Podobné vyznamenania z Vatikánu dostali v Maďarsku v ostatnom storočí iba tri osoby, naposledy v roku 1945.

Eduard Kukan sa stretne s Lászlóm Kovácsom v Štúrove

6. apríla 2004

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa po prekvapujúcej prehre v prvom kole prezidentských volieb vrátil naplno do práce. "Výsledky sú sklamaním aj šokom, atmosféra na ministerstve je však dobrá. Berieme to z optimistickejšej stránky, že dobrý minister zostáva," povedal hovorca rezortu Juraj Tomaga. Kukan už absolvoval niekoľko zdvorilostných telefonátov. Českému kolegovi Cyrilovi Svobodovi a maďarskému Lászlóovi Kovacsovi vysvetlil, že síce prehral, ale život ide ďalej. S Kovácsom prebrali aj podrobnosti ich schôdzky v Štúrove na budúcu stredu, kde sa budú venovať cezhraničnej spolupráci.

Maďarské a slovenské kraje podpísali dohodu o spolupráci

8. apríla 2004

Posilniť a podporiť cezhraničnú štvorstrannú spoluprácu medzi Košickým a Banskobystrickým samosprávnym krajom a maďarskými župami Borsod-Abaúj-Zemplén a Nógrád je cieľom Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci. Ako informovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Soňa Jakešová, regionálne samosprávy budú na jej základe spolupracovať v oblastiach hospodárskeho rozvoja, rozvoja cestovného ruchu, turistiky a dopravnej infraštruktúry. Podľa potreby budú kooperovať aj v ďalších oblastiach, ktoré patria do ich výlučnej kompetencie. Dnes predsedovia štyroch susediacich regionálnych samospráv Rudolf Bauer, Milan Marčok, Ildikó Gyárfás a Ottó Dóra podpísali Rámcovú dohodu o spolupráci na spoločnom stretnutí v prihraničnej obci Kráľ. Dohodu už pred podpisom schválili poslanci všetkých štyroch regionálnych zastupiteľstiev. Zmluvné strany sa dohodli na spoločnom vypracúvaní a realizácii špecifických programov a akčných plánov. Budú organizovať spoločné workshopy, výmenné programy, študijné návštevy, bilaterálne a multilaterálne konferencie, stretnutia s účasťou volených zástupcov a pracovníkov partnerských regionálnych samospráv. Vzájomne sa budú informovať o možnostiach financovania projektov cezhraničnej spolupráce z fondov Európskej únie.

V máji na slovenských hraniciach prísnejší režim kontroly

12. apríla 2004

Od prvého mája sa dočasne zmení režim na hraničných priechodoch. V súvislosti s konaním Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave bude na slovenských hraniciach dočasne pozastavený režim zjednodušenej kontroly. Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ odboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Košiciach Tibor Mako, po celý máj budú sprísnené hraničné kontroly, najmä na vstupe na slovenské územie. Hraničná polícia bude preverovať totožnosť cestujúcich vrátane kontroly podľa informačných databáz a v prípade podozrenia aj kontroly priestorov vozidiel, najmä kamiónov. Ako uviedol T. Mako, v súvislosti s oslavami vstupu Slovenska do EÚ niekoľko starostov prihraničných obcí Košického kraja požiadalo o zriadenie troch mimoriadnych hraničných priechodov, ako aj o rozšírenie prevádzkového času na niektorých ďalších spoločných hraniciach. Mako uviedol, že po dohode s maďarským zmocnencom pre tento úsek hranice Józsefom Rolyákom žiadosti posúdia a zvážia, či im vyhovejú. Týka sa to najmä priechodov Vyšný Kamenec-Pácin, priechodu pre peších v Slovenskom Novom Meste, Hosťovciach a niektorých ďalších malých priechodov. Mako dodal, že od prvého mája, po vstupe Slovenska do Európskej únie, budú môcť občania všetkých členských štátov EÚ prekračovať slovensko-maďarské hranice v podstate len na občiansky preukaz.

