25. augusta 2004 ● Zo slovenskej tlače

Maďarský premiér odstupuje

Krízu vyvolal pokus o rekonštrukciu vlády

25. augusta 2004

Nezhody v maďarskej vládnej koalícii vyriešil premiér Péter Medgyessy svojou rezignáciou. O odstúpení informoval v piatok uplynulý týždeň. Rozkolu v koalícii predchádzalo odvolanie ministra hospodárstva Istvána Csillaga zo Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a ďalších dvoch ministrov. S odvolaním svojho ministra však SZDSZ zásadne nesúhlasil a premiérovi P. Medgyessymu vyslovil nedôveru. V úrade zostane ešte do 6. septembra, keď ho parlament odvolá a zároveň vymenuje jeho nástupcu. Na víkendovom zasadaní nominovali členovia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dvoch kandidátov na premiéra. Najväčšie šance stať sa novým premiérom majú doterajší šéf úradu vlády Péter Kiss a minister športu Ferenc Gyurcsány. Po výmene premiéra čaká rekonštrukcia aj samu vládu. Koaličné strany však budú môcť nominovať vlastných kandidátov na ministerstvá, ktoré im prislúchajú. Podľa predsedu socialistov Lászlóa Kovácsa tento postup zabráni opakovaniu situácie, keď nezhody o jednom ministerstve vyústia až do vládnej krízy. Výmenu premiéra označuje opozičná pravicová strana FIDESZ za vládnu krízu a požaduje okamžité zastavenie privatizácie štátnych podnikov. Súčasná koaličná vláda MSZP/SZDSZ je pri moci od roku 2002. Maďarskí socialisti však vo voľbách do európskeho parlamentu prepadli a odvtedy sú vzťahy v strane napäté. Ľavicové krídlo vyčíta P. Medgyessymu „neoliberálnu politiku“ a požaduje návrat k „hodnotám socializmu“. Strana okrem toho hľadá nástupcu za L. Kovácsa, ktorý odchádza do Bruselu ako komisár pre energetiku.

Maďarský Blair má na zjazde šancu

23. augusta 2004 – pravda – Ivan Drábek

Maďari stále nevedia, kto nahradí odstupujúceho premiéra Pétera Medgyessyho. Favorit najvyššieho vedenia socialistov si bude musieť zmerať sily s protikandidátom na stredajšom mimoriadnom zjazde strany. Až kongres rozhodne, či novým predsedom vlády bude doterajší nenápadný vedúci Úradu vlády Peter Kiss (45), alebo ambiciózny minister mládeže a športu Ferenc Gyurcsány (43).

Pokračovanie alebo zmena

Kiss má povesť garanta kontinuity, Gyurcsány sa stavia do úlohy muža zmeny. Za bývalého režimu boli obaja vysokými funkcionármi Komunistického zväzu mládeže. Kým Kiss roky vytrvalo stúpal po kariérnom rebríčku ľavicového politika, a v strane aj vláde dnes všetkých a všetko pozná, Gyurcsány po prevrate začal úspešne podnikať. Do vysokej politiky vstúpil iba relatívne nedávno, keď už bol známy ako jeden z najbohatších podnikateľov krajiny. "Môže to byť maďarský Tony Blair," hovoria o ňom jeho stúpenci. Tých si našiel najmä v radoch mladej generácie socialistov. Silnú podporu ma aj medzi regionálnymi lídrami strany. Na rozdiel od Kissa, ktorý pre nekonfliktnú povahu prakticky nemá v strane nepriateľov, Gyurcsány si svojimi víziami o tretej ceste postavil proti sebe veľkú časť staršej generácie straníckych bosov.

Český model neprešiel

Predseda socialistov László Kovács, ktorý ako budúci európsky komisár je už jednou nohou v Bruseli, si želal čo najhladšie odovzdanie žezla. Český model, kde o následníctve Stanislava Grossa po Vladimírovi Špidlovi bolo od začiatku jasno, mu však nevyšiel. Celoštátna rada strany si v sobotu neosvojila predsedov názor, že najvyššie fórum by malo len pomazať vopred vybranú hlavu. Do súťaže poslala popri kandidátovi predsedníctva aj Gyurcsánya, ktorý získal od členov celoštátnej rady takmer rovnakú podporu ako Kiss. Maďarskí socialisti budú musieť pozajtra riešiť otázku, ktorú dlho odkladali: Ako sa má strana zmeniť, aby získala späť stratenú priazeň polovice svojich voličov z roku 2002. Hoci o budúcom smerovaní mal pôvodne rozhodovať až riadny zjazd, ktorý v októbri zvolí nové stranícke vedenie, rozdiel medzi Medgyessyho nádejnými nástupcami je taký výrazný, že rozuzlenie možno očakávať už teraz.

Súboj s krytým chrbtom

Hoci súboj to môže byť dramatický, socialisti veria, že chrbát majú krytý. Koaliční liberáli im sľúbili podporu pre ktoréhokoľvek z dvojice uchádzačov. A súperiace tábory socialistov sa zaviazali jednotne podporiť víťazného kandidáta pri parlamentnom hlasovaní plánovanom na 6. septembra. "Ten, kto by hlasoval proti navrhnutému premiéroví, by, obrazne povedané, hlasoval za Viktora Orbána," postrašil Kovács socialistických poslancov návratom bývalého pravicového premiéra.

* Peter Kiss (45), vedúci Úradu vlády, ktorý v dvoch vládach slúžil ako minister práce. Je členom najľavicovejšej platformy socialistov, ale ideologické reči nemá v obľube. Má dobré vzťahy s odbormi. Získal si povesí šikovného organizátora tímovej práce. Jeho stúpenci veria, že bez väčších otrasov v strane by dokázal zvýšiť jej popularitu. Kritici mu vyčítajú nedostatok charizmy a úradnícky slovník. V rečníckych súbojoch s expremiérom Orbánom by mal zrejme problémy.

* Ferenc Gyurcsány (43), minister mládeže a športu, ktorého premiér Peter Medgyessy odvolal deň predtým, ako sa sám rozhodol odísť. Bývalý mládežnícky funkcionár sa po páde komunistického režimu dal na podnikanie. Do politiky sa vrátil už ako multimiliardár - najskôr ako Medgyessyho poradca a potom minister. Jeho hľadanie "tretej cesty" oslovuje mladších. Vystupuje suverénne, nebojí sa provokovať.

Maďarskí socialisti dnes vyberú náhradu za odstupujúceho premiéra Pétera Medgyessyho

Kiss je istota, Gyurcsány zmena

25. augusta 2004 – sme – P. Morvay

Mimoriadny zjazd maďarských socialistov dnes rozhodne, kto nahradí premiéra Pétera Medgyessyho. Oficiálni kandidáti sú stále dvaja: minister, vedúci Úradu vlády Péter Kiss a minister mládeže a športu Ferenc Gyurcsány. Svoje predstavy o budúcnosti strany a vlády zatiaľ ani jeden z nich na verejnosti nespresnil. Obaja zdôrazňujú potrebu rozhodnejšej a transparentnejšej vládnej politiky. Kiss však odmieta radikálne zmeny a hovorí o nadviazaní na ľavicové tradície, potrebe nových pracovných miest a boji proti chudobe. Gyurcsány, naopak, volá po zásadných zmenách, zdôrazňuje potrebu modernej ľavicovej strany a sociálnej politiky zodpovedajúcej ekonomickej realite. Voči sebe používajú obaja kandidáti veľmi zmierlivý tón, na verejnosti sa nekritizujú, namiesto toho zdôrazňujú potrebu vzájomnej spolupráce a jednoty. Pritom však od minulého týždňa neúnavne obchádzajú miestne organizácie a zbierajú podporu. Podľa posledných kuloárových informácií v miestnych a regionálnych organizáciách tesne vedie Gyurcsány. Možno aj vďaka tomu, že robí intenzívnu kampaň. Aj svoj majetok, ktorý ho doteraz v očiach tradičného členstva socialistov skôr znevýhodňoval, sa Gyurcsány snaží obrátiť v pozitívum: nechce vládnuť, aby zarobil, ale aby sa venoval problémom krajiny. Informácie o podpore oboch kandidátov sú však veľmi neisté. V uplynulých dňoch sa Kiss a Gyurcsány niekoľkokrát stretli a vzájomne ubezpečili, že v prípade úspechu jedného z nich počítajú s tým druhým vo vláde. Podľa niektorých náznakov by mohli uzavrieť dohodu o rozdelení moci. Mohlo by to dokonca znamenať, že jeden z nich bude premiérom a druhý predsedom socialistickej strany. V pozadí boja o post premiéra totiž pokračuje aj boj o šéfovanie strany. Svoju kandidatúru včera verejne ohlásila predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ešte v pondelok tak urobila ministerka vnútra Mónika Lamperthová (obe ťažia aj z toho, že sú prvými Maďarkami v histórii, ktoré zastávajú tieto funkcie) a už pred tým minister kultúry István Hiller. Vládna kríza zatiaľ nemala výrazný vplyv na maďarskú ekonomiku, po Medgyessyho odchode iba mierne poklesol kurz forintu. Maďarskými médiami väčšinou anonymne citovaní predstavitelia ekonomických kruhov a investorov sa vyjadrujú v prospech Gyurcsánya. Podľa analytikov však nejde ani tak o osobu premiéra ako o to, aby sa vo funkcii udržal minister financií Tibor Draskovics, ktorého považujú za garanta monetárnej disciplíny a tým aj splnenia podmienok nevyhnutných na prijatie eura. Najväčšia maďarská odborová centrála blízka socialistickej strane, naopak, podporila kandidatúru Kissa.

X

Kandidátovi na úrad maďarského premiéra a bývalému ministrovi Ferencovi Gyurcsánymu sa zatiaľ podarilo získať na svoju stranu viac členov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MZSP) ako jeho konkurentovi Péterovi Kissovi. Napísali to v utorok maďarské denníky. Gyurcsányho podľa denníka Népszava podporuje sedem regionálnych organizácií MSZP, kým za Kissom stojí iba päť z nich. O väčšej podpore pre bývalého ministra športu Gyurcsányho informoval bez ďalších detailov aj denník Népszabadság.

