23. septembra 2005 ● Zo slovenskej tlače

V NR SR o zriadení Úradu pre Slovákov v zahraničí

22. septembra 2005

Žiadosť o podporu zriadenia samostatného Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí predniesol 22. septembra v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) poslanec KDH František Mikloško. Vznik takejto inštitúcie by podľa neho niesol významný politický signál i symbolický význam vo vzťahu ku krajanom. V druhom čítaní vládneho návrhu Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa tak F. Mikloško dostal do sporu s členom vlastnej strany - ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom. Ten je proti samostatnému krajanskému úradu a navrhuje, aby sa agenda v tejto oblasti sústredila do už existujúceho Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov, ktorý pôsobí pod úradom vlády. „Problém Slovákov žijúcich v zahraničí a ich vzťahu k materskej krajine podľa mňa riešia vzdelávacie kultúrne projekty, nie úradníci,“ povedal D. Lipšic. Ministra podporila aj poslankyňa KDH Mária Sabolová, podľa ktorej na Slovensku žiaden úrad nepomohol zlepšiť prácu a činnosť nijakej inštitúcie. Za centralizovaný Úrad pre Slovákov v zahraničí s vlastným rozpočtom sa naopak vyslovili viacerí zákonodarcovia, dokonca aj poslanec SMK László Nagy, ktorý poukázal na dobré výsledky obdobného Úradu pre zahraničných Maďarov v Maďarsku.

KSK a susedná maďarská župa spoločne pripravujú regionálnu inovačnú stratégiu

22. septembra 2005

Košický samosprávny kraj (KSK) a maďarská župa Borsod-Abaúj-Zemplén (BAZ) dnes odštartovali spoločný projekt zameraný na vytvorenie Regionálnej inovačnej stratégie. Na projekte v úlohe expertov participujú ako partnerské regióny aj rakúske Štajersko a španielsky Castilla De Leon. Oba tieto regióny už majú vypracovanú regionálnu inovačnú stratégiu a v tejto oblasti sú považované za lídrov v Európe. Ako ďalej informovala hovorkyňa Úradu KSK Soňa Jakešová prínos z projektu, ktorý potrvá takmer 3 roky, budú mať predovšetkým malí a strední podnikatelia, ktorí sa zaujímajú o rozvoj inovácií a transfer nových technológií. Projekt prispeje ku skvalitneniu prenosu informácií medzi podnikateľmi, výskumno-vývojovými organizáciami a univerzitami, čo by malo pritiahnuť moderné technológie do priemyslu oboch regiónov. „Ide najmä o vytvorenie a posilnenie prenosu inovatívnych riešení a nových technológií z vedecko-výskumných centier k podnikateľom,” spresnil predseda KSK Rudolf Bauer. Zdôraznil, že ide o vytváranie a rozvíjanie podmienok podporujúcich inovačný proces a poznatkovú ekonomiku v oboch prihraničných regiónoch. Odborníci budú pritom čerpať skúsenosti z partnerských regiónov v Rakúsku a Španielsku. Plánované aktivity projektu napĺňajú ciele Lisabonskej stratégie a slovenského vládneho programu Minerva. Hodnotitelia Európskej komisie (EK) udelili projektu jedno z najvyšších bodových hodnotení v rámci výzvy na vypracovanie regionálnej inovačnej stratégie, pričom ocenili najmä jeho cezhraničný rozmer. Projekt bude financovaný cez 6. rámcový program EK a celkové náklady projektu predstavujú vyše 703 000 EUR. Podiel Úradu KSK je 83 000 EUR a je plne hradený z prostriedkov Európskej únie. KSK a maďarská župa BAZ sú partnerskými regiónmi. Rámcovú dohodu o spolupráci podpísali predseda KSK Rudolf Bauer a županka Ildikó Gyárfásová v apríli 2004. Dohoda vytvára rámec pre spoluprácu regionálnych samospráv v oblasti hospodárskeho rozvoja, cestovného ruchu a dopravnej infraštruktúry.

Deň bez áut v Budapešti

22. septembra 2005 - SRo (GMP)

Ako bolo 21. septembra v Budapešti... Extrémne - to je prvé slovo, ktoré my prichádza na myseľ. Veď jestvujú dni plné „štupľov“ - takto označuje maďarčina dopravnú zápchu. Takýchto dní je v roku 364. A je tu deň bez áut - jeden jediný v roku, navyše nie totálny. V Budapešti uzavreli dnes pred motoristami iba známu „Andrássyčku“ - bulvár, ktorý siaha zo srdca mesta až po námestie Hrdinov, po dva prúdy v oboch smeroch, plus takzvaná servisná cestička, ktorá býva za „normálnych“ okolností tiež plná… Teraz som sa prezradil, že som skôr motorista ako cyklista, veď som za „normálny“ označil stav, keď je dopravná špička. Mimochodom nečudo, veď do Budapešti dennodenne prichádza 282 tisíc áut. A hoci už nemožno hovoriť o „trabantolande“, dvojtaktov je tu stále dosť. Dnes niekto vyrátal, že cesta z 50 kilometrov vzdialenej dedinky do centra Budapešti trvá dopravou hodinu šesť minút, autom zasa poldruha hodiny, prvá verzia stojí 21 tisíc forintov, druhá zasa 71 tisíc, čiže o 50 tisíc, teda o vyše 8 tisíc korún viac - mesačne. Prečo sa potom nerváčiť ráno do roboty a večer domov? Nemám na to lepšiu odpoveď: Lebo… Ale dnes bolo počuť na Andrássyho bulvári aj vtáčí spev, okolité cesty a ulice boli tiež poloprázdne. A tak stále platí: situácia je síce beznádejná, ale nie zlá…

Termín volieb

22. septembra 2005

Hoci budú v Maďarsku parlamentné voľby až na budúcu jar, už sa začali diskusie o ich termíne. Nie je to celkom nezmyselné. Ústava predpisuje usporiadať dve kolá parlamentných volieb vždy v mesiacoch apríl a máj. Okrem toho by mali byť v nedeľu, avšak tesne pred nimi a po nich by nemal byť žiadny sviatok. V podstate tak vypadáva kvôli veľkej noci apríl, ale aj prvý máj „stojí v ceste“, čiže najideálnejším termínom by mohol byť 7. a 21. máj. Predchádzajúce voľby boli v týchto istých dňoch, lenže v apríli. Tieto „výpočty“ tlače a niektorých politikov nie sú samoúčelné. V hre je totiž voľba generálneho prokurátora, ktorého mandát vyprší 16.mája. Otázkou je, či jeho nástupcu zvolí tento, alebo nový parlament. Súčasný najvyšší štátny zástupca je v úrade od čias vlády Fideszu, a terajšia ľavicovo-liberálna vláda s ním mala nejeden konflikt. Do úvah sa zapojil prezident László Sólyom, ktorý dal najavo, že zatiaľ sa otázke nevenuje, času ešte dosť…

Socialisti sťahujú náskok

21. septembra 2005 - HN (Peter Stahl)

