22. septembra 2004
Zo slovenskej tlače

Náskok Fideszu sa zmenšuje

21. septembra 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku dnes zverejnili najnovšie preferencie politických strán. Z prieskumu vyplýva, že náskok opozičného Fideszu voči najväčšej vládnej Socialistickej strane klesá. Z prieskumu, ktorý urobila v prvej polovici septembra agentúra Szonda Ipsos nevyplýva, že by sa pozície vlády a vládnych strán upevňovali. Skôr ide o to, že rastie skupina nerozhodných voličov, ich pomer dosahuje momentálne až 40 percent. Takže neistí trocha odchádzajú od Fideszu, ale neprechádzajú k socialistom, čiže ďalekosiahle závery z toho vyvodzovať nemožno, azda iba to, že opozícia musí v budúcnosti ešte viac oslovovať nerozhodných voličov, keď chce vyhrať voľby v roku 2006. Podpora socialistov nerastie, je 22 percentná a Fidesz má zasa 30 percentnú podporu. Ľudia pravdepodobne nemajú veľké očakávania, skôr vyčkávajú. Socialisticko-liberálna vládna koalícia a osobitne premiérsky kandidát Ferenc Gyurcsányi sa úporne snažia presvedčiť obyvateľov o tom, že príde nová kapitola, nová vláda, ktorá mimochodom sa formuje o týždeň, teda nová vláda bude dôsledne presadzovať reformy, a najmä sa bude snažiť o spravodlivejšie prerozdelenie príjmov štátu, hoci aj na úkor bánk. Čo spomínam osobitne preto, lebo najnovšou témou verejných diskusií je tzv. banková daň. Finančné inštitúcie by mali platiť na budúci rok namiesto 16-tich až 24 percentnú daň zo zisku. Banky protestujú, no rokujú s ministrom financií. Na čom sa dohodnú, to bude lakmusový papier toho, či nová vláda myslí naozaj vážne, že takpovediac chce bohatším brať a chudobným dávať. Na budúci pondelok uplynie 30-dňová výpovedná lehota premiéra Medgyesiho a prezident v ten istý deň poverí zostavením novej vlády Ferenca Gyurcsána, ten sa v uplynulých týždňoch činil, rovnako aj koaličné strany. Vládny program je už viac menej hotový, bude ho možné parlamentu predstaviť už na budúci utorok, nová vláda by mala byť predstavená v stredu, 29. septembra a prísahu zloží o týždeň, 4. októbra.

Na maďarskom Dunaji pribudne most

21. septembra 2004

Okrem piateho bratislavského mosta získa Dunaj do konca novembra 2006 ďalší nový most. V maďarskom Dunajvárosi ho za 53,63 miliardy forintov, čo je v prepočte asi 8,7 miliardy korún, postaví konzorcium spoločností Vegyépeszer a Hídépítő. Po ukončení stavebných prác spojí most diaľnicu číslo 8 s troma cestnými ťahmi približne 90 kilometrov južne od Budapešti. Zmluvu o výstavbe nového mosta podpísala dnes s konzorciom Duna-Híd štátom ovládaná spoločnosť Nemzeti Autopálya. V tendri, ktorého výsledok Nemzeti Autopálya oznámila 6. septembra tohto roka, súťažilo víťazné konzorcium Duna-Híd s konzorciom spoločností Betonút a Strabag.

Národná banka „verzus“ vláda

21. septembra 2004 - SRo - gmp

Národná banka „verzus“ vláda - tento spor sa výrazne prejavil na dnešnom zasadaní maďarského parlamentu, na ktorom prezident národnej banky predkladal správu o trojročnej činnosti tejto inštitúcie. V centre konfliktu stoja vysoké úrokové miery a inflácia. Prezident Národnej banky Zsigmond Járai otvorene kritizoval hospodársku politiku vlády, najmä to, že rozpočtový schodok rastie nehatene. Preto musí ceduľová banka držať vysoko (na jedenásť a pol percentnej úrovni) úrokovú mieru a kvôli rastúcemu inflačnému tlaku trvať na silnom kurze forintu voči euru. Vládni poslanci zasa konštatovali, že práve úroková a kurzová politika banky zabraňuje rýchlejšiemu rastu maďarskej ekonomiky. V parlamentnej rozprave o správe ceduľovej banky nechýbali ani osobné útoky, Zsigmonda Járaiho obviňovali socialisti zo zaujatosti a z politického nadŕžania v prospech opozície. Tu hodno poznamenať, že súčasný prezident centrálnej banky bol ministrom financií v predchádzajúcej vláde Fideszu. Terajšia opozícia však vládnu kritiku označila za útok proti nezávislosti národnej banky.

Nad Matrou sa blýska

Po výrazných jarných turbulenciách, keď si oslabenie maďarského forintu na 280 HUF/EUR vyžiadalo záchranné zvýšenie kľúčových sadzieb až na 13 %, sa v uplynulých týždňoch kurz stabilizoval v pásme 246 až 252 HUF/EUR, čo vytvorilo podmienky na postupné znižovanie oficiálnych sadzieb, s ktorým sa však Magyar Nemzeti Bank vôbec neponáhľa. Po výrazných jarných turbulenciách, keď si oslabenie maďarského forintu na 280 HUF/EUR vyžiadalo záchranné zvýšenie kľúčových sadzieb až na 13 %, sa v uplynulých týždňoch kurz stabilizoval v pásme 246 až 252 HUF/EUR, čo vytvorilo podmienky na postupné znižovanie oficiálnych sadzieb, s ktorým sa však Magyar Nemzeti Bank vôbec neponáhľa. Jej opatrnosť vysvetľujú aktuálne správy z maďarského ministerstva financií, ktoré minulý týždeň revidovalo nahor strop tohtoročného fiškálneho schodku z pôvodných 1 185 miliárd na 1 335 miliárd forintov.

Maďarské telekomunikácie prepustia 25 % zamestnancov

21. septembra 2004

Najväčšia maďarská telekomunikačná spoločnosť Matáv, ktorú kontroluje Deutsche Telekom, prepustí v nasledujúcich dvoch rokoch 3 750 pracovníkov. Vedenie spoločnosti odôvodnilo svoje rozhodnutie nevyhnutnosťou znížiť prevádzkové náklady. Matáv má v súčasnosti 14 700 zamestnancov. Zníženie stavu pracovníkov o štvrtinu prinesie firme ročnú úsporu na mzdových nákladoch 20 miliárd forintov, čo je vyše 3,2 miliardy SKK. Deutsche Telekom má v Matáve podiel vyše 59 %. Zníženie stavu pracovníkov v tejto maďarskej telekomunikačnej spoločnosti sa stalo nevyhnutným, aby si firma v liberalizovanom hospodárskom prostredí udržala konkurencieschopnosť.

Á. Duka-Zólyomi označil kritiku Beňovej, že používa maďarčinu v EP, za smiešnu

20. septembra 2004

Za hlboko zarážajúcu a smiešnu označil europoslanec Árpád Duka-Zólyomi kritiku svojej kolegyne za stranu Smer Moniky Beňovej, že hovorí počas vystúpení v Európskom parlamente po maďarsky. „Každý hovorí v tom jazyku, v ktorom chce, a ak ona má možnosť hovoriť v materinskom jazyku, tak ja mám tiež možnosť a využijem to,” povedal pre TASR Duka-Zólyomi. Ak by nastala situácia, že potrebuje použiť nejaký iný jazyk, tak je pripravený ním hovoriť, či už slovensky, česky alebo anglicky. Vyhlásením Beňovej je europoslanec zarazený. „Človek s takými názormi nepatrí do Európskeho parlamentu vôbec,” povedal na jej adresu Duka-Zólyomi. Beňová dnes na tlačovej besede vyhlásila, že slovenský poslanec by mal vystupovať v EP v slovenskom jazyku. „Plénum Európskeho parlamentu je oficiálne plénum a pán poslanec Arpád Duka-Zólyomi tam zastupuje Slovenskú republiku,” konštatovala.