SR a MR neplánujú stiahnutie vojakov, situáciu pozorne sledujú

13. apríla 2004

Slovensko ani Maďarsko zatiaľ neuvažujú o stiahnutí vojakov z Iraku. Potvrdili to dnes v Štúrove ministri zahraničných vecí Eduard Kukan a László Kovács. SR má v Iraku necelú stovku ženistov a je s nimi v kontakte. Diplomata, jeho manželku a technického pracovníka veľvyslanectva chránia nadštandardné bezpečnostné opatrenia ako aj Maročana, zastupujúceho SARIO. Súčasná situácia je naozaj ťažká, komplikuje sa, ale veríme, že sa medzinárodnému spoločenstvu, ktorého súčasťou je aj Slovensko, podarí nájsť riešenie, vedúce k stabilizácii a obnove demokracie v Iraku, povedal na tlačovej besede s maďarským partnerom Eduard Kukan. Maďarsko má v Iraku tristočlenný prápor, ktorý pomáha pri preprave humanitárnej pomoci. Túto činnosť považuje za potrebnú, a ako zdôraznil Kovács, prispieva k stabilite a mierovému riešeniu. Nevylúčil však, že Budapešť môže na vojenskú prítomnosť v Iraku zmeniť názor. Maďarsko sleduje zmenu situácie. Ak budeme vidieť, že ohrozenie prekročí istú hranicu, budeme uvažovať o ďalšom pôsobení nášho práporu. Zatiaľ dôvod na odchod z Iraku nevidíme, povedal. Parlament dal maďarským vojakom mandát do konca roka. Obaja šéfovia diplomacií si želajú stabilizáciu pomerov a odovzdanie moci irackým orgánom, čo je však vecou budúcnosti.

Zrušenie dvoch slovenských škôl v Komárne je bezprecedentné

13. apríla 2004

Rozhodnutie komárňanského mestského zastupiteľstva zrušiť v Komárne dve základné školy so slovenským vyučovacím jazykom je bezprecedentné. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej besede SNS poslanec mestského zastupiteľstva v Komárne za koalíciu SDKÚ-SMER-ANO-KDH-SDĽ-OKS-DS-SDA Štefan Zábojník. Ako ďalej informoval, poslanci, z ktorých drvivá väčšina je za SMK, schválili návrh zrušiť z ôsmich základných škôl (štyroch maďarských a štyroch slovenských) dve slovenské bez diskusie a analýzy. Vďaka tomuto kroku sa podľa Zábojníka nebude môcť slovenská komunita na území Komárna kvalitne vzdelávať. SNS je presvedčená, že zrušenie dvoch komárňanských základných škôl poškodí Slovákov z Komárna a ich prístup k vzdelaniu v štátnom jazyku bude sťažený, vyhlásil podpredseda SNS pre médiá Viliam Oberhauser. Oznámil, že SNS plánuje v tejto súvislosti navštíviť ministra školstva Martina Fronca a podporí petíciu občanov proti zrušeniu týchto škôl.

