Hlasovanie o vládnom programe

29. septembra 2004 – SRo - gmp

Maďarský parlament bude hlasovať o novom vládnom programe a novom premiérovi. Stane sa ním Ferenc Gyurcsány – zatiaľ bez vlády, pretože ministri, ktorých zoznam ešte nie je ani známy, zložia sľub až budúci pondelok. Parlament má momentálne 384 poslancov (dve miesta nie sú obsadené), čiže na schválenie premiéra a vládneho programu potrebuje koalícia 193 hlasov. Dokopy ich má síce 198, ale táto, iba „päťmandátová“ prevaha môže byť riskantná. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, aby večer mohla aj ona hlasovať, vedením schôdze poverila dvoch podpredsedov za opozičný Fidesz. Tí sa však vykrúcajú, vyhovárajú sa na zahraničné cesty… Ide o nie celkom elegantnú politickú hru, hoci zabezpečiť pri hlasovaní potrebnú väčšinu, je vecou koalície. Jej rady by mal posilňovať odchádzajúci premiér, od dnes iba poslanec Péter Medgyessy, ktorý sa povznesie nad spôsobom, akým bol „odstránený“ a na hlasovaní sa zúčastní… Po dnešnej celodennej rozprave o vládnom programe Ferenc Gyurcsány zverejní mená ministrov až zajtra ráno. Opozícia to žiadala urobiť už včera, pretože si myslí, že ťažko viesť debatu, keď nie je známy ministerský tím, ktorý stojí za premiérom a bude uskutočňovať vládny program.

Jediná úloha Ferenca Gyurcsánya

29. septembra 2004

Maďarský parlament dnes zvolí šiesteho porevolučného premiéra. Dôvera pre Ferenca Gyurcsánya je len formalitou, keďže vládna koalícia socialistov (MZSP) a liberálov (SZDSZ) disponuje - na rozdiel od Slovenska - tou istou väčšinou, s ktorou začínala. Fakt, že napriek tomu v Budapešti dospeli až k výmene premiéra, nie je paradoxom. Väčšina je nanič, ak chýba akcieschopnosť, odvaha a vízia. Odstupujúca vláda (v ktorej bol Gyurcsány rok ministrom športu) nastúpila s programom samovražedného rozdávania, čo bolo dôsledkom predvolebnej licitácie s opozičným Fideszom. Voliči však nevídanú štedrosť neocenili, koalíciu MSZP-SZDSZ začali hromadne opúšťať po vyhláseniach, že zvyšovanie miezd, dôchodkov a dávok nemôže do večnosti pokračovať. Podlomilo sa zdravie verejných financií a trestuhodne zanedbali nevyhnutné reformy. Obe koaličné strany to vedia, ale vzájomne sa presvedčili, že príčiny vzostupu opozície ležia v komunikácii, mediálnej politike a manažmente vlády. A keďže zákulisným šachom si expremiér Medgyessy sám namydlil schody, požičali si český "poeurovolebný" scenár. To je genéza, z ktorej sa zrodil Gyurcsány. Programové vyhlásenie nového premiéra je na sľuby skúpe - v dobrom i zlom význame slova. Rozdávať niet z čoho, na reformy údajne nie je do volieb čas. Kladne by sa dalo hodnotiť zníženie daní pre strednú príjmovú vrstvu o osem percent. Keby sa len nesnúbilo s krajne nesystémovým zavedením mimoriadnej dane pre banky. Nová vláda (ktorej zloženie tají Gyurcsány do poslednej chvíle) totiž chce "rovnomernejšie rozdeliť náklady transformácie". Akej? Gyurcsány vydáva za reformy úsporné opatrenia, ktoré si kladú jediný cieľ - stabilizáciu rozpočtu. Ten sa však už zrútil, keďže plánovaný schodok na celý rok sa "splnil" v auguste... Úlohou Gyurcsányho nie sú reformy ani sociálne spravodlivejšia spoločnosť. Jeho poslanie, o ktorom sa v programovom vyhlásení nič nepíše, je jediné: otočiť prúd k Fideszu sa valiacich sympatií a poraziť vo voľbách 2006 Viktora Orbána.

Klasikov treba zbaviť pátosu

Maďarskí herci boli fantastickí X Na festivale Divadelná Nitra

29. septembra 2004 – pravda

Boj černocha so psami vzbudil v Berlíne škandál. Neger - hlásal nápis nad portálom Voksbuhne. Divadlo obvinili z rasizmu. "Ľudí pobúril nápis. To jediné slovo. Hru nevideli," obhajoval marketingový ťah divadla herec Samuel Finzi. Stal sa akýmsi hovorcom divadla, pretože režisér Dimiter Gotscheff (pôvodom Bulhar) do Nitry pricestovať nemohol. "V inscenácii pracujeme so stereotypmi. Či už černošskými, alebo belošskými. Je to len hra," pokračoval herec, ktorý akékoľvek podnecovanie k rasizmu vylúčil. "Problém rasizmu si musia vyriešiť diváci. V závere padne otázka: Máte niečo proti černochom? Naša odpoveď je: Nie! Ak sa divák čo i len trochu pousmeje, potom je rasista. Ale to si musí vyriešiť sám so sebou," uzavrel tému Finzi. Nápis Neger nahradili Nemci názvom hry a inscenácia dramatika Bernarda-Marie Koltésa sa hrá dodnes. "Časy sa menia. Koltésa treba odpatetizovať. Nechceli sme na javisku popisnosť. Nemyslím si, že by to bolo základom inscenácie," tvrdil asistent režiséra Patrick Wengenoth. Režisér pracoval s hrou voľne. Zrušil akékoľvek náznaky prostredia, takže sme neboli v Afrike, kde zabili černocha, ale na poetickej scéne, na ktorú počas celej inscenácie snežili farebné konfety. Na javisku ináč nie je nič. Iba mikrofóny a hra svetiel. Herci sa museli spoľahnúť sami na seba. Ak nemecký režisér Gotscheff zrušil scénu, tak maďarský režisér Árpád Schilling zrušil v Čajke aj kostýmy. Herci sa nijako nelíšia od divákov. Teda okrem toho, že rozprávajú po maďarsky a nepotrebujú tlmočnícke zariadenia. Prišli z budapeštianskeho divadla Krétakor. "Ráno si oblečiem šaty, v ktorých budem večer hrať. Celý deň v nich chodím. Som postava. V iných predstaveniach sa stávam postavou až večer, keď si oblečiem kostým," povedal herec József Gyabronka. Režisér hercom nedáva inštrukcie, v čom majú prísť na javisko. "Chcel som dokázať, že herec nepotrebuje dlhý čas na vciťovanie sa do postavy. Môže hrať kdekoľvek a v čomkoľvek. Aj teraz. Môžeme vstať a hrať," povedal režisér Árpád Schilling, ktorý každý rok získa za svoju prácu niekoľko cien. "S pocitom zžitia sa s postavou herci na začiatku bojovali. Ale Čechovovými postavami netreba žiť, stačí im iba rozumieť. Je to výborný dramatik, ktorý by sa určite netešil z toho, že sa herec z jeho hry zblázni alebo sa zabije," obhajoval svoju koncepciu režisér, podľa ktorého herca pred stotožnením a zošalením z postavy chráni to, že vie, čo robí. Že tomu rozumie. Maďarskí herci boli fantastickí. Hrali civilne. Vlastne akoby ani nehrali. Reč je ich jediným výrazovým prostriedkom. Ináč si všetko strážia. Pohyb, gestá, mimiku. Sú pod drobnohľadom diváka. Nepomáhajú si ničím. V tomto minimalistickom koncerte je každý pohyb navyše šokujúcim. Tak ako zastrelená čajka, ktorú doniesli v igelitke. Záverečná klaňačka sa nekonala. Vo veľkom štýle sa odohrala už po prvom dejstve. "Ľudia o mne vedia, že mám problém s klaňačkami a vyvolávaním v závere. Tak som si dovolil vlastný vtip - klaňačku takmer na začiatku," povedal Árpád Schilling, režisér výbornej inscenácie. Divadelná Nitra sa dnes kočí. Po francúzskom tanečnom predstavení I Next festival uzavrie Nevina v podaní poľského divadla Stary Teatr.

Začínajú sa Tri dni dokumentárneho filmu

29. septembra 2004

Predstaviť súčasný európsky dokument, ale aj zvýšiť záujem o tvorbu dokumentárnych filmov je cieľom 4. ročníka medzinárodnej filmovej prehliadky Tri dni dokumentu. Prehliadka, ktorá sa začína dnes a potrvá do 1. októbra, uskutoční sa v bratislavskom kine Mladosť a v Českom centre ponúkne aj diskusiu. Zúčastnia sa na nej aj slovenskí dokumentaristi a spoluorganizátori prehliadky Marko Škop a Peter Kerekes. Tri dni dokumentu prinesú do Bratislavy diela tvorcov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska, ale aj bohatú kolekciu európskeho dokumentu z medzinárodného filmového festivalu v Amsterdame. Súčasťou programu budú tradične aj sekcie venované dokumentárnym filmom zo SR a okolitých krajín, pričom najbohatšie bude zastúpená najmä mladá česká dokumentárna tvorba. Diváci uvidia napríklad snímku Český sen, ako aj študentské filmy. Prehliadku uzavrie 1. októbra medzinárodný workshop. Podrobné informácie nájdete na www.czc.sk .

