11. októbra 2005 ● Zo slovenskej tlače

Slováci v maďarskom parlamente nebudú

8. októbra 2005 - TASR

Podpredseda SMK Pál Csáky neverí, že maďarskí poslanci príjmu zákon o zastúpení národnostných menšín v parlamente. Jeho schválenie podporuje, ale nateraz je skeptický a považuje to za politicky nereálne a nepriechodné. Csáky uviedol, že maďarská ústava takúto právnu normu predpisuje a ústavný súd dokonca konštatoval, že takýto zákon musí parlament prijať. „Koalícia má len malú väčšinu, 4 až 5 poslancov. Keby 13 alebo 14 poslancov bolo za rôzne menšiny, boli by v pozícii jazýčka na váhach. A to je dosť politicky citlivá situácia,” zdôraznil Csáky. Vicepremiér predpokladá, že aj po budúcich voľbách bude mať maďarská vláda tesnú parlamentnú väčšinu. Nepovažuje za dobré, ak by sa zástupcovia menšín dostali do situácie, že od nich bude závisieť pád i zotrvanie vlády. Spomenul príklad z vládnej krízy v Slovinsku, kde boli v parlamente dvaja poslanci z talianskej a maďarskej komunity a ich hlasy udržali slovinského premiéra v kresle. „A z týchto dôvodom nepredpokladám, že v Maďarsku dôjde k pozitívnemu riešeniu,” doplnil podpredseda vlády. Csáky nevie nájsť celkom jednoznačnú odpoveď na otázku, či prijatie zákona viac podporujú vládni socialisti alebo opoziční orbánovci. Pripomenul, že oba tábory už mali väčšinu v parlamente. „Keby to chceli, mohli to urobiť. Obávam sa, že zo spomínaných dôvodov sú obe strany opatrné,” uzavrel. Predseda SMK Béla Bugár rokoval v piatok s predsedom maďarskej strany Fidesz Viktorom Orbánom v Čičove v okrese Komárno. Spoločne hovorili aj doriešení účasti slovenskej menšiny v maďarskom parlamente. Po stretnutí Bugár skonštatoval, že mu partner prisľúbil hľadať možnosti posilnenia kultúrnej autonómie slovenskej menšiny v Maďarsku. Zároveň pripustil, že zákon o menšinách zatiaľ nemá podporu väčšiny členov maďarského parlamentu.

Menšiny v Maďarsku nemajú v rozhlase adekvátny priestor

30. septembra 2005 - TASR

Predsedovia siedmich celoštátnych menšinových samospráv a ich mediálni experti vyjadrili listom predsedníčke maďarského parlamentu Katalin Sziliovej vážne obavy z toho, že vysielanie menšinových relácií v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Magyar Rádió sa ocitlo v beznádejnej situácii. V tejto súvislosti predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy CSS Ján Fuzik uviedol, že maďarský rozhlas bude môcť používať frekvenčné pásmo FM OIRT, na ktorom v súčasnosti vysielajú menšinové programy každý deň vo večerných hodinách, iba do konca januára 2006. Ako dodal, frekvencia na UKV ani doteraz menšinám nevyhovovala v plnej miere, lebo nezabezpečovala celoštátne krytie a moderné rozhlasové prijímače už neprijímajú vysielanie tejto frekvencie. V dôsledku priamych prenosov rokovaní parlamentu v pondelok a utorok celoštátne menšinové relácie často absentovali, proti čomu Výbor ministrov Rady Európy viackrát vzniesol námietky. Súčasná situácia je však oveľa kritickejšia. V liste sa predstavitelia menšín žijúcich v Maďarsku odvolali na správu menšinového ombudsmana Jenő Kaltenbacha z r. 2004, v ktorej sa konštatuje, že problém frekvencií je jedným z najpálčivejších problémov menšinového vysielania, ktorý treba riešiť. „Do zrušenia súčasnej frekvencie zostávajú už iba štyri mesiace, a žiadne náznaky nie sú, že by maďarský rozhlas, alebo celoštátna rada pre rozhlas a televíziu našli riešenie pre túto situáciu,” povedal Fuzik. Signatári listu požiadali predsedníčku parlamentu, aby napomohla k uspokojivému riešeniu tejto dôležitej a chúlostivej otázky. Fuzik poslal list aj menšinovému ombudsmanovi, v ktorom ho požiadal o vyšetrenie prípadu.

Dolnozemská Klbasiáda v Bratislave

1. októbra 2005

Druhý ročník Klbasiády sa uskutočnil v prvú októbrovú sobotu na nádvorí Bratislavského hradu. Je to netradičná súťaž vo varení klobás, v ktorej sa o najlepšie hodnotenie uchádzali spolky Slovákov z Maďarska, Rumunska, z oblastí bývalej Juhoslávie a Bulharska. Predajnú cenu výrobkov určil hostiteľ podujatia, reštaurácia Mária Kristína.

Rumunskí Slováci upiekli najlepšiu klobásu

1. októbra 2005

Päťčlenný tím Slovákov z Rumunska upiekol najlepšiu klobásu a zvíťazil na dnešnom druhom ročníku Dolnozemskej klobásiady. Ich voňavé výrobky rovnako ako ďalších kuchárskych družstiev Slovákov z Maďarska, Bulharska, Srbska a Čiernej Hory prilákali návštevníkov kaviarne Mária - Kristína na Bratislavskom hrade. Mnohí z nich prvýkrát videli, ako sa vyrábajú lákavé valcovité pochúťky z bravčového mäsa. Upečené do ružova pri ochutnávaní vyvolali vášnivé diskusie najmä u fajnšmekrov. „Rumuni predložili na koštovanie tmavšiu, paprikovanú a krásne adjustovanú klobásu,” uviedla pre TASR členka sedemčlennej poroty Ľuba Bednaričová. Podľa nej Maďari na prekvapenie neupiekli pikantnú lahôdku a Srbi mali najmastnejšiu, preto skončili poslední. Podľa predsedu Združenia spolkov Dolnozemských Slovákov Štefana Zelenáka sa už vyše 200 rokov vyrába na Dolnej zemi klobása ako tradičný produkt Slovákov podľa podobnej receptúry, no výsledok je vždy iný. Záleží od množstva soli, cesnaku, korenia, papriky a ďalších prísad. „Aj celá alebo mletá rasca ovplyvňuje chuť, podobne ako pomer mäsa z pliecka a z bôčiku,” dodal Zelenák. Dnešná súťaž dočasne ukončila hádky o tom, ktorí potomkovia Slovákov z bývalej časti Uhorska robia najlepšiu klobásu. O rok budú o to opäť kamarátsky a verejne bojovať.

Tretia cesta s I. Csurkom

8. októbra 2005

Dve krajne pravicové radikálne sily v Maďarsku sa rozhodli spojiť pod názvom „Tretia cesta“. Ide o Stranu maďarskej spravodlivosti a života na čele so známym radikálom Istvánom Csurkom, a o Hnutie za lepšie Maďarsko, ktoré sa smutne preslávilo rôznymi extrémnymi demonštráciami, napríklad blokádou budapeštianskeho Alžbetinho mosta na protest proti údajným podvodom vo voľbách roku 2002. Ich spoločná strana - Tretia cesta - je predovšetkým zástancom poriadku v hospodárstve a reprivatizácie.

