Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška je prekvapený z postojov poslancov Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. Poslanci pravdepodobne nevedia, aký text uznesenia 20. septembra NR SR prijala. Rovnako aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu boli pravdepodobne dezinformovaní nepresným a zavádzajúcim listom poslanca NR SR Pála Csákyho, ktorého vyjadrenia zďaleka nevystihujú podstatu uznesenia NR SR a veľmi nekorektne interpretujú stav slovenskej spoločnosti, píše sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca predsedu NR SR Jozef Plško. „Text Uznesenia Národnej rady o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku prijatý absolútnou parlamentnou väčšinou koaličných i opozičných poslancov NR SR jednoznačne odsudzuje kolektívnu vinu. Rovnako jednoznačne hovorí o spoločnej budúcnosti a snahe o dobrú spoluprácu a spolunažívanie oboch našich národov. Vyjadruje aj želanie rozvíjať dobré susedské vzťahy medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Rešpektuje všetky zásady a princípy, na ktorých stojí naša spoločná európska budúcnosť a vyjadruje podporu pokračovaniu eurointegračného procesu,” píše sa v stanovisku. Predseda NR SR Pavol Paška posiela podrobnú informáciu o prijatom uznesení aj s vysvetlením a precíznym prekladom prijatého dokumentu predsedovi Európskeho parlamentu Hans-Gertovi Pötteringovi. Ako reakciu na medializované postoje niektorých poslancov Národného zhromaždenia Maďarskej republiky posiela rovnaký list aj predsedníčke tohto zhromaždenia Katalin Sziliovej. Predseda NR SR v liste predsedníčku priateľsky žiada o pomoc pri informovaní poslancov maďarského parlamentu o konkrétnom obsahu uznesenia, aby tak nič nebránilo ďalšiemu zlepšovaniu našich veľmi dobrých susedských vzťahov. Prijaté uznesenie považuje predseda NR SR za dobré východisko k vytváraniu priestoru pre spoločné vyhlásenie oboch našich parlamentov komplexne vymedzujúce naše spoločné úsilie o korektné vzťahy Slovenska a Maďarska v európskom priestore.

Magyar Nemzet k Benešovým dekrétom: Posledná kvapka v pohári

22. septembra 2007

Aká vnútropolitická motivácia stojí za skutkami Roberta Fica, Jána Slotu a Vladimíra Mečiara? Túto otázku si kladie v súvislosti s prijatím uznesenia Národnej rady SR vo veci Benešových dekrétov dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet. V komentári autor István Pataky konštatuje, že ide o poslednú kvapku v pohári. Na Slovensku sa volení, a mimoriadne populárni politickí vodcovia zabávajú už roky na tamojších Maďaroch, píše Pataky a pripomína protimaďarské vyhlásenia predsedu SNS Jána Slotu. Vo svete by podľa neho boli najprirodzenejšími reakciami na nacionalistickú ofenzívu podobnú bratislavskej zvolanie tlačovej besedy parlamentných strán, na ktorej by informovali detailne o situácii na Slovensku, dočasné odvolanie maďarského veľvyslanca z Bratislavy, zrušenie všetkých plánovaných dvojstranných stretnutí, spustenie série protestov na medzinárodných fórach, informovanie USA a dosiahnutie ráznej washingtonskej reakcie. V súčasnosti je smiešne schovávať sa pod rúško úbohého spomínania dobrých susedských vzťahov. A to nie preto, lebo by to hovorilo o našej malovernosti, ale preto, lebo Slovensko nechce dobrý susedský vzťah s Maďarskom. Tu je podstata problému, uzatvára Magyar Nemzet.

R. Fico: Benešove dekréty sú nedotknuteľné a nemeniteľné

21. septembra 2007 - (SITA)

Predseda vlády SR Robert Fico v telefonickom rozhovore maďarskému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi potvrdil, že Benešove dekréty sú pre slovenskú vládu nedotknuteľné a nemeniteľné. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa premiéra Fica Silvia Glendová. Prijatie uznesenia NR SR, ktoré vyvolalo kritiku Budapešti, považuje Fico za prirodzenú odpoveď slovenských politických síl na provokácie predsedu SMK Pála Csákyho, žiadajúceho rušenie spomínaných dekrétov. Predseda vlády zdôraznil, že „za toto uznesenie NR SR hlasovali poslanci všetkých slovenských politických strán, vrátane opozičných.” Podľa Fica je postoj slovenskej vlády a súčasnej koalície k Benešovým dekrétom dostatočne známy. Nevidí preto žiadne dôvody, prečo by potvrdenie tohto názoru uznesením NR SR malo spôsobovať obavy v Maďarsku, informuje Glendová. Predseda vlády SR Robert Fico zdôraznil aj záujem súčasnej slovenskej vlády na priateľských a vzájomne výhodných vzťahoch s Maďarskou republikou.

F. Gyurcsány: Deklarácia o Benešových dekrétoch je nezlučiteľná s EÚ

22. septembra 2007

Deklarácia, ktorou slovenský parlament v piatok potvrdil nemennosť Benešových dekrétov, protirečí princípom Európskej únie a nenapomáha dobrým susedským vzťahom, uviedol v dnes v telefonickom rozhovore so slovenským premiérom Robertom Ficom predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány. O rozhovore informoval na svojej internetovej stránke denník Népszabadság. Podľa denníka šéf slovenskej vlády konštatoval, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím slovenského parlamentu. Fico podľa hovorcu maďarskej vlády prijatie deklarácia zdôvodňoval vnútropolitickými príčinami. Népszabadság cituje slovenského ústavného právnika Radoslava Procházku, ktorý pre Új Szó povedal, že parlamentom potvrdená deklarácia nemá žiadne právne účinky, jej prijatím sa totiž nijakým spôsobom nemení právny systém ani právna úprava. Schválená deklarácia parlament k ničomu nezaväzuje skonštatoval Procházka. Okrem toho, Národná rada SR sa hocikedy môže vrátiť k otázke Benešových dekrétov. Podľa neho prijatie vyhlásenia nekladie prekážku takej prípadnej úprave v budúcnosti, ktorá by nebola v súlade s terajším textom.

L. Sólyom: Uznesenie o dekrétoch naruší dobre sa rozvíjajúce vzťahy so SR

21. septembra 2007 - (TASR)

Uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktoré prijala Národná rada SR, naruší vzájomné slovensko-maďarské vzťahy. Vyhlásil to dnes v maďarskom Keszthelyi maďarský prezident László Sólyom po bilaterálnom rokovaní so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Po plenárnej schôdzke prezidentov Vyšehradskej štvorky sa Sólyom a Gašparovič na dvojstrannom rokovaní venovali vyše 40 minút výhradne otázke uznesenia o Benešových dekrétoch. Podľa Gašparoviča maďarský prezident sa vyjadril odmietavo k uzneseniu. „Ja som mu oponoval všetkými možnými argumentmi, o tom, že môj záver z toho všetkého by mal byť, nehľadieť na minulosť, ale pozerať sa dopredu, hľadať všetko preto, aby naše vzťahy boli lepšie, a spolu sme žili v rámci Európskej únii ako tí, ktorí budujú novú Európu, a nie stále si vytýkať, čo bolo v minulosti,“ uviedol prezident. Dobré vzájomné vzťahy tento moment podľa neho nenaruší, možno vzťahy niektorých jednotlivých politikov. „Vzťahy slovensko-maďarské sa musia budovať na princípoch jednak nášho členstva v EÚ, ale najmä dobrých vzťahoch susedských, však žijeme vedľa seba!“ podčiarkol. „Prosím, keby ste to zobrali ako následok určitej reakcie na akciu, ktorá vždycky vychádzala z maďarskej strany. Hovorím to úplne jednoznačne a zodpovedne,“ argumentoval krok slovenského parlamentu Gašparovič. Sólyom na tlačovej besede zorganizovanej samostatne pre maďarské médiá povedal, že od Gašparoviča nedostal odpoveď, prečo sa slovenský parlament nedokázal ospravedlniť Maďarom, keď tak urobil predtým Nemcom. „Je to veľmi nečakaný krok. Tak vidím, že sa pretrhne niť sľubne sa vyvíjajúcich vzájomných vzťahov“, podotkol Sólyom. O budúcnosti konštatoval, že nejde o nejakú pomstu, ale to nemožno nechať bez povšimnutia. „Viem že už zareagovala vláda v podobnom duchu, aj rezort diplomacie, a tiež europoslanci.“ dodal. „Slovenský prezident stále tvrdí, že minulosť sme uzatvorili, obráťme sa na budúcnosť. Konštatovali sme, že v tomto máme odlišné názory,“ vyhlásil Sólyom, podľa ktorého návrh SMK na zmierenie by nevyprovokoval takýto ostrý krok. „Povedal som pánu prezidentovi, že my sme navrhli vyhlásenie o zmierení, na čo bola odpoveďou facka“, konštatoval najvyšší maďarský predstaviteľ.

K. Sziliová: Očakávame jednoznačné stanovisko NR SR k princípu kolektívnej viny

21. septembra 2007 - (TASR)

O jednoznačné stanovisko Národnej rady SR k princípu kolektívnej viny požiadala dnes v liste adresovanom predsedovi slovenského parlamentu Pavlovi Paškovi predsedníčka maďarského zákonodarného zboru Katalin Sziliová. Informovala o tom agentúra MTI. V liste sa zdôrazňuje význam takéhoto stanoviska z hľadiska rozptýlenia tieňa kolektívnej viny dopadajúceho na príslušníkov maďarskej komunity na Slovensku, ako aj z hľadiska plánovania budúcnosti slovensko-maďarských vzťahov. Katalin Sziliová vyjadrila súčasne poľutovanie nad tým, že ju predseda NR SR neinformoval o návrhu vo štvrtok prijatého uznesenia o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktorého schválenie prijala so zdesením. Keďže dokument súčasne deklaruje aj odmietnutie princípu kolektívnej viny, predsedníčka maďarského parlamentu vyjadrila nádej, že spomedzi rozporuplných aspektov je tým hodnoverným odmietnutie princípu kolektívnej viny. Maďarské parlamentné strany, výbory zákonodarného zboru i ja osobne sme urobili všetko preto, aby sa maďarsko-slovenské vzťahy oslobodili spod bremena minulosti, konštatuje sa v liste Katalin Sziliovej, ktorá pripomenula spoločné vyhlásenia piatich maďarských parlamentných strán spred týždňa jednotne a dôrazne odsudzujúce princíp kolektívnej viny. „Považujeme za neprijateľné, že ako vyvrátenie tohto postoja mohlo byť predsa len schválené rozhodnutie, ktoré je v rozpore s hodnotami a právnymi princípmi súčasnej Európy. Význam kolektívnej viny a biľagovanie celých spoločenstiev môže opäť v generáciách vytvoriť mylný dojem na strane majority a prehĺbiť dávne rany v menšinovej komunite,” cituje agentúra MTI z listu predsedníčky budapeštianskeho zákonodarného zboru.

Maďarskí europoslanci odsúdili uznesenie

22. septembra 2007 - (TASR)

Predstavitelia piatich maďarských strán zastúpených v Európskom parlamente dnes v spoločnom vyhlásení odsúdili štvrtkové prijatie uznesenia o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov Národnou radou SR. Tento dokument je podľa názoru Csabu Tabajdiho (Maďarská socialistická strana, MSZP)) a Istvána Szent-Iványiho (Zväz slobodných demokratov, SZDSZ), ako aj Kingy Gálovej (FIDESZ), Pétera Olajosa (MDF) a Lászlóa Surjána (KDNP) „i potvrdením tých 13 Benešových dekrétov, ktoré v rozpore s európskym právnym poriadkom zachovávajú princíp kolektívnej viny, spôsobujúc tým obrovské škody Slovensku, maďarskému národnému spoločenstvu a iným menšinám na Slovensku a poškodzujúc maďarsko-slovenské vzťahy”. Maďarskí europoslanci sa domnievajú, že aj európskemu kreditu a situácii Slovenska výrazne škodí, že napriek rešpektovania základných európskych hodnôt, historického zmierenia si volí cestu konfliktov. Za osobitne nepochopiteľnú považujú skutočnosť, že v NR SR hlasovali za prijatie uznesenia jednotne vládne i opozičné strany, takže Strana maďarskej koalície (SMK) zostala úplne sama, vyplýva z dnes zverejneného vyhlásenia, ktoré pre TASR poskytla kancelária liberálneho maďarského europoslanca Istvána Szent-Iványiho. Na Benešove dekréty, ktoré predstavujú aj pilier slovenskej štátnosti, nikto neútočí. Z hľadiska základných európskych hodnôt možno považovať za neakceptovateľné a neudržateľné iba spomínaných 13 Benešových dekrétov, respektíve diskriminatívne uznesenia NR SR, ktoré sa zrodili v období po 2. svetovej vojne. Terajšie rozhodnutie slovenského parlamentu však, žiaľ, potvrdilo politicky aj tieto, konštatuje sa v stanovisku maďarských europoslancov. Signatári dokumentu z „brutálneho odmietnutia” iniciatívy SMK, ktorej cieľom bolo maďarsko-slovenské historické zmierenie a ktoré pred týždňom podporilo aj päť maďarských parlamentných strán, a zo schválenia iniciatívy Slovenskej národnej strany (SNS) NR SR, usudzujú, že „vládna koalícia pod vedením Roberta Fica je pod extrémne nacionalistickým vplyvom, ba nezriedka realizuje aj takú politiku”. Všetci spomínaní europoslanci vyjadrili maďarskej komunite na Slovensku plnú solidaritu a avizovali, že využijú všetky dvojstranné i medzinárodné fóra, aby upozornili na stále silnejšiu vlnu extrémneho nacionalizmu na Slovensku, na politický nátlak voči národnostným menšinám. O zaradenie problematiky uznesenia NR SR na program výboru EP pre občianske slobody, vnútro a spravodlivosť a zaujatie jednoznačného postoja k princípu kolektívnej viny požiadal dnes predsedu tohto grémia Jeana-Mariu Cavadu liberálny europoslanec István Szent-Iványi, bývalý predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu a bývalý druhý muž budapeštianskej diplomacie. Už skôr sa na francúzskeho europoslanca obrátili s podobnou iniciatívou aj štyria členovia Európskej ľudovej strany Edit Bauerová (SR), Kinga Gálová z Maďarska, ako aj Ewa Klamtová a Manfred Weber z Nemecka, či Magda Kovácsová-Kósaová zo Strany európskych socialistov.

Spustia petíciu za odškodnenie Maďarov

22. septembra 2007 - (ČTK)

Občianske združenie Never again rozbehne v novembri podpisovú akciu za odškodnenie Maďarov z bývalého Československa, ktorým na základe takzvaných Benešových dekrétov zabavili po druhej svetovej vojne majetok. Združenie nechce otvárať dekréty, chce iba napraviť krivdy, ktoré sa pred 60 rokmi stali, povedal jeden z organizátorov Csaba Fehér. Petíciu spustí združenie napriek tomu, že parlament tento týždeň schválil uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov. „Očakávame niekoľko desiatok tisíc podpisov, aj keď je vopred ťažké počet odhadnúť,” povedal Fehér. Akciu pôvodne chceli spustiť už v máji, zatiaľ ešte stále rokujú s ďalšími organizáciami, ktoré by mali petíciu podporiť. Na budúci rok chcú organizátori petičné hárky predložiť slovenskému aj Európskemu parlamentu. Krivdy sa podľa niektorých politikov a historikov stali aj pri výmene obyvateľstva, pri ktorom odsunuli viac ako 50.000 Maďarov z juhu Slovenska, namiesto ktorých prišli Slováci z Maďarska. Zatiaľ čo na Slovensko prišli ľudia dobrovoľne, o odsune československých Maďarov rozhodovali úrady. Túto udalosť si v týchto dňoch pripomínajú vo viacerých obciach. Pre obyčajných ľudí zostali udalosti z roku 1947 už iba spomienkou, povedal prednosta obecného úradu v Tvrdošovciach na juhu Slovenska István Farkas. „Ľudia nemajú záujem rozdúchať nejaké národnostné vášne, stačí keď politici to niekedy robia,” myslí si Farkas. O snahe finančne odškodniť obete dekrétov hovoril nedávno aj predseda opozičnej SMK Pál Csáky. Ten vyhlásil štvrtkové uznesenie parlamentu o nemennosti povojnových dokumentov za zdrap papiera. Na základe dekrétov stratili československí Maďari štátne občianstvo, právo na dôchodok a skonfiškovali im nehnuteľnosti. Časť z nich bola po druhej svetovej vojne vysídlená do Česka, väčšina sa po čase vrátila do svojich domovov. Neskôr získali späť aj svoje občianske práva.

SMK sa ohradila proti vyjadreniam Slotu na adresu Maďarov

24. septembra 2007 - (ČTK)

Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) sa dnes ostro ohradila proti vyjadreniam šéfa vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu na adresu Maďarov. Ten ich minulý týždeň v rozhovore pre ČTK okrem iného obvinil z vytvárania napätia v strednej Európe. Slota zároveň obhajoval odsun Nemcov z českého pohraničia po druhej svetovej vojne. Vyhlásenia Slotu sú podľa SMK „neprijateľné v demokratických spoločnostiach”. „Predseda SNS Ján Slota kazí dobré meno Slovenskej republiky v celom demokratickom svete a dnes už je jasné, že ani premiér (Robert) Fico, ani politická strana Smer nie sú schopní udržiavať ho na uzde,” uviedla v tlačovom vyhlásení hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa v posledných dňoch zostrili po tom, ako parlament prijal na podnet SNS uznesenie o nemennosti povojnových dekrétov. Tie postihli občianske a majetkové práva maďarskej a nemeckej menšiny v bývalom Československu. Podobné vyhlásenie prijala v minulosti aj česká Poslanecká snemovňa. Slota pre ČTK povedal, že uznesenie parlamentu bolo odpoveďou na maďarské požiadavky, medzi ktoré už viackrát zaradil aj údajnú snahu o politickú autonómiu na juhu Slovenska, kde žije prevažne maďarská menšina. Šéf SNS tiež prirovnal násilie, ktoré páchali nemeckí nacisti počas vojny v Protektoráte Čechy a Morava, k postupu Maďarska voči Slovákom pri zaberaní juhu Slovenska v roku 1938. Pochvalne sa vyjadril aj o povojnovom nariadenom odchode Nemcov z českého pohraničia.

R. Fico nepovažuje nedávne expresívne výrazy Slotu za vhodné

27. septembra 2007 - ČTK

Premiér Robert Fico nepovažuje nedávne expresívne výrazy predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu na adresu šéfa Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho za vhodné v politickom dialógu. Na druhej strane príčinu ich vyslovenia vidí v agresívnom až nebezpečnom správaní sa lídra SMK, ktorý podľa Fica nemá žiadne škrupule ohovárať Slovensko v zahraničí, klamať na jeho adresu a znervózňovať slovensko-maďarské vzťahy pokusmi rušiť Benešove dekréty. Stanovisko v takomto duchu tlmočil dnes predseda vlády šéfovi národniarov na ich spoločnom stretnutí. Premiér je zároveň presvedčený, že pre Stranu európskych socialistov (PES) by malo byť pri rozhodovaní o prijatí Smeru do svojich radov dôležité správanie strany Smer-SD a nie expresívne výroky jeho koaličných partnerov. Hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová zdôraznila, že ich strana má záujem na dobrých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou a premiér je pripravený kdekoľvek a kedykoľvek rokovať s maďarskými predstaviteľmi v záujme dobrých vzťahov. Strana európskych socialistov 4. októbra na zasadnutí svojho predsedníctva posúdi, či obnoví členstvo Smeru, ktoré 12. októbra minulého roka pozastavila z dôvodu vstupu do koalície s SNS. Vedenie socialistov tak podporilo návrh Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ktorá v júli 2006 odhlasovala vyvodenie dôsledkov zo zloženia novej koalície. Pôvodne sa mala problematika členstva Smeru prehodnotiť v júni, predsedníctvo PES sa však v máji rozhodlo odložiť ju na október, pričom tento krok odôvodnilo technickými a nie politicky motivovanými príčinami.

Kontroverzné výroky Jána Slotu

27. septembra 2007

Prinášame vám výber niektorých kontroverzných výrokov predsedu SNS Jána Slotu:

„My pôjdeme do tankoch a pôjdeme a zrovnáme Budapešť... My budeme bojovať za svoje územia, za metre štvorcové, za každý meter štvorcový budeme bojovať... Chceme bojovať! Nedáme ani centimeter štvorcový tým hajzlom maďarským...”

8. marca 1999, zdroj: Rádio Twist

„Toto chceme my? Slováci? Aby sa to vrátilo? Aby nás vešali po kandelábroch, aby sme sa my učili Otčenáš po maďarsky? Tak to teda nie!”

8. marca 1999, zdroj: Rádio Twist

„A nech nás pánboh ochraňuje, pretože príde nejaká tetka, ktorá si hovorí, že je Američanka a dokonca si povie, že je ministerka zahraničných vecí Albrightová, hej, a nás začne všetkých Slovanov poučovať, že akí sme my debili, hej? Ale to nie sme, myslím, že špatne to pochopila. A ja viem, čo hovorím.”

8. marca 1999, zdroj: Rádio Twist

„Oni (Maďari) nás kopú do hlavy a my hovoríme o priateľských susedských vzťahoch. Aby sa to nevyfarbilo tak, že na Kriváni a Lomnickom štíte budú viať maďarské farby.”

14. januára 2002, zdroj: Nový čas

„My sme Slováci tu, my od rodu Kristového. Nebude tešik.” (Ján Slota takto vykrikoval v bratislavskom Harley Pube)

20. mája 2006, TV Joj

„To boli mongoloidné typy s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi,” povedal Slota pri opise záznamov stredovekej franskej kroniky o Maďaroch.

TK SNS 1. júna 2006

(o homosexuáloch...:) „Ja nemám nič skutočne proti nim, pokiaľ sú niekde utiahnutí v úzadí a robia si svoje hnusné sexuálne orgie.”

8. júna 2006, zdroj: TA3 - Téma dňa

„Viete čo, keď vy ste buzerantka, tak mne to moc nevadí. Ale keď to silou mocou budete prezentovať ako v Sao Paule, kde bolo tri milióny buzerantov, tak to už mi vadí,” povedal Slota v telefonickom rozhovore novinárke denníka Sme, ktorá sa ho pýtala na prípadnú právnu úpravu homosexuálnych partnerstiev.

13. júna 2007, zdroj Sme

„Musíme držať spolu. Nejakí Maďari tu nebudú poskakovať v strednej Európe a nebudú tu vytvárať také napätie, ktoré môže prejsť do niečoho veľmi nedobrého, čo nikto asi v strednej Európe nechce. (...) A s prepáčením Nemci doslova a do písmena možno robili menšie zvrhlosti ako maďarskí fašisti na južnom Slovensku,” povedal Slota v rozhovore pre ČTK.

23. septembra 2007

„(...) ja sa nebojím diskutovať s týmto chrapúňom. Pretože keď ja som hanba Slovenska, tak toto indivíduum je jeden zvratok, jedno zhnité lajno,” reagoval Slota na obvinenie predsedu SMK Pála Csákyho, že kazí dobré meno Slovenskej republiky.

24. septembra 2007, zdroj TA3

„Ja si vždy za všetkým, čo poviem, stojím. (...) To je urážka aj toho lajna,” reagoval Slota pre ČTK na informáciu, že ho Pál Csáky bude na súde žalovať za jeho výroky.

26. septembra 2007

Fico nevie udržať Slotu na uzde, tvrdí SMK

27. septembra 2007 - SITA

SMK sa jednoznačne ohradzuje voči tvrdeniam predsedu vlády Roberta Fica na adresu predsedu SMK Pála Csákyho. „SMK považuje tieto vyhlásenia za snahu odviesť pozornosť od skutočných problémov súčasnej situácie, ktoré boli vyvolané jednoznačne pôsobením SNS ako aj celej vládnej koalície,” uvádza sa v stanovisku strany. Smer v stanovisku uviedol, že „príčinou expresívnych výrazov pána Slotu, ktoré premiér Slovenskej republiky a predseda strany Smer-SD Robert Fico nepovažuje v politickom dialógu za vhodné, je agresívne, až nebezpečné správanie predsedu SMK, ktorý nemá žiadne škrupule ohovárať Slovensko v zahraničí, klamať na jeho adresu a znervózňovať slovensko-maďarské vzťahy pokusmi rušiť Benešove dekréty”. SMK Smeru pripomína, že nie SMK, ale Smer-SD vytvoril vládnu koalíciu s SNS, ktorá zjavne nespĺňa kritériá európskych demokratických strán. „Nie SMK, ale SNS predložilo do parlamentu text deklarácie, ktorej prijatím - hlavne čo sa týka bodu č. 3 - Národná rada SR potvrdila na začiatku 21. storočia také nedemokratické princípy, ktoré sú zjavne v nesúlade s moderným chápaním ľudských a menšinových práv,” uvádza sa v stanovisku SMK. Práve prijatie tohto dokumentu predstavuje podľa SMK podstatu problému. Znovupotvrdenie ducha a filozofie týchto dokumentov je krokom, ktorý ide proti princípom tolerantného spolunažívania a ochrany menšín v modernej Európe. SMK sa tiež pýta, ktorý zákon alebo medzinárodný dokument zakazuje dennú komunikáciu medzi politikmi EÚ. „Spochybnenie práva politikov SMK na udržiavanie medzinárodných kontaktov je snaha, ktorá protirečí všetkým princípom EÚ. SMK odmieta tvrdenia, podľa ktorých by informovala svojich partnerov v EÚ nepresne alebo nekorektne,” píše sa v stanovisku. SMK pripomína, že práve ona vypracovala text spoločného vyhlásenia na zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, ktorý bol podporený všetkými parlamentnými stranami v Maďarsku, no hrubo odmietnutý slovenskými vládnymi stranami. SMK považuje takýto postoj slovenských koaličných strán za poľutovaniahodný. Predseda vlády chce podľa SMK odviesť pozornosť od situácie, že zjavne nevie udržať na uzde svojho koaličného partnera, ktorý skutočne škodí Slovenskej republike a svojimi krajne neprijateľnými výrokmi uráža serióznych Slovákov, a tí sa právom pýtajú „toto je úroveň intelektu našej politickej špičky, úroveň slovenskej vládnej koalície? SMK považuje za zarážajúce, že predseda vlády aj dnes podržal svojho koaličného partnera,” konštatuje sa v stanovisku. SMK pripomína, že predseda vlády dal verejný prísľub na zachovanie status quo v menšinovej oblasti. SMK sa ale obáva, že v súčasnosti sme svedkami premyslených akcií vládnych štruktúr proti menšinám ako aj proti občanom SR. Vyhlásenia ministra školstva o snahe znížiť úroveň zaradenia Univerzity Jánosa Selyeho a vytvorenie situácie, v ktorej hrozí zastavenie vysielania Rádia Pátria resp. snahy Ministerstva školstva SR na zakázanie dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú len špičkami ľadovca týchto snáh. SMK vyzýva premiéra na dodržanie verejného sľubu a vyzýva vládu SR na riešenie financovania Rádia Pátria, ako aj Univerzity J. Selyeho. Z uvedeného dôvodu SMK sa aktívne zúčastní aj na podpisovej akcii za zachovanie druhého piliera dôchodkového zabezpečenia.

