7. apríla 2005 ● Zo slovenskej tlače

Opäť Benešove dekréty

6. apríla 2005 - SRo - GMP

Z politického hľadiska ešte nie je uzavretá otázka Benešových dekrétov - mieni oficiálna Budapešť v súvislosti so 60. výročím Košického vládneho programu, pričom uznáva, že Európa nemá záujem znovu otvárať háklivé a zložité problémy z minulosti. Oficiálne stanovisko maďarskej vlády v súvislosti s Benešovými dekrétmi vyjadril štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony takto: „Tieto dekréty považujeme z našej strany za politicky neprijateľné. Prirodzene, táto otázka sa vynorila aj v čase, keď do Európskej únie vstupovala Česká i Slovenská republika. Členské štáty únie, ktoré v tom čase rozhodovali o prijatí týchto dvoch krajín, respektíve Európska komisia usúdili, že v súčasnosti právna relevancia stále platných, alebo neanulovaných zákonov je natoľko minimálna, alebo ani neexistuje, že v tejto záležitosti nie sú potrebné právne kroky.“ Bársony zároveň pripomína, že mnohé členské krajiny únie sú za to, aby politické dimenzie tejto otázky zostali na programe dňa. „Aj my si myslíme, že popretie dokumentov z politického hľadiska by bolo potrebné zo strany vlád i parlamentov oboch krajín. V politickom zmysle táto záležitosť nie je v plnej miere uzavretá“. Námestník štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Gábor Bródy v publicistickej relácii Maďarského rozhlasu poznamenal, že zjednocujúca sa Európa nemá záujem na znovuotvorení háklivých a zložitých historických záležitostí, no má záujem na tom, aby sa tieto problémy uzavreli. Bródy sa domnieva, že v individuálnych záležitostiach môžu byť rozhodnutia súdu Európskej únie alebo súdu Rady Európy pre ľudské práva smerodajné, ale aj slovenský parlament už umožnil dodatočné reštitúcie pre slovenských občanov, čiže tento kruh v prípade konsenzu je možné rozširovať. „Závisí to od mnohých okolností, potrebné sú politické či materiálne podmienky, ale ak by bol možný konsenzus, akiste by to prispelo k uzmiereniu. Ale urobiť z toho európsku záležitosť, a vyniesť otázku pred medzinárodné fóra myslím si, nie je správne.“

Maďari si pripomenuli 60. výročie vyhlásenia Košického vládneho programu

5. apríla 2005

Nedemokratické roky 1945-48 boli rokmi utrpenia Maďarov, keď podľa predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára stratili štátnu príslušnosť, svoje pozemky a všetko, čo mali. Státisíce Maďarov z domovov vysťahovali násilne, ďalších deportovali do Čiech len pre ich národnú príslušnosť. Nie preto, že kolaborovali alebo že škodili štátu, ale preto, lebo patrili k národnostnej skupine, povedal Bugár na dnešnom pietnom zhromaždení v Komárne k 60. výročiu vyhlásenia Košického vládneho programu. Asi stovke účastníkov, medzi ktorými nechýbali ani pamätníci z oboch brehov Dunaja, súčasne priblížil jednotlivé nedemokratické kapitoly vládneho programu, ktoré sa v povojnovom období stali tragédiou pol miliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. „Toto obdobie spoločne Slováci a Maďari tu na Slovensku budeme musieť nejakým spôsobom uzavrieť. Takáto šanca tu je. Dokonca už sme sa dotkli tejto problematiky vtedy, keď sme v roku 2002 rokovali o zostavení vlády. Ale si myslím, že tieto možnosti budeme musieť už určitým spôsobom aj využiť. Otázne je, kedy na to bude zrelá celá slovenská spoločnosť,” podčiarkol Bugár pre TASR. K účastníkom sa prihovoril aj predseda Celoštátneho výboru FIDESZ László Kövér. V súvislosti s udalosťami spred šiestich desaťročí vyzdvihol osobnosť Jánosa Esterházyho a kritizoval súčasnú maďarskú vládu za jej postoj k Maďarom žijúcim v zahraničí. Kritiky neušetril ani európske štruktúry za to, že odmietli rokovať o princípe kolektívnej viny. V Komárne dnes zástupcovia Strany maďarskej koalície, Csemadoku, Občianskeho združenia Szüllö Géza, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a Zväzu maďarských rodičov na Slovensku podpísali deklaráciu o prijatí 5. apríla za Pamätný deň maďarského národa. Jej signatári vyhlásili, že si každoročne 5. apríla pripomenú tragické udalosti, ktoré viedli k zbaveniu práv Maďarov. Zaviazali sa urobiť všetko pre to, aby sa československá história z rokov 1945 - 48 o uplatnení princípu kolektívnej viny nemeckej a maďarskej menšiny za rozdelenie Československa v roku 1938 stala na základe skutočných prameňov súčasťou výučby na slovenských aj maďarských školách. Deklarácia sa končí nárokom Maďarov na Slovensku na morálne zadosťučinenie, ktoré slovenský parlament už voči Nemcom a Židom vyslovil, avšak aj minimálne symbolické jednorazové finančné odškodnenie. Pamätnú plaketu prevzal na stretnutí zástupca SMK, Csemadoku, Zväzu Rákócziho, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a Súkromnej odbornej školy podnikateľskej v Dolných Obdokovciach. Na záver spomienkového podujatia položili jeho účastníci vence a kytice k pamätníku vysťahovaných v centre mesta. Prvý Pamätný deň maďarského národa sa skončil predstavením rockového divadla z Kolárova (Komárňanský okres), ktorý uviedol rockovú operu Maďarská história.

Maďari sa cítia na Slovensku druhotriedni, sťažovali sa v EP

5. apríla 2005

Zástupcovia maďarskej menšiny sú na Slovensku druhotriednymi občanmi a vstup krajiny do EÚ ich situáciu nijako nezlepšil. Naopak pokračuje ich diskriminácia v jazykovej, ekonomickej, vzdelávacej i náboženskej oblasti. S takýmito sťažnosťami vystúpili dnes na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zástupcovia Svetového zväzu Maďarov a Maďarskej federalistickej strany na seminári venovanom situácii maďarskej menšiny v SR. Podujatie pod záštitou strany zelených sa konalo pri príležitosti 60. výročia Košického vládneho programu, ktorý podľa účastníkov položil základ utláčania Maďarov, keďže na nich uvalil kolektívnu vinu, čo viedlo k zhabaniu ich majetku a vyhosteniu. Vo vyhlásení, ktoré dostali k dispozícii účastníci seminára, vymenúvajú zástupcovia maďarskej menšiny oblasti, kde sa cítia diskriminovaní. Nepáči sa im, že zákony a administratívne texty vychádzajú len v slovenčine, že maďarské mená sú v oficiálnych dokumentoch deformované a slovakizované, že v parlamente nemožno hovoriť po maďarsky, že v televízii a rozhlase neexistuje žiadne denné maďarské vysielanie. Územno-správne rozdelenie krajiny sa podľa vyhlásenia urobilo spôsobom sever-juh tak, aby umelo rozdelilo maďarskú populáciu na malé skupiny a znížilo jej možnosti získať politické zastúpenie na lokálnej úrovni. Zástupcom maďarskej menšiny sa nepáči, že z ekonomického hľadiska je južná časť Slovenska znevýhodňovaná, napríklad čo sa týka infraštruktúry. V oblasti vzdelávania je jediným pozitívnym prvkom nedávne založenie maďarskej univerzity v Komárne, ale to nemôže nahradiť postupné zatváranie škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Vyhlásenie tiež kritizuje diskrimináciu maďarskej protestantskej cirkvi na Slovensku, ktorá sa stále márne dožaduje reštitúcie zhabaného majetku. Napriek účasti maďarskej strany vo vláde ostávajú maďarskí občania občanmi druhej kategórie. Situáciu nezlepšilo ani členstvo Slovenska v EÚ, píše sa v závere vyhlásenia. Seminár sa začal incidentom medzi organizátormi a niekoľkými slovenskými europoslancami, ktorí sa dožadovali tlmočenia do slovenského jazyka. Poslanec za ĽS-HZDS Peter Baco po nevyhovení požiadavke sálu demonštratívne opustil a rokovanie označil za dehonestujúce. Ostatní slovenskí zástupcovia v EP v sále zostali.

Maďarské médiá píšu o rokovaní v EP o situácii Maďarov na Slovensku

6. apríla 2005

Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli sa v utorok uskutočnili rokovania o situácii Maďarov žijúcich na Slovensku. Informoval o tom maďarský verejnoprávny rozhlas Magyar Rádió a internetové vydania denníkov Népszabadság a Magyar Nemzet. Medzi európskymi národmi nemôže ani jeden človek prežiť svoj život takým spôsobom, aby sa kvôli skutočnosti, že patrí k nejakej národnosti, cítil nepríjemne, vyzdvihli médiá z prejavu čestného predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Sándora Rácza. Biskup reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Géza Erdélyi na podujatí podľa maďarského rozhlasu hovoril o situácii maďarskej reformovanej cirkvi v SR, o nedostatkoch reštitúcie, diskriminácii cirkevných škôl a sociálnych inštitúcií, ale zdôraznil, že o tom hovorí v snahe zlepšiť situáciu a nie podceniť dosiahnuté pozitívne výsledky. Po vystúpení biskupa niekoľkí príslušníci maďarskej menšiny v SR pripomenuli, že pred 60 rokmi vyhlásili Košický vládny program, ktorý zbavil práva obyvateľstvo maďarskej národnosti vtedajšieho Československa na princípe kolektívnej viny. Maďarské médiá poznamenali, že podujatie zorganizoval katalánsky poslanec frakcie zelených Bernat Joan i Marí.

Gyurcsányov polrok

6. apríla 2005

Gyurcsányova vláda, ako druhý kabinet víťaznej koalície z volieb v roku 2002, nastúpila práve pred polrokom, konštatuje maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého má táto vláda málo času na to, aby začala vážnejšie reformy, ale mnoho času na to, aby sa k nej neviazali dôležité iniciatívy. Ferenc Gyurcsány by chcel viesť vlastnú politiku, v ktorej by v prípade víťazstva vo voľbách v roku 2006 pokračoval vážnejšími reformami. Preto svojim ministrom údajne nariadil, aby iniciovali opatrenia, ktoré nestoja veľa peňazí, ale ich zavedenie uľahčí a zjednoduší život občanov, a pritom zvýši účinnosť práce. Zníženie daní sa očakáva začiatkom leta. Najviac zdôrazňovaná snaha premiéra sa týka zmiernenia spoločenskej nespravodlivosti. Jeho odporcovia pripomínajú jeho prešľapy vo verejných vystúpeniach a kritika sa ho dotýka aj v tom, že ostatní členovia kabinetu zostávajú v tieni jeho verejných aktivít.