X

Maďarský minister financií Tibor Draskovics je presvedčený, že obaja kandidáti na nového maďarského premiéra budú pokračovať v súčasnej ekonomickej politike založenej na programe postupného prijatia eura. Draskovics povedal, že verí v dodržanie vládneho cieľa rozpočtového schodku pre tento rok a budúci rok. Vládnym cieľom je pre tento rok deficit na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pre budúci rok na úrovni 4,1 % HDP.

Prečo je dlhoveký Dzurinda?

25. augusta 2004 – sme – P. Schutz

Na Slovensku sa začalo meditovať, prečo ešte Dzurindova vláda stojí, keď už všetky okolité popadali. Béla Bugár vidí rozdiely v ústavných systémoch a Robert Kaliňák v politickej kultúre. Pavol Hrušovský sa pre zmenu domnieva, že problémy nie sú také veľké, aby vláda padla. Názory sú to zábavné, pravda už menej. Vladimíra Špidlu i Pétera Medgyessyho nebol problém odstaviť tak, aby strany, ktoré ich delegovali, neriskovali svoj mocenský koniec. V Česku a Maďarsku sa nemenia koalície, "iba" premiéri - a to je na Slovensku nerealizovateľné. Dzurindov pád by znamenal vysokú pravdepodobnosť pádu koalície. Nie pre rozdielnosť ústavného poriadku, ale preto, lebo na voľbu nového premiéra neexistuje parlamentná väčšina. Vidíme unikátny paradox - Dzurindovu dlhovekosť živí fakt, že koalícia vládne v menšine. Keby chceli prepriahať, o život by hrali všetci. Čo sa týka Leszka Millera, jeho demisia bola poslednou šancou vládnej SLD na odvrátenie predčasných volieb - Dzurindov pád by predčasné voľby približoval. Po druhé, koaličné strany na Slovensku nemajú dôvod na existenčné nepokoje, ktoré boli leitmotívom rošád v Prahe i Budapešti. Reformy síce koalíciu neupevňujú, ale pre podpriemerný výkon opozície ani neoslabujú. Po tretie, ale nie v poslednom rade, socialistické strany v Poľsku, Česku i Maďarsku sú živé organizmy, je v nich vnútorné pnutie a stretávajú sa konkurenčné frakcie, ktoré sú pod obrovským tlakom klientov a lobistických skupín, strážiacich si dobyté pozície, zákazky a výsady. Naopak, strana, ktorá "vlastní" premiéra na Slovensku, degeneruje. Vnútorný tlak v SDKÚ neexistuje, pretože klienti a užívatelia privilégií sú prislabí a neusadení v systéme natoľko, aby si trúfli na svojho autoritatívneho dobrodincu. Vo vplyvovom poli SDKÚ sú len vazali a sluhovia premiéra. Preto je strana mŕtva, čiže bez dynamiky, z ktorej by sa zrodila demokratická diskusia a prípadná zmena.

Bol to puč, tvrdí odstupujúci premiér Medgyessy

24. augusta 2004

Vo vedení Maďarskej socialistickej strany sa uvažuje o dvoch možných kandidátoch na premiéra namiesto odstupujúceho Pétera Medgyessyho. Najhorúcejšími kandidátmi sú podľa maďarských médií Péter Kiss a Ferenc Gyurcsányi. V posledných dňoch sa údajne čoraz viac posilňujú šance Gyurcsányiho. O novom premiérovi budú socialisti na mimoriadnom zjazde rozhodovať zajtra. Odstupujúci premiér označil udalosti uplynulých dní za "malý puč, na ktorom sa popri členoch Zväzu slobodných demokratov zúčastnili aj niektorí socialisti". Podľa Medgyessyho sa SZDSZ postavil proti nemu skôr preto, lebo avizoval nekompromisnosť pri odhaľovaní korupcie, ako preto, že odvolal z postu ministra hospodárstva liberálneho politika Istvána Csillaga.

Situácia sa vyostruje

24. augusta 2004 – SRo - gmp

V Maďarsku sa vyostruje boj medzi kandidátmi socialistickej strany na post nového premiéra, hoci konfrontáciu obaja vylučujú. Jednotlivé župné organizácie, rôzne platformy či kluby socialistickej strany rad radom vydávajú stanoviská o tom, ktorého kandidáta budú podporovať na mimoriadnom kongrese v stredu. Tento predbežný zápas medzi ministrom-kancelárom Péterom Kissom a šéfom rezortu športu a mládeže Ferencom Gyurcsányom je zatiaľ nepriamy a nateraz sa zdá byť nerozhodný. Stále viditeľnejšie sú však rozdiely medzi oboma politikmi. Kiss reprezentuje kontinuitu, zastáva názor, že treba robiť to isté, čo za premiéra Medgyessyho, len lepšie. Gyurcsány však hovorí o výrazných zmenách a dôraznej politike, bez dlhých období váhania. Jeho prívrženci si myslia, že v parlamentných voľbách o dva roky by mohol ísť do boja proti Viktorovi Orbánovi úspešnejšie. Pozorovatelia vyslovujú obavu, že tento, doteraz neznámy spôsob merania síl u socialistov pred kongresom priamo na verejnosti, rozpoltí aj samotnú stranu. Obaja kandidáti však sľubujú, že budú spolupracovať, nech tento súboj vyhrá ktorýkoľvek z nich.

Kiss alebo Gyurcsány

24. augusta 2004 – SRo - gmp

V Maďarsku nie je kríza, ani vládna, ani hospodárska, hovoriť možno iba o kríze dôvery voči premiérovi – zdôrazňujú to obe vládne strany, ktoré intenzívne pripravujú zmenu na poste predsedu vlády. Premiérski kandidáti socialistickej strany minister-kancelár Péter Kiss a šéf rezortu športu a mládeže Ferenc Gyurcsány majú podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky približne rovnakú podporu. Obaja politici sa zaktivizovali, vedú síce nie otvorenú a nepriateľskú, ale očividnú kampaň v straníckych štruktúrach. Tak to bude do stredy, keď má mimoriadny kongres socialistov rozhodnúť. Pre menšiu koaličnú stranu sú obidvaja prijateľní. Liberáli však odmietajú korupčné obvinenia odchádzajúceho premiéra Pétera Medgyessyho – ten sa v televíznom rozhovore akoby preriekol a konštatoval, že u liberálov je „plno mútnych záležitostí“. Podrobnosti však neuviedol s odôvodnením, že aj on pochádza z koaličného hniezda, a nepatrí sa do vlastného hniezda špiniť. Medgyessy inak nevylúčil, že podá demisiu, čo by bolo zdĺhavejším, no v podstate iba iným technickým riešením. Obe vládne strany odmietajú obvinenia opozície, že krajina je v hlbokej politickej a hospodárskej kríze.

Našli riešenie

23. augusta 2004 – SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy nepodá demisiu, výmena na poste predsedu vlády sa vyrieši v parlamente pomocou návrhu na vyslovenie takzvanej konštruktívnej nedôvery. Cez víkend sa vyjasnila technika výmeny premiéra i celej vlády v Maďarsku. Vládne strany by nerady zapojili do tohto procesu prezidenta republiky, ktorý by po prípadnej demisii premiéra mohol dať poverenie zostaviť vládu hoci aj opozičnému činiteľovi, čo by určite viedlo k predčasným voľbám. Preto Péter Medgyessy oficiálne nepodá demisiu, ale na zasadaní parlamentu 6. septembra predloží skupina poslancov návrh na vyslovenie takzvanej konštruktívnej nedôvery, čo znamená, že jedným hlasovaním sa vysloví nedôvera starej vláde a dôvera novému premiérovi, ktorý potom zostaví svoju vládu. Prechod bude týmto spôsobom hladký. Na socialistickú stranu však čaká dovtedy vážna úloha zvoliť premiérskeho nominanta, ktorého budú podporovať aj koaliční liberáli. Na túto stredu zvolali mimoriadny kongres, ktorý vyberie z dvoch kandidátov. Jedným je šéf úradu vlády, minister-kancelár Péter Kiss, ktorý má skôr podporu starších straníckych kádrov, druhým reprezentant mladšej generácie ľavicových politikov, minister športu a mládeže Ferenc Gyurcsány. Inak do vyslovenia nedôvery bude fungovať Medgyessyho vláda normálne.

Magyar Nemzet o výške odstupného, na ktorý majú odchádzajúci ministri nárok

23. augusta 2004 – SRo - gmp

Finančné dôsledky výmeny vlády rozoberá budapeštiansky opozičný denník Magyar Nemzet, keď informuje o výške odstupného, na ktorý majú odchádzajúci ministri nárok. Podľa niektorých odhadov až sto miliónov forintov, čiže okolo 15 miliónov korún môžu vyjsť štátnu pokladnicu prípadné výmeny na postoch ministrov, štátnych tajomníkov a iných vládnych činiteľov – píše Magyar Nemzet. Zákon hovorí o tom, že keď člen vlády zastáva svoju funkciu aspoň tri roky, pri odchode má nárok na odstupné vo výške šesťmesačnej mzdy. Alebo: ak sú v úrade minimálne rok, dostanú polovicu, čiže trojmesačnú mzdu. Péter Medgyessy bol premiérom niečo vyše dva roky a dostane odstupné takmer 4 milióny forintov, pretože jeho mesačná mzda dosahuje 1,3 milióna forintov, čo prerátané na slovenské koruny je asi 200 tisíc. Ministri, ktorých nový predseda vlády „prepustí“, takisto majú nárok na trojmesačnú mzdu, čo – rátané 850 tisíc forintov (140 tisíc korún) na mesiac – je dva milióny sedemstotisíc forintov vo forme odstupného. Personálne výmeny závisia od toho, kto bude predsedom vlády, súčasný minister-kancelár Péter Kiss alebo minister športu a mládeže Ferenc Gyurcsány. Odborníci tvrdia, že väčšie pohyby by nastali v prípade Gyurcsányovho premiérovania – konštatuje denník Magyar Nemzet a dodáva ešte, že Medgyessyho pád môže mať dôsledky aj vo sfére štátnych podnikov. Napríklad z čela Maďarskej rozvojovej banky zrejme odíde premiérov dôverník János Erős. Generálny riaditeľ banky síce pri predčasnom odchode nemá nárok na odstupné, vyplýva to z jeho pracovnej zmluvy, avšak túto „stratu“ kompenzuje mesačný príjem vo výške 5,5 milióna forintov – informuje budapeštiansky opozičný denník Magyar Nemzet.