Náskok opozičnej strany FIDESZ pred vládnou Maďarskou socialistickou stranou (MSZP) sa za posledné mesiace znížil a expremiér Viktor Orbán bije na poplach. „FIDESZ nezvíťazí vo voľbách automaticky. Musíme ešte tvrdo zabojovať,” uviedol Orbán pre maďarský rozhlas. Orbán pripustil, že FIDESZ možno ani nevedie a prieskumom nie je možné slepo veriť. „Keby boli voľby dnes, asi by sme nezvíťazili. Súpera nesmieme podceniť a socialistov už vôbec nie,” dodal. Podľa prieskumu agentúry Gallup podpora najsilnejšej opozičnej strany v septembri klesla a socialisti získali hlasy predovšetkým majetnejších vrstiev obyvateľstva a ľudí z miest. FIDESZ získava voličov s nižšími príjmami a na vidieku. V septembri by FIDESZ volilo 30 percent voličov (v auguste to bolo 34 percent) a MSZP by získalo 25 percent hlasov (v auguste len 23). Zvýšenú podporu socialistov v radoch majetnejších vrstiev politológovia vysvetľujú predovšetkým Orbánovým „obratom doľava”. Expremiér totiž opakovane pripustil, že po prevzatí moci jeho strana prehodnotí privatizáciu a zmení daňový systém. Koalícia okamžite obvinila šéfa pravicovej opozície z „ľavičiarstva” a obvinila ho, že slovami o prehodnotení privatizácie odradí zahraničných investorov a poškodí tak maďarskú ekonomiku. „Orbán používa slovník z 50. rokov minulého storočia,” vyhlásil premiér Ferenc Gyurcsány. Parlamentné voľby sa budú v Maďarsku konať na budúci rok v máji a predvolebná kampaň prebieha takmer nepretržite od minulých volieb. Expremiér Orbán sa každý mesiac zúčastňuje na mítingoch svojich priaznivcov, na ktorých tvrdo kritizuje socialisticko-liberálnu vládu. Koalícia mu nezostáva nič dlžná, ale odpovedá väčšinou na oficiálnych tlačovkách. V posledných týždňoch zmenil taktiku premiér Gyurcsány, ktorý si pred každým zasadaním parlamentu vyžiada slovo a prednesie asi hodinový prejav, v ktorom hodnotí politickú a ekonomickú situáciu. Zasadania parlamentu sa pritom vysielajú naživo aj vo verejnoprávnej televízii, čím je jeho prejav dostupný všetkým voličom. Pred týždňom takto kritizoval Orbána, že nikdy nevystupuje v parlamente a sústreďuje sa len na svoje mítingy. „Parlamentná pôda je miestom, kde má dochádzať ku konfrontácii medzi koalíciou a opozíciou. Predseda Orbán však radšej volí ľahšiu cestu prezentácie svojich názorov na mítingoch,” uviedol Gyurcsány.

Maďarsko znižuje daňové zaťaženie

21. septembra 2005 - HN (Martin Benko)

Vyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb v Maďarsku sa v roku 2006 zníži z 38 na 36 percent. Nižšia sadzba tejto dane síce zostane na terajšej úrovni 18 percent, horná hranica ročného príjmu na jej výpočet sa však zvýši o 50-tisíc forintov na 1 550 000 forintov (242-tisíc korún). To sú len niektoré z balíka navrhovaných zmien daňových zákonov s vyhliadkou na ďalších päť rokov, ktoré maďarská vláda predložila parlamentu. Premiér Ferenc Gyurcsány zdôvodnil rozloženie zmien na niekoľko rokov lepšou vypočítateľnosťou a bezpečnosťou daňového systému. Podľa ministra financií Jánosa Veresa by sa malo celkové daňové zaťaženie počas budúcich piatich rokov zmierniť o 1 000 miliárd forintov (156,5 miliardy korún), čo tvorí približne päť percent hrubého domáceho produktu. Viacerí domáci ekonómovia a analytici vítajú návrh vlády, očakávali však väčšiu odvahu. Navrhované zmeny preto nepovažujú za daňovú reformu, ktorú by maďarská ekonomika, najmä verejný sektor, veľmi potrebovala. Zníženie dane z príjmu osôb usporí zamestnancom mesačne asi 3 600 forintov, pričom táto daň sa o rok zníži priemerne o 0,78 - 2,42 percenta. Napríklad v prípade zdanenia hraničného ročného príjmu 1 550 000 forintov sadzbou 18 percent daň dosiahne 179 420 forintov (o 37 580 forintov menej). „Túto hranicu chce vláda zvýšiť do roku 2010 na tri milióny forintov,” uviedol minister financií o postupnom raste hraničného pásma nižšej dane. Priemerný hrubý príjem by mal patriť pod dolnú sadzbu aj o rok. Vláda navrhuje, aby minimálna mzda po zvýšení (mesačne 63-tisíc, ročne 756-tisíc forintov) zostala oslobodená od zdanenia. Daň z príjmov podnikov chce vláda znížiť zo 16 na 10 percent pri daňovom základe do päť miliónov forintov, ak podnikatelia platia odvody dvakrát vyššie ako minimálna mzda a nevyužívajú iné daňové zľavy. Čo sa týka kritizovanej dane z podnikania, v budúcom roku bude možné odpísať z daňového základu 100 percent namiesto terajších 50 percent. A od konca roka 2007 bude zrušená. V novom roku sa zavedie tzv. daň z luxusu pre nehnuteľnosti v hodnote nad 100 miliónov forintov. Cena nad touto hranicou sa bude zdaňovať sadzbou 0,5 percenta. Podľa odhadov sa vzťahuje na 10-tisíc obytných domov a tisíc rekreačných objektov. Základná sadzba dane z pridanej hodnoty sa znižuje z 25 na 20 percent. Parlament už v pondelok večer schválil túto zmenu s platnosťou od 1. októbra, reálne to však bude platiť iba pre pohonné látky. Pre ostatné výrobky sa začne znížená DPH uplatňovať až od 1. januára 2006. Nemenia sa nižšie sadzby DPH 15 a päť percent. V dôsledku zníženia horného pásma tejto dane sa zároveň zvýšia spotrebné dane. Tabakové výrobky by mali byť drahšie priemerne o sedem percent. V prípade vína však spotrebná daň zanikne.

Rebríček najbohatších ľudí východnej Európy

21. septembra 2005

V stovke najväčších boháčov z krajín bývalého komunistického bloku sú aj dvaja zástupcovia z Česka: podnikatelia Petr Kellner a Andrej Babiš. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v spolupráci s českým denníkom Mladá fronta Dnes a ďalšími médiami regiónu uskutočnil poľský ekonomický týždenník Wprost. Aj keď o zaradení napríklad Kellnera medzi najbohatších svetových miliardárov uvažuje americký časopis Forbes, českí zástupcovia sa v rebríčku zostavenom týždenníkom Wprost na popredných priečkach neumiestnili. Petr Kellner, ktorého majetok sa odhaduje na 1,2 miliardy dolárov, čo je v prepočte 38,0316 miliardy Sk, skončil v rámci východnej Európy na 33. mieste. Andrej Babiš, ktorý sa narodil na Slovensku, ale už niekoľko rokov má české občianstvo a sám seba považuje za Čecha, sa s majetkom 600 miliónov dolárov umiestnil na 66. mieste. Slováci nemajú medzi stovkou najbohatších ľudí zo strednej a východnej Európy žiadneho svojho zástupcu. Podobne sa medzi stovku neprebojoval ani nikto z podnikateľskej elity v Maďarsku.