Ján Slota: Nacionalistami nás nazývajú iba preto, že sme malí

23. septembra 2007 - (ČTK)

Varuje pred snahou maďarských politikov oddeliť juh Slovenska od zvyšku krajiny a poukazuje pritom na príklad Kosova. Výčitky z nacionalizmu však predseda vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota odmieta. V rozhovore pre ČTK povedal, že toto označenie dostala SNS skôr preto, že Slovensko je ako malá krajina ľahkým terčom kritiky. „Len preto, že je Slovensko podstatne menšie ako trebárs USA, tak my sme nazvaní nacionalisti a oni sú takzvaní patrioti, to je celý rozdiel. Oni si môžu robiť vo svete hocičo. A malí musia byť bití za každú hlúposť po hlave. Čo také nacionalistické sme spravili na Slovensku?” zdôraznil Slota (54), ktorý označuje svoju stranu za patriotickú a vlasteneckú. Bývalý dlhoročný primátor Žiliny, ktorý v prejavoch často nešetrí pikantnými výrokmi na adresu Maďarov či homosexuálov, poprel, že by sa po vlaňajšom vstupe do vlády dostal pod tlak ľavicového premiéra Roberta Fica, aby zmiernil svoju rétoriku. „Ja samozrejme musím trošku vážiť slová, i keď určite stále používam dosť jasné, zrozumiteľné, možno niekedy aj ostré slová. Určite to však nie je tak ostré ako pred voľbami,” podotkol Slota, ktorý sa po vlaňajších voľbách uspokojil iba so stoličkou radového poslanca, podobne ako šéf ďalšej vládnej strany ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. V posledných mesiacoch šéf národniarov často tvrdí, že Slováci by si mali zobrať poučenie z osudu Kosova a zabrániť tomu, aby maďarská menšina na juhu Slovenska získala politickú autonómiu. Tú Slota považuje za krok smerom k úplnému osamostatneniu. „Keď nebude na Slovensku prijatý taký úzus, že všetci obyvatelia Slovenska budú akceptovať Slovensko ako svoju vlasť, tak dovtedy na Slovensku nebude pokoj,” povedal ČTK. Práve príklad plánu vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho na obmedzenú nezávislosť srbskej provincie podľa Slotu dokazuje, že požiadavky rôznych národov sa posudzujú odlišným spôsobom. „Hovorím o dvoch, troch metroch - niečo je v Kosove správne, v Baskicku úplne opačne, v Lotyšsku totálne opačne. Tak máme demokraciu alebo desať demokracií?” poznamenal predseda SNS. Odpoveďou na maďarské požiadavky bolo podľa Slotu aj štvrtkové uznesenie slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne postihli občianske a majetkové práva maďarskej a nemeckej menšiny v bývalom Československu. Dokument, ktorý vznikol na podnet SNS podľa vzoru vyhlásenia českej Poslaneckej snemovne z roku 2002, vyvolal v Maďarsku vlnu kritiky. „Každá akcia má svoju reakciu,” povedal Slota k uzneseniu. Zdôraznil v tejto súvislosti blízkosť záujmov Slovenska a Česka. „Musíme držať spolu. Nejakí Maďari tu nebudú poskakovať v strednej Európe a nebudú tu vytvárať také napätie, ktoré môže prejsť do niečoho veľmi nedobrého, čo nikto asi v strednej Európe nechce,” dodal. Násilie, ktoré páchali nemeckí nacisti počas vojny v Protektoráte Čechy a Morava sú podľa Slotu bezpochyby porovnateľné s postupom Maďarska voči Slovákom pri zaberaní juhu Slovenska v roku 1938. „A s prepáčením Nemci doslova a do písmena možno robili menšie zvrhlosti ako maďarskí fašisti na južnom Slovensku,” poznamenal. Zatiaľ čo Nemci z českého pohraničia museli po vojne odísť do zahraničia, viac ako pol milióna Maďarov nakoniec ostala na Slovensku a zhruba po troch rokoch získala svoje práva naspäť. Slota však nechcel špekulovať, či by odsun Maďarov vyriešil národnostné problémy. „Ja samozrejme súhlasím s drvivou väčšinou českého národa, že to, čo spravili po vojne, spravili správne,” povedal predseda SNS.

Lidové noviny: Podľa Slotu boli Maďari horší než nacisti

24. septembra 2007

Slovensko-maďarské vzťahy, ktoré začali vstávať z trosiek, postihla ďalšia pohroma. Deklarácia slovenského parlamentu o nemennosti Benešových dekrétov vyvolala v Budapešti ostré reakcie. A v nedeľu sa do slovných prestreliek zapojil aj šéf vládnej SNS Ján Slota, konštatuje český denník Lidové noviny (LN). Slota totiž v rozhovore pre českú tlačovú agentúru označil správanie sa časti Maďarov na južnom Slovensku po roku 1938 za horšie, než bolo správanie sa nacistov na území Protektorátu Čechy a Morava. „S prepáčením, Nemci doslova a do písmena možno že páchali menšie zvrhlosti než maďarskí fašisti na juhu Slovenska,” uviedol Slota v rozhovore. Podľa LN sa tak dostal do rozporu s historickými faktami. Slováci totiž boli na územiach, ktoré boli postúpené Maďarsku, podrobení tvrdej asimilácii, ale k väčším stratám na životoch medzi slovenským obyvateľstvom nedošlo. Predseda SNS naďalej - podobne ako pred rokom v rozhovore pre LN - chváli povojnový odsun sudetských Nemcov z ČSR. Podľa jeho slov je to, čo väčšina českého národa po vojne urobila, správne Slota zároveň nabádal, aby českí a slovenskí politici, pokiaľ ide o povojnové dekréty, držali spolu. „Musíme držať spolu. Nejakí Maďari tu v strednej Európe predsa nemôžu poskakovať a vytvárať takéto napätie, ktoré môže prerásť do niečoho veľmi nedobrého, to nikto v strednej Európe nechce,” povedal Slota. LN ďalej pripomínajú, ako pohľad na Benešove dekréty rozdelil politikov v Česku a Maďarsku. Maďarský prezident László Sólyom na schôdzke Vyšehradskej štvorky krok NR SR označil za facku. Naopak, premiér SR Robert Fico, prezident Ivan Gašparovič aj Ján Slota označujú deklaráciu za reakciu na provokácie SMK, okrem iného aj na požiadavku symbolického odškodnenia Maďarov, ktorých dekréty postihli. Väčšina z nich síce nebola - na rozdiel od Nemcov - zo Slovenska odsunutá, ale tieto osoby prišli o majetok a počas prvých troch rokov aj o občianske práva.

Pre Slotu je Csáky pohrobkom Hortyho režimu

22. septembra 2007

Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota si vyprosí vyjadrenia predsedu Strany maďarskej koalície Pála Csákyho, ktorý v liste adresovanom poslancom Európskeho parlamentu označil SNS za extrémnu, xenofóbnu a rasistickú. „Určite si vyprosím od človeka, ktorý môže byť označený za pohrobka Horthyho režimu, aby sa takýmto spôsobom vyjadroval o našej strane,” povedal Slota s tým, že tak urobí u príslušných orgánov. Csáky v liste adresovanom 10. septembra poslancovi EP Jeanovi-Marie Cavadovi upozorňoval na návrh, ktorým chce podľa neho SNS posilniť obsah a zmysel Benešových dekrétov s tým, že členská krajina Európskej únie chce posilniť princíp kolektívnej viny, čo by bol útok na nemeckú a maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku. V liste tiež Csáky požiadal Cavadu o využitie jeho kontaktov v záujme zastavenia vzniku takéhoto „hanebného” dokumentu. Uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, ktoré Csáky označil za irelevantný kus papiera, považuje Slota za deklaratívne. „Musíme sa na to však pozerať komplexne, pretože SNS chce tieto veci zabudovať aj do trestnoprávnej roviny v zákone na ochranu republiky. Tam to už bude v paragrafovom znení a bude to mať aj trestnoprávnu koncovku a to už pre Csákyho nebude zdrap papiera,” dodal Slota.

K Benešovým dekrétom - Odmietajú princíp kolektívnej viny

21. septembra 2007

Maďarská vláda a zhodne všetky maďarské parlamentné strany odmietajú princíp kolektívnej viny, ktorú vidia potvrdenú v uznesení slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Poľutovanie vyjadruje maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v súvislosti s uznesením slovenského parlamentu. Vo vyhlásení, ktoré zverejnil prostredníctvom svojho hovorcu, ďalej konštatuje, že maďarská vláda odmieta princíp kolektívnej viny, krok Bratislavy odporuje spoločným záujmom oboch krajín i zásadám, ktoré vyznáva Európska únia. „Maďarsko stojí na strane uzmierenia, preto nepodporuje nič, čo tomu odporuje... zdá sa však, že na slovenskej strane sa dostáva do prevahy myšlienka obracania sa do minulosti, čo neprispieva k zahojeniu historických rán” - zdôrazňuje premiér. Parlamentné politické sily zhodne vyjadrujú „zdesenie” - tento výraz obsahuje stanovisko oboch najväčších parlamentných strán, vládnych socialistov i opozičného Fideszu. Je neprijateľné, že slovenský parlament jednoznačne potvrdzuje princíp kolektívnej viny - hovoria opozičníci, k tomu ľavičiari dodávajú, že je bolestivé, keď sa presadí stanovisko, ktoré otvára cestu pred extrémizmom a vyvolávaním napätia.

Csáky sa sťažuje v EP na Slovensko a Benešove dekréty

21. septembra 2007

Predseda SMK Pál Csáky zaslal 10. septembra predsedovi výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody Jeanovi-Marie Cavadovi list, v ktorom sa sťažuje na „alarmujúci vývoj politickej situácie na Slovensku.” V liste sa uvádza, že uznesenie parlamentu o nedotknuteľnosti tzv. Benešových dekrétov je v Európe v 21. storočí neprijateľný, posilňuje princíp kolektívnej viny a je urážkou nemeckej a maďarskej menšiny na Slovensku. Csáky v liste požiadal Cavadu, aby využil svoje kontakty na politikov a inštitúcie Európskej únie a zastavil prijímanie tohto „hanebného dokumentu.” Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá uznesenie navrhla, v liste nazval „extrémnou, xenofóbnou a rasistickou”. „Uznesenie je kusom papiera, ktorý nemá právnu silu a právnu relevanciu,” povedal Csáky vo štvrtok po prijatí uznesenia Národnou radou SR. Za uznesenie hlasovali všetky parlamentné politické strany s výnimkou SMK. Za zaslanie listu kritizoval Csákyho predseda parlamentu Pavol Paška, poslankyňa SNS Anna Belousovová, ale aj poslanec SDKÚ-DS Eduard Kukan, ktorý považuje formuláciu o alarmujúcej situácii na Slovensku za neadekvátnu. Parlament sa naviac stotožnil s jeho pozmeňujúcim návrhom, na základe ktorého sa v texte uznesenia vyslovene uvádza, že Národná rada SR odsudzuje princíp kolektívnej viny.

NR SR: Benešove dekréty sú nemenné

20. septembra 2007

Právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Uvádza sa to v uznesení, ktoré 120-timi hlasmi schválil parlament. Dvadsať poslancov SMK bolo proti. Prijaté uznesenie z dielne poslancov SNS prešlo pred rokovaním i počas neho úpravami. V prijatom texte NR SR pripomenula obete II. svetovej vojny, odsúdila princíp kolektívnej viny, odmietla pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania. Rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi, majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom z roku 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z roku 1947 a Štrbského protokolu z roku 1949, želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskom a usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami Národná rada SR vyhlásila, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime. Parlament tiež v uznesení vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov ČSR a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

EP: Poslanci protestujú proti uzneseniu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov

20. septembra 2007

Niektorí poslanci Európskeho parlamentu dnes protestovali proti uzneseniu Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Štyria členovia Európskej ľudovej strany Edit Bauer (SR), Gál Kinga (Maďarsko), Ewa Klamt a Manfred Weber (Nemecko), ako aj Kósáné Kovács Magda (Maďarsko) zo Strany európskych socialistov napísali list Jean-Marie Cavadovi, predsedovi výboru pre občianske slobody EP. V liste ho žiadajú, aby upozornil Hansa-Gerta Pötteringa, šéfa EP na toto „hanebné bratislavské uznesenie”, informuje agentúra MTI s tým, že v čase, keď poslanci list písali, bolo kritizované uznesenie v slovenskom parlamente iba návrhom uznesenia.

EP: Iniciatíva SNS je podľa nemeckého europoslanca alarmujúca

20. septembra 2007

Benešove dekréty treba zrušiť a nie obnovovať, vyhlásil dnes nemecký poslanec Európskeho parlamentu Markus Ferber, ktorý označil iniciatívu Slovenskej národnej strany „o formálnom obnovení Benešových dekrétov v slovenskom parlamente za alarmujúcu”. „Rezolúcia predložená SNS zodpovedá obsahovo Benešovým dekrétom. Takáto iniciatíva, ktorá sa hlási k princípu kolektívnej viny, nie je podľa mňa vhodná z časového hľadiska a takisto nie je v súlade s európskymi štandardmi,” uvádza sa vo vyhlásení Ferbera. Predseda Európskej skupiny kresťanskosociálnych demokratov (CSU) zdôrazňuje, že Slovensko sa vstupom do Európskej únie prihlásilo k spoločnosti uznávajúcej právne i politické hodnoty. „Táto iniciatíva SNS je však jasným útokom proti maďarskej a nemeckej menšine a tým zároveň aj útokom proti európskym normám právnej spoločnosti,” konštatoval Ferber. Podľa neho treba dať jasne najavo, že demokratická Európa takéto tendencie nemôže tolerovať a preto je nevyhnutné vyslať Slovensku jasný politický signál. Ferber dodáva, že je v úzkom kontakte so slovenskou europoslankyňou Edit Bauer, s ktorú zdieľa rovnaký názor i obavy v súvislosti s touto otázkou.

Europoslanci napadli nedotknuteľnosť dekrétov

20. septembra 2007

Vyhlásenie nedotknuteľnosti Benešových dekrétov by v dnešných časoch mohlo znamenať posvätenie legislatívneho návrhu na čisto etnickom a hromadnom základe a jeho zavedenie do noriem Európskej únie, ktorej sú legislatívne návrhy takéhoto typu cudzie. Uvádza sa to v oficiálnom liste, ktorý predsedovi Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu (LIBE) Jean-Marie Cavadovi minulý týždeň poslala skupina piatich poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Európskej ľudovej strany. Medzi tými, ktorí sa pod list podpísali, sú dve europoslankyne z Maďarskej republiky Kinga Gál a Magda Kósáné Kovács, ďalej Ewa Klamt a Manfred Weber z Nemeckej spolkovej republiky a slovenská europoslankyňa Edit Bauer. List sformulovali pred tým, ako Národná rada SR dnes schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov. Benešove dekréty vydané bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 pokrývajú celý rad otázok, avšak niektoré dekréty hromadne zbavili československých občanov maďarskej a nemeckej národnosti všetkých ich práv vrátane štátnej príslušnosti, uvádza sa v liste skupiny europoslancov. „Prostredníctvom Benešových dekrétov im bol skonfiškovaný majetok aj za to, že doma hovorili po maďarsky alebo po nemecky. Bol to kolektívny trest v tom najtvrdšom zmysle slova. Jedným zo zámerov dekrétov bola jednoznačná snaha transformovať Československo na etnicky čistý slovanský štát.” Posvätenie Benešových dekrétov spôsobom, ktorý zvolil slovenský parlament, by dal etnický základ zásadám o slovenskom občianstve, nevyhnutne by vylúčil alebo degradoval približne pol milióna etnických Maďarov žijúcich na Slovensku a podkopal ich možnosti v uplatňovaní ich občianskych práv. „Je jasné, že schválenie tohto projektu by bolo nezlučiteľné so záväzkami, ktoré Slovensko prijalo, keď sa stalo členom Európskej únie v roku 2004,” uvádza sa v liste Cavadovi. „Radi by sme Vás, ako predsedu Výboru LIBE, požiadali, aby ste na tento nehanebný projekt upozornili predsedu EP Hansa-Gerta Pötteringa s cieľom zastaviť túto iniciatívu, ktorá by viedla k hrubému porušeniu šiesteho článku Zmluvy o Európskej únii. Ak bude projekt schválený, budeme radi, ak záležitosť zaradíte do rokovacieho programu Výboru LIBE,” končí sa list skupiny piatich europoslancov.

Pál Csáky: Uznesenie o povojnových dokumentoch je kus papiera, nič viac

20. septembra 2007

Predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky považuje uznesenie Národnej rady o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov za irelevantné, lebo sú v ňom vnútorné rozpory. Európsky parlament Csáky podľa vlastných slov informoval preto, lebo vládny Smer nezvláda situáciu a stal sa rukojemníkom SNS. Ako povedal Csáky, v liste Brusel informoval o troch dokumentoch - o návrhu na slovensko-maďarské zmierenie z dielne SMK, o vyhlásení strán maďarského parlamentu o tomto návrhu a o návrhu SNS na riešenie problematiky medzi rokmi 1945-48. „Sú to verejné dokumenty, nech si každý vo svete urobí úsudok, kto je demokrat, kto chce zmierenie a kto konflikt,” povedal Csáky. Na margo výčitky, ktorú mu v rozprave k návrhu uznesenia o povojnových dokumentoch adresoval predseda parlamentu Pavol Paška, že mal problém riešiť na Slovensku a nepoškodzovať meno Slovenska v Európskom parlamente, Csáky povedal, že už dávnejšie Pašku upozornil na negatívny medzinárodný dosah uznesenia, ktoré môže zbytočne podráždiť aj Nemcov. „Ak to nepochopil, je to jeho vec,” dodal Csáky s tým, že Paška podľa neho nezvláda situáciu a celý Smer je rukojemníkom SNS, ktorá predkladá „nezmyselné uznesenia na kilá.” Aj o uznesení bolo podľa Csákyho možné rokovať, avšak Paška si podľa Csákyho nenašiel tento týždeň čas. Rozhodnutie parlamentu podľa Csákyho skomplikovalo možnosť prijatia slovensko-maďarského parlamentného vyhlásenia o zmierení. Csáky ho však podľa vlastných slov bude naďalej presadzovať. „Naše stanovisko sa nezmení, dnešné rozhodnutie parlamentu považujeme za irelevantné, lebo v tom dokumente sú vnútorné rozpory, takže pre nás je to kus papiera, nič viac,” dodal Csáky. Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej je Csáky problémom nielen pre SMK, ale aj pre maďarskú národnostnú menšinu. Z listu, ktorý Csáky poslal do EP, podľa nej jednoznačne vyplýva, že Csáky i politici SMK hanebne klamú, dezinformujú a vytvárajú zlý obraz o Slovensku. „Ten list je špinavosť, chceme ho zverejniť, aby zas pán Csáky nemohol klamať verejnosť s tým svojim úlisným štýlom, ako je to jeho zvykom,“ povedala Belousovová. Podpredsedníčka SNS vyjadrila potešenie nad schválením uznesenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov s tým, že aj napriek názorovým odlišnostiam medzi stranami, ak ide o prioritné záujmy Slovenska, vedia sa dohodnúť.

Benešove dekréty budú nedotknuteľné

20. septembra 2007 - (HN)

Snahy o otváranie Benešových dekrétov by už zakrátko mali patriť minulosti. V parlamente by dnes mal prejsť návrh uznesenia z dielne SNS, ktorý má potvrdiť nedotknuteľnosť denacifikačných dokumentov prijatých po druhej svetovej vojne. K nim patria aj dekréty prezidenta Beneša vydávané z exilu, ktoré neskôr potvrdilo Dočasné národné zhromaždenie povojnového Československa. Odškodné za Benešove dekréty sa pravidelne snaží presadiť SMK. Najnovšie problém rieši v texte o Slovensko-maďarskom zmierení. V dokumente, ktorý SMK posunula obom parlamentom, sa objavila požiadavka na vytvorenie fondu pre vysídlených alebo inak poškodených Maďarov. Smer-SD a ĽS-HZDS síce hovoria, že návrh národniarov „len fixuje” súčasný stav, sú však pripravení zdvihnúť zaň ruky. Kritické hlasy opozície stačiť nebudú, koalícia má v parlamente väčšinu. Text uznesenia podľa šéfa poslaneckého klubu, Smeru-SD Miroslava Číža čakajú len kozmetické úpravy. „Dali sme tieto veci expertom a čakáme na záverečné stanoviská nášho klubu aj odborníkov.” Automaticky to podporíme - avizuje tiež poslanec ĽS-HZDS Ján Kovarčík. „Nielen preto, že sme ako koaličný partner spoľahliví, ale preto, že sme presvedčení o tom, -že sú to jednoducho veci patriace minulosti. Nedovolíme, aby to niekto znova otváral a získaval tým politické body, zvlášť ak ide o SMK.” Predseda SMK Pál Csáky pokladá návrh SNS za paranoidný. Podľa neho uráža každého Nemca a Maďara. Už vyhlásil, že urobia všetko pre to, aby návrh neprešiel. V protestných aktivít poslal list do Európskeho parlamentu. „Upozornil som našich priateľov na tento text a aké dôsledky to môže mať. A verte, že mám v Európe veľa priateľov,” hovorí Csáky. Komu konkrétne list poslal, už nespresnil. Csákyho „lobing” v Bruseli vyvolal vlnu kritiky koalície. „Zdá sa mi to nekorektné,” hovorí Číž. Avizuje, že dnes pri prerokovaní tohto bodu programu k tomu oficiálne vystúpi aj predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Poslanec KDH Vladimír Palko text dokumentu považuje za banálny, lebo len potvrdzuje to, čo už platí. Nepozdáva sa mu však jazyk, ktorým je dokument napísaný. Napriek tomu je pripravený dokument z dielne SNS podporiť. Vraj, aby nevznikol dojem, že chcú otváranie týchto dekrétov. Podobný postoj má celý poslanecký klub KDH. Podľa šéfa poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša takéto uznesenie len „jatrí staré rany”. Zdôraznil však, že otváranie Benešových dekrétov by nikdy nepodporil. „Pre nás sú Benešove dekréty a povojnové usporiadanie nemenné. Toto uznesenie nič nemení na ich právnej sile.” Za iniciatívou národniarov je podľa neho len vytĺkanie politického kapitálu. X X X Fakty o dekrétoch: - Prezident Edvard Beneš vydal 143 dekrétov. X - Jeden z dekrétov zbavil Nemcov a Maďarov štátneho občianstva a občianskych práv. Výnimku tvorili tí Nemci a Maďari, ktorí sa prihlásili za Čechov alebo Slovákov. X - Po vzájomnej dohode Československa a Maďarska o výmene obyvateľstva bolo zo Slovenska do Maďarska presídlených okolo 55-tisíc Maďarov, z Maďarska prišlo na Slovensko zhruba 59-tisíc Slovákov.

Nemecko: Extrémisti zaútočili na českých a maďarských študentov

23. septembra 2007

Skupina študentov zo zahraničia sa vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko stala v noci na sobotu terčom xenofóbneho útoku predbežne neznámych páchateľov. Študenti vo veku 21 a 22 rokov z Česka a Maďarska sa v centre Wismaru krátko pred polnocou pýtali po anglicky trojice cyklistov, ako pokračovať v ceste. Tí na nich potom zaútočili najskôr slovne, pričom zazneli pokriky, ako Cudzinci preč, Heil Hitler alebo Sieg Heil. Následne použili útočníci proti cudzincom štipľavý sprej a z miesta činu ušli, keďže sa na obranu študentov postavili aj nemeckí mladíci, náhodní svedkovia incidentu. Tieto informácie Siete pre demokraciu, toleranciu a ľudskosť so sídlom vo Wismare potvrdila dnes agentúrnym zdrojom aj polícia, podľa ktorej boli napadnutí štyria občania ČR a Maďarskej republiky. Informácie o počte a národnosti študentov sa však rozchádzajú. Podľa niektorých išlo o dvoch občanov ČR a dvoch občanov Maďarska, podľa iných o štyroch občanov ČR a jedného občana Maďarska, podľa ďalších o asi desaťčlennú skupinu, v ktorej figurovali študenti z ČR, Maďarska i Slovenskej republiky. Pátranie po útočníkoch, ako aj vyšetrovanie pozadia prípadu, vrátane podozrenia z trestných činov nebezpečného ublíženia na zdraví a využitia protiústavných symbolov, je v plnom prúde. V Rostocku vyšli v sobotu do ulíc stovky občanov, aby protestovali proti miestnemu obchodu ultrapravičiarov. Celá akcia prebehla podľa policajných informácií bez incidentov.

V Tešedíkove prijali výzvu k 60. výročiu repatriácie Slovákov

22. septembra 2007

S výzvou na uplatnenie zvrchovanosti štátnych orgánov Slovenskej republiky v obciach na jazykovo zmiešanom území sa dnes na vládu a parlament obrátili účastníci národných slávností v Tešedíkove v Nitrianskom kraji pri príležitosti 60. výročia repatriácie Slovákov. Vo výzve, ktorá vyšla z dielne hlavného organizátora podujatia Matice slovenskej (MS), žiadajú obnovenie funkcie právneho štátu, a to najmä tam, kde samosprávy odmietajú používanie štátnych symbolov SR a porušujú zákon o štátnom jazyku. Do Tešedíkova 22. septembra prišla zhruba tisícka bývalých repatriantov, ich potomkov a príbuzných z viacerých slovenských regiónov, aby si pripomenuli okolnosti spred šiestich desiatok rokov, kedy sa vrátili do pôvodnej vlasti. S príhovormi na zhromaždení vystúpil predseda MS Jozef Markuš a riaditeľ Strediska medzinárodných vzťahov MS Alexander Števík. Záštitu nad podujatím prevzal podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Tešedíkovská výzva obsahuje aj ďalšie body. V nich oslovilo zhromaždenie parlamentné strany a hnutia so žiadosťou o prijatie koncepcie, ktorá bude klásť dôraz nielen na práva, ale aj na plnenie povinností samosprávnych orgánov štátu voči občanom bez ohľadu na ich národnú, národnostnú či etnickú príslušnosť. Na prezidenta sa zhromaždenie pod názvom Úcta k predkom obrátilo so žiadosťou zvážiť zriadenie pracoviska kancelárie na južnom Slovensku. Stranu maďarskej koalície oslovili účastníci s požiadavkou upustiť od politiky konfrontácie na národnostnom princípe. Účastníci zhromaždenia ocenili aj odmietavé postoje koaličných i opozičných politických strán a hnutí v Národnej rade SR k snahám spochybňovať Trianonskú mierovú zmluvu a k snahám SMK smerujúcim k revízii takzvaných Benešových dekrétov. V Tešedíkove sa stretli už dopoludnia, kedy sa konali vystúpenia folklórnych súborov a skupín a prehliadka historických vozidiel. Po vystúpeniach rečníkov nasledovala poklona pri hroboch miestnych národovcov, položenie kvetov k pamätnej tabuli repatriantov a na záver veselica. Obec Tešedíkovo sa stala súčasťou Československa v zmysle Trianonskej dohody po druhej svetovej vojne. V súčasnosti v nej žije 3692 obyvateľov, z ktorých 82 percent má maďarskú národnosť. Obec sa usiluje o prinavrátenie svojho pôvodného názvu Pered, podľa kňaza Samuela Tešedíka pôsobiaceho medzi Slovákmi na území Maďarska je pomenovaná od roku 1948.

Keszthely - Žiadne prechodné opatrenia na hraniciach schengenu

21. septembra 2007 - (SITA)

Vlády Slovenskej republiky, Českej republiky a Maďarska v žiadnom prípade nesúhlasia s plánmi rakúskej vlády zaviesť prechodné opatrenia na hraniciach týchto troch krajín po vstupe do schengenského priestoru. Uviedli to prezidenti Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom na tlačovej besede v maďarskom meste Keszthely, kde vrcholí dvojdňový summit prezidentov krajín visegrádskej skupiny. Sólyom dodal, že nesmieme dovoliť, aby sme boli vydaní napospas nejakému prechodnému obdobiu. Pripomenul, že prezidenti všetkých štyroch krajín V4 podporujú vstup svojich krajín do schengenu v plánovanom termíne. Prezidenti nechcú, aby schengenská problematika zahmlievala problémy tretích krajín po vstupe našich štyroch krajín do schengenu. Prihovárajú sa za to, aby sa podmienky tretích krajín na vstup do rozšíreného schengenu nezhoršili a ich občania mohli vstupovať do tohto priestoru s bezplatnými vízami alebo bez nich. Kaczynski v tejto súvislosti uviedol, že schengen má okrem výhod aj odvrátenú stránku. Pripomenul, že krajiny V4 by mali viac spolupracovať v oblasti justície a vnútra, aby sa s otvorením hraníc neuľahčila situácia pre ľudí, ktorí porušujú zákon. Prezidenti V4 sa prihovorili aj za to, aby krajiny začali budovať cestné koridory, ktoré zabezpečia komunikáciu severojužným smerom. Doterajšie koridory vedú od západu na východ, čo zvýhodňuje silných. Ako pripomenul Sólyom, príslušné rezorty krajín V4 by mali vyčleniť financie na budovanie severojužných koridorov. V súvislosti s Benešovými dekrétmi a uznesením Národnej rady (NR) SR o tom, že sa ako povojnové dokumenty stávajú nedotknuteľnými, Gašparovič uviedol, že počin NR SR je reakciou na predchádzajúce aktivity maďarskej politickej reprezentácie a politikov Slovenskej republiky zastupujúcich maďarskú menšinu u nás. Václav Klaus doplnil, že český parlament schválil obdobnú deklaráciu v roku 2002. Benešove dekréty sú podľa jeho slov prezidentskými dekrétmi a sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku ČR, ale nesmú vytvárať žiadne nové právne skutočnosti a nemožno ich aplikovať dnes. „Neviem v akej forme schválila NR SR svoju deklaráciu o Benešových dekrétoch, ale ak to bolo v takomto duchu, tak tomu určite rozumiem,” dodal Klaus.

