E. Kukan: Maďarsko zabúda na dobré vzťahy

28. júna 2005

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan kritizoval Maďarsko, že v menšinovej problematike zabúda na dobré vzťahy. Na porade veľvyslancov v Bratislave vyhlásil, že zlepšenie sa nedá očakávať ani od maďarských parlamentných volieb na budúci rok, hrozí skôr opak. Vzťahy s Maďarskom sú síce na štandardne dobrej úrovni, v menšinovej problematike však akoby Budapešť nezohľadňovala spoločné členstvo v Európskej únii (EÚ) a reálne postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. „Opakovane sa prijímajú jednostranné opatrenia nezodpovedajúce ani medzinárodnému právu, ani legislatíve EÚ. Žiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že by po budúcoročných parlamentných voľbách v Maďarsku došlo k zlepšeniu situácie, skôr možno očakávať opak. Preto je potrebné, aby slovenská diplomacia bola dostatočne iniciatívna v predvídaní a riešení vznikajúcich problémov. Otvorene musím povedať, že od maďarskej strany očakávame eliminovanie jednostranných krokov a postup v súlade so Základnou zmluvou a aj dvojstrannou dohodou o vzájomnej podpore menšín v oblasti školstva a kultúry, ako aj legislatívou EÚ,” uviedol Kukan.

E. Kukan: Od Maďarska očakávame eliminovanie jednostranných krokov

28. júna 2005

Slovenská diplomacia od maďarskej strany očakáva vo vzájomných vzťahoch „eliminovanie jednostranných krokov” a postup v súlade so základnou slovensko-maďarskou zmluvou, dohodou o vzájomnej podpore menšín, ako aj legislatívou Európskej únie. Na dnešnej porade vedúcich zastupiteľských úradov v Bratislave to dnes uviedol minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Konštatoval pritom, že pri nastoľovaní menšinovej problematiky maďarskí partneri „akoby nezohľadňovali spoločné členstvo v EÚ a reálne postavenie maďarskej menšiny u nás”. „Opakovane sa prijímajú jednostranné opatrenia nezodpovedajúce ani medzinárodnému právu, ani legislatíve EÚ,” povedal Kukan. Podľa ministra pritom nič nenasvedčuje tomu, že by po budúcoročných parlamentných voľbách v Maďarsku došlo v tomto smere k zlepšeniu situácie, „skôr možno očakávať opak”. Za potrebné preto považuje, aby slovenská diplomacia bola dostatočne iniciatívna v predvídaní a riešení vznikajúcich problémov. Slovensko-maďarské vzťahy sú pritom podľa ministra na štandardne dobrej úrovni a rozvíjajú sa aj v rámci multilaterálnej spolupráce v NATO a EÚ.

MZV: Maďarsko by malo splniť úlohy zo zasadnutia zmiešanej menšinovej komisie

29. júna 2005

Pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov považuje slovenská diplomacia za dôležitý krok, „aby maďarská strana splnila úlohy, ktoré vyplývajú z posledného zasadnutia zmiešanej komisie pre národnostné menšiny”. Maďarská vláda by pritom mala schváliť zápisnicu z rokovania tejto slovensko-maďarskej komisie, čo umožní, aby komisia mohla pokračovať vo svojej činnosti. Hovorca slovenského rezortu zahraničných vecí Juraj Tomaga to uviedol v reakcii na slová štátneho tajomníka maďarského úradu vlády zodpovedného za menšinovú politiku Vilmosa Szabóa, ktorý je aj spolupredsedom slovensko-maďarskej komisie pre národnostné menšiny. V. Szabó povedal, že maďarský úrad vlády a rezort diplomacie nepozná také kroky, ktoré by bolo možné dať do súvislosti s vyhlásením šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana o očakávaní „eliminovania jednostranných krokov” vo vzájomných vzťahoch. „Keď nemá vedomosť o takýchto krokoch, tak mu ich pripomíname,” uviedol J. Tomaga. Hovorca MZV SR pritom bližšie nespresnil, aké ďalšie úlohy vyplývajú pre Maďarsko zo záverov zmiešanej komisie, ktorá zasadala ešte v roku 2003. J. Tomaga ďalej konštatoval, že minister Kukan na porade so slovenskými veľvyslancami v utorok zdôraznil záujem o ďalší dynamický rozvoj vzťahov Slovenska a Maďarska. „Za dôležitý krok v tomto smere považujeme napríklad i to, aby maďarská strana splnila úlohy, ktoré vyplývajú z posledného zasadnutia zmiešanej komisie pre národnostné menšiny, vrátane schválenia zápisnice maďarskou vládou, čo umožní, aby komisia mohla pokračovať vo svojej činnosti,” povedal J. Tomaga.

Reakcia Ferenca Somogyiho

29. júna 2005 - SRo (gmp)

Maďarsko považuje za prirodzené konzultovať v každej otázke so susednými krajinami, ktorá presahuje kompetenciu vlády - okrem iného takto reaguje šéf maďarskej diplomacie Ferenc Somogyi na kritické slová z Bratislavy.

Agentúra MTI citovala slovenskú tlačovú agentúru TASR, ktorá informovala o schôdzke veľvyslancov Slovenskej republiky na ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan mal na nej vyzvať Maďarsko, aby prestalo s jednostrannými krokmi. Agentúrna správa ministrove slová bližšie nešpecifikuje, MTI však cituje analytikov, ktorí pripomínajú vyťahovanie Benešových dekrétov a nadhadzovanie autonómie na maďarskej strane. Minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, ktorý bol včera v Ľubľane, bez znalosti podrobností reagoval iba všeobecne. Povedal, že maďarská vláda sa snaží pri každom podobnom kroku zohľadniť normy Európskej únie a považuje za prirodzené konzultovať so susednými štátmi. „Základnou zložkou takéhoto prístupu je urobiť také kroky, ktoré prispejú naraz k zlepšeniu situácie maďarských menšín a rozvoju dvojstranných vzťahov“ - dodal ešte Somogyi.

Predvolanie na koberec

30. júna 2005 - SRo (gmp)

V Budapešti predvolali na ministerstvo zahraničných vecí dočasného chargé d´affaires slovenskej republiky, aby spresnil vyhlásenie šéfa slovenskej diplomacie o slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarská strana má zatiaľ iba agentúrne správy o tom, že Eduard Kukan sa vyslovil na porade slovenských veľvyslancov kriticky na adresu Budapešti, ktorá „ako keby v menšinových otázkach nebrala do úvahy spoločné členstvo oboch krajín v Európskej únii a skutočnú situáciu maďarskej menšiny na Slovensku“. Chargé d´affaires nemal k dispozícii relevantné informácie o Kukanovej výčitke, ale prisľúbil ich neodkladne získať - konštatuje v komuniké hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí.

V Budapešti nechápu najnovšie výčitky Bratislavy

30. júna 2005 - SRo (gmp)

V Budapešti nechápu najnovšie výčitky Bratislavy, ktoré odzneli na porade slovenských veľvyslancov a údajne vyzývajú Maďarsko, aby „prestalo s jednostrannými krokmi“. Téme sa dnes venuje denník Népszabadság. Maďarsko čaká na vysvetlenie - hovorí v Népszabadságu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony, ktorí si myslí, že v súčasnosti nie je pred parlamentom žiadna otázka súvisiaca s takzvaným programom Domovina, respektíve s osudom maďarských menšín. Národné víza zasa nekladú povinnosť konzultovať so susedmi - mieni Bársony. O autonómii však dodáva, že v tejto téme budú potrebné konzultácie so susednými štátmi, no „povinnosti v tejto súvislosti nemá v prvom rade maďarská diplomacia, jej úlohou je podporiť krajanov, aby vo svojich krajinách mohli presadiť tieto snahy o autonómiu“. Bársony poznamenáva, že keď sa vyskytnú nejaké problémy, prečo Bratislava nevyužíva zvyčajné diplomatické kanály? Népszabadság prináša v téme aj osobitný komentár, ktorý okrem iného konštatuje, že „slovensko-maďarské vzťahy charakterizujú od zmeny politického systému raz latentné, inokedy otvorené konflikty“. Nebolo by však správne obviňovať z toho len Bratislavu, pretože je jasné, že v záujme normalizácie vzťahov nevyvinula patričné úsilie ani jedna strana - píše komentátor a medzi neuralgickými bodmi spomína predovšetkým menšinovú politiku: „Bratislava zrejme nezabudla na násilnú orbánovskú politiku v súvislosti s krajanským zákonom, ale aj v otázke autonómie a dvojakého občianstva sa vyskytli také kroky či vyhlásenia, ktoré mohli prispieť k podozrievavosti na slovenskej strane”. Autor k tomu dodáva názor, že pre posilnenie vzájomnej dôvery mohla urobiť veľa aj Strana maďarskej koalície, avšak neurobila a nie je schopná zahrať úlohu katalyzátora. „Z toho všetkého často vzniká dojem, že maďarská diplomacia zostáva prakticky osamotená v opakovaných slovensko-maďarských sporoch. Môže za to aj nízka efektívnosť zahraničnej politiky, veď napríklad v otázke Gabčíkova či menšín by mohla vystupovať v európskych inštitúciách aj aktívnejšie“ - dodáva komentár a na záver vyslovuje mienku, že „Budapešť nielen nechápavo stojí pred vyhláseniami z Bratislavy, ale ako keby ju tieto vyhlásenia príliš ani nezaujímali“.