Americká sieť hypermarketov expanduje do východnej Európy

21. septembra 2005

Sieť amerických obchodov Wal-Mart k 1. októbru kúpi sedem maďarských hypermarketov Cora patriacich spoločnoti Louis Delhaize. Informoval o tom maďarský denník Népszabadság a agentúra Bloomberg. Wal-Mart Stores Inc. je najväčším prevádzkovateľom maloobchodov na svete. Delhaize zatiaľ odmietol komentovať predaj hypermarketov Cora. Tie minulý rok zaznamenali podľa Népszabadságu tržby vo výške 110 miliárd forintov (16,8 miliardy korún). Wal-Mart bude v Maďarsku súťažiť so sieťami Tesco a francúzskym Auchan. O vstupe Wal-Martu na stredo a východoeurópsky trh sa zástupcovia vyjadrili už v minulosti. Lee Scott z vedenia Wall-Martu pre Financial Times uviedol, že pre americkú spoločnosť je zaujímavý okrem maďarského aj poľský a ruský trh. O príchode Wal-Martu do Maďarska sa začalo špekulovať pred poldruha rokom. Wal-Mart tu vtedy založil dcérsku spoločnosť Global Sourcing. Vzľadom na nasýtenosť maďarského maloobchodného trhu bolo pravdepodobné, že Wal-Mart sem expanduje odkúpením niektorej z existujúcich sietí. Vo východnej Európe zatiaľ Wal-Mart nemal svoje zastúpenie

Odhalenie Zentaia

21. septembra 2005

Súd v austrálskom meste Perth rozhodne o vydaní Charlesa Zentaia Maďarsku vo februári budúceho roka. Charles-Károly Zentai má 83 rokov, od roku 1950 žije v Austrálii, kam odišiel akoby „obeť komunistického režimu“, pričom svoju vojenskú minulosť zatajil. Stredisko práve zosnulého Simona Wiesenthala ho však obviňuje minimálne z toho, že roku 1944 v budapeštianskych kasárňach mučil a zavraždil židovského mladíka. Zentai, ktorého odhalili v rámci akcie Posledná šanca, tieto obvinenia odmieta.

Monitorovací výbor sa zaujímal o garancie pre menšiny

21. septembra 2005

Prvá podpredsedníčka Monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Hanne Severinsenová sa 21. septembra stretla s vicepremiérom Pálom Csákym. Ako pre agentúru SITA uviedol Csákyho hovorca Martin Urmanič, Severinsenovú zaujímalo, aké garancie poskytuje Slovensko menšinám. Csáky ju informoval, že existujú dve roviny garancií - politická a legislatívna. Politické garancie spočívajú podľa Csákyho v tom, že reprezentanti najpočetnejšej maďarskej menšiny sú zastúpení vo vláde SR a tak garantujú dodržiavanie práv menšín. V prípade legislatívnych garancií je to existencia niektorých právnych noriem, predovšetkým antidiskriminačného zákona. Ďalšou garanciou je existencia Národného centra pre ľudské práva. Monitorovací výbor sa zaujímal aj o to, akým spôsobom je delegovaný výkon moci na Slovensku. Csáky hovoril o jednotlivých úrovniach, ktoré na Slovensku sú. Ako vicepremiérov hovorca dodal, zástupcovia Monitorovacieho výboru pochválili Slovensko za úroveň zmien, ktoré dosiahla SR pred, ale najmä po vstupe do EÚ.

Tradičná dolnozemská svadba na Bratislavskom hrade

20. septembra 2005

Maľovanú posteľ, truhlice, jedlá či slávnostné oblečenie a ďalšie nevyhnutné súčasti svadieb našich predkov nájdu návštevníci Bratislavského hradu na novej výstave Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi. Prehliadku otvorilo Historické múzeum Slovenského národného múzea (SNM) verejnosti 21. septembra. SNM po prvýkrát zoznamuje verejnosť na Slovensku s rodinnými tradíciami Slovákov na Dolnej zemi - v Srbsku a Čiernej Hore, Maďarsku či v Rumunsku. Svadba patrí k najdôležitejším udalostiam v živote človeka a inak to nebolo ani v minulosti. Rozdielne sú len zvyky. Výstava predstavuje na ploche 300 metrov štvorcových svadbu minulosti ako udalosť, ktorú prežívala nielen rodina, ale aj jej celé okolie - obec, mestečko. Zvyky a tradície do polovice 20. storočia dokumentuje rad fotografií, dokumentov, textov či nôt. Záujemcovia o takmer zabudnuté obyčaje môžu na výstave nájsť tradície spojené so stretávaním mladých, so zásnubami, ohláškami, prípravami na svadbu až po svadobný deň. Priestor dostal o. i. nezvyčajný zvyk z Vojvodiny - detská svadba, ktorá napodobňuje svadbu dospelých. Prekvapením pre návštevníkov môže byť prevaha čierneho svadobného odevu mladuchy. Dôvod, prečo sa nevesty v minulosti vydávali v čiernom, je však jednoduchý. Šaty mohli nosiť po svadbe a neraz sa obliekali aj do truhly. Expozícia ponúka do konca novembra množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré si návštevníci môžu pozrieť denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00. Výstava je putovná a po Bratislave sa v decembri presunie do Vojvodiny a na budúci rok do Rumunska a Maďarska.

Budapešť posilňuje ekonomické vzťahy s Moskvou

20. septembra 2005

Budapešť posilňuje ekonomické vzťahy s Moskvou. Maďarský export do Ruska za prvý polrok tohto roka dosiahol objem 553 mil. USD, čo bolo o 41 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roka Podpis viacerých dohôd na posilnenie vzájomných ekonomických vzťahov medzi Maďarskom a Ruskom má byť výsledkom utorkovej návštevy ruského premiéra Michaila Fradkova v Maďarsku. Fradkov a jeho delegácia majú na programe rozhovory s maďarským predsedom vlády Ferencom Gyurcsánym, prezidentom Lászlóom Sólyomom a predsedníčkou parlamentu Katalin Sziliovou. V rámci dosiahnutých dohôd Rusko súhlasilo dodať Maďarsku nákladné automobily ako čiastočné splatenie svojho zahraničného dlhu ešte zo sovietskej éry. Maďarsko otvorí svoje obchodné zastúpenie v ruskom meste Jekaterinburg. Obchod medzi oboma krajinami v posledných rokoch rýchlo rastie po tom, čo prudko klesol po kolapse Sovietskeho zväzu. Maďarský export do Ruska za prvý polrok tohto roka dosiahol objem 553 mil. USD, čo bolo o 41 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Ruský vývoz do Maďarska, ktorý tvorí hlavne ropa a zemný plyn, dosiahol sa prvých šesť mesiacov tohto roka hodnotu 2,16 mld. USD, čo bolo o 32 % viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Dane v Maďarsku

20. septembra 2005 - SRo (GMP)