Koniec postkomunizmu v strednej Európe

24. augusta 2004 – pravda – Ľuboš Palata

Vyzeralo to na ľavicové ťaženie. Poľskí, českí a maďarskí voliči dali vládu do rúk socialistov a Slovensko sa zdalo len dočasnou enklávou. Teraz, v druhom polčase to s nimi nevyzerá dobre. Ak dokážu dovládnuť, čaká ich viac než tvrdá porážka. Nebude to však len porážka stredoeurópskej ľavice, ale koniec ilúzií, že sa dá vládnuť tak, ako sa vládlo v uplynulých takmer pätnástich rokoch. Teda, že možno míňať viac, ako sa vyberie, pretože je čo predať, že s mnohými z komunizmu prevzatými istotami sa nemusí nič robiť a tiež, že korupcia je len pokračovanie politiky inými prostriedkami. Tieto základné neduhy postkomunistických demokracií sú spoločné takmer všetkým doterajším stredoeurópskym vládam. Slovensko sa z nich vymyká jedinou vecou, a to extrémnym obdobím Mečiarových kabinetov, ktoré boli omnoho horšie ako všetky ostatné okolo. Pády Leszeka Millera, Vladimíra Špidlu aj Pétera Medgyessyho nie sú len výsledkom straníckych intríg, ale aj niečoho významnejšieho. Predznamenávajú koniec "starých čias", koniec veľkej ilúzie z novembra 1989. Ilúzie, že rovnaký politický systém nám bez veľkých obetí prinesie nielen západnú slobodu, ale aj západnú životnú úroveň. Keď sa na začiatku 90. rokov niekto pokúsil tvrdiť, že bude trvať tridsať rokov, kým sa dostaneme na spodnú hranicu úrovne západnej Európy, častovali ho nadávkami. Dnes sme v polovici tejto lehoty a náš odstup od vyspelej časti kontinentu sa znížil len nepatrne. Nielen v ekonomickom zmysle slova. Západ nám totiž pomocnú ruku nepodal, a tak sme namiesto Marshallovho plánu iba predávali to, čo nám po komunizme zostalo. Za utŕžené peniaze sme platili bankové aj iné tunely, plnili prázdnu štátnu kasu, liali peniaze do zle fungujúceho štátu a dotovali aj sami seba, pretože na Západe sa stále pracuje výkonnejšie. Dnes by sa však dal na vývesný štít Poľska, Maďarska, Česka a už aj Slovenska vyvesiť oznam: "Totálny výpredaj". Peniaze z privatizácie končia, únia nové nedá. Robiť v týchto časoch politiku a vládnuť bude ťažšie, ako bolo. Občania, najmä slovenskí, si už zvykli na všeličo. Dorastá však generácia voličov, ktorá už bude porovnávať nie dnešok a komunizmus, ale len "seba" a tých "vedľa nás". Ak chce dnešná politická garnitúra prežiť, bude musieť vládnuť ako tí "vedľa", ale s oveľa menej peniazmi. Ľavica alebo pravica, to je jedno. Pretože, aj keď to v strednej Európe vyzerá len na koniec vlády ľavice, je to vážnejšie. Končí postkomunizmus. A jeho politici s ním.

Maďarsko berie J. Migaša

24. augusta 2004

Maďarsko čoskoro pošle agrément pre budúceho veľvyslanca v Budapešti Juraja Migaša. Tlačový odbor maďarského ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že na nesúhlas s Migašovým vymenovaním nemajú dôvod.

Kúpna sila Slovákov patrí k najnižším v únii

24. augusta 2004

Kúpna sila Slovákov patrí medzi najnižšie v Európskej únii, keď dosahuj e len 51 percent priemeru 25-člennej Európskej únie. Ešte nižšiu paritu kúpnej sily hlási štatistický úrad únie Eurostat Poľsku a trom pobaltským krajinám. Najvyššia parita kúpnej sily je v Luxembursku, kde dosahuje 208 percent priemeru únie, nasleduje Írsko so 131 percentami. V desiatich krajinách únie - Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Švédsko a Británia - sa parita kúpnej sily pohybuje od 101 do 125 percent priemeru únie. Na Cypre, v Grécku, Španielsku a Slovinsku je kúpna sila od 76 do 100 percent úrovne únie. Do štvrtej skupiny krajín s kúpnou silou 51 -75 percent patria: Česká republika 69 %, Maďarsko 61 %, Malta 73 %, Portugalsko 75 % a s výraznou stratou aj Slovensko - 51 %. Pod polovicou z priemeru EÚ sa nachádzajú Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Eurostat uviedol údaje za minulý rok, pričom ich porovnával aj s obdobím od roku 1995.

Zahraničné investície vo V4 sa spamätávajú z prepadu

23. augusta 2004

Zahraničné investície do ekonomík všetkých nových členských krajín EÚ zo strednej a východnej Európy sa v tomto roku zvýšia. Jedinou výnimkou bude Estónsko. To však ako jediné zo všetkých ôsmich krajín regiónu vykázalo medziročný prírastok investícií vlani. Naopak, výrazný pokles prílevu priamych zahraničných investícií (PZI) vlani podľa štúdie Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie vykázali všetky krajiny V4 aj Slovinsko. Pätica medziročne prišla o 60 percent prílevu investícií. Slovensko oproti rekordnému roku 2002 vlani prilákalo takmer deväťkrát menej zahraničných investícií. V tomto roku sa však podľa rakúskeho inštitútu prílev PZI na Slovensko oproti vlaňajšku strojnásobí a dosiahne viac ako 1,5 miliardy eur (takmer 60 miliárd korún). Vlaňajší pokles investícií do regiónu vyplýva z doznievajúcej recesie na trhu EÚ, ale najmä z vyschnutia toku privatizačných investícií. Z dôvodu saturácie trhu sa končí aj investičná expanzia nadnárodných maloobchodných reťazcov. Nové investície prichádzajúce do regiónu sú v drvivej väčšine orientované exportne, čo podporil aj vstup do EÚ.

Záver SAS

23. augusta 2004

40. ročník Letnej školy slovenského jazyka sa po troch týždňoch trvania počas tohto víkendu skončil a domov odišlo 160 študentov z 34 krajín sveta. Išlo o jubilejný ročník, ku ktorému patrilo aj slávnostné sympózium. Podľa riaditeľky Studia Academica Slovaca, Jany Pekarovičovej, tento ročník nebol výnimočný len svojim 40. výročím, ale aj bohatým programom. „Jednak vzdelávací program, ale aj rôzne kultúrno-spoločenské aktivity, ktoré sme pripravili v rámci bežného riadneho ročníka, ale aj potom pre účastníkov sympózia k jubileu.“ Slávnostný záver sympózia a zároveň letnej školy sa v piatok skončilo ocenením tých, ktorí sa zaslúžili o rozširovanie slovenského jazyka a kultúry vo svete. Cenu z rúk ministra školstva si prebralo 30 osobností. Ako skonštatovala Jana Pekarovičová, všimnúť si bolo treba hlavne tých, ktorí stali pri zrode letnej školy. „Sú to predovšetkým terajší riaditeľ letnej školy, profesor Jozef Mlacek, profesor Ján Sabol, docent Peter Baláž, ktorí boli roky vo funkciách vo vedení letnej školy a potom ako lektori a prednášatelia.“ Na túto školu určite nezabudnú jej študenti. A čo sa im tu najviac páčilo? „Páčia sa mi ľudia, ktorých som tu stretla a ešte sa mi páčili naše cvičenia.“ „No určite nadviazanie nejakých kontaktov, ktoré inak nemôžete nadviazať, lebo sa tu stretlo veľa ľudí z mnohých krajín.“ „Na tejto škole je veľmi dobrá nálada, je veľmi zaujímavé stretávať rôznych ľudí z celého sveta, je to neobyčajné mať takéto stretnutie rôznych ľudí z rôznych krajín. A ako sme sa dobre spolu zabávali tie tri týždne, to ako keby sme naozaj boli nejaká veľká rodina.“ „Mne sa páčila nálada, páčili sa mi ľudia, lebo som tu spoznala celkom iných ľudí, ako poznám doma a zvlášť sa mi páčili semináre s našim lektorom.“