Nezamestnanosť v Komárňanskom okrese klesá vďaka maďarským zamestnávateľom

29. septembra 2004

Miera nezamestnanosti má v Komárňanskom okrese od začiatku roka klesajúci trend a v súčasnosti predstavuje 15,13 %. Je to o 6,3 % menej, ako v januári. Z vyše 108 000 obyvateľov okresu je ekonomicky činných 54 600, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Komárno eviduje 7 899 nezamestnaných. Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie tvoria absolventi škôl 3 %. Najvyššiu mieru nezamestnanosti eviduje obec Vrbová nad Váhom - 37,10 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti, 7,2 %, dosahujú v Brestovci. Spomedzi troch miest okresu je najvyššia zamestnanosť v Komárne, miera nezamestnanosti tu predstavuje 11,05 %, v Kolárove dosahuje 11,76 %, v Hurbanove 19,21 %, informovala riaditeľka ÚPSVR Eleonóra Šlepecká. "Výrazný vplyv na zamestnanosť v našom regióne majú maďarskí zamestnávatelia. Do Maďarska dochádza v súčasnosti za prácou 2 200 obyvateľov nášho okresu. Najväčším zamestnávateľom je Nokia v Komárome, kde pracuje približne 800 občanov nášho okresu. Najväčším domácim zamestnávateľom ostáva naďalej kolárovský závod na výrobu elektrokabeláže pre osobné autá Kromberg&Schubert s 2 800 pracovníkmi. Takmer 2 000 zamestnancov má obuvnícky závod Rieker v Komárne. Iba na treťom mieste sú komárňanské lodenice s 900 zamestnancami," doplnila Šlepecká. Podľa nej rokovania s maďarskými zamestnávateľmi potvrdzujú ich ďalší záujem o pracovné sily zo slovenského brehu Dunaja. Do konca roka ponúkajú ďalšie voľné miesta firmy Nokia, Za-Co, Fox-Corn aj T-Agisz.

Gyurcsány bude najbohatším maďarským premiérom

28. septembra 2004

S majetkom v hodnote vyše troch miliárd forintov (v prepočte vyše 487 miliónov Sk) bude Ferenc Gyurcsány najbohatším premiérom Maďarska po zmene režimu. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. V listine stovky najbohatších podnikateľov, ktorú vydal denník Magyar Hírlap, obsadil 43-ročný Gyurcsány 60. priečku. Napriek obrovskému majetku nemá budúci ministerský predseda hodnotné umelecké diela, ani vlastné vozidlo, konštatuje Népszabadság. Býva síce so svojou rodinou vo vile so 400 štvorcovými metrami v druhom budapeštianskom obvode, táto nehnuteľnosť je však na meno jeho manželky. Na ich spoločnom účte sú necelé dva milióny forintov (asi 325 tisíc korún). Gyurcsányovým majetkom je byt s 50 štvorcovými metrami v rodnom meste Pápa, kde býva jeho matka. Vlaňajší hrubý príjem nastávajúceho premiéra dosiahol 81 miliónov forintov (13 miliónov Sk), ktorej najväčšiu časť tvorili dividendy investičnej spoločnosti Altus, ktorú Gyurcsány založil, a ktorej balík akcií dosahuje hodnoty 3,5 miliardy forintov (takmer 570 miliónov korún). Népszabadság pripomína, že politik je tretíkrát ženatý a má štyri deti. Gyurcsány sa narodil 4. júna 1961 v Pápe, študoval na pedagogickej fakulte Univerzity Janusa Pannoniusa v Pécsi, neskôr absolvoval aj ekonomickú fakultu tejto univerzity. V rámci Zväzu komunistickej mládeže (KISZ) postupoval až k funkcii ústredného tajomníka zväzu v roku 1989, neskôr bol podpredsedom pretransformovaného Demokratického zväzu mládeže. Od roku 1990 pracoval vo sfére finančného poradenstva a stal sa riaditeľom medzinárodnej finančnej akciovej spoločnosti Eurocorp. V roku 1992 založil investičnú spoločnosť Altus, kde bol do roku 2002 generálnym riaditeľom, v rokoch 2002 až 2003 bol predsedom predstavenstva a strategickým poradcom premiéra Pétera Medgyessyho. Od roku 2003 bol členom Republikovej rady MSZP, a v roku 2004 ho zvolili za predsedu župnej organizácie MSZP v Győr-Moson-Sopronskej župe. V súčasnosti je ministrom detí, mládeže a športu.

Experti Rady Európy zmonitorujú plnenie záväzkov z charty menšinových jazykov

28. septembra 2004

Plnenie záväzkov, vyplývajúcich z pristúpenia Slovenska k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, zmonitoruje jej Výbor expertov počas pracovného pobytu na Slovensku 28. septembra až 1. októbra. Ako v pondelok uviedol pre TASR člen výboru za SR Alexander Bröstl, charta, vyhlásená aj v zbierke zákonov, platí na Slovensku od 1. januára 2002. Informoval, že v lete bola vypracovaná pre Radu Európy (RE) správa o situácii v ochrane jazykov národnostných menšín v SR a Výbor expertov ju teraz overí priamo "v teréne". Podľa Bröstla monitoring vyhodnotia a závery prijmú až po rokovaní v pléne Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov, ktorá je poradným orgánom RE v Štrasburgu. Štvorčlenná skupina expertov zo Slovenska, Veľkej Británie, Cypru a Talianska navštívi počas štyroch dní Košice, Prešov a Bratislavu. Stretne sa so zástupcami bulharskej, českej, chorvátskej, maďarskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny a prediskutuje s nimi, ako z ich pohľadu štát plní záväzky z charty. Monitorovanie ukončia spoločným rokovaním zainteresovaných ministerstiev - zahraničných vecí, školstva, spravodlivosti a vnútra, dodal Bröst. Delegáciu prijme aj vicepremiér pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky a splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová.

Plagáty s fašistickým vodcom

28. septembra 2004 – SRo - gmp

Budapeštianska polícia začala priestupkové konanie voči štyrom osobám, ktoré v maďarskom hlavnom meste vylepovali plagáty s podobizňou fašistického vodcu Ferenca Szálasiho. Ide o prívržencov hungaristickej skupiny Maďarská budúcnosť, ktorá v poslednom čase na seba upozornila plánom zorganizovať 15. októbra, teda na 60. výročie fašistického puču pod vedením Ferenca Szálasiho spomienkové zhromaždenie. Polícia už viedla vyšetrovanie proti vodkyni skupiny, pred dvoma týždňami ju aj zadržala na 48 hodín, no nemá kompetencie neofašistickú demonštráciu zakázať. Medzi lepičmi plagátov bola včera aj šéfka hungaristov.

Croene, Csalog a Škuta na BHS

28. septembra 2004

Traja vynikajúci klaviristi Frederik Croene, Gábor Csalog a Mikuláš Škuta sa predstavia dnes o 19.00 na koncerte v malej sále Slovenskej filharmónie. Medzinárodný projekt spájajúci troch vynikajúcich klaviristov z Belgicka, Maďarska a Slovenska sa koná v rámci Bratislavských hudobných slávností. Každý z umelcov si pripravil hodinový recitál, zostavený zo skladieb autorov zo svojej krajiny, z krajín ostatných účastníkov projektu a zo skladieb podľa vlastného výberu.

Maďarsko: Daňovníci dajú viac pre cirkev

28. septembra 2004

Katolícka cirkev v Maďarsku sa môže tešiť výraznému zvýšeniu príspevkov daňovníkov. Maďarskí občania majú možnosť poskytnúť 1,1 % svojich daní z príjmov náboženskému spoločenstvu alebo na humanitárne účely. Ako informovala Biskupská konferencia Maďarska na svojom jesennom zasadnutí, podľa bilancie za rok 2003 poskytlo katolíckej cirkvi príspevok o 7700 občanov viac ako v predchádzajúcom roku. Celková suma, ktorú cirkev z tohto zdroja dostane, vzrástol takmer o 17 %. Tento prírastok je o to pozoruhodnejší, že počet daňovníkov poklesol o viac ako 600 000. Hlavnou témou zasadnutia Biskupskej konferencie Maďarska bolo vybudovanie cirkevnej práce v masmédiách. Práca tlačových tajomníkov jednotlivých diecéz sa má rozšíriť v spolupráci v Tlačovou kanceláriou biskupskej konferencie. Biskupská konferencia okrem toho uvažuje o vydávaní internetového denníka. Má sa zintenzívniť aj práca troch ústredných médií katolíckej cirkvi v Maďarsku – Maďarské katolícke rádio, spravodajská agentúra Magyar Kurir a týždenník Új ember.

Problémy v malom pohraničnom styku

28. septembra 2004

Novopridelený štatút turistického chodníka umožní vyriešiť súčasné problémy s prekračovaním priechodov na slovensko-poľskej hranici určených pre malý pohraničný styk. Na tomto závere sa zhodli účastníci rokovania slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Prebehlo v minulých dňoch a 27. septembra o ňom informoval na tlačovej konferencii v Prešove člen komisie a prednosta Krajského úradu v Prešove Jozef Polačko. Aj ako nového predsedu rady Karpatského euroregiónu, nadnárodného združenia prihraničných oblastí Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny, ho takýto výsledok potešil. Za teraz platného stavu priechody pre malý pohraničný styk môžu využívať len občania z hraničiacich územnosprávnych jednotiek a nie napríklad všetci občania Európskej únie. Zmena by to mala odstrániť. Toto technické opatrenie bude zakomponované do prílohy číslo tri základnej medzivládnej zmluvy o malom pohraničnom styku. "Znamená, že nemusí sa meniť text zmluvy, čo by časovo bolo veľmi dlhé, keďže museli by sa tým zaoberať aj národné parlamenty," doplnil Polačko. Na zavedenie zmeny stačí výmena diplomatických nôt medzi ministerstvami zahraničných vecí SR a Poľska. Obe strany sa zhodli, že sa to môže stať "čo najskôr". Predpokladajú, že opatrenie by mohlo byť účinné od 1. januára 2005. Na území Prešovského kraja je desať priechodov, na ktoré sa vzťahuje režim malého pohraničného styku. Tri z nich sú cestné - v Palote, Podspadoch a Kurove. Ich charakter sa zmení tým, že získajú štatút turistického chodníka pre motocykle a osobné autá. Zo zasadnutia tiež vyplynula úloha pre Colné riaditeľstvo SR zabezpečiť minimálne technické vybavenie pre priechody v Palote a v Kurove ako medzinárodné cestné. Podľa Polačka nepôjde o vysoké náklady, keďže sa využijú prenosné vybavovacie kontajnery. Komisia riešila tento problém z popudu premiérov oboch krajín.