Maďarsko poslalo humanitárnu pomoc do Beslanu

20. septembra 2004

Nákladné vozidlo so zásielkou vládnej humanitárnej pomoci pre osoby postihnuté beslanskou rukojemníckou drámou a ich rodinných príslušníkov vypravili dnes z Budapešti. Do severoosetského mesta poslali lieky a zdravotnícke potreby v hodnote takmer päť miliónov forintov (v prepočte vyše 800.000 Sk). Obsah zásielky, ktorá by mala doraziť do Beslanu do piatich dní, zostavili na základe zoznamu ruskej vlády. Nemocnice ošetrujúce zranených dostanú lieky, injekčné striekačky, obväzy, prostriedky pre infúziu a transfúziu. Maďarská ekumenická charitatívna služba popritom poskytla niekoľko stovák kusov posteľnej bielizne, uterákov a prikrývok a za ďalších osem miliónov forintov vládnej pomoci zabezpečí v Rusku školské potreby a zariadenia učební. Podľa slov riaditeľa charitatívnej služby Lászlóa Lehela na ich výzvu ponúkli časť svojho vreckového žiaci 3600 maďarských základných a stredných škôl. Vyzbieranú sumu odovzdajú priamo postihnutým rodinám.

Počet študujúcich v maďarskom jazyku na Univerzite Konštantína Filozofa stúpol

20. septembra 2004

Počet študujúcich v maďarskom jazyku na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre stúpol v tomto akademickom roku napriek konkurencii v podobe novovzniknutej komárňanskej univerzity. Pri príležitosti 45. výročia osláv vysokoškolského vzdelávania v Nitre to dnes povedal dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií Béla László. Príčinou rastúceho počtu študentov je podľa neho predovšetkým väčšia snaha obyvateľov maďarskej národnosti študovať na vysokých školách, než aká bola v minulosti. Fakultu stredoeurópskych štúdií otvorili len pred necelým rokom a ponúka štúdium maďarského a nemeckého jazyka v učiteľských odboroch. V tomto školskom roku bolo prijatých do 1. ročníka 300 študentov denného a 200 študentov externého štúdia. „Počet mladých ľudí maďarskej národnosti, hlásiacich sa na vysoké školy, bol dlhodobo aj vplyvom poľnohospodárskej tradície o 30 až 40 percent nižší, než je celoslovenský priemer. Súčasná vysoká nezamestnanosť v regiónoch južného Slovenska však vytvára tlak na zvyšovanie a skvalitňovanie vzdelania,” povedal László. Zároveň je podľa neho pre študentov motivujúci aj väčší výber ponúkaných odborov. Na UKF nastúpi tento rok takmer 11 600 študentov, z toho okolo 5 500 by malo študovať dennou formou štúdia.

Výzvu pre umelcov sveta z výtvarného festivalu v Snine

20. septembra 2004

Účastníci 11. ročníka medzinárodného výtvarného festivalu, ktorý sa počas víkendu skončil v Snine, pripravili výzvu pre maliarov celého sveta, aby namaľovali symbolické obrázky s ľubovoľným námetom s rozmermi 20 x 20 centimetrov. „Zámerom projektu je pomyselným spojením týchto obrazov obísť rovník. Jeden obrázok bude symbolizovať jeden kilometer, je to 40 alebo 42 tisíc kilometrov a tie spoja svet umelcov, ktorí napredujú a povedia národu, svojmu spoločenstvu, štátu, aby išli bojovať za mier,” uviedol dnes pre TASR hlavný organizátor festivalu a riaditeľ galérie Miro v Snine Andrej Smolák. Dodal, práve tým umelci ale aj všetci ľudia povýšia svojho ducha nad seba samého a budú o mieri rozmýšľať. Obrázky budú môcť ich autori poslať internetovou sieťou alebo klasickou poštou do sninskej galérie. O výsledkoch projektu bude vedenie galérie informovať verejnosť počas budúcoročného festivalu. „Ide o myšlienku, ktorú je potrebné rozpracovať a dotvoriť do konkrétneho projektu,” povedal Smolák. Poznamenal, že prvých 13 obrázkov už sninská galéria má. Ich autormi sú účastníci medzinárodného festivalu z piatich európskych krajín a Kuvajtu. Výtvarný festival trval v Snine a okolí dva týždne. Vyvrcholil spomínanou výzvou a vernisážou 50 obrazov, plastík, a už aj spomínaných malých obrázkov.

Banková daň

20. septembra 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku sa už rysuje daňová politika budúcej vlády. Premiérsky kandidát Ferenc Gyurcsány s celkovým programom vlády predstúpi pred parlament o týždeň, no už teraz rozvíril hladinu takzvanou bankovou daňou. Ide o to, že daň zo zisku finančných inštitúcií plánujú zvýšiť na budúci rok zo 16 na 24 percent. Proti tomuto skoku bankári protestujú. Najviac pozornosti vyvolal prezident a generálny riaditeľ OTP Banky Sándor Csányi, ktorý nevylúčil, že niektoré najziskovejšie odvetvia preloží banka do krajiny, napríklad na Slovensko, kde sú odvody zo zisku nižšie. Hodno pripomenúť, že k profitu celého bankového sektoru v Maďarsku prispieva OTP 45 percentami, čiže zvýšenie dane zo zisku o osem percent, znamená pre túto banku pokles profitu o vyše 10 miliárd forintov, čo je asi poldruha miliardy korún ročne. Na Csányiho „varovanie“ reagoval cez víkend premiérsky kandidát Ferenc Gyurcsány tým, že „kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí“, čiže sotva sa vzdá OTP Banka svojich pozícií v silne konkurenčnom prostredí maďarského trhu. Gyurcsány pripúšťa, že nikto nemá rád, keď mu siahnu na profit, ale celkové zisky bánk v Maďarsku dosahujú ročne 200 miliárd forintov, viac ako 30 miliárd korún, no ale finančné inštitúcie by sa nemali obávať iba o svoj profit, ale aj o rozvoj krajiny, čiže vláda právom očakáva viac zodpovednosti od tých, ktorí sú oveľa bohatší ako priemer. Toľko budúci premiér, ktorý trvá na zvýšení tejto „bankovej dane“. Minister financií Tibor Draskovics, ktorý má v novej vláde svoju pozíciu istú, je miernejší a je ochotný rokovať s predstaviteľmi bánk. Ale aj jeho vedie snaha hľadať pre budúcoročný rozpočet ďalšie zdroje. Našiel ich v bankovom sektore. Iróniou osudu je, že opozícia doteraz hovorila o „bankárskej vláde“, narážajúc na to, že premiér Medgyessy prišiel z tejto oblasti. Po zverejnení plánov na zvýšenie bankovej dane sa však opozícia rýchlo vynašla a používa spojenie „vláda magnátov“.

Pozor - zaplatiť za parkovanie!

20. septembra 2004 - SRo - gmp

Slovenskí vodiči pozor! Ak by ste navštívili blízke maďarské mesto Győr, a „zabudli“ zaplatiť za parkovanie, v blízkej budúcnosti vás môže zastihnúť „ruka zákona“ a dlžoby sa nezbavíte. O téme načierno parkujúcich diplomatov a cudzincov píše dnes budapeštiansky denník Magyar Hírlap. Pohľadávka parkovacích spoločností po celom Maďarsku voči diplomatom a iným zahraničným občanom dosahuje sumu niekoľko sto miliónov forintov. Pracovníkov zahraničných zastupiteľských úradov chráni imunita a tak firmy, ktoré prevádzkujú parkoviská, môžu sa iba sťažovať na ministerstve zahraničných vecí. Rezort už má dosť podobných káuz a údajne pripravuje rôzne opatrenia, o ktorých však zatiaľ neprezradia nič - píše Magyar Hírlap. V budapeštianskom V. obvode dosahuje dlžoba diplomatov 50 miliónov forintov - vyše 8 miliónov korún, hoci je známe, že nie veľvyslanci zvyknú parkovať bez zaplatenia, ale zamestnanci ambasád sa domnievajú, že majú túto výsadu. Vynaliezaví sú aj zahraniční turisti. Najmä v západnej časti Maďarska jednoducho neplatia za parkovanie, pretože si uvedomujú, že vymáhanie pokuty je príliš komplikované a zdĺhavé. Niektoré mestá, napríklad Szombathely a Győr však uvažujú o tom, že vymáhaním tejto dlžoby poveria zahraničné špecializované firmy. Komunálne služby Győru napríklad už rokujú v štyroch krajinách. Zahraniční motoristi „preblicovali“ v tomto meste na parkovaní 27 miliónov forintov. Na Rakúšanov pripadá z toho osem, na Nemcov päť, na Čechov jeden milión, no vedú občania Slovenskej republiky, ktorí nahromadili pokutu vo výške desať miliónov forintov, informuje denník Magyar Hírlap.