Népszabadság: Budapešť nerozumie slovenským obvineniam

Maďarská diplomacia stojí bezradne pred Kukanovým vyjadrením o jednostranných krokoch Maďarska, ktoré prezentoval na stretnutí vedúcich slovenských misií. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andrása Bársonya maďarské kroky ostatného obdobia nemali také vplyvy, ktoré by zaväzovali Budapešť ku konzultáciám. Po vyjadreniach slovenského ministra rezort diplomacie očakáva vysvetlenie od Bratislavy. „Chceli by sme vedieť, čo považuje slovenská strana za také, v čom sme mali iniciovať akékoľvek konzultácie,” cituje Népszabadság Bársonya, podľa ktorého inou otázkou je autonómia, o ktorej by mali podľa jeho slov konzultovať v prípade SR predstavitelia tam žijúcich Maďarov. „Našou úlohou zrejme je pomôcť im, aby si vedeli uplatniť vo vlastnej krajine tieto snahy,” dodal Bársony. Na inom mieste sa Népszabadság vracia k téme v komentári Tibora Kisa, ktorý poznamenáva, že Kukanovo vyjadrenie nie je až tak nepochopiteľné, šéf slovenskej diplomacie vlastne iba pripomenul, že vzájomné vzťahy boli od zmeny režimu v jednom kuse príbehom konfliktu, niekedy latentnejšou, inokedy otvorenejšou formou.

Príčinou tohto stavu je podľa autora to, že sa doposiaľ neprediskutovali otázky spoločnej histórie, ďalej rozličné interpretovanie stáročia trvajúceho spolužitia, a v neposlednom rade aj prítomnosť viac ako stotisícovej maďarskej menšiny SR a jej dlhodobé potláčanie. Tieto skutočnosti zakotvili vážne problémy do systému vzájomných vzťahov. Bolo by však lacným riešením viniť za situáciu iba Bratislavu, je zrejmé, že ani z jednej strany sa v ostatných rokoch neudiali snahy na normalizáciu týchto vzťahov, konštatuje Kis. Čo sa týka Maďarska, pravdepodobne za daný stav nesie najväčšiu zodpovednosť v otázke ochrany menšín. Bratislava dodnes nezabudla násilnícke metódy Orbánovej vlády, ale aj v otázke autonómie, alebo dvojakého občianstva sa uskutočnili také kroky a vyjadrenia, ktoré dali živnú pôdu slovenskej nedôvere. V záujme budovania vzájomnej dôvery podľa autora neurobila v posledných rokoch mnoho ani SMK, ktorej horné vedenie sa stalo súčasťou záujmovej sféry Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), preto nedokážu naplniť ani úlohu sprostredkovateľa smerom k terajšej ľavicovo-liberálnej vláde v Maďarsku. V tejto situácii sa zdá, že maďarská diplomacia zostáva prakticky osamotená v opakovaných slovensko-maďarských potýčkach. Môže v tom zohrať úlohu aj dnešná nižšia účinnosť a pasivita rezortu zahraničia - napríklad v otázke Gabčíkova, alebo v menšinových záležitostiach by bolo možné vystupovať smerom k európskym inštitúciám aktívnejšie. Namiesto toho bije do očí, že Budapešť nielen že stojí bezradne pred novým bratislavským vyhlásením, ale ako keby ju to zvlášť ani nezaujímalo. Kým je takáto situácia, Kukan zrejme môže povedať čo sa mu len zachce, a takým spôsobom, akým sa nehanbí, uzatvára komentár Népszabadságu.

Ján Slota: Maďarizuje sa už aj v cirkvi a kostoloch

30. júna 2005 - sita

Tvrdá maďarizácia na Slovensku sa nedeje už len na školách a úradoch, ale aj v kostoloch a cirkvi. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej besede predseda SNS Ján Slota. Svedčí o tom podľa neho skúsenosť jednej členky SNS, ktorá sa bola vyspovedať v jednom trebišovskom kostole. Počas spovede sa jej maďarský kňaz opýtal, akú školu navštevujú jej deti. „Keď povedala, že chodia do slovenskej školy, povedal jej, že by to mala prehodnotiť,” spresnil Slota. SNS sa preto obráti na hierarchiu rímsko-katolíckej cirkvi, aby „urobila zadosť slovenskej veci”. Slota vo štvrtok ocenil aj postoj ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, ktorý v utorok na porade veľvyslancov kritizoval Maďarsko, že v menšinovej problematike zabúda na dobré vzťahy. „Ďakujem mu za to,” vyhlásil. Dodal však, že keby bol na jeho mieste on, bol by ešte tvrdší”. Slotu nepotešila informácia Štatistického úradu SR, podľa ktorého sa na Slovensku od roku 2000 zvýšil počet obyvateľov vďaka migrácií o vyše 7 000. „A keď takýmto systémom pôjdeme ďalej, tak približne medzi rokom 2030 a 2050 prejdú Slováci do polohy Kosovských Srbov. Srbi, ktorí sú tam stáročia, sa stávajú menšinou vo svojom vlastnom priestore,” vysvetli. Dodal, že ak sa SNS dostane do vlády, tak jej prvým krokom bude, že sa pokúsi presadiť také zákony, aby sa vytvorili ekonomické podmienky pre mladé rodiny. Chce, aby mali mladé matky vyššie príspevky po narodení dieťaťa a aby si mohli rýchlejšie zaobstarať byt. Táto vláda by si podľa podpredsedníčky SNS Anny Belelousovovej mala založiť ruky za chrbát a až do skončenia svojho vládnutia by už radšej nemala nič robiť. SNS pri príležitosti ukončenia školského roka napísala vysvedčenie pre súčasný vládny kabinet. Päťku dostali až z ôsmich predmetov - správania sa k voličom, obrany národno-štátnych záujmov, za vzťahy k zahraničným Slovákom, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, sociálne veci a rodinu a pôdohospodárstvo. Jedine Kukanov rezort diplomacie si vyslúžil štvorku. „Žiak Kukan v poslednej chvíli zabral,” vysvetlila Belousovová.

Magyar Nemzet: V únii je maďarstvo na „Felvidéku” v jazykovej nevýhode

30. júna 2005

Nie je ľahké na Slovensku vybavovať úradné záležitosti v maďarskom jazyku. Konštatuje to dnešné vydanie konzervatívneho denníka Magyar Nemzet, ktorý porovnáva situáciu Maďarov žijúcich - ako denník píše - na Felvidéku, so situáciou švédskej menšiny vo Fínsku. Nie je ľahké na Slovensku vybavovať úradné záležitosti v maďarskom jazyku. Konštatuje to dnešné vydanie konzervatívneho denníka Magyar Nemzet, ktorý porovnáva situáciu Maďarov žijúcich - ako denník píše - na Felvidéku, so situáciou švédskej menšiny vo Fínsku. Periodikum informuje o tom, že vo Fínsku príslušníkov švédskej menšiny nemôžu nútiť k tomu, aby na fínske úrady predkladali svoje žiadosti vo fínskom jazyku. Preklad do fínštiny musia podľa denníka zabezpečiť príslušné fínske úrady. Na Slovensku na mnohých úradoch neexistujú ani len maďarské tlačivá, a často sa stáva, že na maďarsky formulované žiadosti dostane občan slovenskú odpoveď. Právo na používanie menšinového jazyka platí iba pre úrady verejnej správy, teda na pozemkových úradoch a na katastroch vôbec nemožno používať maďarský jazyk v písomnej forme. Slovenskí politici pritom občas s obľubou zdôrazňujú, že maďarská menšina, kde im to umožňuje pomer k väčšinovému obyvateľstvu, môže využívať právo používania svojho jazyka v úradnom styku, poznamenáva Magyar Nemzet, ktorý na príkladoch protimaďarských prejavov v športe, politike aj kultúre ilustruje kritický pohľad na Slovensko ako člena Európskej únie.