Koloman Sokol v Budapešti

10. októbra 2005

Do konca mesiaca potrvá v Národnej galérii v Budapešti výstava Kolomana Sokola. Prezentáciu diel jedného z najvýraznejších slovenských grafikov druhej polovice 20. storočia pripravila maďarská vrcholová inštitúcia v spolupráci so Slovenskou národnou galériou, Galériou mesta Bratislavy a Slovenským inštitútom v Budapešti. Výstava popri dielach známeho grafika a maliara predstavuje aj 40 portrétov Kolomana Sokola (1902-2003) od známeho fotografa Tibora Huszára, ktorý umelca navštevoval na sklonku jeho života v USA v arizonskom Tucsone. S maďarským výtvarným umením sa Sokol bližšie zoznámil v Košiciach, kde sa v roku 1917 začal učiť za mäsiara. V rokoch 1921-23 navštevoval Súkromnú kresliarsku školu Eugena Króna. Potom študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1925 prišiel do Prahy. Tam žil aj po absolvovaní sedemročných štúdií na Akadémii výtvarných umení. Odtiaľ v roku 1937 odcestoval učiť grafiku na Školu knižných umení do hlavného mesta Mexika. V roku 1942 sa presťahoval za svojou manželkou do USA. Po druhej svetovej vojne prijal pozvanie na Slovensko, ale v roku 1948 definitívne emigroval. V Liptovskom Mikuláši, kde sa umelec narodil, ešte za jeho života zriadili Centrum Kolomana Sokola. Sídli v historickej mestskej kúrii a je galériou jeho diel aj odborným pracoviskom.

Galéria mesta Bratislavy - Maďarské umenie z Nudelmanovej zbierky

10. októbra 2005

Výber diel zo súkromnej zbierky Lászlóa Nudelmana, jednej z najlepších súkromných zbierok moderného maďarského umenia, sprístupní v stredu Galéria mesta Bratislavy v Pálffyho paláci. Podstatnú časť výstavy s názvom Európska škola tvoria diela tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia, spájajúce sa s umením zo Szentendre. Tento smer a túto tradíciu nasleduje Európska škola, ktorá sa hlási k univerzalizmu, k pluralite štýlov a k európanizmu mysle, ktorá oficiálne pôsobila v rokoch medzi 1945 až 1948.

Maďarsko nezverejní zoznam agentov

10. októbra 2005 - HN

Maďarský ústavný súd označil minulý týždeň zákon o zverejňovaní spisov a zoznamov agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti za protiústavný. K spisom sa tak naďalej môže dostať iba osoba, ktorej sa spis priamo týka a ten nesmie byť zverejnený. Ústavný súd označil príslušný zákon za odporujúci ústavnému zákonu o ochrane osobných údajov a konštatoval, že je protiústavný. Sporný zákon schválil maďarský parlament v máji 2005 až na šiesty pokus a vyžiadal si niekoľkomesačné ostré diskusie poslancov. Zverejnenie spisov iniciovala vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) po kritike pravicovej opozície, že zatajuje svoju vlastnú minulosť. MSZP je totiž nástupníckou stranou Maďarskej socialistickej robotníckej strany Jánosa Kádára a verejnosť predpokladala, že v jej radoch je najväčší počet bývalých agentov a spolupracovníkov komunistickej štátnej bezpečnosti. Keďže maďarské zákony neumožňujú plošné zverejnenie zoznamov, koaličné strany navrhli zmenu ústavy. Opozícia to však zablokovala. Socialisti to označili za nepriame priznanie, že nie MSZP, ale ostatné strany sa obávajú zverejnenia spisov maďarskej obdoby ŠtB. Zákon sa týkal zverejňovania zoznamov agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti z obdobia rokov 1948 až 1990. V Maďarsku tieto zoznamy ešte nikdy neboli oficiálne zverejnené. Na internete sa objavilo niekoľko neoficiálnych zoznamov, ktoré spôsobili sériu škandálov a súdnych žalôb. Nový zákon mal tomu zabrániť. Podľa neho mal mať každý záujemca možnosť nazrieť do spisov štátnej bezpečnosti a oficiálny zoznam jej agentov a spolupracovníkov mal byť zverejnený aj na internete. Ústavný súd vyžadoval napríklad v prípade zverejnenia zoznamov na internete overovaciu procedúru, ktorá mala zabezpečiť, aby sa v zoznamoch neobjavili nesprávne údaje. V súčasnosti však v Maďarsku platí pôvodný zákon, ktorý umožní nahliadnuť do spisov len osobe, o ktorej je príslušný spis vedený. Údaje z neho môžu byť zverejnené až po súhlase dotknutých osôb. Rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zabránil plošnému zverejňovaniu spisov, prijal so smútkom napríklad riaditeľ Ústavu 1956 historik János Rainer. „Pre poznanie minulosti by najlepšie poslúžilo zverejnenie dokumentov,” konštatoval Rainer v rozhovore pre denník Magyar Hírlap. Ústav 1956 poskytoval na základe pôvodného zákona údaje vedeckým pracovníkom, ktorí ich chceli použiť vo svojich odborných publikáciách. „Rozhodnutie ústavného súdu nám aj v tomto smere značne skomplikovalo situáciu,” dodal. Rainer pripomenul, že Maďarsko ostáva poslednou stredoeurópskou krajinou, ktorá chráni údaje o agentoch a spolupracovníkoch komunistickej štátnej bezpečnosti. „Sme tam, kde sme boli pred 15 rokmi. Lenže vtedy to bolo rovnaké aj v ostatných postkomunistických krajinách a teraz už iba u nás môžu bývalí tajní agenti využívať úplnú ochranu,” uviedol.

Maďarský priemysel zvýšil produkciu

7. októbra 2005

Maďarský priemysel vykázal v auguste medziročný neupravený rast o 12,1 percenta, čo znamená výrazné zvýšenie oproti júlovým 5,8 percenta. Analytici očakávali, že priemyselná produkcia v auguste vzrastie iba o 6,7 percenta. Včera o tom informoval centrálny štatistický úrad KSH. Upravený rast sa však spomalil na 6,9 percenta z júlových 8,4 percenta. Hlavnou príčinou výrazného rozdielu medzi upravenými a neupravenými číslami je, že august 2005 mal o dva pracovné dni viac ako august 2004. „Tieto údaje sú z hľadiska trhu absolútne neutrálne. Augustové čísla sú v súlade s celoročným trendom. Očakávame, že priemyselná produkcia v roku 2005 sa zvýši asi o sedem percent,” povedal analytik Bank Austria Gyula Tóth.

Vtáčia chrípka

10. októbra 2005

Panika nie je odôvodnená, opatrnosti však nie je nikdy dosť - tento postoj komunikuje maďarská vláda v súvislosti so stále častejšími podozrivými prípadmi vtáčej chrípky v susednom Rumunsku. Predpoludním sa u premiéra stretli ministri pôdohospodárstva a zdravotníctva - vzápätí obaja zdôraznili, že stále ide o ochorenie, ktorým sa človek ešte nenainfikoval. Maďarsko má aj pre tento prípad pripravený akčný plán, skúšku vakcíny, ktorou sa dal naočkovať aj hlavný hygienik, vyhodnotia na budúci týždeň, masové očkovanie nie je potrebné. Nateraz platí totálny zákaz dovozu mäsa, živých zvierat a peria z Rumunska.

Gyurcsány rokoval v USA s Bushom aj o vízach

7. októbra 2005

Hospodárske otázky a problematika svetovej politiky boli v centre dnešného 50-minutového rokovania maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom vo Washingtone. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Cieľom návštevy Bieleho domu bolo podľa slov Gyurcsánya posilniť priateľstvo Maďarska a USA, ako aj potvrdiť spoločný záujem o udržanie stability vo svete, v čom je Maďarsko spojencom USA. Politici hovorili o bezpečnostných otázkach medzinárodnej politiky, spomenuli Irak a Afganistan, ale ako Gyurcsány pripomenul, zo strany USA nezaznela žiadna nová požiadavka, Maďarsko iba potvrdilo svoje doterajšie záväzky súvisiace s týmito krajinami. Americký prezident zdôraznil, že Maďarsko je dobrým spojencom, lebo je vypočítateľnou a stabilnou krajinou. Na margo otázky vízovej povinnosti, ktorú Gyurcsány Bushovi predniesol, americký prezident povedal, že vypracujú nový program, aby uľahčili získanie víz. „Prezident Bush chápe, prečo je dôležitá otázka víz pre Maďarov, a prisľúbil, že osobne v Kongrese bude zdôrazňovať význam riešenia tejto otázky,” povedal maďarský premiér, podľa ktorého program dáva nádej na čo najskorší pokrok. Gyurcsány pozval Busha na návštevu Maďarska na budúci rok, keď si Maďari pripomenú 50. výročie revolúcie v roku 1956. „Boli by sme radi, keby naši priatelia, priatelia demokracie boli pritom s nami,” zdôraznil predseda maďarskej vlády. Bush podotkol, že si váži pozvanie, ale dodal, že program si nerobí sám. Vyzdvihol, že udalosti roka 1956 sú dôležité pre mnohých Američanov, lebo mnohí pricestovali za oceán práve po oslobodzovacom boji. „Vážim si tých, ktorí sa postavili na stranu slobody,” dodal.