V. Orbán cestoval do Sedmohradska bez pasu

20. septembra 2004 - SRo - gmp

Bez cestovného pasu prešiel včera do Rumunska bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Ako je to možné? Expremiér cestoval do Sedmohradska na slávnosť pri príležitosti vysvätenia jedného kalvínskeho kostola, ale pas si zabudol doma. Po zákroku rumunských a maďarských pohraničných orgánov a ministerstiev zahraničných vecí ho nakoniec pustili do Rumunska aj bez cestovných dokladov. Viktor Orbán však ďakoval predovšetkým Prozreteľnosti. V prejave pri vysviacke potom kritizoval pomery na budapeštianskej politickej scéne, kde - podľa neho - vládne chaos, neistota a nevypočítateľnosť, pretože „koalícia je slabučká“. Orbán však dodal, že „mierové zjednotenie národa ponad hranice nebolo iba krátkou epizódou v novodobých maďarských dejinách, ale iba predohrou a Maďarsko ešte bude mať takú vládu, ktorá dokáže, že maďarské menšiny za hranicami nepovažuje za ťarchu, ale za zdroj sily“.

Dvojité občianstvo

21. septembra 2004 - SRo - gmp

Na zodpovednú politiku bez emócií vyzval v maďarskom parlamente minister zahraničných vecí László Kovács v otázke dvojitého občianstva, čiže poskytnutia maďarského občianstva pre príslušníkov maďarských menšín z iných krajín. Ako je známe, o tejto téme bude v Maďarsku referendum. Na popoludňajšom zasadaní parlamentu, pred riadnym rokovacím programom nadhodil tému dvojitého občianstva Mátyás Eörsi, poslanec za liberálny Zväz slobodných demokratov. Uznal, že potom, čo Svetový zväz Maďarov pozbieral vyše 200 tisíc podpisov pod príslušnú petíciu, referendum vypísať treba. Upozornil však na to, že ten, kto v referende bude podporovať kladnú odpoveď, správa sa nezodpovedne, pretože okolo dvojitého občianstva nie sú vyjasnené mnohé otázky. Navyše do niekoľkých rokov zo siedmich susedov Maďarska bude päť krajín v Európskej únii, kde plus maďarské občianstvo nebude mať žiadny pragmatický zmysel - povedal liberálny poslanec. V reakcii minister zahraničných vecí sa k samotnému referendu nevyjadril, iba pripomenul, že získať maďarské občianstvo je možné aj teraz, dokonca aj za zvýhodnených podmienok, napríklad osoby, ktoré už raz mali maďarské občianstvo, alebo patria k maďarskej menšine, ani dnes nemusia čakať osem rokov, ale iba rok, pravda, musia mať trvalé bydlisko v Maďarsku. O zrušenie tejto podmienky by šlo v podstate v referende - poznamenal minister Kovács, a dodal: „Je našou spoločnou zodpovednosťou, aby sme o takejto otázke rozhodovali nie na citovom základe, tobôž nie podľa vnútropolitických pohnútok, ale seriózne, aspoň tak zodpovedne, ako sa Fidesz venoval problému vtedy, keď bol vládnou stranou“.

Dvojaké občianstvo je chúlostivá politická téma

20. septembra 2004 - sme

Dvojaké občianstvo od Maďarska už dlhšie požadujú politické strany maďarských menšín najmä z Rumunska, Srbska a Ukrajiny. Po prehraných voľbách v roku 2002 túto požiadavku voči súčasnej vláde vytiahla aj budapeštianska opozícia. Maďarské menšiny z krajín mimo Európskej únie sa najviac obávajú, že sa im bude do Maďarska ťažšie cestovať, keď krajina pristúpi k schengenskému systému. Rumunsko by sa mohlo stať členom únie najskôr v roku 2007, prípadný vstup Srbska či Ukrajiny je v nedohľadne. Z maďarských parlamentných strán podporujú dvojaké občianstvo jednoznačne opozičné strany. Fidesz už nejaký čas vyčíta vláde, že ho nechce umožniť. Vládni socialisti sa podľa svojho zvyku neodvažujú zaujať jednoznačné stanovisko, vyslovene proti sa z väčších strán vyslovujú iba vládni liberáli. Postoj národniarskej opozície je dosť pokrytecký. Predchádzajúca vláda Fideszu neurobila nič, aby menšiny mohli druhé občianstvo získať ľahšie. Mal to podľa nej nahradiť krajanský zákon, ktorý menšinám ponúka počas návštevy na území Maďarska určité sociálne výhody (pôvodne mal riešiť aj otázku prekročenia hraníc), výmenou za to, že sa zrieknu nároku na maďarské občianstvo a zotrvajú v rodnej krajine. Niektorí odborníci Fideszu navyše kedysi vyjadrili obavy, že dvojaké občianstvo urýchli už aj tak silnú migráciu menšinových Maďarov do Maďarska a tým ohrozí ďalšie ciele menšín, napríklad dosiahnutie autonómie v susedných štátoch. Podľa údajov Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku by sa 14 percent rumunských Maďarov presťahovalo do Maďarska, keby mali aj jeho občianstvo. Dnes je pravdepodobnejšie, že referendum nebude úspešné. Jeho neúspech by potvrdil, čo mnohí tvrdia už roky: že osud menšinových Maďarov napriek vytrvalej propagande národniarov (či možno práve preto) väčšinu obyvateľov Maďarska príliš nezaujíma, a ak ich majú stáť peniaze, či ohroziť ich pracovné miesta, zaujímajú k nim skôr odmietavý postoj.

B. Bugár: Dvojaké občianstvo? Prečo nie?

20. septembra 2004 - sme

Maďarský parlament minulý pondelok schválil vypísanie referenda o dvojakom občianstve pre Maďarov žijúcich v susedných štátoch. Predseda SMK Béla Bugár dúfa, že referendum v Maďarsku bude úspešné, lebo keby nebolo, „bol by to znak, že nás nechcú”. Dvojaké občianstvo má podľa neho význam najmä pre Maďarov žijúcich mimo Európskej únie. Po úspechu referenda by prišiel na rad samotný zákon o dvojakom občianstve. Bugár verí, že nebude obsahovať možnosť voliť, lebo „tým by sa zatiahli Maďari mimo územia Maďarska do maďarského politického systému a ich problémov”. Právnik Marek Benedik však upozorňuje, že by to mohlo byť porušenie občianskych práv a zákazu diskriminácie, o ktorom hovorí maďarská ústava. „Vecný zámer zákona by mal byť taký, aby im boli priznané plné práva,” povedal. Naše zákony dvojaké občianstvo umožňujú, hovorí Benedik, hoci štáty dávajú dnes prednosť skôr iba jednému občianstvu. Snažia sa tak vyhnúť rozporu, v ktorom by sa človek s dvojakým občianstvom mohol ocitnúť. Ako príklad spomenul vojnový stav alebo pôsobenie v zahraničných službách, kedy by mal takýto občan vyjednať nejakú zmluvu. „Voči ktorému štátu by bol lojálny?” opýtal sa. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic chce počkať na vývoj situácie, ale vie si predstaviť, že by dvojaké občianstvo mohlo u nás vyvolať polemiku. „Nechcem však vytvárať ostré hrany pred tým, ako by som videl konkrétny návrh zákona,” povedal. Predstavitelia politických strán komentovali otázku dvojakého občianstva zdržanlivo. Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič vidí isté riziká v zhoršení vzťahov s Maďarskom. „Je zaujímavé, že podpredsedom Národnej rady by mohol byť aj občan Maďarskej republiky. Tam je tá lojalita rozpoltená,” povedal, narážajúc na Bélu Bugára. Prvý podpredseda ANO Ľubomír Lintner povedal, že nejde len o zabezpečenie ľudských práv, ale aj o politický aspekt pri spolunažívaní Maďarov a Slovákov. Poslanec SDKÚ Peter Miššík hovorí, že osobne mu dvojaké občianstvo neprekáža.