György Ligetimu zdravotný stav neumožnil prevziať si Frankfurtskú hudobnú cenu 2005

6. apríla 2005

Jeden z popredných svetových komponistov súčasnej hudby, skladateľ maďarského pôvodu György Ligeti, ktorého aktuálnym bydliskom je rakúska Viedeň, si mal v utorok prevziať Frankfurtskú hudobnú cenu 2005. Toto ocenenie udeľujú od roku 1982 Spolkový zväz nemeckých výrobcov hudobných nástrojov a Frankfurtský hudobný veľtrh, a to striedavo osobnostiam zo sféry klasickej alebo populárnej hudby. Cenu dotovanú sumou 15.000 eur (približne 584.000 Sk), ktorá rozšíri zbierku trofejí laureáta početných medzinárodných ocenení, prevzal v utorok v laureátovom zastúpení šéfdirigent Bavorskej štátnej filharmónie Jonathan Nott, pretože György Ligetimu zdravotný stav neumožnil zúčastniť sa na slávnostnom ceremoniáli. György Ligeti - ako sa zdôrazňuje v zdôvodnení udelenia ceny - po viac ako štyri desaťročia výrazne ovplyvňoval aktuálne hudobné trendy. Svetobežník, ktorý sa narodil v rodine maďarskej národnosti v Rumunsku a maďarské územie opustil po potlačení revolúcie v roku 1956, pôsobil v 70. a 80. rokoch viac ako poldruha dekády ako profesor na Vysokej hudobnej škole v Hamburgu. V súčasnosti je rakúskym občanom. Medzi doterajšími laureátmi Frankfurtskej hudobnej ceny, ktorú udelili v utorok vo Frankfurte nad Mohanom v predvečer tamojšieho hudobného veľtrhu, nájdeme mená svetoznámych koncertných umelcov ako Alfred Brendel (klavír), Gidon Kremer (husle), ale aj jednej z najväčších osobností nemeckej džezovej scény Alberta Mangelsdorffa (pozauna). Vlani udelili rovnaké ocenenie známemu rockerovi Udovi Lindenbergovi.

Čaro tlejúcich uhlíkov

Výstava žehličiek Zlievárenského múzea Štátneho technického múzea v Budapešti

(11. 2. - 7. 4. 2005, Slovenské technické múzeum)

Zlievárenské múzeum, ako jednu z činností pri dokumentácii vývoja a ochrane pamiatok zlievárenského priemyslu, vyvíja aj zberateľské úsilie v oblasti liatinových pomôcok používaných v domácnostiach, kde veľkú časť z historických predmetov tvoria ozdobné predmety vyrobené s vysokou umeleckou náročnosťou z obchodnej zliatiny. Výstava podáva prehľad dejín žehlenia a vývinu žehličiek od jednoduchého ručného mangľa až po objavenie elektrických žehličiek. Textílie sa v prvopočiatkoch ich využívania na výrobu odevov vyrovnávali len v studenom stave. Na firemných tabuľách a na starých rezbách zo 17. storočia sa stretávame s vyobrazením žehličiek, ktoré už pripomínajú tvarom tie dnešné. Medzi najstaršie typy patria žehličky s dutým vnútrom, do ktorého bola vkladaná vložka zo železa zohrievaná v ohni. Tvarovo boli už od prvopočiatkov žehličky veľmi rozmanité. Koncom 19. storočia ponúkali zlievárne skutočne široký sortiment žehličiek. Každý typ sa vyznačoval inou rukoväťou, iným uzáverom alebo iným spôsobom prúdenia vzduchu. Ohrev bol zabezpečovaný najčastejšie horiacim plynom alebo liehom. Mnoho vyhotovení bolo v miniaturizovanej, resp. skladacej forme so špeciálnym určením na cestovanie. Prvé elektrické žehličky sa objavili koncom 19. storočia. Základným kritériom pri rozlišovaní typov žehličiek je materiál, z ktorého sú vyrobené a metóda uplatňovaná pri ich výrobe. Z historických žehličiek sa najčastejšie objavujú železné a medené, môžu byť liate alebo kované. Výnimkou sú žehličky z liateho skla, alebo so špeciálnym určením na žehlebnie kože, žehlenie kvalitných látok, na formovanie voskových kvetov, čipkovaných látok, alebo žehličky dosahujúce hmotnosť 7 - 8 kg. Výstava je doplnená pomôckami používanými pri žehlení, ako sú ozdobné podložky alebo pece na ohrev žehličiek, používané najčastejšie v krajčírskych dielňach. Exponátmi na výstavu prispeli: Öntödei Múzeum Budapesť, Elektrotechnikai Múzeum Budapešť, Gázmúzeum Budapešť, Jósvafői Tájház Jósvafő, Móra Ferenc Múzeum Szeged, Kiscelli Múzeum Budapešť, Néprajzi Múzeum Budapešť a súkromní zberatelia.

Wienerberger si upevňuje v Maďarsku pozíciu vo výrobe stavebných materiálov

5. apríla 2005

Maďarská dcéra rakúskeho koncernu Wienerberger prevzala od svojho konkurenta Baranya Tégla tehelňu v Mohácsi. Cena, ktorú Wienerberger zaplatil za prírastok, nebola zverejnená. Medzinárodný výrobca stavebných materiálov mal doteraz v Maďarsku 15 závodov a na ich počte nič nezmení ani najnovší prírastok, lebo súčasne bol zrušený závod v Teskande. Wienerberger investoval vlani v Maďarsku 8 miliárd HUF, čo je 1,259 miliardy SKK. Z nich 5 miliárd HUF stála nová kapacita v Tiszavasváre a 1,8 miliardy HUF sa vložilo do sušiarne tehiel v Kisbéri. Rakúsky koncern je v Maďarsku najväčším výrobcom stavebných materiálov. Konečné údaje o jeho hospodárení v minulom roku neboli zatiaľ zverejnené. V roku 2003 bol však jeho čistý zisk v tejto krajine 6,3 miliardy HUF. Vlaňajší by podľa predbežných správ nemal byť horší.

Maďarského crackera odsúdil švédsky súd na tri roky väzenia

4. apríla 2005

Štokholmský súd dnes vyniesol rozsudok nad 26-ročným maďarským občanom, ktorý sa vlámal do počítačovej siete firmy Ericsson. Cracker za svoj čin podľa maďarského portálu HWSW pôjde do väzenia na tri roky. Švédsky súd za podobný trestný čin v roku 2002 odsúdil zamestnanca Ericssonu až na osem rokov odňatia slobody po tom, čo zistili, že predal dôverné firemné informácie. Muž sa vlámal do počítačovej siete spoločnosti Ericsson v rokoch 2002 až 2004, získal dôverné informácie a snažil sa spoločnosť vydierať. Švédsky bezpečnostný úrad mu však pripravil pascu, a začiatkom októbra 2004 ho chytili na letisku v Malmö. Odtiaľ ho previezli do Štokholmu, kde ho okamžite začali vypočúvať. Cracker najskôr tvrdil, že pricestoval iba na pohovor v súvislosti so zamestnaním u Ericssonu, neskôr sa však na návrh svojho obhajcu a pod ťarchou dôkazov priznal k vydieraniu firmy. Ericsson čelil väčšej špionáži v roku 2002, vtedy zatvorili troch Švédov a dvoch ruských diplomatov vyhostili.

Népszabadság sa venuje majetkovým pomerom politikov

5. apríla 2005 - SRo - GMP

Maďarsko sa za posledných 15 rokov nedostalo bližšie k „čistejšiemu“ verejnému životu a väčšej priehľadnosti toku verejných peňazí ani o centimeter - toto vážne konštatovanie obsahuje komentár v dnešnom vydaní budapeštianskeho denníka Népszabadság, ktorý sa venuje majetkovým pomerom politikov. „Bohu veríme, ostatní platia v hotovosti“ - cituje komentár slogan, ktorý je vraj vypísaný v každej americkej krčme. Princíp limitovanej dôvery voči druhému je na druhom brehu oceánu jedným zo základov spoločenskej dôvery, čiže: vieš, čo koľko stojí a si pripravený to aj zaplatiť. A keď si verejný činiteľ, tvoj materiálny život je permanentne presvecovaný a nieže by si mohol robiť biznis slobodne, ale naopak, keď nemôžeš vysvetliť pôvod hoci jediného rodinného dolára, keď verejnú objednávku získa hoci jediný tvoj kamoš - beda ti. A v Maďarsku? Majetkové priznanie sem, parlamentná vyšetrovacia komisia tam, protikorupčné balíky hentam - verejný život sa za poldruha desaťročia vôbec nestal priehľadnejším - píše Népszabadság. Je potmehúdske, keď rok čo rok skúmajú rôzne komisie verejných činiteľov z opačného tábora a noviny bývajú plné obrázkov rodinných domov na stračej nôžke a verejnosť mľaská na vytrhnutých úryvkoch z majetkových priznaní politikov. Pol krajiny sa potom rehoce, keď vysvitne, že poslanec XY má iba garzónku veľkú 45 štvorcových metrov a polovičku trabanta. Verejnosť však zaujímajú majetkové pomery politikov, pretože rôzne kauzy sa vyskytujú permanentne. Teraz je tu napríklad údajný pokus Viktora Orbána získať podiel v tokajských viniciach, o čom - nejakou záhadou - rozhoduje nie súd, ale parlamentná vyšetrovacia komisia. A tu je, ako odpoveď, návrh skúmať pôvod majetku premiéra Gyurcsánya a jeho vlaňajšieho stomiliónového zárobku. V tejto forme to však nie je v poriadku - argumentuje Népszabadság - pretože sa splieta údajný pokus aktívneho politika (akože Orbána) urobiť dobrý biznis s prípadom spred desiatich rokov, keď privátny podnikateľ (akože Gyurcsány) robil obchody, akiste s využitím kontaktov na štátnu i bankovú sféru. Vznik Gyurcsányovho majetku je v ponímaní Fideszu príbehom podobným z mafiánskeho filmu, pričom opozičná strana diskrétne zamlčuje, že nie aktívny premiér, ale súkromný podnikateľ využíval diery v zákonoch tej doby, lacnotu štátneho majetku a to, že úradníci sa správali vtedy v privatizačných otázkach ako nemehlo. Orbánov tokajský príbeh - ak je pravdivý - je však o tom, že vtedajší predseda vlády robí pred privatizáciou viníc cestu pre firmu, v ktorej má podiel aj jeho manželka. Nedozvieme sa pravdu, kým nezávislý súd to nevyriekne právoplatne. Dovtedy zostanú „majetkové“ obvinenia a protiobvinenia a parlamentné vyšetrovacie komisie, ktoré nemajú právomoci rozhodovať o ničom. A zostáva hanba. Hanba politickej balkanizácie - konštatuje na záver komentár denníka Népszabadság.

4. apríl - 60. výročie - čoho vlastne?