Orbán poslal Bugára za krajanmi

10. októbra 2005 - Sme

V meste Tirgu Mures v sedmohradskej časti Rumunska sa v sobotu zišli zástupcovia maďarských menšinových strán vrátane SMK na ďalších konzultáciách v rámci tzv. malého MÁÉRT-u. Na rozdiel od veľkého na malý MÁÉRT nie sú pozvaní politici z Maďarska. Krajanské strany sa rozhodli zriadiť komisiu, v ktorej budú konzultovať svoje úsilie o dosiahnutie autonómie. Mala by porovnať plány na autonómiu v jednotlivých krajinách a umožniť výmenu názorov a skúseností pri ich presadzovaní. Potvrdili tiež, že trvajú na požiadavke dvojakého občianstva pre krajanov. Na rokovaní sa dlho nepočítalo s účasťou SMK. Vedenie strany uprednostnilo stretnutie s maďarským expremiérom Viktorom Orbánom na Slovensku. Neúčasť na malom MÁÉRT-e odôvodnila minulý týždeň hovorkyňa SMK Lívia Solymosová tým, že stretnutie s Orbánom sa pretiahne do nočných hodín a ešte v piatok popoludní Bugár pre maďarskú Duna TV povedal, že do Rumunska neodcestuje. Podľa maďarských médií zmenil názor po rokovaní s Orbánom neskoro popoludní. Malý MÁÉRT sa zišiel prvý raz v Subotici v Srbsku v januári potom, ako v Maďarsku neuspelo referendum o dvojakom občianstve. Poslanci SMK vtedy považovali konzultácie s krajanmi za veľmi dôležité. „Položili sme základ spolupráce, s ktorou sme mali začať už oveľa skôr,” povedal denníku Új Szó Bugár. Solidaritou s ostatnými maďarskými menšinami neustále odôvodňoval aj podporu SMK dvojakému občianstvu, ktoré pre Maďarov na Slovensku nemá praktický význam.

V Rumunsku rokujú predstavitelia zahraničných Maďarov

8. októbra 2005

Spoločenstvá Maďarov žijúcich za hranicami musia bojovať za prosperitu vo svojej rodnej krajine ale aj za právo spolupatričnosti. Povedal to dnes v rumunskom Tirgu Mures predseda Demokratického Zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Béla Markó v úvode „malej” Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT). Na treťom fóre zahraničných Maďarov, na ktorom sa na rozdiel od riadnej MÁÉRT zúčastňujú predstavitelia organizácií zahraničných Maďarov bez predstaviteľov maďarskej vlády a parlamentných strán, sú prítomní zástupcovia Maďarov žijúcich v susedných krajinách Maďarska, maďarských krajanov v západoeurópskych krajinách, USA, Kanade aj Južnej Amerike. Maďarov žijúcich na Slovensku reprezentuje predseda SMK Béla Bugár. Hostiteľ podujatia Markó podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznil, že cieľom stretnutia nie je rozhodnúť o čomkoľvek hlasovaním, ale sformulovať určité konzekvencie týkajúce sa otázky zahraničných Maďarov. Podľa pozorovateľov najpálčivejšími témami fóra bude plánované drastické znížením finančnej pomoci zo strany materskej krajiny pre budúci rok, ako aj otázka uľahčenia cestovania ukrajinských, rumunských, srbských a chorvátskych Maďarov do Maďarska. Malý MÁÉRT rokoval predtým v Subotici a vo Viedni.

V. Orbán: V EÚ by mali byť všetci Maďari

8. októbra 2005

Predseda maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán nebude nikdy súhlasiť s rozdelením maďarského národa. „Veríme v jednotný a spolupatričný národ a chceme použiť všetky európske možnosti na dosiahnutie nášho cieľa. Autonómia, dvojaké občianstvo, posilnenie kultúrnej identity, hospodárska spolupráca,” vyhlásil V. Orbán v piatok po stretnutí s predsedom SMK Bélom Bugárom v Číčove v okrese Komárno. Uviedol, že chce, aby sa všetci Maďari v karpatskej kotline stali členmi EÚ. Verí, že najbližšie sa členom únie stane Chorvátsko, ktoré do únie prinesie niekoľko desiatok tisíc Maďarov. B. Bugár kritizoval súčasnú maďarskú vládu za to, že sa nevenuje otázke Maďarov žijúcich v zahraničí. Podľa neho sa to Fidesz snaží nahradiť. „Súčasná vláda v Maďarsku neberie tému zahraničných Maďarov vážne,” dodal. Aj B. Bugár sa vyslovil za to, aby boli v EÚ všetci Maďari, ktorí žijú v karpatskej kotline. „Podporujeme rozšírenie EÚ a tým vyjadrujeme spolupatričnosť k jednému národu,” vyhlásil šéf SMK. Predstavitelia Fideszu a SMK sa po spoločnom 90-minútovom stretnutí odobrali k pamätníku trinástich mučeníkov z Aradu, ktorí boli popravení v roku 1949. K pamätníku prišlo spolu s predstaviteľmi strán približne 300 občanov s fakľami.

Magyar Hírlap - Národné víza

6. októbra 2005 - SRo (GMP)

Maďarsko zavádza od 1. januára budúceho roka nové, takzvané národné víza, ktoré oprávňujú občanov Ukrajiny, Srbska, Rumunska a Chorvátska na vstup do krajiny niekoľkokrát, pričom dĺžka pobytu môže prekročiť tri mesiace, avšak neoprávňuje na prácu v Maďarsku. Téme sa dnes v redakčnom komentári venuje denník Magyar Hírlap. Dobrý nápad s chybičkou krásy, konštatuje titulok komentára, ktorý ďalej vyjadruje názor, že národné víza sú ako sauna: je to dobré, ale ešte lepšie s tým prestať. Napríklad preto, lebo nadíde raz chvíľa, keď tieto víza nebudú potrebné. Je to však ďaleko, najmä v prípade Ukrajiny. Akiste sa nájdu takí, podľa ktorých národné víza sú nedostačujúce. Napríklad preto, lebo nárok na ne nezávisí od príslušnosti k maďarskej národnosti, čiže ich nemožno považovať za výsadu voči Rumunom, Ukrajincom, Srbom. Lebo o víza treba požiadať, čiže odpoveď môže byť aj záporná. Lebo k nim treba preukázať splnenie podmienok na živobytie a bývanie v Maďarsku. Lebo nezabezpečujú právo na prácu. Ale najmä preto, lebo nejde o dvojaké občianstvo - poznamenáva Magyar Hírlap, no vyzýva na pochopenie vášní, ktoré sa zdvihli v Karpatskej kotline vo veci dvojakého občianstva a ktoré nemožno prekonať zo dňa na deň. Potrebná je trpezlivosť i gestá, hoci predvídavosť by nebola bývala na škodu: napríklad tieto národné víza sa mohli ponúknuť už pred rokom. Teraz zostáva iba veriť, že dobrý úmysel nepovedie ku škandálom. Samozrejme, je v poriadku, že maďarská diplomacia konzultovala otázku s Európskou úniou, avšak susedia sa o tejto možnosti dozvedeli iba včera z nóty ministerstva zahraničných vecí. A hoci nejde o diskrimináciu medzi občanmi susednej krajiny (o tieto víza môže požiadať každý občan, nie len príslušník maďarskej menšiny), no prívlastok „národné“ bude pravdepodobne zámienkou na vyvolávanie vášní proti maďarským menšinám. Na túto okolnosť, zdá sa, pri rozhodovaní o národných vízach nikto nemyslel. Možno z nedbanlivosti, alebo z amaterizmu, nebodaj z nafúkanosti - to je vlastne jedno. Podstatné je, že môžu škodiť tomuto, inak dobrému úmyslu. Potíme sa ďalej - píše na záver komentár denníka Magyar Hírlap.