V maďarskom referende ide aj o voľby

20. septembra 2004 - sme (P. Morvay)

V maďarskom referende budú voliči odpovedať na otázku, či chcú, aby parlament prijal zákon, ktorý umožní jednoduchšie získať maďarské občianstvo ľuďom, ktorí preukážu maďarskú národnosť „maďarským preukazom” alebo iným spôsobom definovaným v budúcom zákone. Výsledok referenda bude pre parlament záväzný. V Maďarsku je platné referendum, v ktorom sa aspoň štvrtina oprávnených voličov vysloví za jednu z možností. Volebná účasť nemusí dosiahnuť 50 percent. Druhé občianstvo Maďarsko priznáva i dnes a príslušníci jeho zahraničných menšín pritom už majú prednosť. Menšinoví lídri však požadujú, aby udeľovanie bolo ešte jednoduchšie. Dvojaké občianstvo však vyvoláva množstvo problémov. Ukrajina ho napríklad vôbec nepripúšťa a podľa rumunských zákonov nemôžu ľudia s dvojakým občianstvom zastávať niektoré štátne funkcie. Najmä však nie je jasné, čo by nové maďarské občianstvo jeho držiteľovi umožňovalo. Najcitlivejšia je otázka, či by mal v Maďarsku aj volebné právo a nárok na zdravotné a sociálne zabezpečenie. Volebné právo sa dnes v Maďarsku (s výnimkou volieb do Európskeho parlamentu) viaže na trvalý pobyt v krajine. Maďarskí národniari sa z času na čas snažia presadiť, aby sa na maďarských voľbách mohli zúčastňovať aj Maďari zo susedných krajín. Všeobecne sa totiž predpokladá, že prevažná väčšina z nich by podporila práve národniarov. Nárok na zdravotné a sociálne zabezpečenie je dnes v Maďarsku viazaný taktiež na trvalý pobyt alebo na platenie príslušných odvodov. Ak by budúci zákon nejakú formu nároku (spolu napríklad s otvorením pracovného trhu) poskytol aj novým „dvojobčanom”, malo by to vážny vplyv na maďarský rozpočet a zrejme by to vyvolalo nevraživosť väčšiny terajších maďarských občanov. Keby nárok Maďarsko menšinovým Maďarom nepriznalo, vyvolalo by to zasa ich protesty. Mnohí totiž majú o občianstvo záujem práve pre podobné očakávania.

Maďarský rozpočet bude podľa najhoršieho scenára

18. septembra 2004

Revízia tohtoročného maďarského štátneho rozpočtu, ktorá zvýšila oficiálnu predpoveď deficitu o 150 miliárd forintov (asi 24,2 miliardy korún), sa zakladá na najpesimistickejšom scenári. Predstavitelia ministerstva už vo štvrtok hovorili o novom odhade deficitu štátneho rozpočtu vo výške 1,335 bilióna forintov, pričom predchádzajúca prognóza bola 1,185 bilióna. Nárast o 150 miliárd je vyšší ako odhady ministra financií Tibora Draskovicsa, ktorý ešte začiatkom týždňa odhadoval zvýšenie na 110 až 120 miliárd forintov. Vtedy oznámil, že revízia bola spôsobená najmä nižším príjmom z dane z pridanej hodnoty. Podľa účtovných pravidiel EÚ by mal deficit vzrásť zo 4,6 percenta hrubého domáceho produktu na 5 až 5,3 percenta.

Najnovšia učebnica etiky - „vychovávať“ Rómov

17. septembra 2004 - SRo - gmp

Najnovšia učebnica etiky pre siedme a ôsme ročníky základných škôl v Maďarsku si kladie za cieľ „vychovávať“ Rómov. Robí to takým spôsobom, že protestujú rómske organizácie a vyšetrovanie inicioval aj ombudsman pre vzdelávanie. O prípade píše dnes denník Magyar Hírlap. Učebnica etiky okrem iného „predstavuje“ rómske etnikum. Píše napríklad, že rómske ženy na jarmokoch veštia dôverčivým ľuďom, alebo že Rómovia, keď nemajú peniaze, „často sa uchyľujú k trestným činom, ktorým mnohí nemôžu odolať“. Podľa autorov učebnice sa Rómovia dostali na perifériu, na zanedbané časti miest a dedín nielen preto, lebo väčšinové spoločenstvo prechováva voči nim predsudky, ale aj kvôli svojej mentalite. Magyar Hírlap píše, že učebnica stanovuje rozličné úlohy pre štát, rómskych rodičov i deti. Tak napríklad „úlohou rodín, keď dostanú byt alebo pôžičku, je využiť a nie zneužiť tieto možnosti“. Alebo „keď dospelý Róm dostane prácu, musí sa chytiť príležitosti, a nemal by žiť z podpory v nezamestnanosti, na úkor celej spoločnosti“. Nadácia na ochranu práv Rómov konštatuje, že vykresľovanie morálnych a právnych požiadaviek na etnickom princípe nemôže byť z pedagogického hľadiska správne, a žiada učebnicu zrušiť. Oficiálne vyšetrovanie inicioval takzvaný školský ombudsman, ktorý pripomína, že pred dvoma rokmi sa už stal podobný prípad - vtedy urážala Rómov učebnica s etnografickou tematikou. Tú z obehu stiahli - informuje na záver denník Magyar Hírlap.

Schröder v Budapešti

17. septembra 2004 - SRo - gmp

Nemecký kancelár Gerhard Schröder včera v Budapešti vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí pred pätnástimi rokmi prispeli k tomu, aby desaťtisíce utečencov z východného Nemecka mohli prejsť cez otvorené západné hranice Maďarska do slobodného sveta. Na nádvorí Maltézskej charity v budínskom XII. obvode je vystavený symbol niekdajšej NDR: starý trabant, na ktorého karosérii je montáž z nemeckých novín spred pätnástich rokov. Vtedy tu v blízkom kostole Svätej rodiny uchýlili desaťtisíce východonemeckých utečencov, pred ktorými od 10. septembra 1989 boli západné hranice Maďarska otvorené už aj oficiálne. Nemecký kancelár Gerhard Schröder tieto „pamätihodnosti“ navštívil v sprievode maďarského premiéra Pétera Medgyessyho a vyzdvihol, že vtedajšie Maďarsko výrazne prispelo k znovuzjednoteniu Nemecka a celej Európy. Na výročie načasovaná oficiálna návšteva vojde zrejme do análov diplomacie ako „zdvojená“, pretože Schröder sa stretol a seriózne rokoval aj s budúcim predsedom maďarskej vlády Ferencom Gyurcsányim, avšak jeho oficiálnym hostiteľom bol súčasný premiér Péter Medgyessy, pre ktorého zasa spoločný program s kancelárom bol „labuťou piesňou“.

Komunálne voľby v Srbsku

20. septembra 2004

V Srbsku boli včera komunálne voľby a voľby do regionálneho parlamentu autonómnej provincie Vojvodina. Pozorovatelia od nich očakávajú posilnenie nacionalistickej Srbskej radikálnej strany. Tá by mohla podľa prieskumov získať 27 až 30 percent všetkých hlasov. Mimoriadnu pozornosť vyvolávajú najmä voľby vo Vojvodine, v etnicky najrozmanitejšej časti Srbska. Práve tu sa v posledných mesiacoch rozmnožili fyzické útoky voči príslušníkom nesrbských menšín, hlavne Maďarom. V piatok požiadala za veľkej pozornosti médií v Maďarsku o azyl prvá rodina, ktorá sa vo Vojvodine necítila bezpečne. Komunálne voľby sú prvým voličským testom po nedávnych prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil prozápadný Boris Tadič.