4. apríla 2005 - SRo - GMP

4. apríl bol vyše štyridsať rokov dňom oslobodenia aj v Maďarsku, a hoci je sporné, či sa druhá svetová vojna skončila u našich južných susedov práve tento deň roku 1945, nie toto je najväčší problém Maďarov, lež oveľa viac to, či to bolo naozaj oslobodenie alebo začiatok okupácie. Nie náhodou nazval predseda maďarského antifašistického zväzu „vnútropolitickou senzáciou“ včerajšiu účasť predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya na spomienkovej slávnosti pri pamätníku protifašistických bojovníkov. Za posledných 15 rokov sa totiž nestalo, že podobným slávnostiam „prepožičal“ predseda vlády takouto formou oficiálny charakter. Ba čo viac: sotva sa nájde iná krajina v Európe, kde ukončenie fašistickej moci nie je oficiálnym sviatkom. V Maďarsku nie je, naopak: rok čo rok sa zvýraznia v tomto čase diskusie pod heslom „Oslobodenie či okupácia?“ Rozpačitosť, neistota, či hanblivosť (?) sú charakteristické aj teraz, na 60. výročie - čoho vlastne? Historici a publicisti hľadajú vysvetlenie. V dnešnom Népszabadságu napríklad András Mink píše, že „zmätky v hlavách“ určite súvisia s maďarskou špecialitou. Menovite tým, že Maďarsko ako posledný prisluhovač Nemcov utrpelo zdrvujúcu porážku a ako dôsledok vojny sa udomácnila v krajine na celé desaťročia komunistická diktatúra. Ostatné krajiny sovietskeho bloku, podaktoré vďaka ostrej „otáčky“, sa ocitli na strane víťazov druhej svetovej vojny. Spor okolo terminológie pramení z pohľadu obetí: koho život zachránili sovietske vojská, a komu priniesli opak? V rokoch 1938-46 zlikvidovali, deportovali, či vyobcovali státisíce ľudí, Židov, Cigánov, Nemcov, takisto státisíce ľudí zahynulo vo vojne, k čomu treba prirátať vyplienenie krajiny sovietskymi vojskami, odvlečenie ďalších státisícov civilistov či zajatcov na nútené práce, čo aj maďarský jazyk nazýva takto: „málenkij robot“. Samozrejme horizont utrpenia a krívd možno rozšíriť v čase i priestore, veď ani útočiaca a okupačná maďarská armáda neniesla do Sovietskeho zväzu fialky - píše publicista.

Historik z debrecínskej univerzity Domonkos Szöke pripomína „veľkú facku“, keď sa od roku 1947 začala vehementná sovietizácia krajiny a našla sa aj právna formulka pre pobyt sovietskych vojsk - dočasný, hoci potom trval vyše 40 rokov. Po zmene politického systému roku 1990 a po definitívnom odchode sovietskych vojsk chceli ľudia skôr zabudnúť na komunistický režim, spolu s protokolárnym a núteným sviatkom 4. apríla. A politici? Radi sa vracali do horthyovských čias medzi dvoma vojnami. Stále sa však nevyrovnali s nepríjemnými skutočnosťami, napríklad s tým, že vtedajšie vlády viedli krajinu priamo do záhuby - revíznou politikou a prehnaným nacionalizmom, no a rovnako neslobodno zabudnúť, že deportácie Židov neorganizovali len Nemci. Na víkendovej medzinárodnej konferencii za vládu vystúpil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony, a konštatoval, že posledných 15 rokov sme mohli byť svedkami pokusov o „korekciu histórie v službách aktuálnopolitických zámerov“, čo je sfalšovanie histórie. Pri vláde je teraz ľavicovo-liberálna koalícia, ktorá inklinuje k termínu „oslobodenie“, hoci to robí tiež trocha hanblivo. No a je rozpoltená aj verejnosť. Presnejšie rozdelená na tri časti: jedna tretina je za „oslobodenie“, druhá za „okupáciu“ a tretia odmieta oboje - to sú tí, čo len lakonicky konštatujú, že v štyridsiatom piatom „prišli Rusi“. A to je v tejto záležitosti jediná istota.

Gyurcsány na slávnosti

Ako “senzáciu“ hodnotia maďarskí antifašisti účasť premiéra Ferenca Gyurcsánya na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 60. výročia ukončenia operácií počas druhej svetovej vojny v Maďarsku. Po večernej spomienke pri pamätníku v blízkosti kongresového centra hovoril o “vnútropolitickej senzácii“ predstaviteľ Zväzu antifašistov, poznamenajúc, že v uplynulých pätnástich rokoch sa na podobnej akcii nezúčastnil žiadny premiér. Ide o odraz diskusií, či koniec druhej svetovej vojny znamenal pre Maďarsko oslobodenie od fašizmu, alebo začiatok sovietskej okupácie. Za socializmu bol 4. apríl najväčším sviatkom, no po zmene politického systému sa dostali do popredia krutosti komunistického režimu. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili cez víkend, v tejto otázke sa Maďari delia takmer presne na tri tretiny. Prvá si myslí, že išlo o oslobodenie, druhá, že to bola okupácii a tretia je toho názoru, že pravdu nemá ani jedna strana. Hodno dodať, že sovietsky pamätník v centre Budapešti, na námestí Slobody je často terčom rôznych útokov zo strany extrémne pravicových síl, a keď za predchádzajúcej vlády námestie rekonštruovali a pamätník dočasne odviezli, celkom seriózne sa uvažovalo o tom, že ho ani nevrátia na pôvodné miesto, no ruská strana vtedy protestovala. Premiér Gyurcsány počas nedávnej návštevy Moskvy ubezpečil ruského prezidenta Putina, že súčasná maďarská vláda hodnotí 4. apríl 1945 ako oslobodenie.

Napätie v médiách

6. apríla 2005 - SRo - GMP

Na maďarskej verejnoprávnej mediálnej scéne je napäto: v televízii i rozhlase - hoci z rôznych dôvodov - nastali pozoruhodné zmeny. Prezident maďarskej verejnoprávnej televízie včera večer odvolal riaditeľa pre spravodajstvo. Dôvod? V sobotu večer televízia neprerušila svoje vysielanie, aby mohla oznámiť smrť pápeža, respektíve urobila to s výrazným oneskorením. Predstavitelia rôznych politických strán, vládnych i opozičných preto ostro kritizovali televíziu, kvôli kauze sa v týchto dňoch na mimoriadnom zasadaní zíde televízna a rozhlasová rada. Politické vlnobitie spôsobuje aj rozhodnutie vedenia verejnoprávneho rozhlasu. Do čela spravodajskej relácie Krónika, čo je obdoba Rádiožurnálu SRo, dosadili Lászlóa Meszlenya, ktorý bol pred pár dňami ešte komunikačným šéfom opozičného Fideszu. V prvej reakcii predstaviteľ vládnej socialistickej strany to označil za “dehonestáciu verejnoprávnosti, čo sa však zhoduje s líniou prezidentky rozhlasu Katalin Kondorovej, ktorá sa netají svojimi sympatiami k opozícii a riadi rozhlas politicky, zaujatá v prospech pravice“.

Prepustili riaditeľa MTV za neprerušenie vysielania pri úmrtí pápeža

5. apríla 2005

Predseda spoločnosti Magyar Televízió (MTV) - maďarskej verejnoprávnej televízie Zoltán Rudi dnešným dňom zrušil poverenie riaditeľa spravodajstva Györgya Niku, ktorý nesie zodpovednosť za to, že pri úmrtí pápeža Jána Pavla II. neprerušili vysielanie zábavného programu. Rudi inicioval vyšetrovanie, ktorého cieľom bolo zistiť, či nesie niekto osobnú zodpovednosť za to, že diváci verejnoprávnej televízie sa dozvedeli o smrti pápeža v porovnaní s inými médiami neskôr. Podľa hovorkyne televízie Katalin Holubovej z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že verejnoprávne médium okrem spravodajstva v dňoch 1. až 3. apríla informovalo o stave, neskôr o smrti Svätého Otca v 11 mimoriadnych vydaniach, pritom viackrát upravovali vysielanie. „Skutočnosť je taká, že na rozdiel od medializovaných správ o hodinovom meškaní Magyar Televízió informovala o smrti pápeža šesť minút po agentúrnej správe textovou správou na dolnej strane obrazovky, 27 minút po agentúrnej správe sme prerušili program a zaradili sme mimoriadne vysielanie správ,” tvrdila vo vyhlásení hovorkyňa. Podľa jej slov televízia v hodine smrti Jána Pavla II. nesplnila vlastné očakávanie, podľa ktorého by verejnosť krajiny mala byť informovaná o svetových udalostiach ako prvá práve z MTV, preto predseda priniesol rozhodnutie personálneho charakteru. Holubová zdôraznila, že MTV v programoch o ostatných hodinách pápežovho života, a potom po jeho smrti odbornými kritériami splnila všetky základné princípy verejnoprávnosti sformulované v mediálnom zákone. Pracovná skupina Maďarskej socialistickej strany (MSZP) pre kultúru a médiá v pondelok vyhlásila, že MTV urobila neuveriteľnú chybu, keď pri úmrtí pápeža Jána Pavla II. neprerušila vysielanie zábavného programu. Socialistickí poslanci vyzvali vedenie verejnoprávnej televízie, aby urobila potrebné personálne a organizačné kroky, aby sa podobný prípad nemohol zopakovať. Kuratórium MTV zas vyzvali k tomu, aby zapôsobila na televíziu tak, aby k požadovaným opatreniam skutočne došlo. Podobne reagovali aj poslanci opozície.

Smútok v Maďarsku

5. apríla 2005 - SRo - GMP

Na pápežovom pohrebe sa z Maďarska zúčastnia všetci traja najvyšší ústavní činitelia, do Ríma už odcestovali obaja maďarskí kardináli-členovia konklávy. Po celom Maďarsku dnes večer celebrujú sväté omše na pamiatku zosnulého pápeža a na štvrť hodiny sa rozozvučia všetky zvony na katolíckych kostoloch. Prímas maďarskej katolíckej cirkvi, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup, kardinál Péter Erdö odcestoval do Ríma dnes - on je najmladším členom konkláve, ktorá bude voliť nového pápeža, má 53 rokov. Druhým maďarským zástupcom v tomto zbore je predchádzajúci prímas László Paskai. Na pápežovom pohrebe sa za Maďarsko zúčastnia v piatok prezident Ferenc Mádl, premiér Ferenc Gyurcsány i predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Na piatok vyhlásený deň smútku spustia národnú zástavu pred Parlamentom na pol žrde, na verejné budovy vyvesia čierne zástavy a v rámci jednej vyučovacej hodiny si pripomenú osobnosť Jána Pavla II. aj v školách.

F. Gyurcsány: Pápež Ján Pavol II. bol schopný odpúšťať

3. apríla 2005

Pápež Ján Pavol II. bol človekom, ktorý dokázal odpúšťať, ktorý v záležitostiach hriechu a pravdy nikdy neschybil. Vyhlásil to 3. apríla v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „V mene maďarskej vlády skláňam s úctou a hlbokým smútkom hlavu pri príležitosti úmrtia pápeža Jána Pavla II.,” povedal pred novinármi premiér, podľa ktorého odišiel jeden z najväčších humanistov 20. storočia. F. Gyurcsány dodal, že svet opustil aj moderný predstaviteľ štátu veľkého formátu. Štátny tajomník úradu vlády zodpovedný pre vzťahy s cirkvami Kálmán Gulyás pripomenul, že najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi sa podieľal na zbúraní diktatúr, dôsledne vystupoval proti vojne, bol zástancom mieru a jedným z najdôležitejších predstaviteľov ekumény. V Maďarsku zostávajú nezabudnuteľným zážitkom pre mnoho desiatok tisíc ľudí návštevy Svätého Otca v rokoch 1991 a 1996, ktoré zanechali hlboký dojem nielen v katolíkoch, zdôraznil K. Gulyás.