Maďarská vláda predložila parlamentu nové daňové zákony na budúci rok. „Pred termínom“, čiže s platnosťou od 1. októbra schválili poslanci zníženie dane z pridanej hodnoty na pohonné látky o 5 %. Hoci opozičné strany považujú mieru zníženia DPH benzínu a motorovej nafty za nedostatočnú, parlament schválil večer vládnu predlohu drvivou väčšinou. 25-percentný kľúč sa zmierňuje na 20 %, čo prinesie v cene benzínu zníženie o 12 forintov (dve koruny) na liter. Týmto opatrením stráca štátna pokladnica vyše šesť miliárd forintov, no vládu viedla snaha zmierniť dopad cenového výbuchu pohonných látok, ktoré sú v regióne najdrahšie práve v Maďarsku. Na všetky ostatné tovary a služby sa znižuje DPH od 1. januára - to je jeden z pilierov balíka nových daňových zákonov, ktorý predložila vláda parlamentu. Niektoré ďalšie príklady: z 38 na 36 % by sa mal znížiť horný kľúč osobnej dane z príjmov, zvýši sa spotrebná daň cigariet, tvrdého alkoholu a piva, ruší sa však u vína. Minimálna mzda bude naďalej nezdaniteľná, ale zavádza sa luxusná daň vo výške 0,5 % z hodnoty nehnuteľnosti v cene nad 100 miliónov forintov, čo je vyše 15 miliónov korún.

Maďarská vláda uzatvorila dohodu o oživení budapeštianskej burzy

19. septembra 2005

Maďarská vláda dnes uzatvorila s Budapeštianskou burzou (BÉT) dohodu o oživení burzy. Oznámil to premiér Ferenc Gyurcsány. Minister financií János Veres informoval, že súčasťou balíka dohody je zavedenie štvrtého dôchodkového piliera, ktorý bude fungovať formou investičného účtu na burze, na ktorý si občania budú môcť šetriť peniaze do dôchodku od roku 2006. V roku 2007 zavedie vláda podľa slov Veresa jednotnú 10-% daň zo zisku z úrokov a kurzov pre burzové firmy, ako aj z dividend. V tejto kategórii daní bude zisk do 50 000 forintov nezdanený. Desaťpercentná zvýhodnená daň z dividend bude platiť iba pre súkromných akcionárov burzových firiem. Dohoda sa zaoberá aj podporou zavedenia stredne veľkých firiem na burzu, ktoré bude prebiehať formou konkurzov. Na tento účel vyčlenia 100 miliónov forintov. Burzové poznatky zavedú aj do systému školského vzdelávania, dodal minister. Podľa premiéra dohoda o oživení burzy je súčasťou programu Sto krokov vlády.

V Nagymarosi rokujú daňové správy SR a MR

19. septembra 2005

Dvojdňové pracovné stretnutie predstaviteľov Daňovej správy Slovenskej republiky (DSSR) a maďarského Úradu pre dane a finančné záležitosti (APEH) sa začalo dnes v severomaďarskom Nagymarosi. Hlavnou témou schôdzky je zjednodušenie výmeny informácií medzi oboma štátmi za účelom efektívnejšieho odhaľovania daňovej kriminality a únikov na daniach pri dovoze a vývoze tovarov a služieb. Delegácie daňových správ pod vedením generálnej riaditeľky DSSR Márie Machovej a predsedu APEH Jánosa Szikoru konkretizujú otázky daňových únikov, spôsobu výberu subjektov na kontrolu, multilaterálnej kontroly, ako aj vytvorenie samostatnej databázy rizikových subjektov. Na základe záverov rokovaní vypracujú vzájomnú zmluvu medzi DSSR a APEH. Hovorca DSSR Róbert Merva pre TASR uviedol, že prvýkrát počas členstva v Európskej únii, kedy sa vlastne zaviedol iný režim interkomunitárnych obchodov na DPH, prišla slovenská a maďarská strana s návrhom nadštandardizovať vzťah pri výmene informácií, a trošku viac ho zaktualizovať. „Tak ako sme minulého roku nabehli na DPH, obidve krajiny máme nové poznatky o tom, ako vlastne funguje interkomunitárny obchod okolo DPH výmeny tovaru, a hlavne kontroly DPH. Toto sú prvé závery zistení. Navrhujeme hneď aj riešenia, a práve na tomto seminári by sa mali doriešiť otázky zmluvy medzi slovenskou a maďarskou daňovou správou,” povedal Merva.

SR a MR si budú intenzívnejšie pomáhať pri odhaľovaní daňovej kriminality

20. septembra 2005

Zjednodušenie výmeny informácií medzi Daňovou správou Slovenskej republiky (DSSR) a maďarským Úradom pre dane a finančné záležitosti (APEH) za účelom efektívnejšieho odhaľovania daňovej kriminality bolo hlavnou témou dvojdňového pracovného stretnutia predstaviteľov daňových správ SR a MR, ktoré sa dnes skončilo v severomaďarskom Nagymarosi. „Diskutovali sme o tom, či by bolo možné a za akých podmienok, vykonávať spoločné kontroly, akým spôsobom si vymieňať informácie, napríklad ak na slovenskej strane máme podozrenie, že subjekt, ktorý od nás začne podnikať aj na území MR, je v našej databáze, a je označený ako určitý rizikový, a hovorili sme o celom rade ďalších konkrétnych vhodných foriem spolupráce,” povedal pre TASR generálna riaditeľka DSSR Mária Machová. Prvú slovensko-maďarskú zmluvu o spolupráci daňových správ podpísali podľa jej slov v roku 1995, ešte ako krajiny s pevnou hranicou a s uzatvoreným hospodárstvom. „Vstup SR a MR do EÚ vytvárajú oveľa väčšie možnosti, sú vyžadované kontakty a prenos informácií, a práve preto bolo potrebné postaviť túto vzájomnú spoluprácu na kvalitatívne vyššej úrovni,” dodala. Podľa Machovej obidve strany vedia, že sa majú vzájomne od seba čo učiť, pretože každý má za sebou svoju históriu. „Dnes na svete sú najdrahšie informácie, a čím tá informácia prebehne na druhú stranu Dunaja rýchlejšie, tým sa zvyšuje šanca toho, že nejaký pokus o daňový podvod sa odhalí,” zdôraznila Machová význam spolupráce. Delegácie daňových správ, ktorú z maďarskej strany viedol predseda APEH János Szikora, a v ktorých boli zastúpení aj šéfovia prihraničných okresných a župných daňových správ oboch krajín, konkretizovali problematiku daňových únikov, spôsobu výberu subjektov na kontrolu, otázky multilaterálnej kontroly, ako aj vytvorenie samostatnej databázy rizikových subjektov. Na základe záverov rokovaní vypracujú vzájomnú zmluvu medzi DSSR a APEH.