Srbsko: komunálne voľby vyhrala opozícia

21. septembra 2004 - sme

Srbské vládne strany prehrali nedeľné komunálne voľby. Uspeli naopak dve opozičné zoskupenia, ktoré reprezentujú protichodné póly srbskej politiky: asi 30 percent hlasov získala prozápadná Demokratická strana (DS) prezidenta Borisa Tadiča, druhá je ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS), podporovaná väčšinou prívržencov bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča. Demokratická strana Srbska (DSS) premiéra Vojislava Koštunicu skončila až na treťom mieste. Úspechu radikálov pomohla nízka volebná účasť, väčšinou pod 30 percent. Primátorov miest a obcí prvý raz volili priamo. Druhé kolo volieb bude za dva týždne. V hlavnom meste Belehrad vyhral prvé kolo volieb Nenad Bogdanovič z Demokratickej strany, druhý bol radikál Alexander Vučič. Demokrati zvíťazili aj v ďalších najväčších mestách Niš a Kragujevac.

Vojvodina

Mimoriadnu pozornosť budili voľby v etnicky zmiešanej autonómnej provincii Vojvodina, kde aj vďaka systematickému podnecovaniu nenávisti zo strany radikálov pribúdajú útoky proti nesrbským menšinám, vrátane slovenskej. Radikáli zneužívajú najmä srbských utečencov z Kosova, Chorvátska a Bosny, ktorých prednostne umiestňovali práve do Vojvodiny. V provincii sa uskutočnili aj voľby na polovicu miest 120-členného vojvodinského parlamentu (druhá polovica bude volená v jednomandátových obvodoch za dva týždne). Tu voľby vyhrali radikáli so ziskom 31 percent. Demokrati dostali 21 a najväčšia maďarská strana Vojvodinský zväz Maďarov 11 percent. Radikáli však pravdepodobne autonómnu vojvodinskú vládu nebudú schopní zostaviť a vládnuť by mala koalícia na čele s demokratmi. V centre Vojvodiny, v meste Novi Sad, kde sídli aj väčšina menšinových inštitúcií, prvé kolo vyhrala zúrivá nacionalistka Maja Gojkovičová z radikálnej strany. Gojkovičová je advokátkou lídra radikálov Vojislava Šešelja v procese pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. V druhom kole však má väčšie šance kandidát demokratov Borislav Novakovič. Teraz síce získal o štyri percentá menej, v druhom kole by sa však za ním mali zjednotiť všetky demokratické sily.

Vývoj vo Vojvodine

17. septembra 2004 - SRo - gmp

Európsky parlament vo svojom včerajšom uznesení oznamuje, že vysiela do Vojvodiny komisiu na vyšetrenie incidentov nasmerovaných proti príslušníkom maďarskej menšiny. Belehrad však medzitým prisľúbil maďarskému prezidentovi, že keď to bude potrebné, zavedie sankcie a ochráni tých, ktorí sú v ohrození. Ferenc Mádl večer skončil trojdňovú návštevu Srbska a Čiernej Hory. Na rokovaniach s Ferencom Mádlom srbský prezident Boris Tadič priznal, že incidenty sa naozaj stali. Srbský premiér Vojislav Koštunica však zdôraznil, že Belehrad nemá záujem ani na bagatelizovaní, ani na zveličovaní tohto problému. Maďarský prezident v Subotici navštívil maďarskú rodinu, ktorá bola terčom útokov niekoľkokrát, a ktorá sa preto mieni odsťahovať do Maďarska. Predstavitelia vojvodinských maďarských strán odhovárajú rodinu od tohto kroku, poukazujúc na to, že „takto by vyhoveli iba tým, ktorí ich chcú vyhnať“. S vývojom vo Vojvodine súvisia zrejme výhražné listy, ktoré dostala v posledných dňoch Srbská menšinová samospráva v Maďarsku. Ich anonymný autor vyzýva príslušníkov srbskej menšiny na odchod z krajiny. Osočujúci obsah mali aj letáky, ktoré nalepili v meste Szentendre na múry srbského kostola a múzea. Prípady vyšetruje polícia.

Maďarská rodina z Vojvodiny prešla do Maďarska

17. septembra 2004 - SRo - gmp

Do Maďarska dnes prešla maďarská rodina z vojvodinskej Subotice, ktorá bola v posledných dňoch terčom niekoľkých útokov. Zatiaľ nevedno, či požiada o politický azyl. Mediálnou udalosťou číslo jeden je dnes príchod rodiny Sötétovcov zo Subotice. Srbsko-maďarskú hranicu prekročili predpoludním, vzápätí sa obrátili na imigračný úrad, ktorý sa ich prípadu venuje. Zatiaľ nie je známe, či požiadali o politický azyl, ako to pred pár dňami ešte sľúbili, a maďarské orgány neposkytujú žiadne informácie. Rodina sa stala známa potom, čo proti jej členom niekoľkokrát zaútočili srbskí mladíci a na jej dom opakovane nasprejovali hanobiace nápisy. Sötétovci boli totiž prví, ktorí aj na verejnosti upozornili na prejavy etnickej neznášanlivosti. Včera k nim, na záver svojej trojdňovej návštevy Srbska a Čiernej Hory, zavítal aj maďarský prezident Ferenc Mádl. Hodno pripomenúť, že Európsky parlament včera varoval Belehrad, aby zabránil rôznym útokom na príslušníkov maďarskej menšiny vo Vojvodine. Srbské vedenie zároveň maďarskému prezidentovi prisľúbilo, že incidenty vyšetria a proti páchateľom zavedú sankcie.

Maďari nevedia, čo s nacistkou

17. septembra 2004 - sme - P. Morvay

Maďarské médiá, úrady aj politikov už niekoľko týždňov zamestnáva mierne pomätená dievčina Diána Bácsfiová (26), ktorá sa vyhlasuje za priamu dedičku maďarských nacistov z času druhej svetovej vojny. Skupina maďarskej budúcnosti, hlásiaca sa k hungarizmu, maďarskej obdobe nacizmu, na seba upozornila na konci augusta, keď v uliciach Budapešti vylepili plagáty. Polícia proti nim odmietla zakročiť. Na plagátoch síce boli zobrazené šípové kríže, zakázané symboly hungarizmu, boli však mierne upravené a podľa polície tak nezodpovedali definícii príslušného zákona. Názor polícia zmenila až na nátlak médií a politikov. Ozajstnú búrku však vyvolalo Bácsfiovej oznámenie, že chce s hŕstkou svojich stúpencov usporiadať v Budapešti demonštráciu. Mala by sa konať 15. októbra, na výročie nacistického puču v Maďarsku v roku 1944. Polícia spolu s ministrami vnútra a spravodlivosti tvrdí, že demonštrácii nemôžu na základe súčasnej legislatívy zabrániť. Nanajvýš ju rozpustiť, až na nej dôjde k zjavnému porušovaniu zákonov. Vládni socialisti preto zvolali konzultácie parlamentných strán o sprísnení príslušných zákonov. Na prvom rokovaní včera sa však zúčastnení zhodli iba na tom, že si prípadná úprava zákonov vyžiada viac času a demonštrácii v polovici októbra nezabráni. Podľa mnohých právnikov je naviac zmena zákona zbytočná, zákrok proti extrémistom umožňuje aj súčasná legislatíva, ktorú však zatiaľ polícia ani súdy nikdy nedokázali dôsledne uplatniť. Polícia Bácsfiovú cez víkend zadržala a vypočula, v noci na stredu ju však opäť prepustili. Prokuratúra ju včera obvinila z používania zakázaných totalitných symbolov, obvinenie však nerozšírila na podnecovanie nenávisti. Neonacistické myšlienky sa v Maďarsku vyskytovali aj doteraz, otvorené prihlásenie sa za priameho dediča šípových krížov je však skôr výnimkou. Študentka filozofickej fakulty Bácsfiová práve píše svoju diplomovku o Szálasiho filozofii. Rada sa už teraz prezentuje ako význačná vedkyňa na poli filozofie a náboženských vied a usporadúva niekoľkohodinové prednášky prakticky na akúkoľvek spoločenskovednú tému. Má však evidentné zmätky v základných veciach. Maďari podľa nej napríklad nie sú príbuzní Fínov, ako to tvrdí oficiálna veda, stojaca podľa nej pod vplyvom „škodlivého materializmu a judeoliberalizmu,” ale patria k prapôvodnej protoindoeurópskej (čiže árijskej) rase. Podľa Bácsfiovej chcú hungaristi do desiatich rokov prevziať totálnu moc v krajine. Svojimi názormi sa nijako netaja, radi ich verejne opakujú, šíria svoje publikácie a bežne sa na ulici zdravia zdvihnutou pravicou.