Ťažko nahraditeľný post

2. apríla 2005 - SRo - GMP

Úlohu Jána Pavla II. vo formovaní svetovej politiky vyzdvihujú vedúci maďarskí politici v prvých reakciách na pápežovu smrť. Prezident Ferenc Mádl pripomína, že hlava katolíckej cirkvi navštívila Maďarsko dva razy. Premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý bol mimochodom jedným z posledných zahraničných politikov, ktorí sa stretli s pápežom, upriamuje pozornosť na to, že Ján Pavol II. výrazne prispel k pokojnej, nekrvavej zmene politického systému vo východoeurópskych krajinách. Osobnosť pápeža vysoko vyzdvihujú predstavitelia všetkých cirkví v Maďarsku i zástupcovia politických strán. Hlava maďarskej katolíckej cirkvi, kardinál Péter Erdő konštatoval, že Ján Pavol II. v podstate nemá alternatívu. Hodno poznamenať, že Maďarsko má v konkláve, ktorá zvolí nového pápeža, až dvoch zástupcov. Okrem spomínaného Pétera Erdőa je to kardinál László Paskai.

V deň pohrebu pápeža - deň smútku

4. apríla 2005 - SRo - GMP

Na dnešnom popoludňajšom plenárnom zasadaní maďarského parlamentu si poslanci mimo programu uctili pamiatku zosnulej hlavy katolíckej cirkvi. Predstavitelia všetkých klubov predniesli prejavy, v ktorých označili Jána Pavla II. za človeka veľkého formátu, ktorý mal vplyv aj na politické zmeny v Maďarsku. Premiér Ferenc Gyurcsány oznámil, že na piatok, keď bude vo Vatikáne pápežov pohreb, vyhlásia v Maďarsku deň smútku. Inak mnohí poslanci a celá politická špička sa zúčastní na slávnostnej svätej omši, ktorá bude dnes večer v budapeštianskej Svätoštefánskej bazilike. Na maďarskú verejnoprávnu televíziu sa spúšťa vlna kritiky za to, že v sobotu večer neprerušila hneď svoj program a pápežovu smrť oznámila - aj oproti komerčným televíznym staniciam - s výrazným oneskorením. Predstavitelia vládnych i opozičných strán žiadajú vyšetrenie príčin tohto nedôstojného prístupu.

Pápežova smrť zarmútila maďarských Rómov aj moslimov

3. apríla 2005

Správu o smrti pápeža Jána Pavla II. prijala maďarská Celoštátna rómska samospráva (OCÖ) s hlbokým zármutkom. Sústrasť smútiacim katolíkom pri tejto príležitosti vyjadril aj Maďarský moslimský zväz (MIK). Podľa maďarského rómskeho spoločenstva je nadľudská výdrž a smelosť hlavy katolíckej cirkvi príkladom pre každého - z pápežov ako prvý vystrel svoju láskavú pravicu ťažko skúšaným maďarským Rómom, ktorí nikdy nestratili svoju vieru, konštatovala OCÖ. „Požehnanie Svätého Otca posilnilo našich rómskych spoluobčanov v ich kresťanskej viere, ktorá je pre mnohých z nás jedinou oporou v tomto ťažkom, zištnom a neľútostnom svete,” vyhlásili maďarskí Rómovia. 3. apríla sa na najvýznamnejšom rómskom pútnickom mieste v Maďarsku, v Csatke, modlili stovky Rómov za duchovnú spásu Svätého Otca. Maďarskí moslimovia vyjadrili sústrasť z úprimného srdca smútiacim katolíkom na celom svete, a medzi nimi aj maďarským katolíkom. „Pápežova činnosť prispela k pádu komunizmu, vyvinul vážne úsilie k tomu, aby materiálnosť kapitalizmu, jeho neľudskosť, sa stali znesiteľnejšími, najmä v krajinách takzvaného tretieho sveta,“ formulovali maďarskí moslimovia. Po zvyčajnom poludňajšom hlahole zvonov katolíckych kostolov 3. apríla zazneli zvony po výzve Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie (MKPK) na pamiatku pápeža.

Na Slovensku študuje podľa ÚIPŠ 1563 zahraničných vysokoškolákov

3. apríla 2005

Na Slovensku študuje podľa štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) v tomto akademickom roku 1563 zahraničných vysokoškolákov. Najviac - 420 je ich z Čiech, 189 zo Srbska a Čiernej Hory a 147 z Izraela. Naopak, v zahraničí študovalo podľa poslednej štatistiky OECD z roku 2002 celkom 11 280 Slovákov. Z toho najviac v Čechách, kde bolo v roku 2002 takmer 5 tisíc slovenských vysokoškolákov, aktuálne prieskumy však uvádzajú, že ich počet by mal byť vyšší ako 9 tisíc. Viac ako 2 tisíc študentov zo Slovenska navštevovalo vysoké školy (VŠ) v Maďarsku, v Nemecku to bolo približne 1300, v Rakúsku asi 1200 a v USA viac ako 600. Slováci študovali napríklad aj v Japonsku, a to 25 študentov. Čechov študovalo najviac podľa spomínanej štatistiky OECD v Nemecku - približne 2 tisíc, viac ako 1 100 vysokoškolákov bolo v USA, takmer 450 vo Francúzsku, okolo 400 v Rakúsku. Na Slovensku študovalo v roku 2002 celkovo 305 českých študentov. Vysoké školy v zahraničí navštevovalo dohromady viac ako 6 tisíc českých vysokoškolákov. Spomedzi približne 7 700 maďarských študentov v cudzine bolo takmer 3 tisíc v Nemecku, okolo 1 200 v Rakúsku a USA a necelých 400 vo Veľkej Británii. Na Slovensku študovalo 18 študentov z Maďarska. Poliakov študovalo na zahraničných vysokých školách viac ako 22 tisíc. Z toho najviac, okolo 12 tisíc, v Nemecku. Približne 2 600 ich bolo v USA, takmer 2 300 vo Francúzsku, viac ako 900 v Rakúsku a okolo 700 vo Veľkej Británii. Na slovenských VŠ študovalo 22 vysokoškolákov z Poľska. Najväčší počet študentov v zahraničí spomedzi krajín OECD mala v roku 2002 Kórea, a to vyše 82 tisíc. Z nich takmer 50 tisíc študovalo v USA a takmer 20 tisíc v Japonsku.

V Maďarsku rozdávali zlaté kurence

2. apríla 2005 - SRo - GMP

Čo majú spoločné medveď, lev, labuť a iné vznešené zvieratá - s kuraťom? Predsa všetky symbolizujú nejaký filmový festival a filmovú cenu. O kurati ste ešte nepočuli? Nič to: teraz budete. Vo štvrtok v noci totiž vyhlásili laureátov Zlatého kuraťa. Kde? Len kúsok na juh, v Maďarsku, ktoré v minulosti získalo slávu na medzinárodných trhoch svojim rozvinutým hydinárskym priemyslom. Ako sa to podarilo spojiť s filmovým umením? A vôbec: ako sa stáva z gumeného kuraťa zlaté? Maďarsko žije už niekoľko mesiacov v horúčke gumeného kuraťa. Viete, ide o pískajúcu hračku zväčša pre psy. Komerčná televízna stanica RTL-Klub totiž vymyslela, že svoje večerné filmy bude avizovať a propagovať so sympatickým mládencom, ktorý drží v ruke toto gumené kura, láska ho a stláča, pričom hovorí pomerne smiešne veci o danom filme, presviedča ľudí, prečo by si mali to či ono pozrieť, no a na záver šotu vždy dodá: „Podľa mňa“. Už aj z tohto „podľamňa“ sa stal okrídlený výraz, mladí si ho osvojili a používajú ho aj vtedy, keď sa nehodí. Takže hračkárstva a predajne s pomôckami pre zvieratá permanentne zápasia s nedostatkom gumených kurčiat - slovom: z gumenej kury sa stalo kultové zviera. Toľko som musel uviesť na úvod, aby bolo jasné, prečo sa najnovšia maďarská filmová cena, akýsi maďarský Oscar nazýva Zlaté kura. Už spomínaná televízna stanica si zaumienila, že vyhlási súťaž o najlepší - divácky! - film z posledných ôsmich rokov. Prečo práve ôsmich? Preto, lebo komerčné televízne stanice presne toľko rokov pôsobia na maďarskom mediálnom trhu a dá sa povedať, že pomerne veľkoryso sponzorujú nové maďarské filmy, sú ich koprodukčnými partnermi. Čo je chvályhodné. Samozrejme ťažko im vyčítať, že chcú na tom aj zarobiť, takže ich logá vidno na konci filmov, ktoré majú šance byť úspešné aj komerčne, na ktoré sa ľudia hrnú do kina. V Maďarsku je meradlom takéhoto úspechu stotisíc divákov. A práve takéto filmy sa mohli nominovať do súťaže. Hlasovať bolo možné cez internet, pohľadnicou či esemeskou. Prvú dvadsiatku zúžili potom na päťku kandidátov (ako u Oscara) a početná porota, pozostávajúca z odborníkov i laikov, na záver vybrala jeden, víťazný film. Plus osobitnými esemeskami bolo možné hlasovať aj na najlepšieho herca. Udelili teda dve Zlaté kurčatá. Mimochodom táto cena je presnou kópiou oného gumeného kuraťa, len je zo zlata, váži takmer štyri kilogramy. Mne osobne pripomína hydinu, ktorá visievala za hlbokého socializmu v moskovských mäsiarstvach. Podobný pocit majú aj iní, preto hádam najväčší maďarský šoumen, ktorý udeľovanie cien celebroval, Sándor Fábry poznamenal: „Zlaté kura. Trocha chudé, trocha strhané, trocha vypĺznuté, ale je naše. Maďarské kura“. Znalci maďarského filmového umenia vedia, že ide o narážku na kedysi zakázaný film Pétera Bacsóa Svedok, kde hlavný hrdina vypestuje maďarský pomaranč, ktorý je však ako citrón. On na to povie: „Je trocha kyslý, trocha žltý, ale je náš.“ Nuž, podobne dopadol aj šouprogram, ktorý vysielala RTL-Klub vo štvrtok v noci naživo. Plno kiksov, samé reklamy, súťažné otázky, na ktoré bolo možné posielať odpovede, ako ináč, opäť drahými esemeskami. No nakoniec, kto nešiel spať s kurami, mohol sa dočkať aj výsledkov. Károly Makk, svetovo známy doyen maďarského filmu oznámil, že v kategórii najlepší herec zvíťazil Róbert Koltai. Podľa mňa zaslúžene, veď v posledných rokoch ako režisér i herec sa podpisoval pod celý rad aj divácky úspešných filmov. Napríklad: Nikdy nezomrieme, alebo Ministrova nevera. Teraz by sa patrilo niečo porozprávať o piatich kandidátskych filmoch na Zlatého kuraťa. Nemám však priestor, no upokojuje ma vedomie, že v tejto relácii som o nich - o všetkých - už v minulých rokoch referoval. Aspoň ich vymenujem: Sklenený tiger, Nejaká Amerika, Ministrova nevera, Maďarský vandrovník, no a nakoniec víťazný film Kontrola, čo je frenetický príbeh revízorov v podzemí, čiže v metre. A treba dodať, že žne úspechy na rôznych festivaloch po celom svete. A s producentom tohto filmu je spojený aj „trapas“ na galaprograme. Keď preberal cenu - Zlaté kura a k tomu 50 miliónov forintov (vyše 8 miliónov korún) od RTL-Klubu - ďakoval každému, najmä však hlavnému sponzorovi, komerčnej televíznej stanici TV2, čiže „krvavej“ konkurencii kanálu, ktorý vymyslel a zorganizoval udeľovanie cien. Dovtedy tiché obecenstvo pozostávajúce z ľudí od filmu začalo zrazu hlučne tlieskať. Žeby zo škodoradosti? Zdá sa, že ani maďarská „oscarová“ ceremónia sa nedokázala zbaviť starej kliatby. Ako to povedal šoumen Fábry? „Zlaté kura. Trocha chudé, trocha strhané, trocha vypĺznuté, ale je naše. Maďarské kura“. Aspoň podľa mňa…