Maďarské reakcie na nemecké voľby

19. septembra 2005 - SRo (GMP)

Výsledky volieb v Nemecku a prípadné zmeny straníckej kombinácie pri vláde nebudú mať výrazný vplyv na maďarsko-nemecké hospodárske vzťahy. Pre Maďarsko je Nemecko najdôležitejším ekonomickým partnerom, odtiaľ prichádza najviac zahraničného kapitálu, tam smeruje prevažná väčšina vývozu - nezávisle od toho, kto je práve pri moci v Berlíne či Budapešti. V Maďarsku preto sledujú s veľkým záujmom predovšetkým to, kedy sa konečne naštartuje motor nemeckého hospodárstva. V reakciách na vývoj v Nemecku zdôrazňuje každý zodpovedný politik tento moment. Vládni socialisti samozrejme držali palce „súdruhom“ z SPD, premiér Gyurcsány udržiaval s kancelárom Schröderom vynikajúce osobné kontakty. V predchádzajúcom cykle to nebolo celkom tak na tejto úrovni: expremiéra Viktora Orbána v Berlíne radi nevideli - ani tam príliš nechodil, namiesto toho často cestoval do Bavorska. Keby sa v Nemecku dostala k vláde CDU-CSU, a v májových voľbách v Maďarsku by zvíťazil Fidesz, táto „ príbuzenská harmónia“ by bola opäť nastolená. Ale opakujem: určujúce sú hospodárske záujmy oboch krajín, a tie nepoznajú stranícke tričká.

Prezident MR proti radarom

19. septembra 2005 - SRo (GMP)

Maďarská tlač dnes komentuje účasť prezidenta Lászlóa Sólyoma na sobotňajšej túre na vrchu Zengő na juhu krajiny. Akciu zorganizovala občianska organizácia, ktorá rozhodne nesúhlasí s výstavbou radarovej stanice NATO na tomto vrchu. Hlava štátu svojou účasťou na podujatí ochranárov v podstate podporil toto stanovisko. Neslobodno však zabudnúť, že prezident je aj vrchným veliteľom armády. Téme sa venuje aj denník Magyar Hírlap. Prezident republiky nemá veľké právomoci, preto sa musí často uchýliť k symbolickým prostriedkom. Keď treba, prijme záštitu nad niečím, o niečom hovorí, alebo naopak: mlčí, niekde sa objaví, inde zasa nie. Predtým, ako nastúpil do úradu, vyhlásil, že dovtedy nepôjde do Spojených štátov, kým návštevníkom tejto krajiny odoberajú odtlačky prstov. Potom samozrejme, odišiel do USA - veď prezidentovi neberú odtlačky - a predniesol na Valnom zhromaždení OSN pôsobivý prejav o ľudských právach a dôležitosti ochrany životného prostredia, zdôrazňujúc, že treba aspoň zachovať to, čo sa v tejto oblasti dosiahlo. Akiste ho viedla na vrch Zengő táto snaha. Svojou prítomnosťou na demonštratívnej túre dal najavo, že s Hnutím na záchranu Zengő je naďalej solidárny, rovnako ako v uplynulých dvoch desaťročiach. Zúčastnil sa prísne ako súkromná osoba, nepredniesol prejav, nepovedal nič ani zvedavým novinárom a zrejme požiadal účastníkov podujatia, aby demonštrovali za niečo, a nie proti niečomu. Obe možnosti naraz sú vylúčené. László Sólyom sa už nemôže zúčastniť na verejnom proteste, ani symbolicky, veď jeho váhu a autoritu nemožno oddeliť od funkcie. A nech demonštranti hovoria koľkokoľvek o záchrane vzácneho a jedinečného rastlinstva, mlčia o lokátore. Aj prezident mlčal o lokátore, veď je hlavným veliteľom ozbrojených síl - konštatuje Magyar Hírlap, a poznamenáva: čo povie súkromná osoba, keď príde domov a stretne prezidenta republiky, ktorý ako hlavný veliteľ má hlavybolenie z toho, kde sa má postaviť radarová stanica chrániaca vzdušný priestor krajiny. Nie je to ľahká situácia. Prezident musel presne vedieť, že nedemonštroval iba za ochranu životného prostredia, ale aj proti radarom - píše budapeštiansky denník.

Voľba riaditeľa rozhlasu

19. septembra 2005 - SRo (GMP)

V Maďarsku sa dnes opäť pokúšajú zvoliť prezidenta verejnoprávneho rozhlasu - pôjde už o tretí pokus, ktorého výsledok je tiež neistý. Dozor nad verejnoprávnym rozhlasom má v Maďarsku takzvaná verejnoprospešná nadácia, ktorá má širšie kuratórium pozostávajúce zo zástupcov rôznych občianskych združení, cirkví, menšinových samospráv a iných spolkov. Prezídium tohto kuratória je podobný orgán, ako naša rada a sú v ňom predstavitelia parlamentných politických strán - prísne podľa zásady parity, čiže štyroch má vládna koalícia a štyroch opozícia. V personálnych otázkach sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou. Keď sa toto “užšie“ kuratórium zhodne na kandidátovi na post šéfa rádia, širšie kuratórium to nemusí schváliť - ako sa to stalo v máji tohto roku. V júli sa zasa nenašla zhoda už v rozhlasovej rade. Mandát doterajšej prezidentky rozhlasu vypršal 1. augusta. Do tretieho kola sa prihlásilo 14 ľudí, ide zväčša o známe osobnosti z mediálneho sveta. Keby neprešiel ani jeden z nich, treba prijať rozhodnutie o dočasnom šéfovi rádia, čo tiež nie je jednoduché. Posledné dva mesiace sa okolo toho viedli ostré politické diskusie, predseda rady dokonca obmedzil prísun financií z rozpočtu na účet rozhlasu. Tu poznamenávam, že socialisticko-liberálna vláda, plniac predvolebný sľub, hneď po svojom nástupe zrušila takzvané koncesionárske poplatky od občanov, ale adekvátnu sumu mesačne prevádza verejnoprávnemu rozhlasu a televízii zo štátnej pokladnice.

Magyar Nemzet: Mečiar by sa rád dostal z izolácie

19. septembra 2005

Zrejmým sa stalo iba to, že Mikuláš Dzurinda nechce ani počuť o predčasných voľbách a v tomto jeho smerovaní našiel nečakaného pomocníka, ktorým je Vladimír Mečiar, poznamenáva konzervatívny denník. Expremiér by chcel využiť krízu na to, aby sa konečne dostal z takmer osem rokov trvajúcej politickej izolácie. Politické rokovania na Slovensku počas víkendu nepriniesli žiadny prelom, krízová situácia naďalej pokračuje a parlamentné vzťahy zostávajú neprehľadné. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Zrejmým sa stalo iba to, že Mikuláš Dzurinda nechce ani počuť o predčasných voľbách a v tomto jeho smerovaní našiel nečakaného pomocníka, ktorým je Vladimír Mečiar, poznamenáva konzervatívny denník. Expremiér by chcel využiť krízu na to, aby sa konečne dostal z takmer osem rokov trvajúcej politickej izolácie. Magyar Nemzet informuje o rokovaní predsedu parlamentu Pavla Hrušovského s lídrami opozičných strán a o odmietnutí Mečiarovej iniciatívy smerujúcej k vstupu do vlády a k podpore prijatia HZDS-ĽS do Európskej ľudovej strany. Denník cituje Dzurindovo vyhlásenie, že vládna koalícia spolu s občanmi sa dostali cez tvrdé opatrenia k poklesu inflácie a miery nezamestnanosti, k rastu platov, výkonu hospodárstva a do SR prichádzajú zahraniční investori. Nech výsledky tejto tvrdej práce nezožnú komunisti na čele s Robertom Ficom, povedal podľa Magyar Nemzetu premiér, ktorý dúfa v to, že do utorka sa podarí presvedčiť nezávislých poslancov a získať tak koaličnú väčšinu. S Dzurindovým hodnotením síce Hrušovský, ani predseda SMK Béla Bugár nesúhlasia, ale do utorka mu dajú čas na rokovania s nezávislými poslancami, uzatvára Magyar Nemzet.