Nová vláda Maďarska zloží prísahu 4. októbra

16. septembra 2004

Nová vláda Maďarska zloží prísahu 4. októbra. Oznámila to dnes predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Prezident Ferenc Mádl požiada designovaného premiéra Ferenca Gyurcsánya o zostavenie nového kabinetu 27. septembra. O programe novej vlády budú členovia maďarského zákonodarného zboru diskutovať a hlasovať o dva dni neskôr. Katalin Sziliová odmietla námietky niektorých zákonodarcov, podľa ktorých dva dni nebudú stačiť na to, aby sa pred hlasovaním dôkladne oboznámili s programom nového kabinetu. Odstupujúci bezpartajný premiér Péter Medgyessy podal demisiu koncom augusta po tom, ako najprv stratil dôveru menšej strany vládnej koalície, Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), a potom aj vedenia Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Ľavicová MSZP a liberálny SZDSZ majú v parlamente o desať zástupcov viac ako opozícia pravého stredu, a tak sa výsledok hlasovania o programe novej vlády dá ľahko predpovedať. S nomináciou jednotlivých ministrov Gyurcsányovej vlády budú musieť súhlasiť príslušné parlamentné výbory.

Brusel odsudzuje násilie voči menšinám vo Vojvodine

16. septembra 2004

Europarlament o Vojvodine

Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej vyjadril hlboké znepokojenie nad opakovanými násilnými činmi voči maďarskej menšine vo Vojvodine. Vyzval srbské a čiernohorské úrady, aby takéto útoky uznali za kriminálne činy a náležite ich potrestali. Parlament tiež žiada belehradské úrady, aby zabránili opakovaniu incidentov v budúcnosti.

X

Európska komisia jednoznačne odsudzuje údajné násilné činy proti maďarskej menšine vo Vojvodine a bude situáciu v tejto srbskej provincii naďalej pozorne sledovať. Vyhlásil to dnes v Európskom parlamente v Štrasburgu komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. EP diskutoval o situácii menšín vo Vojvodine na návrh skupiny maďarských europoslancov. „Komisia neustále sleduje situáciu menšín v Srbsku a Čiernej Hore v rámci nášho nástojenia na rešpektovaní politických kritérií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v stabilizačnom a asociačnom procese,“ povedal Verheugen poslancom. Nedávna návšteva srbského prezidenta Vojislava Koštunicu a list ministra zahraničných vecí holandskému predsedníctvu EÚ sú podľa komisára konkrétnym vyjadrením deklarovaného záväzku Belehradu zabezpečiť práva menšín. „Vzali sme tieto záväzky na vedomie a budeme ďalej situáciu pozorne sledovať, najmä cez naše diplomatické zastúpenia v Belehrade, s cieľom zaistiť, že belehradské úrady záväzky dodržia,“ povedal Verheugen v debate, v ktorej vystúpili najmä maďarskí poslanci. Podľa komisára je pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami vo Vojvodine nevyhnutné, aby politici prevzali zodpovednosť a aktívne presadzovali pokračovanie dobrých vzťahov medzi etnikami. „Komisia je odhodlaná prispieť k presadzovaniu dobrých vzťahov medzi etnikami vo Vojvodine aj ďalších oblastiach prostredníctvom mnohých projektov financovaných z peňazí EÚ,“ uzavrel komisár Verheugen. Podvečer bude Európsky parlament hlasovať o rezolúcii z dielne maďarských socialistov, ktorá odsudzuje akty násilia voči menšinám vo Vojvodine a vyzýva srbské úrady, aby nastolili verejný poriadok, postavili páchateľov pred súd a zabránili opakovaniu incidentov v budúcnosti. Vo Vojvodine - kde sa 19. septembra uskutočnia regionálne a komunálne voľby - od začiatku roku zaznamenali prudký nárast etnicky motivovaných incidentov. Išlo o poškodzovanie obchodov, ale aj o činy namierené proti osobám, cintorínom a náboženským objektom. Incidenty sa sústreďujú okolo mesta Subotica na hraniciach s Maďarskom. Srbi tvoria dve tretiny populácie Vojvodiny, kde žije 26 ďalších komunít. Najväčšou menšinou - s viac ako 300.000 príslušníkmi - je maďarská, ktorá tvorí viac ako desať percent populácie. V oblasti žije aj množstvo Slovákov, Rumunov a Chorvátov.

Vojvodina - sud prachu

16. septembra 2004 - Der Standard

Preháňajú Maďari, keď pre výtržnosti opitých srbských mladíkov chcú zalarmovať EÚ a požadovať vyslanie medzinárodných pozorovateľov? Srbské ministerstvo vnútra zaznamenalo od počiatku tohto roka 67 etnicky motivovaných násilných incidentov, zatiaľ čo srbský Výbor pre ľudské práva už 294. Pozorovatelia konštatujú nápadné pribúdanie prípadov protimaďarsky motivovaného hanobenia cintorínov a nápisov na kostoloch a obchodoch. V dôsledku znovuoživenia agresívneho veľkosrbského nacionalizmu, ktorý vťahuje do hry tiež maďarských extrémistov, ľudia v tejto historicky zaťaženej provincii sedia na sude prachu.

Srbská vláda rozhodla o zriadení Národnej rady pre menšiny

16. septembra 2004

Na vytvorení Národnej rady pre menšiny sa dnes dohodli členovia srbskej vlády. Na tlačovej konferencii v Belehrade to oznámil premiér Vojislav Koštunica, podľa ktorého jeho kabinet už dlhší čas uvažoval o vytvorení podobného grémia. Koštunica zdôraznil, že vytvorenie Národnej rady pre menšiny nie je priamym dôsledkom najnovších etnicky motivovaných incidentov v severosrbskej provincii Vojvodina, v ktorej popri 1,3 milióna Srbov žije približne 290.000 Maďarov, po 56.000 Slovákov a Chorvátov a viacero menších etnických skupín. Európsky parlament (EP) pred niekoľkými hodinami schválil rezolúciu, v ktorej vyjadril hlboké znepokojenie nad opakovanými násilnými činmi voči maďarskej menšine vo Vojvodine. EP zároveň vyzval srbské a čiernohorské úrady, aby takéto útoky uznali za kriminálne činy a náležite ich potrestali. Parlament tiež požiadal belehradské úrady, aby zabránili opakovaniu incidentov v budúcnosti. Europoslanci pripomenuli Srbsku a Čiernej Hore, že rešpektovanie princípov slobody, demokracie, ľudských a menšinových práv je základným princípom tzv. stabilizačného a asociačného procesu, v rámci ktorého sa krajina približuje Európskej únii. Ešte pred schválením rezolúcie odsúdil násilné činy proti maďarskej menšine vo Vojvodine v mene Európskej komisie komisár Günter Verheugen, ktorý prisľúbil, že Brusel bude situáciu naďalej sledovať. Belehradské Stredisko pre vývoj občianskej spoločnosti medzitým zverejnilo výsledky prieskumu, realizovaného na území Vojvodiny v auguste tohto roku, na základe ktorých väčšina príslušníkov menšinových etnických skupín prakticky nevie nič o najnovších etnických zrážkach v tejto provincii a požaduje pre seba skôr viac občianskych, ako menšinových práv a slobôd. Reprezentant spomenutého strediska Vladimir Ilič však v súvislosti s anketou poznamenal, že respondenti z národnostne zmiešaných lokalít pravdepodobne neodpovedali na otázky s maximálnou úprimnosťou, keď pre svoje komunity nepožadovali napríklad ani rozsiahlejšie práva na vzdelávanie a používanie menšinového jazyka v úradnom styku.