Kto bude prezidentom?

4. apríla 2005 - SRo - GMP

Zdá sa, že v Maďarsku sa mení scenár výberu kandidáta na post prezidenta republiky. Napriek očakávaniam vládna socialistická strana na víkendovom zasadaní predsedníctva neoznámila meno svojho kandidáta. Pred pár dňami ešte bolo isté, že socialisti sa postavia za predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú, hoci v strane majú podporu aj iní činitelia. Koaliční partneri z liberálneho Zväzu slobodných demokratov však v piatok predstavili „svojho“ kandidáta, bývalého šéfa verejnoprávneho rozhlasu ešte z čias prvej vlády po zmene politického systému, sociológa Csabu Gombára. Liberáli okrem toho dôraznejšie dali najavo, že do prezidentského kresla si neželajú osobu so straníckymi väzbami. A takéto väzby Sziliová má. Predsedníctvo socialistickej strany teda cez víkend „zaspätkovalo“, nemenovalo Sziliovú ako kandidátku na post prezidenta republiky. Vyčkáva, a zrejme dúfa, že na konzultáciách s koaličným partnerom sa podarí dosiahnuť dohodu, aby vládne strany mohli mať spoločného kandidáta. Týmto sa napĺňa scenár premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý si nechce rozhádzať vzťahy s liberálmi. No možno pripomenúť aj scénku z mimoriadneho kongresu socialistov z leta minulého roka, keď zvolili za kandidáta na post premiéra Gyurcsánya. Vtedy vraj Katalin Sziliová ako podpredsedníčka strany zvolala niečo v tom zmysle, že „Beda nám!“. Socialisti samozrejme nevynášajú na verejnosť tento tlejúci konflikt. Pozorovatelia však zdôrazňujú, že Sziliová nemá vážnu alternatívu. A tak sa špekuluje o tom, čo by chceli liberáli za súhlas s kandidátkou socialistov. Slobodní demokrati však takéto „obchodovanie“ zatiaľ odmietajú.

Maďari ťažko hľadajú nového prezidenta

5. apríla 2005 - N. o. (Martin Benko)

V Maďarsku hľadajú reálneho kandidáta na v poradí tretieho prezidenta, ktorého by podporili ak už nie dve tretiny parlamentu v prvom alebo druhom kole, tak v krajnom prípade aspoň obyčajná väčšina v treťom kole. Mandát terajšej hlavy štátu Ferenca Mádla, zvoleného pred piatimi rokmi hlasmi bývalej vládnej koalície na čele s Fideszom až v poslednom kole, uplynie 3. augusta a opakovane už nemieni kandidovať. Poslanci majú zvoliť jeho nástupcu najneskôr 30 dní predtým, pričom prvé kolo voľby sa má uskutočniť začiatkom júna. Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) po víkendovom zasadaní svojho predsedníctva ešte neoznámila, koho navrhne za kandidáta. Namiesto toho iniciovala rokovania s menším koaličným Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) o najvhodnejšej osobe. Potom by sa mali konať aj konzultácie s opozíciou. Líder liberálov Gábor Kuncze návrh vládneho partnera prijal s tým, že rokovania sa začnú začiatkom týždňa.,,Chceme takého prezidenta, ktorý patrí k sociálnodemokratickému hodnotovému systému, ale hľadí aj na iné politické smery,“ informoval v sobotu predseda socialistov István Hiller. Ten už skôr hovoril, že by bolo dobré, keby novou hlavou štátu bola pre zmenu žena s orientáciou na sociálnu demokraciu. Prvým prezidentom, zvoleným v rokoch 1990 a 1995, bol zástupca liberálov Árpád Göncz a Mádl patrí ku konzervatívnym kruhom. Medzi socialistami má zatiaľ najväčšiu podporu na kandidovanie ich populárna predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Jej nevýhodou je však práve spojenie so stranou, aj keď už nie je v jej úzkom vedení. Šance navyše znižuje to, že prvou ženou-prezidentkou krajiny by sa mohla stať vlastne iba s podporou koaličných liberálov až v treťom kole tajného hlasovania. Vládna koalícia má totiž v parlamente len tesnú väčšinu a je takmer vylúčené, aby ju podporila opozícia. Liberáli však trvajú na tom, aby kandidát nebol straníckym politikom a mal širšiu podporu parlamentu. Nehľadiac na to, že prvý prezident vzišiel práve z ich radov. Jeden z členov vedenia SZDSZ Iván Pető už otvorene vyhlásil, že Sziliovú nepodporia, no Kuncze to označil za súkromný názor. Liberáli ani nepočkali na rokovanie vedenia MSZP a oznámili, že môžu podporiť ako kandidáta politológa a bývalého riaditeľa Maďarského rozhlasu Csabu Gombára. Sami ho však nemôžu navrhnúť, lebo majú iba 20 poslancov a predložiť kandidáta musí najmenej 50 poslancov, čiže MSZP a opozičný Fidesz. Socialisti majú v rezerve ako možných kandidátov ešte ústavného sudcu Mihálya Bihariho, bývalého ministra spravodlivosti Pétera Bárándyho, akademika a bývalého predsedu akadémie vied Ferenca Glatza a dokonca expremiéra Gyulu Horna. Opozícia zatiaľ nenavrhla nikoho, no zrejme by podporila prvého predsedu Ústavného súdu Lászlóa Sólyoma, ktorého meno sa tiež spomína. Ten by mohol vyhovovať aj liberálom, ak by sa nedohodli so socialistami, a spolu s hlasmi opozície by mal šancu byť zvolený.

Népszabadság: Prvým oficiálnym prezidentským kandidátom je Csaba Gombár

2. apríla 2005

Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) požiadal Maďarskú socialistickú stranu (MSZP), aby jej orgány predtým, než dajú návrh na prezidentského kandidáta, vypočuli Csabu Gombára. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého vyhlásenie liberálov znamená zverejnenie mena prvého oficiálneho kandidáta prezidentských volieb. Predseda SZDSZ Gábor Kuncze v piatok na tlačovej besede vyhlásil, že jeho strana mieni postaviť kandidáta spoločne s vládnou MSZP, preto by mali o kandidátovi vládne strany rokovať, aby ho mohli spoločne podporiť. Na tlačovej besede bol prítomný aj Gombár - bývalý riaditeľ maďarského verejnoprávneho rozhlasu, ktorý oznámil, že by kandidatúru prijal. Široká podpora je podľa jeho slov dôležitá preto, aby prezident mohol vykonávať svoju úlohu v systéme „bŕzd a protiváh”, a to najmä v období, keď treba zabezpečiť pokoj a poriadok v republike „zmietanej vášňami a spenenej dennou politikou”. Predsedníctvo MSZP dnes prerokuje otázku kandidáta na post hlavy štátu. Najväčšiu podporu v rámci socialistov má zatiaľ predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ktorú liberáli odmietajú kvôli tomu, že ide o straníčku. Na ďalších miestach pravdepodobných kandidátov ľavice do júnových prezidentských volieb sú ústavný sudca Mihály Bihari, bývalý šéf rezortu spravodlivosti Péter Bárándy, akademik Ferenc Glatz a v ostatných dňoch sa objavilo aj meno expremiéra Gyulu Horna.

Vyostruje sa situácia v koalícii v otázke prezidentského kandidáta

Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) dnes prvýkrát razantne odmietol podporiť kandidatúru predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovú na post hlavy štátu. „Frakcia slobodných demokratov je jednotná a odhodlaná nehlasovať za Sziliovú ako prípadného kandidáta Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ako ani za Lászlóa Sólyoma, ktorého by podporovala popri socialistoch aj pravica,” prezentoval názor liberálov predseda Republikovej rady SZDSZ Iván Pető. Doteraz ani jeden z lídrov liberálov nevyslovil, že by odmietli Sziliovú, ktorú podľa vyjadrení šéfov MSZP podporuje väčšina sekcií socialistov. Slobodní demokrati iba prízvukovali, že by boli neradi, ak by prezidentom bol straník. Petőho vyjadrenie v súvislosti s kandidatúrou Sziliovej podľa predsedu liberálov Gábora Kunczeho nie je oficiálnym postojom strany. SZDSZ zatiaľ nemieni zverejniť meno svojho kandidáta, zdôraznil dnes Kuncze. Predsedníctvo MSZP mieni zverejniť meno kandidáta vládnej strany po svojom sobotňajšom rokovaní, definitívne o ňom rozhodne kongres 15. apríla. Maďarské demokratické fórum (MDF) by chcelo novelizovať právnu normu upravujúcu voľbu prezidenta. Menší opozičný subjekt chce presadiť, aby k zvoleniu hlavy štátu bola potrebná dvojtretinová väčšina poslancov nielen v prvých dvoch kolách, ale aj v treťom. Mandát Ferenca Mádla vyprší koncom júna.

Za pápeža sa modlili v noci aj maďarskí veriaci

2. apríla 2005

Mimoriadnu svätú omšu celebroval v noci nadnes v budapeštianskom Chráme sv. Mateja kardinál, primas, ostrihomsko-budapeštiansky biskup Péter Erdö. Modlitebného bdenia za pápeža Jána Pavla II. sa zúčastnil aj prezident Ferenc Mádl. Chrám naplnili najmä mladí ľudia, pred ktorými kardinál nazval Svätého Otca pápežom mladých. Podľa Erdőa pápež je zosobnením nádeje do budúcnosti. „Hľadiac na neho môžeme kráčať po ceste nádeje a života,” zdôraznil.