Rumunsko: vyhnite sa Bukurešti

21. augusta 2004 – pravda - Jozef Terem

Hoci je Rumunsko vzdialené len niekoľko stoviek kilometrov, pre väčšinu Stredoeurópanov je veľkou neznámou. V mnohých vyvoláva aj dnes predsudky a z pohľadu slovenských turistov je tak stále bielym bodom na mape. V skutočnosti ho však každoročne navštívia státisíce Talianov, Francúzov a Angličanov, túžiacich po divokých Karpatoch a draculovskej tradícii. Povedzme si úprimne, Rumunsko evokuje obavy o bezpečnosť, hygienu a vôbec, mnohí považujú túto balkánsku krajinu za smetný kôš Európy. Týmto názorom dávno odzvonilo. Rumuni pochopili, že vďaka turistike môžu postaviť na nohy zdevastovanú ekonomiku. Pochopiteľne, Rumunsko ešte stále nie je vyvolenou krajinou pre rozmaznaných dovolenkárov, ktorí pri meškaní autobusu alebo pohľade na túlavých psov či žobrákov strácajú chuť do života. Ak však túžite po malebných dedinkách, stredovekých mestách, panenskej horskej prírode či, naopak, bujarej zábave na čiernomorských plážach, a to všetko za rozumné ceny, ste na správnej adrese. Ideálnym východiskovým bodom na výlety do celej krajiny je mesto Brašov. V lete si môžete vychutnať stredovekú atmosféru uličiek s typickou saskou architektúrou, v zime je zase základňou do známeho lyžiarskeho strediska Poiana Brašov. V okolí sa nachádza aj viacero ďalších zaujímavých miest. Najmä stredoveká Sigishoara, s rodným domom grófa Draculu, malebné Sibiu alebo maďarské mestá Kluž, Oradea či Tirgu Mures, bohaté na stredoveké kostoly a uličky. Najväčším lákadlom Rumunska je však jednoznačne - vidiek. Divoké Karpaty sú dodnes domovom medveďov, orlov, kamzíkov a pohoria Bucegi, Fagaras a Retezat ponúkajú pre milovníkov horskej turistiky z celej Európy nádherné odľahlé oblasti. Viac alebo menej izolované dedinky ponúkajú bohatú studnicu ľudových slávností plných muziky, masiek a zábavy. Najmä v oblasti Maramures na severe krajiny alebo v prevažne maďarských krajoch Czángó a Székelyföld. Európskou jedinečnosťou sa môže pochváliť aj delta Dunaja. Od ostatného sveta odtrhnutý kus zeme popretkávaný tisíckami vodných kanálov je rajom pre rybárov. Na svoje si prídu aj dobrodruhovia, najmä pri návšteve rybárskych komunít, žijúcich v úplnej izolácii od okolitého sveta, v dedinách so slamenými strechami, prístupných iba po vode. Ak teda zatúžite po neobvyklých zážitkoch, po predchádzajúcej príprave sa môžete vydať na niekoľkodenné výpravy do zákutí obrovského vodného sveta. Odmenou za trpezlivosť budú stovky druhov vtáctva z celého sveta a na Európu jedinečné prírodné scenérie. Odporúčam najať si miestneho sprievodcu alebo kúpiť organizované výlety v cestovných kanceláriách v meste Tulcea na začiatku Delty. Ak dostanete po potulkách vnútrozemím chuť na morské vlny, vyberte sa do Constanti. Z tohto prístavného mesta je to už len niekoľko kilometrov do rôznych prímorských centier, ktoré v ničom nezaostávajú za ruchom španielskych alebo talianskych prímorských letovísk, s množstvom diskoték, barov a reštaurácií. Menšie problémy nastanú v prípade, ak túžite po opustených plážach, lebo v letných mesiacoch je pri mori mládež z celého Rumunska. Okrem Bukurešti, môžeme Rumunsko považovať za priemerne bezpečnú krajinu, najmä na vidieku sú ľudia pohostinní a ochotní pomôcť. Lúpežné prepady nie sú tak časté ako napríklad v Taliansku, Španielsku či Portugalsku, na vreckárov si však treba dať dobrý pozor najmä v prímorských letoviskách a vo väčších mestách. V žiadnom prípade nezamieňajte peniaze na ulici, ba dokonca pozor si dávajte aj v oficiálnych zmenárňach.

V Šahách oslavovali meniny rieky Ipeľ

21. augusta 2004

Netradičné meninové oslavy zorganizovalo v minulých dňoch mesto Šahy. Meniny mala rieka Ipeľ. "Pozdravili sme rieku symbolickým hodením vencov do jej vôd," hovorí primátor Šiah Ján Lövy. Vysvetľuje, prečo Deň Ipľa oslavujú. "Ipeľ sa do maďarčiny prekladá ako Ipoly a Ipoly je aj jedno z ľudských mien, ktoré je v maďarských kalendároch. Na oslavy menín držiteľov mena Ipoly sme sa rozhodli zorganizovať aj oslavy rieky Ipeľ," konštatuje primátor. Už v budúcom roku by oslavy Ipľa mali byť ešte veľkolepejšie, keďže Šahania chcú na ne pozvať aj starostov všetkých obcí, v ktorých názve je aj slovo Ipeľ. Podľa informácií Lövyho na Slovensku je takých obcí dvadsaťtri a ďalších päť leží na druhej strane Ipľa v Maďarsku.

F. Mádl: Vstup Maďarska do EÚ bol vyvrcholením procesu, ktorý začal Svätý Štefan

20. augusta 2004

Vstup Maďarska do Európskej únie bol vyvrcholením procesu, ktorý začal Svätý Štefan, vyhlásil dnes v rámci národného sviatku Maďarska prezident krajiny Ferenc Mádl. "Zakladateľ uhorského štátu ako prvý integroval Maďarov do spoločenstva európskych kresťanov, zabezpečil mier, podporoval medzinárodnú spoluprácu a postaral sa aj o hospodársku a kultúrnu prosperitu krajiny, ktorej vládol", zdôraznil Ferenc Mádl v programe televíznej stanice Duna s názvom Heti Hírmondó. Prezident Maďarska hovoril v rámci sviatočného programu aj o "viditeľných znakoch krízy vo vládnej koalícii", pričom sa pozastavil hlavne nad skutočnosťou, že jeho krajina v súčasnosti v podstate nemá ministrov zahraničných vecí ani hospodárstva. "Šéf maďarskej diplomacie László Kovács bol prednedávnom menovaný do dôležitej funkcie v rámci Európskej komisie a neobsadený zostáva aj post šéfa rezortu hospodárstva, z ktorého bol odvolaný István Csillag. Dúfam, že po vymenovaní nového premiéra sa vyriešia aj tieto kardinálne otázky," zdôraznil Mádl.

Do roku 2050 ubudne 60 miliónov Európanov

20. augusta 2004

Je to, akoby cele Taliansko vymrelo. Počet obyvateľov Európy do roku 2050 poklesne o osem percent. Namiesto súčasných 728 miliónov bude na starom kontinente žiť iba 668 miliónov ľudí. Vyplýva to zo štúdie súkromného amerického výskumného ústavu Population Reference Bureau, ktorú tento týždeň uverejnil na svojej stránke www.prb.org. Slovensku predpovedá štúdia dokonca prudší pokles než v celoeurópskom priemere. Počet Slovákov sa zníži o 13 percent na 4,7 milióna. Ešte chmúrnejšia perspektíva čaká Maďarov. Ubudne ich celá štvrtina. V dnešnom desaťmiliónovom Maďarsku zostane len 7,6 milióna ľudí. Horšie vyhliadky ako Slováci majú v strednej Európe aj Poliaci, ich počet poklesne o 15 percent na 32,4 milióna. Úbytok Čechov bude, naopak, pomalší. V roku 2050 by ich malo byť 9,2 milióna, o desať percent menej ako dnes. Čim ďalej na východ, tým budú straty obyvateľstva dramatickejšie. Najneradostnejšia perspektíva - a to nielen v Európe, ale na celom svete -čaká Bulharov. Akoby im hrozil mor alebo krvavé vojny: Podľa štúdie ich ubudnú až tri milióny. Bulharsko tak dosiahne stav z roku 1914. Osemmiliónova krajina ma mať v roku 2050 približne toľko obyvateľov ako Slovensko. Počet Rumunov má klesnúť až o šesť miliónov, populačná krivka v tejto dnes dvadsaťdvamiliónovej krajine však bude padať menej strmo ako v Bulharsku. Rusko môže rátať s väčšími ľudským stratami, ako zaznamenalo v druhej svetovej vojne. Podľa prognózy bude mať namiesto súčasných 144 miliónov iba 119 miliónov obyvateľov. Západ Európy čaká priaznivejší demografický vývoj. "Pre prisťahovalcov zostane západná Európa stále príťažlivá. Tam, kde budú mať voľnejšie imigračné pravidla, sa nemusia obávať nedostatku ľudí v produktívnom veku, ktorí zabezpečia dôchodcom dôstojnú starobu," povedal pre britské médiá jeden z autorov štúdie Carl Haub. Veľká Británia, Francúzsko a Belgicko môžu dokonca s prírastkom obyvateľstva. Štúdia im predpovedá rast od päť do desať percent. Naopak, Nemcov a Talianov o jednu desatinu ubudne. Najrozvinutejšiu ázijskú krajinu tiež čaká starnutie a vymieranie. Japoncov bude do polstoročia o pätinu menej, iba sto miliónov. Naproti tomu africká Nigéria, ktorá je dnes počtom obyvateľstva porovnateľná s Japonskom, bude mať v rovnakom čase vyše 300 miliónov ľudí. Z 9,3 miliardy ľudí, ktorí budú na Zemi žiť v roku 2050, bude vyše 8 miliárd z rozvojového sveta, kde počet obyvateľov vzrastie o celých 55 percent. Z vyspelých krajín iba Spojené štáty budú držať tempo s rozvojovým svetom. Do roku 2050 má počet obyvateľov Spojených štátov vzrásť o 43 percent, zo súčasných 293 milióna na takmer 420 miliónov.

Slováci si cenia svoju usilovnosť, Maďari svoju kultúru a umenie

20. augusta 2004

Krajiny V4 považujú lacnú pracovnú silu za svoj najväčší príspevok Európskej únii. Vyjadrilo sa tak až 55 percent oslovených v Maďarsku i Poľsku a 50 percent v Českej republike. Na Slovensku si to myslí 46 percent opýtaných. Ešte viac Slovákov - 47 percent - však považuje za najväčší príspevok svoju usilovnosť a pracovitosť. Uviedol to stredoeurópsky výskumný inštitút CEORG. Slováci sú tiež hrdí na svoju vysokovzdelanú spoločnosť, kreativitu a šikovnosť. Asi tretina Poliakov si myslí, že ich morálne a náboženské hodnoty a poľnohospodárske produkty môžu byť osožné pre novú Európu. Česi zase za jeden zo svojich najväčších príspevkov Európe považujú svoju ponuku turistických atrakcií a dobré podmienky na strávenie dovolenky. Maďari najlepšie vnímajú svoju kultúru, umenie, usilovnosť a pracovitosť.