Maďarské národné víza pre Ukrajinu, SČH, Rumunsko a Chorvátsko

5. októbra 2005

Maďarsko zavedie od 1. januára 2006 tzv. národné víza pre občanov Ukrajiny, Srbska a Čiernej Hory, Rumunska a Chorvátska. Cieľom udelenia špeciálneho víza je umožniť dlhodobejší pobyt v Maďarsku tým osobám, ktoré mienia praktizovať svoj maďarský materinský jazyk, posilniť kultúrnu národnú identitu, študovať mimo rámca vysokoškolského vzdelávania alebo udržiavať rodinné styky. Bezplatné víza budú podľa štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí MR M. Feksziovej udeľovať na základe individuálnych pohovorov všetkým občanom - teda nie len občanom hlásiacim sa k maďarskej národnosti - na deviatich zastupiteľských úradoch uvedených krajín. Zástupca štátneho tajomníka rezortu diplomacie F. Gémesi v tejto súvislosti uviedol, že držitelia víz dostanú po 90 dňoch pobytu bez ďalšej žiadosti povolenie na pobyt v Maďarsku, ktoré im umožní po vstupe Maďarska do schengenského priestoru cestovať ďalej do krajín Európskej únie v zmysle cieľov maďarskej vlády. „Ide o kombináciu národného pasu a maďarského povolenia na pobyt. Brusel povedal v tejto súvislosti, že Maďarská republika udelí taký preukaz, alebo také povolenie, aké chce, Európska únia sa tým nezaoberá. Je to podľa nich záležitosť vzťahu maďarského štátu a dotknutej krajiny,” povedala M. Feksziová. Ako dodala, do schengenského priestoru možno vstúpiť v zmysle platných konzulárnych predpisov a európskej vízovej politiky s povolením na pobyt. Cieľom národnej politiky Maďarska vždy bolo, aby vláda a parlament napomáhali tomu, aby Maďari žijúci za hranicami mohli prosperovať v rodnej krajine, konštatovala M. Feksziová. Dodala, že národné víza dopĺňajú už existujúci systém podpory, v ktorom je už Zákon o zahraničných Maďaroch a Program domovina. Poznamenala, že na občanov SR sa tieto víza nevzťahujú vzhľadom na členstvo Slovenska v EÚ.

Mladí ľudia z vlaku spoznajú strednú a východnú Európu

2. októbra 2005

Šíriť európske myšlienky v krajinách strednej a východnej Európy je cieľom nemeckého projektu Európsky vlak 2006. Od 24. apríla do 1. mája budúceho roka prejde vlak sedem krajín a zastaví sa v Českých Budějoviciach, slovinskom Maribore, maďarskom Pécsi, Košiciach, poľskom Krakowe, poľskom Zgorzelci a nemeckom Berlíne. Nastúpiť na vlak môže 42 mladých ľudí od 18 do 27 rokov s výbornou znalosťou nemčiny. Záujemcovia by mali poslať originálne nápady na verejné akcie, ktoré by sa mali uskutočniť v jednotlivých staniciach na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Mladí cestovatelia sa stretnú od 22. do 30. novembra v poľskej Wroclawi, kde si naplánujú, ako najlepšie uskutočniť svoje projekty. Počas budúcoročnej cesty by s nimi mali diskutovať regionálni a európski politici a novinári o politických témach. V každej zo siedmich staníc sa počas zastavenia vlaku bude konať európsky festival s rôznymi podujatiami. Organizátori akcie hľadajú rôzne mimovládne organizácie v navštívených krajinách, ktoré by pomohli s prípravou akcií na staniciach. Počas cesty budú mladí ľudia rozmýšľať o ďalších výzvach a šanciach pre Európu, dva roky po jej rozšírení. Svoje myšlienky prediskutujú na záverečnej konferencii s európskymi politikmi v Berlíne. Akciu pripravil nemecký spolok pre jazykovú a kultúrnu výmenu v Európe MitOst, nemecký Council on Foreign Relations a Edith Stein Association Breslau.

Najlepším mestom pre biznis je Londýn - Praha, Varšava a Budapešť v druhej desiatke

10. októbra 2005

Mestom s najlepším podnikateľským prostredím v Európe je už 15 rokov Londýn. Stabilne sa na druhej priečke drží Paríž, za ktorým nasleduje Frankfurt. Bratislava sa do rebríčka nedostala. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield Healey & Baker, v ktorej hodnotili mestá vrcholoví manažéri 501 významných európskych spoločností. Aj v stredoeurópskych mestách sa oplatí podnikať. Vo veľkej konkurencii obstáli a prenikli do druhej desiatky Praha, Varšava aj Budapešť. Najviac konkurencieschopná je pritom česká metropola, ktorá sa umiestnila na 13. priečke. Varšava a Budapešť obsadili 20. a 21. miesto. Podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála spočíva nevýhoda Bratislavy oproti okolitým mestám vo veľkosti. „Bratislava je malé mesto, napriek dobrej polohe sa kúpna sila spotrebiteľov nemôže porovnávať s Prahou,” povedal Šmál. „Ani luxusné a vysoko lukratívne služby nenájdu na našom malom trhu veľké uplatnenie. Ak sa firma rozhodne, že chce preniknúť do stredoeurópskeho regiónu, vyberie si metropolu ako Budapešť alebo Viedeň. Keď chce preniknúť na ozaj veľký trh, potom pôjde do Varšavy,” dodal. „Bratislava je menšia, preto je prirodzené, že sem príde menej spoločností. Väčšiu vypovedaciu hodnotu by malo porovnanie po očistení o počet obyvateľov. Potom by bolo umiestnenie Bratislavy lepšie,” povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová. Keďže v Bratislave momentálne pôsobí menej firiem, okolité mestá majú v istom zmysle náskok. „Vie ich odporučiť viac spoločností, ktoré už v Prahe alebo vo Varšave pôsobia.” Prieskum tiež hodnotil, ako mestá zlepšujú podmienky vedúce k úspešnému biznisu. Topmanažéri najlepšie ocenili Barcelonu. Prekvapením sú na druhej priečke Praha a štvrté Varšava a Budapešť. Tieto mestá sa podľa hodnotiteľov snažia najviac vylepšovať podnikateľské prostredie, investovať do infraštruktúry či telekomunikácií.

Maďarské rakety budú likvidovať na Slovensku

7. októbra 2005

Sovietske rakety maďarských ozbrojených síl budú likvidovať na Slovensku. Tvrdí to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet odvolávajúc sa na nemenované zdroje. Na vývoz týchto rakiet typu Strela sa vzťahujú prísne podmienky dozoru, cestu kontajnerov so zbraňami budú sledovať okrem iného aj vojenské tajné služby oboch krajín, konštatuje periodikum. Ako dodáva, spolupráca medzi Maďarskom a SR nie je v tejto oblasti nová - aj časť pušného prachu z tankových striel takisto likvidujú na Slovensku. Tender vypísaný rezortom obrany na likvidáciu rakiet vyhrala spoločnosť HM Arzenal, ktorú vlastní ministerstvo obrany. Na likvidáciu 1540 pozáručných rakiet Strela 2M a ich príslušenstva prispeli aj USA. Program likvidácie si vyžiada náklady 350 miliónov forintov (v prepočte 54,3 milióna Sk), k čomu Spojené štáty prispejú čiastkou 72 miliónov forintov.