Rozdiel medzi preferenciami rastie

30. júna 2005 - SRo (gmp)

V Maďarsku sa zväčšuje rozdiel medzi preferenciami vládnych socialistov a opozičného Fideszu. Výrazne klesla aj popularita premiéra Gyurcsánya. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Gallup ešte nikdy nebola taká nízka spokojnnosť s výkonom predsedu vlády, dosahuje iba 29%. Čo sa týka politických strán, podpora Fideszu je o desať percent vyššia, než popularita socialistov, ale aj tak dosahuje - zhodou okolností takisto - iba 29%. To znamená, že voliči sú stále viac znechutení a nerozhodní. Politické strany už neoficiálne začali svoju kampaň pred parlamentnými voľbami, ktoré budú o rok v máji.

Medzinárodný deň Dunaja

29. júna 2005 - SRo (gmp)

V priebehu dnešného vysielania sme už veľa hovorili o Dunaji, poslucháči dozaista vedia, že si pripomíname Medzinárodný deň Dunaja. Aj u našich južných susedov organizovali celú sériu rôznych akcií na počesť „starého modrého Dunaja“. Na jednej z nich boli dvaja ministri - šéf rezortu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Miklós Persányi a šéf kultúry András Bozóki. Oboch ministrov som stretol na lodi v centre Budapešti dnes popoludní - chystali sa na plavbu po Dunaji do Nagymarosu. Ako sa snažili zavtipkovať: išli sa pozrieť na miesto, kde nikdy nebude stáť žiadna hrádza. Minister kultúry András Bozóki bol predsa členom takzvaného Dunajského kruhu, ekologickej organizácie, ktorá už v osemdesiatych rokoch protestovala proti vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros, a ako je známe, v Maďarsku sa z tohto protestu rozvinulo široké hnutie proti vtedajšiemu režimu, ba čo viac: výrazne prispelo k pádu socializmu a k zmene celého politického systému. „Stalo sa to v skutočnosti politickou otázkou a preto je to súčasť boja za demokraciu v Maďarsku. Vzniklo občianske združenie, ktoré zvíťazilo nad diktátorskou mocou. Ale dnes to už nie je politická, ale odborná otázka.“ Zrejme nie je náhoda, že túto dimenziu pripomína aj minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi, ktorý mimochodom pozval na plavbu do Nagymarosu aj mnohých niekdajších čelných aktivistov z Dunajského kruhu, ako napríklad Adrienn Hajóssyovú, Gábora Karátsonya a ďalších. „Osud Dunaja je mimoriadne dôležitou politickou otázkou. Aj v Maďarsku, ale aj v iných krajinách, v neposlednom rade na Slovensku. Odhliadnuc sa na posledných 15 rokov, máme spory okolo toho, ako by sme mohli dôstojne uzavrieť spor spojený so systémom vodných diel na Dunaji.“

Minister sa domnieva, že keď medzi dvoma krajinami jestvujú dobre fungujúce politické a hospodárske vzťahy, túto záležitosť nemožno ťahať donekonečna. Odborné skupiny rokujú, a v dohľadnom čase by mali dospieť ku konkrétnym výsledkom, hoci majú na stole zložité otázky podielu na výstavbe diela, na vyrobenej elektrickej energii či rozdelenia vody v Dunaji. Persányi pripomína, že podľa maďarského stanoviska sa dolný stupeň nepostaví, pričom aj maďarská strana uzná existenciu objektov na slovenskej strane, vrátane Čunova. Kedy bude možné dosiahnuť politický kompromis? Hovorí Miklós Persányi: „Hoci aj zajtra, keby to záviselo odo mňa, ale sa obávam, že čo by som chcel ja dosiahnuť pri presadzovaní maďarských záujmov, slovenská strana by nepovažovala za prijateľné a je pravdepodobné, že to platí aj naopak. Pokrok na rokovaniach závisí aj od vzájomnej dobrej vôle, že nakoľko dokážeme zohľadňovať záujmy druhej strany. Je však takisto dôležité, akú podporu by mala prípadná dohoda na vnútropolitickej scéne v oboch krajinách, alebo v akej miere by bola vystavená útokom jednotlivých politických strán. Vidíme, že ako sa stanoviská zbližujú, obe vlády môžu dostať kritiku od opozície. Teda v tomto ohľade musí byť najprv stelesnená národná jednota, čo nie je také jednoduché.“

Aj najhorší kompromis lepší ako nijaký rozpočet

28. júna 2005

Ďalšie rozhovory o pripravovanom rozpočte Európskej únie by nemali vychádzať z ponuky nových členských štátov, ktoré na júnovom summite v Bruseli vyhlásili, že sú ochotné vzdať sa niektorých finančných výhod. Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi. „Tento návrh teda treba chápať v súvislostiach, za akých bol predložený, a nie ako reálny štartovací bod pre nové rokovania,” dodal Somogyi. Desiatka nováčikov prejavila ochotu vzdať sa časti financií, aby zachránili návrh rozpočtu únie na roky 2007 až 2013. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker sa po summite vyjadril, že sa hanbí za to, že to boli najchudobnejšie krajiny, ktoré ukázali ochotu ustúpiť. Luxemburské predsedníctvo EÚ sa končí 30. júna, potom ho prevezme Veľká Británia. Ak sa ani jej nepodarí dohodnúť na rozpočte, malo by podľa Somogyiho nasledujúce rakúske predsedníctvo priniesť návrh krátkodobého rozpočtu na tri roky. Pre Maďarsko a ostatné nové členské krajiny je podľa maďarského ministra „aj najhorší kompromis lepší ako nijaký rozpočet.”

Daňové opatrenia

27. júna 2005 - SRo (gmp)

Plán rozsiahlej daňovej reformy rozloženej na niekoľko rokov predložil dnes v maďarskom parlamente premiér Ferenc Gyurcsány. Celkovo by malo ísť o zníženie daňového zaťaženia obyvateľstva i podnikov. Napríklad od 1. januára budúceho roka sa zníži horný kľúč dane z pridanej hodnoty z 25 na 20 %, v dôsledku čoho sa znížia okrem iného ceny benzínu. Takisto dolný kľúč osobnej dane z príjmu by mal klesnúť z 38 na 36 %, pričom rozpätie pri dolnom kľúči sa rozšíri postupne smerom nahor. Takzvaná daň z priemyselnej činnosti, ktorú platili podniky miestnym samosprávam, sa do roku 2008 zruší, dovtedy ju bude možné odpísať v plnej výške z daňového základu, pričom vypadnutý zisk nahradí samosprávam centrálny rozpočet. Plánuje sa aj nový druh dane - takzvanú luxusnú daň by zaplatili majitelia nehnuteľností s hodnotou vyššou než sto miliónov forintov (čo je necelých 17 miliónov korún), a to pol percenta ročne z tej časti, ktorá presahuje stomiliónovú hranicu. Táto daň by zostala u miestnych samospráv. Súčasťou balíka je aj zvýšenie a najmä rozlíšenie minimálnej mzdy podľa úrovne vzdelania. Ferenc Gyurcsány v parlamente opäť zdôraznil, že podobnú jednotnú daň, aká platí na Slovensku, v Maďarsku nezavedú. Celá reforma by mala znamenať pre rozpočet výpadok vo výške 800 miliárd forintov (asi 130 miliárd korún). Opozícia označila avizovanú reformu za oneskorenú a upozornila premiéra Gyurcsánya, aby neplánoval na päť rokov, ale maximálne na desať mesiacov, pretože po parlamentných voľbách už aj tak nebude pri vláde.

