Dni maďarskej kultúry na Slovensku

S novým riaditeľom Kultúrneho inštitútu MR Péterom Krasztevom

21. októbra 2005 - Sme

Prebiehajú Dni maďarskej kultúry a pri tejto príležitosti sme hovorili s novým riaditeľom Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky Péterom Krasztevom.

- Aké sú tohoročné Dni maďarskej kultúry?

- Inštitút prezentuje oficiálnu kultúru, napríklad Symfonický orchester Maďarského rozhlasu či Győrsky balet. To sú nehasnúce hviezdy maďarského kultúrneho života, ale našou predstavou je kombinovanie mainstreamovej kultúry s aktuálnymi prvkami na kultúrnej scéne - napríklad s najnovšími filmami. To najčerstvejšie, čo prinášame, je džez - Bolla Quartet. V Bratislave vystúpia v rámci Bratislavských jazzových dní aj na sólovom koncerte. Gábor Bolla má len sedemnásť rokov a už vyhral všetky možné hudobné džezové ceny. Nie je to génius typu Mozarta, no ak o niekom možno povedať, že je rodený hudobník, tak je to on.

- Plánujete budúci rok zmeniť nejako dramaturgiu kultúrnych dní?

- Som odchovaný na alternatívnej, semi-undergroundovej scéne 80-tych rokov a rád by som ukázal z tejto oblasti viac. Už teraz viem, že budúci rok budeme mať rozpočet o dosť skromnejší, ale aj tak sa pokúsim dostať sem to najprogresívnejšie a najzaujímavejšie z kultúrnej scény.

- Máte tip kam v Budapešti?

- Určite na loď A38 pod Petőfiho mostom na Dunaji. Je to jeden z najlepších klubov v Európe, hrá sa tam najsúčasnejšia hudba - elektronická aj iná, konajú sa tam inteligentné diskusie o aktuálnych problémoch. Ďalší môj tip je Tűzraktár, bývalá požiarna stanica premenená na umelecké centrum. Nájdete ju na stanici metra Klinikák v centre. Hneď vedľa je Trafó, centrum súčasného tanca. Priznám sa, takéto niečo mi v Bratislave chýba.

„Trhové“ dni maďarskej kultúry

18. októbra 2005

Dni maďarskej kultúry v Bratislave a Košiciach budú tento rok viac „trhové”. „Zmenili sme koncepciu a snažíme sa prezentovať z maďarskej kultúry viac to najžiadanejšie a pre ľudí najpríťažlivejšie a menej to, čo z nej chce predstaviť maďarský štát,” povedal riaditeľ Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky Péter Krasztev. Dni, ktoré otvoria dnes štátni tajomníci rezortov kultúry oboch štátov, potrvajú do 25. októbra a počas nich sa predstavia kvalitné diela súčasnej filmovej, literárnej, maliarskej či hudobnej tvorby našich južných susedov. Medzi filmové lahôdky určite patrí filmový prepis románu Imre Kertésza Bezosudovosť. Kertész za tento román získal Nobelovu cenu za literatúru. Z maliarskeho umenia predstaví Európsku školu - jednu z najúplnejších súkromných zbierok maďarského moderného umenia. Hudobnými hviezdami budú Symfonický orchester maďarského rozhlasu a džezoví Bolla Quartet. Svetovo známi symfonici sa pochvália menej hranými dielami Liszta, Bartóka a Kodályho, džezmeni s fenomenálnym 17-ročným saxofonistom Gáborom Bollom a pianistom Robertom Szakcsi Lakatosom, ktorý v auguste získal na džezovom festivale v Avignone cenu za najlepšieho sólistu. Celý festival uzavrie v Slovenskom národnom divadle Győri Balett s predstavením Giovanni od Mozarta. Maďarské ministerstvo kultúry vynaložilo na Dni maďarskej kultúry približne milión korún, časť poskytli súkromní sponzori. Celkové náklady na festival predstavovali 2,7 milióna korún.

Informácie o Slovensku v deviatich jazykoch

20. októbra 2005

Regióny Slovenska v cestovnom ruchu bude propagovať informačná príručka v slovenčine, ktorá je preložená do ôsmich jazykov. Ide o prvý komplexný materiál svojho druhu, ktorý môžu turisti získať zadarmo v 52 informačných kanceláriách združených v Asociácii informačných centier Slovenska. Ako povedala prezidentka asociácie Ivona Fraňová, informačné kancelárie nemajú peniaze na výrobu nadregionálnych propagačných materiálov, no práve tie si turisti žiadajú. Slovenská agentúra cestovného ruchu, ktorá zabezpečuje celoplošnú propagáciu, ich dáva najmä do zahraničia. Tento materiál v náklade 40-tisíc kusov financovaný z eurofondov pomôže aspoň čiastočne zaplniť biele miesto. Informačné kancelárie majú propagačné materiály najmä v slovenčine, angličtine a nemčine. Táto príručka je aj v taliančine, francúzštine, španielčine, maďarčine, poľštine a ruštine. „Slovensko sme predstavili cez geografické regióny, ktoré turistom hovoria najviac. Sú doplnené mapkami a fotografiami. Niektoré zaujímavosti ako kamenný vodopád na Šomoške možno prekvapia aj našincov,” hovorí Fraňová. Mnohé informačné kancelárie financujú mestá, hoci v cestovnom ruchu propagujú široký región. Podľa Fraňovej by sa na financovanie ich aktivít mali združiť prostriedky aj zo štátu a samosprávnych krajov, prípadne podnikateľov v cestovnom ruchu.

Polovica obyvateľstva EÚ ovláda cudzí jazyk

19. októbra 2005

Päťdesiat percent obyvateľov Európy tvrdí, že ovláda cudzí jazyk. Podľa prieskumu Eurobarometra v roku 2001 bol výsledok prieskumu približne rovnaký, v tom čase 47 % obyvateľov EÚ15 tvrdilo, že ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Päťdesiat percent obyvateľov Európy tvrdí, že ovláda cudzí jazyk. Podľa prieskumu Eurobarometra v roku 2001 bol výsledok prieskumu približne rovnaký, v tom čase 47 % obyvateľov EÚ15 tvrdilo, že ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Zaujímavé je, že 29 % obyvateľov Maďarska, 30 % obyvateľov Veľkej Británie a 36 % obyvateľov Portugalska, Talianska a Španielska tvrdí, že hovorí len svojím materinským jazykom, zatiaľ čo 99 % obyvateľstva Luxemburska je prinajmenšom dvojjazyčných. Z výskumu tiež vyplynulo, že tretina obyvateľov EÚ ovláda ako druhý jazyk angličtinu. Na druhom mieste je nemčina (12 %), ktorá vytlačila francúzštinu (11 %) z pozície druhého najčastejšie zvoleného druhého jazyka v EÚ najmä kvôli tomu, že sa vo veľkej miere využíva v krajinách, ktoré k EÚ pristúpili minulý rok. Minuloročné rozšírenie posunulo na štvrtú pozíciu najrozšírenejších cudzích jazykov v EÚ ruštinu, ktorá sa na tomto mieste ocitla spolu so španielčinou. Znalosť cudzieho jazyka je najvyššia u študentov, takmer 8 z 10 študentov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Podľa štatistiky percento žiakov základných škôl, ktorí sa učia aspoň jeden cudzí jazyk, sa takmer všade za uplynulé roky zvýšilo. V súčasnosti sa vo väčšine členských štátov učí na tomto stupni aspoň jeden cudzí jazyk 50 % všetkých žiakov a učebné osnovy vo veľkej väčšine krajín ponúkajú všetkým žiakom možnosť učiť sa minimálne dva cudzie jazyky počas povinnej školskej dochádzky.

Rumuni a Maďari prvýkrát zasadali spoločne

21. októbra 2005

Vlády Rumunska a Maďarska včera po prvýkrát v histórii spoločne zasadali. Rokovanie má byť medzníkom v úsilí o historické zmierenie oboch susedných krajín. Medzi oboma štátmi v minulosti panovala nevraživosť pre upieranie práv maďarskej menšine v rumunskom Sedmohradsku, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Uhorska a kde dnes žije 1,4 milióna etnických Maďarov. „Naše vlády budú spoločne prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia budúci vývoj našich krajín,” povedal na začiatku schôdze rumunský premiér Calin Popescu Tariceanu, ktorý ocenil, že Maďarsko podporuje pričlenenie Rumunska k Európskej únii. Šéf maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány vyhlásil, že spoločné zasadanie vlád je dôkazom preklenutia ťažkej a konfliktnej minulosti oboch krajín a poznamenal, že maďarský parlament už ratifikoval zmluvu o budúcom začlenení Rumunska do únie.

Spoločné zasadanie vlád

V Bukurešti dnes bude spoločné zasadanie kompletnej rumunskej a maďarskej vlády. Obe strany si od toho sľubujú konkrétne dohody v oblasti hraničného režimu, vzájomnej pomoci, ochrany životného prostredia, či hospodárstva. Ide o prvé podobné podujatie a maďarská strana, ktorá bola iniciátorkou, sa netají tým, že ju inšpiroval vývoj v nemecko-francúzskych vzťahoch po druhej svetovej vojne. Takisto pôjde o prvý prípad, keď maďarská vláda zasadne v hlavnom meste iného štátu. Bukurešťské menu je bohaté, dotkne sa aj otvorenia nového maďarského generálneho konzulátu, problému zlatých baní, ktoré znečisťujú rieku Tisu, ale aj takzvaných národných víz, ktoré chce zaviesť maďarská strana od januára. Hodno poznamenať, že na zozname zahraničných investorov v Rumunsku je Maďarsko zatiaľ iba na 11. mieste, no neustále sa šplhá vyššie, okrem malých a stredných podnikov sa tam udomácnili aj kolosy ako OTP-Banka, MOL či spoločnosť Trigránit. Nebudú žiadne slávnostné reči, po ktorých sa rozídeme - takto sa vyjadril včera maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Podľa informácií maďarskej tlače sa v Bukurešti chystajú na antidemonštráciu radikálne skupiny a mládežnícke organizácie z Rumunska i Maďarska.