Návrh na zrušenie dvoch škôl nie je konečný, tvrdí primátor

13. apríla 2004

Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Komárne o zrušení dvoch slovenských základných škôl nie je ešte definitívne. Ako uviedol pre agentúru SITA primátor mesta Tibor Bastrnák, ak Komárno v rozporovom konaní získa ďalšie peniaze na školstvo, tak školy na Pohraničnej ulici a na ulici Slobody nebudú zrušené. Bastrnák odmieta vyhlásenia Matice slovenskej i Slovenskej národnej strany, že za rozhodnutím mestských poslancov sa skrýva snaha zničiť slovenské školstvo v Komárne. Sú to veľmi čudné vyhlásenia. Keď sa v iných slovenských mestách rušili školy, tak sa Matica nevyjadrovala, tvrdí primátor. Okrem toho argumentuje, že mesto nemôže za demografický vývoj, keď sa rodí čoraz menej detí. Ako dodal Bastrnák, paradoxne, ak by sme tieto dve školy zavreli, tak tým slovenskému školstvu pomôžeme. Asi 600 žiakov zo zrušených škôl by totiž prešlo na druhé dve slovenské školy, ktoré by tak získali viac peňazí vďaka normatívnemu financovaniu podľa počtu žiakov. V Komárne sú v súčasnosti štyri slovenské základné školy, tri maďarské základné školy a jedna cirkevná, na ktorej sa učí v maďarčine. Bastrnák konštatoval, že k úsporným opatreniam nepristúpilo mesto len pri základnom školstve. Nedostatok financií sa dotkol aj materských škôl. Mesto dostalo o 16 miliónov korún menej na školstvo ako v minulom roku. Podľa primátora však Komárnu bude chýbať viac peňazí na zabezpečenie škôl, pretože v tejto sume nie je započítané napríklad zvyšovanie DPH. Vedenie ZŠ na Pohraničnej ulici bolo minulotýždňovým rozhodnutím mestských poslancov zaskočené. Ako konštatovala zástupkyňa riaditeľa Oľga Oslanecová, pôvodne sa v meste hovorilo len o zrušení jednej základnej školy. Verí však, že ich školu ešte zachránia. ZŠ chce čakať na výsledok rokovania medzi primátorom a ministerstvami financií i školstva. Pokiaľ by primátor získal ďalšie peniaze na školstvo, tak sa potešia. Ak sa to podľa Oslanecovej nepodarí, tak budú pokračovať predstavitelia školy v petičnej akcii za jej záchranu. Osloviť sa pritom budú snažiť aj verejnosť z iných slovenských miest. Oslanecová sa nechcela vyjadriť k tomu, či sa za rozhodnutím poslancov skrývajú národnostné problémy.

Magyar Hírlap: Koaličná búrka v Bratislave

8. apríla 2004

Vládne strany v Bratislave hľadajú zodpovedného za prehru v prezidentských voľbách, konštatuje včerajšie vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Koaliční partneri poukazujú na premiéra, ten si však nerobí problém z neúspechu kandidátov svojich spojencov v prvom kole volieb. Viacerí pozorovatelia na Slovensku podľa denníka tvrdia, že Mikuláša Dzurindu by bolo potrebné prinútiť k odstúpeniu, čo on jednoznačne odmieta a obviňuje svojich partnerov z toho, že chcú zasahovať do personálnej politiky ním vedenej SDKÚ. Magyar Hírlap dodáva, že Vladimír Mečiar - opozičný politik, ktorý vyhral s veľkým náskokom prvé kolo volieb - za štyri dni neospravedlnenej absencie v parlamente nedostane mzdu.

Jednoduchšie cestovať do Maďarska

7. apríla 2004

Od začiatku mája budeme jednoduchšie cestovať do Maďarska. Policajný prezident Anton Kulich a jeho maďarský kolega, celoštátny veliteľ polície MR László Salgó podpísali dohodu, na základe ktorej budú policajti spoločne robiť hraničné kontroly. Občania tak nebudú musieť stáť na slovenskej a potom aj na maďarskej strane, ale len raz. Ako na tlačovej besede povedal Kulich, Slovensko chce podobné dohody uzatvoriť so všetkými susednými krajinami s výnimkou Ukrajiny. Kulich však nevedel povedať odkedy budú v platnosti, pretože ich ešte čaká ratifikačný proces.

Na hraničných priechodoch prestane existovať colná služba

7. apríla 2004

Zmocnenec Maďarskej republiky József Rolyák a riaditeľ odboru hraničnej a cudzineckej polície v Košiciach Tibor Mako po rokovaní v Slovenskom Novom Meste konštatovali, že od 1. mája by mali mať občania členských krajín EÚ možnosť prekračovať hranice len na základe občianskeho preukazu alebo identifikačnej karty. Na hraničných priechodoch prestane existovať colná služba, no ostáva pasová kontrola. Cestujúceho pri prekračovaní hraníc budú spoločne kontrolovať na jednom mieste maďarskí aj slovenskí policajti. Vstup našich krajín do EÚ neznamená automatické začlenenie do schengenského priestoru. "Dovtedy budú na našich hraniciach existovať hraničné kontroly a občania budú môcť prekračovať hranice len cez hraničné priechody," povedal Mako. Prekročenie hranice na inom mieste je priestupok a občan môže dostať pokutu do 2 000 Sk.