V Michalovskom múzeu sa začal medzinárodný výtvarný plenér

21. septembra 2004

Vytvoriť tradíciu maliarskych stretnutí a rozšíriť spoluprácu medzi jednotlivými kultúrnymi inštitúciami je cieľom Medzinárodného maliarskeho plenéra, ktorý sa v pondelok začal v Zemplínskom múzeu (ZM) v Michalovciach. Dovedna osem výtvarných umelcov z piatich krajín - Česka, Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Izraela sprístupní verejnosti svoje diela po ukončení plenéra 29. septembra v ZM. „Podujatie je organizované ako trienále maľby v spolupráci s našim múzeom, Baníckym múzeom v Rožňave a Galériou umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi,” uviedla pre TASR Dana Barnová zo Zemplínskeho múzea. Dodala, že plenérom sa nadviaže na tradíciu maliarskych stretnutí organizovaných na Spiši a v Slovenskom raji. Plenér sa uskutoční v inšpirujúcom prostredí rekreačnej oblasti Zemplínska šírava.

Na kolárovskom divadelnom festivale vystúpia herci štyroch národností

20. septembra 2004

Slovenskí, českí, maďarskí a estónski umelci sa predstavia publiku na divadelnom festivale, ktorý sa dnes začal v Kolárove v Komárňanskom okrese. Zámerom podujatia je podľa organizátorky Hildy Csenteovej vzbudiť lásku k divadelnému umeniu v deťoch, mládeži aj dospelých a poukázať na to, že umenie spája národy a národnosti.

Úvodnou hrou festivalu bolo predstavenie maďarskej divadelnej spoločnosti Napszínház z Budapešti, ktoré naštudovalo Shakespearovu krvavú drámu Macbeth. Zvláštnosťou predstavenia bolo účinkovanie slovenských, českých, maďarských a estónskych hercov v ich materinskom jazyku. Počas ďalších festivalových dní osloví divákov z kolárovského pódia Napszínház so zhudobnenými básňami pod názvom Klenotnica maďarskej a svetovej poézie. Najmä deťom sľubuje pekný zážitok predstavenie Divadla Kolomaž z Trenčína Červená čiapočka zasahuje. Treťou produkciou maďarskej formácie bude rozprávka Nové šaty kráľa Pomádéa. Vyvrcholením kolárovského divadelného festivalu bude muzikál Buď dobrý až do smrti z autorskej dielne maďarského spisovateľa Zsigmonda Móricza v podaní miestneho divadelného súboru Kis-Duna Menti Rockszínzház (Malo-dunajské rockové divadlo). Spoluorganizátorom festivalu, ktorý potrvá do 24. septembra, je miestny rodák, herec a režisér, vedúci umeleckého súboru Napszínház Róbert Csontos.

Tempus Art - Pokračovanie festivalu v Budapešti

16. septembra 2004

Mini Teater zo slovinskej Ľubľany získal Hlavnú cenu na 2. ročníku medzinárodného súťažného festivalu alternatívnych divadiel Tempus Art (Čas umenia) 2004, ktorý sa skončil včera večer v Rožňave slávnostným ceremoniálom a vyhlásením výsledkov. Slovinskí divadelníci zvíťazili predstavením Snehulienka - Po fláme, ktoré vzniklo v koprodukcii s chorvátskymi hercami. Cenu za réžiu si odniesol do Brna Jiří Pokorný z divadla Ha za naštudovanie hry Ursa Wildera Top dogs. Najlepším ženským hereckým výkonom sa na festivale zaskvela Natascha Gundacker z Rakúska, jej mužským náprotivkom bol maďarský herec László Gálffi. Divákom sa najviac páčil francúzsky súbor La Valise. Na festivale konfrontovali svoje tvorivé postupy alternatívne divadlá z Rakúska, Dánska, Francúzska, Slovinska a krajín V4. Medzinárodná porota, ktorej predsedala kanadská divadelná kritička Luise Vigeant udelila aj špeciálnu cenu. Patrí slovenskému režisérovi Petrovi Kočanovi a študentskému súboru banskobystrickej Akadémie umení za inscenáciu Hamlet. Podľa prezidenta festivalu Miloša Mistríka Tempus Art je najvýznamnejším podujatím alternatívneho divadla na Slovensku a získal si už medzinárodné renomé. „Porota ocenila nielen vysokú úroveň predstavení, ale aj prínos mesta Rožňava a regiónu k festivalu a považuje za správne, aby sa stal tradíciou”, dodal Mistrík. Festival bude pokračovať 17. až 19. septembra v Budapešti. V jeho úvode mal 9. septembra premiéru medzinárodný projekt - štvorjazyčné naštudovanie Shakespearovho Macbetha. V Budapešti ho s maďarskými, estónskymi, českými a slovenskými umelcami ako herecký workshop pripravil maďarský režisér Róbert Csontos. Ambíciou organizátorov - rožňavského Mestského divadla Actores, mesta Rožňava a budapeštianskeho divadla Napszínház bola aj podpora turizmu na národnostne zmiešanom území Slovákov a Maďarov v regióne Horného Gemera. Sprievodným podujatím festivalu bola výstava vzácnych sakrálnych predmetov In nomine patris, ktorú k 700. výročiu rožňavskej katedrály Nanebovzatia Panny Márie pripravilo Banícke múzeum v Rožňave.

Bruselu prekáža, že na Slovensku skloňujeme euro

17. septembra 2004

Akoby nestačili hádky o pakte stability alebo harmonizácii daní, Európska únia sa trápi ešte aj s názvom svojej meny euro. Štáty si s ním robia, čo chcú a znepokojený šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet nastolil tento problém ministrom financií na stretnutí počas predošlého víkendu. Trichet ministrov informoval, že slovo „euro” sa píše naprieč Európou všade inak. Napríklad v Slovinsku ho volajú „evro”, Lotyši ho ešte ani nezaviedli a už mu hovoria „eiro”, Maďari mu zase dávajú čudný prízvuk a Slováci ho skloňujú. Pravidlá písania a označovania na bankovkách pritom dohodli lídri Európskej únie už v roku 1997. Odvtedy platí, že euro je „euro” vo všetkých jazykoch, s výnimkou Grécka, ktoré má inú abecedu. Holandský minister financií Gerrit Zalm sa podľa internetovej stránky www.euobserver.com postavil k problému čelom a s humorom: „Boli sme prekvapení, že sa objavil takýto problém, ale vyriešili sme ho. Aspoň vidíte, akí rozhodní musia občas ministri financií byť.” Tak či onak, Holanďan nevedel, či sa problém týka iba eura v jednotnom čísle, alebo aj eur v pluráli. Ak by Európska únia trvala na tom, že „euro” sa má vyslovovať a písať len v tomto tvare, slovenčina by dostala tvrdú ranu. Klára Kalamanová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra tvrdí, že hovoriť napríklad „sto euro” namiesto „sto eur” by „bolo proti pravidlám nášho jazyka a bol by to dosť veľký zásah”. Euro by sa malo podľa nej skloňovať rovnako ako „koruna” či „dolár”. Nie je to prvý prípad, keď sa pre členstvo v únii má meniť naša gramatika. Jazykovedci sa už stretli s požiadavkou, aby sa neskloňovali ani názvy liekov. Namiesto spojenia „šesť ibuprofenov” by sa tak malo používať „šesť ibuprofen”. Kalamanová si myslí, že by sme tlaku Bruselu nemali ustupovať. „Sú to také úradnícke nápady, ktoré neberú do úvahy odlišnosti jazykov,” povedala s tým, že ak ustúpime pri slove euro, v budúcnosti by sa takéto požiadavky mohli objaviť aj pri menách.

Česi, Maďari a Poliaci zavedú euro po roku 2010

16. septembra 2004

Vysoké štrukturálne deficity neumožnia najväčším stredoeurópskym ekonomikám vstúpiť do eurozóny skôr ako v roku 2010. Uvádza sa to v štvrťročnej správe agentúry Fitch. Ratingy Českej republiky, Maďarska a Poľska ovplyvní v prvom rade fiškálna situácia týchto krajín. Agentúra zároveň zopakovala, že reforma tejto oblasti je pre súčasnú politickú situáciu nepravdepodobná. „Fiškálna konsolidácia je do volieb v Poľsku v roku 2005 nepravdepodobná. Podobne v Českej republike bude zníženie výdavkov pre politickú realitu asi pomalým a bolestivým procesom. V Maďarsku menej ambiciózne tempo fiškálnej konsolidácie viedlo k revízii cieľového dátumu pre vstup do eurozóny, a to z roku 2008 na rok 2010. Úspešnosť vlády pri plnení nových fiškálnych cieľov zohľadní rating tejto krajiny,” uviedla agentúra Fitch.