V Budapešti vystavuje Picasso aj Miro

20. augusta 2004

V Múzeu pekného umenia môžete vidieť výstavu Miroa, v Umeleckej galérii zas výstavu Picassa. Obe potrvajú do 12. septembra. Vystavených je približne 100 diel umelca z rokov 1944 až 1969. Espana 1950 - Novooživené desaťročie je názov výstavy Miroa a jeho spolupútnikov. Vystavené sú maľby a sochy, ale toto obdobie približujú aj fotografie.

V Nitre sa začal festival Detská folklórna Nitra

20. augusta 2004

Bohatstvo a rozmanitosť ľudovej tvorby, krásu krojov, piesne, tance i staré obyčaje rôznych národov priblíži V. ročník medzinárodného festivalu Detská folklórna Nitra, ktorý sa dnes začal v Nitre. V otváracom koncerte sa predstavili folklórne súbory Borinôčka, Drienka, Turiec, Zvonček, Mlady Toruň z Poľska a ďalšie. Prehliadka potrvá do 23. augusta. Na festival detských a mládežníckych folklórnych súborov krajín V4 a národností žijúcich na Slovensku pozvali organizátori pätnásť kolektívov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Lotyšska, Poľska a Rumunska s vyše 300 účinkujúcimi. Festival v roku svojho malého jubilea je obsadením najbohatší od vzniku a po krátkom čase existencie sa zaraďuje k najväčším detským folklórnym prehliadkam na Slovensku i okolitých krajinách. Podujatie finančne podporili International Visegrad Fund a Ministerstvo kultúry SR. Centrom festivalového diania je pavilón M4 výstaviska Agrokomplexu. V areáli sa v týchto dňoch koná medzinárodný poľnohospodársky a potravinársky veľtrh Agrokomplex. Nielen jeho návštevníkom sú určené koncerty prehliadky. Novinkou programu sú totiž zájazdy súborov do viacerých obcí a miest na Slovensku. Hudobníkov, spevákov a tanečníkov uvidia návštevníci ich vystúpení v Hrušove, Mýtnych Ludanoch, Kolíňanoch, Poľnom Kesove, Topoľčanoch, Nevericiach, Branči a podobne. V snahe priblížiť krásu folklóru čo najširšej verejnosti pripravila dramaturgia festivalu sériu koncertov i na Svätoplukovom námestí v historickom centre Nitry, vo veľkom mestskom parku na Sihoti a krojovaný sprievod pešou zónou. Tradične najpopulárnejšou akciou sprievodného programu je škola tanca pre členov zahraničných súborov.

Slovensky faraón

21. augusta 2004 – pravda - Dag Daniš

Pohyb v politike stredoeurópskych krajín začína byť dramatický. Maďarský premiér Medgyessy padol, pretože mal slabú pozíciu vo vlastnej strane a stratil dôveru koaličného partnera. Český premiér Špidla musel odísť pod tlakom klesajúcich preferencií a vnútrostraníckej kritiky. Podobný osud prednedávnom postihol poľského predsedu vlády Millera. Čoraz trasľavejšiu stoličku má aj nemecký kancelár Schröder. Z tohto mierneho nadhľadu vyzerá Slovensko ako oáza pokoja a stability. Nediskutuje sa ani len o menšej rekonštrukcii vlády, nieto ešte o hlbších politických zmenách. Táto téma je tu tabu - akoby na ňu chýbal "terén". Pritom dôvody na úvahy o politickej zmene sú u nás podstatne silnejšie ako povedzme v susednom Maďarsku. Konkrétne: vláda vinou premiérovej SDKÚ spadla do menšinového postavenia, nedokáže účinne presadzovať pôvodný program. Politická a verejná podpora Dzurindovej zostavy je mizerná. SDKÚ pohorela v prezidentských voľbách, prehnali sa cez ňu veľmi vážne korupčné škandály. A... a nič. Dzurinda sedí na svojom tróne pevnejšie ako egyptský faraón. Za túto pozíciu pritom nevďačí svojej genialite. Problém je inde. V tom, že malá slovenská politika ešte nevyrástla z detských topánok. V Maďarsku či v Česku vládnu staré veľké strany so silnou tradíciou a základňou. Sú citlivé na výkyvy verejnej mienky. Zásadné rozhodnutia o reformách či o vojne v Iraku si ich šéfovia môžu dovoliť len za cenu veľkých zápasov a obetí. Slovenská politika pripomína Disneyland. Vládnu tu akože strany (zúfalo maličké a mladé) a akože politici. SDKÚ funguje samostatne (bez SDK) od roku 2002. ÁNO vznikla predvčerom. Politické rozhodnutia sú povrchné, slová a vyhlásenia nemajú nijakú váhu a záväznosť... V slovenskej politike to vyzerá ako v detských jasliach jednoducho preto, lebo sa v nej darí komicky malým a komicky mladým stranám a straníčkam (a ich insitným lídrom). Vznikajú a zanikajú pritom tak rýchlo, že nikdy nestihnú dospieť.

O Medgyessyho nástupcovi rozhodne zjazd socialistov

21. augusta 2004

O kreslo po odchádzajúcom maďarskom premiéroví sa popasujú prinajmenšom dvaja uchádzači. Po Péterovi Kissovi (45), vedúcom úradu vlády, ktorého na miesto Pétera Medgyessyho navrhlo predsedníctvo socialistickej strany, svoju kandidatúru ohlásil aj odstupujúci minister mládeže a športu, multimiliardár Ferenc Gyurcsány (43). "Ak ma oficiálne navrhnú vo voľbe z viacerých kandidátov, tak to prijmem," povedal Gyurcsány pre Maďarský rozhlas. Koaliční liberáli, ktorí doviedli Medgyessyho k rezignácii, včera naznačili, že pre nich sú obaja ašpiranti prijateľní. Kiss včera po stretnutí s Gyurcsányom vyzval socialistov, aby ich kandidáta na premiéra potvrdil mimoriadny zjazd strany. "Môj názor je, že iba kandidát s veľkou legitimitou a širokou podporou môže zastávať post predsedu vlády," povedal Kiss podľa agentúry MTI. "Konanie zjazdu v najbližších dňoch považujem za nevyhnutné." Ako však dodal, očakáva, že voľba z niekoľkých kandidátov sa uskutoční už na dnešnom grémiu socialistov a víťaza zjazd iba potvrdí. Návrh na zvolanie mimoriadneho zjazdu podporili viacerí lídri socialistov vrátane ich predsedu Lászlóa Kovácsa. Štvrtkové rozhodnutie predsedníctva strany o nominácii Kissa totiž podľa internetových novín Origo viacerí socialistickí politici označili za pokus o vnútrostranícky puč. "Zjazd treba uskutočniť v prvej polovici budúceho týždňa," povedal včera Kovács pre Maďarský rozhlas. Ako vysvetlil, meno kandidáta musí byť známe najneskôr do 26. augusta, inak Medgyessy podá demisiu do rúk prezidenta a nebude čakať do 6. septembra, nakedy socialisti plánujú v parlamente vyslovenie takzvanej konštruktívnej nedôvery. Tento inštitút im umožní vymeniť premiéra bez toho, aby do procesu zasiahla hlava štátu. O prezidentovi Ferencovi Mádlovi je totiž známe, že má blízko k pravicovej opozícii, ktorá si želá predčasné voľby. Rozhodovanie socialistov medzi Kissom a Gyurcsányom môže byť podľa pozorovateľov prvá vážna skúška síl súperiacich straníckych frakcií. Pôvodne sa tento duel očakával až v októbri, keď riadny zjazd mal zvoliť nového predsedu namiesto Kovácsa, ktorý odchádza do Bruselu za európskeho komisára. "Kissa podporujú najmä tí, ktorí si želajú v strane aj vo vládnom programe čo najmenšie zmeny. Gyurcsány má stúpencov skôr medzi regionálnymi lídrami. Postaviť sa zaňho môžu aj tí, ktorí ho považujú za zdatnejšieho rečníka schopného súperiť s (bývalým pravicovým premiérom) Viktorom Orbánom vo voľbách v roku 2006," napísali internetové noviny Origo.