Deficit verejných financií ohrozuje plány na zavedenie eura

10. októbra 2005 - HN

Nadmerne vysoký rozpočtový deficit verejného sektora v Maďarsku za deväť mesiacov tohto roka už presiahol pôvodný celoročný plán. Iba vďaka nedávnemu prehodnoteniu prognóz ministerstvom financií smerom nahor schodok napokon zostal tesne pod očakávanou ročnou výškou. Na konci septembra stúpol deficit verejných financií Maďarska už na 1 059,5 miliardy forintov (4,2 miliardy eur), čo znamená podiel 4,75 percenta hrubého domáceho produktu. Informovalo o tom ministerstvo financií. Celoročný deficit bol plánovaný na 1 022,6 miliardy forintov. Ministerstvo však pod tlakom zhoršujúcich sa vyhliadok bilancie nedávno muselo zvýšiť očakávanú hodnotu verejného schodku v tomto roku o 50 miliárd na 1 072 miliárd forintov. Znamená to, že deväťmesačný deficit tvorí 98,8 percenta tejto sumy. Je to značne menej ako vlani v rovnakom období, keď schodok dosiahol až 112,7 percenta ročného plánu, a o trochu viac ako v roku 2003 s podielom 97,3 percenta. Úplne najhoršie to bolo vo volebnom roku 2002, keď podiel deficitu po deviatich mesiacoch vyskočil až na 149,6 percenta plánu na celý rok. „Deficit verejných financií dosiahne šesť až sedem percent, kvôli čomu sa zvýši aj štátny dlh. Z 58 percent v roku 2004 pravdepodobne stúpne na 60 percent v roku 2005,” predpokladá riaditeľ Medzinárodného centra ekonomického rastu v Európe ICEG Pál Gáspár. Bez výrazných korekcií verejných výdavkov je podľa neho nemysliteľné zavedenie eura v krajine v zatiaľ nezrušenom termíne v roku 2010. V budúcom roku sú v Maďarsku parlamentné voľby, takže korekcie výdavkov môžu byť reálne až v roku 2007, no zrejme nebudú mať potrebnú mieru. Rast ekonomiky v krajine by mal v tomto roku dosiahnuť 3,6 percenta a o rok do štyroch percent. Minulý rok to bolo podľa spresnených údajov 4,6 percenta oproti pôvodným 4,2 percenta. Minister financií János Veres nedávno už priznal nereálnosť plánovaného rozpočtového deficitu v tomto a budúcom roku na pôvodnej úrovni 3,6 percenta a 2,9 percenta HDP. Najnovšie prognózy schodku verejného sektora na oba roky už hovoria o 6,1 percenta a 4,7 percenta. Vlani dosiahol deficit v Maďarsku podľa spresnených údajov štatistického úradu Európskej komisie 5,4 percenta HDP. Maďarsko má nielen najpomalší rast ekonomiky medzi novými členmi EÚ, ale aj najhoršie vyhliadky na vstup do eurozóny. Aj medzinárodné organizácie a odborníci už čoraz viac kritizujú vládu v Budapešti za jej nezodpovednú rozpočtovú politiku a odkladanie nevyhnutných reforiem vo verejnom sektore.

Vstup Maďarska do eurozóny sa posúva ďalej do budúcnosti

30. septembra 2005

Cieľ Maďarska - nahradiť najneskoršie v roku 2010 forint eurom - sa javí čoraz ťažšie dosiahnuteľný. Minister financií János Veres priznal, že rozpočtový deficit v tomto roku a na budúci rok bude vyšší, než vláda pôvodne predpokladala. Tento rok jeho výška dosiahne až 6,1 % hrubého domáce produktu (HDP) a na budúci rok by mal byť 4,7 % HDP namiesto uvažovaných 2,9 %. Tým sa Maďarsko vzdiali od splnenia konvergentných kritérií. Rozpočtový deficit by musel klesnúť pod 3 % najneskoršie v roku 2008, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny o dva roky neskôr. Orgány EÚ kritizovali maďarskú vládu za to, že sa v úsilí o dosiahnutie čo najlepších rozpočtových výsledkov uchýlila k trikom. Napríklad vyčlenila z neho výdavky na budovanie diaľnic. Vlani sa takto rozpočtový deficit znížil o 1,4 % a na budúci rok by mal umelo klesnúť o 1,3 %. V deficite maďarského rozpočtu nie sú zahrnuté ani náklady štátu na dôchodkovú reformu. Maďarskí premiéri Viktor Orbán i Péter Medgyessy v rokoch 2001 až 2004 prestali dôsledne kontrolovať štátne výdavky. Prvý preto, lebo si chcel vo volebnom roku 2002 získať podporu najmä strednej triedy spoločnosti, druhý preto, lebo v predvolebnom období dal nákladné sľuby, ktoré neskôr ako premiér pokladal za dôležité splniť. Vlani sa stal premiérom Ferenc Gyurcsány, ktorý síce kritizoval svojich predchodcov za chyby v rozpočtovej politike, ale v skutočnosti neurobil veľa pre to, aby zabrzdil rast rozpočtového deficitu.

Nielen SR, ale aj Rumunsko zavedú euro skôr ako Maďarsko

Ak vláda bude takto ďalej pokračovať, potom nielen Slovensko, ale aj Rumunsko predbehne Maďarsko v pričlenení sa k eurozóne. Vyhlásil to v Budapešti podpredseda Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Mihály Varga. Po oznámení maďarskej vlády o tom, že deficit štátneho rozpočtu na tento aj budúci rok bude podstatne vyšší, ako bolo pôvodne plánované v konvergenčnom programe, sa Maďarsko čoraz viac vzďaľuje od zavedenia jednotnej európskej meny. Konštatoval to opozičný politik a bývalý minister financií Orbánovej vlády na štvrtkovom rokovaní Republikovej rady FIDESZ. „Slovenskú korunu istotne a rumunský lei pravdepodobne skôr zamenia za euro ako forint,” povedal Varga, podľa ktorého štátny rozpočet na rok 2006 bude asi rozpočtom nesplnených sľubov.

F. Gyurcsány: Nemáme dôvod zbaviť sa forintu

4. októbra 2005

Treba rozumne zvažovať, či je pre Maďarsko výhodnejšie pristúpiť k eurozóne o dva roky skôr, alebo o jeden-dva roky neskôr. Vyhlásil to v parlamente premiér Ferenc Gyurcsány. Prijatie eura síce znižuje riziká krajiny a stabilizuje hospodárstvo, z pohľadu rozvoja a spravodlivosti by posunutie európskej spoločnej meny mohlo byť aj v prospech Maďarska, konštatoval predseda vlády. „Nemáme dôvod za každú cenu zbaviť sa svojej národnej meny,” formuloval. F. Gyurcsány zdôraznil, že sa nemožno vzdať výstavby ani kilometra diaľnic. Analytici sa domnievajú, že za danej situácie by bolo prekvapením, keby sa podarilo euro v Maďarsku zaviesť v rokoch 2011 - 2012. Investori rátajú s termínom prístupu až v roku 2014. Na upokojenie trhov by podľa nich bolo potrebné stanoviť teraz reálny termín prístupu k eurozóne.

Termín prístupu k eurozóne - Čo riadi hospodárstvo?

7. októbra 2005

Môže si Maďarsko dovoliť, aby hospodárstvo riadila politika, a nie racionálnosť? - táto otázka zamestnáva analytikov v týchto dňoch, keď sa spochybnil termín prístupu k eurozóne. Situáciu sťažuje, že vláda chystá na budúci rok takzvaný predvolebný rozpočet s vyše 6 percentným deficitom. Lavína sa už kotúľala, ale zrýchlil ju premiér Ferenc Gyurcsány, keď začiatkom októbra položil otázku, či sa oplatí obetovať napríklad program výstavby diaľnic na oltár zavedenia aura v roku 2010? Jasne na to neodpovedal, ale naznačil, že spomínaný dátum netreba „fetišizovať“. K tomu možno dodať aj číslo 6,1 - takýto má byť schodok štátneho rozpočtu v budúcom roku, aspoň podľa návrhu, ktorý vláda predložila parlamentu. Hneď tu hodno poznamenať, že rozpočet je príliš „márnivý“ - vládu vedie evidentná snaha ulahodiť takmer všetkým vrstvám obyvateľstva. Nečudo, veď v máji budú parlamentné voľby, a ktorá vláda by sa správala ako kamikaze? Aktérov hospodárstva to však nezaujíma, zahraničných najmenej: ako prvý znak nedôvery výraznejšie klesol kurz forintu voči euru. Analytici vidia tmavé mračná na nebi pre prípad, že v Maďarsku zavedú euro neskôr, ako v okolitých krajinách. Minister financií sa snažil upokojiť všetkých: možno ešte dodržať pôvodný plán a do roku 2008 skresať deficit pod tri percentá, avšak takýmto vyhláseniam už málokto verí.