Ak je Slovensko tatranským tigrom, Maďarsko je panónskou pumou

19. septembra 2005

Maďarský minister hospodárstva János Kóka sa domnieva, že hlavným hospodárskym centrom v strednej Európe je Maďarsko. Pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že vlani prišlo do krajiny vo forme priamych zahraničných investícií 3,4 miliardy EUR zahraničného kapitálu, a tento rok by mala ich celková hodnota dosiahnuť asi 4 miliardy EUR. „Úplne uznávam proces rýchleho rastu Slovenska,” povedal Kóka pre denník na medzinárodnej automobilovej výstave IAA vo Frankfurte a dodal, že Maďarsko odštartovalo svoje smerovanie k úrovni europriestoru predsa len zo zreteľne vyššej hospodárskej úrovne. „Keď Slovensko hovorí, že je tatranským tigrom, potom je Maďarsko panónskou pumou”. Kóka poukázal na to, že maďarský hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je o 20 % vyšší ako slovenský; kým miera nezamestnanosti v jeho krajine je 7-%, na Slovensku predstavuje 16 %. Priame zahraničné investície dosiahli v Maďarsku od roku 1989 už 40 miliárd EUR. Nezískali sa len veľkou privatizáciou, ale aj početnými malými investíciami, ktoré rozširovali výrobu v existujúcich podnikoch. Ak bude maďarská ekonomika rásť doterajším tempom, krajina bude o 16 rokov tam, kde je dnes Rakúsko. Kóka chce privatizáciou budapeštianskeho letiska Ferihegy dosiahnuť, aby ho súkromní investori prebudovali na veľké logistické centrum regiónu. Jeho privatizácia, proti ktorej sa ostro stavia pravicová opozícia, by sa mala skončiť ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať na jar budúceho roka.

Panónska puma

20. septembra 2005 - SRo (GMP)

Prezident Maďarskej národnej banky vylučuje zavedenie eura v krajine do roku 2010 pre zaostávajúcu reformu hospodárenia štátu. Minister hospodárstva však hovorí o „panónskej pume“. Centrálna banka nevidí šance na také rozsiahle zmeny v hospodárení štátu, ktoré by umožnili splniť takzvané maastrichtské kritériá do roku 2008, čiže v Maďarsku sa nebude platiť o dva roky neskôr eurom. Prezident banky Zsigmond Járai označuje z tohto hľadiska za riskantné zmeny v daňovom systéme, ktoré plánuje vláda zaviesť od budúceho roka. Ide totiž o celkové zníženie príjmov štátnej pokladnice. Pochvalne možno hovoriť jedine o nízkej inflácii - na budúci rok sa očakáva jej miera na úrovni 2 %, preto národná banka včera znížila úrokové sadzby o 25 bodov - na 6 %. Vláde nevychádza zámer „posunúť“ mimo rozpočet náklady na výstavbu diaľnic - európsky štatistický úrad má proti tomu výhrady a preto sa úroveň deficitu v pomere k HDP v tomto roku očakáva na vyše piatich percentách, namiesto plánovaných 3,6 (tri celé česť desatín) percenta. Minister hospodárstva János Kóka je však optimista. V rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vyjadril názor, že Maďarsko sa pripravuje na skok do eurozóny z oveľa vyššieho ekonomického základu, ako napríklad Slovensko. Do Maďarska prišli vlani priame zahraničné investície vo výške takmer tri a pol miliardy eur, v tomto roku to budú vyše štyri miliardy. „Keď sa Slovensko považuje za tatranského tigra, tak Maďarsko je panónska puma“ - tvrdí minister.

Slnečný štát na Európsku filmovú cenu

17. septembra 2005

Česko-slovenský film Martina Šulíka Slnečný štát a maďarsko-slovensko-poľský film Márty Mészáros Nepochovaný mŕtvy sú na zozname 46 európskych filmov, ktoré sa budú uchádzať o Európske filmové ceny 2005. Z tohto zoznamu bude 1600 členov Európskej filmovej akadémie (je medzi nimi i päť Slovákov) v priebehu najbližších týždňov vyberať nominácie v jednotlivých kategóriách. Nominácie v devätnástich kategóriách budú oznámené začiatkom novembra na filmovom festivale v španielskej Seville. Európske filmové ceny budú odovzdané 3. decembra v Berlíne. Už dnes je však jasné, že Cenu EFA za celoživotné dielo si odnesie Sean Connery. Vo výbere filmov už tradične figurujú tituly, ktoré sa väčšinou do našej distribúcie nedostanú ale mnohé z nich sa vďaka niekoľkoročnej spolupráci s európskou filmovou akadémiou objavia v decembri na MFF Bratislava.

V Maďarsku objavujú slovenské umenie

17. septembra 2005 - Pravda (M. Benko)

Slovenské umenie sa na mesiac presťahovalo k južným susedom. So širokým spektrom ponuky špičkových aktérov sa predstavuje na štyridsiatich podujatiach. V Budapešti a v ďalších ôsmich mestách. Program Dní slovenskej kultúry v Maďarsku je už v plnom prúde. Po Pécsi, kde mal klavírny recitál Marián Lapšanský, zavíta aj do Segedína, Miškovca, Kaposváru, Gödöllő, aj do centier krajanov v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Sarvaši. Štart rozsiahlej misie, zameranej na zlepšenie poznatkov maďarského obecenstva o našom umení, sa vydaril nad očakávanie. V novom budapeštianskom Paláci umení sa o to postarala sopranistka Edita Gruberová v opere Gaetana Donizettiho Roberto Devereux v podaní Slovenskej filharmónie a domáceho Národného speváckeho zboru. Úspešné vystúpenie doplnila výstava o svetoznámej opernej stálici. Jedným z lákadiel je aj práve otvorená výstava životného diela grafika Kolomana Sokola vrátane jeho 40 osobných portrétov od Tibora Huszára. Diela zo zbierok SNG a Galérie mesta Bratislavy si môžu záujemcovia pozrieť v Maďarskej národnej galérii v Budínskom paláci na hradnom vrchu do konca októbra. V Maďarsku vystupuje aj Divadlo Astorka Korzo 90, Divadlo Alexandra Duchnoviča, džezmen Peter Lipa, ale aj Spišské divadlo, Moyzesovo kvarteto či Musica aeterna. Premietnu slovenské filmy a slovo dostane aj pásmo o živote budapeštianskeho rodáka Laca Novomeského.