Medgyessymu nevyšiel vabank

20. augusta 2004 - pravda - Ivan Drábek

Peter Medgyessy (61) ide v stopách Leszeka Millera a Vladimíra Špidlu. Mikuláš Dzurinda zostáva v úrade ako posledný z premiérov, ktorí priviedli krajiny visegrádskej štvorky do Európskej únie. Maďarský premiér chcel v stredu prestavbou vlády predviesť, že nie je len vykonávateľom rozhodnutí straníckych grémií. Jeho pokus prvý raz za dvadsaťosem mesiacov ukázať pevnú ruku, však narazil na odpor. Včera večer oznámil, že odstupuje. Liberáli sa v stredu vzopreli rozhodnutiu odvolať ich ministra a Medgyessymu vyslovili nedôveru. Premiér im včera dopoludnia dal ultimátum. "Buď Zväz slobodných demokratov do večera potvrdí dôveru predsedovi vlády, alebo do 26. augusta budú musieť vytvoriť podmienky na voľbu nového predsedu vlády," povedal Medgyessy po rokovaniach, na ktorých dal liberálom týždeň čas, aby namiesto odvolaného Istvána Csillaga navrhli nového ministra hospodárstva. Medgyessymu vabank nevyšiel. Liberáli mu do večera dôveru nevyslovili. A pre socialistov, bolo dôležitejšie dovládnuť v koalícii zvyšných dvadsať mesiacov, ako bojovať za málo charizmatického premiéra, ktorého sa aj tak nechystali nominovať do volebného boja v roku 2006. Až do terajšej krízy sa zdalo, že Medgyessy prežije bez ujmy neúspech vládnej strany v júnových eurovoľbách. Socialisti obetovali svojho predsedu Lászlóa Kovácsa, budúceho eurokomisára, ktorý na jeseň opustí post na čele strany aj maďarskej diplomacie. Kým väčšia vládna strana sa trápi s hľadaním nového vodcu, Medgyessy, socialistom blízky nestraník, sa snažil upevniť svoje pozície. "V posledných týždňoch som zmenil štýl. Predstavil som sa ako premiér, ktorý nielen sľubuje, že bude pevný a rozhodný, ale je skutočne pripravený na pravé zrážky," povedal pre včerajšie vydanie denníka Népszabadság. V rovnakom rozhovore pritom vinu za sústavne klesajúce preferencie vládnych strán zvalil na socialistov a liberálov: "Socialistická strana sa nezaoberá ľuďmi, ale voľbou vlastného predsedu. A slobodní demokrati majú plno korupčných káuz, pričom niektorí ich politici majú také silné ambície, že na ich naplnenie žiadnu cenu nepovažujú za privysokú." Napriek tejto hodenej rukavici Medgyessy veril, že v súboji obstojí. "Tu skutočne ide o pocit zodpovednosti...Len sa pozrite, čo sa deje v Poľsku a Česku," povedal pre Népszabadság. Napriek tejto narážke na sociálnych demokratov vo Varšave a Prahe, ktorí svoju krízu riešili zmenou na čele vlády, socialisti v Budapešti sa rozhodli pre rovnakú cestu. Včera večer si už vybrali Medgyessyho nástupcu, ktorého zajtra na koaličných rokovaniach ponúknu liberálom. Hoci meno je zatiaľ tajné, podľa miestnych médií má byť maďarským Belkom, či Grossom Peter Kiss (45), niekdajší minister práce a doterajší šéf Úradu vlády. "Spôsob akým Medgyessy odišiel, naznačuje, že fiškálna politika by sa nemusela podstatne zmeniť," povedal pre Reuters analytik Andrew Roberts potom, čo forint aj maďarská burza včera prežili silné otrasy.

Vláda na lopatkách

20. augusta 2004 – SRo - gmp

Ponuku maďarského premiéra Pétera Medgyessyho, že podá demisiu, prijala aj socialistická strana, a tak Maďarsko v podstate nemá výkonnú vládu, možno ju považovať za úradujúcu, hoci ústavné postupy ešte treba absolvovať. V Maďarsku je dnes štátny sviatok, čiže nebudú „rinčať“ ani politické zbrane. Koaličné rokovania sa obnovia až zajtra. Na nich už nebudú hlavnou témou vládne zmeny, ktoré oznámil vo štvrtok Péter Medgyessy, ale osoba jeho nástupcu. Včera večer totiž premiér stratil aj dôveru socialistickej strany, ktorá oznámila, že bude nominovať do čela vlády nového človeka. Najviac sa v tejto súvislosti spomína meno Pétera Kissa, ktorý je šéfom úradu vlády vo funkcii ministra-kancelára. Podľa očakávaného scenára Medgyessy podá demisiu oficiálne na budúci piatok, následne na septembrovej schôdzi parlamentu predloží skupina poslancov návrh na vyslovenie takzvanej konštruktívnej nedôvery a zároveň s tým aj návrh na nového premiéra. Na schválenie stačí nadpolovičná väčšina. Hneď potom môže premiér zostavovať svoju novú vládu bez toho, aby do tohto procesu vstupoval prezident republiky. Vládnu krízu si vyriešia vládne strany samé, čiže hrozba predčasných parlamentných volieb takto pominie.

Medgyessy odstúpil, koalícia ostáva

20. augusta 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy včera oznámil, že končí. Stratil dôveru menšieho koaličného partnera - liberálov - a jeho vlastná socialistická strana vzápätí rozhodla o jeho nástupcovi. „Moje stanovisko je nemenné, nie je možné vládnuť v atmosfére nedôvery. Krajinu čakajú dôležité úlohy, a to si vyžaduje silnú vládu a silného premiéra," povedal včera Medgyessy, keď sa mu nepodarilo získať podporu liberálneho Zväzu slobodných demokratov. Meno nového kandidáta na post premiéra chcú socialisti oznámiť až po koaličných rokovaniach s liberálmi. Tie by sa mali uskutočniť zajtra a ich témou má byť aj nový vládny program. Obe koaličné strany ubezpečujú, že chcú pokračovať vo vládnej spolupráci. Predčasné voľby by totiž mohli pre obe strany znamenať katastrofu. Opozičný Fidesz vedie v prieskumoch pred socialistami o viac ako 10 percent, čo by mu vďaka kombinovanému maďarskému volebnému systému zabezpečilo pohodlnú parlamentnú väčšinu. Liberáli sa navyše v prieskumoch stále pohybujú v okolí päťpercentnej hranice, ktorá je nevyhnutná na vstup do parlamentu, a vo voľbách by sa mohli ocitnúť mimo neho. Medgyessyho náhly koniec je aj pre to dosť prekvapivý. O vládnej kríze a otrasenej pozícii premiéra sa u našich južných susedov hovorí už dlho, napriek tomu prevažná väčšina pozorovateľov jeho odchod neočakávala. Obe strany aj premiér však vyhnali pomerne bezvýznamný a skôr zastierací konflikt o odvolaní liberálneho ministra hospodárstva z prestížnych dôvodov na ostrie noža a dospeli k výsledku, ktorý možno sami neočakávali. Podľa nemenovaných socialistických politikov navrhnú socialisti na post premiéra súčasného ministra bez kresla a vedúceho úradu vlády Pétera Kissa. Toho považujú za schopného úradníka, ale priraďujú ho k ľavému krídlu strany, čo by mohlo liberálom prekážať. Kiss bol predtým ministrom práce a sociálnych vecí a zasadzoval sa o politiku, ktorá by väčšmi zohľadňovala sociálnodemokratické hodnoty. Už jeho nástup do čela Úradu vlády sa považoval za víťazstvo straníckeho aparátu. Mal by však byť pravdepodobne iba akýmsi udržiavacím premiérom do parlamentných volieb v roku 2006. V pozadí by pritom pokračoval boj o lídra socialistov a kandidáta na premiéra po voľbách. Ako o možných, ale málo pravdepodobných kandidátoch sa stále hovorí aj o predsedníčke parlamentu Katalin Sziliovej či dvoch predstaviteľoch liberálneho krídla strany, ministrovi kultúry Istvánovi Hillerovi či Medgyessym práve tento týždeň odvolanom ministrovi mládeže a športu Ferencovi Gyurcsányovi.

Medgyessy ako maďarský premiér skončil

20. augusta 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy pravdepodobne na čele vlády skončil. Jeho vlastná Maďarská socialistická strana včera rozhodla, že na Medgyessyho miesto deleguje niekoho iného. Podľa agentúry AP predtým premiér oznámil svoju rezignáciu. Kandidáta na premiéra dokonca už vybrali, strana však zatiaľ tají, kto to bude. Socialisti chcú jeho meno uverejniť až po konzultáciách s menšou koaličnou stranou, liberálnym Zväzom slobodných demokratov. Tie sú plánované na zajtra. V prípade koaličnej dohody by mohol maďarský parlament o odvolaní súčasného a dôvere novému premiérovi hlasovať 6. septembra. Medgyessyho náhly koniec je pomerne prekvapivý. O vládnej kríze a otrasenej pozícii premiéra sa hovorí už dlho, napriek tomu drvivá väčšina pozorovateľov jeho odchod neočakávala. Premiér však tento týždeň nezvyčajne riskoval, aby si upevnil postavenie a zlomil odpor oponentov medzi vlastnými socialistami aj koaličnými liberálmi. V stredu v rámci personálnych zmien vo vláde odvolal ministra hospodárstva a dopravy Istvána Csillaga, ktorý zastupoval liberálov. Tí reagovali vyhlásením, že premiér stratil ich dôveru. Medgyessy včera predložil liberálom ultimátum. Do večera ho mali ubezpečiť o svojej podpore, inak na budúci týždeň podá demisiu. Slobodní demokrati vyjadrenie podpory odmietli.

Zástupcovia MSZP a SZDSZ sa údajne už dohodli na osobe nového premiéra

20. augusta 2004

Deň po rezignácii maďarského premiéra Pétera Medgyessyho sa zástupcovia strán vládnucej ľavicovo-liberálnej koalície podľa zatiaľ nepotvrdených správ už dohodli na osobe nového ministerského predsedu, ktorým zrejme bude doterajší minister vo funkcii šéfa úradu vlády Péter Kiss. S odvolaním sa na nemenovaných funkcionárov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) o tom informovali dnešné maďarské médiá. Nomináciu ich kandidáta na post premiéra, ktorého parlamentní poslanci budú musieť schváliť 6. septembra, sa vládnuce maďarské strany chystajú oficiálne zahlásiť až po sobotňajších rokovaniach. Péter Kiss a bývalý socialistický premiér Gyula Horn sa v súvislosti s nomináciou kandidáta na úrad ministerského predsedu vyslovili za zvolanie mimoriadneho zjazdu MSZP. Hlasovaniu v rámci mimoriadneho zjazdu MSZP sa v roku 2001 musel podrobiť aj odstupujúci premiér Péter Medgyessy.