Na hraniciach zostane len pasová kontrola

Od 1. mája prestane na hraničných prechodoch existovať colná služba

6. apríla 2004 - sita

O technickom zabezpečení prevádzky hraničných priechodov a uplatnení princípu hraničnej kontroly na jedno zastavenie od 1. mája rokovali na hraničnom priechode v Slovenskom Novom Meste v okrese Trebišov zmocnenec Maďarskej republiky József Rolyák a riaditeľ odboru hraničnej a cudzineckej polície v Košiciach Tibor Mako. Ako T. Mako uviedol, od 1. mája po vstupe SR do Európskej únie (EÚ) by mali mať občania všetkých členských krajín únie možnosť prekračovať hranice len na základe občianskeho preukazu alebo identifikačnej karty. Na hraničných priechodoch prestane existovať colná služba, no ostáva pasová kontrola, ktorá bude uplatňovať systém na jedno zastavenie. Cestujúceho pri prekračovaní hraníc budú spoločne kontrolovať počas jediného zastavenia na jednom mieste maďarskí aj slovenskí policajti. Dosiaľ sa táto kontrola vykonávala na dvoch rôznych miestach. „Systém tejto kontroly však budeme zavádzať postupne. V súvislosti s konaním parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave bude počas celého mája zastavená zjednodušená hraničná kontrola a bude platiť sprísnený režim, vrátane slovensko-maďarskej hranice na území Košického kraja," povedal T. Mako. Obaja predstavitelia hraničných polícií zdôraznili, že vstup našich krajín do EÚ neznamená ich automatické začlenenie do schengenského priestoru. „Dovtedy budú na našich hraniciach existovať hraničné kontroly a občania budú môcť prekračovať hranice len cez hraničné priechody," povedal T. Mako. Dodal, že prekročenie hranice na inom mieste sa posudzuje ako priestupok a občan môže dostať pokutu až do výšky 2000 korún. V súvislosti s oslavami vstupu SR a Maďarska do EÚ sa budú konať na slovenskej i maďarskej strane oslavy a viacerí starostovia obcí na oboch stranách hranice požiadali o zriadenie troch mimoriadnych priechodov a predĺženie prevádzkového času na ďalších. Ako uviedol T. Mako, žiadosti spolu s maďarským kolegom zvážia. Na území Košického kraja slovensko-maďarská hranica meria 250 km, čo je približne tretina z jej celkovej dĺžky. Sú na nej tri medzinárodné hraničné priechody. V Slovenskom Novom Meste je cestný, železničný a dokonca aj lodný hraničný priechod. V Milhosti je cestný a železničný a v Domici iba cestný priechod s časovo obmedzenou prevádzkou. Ďalšie tri hraničné priechody slúžia väčšinou len pre peších. Od 1. mája ich však všetky budú môcť prekračovať aj občania EÚ.