Výstava maďarského fotografa Gaidosa Tamása v Košiciach

1. apríla 2005

Pre všetkých Milovníkov fotografického umenia pripravilo 8. apríla o 16.30 Krajské osvetové stredisko v Košiciach v priestoroch Galérie KOS na Hviezdoslavovej ulici vernisáž novej výstavy ´Ľudia, tváre´ Gaidosa Tamása z Miškovca. Po úspešnej výstave Dámska jazda, v rámci ktorej sa prezentovali výtvarníčky košického regiónu, tak to najlepšie zo svojej tvorby ponúkne verejnosti do pozornosti maďarský umelec. Gaidos Tamás sa narodil v roku 1972 v Miškovci, fotografiu študoval v Budapešti a v Rakúsku. Keďže ho od začiatku silne priťahovala móda, bolo samozrejmosťou, že do stredobodu pozornosti sa v rámci jeho tvorby dostali práve ľudia a ich postavy. Spočiatku kládol autor vo svojich fotografiách dôraz aj na oblečenie a jeho variácie, neskôr sa snaží o zviditeľnenie človeka ako osobnosti. Fotografie tohto maďarského umelca boli uverejnené v početných maďarských časopisoch, napríklad v Elite, Classic Journal, Prichádzame či na stránkach časopisu Severné Maďarsko. Jeho modelmi nie sú výslovne manekýni, ale bežné mladé dievčatá a chlapci. Ideálom Gaidosa Tamása je klasický typ „ženy so ženskosťou“ a pekne vypracované mužské telá, akoby vo svojej tvorbe neustále hľadal večnú Evu a večného Adama. V jeho dielach je ale okrem vábenia a príťažlivosti prítomná i rovina akejsi hry, akoby modely a modelky vraveli, že nie je potrebné brať túto záležitosť až tak vážne. Slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastní i Dr. Utry Attila, riaditeľ Rónai Művelődési Központ z Miškolca a otvorí ju Eszenyi Miklós, námestník riaditeľa z rovnakej inštitúcie. Nesporne mimoriadne zaujímavé fotografické diela budete mať možnosť zhliadnuť až do 27. apríla.

Nová výzva MVRR na podporu regiónu Slovensko-Maďarsko

1. apríla 2005

Agentúra na podporu regionálneho rozvoja na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) vyhlásila koncom marca Grantovú schému na rozvoj a podporu podnikateľských sídiel a infraštruktúry, inovačných aktivít a ľudských zdrojov pre hraničný región Slovenska s Maďarskom. Program, v rámci ktorého môžu záujemcovia svoje projektové návrhy predkladať do 3. júna tohto roka, sa bude spolufinancovať z prostriedkov PHARE CBC Európskych spoločenstiev sumou 1,8 mil. eur. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených MVRR, národné spolufinancovanie je v objeme 25 % z celej čiastky, čo predstavuje 600 tis. eur. Na štátny rozpočet z toho pripadá 20 %, teda 480 tis. eur a zvyšnými 5 %, čiže 120 tis. eur sa budú na financovaní podieľať koneční príjemcovia. Grantová schéma podporuje dve aktivity. V rámci prvej aktivity sa celkovou sumou 666 tis. eur podporia štúdie, podnikateľské služby a odborné tréningové aktivity. Minimálna výška grantu pritom na jeden projekt v rámci tejto aktivity predstavuje 50 tis. eur, maximálna 150 tis. eur. Na podporu investičných akcií v druhej aktivite je vyčlenených celkom 1,734 mil. eur, z čoho 1,3 mil. eur je z programu PHARE CBC. Minimálna výška grantu v tejto aktivite je 50 tis. eur, maximálna 500 tis. eur. Výška grantu pritom nesmie prekročiť 75 % celkových oprávnených nákladov podniku, keďže 20 % sa na financovaní podieľa štát a 5 % prijímateľ. Cieľom programu je rozvoj a konsolidácia ekonomických vzťahov v slovensko-maďarskej hraničnej oblasti. Žiadateľom o grant môžu byť len neziskové a mimovládne organizácie z vyšších územných celkov Trnava, Nitra, Banská Bystrica a Košice. Na maďarskej strane sa o finančnú podporu môžu uchádzať subjekty zo žúp Borsod-Abaúj-Zemplén, Győr-Moson-Sopron, Heves, Komárom-Esztergom, Pest (mikroregióny Pilisvörösvár, Szentendre, Szob, Vác) a Nógrád megye. O grant sa môžu uchádzať len projekty s minimálnym trvaním 6 mesiacov a maximálnym 14 mesiacov. Všetky aktivity projektu pritom musia byť ukončené do 30. septembra 2006.

V Maďarsku sa začalo „malé” sčítanie ľudu

1. apríla 2005

V takmer 800 mestách a obciach Maďarska sa dnes začalo „malé” sčítanie ľudu, ktorého cieľom je aktualizovať a doplniť údaje ostatného sčítania ľudu z roku 2001. Informoval o tom Ústredný štatistický úrad (KSH). Do 21. apríla bude 2100 sčítacích komisárov zbierať informácie v 83.600 bytoch od 210.000 osôb. Cieľom mikrocenzu je získať obsiahly obraz o životnej situácii obyvateľstva, o jej aktuálnom demografickom stave, o charakteristike jej zamestnávania a o podmienkach bývania. Na prieskum vyčlenili zo štátneho rozpočtu 560 miliónov forintov (v prepočte vyše 87 miliónov korún), časť prostriedkov poskytla Európska únia.

Magyar Nemzet: Nová búrka nad Tatrami

1. apríla 2005

Po vlaňajšej ničivej veternej smršti v Tatrách v ostatných mesiacoch začali boj o budúcnosť Tatier medzi sebou ochranárske organizácie a priemyselná loby ministra hospodárstva Pavla Ruska. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Starostovia podtatranských obcí a majitelia hotelov však uvažujú o takých riešeniach, ktoré by umožnili zachovať nedotknutý charakter prírody pohoria, pritom by rozvíjali aj infraštruktúru slúžiacu turistickému ruchu. Denník podrobne informuje o krokoch vlády, predstavách obcí, majiteľov rekreačných zariadení a o obavách ochranárov, ktoré vznikli po smršti a poznamenáva, že terajšia búrka nad Tatrami je v prvom rade zlá správa pre slovenskú vládu, premiéra, a šéfov rezortu pôdohospodárstva a hospodárstva. Pre premiéra Mikuláša Dzurindu je to zlá správa preto, lebo členstvo ním zvolanej vládnej komisie a jej opatrenia neprijala väčšina verejnosti a ochranárske hnutia s nadšením. Pre ministra Zsolta Simona preto, lebo na rozdiel od predstavy rezortu si väčšina verejnosti a zelení myslia, že prírodou spôsobené škody by mala napraviť sama príroda. Pre ministra Ruska zas preto, lebo verejnosť a ochranári sa nedomnievajú, že najväčšou prekážkou rozvoja turistického ruchu, prípadne akéhokoľvek rozvoja je zachovanie jestvujúcej chránenej oblasti.

Zmeny v otázke víz

1. apríla 2005 - SRo - GMP

Maďarsko z hľadiska ďalšieho rozvoja vzťahov so Spojenými štátmi považuje vyriešenie vízovej otázky za kľúčové. Minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi rokuje vo Washingtone a nadhodil otázku vízovej povinnosti, ktorá trápi aj maďarských občanov. Šéf diplomacie v tejto súvislosti konštatoval, že ak chcú obe strany rozvíjať dvojstranné vzťahy, podmienkou je uľahčenie cestovania. Maďarsko chápe príčiny prísneho vízového režimu USA, avšak je presvedčené, že vďaka spoločnému úsiliu by bolo možné zmeniť súčasnú prax - dodal Somogyi. Minister mieni nadhodiť tému víz aj na stretnutí s vplyvnými kongresmanmi Johnom McCainom a Tomom Lantosom. V televíznom interview Somogyi odôvodňoval stiahnutie maďarskej jednotky z Iraku rozhodnutím parlamentu. Poznamenal však, že do výcvikového programu v Iraku sa plánuje maďarská strana zapojiť aktívne, okrem toho ponúkla novej irackej armáde 77 tankov a v rámci záväzkov Európskej únie i na dvojstrannom základe organizuje výcvik irackých policajtov, právnikov a diplomatov.

MOL expanduje

1. apríla 2005 - SRo - GMP

Maďarská ropná spoločnosť MOL by sa mohla stať v dohľadnom čase vlastníkom ďalšieho veľkého balíka akcií chorvátskej spoločnosti INA. Nie je totiž vylúčené, že vláda v Záhrebe namiesto burzy zvolí opäť priamy predaj. MOL sa stala pred poldruha rokom vlastníkom 25 % plus jednej účastiny, čiže kontrolného balíka chorvátskej spoločnosti INA za 505 miliónov dolárov. Neskrýva svoje plány na ďalší „nákup“. Okrem iného preto predala svoje plynárenské odvetvie, aby mala k dispozícii dostatočný kapitál. Chorvátsky denník Novi List priniesol informáciu, podľa ktorej vláda mieni obísť, alebo zmeniť privatizačný zákon, a nepredá účastiny INY na burze, ale priamo - takto môže rýchlejšie získať peniaze potrebné napríklad na zaplátanie dier v rozpočte. Mimochodom, podobné riešenie zvolila predchádzajúca vláda aj v prípade predaja balíka akcií chorvátskych telekomunikácií Deutsche Telekomu - bolo to roku 2001, keď kabinet presadil v parlamente zmenu príslušného zákona. V prípade ropnej spoločnosti však má MOL konkurenciu - je ňou rakúska OMV, ktorá by rada získala podiel v INE tiež. Vo Viedni vraj rátajú s mimoriadne dobrými vzťahmi medzi premiérmi oboch krajín. V Záhrebe však pripomínajú, že silný lobing „nie je cudzí“ ani maďarským politikom. Zdroje blízke chorvátskej vláde k celej záležitosti iba oznámili, že druhá fáza privatizácie spoločnosti INA sa začne v druhom polroku.

MOL ukončil nákup

Maďarská ropná spoločnosť MOL ukončila proces nákupu firmy Shell Romania, čím jej podiel na trhu s pohonnými látkami v Rumunsku dosiahol 10 percent. MOL oznámila túto akvizíciu vlani v novembri, o jej ukončení informovala dnes na domovskej stránke budapeštianskej burzy cenných papierov. Transakcia znamená získanie siete 59 čerpadiel po celom Rumunsku, nákup obchodu s mazivami i leteckým benzínom a veľkoobchodov Shellu. Počet čerpacích staníc MOL-u v Rumunsku tak dosiahne 130, čo je desať percent. V centrále spoločnosti v Budapešti oznámili, že cieľom je dosiahnutie 15% podielu na rumunskom trhu.