Medgyessyho nástupcom by mal byť šéf úradu vlády Péter Kiss

19. augusta 2004

Nástupcom Pétera Medgyessyho, ktorý dnes podal demisiu, na čele maďarskej vlády bude podľa všetkého Péter Kiss, minister vo funkcii šéfa úradu vlády, informovali dnes maďarské médiá s odvolaním sa na neoficiálne zdroje. Uviedli, že sa na tom dohodli koaličné strany. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP), minister zahraničných vecí László Kovács dnes po stretnutí vedenia strany oznámil, že nový premiér sa ujme úradu 6. septembra a bude pokračovať v smerovaní súčasnej vlády. MSZP podľa jeho vyjadrenia dohodla na konkrétnej osobe, jej meno však zverejní až 26. augusta po konzultáciách s koaličným partnerom -Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Kovács povedal, že prijal Medgyessyho rezignáciu s ľútosťou, chápe však, prečo premiér nechce zostať vo funkcii, keď mu SZDSZ nemôže zaručiť svoju dôveru. Agentúra Reuters charakterizuje 45-ročného Pétera Kissa ako relatívne neznámeho bývalého inžiniera, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri zrode MSZP z popola komunistickej strany začiatkom 90. rokov. Pripomína, že Medgyessy, bývalý bankár s komunistickými koreňmi, nasleduje svojou demisiou v šľapajach dvoch ďalších premiérov stredoeurópskych krajín, ktoré v máji vstúpili do Európskej únie, poľského Leszeka Millera a českého Vladimíra Špidlu. Obaja podľa agentúry zaplatili za neúspech svojich socialistických strán v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Ferenc Gyurcsány je ochotný kandidovať na post premiéra Maďarska

20. augusta 2004

Bývalý minister detí, mládeže a športu Ferenc Gyurcsány prijme kandidatúru na post ministerského predsedu Maďarska, ak ho vládnuca Maďarská socialistická strana (MSZP) oficiálne navrhne za nástupcu odstupujúceho Pétera Medgyessyho. Po svojich dnešných rokovaniach s poprednými regionálnymi predstaviteľmi MSZP v meste Györ tlmočil Gyurcsány pred novinármi želanie väčšiny socialistov zo župy Győr-Mošon-Šopron, aby sa o osobe nového premiéra Maďarska rozhodlo v rámci mimoriadneho zjazdu vládnucej politickej formácie. Predseda koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gábor Kuncze dnes údajne vyhlásil, že jeho strana by popri viacerých iných politikoch MSZP akceptovala vo funkcii nového premiéra aj Ferenca Gyurcsánya.

Medgyessyho ultimátum

19. augusta 2004 – SRo - gmp

Kríza v maďarskej vládnej koalícii sa dnes prehĺbila, pretože premiér Péter Medgyessy dal ultimátum slobodným demokratom: ak neustúpia, podá demisiu. Koaličné strany budú pokračovať v rokovaniach v sobotu. Budapeštianska burza reaguje hektickým pádom kurzu akcií, forint slabne. Nezvyčajnú rozhodnosť prejavil dnes premiér Medgyessy po predpoludňajších koaličných rokovaniach socialistov a liberálov: ak do dnešného večera slobodní demokrati nedajú najavo, že mu opäť dôverujú alebo do týždňa nenominujú inú osobu na post ministra hospodárstva a dopravy, podá budúci piatok demisiu. Predseda vlády ostro kritizoval menšiu koaličnú stranu, ktorá sa však zatiaľ neurazila definitívne, vyzvala Pétera Medgyessyho, aby zachoval pokoj a prejavila ochotu v koaličných rokovaniach pokračovať po zajtrajšom štátnom sviatku, v sobotu. Treba pripomenúť, že koaličná kríza vznikla po včerajšom oznámení premiéra o zmenách na niektorých vládnych postoch, medzi nimi na čele rezortu hospodárstva. Liberáli však nesúhlasia s odvolaním svojho ministra. Nateraz sa zdá, že sú pripravení aj na lámanie chleba, pretože dôveru voči premiérovi stratili. Sú isté náznaky, že aj socialisti „vycúvnu“ spoza Medgyessyho, ktorý nie je členom strany a tak sa v zákulisí objavili aj informácie, podľa ktorých vládne strany už hľadajú nového premiéra. Mimochodom Medgyessy nebude prítomný na sobotňajších koaličných rokovaniach. Po premiérovom ultimáte prudko padol index budapeštianskej burzy a výrazne klesol aj kurz forintu voči euru.

Situácia je vážna

19. augusta 2004 – SRo - gmp

V Maďarsku sa už dnes začnú koaličné rokovania o riešení situácie, ktorá vznikla po oznámení premiéra Medgyessyho, že okrem iných zmien vo svojej vláde odvoláva aj liberálneho ministra hospodárstva a dopravy. Situácia je vážna, pozorovatelia hovoria o koaličnej, opozícia zasa o vládnej kríze. Premiér Péter Medgyessy sa rozhodol rekonštruovať svoju vládu a personálne zmeny oznámil včera večer. Ako sa dalo čakať, s tromi rezortmi, ktoré riadili a budú riadiť socialistickí politici, nie sú problémy. No predseda vlády odmieta ďalej spolupracovať s ministrom hospodárstva a dopravy, ktorý je od koaličných liberálov. Oni však odmietajú Medgyessyho rozhodnutie a stoja za svojím ministrom. Ustúpiť nemienia, a hovoria o tom, že ich dôvera voči premiérovi je naštrbená. Navrhujú koaličné rokovania, ktoré sa začnú už dnes. Od koaličnej krízy nie je ďaleko k vládnej – takto hodnotia vývoj politológovia, ktorí vykresľujú rôzne scenáre. Ak by sa mala zachovať koalícia socialistov a liberálov, niektorá zo strán musí ustúpiť. Odhodlaný držať sa svojho zámeru je premiér, no nemenej odhodlaní sa zdajú byť aj liberáli. A keď už si Péter Medgyessy zaumienil vymeniť ministra hospodárstva jednostranne, bez súhlasu partnerov, musí znášať aj politické dôsledky: hoci aj rozpad vládnej koalície. Dá sa však predpokladať, že dnes už zasadnú partneri za rokovací stôl s chladnejšou hlavou.

Koaličná kríza

18. augusta 2004 – SRo - gmp

V Budapešti sa rysuje koaličná kríza, pretože premiér Péter Medgyessy v rámci rekonštrukcie vlády odvolal aj ministra hospodárstva a dopravy, s čím menší koaličný partner socialistov – Zväz slobodných demokratov nesúhlasí. Liberáli oznámili, že ich dôvera voči premiérovi je otrasená.

Bolo to dlhé vajatanie, ale zmeny vo vláde sú komplikované aj v prípade dvoch koaličných partnerov. Najmä, keď kľúčový post ministra hospodárstva a dopravy má menšia vládna strana. Premiér chcel siahnuť aj na tento rezort – liberáli sa však nemienili vzdať svojich vládnych pozícií, tobôž nie vrcholového ekonomického rezortu, a cez deň „presakovali“ aj také informácie, že dôjde aj na lámanie chleba a koalícia sa rozpadne.

Nuž, táto možnosť nie je vylúčená, pretože Péter Medgyessy na niekoľkokrát odloženej mimoriadnej tlačovej konferencii oznámil, že odvoláva liberálneho ministra hospodárstva Istvána Csillaga a čaká, že na jeho miesto Zväz slobodných demokratov predloží iného kandidáta.

Liberáli zvolali na večer tiež mimoriadnu tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že odvolanie ministra Csillaga neprijímajú a budú iniciovať koaličné rokovania, pretože ich dôvera voči premiérovi bola otrasená.

Nie náhodou teda hovoria niektorí pozorovatelia otvorene o koaličnej kríze. To je najdôležitejšia novinka – ešte by malo dôjsť k zmene na poste ministra mládeže a športu, práce a zamestnanosti, respektíve štátneho tajomníka dozerajúceho na takzvané civilné tajné služby a vzniká nový rezort rozvoja.

Paneurópsky piknik

19. augusta 2004 – SRo - gmp

Dnes si pripomíname 15. výročie udalosti, ktorá vošla do histórie ako Paneurópsky piknik. Ostnatý drôt na maďarsko-rakúskych hraniciach, čiže vtedy ešte jestvujúcu „železnú oponu“ dočasne otvorili pred stovkami utečencov z Nemeckej demokratickej republiky. Bol to výrazný impulz k znovuzjednoteniu Nemecka a celej Európy. V chotári obce Sopronpuszta usporiadali niektoré maďarské opozičné strany 19. augusta 1989 piknik pod záštitou Paneurópskej únie. Dodnes nie je celkom jasné, či to bol vopred premyslený zámer organizátorov alebo výsledok nemohúcnosti maďarských pohraničných orgánov, ale podstatné je, že niekoľko sto občanov vtedajšej „DDR“ prešlo do Rakúska „bez pasovej kontroly“. Čo prešlo – utekalo! Zanechajúc za sebou svoju minulosť, ktorú symbolizovali opustené trabanty a wartburgy. Pohraničná stráž nezasiahla, veď neuplynuli ani dva mesiace odvtedy, čo 27. júna 1989 rakúsky a maďarský minister zahraničných vecí, Alois Mock a Gyula Horn prestrihli železnú oponu. Bol to však iba symbolický akt. Nasledoval Paneurópsky piknik a udalosti sa už nedali zastaviť. Maďarské politické vedenie sa otvorene a oficiálne rozhodlo urobiť rázny krok 10. septembra. Vtedy už bolo na území Maďarska okolo 200 tisíc východných Nemcov, ktorí síce prišli na letnú dovolenku, ale do svojej „vlasti“ sa vrátiť nemienili. Bolo ich treba „pustiť von“. Od vtedajšieho odvážneho rozhodnutia Budapešti potom uplynulo iba niečo vyše roka a Nemecko bolo opäť zjednotenou krajinou… V meste Sopron a jeho okolí sa začali dnes dvojdňové slávnosti, výstavy, zhromaždenia i konferencia za účasti maďarských a nemeckých činiteľov, bude medzi nimi aj predseda Paneurópskej únie Otto Habsburg.