MMF: Euro pomôže strednej Európe

27. septembra 2004

Vďaka zavedeniu jednotnej európskej meny v strednej Európe sa podľa odhadov Medzinárodného menového fondu môže za 20 rokov hrubý domáci produkt zvýšiť o ďalších 20 percent. Najväčšie ekonomiky regiónu - Maďarsko, Poľsko a Česko - sa však s eurom zrejme oneskoria. Tieto tri krajiny stratili politickú vôľu, ktorá bola hnacou silou reformy pred vstupom do EÚ, konštatuje správa fondu. Dobrú vyhliadku na rýchle zavedenie euromeny však má Slovensko. Vďaka zavedeniu jednotnej európskej meny v strednej Európe sa podľa odhadov Medzinárodného menového fondu môže za 20 rokov hrubý domáci produkt zvýšiť o ďalších 20 %. Najväčšie tri ekonomiky v tomto regióne, Maďarsko, Poľsko a Česká republika, však podľa správy Economist Corporate Network s najväčšou pravdepodobnosťou prejdú na euro najskôr v roku 2010. "Estónsko, Litva a Slovinsko sa v rámci prípravy na prijatie eura v roku 2007 zapojili do mechanizmu ERM 2 uplatňovaného v oblasti výmenných kurzov. Ako ďalšie sa pridajú rovnako malé krajiny Cyprus, Lotyšsko, Malta a možno Slovensko, pokiaľ si zachová svoju súčasnú politiku," pokračuje správa. Systém výmenných kurzov ERM 2, v ktorom musia nové členské štáty Európskej únie zotrvať minimálne dva roky pred vstupom do eurozóny, však zvyšuje riziko prílevu špekulatívnych investorov. "Malé štáty ako Estónsko a Slovinsko majú dobrú rozpočtovú disciplínu už niekoľko rokov a sú pripravené podstúpiť tento tlak. Slovensko sa v súčasnosti uberá smerom fiškálnej konsolidácie a na základe odhadov sa do systému ERM2 bude môcť zaradiť v rokoch 2006 až 2007," konštatuje správa. Maďarsko, Česká republika a Poľsko stratili politickú vôľu, ktorá bola hnacou silou reformy pred vstupom do EÚ. "Prv, než sa vydajú na cestu za eurom, budú musieť dospieť k novému konsenzu, ktorým by sa v rámci reformy verejného sektora podarilo znížiť rozpočtový deficit," uvádza sa v správe. Pre spoločnosti by prechod na euro mal byť v porovnaní so zavádzaním jednotnej meny v roku 2001 oveľa jednoduchší a lacnejší. Strategická výzva, ktorou je príprava na začlenenie do eurozóny, je však oveľa väčšia. "Zmeny vo vládnej politike a v stratégii medzinárodných spoločností v počiatočnej fáze zavádzania eura vo významnej miere ovplyvnia podnikateľskú činnosť firiem pôsobiacich na Slovensku," domnieva sa autorka správy Delia Meth-Cohnová. Euro je katalyzátorom, vďaka ktorému si človek v plnej miere uvedomí výhody rozšíreného jednotného trhu, rýchlejší rozvoj ekonomiky vyvolaný silným rozvojom obchodu a prílevom zahraničných investícií, dodáva. Väčšina organizácií v nových členských štátoch bude musieť vo svojich informačných systémoch zabezpečiť konverziu na euro a dodržiavanie platných predpisov. V rámci toho by sa mali štandardizovať jednotlivé systémy zabezpečujúce riadenie všetkého, mzdami a daňami počnúc a odbytovým reťazcom končiac. "Spoločnosti v strednej Európe však možno tieto nové počítačové systémy zavedú s menšími problémami než boli tie, s ktorými sa borili ich predchodcovia zavádzajúci euro. Väčšina z nich totiž nemá zložité existujúce systémy, ktorých zmena sa v prvom kole prijímania eura ukázala byť tak nákladná," uzatvára správa.

Maďarsko zavádza bankársku daň

27. septembra 2004

Maďarský minister financií Tibor Draskovics má starosti s rozpočtom. Vláda sa rozhodla, že do ich riešenia zapojí i banky. Rozdiel medzi úrokmi na vkladoch a rokmi za úvery zdaní. Maďarské koaličné strany sa v piatok dohodli na programe novej vlády, ktorá by mala oficiálne vzniknúť na budúci týždeň. Azda najdiskutovanejším bodom jej pripravovaného programu bol návrh zvýšiť daň z bankových ziskov zo 16 percent, platných pre ostatné ekonomické odvetvia, na 24 percent. Vláda argumentovala tým, že banky dosiahli v posledných rokoch vďaka štátom podporovaným hypotekárnym úrokom a vysokému základnému úroku centrálnej banky výrazné zisky a že by niečo z toho mali do rozpočtu vrátiť. Podľa jej očakávaní by mala nová daň priniesť ročne 30 miliárd forintov navyše. Banky, naopak, tvrdili, že zďaleka nie sú najziskovejším odvetvím hospodárstva, že vyššia daň iba pre jedno ekonomické odvetvie nezodpovedá trhovým princípom a skresľuje súťaž, a že niečo podobné existuje iba v jedinej európskej krajine, Bielorusku. Na rokovaniach vo štvrtok sa predstavitelia a vlády a bankového sektora dohodli na vzájomnom kompromise. Banky podľa premiérskeho kandidáta Ferenca Gyurcsánya uznali nárok vlády, aby vo zvýšenej miere prispeli k nákladom na ekonomickú a sociálnu modernizáciu krajiny. Vláda sa naopak zaviazala, že budú zvláštnu daň platiť iba dva roky. V piatok vláda rozhodla, že sa zvláštna daň vo výške šiestich percent nebude platiť z bankových ziskov, ale iba zo zisku z úrokového diferenciálu, ktorý je tvorený rozdielom medzi úverovými a vkladovými úrokmi. Podľa predsedu maďarského bankového zväzu Tamása Erdeiho by mala táto daň pre rozpočet zabezpečiť požadovaných 30 - až 32 miliárd forintov ročne a zvýšené náklady by zároveň boli aj pre banky znesiteľné. Názor po štvrtku zmenil názor aj šéf najväčšej maďarskej bankovej skupiny OTP Sándor Csányi. Ten v rozhovore pre denník Népszabadság, zverejnenom minulú sobotu, ešte hrozil prenesením niektorých činností OTP, napríklad obchodovania s kreditnými kartami, na Slovensko. Dohodu však označil za prijateľný kompromis, zvýšené náklady vraj dokáže jeho banka vyrovnať bez toho, aby to pocítili jej klienti.

Spomínali na maďarskú kalváriu

27. septembra 2004

Spomienky obetí, prednášky, odborné diskusie aj kultúrne vystúpenia tvorili súčasť celoštátneho stretnutia vysídlených a deportovaných obyvateľov z územia Slovenska. Stretnutie sa začalo v sobotu vernisážou historickej výstavy o vysídlení a deportáciách pod názvom Maďarská kalvária 1945 - 1948 v Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. "Nesmie sa zopakovať, aby ľudí trestali a deportovali zo svojej vlasti, vzali im zem, občianstvo, prácu len preto, že sú inej národnosti. Bola to veľmi čierna časť našej histórie, na ktorú nesmieme zabudnúť," povedal na vernisáži predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár.

Kto bude prezidentom?

27. septembra 2004 – SRo - gmp

V Maďarsku sa v týchto dňoch síce hovorí najviac o výmene vlády, väčšina obyvateľstva by si však želela aj výmenu prezidenta. Svedčí o tom prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky dnes prináša denník Magyar Hírlap. V Maďarsku budú aktuálne prezidentské voľby až o rok, no už teraz, najmä v súvislosti s pohybmi na politickej špičke, spomínajú aj mená prípadných kandidátov. Denník Magyar Hírlap si objednal o tejto téme prieskum od agentúry Medián. Každý druhý opýtaný by videl na najvyššom štátnom poste najradšej novú tvár, a iba každý tretí si myslí, že by mal zostať na mieste súčasný prezident Ferenc Mádl, ktorého nominovala roku 2000 vtedajšia vládna koalícia, ktorej strany sú však teraz v opozícii. Viac ako polovica respondentov je za to, aby v kresle hlavy štátu sedel muž. Pravdepodobne preto má doterajší (ale odchádzajúci) minister spravodlivosti Péter Bárándy takmer takú istú podporu, ako predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. O nej sa už dlhší čas hovorí verejne, že by ju socialistická strana rada nominovala na prezidentský post. Mimochodom Sziliová sa vzdala nedávno kandidatúry na funkciu predsedníčky socialistickej strany, ktorá usporiada svoj kongres 15.októbra. Šéfku parlamentu by prijalo vyše 25% prívržencov opozičných strán, pretože si myslia, že Sziliová je medzi ľavicovými politikmi najmenej kontroverzná, a má integračné schopnosti – píše denník Magyar Hírlap na základe prieskumu verejnej mienky.

Maďarskú vládu má zostaviť F. Gyurcsány

27. septembra 2004

Maďarský prezident Ferenc Mádl poveril podľa očakávania zostavením novej vlády kandidáta sociálno-liberálnej koalície Ferenca Gyurcsánya. Urobil tak včera v liste zaslanom predsedníčke parlamentu. Gyurcsány poverenie prijal. Vo svojej reči pri tejto príležitosti povedal, že jeho vláda predloží program "prosperujúcej sa a spravodlivej republiky, program 10 miliónov maďarských občanov, ktorý vznikol s pocitom zodpovednosti voči 15-miliónovému maďarskému národu". Občanom sľúbil Gyurcsány rozhodnú, dôslednú a dynamickú vládu. Ešte predtým sa zaviazal k zásadnej reforme postkomunistickej socialistickej strany, aby sa vo voľbách v roku 2006 mohla vyrovnať opozičnému Fideszu bývalého premiéra Viktora Orbána. Poslanci by mali o programovom vyhlásení novej vlády a dôvere jej premiérovi hlasovať zajtra. Napriek tomu, že má koalícia v parlamente pomerne tesnú väčšinu, predpokladá sa, že hlasovanie o dôvere vláde prejde bez problémov. Gyurcsány potrebuje získať hlasy 193 z celkovo 384 poslancov parlamentu. Vládna koalícia disponuje iba 198 hlasmi, nikto z jej poslancov nespochybnil, že bude hlasovať za Gyurcsánya. Za nového premiéra sa postavili obe strany koalície, Gyurcsányovi socialisti aj menší liberáli. Gyurcsány bol na konci osemdesiatych rokov jedným z vedúcich predstaviteľov mládežníckej organizácie komunistickej strany. Potom sa dal na podnikanie a vďaka účasti na privatizačnom procese nahromadil majetok, ktorého hodnota sa odhaduje na 14 miliónov eur. Práve tento majetok a spôsob, akým ho získal, sa môže ukázať ako najväčšia politická slabina nového premiéra, čo už proti nemu opozícia intenzívne využíva. Poslanec opozičného Fideszu Antal Rogán požiadal na včerajšom zasadaní parlamentu Gyurcsánya o zverejnenie súpisu svojich firiem a niektorých ich problematických zmlúv týkajúcich sa bývalého majetku štátu. "V mojom prípade je hranica medzi premiérom a podnikateľom jasná, vo vašej strane sú, naopak, kôň a sedlo pomiešané," odpovedal dezignovaný premiér.

