- Predchádzajúca otázka môže byť o to zaujímavejšia, lebo Maďarsko, každá maďarská vláda, všetky politické strany i prezidenti kladú veľký dôraz na maďarské menšiny žijúce za hranicami krajiny. Azda nepomerne väčší, než na vzťahy so susedným národom a krajinou. Je tento postreh správny, a či je dobré, keď je to tak?

- Myslím si, že obe veci od seba oddeliť nemožno. Teda je v záujme každej krajiny, aby so susedmi udržiavala dobré vzťahy a musí mať deklarovanú susedskú politiku, ktorá musí byť v rámci zahraničnej politiky prioritná. To, že v okolitých krajinách žije početná maďarská menšina, logicky kladie maďarskej vláde a maďarským orgánom za ústavnú povinnosť, aby sa starali o tieto menšiny. Je napísané v ústave, že Maďarská republika cíti osobitnú zodpovednosť za krajanov, a je jej povinnosťou starať sa o nich a pomôcť im pri udržiavaní kontaktov s materskou krajinou. Správne je to, keď táto susedská a krajanská politika nestoja v protiklade. Jednou formou naplnenia týchto cieľov sú rokovania medzi dvoma štátmi.

- Materské krajiny národnostných menšín žijúcich v Maďarsku ako keby neboli také dôrazné v podporovaní záujmov svojich menšín. Na druhej strane tieto menšiny, vrátane slovenskej, niekedy pociťujú, že ich vlasť, čiže Maďarsko, zastáva názor, že je “všetko pekné a všetko dobré”. Pričom je tu celý rad problémov: od vydávania učebníc pre národnostné školy, cez finančnú podporu menšinových samospráv až po televízne i rozhlasové vysielanie pre menšiny, nehovoriac o protiústavnom stave, ktorý vyplýva z toho, že menšiny v Maďarsku stále nemajú zastúpenie v parlamente. Nechystáte sa v tejto záležitosti zaujať stanovisko, či vyjsť s nejakou iniciatívou, urobiť gesto?

- Skutočne je to tak, že materské krajiny menšín žijúcich v Maďarsku sa starajú o svoje menšiny v rozličnej miere. Bol by som si myslel, že to závisí od toho, koľko ich je, teda málopočetná menšina nie je pre materskú krajinu taká zaujímavá. Vyvracia to moja nedávna návšteva u Slovincov v Maďarsku. Slovinsko venuje významné sumy na to, aby tunajšie päťtisícové slovinské spoločenstvo malo napríklad rozhlasové štúdio. Ale nie ja som kompetentný v tom, koho ako podporuje materská krajina. Čo sa týka tunajších menšín, musím povedať, že ich ústavné postavenie je veľmi priaznivé. Maďarská ústava totiž deklaruje, že menšiny sú štátotvorným činiteľom. Na tom je postavený samosprávny systém, ktorý znamená v podstate kultúrnu autonómiu. V súčasnosti samosprávy preberajú svoje kultúrne inštitúcie. Slováci v Maďarsku by si mohli založiť hoci aj univerzitu, keby mali na to peniaze. Viem, že v týchto dňoch Slováci aj demonštrovali, lebo finančné podpory považujú za nedostačujúce. Demonštrovali aj pohybovo postihnutí, aj dôchodcovia, lebo sa máli aj im. Situácia je taká, že v podmienkach všeobecného okresávania výdavkov teraz odoberajú peniaze odvšadiaľ. Ja však, práve preto, lebo je to citlivá otázka, považujem za dôležité, aby vláda dbala o splnenie nárokov národnostných menšín. Hlavnou sťažnosťou tunajších menšín je to, prečo nemajú parlamentné zastúpenie. Tu však treba brať do úvahy viaceré činitele. Jedným je to, že vo väčšine okolitých krajín majú Maďari parlamentné zastúpenie podľa všeobecných pravidiel. Nie preto je v bratislavskom parlamente maďarský poslanec, lebo by to bola nejaká výhoda, ale preto, lebo ich počet je vysoký a sú schopní založiť politickú stranu a cez ňu dostať poslancov do parlamentu. To isté je v Rumunsku či vo Vojvodine. Je jasné, že v Maďarsku sú menšiny tak málopočetné, alebo tak málo ľudí sa hlási k menšinám, pretože medzi výsledkami sčítania obyvateľstva a odhadmi sú obrovské rozdiely, že asi ťažko by založili politickú stranu. Teda na základe všeobecných pravidiel by sa nemohli dostať menšiny do parlamentu. Riešením by bola zmena volebného práva, aby poslanca mohlo zvoliť oveľa menej ľudí. Takže ústavnú zásadu, podľa ktorej každý má jeden a rovnocenný hlas, by sme mali narušiť, a mali by sme povedať, že pre menšiny jestvuje osobitný režim, a bolo by potrebné odhadnúť aj dôsledky takéhoto rozhodnutia. Čiže v Maďarsku je, povedzme, 13 menšín a bude teda 13 menšinových poslancov, ktorí budú môcť rozhodovať o záležitostiach celoštátneho významu, oni budú jazýčkom na váhach. To je jedna z príčin, prečo sa k tomu stavia parlament opatrne. V každom prípade je to na programe. Musím však dodať, že keby Maďarsko urobilo tento ústupok a transformovalo by štruktúru volebného práva, v tom prípade by oprávnene žiadalo, aby tam, kde žijú menšiny v oveľa vyššom počte, by dostali práva navyše. Nie je to výmenný obchod, ale isté vyrovnávanie. Avšak ja to považujem za nápad, za takú požiadavku, ktorú môžem podporiť. Treba nájsť spôsob.

- Nakoľko poznáte Slovensko, mali ste možnosť poznať slovenských ľudí, naše prírodné krásy? Aký je váš osobný vzťah k Slovákom a Slovensku?

- Na Slovensko mám veľmi pekné spomienky. Celé roky sme chodili do Tatier, a neboli to iba takpovediac povinné výlety vo Vysokých Tatrách, prechodili sme liptovské vrchy a v dedinke Pribylina sme bývali v sedliackom dome. Spriatelili sme sa s domácimi, chodil som na polia, priviezol som mlieko, teda môj postoj k Slovensku a slovenským ľuďom je veľmi pozitívny. Rovnako dobre som poznal spišské mestá, takže veľmi rád sa tam opäť vrátim. Je veľmi milé, že zorganizovali pre nás cestu do Tatier, čo má aj ekologickú rovinu. Zrejme chcú ukázať, aká je situácia po vlaňajšej katastrofe a ako je možné škody napraviť.