Prezidenti V4 sa stretli v Keszthelyi

20. septembra 2007

Maďarský prezident László Sólyom vo štvrtok v juhomaďarskom Keszthelyi prijal s vojenskou poctou hlavy štátov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) - slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, českého prezidenta Václava Klausa a poľského prezidenta Lecha Kaczynského s manželkami. Najvyšší štátni predstavitelia vo štvrtok a v piatok vo Festeticsovom paláci zhodnotia tri roky členstva krajín zoskupenia v Európskej únii a prerokujú otázky dopravy a voľného pohybu po pripravovanom vstupe týchto krajín do schengenského priestoru. Súčasťou schôdzky budú aj bilaterálne rokovania prezidentov. Táto zostava najvyšších predstaviteľov štátov zoskupenia sa stretla pred rokom 15. a 16. septembra v stredočeskej obci Lány, kde prerokovali otázky stredoeurópskej regionálnej spolupráce a plánovaného rozšírenia schengenského priestoru.

Prezidenti V4 hodnotili tri roky členstva v EÚ

20. septembra 2007

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) dosiahli počas troch rokov členstva v Európskej únii (EÚ) akceptáciu ostatných krajín vo svete. Konštatovali to dnes v juhomaďarskom Keszthelyi hlavy štátov vyšehradského zoskupenia v úvode dvojdňového summitu. Maďarský prezident László Sólyom, slovenský prezident Ivan Gašparovič, český prezident Václav Klaus a poľský prezident Lech Kaczynski vo Festeticsovom kaštieli zhodnotili prvé tri roky členstva v EÚ. „Všetci sme ocenili ten náš vstup. Za tie tri roky ozaj jednotlivé krajiny dosiahli nielen ekonomické a sociálne, ale aj politické zhodnotenie, akceptáciu ostatných zemí vo svete,” konštatoval pred novinármi Gašparovič. „Z tohto pohľadu si myslím, že Slovensko hrá určitú rolu prvého. My sme sa najviac zapísali ako krajina najmladšia do pozície akceptovanej vo svete,” povedal slovenský prezident. Najvyšší štátni činitelia vyšehradského zoskupenia hovorili aj o budúcnosti Európskej únie, ako bude vyzerať nová reformná zmluva, či vôbec dôjde k prijatiu takejto zmluvy, aký následok môže mať Rada starších a nové inštitúty, ktoré majú vzniknúť. Pripomenul to prezident SR, podľa ktorého bola debata veľmi dobrá. „Všetci sme konštatovali, že V4 by mala zostať štvorkou, samozrejme s aktívnou spoluprácou s inými krajinami únie, a pravdepodobne aj s novými blokmi, ktoré sa budú vytvárať či už na Balkáne, Baltiku alebo inde,” dodal Gašparovič na margo perspektívy V4. Prezidenti pokračujú v piatok v rokovaniach, hlavnou témou schôdze bude vstup krajín štvorky do schengenského priestoru.

Ivan Gašparovič na summite prezidentov V4 v Maďarsku

20. septembra 2007

Slávnostným privítacím ceremoniálom na nádvorí kaštieľa v maďarskom Keszthely sa začal dvojdňový summit prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4). Zúčastňuje sa na ňom prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič s manželkou Silviou a hlavy ďalších štátov V4 - Českej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky, ktorých na stretnutí tiež sprevádzajú manželky. Informuje o tom internetová stránka prezidenta http://www.prezident.sk, v časti Aktuality. Témou plenárneho rokovania summitu je zhodnotenie troch rokov členstva týchto krajín v Európskej únii. Druhou nosnou témou ich rokovania je doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do schengenu. Tri roky členstva v EÚ hodnotí prezident Gašparovič veľmi pozitívne. Vstup do EÚ otvoril nové možnosti pre rozvoj ekonomickej a sociálnej sféry a zvýšil medzinárodno-politický potenciál vo vzťahu k partnerom vo svete, ako aj novú, partnerskú kvalitu vzťahov s členskými krajinami EÚ. Obdobie po vstupe do EÚ sa na Slovensku jednoznačne nieslo v znamení ekonomického rastu, naša krajina sa dokonca stala lídrom v regióne a spolu s Írskom a pobaltskými krajinami patrí dnes k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám únie. Pribudli nám zahraničné investície, vyrástli nové podniky, vznikli nové pracovné miesta. SR sa pripravuje na vstup do eurozóny od 1. januára 2009. Prijatý rámcový Národný plán zavedenia eura nesporne predstavuje oporu pre všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti. V súvislosti s prípravou Slovenska na vstup do schengenského priestoru bude prezident SR svojich partnerov informovať, že už dnes je naša hranica s Ukrajinou ako vonkajšia hranica schengenu pripravená na sto percent. Prezidenti štátov V4 budú diskutovať aj o voľnom pohybe osôb v EÚ. Slovenská republika v tejto súvislosti očakáva úplnú liberalizáciu pracovného trhu EÚ pre občanov našich krajín v tzv. starých členských štátoch, ktoré doteraz nedokázali svoj pracovný trh otvoriť. Podľa Ivana Gašparoviča je v tejto oblasti priestor pre aktívne vystupovanie hláv štátov V4 za úplnú liberalizáciu pracovných trhov pre svojich občanov. Prezident SR tvrdí, že tri roky členstva krajín V4 v EÚ potvrdili opodstatnenosť a životaschopnosť tohto rešpektovaného regionálneho zoskupenia. Nielen geografická, ale aj historická, spoločenská a geopolitická blízkosť krajín V 4 doposiaľ vždy viedla k výhodnosti hľadania racionálnych ciest riešenia spoločných problémov. Vyšehradská spolupráca by nám mala naďalej napomáhať pri presadzovaní našich stanovísk v rámci EÚ.

Sólyom a Gašparovič kormidlovali loď na Balatone

21. septembra 2007

Slovenský prezident Ivan Gašparovič a jeho maďarský partner László Sólyom kormidlovali najmodernejšiu loď na Balatone. Stalo sa tak vo štvrtok podvečer v rámci programu pre prezidentské manželské páry po prvom dni summitu hláv štátov Vyšehradskej štvorky v juhomaďarskom Keszthelyi. Plavidlo Szent Miklós je najmodernejšou a najväčšou loďou maďarskej plavebnej spoločnosti MAHART na Balatone. Doviezli ho pred niekoľkými rokmi z Turecka. Na kapitánsky mostík Gašparovič a Sólyom vyšli počas cigánskej muziky a folklórneho programu spoločne s manželkami. Prvým mužom Slovenska a Maďarska na niekoľko minút dovolila posádka kormidlovať loď. Kameramanom však zakázali na mostíku svietiť, aby príležitostných kormidelníkov nerušili reflektory pri riadení lode sprevádzanej dvoma nafukovacími policajnými člnmi. Plavidlo s delegáciami štyroch najvyšších štátnych činiteľov zakotvilo bez problémov po západe slnka v Badacsonyi, kde prominentné osoby čakala večera v reštaurácii Kisfaludy Ház.

Medzinárodný kongres pre novú evanjelizáciu v Budapešti

20. septembra 2007

Pri príležitosti Medzinárodného kongresu pre novú evanjelizáciu v Budapešti sa ako špeciálny vyslanec Svätého Otca zúčastneným v homílii prihovoril rímsky vikár kardinál Camillo Ruini. Kongres je pokračovaním stretnutia z minulých rokov - vo Viedni v roku 2003, v Paríži v roku 2004, v Lisabone v roku 2005 a v Bruseli v minulom roku. Uzatvára tiež projekt evanjelizácie, ktorý pramení z Jubilea v roku 2000. Téma kongresu “Dám vám budúcnosť a nádej” chce vyzdvihnúť nové horizonty a ciele, o ktorých sa diskutovalo v Maďarsku po jeho minulosti plnej utrpenia a prenasledovania. Každý deň kongresu má svoj osobitý duchovný dôraz, či už v príkladoch mučeníkov, svedectiev evanjelia, púťou a svätou omšou v Bazilike v Ostrihome, či ďalšími témami, ako je radosť, nádej, ekumenizmus a budúcnosť. V homílii pri svätej omši v Bazilike v Ostrihome sa kardinál Ruini prítomným prihovoril týmito slovami: “Je pre mňa veľkou radosťou a cťou byť na tomto mieste. Prinášam vám pozdrav Svätého Otca, jeho požehnanie a aj uistenie o jeho modlitbách. Zišli sme sa tu v tejto prekrásnej ostrihomskej bazilike, ktorú zdobí zasvätenie Nanebovzatej Panne Márii. Môžeme tu sledovať korene viery maďarského ľudu, tie, od ktorých sa s odstupom tisícky rokov stále odvíjame, z ktorých pramení radosť a odvaha kresťansky svedčiť v týchto našich časoch. Apoštol Pavol sa obracia na svojho nasledovníka Timotea v prvom liste dnešného čítania keď hovorí o “Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, oporný stĺp pravdy. Slovo “dom” vyjadruje miesto, v ktorom žije rodina: Cirkev je teda “Boží domov“, pretože patrí jemu, živému Bohu a skladá sa z tých, ktorí sú jeho príbuznými ako sa píše v liste Efezanom: Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny” (Ef 2, 19) Homíliu ukončil kardinál Ruini prosbou, aby svätí a mučeníci Maďarska orodovali za odvahu a radosť svedčiť o Kristovi, aby sa Budapešť stala novým začiatkom viery nielen v tejto diecéze, ale v celom Maďarsku.

Púť Veľkého relikviára sv. Terezky v Maďarsku

vrcholí účasťou na Misiách mesta Budapešť

20. septembra 2007

Mesto Budapešť zažíva Veľké misie mesta - Medzinárodné stretnutie novej evanjelizácie od 16. do 23. septembra 2007. Misie sa začali slávnostnou sv. omšou 16. septembra 2007 v Katedrále sv. Štefana, príchodom Veľkého relikviára sv. Terezky z Lisieux do katedrály. Relikviár bol privezený do Maďarska pri príležitosti konania Misií mesta Budapešť a Medzinárodného kongresu pre novú evanjelizáciu. Od 23. augusta 2007 putoval relikviár po diecézach Pécs, Veszprém, Eger a Vác. Na záver putovania je relikviár počas celého týždňa konania Misií mesta Budapešť a konania Kongresu umiestnený vo farnosti svätého Imricha, v cisterciátskom kláštore. „Všetci tí, ktorí túžia po uzdravení a spáse duše, sú vítaní. Sv. Terezka je jadrom novej evanjelizácie. Ona nekričí v uliciach, ani na námestiach a predsa bude prítomná všade tam, kde chceme hlásať Kristovu lásku otvorenú všetkým ľuďom v Budapešti, ktorí sú smädní po Kristovej láske. Je možné zúčastniť sa veľkolepých prednášok o láske a spiritualite sv. Terezky na miestach, kde sa nachádzajú jej relikvie.”, uvádza sa v pozývajúcom dokumente. V tomto období veľa ľudí prežíva duchovnú búrku a zdajú sa byť z intelektuálnych a duchovných rezerv vyčerpaní. Medzi nami je čím ďalej viac ľudí žijúcich bez duchovného zázemia. V živote Cirkvi sa za uplynulých 50 rokov v európskych mestách udiali radikálne zmeny. Ľudia dneška sú stádom bez pastiera, my sme poslaní byť Kristom. Pozorovateľné zmeny nás inšpirujú obnoviť naše svedectvo viery. V tomto duchu podporil Ján Pavol II. účastníkov kongresu „Mestá Európy potrebujú novú hybnosť k oživeniu kresťanstva“, konaného vo februári 2004. Na základe inšpirácie Svätého otca si niekoľko kardinálov z rozličných miest Európy uvedomilo, že bohatstvo našej viery by malo byť prezentované svetu novým spôsobom. „Každé mesto má vlastnú históriu a vlastnú tvár. Hoci z pohľadu vykonávania kňazského povolania môžeme pozorovať až prekvapujúce podobnosti v situácii miest. Preto my, kardináli miest sme sa rozhodli pokúsiť sa o spoločnú evanjelizáciu na základe individuálnych skúseností a v spoločnom úsilí. Našim cieľom je podporiť reevanjelizáciu miest, obnovu farností v mestách prostredníctvom našej misie. Mali by sme každému ukázať znamenia Kristovej dobrej zvesti ako kultúrne a ľudské bohatstvo kresťanstva v Európe.” Plán misie miest (ICNE) bol formulovaný spoločným rozhodnutím kardinálov 4 európskych miest - Viedne, Paríža, Lisabonu a Bruselu. Misie mesta sa konali ako prvé v máji 2003 vo Viedni, nasledoval Paríž, v ďalšom roku Lisabon a v roku 2006 Brusel. Kardinál Peter Erdő oznámil na Turíce v roku 2003 program misie arcidiecézy Budapešť - Ostrihom na roky 2003 a 2005 a v novembri publikoval plán misie na rok 2007: „Obracajúc sa na komunity vo Viedni, Paríži, Lisabone a Bruseli prichádzame s pozvaním na udalosť v Budapešti na jeseň 2007. Tešíme sa na privítanie biskupov a reprezentantov 4 misijných miest, ako aj na biskupov a veriacich ostatných krajín a kontinentov, ktorí sa k nám pripoja v modlitbách a v rozličných kultúrnych a duchovných programoch. Skúsenosť zdieľaná s ostatnými nás posilňuje v radosti z našej viery. To je dôvod prečo svedectvo dneška sa stáva svetovým a globálnym v dobrom zmysle.”

MNB znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 7,5 %

24. septembra 2007

Budapešť 24. septembra (TASR) - Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank - MNB) znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 7,5 %. Dnešný krok MNB bol v súlade s očakávaním. Banka naposledy znižovala úrokové sadzby v júni. MNB využila posilnenie forintu po minulotýždňovom neočakávane vysokom znížení úrokových sadzieb v USA. Forint posilnil až pod úroveň 250 HUF/EUR. Zníženie úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky (Fed) totiž zvýšilo dopyt po aktívach s vyšším výnosom, ako je napríklad forint. Ďalším faktorom, ktorý významne podporil pokračovanie v cykle uvoľňovania menovej politiky, bolo spomalenie rastu maďarskej ekonomiky. Medziročná miera rastu dosiahla v 2. kvartáli 11-ročné minimum 1,2 %.

Der Standard: Rakúsko uráža hrdosť Maďarov

24. septembra 2007

V susedských vzťahoch to iskrí nielen medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj medzi Budapešťou a Viedňou. Maďarsko má s Rakúskom problémy pre ekonomické aktivity západného suseda. Rakúsky denník Der Standard v tejto súvislosti pripomína spoločné historické dedičstvo z rakúsko-uhorskej monarchie a niekoľko upozornení pre súčasnosť. Po páde železnej opony boli vzťahy bez tieňov a ukazovala sa dobrá priateľská klíma. Teraz maďarský premiér Gyurcsány v rozhovore pre Der Standard tvrdí, že Rakúsko uráža hrdosť Maďarov. Dôvod? Snaha ropného koncernu OMV, v ktorom má rakúsky štát 31,5%-ný podiel, o prebratie maďarskej rafinérie MOL. Najväčší maďarský energetický koncern by sa tak akosi stal vlastníctvom Rakúska. Na tom niečo je, konštatujú noviny. Či už idete do Budapešti alebo sa prechádzate v Bukurešti, všade sú neodmysliteľnou súčasťou miest rakúske značky. Na jednej strane to odráža činorodosť rakúskych podnikov, ktoré využili šancu, na strane druhej je to akási „austrianizácia”, ktorá sa vyrovná návratu monarchie v bankovníctve, telekomunikáciách, stavebníctve a energetike. Toto sa páči aj tým, ktorí inak vyvolávajú strach pred pracovníkmi z východu. Môžeme profitovať z lacnejšej práce. Ostatní ale majú byť ticho. Preto niekedy padne pojem „neokolonializmus”. To samozrejme nie je pravda, ale napriek tomu existujú reálne obavy z návratu starej závislosti. A to zase maďarskí politici šikovne využívajú, lebo majú vlastné predstavy o energetickej politike. Ale o čo napriek tomu ide v prípade OMV/MOL alebo pri probléme znečisťovania spoločnej rieky Raab: My Rakúšania by sme mali vedieť, čo si môžeme k susedom dovoliť. Najmä ak ich tak dobre poznáme. Veď nebránili by sme sa rovnako, keby nám chcela nejaká ruská štátna firma prebrať OMV? - pýta sa na záver rakúsky denník Die Presse.

Rakúsko poranilo našu hrdosť, tvrdí F. Gyurcsány

20. septembra 2007

Na prehranú rakúsku sebaistotu, ktorá zraňuje maďarskú hrdosť, si v rozhovore pre denník Die Presse posťažoval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Uvádza síce, že nadštandardné maďarsko-rakúske vzťahy nie sú ohrozené, ale vyjadruje sa kriticky k trom sporom, ktoré v poslednej dobe tieto vzťahy silne zakalili. Ide o znečistenie rieky Ráby rakúskymi podnikmi na spracovanie kože, o pokusy o nepriateľské prevzatie maďarského energetického koncernu Mol rakúskou firmou OMV a rakúske prieťahy a komplikácie okolo rozšírenia schengenského priestoru. “Zvláštne vzťahy medzi našimi krajinami neskončili, ale každý národ má svoju hrdosť, svoje sebavedomie, svoje záujmy. A Všetky tri tieto zložky boli v uvedených prípadoch zranené. Rakúski aktéri sa vo všetkých prípadoch pokúšali bez predchádzajúcej dohody jednostranne presadiť svoje záujmy,“ uviedol maďarský premiér.. “Pokiaľ ide o prípad Mol-OMV, my sme firmu privatizovali a rakúska vláda sa ju teraz snaží zoštátniť. Myslím si, že nie je správne, keď sa strategicky významné odvetvie jednej krajiny dostane do vlastníctva iného štátu. To je otázka národnej zvrchovanosti. Od určitého bodu už to nie je otázka ekonomická,“ povedal Gyurcsány. K otázke rozšírenia schengenského priestoru potom uviedol: “Keď pristúpime k schengenským dohodám, nie je mysliteľné, aby sme sa stali druhoradými členmi. Existujú schengenské pravidlá a tie musia platiť pre všetkých rovnako. Ako mám ľuďom vysvetliť, že sme síce členmi Schengenu, ale naši rakúski priatelia nás naďalej kontrolujú?“

Podľa Maďariča budú zahraničné programy v televízii len po slovensky

19. septembra 2007

Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča sa dočkáme toho, že zahraničné relácie sa budú v televízii vysielať len v slovenskom jazyku. „Je prirodzené, že pôvodné české programy budú aj naďalej vysielané v českom jazyku, ale dospejeme k tomu, že zahraničné programy budú len v slovenskom jazyku,” uviedol dnes Maďarič pre TASR. Za najväčšiu prekážku pri dosahovaní takéhoto stavu považuje ekonomické možnosti vysielateľov, najmä verejnoprávnej televízie. Ministerstvo kultúry SR zvažuje, že štátni úradníci by mali absolvovať školenia pre lepšie ovládanie slovenčiny. Takýto krok by však bol len v rovine odporúčania. „Považujem za legitímnu požiadavku, aby každé ministerstvo dbalo na to, aby úradníci ovládali štátny jazyk,” uzavrel Maďarič.

DAF postaví závod na výrobu nákladných áut v Maďarsku

19. septembra 2007

Holandský výrobca nákladných áut DAF chce v Maďarsku vybudovať nový závod na výrobu motorov a nákladných automobilov, informoval o tom dnes maďarský denník Népszabadság. Nová fabrika má vyrásť v lokalite Zsámbék. Prvá fáza investície by mala stáť 20 miliónov EUR, v prepočte 677,3 milióna SKK. V pláne je tiež distribučné centrum náhradných súčiastok pre región východnej Európy, ktoré by zamestnalo niekoľko stoviek ľudí. S výrobou motorov by sa v Zsámbéku malo začať v priebehu troch rokov, následne sa pridá aj montáž automobilov. „Doteraz sa veľkí výrobcovia nákladných áut pri výstavbe nových závodov Maďarsku oblúkom vyhýbali,” pripomína denník.

Hrubá mzda v Maďarsku v júli medziročne stúpla o 10 %

20. septembra 2007

Hrubá mzda v Maďarsku v júli rovnako ako v júni na medziročnej báze vzrástla o 10 %. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu zverejnil maďarský štatistický úrad (KSH). Zamestnanci si tak v sledovanom mesiaci v priemere odniesli domov 112 400 maďarských forintov (HUF). Aj napriek tomuto trendu sa však aj naďalej očakáva, že maďarská centrálna zníži úrokové sadzby. Najbližšie zasadnutie banky sa uskutoční v pondelok, 24. septembra. Centrálna banka naposledy znížila úrokové sadzby v júni tohto roka, a to o 25 bázických bodov na súčasnú úroveň 7,75 %. Ako ďalej uvádzajú údaje, v medzimesačnom porovnaní rast hrubej mzdy v maďarskom súkromnom sektore spomalil na 10,8 % z júnových 11,4 %. Bez započítania prémií, hrubá mzda v tomto sektore v sledovanom období vzrástla o 11,2 %, čo však predstavuje mierny pokles v porovnaní s júnovým 11,4-percentným rastom. Rast ukazovateľa vo verejnom sektore v júli naopak zrýchlil, a to na 9,3 % z 8,6 %, evidovaných v júni. Mzdy vo verejnom sektore stúpli po tom, čo zamestnanci dostali prémie, ktoré boli už dávnejšie dohodnuté v zmluve. V rámci tejto dohody sa maďarská vláda zaviazala, že od januára bude zamestnancom vyplácať aj 13. plat.

Maďarská vláda ráta v roku 2008 s 2,8-% rastom HDP pri 4,5-% inflácii

19. septembra 2007

Maďarská vláda ráta pre štátny rozpočet roku 2008 s 2,8-% rastom HDP pri 4,5-% inflácii a 4,1-% deficite verejných výdavkov. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister financií János Veres po tom, čo kabinet prerokoval v prvom čítaní návrh rozpočtu. Definitívny návrh rozpočtu bude podľa jeho slov k dispozícii na budúcu stredu, a budúci týždeň piatok ho predložia parlamentu. „V rozpočte je ešte citeľná konsolidácia, ale k vážnejším reštrikčným opatreniam už nedôjde,” naznačil šéf rezortu. Rast HDP by sa mal z tohtoročných 2,2 % zrýchliť na 2,8 %, inflácia by mala z očakávaných 7,5 % v roku 2007 znížiť na 4,5 %. Podľa plánov by spotreba obyvateľstva nemala ďalej klesať, reálne mzdy vzrastú v „miere blízkej nule”. Deficit štátnych výdavkov upravili z pôvodne stanovených 4,3 % pre budúci rok na 4,1 %. Na rok 2007 experti odhadujú ekonomický rast v Maďarsku na úrovni 2 až 2,5 %.

Nehnuteľnosti kupujeme už aj v Maďarsku

22. septembra 2007

Ľudia zo Slovenska dvíhajú ceny nehnuteľností v maďarskom pohraničí. Realitný odborník si myslí, že kúpa pozemku neďaleko hraníc v súčasnosti môže byť dobrá investícia. Za posledné tri mesiace vzrástli ceny nehnuteľností v maďarskom pohraničí neďaleko Bratislavy približne o 10 percent. „Predtým rástli medzimesačne o jedno percento,“ povedal konateľ realitnej kancelárie Igor Heriban. Záujem o pozemky a nehnuteľnosti v maďarských dedinkách majú najmä ľudia zo Slovenska. Pre obyvateľov Maďarska je Zadunajsko neatraktívna oblasť veľmi vzdialená od Budapešti a pracovných príležitostí. Za štvorcový meter stavebného pozemku s inžinierskymi sieťami zaplatíte v slovenských Rusovciach neďaleko Bratislavy 5-tisíc korún, o tri kilometre ďalej v maďarských dedinkách stojí podobný pozemok od 1 500 korún za štvorcový meter. Slovenská realitná spoločnosť, ktorá začína stavať v Rajke bytovku so šestnástimi bytmi, má už teraz približne 100 záujemcov. „Bratislava musí rásť do kruhu. Doteraz rástla na sever a západ, teraz bude zrejme výrazne rásť na juh bez ohľadu na hranice,“ povedal generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík. Pohraničné oblasti sú podľa neho rovnako výhodnou lokalitou na investovanie, ako boli pred pár rokmi Rusovce. Tam už voľné pozemky takmer nie sú. Predávajú ich však majitelia, ktorí ich pred rokmi kúpili. Heriban odmieta, že by v Maďarsku kupovali pozemky ľudia pre zárobok z ich následného predaja. Ide prevažne o mladých ľudí z východu alebo severu Slovenska, ktorí sa rozhodli žiť za hranicami a pracovať v Bratislave, kde si byt nemôžu dovoliť. Podľa Lazíka dopyt po nehnuteľnostiach za hranicami bude rýchlejšie rásť po vstupe do Schengenu, ak budú môcť naše banky poskytnúť úvery na stopercentnú hodnotu nehnuteľnosti mimo krajiny.

Slováci masívne nakupujú v Maďarsku nehnuteľnosti

19. septembra 2007

Maďarská oblasť Zadunajsko pri slovenských hraniciach zažíva za posledný rok boom v predaji nehnuteľností. Slovenskí občania tu nakúpili domy, pozemky či byty ročne v priemere za štvrť miliardy slovenských korún. Na dofinancovanie využívajú hypotéky od maďarských bánk. „Nehnuteľnosti v maďarskej oblasti Zadunajsko sú minimálne o 30 % lacnejšie ako v meste Bratislava a okolí. Pred 15 rokmi sa tu predalo ročne 5 až 6 domov, za posledný rok je to mesačne 20 až 25 domov,” povedal pre TASR konateľ maďarskej realitnej spoločnosti Coral-KIM Bt. Igor Heriban z Rajky. Ceny stavebných pozemkov v blízkosti Zadunajska sa v súčasnosti v bratislavských mestských častiach Rusovce pohybujú okolo 5 200 Sk za štvorcový meter (m²), v Jarovciach 5 300 Sk/m² a v Čunove je to 3 000 Sk/m². V porovnaní s Rajkou sú v Bratislave a jej okolí vyššie ceny nehnuteľností približne od 30 do 40 %, oproti zvyšku Zadunajska - v Bezenye, Mosonmagyarovare, Hegyeshalome, Dunakiliti, Dunaszigete, vo Feketeerdo a v Levele - sú bratislavské ceny vyššie o 40 - 60 %, konštatoval Heriban. „V Zadunajsku sú ceny stále nižšie, aj keď slovenský dopyt zdvíha ceny nehnuteľností aj tam,” reagoval generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií (NARK) Slovenska Martin Lazík. Podľa neho sa potvrdzuje trend, že Bratislava sa bude rozrastať, ak tomu nebudú brániť obchodné prekážky. Podľa Heribana z nehnuteľností kupovaných Slovákmi v Zadunajsku sú to zo 40 % domy na trvalé bývanie, 30 % stavebné pozemky, 20 % domy na víkend, 5 % byty na trvalé bývanie a 5 % byty alebo domy na prenájom. Po vstupe SR do Schengenského priestoru očakáva Heriban ďalších záujemcov o nehnuteľnosti zo Slovenska. Nadnárodné spoločnosti pripravujú výstavbu satelitných mestečiek v Zadunajsku. Slováci platia v Maďarsku za nehnuteľnosti v slovenských korunách alebo v eurách a využívajú služby maďarských bánk na dofinancovanie kúpy alebo rekonštrukcie.