Gyurcsány designovaný premiér

27. septembra 2004

Maďarský prezident Ferenc Mádl na úvod zasadania parlamentu popoludní poveril doterajšieho ministra športu a mládeže a kandidáta oboch koaličných strán Ferenca Gyurcsánya zostavením novej vlády. Prezident v liste národnému zhromaždeniu oznámil, že počas konzultácií s politickými stranami v uplynulých týždňoch nedostal iný návrh, a tak v snahe urýchliť tvorbu novej vlády, jej zostavením poveruje Ferenca Gyurcsánya. Designovaný premiér okamžite odovzdal prezidentovi a poslancom nový vládny program, ktorý – ako zdôraznil – „bol pripravený pre desaťmiliónov maďarských občanov, ale so zodpovednosťou za pätnásťmiliónový maďarský národ“.

Nový premiér nie je váhavý typ

27. septembra 2004 – SRo - gmp

Dnes popoludní bude mať Maďarsko nového, zatiaľ iba dezignovaného, čiže vymenovaného premiéra. Bude ním Ferenc Gyurcsány, ktorý v uplynulých tridsiatich dňoch, keď demisiu podal Péter Medgyessy, úspešne sa prezentoval pred maďarskou verejnosťou, a podarilo sa mu vytvoriť obraz rozhodného a sebaistého politika. Ferenc Gyurcsány tiež odmieta nasťahovať sa do premiérskej rezidencie, zostáva bývať vo svojej vile, ako to robil aj Péter Medgyessy, no bezpečnostné zariadenia si nechá namontovať zo svojich peňazí… Samozrejme nie táto „drobnosť“ je najväčším rozdielom medzi Medgyessym a Gyurcsányom. Novému premiérovi bude cudzie dlhé váhanie a „zožieranie sa“, to už dokázal v uplynulom mesiaci, keď sa zaktivizoval už ako kandidát oboch koaličných strán: prezentoval rozhodnosť, silu a dynamiku. Získal podporu na svojej strane politického ihriska, ale aj u obyvateľstva vzrástli jeho preferencie. V tejto súvislosti analytici dávajú do zátvoriek poznámku, či nejde o „čakanie na zázrak či spasiteľa“ – o podobnú situáciu, aká vznikla na pravici ohľadne osoby Viktora Orbána… Jedným z nových rysov budúceho spôsobu vládnutia je to, že o pripravovaných rozhodnutiach neprenikajú na verejnosť žiadne informácie. Takzvané „presakovanie“ často komplikovalo život premiéra Medgyessyho, ktorý bol väčšinou v defenzíve. Oblasťou, o ktorej vieme málo, je zahraničná politika. Samozrejme zásadné zmeny očakávať nemožno, azda na vzťahy s krajinami, ako sú Rusko, Čína, India a Japonsko, sa bude klásť väčší dôraz. Gyurcsány a jeho tím pripravili „vládny program pre desať miliónov maďarských občanov, so zodpovednosťou za pätnásťmiliónový národ“. Nie je to novinka, avšak do poslednej chvíle sa darí udržiavať v tajnosti, kto bude nový minister zahraničných vecí. Dá sa očakávať, že bude mať pomerne voľnú ruku, pretože Gyurcsány ako premiér sa mieni sústrediť na domáce záležitosti…

Gyurcsányho program počíta aj s 15-miliónovým národom

27. septembra 2004

Budúci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány považuje program svojej vlády za inšpirovaný zodpovednosťou za 15 miliónový maďarský národ. Gyurcsány to vyhlásil pred poslancami maďarského parlamentu, keď uvádzal programové vyhlásenie svojej vlády. Toto je program prosperujúcejšej a spravodlivejšej republiky desiatich miliónov maďarských občanov, ktorý je inšpirovaný pocitom zodpovednosti za 15-miliónový maďarský národ, povedal Gyurcsány. Maďarský prezident Ferenc Mádl v pondelok nominoval bývalého ministra športu a milionára Ferenca Gyurcsányho za nového maďarského premiéra. Poslanci by mali o programovom vyhlásení Gyurcsányho vlády hlasovať v stredu. So schválením programového vyhlásenia sa neočakávajú žiadne problémy, keďže Gyurcsányho socialisti aj menší koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) už avizovali, že novú vládu podporia. Slávnostnú prísahu by mal Gyurcsány zložiť pravdepodobne 4. októbra. 43-ročný bývalý minister nahradí vo funkcii odstupujúceho premiéra Pétera Medgyessyho, ktorému sa vymkli z rúk rozpory s koaličnými liberálmi aj medzi socialistami samotnými. Do programu nastupujúcej vlády patrí zníženie daní pre stredné vrstvy a naopak zvýšenie daňového zaťaženia pre najbohatších. Zároveň však budúca vláda trvá na pláne prijať spoločnú európsku menu do roku 2010 a štátne výdavky chce znížiť prepúšťaním vo verejnej správe. Gyurcsány bol za komunistického režimu koncom 80-tych rokov mládežnícky vodca. Po prechode Maďarska k demokracii uspel v chaotickej privatizácií začiatkom 90-tych rokov. Jeho majetok sa odhaduje na 14 miliónov eur. Do vysokej politiky sa dostal až s nástupom vlády Pétera Medgyessyho, ktorému robil najprv poradcu a neskôr pôsobil ako minister športu.

L. Papademos: Budapešť sa euru vzďaľuje

27. septembra 2004

Maďarsko sa od eurozóny skôr vzďaľuje, než sa k nej približuje. Tak charakterizoval stav a vývoj verejných financií krajiny viceprezident Európskej centrálnej banky Lucas Papademos na budapeštianskom stretnutí predstaviteľov centrálnych bánk európskych štátov. Maďarsko sa eurozóne nominálne vzďaľuje vinou politických rozhodnutí z posledných rokov. Za posledné tri roky Maďarsko zakaždým vykázalo vyšší rozpočtový deficit, než sľúbilo. Napriek tomu pomer deficitu k hrubému domácemu produktu klesol. V roku 2002 dosiahol 9,2 percenta a tento rok sa očakáva vo výške 5 až 5,3 percenta HDP. Papademos pripomenul, že rozpočtový schodok v porovnaní s výkonom ekonomiky v Maďarsku klesá skôr vďaka jednorazovým než systémovým riešeniam. Krajina posunula vstup do eurozóny na rok 2010, a najskorší možný termín na 2009, z pôvodného cieľa, ktorým bol rok 2008. Viceprezident ECB pripomenul, že Maďarsko má medzi krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj jeden z najväčších štátnych sektorov. Krajina okrem toho vydáva nadmerné sumy v snahe priblížiť sa eurozóne, čím však môže ohroziť životnú úroveň svojich obyvateľov.

Tretia prenosová sústava do Maďarska by sa mohla začať budovať v roku 2009

27. septembra 2004

V prípade výstavby prenosových sústav spájajúcich Slovensko s ďalšími susednými krajinami sa SEPS zatiaľ nedostal tak ďaleko ako v prípade Maďarska Projekt budovania tretieho cezhraničného vedenia prenosovej sústavy do Maďarska, podľa hovorkyne a. s. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) Aleny Melichárkovej, by sa mal v súlade s Programom rozvoja spoločnosti schváleným v máji tohto roka začať realizovať v období rokov 2009 až 2010. Avšak podľa stúpajúcej požiadavky trhu, SEPS vynaloží maximálne úsilie, aby sa práce výrazne urýchlili a realizácia sa začala oveľa skôr. SEPS má tiež záujem o výstavbu prvého prenosového vedenia do Rakúska a v dlhodobom horizonte uvažuje aj o druhom prepojení slovenskej a poľskej elektrizačnej sústavy. Na základe dohody medzi SEPS a maďarskou energetickou spoločnosťou MVM Rt. boli vytvorené pracovné skupiny expertov, ktoré vypracovali viaceré štúdie zhodnotenia možností výstavby tretej 400 kV prenosového vedenia zo Slovenska do Maďarska. Podľa Melichárkovej zatiaľ nie je rozhodnuté, kadiaľ nové vedenie pôjde, preto je ešte predčasné hovoriť o nákladoch a zdrojoch financovania. Ako však uviedla, novovymenovaný generálny riaditeľ SEPS Tibor Csernák berie túto úlohu ako jednu z prioritných, a tak tretie prepojenie slovenskej a maďarskej sústavy by sa mohlo začať budovať už v najbližších rokoch. V prípade výstavby prenosových vedení spájajúcich Slovensko s ďalšími susednými krajinami sa SEPS zatiaľ nedostal tak ďaleko ako v prípade Maďarska. O možnostiach výstavby rokuje s Rakúskom, projektové štúdie však zatiaľ boli vypracované iba slovenskou stranou. V prípade Poľska SEPS uvažuje o výstavbe druhého prepojenia formou dvojitého 400 kV vedenia, avšak až v horizonte rokov 2018 až 2020. SEPS má vo všeobecnosti záujem na rozširovaní cezhraničných prenosových kapacít. Táto skutočnosť je zapracovaná aj v jeho Programe rozvoja na obdobie rokov 2005 až 2015. Pracuje na viacerých projektoch výstavby prenosových vedení do zahraničia, ktoré sú v súčasnom období vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Svoj program rozvoja je spoločnosť pripravená zosúladiť s pripravovanou energetickou politikou SR, ktorá sa v tomto období vytvára v gescii Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Na jej tvorbe sa aktívne podieľajú aj odborníci SEPS. Spoločnosť SEPS vznikla v rámci reštrukturalizácie slovenskej elektroenergetiky ako súčasť prispôsobenia sa legislatíve, štruktúre a fungovaniu elektroenergetiky vo vyspelých štátoch Európy. Bola zaregistrovaná ako samostatný právny subjekt 21. januára 2002. Už v prvých mesiacoch svojho pôsobenia sa úspešne začlenila medzi vyspelé elektrizačné spoločnosti západnej Európy združené v Únii pre koordináciu prenosu elektrickej energie (UCTE).