X

Maďarsko je v našom regióne najviac konkurencieschopnou krajinou - tvrdí premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý jednotnú daň považuje za nespravodlivú. Opozícia najčastejšie kritizuje vládu za to, že medzi novými členmi Európskej únie sa Maďarsko posunulo v mnohých ukazovateľoch na posledné miesto. Premiér v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas to dnes ráno vyvracal: „Spomedzi nových členov Únie súťaží Maďarsko s tromi krajinami: Slovenskom, Českou republikou a Poľskom. Maďarsko je v tomto kruhu najviac konkurencieschopné - hospodársky rast je tu vysoký, inflácia je veľmi nízka, v prvom polroku sa zvýšili reálne mzdy okolo 7 %. Konečne máme silnú, konkurencieschopnú ekonomiku.“ V súvislosti s plánovanými opatreniami v daňovej oblasti Gyurcsány takisto odmieta opozičné hlasy, ktoré kladú za príklad rovnú daň na Slovensku či v Rumunsku. „Podľa mňa to znamená, že systém je nespravodlivý, pričom spravodlivosť je dôležité hľadisko. Nie je v poriadku, keď pomocný či odborný robotník platí dane v rovnakej výške, ako riaditeľ“ - povedal maďarský premiér.

Maďari sa chystajú o pol roka znížiť dane

28. júna 2005

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány včera predstavil plánované daňové škrty, ktoré by mali do roku 2010 podnikom aj jednotlivcom znížiť daňové bremeno asi o bilión forintov (150 miliárd Sk). Najväčšou položkou tohto plánu má byť zníženie najvyššej sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 zo súčasných 25 percent od začiatku budúceho roku. „Redukcia hornej sadzby DPH zníži našu konkurenčnú nevýhodu voči susedným krajinám,” vyhlásil ministerský predseda Gyurcsány. Ďalšie dve sadzby DPH vo výške 5 a 15 percent by mali zostať bez zmeny. Susedné Česko má základnú sadzbu DPH 19 percent a zníženú päťpercentnú. Na Slovensku je po daňovej reforme sadzba dane z pridanej hodnoty aj dane z príjmu zjednotená na 19 percentách. Daň z pridanej hodnoty je najväčším prispievateľom maďarského rozpočtu. V tomto roku by sa mala DPH na celkových rozpočtových príjmoch 6,01 bilióna forintov podieľať takmer jednou tretinou. Gyurcsány tiež prisľúbil, že horná sadzba dane z príjmu sa od začiatku budúceho roku zníži na 36 zo súčasných 38 percent, kým minimálna mzda stúpne na 63-tisíc až 77-tisíc forintov z terajších 57-tisíc forintov. Plánované daňové škrty podľa premiéra v budúcom roku znížia rozpočtové príjmy v čistom vyjadrení o 194 miliárd forintov, čo predstavuje zhruba 0,9 percenta hrubého domáceho produktu. Tento pokles príjmov chce vláda kompenzovať redukciou výdavkov o 200 až 250 miliárd forintov.

Ako sa zmenia maďarské dane

28. júna 2005

- horná sadzba DPH klesne z 25 na 20 percent

- horná sadzba dane z príjmu klesne z 38 na 36 percent

- dolná sadzba dane z príjmu zostane nezmenená, priemerné príjmy budú zdaňované nižšou sadzbou

- do roku 2010 sa postupne posunie hranica príjmov zdaňovaných nižšou sadzbou z 1,5 milióna na tri milióny forintov

- daň z podnikania si budú môcť firmy odpísať zo základu dane, do roku 2008 by mala táto daň zaniknúť

- vznikne nová - luxusná - daň na obytné nehnuteľnosti s hodnotou nad sto miliónov forintov, miera zdanenia bude 0,5 percenta hodnoty nehnuteľnosti

Bilancia: daňové zmeny spôsobia budúci rok priamy výpadok 300 miliárd forintov, vďaka vyššiemu obratu a konkurencieschopnosti sa predpokladá, že strata verejných rozpočtov bude nižšia - 194 miliárd forintov. V rokoch 2006 až 2010 bude priamy výpadok približne bilión forintov, reálny dosah má byť podľa výpočtov vlády 809 miliárd forintov.

Návrhy na zmenu daní kritizuje opozícia

27. júna 2005

Kroky vlády smerujúce k úprave daní v horizonte nastávajúcich 5 rokov, ktoré dnes zverejnil v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, kritizovala v parlamente opozícia, výhrady voči nim majú aj ekonómovia. Podľa analytikov zatiaľ ťažko zhodnotiť vplyvy ohlásených zmien. Kompenzácia výpadku príjmov na budúci rok a v rámci neho pozícia štátneho rozpočtu posilňujú pochybnosti súvisiace s prístupom k eurozóne. Tvrdí to ekonóm Budapest Economicsu György Kovács, podľa ktorého zníženie zaťaženia miezd je pozitívna záležitosť, podmienkou toho je však reforma veľkých prerozdeľovacích systémov. Premiérov návrh nemožno podľa neho chápať ako daňovú reformu, neprináša radikálnu zmenu systému. Opatrenia však môžu priniesť určité minimálne zlepšenie v oblasti konkurencieschopnosti. Podobný názor sformulovali aj analytici skupiny Dresdner Bank, podľa ktorých je jasné, že ide čiastočne o vstup Maďarska do boja o investorov, a do daňovej súťaže iniciovanej v regióne Slovenskom a Rumunskom. K úspechu v súťaži však nie sú opatrenia dosť výrazné, v Rumunsku napríklad platí jednotná 16-% sadzba pre daň z príjmu a podnikateľskú daň, na druhej strane v Maďarsku rastie riziko rastu deficitu štátneho rozpočtu. Predseda frakcie Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) János Áder v parlamente pripomenul, že v ostatných rokoch ľavicovo-liberálna vláda 33-krát zvýšila dane a z vrecka občanov vybrala 500 miliárd forintov (HUF). Päťročný plán úpravy daní nazval Áder za prehnaný, lebo podľa neho táto vláda bude vládnuť už iba 10 mesiacov, komplexná daňová reforma čaká na novú občiansku vládu, dodal. Podľa predsedníčky opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Ibolyi Dávidovej nemožno o daňových zmenách diskutovať bez serióznych analýz situácie, a k reforme daní možno pristupovať iba spolu s reformou prerozdeľovacích systémov. Podľa Gyurcsányovho návrhu horná sadzba dane z pridanej hodnoty (ÁFA) klesne v Maďarsku od januára z terajších 25 % na 20 %. Zmení sa horná sadzba dane z príjmu (SZJA) z 38 % na 36 %, dolná 18-% sadzba zostáva nezmenená, pričom však priemerné príjmy posunutím daňového pásma budú zdaňované nižšou sadzbou. Podľa Gyurcsánya do roku 2010 piatimi krokmi posunú hranicu pásma dane z príjmu pre nižšiu sadzbu z terajších 1,5 milióna HUF postupne na 3 milióny HUF. Daň z podnikania zostáva v nezmenenej forme, ale od januára 2006 ju celú budú môcť odpísať podnikatelia zo základu dane zo zisku. Do roku 2008 by táto daň mala podľa predstáv vládnych strán zaniknúť. Novou kategóriou bude od nového roka luxusná daň na obytné nehnuteľnosti s hodnotou nad 100 miliónov HUF. Jej mieru stanovili na 0,5 %. Z tejto dane podľa očakávaní získa rozpočet 5 miliárd HUF, ktoré dostanú samosprávy. Podľa odborníkov zníženie dane z pridanej hodnoty na 20 % bude znamenať výpadok zdrojov vo výške asi 250 miliárd HUF, časť financií sa však vráti v daniach z následného rastu obratu. Celkové daňové zmeny na budúci rok znížia príjmy štátu o 300 miliárd HUF, vďaka rastu obratu a zvýšeniu konkurencieschopnosti však v skutočnosti štátny rozpočet príde podľa odhadu odborníkov iba o 194 miliárd HUF. Daňová reforma v období 2006 až 2010 vyjde na 1,08 bilióna HUF, v skutočnosti však môžu príjmy štátu klesnúť podľa výpočtov vlády o 809 miliárd HUF.