Daňová reforma

6. októbra 2005 - SRo (GMP)

Maďarský parlament začal prerokovávať návrh daňových zákonov na budúci rok. Vláda hovorí o zvyšovaní celkovej konkurencieschopnosti ekonomiky, opozícia tvrdí, že ide o predvolebné „imidžotvorné“ opatrenia. Vláda predkladá päťročný program daňovej reformy, čo už samo o sebe vyvoláva u opozícii pobúrenie, veď tá sa chystá v máji budúceho roka súčasnú ľavicovo-liberálnu koalíciu vystriedať. Minister financií János Veres zato vo svojom expozé vykreslil zníženie daní z príjmov už od 1. januára budúceho roka: napríklad horná hranica klesne z 38 na 36 %. Daň z pridanej hodnoty sa zníži z 25 na 20 %, čo by malo priniesť štvorpercentné zníženie cien spotrebného tovaru. Medzi zaujímavosťami možno uviesť luxusnú daň, ktorú vyrubia na nehnuteľnosti v hodnote vyššej ako 100 miliónov forintov, čo je niečo vyše 15 miliónov korún. Opozícia chystá sériu pozmeňovacích návrhov, podaktorí poslanci však žiadali návrhy daňových zákonov stiahnuť z parlamentu, pretože ich vraj vypracovali odborníci na vládnu propagandu: „v predvolebnom období síce zlepšujú náladu obyvateľstva, ale spôsobia vážne problémy pre budúcu vládu“, najmä však zvyšujú schodok štátneho rozpočtu, čo povedie k odloženiu prístupu Maďarska do eurozóny.

Mzdová iniciatíva Gyurcsánya pod paľbou kritiky

3. októbra 2005 - HN (Martin Benko)

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Maďarsku v máji budúceho roka rastie aj počet rôznych ekonomických a sociálnych iniciatív premiéra Ferenca Gyurcsánya. Nedávno napríklad prezentoval zámer, aby sa priemerná výška minimálnej mzdy v krajine do piatich rokov takmer zdvojnásobila. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Maďarsku v máji budúceho roka rastie aj počet rôznych ekonomických a sociálnych iniciatív premiéra Ferenca Gyurcsánya. Nedávno napríklad prezentoval zámer, aby sa priemerná výška minimálnej mzdy v krajine do piatich rokov takmer zdvojnásobila. Zo súčasných 57-tisíc forintov mesačne (8 920 korún) by mala v roku 2010 dosiahnuť 100-tisíc forintov (15 650 korún). Podľa ekonómov je to odvážna a z hľadiska voličov lákavá predstava. Vyhliadky na jej splnenie sa však zdajú skeptické. Najmä pre chronické neplnenie a prehodnocovanie rozpočtového deficitu nielen v tomto, ale aj v budúcom roku. Nereálna je podľa analytikov predstava premiéra o rýchlom dobehnutí mzdového priemeru Európskej únie. Pri súčasnom stabilnom raste maďarskej ekonomiky o štyri percentá ročne a rovnakom zvyšovaní reálnych miezd bude treba oveľa viac ako päť rokov. Hrubý domáci produkt Maďarska na obyvateľa nedosahuje ani 60 percent priemeru EÚ a v prípade miezd je to 40 percent. Bývalý minister financií vo vláde Gyulu Horna a autor balíka drastických úsporných opatrení pred desiatimi rokmi Lajos Bokros tvrdia, že pri súčasnom vývoji môže Maďarsko dostihnúť životnú úroveň EÚ o 25 - 30 rokov. Bokros pritom neustále kritizuje vládu za to, že jej chýba odvaha a zodpovednosť za reálne a radikálne reformy najmä vo verejnom sektore. Ich neustále odkladanie do budúcnosti pre krátkodobé politické a volebné záujmy ohrozuje aj udržateľnosť dlhodobého ekonomického rastu a rýchlejšie dobehnutie európskej úrovne. Viacerí domáci pozorovatelia už tiež postrehli, že záplava Gyurcsányových aktivít akoby mala odviesť pozornosť ľudí od katastrofálnej situácie vo verejných financiách. Tým, že vláda už stihla v priebehu niekoľkých dní zvýšiť plán aj budúcoročného deficitu, len spochybňuje dôveryhodnosť svojej hospodárskej politiky. Po domácich a zahraničných odborníkoch už aj sám premiér pripúšťa ďalšie preloženie termínu zavedenia eura až po roku 2010. „O priblížení k európskym mzdám by bolo možné hovoriť, ak by mzdy zaostávali za úrovňou únie o toľko ako výkon hospodárstva,” pesimisticky reagoval na mzdovú iniciatívu premiéra zástupca zamestnávateľov zo Zväzu obchodníkov a hostinských Gábor Antalffy. „Ak to oznamujú v závere vládneho obdobia, nemožno rozptýliť podozrenie, že to súvisí s budúcoročnými voľbami,” zapochyboval aj predstaviteľ zamestnancov zo Zväzu autonómnych odborov János Borsik. Návrh premiéra pritom označil len ako zámer a v tripartite o ňom preto ešte nerokovali. Vláda napriek tomu prisľúbila predložiť konkrétny program približovania miezd k európskej úrovni. Opozícia navyše zazlieva vláde socialistov a liberálov, že jej plány siahajú až do roku 2010, pritom vôbec nie je isté, či po najbližších voľbách vôbec zostanú pri moci.

Minimálna mzda v Maďarsku a zámery vlády

- teraz 57-tisíc forintov (8 920 korún)

- tvorí 37,6 percenta priemernej hrubej alebo 55,9 percenta čistej mzdy v krajine

- v roku 2010 má podľa vlády byť 100-tisíc forintov (15 650 korún)

- vláda už pred časom navrhla, aby sa v budúcom roku minimálna mzda zvýšila a rozdelila na tri časti podľa dosiahnutého vzdelania: 63-tisíc (9 859 korún), 70-tisíc (11 883) a 77-tisíc forintov (12 050 korún)

- ak by priemerná minimálna mzda mala dosiahnuť o päť rokov 100-tisíc forintov, prostredná suma 70-tisíc by sa musela od roku 2006 zvýšiť takmer o polovicu a ročne o 7 500 forintov

Prítomnosť zamestnancov zo Slovenska vyvoláva už určité napätie

4. októbra 2005

Do severných žúp Maďarska prichádzajú denne pracovať zo Slovenska tisíce občanov. Kým v SR klesla v prihraničných oblastiach miera nezamestnanosti, na maďarskej strane stúpla. Píše o tom pravidelná príloha denníka Népszabadság ÁllásTrend. Príloha, ktorá sa zaoberá problematikou zamestnávania, popisuje v riporte situáciu maďarského trhu práce na severe krajiny po vstupe oboch krajín do Európskej únie. Periodikum poznamenáva, že od vstupu do únie vznikli v SR desiatky sprostredkovateľských agentúr práce, ktoré založili a zaregistrovali na Slovensku sčasti aj Maďari. V Győri je viac nezamestnaných od vstupu Maďarska do EÚ, podporu v nezamestnanosti poberá o 4 000 osôb viac ako predtým, povedala riaditeľka župného úradu práce Szilvia Rimányiová. Podľa nej situáciu vyvolalo jednoznačne cezhraničné zamestnávanie. „Je to aj napriek tomu, že v župe stúpol počet pracovných miest o 2 000,” dodala. V Komáromsko-Ostrihomskej župe vyvoláva prítomnosť zamestnancov zo Slovenska už určité napätie, napísal denník.