Výstava diel Kolomana Sokola v Maďarskej národnej galérii

15. septembra 2005

V Maďarskej národnej galérii v Budapešti otvorili 15. septembra výstavu diel svetoznámeho slovenského maliara, grafika a ilustrátora Kolomana Sokola. Súčasťou výstavy sú fotoportréty umelca od slovenského fotografa Tibora Huszára. Expozícia je súčasťou Dní slovenskej kultúry v Maďarsku. Na vernisáži sa zúčastnil aj slovenský exprezident Michal Kováč. Výstava potrvá do konca októbra.

Nespokojný Bugár

15. septembra 2005 - HVG

Súčasná maďarská vláda nemá podľa predsedu SMK Bugára žiadnu stratégiu politiky voči krajanom. Nedávne konzultácie krajanských lídrov s premiérom Gyurcsányom by Bugár ani nenazval rokovaniami, v podstate si iba vypočuli, čo im Gyurcsány ponúkol namiesto dvojakého občianstva. Už zvolanie účastníkov podľa neho bolo čudné, jeho sa ani neopýtali, či sa mu určený termín hodí. „Povedal som pánu premiérovi, že to je možné urobiť raz, ale pri takýchto konzultáciách my nebudeme partnermi. Podľa mňa je to iba politika na efekt a sám by som bol najradšej, keby som sa mýlil,” povedal Bugár v rozhovore pre maďarský týždenník HVG. Bugár opäť zdôraznil, že je dvojaké občianstvo pre Maďarov na Slovensku symbolickým vyjadrením spolupatričnosti k maďarskému národu: „Takéto symbolické gestá majú občas väčší význam, než keď ľuďom dáme viac peňazí.” „Kým si slovenské strany neuvedomia, že 14 percent občanov nie sú Slováci, dovtedy potrebujeme stranu na obranu záujmov menšiny,” odpovedal na otázku, či ešte môže nastať čas, keď slovenskí Maďari nebudú voliť na etnickom základe, ale podľa politických ideológií. Ako príklad fungovania slovenskej demokracie uviedol, že by po voľbách v roku 2002 podľa parlamentnej aritmetiky mala SMK získať post predsedu parlamentu. „Videli sme však, že by to spôsobilo aj u našich koaličných partnerov také problémy, že sme sa toho radšej vzdali - výmenou však mohla vzniknúť maďarská univerzita. Na druhej strane máme v pláne stať sa regionálnou juhoslovenskou stranou podľa vzoru bavorskej CSU. Na to však ešte nedozrel čas.” Za najdôležitejší výsledok SMK Bugár označil to, že sa mení ovzdušie obklopujúce Maďarov na Slovensku: „V parlamente síce ešte ani dnes nemôžeme hovoriť po maďarsky, mnohí slovenskí poslanci však voči nám robia gestá, po maďarsky pozdravia alebo poďakujú za niečo.”

Budapešť podporí autonómiu krajanov

16. septembra 2005

Podpora snáh o autonómiu Maďarov žijúcich za hranicami je vládnym cieľom. Povedal to v Budapešti v úvode Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi. Šéf maďarskej diplomacie v tejto súvislosti dodal, že autonómiu je možno uskutočniť v jednotlivých krajinách iným spôsobom. Ďalšími cieľmi vlády je podľa jeho slov zriadenie štatútu zahraničného Maďarstva, národných víz, respektíve inštitútu dokumentu podobnému vízam. Somogyi tiež zdôraznil, že ukončením integračných procesov Maďarska a zmenou právneho štatútu krajiny v regióne došlo k významnému zvratu. „Otvorili sa väčšie možnosti presadzovania národných záujmov, k Európskej únii sa pripojili aj ďalšie krajiny, a ak sa naplní plán rozširovania únie, tak v roku 2007 po takmer storočí bude prevažná väčšina Maďarstva žiť v tom istom hospodárskom a politickom spoločenstve,” povedal minister. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová vo svojom prejave pripomenula, že 15 rokov po veľkých stredoeurópskych zmenách treba prehodnotiť a preformulovať maďarsko-maďarské problémy. „Členstvo ponúka možnosť, a pre tu sediacich zas povinnosť, posilniť organické hospodárske, spoločenské a kultúrne vzťahy Maďarov žijúcich za hranicami s materskou krajinou. Výhody spoločného európskeho trhu sú totiž prospešné aj pre maďarsko-maďarské vzťahy,” konštatovala Sziliová. Celistvosť národov bude vplyvom integrácie podľa jej slov lepšie chránená, jednotlivé národy však musia sami rozpoznať, sformulovať a reprezentovať, a musia si sami vybojovať to najlepšie z možností daných integráciou. „K tomu, aby duševné a politické hranice fakticky zmizli, treba viac podporovať budovanie duševných a politických mostov,” poznamenala predsedníčka maďarského parlamentu. Na podujatie popri maďarských poslancoch národných parlamentov a Európskeho parlamentu pricestovali aj poslanci SMK, medzi nimi aj jej predseda Béla Bugár. „Účelom týchto stretnutí je veľmi otvorene hovoriť o problémoch, s ktorými sa stretávajú Maďari v Karpatskej kotline, samozrejme hovoriť aj o tom, že aké očakávania sú smerom na maďarský parlament, prípadne cez tento parlament aj na maďarskú vládu,” povedal predseda SMK pred neverejným zasadnutím. Stále fórum parlamentnej dimenzie maďarsko-maďarskej spolupráce vzniklo vlani 10. septembra.

Biskup: Slovensko podľa dekrétov reprezentujú v EP vojnoví zločinci

16. septembra 2005

Slovenskú republiku zastupujú v Európskom parlamente (EP) aj dvaja vojnoví zločinci, vyhlásil dnes v Bratislave biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Géza Erdélyi. Vojnovými zločincami sú poslanci za Stranu maďarskej koalície (SMK) Edit Bauer a Árpád Duka-Zólyomi, povedal Erdélyi pre agentúru SITA. Za vojnových zločincov týchto poslancov označujú Benešove dekréty, na základe ktorých boli po vojne vyvlastnení, a ktoré stále zostávajú v platnosti. Kým nebudú zrušené, Maďari žijúci na Slovensku budú podľa biskupa stále len občanmi druhej kategórie. Výbor pre ľudské práva v strednej Európe (CHRCE), ktorý sa zaoberá aj situáciou Maďarov žijúcich na Slovensku, dostal za posledné roky sťažnosti od vyše 12 000 ľudí postihnutých Benešovými dekrétmi. Predseda výboru Pierre Gillet vyhlásil, že ich čoskoro postúpia EP. „Keď sme v Bruseli začali hovoriť o Benešových dekrétoch, upozorňovali nás, že otvárame Pandorinu skrinku. Podľa bruselských odborníkov sú však Benešove dekréty v príkrom rozpore s európskou legislatívou,” povedal Gillet na dnešnej tlačovej besede CHRCE v Bratislave. Podľa Gilleta by sa národnostné otázky nemali riešiť v rámci jednotlivých štátov, ale na úrovni EÚ. „Je to paneurópska otázka. Väčšinový národ nemá právo asimilovať menšinový národ,” vyhlásil belgický katolícky kňaz, ktorý dlhé roky pôsobil v Indii. CHRCE nie je spokojný s politikou väčšiny predstaviteľov SMK. Podľa generálnej tajomníčky organizácie Márie Nagy Tajnayovej napriek tomu, že Maďari sedia v slovenskej vláde, „za celé tie roky nenapísali ani jeden riadok” do európskych inštitúcií. Podľa správ, ktoré zasielajú slovenské oficiálne miesta do Bruselu, „tu existuje len rómsky problém, žiadna zmienka o tom, že aj maďarské národné spoločenstvo je na Slovensku diskriminované”, tvrdí tajomníčka CHRCE. „Vieme, kde sedí (štátny tajomník ministerstva školstva László) Szigeti. Vieme, kde kto je. Ale žiaľ, skryli sa za oponu a sťažnosti nikdy nepredložia ani v slovenskom parlamente, ani v Bruseli. Nie je to ich politická vôľa a nie je to ešte zvykom v Slovenskej republike. Ale Európska únia je napriek tomu informovaná,” povedala Nagy Tajnayová.