Radikálni Maďari chcú autonómiu

18. októbra 2005 - HN (Martin Benko)

Maďarom v Rumunsku podľa všetkého už nestačí vlastné početné zastúpenie v miestnych a regionálnych samosprávach ani v parlamente. Máli sa im, že predseda ich najvplyvnejšieho Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Béla Markó je podpredsedom vlády a sedí v nej spolu s ďalšími troma ministrami za túto stranu. Najmä radikálnejšia časť Maďarov v krajine nekompromisne trvá aj na národnej autonómii. Rumunský parlament minulý týždeň síce opätovne odmietol bez diskusie ako protiústavný návrh zákona o územnej autonómii Sikulska. Avšak jej iniciátori zo Sikulskej národnej rady (SZNT) sa nevzdávajú a chcú sa s touto otázkou obrátiť aj na Európsky parlament. Ide o radikálnych predstaviteľov maďarskej menšiny, blízkych Maďarskému občianskemu zväzu, ktorý kritizuje národne umiernenejšiu politiku vládneho RMDSZ a aktívne spolupracuje s maďarským opozičným Fideszom Viktora Orbána. Sikulsko (maďarsky Székely) je historický názov, používaný takmer výhradne Maďarmi pre tri stredorumunské župy na západnej strane Východných Karpát - Mureš, Harghita a Kovasna. Zo všetkých šestnástich žúp na severe, západe a v centre Rumunska (historické Sedmohradsko, maďarsky Erdély), totiž iba v uvedených troch z nich výrazne prevládajú príslušníci etnických Maďarov. Tí fakticky kontrolujú miestne a regionálne sikulské samosprávy. Sikuli v minulosti strážili v Karpatoch východnú hranicu samostatného Sedmohradského kniežatstva i historického maďarského územia. Hoci RMDSZ oficiálne nepodporuje návrh zákona o sikulskej autonómii, jeho poslanci ho predložili do parlamentu a hlasovali proti uzneseniam príslušného výboru i celého zákonodarného zboru o protiústavnosti projektu. Napriek tomu RMDSZ tvrdí, že miestni Maďari i Sikuli majú právo na všetky formy autonómie. Požiadavky autonómie ako protirumunské najtvrdšie kritizovala tradične nacionalistická Strana Veľké Rumunsko. Sikuli nedávno dokonca žiadali (neúspešne) maďarský parlament, aby ratifikoval prístupovú dohodu Európskej únie s Rumunskom až potom, keď rumunský parlament schváli ich autonómiu. Národnú autonómiu pre celé Sedmohradsko už skôr požadovala aj Národná rada v Sedmohradsku na čele s reformátorským biskupom Lászlóom Tökésom. Snahy zahraničných Maďarov o rôzne podoby autonómie vrátane národnej územnej zhodne podporujú vládne i opozičné strany v Maďarsku. Ministerstvo zahraničných vecí a vládni socialisti pritom zdôrazňujú, že podmienkou dosiahnutia autonómie je dohoda miestnych Maďarov s príslušnou vládou a parlamentom. Opozičný Fidesz, rovnako ako radikálna časť Maďarov, na to neberú ohľad a presadzujú ju napriek odporu v Rumunsku a iných susedných štátoch Maďarska.

Podunajské Biskupice - Dohodli sa na spolupráci

20. októbra 2005

Dohodu o spolupráci v školstve, kultúre a športe podpíšu v piatok zástupcovia miestnej samosprávy Podunajské Biskupice s predstaviteľmi XVI. obvodu maďarskej Budapešti. Plánuje sa aj výmena študentov a kultúrnych programov, športové, turistické a spoločenské aktivity.

Čierny bod za deficit

21. októbra 2005

Európska komisia dnes dala Maďarsku už druhý „čierny bod” za očakávané nedodržanie predbežných plánov schodku štátneho rozpočtu, čiže za nesplnenie takzvaných maastrichtských kritérií. Ministerstvo financií v Budapešti však tejto opätovnej kritike „odoláva” a tvrdí, že pôvodný dátum zavedenia eura (2010) sa podarí dodržať. Tvrdeniam maďarskej vlády už nedôverujú ani v Bruseli, ani na medzinárodných finančných trhoch. Európska komisia si všíma, že deficit na budúci rok je plánovaný stále na úrovni okolo 6 %, čo zrejme nie je možné znížiť do roku 2008 na 3 %. Tým skôr, lebo sa plánujú obrovské položky na výdavkovej strane. Okrem zvýšenia dôchodkov a sociálnych dávok je tu ambiciózny projekt výstavby diaľnic, ale aktuálna bude aj splátka za stíhačky typu Gripen. Analytici v Londýne ako termín zavedenia eura v Maďarsku považujú za reálny rok 2013. Predstaviteľ ministerstva financií to odmieta a hovorí o tom, že vláda má presný plán na žiadané znižovanie schodku štátneho rozpočtu.

Brusel varuje Maďarov pred znižovaním daní

Európska komisia včera opäť pohrozila Maďarsku pre príliš vysoký deficit rozpočtu, ktorý porušuje pravidlá EÚ. Kritika sa ušla aj plánovanému zníženiu daní v budúcom roku, ktoré môže skomplikovať krajine zavedenie eura. Podľa komisie dosiahne budúcoročný schodok rozpočtu 6,7 percenta z produktu ekonomiky v porovnaní s aktuálnym vládnym cieľom 4,7 percenta. Rozdiel medzi výdavkami a príjmami verejných financií nezahŕňa napríklad náklady na nákup stíhačiek, ktoré zvyšujú schodok o pol percentuálneho bodu. Plánované zníženie dane z pridanej hodnoty v nadchádzajúcom volebnom roku by mohlo k deficitu pridať ďalších 1,1 percentuálneho bodu, zvýšené prídavky na deti 0,4 bodu. Správu komisie dostanú európski ministri financií, ktorí by mali rozhodnúť o ďalších krokoch. Mohli by obmedziť prístup Maďarska k rozvojovým fondom, čo je však podľa Budapešti málo pravdepodobné. Viacerí členovia eurozóny totiž pravidlo trojpercentného schodku už niekoľko rokov beztrestne porušujú. Maďarský minister financií János Veres varovanie od komisie očakával. „Ústupok v otázke daní by bol pre maďarskú schopnosť konkurovať zrejme horší ako čelenie kritike,” skonštatoval. Vláda chce plánovaný schodok dodržať a zároveň z neho každý rok ukrojiť 1,4 percentuálneho bodu, V roku 2008 by mal klesnúť pod trojpercentnú hranicu potrebnú na prijatie eura. Spoločná mena by mala forint vymeniť v roku 2010, analytici za pravdepodobnejší považujú rok 2013.

Maďarsko asi nezníži deficit pod tri percentá do roku 2008

Maďarsko zrejme nesplní svoj cieľ znížiť rozpočtový deficit do roku ' 2008 pod povolenú hranicu 3 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedla to včera Európska komisia. Schodok môže podľa nej na budúci rok dosiahnuť až 6,7 percenta HDP z dôvodu výdavkov na vojenské lietadlá, plánovanej daňovej reformy a vyšších rodinných prídavkov. Maďarsko pritom pôvodne plánovalo na rok 2006 schodok verejných financií 4,7 percenta, ale nezahrnulo do svojich odhadov výdavky na stíhačky, ktoré pridajú k deficitu 0,5 percenta, vysvetlila komisia. Plánovaná reforma dane z pridanej hodnoty môže schodok zvýšiť o ďalšie 1,1 percenta a plánované zvýšenie rodinných dávok o 0,4 percenta, pokiaľ nebudú prijaté kolektívne opatrenia. „Cieľ na rok 2006 uvedený v Konvergenčnom programe Maďarsko opustilo... Navyše môže byť prekročený aj omnoho vyšší cieľ,” uviedla komisia, podľa ktorej tak Budapešť nesplnila odporúčania ministrov financií EÚ z marca tohto roku, ktorí vyzvali na razantné kroky vedúce k znižovaniu deficitu pod povolenú trojpercentnú hranicu do roku 2008.

Maďarský premiér sľubuje šetrenie pre euro

18. októbra 2005

Maďarský forint zrejme nahradí spoločná európska mena euro už o päť rokov. Maďarské vládne strany sa dohodli, že rozpočtový schodok znížia pod trojpercentný limit potrebný na prijatie eura v roku 2008. „Dohodli sme sa, že navrhneme program s cieľom splniť kritériá na zavedenie eura v roku 2008. To znamená znižovanie rozpočtového deficitu o 1,4 percentuálneho bodu ročne tak, aby sme mohli prijať euro v roku 2010,” uviedol včera maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Ako dodal, v decembri vláda predloží Bruselu plán znižovania schodku. Podľa neho by rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo verejných financiách mal na budúci rok klesnúť na 4,7 percenta výkonu ekonomiky z tohtoročných 6,1 percenta. V roku 2008 by mal byť pod troma percentami. Rozpočtové sľuby vláda v posledných troch rokoch porušila. Gyurcsány odmietol špecifikovať, či koalícia stále podporuje zavedenie eura v roku 2010. Premiér sa totiž nedávno vyjadril, že tento cieľ by mohol byť v decembri prehodnotený. Podľa väčšiny ekonómov je reálnejší termín rok 2013 až 2014. Gyurcsány ďalej uviedol, že vytvorí štátnu komisiu pre reformy. Tá bude mať za úlohu vypracovať dlhodobý plán na ozdravenie verejného sektora, podobný aktuálnym dlhodobým plánom na zníženie daní a nastavenie penzií. „Na základe konzultácií s politikmi a expertmi je každému jasné, že k vyrovnanému verejnému sektoru nie je žiadna alternatíva,” uzatvoril premiér.