Odklad prijatia eura môže ohroziť kvalitu portfólií maďarských bánk

17. septembra 2007

Maďarské banky môžu mať vážne problémy s kvalitou svojich portfólií, ak bude vláda odkladať realizáciu konvergenčného plánu pre vstup do eurozóny, vrátane znižovania deficitu verejných financií. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnili v týchto dňoch. Ziskovosť maďarského bankového sektora bude podľa všetkého tento rok v nominálnych číslach stagnovať, keďže vláde opatrenia na konsolidáciu verejných financií znížili príjmy domácností, ako uviedlo Medzinárodné centrum pre tréning bankárov (International Training Centre for Bankers - ITCB). Každé oneskorenie voči konvergenčnému plánu predĺži negatívny vplyv na domácnosti a následne aj na kvalitu portfólia bánk. „Dôsledky sú jednorazové a je možné ich prekonať, ale odklad konvergenčného plánu kvôli medzinárodným alebo domácim udalostiam môže spôsobiť problémy už na úrovni národného hospodárstva,” uviedla námestníčka riaditeľa ITCB Erika Marsiová. Vláda tvrdí, že v tomto roku zníži schodok verejných financií na približne 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 9,2 % vlani. Deficit by mal postupne klesať a krajina by mala byť schopná prijať spoločnú európsku menu do roku 2013. Doterajšie opatrenia na konsolidáciu verejných financií zahŕňajú zvýšenie daní a regulovaných cien, čo znížilo príjmy domácností rovnako ako firiem.

Prešetria, kto je zodpovedný za fámu o smrti expremiéra

10. októbra 2007

Šéfredaktor maďarského denníka Népszabadság nariadil vnútorné šetrenie, aby sa zistilo, kto je zodpovedný za zverejnenie nepravdivej správy o smrti bývalého premiéra Gyulu Horna. Verdikt sa očakáva vo štvrtok, potom, čo šéfredaktor záležitosť prekonzultuje s majiteľmi novín. Obaja zástupcovia šéfredaktora, ktorých sa aféra týka, už ponúkli odstúpenie zo svojich postov. Na internetovej stránke denníka sa v pondelok večer okolo deviatej hodiny na niekoľko sekúnd objavila krátka správa o úmrtí expremiéra Horna, ktorá sa nezakladala na pravde, uvádza Népszabadság na internete. Denník sa ospravedlňuje bývalému premiérovi aj svojim čitateľom. Podľa maďarských médií je bývalý predseda maďarskej vlády naďalej v nemocnici, o jeho diagnóze a zdravotnom stave však lekári nepodávajú žiadne informácie.

Expremiér Horn nezomrel, ďalej ho liečia

9. októbra 2007

Zdravotný stav socialistického expremiéra Gyulu Horna, o ktorom sa v pondelok začali šíriť v médiách informácie, že zomrel, je nezmenený. Je odôvodnené jeho ďalšie liečenie. Vyhlásil to dnes podľa tlačovej agentúry MTI zástupca riaditeľa Štátneho zdravotného centra Andor Grósz. Informáciu poskytol na žiadosť Hornovej rodiny, ako však poznamenal, viac nemôže povedať. Expremiér je podľa MTI už niekoľko týždňov v nemocnici, no doposiaľ nikto nezverejnil dôvod jeho hospitalizácie. Maďarský denník Népszabadság pred troma týždňami napísal, že 75-ročný politik trpí poruchou spánku a pri jej liečbe dostal zápal pľúc. Minulý týždeň jeden z bulvárnych denníkov zverejnil informáciu, že stav Horna sa zhoršil. Jeho nemenovaný stranícky kolega periodiku povedal, že sa „má zle, veľmi zle”. V nedeľu na oslavách 18. výročia založenia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) premiér Ferenc Gyurcsány povedal, že expremiéra navštívil v nemocnici, ale o jeho zdravotnom stave sa nezmienil. V pondelok večer sa na krátky čas objavila v internetovom vydaní Népszabadságu správa, že Horn zomrel. Noviny sa neskôr za dezinformáciu ospravedlnili.

Na internete pochovali Gyulu Horna

8. októbra 2007

Na maďarských internetových portáloch zverejnili dnes po 21.00 h správu o smrti socialistického expremiéra Gyulu Horna, ktorý bol dlhšiu dobu v nemocničnom liečení. Socialisti však úmrtie politika dementovali, píše portál stop.hu. Šéfka poslaneckého klubu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvaiová pre stop.hu povedala, že nie je pravda, že Horn zomrel. Podľa jej slov správa pochádza zo súkromnej televízie Echo TV, čo rýchlo prevzali viaceré médiá. Ona to však čo najrozhodnejšie popiera. Podľa informácií, ktoré má stop.hu k dispozícii, nemenovaný maďarský internetový portál omylom zverejnil materiál o životnej dráhe Horna medzi aktuálnymi správami, čo mohlo viesť k nedorozumeniu.

Maďarský expremiér Gyula Horn je v nemocnici

19. septembra 2007

Maďarského expremiéra Gyulu Horna ošetrujú už niekoľko týždňov v nemocnici. Socialistický politik trpí poruchami spánku, medzičasom mal aj zápal pľúc, informujú dnes maďarské denníky. U 74-ročného pacienta nezistili krvácanie do mozgu, ani Alzheimerovu chorobu, ako sa to objavilo v niektorých správach. Počas liečby nespavosti sa však objavil zápal pľúc, z ktorého Horna už vyliečili. Na jeho žiadosť ho nikto nemôže navštevovať, píše Népszabadság. Podľa denníka Magyar Nemzet sa Horn pravdepodobne kvôli chorobe nezúčastnil medzinárodnej konferencie, ktorú zorganizovali za účasti maďarských vládnych a zahraničných politikov pri príležitosti výročia otvorenia hraníc na Západ v roku 1989. Na podujatí však nechýbal iba Horn, ktorý bol v čase otvorenia hraníc ministrom zahraničných vecí, ale ani minister vnútra István Horváth, ktorý rozkaz na otvorenie dal, a dokonca nebol tam ani vtedajší expremiér Miklós Németh, pripomína konzervatívne periodikum.

Politici by sa nemali miešať do histórie, tvrdí Š. Šutaj pre Népszabadság

19. septembra 2007 - (TASR)

Bolo by žiaduce, keby sa politici zaoberali prítomnosťou a budúcnosťou, a hodnotenie minulosti by ponechali historikom. Zdôraznil v rozhovore pre maďarský denník Népszabadság v článku o historickom spolužití Slovákov a Maďarov slovenský historik Štefan Šutaj. Spolupredseda slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov pripomenul, že iniciatíva SMK na návrh slovensko-maďarského zmierenia nie je prvá, po zmene režimu sa o to pokúsili predsedovia parlamentov oboch krajín František Mikloško a György Szabad. „Súhlasím s tými, ktorí sa domnievajú, že SMK zvolila nešťastnú metódu, lebo najskôr začala hovoriť o Benešových dekrétoch, a potom zverejnili návrh obsahujúci širšie časové obdobie,“ konštatoval Šutaj, podľa ktorého chybou bolo, že SMK neprerokovala návrh ani so svojimi najbližšími politickými spojencami. Najväčšou chybou však podľa jeho slov bolo, že SMK vymenovala, ktorý národ sa má za ktoré krivdy ospravedlniť. „Je to slepá ulička, ktorá povedie k nekonečným diskusiám. Ak by Francúzi a Nemci zvolili tento spôsob zmierenia, tak by zoznam skutočných, alebo domnelých krívd mal viac tisíc strán,“ podčiarkol slovenský historik, podľa ktorého sa preto veľmi rozumne rozhodli pre generálny pardon. „Nemci a Francúzi zdôraznili, že mienia žiť vedľa seba v mieri, a v prvom rade sa chcú zaoberať spoločnou budúcnosťou. Tento model je príkladom aj pre nás,“ dodal. Na margo skutočnosti, že slovenský premiér Robert Fico nazval úplnou drzosťou požadovať od Slovákov ospravedlnenie, a Vladimír Mečiar vyhlásil, že Maďari žijúci na Slovensku boli až na niektoré antifašistické výnimky nacistami, preto nie je dôvod ospravedlniť sa im, Šutaj poznamenal, že politici by lepšie urobili, keby sa nevmiešavali do minulosti. „Dnešnými očami je princíp kolektívnej viny neprijateľný, a je jednoznačné aj to, že vtedajší Maďari - takisto, ako ostatní občania - sa snažili prežiť hrôzy druhej svetovej vojny a iné príkoria. Veľká väčšina z nich bola jednoduchí a čestní ľudia. Pritom je faktom aj to, že dejiny sa nezačali po druhej svetovej vojne,“ zdôraznil historik. Podľa jeho vyjadrenia netreba zabúdať na to, že výstrely, tragédie a traumy sa objavili v spoločnej histórii na oboch stranách. Tieto však neboli natoľko krvavými, ako medzi Nemcami a Francúzmi, alebo medzi Nemcami a Čechmi. „Preto sa domnievam, že príde aj čas oficiálneho slovensko-maďarského zmierenia, a to v dohľadnej dobe, ak politici neotrávia atmosféru stranícko-politickým, alebo iným sebeckým snažením,“ uzavrel rozhovor pre Népszabadság Šutaj.

Práca s krajanmi je v Maďarsku lepšia ako u nás

18. septembra 2007 - (SITA)

Maďarsko by malo byť pre nás príkladom, ako má vláda krajiny spolupracovať so svojimi krajanskými spolkami, uviedol dnes pre médiá prezident Ivan Gašparovič. V rámci svojej oficiálnej návštevy USA sa zúčastní na slávnostnom otvorení 30. ročníka Festivalu slovenského dedičstva v New Jersey a stretne sa s tamojšou slovenskou komunitou. Hoci sa spolupráca medzi slovenskými krajanskými spolkami v USA zlepšila, stále nedosahuje takú úroveň spolupráce, aká je v Maďarsku, pripomenul I. Gašparovič a dodal, že v USA je silná komunita Slovákov a niektorí z nich sú vo vplyvných verejných organizáciách a orgánoch. Prezident kvituje, že slovenské krajanské spolky začali viac spolupracovať. „V minulosti medzi sebou málo komunikovali. Chcem, aby boli jednotní a nie rozbití, pretože presadzovanie partikulárnych záujmov nie je dobrá politika, ktorá Slovenskej republike nepomáha.” Prezident si myslí, že ani jedna slovenská vláda dosiaľ nevenovala zahraničným Slovákom takú pozornosť, akú si zaslúžia a akú si vyžaduje spolupráca s nimi v úsilí prezentovať Slovensko v zahraničí.

Americký prezident ocenil bohaté dejiny Slovákov

20. septembra 2007

Americký prezident George Bush pri príležitosti jubilejného 30. ročníka slovenského festivalu národného dedičstva v štáte New Jersey ocenil amerických Slovákov za ich podiel na vytváraní národného charakteru a posilnenia USA. „Amerika je dynamickou krajinou aj vďaka tradíciám a vkladu občanov rôznych národov. Oceňujem amerických Slovákov, ktorí zohrali významnú úlohu pri vytváraní prosperity a slobody v našej krajine. Festival je časom na oslavu dejín a bohatej kultúry Slovákov,” píše sa v Bushovom posolstve. Festival národného dedičstva amerických Slovákov sa za 30 rokov stal najvýznamnejším krajanským podujatím na americkom kontinente. Každoročne sa na ňom zúčasťňujú tisíce Američanov so slovenskými koreňmi. Zároveň sa stal najmasovejšou prehliadkou slovenských tradícií a zvyklostí v USA. Vyvrcholením festivalu býva prehliadka krojov a vystúpenia folklórnych skupín pôsobiacich v Kanade a USA. Organizátori podujatia pripravujú aj tradičné športové hry. Najobľúbenejším je futbalový turnaj o Pohár festivalu. Návštevníci a hostia si môžu pochutnávať aj na špecialitách a lahôdkach zo Slovenska. Umenie býva zastúpené aj výstavami obrazov a predmetov zručných majstrov a remeselníkov. Veľký záujem je vždy o slovenské suveníry a spomienkové darčeky, ktoré ponúkajú obchodníci v početných stánkoch. Na tohtoročnom festivale, ktorý sa bude konať v prírodnom amfiteátri v Holmdeli v New Jersey v nedeľu 23. septembra, sa zúčastní aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.

Normálne v Budapešti

24. septembra 2007 - (Peter Morvay - Sme)

Ulice Budapešti minulý týždeň pri prvom výročí vlaňajších nepokojov napriek obavám nevzplanuli. Niekoľko tisíc, neskôr už iba niekoľko stoviek nacionalistov pochodujúcich mestom a požadujúcich priame vstupy do vysielania televízie všeobecné ľudové povstanie ani pád vlády nevyvolalo. Šéf opozície Viktor Orbán konečne pochopil, že jeho často na prvý pohľad choromyseľní spojenci mu viac voličov uberú než získajú a verejnú podporu im odmietol. Minulý týždeň síce ešte hovoril, že treba udržiavať tlak ulice na vládu, míting vlastnej strany však usporiadal na jednom z dunajských ostrovov, aby sa naň dostali iba pozvaní. Protivládne demonštrácie sa tým asi neskončili a desiatky „babiek demokratiek” v blízkosti parlamentu sa v Pešti môžu stať trvalou turistickou atrakciou. (Prosíme návštevníkov, aby ich nekŕmili!) Situácia sa aspoň mierne vracia k normálu. Orbán stále požaduje odchod svojho hlavného soka, premiéra Gyurcsánya, chce ho však zvrhnúť pomocou referenda o vládnych reformách. Z hľadiska ústavnosti je stále vedľa, výsledok referenda pomery v parlamente nezmení. Aj mierne zlepšenie je však zlepšením. Normál v maďarských pomeroch žiaľ má k normálu v slušnej krajine rovnako ďaleko ako u nás. V slušnej krajine by musel Gyurcsány, ktorý sa priznal ku klamstvu, nesporne odstúpiť. Nezávisle od toho, že mal oproti ostatným len smolu - v predvolebnej kampani klamali všetci a nahrávku s priznaním zverejnili iba v jeho prípade. Gyurcsány však neodstúpi a nepožadujú to od neho ani mnohí, ktorým na slušnom Maďarsku naozaj záleží. Z oprávneného strachu, že by Gyurcsánya nahradil Orbán. On vlastne Gyurcsánya drží pri moci a možno mu dokonca vyhrá aj ďalšie voľby. Len morálka definitívne odchádza do ničoty.

Protivládni demonštranti sa vybrali k domu premiéra v Budíne

23. septembra 2007

Za vlastizradcu označil dnes predsedu maďarskej vlády Ferenca Gyurcsánya v Budapešti vodca protivládnych demonštrantov László Gonda. Odporcovia súčasnej vlády, ktorý sa zhromaždili neďaleko parlamentu pri soche Mihálya Károlyiho (politika, ktorý 16. novembra 1918 vyhlásil Maďarskú republiku a bol krátko jej prvým prezidentom), sa potom vybrali k rodinnému domu premiéra v jednom z budinských obvodov maďarskej metropoly. Podľa Gondových slov chcú dať premiérovi opakovane najavo, že je v Maďarskej republike personou non grata. Asi stovku demonštrantov, v sprievode ktorých nechýbali ani vlajky pripomínajúce fašistické Maďarsko, sprevádzajú zložky bezpečnostného aparátu, vrátane viacerých policajných služobných vozidiel a mikrobusu vybaveného kamerou.

Prvé výročie protivládnej demonštrácie

23. septembra 2007

Kossuthovo námestie v Budapešti - miesto symbolizujúce pre Maďarov azda najmohutnejšie protivládne demonštrácie od revolúcie v roku 1956. Maďari si pripomenuli ich prvé výročie. Rok od zverejnenia pamätného prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, v ktorom sa priznal, že pred voľbami klamal a zavádzal obyvateľov o stave republiky. Kompetentní boli v pohotovosti. Maďarská polícia dokonca ešte minulý týždeň preventívne informovala o nákupe veľkého množstva prostriedkov na rozháňanie davu - slzotvorného a paprikového plynu. Opozičný Fidesz sa vtedy pýtal, či nejde o zastrašovanie obyvateľov. Postup bezpečnostných zložiek dokonca označil za praktiky, typické pre policajný štát. Úrady napokon priznali, že asi nebolo najšťastnejšie zverejňovať údaje o tomto arzenáli. Mnohí sa totiž začali obávať, že práve toto ešte väčšmi rozohní dav, ktorí vyprovokuje pouličné nepokoje. Začiatkom týždňa sa skutočne opäť v uliciach Budapešti zišli, podobne ako vlani, prívrženci krajnej pravice, aby ukázali vláde, kde je ich miesto. Ich hlas bol však tento raz slabý a politici ho sotva počuli. Na počudovanie mnohých sa pôvodne ohlásená päťdesiattisícová účasť zredukovala na sotva štyritisíc demonštrantov. Heslá boli napriek tomu jasné - odstúpenie sociálno-liberálnej vlády, odvolanie opatrení na stabilizáciu rozpočtu a reformy verejných financií. Zástup senzáciechtivých novinárov bol nekonečný. Z minuloročného vriaceho kotla bol však napokon iba vlažný hrniec. Dav sa jednoducho nedostavil. Stroskotal dokonca aj náhradný plán, ktorý mali lídri demonštrantov pripravený, aby vládu prinútili k demisii. Obsahoval napríklad stratégiu blokády kľúčových ministerstiev. Aj tam chýbali ľudia. To umožnilo politikom odísť zadnými dverami a v duchu sa smiať hŕstke vytrvalcov, ktorá kričala na prázdnu budovu. Je teda na mieste otázka, čo sa stalo? Prečo sa budapeštianske ulice opäť nezmenili na bojisko? Žeby sa Maďari jednoducho zmierili so svojimi politikmi? To sotva. Analytici tvrdia, že protivládne nálady medzi obyvateľmi ešte vzrástli. Pribudli ale takzvaní tichí odporcovia, ktorí svoj názor nevyjadrujú verejne a radšej sa prestávajú o celú politiku zaujímať. Svedčí o tom aj výsledok prieskumov o dôveryhodnosti politikov a záujme o verejné dianie. Minulý rok bolo potenciálnych voličov vyše 55 percent. Dnes ich je sotva 50. Maďari sa rozdelili na pravičiarov, ľavičiarov a tých, ktorým je to jedno, pretože od politikov už nič neočakávajú. Odkedy Ferenc Gyurcsány vlani pripustil, že socialisti vyhrali voľby pomocou lží, maďarskí politici a ich strany postupujú obozretnejšie. Politológovia však upozorňujú, že nejde o veľký rozdiel a mnoho ráz je aj dnes zjavné, že sa pokúšajú skutočnosť takpovediac prifarbiť. Vidno to aj na správaní sa opozičného Fideszu, pod vedením bývalého predsedu vlády Viktora Orbána. Ten sa najnovšie pre istotu k mnohým záležitostiam radšej nevyjadruje. Zaujímavé je sledovať, ako sa s premiérovým pamätným prejavom vyrovnali maďarskí voliči. Ľavičiari prijali výklad prvej osoby množného čísla „klamali sme,” že je reč o všetkých stranách politického spektra. Vláda podľa nich síce zdá sa, nehovorila pravdu, ale o čo je to horšie, ako keď bola opozícia na čele štátu a dávala ľuďom nesplniteľné sľuby. Pravičiari to naopak vnímajú ako volebný podvod a požadujú predčasné voľby. Nato im však chýba podpora. Obrovská priepasť medzi ľavicou a pravicou tak podľa analytikov zostane prinajmenšom do konca volebného obdobia v roku 2010. A či je šanca nato, že premiér Gyurcsány odstúpi sám? Prečo by to robil? Socialisti sa za neho postavili, odhlasovali mu dôveru a podržali ho v úrade. Situácia týchto dní v uliciach Budapešti tiež nenaznačuje, že by bol medzi obyvateľmi nejaký extra záujem o jeho odchod z premiérskeho postu. Niečo iné je, čo si väčšina Maďarov myslí. Do hláv im však politici nevidia a veľmi radi v tejto súvislosti odkazujú na známe: Kto mlčí, svedčí. Napriek tomu sa v maďarských médiách tento týždeň opäť o čosi živšie diskutovalo o tom, či odísť, alebo ostať. Podľa niektorých denníkov už aj ľavica koketuje s názorom, že osud Ferenca Gyurcsánya je spečatený. Predseda vlády ale podľa novinárov disponuje takými dvadsiatimi straníkmi, ktorí by dokázali jeho odchodu zabrániť. Ide o takzvanú Gyurcsányovu gardu. Šance opozície sú teda podľa všetkého mizivé a maďarská politika sa naďalej riadi heslom: „Volič mieni, politik mení.”

Demonštrácia v Budapešti

19. septembra 2007 - (gmp)

Presne pred rokom malo Maďarsko za sebou „najčiernejšiu noc” po zmene politického systému: rozvášnený dav vandalsky zdemoloval budovu Maďarskej televízie. Protivládne demonštrácie boli aj na výročie, no vyústili do nezáujmu. Na večerných demonštráciách sa zúčastnilo ešte menej ľudí, ako na pondelňajších, organizátori predčasne rozpustili niekoľko desiatok ľudí na námestí Slobody, kde sa nachádza budova Maďarskej televízie, a po dvadsiatej prvej hodine bolo prázdne aj námestie pred Parlamentom. Predstaviteľ verejnoprávnej televízie síce prevzal petíciu demonštrantov, no v hlavnom spravodajstve z nej citovali iba pár viet. Tvrdé jadro charakterizované ako „futbaloví chuligáni” sa pokúsilo vyostriť napätie, keď sa asi päťdesiatčlenná maskovaná skupina mladých ľudí vybrala do centra mesta, ale polícia ich rozohnala, pričom použila slzný sprej. Policajné jednotky boli prítomné na kritických miestach vo veľkom počte s kompletnou výbavou, ku ktorým patrili aj vodné delá, ktoré však zostali nečinné.

Gyurcsányovi pripomenuli horúcu jeseň

18. septembra 2007 - (gmp)

Kossuthovo námestie sa vracia, skandovali pred budapeštianskym parlamentom protivládni demonštranti. A po maďarsky sa im to ešte aj rýmovalo. Maďarsko si včera pripomínalo prvé výročie zverejnenia pamätného prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorého priznanie sa k predvolebným lžiam vlani odštartovalo najhorúcejšiu jeseň od revolúcie v roku 1956. Včera o pol siedmej večer však Kossuthovo námestie bolo len slabým odvarom mohutného kotla spred roka. Asi štyritisíc demonštrantov muselo usporiadateľov sklamať. Tí podľa ministra spravodlivosti a verejného poriadku Alberta Takács sa nahlásili až päťdesiattisícovú účasť. Hlavnou udalosťou včerajšieho popoludnia bolo posunutie začiatku parlamentného zasadania, pretože mnohí poslanci dostali výhražné telefonáty. Predsedníčka Národného zhromaždenia Katalin Sziliová preto zvolala mimoriadne zasadanie politického grémia, na ktorom minister Takács ubezpečil, že v prípade núdze môžu opustiť poslanci parlament bezpečne. Incident spred týždňa, keď rozhnevaná skupina opľúvala niektorých vládnych poslancov, hádzala do nich blato a palicami búchala po ich autách, sa vraj nemala zopakovať. Začiatok pochodu k parlamentu cez centrum Budapešti bol rozpačitý. Okolo štvrtej popoludní sa zišlo iba niekoľko sto ľudí, hoci neskôr sa k nim pridávali ďalší, žiadajúc zvrhnutie vlády a držiac v ruke árpádovské, červeno-biele pruhované zástavy, ktoré sa na sklonku druhej svetovej vojny stali jedným zo symbolov maďarských fašistov. Polícia pochod zabezpečovala posilnenými jednotkami, z ktorých však chýbali špeciálne útvary. Dopravná situácia na najrušnejších budapeštianskych uliciach bola zúfalá. Zápchy boli nezvyčajne veľké, pretože demonštranti mali pôvodne pochodovať po širokom chodníku pozdĺž trasy vedúcej k parlamentu, no obsadili celý pruh pre autá. Do večerných hodín sa mimoriadna udalosť nestala. Hlasivky si však demonštranti nešetrili. Vykrikovali heslá pripomínajúce Gyurcsányov vlaňajší prejav, najmä jeho slávne priznanie: „Poondeli sme to.”

Protivládne demonštrácie v Budapešti dnes pokračujú pri televízii

18. septembra 2007

Protivládne demonštrácie pri príležitosti výročia zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya dnes pokračujú v Budapešti pri budove štátnej televízie. Polícia podujatie po pondelkovej demonštrácii asi 5000 osôb, ktorá sa zaobišla pri parlamente bez vážnejších incidentov, vzala na vedomie. Skupina nazvaná Maďarská národná rada 2006 chce podľa jej vodcu Lászlóa Gondu odovzdať dnes večer v maďarskej televízii na Námestí slobody petíciu, a budú požadovať, aby jej obsah mohli sami vo vysielaní prečítať. Podobne tomu bolo aj pred rokom, kedy ale neuspeli. Demonštranti potom násilím vtrhli do budovy a demolovali zariadenie a vozidlá televízie. Rada adresovala aj list predsedníčke parlamentu Katalin Sziliovej a piatim parlamentným stranám, v ktorom iniciovali stretnutie v záujme „zachovania spoločenského pokoja“, na ktorý očakávajú podľa Gondu odpoveď do 48 hodín. „Ak vládna moc nechce viesť skutočný spoločenský dialóg, a ak do verejnoprávnej televízie pozýva iba pritakávačov, domnievam sa, že prepustíme priestor tým silám, ktoré sa už dávnejšie aktivizujú v tejto krajine,“ konštatoval pred novinármi vodca Maďarskej národnej rady 2006, podľa ktorého podobný scenár bude aj vo štvrtok večer pri budove štátneho rozhlasu.

Budapešť: Nepokoje sa nezopakovali

18. septembra 2007

Maďarsko včera čakalo, či sa obnovia pouličné násilnosti z minulej jesene. Asi štyritisíc protivládnych demonštrantov sa v pondelok podvečer zišlo na Kossuthovom námestí pred maďarským parlamentom. Požadovali odstúpenie sociálno-liberálnej vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya, odvolanie opatrení na stabilizáciu rozpočtu a reformy verejných financií. Pred parlamentom si pripomenuli najmä prvé výročie zverejnenia známeho Gyurcsányovho prejavu, v ktorom sa šéf vlády priznal, že pred voľbami klamal o stave krajiny. Zverejnenie prejavu, ktorý premiér pôvodne predniesol na stretnutí spolustraníkov v máji minulého roku, pred rokom v Budapešti vyvolalo masové demonštrácie a pouličné násilnosti. Dav, v radoch ktorého včera aj vlani dominovali prívrženci krajnej pravice, druhý deň po zverejnení prejavu napadol a poničil verejnoprávnu televíziu. Najvytrvalejší demonštranti sa potom na viac ako mesiac utáborili na Kossuthovom námestí. Desiatky tisíc ľudí očakávaných organizátormi sa však včera nedostavili. Stroskotal aj náhradný plán Y, ktorý mali lídri demonštrantov pripravený, aby vládu prinútili k demisii. Obsahoval napríklad plán blokády ministerstiev. Ten však stroskotal už na počiatku, keď sa pred vládne budovy nedostavilo dosť záujemcov, aby bola blokáda účinná. Demonštranti najviac znepokojili poslancov Gyurcsányovej strany. Viacerí z nich dostali SMS-ky, v ktorých sa im vyhrážali smrťou. Pred týždňom napadli radikáli socialistických poslancov pri odchode z parlamentu. Nazývali ich vlastizradcami pre schválenie zákona o pokračovaní privatizácie. Minister polície Albert Takács včera poslancov ubezpečil, že je o ich bezpečnosť postarané. Útokom na svoje autá sa však pri odchode z parlamentu ani tak nevyhli.

Maďari vyšli opäť do ulíc proti premiérovi

17. septembra 2007

V uliciach Budapešti sa zhromaždilo okolo 4-tisíc ľudí, aby si pripomenuli výročie škandálu maďarskej vlády, ktorý vyvolal najväčšie nepokoje v hlavnom meste od protisovietskeho povstania v roku 1956. Mnohí z demonštrantov, ktorí v pondelok pred parlamentom vyzývali socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya na odstúpenie, mávali červeno-bielymi arpádovskými vlajkami, symbolom krajne pravicových zoskupení. Situácia v maďarskej metropole však bola inak pokojná a polícia neočakáva opakovanie minuloročných výtržností. Sedemnásteho septembra 2006 prenikla na verejnosť nahrávka, na ktorej Gyurcsány priznáva, že jeho vláda „klamala vo dne, v noci” o skutočnom stave maďarskej ekonomiky, aby dosiahla opätovné víťazstvo socialistov vo voľbách. Odhalenie spôsobilo vlnu násilných protestov, ktoré si vyžiadali stovky zranených.