Zs. Járai: Zníženie daní v Maďarsku

30. júna 2005

Guvernér maďarskej centrálnej banky Zsigmond Járai vyhlásil, že plány zníženia daní, ktoré tento týždeň oznámila vláda, predstavujú dodatočné riziko pre splnenie vládneho cieľa prijatia eura v roku 2010. Zníženie daní pritom sľubuje len obmedzené ekonomické výhody. Podľa Járaia sa míňa čas na prijatie rozpočtových opatrení, ktoré sú potrebné pre splnenie kritérií vstupu do eurozóny. Zníženie daní by zároveň znamenalo, že v nadchádzajúcich 4 rokoch by sa musela dosiahnuť ešte väčšia konsolidácia financií. Guvernér banky zdôraznil, že je presvedčený o tom, že euro bude pre maďarskú ekonomiku prínosom. Zároveň vyslovil obavy, že v dôsledku problémov s prijímaním rozpočtu a ústavy 25-členného bloku môže podpora maďarskej verejnosti pre jednotnú menu začať klesať. Maďarská socialistická vláda v pondelok zverejnila plán zníženia daní pred voľbami 2006. Jeho hlavným pilierom je zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 25 na 20 %. Maďarsko má v rámci Európskej únie najvyššiu sadzbu DPH.

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v roku 2005 klesne pod 2 %

30. júna 2005

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v roku 2005 klesne pod 2 %. Príčinou očakávaného spomalenia inflácie bude podľa maďarského ministra financií Jánosa Veresa zníženie hornej sadzby DPH z 25 % na 20 %, ktoré vláda naplánovala na 1. január 2006 Medziročná miera inflácie v Maďarsku klesne v budúcom roku podľa maďarského ministra financií Jánosa Veresa pod 2 %. Za príčinu očakávaného spomalenia inflácie označil Veres zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 25 % na 20 %, ktoré vláda naplánovala na 1. január 2006. „Podľa našich výpočtov klesne index spotrebiteľských cien približne o 1,7 percentuálneho bodu,” uviedol Veres. S ministrovými kalkuláciami súhlasia aj analytici, ktorí predpokladajú, že DPH spôsobí pokles indexu spotrebiteľských cien až o 2,1 percentuálneho bodu. Kvôli nižšej inflácii bude musieť maďarská centrálna banka pravdepodobne znížiť svoje úrokové sadzby. Tie sú v súčasnosti na najvyššej úrovni spomedzi členských štátov Európskej únie, a to 7 % p.a. Podľa oficiálnych odhadov centrálnej banky dosiahne miera inflácie v Maďarsku budúci rok 3,5 %.

Almunia odporúča Poľsku a Maďarsku dokončiť fiškálne reformy

30. júna 2005

Almunia odporúča Poľsku a Maďarsku dokončiť fiškálne reformy. Obidve krajiny, ktoré plánujú prijať euro do konca tohto desaťročia, totiž hospodária s vysokým rozpočtovým schodkom. Poľsko a Maďarsko by mali by dokončiť fiškálne reformy, ak chcú prijať euro v plánovanom termíne. Uviedol to eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia. „Očakávame, že rozpočtová konsolidácia v oboch štátoch bude zodpovedať ich kovergenčným programom. Po dosiahnutí fiškálnej disciplíny vstúpi Poľsko a Maďarsko do eurozóny,” uviedol Almunia na konferencii centrálnych bánk Poľska a Maďarska. Obidve krajiny, ktoré sa začlenili do Európskej únie (EÚ) spolu so Slovenskou republikou v máji 2004, plánujú prijať euro do konca tohto desaťročia. Avšak poľská aj maďarská vláda hospodári s vysokým rozpočtovým schodkom, čo odporuje maastrichským kritériám. Podľa kritérií musia štáty vstupujúce do eurozóny okrem iného udržiavať deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu.

Dunaj je riekou nevyužitých možností

27. júna 2005

Maďarsko využíva možnosti dané riekou Dunaj iba v minimálnej miere. Preprava tovaru vodnou cestou nedosahuje ani 5 % celkového objemu prepravy tovaru v Maďarsku. V Holandsku je pomer vodnej prepravy tovaru k ostatnej takmer 10-násobne vyšší ako v Maďarsku. Maďarsko využíva možnosti dané riekou Dunaj iba v minimálnej miere. Preprava tovaru vodnou cestou nedosahuje ani 5 % celkového objemu prepravy tovaru v Maďarsku. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. V Holandsku je pomer vodnej prepravy tovaru k ostatnej takmer 10-násobne vyšší ako v Maďarsku, v Rakúsku ročne na Dunaji prepravia 11 miliónov ton tovaru, v Maďarsku zas iba necelých sedem miliónov. Niet pochýb o tom, že Dunaj na maďarskom úseku nie je všade splavný pre plavidlá s hlbokým ponorom, kvôli plytčinám sa zužuje plavebná dráha najmä v okolí Nyergesújfalu a Dömsödu, píše najvplyvnejší denník. Európska únia (EÚ) tvrdo presadzuje, aby Maďarsko prispôsobilo Dunaj na svojom území priebežnej preprave tovaru. Maďarsko však po tom, ako sa vzdalo výstavby vodného stupňa na Dunaji, ktorý by riešil situáciu, nemá vypracovaný ešte ani len plán na zabezpečenie nerušeného splavnenia rieky. Népszabadság podrobne mapuje možnosti rozvoja vodnej prepravy na maďarskom úseku a pripomína, že národný plán rozvoja ráta s významnou podporou rozvoja piatich prístavov celoštátneho významu: Györ-Gönyü, Csepel, Dunaújváros, Baja a Segedín. Okrem iného informuje aj o tom, že medzi Ostrihomom a Štúrovom by v záujme odbremenenia nákladnej dopravy Mosta Márie Valérie mali zriadiť kompu pre nákladnú dopravu. Denník poznamenáva, že plavebné spoločnosti sa roky márne dožadujú výstavby automatizovaného telefonického systému hlásenia stavu hladiny, ktorý na západe ponúkajú ako základnú službu. Maďarské úrady informujú o stave hladiny rieky denne iba raz, a to aj napriek tomu, že denný výkyv hladiny je veľký, napríklad vypúšťanie vody z gabčíkovskej priehrady môže ovplyvniť hladinu o 60 až 120 cm. V dôsledku toho sa stáva, že napriek raňajšiemu hláseniu je hladina už o pol metra vyššia, lode však zostávajú stáť, čo spôsobuje prepravcom finančné škody - denne 800 až 1 100 eur, čo je priemerný zisk 10- až 14-dňovej plavby. Ak však počas dňa klesne hladina, môže to spôsobiť nehody, plavidlá môžu nabehnúť na plytčinu, čo sa v ostatnom čase niekoľkokrát stalo, uzatvára Népszabadság.

Maďarské turistické zaujímavosti prezentovali v košickej zoo

27. júna 2005

Ukážky krotenia koní maďarskými pastiermi dobytka - čikóšmi, čo je obdoba amerických kovbojov, patrili k atrakciám prezentácie maďarských turistických destinácií, ktorá bola v nedeľu v košickej zoo. Na celodenné podujatie prišlo niekoľko tisíc ľudí z mesta a okolia. Prezentácia bola pozvánkou na návštevu dvoch výnimočných maďarských turistických regiónov - Severnej veľkej nížiny a jazera Tisza na severovýchode krajiny bohatého na liečivé a termálne vody. Pripravila ju maďarská štátna spoločnosť Magyar Turizmus v spolupráci s občianskym združením Priatelia a sympatizanti zoo Košice a obchodnou kanceláriou maďarského veľvyslanectva v Bratislave. Podľa riaditeľa zoo Karola Semana si naši maďarskí susedia nevybrali Košice na prezentáciu náhodne. Košická zoo už dlhšie spolupracuje pri výmene zvierat s partnermi v Miškolci a Nyiregyháze a obyvatelia Košíc a okolia hojne navštevujú maďarské termálne kúpaliská a rekreačné oblasti. Účastníci mohli získať informácie o turistických atrakciách Severnej veľkej nížiny a okolia druhého najväčšieho maďarského jazera Tisza vrátane sedliackeho života na maďarskej puste v Hortobágyi, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Popri práci čikóšov nechýbali ukážky streľby z luku ako hlavnej zbrane starých Maďarov, dobové kostýmy, maďarský folklór, tradičné remeslá, výšivky a národné jedlá. Turisticky atraktívne zariadenia a kúpeľné mestá predstavili cestovné kancelárie a maďarské zoo. Podľa Semana nasledovať bude recipročná akcia v Maďarsku o východoslovenských turistických zaujímavostiach. Ako informoval maďarský konzul v Košiciach János Czibula, maďarská vláda vyčlenila len v tomto roku na propagáciu maďarských turistických atraktivít doma i vo svete prostredníctvom spoločnosti Magyar Turizmus 5,5 miliardy forintov, z čoho financovali aj košickú prezentáciu.