Socialisti vyrovnali náskok FIDESZ-u

20. októbra 2005

Vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) podporuje zhruba rovnaký tábor priaznivcov, ako opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ). Vyplýva to z aktuálnych prieskumov verejnej mienky maďarských inštitútov. Podľa Gallupovho inštitútu síce v októbri klesli preferencie socialistov oproti septembru o jedno percento na 25 %, FIDESZ však stratil až tri percentá a s 27 % dosiahol najnižšiu úroveň podpory v tomto roku. Podobný trend naznačili aj výsledky prieskumov inštitútu Medián, podľa ktorého júlový 17-percentný náskok FIDESZ-u klesol v októbri postupne na štyri percentá. V radoch voličov rozhodnutých určite voliť dokonca prevzala MSZP od mladých demokratov vedenie, keď jej vyjadrilo podporu v prieskume Gallupu 45 %, o percento viac, ako dosiahol FIDESZ. Päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu nedosiahli žiadne ďalšie strany, s troma percentami skončili koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) a Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) dosiahlo iba dvojpercentnú podporu. O päť percent klesol počet tých, ktorí sú nespokojní s činnosťou premiéra Ferenca Gyurcsánya, pozitívne ju naďalej hodnotí 37 % respondentov.

Népszava

Podpora dvoch najväčších rivalov na maďarskej politickej scéne sa vyrovnáva, no - ako upozorňuje denník Népszava - výsledky prieskumov verejnej mienky treba hodnotiť opatrne. Z najnovších prieskumov rôznych agentúr vyplýva, že výrazný náskok opozičného Fideszu oproti vládnej socialistickej strane sa na jeseň scvrkol, dokonca rozdiel medzi nimi nepresahuje hranice štatistickej chyby, čiže „nožnice” medzi dvoma veľkými rivalmi sa zatvárajú - píše denník Népszava. Pripomína ďalej, že v júli a auguste bol náskok Fideszu až 17-percentný, v septembri 9 a v októbri už iba 4-percentný. V kruhu istých straníckych voličov má vedúca sila opozície 48, vládni socialisti 44 %. Agentúra Medián vykazuje teda nárast podpory socialistov a pokles či stagnáciu obľúbenosti Fideszu. Zatiaľ sa však neprelomili takzvané generačné bariéry: Fidesz je naďalej skôr strana 18 až 39-ročných, kým socialisti majú vedúcu pozíciu vo vekovej kategórii nad 50 rokov. Tesná je aj miera podpory dvoch premiérskych kandidátov po májových voľbách. Viktor Orbán klesol o 4 %, Ferenc Gyurcsány v rovnakej miere stúpol. Agentúra Gallup vykazuje mimoriadne veľkú ochotu ísť voliť v tábore socialistov, z čoho vyplýva výsledok, podľa ktorého v kruhu istých voličov je pomer 45:44 v prospech vládnej strany. Pred štyrmi rokmi bola situácia podobná, vtedy opozičnú socialistickú stranu dobiehal, až predbehol vládny Fidesz. Politológovia si zatiaľ nemyslia, že nastal zásadný obrat v preferenciách. Sily sa vyrovnávajú, avšak nie je isté, či politické strany robia dobre, keď už teraz, pol roka pred voľbami a pred začatím skutočnej volebnej kampane vystrieľajú svoju muníciu - píše denník Népszava.

Népszabadság

Vládna Maďarská socialistická strana v nedeľu v budapeštianskej Sportaréne demonštrovala, že strana je silná a jednotná. Na Námestí pochodov predseda opozičného Zväzu mladých demokratov Viktor Orbán zas sumarizoval skúsenosti programu Národnej konzultácie, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) v nedeľu v budapeštianskej Sportaréne demonštrovala, že strana je silná a jednotná. Na Námestí pochodov predseda opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Viktor Orbán zas sumarizoval skúsenosti programu Národnej konzultácie, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. MSZP mohutným mítingom v preplnenej Sportaréne potvrdila, že strana je silná a jednotná, jednotu demonštrovala tým, že opäť dostala slovo predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, silu zas tým, že sa im podarilo naplniť arénu, tentoraz mladými ľuďmi, komentuje najvplyvnejší denník. Predseda MSZP István Hiller tvrdil, že v prieskumoch verejnej mienky sa už socialistom podarilo dobehnúť náskok FIDESZ, premiér Ferenc Gyurcsány sa zas venoval otázke chudoby a spoločenskej nespravodlivosti. Ako konštatoval, v krajine možno vnímať chudobu, proti ktorej bude vláda bojovať novým programom. Sily včerajška sa snažia dať zámku na bránu budúcnosti. Ak sa tá brána nebude dať otvoriť, treba sa do nej vlámať, hlásal Orbán, ktorý takto hodnotil činnosť vládnej koalície. Expremiér v prejave na masovom mítingu vyzdvihoval nutnosť zmien, radosti zo života a nádeje. Ako zdôraznil odteraz raz týždenne predstúpi s posolstvom pred voličov. Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) tiež usporiadal míting - na rozdiel od veľkých strán však podstatne skromnejší. Dve veľké strany začali svoj dlhý finiš v boji o voličov, uzatvára Népszabadság.

Lebo Viktor

20. októbra 2005 - Sme (Peter Morvay)

Reakcia predsedu SMK Bélu Bugára na môj komentár o tom, ako úctivo tancuje okolo lídra maďarskej opozície Viktora Orbána, ma veľmi potešila. Odpovedal presne tak, ako sa dalo očakávať, a umožnil mi tým napísať aj to, čo som musel z pôvodného článku z priestorových dôvodov vynechať. Nadmieru úzke vzťahy a predvolebná spolupráca medzi SMK a Fideszom (stretnutie vedenia SMK a Orbána na Slovensku pred dvomi týždňami bolo jej súčasťou) by zdanlivo nemali nijako prekážať. Je predsa normálne, že strana stredopravej orientácie, za akú sa SMK považuje, spolupracuje so stranou hlásiacou sa k rovnakému ideovému smerovaniu, že si praje jej volebné víťazstvo, a že jej pritom dokonca pomáha. Problém je, že SMK a Fidesz, Bugára a Orbána nespája pravicová konzervatívna orientácia, ale keď už, tak skôr akýsi do minulosti zahľadený kolektivistický národniarsky populizmus, nahradzujúci často riešenia problémov menšín symbolickou politikou, heslami a zástavami. Fidesz totiž nie je klasická pravicová strana. Počas svojho dlhého putovania maďarským politickým spektrom dospeli Orbán a jeho verní k čisto populistickej politike. V rámci svojej programovej praženice síce využívajú aj rad prvkov spájaných tradične skôr s pravicou, ich ekonomický a sociálny program je však vyslovene ľavičiarsky. Fidesz požaduje zastavenie privatizácie a rastu cien energií, burcuje proti zahraničnému kapitálu slovníkom, za ktorý by sa nehanbili ani komunisti, a odmieta spoluúčasť pacientov v zdravotníctve - čiže presný opak toho, čo presadzuje SMK ako člen slovenskej vládnej koalície. Z hľadiska programu aj každodennej praxe má dnes Fidesz na Slovensku najbližšie k Smeru. Na tom nič nemení ani členstvo v Európskej ľudovej strane. Orbán bol už aj členom združenia európskych liberálov. Ktovie, možno práve toto stojí v pozadí zbližovania SMK so Smerom v nádeji na budúcu spoluprácu, o ktorom sa v maďarskom prostredí na Slovensku hovorí stále viac.

Gyurcsány sľubuje ako Orbán

20. októbra 2005 - Sme (Peter Morvay)

„Politiku už vtáčia chrípka zasiahla,” konštatuje včerajšie vydanie najčítanejšieho maďarského seriózneho denníka Népszabadság. „Vláda každému občanovi ponúkne bezplatné očkovanie,” sľúbil v utorok premiér Ferenc Gyurcsány, ktorého strana donedávna presadzovala privatizáciu zdravotníctva a zvýšenie spoluúčasti pacientov. „Maďarská politika dnes nevidí ďalej než do mája 2006,” povedal politológ Gábor Török na adresu toho, ako sa všetko podriaďuje budúcoročným parlamentným voľbám. Obzvlášť nápadné je to v prípade Gyurcsányovej vlády, ktorá v snahe zapáčiť sa voličom robí často opak toho, čo hlásala donedávna. Ešte v lete premiér sľuboval, že na budúci rok v žiadnom prípade nezostavia predvolebný rozpočet. Návrh prerokúvaný v týchto dňoch v parlamente ukázal, že tento sľub bol planý. Nutné reformy, napríklad štátnych financií, sa odkladajú na neurčito. „Najväčším problémom je, že sa vláda snaží vyriešiť všetky problémy naraz, za jeden rok,” tvrdí jeho kolegyňa Éva Palóczová. V rozpočte chýbajú priority, vláda chce dať peniaze na sociálne programy rovnako ako na zintenzívnenie výstavby diaľnic a zároveň znižovať dane. Štátne výdavky vzrastú o jedenásť percent napriek tomu, že sa príjmy rozpočtu znížia. Donedávna považovala vláda za hlavný problém domáceho poľnohospodárstva príliš rozdrobenú majetkovú štruktúru, veľké množstvo drobných hospodárov, ktorí so svojimi políčkami jednoducho nemôžu byť rentabilní. Vládnuca sociálno-liberálna koalícia však má tradične nízku podporu na vidieku a to je jediné vysvetlenie náhleho premiérovho nápadu na nový sociálny pozemkový program. V rámci neho majú rozdať pôdu zostávajúcu v štátnom vlastníctve drobným hospodárom, ktorí o to požiadajú. „Mohli by si vypestovať aspoň to, čo potrebujú pre vlastnú rodinu,” bránil nápad premiér. Jediným chabým ospravedlnením Gyurcsányovho správanie je jeho opozícia. „V Maďarsku teraz proti sebe stoja dve veľké ľavicové strany,” zhodnotila už v lete tento jav Ibolya Dávidová, predsedníčka opozičného konzervatívneho Maďarského demokratického fóra. Narážala na to, že obe veľké strany, Gyurcsányovi socialisti aj opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána sa predbiehajú, kto sľúbi viac a kto príde s čo najpopulistickejším nápadom. V rámci tejto hry útočí formálne pravicový Fidesz na socialistov zľava a snaží sa zabrániť aj umierneným reformám, ktoré vláda presadzuje. Organizoval referendum proti privatizácii zdravotníctva, teraz už odmieta akýkoľvek predaj štátneho vlastníctva, straší zvyšovaním cien plynu. Gyurcsány sa však ukazuje ako Orbánov dobrý žiak a zatiaľ sa mu to vypláca. Podľa posledného prieskumu agentúry Medián poklesol náskok Fideszu pred MSZP medzi rozhodnutými voličmi na štyri percentá, v auguste to pritom bolo ešte 17 percent.