Maďari nezabudli na Gyurcsányove klamstvá

18. septembra 2007

Maďarská metropola sa stala opäť dejiskom protivládnych demonštrácií. Stovky Maďarov 17. septembra pochodovali ulicami Budapešti, aby protestovali proti vláde socialistu Ferenca Gyurcsánya. Demonštrácia sa konala presne rok po tom, ako na verejnosť prenikla nahrávka, ktorá spôsobila najhoršie násilnosti v Maďarsku od protisovietskeho povstania v roku 1956. Na nahrávke zo 17. septembra 2006 premiér Gyurcsány pripustil, že jeho vláda „klamala, v noci aj večer” o skutočnom stave ekonomiky, aby vyhrala voľby. Odhalenie nahrávky odštartovalo niekoľko dní trvajúce pouličné nepokoje prevažne krajne pravicových strán a vyžiadalo si stovky zranených. Protesty organizovala aj hlavná pravicová opozičná strana FIDESZ. Rok po nepokojoch FIDESZ neprestáva požadovať, aby premiér odstúpil a opúšťa maďarský parlament vždy, keď Gyurcsány začne hovoriť. Aj keď včerajšie protesty neboli také masívne ako pred rokom, na bezpečnosť dozerali stovky policajtov. Tú po minuloročných násilnostiach obvinili, že použila proti demonštrantom neprimeranú silu. Premiér Gyurcsány, ktorého popularita v poslednom čase stúpla zo 14 na 25 percent, minulý týždeň vyhlásil, že má podporu svojej strany pre ďalšie ekonomické reformy, ktoré minulý rok jeho vláda začala. Kabinet výrazne znížil rozpočtový deficit, ktorý bol najvyšší v Európskej únii.

Protivládni demonštranti vyhlásili blokádu ministerstiev

Blokádu 13 vládnych budov odsúhlasil 17. septembra večer dav asi 4000 protivládnych demonštrantov na Kossuthovom námestí v Budapešti. Protestujúci požadujú odstúpenie vlády pri spomienke na výročie zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na straníckej pôde vlani v máji v Balatonöszöde priznal, že socialisti pred voľbami klamali občanom. Podľa plánu demonštrantov by odteraz nikoho nevpustili do budov ministerstiev, a ani odtiaľ by nemohol nikto vyjsť. Chcú zabrániť aj vstupu poslancov do parlamentu. Desiatka študentov obsadila vchod ministerstva školstva na Szalaiho ulici, naproti nim je nastúpený dvojnásobný počet policajtov. V čase demonštrácie sa skončilo plenárne zasadnutie parlamentu, poslanci z neho odchádzali ku svojim vozidlám po skupinkách nezávislých na straníckej príslušnosti. Ohradenú časť parlamentného parkoviska potom opúšťali v konvojoch smerom na Margitin ostrov. Súčasne na parkovisko zákonodarného zboru prichádzali autobusmi a nákladnými vozidlami policajné posily, podľa niektorých informácií tam doviezli okolo 300 policajtov zásahovej jednotky. Protestné podujatie povolila polícia do 23.00 hodiny, organizátori však nevylúčili, že ak vláda neodstúpi, zostanú v uliciach dlhšie, v záujme čoho budú rokovať s predstaviteľmi polície.

Na Kossuthovom námestí sa zišlo 4000 protivládnych demonštrantov

Dav protivládnych demonštrantov, ktorý sa pohol dnes podvečer z budapeštianskeho Corvin-közu, sa na Kossuthovom námestí do večera rozrástol z asi 500 na 4000 osôb. Pripomínajú si výročie zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na straníckej pôde vlani v máji v Balatonöszöde priznal, že socialisti pred voľbami klamali občanom. K incidentom pri pochode nedošlo, problémy spôsobilo podujatie iba v budapeštianskej premávke. Demonštranti s národnými a historickými árpádovskými vlajkami vykrikovali protivládne heslá. Predseda Fóra zmeny režimu Károly Fáber povedal, že pred parlamentom na Kossuthovom námestí sa ľudí opýtajú, či chcú, aby bola vláda zvrhnutá. Položia aj otázku, akým prostriedkom to dosiahnuť. Protestné podujatie povolila polícia do 23.00 hodiny, organizátori však nevylúčili, že ak vláda neodstúpi, zostanú v uliciach dlhšie. V záujme toho budú rokovať s predstaviteľmi polície. Poriadkové sily posilnili stráženie budovy parlamentu a sídla štátnej televízie, na ktorú vlani 18. septembra zaútočili demonštranti, ktorí tam chceli dosiahnuť zverejnenie svojho vyhlásenia.

Pochod protivládnych demonštrantov sa pohol ku Kossuthovmu námestiu

Vyše 500 protivládnych demonštrantov sa pohlo 17. septembra podvečer z budapeštianskeho Corvin-közu smerom ku Kossuthovmu námestiu. Pripomínajú si výročie zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na straníckej pôde vlani v máji v Balatonöszöde priznal, že socialisti pred voľbami klamali občanom. Na József körúte sa zastavila premávka, v smere od Petöfiho mosta k Margitinmu mostu policajti nepúšťajú vozidlá. Demonštrantov, ktorí na základe Gyurcsányovho prejavu požadujú odstúpenie vlády, sprevádza päť policajtov na motocykloch, jedno policajné vozidlo a druhé policajné auto vybavené kamerou. Pri Corvin-köze, ktoré bolo miestom revolučných udalostí 1956, jeden z rečníkov povedal, že ako pokračovanie ozbrojenej revolúcie v roku 1956 by bolo teraz treba prinútiť vládu na odchod. Iný rečník vyzval účastníkov, aby zvrhli vládu. Predseda Fóra zmeny režimu Károly Fáber dodal, že otázku, či ľudia chcú, aby bola vláda zvrhnutá, položia na Kossuthovom námestí. Opýtajú sa aj to, akým prostriedkom to dosiahnuť. Protestné podujatie povolila polícia do 23.00 hodiny, organizátori však nevylúčili, že ak vláda neodstúpi, zostanú v uliciach dlhšie. Policajti posilnili stráženie budovy parlamentu a sídla štátnej televízie, na ktorú vlani 18. septembra zaútočili demonštranti. Podľa hovorcu Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) Lászlóa Garamvölgyiho polícia je pripravená na zabezpečenie demonštrácie, aj na riešenie prípadných nepokojov.

Pri parlamente v Budapešti je už asi 500 policajtov

Takmer 500 policajtov sa už zhromaždilo pri budove parlamentu v Budapešti po tom, čo priviezli posily autobusmi a nákladnými vozidlami dnes neskoro večer. Koná sa tam protivládna demonštrácia za účasti asi 4000 osôb pri príležitosti výročia zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya. Demonštranti podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pľuli, hádzali fľaše, kopali do áut a nadávali poslancom vládnych strán, ktorí odchádzali po ukončení plenárneho rokovania parlamentu. Časť demonštrantov vytvorila živú reťaz pri severnom východe z parkoviska zákonodarného zboru, aby zabránili odchodu poslancov. Polícia začala preverovať ich identitu. Po tretej výzve, aby sa rozišli, väčšina z nich sa vrátila k demonštrujúcemu davu, do ktorého sa medzičasom zamiešali desiatky urastených mladých mužov s vyholenými hlavami oblečených v čiernom. Podľa maďarského portálu stop.hu je v budove parlamentu ešte premiér Ferenc Gyurcsány, aj ministerka zdravotníctva Ágnes Horváthová, ktorí sa zúčastnili rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Policajti vytvorili kordón lemujúci cestu smerom od parlamentu k Margitinmu mostu.

Bez väčších incidentov sa skončila protivládna demonštrácia

Bez väčších incidentov sa skončila dnes v noci o 23.00 hodine protivládna demonštrácia pri budove parlamentu v Budapešti pri príležitosti výročia zverejnenia nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya. Pri zákonodarnom zbore zostala z pôvodných asi 4000 účastníkov v tom čase iba pätina. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hlavný organizátor podujatia Károly Fáber vyhlásil, že radikálny plán zablokovať vládne inštitúcie a hlavné cestné ťahy nevyšiel, lebo účastníci demonštrácie „neboli dosť aktívni”. Organizátori tiež oznámili, že každý, kto zostane v blízkosti Kossuthovho námestia po 23.00 h, urobí tak na vlastnú zodpovednosť. Pri severnom východe z parlamentného parkoviska, aj pri budove úradu vlády zostali policajné jednotky, ktorých členovia vytvorili kordón. Podľa informácií niektorých médií pred parlamentom zostalo po ukončení akcie zaspievaním maďarskej hymny niekoľko skupín demonštrantov a údajne v budove parlamentu sú ešte stále premiér Gyurcsány, ministerka zdravotníctva Ágnes Horváthová a predseda koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka. Tí absolvovali neúspešné rokovanie o reformných krokoch v zdravotníctve. Podľa odhadov MTI v okolí parlamentu bolo počas demonštrácie v pohotovosti asi tisíc policajtov, do oficiálneho ukončenia protestnej akcie nezasahovali.

F. Gyurcsány kauzu s nahrávkou považuje za uzavretú

17. septembra 2007

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány považuje za uzatvorenú kauzu zverejnenia svojho prejavu na straníckej pôde v Balatonöszöde, kde priznal, že vládni socialisti pred parlamentnými voľbami klamali. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság s tým, že predseda vlády dnes pri výročí zverejnenia prejavu, ktorý vyvolal pohoršenie a vlnu pouličných nepokojov, nevystúpi s prejavom v parlamente. Najvplyvnejší denník v článku na titulnej strane poznamenáva, že pred rokom zverejnili májový prejav Gyurcsánya, ktorý predniesol pred uzatvorenou straníckou spoločnosťou. Po preniknutí záznamu na verejnosť sa začali demonštrácie - na druhý deň viedli k útoku demonštrantov na budovu sídla štátnej televízie. Podľa informácií periodika premiér dnes v parlamente nevystúpi, ako zvyčajne robieva pred programom schôdze, a to aj preto, že bezprostredné Gyurcsányovo okolie považuje kauzu májového prejavu za uzatvorenú. Socialistické zdroje Népszabadságu uviedli, že opozícia určite tému prejavu vytiahne. Ak tak urobia na úrovní šéfov frakcií, vládni socialisti budú reagovať na rovnakej úrovni. „Keby to však urobil predseda opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu Viktor Orbán, čo je však málo pravdepodobné, potom by Gyurcsány reagoval. Záležitosť berieme za uzatvorenú, je dostatok vecí, s ktorými sa musíme zaoberať,” povedal nemenovaný zdroj z Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Výročiu prejavu sa venujú aj ďalšie denníky. Opozícii blízky Magyar Hírlap podotýka, že Gyurcsányov prejav v základoch zmenil maďarskú vnútropolitickú klímu a spustil sériu demonštrácií a protestov. Ako dodáva, premiér odvtedy pokračuje v zavádzaní občanov a zo sľúbených reforiem sa napriek smelým plánom neuskutočnilo takmer nič. V MSZP nariadili vyšetrenie prípadu, ako mohol prejav, ktorý odvysielal ako prvý verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, preniknúť na verejnosť, poznamenáva Magyar Hírlap, podľa ktorého výsledky vyšetrenia vylúčili možnosť vonkajšieho odpočúvania. V kauze sa spomínali mená Imreho Szekeresa, Pétera Kissa, Katalin Sziliovej a straníckeho pokladníka Lászlóa Pucha, ktorí čelili podozreniu, že poskytli nahrávky médiám. Mnohí sa domnievajú, že socialisti sami zorganizovali únik informácií, uzatvára Magyar Hírlap.

Po klamstvách Maďari jedia slona po kusoch

17. septembra 2007

Klamali sme ráno, v noci aj večer... Šokujúce priznanie maďarského premiéra, že v záujme volebného víťazstva jeho predchádzajúca vláda zatajila skutočný stav verejných financií, zaznelo presne pred rokom. Odvtedy Ferenc Gyurcsány Maďarom uťahuje opasok. Niekoľko skupín demonštrantov počas víkendu v Budapešti volalo po Gyurcsányovom odstúpení. Protesty však boli menšie a miernejšie ako vlani, keď si pouličné nepokoje počas horúcej jesene vyžiadali osemsto zranených a škody v prepočte za 1,4 miliardy korún. Ďalšie demonštrácie sú zvolané na dnes, presne rok od zverejnenia škandálnej nahrávky premiérovho prejavu, a na zajtra, na kedy pripadá výročie dobytia budovy televízie extrémistami z ulice. Gyurcsány vyhlásil, že sa demonštráciami nedá odradiť od začatých reforiem. „Keď ľudia nechápu ciele a podstatu reforiem, a preto odvolajú svoju podporu, potom odpoveďou nie je to, že spomalíme alebo zastavíme reformy, ale musíme oveľa jasnejšie vysvetľovať, prečo sú potrebné,” povedal pre agentúru Reuters. „Slon sa dá zjesť iba po kúskoch,” dodal. Gyurcsányovi socialisti vlani na jar vyhrali parlamentné voľby sľubmi, že znížia dane. Hrozivý deficit vo verejných financiách, suverénne najvyšší spomedzi všetkých krajín Európskej únie, však vládu prinútil prehodnotiť svoje záväzky dané voličom a zaviesť prísne úsporné opatrenia. Gyurcsány sa odvážil siahnuť aj na „posvätnú kravu” bezplatného školstva a zdravotníctva, uvoľnil ceny energií. A o znížení daní je ochotný uvažovať najskôr v roku 2009, aj to len v prípade, ak dovtedy krajina dokáže znížiť deficit štátneho rozpočtu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Premiér tvrdí, že pre pokračovanie reforiem má podporu v socialistickej strane. Tá sa, zdá sa, už odrazila z dna, keď po nedávnych štrnástich percentách má dnes podporu štvrtiny Maďarov. Za opozičným Fideszom však stále zaostáva o štrnásť percent.

Výročie Gyurcsányovho prejavu

17. septembra 2007 - (GMP)

Dnes to bude práve rok, čo v Budapešti rozvášnený dav zdemoloval budovu Maďarskej televízie, a začala sa tým séria demonštrácií a pouličných nepokojov, ktorých účastníci žiadali odchod premiéra Ferenca Gyurcsánya. Na prvé výročie týchto udalostí už cez víkend boli a aj dnes sa chystajú rôzne pochody a mítingy. Väčší dym, ako plameň - týmto maďarským príslovím možno charakterizovať víkendové „zahrievacie” kolá pred dnešným masovým pochodom, ktorý plánujú rôzne združenia a spolky na podvečer cez centrum Budapešti po budovu Parlamentu. Na sobotňajších mítingoch bolo od 500 do 5 tisíc ľudí, najväčší usporiadali osobnosti blízke opozičnému Fideszu na Budínskom hrade. Táto akcia sa stala turistickou atrakciou, pretože sprievodcovia ukazovali mnohým skupinám cudzincov namiesto dunajskej panorámy demonštrujúci dav. Všetky doterajšie protivládne podujatia sa zaobišli bez narušenia poriadku, polícia nemusela zasahovať nikde a to isté sa očakáva aj dnes. Organizátori pochodov a zhromaždení sa dohodli s políciou, že napríklad pred Parlamentom môže byť protestná akcia v nasledujúcich dňoch do dvadsiatej tretej hodiny, potom sa dav, alebo skupinky ľudí, musia rozísť...

Klamstiev je menej, ale politici sa pravde naďalej vyhýbajú

17. septembra 2007 - (Ivan Drábek - Pravda)

Odkedy maďarský premiér vlani pripustil, že socialisti vyhrali voľby pomocou lží, politici a strany postupujú obozretnejšie, tvrdí Zoltán Kiszelly, politický analytik Maďarskej akadémie vied. „Je však zjavné, že ešte aj teraz sa pokúšajú takpovediac tvorivo interpretovať skutočnosť,” povedal pre Pravdu.

- Čo sa v Maďarsku zmenilo za rok od premiérovho priznania „Klamali sme ráno, v noci aj večer“?

- Aj predtým ľudia tušili, že politici klamú, teraz to už vedia. Bola to veľká zmena, po ktorej ďalej klesla dôveryhodnosť politikov a záujem o politiku. Predtým bolo potenciálnych voličov asi 55 percent, teraz je ich necelých 50 percent. Index popularity politikov padol na historické dno. A zdá sa, že dnes existujú tri Maďarská: jedno ľavicové, jedno pravicové a tretie - najväčšie, ktoré sa nechce zaoberať politikou, pretože od nej už nič neočakáva.

- Ako sa ľavicové a pravicové Maďarsko vyrovnali s premiérovými šokujúcimi výrokmi?

- Oba tábory ich vidia cez stranícke okuliare. Ľavicoví voliči prijali premiérov výklad, že prváosoba množného čísla „klamali sme” - sa vzťahuje na všetky politické strany. Gyurcsány podľa nich možno nehovoril pravdu, ale Fidesz dával ešte viac nesplniteľných sľubov. Pravicoví voliči to vnímajú ako volebný podvod a dožadujú sa predčasných volieb, na čo im však chýba opora v ústave. Socialisti sa totiž postavili za premiéra, odhlasovali mu dôveru a podržali ho v úrade. Obrovská priepasť medzi ľavicou a pravicou tak zostane prinajmenšom do konca volebného obdobia v roku 2010.

- Premiér Ferenc Gyurcsány svoj škandálny prejav ospravedlňoval snahou očistiť verejný život od klamstva. Podarilo sa to?

- Politika, a predovšetkým volebná kampaň, je vecou manipulácie. Preto si nemyslím, že by sa lož definitívne vytratila z maďarskej politiky. Vidno však, že Gyurcsányovi socialisti sa vyjadrujú oveľa opatrnejšie a opozičný Fidesz pod vedením expremiéra Orbána sa pre istotu k mnohým veciam nevyjadruje. Politici a strany postupujú obozretnejšie. Je však zjavné, že ešte aj teraz sa pokúšajú takpovediac tvorivo interpretovať skutočnosť. Alebo, ako to eufemisticky formuloval Gyurcsány, nerozoberať všetky detaily skutočnosti.

- Je takým tvorivým interpretovaním skutočnosti aj nedávny výrok Gyurcsánya, že Maďarsko má pri reforme verejných financií to najťažšie už za sebou?

- Je to prinajmenšom čudné konštatovanie v zrkadle skutočnosti, že vláda sa zaviazala znížiť rozpočtový deficit do roku 2009 - 2010 na tri percentá. Zatiaľ sa jej to darí na šesť percent, čo znamená, že ešte raz toľko musí skresať. Teoreticky sa to dá spraviť dvoma spôsobmi: buď z hospodárskeho rastu, čo pri jeho tempe, oveľa pomalšom ako na Slovensku či v Rumunsku, je málo reálne, alebo ďalším uťahovaním opaskov. O tom sa však vládni politici v obave z ďalšieho prepadu popularity neodvážia hovoriť. Namiesto toho vyvolávajú nádeje, že to najťažšie už máme za sebou a teraz už bude stačiť len rozpočtová disciplína.

- Kto dnes klame viac - vláda, alebo opozícia?

- To je ťažké určiť. Vidno, že obe strany sa púšťajú radšej do ideologických diskusií, aby sa nemuseli na poli ekonomiky dopúšťať klamstiev. Čiže klamú tak, že sa vyhýbajú vyrieknutiu celej pravdy. Je oveľa jednoduchšie pre socialistov hodiť Fidesz do jedného vreca s extrémistami, obviňovať ho, že sa dosť jasne nedištancoval od Maďarskej gardy, ako by mali vysvetliť, ako chcú bez väčšieho rastu získať ešte tie tri percentá hrubého domáceho produktu. A pre Fidesz je oveľa jednoduchšie obviňovať Gyurcsánya z morálneho zlyhania, ako uviesť, ako by sa dal zabezpečiť rýchlejší hospodársky rast.

- Nie je však Fidesz predsa len viac vzdialený pravde, keď ľuďom vsugerúva, že začaté prísne úsporné opatrenia nie sú nevyhnutné?

- Je zjavné, že postoj Fideszu nie je udržateľný. Dnes napríklad nedokáže povedať, čo treba urobiť v zdravotníctve, a preto presadzuje postoj v duchu „nech všetko zostane tak, ako je”. Diskusiu o reformách sa Fidesz pokúša previesť do politickej roviny. Vládu obviňuje, že nerobí skutočné reformy, ale iba vyťahuje ľuďom z vreciek peniaze. Do konca roka sa však Fidesz chystá vytvoriť si nový program. Otázkou je, či sa mu ako strane uchádzajúcej sa o vládnutie podarí ponúknuť odbornú alternatívu. Keby to dokázal, nemusel by už viac pretláčať svoje populistické reči.

- Čaká Maďarsko horúca jeseň?

- Pochybujem, že by sa zopakovali také udalosti, ako dobytie televízie radikálnymi demonštrantmi, alebo búrlivé nepokoje na štátny sviatok 23. októbra, keď sa na policajtov rútil starý povstalecký tank. Sociálna nespokojnosť sa síce v uliciach prejaví, ale dôležité je, že Fidesz až do 23. októbra neplánuje hromadné demonštrácie. Práve na masové zhromaždenia totiž vlani nadväzovalo pouličné násilie, lebo sa po nich extrémistom najjednoduchšie vyvolávali výtržnosti. Polícia, ako predpokladám, bude reagovať dôrazne, ale podľa možnosti bez donucovacích prostriedkov.

Revolúcia v Pešti

17. septembra 2007 - (Peter Morvay - Sme)

V tejto chvíli sa ešte nedá povedať, či sa obavy ohľadne ďalšej horúcej jesene v Budapešti naplnia a či dostanú televízie opäť možnosť vysielať pôsobivé zábery horiacich lavičiek v jej uliciach. Dnes je prvé výročie zverejnenia známeho Gyurcsányovho prejavu, v ktorom premiér pôvodne len spolustraníkom priznáva, že on i jeho strana pred voľbami klamali. A zároveň im natvrdo hovorí, že bude bez reforiem s krajinou veľmi zle. Prejav vlani odštartoval - ale nezapríčinil - protesty a násilnosti v uliciach. Ich hlavnou príčinou bola dlhoročná frustrácia radikálnej národniarskej pravice a najmä krajnej pravice, že moc v krajine nedržia tí, ktorí sa považujú za jediných pravých reprezentantov národa - oni sami. Do ulíc ich viedla nádej, že to ľud konečne pochopí, pridá sa k nim a pomôže im moc získať. Ľud sa však na nich vykašľal rovnako, ako to robí od konca osemdesiatych rokov, odkedy môžu voľne hlásať svoje myšlienky. Ľud je síce veľmi nespokojný s reformami, znamenajúcimi definitívnu rozlúčku so socializmom, zdravý rozum však úplne nepotratil. Na rozdiel od extrémistov, žijúcich vo vlastnom uzavretom myšlienkovom svete. Zatiaľ to vyzerá, že sa vlaňajšok nezopakuje. Najvýstižnejším slovom pre atmosféru prvých demonštrácií, ktoré prebehli cez víkend, je bezradnosť. Pestrá zmes účinkujúcich od intelektuálov blízkych opozičnému Fideszu po extrémistické organizácie odmietajúce parlamentnú demokraciu (hranica medzi nimi je často nejasná) sa síce hecovala k revolúcii, tým to však skončilo. Organizátormi sľubované desaťtisíce sa nedostavili, Gyurcsány neodstúpil, parlament sa nerozpustil a polícia sa zdá byť po vlaňajších zlyhaniach pripravená. Bolo by ozajstným prekvapením, keby sa na tom niečo v krátkom čase zmenilo.

Gyurcsány bude naďalej presadzovať ekonomické reformy

16. septembra 2007

Maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya neodradia plánované obnovené protivládne protesty a bude naďalej presadzovať hlboké ekonomické reformy. Ako Gyurcsány ďalej informoval, fiškálne opatrenia boli v Maďarsku také úspešné, že rozpočet pre budúci rok bude mať nižší deficit ako vláda plánovala, taktiež prijať euro bude možné skôr ako sa očakávalo a vládna rezerva sa zvýšila. Podľa premiéra prípravy pre významné daňové reformy sa začnú na začiatku budúceho roka a podporia rozpočet, zjednodušia zdaňovanie a podporia ekonomický rast. Gyurcsány predpovedá budúcoročný rozpočtový deficit na úrovni 4 až 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vo svojom konvergenčnom pláne na prijatie eura sa maďarská vláda zaviazala dosiahnuť v budúcom roku rozpočtový deficit pod hranicou 4,3 % HDP. V tomto roku by mal predstavovať deficit verejných financií približne 6,4 % HDP, čo je najvyššia hodnota v EÚ, avšak nižšia ako 6,8 %, ktoré si stanovila vláda v konvergenčnom pláne. V roku 2006 predstavoval rozpočtový deficit 9,2 %. Ako napokon Gyurcsány dodal, ak budú dobré výsledky pokračovať mohol by sa interval pre prijatie presunúť z rokov 2010 až 2014 na roky 2011 až 2013.

V Budapešti demonštranti po roku od nepokojov znova vyšli do ulíc

15. septembra 2007

Takmer 5000 protivládnych demonštrantov sa dnes popoludní zišlo na Budínskom hrade v Budapešti, kde si pripomenuli výročie kontroverzného prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya. Na straníckej pôde v Balatonöszöde vtedy predseda vlády priznal, že vládni socialisti pred parlamentnými voľbami klamali. Zverejnenie prejavu pred rokom spustilo lavínu protivládnych demonštrácií, ktoré vyústili v septembri a októbri 2006 do pouličných nepokojov. Demonštranti si dnes na námestí neďaleko prezidentského paláca vypočuli zvukový záznam Gyurcsányovho prejavu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI boli v dave, kde sa objavilo niekoľko historických vlajok s árpádovskými žrďami, najmä starší ľudia, ktorí na rozdiel od atmosféry doterajších protivládnych akcií čakali na začiatok podujatia nezvyčajne ticho. Hanlivé heslá na premiéra tentoraz neskandovali. Okolo štvrtej hodiny popoludní sa pridala k demonštrantom stočlenná skupina z Námestia hrdinov, kde sa predtým asi 600 osôb zúčastnilo na protestnom zhromaždení nazvanom Národný míting. Vystúpila na ňom aj poslankyňa za opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Mária Wittnerová, ktorú po revolúcii v roku 1956 odsúdili na smrť. Pred novinármi Károly Fáber - predstaviteľ Fóra zmeny režimu, ktoré bolo jedným z desiatky skupín organizujúcich vlaňajšie protivládne akcie na Kossuthovom námestí pri parlamente, na Námestí hrdinov informoval o tom, že v pondelok usporiadajú pochod na Kossuthovo námestie. Podľa Fábera si chce fórum pasívnym odporom vynútiť odstúpenie Gyurcsányovej vlády.

Fidesz kritizuje

14. septembra 2007

Maďarská polícia opäť informovala o nákupe veľkého množstva prostriedkov na rozháňanie davu - slzotvorného a paprikového plynu. Opozičný Fidesz sa pýta, či nejde o zastrašovanie obyvateľov v súvislosti s blížiacimi sa októbrovými oslavami, ktoré sa vlani zmenili na pouličné nepokoje. Postup bezpečnostných zložiek dokonca označili za praktiky, typické pre policajný štát. Predseda parlamentného výboru pre ľudské práva z opozičného Fideszu Zoltán Balog nešetril kritikou na adresu vlády, keď pre maďarské Inforádio vyhlásil: „Aj v januári začala politická sezóna zverejnením sumy 3 miliardy forintov, za čo vtedy nakúpili prostriedky na rozháňanie davu a neskôr hovorili o teroristických hrozbách, čím vyvolávali hystériu u obyvateľov. Pýtam sa, prečo to robia?” Reaguje šéf komunikačného oddelenia maďarského policajného riaditeľstva László Garamvölgyi: „Jednou zo základných povinností polície je ochrana obyvateľov. To, že nám časť prostriedkov na potláčanie nepokojov dorazila teraz, za to nemôžeme. Takže nemá to žiadnu súvislosť s októbrovými udalosťami. Niektoré projektily dorazia do Maďarska dokonca v januári.” Podľa kritikov to len potvrdzuje zbytočnosť informovať o týchto zásielkach. Vyvoláva to totiž dojem, že polícia chce odradiť ľudí zúčastniť sa na októbrových oslavách. László Garamvölgyi: „Práve naopak. My sa chystáme na živly, ktoré by chceli konať proti ústavným zásadám a narúšali by verejný poriadok a nariadenia.” Zoltán Balog z parlamentného výboru pre ľudské práva v tom napriek tomu vidí niečo iné. „Existuje vládne nariadenie, podľa ktorého musia silové zložky zabezpečiť modernizáciu týchto prostriedkov, z bezpečnostných dôvodov. To je v poriadku. Podľa mňa je však zverejňovanie týchto informácií, a navyše v tomto období, veľmi nešťastné. Kompetentní by mali skôr poctivo informovať ľudí o ich právach a povinnostiach. Bezpečnostné zložky si musia uvedomiť, že pouličná demonštrácia je rovnako zákonná ako písanie kritických listov.”