Európske podnikateľky si vládnu samy

27. septembra 2004

Typická európska podnikateľka má 35 rokov, je vysokoškolsky vzdelaná, má partnera a deti a pracuje až 60 hodín týždenne, teda viac, než keby bola v bežnom zamestnaní. K jej najväčším problémom patrí nedostatok peňazí na rozbeh podnikania, má tiež ťažkosti so skĺbením svojej firmy a rodinného života. Ukázal to prieskum spoločnosti Eurochambres Women Network, ktorý zisťoval situáciu podnikateliek v EÚ. Spoločnosť vznikla vlani okrem iného ako platforma na výmenu názorov a presadzovania záujmov a rovnoprávnosti žien podnikateliek a ďalších "profesionálok". Prototyp európskej podnikateľky má firmu s jedným až deviatimi zamestnaniami. Hoci má rodinu a domácnosť, neplatí si upratovačku ani inú pomoc. Hlavným dôvodom na podnikanie je väčšinou túžba pracovať samostatne a byť svojím pánom, uvádza prieskum. Hoci si svoj čas riadia tieto ženy samy, ukázalo sa, že pracujú 48 až 60 hodín týždenne. Asi polovica opýtaných žien pripustila, že najväčším problémom bolo získať dosť peňazí na začiatok podnikania. "Väčšina žien si požičiava menej peňazí než muži, čo pre banky nie je veľmi výhodné," hovorí prieskum. Podľa jeho autorov ukázal nevyhnutnosť zriadenia flexibilných detských zariadení, dostupnej pomoci, ako aj zmeny prístupu bánk k pôžičkám menších súm peňazí. Eurochambres spadá pod asociácie európskych obchodných komôr. Spoločnosť sa zaujímala o situáciu podnikateliek v 13 krajinách EÚ, okrem iného v Belgicku, Fínsku, Cypre, Maďarsku, Taliansku a Poľsku.

USA v Maďarsku neumiestnia vojakov

26. septembra 2004

Maďarsko nie je medzi východoeurópskymi krajinami, kde by mohli Spojené štáty umiestniť vojakov. Ministerstvo obrany vydalo stanovisko v súvislosti s tým, že USA plánuje reorganizovať svoje sily umiestnené v zahraničí. O Maďarsku sa uvažovalo preto, lebo tu už počas bosnianskej operácie úspešne fungovala americká vojenská základňa v Taszári. Tú však vlani v apríli zatvorili. Predstaviteľ rezortu obrany teraz pripúšťa, že preto Američania odišli, lebo v Maďarsku sa rozvinuli ostré diskusie o účasti krajiny na operáciách v Iraku.

„Maďarsko v rozlete“

26. septembra 2004

Po vedúcich orgánoch Maďarskej socialistickej strany v sobotu schválilo nový vládny program aj vedenie menšej koaličnej strany, Zväzu slobodných demokratov. „Maďarsko v rozlete“ – taký je názov nového vládneho programu, o ktorom niektoré podrobnosti prináša tlač. Nová vláda Ferenca Gyurcsánya, ktorá sa sformuje na budúci týždeň, mieni ukončiť privatizáciu, postaviť nové diaľničné úseky, poskytnúť úľavy na získanie bytu pre mladých ľudí a vytvoriť podmienky pre zavedenie eura do roku 2010. V asi 50 stránkovom dokumente je kľúčovým slovným spojením „rovnaké šance“, čo znamená okrem iného aj väčšie bremená pre bohatšie a zníženie daňového zaťaženia pre chudobnejšie vrstvy. Vládny program však priznáva, že pôvodne plánovaná zdravotnícka reforma sa do konca mandátu vlády už nedá stihnúť. V piatok vyslovili súhlas s dokumentom všetky vedúce orgány socialistickej strany, dnes zasadala celoštátna rada liberálov, a tiež nevzniesla zásadné námietky, hoci pripomenula, že menšia koaličná strana sa bude stavať k činnosti novej vlády kritickejšie.

F. Gyurcsány je pripravený prevziať moc

25. septembra 2004 - sme

Maďarsko by malo mať od budúceho týždňa opäť plnohodnotnú vládu. V pondelok prezident Ferenc Mádl oficiálne oznámi, koho poverí zostavením novej vlády. Ak to bude podľa očakávania kandidát súčasnej vládnej koalície Ferenc Gyurcsány, malo by sa už v stredu hlasovať o dôvere novej vláde. Mádl dal jednoznačne najavo, že chce poveriť Gyurcsánya, až tento týždeň v stredu. Tak to aspoň tvrdil Gyurcsány po prijatí u prezidenta a Mádl jeho slová nepoprel. Kandidát sociálno-liberálnej koalície je jediný, kto má za sebou parlamentnú väčšinu a tým aj šancu vládu zostaviť. Nikto preto reálne nepredpokladá, že by prezident prišiel s iným menom. Mádlovo dlhé mlčanie a jeho blízky politický a osobný vzťah k lídrovi opozície Viktorovi Orbánovi však až do poslednej chvíle vyvolávali pochybnosti. Ak Mádl poverí Gyurcsánya, môže všetko ostatné prebehnúť veľmi rýchlo. Lídri koaličných strán včera oznámili, že sa dohodli na základných otázkach nového vládneho programu, treba už doladiť iba niektoré skôr formálne maličkosti. Včera kandidát na premiéra predložil program členom vlády, dnes by o ňom malo rokovať vedenie oboch vládnych strán. V pondelok predloží kandidát na premiéra vládny program prezidentovi aj parlamentu. Na debatu o programe by mala stačiť streda a ešte ten istý deň by sa podľa predpokladu malo uskutočniť aj hlasovanie o dôvere novému premiérovi. Ten potom oznámi zloženie novej vlády. (Podľa maďarského ústavného systému rozhoduje parlament iba o osobe premiéra, jednotlivých ministrov neschvaľuje a nemôže ich ani odvolávať.) Vo štvrtok by už Gyurcsány mal parlamentu predložiť návrh rozpočtu na budúci rok. Predstavitelia koaličných strán odmietajú hovoriť o novom programe pred tým, než ho schvália stranícke grémiá. Podľa informácií z kuloárov definuje nový program šesť prioritných cieľov, ktoré sa v ňom však objavujú skôr na úrovni hesiel, ako návodov na riešenie. Hovorí napríklad o zabezpečení rovnosti šancí, zvýšení investícií či rozvoji vzdelania. Bude posilnená progresívnosť daňového systému, počet pásiem pri dani z príjmu sa zníži z troch na dve, ľudia s priemerným alebo podpriemerným platom budú platiť nižšie dane, ľudia s nadpriemernými platmi naopak prídu o daňové úľavy. Počíta s väčšou decentralizáciou rozpočtových peňazí smerom k miestnym a regionálnym samosprávam. Podľa kritikov v programe chýba jasná predstava o budúcnosti zdravotníctva a obávajú sa odkladu potrebných reforiem.

Predsedníčkou MDF opäť Ibolya Dávidová

25. septembra 2004

Predsedníčkou Maďarského demokratického fóra (MDF) sa stala opäť Ibolya Dávidová, keď za ňu na dnešnej 19. celoštátnej schôdzi MDF v maďarskom Gödöllö hlasovalo 322 delegátov. Dávidová je na čele strany, ktorá je v terajšom volebnom cykle menším opozičným subjektom, od roku 1999. Proti nej hlasovalo 91 delegátov a šesť sa zdržalo hlasovania. Skutočnosť, že sa stala opäť šéfkou fóra, podľa Dávidovej znamená, že strana mieni pokračovať v samostatnej a zodpovednej politike. Na margo zmeny maďarskej vlády podotkla, že od zmeny režimu prvýkrát padla vláda v polovici volebného obdobia. "Nie je to dobré, ale bolo by horšie, keby vláda zostala s nezmeneným správaním sa ďalšie dva roky," konštatovala opozičná politička. O kandidátovi koalície na post nového premiéra Ferencovi Gyurcsányovi povedala, že jeho predstavy o zmene vládnutia prinášajú tie kroky, ktoré už dávno boli očakávané. "Obrat sa začne reštrikčnými opatreniami, prepúšťaním a plánmi o predaji strategických štátnych podnikov, teda pôjde o ľavicový obrat," konštatovala Dávidová. Gyurcsány podľa predsedníčky MDF vôbec nehovorí o tom, aké kroky mieni podniknúť proti vládnej korupcii a na zamedzenie zneužitia výstavby diaľnic. Politika demokratického fóra bude podľa jej vyjadrenia do roku 2006 okrem iného spočívať na pilieroch markantnej identity a moderného konzervativizmu. "Ak budem vedieť svoju stratégiu zrealizovať, tak v nasledujúcich parlamentných voľbách dosiahneme okolo 10-percentný výsledok," zdôraznila staronová predsedníčka.