Maďarská televízia prepúšťa ľudí

19. októbra 2005

Maďarská verejnoprávna televízia Magyar Televízió (MTV) plánuje v nadchádzajúcom období prepustiť 217 zamestnancov. Zverejnila to odvolávajúc sa na vyhlásenie MTV maďarská tlačová agentúra MTI. Maďarská televízia od tohto opatrenia očakáva, že pretvorená verejnoprávna národná organizácia s nižším počtom pracovníkov bude vykonávať účinnejšiu, pružnejšiu prácu, ktorá bude po odbornej stránke profesionálnejšia, konkurencieschopnejšia a naďalej kvalitná, uvádza sa vo vyhlásení MTV. Televízia prepustí 96 fyzicky a 121 duševne pracujúcich, podľa pôvodného reorganizačného plánu prijatého vlani na jeseň mali v tomto roku prepustiť dovedna 425 a v roku 2006 ďalších 200 pracovníkov, čomu však bráni nedostatok finančných prostriedkov. V súčasnosti pracuje v MTV 1700 zamestnancov. V Maďarsku funguje okrem Magyar Televízió ešte aj ďalšia verejnoprávna televízna stanica Duna TV, ktorej úlohou je informovať prostredníctvom satelitného vysielania aj Maďarov žijúcich v zahraničí.

Politici SMK mali vlastnú reláciu v STV

21. októbra 2005 - Sme

Proti neštandardnej „slovenskej koalícii” v nitrianskej župe stojí osamotená SMK. Aj táto strana má metódy, ako sa neštandardne zapojiť do kampane. Pred troma týždňami sa v diskusnej relácii verejnoprávnej STV stretli štyria politici za SMK, aby hovorili o župných voľbách. Presviedčali divákov, koľko pre nich SMK urobila a čo všetko pre nich urobí, ak ju budú v Čo najväčšom počte voliť. Konkurenciu z iných politických strán diskutéri nemali, hoci viaceré politické strany majú politikov a kandidátov do regionálnych volieb, ktorí vedia po maďarsky. Na debate sa okrem moderátora zúčastnili poslanci parlamentu Iván Farkas a Richárd Hamerlik a dvaja župní poslanci Péter Pázmány (primátor Dunajskej stredy) a János Vasik, všetci z SMK. Členka licenčnej rady Jana Žitňanská sa nechcela k relácii konkrétne vyjadriť, lebo nepozná jej obsah. Dodala však, že rada reláciu preverí. Člen vedenia STV Branislav Zahradník povedal, že cieľom relácie nebola volebná kampaň SMK, ale diskusia o kompetenciách vyšších územných celkov a ich význame pre život maďarskej menšiny v regiónoch. „Takže išlo o vecnú diskusiu v maďarčine, nie o politickú propagáciu,” povedal Zahradník. STV si podľa neho pred voľbami dá „mimoriadny pozor” na pluralitu zastúpenia názorov vo vysielaní. Člen mediálneho výboru parlamentu Dušan Jarjabek zo Smeru povedal, že občas na spomínanú reláciu „nadabí”, považuje ju za politicky jednostranne zafarbenú. „Zúčastňujú sa na nej zásadne politici SMK.” Jarjabek by sa rád na diskusii v maďarskom vysielaní zúčastnil, ale vraj nemôže, lebo sa tam hovorí len po maďarsky. Účastník debaty Richard Hamerlik „nechápe”, v čom je problém. Podľa neho diskusia v STV nebola propagovaním SMK, ale hodnotením uplynulých štyroch rokov. Hovorí, že do maďarského vysielania sa hľadali zástupcovia ovládajúci maďarčinu. „Keď mi poviete v každej župe takého za inú stranu, potom sa môžeme o tom ďalej rozprávať. Ja ich nepoznám,” povedal Hamerlik.

Diskusie Terítéken moderujú manželky poslancov

Pravidelné diskusie Terítéken (Na tanieri) v maďarskom jazyku so slovenskými titulkami bežia v STV každú druhú stredu na Dvojke neskoro večer. Vyrába ju maďarská menšinová redakcia STV.

Debatujú vždy štyria účastníci a moderátor. Najčastejšie moderuje reláciu redaktorka Ágnes Bárdosová, manželka predsedu parlamentného klubu SMK Gyulu Bárdosa. Občas moderuje aj Ildikó Nagyová, poradkyňa šéfa STV Richarda Rybníčka pre menšinové vysielanie a manželka ďalšieho politika SMK, predsedu výboru pre ľudské práva Lászlóa Nagya.

Poslanci z Veszprému na Slovensku

17. októbra 2005

Zámerom pracovnej návštevy 30 poslancov maďarskej župy Veszprém, vedenej jej predsedom Csabom Kutim, dňa 4. 10. 2005 v Banskej Bystrici, bolo oboznámenia sa s fungovaním Banskobystrického samosprávneho kraja, reformou verejnej správy i zhodnotením prvého 4-ročného volebného obdobia. Podľa podpredsedu BBSK Petra Csúsza, poslanci pozvanie prijali po návšteve družobného Nitrianskeho samosprávneho kraja a pokračovali ďalej návštevou Košíc. Ide o župu, ležiacu severne od Balatonu a jej výhodou je atraktívny cestovný ruch a rozvinutá vinárska oblasť. Sídlom je mesto Veszprém so 60 000 obyvateľmi, vysokým školstvom, priemyslom a 9 regiónmi, kde žije celkovo 370 000 ľudí. Po Budapešti patrí tomuto regiónu druhé miesto v počte návštevnosti. V súčasnosti má župa uzatvorené partnerské zmluvy s VÚC Nitra, oblasťami v EÚ - Bavorskom, 2 regiónmi v Taliansku, Fínsku, Francúzsku, ale aj so Sussexom vo Veľkej Británii, Japonskom a Ohiom v USA. Podľa P. Csúsza, reformu verejnej správy v Maďarsku naštartovali od roku 1990 a podľa jeho mienky, máme sa navzájom čo naučiť.

V okrese Komárno zmizol ďalší turul

19. októbra 2005

Storočnú sochu turula - posvätného vtáka Maďarov, ukradli zo stĺpa v Klížskej Nemej v okrese Komárno. Krádež nadväzuje na sériu krádeží tohto symbolu, ktoré sa stali pred polrokom v obciach južného Slovenska. Sochy vtedy zmizli z Bátorových Kosíh, Veľkých Kosíh, Chotína, Pribety či Strekova. „Turula zo zliatiny sme mali na námestí na pomníku zosnulých z prvej svetovej vojny. Bola to jemná sochárska práca. Keďže nešlo o kultúrnu pamiatku, škodu vyčíslili iba na 30-tísíc korún. Nová socha nás bude stáť stotisíc,” hovorí starostka Klížskej Nemej Rozália Szalayová. Nemyslím si, že motívom krádeže je národnostný problém. V Strekove ukradli turula z bronzu, aj keď podobného majú v depozite, z obavy pred krádežou ho na pamätník neumiestnia. Chcú si dať vyrobiť nového, z lacného čínskeho kameňa. „Kamenári nám prisľúbili, že náklady na výrobu stlačia na minimum. Predpokladáme, že ho umiestnime na pôvodné miesto do parku v budúcom roku,” povedal prednosta Strekova František Szabó. Starostovia obcí predpokladajú, že sochy ukradli na objednávku starožitníkov. Podľa nitrianskeho krajského policajného hovorcu Miloša Fábryho polícia preverila niekoľko bazárov, starožitníctiev či záložní a ani po polroku pátrania ich nenašla.

Podporia vyššiu kvalitu vína

21. októbra 2005

Európska únia rozdelí vo viac ako polovici členských štátov, vrátane Slovenska, v období 2005/2006 dotácie na zlepšenie kvality vína vo výške 450 miliónov eur (asi 1,75 mld. Sk). Najväčšiu časť z tejto sumy dostane Španielsko. 151,5 milióna eur. Francúzom pripadne 106,3 milióna a Talianom 99,7 milióna eur. Slovensko získa 2,49 milióna eur, čo je oproti sezóne 2004/05, kedy dostalo necelých 800-tisíc eur, veľký nárast. Českí vinári získajú 1,82 milióna a maďarskí 10,6 milióna eur. Podporu dostanú vinári v 14 z 25 členských krajín EÚ. Výška podpory sa stanovuje okrem iného aj podľa plochy viníc v danej krajine. Dotácie majú pomôcť vinohradníkom reštrukturalizovať a adaptovať vinice, aby sa mohlo produkovať hodnotnejšie víno, z ktorého väčšina by bola vhodná na vývoz. - Prioritou je zvýšenie kvality a vyváženie dopytu a ponuky, - uviedla európska komisárkao pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová - Boelová.