Zelení zastavili stavbu radaru NATO

Maďarsko sa pôvodne zaviazalo postaviť objekt na chránenom území

7. apríla 2004 – N. o. - Martin Benko

Maďarské ochranárske organizácie dosiahli pozastavenie výstavby radarovej stanice v rámci systému privzdušnej obrany NATO na juhu krajiny. Minister obrany Ferenc Juhász totiž pod tlakom pokračujúcich protestných akcií zelených rozhodol zastaviť prípravné práce na vybudovanie spomínaného objektu, dokiaľ o ňom vláda definitívne nerozhodne. Domáci ochrancovia prírody pri medzinárodnej podpore hnutia Greenpeace nesúhlasia s realizáciou stavby, lebo radarová stanica by mala stáť na vrchu ZengŚ v chránenej časti pohoria Mecsek neďaleko Pécsu, sídla župy Baranya. Rozhodnutiu ministra obrany predchádzala nová demonštrácia približne dvoch stovák ochranárov a sympatizantov, ktorí zabránili pracovníkom položiť elektrické káble do vykopanej priekopy. „Je to malé víťazstvo,“ reagoval na pozastavenie prác zástupca ochranárskej organizácie Védegylet Márton Vay. Podľa Tamása Herberta, vedúceho hnutia civilných organizácii za ZengŚ, ide dokonca o najväčší úspech maďarských zelených za posledných pätnásť rokov, od prerušenia výstavby dunajskej hrádze v Nagymarosi. „Nemožno dovoliť, aby sa vydali milióny forintov na neistú stavbu, ako v prípade Nagymarosu,“ dodal. Maďarsko, ktoré je už päť rokov členom NATO, sa zaviazalo na svojom území vybudovať tri radarové objekty pre potreby aliancie. Ďalšie dva na severovýchode krajiny v Bukových horách pri hranici so Slovenskom a na juhovýchode v Békéscsabe neďaleko hraníc s Rumunskom. Všetky tri majú byť dokončené v roku 2006 a náklady za 115 miliónov dolárov má hradiť aliancia. NATO podobne ako maďarské ministerstvo obrany tvrdia, že ZengŚ je navhodnejšie miesto pre radarovú stanicu. Ochranári, ktorí začali sériu protestných akcií už vo februári, požadujú nájsť inú lokalitu. Aj podľa ministra životného prostredia Miklósa Persányiho je v záujme ochrany prírody, aby radar nepostavili na tomto mieste.

Práca v Maďarsku a zdaňovanie príjmov

Problematika zdaňovania sa okrem iného odvíja od dĺžky pobytu v zahraničí

7. apríla 2004 - eTrend

Dočítal som sa, že dane mám platiť tam, kde pracujem, teda v Maďarsku. V posledných dňoch sa v maďarských novinách objavujú články, že ak občan MR získa trvalý pobyt prevyšujúci 183 dní v roku na Slovensku, dane odvádza podľa našich daňových zákonov. Ako je to teda? Povinnosť platiť dane a poistné odvody na Slovensku závisí od formy pracovno-právneho vzťahu uzatvoreného so zamestnávateľom, pre ktorého budete vykonávať činnosť v zahraničí. Z Vašej otázky napríklad nie je možné zistiť, či vás bude zamestnávať slovenský zamestnávateľ vo svojej pobočke alebo prevádzkarni v zahraničí, alebo pôjde výlučne o maďarský podnikateľský subjekt, ktorý sa rozhodol zamestnať slovenských občanov. Problematika zdaňovania sa tiež odvíja od dĺžky Vášho pobytu v zahraničí. Nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. jednoznačne hovorí, že za daňovníka v zmysle tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Obvyklým zdržiavaním sa pritom rozumie zdržiavanie na území SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu. Ide o tzv. daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čiže daňových rezidentov. Predmetom ich dane je potom príjem, ktorý im plynie zo zdrojov na území SR, ale aj zo zdrojov v zahraničí, teda vo Vašom prípade z Maďarska. Platí všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti (platy, mzdy, používanie služobného bytu alebo auta, atď.), že príjem zo zamestnania je zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu, teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť. Pri výkone závislej činnosti v zahraničí môžu nastať dve situácie. Príjem bude zdanený alebo nebude zdanený v zahraničí. Príjem daňovníka zo závislej činnosti je zdaniteľný v zahraničí ak:

·        daňovník túto činnosť vykonáva v zahraničí viac ako 183 dní alebo

·        je zamestnancom zahraničnej spoločnosti alebo

·        mzda pracovníka ide na ťarchu stálej prevádzkarne slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí.