Maďarská vláda stále hľadá záujemcu o kúpu aerolínií Malév

5. apríla 2005

Maďarská vláda sa snaží predať stratové aerolínie Malév aj po štyroch neúspešných pokusoch. Minulý týždeň vláda už štvrtýkrát v poradí odvolala privatizačný tender, keď zhodnotila ponuky na kúpu firmy Malév za prinízke. Bez reštrukturalizácie a radikálneho zníženia nákladov však bude podľa analytikov ťažké spoločnosť Malév predať. Maďarská vláda v pondelok zverejnila pozvanie na predloženie ponúk tých potenciálnych záujemcov, ktorí sa chcú zúčastniť priamych rokovaní o kúpe firmy Malév. Konečný termín podania ponúk je streda 6. apríla. „Malév sa môže vydať dvoma rôznymi cestami. Buď sa stane nízkonákladovými aerolíniami alebo zostane sieťovou leteckou spoločnosťou na regionálnom trhu,” komentoval situáciu analytik banky BNP Paribas Nick van den Brul. Podľa neho však Malév v každom prípade potrebuje výrazne znížiť náklady a začať reštrukturalizačný proces. Premenu firmy Malév na nízkonákladové aerolínie hodnotí Nick van den Brul za tú ťažšiu. „V podstate to znamená začať všetko odznova. Súčasná nákladová báza je totiž privysoká,” konštatoval Brul. S dlhom na úrovni takmer 35 mld. HUF je spoločnosť Malév podkapitalizovaná, preto nevyhnutnou súčasťou jej predaja bude významná kapitálová investícia.

Maďarsko opäť nepredalo aerolínie

1. apríla 2005

Maďarsku sa opäť nepodarilo predať stratovú národnú leteckú spoločnosť Malév, pričom ide už o štvrtý neúspešný pokus od roku 1990. „Právna rada dospela na základe finančného a obchodného ohodnotenia predložených cenových ponúk k záveru, že žiadna z nich nespĺňa ekonomické očakávania vlastníka,” uvádza vo svojej správe maďarská privatizačná agentúra APV. APV sa teraz pokúsi predať Malév prostredníctvom priamych rokovaní a začne rozhovory s tými, ktorí predložili ponuky, alebo inak prejavili svoj záujem v tendri. Agentúra odmietla podrobne uviesť finančné ponuky, no ekonomický denník Napi Gazdaság v stredu oznámil, že traja záujemcovia ponúkli za Malév od 150 miliónov do 200 miliónov HUF (v prepočte od 23,56 miliónov do 31,4 miliónov SKK) a boli ochotní prevziať len časť z takmer 35-miliardového HUF dlhu aerolínií. APV neuviedla mená záujemcov, no podľa predchádzajúcich správ a údajov tri ponuky predložili ruský Krasair, maďarský Aviation Solutions a írska skupina, ktorá prevádzkuje malé maďarské regionálne letisko. Malév uviedol, že nemôže komentovať rozhodnutie APV, no jeho nový riaditeľ Peter Honig už skôr informoval, že by bol radšej, keby sa tender nepodaril, čím by mal až dva roky na reorganizáciu prepravcu pred ďalším pokusom o privatizáciu.

V Maďarsku po havárii vrtuľníka nariadili preveriť stav všetkých Mi-2

1. apríla 2005

V Maďarsku dnes nariadili mimoriadne preverenie technického stavu všetkých vrtuľníkov typu Mi-2 po štvrtkovej havárii záchranárskeho vrtuľníka v juhomaďarskom Pécsi. Pri nehode sa zranili tri osoby, z nich dve ťažko. Podľa hovorkyne Úradu pre civilnú leteckú dopravu (PLH) Eriky Bajkóovej na týchto vrtuľníkoch robia pravidelné kontroly po 50 nalietaných hodinách, po štvrtkovej nehode však preveria všetky, nezávisle na počte nalietaných hodín. Stroj havaroval po tom, čo pri nemocnici vyložili pacienta s infarktom a vracal sa na letisko. Vrtuľník, v ktorom cestovali okrem pilota dvaja zdravotníci, spadol zatiaľ z neznámych dôvodov na frekventovanú ulicu pri klinike, kde sa našťastie nikto nezranil. Pri páde roztrhal vrtuľník elektrické vedenie a začal horieť. Posádku vytiahli z vraku ešte pred príchodom požiarnikov. Dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia, jeden sa zranil ľahšie. Najťažšie sa zranil pilot, ktorého udržujú v umelom spánku. Má zlomeniny oboch nôh, dolámané rebro mu prepichlo pľúca a utrpel aj poranenia mozgu. Jeho stav je aj po nočnej operácii kritický. Druhým ťažko zraneným je lekár, ktorý má zlomené ruky a poškodenú chrbticu. V ostatných desiatich rokoch to bol v Maďarsku štvrtý prípad nehody záchranárskeho vrtuľníka.

Prvoaprílový žart - Nech žije jeden apríl!

1. apríla 2005 - SRo - GMP

Najnovšia ľudová iniciatíva v Maďarsku žiada zavrieť poslancov parlamentu do áreštu. Podľa inej správy z Budapešti podal demisiu celý maďarský národ. Nemenej zaujímavá je dnešná informácia, podľa ktorej sa chystajú zverejniť kompletné zoznamy agentov s vysávačmi a možno aj teplou vodou… V celom rade ľudových iniciatív som si skoro nevšimol petíciu, ktorá tvrdí, že parlamentní poslanci sa permanentne správajú vyzývavo, štvú proti iným skupinám (alebo iné skupiny) obyvateľstva, vyvolávajú strach a hrôzu, všetky ich prejavy sú súce na narušenie verejného pokoja a poriadku, čo je už neúnosné - preto ich treba zatvoriť. Vraj sa podpisy zbierajú rýchlosťou ako pred referendom o dvojakom občianstve… Už tento plebiscit ukázal, že niečo nie je v poriadku s maďarským národom. Preto som sa ani príliš nečudoval správe, podľa ktorej celý maďarský národ podal demisiu. Predzvesť takéhoto kroku sledujem už niekoľko storočí - toľká nespravodlivosť by bola ochromila aj silnejšie nácie. Páči sa mi však východisko. Keďže pre známe príčiny musel maďarský národ oželieť vlastné more, teraz sa rozhodol kompletne presťahovať k veľkej slanej vode, pravdepodobne k Jadranu… V „agentskej horúčke“, ktorá opanovala v poslednom čase celý verejný život, ma vôbec neprekvapila informácia, že v najbližšom čase majú zverejniť celý register obchodných cestujúcich, čiže agentov s vysávačmi. Ako prvá lastovička sa objavili tajné správy istého Artúra Molnára, s krycím menom Miller, ktorý dohnal k smrti Vilmosa Lómana… Mňa dohnal k napísaniu tohto príspevku denník Népszabadság, ktorý je v Maďarsku najčítanejší a najserióznejší a ako jediný sa venuje dnes neserióznym záležitostiam. Píše aj o najnovšej panike na Žitnom ostrove: v dedine Dolný Bar vraj na obyvateľstvo a domáci hyd zaútočili génovo zmanipulované obrovské dážďovky. A že v Dunajskej Strede - ako výsledok tajnej dohody Bush-Putin - stavajú vojenské letisko. Tento plán vehementne podporuje aj žilinský primátor Ján Slota, ktorý dúfa, že v hlavnom meste južnoslovenských Maďarov bude taký hluk, že občania hovoriaci svojim materinským jazykom si nebudú rozumieť a tak postupne zabudnú po maďarsky… A na záver ešte jedna správička: oddnes zdražel benzín o sedem forintov, čiže o vyše korunu, a vláda už nemieni prebrať na seba časť dépéhá, toto populárne opatrenie platilo iba do minulého Silvestra. Čo myslíte, je to iba prvoaprílový žart?

Maďarský expremiér Orbán je podzrivý z korupcie

1. apríla 2005 - Presse

Bývalý predseda maďarskej vlády Viktor Orbán má ťažkostí s korupciou. Nielen český premiér Stanislav Gross, ale aj jeho maďarský exnáprotivok spôsobil svojej strane nemalé problémy. A to vďaka obchodným aktivitám svojej manželky. Šéf najväčšej opozičnej strany Fidesz-MPSZ sa stal centrom záujmu médií kvôli možnému obohacovaniu sa počas výkonu vládnej funkcie. Na verejnosť totiž prenikli úryvky zo zasadacích protokolov obchodnej firmy, ktorej spolumajiteľkou bola v roku 2001 manželka Viktora Orbána Anikkó Lévaiová. Tá mala záujem na získaní podielu v bývalom štátnom vinárskom podniku Tokaj Kereskedőöház. Orbán v minulosti údajne viackrát zastupoval svoju ženu na valných zhromaždeniach spoločnosti. A pritom sa nielenže zasadzoval za získanie štátnych dotácií, ale predstavenstvu firmy poskytol na účely rokovania aj priestory svojej rezidencie. Lévaiová už medzitým svoj 25% podiel v spoločnosti predala. Orbán vznesené obvinenia odmieta, ale právne kroky proti týždenníku Élet és Irodalom, ktorý tieto informácie zverejnil, nepodnikol. Vládnuci socialisti však nelenili a oznámili, že budú vo veci iniciovať zvolanie parlamentného vyšetrovacieho výboru, ktorý by sa mal zaoberať podozrením z korupcie či konfliktom záujmov v prípade maďarského expremiéra.

Orbán a tokaj

31. marca 2005 - SRo - GMP

Maďarský parlament vytvorí osobitný výbor na vyšetrenie vzťahu medzi expremiérom Viktorom Orbánom a niektorými transakciami okolo tokajských viníc. Koaliční poslanci kujú železo, kým je horúce, opoziční zasa tvrdia, že ide o snahu diskreditovať Orbána. Kauza je spletitá, no osvetľuje stav na vnútropolitickej scéne. „Tokaj“ zaplavuje maďarskú vnútornú politiku. Nejde síce o zlatisté víno, lež o vinice, no mnohí sú z toho aj tak omámení. Stalo sa, že istý týždenník zverejnil zápisnicu zo zasadania vedenia tzv. Tokajského obchodného domu, čo je štátna akciová spoločnosť kontrolujúca rozsiahle vinice i obchodovanie s vínom. Dokument pochádza z čias Orbánovej vlády, dokonca na zasadaní sa zúčastnil aj vtedajší premiér, v ktorom naznačil, že: „nechajme privatizáciu na obdobie po voľbách roku 2002, potom pripravíme privatizáciu tak, aby naši ľudia nepochodili zle“. Pikantnosť kauzy zosilňuje fakt, že Orbánova manželka vtedy mala podiel v tokajských viniciach. Samozrejme je dôležité, či sú tieto tvrdenia pravdivé. Orbán ich dementuje, no zatiaľ sa neodhodlal dať záležitosť na súd. Z toho vládne sily usudzujú, že má na hlave maslo. A dodávajú, že sa „poškvrnil majestát premiérskeho úradu“. Preto presadili vznik vyšetrovacieho výboru v parlamente. Fideszáci s tým síce súhlasili tiež, avšak konštatujú, že ide jednoznačne o snahu pošpiniť osobu vodcu opozície Viktora Orbána, pretože ofenzíva premiéra Gyurcsánya stratila dych a treba nájsť nové témy na verejné diskusie, ktoré by odviedli pozornosť od podstatných problémov Maďarska. Istý socialistický poslanec na to reagoval tak, že s „údermi“ začínal Fidesz, nech sa teda nečuduje, že odpoveďou sú tiež „údery“. A teraz skúma koalícii naklonená tlač majetkové pomery Viktora Orbána, vraj väčšinu svojich príjmov musí venovať na splácanie vysokých úverov - tak z čoho živí svoju päťdetnú rodinu? Podstata problému, podľa môjho názoru, tkvie v tom, či nedokázané tvrdenia, polopravdy, evidentne politicky podfarbené obvinenia môžu „potrundžiť“ seriózne sa tváriacich politikov. V permanentnom predvolebnom boji zdá sa, môžu. Pravda, politik nesmie nechať „zahmlené“, ako zveľadil svoj majetok. Inak to nad ním visí ako Damoklov meč, viď prípad českého premiéra Grossa.