Maďarsko musí do deficitu zahrnúť výdavky na diaľnice

16. septembra 2005

Maďarsko musí do deficitu zahrnúť výdavky na diaľnice. Náklady na výstavbu diaľnic, ktoré chcelo Maďarsko pôvodne presunúť na súkromný sektor, zvýšia deficit krajiny za rok 2005 o 0,8 % HDP až 1,3 % HDP a môžu ohroziť plán prijatia eura Maďarsko nebude môcť znížiť svoj tohtoročný rozpočtový deficit o výdavky na výstavbu diaľnic. Ako uviedol komisár Európskej komisie (EK) pre hospodárske a menové záležitosti Joaquin Almunia, výdavky na výstavbu diaľnic sú verejnými výdavkami, a preto ich krajina musí zahrnúť do svojho rozpočtu. Almunia v piatok počas návštevy Maďarska citoval rozhodnutie štatistického úradu Európskej únie (EÚ) Eurostatu. Rozpočtový deficit Maďarska bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu tak bude v roku 2005 vyšší ako 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré sľubovala maďarská vláda. Zdroje blízke situácii uvádzajú, že náklady na výstavbu diaľnic, ktoré chcelo Maďarsko pôvodne presunúť na súkromný sektor v rámci verejno-súkromného partnerstva, zvýšia deficit krajiny o 0,8 % HDP až 1,3 % HDP. Rozhodnutie Eurostatu zvýši rozpočtové deficity Maďarska za obdobie od roku 2002 a do budúcnosti výrazne ohrozí perspektívu krajiny vstúpiť do eurozóny v plánovanom termíne 2010. Jednou z podmienok pre prijatie jednotnej európskej meny euro je totiž aj deficit verejných financií pod hranicou 3 % HDP dva roky pred predpokladaným vstupom, čo sa krajine podľa analytikov s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí splniť.

Maďarské denníky: Jarné voľby v SR? Dzurinda sa stal rukojemníkom nezávislých

15. septembra 2005

Premiér Mikuláš Dzurinda v stredu na tlačovej besede ešte stále nezaujal stanovisko k tomu, či vypíše predčasné voľby, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Najvplyvnejšie maďarské periodikum v článku pod titulkom „Dzurinda sa stal rukojemníkom nezávislých” informuje o vývoji situácie v slovenskom parlamente, v ktorom už tretí deň opozícia blokovala rokovania. „Považujem za nemožné, aby sme do konca riadneho volebného obdobia, teda do septembra budúceho roka, boli rukojemníkmi opozície a nezávislých poslancov, a aby sme pred každým hlasovaním s nimi dlho vyjednávali,” cituje denník predsedu SMK Bélu Bugára. Konzervatívny denník Magyar Nemzet si v súvislosti s parlamentnou krízou kladie otázku, či na jar budú parlamentné voľby v SR. Ako konštatuje, prijatie návrhu na skrátenie volebného obdobia je prakticky už iba v rukách Dzurindu a predsedu HZDS-ĽS Vladimíra Mečiara. Mečiar podporoval myšlienku predčasných volieb, ale jeho hnutie sa chcelo stať dovtedy členom koalície, a predčasné voľby by najradšej videl až v júni. To by pomohlo expremiérovi dostať sa z medzinárodnej izolácie. Vládna koalícia sa chystá urobiť po množstve reštrikčných opatrení kroky na zlepšenie sociálnej situácie občanov a Mečiar by si tak mohol prisvojiť úspech v očiach voličov. To je dôvodom, prečo HZDS-ĽS nezaujalo stanovisko k marcovému termínu predčasných volieb, uzatvára Magyar Nemzet.

Maďarsko očakáva od USA cestovnú mapu na zrušenie vízovej povinnosti

15. septembra 2005

Maďarsko očakáva od Spojených štátov amerických špeciálnu cestovnú mapu na zrušenie vízovej povinnosti prispôsobenú na maďarské podmienky. Vyhlásil to dnes v Budapešti minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi. Šéf diplomacie novinárom povedal, že takáto cestovná mapa by mohla vyjasniť to, akou formou by Maďarsko vedelo splniť podmienky, ktoré USA kladú na dosiahnutie zrušenia vízovej povinnosti. Somogyi bude členom delegácie premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý začiatkom októbra navštíviť Spojené štáty. Prezident USA George W. Bush ich prijme v Bielom dome podľa plánov 7. októbra.

Slovenské výskumné organizácie môžu žiadať o podporu

15. septembra 2005

Slovenské výskumné organizácie môžu požiadať o finančnú podporu, a to v rámci 2. výzvy programu Rakúskeho informačného centra pre vedeckú spoluprácu (ASO). K dispozícii je až 5 500 eur, čo je približne 209 tisíc korún, informoval agentúru SITA vedúci ASO v Bratislave Michal Fedák. Uzávierka na predkladanie projektov je 15. decembra, pričom program „Podpora trvalej spolupráce” je určený na posilnenie výskumnej spolupráce medzi organizáciami na Slovensku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Bulharsku, Českej republike a na Ukrajine. Tento rok je novinkou rozšírenie výzvy aj na Chorvátsko, Srbsko a Čiernu Horu, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu i Rumunsko. Fedák vysvetlil, že prihlásené projekty by mali v rámci programu podporiť vytvorenie a projektovú kooperáciu výskumných tímov v oblastiach životné prostredie, humanitné a spoločenské vedy, materiálový výskum a biotechnológie. Z tohto programu môžu záujemcovia získať peniaze na zorganizovanie konferencií, seminárov, workshopov, ktorých cieľom je nadviazať kontakty s novými potenciálnymi projektovými partnermi. Rovnako sa môžu zamerať na stretnutie existujúceho tímu, ktorý by mal vypracovať spoločný výskumný projekt. V rámci 2. výzvy sa otvára možnosť aj pre mladých výskumníkov, ktorí môžu vďaka podpore uskutočniť malé výskumné projekty v multilaterálnych partnerstvách. Ako dodal Fedák, kompletné znenie výzvy, ako aj všetky potrebné informácie nájdu záujemcovia na www.saia.sk.