·        Príjmy zo závislej činnosti, ktoré by ste dostali vyplatené v Maďarsku, by mali byť zdanené podľa zákonov platných v Maďarsku. Pretože ste rezidentom SR, máte na Slovensku trvalý pobyt, budete podliehať daňovej povinnosti v SR z celosvetových príjmov, teda aj z príjmov z Maďarska.

Aby nedošlo k dvojitému zdaneniu príjmov z Maďarska, uplatní sa pri výpočte z celosvetových príjmov metóda, ktorá je určená v medzinárodnej Zmluve medzi SR a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a o zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetku č. 80/1996 Z. z. Ak teda boli príjmy preukázateľné zdanené v zahraničí (Maďarsku), budú tieto vyňaté zo zdanenia v SR a nie ste povinný podať daňové priznanie v SR. Ak by ste však v SR poberali ďalšie príjmy zo závislej činnosti, v takom prípade ste povinný podať daňové priznanie. Potom príjmy zo závislej činnosti v zahraničí by sa vyňali zo zdanenia v SR a z ostatných príjmov sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia. Percento daňového zaťaženia sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia. Ak by to bolo pre daňovníka výhodnejšie, použije sa pri zamedzení dvojitého zdanenia metóda započítania dane zaplatenej v zahraničí. Sadzby daní z príjmov fyzických osôb, ktoré vlani schválil maďarský parlament, zostávajú v roku 2004 nezmenené. V tomto roku budú teda príjmy fyzických osôb v Maďarsku zdaňované sadzbami 18, 26 a 38 percent v závislosti od výšky zárobku. Druhý prípad, ktorý môže nastať - príjem za prácu vykonávanú v zahraničí zdanený nie je. Stane sa tak za podmienok, že:

·        daňovník vykonáva činnosť v zahraničí menej ako 183 dní a súčasne

·        nie je zamestnancom zahraničnej spoločnosti a súčasne

·        mzda nejde na ťarchu stálej prevádzkarne slovenského zamestnávateľa v zahraničí.

Tento príjem sa potom zdaňuje podľa zákona o dani z príjmov, a to zrážaním preddavkov na daň platiteľom dane, ktorým je slovenský zamestnávateľ. Čo sa týka platenia odvodov do poistných fondov, odporúčame, aby ste sa osobne poradili v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Tu uveďte konkrétne podmienky výkonu závislej činnosti v zahraničí.

Glaxo hrozí Maďarsku

Vládne rozhodnutie znížiť ceny liekov rozhnevalo farmaceutický biznis

15. apríla 2004 - trend

Výrobcovia a distribútori liekov v Maďarsku sú nahnevaní. Vláda zverejnila aktualizovaný cenník liekov, v rámci ktorého od 1. apríla o pätnásť percent znížila regulované ceny viac ako desaťtisíc prípravkov. Opatrenie by malo pomôcť sanovať deficit verejných financií, ktorý vlani dosiahol 5,9 percenta HDP. Vláda stanovuje ceny liekov, ako aj výšku subvencie, ktorú z tejto ceny vykryje štát. Náklady na systém sa však za posledné dva roky zvýšili o polovicu. Minister zdravotníctva Mihaly Kokeny naznačil, že sčasti za to môžu farmaceutické firmy, ktoré agresívnym marketingom a výhodami stimulujú lekárov predpisovať namiesto lacných generík drahé patentované preparáty. Dotknuté podnikateľské asociácie sa rozhodli napadnúť vládne opatrenie na ústavnom súde. Niektoré firmy žiadajú kompenzácie za straty, ktoré im spôsobí. Maďarská asociácia farmaceutických výrobcov sa obrátila aj na ministerstvo spravodlivosti a úrad na ochranu hospodárskej súťaže. Zníženie cien považujú za porušenie predchádzajúcich dohôd. Úhradu očakávaných strát vo výške 8 – 10 miliárd forintov (až 1,6 miliardy korún) súdne požadujú aj lekárnici. Britský výrobca liečiv a svetová farmaceutická dvojka GlaxoSmithKline (GSK) dokonca pohrozil, že zruší svoje investičné plány v krajine. Firma postavila pri Budapešti závod na výrobu vakcín za 15 miliónov eur a momentálne zvažuje investíciu do jeho rozšírenia v hodnote 60 miliónov eur (2,4 miliardy korún). „Chápeme, že vláda má problémy s verejnými financiami,“ uviedol podľa Financial Times viceprezident GSK pre strednú Európu David Redfern, podľa ktorého by firma privítala zo strany vlády ponuku na dialóg a hľadanie prijateľného riešenie. V opačnom prípade môže firma „prehodnotiť investície v Maďarsku“.