Bosch otvoril v Budapešti nové vývojové centrum

20. októbra 2005

Nemecký dodávateľ autopríslušenstva a náhradných dielov Bosch dnes v Budapešti otvoril nové vývojové centrum, kde bude stovka inžinierov vyvíjať elektroniku pre automobily. Maďarská tlačová agentúra MTI informovala, že v strednodobom horizonte sa plánuje zdvojnásobiť počet zamestnancov. Bosch zamestnáva v Maďarsku okolo 6 000 pracovníkov, čo mu zaručuje pozíciu druhého najväčšieho zahraničného zamestnávateľa. Koncern tu pôsobí v oblasti vývoja riadenia, brzdového a protiblokovacieho systému už od roku 2000. Podobné vývojové centrá Bosch prevádzkuje aj v USA, Mexiku, Indii, Číne a Japonsku.

Vakcína zabrala, politiku aj tak nakazila chrípka

21. októbra 2005 - Pravda (Ivan Drábek)

Maďarský minister zdravotníctva už od vtákov neochorie. Pred troma týždňami sa Jenő Rácz dal spolu so stovkou dobrovoľníkov zaočkovať a v stredu podvečer už podľa denníka Magyar Hírlap mohol hrdo vyhlásiť: „Podľa výsledkov prvých testov naša krv obsahuje protilátky. Naše organizmy ich začali tvoriť.” Mnohým pri jeho slovách padol kameň zo srdca. V Maďarsku je aj pričinením politikov okolo vtáčej chrípky ešte väčší rozruch ako na Slovensku. Ľudia sa boja, že hroziaca pandémia ich bude kosiť po desaťtisícoch, veď odvšadiaľ počujú, že pôjde o strašnejšiu pohromu, ako bola hongkonská chrípka. Tej v roku 1968 podľahlo päťtisíc Maďarov. Po predčasnej radosti z objavenia „všelieku” však prišlo vytriezvenie. „Pred neexistujúcou epidémiou a jej pôvodcom nedokáže ochrániť nijaká vakcína,” schladil prehnané nádeje v Maďarskom rozhlase hlavný lekár krajiny László Bujdosó. Šéfvirológ György Berencsi pre včerajší denník Reggel to formuloval ešte jasnejšie: „Očkovanie proti vtáčej chrípke neochráni obyvateľstvo. EU si to vymyslela len preto, aby sa krajiny pripravili na výrobu skutočnej protilátky, ak by vypukla nákaza medzi ľuďmi.” Je to teda svetový úspech, alebo nie? pýtajú sa dnes mnohí dezorientovaní Maďari, ktorí si z víťazoslávnych slov premiéra Ferenca Gyurcsánya zapamätali len to, ako dobre na tom krajina zarobí, že má ako prvá na svete vakcínu aj výrobné kapacity na výrobu pol milióna očkovacích ampuliek týždenne. Háčik je len v tom, že ak vírus vtáčej chrípky zmutuje na obávaný zabijacký kmeň, ktorý sa bude šíriť z človeka na človeka, potom ministrovi Ráczovi jeho imunita, získaná nedávnym očkovaním, nepomôže. Na druhej strane, ak sa katastrofický scenár skutočne naplní, Maďarsko bude mať neodškriepiteľný náskok. Technologicky je totiž pripravené vyvinúť a vyrábať vakcínu, ktorá bude zaberať, tvrdí vláda. Nech je to akokoľvek, vtáčia chrípka z titulných stránok maďarských novín tak skoro nezmizne. Prinajmenšom preto, že už stihla naplno nakaziť politiku. Kým vládnuci socialisti pol roka pred voľbami chcú ukázať, ako zodpovedne sú pripravení chrániť zdravie a životy občanov, opozícia na nich páli z dvoch strán. Fidesz útočí na skresané výdavky na zdravotníctvo, kvôli čomu vraj budú chýbať peniaze na účinný boj s hroziacou pliagou, Maďarské demokratické fórum zas obviňuje vládu z vyvolávania hystérie, na čo doplácajú domáci farmári tretinovým poklesom predaja hydiny.

Pochybnosti okolo maďarskej vakcíny

21. októbra 2005

Očkovacia látka proti vtáčej chrípke, ktorou pred troma týždňami skúšobne zaočkovali niekoľko osôb, je síce podľa vyhlásenia maďarského ministra zdravotníctva Jenöa Rácza účinná, zatiaľ je však diskutabilné, koho vlastne chráni. Podľa šéfa rezortu, ktorý bol jedným zo zaočkovaných dobrovoľníkov, predbežné krvné testy preukázali, že v krvi sa vytvorili protilátky. Vakcína bráni iba šíreniu vírusu vtáčej chrípky z vtákov na ľudí, proti vírusu šírenému z človeka na človeka pravdepodobne nebude účinná. Oficiálne výsledky budú známe v piatok po preverení všetkých sto zaočkovaných. Šéf virologického oddelenia Štátneho epidemiologického centra (OEK) György Berencsi v relácii komerčnej rozhlasovej stanice Klub Rádió povedal, že pokus so zaočkovaním slúžil iba na to, aby výrobcovia otestovali, ako bude treba vyrobiť vakcínu, ak by vypukla epidémia - na nič iné. Hovorca vlády András Batiz na tlačovej besede už v stredu popoludní tvrdil, že vakcína ochráni tých, ktorí pracujú a žijú v blízkom kontakte s vtákmi a hydinou. Ak sa bude dať vytvoriť z tejto očkovacej látky vakcína použiteľná aj pre ľudí, potom podľa Batiza bude možné zabrániť tomu, aby sa ľudia nakazili od zvierat. Hlavný štátny lekár László Bujdosó formuloval opatrnejšie, keď povedal, že nová vakcína je v prípade potreby určite použiteľná pre zvieratá. Zatiaľ podľa vydania maďarského denníka Népszabadság je isté to, že testovaná technológia je funkčná, v súčasnosti sú schopní v Maďarsku vyprodukovať týždenne 500.000 vakcín, vláda na základe odporúčania Európskej únie považuje za potrebné vyrobiť 3,5 milióna kusov vakcín.

Gyurcsány avizoval vypracovanie programu proti chudobe

15. októbra 2005

Vypracovanie Národného programu proti chudobe avizoval dnes v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Predseda vlády o tom hovoril v parlamente na prvom stretnutí s ľuďmi žijúcimi v chudobe. Podľa jeho slov je načase vypracovať ucelený program, ktorého prvým, najvýznamnejším prvkom by bol program proti chudobe detí. Takýto program by hovoril o tom, ako by bolo možné zabezpečiť najzákladnejšie podmienky života, akým je bývanie, možnosť návštevy školy, a aspoň jedno teplé jedlo denne. Najdôležitejšou podmienkou úspechu boja proti chudobe detí je podľa neho zamestnanie rodičov, deti by mali mať zabezpečené podmienky na bývanie a k štúdium. Premiér vidí chudobu v maďarskej spoločnosti ako najbolestivejšiu chorobu. Podľa predstaviteľky Subregionálnej kancelárie pre strednú a východnú Európu Medzinárodnej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Budapešti Márie Kadlečíkovej v Maďarsku vykazujú tých, ktorých trpia hladom alebo podvýživou, v počte 250.000. Ako pre TASR uviedla v SR za posledné tri roky stúpol pomer chudobných z troch percent na štyri percentá. „Predpokladám, že ide o obyvateľstvo žijúce v marginálnych oblastiach na vidieku, a hlavne ide o dôchodcovské kategórie a možno o ďalšie marginalizované skupiny obyvateľstva,” dodala. To je všetko podľa nej aj dôsledok toho, kto sa ako dokázal prispôsobiť zmenám trhovej ekonomiky. „Nie všetci máme rovnaké danosti, že vieme sa zapojiť napríklad aj do obchodných aktivít, alebo podnikať,” konštatovala Kadlečíková.

Gašparovič vyzval k obrode vzťahu k rodnej reči

15. októbra 2005

Najkrajším darom Ľudovítovi Štúrovi pri príležitosti jeho jubilea by podľa prezidenta Ivana Gašparoviča bola „obroda nášho vzťahu k slovenskému jazyku, našej rodnej reči”. Uvádza sa to v liste, ktorý prezident poslal účastníkom celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Zdôrazňuje v ňom, že prehreškom proti Štúrovmu odkazu je každodenný vzťah k svojmu jazyku. Označil ho za národný poklad, ktorý sa síce nedá sprivatizovať, ale dá sa zničiť. Prezident pripomína, že hoci Štúr vlastne nemal slovenskú štátnosť, vzoprel sa tradične používanej češtine a začal vo svojich novinách používať slovenčinu. „Kladiem si otázku, ako sa pozrieme do očí Ľudovítovi Štúrovi, ktorého 190. výročie narodenia si pripomíname v čase, keď sa objavujú správy o rušení slovenských škôl na juhu Slovenska. Slováci v niektorých obciach južného Slovenska nemajú bohoslužby v slovenskom jazyku,” píše Gašparovič v závere listu a dodáva, že o nápravu v otázke bohoslužieb požiadal začiatkom tohto roka predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností. Prezident v liste vyzval občanov, aby si vzali príklad z Čechov, Francúzov, Poliakov, Chorvátov i Američanov, ktorí si jazyk vážia ako hodnotu najvyššiu a vyžadujú, aby každý občan krajiny svoj jazyk ovládal.