Plagáty a dáždniky alebo Žiť a prežiť v Maďarsku

17. septembra 2007 - (Gregor martin papucsek - Pravda)

Dnes by mala maďarská vláda padnúť! Pravda, iba v tom prípade, ak sa nahromadí pred parlamentom kritická masa, ktorá by formou pasívneho odporu realizovala zatiaľ prísne tajný „plán Y”. Fórum za zmenu režimu, Maďarská národná komisia a podobné združenia z minulej jesene však dodávajú, že najlepšie a najistejšie by bolo, keby aj polícia prešla na ich stranu. Inak, ako priznávajú, ústavné prostriedky na zvrhnutie vlády v rukách nemajú. Nie je to vraj ich chyba, ale vážny nedostatok ústavy... Z úst policajných šéfov sme počuli, že polícia nemá informácie o chystaných protizákonných akciách na prvé výročie brutálnej demolácie budovy televízie. Je to zrejme zhoda náhod, že práve teraz oznámili najnovšie úspechy policajných zásobovačov: za tri miliardy forintov, 450 miliónov korún, nakúpili štíty, prilby, doplnili vyčerpané zásoby slzotvorného plynu (11tisíc nových granátov) a pre veľký úspech spred roka našpajzovali 2 200 litrov paprikového roztoku. Najväčšou položkou sú tri celkom nové vodné delá, ktoré majú klimatizovanú kabínu, veľký štít na likvidáciu barikád a fúkače na penu či slzný plyn. Jazdiť s tým po peštianskych uliciach bude paráda! Stala sa však malá chybička, pretože peniaze na vodné delá „preskupili” z fondu, ktorý EÚ poskytla na vybudovanie schengenského systému. Brusel chce peniaze späť a opozícia považuje takéto surové prostriedky za zbytočný luxus. Opozičný denník pritom nezabudol pripomenúť, že vodné delá pochádzajú z Izraela. Odkiaľ pochádza nápad usporiadať hádzanársky galaprogram pred parlamentom práve na výročie vypuknutia vlaňajšej horúcej jesene, to už nevie nik. Ale nič z toho napokon aj tak nebude, lebo hádzanárskemu zväzu sa niekto vyhrážal. Akciu, v rámci ktorej si parlamentná hádzanárska reprezentácia zmeria sily s národným výberom, tak preložili do odľahlej športovej haly. A námestie bude voľné na demonštrácie! Je však možné, že sa niečo predsa bude hádzať a vysvitne, že pestovať „športové disciplíny” z minulej jesene sa demonštranti aj policajti nebudú štítiť. Policajný štít ponúka ako reklamnú plochu jeden z veľkoplošných plagátov na tohtoročnej výstave takýchto ironických bilbordov na Manifestačnom námestí (téma: Žiť a prežiť v Maďarsku). To je však iba taký pochabý nápad. Dá sa vymyslieť aj serióznejší. Inšpiráciu možno čerpať od španielskej fotografky, ktorá zorganizovala cez víkend „vykrytie” Reťazového mosta. Nahnala tam vyše štyritisíc ľudí so zelenými roztvorenými dáždnikmi, čím zhora, z vrtuľníka, mohol vzniknúť dojem, že most tam ani nie je, len pokojný, majestátny Dunaj. Dáždniky už často poslúžili v kritických situáciách, napríklad, keď do vládnych rečníkov hádzali demonštranti 15. marca vajíčka. Mohli by aj teraz chrániť imidž celej krajiny, a to tak, že by ich rozdali demonštrantom, tíby si ich roztvorili a zhora by to vyzeralo, akoby na námestiach nebol nik. Pravda, tie dáždniky by museli byť ako mesto - sivé. Šediví Pešťania sú však presvedčení, že horšie ako vlani to nemôže byť, čiže naďalej platí: situácia je síce beznádejná, zato nie vážna...

V. medzinárodná evanjelizačná konferencia sa začala v Budapešti

17. septembra 2007

V Budapešti sa v nedeľu začala v poradí V. medzinárodná konferencia zameraná na novú evanjelizáciu. Jej tému naznačil kardinál Peter Erdő, arcibiskup Ostrihomu a Budapešti, slovami: „Prvým krokom k evanjelizácii Budapešti by malo byť prehĺbenie viery, duchovna a misionárskeho povedomia u kňazov, rehoľníkov, katechétov a u ľudí, ktorí sú kompletne predurčení k službe vo farnosti. Druhý krok musíme spraviť smerom k farskej komunite, a to cestou liturgie. A ako tretie v poradí bude nasledovať pozvoľné otvorenie sa svetu“. Podľa kardinálových slov „toto otvorenie sa svetu nebude orientované len smerom k najbližšiemu okoliu, k mestu, v ktorom žijeme a kde možno veľa ľudí nepozná Krista, ale bude zahŕňať celý svet, najvzdialenejšie kontinenty, prostredníctvom svedectva tých, ktorí uverili.“ Do Maďarska pricestoval aj vikár rímskej diecézy kardinál Camillo Ruini, ako špeciálny vyslanec Svätého Otca Benedikta XVI. pre podujatie. Evanjelizačné konferencie vznikli na podnet bývalého pápeža Jána Pavla II. Prvým hostiteľom sa stala Viedeň v roku 2003 a pokračovateľmi boli Paríž (2005), Lisabon (2006) a Brusel (2007).

Mesto Košice získalo v Budapešti cenu za najlepší revitalizačný program

17. septembra 2007

Cenu za najlepší mestský revitalizačný program získalo mesto Košice na 2. ročníku veľtrhu nehnuteľností a investičných možností REevolutio 2007, ktorý sa konal v Budapešti v dňoch 13. až 15. septembra. „Na veľtrhu sme predstavili príležitosti, ktoré sú pripravené pre investorov. Budapešť a Košice ležali na historickej obchodnej ceste, ktorá ich spájala a vytvárala podmienky obchodu. V konkurencii ponúk sme sa nestratili, naopak, udelenie ceny za najlepší rozvojový projekt je dôkazom pripravenosti mesta,” uviedol košický primátor František Knapík. Pre Košice je to podľa neho veľká výzva na vypracovaniu rozsiahleho revitalizačného programu rozvoja mesta, ktoré sa takto zapísalo do svetovej investorskej mapy, je otvorené pre spoluprácu v oblasti všestranného rozvoja a mieni sa zaradiť medzi vyspelé európske mestá. Podľa koordinátora účasti Košíc na veľtrhu Petra Neuwirtha veľký záujem prejavili investori, developeri a zástupcovia rozvojových agentúr o projekt Nového mestského centra, ktorý v Budapešti prezentovali odbornej verejnosti prvýkrát. Predstavuje zámery mesta na využitie tzv. asanačného pásma v mestských častiach Západ a Staré Mesto. Na veľtrhu REevolutio 2007 v Budapešti sa zúčastnili vystavovatelia z 12 európskych krajín. Sprevádzalo ho množstvo sprievodných podujatí ako napríklad Dunajská konferencia miest a krajín ležiacich na rieke Dunaj a workshopy a semináre o investovaní v strednej a juhovýchodnej Európe. Na podujatí sa po prvýkrát zúčastnilo aj mesto Košice s ponukou investičných možností, ako aj s prezentáciou rozvojových projektov. Samotný výstavný stánok mesta a prezentácia vzbudili veľký záujem o Košice a možnosti investovať a podieľať sa na ich obnove a rozvoji.

Slovensko a Maďarsko sa dohodli na výstavbe dvoch mostov cez Ipeľ

17. septembra 2007

Vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky (MR) sa v súlade so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 2005 a v záujme rozvoja hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami a zlepšenia miestnej infraštruktúry dohodli na výstavbe dvoch 75-metrových cestných mostov cez rieku Ipeľ na slovensko-maďarskej štátnej hranici. Jeden spojí obce Rároš a Rárospuszta, druhý postavia medzi obcami Peťov a Széczény. Na termíne otvorenia mostov sa SR a MR dohodnú diplomatickou cestou. Zmluvné strany uzatvárajú dohodu na dobu neurčitú. Ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií SR, ktoré je poverené realizáciou dohody za slovenskú stranu, predložilo znenie dohody na pripomienkovanie. Zmluvné strany sa dohodli, že náklady na výstavbu mostov budú znášať spoločne a v rovnakom pomere. Konštrukcie vybudujú v súlade s projektom, na ktorom sa za slovenskú stranu podieľala Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity Bratislava a spoločnosť Reformút Kft. za maďarskú stranu. Obe strany vybudujú k mostom príjazdové cesty. Mosty budú môcť využívať chodci, cyklisti, motorkári, osobné motorové vozidlá, autobusy a nákladné vozidlá s hmotnosťou do 12 ton. SR a MR sa dohodou zaviazali, že vyvinú úsilie na to, aby na výstavby mostov a príjazdových ciest získali finančnú podporu z fondov Európskej únie. Zaväzujú sa, že na výstavbu mostov a príjazdových ciest zabezpečia investičné krytie a vybavia všetky potrebné povolenia ešte predtým, ako na projekty vypíšu výberové konania. Stavebné práce sa budú vykonávať v súlade s platnými právnymi normami a technickými predpismi oboch strán. Ak sa budú technické predpisy líšiť, zvolí sa prísnejší. Všetky práce, ktoré sa týkajú línie štátnej hranice alebo hraničných znakov, musí najprv schváliť Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre vytýčenie a vyznačenie štátnej hranice. Mosty budú v rovnakom pomere nedeliteľným spoločným vlastníctvom Slovenska a Maďarska. Ak niektorý z partnerov bez vážneho dôvodu odstúpi od výstavby mostov a príjazdových ciest na svojej strane, je povinný nahradiť druhej strane všetky náklady a škody, ktoré preukázateľne vznikli pri výstavbe mostov a ciest. Zmeny dohody môže navrhnúť ktorákoľvek zmluvná strana. Prípadné spory musí vyriešiť rozhodcovský súd, ak sa zmluvné strany nebudú schopné dohodnúť samy.

Maďarské parlamentné strany deklarovali podporu iniciatíve SMK

14. septembra 2007

Všetky maďarské parlamentné strany dnes na Fóre poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) v Budapešti deklarovali podpisom podporu iniciatíve SMK, ktorá vypracovala návrh na vzájomné slovensko-maďarské zmierenie. Zástupcovia koalície Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), opozičných strán FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) a Maďarského demokratického fóra (MDF) sa v podpísanom dokumente zaviazali podporiť návrh SMK, vyslovili ľútosť nad odmietavými reakciami slovenskej strany a deklarovali, že sú ochotní v tejto veci kedykoľvek o tom rokovať ďalej. „Z Budapešti teraz ide smerom k európskej demokracii signál, že Maďari sa chcú zmieriť. Ponúkajú pravicu, chcú spoluprácu. Je to výzva pre slovenskú politiku, dúfam, že to pochopí, a dúfam, že dostaneme eurokompatibilnú odpoveď,” reagoval pred novinármi predseda SMK Pál Csáky. „Som veľmi rád, že pani ministerka zahraničných vecí včera oznámila oficiálne stanovisko vlády, ktorým podporujú našu iniciatívu, a som veľmi rád, že dnes všetkých päť maďarských parlamentných strán podpísalo deklaráciu, že podporujú túto iniciatívu, tento text a sú pripraví o tom rokovať,” povedal pre TASR Csáky, podľa ktorého je zrejmé, že v Maďarsku je pochopenie pre túto iniciatívu a teraz sa musí slovenská strana „pozrieť do zrkadla”. Ako povedal na margo odmietavých reakcií Slovenska na iniciatívu o zmierení predseda SMK, myslí si, že bola veľký chyba zo strany slovenských politikov, zo strany predsedov troch vládnych strán vyjadriť sa k tejto téme tak, že ani nečítali tento dokument. „To robia len amatéri, profesionáli takúto chybu neurobia, a ten slovník, ktorý pri tom vyhlásení použili, je v modernej Európe, v Európe 21. storočia absolútne neprijateľný,” dodal. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová na tlačovej besede potvrdila, že zákonodarný zbor je otvorený tomu, aby návrh SMK prerokoval a prijal. Predseda zahraničného kabinetu FIDESZ a bývalý štátny tajomník rezortu maďarskej diplomacie Zsolt Németh povedal, že pripravovanú deklaráciu o nemennosti Benešových dekrétov v Národnej rade SR chápe FIDESZ ako „pozdvihnutie protimaďarskej nenávisti na parlamentnú úroveň”. Protirečí to podľa neho európskym hodnotám, ako aj snahe slovensko-maďarského zmierenia, ktoré iniciovala SMK. „Sme odhodlaní podporiť vyhlásenie SMK,” zdôraznil.

KMKF je otvorené iniciatíve SMK o slovensko-maďarskom zmierení

14. septembra 2007

Fórum poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) je otvorené iniciatíve SMK smerujúcej k vzájomnému slovensko-maďarskému zmiereniu. Povedala to dnes v Budapešti predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová v úvodnom prejave piateho fóra, na ktorom sú prítomní aj 13 poslanci SMK, vrátane jej predsedu Pála Csákyho. Podľa slov Sziliovej fórum sa oboznámi s návrhom dokumentu SMK, čo prítomní poslanci SMK prijali potleskom. V prejave týkajúcom sa maďarsko-maďarskej spolupráce a perspektív presadzovania maďarských národných záujmov „po prístupe veľkej časti maďarského národa k Európskej únii”, konštatovala, že Maďarsko sa dostalo do novej situácie. „Veľká časť maďarského národa už patrí do Európskej únie, vonkajšie hranice EÚ však oddeľujú ešte mnohých Maďarov od materskej krajiny. Spoločenstvá Maďarov by mali vybudovať obraz budúcnosti o tom, ako budú konať pri zabezpečení zachovania národa a národnej spolupatričnosti,” dodala. O zámeroch maďarskej vlády v oblasti zahraničných Maďarov informoval poslancov minister Úradu predsedu vlády Péter Kiss. Ako povedal, vláda je zástancom autonómie, ale je zrejmé, že to musí byť na základe dohody menšiny s väčšinovým národom. Tieto snahy sú lakmusovým papierom vzťahov väčšiny a menšiny v danej krajine. Poslanci budú hovoriť o situácii spoločenstiev Maďarov, žijúcich v zahraničí, o zámeroch maďarskej vlády týkajúcich sa otázky zahraničných Maďarov, ako aj o vplyve nadchádzajúceho vstupu Maďarska do schengenského priestoru na maďarsko-maďarské vzťahy. Účastníkov fóra prijme večer aj prezident László Sólyom. KFKM, ktoré je fórom parlamentných maďarských poslancov, poslancov maďarskej národnosti okolitých krajín Maďarska a europoslancov maďarskej národnosti, vzniklo z iniciatívy Sziliovej v septembri 2003. Odvtedy sa maďarskí poslanci Karpatskej kotliny stretávajú raz ročne v Budapešti.

Maďari by mohli ísť do USA bez víz už v roku 2009

15. septembra 2007

Maďarsko by sa mohlo dostať medzi krajiny krajín, ktoré nemajú voči Spojeným štátom vízovú povinnosť, do konca súčasného volebného obdobia amerického prezidenta, teda do konca januára 2009. Vyhlásila to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v piatok americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová po stretnutí s maďarskou partnerkou Kingou Gönczovou. Šéfka maďarskej diplomacie pred novinármi vyhlásila, že jedným z najdôležitejších cieľov jej cesty do USA bolo pokročiť v otázke víz. Pomer odmietnutých žiadostí o víza je podľa jej vyjadrenia v Maďarsku niečo nad hranicou desať percent stanovenou USA, ale tendencia je „prudko klesajúca”. Z rokovaní s Riceovou vyplýva, že je možný aj taký variant, že Spojené štáty prijmú úpravu zákona, ktorá poskytne prezidentovi určitý priestor, aby mohol rozhodnúť, ktorej krajine umožnia bezvízový styk. Americká ministerka na rokovaniach poďakovala Maďarsku za prijatie kubánskych emigrantov. Diplomatky sa zhodli v tom, že maďarské skúsenosti z prechodu k demokracii môžu poslúžiť aj iným krajinám. Političky sa dotkli aj otázky Kosova. Ako informovala maďarská ministerka novinárov, americká strana vyjadrila presvedčenie, že európska jednota v tejto záležitosti je veľmi dôležitá. Gönczová nedávno vyhlásila, že v záujme získania bezvízového styku so Spojenými štátmi lobovali doposiaľ vyšehradské a pobaltské krajiny spolu, americký senát však už prijal návrh zákona, ktorý zaviedol nový právny rámec. Teraz už podľa maďarského postoja nie je potrebné spoločné vystupovanie týchto krajín. Nasledujúcim krokom by malo byť vybudovanie amerického informačného systému, a na to už nebude potrebná spoločná lobistická činnosť, konštatovala šéfka maďarskej diplomacie. Na margo otázky, či prípadne Maďarsko môže dosiahnuť bezvízový styk s USA skôr, ako ostatné nové členské krajiny Európskej únie, ministerka povedala, že Maďarsko v rámci programu Medzinárodného inštitútu pre demokraciu so svojimi skúsenosťami pokojného prechodu pomáha mnohým krajinám pri budovaní demokratického systému. Okrem toho plní dôležité úlohy v Afganistane a v Kosove pri udržiavaní mieru, a toto politické partnerstvo si USA veľmi cenia.

Maďarsko je hrozbou len pre seba

14. septembra 2007 - (Zoltán Lakner - Sme)

Extrémistická garda sa stala významnou udalosťou iba vďaka vnútropolitickým pomerom v Maďarsku. V Maďarsku je hŕstka ľudí, ktorí pokladajú Slovensko alebo Rumunsko za nepriateľa. Tá hŕstka nedisponuje mocou a niet toho, kto by im tú moc dal do rúk. Maďarská garda, ktorá sa samozvané podujala na obranu národa, sa stala významnou otázkou v dôsledku osobitých vnútropolitických pomerov. Možno nebude priveľmi odvážne predpokladať, že aj na Slovensku slúži vnútropolitickým cieľom, keď o nej mnohí hovoria ako o najväčšej hrozbe. Gardu založilo hnutie Jobbik, ktoré vlani v parlamentných voľbách spolu s ďalšou krajne pravicovou stranou získalo 2,2 percenta hlasov. Dnes je ich podpora rovnaká. Napriek tomu garda, ktorá má momentálne menej ako sto členov, a iné extrémne prejavy intolerancie, skrýva v sebe nebezpečenstvá. No tie sú hrozbou skôr doma než pre susedov. Nepretržitý záujem maďarských strán a médií o extrémistov umožňuje, že sa tieto sily stávajú každodennými aktérmi verejného života. Majú väčšie šance, že sa stretnú s tým niekoľko stotisícovým publikom, ktoré túži práve po nich. Prípad dobre dokumentuje fungovanie maďarskej vnútornej politiky. V súvislosti s gardou opozičný Fidesz najskôr zverejnil hmlisté dištancovanie. Nedotkol sa svojich voličov, ktorí sú otvorení smerom ku krajnej pravici, ale naznačil, že opozičná strana gardu nepodporuje. Vláda presne vycítila priestor na útok: Vyzvala predstaviteľov Fideszu, aby sa dištancovali jasnejšie. Najväčšia opozičná strana to neurobila, lebo sa ešte ani v tejto záležitosti nechcela dostať na spoločnú platformu s koalíciou. Predseda Fideszu Viktor Orbán ani na tlačovej konferencii vedúcich strán 31. augusta gardu neodsúdil. Len povedal, že je jej vznik pre nich nedobrá vec. Nedal najavo, že politika Fideszu a hnutia Jobbik nevychádza z toho istého prameňa. Pre Fidesz je obzvlášť nepríjemné, že na slávnostnej prísahe členov gardy vystúpila aj Mária Wittnerová, odsúdená za účasť na revolúcii v roku 1956 a teraz fideszácka poslankyňa. Strana túto nepríjemnosť znásobila tým, že vystúpenie svojej poslankyne nekomentovala. Fidesz tvrdí, že vládna socialistická strana (MSZP) sa pokúša využiť kauzu garda a iné prejavy intolerancie vo svoj prospech. Socialisti môžu týmto spôsobom odviesť pozornosť od nepopulárnych reforiem a reštrikcií. Môžu voličom pripomínať, že alternatívou MSZP je Fidesz, ktorého hlavnou vlastnosťou podľa socialistov je, že sa neuzatvára pred extrémami. Fidesz teda v určitom zmysle právom obviňuje socialistov zo strašenia extrémizmom. Na druhej strane by však toto strašenie nemalo politický úspech, keby Fidesz naozaj nezápasil s dilemou svojho vzťahu k extrémistickým politickým silám. V mene stratégie jednotnej pravice chce získať všetkých pravicových voličov do svojho tábora. Viacerí politológovia si myslia, že keby sa Fidesz svojou rétorikou nepokúšal slúžiť tým niekoľkým percentám krajne pravicových voličov, výrazne by získal, lebo by sa mu otvorila cesta smerom k stredopravým voličom, ktorí sú dnes voči nemu nedôverčiví. Maďarský prezident László Sólyom v pondelok pri svojom vystúpení v parlamente „pochválil” šéfa klubu vládnych liberálov Mátyása Eörsiho, ktorý povedal: „V Maďarsku existujú fašisti, ale neexistuje hrozba fašizmu.” To isté platí aj o vzťahu maďarských extrémistov a susedných krajín: existujú ľudia hlásajúci nenávisť voči iným národom, ale jedine na úplnej periférii politického života. Podľa toho, ako to dnes vyzerá, škodiť môžu len Maďarsku. A aj mu škodia.

Népszabadság: S Ficovou vládou si Maďari nijako neporadia

13. septembra 2007

Fico nenecháva pochybnosti o tom, že základom jeho koalície je, že s touto slovenskou vládou si Maďari neporadia po zlom, ani podobrom. Píše o tom v komentári dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého to platí pre stranu Maďarov na Slovensku SMK, aj pre Maďarsko. Podľa autora Oszkára Füzesa je premiér Robert Fico v SR populárny pre to, pre čo ho nemajú radi inde. Je ľavičiarom, populistom, antiliberálom a nacionalistom. Ide o „rozšírené vydanie” Vladimíra Mečiara, na rozdiel od ktorého je však Fico prijateľný. Totiž v čase, keď Mečiar už nebol a Fico ešte nebol pri moci, sa Slovensko stalo medzinárodne prijateľnou krajinou, dokonca vzorovou. Fico sa posadil do kresla z vôle voličov - a šikovným trikom tak uzatvoril koalíciu s Mečiarom a so Slotom, aby mohol zabrániť s tým súvisiacu medzinárodnú izoláciu krajiny. „Drsný Vladimír a hrubý Ján sú ďibaď koaličnými partnermi, formálne nie sú členmi vlády. Kde je problém?” pýta sa nevinnou tvárou Fico. A naozaj, Európska únia a Severoatlantická aliancia sa zmôže iba na údiv, čo iné môže? Už iba s Maďarmi sú problémy, navyše jedno dievča sa poriadne „zmláti”. Slovensko možno ohovárať, ale Fico to prekukne. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš si vždy dobre pokecá s Kingou Gönczovou, „veď sme diplomati, na slovné potýčky sú tam Fico s Gyurcsányom”, aj keď ani ten nedosiahne nič. Fico vychádza z toho a určitý čas sa v tom nemýli, že nikto a nič mu nezabráni v tom, aby viedol nacionalistickú a populistickú politiku. Môže vtesať do kameňa Benešove dekréty, môže zamietnuť návrh na vzájomné slovensko-maďarské zmierenie, môže oklieštiť menšinové práva a pritom sa môže odvolávať na gardu a na ostatné nezmysly maďarského nacionalizmu. Pritom sa vyžíva aj v tom, že SMK je skôr nepriateľom než partnerom maďarskej vlády. Slovensko je podľa Füzesa v súčasnosti v lepšej geopolitickej situácii ako Maďarsko. Vlastne Slovensku robia problémy už iba európski socialisti, tí Ficovej strane pozastavili členstvo. Ten však opäť prekukne situáciu - je to maďarské spiknutie. To mu doma bohato stačí, mnohým Slovákom je to totiž vhodnou odpoveďou na viaceré problémy. Vlastne nie je iná možnosť, ako prežiť Ficove roky, ktorých môže byť ešte veľa, zachrániť, čo sa zachrániť ešte dá, a z maďarskej strany neurobiť nič, čo by sa nedalo zachrániť. Je potrebné zvážiť v záujme defenzívy, či sa vyplatí iniciovať niečo také, na čo ficovci okamžite zareagujú. Po krotkom návrhu na zmierenie nie je isté, že si musíme nastaviť aj druhé líce. Samozrejme nevyplatí sa ani nafukovať sa, v rukách Bratislavy môže zostať ešte niekoľko C variantov, v súčasnosti vedia totiž oni nám spôsobiť viac problémov, ako my im, konštatuje autor. Podľa neho však časom spôsobí pobúrenie v európskych kruhoch, že Fico vážne gestá na zmierenie označí za nehoráznosť. Raz totiž bude zrejmé, že rozdielom je, že Maďari nielenže nechcú opätovať úder, ale nechcú ani len spôsobiť problémy, ale chcú normálny, dokonca priateľský vzťah. „Musíme vyčkať, možno to uveria časom aj na druhej strane hranice. Možno vtedy, keď Ficov populizmus prekuknú voliči už nielen v maďarskej otázke, ale napríklad v otázkach reforiem a právneho štátu,” uzatvára najvplyvnejší denník.

Fica a Kaliňáka pre Malinovú stíhať nebudú

27. septembra 2007 - (ČTK)

Policajný vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka v prípade vyšetrovania údajného napadnutia študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej. Oznámenie podal bývalý vysoký policajný funkcionár Jozef Šátek. Informoval o tom hovorca policajného prezídia Martin Korch. Podľa polície nebol na začatie trestného stíhania Fica a Kaliňáka dôvod. O treťom oznámení na policajného prezidenta Jána Packu má rozhodnúť Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne do konca budúceho týždňa, uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Svetlana Husárová. Bývalý policajný vyšetrovateľ a exriaditeľ Úradu boja proti korupcii Šátek vytkol Kaliňákovi a Packovi, že zneužili právomoci verejného činiteľa, keď nazreli do vyšetrovacieho spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačových konferenciách. Minister aj policajný prezident možnosť prekročenia zákona popreli. Rovnako reagoval Fico, ktorého Šátek obvinil z ohovárania, keďže zverejnil podľa neho nezákonne získané výsledky vyšetrovania údajného útoku na študentku. Spor o Malinovú sa tiahne už viac ako rok. Okrem iného naštrbil slovensko-maďarské vzťahy. Malinová tvrdí, že ju vlani v Nitre prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Napísali jej údajne aj urážlivý nápis na blúzku. Polícia vyšetrovanie prípadu zastavila a obvinila študentku z krivej prísahy a výpovede. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka však nedávno vyhlásil, že polícia aj prokuratúra v prípade pochybili, a zriadil špeciálny tím na prešetrenie prípadu.