Pavarotti v Budapešti sa lúči s fanúšikmi

16. apríla 2004

Luciano Pavarotti sa chce skôr, ako na budúci rok pri svojich 70. narodeninách odíde do dôchodku, dôstojne rozlúčiť so svojimi priaznivcami. Koncertuje intenzívne po celom svete, naposledy v Japonsku, predtým v Amerike. Svetový tenorista číslo jeden príde na konci apríla aj do Maďarska. Na koncerte zaznejú árie a piesne od jeho obľúbených autorov Belliniho, Pucciniho, Scarlattiho či Tostiho. Koncert sa uskutoční 27. apríla o 20. hodine v Športaréne v Budapešti. Lístky stoja v prepočte 8250, 4950, 2300 1650 a 980 slovenských korún. Lístky možno rezervovať na www.ticketpro.hu.

Hviezdy ako hviezdy

17. apríla 2004 – sme - ATTILA LOVÁSZ

Pred časom som len náhodou natrafil na program, ktorý by som si inak nikdy nepozrel: Hľadala sa Superstar Rakúska. Na obrazovke sa striedali ľudia, ktorí okrem toho, že boli mladí, vedeli aj spievať. Lepšie než mnohé hviezdy šoubiznisu. Nevedomky som sa stal fanúšikom talentovanej 26-ročnej dievčiny, ktorá vo finále porazila 18-ročného speváka. Rozdiel medzi nimi už nebol v kvalite, ale iba v pohľade rakúskeho diváka. Maďarský program Megastar som už sledoval zámerne. V Maďarsku mala táto súťaž svojho predchodcu: v 60. rokoch to bol Festival tanečnej piesne, ktorý objavil kultové a aj u nás známe kapely Metró, Illés a neskôr Omega, Locomotiv GT, a speváčky ako Zsuzsa Koncz alebo Kati Kovács. Vtedajšie objavy sú dnes starými pánmi a v maďarskom pope a rocku vytvorili hodnoty overené časom. Na vrchol sa dostala kvalita, ktorá by inak nedostala možnosť celoštátnej prezentácie. Na rozdiel od často až nechutných projektov typu Big Brother totiž za týmito hviezdami stoja výkony alebo aspoň talent. Prečo by nemohla na seba vziať verejnoprávna STV verejnoprávnu funkciu: dať priestor a možnosť skutočným talentom, ktorí môžu predstavovať novú hodnotu na pop-scéne? STV môže dať priestor talentovaným ľuďom a umožniť im, aby sa prebili v zabetónovaných štruktúrach nášho šoubiznisu a ukázali, že hudobnej scéne vôbec nemusia celé roky vládnuť vkusoví diktátori a promotéri komerčných rádií. Koľko to stojí, by nás malo zaujímať až potom, keď niekto zodpovie otázku: kto sa bude zodpovedať za mrhanie verejnými prostriedkami v STV počnúc rozbíjaním a znovuzasklievaním okien výrobného pavilónu pred desiatimi rokmi, pokračujúc hrozbou 800-miliónových náhrad za nič a končiac riaditeľským mercedesom z Kubišovskej éry. Teda za výdavky, ktoré nijakým spôsobom neobohatili PROGRAM verejnoprávnej televízie. Superstar túto šancu má. Áno, dá sa premrhať, ale to by bol už iný príbeh.