Zomrel významný maďarský literát István Eörsi

14. októbra 2005

Osobnosť demokratizačného procesu v Maďarskej republike, laureát Kossuthovej ceny, spisovateľ István Eörsi zomrel včera v skorých ranných hodinách po ťažkej chorobe vo veku 74 rokov. Rodáka z Budapešti, ktorý po absolvovaní univerzity ELTE pracoval ako novinár, zatkli po potlačení maďarskej revolúcie v decembri 1956 a následne ho odsúdili na osem rokov väzenia. Spoza mreží sa dostal po amnestii v roku 1960. V roku 1967 sa stal zmluvným spolupracovníkom literárno-spoločenského týždenníka Élet és irodalom, ktorým zostal až do súčasnosti. Poet, prozaik, dramatik, publicista a umelecký prekladateľ, ktorý zanechal rozsiahle dielo, medzičasom opakovane pracoval aj pre progresívnu divadelnú scénu v Kaposváre a viaceré ďalšie printové médiá. Nezriedka originálne diela Eörsiho, ktorý sám priblížil maďarským čitateľom tvorbu takých autorov, ako napríklad Ginsberg, Gombrowicz, Kafka, Morgenstern, Apollinair, Majakovskij či Shakespeare, preložili do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, japončiny, taliančiny a ďalších jazykov.

Stočlenný rómsky orchester z Budapešti mieri do Košíc

13. októbra 2005

Košice - Najväčší rómsky symfonický orchester na svete sa koncom mesiaca predstaví v metropole východného Slovenska. Stočlennú skupinu z Budapešti sem 29. októbra pritiahne spoločnosť Equinoxe. Teleso bolo založené v roku 1985, keď zomrel v tom čase najznámejší maďarský primáš Sándor Jaroka. Všetci maďarskí rómski hudobníci prišli na jeho pohreb a po obrade začali hrať. Orchester sa teda zrodil z tohto momentu improvizácie. Súbor mal v posledných rokoch enormný úspech, koncertoval v najslávnejších koncertných sálach a na významných festivaloch v Rakúsku, Belgicku, Čechách, Chorvátsku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Japonsku, či Monaku. Do svojej tragickej smrti v decembri 1997 bol primášom orchestra Lászlo Berki. Práve on napísal väčšinu aranžmánov a na orchestri zanechal nezmazateľnú pečať svojej výnimočnej umeleckej osobnosti. Je jeho zásluhou, že členmi orchestra sú najlepší maďarskí hudobníci. Mená ako Lakatos, Ledvai, Csocsi, Boross, či Berki patria k najlepším hudobným rómskym dynastiám v Maďarsku a ich príslušníci sú už roky členmi súboru. „Jedným z najvýraznejších členov telesa je cimbalový virtuóz Oszkar Okros. Je najlepším svetovým hráčom na tomto inštrumente,” hovorí William Kouton, šéf spoločnosti Equinoxe. Repertoár nepozostáva len zo slávnych maďarských čardášov, ale aj z klasických diel, ako sú maďarské rapsódie od Liszta, maďarské tance od Brahmsa, či z diel členov rodiny Straussovcov a maďarských ľudových piesní. „Každé vystúpenie tohto orchestra zanechá na poslucháčoch nezameniteľný vplyv. Ich zemitá, prirodzená energia uchváti každého.” V košickej hale Cassosport sa tentoraz na trojhodinovom živom koncerte predstavia maďarskí muzikanti spolu s Martinom Babjakom a Katarínou Hasprovou.

Stabilná inflácia v Maďarsku

13. októbra 2005 - HN

Na rozdiel od nadmerne vysokého podielu deficitu verejných financií sa Maďarsko klesajúcou úrovňou inflácie postupne blíži k splneniu podmienok na zavedenie eura. Za deväť mesiacov tohto roka spotrebiteľské ceny u južných susedov medziročne stúpli o 3,7 percenta, čo je rovnaký rast ako za osem mesiacov. Je to však takmer dvakrát menej ako v rovnakom období minulého roka. Miera inflácie v septembri dosiahla podľa maďarského štatistického úradu KSH medziročne tiež 3,7 percenta, podobne ako v júli, avšak oproti očakávaniu ekonómov bola mierne nižšia. V porovnaní s augustom, keď sa spotrebiteľské ceny ročne zvýšili o 3,6 percenta, medzimesačný rast tvoril 0,2 percenta. Vlani v deviatom mesiaci pritom inflácia mala ešte výšku 6,6 percenta a za celý minulý rok napokon priemerne 6,8 percenta. V uplynulom mesiaci najviac zdraželi na ročnej úrovni motorové palivá pre automobily -o 17 percent, lieky o 14 percent a spotreba domácej energie o 6,1 percenta. Naopak, výrobky trvalej spotreby zlacneli o 2,9 percenta. Maďarskí odborníci predpokladajú, že výška inflácie sa do konca roka už výraznejšie nezmení. V decembri aj za celý rok by mala zostať pod súčasnou štvorpercentnou hranicou. Zhodli sa na tom výskumný ekonomický inštitút Kopint Datorg vo svojej najnovšej prognóze o hospodárskych vyhliadkach krajiny aj analytik sporiteľne Takarékbank Gergely Suppan. Pokiaľ ide o perspektívy budúceho roka, ministerstvo financií na základe návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 ráta s poklesom inflácie už na hranicu dvoch percent. Maďarská národná banka pripúšťa, že by mohla byť ešte o trochu nižšia. Kopint Datorg očakáva v tomto roku spomalenie ekonomického rastu v Maďarsku na 3,8 percenta. Vlani sa hrubý domáci produkt po spresnení štatistickým úradom zvýšil o 4,6 percenta namiesto 4,2 percenta. Kritický vysoký schodok verejných financií podľa uvedeného ústavu sa však môže zvýšiť z pôvodne plánovaných 7,4 percenta až na 8 percent HDP bez korekcie o údaje poplatkov dôchodkového poistenia. Pri ich zohľadnení rozpočtový deficit môže byť 6,7 percenta. Minister financií János Veres po nedávnej úprave prognózy smerom nahor informoval o verejnom schodku v tomto roku 6,1 percenta.

Fitch zlepšila hodnotenie Slovenska

12. októbra 2005

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch zlepšila ohodnotenie Slovenska. Ocenila tým silný rast domácej ekonomiky a uskutočnené reformy. Postavenie Slovenska sa tak posunulo pred Maďarsko a Poľsko a vyrovnalo s Českom. „Zlepšovanie schopnosti krajiny splácať záväzky podporuje silný hospodársky rast, vďaka ktorému sa životná úroveň Slovenska reálne približuje štandardu v západnej Európe,” odôvodnil úpravu analytik agentúry Fitch David Heslam. Ako ďalší prínos agentúra Fitch označila výrazný pokles schodku v štátnom rozpočte. Najväčšie riziko pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky vidia analytici agentúry Fitch v politickej oblasti, najmä pre blížiace sa parlamentné voľby v roku 2006. „Po voľbách bude dôležité, či bude nová vláda pokračovať v plánovanom postupnom znižovaní schodku štátneho rozpočtu. Je to jedna z podmienok na prijatie eura,” dodáva analytická Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová. Ak by Slovensko prijalo euro podľa plánu už v roku 2009, stalo by sa podľa sporiteľne lídrom v skupine krajín V4. Zatiaľ ho však dve z troch najvýznamnejších hodnotiacich agentúr dávajú na rovnakú úroveň ako Česko. Maďarsku v súčasnosti vyčítajú vysoký schodok v rozpočtovom financovaní.

Odškodnenie za Zlatý vlak

12. októbra 2005 - SRo (GMP)

Spojené štáty sa ospravedlnili maďarským Židom, ktorých majetok ukradli americkí vojaci na konci druhej svetovej vojny z takzvaného Zlatého vlaku na ceste z Maďarska do Bavorska. Už v marci americká vláda súhlasila z odškodnením 25,5 milióna dolárov. Tento prípad sa týka 24 vagónov naplnených zlatom, striebrom, drahocennými šperkmi, kožušinami a inými cennosťami, ktoré poslali nacisti z Maďarska do Bavorska na konci druhej svetovej vojny. Takzvaný Zlatý vlak zastavila americká armáda a označila ho za majetok nepriateľa. Jej vojaci si následne mnohé cennosti rozobrali. Keďže maďarské obete holokaustu žijú po celom svete, 25,5 miliónové odškodné bolo rozdelené viacerým židovským organizáciám a bolo určené na sociálne programy. 40 % putovalo do Izraela, 22 % do Maďarska, 21 % zostalo v Spojených štátoch a zvyšok bol rozdelený do ďalších krajín. Židovské organizácie s výškou odškodnenia súhlasili. Odborníci však odhadujú, že takzvaný Zlatý vlak mal hodnotu až do 120 miliónov dolárov.