Kauzu Malinová bude vyšetrovať päťčlenný tím

24. septembra 2007

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka odňal vyšetrovanie prípadu údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú nitrianskemu okresnému vyšetrovateľovi aj dozorujúcemu prokurátorovi. Informoval o tom internetový portál Aktuálne.sk. Po konzultácii s ministrom vnútra Trnka rozhodol, že prípadom sa bude ďalej zaoberať päťčlenný vyšetrovací tím. „V tíme sú dvaja prokurátori, dvaja vyšetrovatelia a jeden operatívny pracovník ministerstva vnútra. Jeden z prokurátorov bude plniť aj úlohu dozorujúceho prokurátora,” povedal námestník generálnej prokuratúry Ctibor Košťál. Nový tím by mal začať výsluchy, ktoré budú viesť dvaja vyšetrovatelia za prítomnosti oboch prokurátorov. Tí budú podľa Aktuálne.sk výsluchy vyhodnocovať a zároveň aj sami vypočúvať svedkov. Trnka nedávno pripustil, že policajti a prokuratúra urobili chyby pri vyšetrovaní údajného útoku na Malinovú. Pri vyšetrovaní sa totiž podľa neho nevykonali všetky potrebné dôkazy. „Musíme vedieť, kto sú tí vyšetrovatelia, ktorí majú byť vo vyšetrovacom tíme. Zároveň potrebujeme vedieť, kto sú tí prokurátori a akým spôsobom bude vykonávaný dozor prokurátora nad prípravným konaním. Vyhodnotíme, či zriadenie takéhoto vyšetrovacieho tímu je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,” reagoval na rozhodnutie prokuratúry Malinovej advokát Roman Kvasnica. Prípad Malinovej pred časom zostril vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Podľa premiéra Roberta Fica mal vyústiť do pádu jeho vlády. Predseda vlády čelil po nástupe k moci kritike za vytvorenie koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorej vyčítali protimaďarské postoje. Malinová stále trvá na tom, že ju vlani v auguste v Nitre prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Polícia však vyšetrovanie ukončila so záverom, že si napadnutie vymyslela. Neskôr ju obvinila z krivej prísahy a výpovede. Hrozí jej za to päťročné väzenie.

Kauza Malinová

14. septembra 2007

Polícia aj prokuratúra v kauze Hedvigy Malinovej pochybila. Pre Rádio Viva sa tak dnes vyjadril generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý už dokončil analýzu vyšetrovacieho spisu v tomto prípade. Generálny prokurátor však nechcel bližšie konkretizovať, čoho sa pochybenia polície a prokuratúry vo vyšetrovaní kauzy študentky maďarskej národnosti týkali. Tú mali ešte počas minulého leta napadnúť a zbiť dvaja muži po tom, ako hovorila do telefónu po maďarsky. Vyšetrovanie trestného činu, ktorý mal byť motivovaný národnostnou nenávisťou, sa však neskôr obrátilo, a Hedvigu Malinovú polícia obvinila z krivej výpovede. Dnešné vyjadrenia generálneho prokurátora však neprinášajú do prípadu žiadny zvrat. Aj podľa informácií ministerstva vnútra k zvratu v prípade nedochádza, a generálny prokurátor mal svojim vyhlásením na mysli len potrebu doladenia vyšetrovacieho spisu. Advokát Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica zatiaľ oficiálne informácie z generálnej prokuratúry nemá. Podľa neho však dnešné vyhlásenie generálneho prokurátora o pochybeniach polície i prokuratúry i následné vysvetlenie jeho slov hovorkyňou dokazuje, že príslušné orgány pri vyšetrovaní kauzy pochybili

Generálny prokurátor zriadil vyšetrovací tím pre kauzu H. M.

13. septembra 2007

Generálna prokuratúra priznala chyby vo vyšetrovaní kauzy Malinová a chce ich napraviť - zriadila špeciálny vyšetrovací tím. Pri vyšetrovaní sa totiž podľa neho nevykonali všetky potrebné dôkazy. Trnka ešte koncom augusta oznámil, že Generálna prokuratúra preskúma postup orgánov pri vyšetrovaní. „Pochybila polícia aj prokurátor, ale napravíme to,” povedal Trnka pre rádio Viva. Pre ČTK neskôr spresnil, že oba orgány sú povinné vykonať zo zákona všetky dôkazy, ktoré svedčia v prospech aj v neprospech v danej veci. „Keď tie dôkazy všetky vykonané neboli, tak ich jednoducho musíme vykonať v tom konaní, ktoré beží,” dodal. Generálny prokurátor naznačil, že sa nevykonali všetky dôkazy napríklad pri vypočúvaní lekára a znaleckom posudku. „To sú veci, ktoré sú naozaj z môjho pohľadu pochybenia,” poznamenal Trnka. „Sme povinní vykonať všetko pre to, aby sme jej vinu preukázali, alebo potvrdili jej obhajobu,” dodal. Prípad Malinovej vzbudzuje pozornosť aj po roku od údajného napadnutia. Okrem toho, že pred časom zostril vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, mal podľa premiéra Roberta Fica vyústiť do pádu jeho vlády. Predseda vlády čelil po nástupe k moci kritike za vytvorenie koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorej vyčítali protimaďarské postoje. Malinová stále trvá na tom, že ju vlani v auguste v Nitre prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Polícia však vyšetrovanie ukončila so záverom, že si napadnutie vymyslela. Neskôr ju obvinila z krivej prísahy a výpovede. Hrozí jej za to päťročné väzenie. Rozruch vyvolali v júli vyjadrenia policajného prezidenta Jána Packu, ktorý pripustil, že Malinová bola zbitá, aj keď nie tak, ako to sama opísala. Polícia však vtedy odmietla úvahy o tom, že by pri vyšetrovaní prípadu pochybila.

Pál Csáky, pozor! Hedviga Malinová nie je Malina Hedvigová

10. septembra 2007 - (SITA)

Predseda SMK Pál Csáky síce neustále kritizuje vládu za vyšetrovanie v kauze študentky maďarskej národnosti, dodnes si však nevie zapamätať, kto mal byť 25. augusta 2006 v Nitre napadnutý. Vo včerajších politických reláciách totiž meno Hedvigy Malinovej dvakrát skomolil na Malina Hedvigová. V diskusnej relácii TV JOJ V politike.sk sa pomýlil prvýkrát, keď pri debate študentku pomenoval Malina Hedvigová. Po upozornení sa opravil. O hodinku neskôr v ďalšej dikusii, tentoraz vo verejnoprávnej televízii a relácii O päť minút 12 tú istú chybu zopakoval. Politici SMK majú s menom študentky maďarskej národnosti, ktorú mali pred rokom zbili dvaja holohlaví mladíci za to, že rozprávala po maďarsky, problémy. Podobný prešľap sa podaril aj poslancovi SMK Gáborovi Gálovi, ktorý Malinovú po tom, ako polícia trestné stíhanie zastavila, obhajoval. Gál ju premenoval na Malinu Hedvigovú priamo pri rozprave v poslaneckom pléne.

K. Gönczová: Návrh slovensko-maďarského vyrovnania nie je neprijateľný

13. septembra 2007

V návrhu slovensko-maďarského zmierenia, ktorý pripravila Strana maďarskej koalície (SMK), nie je nič také, čo by bolo neprijateľné. Vyhlásila to dnes maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová pre maďarskú tlačovú agentúru MTI. „Neobjavila som v texte návrhu nič také, čo je neprijateľné. Nedomnievam sa, že ide o text návrhu, ale o to, či sa dokážeme pozrieť sami do seba, či spoločnosť dokáže dospieť k tomu, aby sa vydala takou cestou, akú každý deklaruje,” povedala šéfka diplomacie. Ako zdôraznila, obom krajinám záleží na tej druhej, existuje úzka hospodárska a občianska spolupráca, ale akoby toto „na politickej úrovni išlo ťažšie”, asi o tom je slovenské odmietnutie vyhlásenia SMK. Agentúra poznamenáva, že predseda Národnej rady SR Pavol Paška v utorok povedal, že v súčasnosti nič neodôvodňuje predloženie zložitého návrhu textu o vzájomnom slovensko-maďarskom zmierení. Slovenský premiér Robert Fico predtým označil za úplnú drzosť požadovať od Slovákov ospravedlnenie, podobne reagovali aj jeho koaliční partneri Vladimír Mečiar a Ján Slota, dodáva MTI. SMK podľa maďarskej agentúry minulý piatok oznámila, že slovenskému a maďarskému parlamentu navrhne dokument vzájomného zmierenia. Strana by chcela, aby vyhlásenie nazvané Spoločne a úprimne prijali v Deň Európy. Ich cieľom je, aby zákonodarné zbory spoločne deklarovali, že dozrel čas na to, aby obe krajiny spoločnou vôľou prekročili ponad historické krivdy, lebo je to nutné pre vytvorenie spoločného európskeho obrazu.

Ján Kubiš: SMK vôbec nejde o zmierenie

13. septembra 2007

Šéf diplomacie Ján Kubiš odmieta ako návrh SMK na prijatie deklarácie o zmierení a odpustení krívd medzi Slovenskom a Maďarskom. „Súčasťou návrhu SMK je zámer otvoriť Benešove dekréty. To ho stavia do úplne inej podoby, je to podoba konfrontačná. Napriek tomu, že ide o deklaráciu, ktorá by mala niečo zahladiť a zmieriť, tak takto postavený ideový zámer iba privoláva konfrontáciu a napätie,” povedal. Kubiš nepodporuje ani podobnú snahu časti KDH. Diplomacia deklaráciu zmierenia iniciovať nemieni. „Nevidíme žiaden dôvod, prečo by sme to robili.” Minister kritizoval aj spôsob, akým SMK návrh deklarácie predložila. „Ak by mali mať takéto iniciatívy úspech, musia byť najskôr prerokované na oboch stranách,” zdôraznil. Podľa neho treba takéto záležitosti najskôr dobre pripraviť a prerokovať s politickými stranami a predstaviteľmi v oboch krajinách. „Takto sa záležitosti neprednášajú.” Obvinil SMK, že síce hovorí o zmierení, vecne jej však ide o konfrontáciu. „Tak, ako vyšla táto iniciatíva a s tými prvkami, ktoré si tam dala SMK, pokiaľ ide o Benešove dekréty, môže byť slovne celá iniciatíva deklarovaná so zámerom zmierenia, ale vecne to len otvára konfrontáciu,” myslí si Kubiš. SMK navrhuje, aby parlamenty deklarovali odhodlanie budovať spoločnú európsku budúcnosť a zbaviť sa historických nánosov vo vzájomných vzťahoch. Zdôraznili by stáročné spolužitie oboch národov a množstvo jeho pozitívnych čŕt, na základe ktorých možno vybudovať spoločnú víziu budúcnosti pri vzájomnom pochopení a podpore. Uznali by problematické momenty spoločnej histórie - tri na každej strane. Maďarský parlament by podľa návrhu SMK mal vyjadriť ľútosť nad politikou maďarskej (uhorskej) vlády z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá porušovala menšinové práva, nad poľutovaniahodnými krokmi maďarskej vlády po roku 1938 a nad vstupom vojsk Maďarskej ľudovej armády do bývalého Československa v roku 1968. Slovenský parlament by mal vyjadriť poľutovanie nad porušovaním práv občanov maďarskej národnosti po roku 1918, nad odvlečením občanov maďarskej národnosti do Maďarska a Česka v rokoch 1945-48 a nad aplikovaním princípu kolektívnej viny. V ďalších bodoch textu by sa podľa SMK mali oba parlamenty vyjadriť k negatívnym momentom nútenej výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne a smerom k budúcnosti vyjadriť odhodlanie nasledovať v národnostnej politike pozitívne európske príklady a procesy. Časť KDH po vzniku Maďarskej gardy konštatovala zhoršenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom a navrhla gestá vzájomného porozumenia. Parlamenty by mali prijať uznesenia, vyjadrujúce ľútosť nad utrpením Slovákov, vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov, vysídlených na základe Benešových dekrétov. Zrušenie Benešových dekrétov KDH nepodporuje, považuje ich za súčasť medzinárodného usporiadania po 2. svetovej vojne. Maďarsko by mohlo prispieť k porozumeniu aj niektorými gestami, napríklad vrátiť niektoré kultúrne pamiatky, odvezené od roku 1867 až po 2. svetovú vojnu.

SMK: Národniari nás len zbytočne provokujú

13. septembra 2007

SMK tvrdí, že návrh národniarov, ktorý sa týka Benešových dekrétov, je anachronizmom na začiatku 21. storočia. „Úplne zbytočne provokuje občanov nemeckej a maďarskej národnosti,” uviedla v stanovisku hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Parlament bude rokovať o návrhu ešte na tejto schôdzi. Predstavitelia SMK si zároveň myslia, že Ficov Smer-SD sa stáva rukojemníkom v koalícii. „Čím ďalej, tým viac je evidentné, že Smer-SD sa stáva rukojemníkom svojich koaličných partnerov, predovšetkým SNS,” povedala Dunajská. SNS podľa Strany maďarskej koalície otvára také otázky, ktoré vyvolávajú napätie na slovenskej politickej scéne. Za takýto označujú aj návrh týkajúci sa Benešových dekrétov. Poslanci za SNS Ján Slota, Rafael Rafaj, Rudolf Pučík a Ivan Šaško navrhli, aby parlament prijal uznesenie, v ktorom by Národná rada SR vyhlásila právne a majetkové pomery vyplývajúce z povojnových denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, tzv. Benešových dekrétov, za nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Rafael Rafaj uviedol, že návrh nie je namierený proti nikomu. Podľa neho SNS je pripravená akceptovať niektoré právne a štylistické pripomienky. SMK nesúhlasí ani s konaním ministra školstva Jána Mikolaja, ktorého do funkcie nominovali národniari. „Vyhlásenia ministra školstva Mikolaja o jeho výhradách k Ružomberskej univerzite a Univerzite Jána Selyeho v Komárne sú zas príklady nemiestneho politického zasahovania do odborných procesov,” podotkla Dunajská. Mikolajovo ministerstvo pripravuje nariadenie vlády, podľa ktorého by sa na základe vysokoškolskej novely po novom zatriedili vysoké školy do troch kategórií - univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Komárňanská univerzita a Katolícka univerzita v Ružomberku by mali byť podľa denníka Pravda zaradené medzi odborné vysoké školy. Stratili by tak postavenie univerzít. SMK sa obáva, že premiér Robert Fico nemusí splniť sľub, ktorý dal pri utváraní svojho vládneho kabinetu. „Zvýšené aktivity SNS budú mať za výsledok, že predsedom vlády sľúbené status quo v oblasti menšinovej politiky bude vážne ohrozené,” uzavrela Dunajská.

K. Gönczová: Vo veci víz do USA už nie je potrebné spoločné lobovanie

12. septembra 2007

V záujme získania bezvízového styku so Spojenými štátmi lobovali doposiaľ krajiny Vyšehradskej štvorky a pobaltské štáty spolu, americký Senát však už prijal návrh zákona, ktorý zaviedol nový právny rámec. Vyhlásila to dnes maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová, podľa ktorej teraz už podľa maďarského postoja nie je potrebné spoločné vystupovanie týchto krajín. „Nasledujúcim krokom by malo byť vybudovanie amerického informačného systému, a k tomu už nebude potrebná spoločná lobistická činnosť”, konštatovala v rannej relácii maďarskej komerčnej rozhlasovej stanice Klubrádió šéfka maďarskej diplomacie, ktorá vo štvrtok a v piatok absolvuje rokovania vo Washingtone. Na margo otázky, či prípadne Maďarsko môže dosiahnuť skôr bezvízový styk s USA ako ostatné nové členské krajiny Európskej únie, ministerka povedala, že Maďarsko v rámci programov Medzinárodného inštitútu pre demokraciu so svojimi skúsenosťami pokojného prechodu pomáha v mnohých krajinách pri budovaní demokratického systému. Okrem toho plní dôležité úlohy v Afganistane a v Kosove pri udržiavaní mieru - a toto politické partnerstvo si USA veľmi cenia. Pomer odmietnutých žiadostí o víza do USA vykazuje klesajúcu tendenciu, a otázka zrušenia vízovej povinnosti je spojená s tým, že Maďarsko plní v mnohých oblastiach vážne úlohy, dodala Gönczová.

Sarkozy: Únia sa môže vďaka reformám stať konkurencieschopnou

14. septembra 2007

Francúzsky konzervatívny prezident Nicolas Sarkozy a maďarský socialistický premiér Ferenc Gyurcsány sa spoločne obrátia na frakcie ľudovcov a socialistov v Európskom parlamente, aby podporili vznik Rady múdrych Európskej únie. Obaja štátnici to oznámili dnes v Budapešti na tlačovej konferencii po dvojstranných rozhovoroch. Sarkozy sa pred novinármi vyslovil za reformy v Európskej únii, vďaka ktorým sa môže stať únia konkurencieschopná. Gyurcsány zdôraznil takisto význam reformných krokov. Francúzsko by rado vytvorilo s Maďarskom strategické partnerstvo, vyplynulo zo slov hosťa z Paríža, ktorý v tejto súvislosti podčiarkol význam jednotnej energetickej politiky únie. Paríž podporuje plán plynovodu Nabucco, aj keď je ešte predmetom diskusie úloha spoločnosti Gas de France v tomto projekte, uviedol pre maďarskú agentúru MTI najvyšší francúzsky predstaviteľ. Podľa Sarkozyho treba pri nahradzovaní uhľovodíkov klásť veľký význam tak na obnoviteľnú, ako aj na jadrovú energiu. Aj Ferenc Gyurcsány, ktorý hovoril tiež o tom, že „náš región potrebuje záujem Francúzska”, konštatoval, že spoločná energetická politika únie je záujmom všetkých členských krajín. O strategickom partnerstve oboch krajín hovoril francúzsky prezident aj vo vystúpení na pôde budapeštianskeho zákonodarného zboru. Potvrdil tu, že už na decembrovom summite EÚ chce iniciovať zriadenie desať- až 12-členného grémia, ktorého úlohou bude zváženie poslania Európy v období rokov 2020-30. Sarkozy opakovane zdôraznil význam reforiem a za oblasti, ktorých by sa mali dotknúť, prioritne označil imigráciu, energetickú závislosť, spoločnú európsku bezpečnosť a obranu, ako aj vyriešenie budúceho štatútu Kosova. Francúzsko prevezme v druhom polroku 2008 úradujúce predsedníctvo v únii. Aj v nabitom sedemhodinovom programe si Sarkozy ešte pred vystúpením v zákonodarnom zbore našiel čas, aby si pozrel svätoštefanskú korunu a absolvoval neformálny rozhovor s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou. Nicolas Sarkozy sa potom stretol s lídrom najsilnejšej opozičnej strany FIDESZ hostiteľskej krajiny, expremiérom Viktorom Orbánom. Stretnutie, o ktorom informoval maďarský politik, charakterizovala zvláštna atmosféra, keďže obe strany rokovali po prvý raz od nástupu nového francúzskeho prezidenta do úradu, aj keď sa predtým v rámci frakcie Európskej ľudovej strany stretávali pravidelne. „Sme presvedčení, že Európa potrebuje duchovnú a ekonomickú obnovu, na čo sú potrebné lídrovské osobnosti. Symbolom tejto obnovy je práve Nicolas Sarkozy”, uviedol Viktor Orbán. Pred odletom z Budapešti sa francúzsky prezident poklonil pamiatke obetí maďarskej revolúcie z roku 1956 a v spoločnosti primátora Budapešti Gábora Demszkého navštívil stavenisko novej trasy metra.

Nicolasa Sarkozyho dojala návšteva Maďarska

14. septembra 2007

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pricestoval dnes do Budapešti na jednodňovú oficiálnu návštevu Maďarskej republiky. Zima útočí na európske mestá Po slávnostnom privítaní s vojenskými poctami čaká na hosťa z Elyzejského paláca, ktorého predkovia pochádzajú z Maďarska, nabitý sedemhodinový program. „Nepopieram, že ako francúzsky prezident prichádzam do Maďarska s istým dojatím. Popri osobných aspektoch by som však chcel rozptýliť aj ten mylný názor, že Francúzsko sa menej zaujíma o záležitosti strednej Európy,” uviedol hosť v interview, ktoré pred návštevou poskytol pre dnešné vydanie denníka Népszabadság. Nicolas Sarkozy v rozhovore zdôraznil, že jeho program, ktorým uspel u väčšiny francúzskych voličov, sa zakladá na úprimnosti, že do svojho kabinetu pozval aj ľavicovo zmýšľajúce osobnosti, aby demonštroval vôľu prezidenta slúžiť celému národu bez rozdielu orientácie, že jeho cieľom bolo dať nové impulzy európskemu ústavodarnému procesu, čo sa podarilo, a že jeho dlhodobým úsilím bude chrániť francúzske záujmy. „Vždy som sa domnieval, že totálna rozdelenosť majority a opozície, ktorá doteraz charakterizovala náš politický život, bola neplodná,” konštatoval. Ústrednými témami Sarkozyho rokovaní s najvyššími ústavnými činiteľmi hostiteľskej krajiny budú európske otázky, napr. budúcnosť Európskej únie alebo Kosova. Obe strany sa však budú venovať aj problematike dvojstranných vzťahov, či spolupráci oboch krajín v rámci EÚ. Francúzsko je v ostatných rokoch stabilne štvrtým najväčším zahraničným investorom v Maďarsku, kde aktuálne pôsobí asi 400 firiem z krajiny galského kohúta. Nicolas Sarkozy absolvuje postupne rokovania s maďarským prezidentom Lászlóm Sólyomom, premiérom Ferencom Gyurcsányom, predsedníčkou parlamentu Katalin Sziliovou, ako aj s lídrom opozície, expremiérom Viktorom Orbánom. Francúzsky prezident vystúpi na pôde zákonodarného zboru, ktorého súčasťou má byť posolstvo starému kontinentu. Predchodca Nicolasa Sarkozyho vo funkcii francúzskeho prezidenta Jacques Chirac navštívil naposledy Maďarskú republiku vo februári 2004.

Sarkozy na návšteve v Budapešti

14. septembra 2007

Obnoviť intenzívnu politiku Paríža voči krajinám strednej Európy - s takýmito ambíciami začína dnes svoju návštevu Budapešti francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Emotívnym podtónom krátkej návštevy je maďarský pôvod francúzskeho prezidenta, hoci Sarkozy počas svojej predvolebnej kampane až príliš často zdôrazňoval, že s maďarským otcom nemal dobrý vzťah a cíti sa byť v plnej miere Francúzom. Maďari boli z toho trocha nešťastní, no teraz predsa sú hrdí na to, že Sarkozyho prvá cesta do regiónu vedie do Budapešti. Predbežné informácie hovoria o tom, že tu plánuje vykresliť obrysy novej stredoeurópskej politiky Francúzska - v jeho prejave, ktorý prednesie popoludní v parlamente, by však mali hrať kľúčovú úlohu ekonomické momenty, v neposlednom rade aj lobing pre francúzske firmy. Akiste nie je náhoda, že s primátorom Budapešti sa zíde v stavebnej jame novej trasy metra. A dnes v Budapešti by mali oznámiť aj to, že do výstavby plynovodu Nabucco vedúceho zo strednej Ázie do západnej Európy po južnej trase sa zapojí aj spoločnosť Gas de France.

Budapešť sa pripravuje na návštevu Sarkozyho

13. septembra 2007

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v piatok navštívi Maďarsko, krajinu, ktorú jeho otec opustil po druhej svetovej vojne, aby obnovil spojenia so strednou Európou. Bude to prvá návšteva francúzskeho prezidenta v bývalej krajine sovietskeho bloku od roku 2004, keď Maďarsko vstúpilo do Európskej únie. „Táto návšteva zdôrazní návrat Francúzska do strednej a východnej Európy,” uviedol úrad francúzskeho prezidenta. Na programe rokovaní s maďarskými predstaviteľmi bude budúcnosť Európy s cieľom posilniť efektívnosť 27-členného bloku. Obe krajiny, Maďarsko aj Francúzsko, podporujú podpísanie zmluvy o EÚ, ktorá by nahradila nefunkčnú ústavnú zmluvu, ktorú v referendách v roku 2005 odmietli obyvatelia Francúzska a Holandska. Summit EÚ o európskej zmluve sa uskutoční v októbri v Portugalsku. Predstavitelia Maďarska uviedli, že Sarkozy vyšle z Budapešti „posolstvo o budúcnosti EÚ” v rámci príhovoru v maďarskom parlamente, ktorý prednesie po stretnutí s maďarským kolegom Lászlóom Sólyomom a premiérom Ferencom Gyurcsányom. Vzťahy medzi Francúzskom Maďarskom ochladli potom, ako bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac v roku 2003 zaútočil na stredoeurópske krajiny vrátane Maďarska pre ich podporu invázie USA do Iraku. Chirac vtedy povedal, že krajiny bývalého sovietskeho bloku, ktoré vstúpili do únie v roku 2004, „nevyužili dobrú šancu mlčať”, keď sa postavili za Washington. Sarkozy po nástupe na prezidentský post zmenil orientáciu francúzskej zahraničnej politiky a zdôraznil dobré vzťahy s USA, čo nájde odozvu v Maďarsku, kde premiér Gyurcsány opakovane povedal, že Maďarsko sa nebude nikdy rozhodovať medzi USA a EÚ, pretože sú to rovnako strategickí partneri krajiny. To však nie je jediný dôvod, prečo Sarkozyho v Budapeští očakáva vrúcne prijatie. Hoci francúzsky prezident nehovorí po maďarsky a má slabé kontakty s krajinou svojho pôvodu, veľa Maďarov je hrdých na to, že maďarský imigrant sa dopracoval až do Elyzejského paláca. Sám Sarkozy zdôrazňoval svoj maďarský pôvod v prezidentskej kampani.

Francúzskeho prezidenta Sarkozyho privítajú Maďari ako rodného syna

13. septembra 2007

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy navštívi v piatok počas svojej prvej cesty po strednej Európe Maďarsko, s cieľom posilniť vzťahy s krajinou, ktorú jeho otec opustil po druhej svetovej vojne. Sarkozy bude mať potom, čo sa stretne s prezidentom Lászlóm Sólyomom a premiérom Ferencom Gyurcsányom, prejav k maďarskému parlamentu. „Prioritou návštevy bude posilnenie partnerstva medzi oboma krajinami,” povedala Gyurcsányova hovorkyňa Bernadett Budaiová pre agentúru AFP. Obaja lídri si ďalej vymenia skúsenosti z ekonomických reforiem vrátane sociálneho zabezpečenia, ktoré je problémom oboch krajín, informovala Budaiová. Pre Sarkozyho je cesta príležitosťou obnoviť vzťahy, ktoré ochladli v roku 2003 potom, čo vtedajší prezident Jacques Chirac kritizoval krajiny centrálnej Európy ako Maďarsko za ich podporu americkej invázie do Iraku. Očakáva sa, že Sarkozyho prijmú v Maďarsku mimoriadne vrelo. Hoci nehovorí po maďarsky, mnohí sú pyšní na to, že sa synovi maďarských imigrantov podarila cesta do Elyzejského paláca. V krajine ešte žije prezidentova prateta Mariann Sarkozyová, jeho posledná maďarská príbuzná. „Nicolasa som videla len raz v Paríži, keď bol ešte malý chlapec. Už vtedy na mňa urobil veľký dojem a povedala som jeho otcovi, že z neho raz bude významný človek. On sa len smial, ale mala som pravdu,” povedala 92-ročná Mariann Sarkozyová v Budapešti agentúre AFP. Hoci ich stretnutie nie je na oficiálnom programe prezidenta, šíria sa špekulácie, že by sa mohlo uskutočniť po ňom.

Csáky si v Maďarsku prevzal ocenenie

14. septembra 2007

Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky prevzal dnes na pôde Maďarskej akadémie vied (MTA) v Budapešti cenu Corvinus. Ocenenie za úlohu vo funkcii vicepremiéra v príprave Slovenska na vstup do Európskej únie, v integračnom procese a za kultúrnu a politickú reprezentáciu maďarských menšinových spoločenstiev mu odovzdal exprezident MTA a zakladajúci riaditeľ Europa Institutu (EI) Ferenc Glatz. „Je pre mňa veľká pocta, že Európsky inštitút mňa navrhol na toto ocenenie po takých osobnostiach ako Paul Lendvai alebo István Szabó - známy režisér, alebo bývalý vicekancelár Rakúska pán Busek. „Je to na základe ich hodnotenia ocenenie mojej činnosti vo dvoch vládach Slovenskej republiky v oblasti menšinovej politiky, v oblasti európskej politiky, a je to aj ocenenie mojej publikačnej činnosti. Písal som beletriu, písal som aj odbornú literatúru aj publicistiku, som rád, že si to všimli,” povedal TASR Csáky. Cenu založil v roku 1996 Európsky inštitút, ktorý spolupracuje s akadémiami vied v strednej Európe. Prvé ocenenie si v roku 1997 prevzal oscarový režisér István Szabó. Medzi ďalšími laureátmi ceny je aj bývalý maďarský prezident Árpád Göncz, rakúsky vicekancelár Erhard Busek a rakúsky publicista Paul Lendvai.