Nový magazín Štýl & Elán na čerpacích staniciach Slovnaft

19. augusta 2004

S cieľom neustále zlepšovať služby a poskytovať ešte vyššiu pridanú hodnotu svojim zákazníkom sa Slovnaft a Skupina MOL rozhodli osloviť ich novým pútavým bezplatným magazínom Štýl & Elán. Ich cieľom je poskytnúť zákazníkom chvíľu príjemne stráveného času, praktické rady, tipy na cestu a vôbec, inšpiráciu pre ľudí, ktorých životný štýl je spojený s motorizmom. Štýl & Elán bude prinášať profily a príbehy známych ľudí, predstavovať nové autá a motocykle, ale aj nové knihy, filmy, CD a DVD, lákať na zaujímavé miesta slovenskej prírody a histórie, ale aj na zahraničné potulky, pozývať na aktuálne podujatia, dávať priestor na precvičenie vedomostí, bystrosti a fantázie. „Pilotný projekt magazínu vznikol v Maďarsku a po veľkom úspechu sme sa rozhodli začať vydávať tento nateraz dvojmesačník a prihovárať sa našim zákazníkom aj v ďalších krajinách obchodného teritória Skupiny MOL, na Slovensku a v Rumunsku. Čerpacie stanice Slovnaft, patriace do medzinárodnej rodiny Skupiny MOL, budú mať odteraz pre návštevníkov k dispozícii túto malú pozornosť - bezplatný magazín Štýl & Elán. Ak navštívte niektorú z takmer 300 čerpacích staníc Slovnaft, ponúkneme Vám okrem špičkových motorových palív a ostatných kvalitných doplnkových služieb aj náš nový magazín pripravený pre Vás a celú Vašu rodinu, ponúkneme Vám náš Štýl & Elán...“ - povedala spokesperson and PR expert Kristína Félová. Bližšie informácie: www.slovnaft.sk.

Bilancia leta

19. augusta 2004 – SRo - gmp

Už ani dva týždne nechýbajú do oficiálneho konca letnej turistickej sezóny pri Balatone, čiže by sa už mohla urobiť predbežná bilancia. Na otázku: aká je sezóna, mnohí balatonskí podnikatelia odpovedajú otázkou: prečo, je nejaká sezóna? Evidentne sú nespokojní a sú náchylní zvaliť všetko na počasie a nižší počet nemeckých turistov.

S počasím je to naozaj „na milú kedveš“, veď toto leto sotva zaznamenali tri, za sebou idúce, nehatene slnečné dni. A voda, hoci jej hladina je opäť dostatočne vysoká, a je čistá, nemala čas ani sa poriadne zohriať – uznajte: 22-23 stupňov je primálo, najmä, keď uvážime, že Jadran má 26. Tento rok si všetci okolo Balatonu zrejme uvedomia, že s masovým návalom Nemcov už nemožno viac rátať. Zatiaľ tomu nechcel veriť nik, o čom svedčia nemecké nápisy všade, kde je to len možné. „Goulasch-suppe“, „Fisch-“, či dokonca „Fischer-suppe“, na každom kroku: „Zimmer Frei“. No a stačí, keď je človek trocha vyšší a plavovlasý, hneď ho oslovia po nemecky. Pritom odborníci varovali už pred sezónou: Nemci, predovšetkým tí z východnej časti krajiny, nebudú mať peniaze. Pripravovaná sociálna reforma ich donúti šetriť. Alebo: 30 percent nemeckých turistov, ktorí predsa prišli, patrí doma do tábora nezamestnaných – hľadali ubytovanie za 2-4 eurá na deň a osobu, čo je aj na maďarské pomery nereálne málo. Predsa sa našli mnohí „privátnici“, ktorí neboli ochotní prenajať svoj apartmán maďarským turistom iba na tri dni – čakali na „dlhodobejších Nemcov“, ktorým netreba prať posteľnú bielizeň tak často. Čo robiť? Možno si pripútať hostí a mať stálu klientelu napríklad pravidelnými gulášovými večierkami, alebo darovaním ohnivého maďarského vína – mnohí to robia. Alebo zvýšiť aj poctivosť v reštauračných zariadeniach či bufetoch. Tu sú stále výrazné rezervy, čo dokazuje aj celoplošná kontrola, ktorú robili minulý víkend okolo Balatonu inšpektori z daňového úradu a z úradu na ochranu spotrebiteľov… Do sféry snov patria aj predstavy vytvoriť na najväčšom jazere strednej Európy raj pre plachtárov. V súčasnosti je na Balatone okolo štyritisíc plachetníc, no pre porovnanie: na menšom Bodenskom jazere ich je 60 tisíc! Ale vráťme sa k súkromným apartmánom. Ako-tak sa ešte držia domy blízko vody: Nemcov do istej miery nahradili poľskí a slovenskí turisti, alebo tohtoročná novinka: Dáni, ktorí len teraz objavujú Balaton. Veru, prešli časy, keď ešte aj garáže boli plné turistov, veď už je aj veľa lacných hotelov, a privátne ubytovanie hľadajú iba tí, ktorí tento štýl majú vyslovene radi. Stačí len prejsť po južnom pobreží autom, človek vidí na každom kroku stiahnuté rolety, prázdne záhrady, vyhasnuté, alebo túto sezónu ani len nezapálené ohniská a grily. A tabule oznamujúce „Voľné izby“ striedajú čoraz častejšie nápisy: „Na predaj“. Je to smutný pohľad, slovom: „éra zimmerfrei“, zdá sa, definitívne končí.

Za Hamerlikom chodia klienti aj z Maďarska

18. augusta 2004

Želovskú kanceláriu Richarda Hamerlika z SMK využívajú aj klienti z Maďarska, hlavne starostovia, ktorí sa informujú o možnostiach cezhraničnej spolupráce. Hamerlik je tiež členom zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Kanceláriu v strednej poľnohospodárskej škole využívajú aj ďalší dvaja regionálni poslanci. Jej pracovníčka Mária Lőrinczová hovorí, že Hamerlika je tam možné nájsť každý druhý týždeň v pondelok alebo utorok medzi 13. a 17. hodinou. "Počas týchto hodín ho navštívi asi desať až pätnásť ľudí z celého okresu," dodáva. Mnohí ľudia však o možnosti stretnúť sa s ním nevedia. Lőrinczová však podotýka, že informácie o poslaneckých hodinách a stretnutiach s občanmi uverejňujú v miestnej tlači.

Maďarsko sa po vstupe do EÚ stalo atraktívnejšie pre menšie zahraničné firmy

18. augusta 2004

Od vstupu do Európskej únie (EÚ) sa Maďarsko stalo atraktívnejším pre malé a stredné podniky z iných krajín, uviedol maďarský denník Világgazdaság s odvolaním sa na vládnu agentúru pre rozvoj investícií a obchodu ITDHungary. Od mája tohto roka 15 rakúskych a nemeckých malých a stredných podnikov kúpilo maďarské firmy alebo s nimi vytvorilo spoločné podniky. Tieto firmy zvyčajne investujú maximálne 1 milión EUR, v prepočte zhruba 40 miliónov SKK, a zamestnávajú 5 až 10 zamestnancov. Podniky boli doteraz zakladané v odvetví elektroniky, strojárstva a výroby obrábacích strojov, spracovateľskom priemysle a vo sfére služieb. Agentúra ITDHungary pripravuje databázu, ktorá bude pomáhať zahraničným podnikom nadväzovať kontakty s maďarskými partnermi. Databáza bude zahŕňať miestne spoločnosti, ktoré sú pripravené na spoluprácu so zahraničnými firmami.

Do Maďarska povedie 40 nových mostov

18. augusta 2004

Slovensko spojí s Maďarskom 40 nových mostov. Malé mosty budú vybudované na slovensko-maďarskej hranici cez rieku Ipeľ. Mosty plánuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií začať stavať od roku 2006. Financovanie mostov nie je ešte dohodnuté, ale ponúka sa i možnosť využiť prostriedky Európskej únie. V roku 2006 by sa mohla začať výstavba súboru 40 menších mostov na štátnej hranici SR a Maďarska cez rieku Ipeľ. Informoval o tom štátny radca z odboru cestného hospodárstva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Gejza Végh. V roku 2006 plánuje ministerstvo začať stavbu dvoch až troch mostov, pričom ich dokončenie závisí od výšky pridelených finančných prostriedkov. Začiatkom septembra tohto roka by sa mali Banskobystrický a Nitriansky samosprávny kraj rozhodnúť, či chcú byť investormi, a teda aj vlastníkmi mostov. "V súčasnosti sú tri alternatívy na financovanie mostov, ale pravdepodobne o nich bude musieť rozhodnúť vláda," vyhlásil Végh. Prvou možnosťou by podľa Végha bolo, že by výstavbu financovali regionálne samosprávy. "Ďalšia možnosť je, že výstavbu budú financovať obce. Alternatívou môžu byť aj zdroje zo štátneho rozpočtu, pričom na financovanie by sa mohli použiť aj prostriedky Európskej únie," dodal. Podľa Végha o tom, kto bude vlastníkom mostov na maďarskej strane rieky, Maďari ešte nerozhodli. "Dosť ich táto otázka prekvapila," dodal. Podľa neho už niektoré obce začali s prípravou plánov na výstavbu. "Na realizáciu mostov, ktoré stoja niekoľko miliónov korún, však zrejme nebudú mať dostatok prostriedkov," dodal.

Preteky Formuly 1 Veľkej ceny Maďarska minimálne do roku 2011

19. augusta 2004

Preteky Formuly 1 Veľkej ceny Maďarska na okruhu Hungaroring sa budú jazdiť až do roku 2011. Predseda vlády Maďarska Péter Medgyessy pre domáce médiá povedal, že súčasná zmluva sa predčasne predĺžila o päť rokov, teda až do roku 2011. F1 sa v Maďarsku jazdí od roku 1986, kedy sa uskutočnili vôbec prvé preteky v komunistickej krajine. Držiteľom rekordu v počte víťazstiev na tomto okruhu Nemec Michael Schumacher so štyrmi, druhým v poradí je s tromi titulmi zosnulý Brazílčan Ayrton Senna. V súčasnosti sa Veľké ceny sťahujú z Európy na iné kontinenty, predovšetkým do Ázie. V tomto roku sa v kalendári po prvý raz objavili Veľké ceny v Bahrajne a Číne, budúcu sezónu by mala pribudnúť VC Turecka. Horúcim kandidátom je aj India, záujem majú tiež Egypt, Libanon a Spojené arabské emiráty.