Tender na privatizáciu letiska Budapest Airport sa zopakuje asi koncom októbra

4. októbra 2005

Tender na privatizáciu budapeštianskeho letiska Budapest Airport (BA), ktorý súd v septembri uznal za neplatný, sa zopakuje pravdepodobne už koncom októbra. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Štátna privatizačná spoločnosť (APV Rt.) by aj napriek súdom zrušenému tendru chcela letisko predať ešte v tomto roku. Aj preto sa denník domnieva, že proces predaja naštartuje APV Rt. pravdepodobne koncom tohto mesiaca. V tomto prípade by išlo o najväčšiu privatizačnú akciu roka, pretože príjem z predaja letiska sa predpokladá až do výšky 400 miliárd forintov (HUF), v prepočte 62,2 miliardy SKK. Podľa Népszabadságu pozvú na tender nemecké spoločnosti Hochtief a Fraport, britský BAA, Mackuarie s austrálskym zázemím a dánsky Copenhagen Airports. Periodikum má informácie, že v 1. kole ponúkol najviac Hochtief, 390 miliárd HUF. Táto spoločnosť prevádzkuje letiská v Düsseldorfe, Hamburgu, Aténach a v Sydney. Denník poznamenáva, že dôvodom náhlenia môže byť na jednej strane nutnosť znížiť deficit štátneho rozpočtu, na druhej strane, ak by na budúci rok vyhral voľby opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ), pravdepodobne by sa predaj letiska neukončil. Hovorca vlády András Batiz v tejto súvislosti potvrdil pôvodný zámer vlády sprivatizovať letisko. „Nikto ho nechce predať, ale jeho rozvoj by ponúkol obrovskú šancu celej krajine, čo podľa kabinetu treba využiť,” zdôraznil hovorca. Podľa neho ten, kto nechce, aby do modernizácie vstúpil súkromný kapitál, bráni tomu, aby sa z Budapešti stalo regionálne letecké centrum, a bráni aj tomu, aby vzniklo 3 000 nových pracovných príležitostí.

Zverejniť kompletné zoznamy bývalých agentov tajnej služby je protiústavné

5. októbra 2005

Za protiústavné označil maďarský ústavný súd tie paragrafy zákona o zverejnení spisov a zoznamu agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej tajnej služby, ktoré mali umožniť, že so spismi by sa mohol zoznámiť ktokoľvek, a nielen tí, ktorých sa dokumenty týkajú. Podľa ústavného súdu to odporuje základnému zákonu o ochrane osobných údajov a je to protiústavné. Sporný zákon prijal parlament po ostrých diskusiách koncom mája. Predstavitelia koaličných strán rokovali o návrhu zákona dlhé mesiace. Spisy agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej tajnej bezpečnosti z obdobia 1948-1990 doteraz oficiálne nezverejnili. Návrh na zverejnenie zoznamov iniciovala v januári Maďarská socialistická strana (MSZP) po kritike opozície, že zatajuje minulosť. Koaličné strany však už vtedy upozorňovali, že plošné zverejnenie zoznamu bývalých pracovníkov a spolupracovníkov tajných služieb zákony nedovoľujú. Navrhovali zmenu ústavy alebo inú zmenu príslušných zákonov, čo však opozícia odmietla. Po schválení zákona parlamentom teda koaličné strany vyzvali vtedajšieho prezidenta Ferenca Mádla, aby zákon dal na ústavný súd. Otázka pracovníkov a spolupracovníkov bývalých tajných služieb vyvoláva v často ostré spory a priťahuje verejnosť aj médiá. Na internete sa v minulosti objavilo mnoho neoficiálnych zoznamov, čo vyvolalo sériu škandálov.

Népszabadság: Vojvodina sa stala terčom srbského nacionalizmu

3. októbra 2005

Dnes začínajúcu návštevu srbského prezidenta Borisa Tadiča pravdepodobne zatieni štrasburské stanovisko požadujúce ochranu menšín vo Vojvodine, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. V Tadičovej delegácii sú aj šéfovia vojvodinskej Maďarskej národnej rady, pripomína najvplyvnejšie periodikum. Tadič je tým politikom, ktorého možno najmenej viniť za porušovanie práv Maďarov v severosrbskej provincii - sčasti kvôli jeho slabým prezidentským právomociam, na druhej strane zase preto, lebo z belehradských politických lídrov on sa najdôraznejšie postavil za ochranu ľudských a menšinových práv. Ministri zahraničných vecí Európskej únie pritom dnes podľa Népszabadságu rozhodnú o tom, či začnú rokovania o dohode o stabilite a pričlenení Srbska a Čiernej Hory. Podľa srbského inštitútu pre spoločenské otázky sa vojvodinskí Maďari stali opäť terčom srbských nacionalistov. Vo Vojvodine sú v súčasnosti národnostné pomery podstatne lepšie, ako vlani, ale omnoho horšie ako tomu bolo pred voľbami v roku 2003, keď vyhrali srbskí radikáli, povedal Vladimír Ilič z Centra rozvoja občianskej spoločnosti v belehradskej rozhlasovej stanici B92. Podľa Iliča nie sú útoky namierené výhradne a stále proti Maďarom. V ostatných dvoch rokoch zaznamenali incidenty aj proti tamojším Chorvátom, Albáncom, Bosniakom aj Rómom, uzatvára Népszabadság.

Čo sa deje vo Vojvodine?

29. septembra 2005 - SRo (GMP)

Ide o krčmové politizovanie, alebo o mäkké etnické čistky? - aj o týchto otázkach diskutoval zahraničný výbor maďarského parlamentu na svojom mimoriadnom zasadaní, ktoré zvolali kvôli množiacim sa prípadom útokov na príslušníkov maďarskej menšiny vo Vojvodine. Za poslednými protimaďarskými incidentmi nestoja predstavitelia srbského štátu, avšak polícia a prokuratúra sa týmto prípadom nevenujú zodpovedne, médiá ich dokonca zamlčujú - to bol hlas z Vojvodiny. Predstavitelia Zväzu Maďarov pred zahraničným výborom parlamentu vyjadrili názor, že zlepšenie situácie by mohlo nastať len v prípade „nulovej tolerancie“ voči prejavom etnickej vášne. Zástupca ministerstva zahraničných vecí konštatoval, že maďarská diplomacia robí všetko pre to, aby sa téme venovali aj na medzinárodných fórach, a aby rešpektovanie menšinových práv bolo podmienkou pri integrácii Srbska k Európskej únii. Predseda zahraničného výboru Zsolt Németh bol ostrejší, keď vyhlásil: „Cieľom srbských politických síl, ktoré stoja v pozadí, je vyvíjať psychický nátlak na vojvodinských Maďarov a robiť tak mäkké etnické čistky“. Ďalší poslanec poznamenal, že posledné prípady nemožno bagatelizovať tým, že išlo o „víkendové bitky v blízkosti krčiem“. Dostala svoje aj Európska únia, ktorá v otázke Vojvodiny je vraj naivná a ľahostajná. Maďarskí najvyšší predstavitelia budú môcť položiť svoje otázky priamo srbskému prezidentovi Borisovi Tadičovi, ktorý príde na návštevu Budapešti v pondelok.