SMK trvá na maďarčine

25. septembra 2004

Poslanci v piatok nerozhodli, či sa v Národnej rade bude okrem slovenčiny používať aj maďarčina. Neboli totiž uznášaniaschopní. SMK pri zmenách v rokovacom poriadku navrhuje, aby člen parlamentu mohol na pléne a vo výboroch hovoriť vo svojom materinskom jazyku. Zásadne proti je HZDS, z koalície KDH a ANO. ,,Ukázalo sa, že takéto ustanovenie vôbec netreba. Všetci naši maďarskí kolegovia slovenský jazyk ovládajú na vysokej úrovni," povedal Pavol Minárik za klub kresťanských demokratov. Aj podľa Milana Urbániho z HZDS všetci poslanci hovoria veľmi dobre po slovensky. ,,Som prekvapený, že to SMK vôbec vytiahla. Máme iné problémy, ktoré treba riešiť," dodal. ANO je presvedčená, že návrh sa objavil po tom, čo členka Bugárovej strany Edit Bauerová o tom hovorila v Európskom parlamente. ,,Nemyslíme si, že táto požiadavka je primeraná. Zo strany SMK ide len o politický kalkul," konštatoval Ľubomír Lintner. Smer a SDKÚ ešte nevedia, ako sa k návrhu postavia. ,,Budeme o tom hovoriť ešte v klube. Je to však len demonštratívne ustanovenie, v skutočnosti ho na nič nepotrebujú. Vyžiadalo by si to nezmyselné finančné náklady a vždy by musela byť pripravená prekladateľská služba," spresnil podpredseda klubu Smeru Miroslav Číž. ,,Ako budeme hlasovať, musíme sa ešte v klube poradiť. Je to veľmi dôležitá vec," tvrdí zas za SDKÚ Roman Vavrík. SMK podľa Erzsébet Dolníkovej nemieni už koaličných partnerov prehovárať, aby návrh strany podporili. Príslušníci národnostných menšín mohli používať materčinu v parlamente do roku 1996. Tlmočenie v pléne z jedného jazyka do slovenčiny by ročne stálo asi dva milióny korún. Náklady by stúpli, keby sa prekladalo z viacerých jazykov, ako aj vo výboroch.

Huslista S. Lakatos Déki sa stal obeťou brutálneho útoku a krádeže

25. septembra 2004

Obeťou brutálneho útoku a následnej krádeže sa v noci nadnes stal známy maďarský huslista Sándor Lakatos Déki. Agentúru MTI o tom informovala manželka prominentného hudobníka. Umelec sa okolo druhej hodiny ráno vracal do svojho príbytku v II. budapeštianskom obvode, keď ho zozadu ostrým úderom zrazil na zem neidentifikovaný muž. Útočník sa vzápätí zmocnil dvoch cenných huslí atakovaného umelca a dal sa s nimi na útek. Mierne zraneného huslistu previezli na kontrolu do nemocnice a budapeštianska polícia začala intenzívne pátranie po neznámom zlodejovi. Podľa expertov sa hodnota viacstoročných ukradnutých hudobných nástrojov sotva dá vyčísliť.

Slovenské firmy používajú aj vlastné poštové známky

25. septembra 2004 - sme

Možnosť vyrobiť si filatelistickú raritu, vlastnú poštovú známku, využilo v tomto roku takmer 2 700 zákazníkov Slovenskej pošty. Pomohla im pri tom Poštová filatelistická služba prostredníctvom známky s personalizovaným kupónom. Firmy sa pri výbere sústredili najmä na prezentáciu svojej značky, prípadne fotografií vrcholových manažérov, občania dávali prednosť svadobným portrétom, obrázkom novorodencov alebo oslávencov pri príležitosti životných jubileí. Niektorí majitelia psov a mačiek si dali zhotoviť dokonca známky s vyobrazeniami svojich zvierat. Príležitosť umiestniť miniatúrnu reprodukciu fotografie alebo kresby na známku poskytuje POFIS od roku 2001. Nápad pochádza z praxe maďarskej poštovej správy. Filatelistická rarita nemá len pamätnú, respektíve reprezentačnú funkciu, súčasne je poštovou ceninou, ktorou môžu zákazníci vyplácať poštovné za dopravu zásielky. Na známkových obrazoch sú motívy holubice, ruží a tulipánov, kupón je stvárnený podľa želania. Záujemcov o súkromné známky uspokojí POFIS bez výnimky, filatelisti však bývajú sklamaní. Žiadajú totiž čisté tlačové listy bez potlače na kupónoch, v čom im nemôžeme vyhovieť," konštatovala referentka POFIS Veronika Kopečná.

OTP prepustí tisíc zamestnancov do roku 2006

24. septembra 2004

Najväčšia maďarská komerčná banka OTP v piatok oznámila, že z celkových 17 tis. pracovníkov prepustí do roku 2006 tisíc zamestnancov, a to v dôsledku zvýšeného daňového zaťaženia. Toto oznámenie prišlo necelý týždeň po tom, ako sa štátom vlastnená telekomunikačná spoločnosť Matáv rozhodla znížiť počet pracovníkov o 3 750 µudí. Chceme čiastočne vykompenzovať stratu v objeme 20 mld. HUF spôsobnú zvýšeným daňovým zaťažením bánk zo strany vlády tým, že znížime počet zamestnancovo 6 %, povedal prezident banky Sándor Csányi. Maďarský minister financií Tibor Draskovics minulý týždeň zdôvodnil potrebu daňového zaťaženia pre banky tým, že krajina potrebuje vyrovnať rozpočtový schodok, ktorého odhad na tento rok uľ musela vláda zvýšiť z pôvodne očakávaných 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 5 až 5,3 % HDP.

Vodafone odkúpil minoritný podiel od spoločnosti Antenna

24. septembra 2004

Telekomunikačný gigant Vodafone Group Plc kúpil ďalších 10 % akcií vo svojom maďarskom operátorovi od firmy Antenna Hungária. Vodafone, ktorá doteraz vlastnila takmer 90 % v operátorovi Vodafone Magyarország Rt, kúpila podiel za nezverejnenú sumu. Tento krok umožnil maďarskej vláde pretlačiť plány o predaji majoritného podielu v spoločnosti Antenna, ktorý chce uskutočniť do konca tohto roku. Dohoda na jednej strana umožní zvýšenie podielu spoločnosti Vodafone International Holdings v operátorovi Vodafone Magyarország, na druhej strane pomôže očakávaným prípravám na privatizáciu firma Antenna, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti Antenna. Spoločnosť Vodafone, najväčší mobilný moderátor na svete podľa tržieb, uľ dlho uvaľovala o možnosti vykúpenia minoritných podielov. Podľa analytikov, dohoda tiež zatraktívni firmu Antenna pre potenciálnych strategických investorov.

Vládny program pripravený

24. septembra 2004

Koaličné strany v Maďarsku dnes ukončili práce na programe budúcej vlády, ktorá vystrieda o niekoľko dní Medgyessyho kabinet. O novom vládnom programe zatiaľ neprezradili podrobnosti, známy bude až v pondelok, keď prezident Ferenc Mádl poverí zostavením novej vlády Ferenca Gyurcsánya. Tým sa odštartuje záverečná etapa výmeny vlády, ktorá bola potrebná po demisii Pétera Medgyessyho pred mesiacom. Parlamentná rozprava o programe bude v stredu, a vtedy oznámi Gyurcsány aj zoznam ministrov. Tí zložia prísahu 4. októbra, potom, čo ich vypočujú aj parlamentné výbory. Zatiaľ je isté iba to, že doterajší minister financií Tibor Draskovics a minister-kancelár Péter Kiss zostanú na svojom mieste, a že šéf rezortu spravodlivosti Péter Bárándy odchádza dobrovoľne. Okolo ostatných postov kolujú iba dohady.

Deklarácia proti neofašistickým prejavom

24. septembra 2004

Štyri parlamentné strany v Maďarsku sa chystajú prijať spoločnú deklaráciu proti neofašistickým prejavom. Politické strany podnietilo pobúrenie širokej verejnosti, ktorá protestuje proti demonštrácii „hungaristickej“ skupiny plánovanej na 15.októbra, čiže na 60. výročie fašistického puču pod vedením Ferenca Szálasiho na sklonku druhej svetovej vojny. Okrem politickej deklarácie chystá parlament aj sprísnenie trestného zákona a novelu zákona o zhromažďovaní.

Mečiar si po dlhom čase zopakoval míting

24. septembra 2004

"Dobrý deň! Prišiel som k vám, bude nás viac, bude nás viac - nebudem sám." Týmito slovami začal včera večer bývalý trojnásobný premiér Vladimír Mečiar po dlhšej odmlke stretnutie so svojimi priaznivcami v jednom z bratislavských hotelov. Prišlo ich asi len 250. Expremiér v dobrej forme kritizoval vládu aj rušenie slovenských škôl na zmiešanom území, zatiaľ čo tých maďarských pribúda. Povedal, že nestráca nádej, že HZDS v roku 2006 vyhrá voľby. Na mítingu chýbali plagáty, ľudové kroje a autobusy s poznávacími značkami z okresov vzdialených desiatky kilometrov. "Stále je to frajer, ale tá atmosféra... Pasienky to nie sú," povzdychol si dôchodca. Na stolíkoch ležala nová kniha Únos, ktorej autorom je bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. A práve tohto muža, ktorý je podozrivý z niekoľkých trestných činov, sa Mečiar zastal. Povedal, že Lexa je prenasledovaný "štátnym terorom".

J. Slota: Zákon je trójskym koňom maďarskej iredenty

24. septembra 2004

Zákon o navrátení vlastníctva k nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý vo štvrtok schválil slovenský parlament, je podľa lídra SNS Jána Slotu v skutočnosti najmä trójskym koňom maďarskej iredenty a víťazstvom SMK v ťažení o pôdu a o otvorenie Benešových dekrétov. Slovenskí poslanci tak podľa neho opäť uzákonili "maďarského vlka v ovčom rúchu". "Je smutné, že nikoho nezarazila podozrivá iniciatíva maďarských poslancov a ministra pôdohospodárstva. Národniari sú za odstraňovanie krívd, ale nie systémom, že z vaničky sa so špinavou vodou vyleje aj dieťa," uviedol pre TASR Slota. Pre národniarov je neprijateľné to, že Slovensko odovzdá iredente cez kontroverznú maďarskú Reformovanú cirkev ďalších 2100 hektárov slovenskej pôdy. Slota tvrdí, že biskup tejto "takmer čisto maďarskej cirkvi" Géza Erdélyi otvorene preukazuje etnickú neznášanlivosť a aktívne sa zúčastňuje na iredentistických akciách v Maďarsku. Národniari varujú, že zákon o cirkevnej reštitúcii môže byť klinom do otvorenia Benešových dekrétov. Preto budú v blízkej dobe iniciovať, aby NR SR prijala návrh na prijatie príslušného uznesenia o nemennosti denacifikačných dekrétov.