Magyar Nemzet: Na Slovensku rátajú s udavačskou vlnou

28. júna 2005

Už záleží iba na prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, či na Slovensku začne platiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Parlament zákon navrhovaný Robertom Ficom prijal ústavnou väčšinou, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Konzervatívny denník podrobne informuje o zákone a dodáva, že z politikov sa proti nemu búri jedine Vladimír Mečiar tvrdiac, že právna norma je protiústavná. O Mečiarovom názore môže vysloviť rozsudok iba ústavný súd, skutočnosťou však je, že na Mečiarove námietky vrhá tieň takmer sedem rokov sa ťahajúci prípad obnovy domu Elektra v Trenčianskych Tepliciach za 40 miliónov korún, ktorých pôvod nikdy nevedel dokázať, dodáva denník. Inou otázkou je, že slovenskí pozorovatelia nazývajú zákon čírym prejavom chemicky čistej formy populizmu, ktorého parlamentnú podporu možno vysvetliť výhradne blížiacimi sa voľbami. Na Slovensku očakávajú v tejto súvislosti udavačskú vlnu, uzatvára Magyar Nemzet.

Kovačica sa uchádza o zápis do zoznamu UNESCO

27. júna 2005

Slovenská obec Kovačica, nachádzajúca sa vo Vojvodine (v Srbsku a Čiernej Hore) ašpiruje na zápis do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Slováci tu žijú vyše 200 rokov, v súčasnosti z takmer 7000 obyvateľov tvoria asi 85 percent. Dedinu najviac preslávili amatérski maliari a mnohí odborníci ju považujú za hlavné mesto insitného umenia. X Ako veľmi kultúrnu zahraničnú slovenskú obec predstavili 27. júna v Bratislave Kovačicu zo Srbska a Čiernej Hory. Slováci žijú v obci vyše 200 rokov, v súčasnosti z takmer 7000 obyvateľov tvoria asi 85 percent. Ako veľmi kultúrnu zahraničnú slovenskú obec predstavili dnes v Bratislave Kovačicu zo Srbska a Čiernej Hory. Slováci žijú v obci vyše 200 rokov, v súčasnosti z takmer 7000 obyvateľov tvoria asi 85 percent. Dedinu najviac preslávili amatérski maliari a mnohí odborníci ju považujú za hlavné mesto insitného umenia. Aj vďaka tomu sa Kovačica uchádza o zápis do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V klube slovenských spisovateľov bola prezentácia faktografických kníh, ktoré vyšli o Kovačici od roku 1928. Je ich 12 v slovenčine a päť v srbčine. Z nich 800-stranový zborník Kovačica 1802 - 2002 je fenomenálna monografia, akú má máloktorá obec. Pozoruhodná je aj zbierka piesní Keď si ja zaspievam, ktorá obsahuje 870 slovenských ľudových pesničiek z dvoch obcí, Kovačice a susednej Badiny. „Publikácia Umenie inštinktu od Ivana Melicherčíka patrí medzi najhodnotnejšie, aké vyšli o kovačických maliaroch,” konštatoval Ján Špringel, kultúrny pracovník z Okresného úradu v Kovačici. Zatiaľ posledná kniha je Krátky slovník nárečia slovenského kovačického, vydaný pred niekoľkými mesiacmi. Okrem Kovačice podujatie organizoval Spolok Slovákov z Juhoslávie a Dom zahraničných Slovákov.

Vo vynovenom novozámockom amfiteátri spievali operné hviezdy

27. júna 2005

Veľkolepým koncertom operných hviezd oslávili Novozámčania počas víkendu ukončenie rekonštrukcie tamojšieho amfiteátra. Prestavba, v rámci ktorej bolo vybudované moderné pódium, zmodernizované hľadisko aj oplotenie areálu, si vyžiadala z mestského rozpočtu vyše šesť miliónov korún. „Obyvatelia Nových Zámkov aj regiónu získali touto investíciou ďalší stánok, ktorý prispeje k obohateniu nášho kultúrneho života. Svojimi parametrami vyhovuje nielen na premietanie filmov, ale aj divadelné vystúpenia, či koncerty,” povedal pre TASR primátor mesta Gejza Pischinger. Na sobotňajšom koncerte, ktorého hostiteľom bol renomovaný tenor pôvodom z Nových Zámkov Otokar Klein, zaspievali stálice slovenského a maďarského operného neba árie z diel Bizeta, Pucciniho, Mozarta, Dvořáka, Donizettiho a ďalších hudobných skladateľov. Nechýbala významná predstaviteľka slovenskej opernej scény Jolana Fogašová, sólistka opery SND Adriana Kohútková, Silvia Bajčanová-Virágová pôsobiaca v súčasnosti v austrálskom Sydney, sólisti Opery SND Ján Galla a Martin Malachovský, Dušan Jarjabek, či prvá dáma maďarskej Štátnej opery v Budapešti Ilona Tokody a József Gregor, ktorých sprevádzalo bratislavské I Musici del Teatro. Árie Rodolfa z Pucciniho Bohémy, Tonia z Donizettiho Dcéry pluku v podaní Otokara Kleina, ako aj jeho duet s Petrom Dvorským ocenilo publikum búrlivým potleskom.

Gyurcsányova iniciatíva

25. júna 2005

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány navrhuje preklenúť krízu Európskej únie dočasným rozpočtom na tri roky.

Gyurcsányova iniciatíva už má aj názov: „budapeštiansky kompromis“. Keby Európska únia nedokázala do konca tohto roka vypracovať dohodu o rozpočte, od roku 2007 by mala schváliť prechodný rozpočet na tri roky na základe výsledkov, ktoré boli dosiahnuté za luxemburského predsedníctva. Bol by to kompromis medzi dvoma veľkými tábormi a zostalo by dosť času na „prestavbu“ Európy - mieni Gyurcsány, ktorého návrhy v oficiálnej forme pošlú členským krajinám po diplomatickej línii.

Gyurcsány: EÚ by mohol prijať prechodný trojročný rozpočet

Ak by sa do konca tohto roka nezrodila dohoda o rozpočte EÚ pre roky 2007-13, potom nech únia prijme prechodný rozpočet na tri roky, ktorý by bol založený na dohodách dosiahnutých počas luxemburského predsedníctva. Vyhlásil to vo Viedni maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Predseda maďarskej vlády v piatok v rakúskej metropole na rokovaní Strany európskych socialistov (PSE) podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság ďalej povedal, že jeho návrh, ktorý označil ako „budapeštiansky kompromis”, slúži dvom cieľom: v prvom rade, aby bol čo najskôr prijatý rozpočet únie a aby od roku 2010 dostali priestor reformné predstavy na prerobenie štruktúry rozpočtu. Podľa jeho názoru je možné zreformovať EÚ iba v tom prípade, ak by reformy boli o tom, čo zaujíma občanov - o pracovných miestach, príjmoch a o ich bezpečnosti. Gyurcsány vyjadril obavu z toho, že z uzatvárajúcich sa národných štátov sa stane uzatvárajúca sa Európa. Ak krajiny nechcú otvoriť svoj trh, potom ani Európa nebude otvorenou, zdôraznil. Ako dodal, maďarská vláda mieni vypracovať nové návrhy spolu s krajinami zúčastnenými vo vyšehradskej spolupráci a do tohto procesu by podľa Gyurcsánya bolo vhodné zapojiť aj Rakúsko a Slovinsko. Predstavitelia viac ako 30 sociálnodemokratických, socialistických a robotníckych strán sa zišli v piatok vo Viedni na dvojdňových rokovaniach. Slovensko na stretnutí zastupuje predseda Smeru Robert Fico. Hlavnou témou stretnutia je kríza Európskej únie a reforma spoločnej PSE.