Népszabadság: V Maďarsku rastie nezamestnanosť

31. marca 2005

Vyššia minimálna mzda v Maďarsku je lukratívna pre občanov susedných krajín a v prípade Slovenska po vstupe do EÚ už záujemcovia nepotrebujú ani pracovné povolenia V priebehu jedného roka stúpla miera nezamestnanosti v Maďarsku o 15 %. Miera nezamestnanosti v kategórii mládeže dosiahla priemer 25 členských krajín Európskej únie (EÚ). Píše o tom maďarský denník Népszabadság. Denník uvádza aktuálne výsledky Ústredného štatistického úradu (KSH), podľa ktorých dosiahla miera nezamestnanosti začiatkom tohto roka 6,9 %, čo je o 0,9 % viac ako pred rokom, a dodáva, že je to o 2 % menej, ako je priemer únie. Analytici nárast nezamestnanosti vidia napríklad v 10 % poklese reálnej hodnoty finančných prostriedkov vynaložených na aktívnu podporu zamestnanosti, v zmenách právnych noriem, ktoré mohli negatívne ovplyvniť chuť hľadania práce u tých, ktorí boli predtým neaktívni. Népszabadság pripomína, že paradoxne vzrástol aj počet zamestnaných, čo je následkom toho, že po rozšírení EÚ sa objavili na maďarskom trhu práce zahraniční zamestnanci, ktorých kvalifikácia alebo mzdové nároky sa viac približujú ponuke na trhu práce, ako je to v prípade domácich - maďarských záujemcov o prácu. Vyššia minimálna mzda v Maďarsku je totiž pre občanov susedných krajín lukratívna a v prípade Slovenska po vstupe do EÚ už záujemcovia o prácu nepotrebujú ani pracovné povolenia. Odborníci odhadujú, že počet zahraničných osôb pracujúcich v Maďarsku môže dosahovať aj dvojnásobok toho, čo sa objavuje v štatistikách.

Eybl International uviedol do prevádzky logistické centrum Körmende

31. marca 2005

Dolnorakúska dodávateľská firma pre výrobcov automobilov Eybl International dnes uviedla do prevádzky svoje nové logistické centrum v západomaďarskom Körmende. Nová prevádzka blízko hraníc s Rakúskom vytvára 400 nových pracovných miest s dennou produkciou 8 000 poťahových dielov z látky a kože do áut. Objem investícií predstavuje 12 miliónov EUR, v prepočte 465,9 milióna SKK. Ako informovala firma Eybl International, všetci významní európski producenti automobilov budú zásobovaní najmenej jedným produktom z tohto strediska. Centrálna pozícia Körmendu v rámci montážnej siete v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovenku zaručuje najkratšie možné prepravné spojenia a cenové výhody pre logistiku.

V Slovinsku výstava kníh v menej používaných európskych jazykoch

30. marca 2005

V slovinskom Maribore otvorili výstavu kníh rôznych žánrov napísaných v 17 menej rozšírených európskych jazykoch. Návštevníci sa môžu presvedčiť o pravopise a grafickej podobe jazykov ako maltčina, írčina, estónčina alebo slovenčina. Výstava je súčasťou projektu „Festival európskych jazykov”. Samotný festival sa uskutočnil v septembri 2004 a podujatím vyvrcholil dvojročný projekt, v rámci ktorého experti z 18 krajín vystúpili s 24 prednáškami o gramatike, pôvode, histórii a kultúre 24 oficiálnych európskych jazykoch. Tiež sa uskutočnilo 24 menších výstav učebníc, slovníkov i literatúry. Poslednou etapou projektu bude vytvorenie internetovej stránky o 24 prezentovaných jazykoch, na ktorej budú odkazy na webové adresy s informáciami o učebniciach a jazykových kurzoch. Stránka má byť sprevádzkovaná v júli. Okrem rozvoja povedomia o dôležitosti učenia sa cudzích jazykov autori dúfajú, že projekt poskytne občanom EÚ informácie o tom, kde získať informácie o menej známych kultúrach, ich jazykoch a možnostiach ich výučby. Projekt v hodnote 192.000 eur (7,7 milióna Sk) vedie Mariborský andragogický inštitút(AZM) v spolupráci s piatimi partnermi z Nemecka, Holandska, Česka, Slovenska a Maďarska. Polovicou sumy prispel európsky fond Socrates - Lingua 1.

Minister školstva SR pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil vynikajúcich pedagógov

Ocenená bola aj riaditeľka Slovenskej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová

29. marca 2005

Minister školstva SR Martin Fronc v košickom Štátnom divadle ocenil pri príležitosti Dňa učiteľov štyridsiatich dvoch slovenských pedagógov. Učiteľov, ktorí prevzali ďakovné listy a medaily sv. Gorazda, navrhli na ocenenie za pedagogickú činnosť ich kolegovia, bývalí i súčasní žiaci. Medzi vyznamenanými boli učitelia pôsobiaci na štátnych, súkromných či cirkevných, materských, základných, stredných, špeciálnych i vysokých školách. Nechýbali pedagógovia vyučujúci hendikepovanú mládež a žiakov v jazyku národnostných menšín. Ocenená bola aj riaditeľka slovenskej materskej školy, základnej školy a žiackeho domova v Sarvaši Zuzana Medveďová. Za všetkých sa poďakoval Jozef Šimko zo ZŠI pre slabozrakých a nevidiacich v Bratislave. Listom najlepším pedagógom i celej učiteľskej obci vyjadril úctu a poďakovanie prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý im okrem iného zaželal najmä „pevné nervy“. Rovnako minister školstva vyjadril vďaku všetkým učiteľom, ktorí poctivo vykonávajú svoju prácu. „Zvlášť teraz, keď sa v našich školách začína objavovať agresívnosť či dokonca násilie, si pozornosť a poďakovanie zaslúži naozaj každý učiteľ,“ uviedol M. Fronc v prejave. Spomenul pritom nedávny incident v základnej škole na Myjave, kde žiaci pripravovali útok na triednu učiteľku. Mnoho rodičov si podľa M. Fronca neuvedomuje význam hodnotovej výchovy v rodine. Preto podľa neho ešte dlhé roky ostane vštepovanie hodnôt na pleciach pedagógov. M. Fronc pripustil, že súčasné postavenie učiteľa v spoločnosti nie je primerané práci, ktorú vykonáva. Prisľúbil, že okrem výrazného zvýšenia platov, je pripravený urobiť aj ďalšie kroky, ktoré majú túto situáciu zmeniť. Okrem iného naznačil zmeny, ktoré pomôžu učiteľom zvyšovať kariérny rast. Šéf rezortu školstva pripomenul aj podstatu pripravovanej obsahovej reformy školského systému. „Radšej odovzdajme deťom menej vedomostí, nadiktujme im menej poučiek, naučme ich menej zložitých vzorcov. Dôležité je, aby pochopili kde hľadať krásno, aby vedeli ako vedomosť použiť v bežnom živote, aby si spomenuli na dôležitý fyzikálny jav či chemický vzorec, keď ho budú potrebovať,“ zdôraznil minister školstva SR.

Čo počúvame a čítame

30. marca 2005

Prvý vysielací okruh Slovenského rozhlasu Rádio Slovensko je naďalej najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku. Vyplýva to z výsledkov výskumu mediálneho správania obyvateľstva, ktorý v dňoch 8. až 14. marca t.r. uskutočnil Odbor mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu (OMV SRo). Na otázku: „Ktorú z vymenovaných rozhlasových staníc ste počúvali včera?“ uviedlo 38,6 percenta oslovených práve Rádio Slovensko. Za ním nasleduje najúspešnejšia komerčná stanica Rádio Expres (26,5 %) a Rádio Regina (SRo 4), ktoré počúvalo 16,9 percenta respondentov. Ďalšie priečky patria komerčným staniciam Fun Rádio (11,2 %) a Rádio Okey (10,8 %), tretiemu okruhu SRo Rádio_ FM s počúvanosťou 7,5 percenta a Rádiu Twist, ktoré počúvalo „včera“ 5,7 percenta účastníkov výskumu. Zo zahraničných rozhlasov dosiahli najvyššiu počúvanosť maďarské komerčné stanice Danubius Rádió (2,9 %) a Sláger Rádió (2,7 %). Najčítanejším slovenským denníkom zostáva aj naďalej Nový čas. Na otázku: „Ktorý z denníkov ste čítali včera?“ to uviedlo 25,8 percenta respondentov. Denník Pravda čítalo „včera“ 14,1 percenta, Sme-Práca 11,8 percenta a Šport 8,6 percenta oslovených. Sieť regionálnych denníkov Korzár je aktuálnym zdrojom informácií pre 6,7 percenta a Új Szó 4,8 percenta respondentov, Hospodárske noviny majú 3,9 percenta, Národná obroda 2,8 percenta a Avízo 2,2 percenta čitateľov. Oproti výskumu v uplynulom období štatisticky významne (o vyše 7 percent) klesol počet tých, ktorí nečítali „včera“ žiadny denník. Najčítanejším slovenským týždenníkom je Plus 7 dní, ktorý pravidelne (každé alebo takmer každé číslo) číta 24,9 percenta respondentov. Nový čas pre ženy pravidelne číta 20,2 percenta a Život 19,1 percenta účastníkov výskumu. Časopis Slovenka má 14,9 percenta, Markíza 14,5, Eurotelevízia 14,4 percenta a Báječná žena 13 percent pravidelných čitateľov. Výskum potvrdil vysoký záujem populácie o regionálne a miestne týždenníky, ktoré si pravidelne prečítalo 35,3 percenta respondentov. Reprezentatívny výberový súbor Slovenskej republiky tvorilo 3 409 respondentov a jeho zloženie zodpovedá štruktúre 14 a viacročnej populácie podľa pohlavia, veku, národnosti, veľkostnej kategórie bydliska a kraja. Empirické dáta sa získali prostredníctvom školenej anketárskej siete metódou štandardizovaných rozhovorov.