T. Draskovics: Maďarská ekonomika nie je prehriata

24. septembra 2004

Maďarský minister financií Tibor Draskovics dnes popoludní poprel predchádzajúce vyhlásenia predstaviteľa maďarskej centrálnej banky (NBH) o tom, že maďarská ekonomika je prehriata. "Neexistujú žiadne signály o tom, že by sa ekonomika prehriala," reagoval minister na dnešné slová Istvana Hamecza z NBH. Podľa dopoludňajších slov predstaviteľa NBH tohtoročný deficit maďarských verejných financií pravdepodobne prekročí centrálnou bankou očakávaných 5,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), ekonomika javí známky prehriatia. Deficit bežného účtu platobnej bilancie a verejných financií, ako aj miera inflácie rastú príliš vysoko, zatiaľ čo na trhu práce je veľký nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, povedal dnes po stretnutí vlády s predstaviteľmi odborov a zamestnávateľov Hamecz z NBH. "Prehriatie ekonomiky je zjavné, všetky ukazovatele sú biedne," uviedol. "Podľa najhoršieho scenára by sme mali tento rok zaznamenať deficit verejných financií maximálne na úrovni 6,3 % HDP. Podľa mňa to však nebude viac ako 6 %, rovnako to však nebude 5,3 %," naznačil ďalej. Uplynulý týždeň revidovala maďarská vláda odhad tohtoročného rozpočtového deficitu z pôvodných 4,6 % HDP na 5,1 až 5,3 %. Rozdiel medzi vládnym odhadom deficitu a odhadom centrálnej banky vníma Hamecz v rozdielnom odhade príjmov z dane z pridanej hodnoty a v odhade spotreby inštitúcií, financovaných zo štátneho rozpočtu.

Desiaty ročník Medzinárodného jazzového festivalu bude v Košiciach

24. septembra 2004

Dixieland, rock - jazz i latino zaznejú na 10. ročníku Medzinárodného jazzového festivalu, ktorý s účasťou siedmich zahraničných a dvoch domácich formácií pripravuje na 1. až 3. októbra v Košiciach agentúra GeS. Ťahákom festivalu, najmä pre skôr narodených bude svetová špička vo svojom žánri - maďarský Benkó dixieland band, ktorý festival podobne ako tomu bolo aj pred desiatimi rokmi otvorí - informoval dnes na tlačovej konferencii riaditeľ festivalu Gejza Szabados. V prvý festivalový večer vystúpi v košickom Dome umenia popri holandskej, latino produkujúcej zostave New cool collective big band, aj popredný slovenský džezmen Peter Lipa. Ten stál pri zrode festivalu a doteraz sa podieľa na jeho príprave a dramaturgii. "V tomto ročníku sme mysleli viac na širšie poslucháčske spektrum, aby si ľudia mohli pri hudbe aj oddýchnuť" - zdôraznil Szabados. Druhý deň čaká účastníkov festivalu doslova hudobný maratón - v košickom GeS klube vystúpi mladé holandské The Yuri honing trio, Eva Dostálová z ČR a Kvarteto Krzystofa "Pumu" Piaseckého z Poľska. Z Francúzska príde vynikajúci pianista Benjamin Moussay. Záver festivalu bude patriť v nedeľu 3. októbra opäť holandskej formácii Eric Vloeimans boom petit a košickému inštrumentalistovi Mariánovi Čekovskému a jeho zostave Peace orchestra. Festival vyvrcholí po koncerte hudobníckou jam session. Za doterajšiu existenciu košického Medzinárodného jazzového festivalu vystúpilo na ňom 56 formácií a takmer 240 svetových jazzových muzikantov.

B. Markó: Vyše desatina rumunských Maďarov by sa vysťahovala...

23. septembra 2004

Ak by sedmohradskí Maďari dostali maďarské občianstvo, tak 13 percent z nich by sa vysťahovalo do materskej krajiny. Povedal to dnes v Budapešti predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó, ktorý rokoval s maďarskými politikmi o podpore zahraničných Maďarov. Markó pred novinármi vyjadril obavy z toho, že na budúci rok bude vyčlenených v maďarskom štátnom rozpočte menej financií na podporu krajanov. Podľa jeho slov existujú oblasti, kde pokles podpory je nepredstaviteľný. Minister úradu vlády Péter Kiss a šéf rezortu kultúry István Hiller sa zhodli na rokovaní s hosťom v tom, že výška podpory nemôže poklesnúť. Hiller v tejto súvislosti prisľúbil, že nejakým spôsobom zariadia, aby sedmohradské inštitúcie dostali aspoň tohtoročnú úroveň finančnej pomoci. RMDSZ považuje za opodstatnené, aby zahraniční Maďari sa dostali ľahšie k maďarskému občianstvu, to však podľa Markóa nie je možné vyriešiť plošne, je potrebné, aby každý zahraniční Maďar žiadal o dvojaké občianstvo individuálne. Proti vysťahovaniu Maďarov z rodnej krajiny je možné podľa neho bojovať aj takým spôsobom, že sa zrušia dôvody vysťahovania. Rumunsko by sa malo stať čo najskôr členom Európskej únie, tak zaniknú hranice. Ak by sa sedmohradskí Maďari cítili hospodársky zabezpečení, snáď by sa spomalil aj proces vysťahovania, dodal predseda rumunských Maďarov.

„Blamážexpo“

23. septembra 2004 – SRo - gmp

Viaceré maďarské politické strany protestujú, diplomacia vyslovuje nevôľu v súvislosti s výstavou, ktorú na bruselskom Schumanovom námestí otvorili nedávno pod názvom „The Image of Europe“. Maďari ju spomínajú iba ako „blamážexpo“. Europoslanec za maďarský opozičný Fidesz Pál Schmitt včera vo výbore Európskeho parlamentu pre kultúru žiadal „prerobiť“ maďarský exponát, pretože nezodpovedá obrazu Maďarska. Maďarskí diplomati, ktorí výstavu už videli, tiež vyjadrili kritiku a žiadali nápravu od holandských autorov výstavy. Tí však argumentujú, že nemienili predstaviť „podobizeň“ Európy podľa chuti diplomatov, ale práve naopak: netypicky a odľahčene. Rozhorčenie maďarskej strany je však pochopiteľné, pretože na table o krajine dominuje pornohviezda Cicciolina, kontroverzná televízna moderátorka Anettka či podvodnícky broker Attila Kulcsár, ktorý spreneveril miliardové sumy. No a vrchol znamená obscénne slovo, maďarský vulgarizmus označujúci istú časť konského tela. Prinajmenšom preto možno označiť fotomontáž – za blamáž…

Burzu práce v Rožňave objavujú zahraniční zamestnávatelia

23. septembra 2004

Burza práce sa v Rožňave stretáva s čoraz väčšími úspechmi. Prebieha pravidelne, vždy po dvadsiatom dni v mesiaci. Akcia rožňavského úradu práce je známa nielen tým, čo hľadajú zamestnanie, ale aj zamestnávateľom či sprostredkovateľským agentúram. Na pondelkovú burzu prišlo 425 nezamestnaných a prácu im ponúkalo trinásť zamestnávateľov. O úspešnosti tejto burzy svedčí aj fakt, že zamestnanie prišli do Rožňavy ponúknuť aj podnikatelia z Česka, Maďarska i zo Slovinska. "Príchodom Slovincov na náš úrad práce sme boli milo prekvapení. Ponúkli pre našich nezamestnaných päťdesiat pracovných miest v oblasti stavebných profesií. Čo sa ich ponuky týka, myslím si, že spokojnosť bola na všetkých stranách," hovorí Eva Gallová z referátu kontaktov so zamestnávateľmi, oddelenia sprostredkovateľských služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave. Práve so zahraničnými zamestnávateľmi majú na spomínanom úrade veľmi dobré skúsenosti. Okrem českých firiem, ponúkajúcich prácu v automobilkách či už tradičnom stavebníctve, si zamestnancov z Rožňavy a okolia našla aj maďarská firma, ktorá šije pre renomovanú taliansku značku. Do neďalekého Putnoku tak denne cestuje takmer 40 žien a ďalšia skupina sa chystá zamestnať o tri týždne. "Zo spätných väzieb vieme, že ženy, zamestnané v Putnoku, sú spokojné. V priebehu skúšobného času troch mesiacoch zarobia 54 000 forintov, čo je v prepočte 9000 korún. Okrem toho im zamestnávateľ platí cestovné a jedno teplé jedlo denne. Tieto podmienky sú naozaj mimoriadne dobré," povedala Gallová.

V Čadci otvorili 13. medzinárodné festivalové bienále ETNOFILM

23. septembra 2004

V Dome kultúry v Čadci včera otvorili 13. medzinárodné festivalové bienále ETNOFILM, ktoré je venované problematike etnografie, etnológie a sociálnej antropológie. Do hlavnej festivalovej súťaže sa tento rok prihlásilo 75 filmov, pričom výberová komisia zaradila do finále 36 najlepších diel zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Srbska a Čiernej Hory, Nemecka, Grécka, Japonska, Talianska, Libanonu, Nového Zélandu, Slovinska a Španielska. Súťaž sa koná formou verejnej projekcie v kategóriách: - dokumentárne filmy a videoprogramy, - publicistické programy, - záznamy etnologických a antropologických javov. Okrem súťažnej sekcie pripravili organizátori pre návštevníkov Etnofilmu aj nesúťažné filmy. Festival podľa jeho riaditeľky Márie Húšťavovej ponúka možnosť stretnúť sa s profesionálnymi tvorcami filmov, zaujímavými ľuďmi i nadšencami a zároveň dáva priestor na diskusie, semináre a neformálne spoločenské stretnutia. Zdôraznila, že popri zahraničných tvorcoch sa na ňom zúčastnia aj riaditelia festivalov z Grécka a Srbska a Čiernej Hory. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční počas záverečného ceremoniálu v sobotu 25. septembra v Čadci. Porota na ňom udelí hlavné ceny - Zlatého, Strieborného a Bronzového turoňa. Prvý ročník festivalu zorganizovali v roku 1980 a uviedli na ňom 28 filmov výhradne českej a slovenskej proveniencie. Medzinárodným sa stal až v roku 1998.