FIDESZ by odškodnil Maďarov deportovaných z ČSR

25. júna 2005

Maďarský opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) by odškodnil Maďarov deportovaných v roku 1947 z vtedajšieho Československa. Príslušný individuálny návrh zákona už predložili parlamentu dvaja poslanci FIDESZ. Podľa poslanca mladých demokratov Lászlóa Domonkosa Maďarsko si v tejto záležitosti nesplnilo svoju povinnosť, ktorá vyplýva z 29. paragrafu 3. odseku Parížskej mierovej zmluvy. Na tento nedostatok poukázal aj Ústavný súd Maďarskej republiky svojím rozhodnutím z roku 1996, zdôraznil poslanec. Domonkos odhaduje počet osôb, ktorých sa presun z Československa do Maďarska založený na Benešových dekrétoch a v zmysle dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom z februára 1946 dotkol, respektíve ich potomkov, na 35.000 až 100.000.

V Budapešti padol rekord, na Alžbetinom moste sa hromadne bozkávalo 12.000 ľudí

26. júna 2005

Vyše 12.000 pier sa v sobotu večer spojilo na 10 sekúnd v bozku na Alžbetinom moste v Budapešti, čím Maďari prekonali rekord v hromadnom bozkávaní sa vytvorený vlani na Filipínach. V Manile sa bozkávalo na svätého Valentína 5327 párov. Na rekordný pokus uzatvorili jeden z najfrekventovanejších budapeštianskych mostov dlhý 380 a široký 28 metrov, ktorý svetlom pomocou mohutných projektorov „vymaľovala” umelecká skupina Dorkandozma. Po zotmení pôvodne biely most nasvietený abstraktnými tvarmi pastelových farieb dotváral panorámu dunajského nábrežia, ktorému v blízkosti mosta dominuje hrad a vrch Gellért. K prekonaniu rekordu stačilo 10.656 osôb, organizátorom sa podarilo zaktivizovať vyše 12.000, ktorých údaje registrovali pri 24 registračných pultoch na oboch stranách mosta. Zaregistrovaní dostali biele šiltovky s registračným číslom. Pred pokusom sa na moste pripravovali už s čiapkami na hlave nielen mladé páry, ale aj dôchodcovia, manželia s viacerými asistujúcimi deťmi alebo postarší pár, v ktorom žena bola na invalidnom vozíku. Pri registračnom pulte sa zišli aj dva páry chlapcov, ktorí evidentne patrili k sebe. Pokus „dirigoval” z pódia moderátor maďarskej reality TV šou Való Világ András Stohl, ktorý presne v plánovanom čase - o 21.50 h - odrátal a zavelil k bozkávaniu. Predtým však už oznámil, že na základe registrácie rekord určite padne. „Ak niekto niekedy tromfne tento rekord, potom uzatvoríme aj susedný Reťazový most, aj Most slobody,” odkázal moderátor svetu po úspešnom pokuse. Hromadné bozkávanie sa bolo súčasťou tradičného programu Budapeštianska rozlúčka, ktorou si v maďarskej metropole pripomínajú spojenie Budína s Pešťou a odchod posledného sovietskeho vojaka. V tomto roku bolo 132. výročie spojenia a 15. výročie odchodu.

Víťazi 13. ročníka Art Filmu sú už známi

25. júna 2005

Historicky prvú cenu Modrý Anjel za najlepší herecký výkon v jednej z hlavných postáv udelila porota festivalu Art Film herečke Barbore Bobuľovej za film Diváčka. Hlavnú cenu festivalu získala za stvárnenie pôsobivej, jemnej a nežnej postavy, ktorá sa viac pozerá ako aktívne zapája. Porota rozhodla o udelení dvoch Modrých Anjelov pre filmových tvorcov. Soška za najlepšiu réžiu poputuje do Slovinska Vinkovi Möderndorferovi za film Predmestie, cenu za najlepšiu kameru si odnesie Gábor Medvigy za maďarský film Na druhý deň. Dve zvláštne ceny získal slovenský dokumentárny film Vízie z inferna, v ktorom režisér Peter Dimitrov približuje život slovenského maliara Adolfa Frankla i hrôzy holokaustu. Získal zvláštne uznanie poroty festivalu Art Film, ale aj medzinárodnej poroty FICC. Porotcovia udeľovali ceny aj v kategórii krátkych dokumentárnych, experimentálnych a hraných artfilmov Artefakty. Najlepším hraným filmom je klasická ľudová rozprávka Gen(i)us Diabolis od Róberta Lakatosa. Spomedzi dokumentárnych filmov najviac zaujal portrét Věry Chytilovej s názvom Cesta, ktorý nakrútila Jasmina Blaževič. Cenu za najlepší animovaný a experimentálny si odniesla ukrajinská snímka Hra pre troch hercov. O priazeň sa uchádzali aj študentské filmy, ktoré súťažili v kategórii Na ceste. Za najlepší považuje porota švédsky film o vojnovom chaose v Bosne s názvom Rodina, ktorého režisérom je Goran Kapetanovic. Zvláštnu cenu prezidenta festivalu Milana Lasicu získala francúzska herečka Brigitte Catillon, ktorá stvárnila vedľajšiu úlohu vo filme Diváčka. Kvalitu filmov už tradične posudzovali aj novinári, podľa ktorých je najlepším filmom dokument 2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem od nemeckého filmára Malte Ludina. O cenách rozhodovala deväťčlenná porota, ktorej predsedal známy ruský básnik a umelec Jevgenij Jevtušenko. Ceny dnes večer odovzdajú počas slávnostného ceremoniálu v Trenčianskych Tepliciach za prítomnosti hostí festivalu a americkej herečky Nastassje Kinskej.

Na Dobšinskom kopci po závažnej nehode vyslobodzovali maďarský kamión

26. júna 2005

Havarovaný maďarský kamión s nákladom pilín, ktorý bol účastníkom závažnej dopravnej nehody na Dobšinskom kopci v okrese Rožňava, vyslobodzovali včera pomocou špeciálneho zariadenia zn. Mercedes pracovníci spoločnosti JEFTA. Jeden človek sa pri nehode zranil ťažko, jeden ľahko. Kamión potrebuje zaistiť na expertízne skúmanie polícia, aby zistila príčiny dopravnej nehody na horskom stúpaní, informoval hovorca a výkonný riaditeľ JEFTY Ján Bazovský. K nehode došlo v piatok večer približne o 18. hodine. Krajská policajná hovorkyňa Jana Demjanovičová spresnila, že maďarský kamión Renault Magnum smerujúci z Popradu do Dobšinej na klesajúcom horskom úseku pri vychádzaní z ostrej ľavotočivej zákruty sa z doposiaľ neznámych príčin dostal do protismeru. Ľavým bokom sa prevrátil na protiidúce osobne vozidlo Renault Nevada a následne skončil v lesnom poraste. Vodiča osobného renaultu zo Spišského Podhradia museli hasiči z auta doslova vystrihnúť a s ťažkými zraneniami ho previezli do rožňavskej nemocnice. Liečiť sa bude najmenej šesť týždňov. Vodič kamiónu je zranený ľahko a po lekárskom ošetrení asistoval pri vyslobodzovaní vozidla z približne 15-metrovej hĺbky. Škoda na kamióne je milión korún, na osobnom aute 100 000 korún. Alkohol u vodiča kamiónu nezistili, krv na skúšku odobrali aj druhému účastníkovi nehody. Príčiny nehody a mieru zavinenia polícia vyšetruje. JEFTA je súčasťou integrovaného záchranného systému a pre podobné prípady je aj zmluvným partnerom Slovenskej správy ciest. Podľa Bazovského vyslobodzovania havarovaných vozidiel je o to náročnejšie, že pri ňom nesmú spôsobiť väčšie škody, než sú následky nehody.