Západný Balkán

12. októbra 2005 - SRo (GMP)

Cesta západného Balkánu do Európskej únie vedie cez strednú Európu? - táto otázka je možno trochu prehnaná, avšak Višehradská štvorka a rakúsko-slovinská dvojica sa podujíma poskytnúť výraznú a konkrétnu pomoc krajinám juhovýchodnej Európy v ich integračnom snažení. Potvrdilo sa to na včerajšej budapeštianskej konferencii ministrov zahraničných vecí z rozsiahleho a súvislého regiónu siahajúceho od Poľska až po Macedónsko. Vyšli najavo problémy, s ktorými zápasia západobalkánske štáty doma i medzi sebou. „Sakramentsky zaujímavý a zamútený región!” - zvolal môj maďarský kolega na chodbe hotelu Intercontinental pred Bálovou sálou, kde za dverami sedeli okolo obrovského stola dvanásti šéfovia či podšéfovia diplomacií. Ono už s tou dvanástkou je istý problém, pretože v podstate ide iba o jedenásť krajín, no Čierna Hora sem poslala aj vlastného ministra, pričom zatiaľ ešte celý štát Srbsko a Čiernu Horu zastupoval námestník (údajne tiež Čiernohorec). A už sme pri prvom probléme. Zdá sa, že proces rozdeľovania tohto útvaru je nezastaviteľný, čo dal najavo aj Miodrag Vlahovič, šéf čiernohorskej diplomacie, keď povedal, že pravdepodobne po referende v apríli budúceho roka sa táto krajina osamostatní, čo je jej legitímne právo. Albánsky minister Mustafa Besnik tiež argumentoval v prospech samostatnosti - Kosova. Macedónska ministerka Ilinka Mitreva si ťažkala na vízovú politiku únie a žiadala urýchlenú liberalizáciu súčasnej praxe. Spomínali sa práva menšín, či už vo Vojvodine alebo v Chorvátsku, alebo aj stále nevyjasnené hranice medzi niektorými bývalými juhoslovanskými republikami. Najaktuálnejší je teraz chorvátsko-slovinský spor, ktorý logicky dostáva aj európske dimenzie, pretože ide o kandidáta na členstvo a člena Únie. Pre Slovenský rozhlas sa k tomu vyjadrili obe strany. Najprv hovorí šéf slovinskej diplomacie Dimitrij Rupel: „Myslím si, že bi bolo unáhlené, keby sme sa v tomto momente obrátili na medzinárodnú arbitráž. Je to zdĺhavý proces. Mimochodom my sme už začiatkom deväťdesiatych rokov navrhovali arbitráž v iných otázkach, vtedy Chorvátsko odpovedalo záporne. Ťažko sa so Záhrebom dohodnúť, hoci sme sa na ostrovoch Briuni, na spoločnom zasadaní našich vlád dohodli o spôsoboch riešenia akýchkoľvek sporov a incidentov. Slovom. My máme problémy s hodnovernosťou Chorvátska”. Chorvátska ministerka Kolinda Grabarová-Kitarovičová: „Skutočnosť je taká, že sme sa pokúšali riešiť problém dialógom a rozhovormi. Mimochodom, aj Európska únia zaujala stanovisko, že keď nie je možné riešiť otvorené otázky so susedmi dialógom, problém možno predložiť pred medzinárodný súdny orgán.” Počujete, rysuje sa dlhodobý spor, ktorý by však mal zostať v medziach, povedal by som, kultúrneho riešenia. Čo je vzhľadom na krvavé vojny v tomto priestore, upokojujúce. Podstatu zrejme vystihol maďarský minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, keď povedal, že perspektíva euroatlantickej integrácie západného Balkánu prispeje k vyriešeniu mnohých zložitých problémov. V úvode som použil výraz „zamútený” región. To som si spomenul na istého srbského politika Trajkoviča, ktorý bol roku 1991 „miestodržiteľom” v Kosove. Keď som sa s ním vtedy rozprával v Prištine, použil výstižné prirovnanie: Kosovo je spodok Európy, je to ako dno suda, ktoré, keď sa zamúti, skazí víno v celom sude. Nuž, teraz jestvuje väčšia šanca, aby to „európske víno” bolo raz číre.

Problémy takzvaného západného Balkánu

Čo môže urobiť stredná Európa pre západný Balkán v jeho integračnom úsilí? - táto otázka zamestnávala šéfov diplomacií dvanástich krajín na konferencii v Budapešti. Všetky problémy takzvaného západného Balkánu prišli na pretras - od Macedónska, cez Albánsko a Kosovo, Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu až po Chorvátsko. Dalo by sa povedať, že ich „mentormi” v Európskej únii sa stáva vyšehradská štvorka a rakúsko-slovinská dvojica. Každá z týchto krajín, ktoré sa najnovšie nazývajú „Regionálne partnerstvo”, si zobrala na svoje ramená istú konkrétnu oblasť, v ktorej poskytne západobalkánskym štátom pomoc. Slovensku pripadla téma „utužovanie občianskej spoločnosti”. hovorí štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Magda Vášáryová. „To je niečo, v čom my máme veľké skúsenosti… Rozvoj občianskej spoločnosti a všetko, čo súvisí s postojom občana, to si budeme viacej všímať, my si to samozrejme všímame stále. Dá sa povedať, že táto naša úloha bola docenená.”

12 šéfov diplomacií o západnom Balkáne

Štyri plus dva plus šesť sa rovná regionálne partnerstvo a západný Balkán… Táto rovnica skrýva vyšehradské krajiny, Rakúsko i Slovinsko na jednej a ostatné bývalé juhoslovanské republiky a Albánsko na druhej strane. Šéfovia diplomacií týchto štátov sa schádzajú dnes v Budapešti. Slovensko zastupuje štátna tajomníčka Magda Vášáryová. Stav pripravenosti západobalkánskych krajín na európsku integráciu - to je hlavná téma dnešnej konferencie, ktorá je prvá svojho druhu. Hoci ostatná Európa ich dáva - takpovediac - do jedného vreca, štáty regiónu sa nachádzajú v rôznom štádiu. Chorvátsko napríklad už začalo prístupové rokovania a rado by hralo akúsi vedúcu úlohu, Srbsko a Čierna Hora sa posunula bližšie k asociačnej a stabilizačnej dohode, s Albánskom sa takáto dohoda uzavrie do konca roka, Macedónsko stojí najbližšie k štatútu kandidátskej krajiny, Bosna a Hercegovina zaostáva, kým nevytvorí jednotnú políciu. Vyšehradská štvorka a rakúsko-slovinská dvojica bude poskytovať pomoc v konkrétnych oblastiach, Slovensku pripadá napríklad príprava spoločnosti na integráciu. Akiste aj dnes dostane dôraz všeobecne platná požiadavka plnej spolupráce západobalkánskych krajín s medzinárodným tribunálom v Haagu.

Slovenská kultúra v celom Maďarsku

11. októbra 2005

Inscenácia Donizettiho Dcéry pluku v podaní Opery Slovenského národného divadla a v réžii Jozefa Bednárika v budapeštianskej Maďarskej štátnej opere uzavrela minulý týždeň Dni slovenskej kultúry v Maďarsku. Podujatie sa konalo od 10. augusta a v jeho rámci sa maďarskému publiku predstavili tvorcovia a interpreti zo všetkých umeleckých oblastí. Výtvarné a fotografické výstavy, koncerty, divadelné a tanečné predstavenia sa okrem Budapešti konali aj v Segedíne, Pécsi, Kaposvári, Miškovci, Békešskej Čabe, Sarvaši, Slovenskom Komlósi a v Gödöllő. Súčasťou podujatia bol aj Týždeň slovenského filmu, počas ktorého uviedli najnovšie slovenské a koprodukčné filmy. „Ako súčasť slovenského kultúrneho kontextu sme predstavili aj tvorbu Slovákov žijúcich v Maďarsku a tvorbu Slovákov na Dolnej zemi vo Vojvodine a v rumunskom Nadlaku. Považujem to za veľmi dôležitý moment týchto dní kultúry, ktoré trvali 30 dní a ktoré priniesli vyše 50 zaujímavých podujatí - kvalitné svedectvo o tom, ako sa slovenská kultúra vyvíja,” zhodnotil Dni slovenskej kultúry riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík.

Trvajú na dvojakom občianstve

11. októbra 2005 - HN

Predstavitelia zahraničných Maďarov naďalej trvajú na zvýhodnenom dvojakom občianstve bez toho, aby sa museli vysťahovať do Maďarska. Zo svojej tvrdošijnej požiadavky nezľavili ani napriek rôznym iniciatívam maďarskej vlády, ktorých cieľom je aj zjednodušiť a urýchliť možnosti prisťahovania sa krajanov do materskej krajiny s následnou naturalizáciou. Na treťom fóre maďarských organizácií v zahraničí v rumunskom Tirgu Mures (maďarsky Marosvásárhely) privítali s výhradami plánované zavedenie tzv. národných víz od budúceho roka. Ako je známe, vláda v Budapešti ich plánuje bezplatne vydávať pri dlhodobom pobyte pre občanov Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory, Rumunska a Ukrajiny, kde žijú aj príslušníci maďarskej menšiny. Na spomínanom stretnutí pod rumunskými Karpatmi však krajania zdôraznili ako základ pri využívaní výhod, podpôr a cestovania do Maďarska pôvodné krajanské preukazy. Okrem toho vyzvali maďarskú vládu na čo najrýchlejšie zvolanie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), na ktorej by chceli posúdiť najdôležitejšie problémy. Na schôdzke v Rumunsku sa zúčastnili zástupcovia krajanov zo susedných štátov Maďarska, západnej Európy a Ameriky, bol to však len tzv. malý maďarský summit bez účasti maďarskej vlády a parlamentných strán. Maďarsko-maďarské stretnutie sa nekonalo už viac ako rok aj v dôsledku neúspešného referenda o dvojakom občianstve koncom minulého roka. „Nie je čestné, ak stále kladieme témy na stôl, ale ani jednu nedokončíme. Nech je príklad Fond Domovina. Boli rokovania, jeho rada začala fungovať, no doposiaľ nevypísali konkurzy,” vyslovil nespokojnosť predseda SMK Bela Bugár v televízii Duna. Podľa neho národné víza pomôžu iba dovtedy, pokiaľ Maďarsko nevstúpi do schengenskej zóny. „Nenahradí to dvojaké občianstvo,” zopakoval predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bela Markó. Krajania považujú za dôležitý vznik Fondu Domovina, no urgujú návrhy konkrétnych podpôr pre nich. Podporili aj ratifikáciu prístupovej dohody EÚ s Rumunskom v maďarskom parlamente, začiatok rokovaní o členstve v únii s Chorvátskom, ako aj o dohode o stabilite a pridružení so Srbskom a Čiernou Horou. Súhlasia aj s návrhom premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby v ústave bol dodatok o zodpovednosti Maďarska za krajanov. Požiadavky krajanov na dvojaké občianstvo a rýchle zvolanie MÁÉRT podporil krátko predtým aj predseda maďarského opozičného Fideszu Viktor Orbán na zhromaždení v juhoslovenskom Číčove. Tradične sa pritom vyslovil o tom, že budúcnosť nie je v desaťmiliónovom Maďarsku, ale v pätnásťmiliónovom maďarskom národe. Nevynechal ani zmienku o posilnení kultúrnej identity a práve zahraničných Maďarov na vlastnú autonómiu. Pokiaľ ide o neustále požiadavky zahraničných Maďarov na dvojaké občianstvo na etnickom základe, neberú pritom ohľad na to, že to narúša princíp rovných práv občanov bez ohľadu na národnosť. Zrejme im neprekáža ani to, že v prípade zotrvania v rodnej krajine by mohli mať iba neplnohodnotné maďarské občianstvo. Nehovoriac o tom, že neustále ignorujú výsledky vlaňajšieho referenda, v ktorom Maďari odmietli dvojaké občianstvo na protekčnom etnickom základe. Avizované národné víza sú takisto určené najmä pre zahraničných Maďarov a ťažko môžu zakryť svoj skutočný etnický zámer. Okrem toho nemajú slúžiť podpore prisťahovalectva. Je to len ďalší neštandardný spôsob rozšírenia platnej vízovej praxe Maďarska pri dlhodobom pobyte v krajine, ako určitá kompenzácia krajanom spolu s inými iniciatívami za odmietnuté dvojaké občianstvo.