Schröder pripomenul zásluhy Maďarska o zjednotenie Nemecka

15. septembra 2004

Stretnutím s odstupujúcim maďarským premiérom Péterom Medgyessym začal dnes nemecký kancelár Gerhard Schröder dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska, ktoré pred 15 rokmi zohralo kľúčovú úlohu pri zjednotení Nemecka. Ešte dnes by sa mal stretnúť aj s dezignovaným premiérom Ferencom Gyurcsányom. „My Nemci sme nezabudli, že to bolo Maďarsko, ktoré pred 15 rokmi prispelo k zjednoteniu Nemecka a k prekonaniu rozdelenia Európy tým, že otvorilo železnú oponu pre vtedajších utečencov z Nemeckej demokratickej republiky,” uviedol Schröder. V dôsledku tejto histórie kládlo podľa jeho slov Nemecko „veľký dôraz na prijatie Maďarska do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie”. Dňa 11. septembra 1989 bývalé komunistické Maďarsko umožnilo približne 150.000 východným Nemcom prejsť cez jeho hranice na Západ, čím symbolicky urobilo dieru do železnej opony, ktorú sa už nikdy nepodarilo spraviť. Exodus východných Nemcov do západného Nemecka - cez Maďarsko a Rakúsko - viedol o rok neskôr k pádu Berlínskeho múru a zjednoteniu Nemecka. Schröderova návšteva Maďarska je prvou od rozšírenia Európskej únie, ktorej sa stalo 1. mája členom. Nemecko a Maďarsko podpíšu počas návštevy dohodu o posilnení spolupráce v rozvoji vedecko-technického výskumu. Vo štvrtok nemecký kancelár navštívi pamätník na pozemkoch katolíckej cirkvi, ktorá celé mesiace poskytovala prístrešie tisícom východných Nemcov, zhromažďujúcich sa v Maďarsku v nádeji, že sa dostanú na Západ.

Z cisternového vlaku uniklo v Maďarsku 64.000 litrov ropy

15. septembra 2004

Cisternový vlak sa dnes vykoľajil na východe Maďarska a uniklo z neho vyše 64.000 litrov ropy. Nehoda si nevyžiadala obete na životoch, informovali oficiálne zdroje. „Päť cisternových vagónov sa prevrátilo, z troch z nich unikol obsah,” uviedol Tibor Dobson, riaditeľ úradu pre mimoriadne situácie. Tekutina sa, ako spresnil, nevznietila a nehoda, ku ktorej došlo vo voľnej krajine v oblasti Szabolcsa, si nevyžiadala obete. Vlak prichádzal z mesta Záhony na maďarsko-ukrajinských hraniciach a vykoľajil sa z neznámych príčin, uviedli v komuniké maďarské železnice. Nehoda si vynútila prerušenie dopravy na trati, ktorá patrí k hlavným železničným ťahom v Maďarsku.

V Maďarsku našli pašované cigarety za 60 miliónov forintov

20. septembra 2004

Cigaretový kontraband v hodnote predstavujúcej na čiernom trhu asi 60 miliónov forintov (v prepočte asi 10 miliónov Sk) našli dnes maďarské orgány v okolí Győru na severozápade krajiny v kamióne s maďarskou ŠPZ, prepravujúcom do západnej Európy papierové vrecia. Asi 8600 kartónov cigariet značky Super King so zahraničnou ochrannou známkou zhabali, voči vodičovi kamiónu začali už trestné stíhanie pre dôvodné podozrenie z porušenia platných daňových predpisov.

Pri prestrelke v budapeštianskej banke zastrelil ochrankár banditu

20. septembra 2004

Pri prestrelke v budapeštianskej banke dnes krátko pred 10.00 h zastrelil ochrankár ozbrojeného banditu. Strážca na maskovaného muža vystrelil. Gangster zraneniam na mieste podľahol. Páchateľ v pobočke OTP banky v 9. budapeštianskom obvode oznámil, že ide o bankovú lúpež, vytiahol zbraň a strelil do vzduchu. Ochrankár tiež vytiahol zbraň a zneškodnil ho. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania polície strážca použil zbraň oprávnene, navyše jeho strely neohrozili ďalšie nevinné osoby. Vo verejnom priestore pobočky sa v tom čase nachádzal iba jeden klient. Polícia zistila, že zločinec, ktorého totožnosť zatiaľ nie je známa, mal zbraň s ostrými nábojmi.

Hviezdny sobáš

17. septembra 2004 - SRo - gmp

Carlo Ponti si berie za ženu Maďarku. Samozrejme nejde o slávneho talianskeho filmového režiséra, ktorý má vyše 90 rokov, ale o jeho syna, ktorého matkou je nemenej slávna herečka Sophia Lorenová. Takže presná informácia znie takto: Carlo Ponti mladší sa v sobotu zosobáši s maďarskou huslistkou Andreou Mészárosovou v Budapešti. Má to byť veľká sláva, hoci maďarskí hostinskí si na božskú Sophiu ťažkajú… Nevravím, že Budapešť je v horúčke, alebo že je celá „paf“: napätie pred sobášom udržiava skôr iba bulvárna tlač. No ani mne sa neprotiví trocha si „zamľaskať“ na tejto téme… Mladý Ponti, inak už 36 ročný Carlo, prišiel do Pešti v stredu, a spal v dome Mészárosovcov, v izbe ich 28 ročnej dcéry Andrey, nad čím sa netreba pohoršovať, pretože občiansky sobáš už mali pred mesiacom v Ženeve. Dnes si sľúbia vernosť aj pred Pánom Bohom, dokonca vo Svätoštefánskej bazilike. Svadobná hostina mala byť pôvodne v Grassalkovičovom kaštieli v meste Goedoelloe, len kúsok severovýchodne od Budapešti, no nakoniec tento plán nevyšiel, pretože vedenie múzea nemienilo zatvoriť túto barokovú ustanovizeň ani v sobotu, čiže by sa nakopilo asi neželateľné množstvo zvedavcov. A tak padla voľba na nemenej exkluzívnu budovu Maďarskej akadémie vied, ktorá je jednou z ozdôb Rooseveltovho námestia, hneď pri Dunaji a Reťazovom moste, kam by sa dalo prejsť z Baziliky hoci aj pešo. Pôvodne mal byť superhviezdny aj zoznam pozvaných, na ktorom mal figurovať napríklad Robert De Niro či Alain Delon, nateraz je isté iba to, že tu bude „módny diktátor“ Giorgio Armani. Všetko riadi a organizuje ženíchova matka, „božská“ Sophia, ktorá plánuje osláviť zároveň aj svoje 70. narodeniny. Ona vraj trvala na tom, aby „obišli“ maďarské kulinárske umenie, a všetky suroviny na hostinu, mäso aj koreniny, dala doviezť z Talianska, dokonca aj víno. Skoro by som bol zabudol: aj kuchári prídu z Apeninského polostrova! Ich maďarskí hviezdni kolegovia sú hlboko urazení, mnohí si myslia, že je to rana pod pás, jeden z nich dokonca naštvane vyhlásil, že nech sa svadobčania utopia v makarónoch. Isteže, slávni majstri varešky žiarlia, ale nie je zanedbateľná ani suma, ktorú Pontiovci venujú na hostinu: 50 miliónov forintov, čo je približne 11 a pol milióna slovenských korún… Predsa sa niečo ujde aj maďarskej strane: svadobnú tortu pripravia známi peštianski cukrári. Vraj. A možno to bude iba šľahačka na tortu…

Zaslúžil by si...

„Zaslúžil by si ten, kto má staručkú ženu, mladšiu

a kto má neporiadne deti, poriadne?

Samozrejme, že by si zaslúžil.”

Ferenc Gyurcsány, budúci maďarský premiér, keď hovoril o oprávnených,

ale často nereálnych požiadavkách rezortov pri zostavovaní rozpočtu.

Po ostrej kritike zo strany ženských organizácií sa po tretí raz ženatý politik ospravedlnil.