Splnený sen

Cesta z Budapešti po chorvátske hranice trvá dlhšie, než zo Záhrebu do Splitu

27. júna 2005 - SRo (gmp)

Pre tých, ktorí si naplánovali cestu na chorvátsky juh, do Dalmácie, od dnešného rána je k dispozícii celá diaľnica Záhreb-Split. Cez víkend totiž odovzdali dva chýbajúce úseky a tak je prejazdných už súvislých 380 kilometrov. Slovo „sen“ odznelo na víkendových slávnostiach najčastejšie - s prívlastkom „splnený“. Splnil sa teda starý sen Chorvátov: spojiť diaľničnou tepnou sever a juh. „Biser“, čiže perla Jadrana je bližšie, aspoň časovo, veď 380 kilometrovú diaľnicu možno prejsť za niečo vyše 3 hodiny. Ak dodržíte dopravné predpisy a nedostanete sa do letnej víkendovej zápchy… Vráťme sa však dobrých tridsať rokov: idea tohto spojenia sa zrodila počas takzvanej „chorvátskej jari“, začiatkom 70. rokov, keď nastali národné opozičné pohyby, ktoré však vtedajšia juhoslovanská moc rýchle potlačila. Chorvátsky parlament po voľbách roku 1999 schválil zákon o vybudovaní siete diaľnic, na chvíľu projekt „zaspal“, až o dva roky sa opäť „prebudil“, aby roku 2002 sa už začali aj konkrétne práce. Postupne odovzdávali menšie úseky a nečakali na to, aby bola hotová kompletná diaľnica. No trvalo len niečo vyše tri roky, kým ju mohli spustiť celú. Kto by pochyboval o tom, že terén bol mimoriadne ťažký? Museli premiestniť takmer 100 miliónov kubických metrov zeme, postaviť 26 mostov a 50 viaduktov, päť priechodov pre zvieratá, no a 14 tunelov i ďalšie objekty. Z nich najdlhší je tunel Mala Kapela, meria takmer 6 kilometrov, len o niečo kratší je Sveti Rok… Investícia je to najväčšia v histórii Chorvátska, vyšla na takmer 20 miliárd kún, čo sú necelé tri miliardy eur. Ak budete jazdiť po tejto diaľnici, neďaleko mestečka Ogulin si všimnite 22-metrový úsek a prejdite po nej s úctou. Peniaze naň totiž darovala súkromná osoba, Pavao Miletič, ktorý má teraz 85 rokov - venoval svoje celoživotné úspory, dokopy 336 tisíc kún, čo sú zhruba dva milióny korún. Dedko žije v Záhrebe v maličkom byte a so svetom udržiava kontakt jedine cez rádio. Na rozdiel od neho sú nešťastní majitelia reštauračných zariadení pozdĺž starej cesty k moru. Kedysi upiekli za deň 15 jahniat či prasiatok, teraz sotva jedno. Veru, tisíce ľudí, ktorí žili z tranzitného turizmu, sa cítia teraz „porazení“. Inak príliš veľkú radosť nemajú ani Chorváti žijúci na morskom pobreží - diaľnica sa totiž tiahne asi 20-30 kilometrov od brehu, napríklad od Splitu je vzdialená 27 kilometrov, od Zadaru takisto, čiže sa im oplatí používať v „medzimestskom“ styku skôr starú magistrálu. Diaľnica bola postavená jednoznačne pre turistov - ťažkajú si mnohí Dalmatínci… Dalmatinac - takto nazval ľudový jazyk túto najnovšiu tepnu, na ktorú môžu byť Chorváti právom hrdí. Snívať a realizovať sny neprestanú a chystajú vybudovať ďalšie úseky, čoskoro bude diaľnica až v Dubrovníku…. Svoj sen mám aj ja: prejsť k Jadranu po diaľnici z Budapešti. Nateraz však cesta po chorvátske hranice trvá dlhšie, než zo Záhrebu do Splitu, hoci sa situácia má „výrazne“ zlepšiť už toto leto: po niekoľkoročnom intenzívnom úsilí a hádok okolo vyznačenia trasy, odovzdajú pod Balatonom do prevádzky - „až“ - 20 kilometrový nový úsek…

Maďarské „sladké more” láka domácich turistov

25. júna 2005 - SRo (gmp)

Sladké more - tento nový slogan vymysleli marketingoví mágovia pre Balaton. Predstavte si, až dva milióny Maďarov ešte vôbec neboli pri tomto jazere. Potenciál teda jestvuje. A na ňom stavia tohtoročná stratégia turistického priemyslu, ktorý chce prilákať k „maďarskému moru“ domácich. Každoročne som nútený konštatovať, že dávno sú preč časy, keď najväčším hitom v Maďarsku bola pesnička „Pre mňa je Balaton Riviérou“. To bolo ešte v 60. - 70. rokoch. Tie pripomína už iba zopár trabantov, hoci ich pripadá na jeden kilometer stále najviac na diaľnici vedúcej z Budapešti na Balaton. Masový turizmus v podnikových chatách, letné stretávanie sa západných a východných Nemcov, „bodegy“ s langošmi a palacinkami patria k dávnej minulosti tak, ako lacné pivo… Maďarskí odborníci na balatonský turizmus sa sťažujú, že médiá, najmä komerčné televízne stanice, ukazujú vždy tú horšiu tvár jazera, čím „utápajú“ maďarské more práve pred tými, od ktorých si sľubujú nový rozmach: pred domácimi turistami. Experti sa však nedajú a začali vehementnú kampaň na dokazovanie toho, že všeobecná drahota pri Balatone je legendou, ktorú šíria neprajníci, pretože napríklad dve osoby v trojhviezdičkovom hoteli zaplatia menej, ako v Chorvátsku, Taliansku či Španielsku, zmrzlina je najlacnejšia tu a za kúsok torty treba zaplatiť menej iba v Bulharsku. Vráťme sa však na chvíľu k vlaňajšej sezóne, ktorá sa začínala v obave, že Nemci budú Balatonu opäť neverní. „Obhliadnuc sa späť, veštby sa naplnili, lebo z nemeckého trhu prišlo približne o 30 % menej ľudí.“ - hovorí Klára Halászová, šéfka jednej z najväčších turistických a informačných kancelárií ja južnom brehu. „V každom prípade rátame s rozmachom domáceho turizmu, v čom nás utvrdzuje mimoriadne zvýšenie návštevnosti našich turistických webových stránok, čiže záujem sa prejavuje o ubytovanie v súkromí i v hoteloch“ - dodáva odborníčka, pričom je presvedčená, že ceny sú prijateľné až nízke, veď 2500 forintov, jedno euro, naozaj nie je veľa na priváte pre jednu osobu. Presviedča ma, že v reštauračných zariadeniach sa možno najesť lacnejšie, než v Budapešti. Čestné slovo, je to naozaj tak. „Motýle na jedno leto, čiže bufety na nábreží sa snažia zarobiť za šesť týždňov, čo sezóna trvá, teda aj ich ceny sú vyššie.“ Toto môžem potvrdiť tiež, veď môj „pivný index“ sa už vyšplhal takmer na dve eurá. Ale človek ide k Balatonu predsa najmä kvôli vode! „Balaton v posledných pätnástich rokoch nebol takýto čistý, nebolo v ňom toľko vody, čiže podľa mňa sa vracia možnosť takzvaného klasického, skutočného balatonského letovania.“ Sedí aj toto konštatovanie. Tam, kde predvlani a minulý rok mi siahala voda po kolená, teraz mi „oblizuje“ plavky. A naozaj je čistá a voňavá, ako sa na zdravé jazero patrí. Rodina Takácsovcov na trávnatej pláži na okraji Siófoku sa cíti evidentne dobre. Možno aj preto, lebo zatiaľ tu nie je veľa ľudí, veď sezóna sa iba začína. „Teraz dovolenkujeme, práve začíname, budeme tu týždeň, v nedeľu už ideme domov“ - konštatuje lakonicky dedko. Jeho dcéra, mladá mamička ako keby hanblivo poznamenáva: „Bývame v lacnejšom ubytovaní, iné si dovoliť nemôžeme.“ Dodáva, že ani sa jej už rátať nechce, no rozhodne musia šetriť. S dvoma malými deťmi sú pri Balatone prvý raz. Najmenšia, asi trojročná Viki je urozprávaná, ale keď zapnem mikrofón, zahanbí sa, no vyznanie voči Balatonu z nej predsa vymámim. „Szeretem“. Som presvedčený, že Maďari en block tiež majú radi svoje „sladké more“. Keď sa snažím, dosť neopatrne, porovnávať jazero s veľkou slanou vodou, dedo Takács sa ma ironicky opýta, že my tam, na Slovensku máme nejaké more? Alebo takéto veľké jazero? Nemáme. Tak čo tu podrývam? - túto výčitku cítim z jeho hlasu. Ale aj hrdosť: Balaton je taký, aký je, ale je náš…