Spolupráca na hranici

22. septembra 2004 – SRo - pr

SR má s Maďarskom 670 km dlhý spoločný hraničný úsek, ktorý je pretkaný tromi desiatkami hraničných priechodov. Obe krajiny ich intenzívne využívajú. Má to vplyv na výmenu tovaru, investície i zamestnanosť. Pohraničné regióny prechádzajú od kultúrnej spolupráce k hospodárskej. Vidieť to aj na vzájomnej výmene tovaru krajín, ktorá dosahuje 2 mld. EUR ročne. Z Maďarska prišli na Slovensko aj veľkí investori. Opačným smerom ešte stále prevláda dochádzanie našich občanov za prácou do pohraničia. Pred 1. májom platili dohodnuté pracovné kvóty, bolo to cca 2500 ľudí. Po vstupe oboch krajín EÚ takmer dosahuje tento počet jediný okres. Hoci je dochádzanie za prácou takmer jednostranné, vplyv zamestnanosti v Maďarsku cítiť aj u nás. Konkurencia zamestnávateľov spôsobuje, že sa pohli aj predtým ponúkané minimálne mzdy na slovenskej strane hraníc. Aj tak sa okres Komárno radí medzi regióny s najnižšou priemernou mzdou u nás. Od začiatku roka sa nezamestnanosť v tomto okrese znížila o 6 %.

Poklesol záujem o Balaton

22. septembra 2004

Napriek kvalitnej vode v Balatone v tomto roku klesol počet turistov pri „maďarskom mori“. Tohtoročnú sezónu hodnotila včera Balatonská rada, ktorej predsedal minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi. Vodu v jazere a na všetkých kúpaliskách označili odborníci za dobrú až vynikajúcu, navyše vďaka dostatočnému množstvu zrážok sa oproti minulému roku výrazne zvýšila aj hladina Balatonu. Súbežne s tým, ako rástol záujem o služby a hotely vyššej kategórie, celkovo letovalo pri maďarskom mori o 15 percent menej turistov než vlani.

Chorvátsko hlási nový dovolenkársky rekord

22. septembra 2004

Chorvátsko je spokojné s tohtoročnou turistickou sezónou. Minister pre turizmus, dopravu a rozvoj Božidar Kalmeta oznámil, že v auguste zaregistrovali o 7 % viac dovolenkárov ako z rekordného augusta 2003. Experti záujem o Chorvátsko pripisujú zlepšeniu hotelových služieb a dopravného spojenia. Na jadranskom pobreží je teraz výrazne viac troj- a štvorhviezdičkových hotelov ako pred vojnou z rokov 1991 až 1995. Pozitívny dopad na cestovný ruch má aj budovanie diaľnic a rýchlostných komunikácií smerom na Istriu a Dalmáciu. Mení sa aj profil typického dovolenkára v Chorvátsku. Podľa Zagrebačkej banky, ktorá má v krajine najväčšiu sieť bankomatov, sa počas tohtoročnej letnej sezóny vybralo o 18 % viac peňazí ako za rovnaké obdobie minulého roka. Popri tradičných návštevníkoch z Rakúska, Nemecka, Slovinska, Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska na chorvátske pobrežie Jadranu tohto roku prišli po prvý raz vo väčšom počte aj hostia z Veľkej Británie, Francúzska a škandinávskych krajín. Chorvátska centrála pre turizmus hrdo citovala správu londýnskeho denníka Daily Mirror, podľa ktorej toto leto dovolenkovalo viac Angličanov v Chorvátsku ako v Španielsku. Chorvátska vláda pripravuje na neskorú jeseň ďalšiu vlnu privatizácie v turistickej branži. S účasťou na 154 prevádzkach je chorvátsky štát stále najväčším subjektom v tomto sektore, štátne prevádzky sú však zväčša stratové.

Vysoké Tatry - Pokles návštevnosti bol miernejší ako prognózy

22. septembra 2004

Ubytovacie zariadenia vo Vysokých Tatrách boli v lete obsadené v priemere na 75,5 percenta. V júli to bolo 68 percent, čo je o 10 percent menej ako vlani, v auguste boli zariadenia obsadené na 83 percent, čo je len o 5 percent menej ako v minuloročnom auguste. Vysoké Tatry zaznamenali počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny pokles návštevnosti oproti roku 2003 o 10 až 15 percent. Veľký vplyv na vývin sezóny od jej začiatku malo nepriaznivé, upršané počasie, ktoré trvalo takmer do konca júla. Mesiac august relatívne zachraňoval skoro všetkých tatranských a podtatranských podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, uviedla pre SITA Bibiána Dzurillová zo Združenia Vysoké Tatry. Podľa B. Dzurillovej sa nepotvrdili prognózy zo začiatku sezóny o výraznejšom poklese návštevnosti vo Vysokých Tatrách. Pocítili to však poskytovatelia doplnkových a reštauračných služieb napriek tomu, že ceny zostali na úrovni roku 2003. Obchodné zariadenia zaznamenali pokles tržieb o 25 až 30 percent. Podľa B. Dzurillovej sa na tom čiastočne podieľa úprava DPH a silnejšia koruna v porovnaní s minulým rokom. Prognóza obsadenosti na september zatiaľ vyzerá na 55 až 65 percent. Medzi návštevníkmi Vysokých Tatier dominovali Slováci, ktorí tvorili vyše 26 percent ubytovaných hostí. Len o percento menej bolo vo Vysokých Tatrách českých návštevníkov. Nasledovali Nemci, ktorí tvorili takmer 15 percent hostí a Poliaci, ktorí síce tvorili približne 14 percent ubytovaných hostí, ale bolo ich výrazne menej ako v predchádzajúcich rokoch. Vyše šesť percent návštevníkov Vysokých Tatier prišlo z Maďarska, približne štyri percentá z rusky hovoriacich krajín a rovnaké zastúpenie mali aj hostia z Beneluxu. Priemerná dĺžka pobytu v júli bola 4 dni, v auguste sa mierne zvýšila na 4,8 dňa.

Múzeum národností (v Janovej Lehote) je pred dokončením

22. septembra 2004

V Janovej Lehote v okrese Žiar nad Hronom vznikne v krátkom čase originálne múzeum. Múzeum národností bude sídliť v jedinej historickej budove v obci - v starom nemeckom mlyne. Rozsiahla rekonštrukcia budovy z 19. storočia je tesne pred dokončením, stavebné práce by chceli ukončiť v polovici októbra. Potom už prídu na rad expozície, ktoré majú predstavovať históriu, tradície a zvyky jednotlivých národností v obci. Starostka Božena Kováčová sa neobáva toho, že by múzeum celoročne zívalo prázdnotou: "Myslím si, že naša obec je svojím národnostným zložením naozaj výnimočná a na tom sme postavili celú stratégiu múzea. Na Slovensku ťažko nájdete aj väčšie mestá, kde by žilo osem národností. U nás áno. Návštevy rodín zo zahraničia sú v Lehote pomerne intenzívne a takéto múzeum rodákom doteraz chýbalo." Peniaze na rekonštrukciu mlyna sa podarilo obci získať z eurofondov, exponáty do múzea získali predovšetkým od darcov. "Podarilo sa nám sústrediť aj také exponáty, ktoré považujeme za veľmi cenné. Napríklad nemecký banský kroj z 18. storočia či originály rodných a sobášnych listov z predchádzajúcich storočí. Určite to bude cenný študijný materiál, ktorý nám pokryje aj niektoré biele miesta v histórii obce," dodáva starostka. V mnohých rodinách si prostredníctvom týchto písomností zrejme budú môcť spresniť aj vlastné rodostromy. Janova Lehota bola pôvodne nemecká obec. Prví Nemci sa sem prisťahovali v čase nemeckej kolonizácie v stredoveku. Po druhej svetovej vojne, keď sa pôvodní obyvatelia museli zo svojho domova vysťahovať, sa národnostné zloženie obce začalo výrazne meniť. Popri Slovákoch tu dnes žijú obyvatelia nemeckej, českej, poľskej, ruskej, maďarskej, rómskej a ukrajinskej národnosti. Ukrajinci sa do obce prisťahovali ako poslední po černobyľskej tragédii. V Janovej Lehote to niekedy pripomína jazykový babylon, ale obyvatelia spolu podľa starostky vychádzajú veľmi dobre. Doma či s príbuznými zo zahraničia síce hovoria svojou rodnou rečou, ale na úrade a v obchodoch im slovenčina nerobí problémy. Múzeum bude zamerané nielen na jednotlivé národnosti v obci, ale aj na osídľovanie obce od stredoveku po dnešok.

Rakúšanom sa nepáčia naše nedeľné nákupy

22. septembra 2004

Zjednotenie sietí - také má byť na budúci rok hlavné heslo rakúskeho odborového zväzu súkromných zamestnancov. Podľa jeho predstaviteľa Manfreda Wolfa cieľom odborárov je podporiť kolegov v nových členských krajinách Európskej únie, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Informoval o tom denník Der Standard a dodal, že v nových členských krajinách neexistuje prakticky nijaké obmedzenie času predaja v obchodoch ani počas všedných dní a ani cez víkendy. Na druhej strane obchodné siete aj v Rakúsku požadujú slobodné určovanie času predaja. Najviac sa v tejto oblasti angažuje švédska obchodná sieť Ikea. Standard informuje o predajnom čase obchodov v Chorvátsku, Slovinsku, Maďarsku, na Slovensku, v Česku a Poľsku.

Nové investície

21. septembra 2004 - Financial Times

Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko sa pokúšajú dostihnúť Indiu v úlohe poskytovateľov služieb pre nadnárodné spoločnosti. Ide napr. o spracovávanie dát pre banky, vydávanie leteniek či účtovníctvo. Tento región ešte stále zaostáva za Čínou a Indiou, ktoré na tomto poli vedú, no firmy zisťujú, že stredná Európa ponúka veľa výhod: platy sú tam síce trojnásobne vyššie ako v Ázii, ale mnohé spoločnosti oceňujú znalosť iného cudzieho jazyka než angličtiny. Podľa najoptimistickejších prognóz by toto odvetvie mohlo o niekoľko rokov ponúkať desaťtisíce až státisíce pracovných miest.