V Maďarsku vznikla ekologická strana

11. októbra 2005

Ekologickú stranu pod názvom Ľudská reťaz pre Maďarsko založili cez víkend v Budapešti. Podľa médií chcú títo „Zelení” ísť do parlamentných volieb v roku 2006. Strana by chcela získavať predovšetkým tých voličov, ktorí „sú znechutení z politizovania po zmene systému”. Zakladateľom novej strany je spisovateľ, filozof a ekológ András Lányi. Ako vyhlásil, jeho strana „nechce v prvom rade zvíťaziť, ale presviedčať.” Jej úspech nemožno pomeriavať číslami, ale jej kvalitou a činnosťou. Obsahovo sa Ľudská reťaz pre Maďarsko chce orientovať na ekologickú politiku, ktorou by sa urobil koniec „panstvu technicko-ekonomických priorít”. Lányi pri zakladaní strany kritizoval situáciu v Maďarsku slovami: „To, čo tu vidíme, nie je rozvoj, a nemožno tak pokračovať.” Jeho strana chce byť dlhodobo v politickej aréne a zúčastní sa aj na komunálnych a európskych voľbách. Doteraz sa však žiadnej ekologickej strane nepodarilo dostať do parlamentu.

Maďarská vláda navrhne program zvyšovania miezd

11. októbra 2005

Maďarská vláda mieni spustiť dlhodobý program priblíženia k európskym mzdám. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2010 priemerná hodnota minimálnej mzdy v Maďarsku dosiahla, prípadne prekročila hranicu 100 000 forintov, v prepočte 15 571 korún. Premiér Ferenc Gyurcsány v parlamente v tejto súvislosti v uviedol, že ak platí to, že maďarské hospodárstvo rastie rýchlejšie ako priemer Európskej únie, a ak platí tvrdenie, že rast miezd treba prispôsobiť tomuto rastu, potom Maďarsko dobehne Európu aj v mzdách. Preto podľa predsedu maďarskej vlády je potrebné prijať program priblíženia k európskym mzdám, a zvyšovať reálnu hodnotu miezd vo verejnej sfére. Vláda podľa jej predsedu bude presadzovať diferencovanie minimálnej mzdy podľa dosiahnutého vzdelania. Minimálna mzda by mala byť viazaná k výške životného minima, teda minimálna mzda bude musieť byť vyššia ako hodnota životného minima. Gyurcsány tiež oznámil, že navrhne OÉT, aby rast reálnej hodnoty miezd vo verejnej sfére dosiahol dynamiku rastu hospodárstva. Kabinet navrhne u uniformovaných zložiek ešte vyšší rast miezd, a u policajtov by dokonca rast miezd mal dosiahnuť trojnásobok miery rastu hospodárstva. Podľa jeho slov pripravovaný rozpočet pre budúci rok ráta už s rastom týchto miezd. „Žiť tak, ako rakúski susedia. Buďme úprimní, to bol pri zmene režimu sen väčšiny obyvateľstva,” konštatoval predseda maďarskej vlády.

V Chorvátsku investujú najmä Maďari

11. októbra 2005

Priame zahraničné investície v Chorvátsku dosiahli za 1. polrok 1,01 miliardy dolárov, v prepočte 32,4 miliardy korún. Tlačová agentúra Hina s odvolaním sa na údaje Chorvátskej národnej banky informovala, že od roku 1993 prúdili do Chorvátska investície za 11,9 miliardy dolárov. Najväčším investorom s 30,3-percentným podielom na celkovom objeme priamych zahraničných investícií sa v prvom polroku stalo Maďarsko, nasledované Rakúskom (24,7 percenta), Talianskom (14,4 percenta) a Holandskom (10,3 percenta). Vyše 62 percent investícií prúdilo do bankového sektora, 9,9 percenta do ťažby ropy a zemného plynu, 4,3 percenta do hotelierstva a gastronómie a 3,5 percenta do maloobchodu.

Rumunský väzeň oficiálne zažaloval boha

17. októbra 2005

Rumunský väzeň zažaloval boha za to, že ho neuchránil pred diablom. Odsúdenec Pavel M. obvinil boha z podvádzania, zneužívania a kšeftovania s vplyvom. V jeho sťažnosti sa píše: „Ja, dolupodpísaný Pavel M., v súčasnosti uväznený v nápravnom ústave v Timisoare na 20 rokov odňatia slobody za vraždu, žiadam o vznesenie súdnej žaloby voči bohu, obyvateľovi nebies, tu reprezentovanému rumunskou pravoslávnou cirkvou, za spáchanie nasledujúcich zločinov: podvádzanie, zamlčovanie, zneužívanie záujmov ľudí, poberanie úplatkov a obchodovanie s vplyvom.” Odsúdenec Pavel argumentoval, že jeho pokrstenie bolo dohoda medzi ním a bohom, ktorý ho mal držať bokom od diabla a vyslobodiť ho z ťažkostí. „Boh dokonca žiadal a prijímal odo mňa rôzne dary a modlitby na revanš za odpustenie a sľub, že ma zbaví problémov a umožní mi lepší život. Ale naopak, dostal som sa do rúk diablovi,” dodáva Pavel podľa webstránky www.ananova.com. Sťažnosť putovala na súd v Timisoare, kde ju postúpili prokuratúre. Tá oznámila, že ju pravdepodobne zamietne, pretože nie je možné predvolať boha do súdnej siene.

Migračné vlny Slovákov

13. októbra 2005 - TV OKO

Prvá masová vlna vysťahovalectva nastala v 17. storočí, keď sa Slováci sťahovali 2 málo úrodných častí Horného Uhorska na Dolnú zem, ktorá ostala vyplienená po Turkoch. Už v 19. storočí žili Slováci v Zadunajskú, Sedmohradsku. Na prelome 19. a 20. storočia žilo len v Budapešti okolo 150-tisíc Slovákov a vo Viedni sa odhadoval ich počet na 50-tisíc. Len v rokoch 1899-1913 sa zo slovenských žúp vysťahovalo takmer pol milióna osôb. Najviac zo Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej, Abovsko-Tumianskej, Užskej.

Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia takmer všetci smerovali do Ameriky, kde po občianskej vojne nastal rýchly rozvoj priemyslu a prebytok pracovných príležitostí. Slováci sa usadili hlavne v priemyselných centrách Pennsylvánie, kde boli v tom čase najväčšie uhoľné bane a železiarne, New Yorku, Chicagu, Ohiu, Newjersey, Illinoise. Obmedzenie nastalo počas hospodárskej krízy v rokoch 1921 a 1924. Slováci sa začali preorientúvať na ďalšie destinácie: Kanadu, Argentínu, Austráliu a na západnú Európu - Francúzsko a Belgicko. Vtedajšia československá vláda vysťahovalectvo podporovala, čiastočne tým riešila svoju nezamestnanosť.

Pre socialistickú historiografiu sa dejiny slovenského vysťahovalectva končia po druhej svetovej vojne. „V socialistickom Československu našli dostatok pracovných príležitostí všetci obyvatelia Slovenska, sústavne sa zvyšuje ich životná a kultúrna úroveň, takže vysťahovalectvo sa stalo už len minulosťou,” píše sa v dobovej Encyklopédii Slovenska. Samozrejme, nebola to pravda. Po vojne zo Slovenska emigrovala väčšina z tých mala Židov, čo prežili koncentračné tábory. Nútene bola odsunutá časť maďarskej menšiny. Z obáv pred súdmi emigrovala celá ľudácka špička, hlavne do Južnej Ameriky. „Do USA to neprichádzalo do úvahy. Šli najmä do Peronovej Argentíny,” povedal v rozhovore pre SME historik Jozef Jablonický. Tam sa sústredili hlavne v Buenos Aires.

K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr po roku 1968. Oficiálne učebnice politických emigrantov či utečencov zatajovali, rovnako, ako sa nezverejňovali počty zabitých či zadržaných na hraniciach.

Oficiálna štatistika sa od odhadov krajanských organizácií často výrazne líši. Napríklad v Maďarsku žije podľa odhadov až 110 000 Slovákov, no oficiálne sa k slovenskej národnosti prihlásilo niečo cez 11-tisíc ľudí. Podobne je to aj na Ukrajine, kde oficiálne žije 6397 Slovákov, ale odhady hovoria o 17 000 až 25 000. V Českej republike sa v roku 1991 k slovenskej národnosti prihlásilo asi 315 000 obyvateľov, v roku 2001 ich bolo už len 183 749.