László Sólyom s Borisom Tadičom o menšinách

3. októbra 2005 - SRo (GMP)

Srbský prezident Boris Tadič sa v Budapešti zasadil za rešpektovanie menšinových práv a zdôraznil, že žiaden útok proti príslušníkom maďarskej menšiny vo Vojvodine nesmie zostať nepotrestaný. Zároveň varoval pred prehnanou reakciou na tie prípady, za ktorými nemožno vidieť etnickú neznášanlivosť. Maďarský prezident László Sólyom po rokovaní s Borisom Tadičom nezabudol zdôrazniť, že Maďarsko podporuje snahy Srbska o európsku integráciu, avšak trvá na dodržiavaní podmienok, medzi ktorými je nezanedbateľné rešpektovanie menšinových práv. Tadič prisľúbil Sólyomovi, ale aj premiérovi i predsedníčke parlamentu, že osobne dozrie na to, aby prípady útokov na príslušníkov maďarskej menšiny boli vyšetrené urýchlene a aby žiaden takýto čin nezostal nepotrestaný. Hovorí srbský prezident: „Z viac ako osemdesiatich bitiek za účasti Srbov a Maďarov, registrovaných za uplynulý rok, počas súdneho konania sa dokázalo v trinástich prípadoch, že išlo o konflikt prameniaci z medzietnickej neznášanlivosti. Vinníkov treba potrestať, nech si nikto nemyslí, že možno beztrestne páchať zločiny na etnickom základe. Je však rovnako dôležité, aby sme prípadom, ktoré nemajú etnický základ, neprikladali väčší význam, než aký majú“.

Srbský prezident v Budapešti

3. októbra 2005

Na dnes sa začínajúcu návštevu srbského prezidenta Borisa Tadiča v Budapešti vrhá tieň ďalšia séria incidentov vo Vojvodine na účet príslušníkov maďarskej menšiny. Napätie vo Vojvodine si všimol minulý týždeň aj Európsky parlament, ktorý prijal pomerne ostrú výzvu Belehradu, aby sa pričinil o likvidáciu etnického násilia. Zahraničný výbor maďarského parlamentu na mimoriadnom zasadaní takisto rokoval o situácii vo Vojvodine. Jeho predseda Zsolt Németh dokonca vyhlásil: „Cieľom srbských politických síl, ktoré stoja v pozadí, je vyvíjať psychický nátlak na vojvodinských Maďarov a robiť tak mäkké etnické čistky.“ V Budapešti však pripomínajú, že za prejavy etnickej neznášanlivosti môže najmenej prezident Boris Tadič, ktorý rozhodne vystupuje proti radikálnym silám a keďže v Srbsku nejestvuje úrad ombudsmana, vytvoril pri prezidentskom úrade kanceláriu na ochranu práv menšín.

Prezidenti V4 chcú výrazné zmeny Európskej únie

1. októbra 2005

Európska únia sa nezaobíde bez zmien, ale hovoriť o revolúcii by bolo priveľa, zhodli sa v juhopoľskej Wisle prezidenti krajín Visegrádskej štvorky (V4), teda Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. „Všetci štyria sme vyjadrili názor, že k zmene (v Európskej únii) musí dôjsť a že nemôže ísť o zmenu kozmetickú. Diskutovali sme v kategóriách reforma, transformácia, revolúcia,” povedal český prezident Václav Klaus. Hovoriť o reformách bolo podľa neho módne už za komunizmu a teraz by to vraj bolo málo. „Nikto nevolá po revolúcii,” poznamenal. Prezidenti sa zhodli, že zotrvávanie niektorých starých členov Európskej únie na prechodných obdobiach súvisiacich s otvorením pracovného trhu zachováva nerovnoprávne členstvo. Ivan Gašparovič otvorene hovoril o diskriminácii nových členov. Podľa neho to nie je dôstojné. Prezidenti sa zhodli na význame visegrádskeho zoskupenia a skeptik V. Klaus dodal, že V4 je „užitočným fórom na dialóg a spoluprácu”.

Prezidenti za zrušenie prechodných období v EÚ

Rokovanie prezidentov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska 30. septembra poznačila tragická dopravná nehoda poľských pútnikov. Hlavy štátov Visegrádskej štvorky (V4) vyjadrili po svojom stretnutí na Hornom zámku neďaleko poľskej Wisly úprimnú sústrasť pozostalým obetí a skoré uzdravenie všetkým zraneným. Václav Klaus, László Sólyom, Alexander Kwasnievski a Ivan Gašparovič sa počas diskusie zhodli na význame ďalšieho pôsobenia V4. Krajiny tohto zoskupenia by mali podľa nich presadzovať spoločné záujmy v rámci EÚ. Ako najväčší súčasný problém pritom označili pretrvávajúce prechodné obdobia, ktoré ponechali podaktorí „starí” členovia únie pre „nových”.

Stredná Európa uvažuje o treste smrti

6. októbra 2005 - Sme (P. Morvay)

Česká polícia v utorok zatkla recidivistu Davida Lubinu, ktorý v polovici septembra zavraždil strihača televíznej stanice Nova Michala Velíška. „Nezapieral. Povedal, že svoj čin ľutuje,” vyhlásil po vypočúvaní šéf oddelenia vrážd pražskej polície Josef Lottes. Podľa polície Lubina vyzeral ako štvané zviera, od vraždy sa väčšinou skrýval v jame, ktorú si vykopal v lese pri Prahe. Velíšek zomrel, keď sa v parku v centre Prahy snažil pomôcť mladej žene, ktorú Lubina ohrozoval pištoľou. Lubina ho postrelil najprv do ruky a potom pokračoval v streľbe na muža ležiaceho už na zemi. Brutálna vražda mladého muža v Čechách opäť rozvírila diskusiu o znovuzavedení trestu smrti. „Áno, je čas začať o tom debatu,” povedala denníku MF Dnes vdova po zavraždenom Iva Velíšková. Analýzy DNA dnes už podľa nej pri usvedčení vraha vylučujú možnosť justičného omylu. Hrozba, že sa súdy pomýlia a zomrie nevinný, je jedným z hlavných argumentov proti trestu, ktorý nie je možné napraviť. Politici sú opatrnejší, trest smrti podporuje v Čechách 66 percent ľudí, a preto nemožnosť jeho obnovenia odôvodňujú medzinárodnými záväzkami. Trest smrti zakazujú členským krajinám Európska únia aj Rada Európy. „Ako otec som za, ako politik a právnik proti,” povedal novinám podpredseda opozičnej ODS a tieňový minister vnútra Ivan Langer, podľa ktorého však nie sú ani testy DNA zárukou proti justičnému omylu. „Ja proti trestu smrti nič nemám. Jeho obnovenie však nie je možné,” vyhlásil poslanec vládnych sociálnych demokratov Zdeněk Koudelka. Podobné je to aj inde v postkomunistickej strednej Európe. Po obzvlášť brutálnych zločinoch alebo pred voľbami sa vždy nájdu politici, ktorí si podporou tejto požiadavky zvyšujú popularitu. Varšavský primátor Lech Kaczyński, jeden z favoritov nedeľňajších prezidentských volieb v Poľsku, v stredu vyhlásil, že by v prípade svojho zvolenia podpísal zákon o obnovení trestu smrti. „Ak by to parlament schválil a zbavili by sme sa medzinárodných záväzkov, zákon by som podpísal,” vyhlásil kandidát strany s príznačným menom Právo a spravodlivosť. Kaczyński je podporou trestu smrti známy už dávno, až vrcholiaca kampaň ho však prinútila vystúpiť v tejto veci aktívnejšie. V máji 2002 otriasla Maďarskom najkrvavejšia banková lúpež v dejinách krajiny. V mestečku Mór zastrelili pravdepodobne dvaja útočníci osem ľudí. V Budapešti v týchto dňoch prebieha odvolacie konanie voči dvom predbežne odsúdeným páchateľom. Pozadie prípadu zostáva dodnes neobjasnené. „Maďarsko musí vážne uvažovať o znovuzavedení trestu smrti,” povedal dva týždne po masakre odchádzajúci premiér Viktor Orbán v poslednom zo svojich pravidelných rozhlasových rozhovorov. Podľa Orbána v znovuzavedení trestu krajine bránia medzinárodné zmluvy, „toto stanovisko sa však ešte môže zmeniť”. Príde vraj čas, keď Európa, hlavne pre boj s terorizmom, zmení svoje stanovisko. Orbán tiež dodal, že bol dosiaľ proti trestu smrti, názor však zmenil po osobnom stretnutí s pozostalými obetí masakry. Kaczyński ani Orbán konkrétne nepovedali, ako by sa Poľsko či Maďarsko svojich medzinárodných záväzkov mohli zbaviť. Z únie preto vystúpiť nechcú.