Pál Csáky prevezme cenu Corvinus od Maďarskej akadémie vied

13. septembra 2007

Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky v piatok prevezme cenu Corvinus na pôde Maďarskej akadémie vied. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa SMK Eva Dunajská, cenu založil v roku 1996 Europa Institut, ktorý úzko spolupracuje s akadémiami vied Strednej Európy a zaoberá sa analýzami spoločenských dianí v Strednej Európe. Cena sa odovzdáva každý druhý rok. V roku 1997 bol prvýkrát vyznamenaný filmový režisér István Szabó, v roku 1999 bývalý minister rumunskej vlády a profesor bukureštskej univerzity Andrei Plesu. V roku 2001 ju získal novinár a dlhoročný intendant ORF Paul Lendvai, v roku 2003 ju dostal spisovateľ a dvojnásobný maďarský prezident Árpád Göncz a v roku 2005 bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek.

Rast maďarskej ekonomiky sa zrýchli

12. septembra 2007

Rast maďarskej ekonomiky by sa mal v najbližších kvartáloch zrýchliť a inflácia by mala do konca roka prudko klesnúť. Dnes o tom informovali maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a minister financií János Veres. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny by mal v tomto roku dosiahnuť 2 až 2,5 % a približne 3 % v roku 2008. V 2. kvartáli konjunktúra kvôli úsporným opatreniam vlády spomalila na 1,2 %. Dnes to pre televízny kanál M1 povedal Gyurcsány. Dnešná Gyurcsányho prognóza tohtoročného rastu je nižšia ako jeho júlová predpoveď, kde hovoril o 2,5 % až 3 %. Je však v súlade s 2,2-% predikciou ministerstva financií. Veres povedal vo verejnoprávnej televízii, že medziročná miera inflácie by mala do konca roka klesnúť pod 5 %. V auguste dosiahla 8,3 %. Veres dodal, že augustová inflácia, ktorá bola nad očakávaním analytikov (8,1 %), neznamená koniec uvoľňovania menovej politiky. „Národná banka nerozhoduje o úrokových sadzbách na základe mesačných údajov o inflácii, ale zvažuje strednodobé inflačné očakávania.”

Maďarsko sa obáva zdražovania potravín

11. septembra 2007

Inflácia v Maďarsku sa v auguste spomalila, bola však výrazne vyššia, než sa očakávalo. Príčinou je vysoké zdraženie potravín kvôli suchu a slabej žatve. Dnes o tom informoval maďarský štatistický úrad. Medziročná miera inflácie klesla na 8,3 % z júlových 8,4 %. Analytici však počítali s jej znížením až na 8,1 %. Medzimesačne zostali ceny na nezmenenej úrovni. Rast cien potravín spôsobuje starosti vláde aj centrálnej banke. Ministerstvo poľnohospodárstva sa obáva, že ceny produktov, na ktorých úrodu malo negatívny vplyv počasie, môžu vyskočiť až o 20 %. Jadrová inflácia sa spomalila na 5,4 % z júlových 5,6 %. V septembri sa očakáva prudké spomalenie inflácie, keďže tu sa už nebude započítavať vplyv vládneho zvýšenia daní a regulovaných cien. Inflácia dosiahla svoj vrchol 9 % v marci.

Maďarov oslovil Kráľovský Chlmec

Po autokabeláži rozbiehajú maďarskí podnikatelia v meste aj výrobu nábytku

24. septembra 2007 - (Trend)

Maďarskí podnikatelia ďalej rozširujú svoje aktivity v meste Kraľovský Chlmec na juhovýchode Slovenska. Najväčší priemyselný podnik mesta je už dlhšie fabrika na výrobu káblových zväzkov pre automobilku Ford, ktorú tam rozbehla skupina maďarských podnikateľov pod obchodným názvom M.B.E. Firma v meste zamestnáva skoro 700 ľudí. Teraz tam plánuje ďalšiu novú fabriku postaviť maďarský podnikateľ András Nagy. Ide o menšiu nábytkáreň pre dvadsiatku zamestnancov a postaviť ju chce pod hlavičkou svojej firmy N.A.F.COM so sídlom v neďalekej obci Pribeník. Investor od vedenia mesta kúpil pre svoju nábytkáreň pozemok s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Budovy, ktoré tam stáli, už zbúral a na vyčistenom pozemku chce začať stavať novú halu. Celkovo má maďarského podnikateľa nová nábytkáreň stáť zhruba 30 miliónov korún. Vyrábať sa tam má čalúnený i skriňový nábytok. Spustenie produkcie sa očakáva k záveru budúceho roku. Okrem toho vedenie mesta Kráľovský Chlmec láka aj ďalších zahraničných investorov do nového priemyselného parku. Vybudovať ho chce na rozlohe vyše 50 hektárov. Celkovo má park aj s energetickými sieťami stáť zhruba 90 miliónov korún. Vedenie mesta počíta s finančnou výpomocou od ministerstva hospodárstva. Podľa Ladislava Švistuna, prednostu Mestského úradu Kraľovský Chlmec rokuje s trojicou možných investorov. Mená firiem zatiaľ zverejniť nechce. Má ísť o jedného belgického výrobcu záclon a posteľnej bielizne, talianskeho producenta autosúčiastok a nemeckého výrobcu tabuľového skla. Celkovo mesto očakáva, že v jeho novom priemyselnom parku by sa mohlo vytvoriť tisíc až 1 500 pracovných miest.

OTP Bank vedie vďaka regionálnej sieti

Vlaňajšok bol pre stredoeurópsky bankový sektor dobrým rokom

12. septembra 2007 - (Trend)

Rok 2006 znamenal pre stredoeurópsky bankový sektor ďalší silný rok. Celkové aktíva päťdesiatich najväčších bánk vzrástli takmer o 22 percent (vo vyjadrení v eurách), čo je len mierny pokles oproti minulému roku. Zvýšenie čistého zisku bolo impozantné, s ročným nárastom z 19 percent v roku 2005 na 34 percent v roku 2006. Priemerná návratnosť vlastného kapitálu v oboch rokoch mierne presahovala 20 percent, čo je podstatne viac oproti západoeurópskym údajom. Úvery poskytnuté klientom v roku 2005 sa zvýšili o 26 percent a v roku 2006 o 32 percent, čo bolo hlavným faktorom rastu. Vo väčšine krajín regiónu bol silný najmä segment retailových hypotekárnych úverov. Na druhej strane, vklady vykazovali pomalší rast, čo viedlo k zvýšeniu pomeru úverov k vkladom z 0,72 na 0,87. Je to jasný znak, že niektoré banky sa v blízkej budúcnosti zamerajú na zabezpečenie dodatočných zdrojov financovania, ktoré v minulosti sčasti tvorili vklady, respektíve priame financovanie materskou bankou. V súčasnosti však trh viditeľne dosahuje takú veľkosť, pri ktorej bude treba zvažovať iné spôsoby financovania. Vďaka jednej z posledných veľkých bankových privatizácií v strednej Európe, v rámci ktorej bol v roku 2006 predaný kontrolný balík akcií Banca Comerciala Romana rakúskej Erste Bank, sa stredoeurópsky bankový sektor takmer úplne sprivatizoval. Už len štyri banky z rebríčka Top 50 v regióne ostávajú vo vlastníctve štátu. Tieto štyri banky sa navyše nachádzajú len v dvoch krajinách - v Poľsku a Slovinsku. V ostatných krajinách regiónu sú všetci veľkí hráči v súkromných rukách. Privatizácie sa realizujú najmä prostredníctvom strategického predaja. Len jedna banka z rebríčka Top 50, OTP Bank, nemá strategického majiteľa. Na druhej strane, iba niekoľko bánk vzniklo skutočne ako úplne nové podnikateľské subjekty. Z hľadiska celkových aktív sa najväčšou bankou so sídlom v strednej Európe stala OTP Bank. To možno vysvetliť čiastočne skutočnosťou, že OTP je jedinou stredoeurópskou bankovou skupinou, takže jej výsledky zahŕňajú aj výsledky jej dcérskych spoločností. Navyše, v roku 2006 OTP uskutočnila niekoľko akvizícií, čo tiež zvýšilo jej ukazovatele. Poradie top 50 bánk jednoznačne ukazuje, že na šesť najväčších bankových skupín pripadá viac ako polovica všetkých bánk. Najviac bánk v rebríčku Top 50 patrí skupine Raiffeisen, nachádzajú sa však na nižších miestach rebríčka - prevažne pre ich greenfieldový pôvod. Na druhej strane, Erste Bank má štyri banky v rebríčku Top 25, pričom všetky boli nadobudnuté cestou privatizácie. Medzi ďalšie veľké skupiny patria KBC z Belgicka, UniCredit a Intesa z Talianska. Okrem toho v súčasnosti sa na čele rebríčka Top 50 umiestňujú banky so sídlom vo vyspelejších stredoeurópskych krajinách, ako je Poľsko, Maďarsko a Česká republika. V rebríčku sú len tri banky z Rumunska a Ukrajiny. Možno očakávať, že čoraz viac bánk z týchto rýchlo rastúcich trhov sa umiestni v zozname rebríčka Top 50. Vychádzajúc z trendov v prvej polovici roka 2007 možno očakávať pokračovanie dvojciferného rastu aj v ďalšom období. Aj keď mierne pomalším tempom. Rast bude pokračovať vďaka retailovým hypotekárnym úverom, keďže penetrácia úverového trhu v strednej Európe je stále výrazne nižšia než v západnej Európe. Okrem toho sa očakáva ďalší pokles marží, zvýšený dôraz na rast príjmov a posilnenie nákladovej hospodárnosti. Treba poznamenať, že v tomto štádiu možno len ťažko predpovedať, ako súčasná kríza rizikových akciových trhov ovplyvní stredoeurópske bankové trhy. Táto kríza nemá priamy vplyv, keďže stredoeurópske banky nemajú priamu angažovanosť v týchto rizikových cenných papieroch alebo ich angažovanosť je veľmi nízka. Na druhej strane, môže dôjsť k niekoľkým nepriamym negatívnym dôsledkom, ako napríklad potenciálnemu zvýšeniu nákladov na financovanie, zvýšenej miere rizika nesplatenia úverov denominovaných v švajčiarskych frankoch a eurách v dôsledku oslabenia miestnych mien alebo k nižšej úrovni ocenenia hodnotených bánk a ich investičného portfólia.

Univerzita J. Selyeho v Komárne môže zaniknúť

12. septembra 2007 - (Pravda)

Maďari na Slovensku môžu prísť o svoju univerzitu. Podľa nových pravidiel, ktoré chystá minister školstva Ján Mikolaj (SNS), sa má totiž Univerzita J. Selyeho v Komárne premeniť na odbornú školu, ktorá nemôže udeľovať magisterské ani doktorandské tituly. Tento osud bude zrejme čakať aj Katolícku univerzitu v Ružomberku. Rozdelenie vysokých škôl do troch skupín si vyžiadala novela vysokoškolského zákona. Najvyššie postavenie majú mať univerzity, po nich vysoké školy a odborné školy, ktoré budú dostávať zo štátnej kasy najmenej peňazí. Kritériá na začlenenie má Mikolaj takmer hotové. Výhodnejšie budú pre technické smery. Minister zatiaľ nechcel hovoriť o tom, kam bude ktorá verejná škola patriť. Potvrdil však, že medzi odborné školy sa môžu dostať dve univerzity - maďarská a Katolícka univerzita v Ružomberku.,,Školy, ktoré sa viac venujú náboru študentov ako vede a výskumu, môžu mať problém,” povedal Mikolaj. Na udržanie si univerzitného postavenia totiž škola môže mať na jedného učiteľa len asi dvadsať študentov. Na jedného docenta a profesora musí mať jedného doktoranda. Rektor Katolíckej univerzity Boris Banáry zmeny komentovať nechcel.,,O samotnom začlenení rozhodne až Akreditačná komisia, preto je predčasné o tom hovoriť,” reagoval. Rektor Selyeho univerzity Sándor Albert s chystaným opatrením nesúhlasí.,,Urobíme všetko pre to, aby sa tak nestalo,” poznamenal. Albert pripomenul, že nová škola má už aj doktorandov, čo je jedným z predpokladov na to, aby neklesla na odbornú školu. Študujú na teologickej fakulte. Zrušenie verejnej univerzity a jej premenu na odbornú školu musí odobriť parlament. Podľa podpredsedu SMK Lászlóa Szigetiho budú poslanci maďarskej koalície bojovať za zachovanie komárňanskej univerzity. „Nevidím žiadny dôvod na to, aby bola zdegradovaná,” vyhlásil Szigeti. Podľa neho minister celkovo ukracuje humanitné školy, kam patrí katolícka aj Selyeho univerzita, a viac podporuje technické smery. „Je to dosť nešťastné, keď preferuje univerzity, kde sám pôsobil,” zdôraznil Szigeti. V prospech technických smerov pri triedení škôl môže hrať nižší počet študentov na jedného učiteľa. Rovnako aj výška prostriedkov, ktoré jednotlivé fakulty vynakladajú na výskumné práce. Technický výskum je totiž kvôli vybaveniu omnoho nákladnejší. Na to, aby sa škola v rebríčku dostala čo najvyššie, to bude mať veľký vplyv. Minister pripustil, že humanitné školy by sa mohli dostať do nevýhody, preto kritérium ešte zvažuje. Podľa odborníčky na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej je roztriedenie vysokých škôl dobrá vec. Slovensko má totiž priveľa univerzít.,,Všetky vlády si vydobyli svoje vysoké školy,” poznamenala Králiková. Ministerstvo by však podľa nej malo stanoviť pravidlá tak, aby všetky školy boli na rovnakej štartovacej čiare.,,A nie, aby sa vopred vedelo, kto vypadne,” dodala Králiková. Akreditačná komisia bude mať na začlenenie vysokých škôl rok. Návrh potrebných kritérií už prerokovala aj Slovenská rektorská konferencia. Všetkých 20 verejných vysokých škôl musí podľa novely zákona následne posúdiť Akreditačná komisia. Kľúč hodnotenia však nastaví minister.

Ministerstvo: Maďari spôsobili na Dunaji problémy

Slovensko chce, aby Európska únia pomohla riešiť problémy s lodnou dopravou a povodňami na Dunaji. Tie podľa vlády do veľkej miery vznikli, pretože Maďarsko nedostavalo svoju časť sústavy vodných diel v Nagymarosi. Prostredníctvom EÚ je možné vytvárať na Budapešť tlak, povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Jaroslav Jaduš. Dohodu o urovnanie sporu, ktorý pre stavbu vodného diela vznikol, maďarská strana doposiaľ odmietala, tvrdia vládni predstavitelia. Slovenskí odborníci dúfajú, že Dunaj pritiahne širšiu pozornosť aj vďaka prijatiu Rumunska a Bulharska do únie. Rieka totiž preteká aj cez tieto štáty a lode by ju v budúcnosti ešte vo väčšej miere mohli využívať ako vodnú cestu. „Maďarská republika veľmi tvrdo pracuje na presadzovaní svojich národnoštátnych záujmov a je na čase, aby sa zobudila aj slovenská strana,” povedal Jaduš novinárom počas konferencie venovanej vodnému dielu Gabčíkovo. Práve ministerstvo životného prostredia zastrešuje boj proti povodniam či starostlivosť o Gabčíkovo. Chýbajúca nádrž Nagymaros spôsobuje podľa niektorých odborníkov problémy pri záplavách či lodnej doprave. „Negatíva sa prejavili aj minulý rok, keď boli ohrozené obce na Žitnom ostrove,” povedal šéf sekcie vôd a energetických zdrojov ministerstva životného prostredia Marián Supek. Rieka totiž mala byť podľa pôvodných plánov prehĺbená, čím by hladina klesla o 1,5 metra. „Preto máme problémy na hrádzach Dunaja na našej strane,” dodal. Slovensko pritom podľa splnomocnenca vlády pre vodné dielo Gabriela Jenčíka investovalo do výstavby hrádzí a ďalších stavieb, ktoré mali prispieť k vzniku nádrže v Nagymarosi, viac ako tri miliardy korún. Chýbajúca nádrž v Nagymarosi sa podľa Jenčíka podieľala aj na problémoch plavebných vrát, cez ktoré lode prekonávajú priehradu pri Gabčíkove. V minulosti na nich boli viaceré poruchy. „Rekonštrukcia by mala byť dokončená v decembri,” povedal o aktuálnych opravách Roman Straka z podniku Vodohospodárska výstavba, ktorý vodné dielo prevádzkuje. Na opravy podľa neho spoločnosť získala päťročnú záruku a počas tohto obdobia chcú vodohospodári našetriť peniaze na prípadnú výmenu celého mechanizmu. Otvoreným naďalej ostáva spor zástupcov štátu a energetickej spoločnosti Enel, ktorá počas pôsobenia predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu získala nárok na časť výnosov z vodných elektrární v Gabčíkove. Podľa súčasnej vlády Roberta Fica je však pre Slovensko dohoda s Enelom nevýhodná. Štát totiž investoval do stavby diela veľké zdroje, ale o zisky z neho sa bude deliť s energetickou spoločnosťou. Prípadom sa v súčasnosti podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Dušana Muňka zaoberá súd, pretože dohodou s Enelom bol podľa generálnej prokuratúry porušený zákon o verejnom obstarávaní. Zatiaľ čo podľa predstaviteľov vlády prinieslo postavenie priehrady pri Gabčíkove takmer výlučne pozitíva, dielo má aj po asi 15 rokoch prevádzky svojich odporcov. Na rastliny a živočíchy žijúce v okolí rieky mala podľa nich stavba negatívny dopad a ďalšie problémy sa môžu ukázať až neskôr. Vyriešený navyše nie je ani súdny spor obidvoch krajín. „My porušujeme zmluvu, pretože protiprávne prevádzkujeme variant C (samostatné dielo v Gabčíkove) a Maďari protiprávne konajú tým, že nepokračujú vo výstavbe,” dodal Jenčík.

Tridsať rokov jednej zmluvy: Čaká sa na Nagymaros

17. septembra 2007 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Vodné dielo Gabčíkovo malo pôvodne stáť o osem kilometrov nižšie. Vyplýva to z medzivládnej zmluvy, uzavretej v Budapešti presne pred 30 rokmi. Maďarská strana neskôr odmietla spolupracovať na spoločnej výstavbe, preto Dunaj v októbri 1992 prehradili na mieste, kde boli oba brehy rieky ešte slovenské. Dolný stupeň Nagymaros ostáva naďalej iba na papieri, autori zmluvného projektu však veria, že ich sen sa raz stane skutočnosťou. „V dolnej časti spoločného úseku rieky stále nie súdobré plavebné podmienky, čo by Nagymaros vyriešil,” pripomína duchovný otec sústavy vodných diel na Dunaji, dnes už 100-ročný profesor Peter Danišovič. S jej koncepciou prišiel ešte na začiatku 50. rokov a málo sa vie, že už v apríli 1963 ju v Budapešti odsúhlasili vládne delegácie Maďarska a Československa. Zachoval sa o tom protokol, podľa ktorého sa do jedného roka mal vypracovať investičný návrh a do roku 1975 dokončiť výstavba oboch stupňov. Uplynulo však 11 rokov, kým československá vláda schválila investičnú úlohu. Aj podľa Danišoviča mala spočiatku Budapešť väčšízáujem na spoločnom využití Dunaja ako Praha alebo Bratislava. „Na maďarskej strane bola vtedy veľká ochota a ústretovosť,” opakuje profesor. Na Slovensku medzitým prebiehala verejná diskusia odborníkov. Mnohí z nich tvrdili, že výstavba spôsobí značný úbytok úrodnej pôdy, zhoršívodný režim v rozsiahlej oblasti a prinesie škody okolitej flóre aj faune. Na záver diskusie vznikla expertná skupina, ktorá mala pripraviť návrhy na zmeny plánov. Rady odporcov však riadne preriedli už o dva roky po katastrofálnej júnovej povodni. „Povodeň z roku 1965 dala jeden z posledných a najsilnejších impulzov na výstavbu Gabčíkova,” potvrdzuje dlhoročný vládny splnomocnenec pre sústavu vodných diel na Dunaji Dominik Kocinger. Veľká voda vtedy zničila 3 910 a poškodila 6 180 domov, zaplavila 250 kilometrov ciest a 70 kilometrov železníc, zničila úrodu na 94-tisíc hektároch. Rozvodnený Dunaj si vynútil evakuáciu 65 obcí a osád, škody sa rátali na miliardy, slovenskému juhu musela pomáhať celá republika. Neskôr narážal Danišovičov projekt najmä na odpor Štátnej plánovacej komisie v Prahe. V pozadí však zrejme stál sám Antonín Novotný, prezident a vtedajší najvyšší šéf KSČ, ktorý razil energetickú politiku založenú na rope, plyne a perspektívne aj „jadre” zo ZSSR. Vodná energia hrala v týchto predstavách veľmi podradnú úlohu. Preto výstavbe dunajských diel začali žičiť až 70. roky s ich ropnými šokmi. Zmluvu medzi Maďarskom a Československom uzatvorili vtedajšípremiéri Lubomír Štrougal a Gyorgy Lazár. Neskôr ju ratifikovali parlamenty a podpísali prezidenti oboch krajín. V roku 1978 sa začal stavať stupeň v Gabčíkove. Neuplynuli ani tri roky a maďarská vláda požiadala o otvorenie zmluvy. Navrhla predĺžiť obdobie výstavby a zároveňju prerušiť. Dôvod? Finančné ťažkosti. Maďari začali stavať stupeň v Nagymarosi až v roku 1988 a o rok nato práce zastavili. To už argumentovali najmä ekologicky. Juraj Králik, jeden zo slovenských diplomatov, ktorí sa podieľali na príprave textu zmluvy, si spomína na stretnutie s maďarskými odborníkmi v lete 1989. Nahovárali slovenských kolegov, aby prijali ich návrh na zrušenie zmluvy, lebo „odhaľovanie stalinského gigantizmu prispeje k pádu režimu”. Králik bol síce za urýchlený zvrat režimu, ale Vodné dielo Gabčíkovo, v tom čase už dostavané na takmer 90 percent, považoval za užitočnú stavbu. Podľa zmluvy sa mala sústava vodných diel kompletne dokončiť v roku 1990, ale nestalo sa tak. Koncom roka 1991 požiadal vtedajšímaďarský premiér József Antall svojho kolegu Mariána Čalfu v ultimatívnej forme, aby Praha zastavila výstavbu Gabčíkova. Praha však vyhovela Bratislave, ktorá trvala na dostavbe. V máji nasledujúceho roku Budapešť oznámila, že jednostranne rušízmluvu z roku 1977. Čoskoro uplynie 15 rokov odvtedy, čo slovenská strana začala s prehradením Dunaja. Onedlho nato sa rozkrútili turbíny gabčíkovskej hydroelektrárne. Katastrofické scenáre o vymieraní lužných lesov a vysychaní dunajských ramien vyzneli ako falošné proroctvá. Medzinárodný súd v Haagu potvrdil pred desiatimi rokmi platnosť zmluvy, oba štáty sa však dodnes nedohodli na vykonaní rozsudku. Kocinger je podobne ako Danišovič a Králik presvedčený o tom, že stupeň Nagymaros raz druhá strana dokončí. „Je to predsa v jej záujme aj v záujme celého regiónu, veď nejde len o ochranu proti povodniam, ale aj o zvýšenie splavnosti Dunaja, ktorý sa má stať dôležitou európskou magistrálou,” uzatvára Kocinger.

Gabčíkovo má narodeniny

14. septembra 2007

Kým pre jedného z najväčších zástancov priehrady, vodohospodára a bývalého poslanca HZDS Júliusa Bindera priehrada v Gabčíkove spĺňa požiadavky na stavbu tretieho tisícročia, ekológ Mikuláš Huba ju naďalej považuje za výtvor socialistickej megalománie. Medzištátnu dohodu o výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros podpísali zástupcovia Československa a Maďarska 16. septembra 1977. Spory o Gabčíkovo ožili najmä po páde komunistického režimu. Priehrada proti sebe postavila slovenských a maďarských politikov, keď Budapešť odmietla z ekologických dôvodov postaviť svoju časť sústavy. Spor riešil aj medzinárodný súd v Haagu. Okrem toho proti priehrade vystupovali aj slovenskí ekologickí aktivisti, napríklad preto, že pri jej výstavbe vyklčovali veľkú časť lužných lesov dunajskej ramennej sústavy, kde dnes stojí zdrž Hrušov. Štát tiež stále neoznámil, koľko do výstavy diela investoval. „Vplyv vodného diela na prírodu je nad očakávanie priaznivý,“ hodnotí Binder, bývalý šéf podniku Vodohospodárska výstavba. „Vodné dielo sa už splatilo,“ tvrdí, „jeho súčasná hodnota podľa medzinárodných kritérií je 10 miliárd eur.“ Bez priehrady by podľa neho Slovensko v roku 1997 zrejme zažilo povodne v takom rozsahu ako Morava. Priehrada má vraj aj priaznivý vplyv na podzemné vody a na prírodu okolo Dunaja. Environmentalista Huba z Geografického ústavu SAV naopak v 80. a 90. rokoch varoval pred ekologickými následkami stavby. Dnes je stále presvedčený, že na prírode sa napáchali nenapraviteľné škody. „Najvážnejšia je škoda vo vedomí ľudí, keďže sa posilnila nebezpečná ilúzia, že prírodu možno vo veľkom znásilňovať.“ Dôsledky na časť dunajskej ramennej sústavy, ktorá zostala zachovaná, a na pôdu, lesy, rastlinstvo, živočíchy a ekosystémy v okolí priehrady je dnes podľa Hubu ťažké presne vymenovať. „O tom, čo sa deje od spustenia Gabčíkova, chýbajú informácie. Tie, ktoré sú, sa utajujú a chýba aj sľubovaný systematický monitoring prírodných zmien.“

Ako vznikalo Gabčíkovo

Pôvodný plán: Slovenskou časťou stavby na Dunaji je 69 kilometrov dlhý úsek Gabčíkovo. Úsek Nagymaros mal mať 136 kilometrov. História stavby: Prvé rokovania o výstavbe medzi Bratislavou a Budapešťou boli už v 50. rokoch 20. storočia. V septembri 1977 si náklady na výstavbu krajiny rozdelili rovnakým dielom. V roku 1989 prerušila maďarská strana práce na svojej časti a o tri roky vypovedala zmluvu. Slovensko sa rozhodlo dobudovať Gabčíkovo, v zmenenej podobe. V septembri 1997 potvrdil Medzinárodný súdny dvor v Haagu platnosť zmluvy o výstavbe a prevádzke a rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zmluvu vypovedať. Obom stranám nariadil, aby rokovali o ukončení sporu. K dohode stále nedošlo. Postavená časť: Gabčíkovo tvorí prehradenie starého koryta Dunaja pri bratislavskom Čunove, vodná nádrž Hrušov, vodné elektrárne a plavebné komory v Gabčíkove, odpadový kanál a menšie elektrárne. Výkon: Elektráreň má výkon 720 MW a je zdrojom asi desiatich percent elektrickej energie spotrebovanej u nás.

Gabčíkovo-Nagymaros: 30 rokov sporov bez riešenia

12. septembra 2007 - (ČTK)

Na výstavbu priehrady Gabčíkovo, ktorú pred tridsiatimi rokmi spustilo podpísanie medzištátnej zmluvy medzi bývalým Československom a Maďarskom, majú jeho priaznivci aj odporcovia dodnes vyhranené názory. Kým pre jedného z jeho najväčších zástancov Júliusa Bindera vodné dielo spĺňa požiadavky na priehradu tretieho tisícročia, ekológ Mikuláš Huba ho naďalej považuje za výtvor socialistickej megalománie. Gabčíkovo sa stalo predmetom sporov najmä po páde komunistického režimu. Priehrada proti sebe postavila slovenských a maďarských politikov, keď Budapešť odmietla z ekologických dôvodov postaviť svoju časť sústavy. Spor medzi Slovenskom a Maďarskom neskôr riešil medzinárodný súd v Haagu. Okrem toho proti priehrade vystupovali i na Slovensku viacerí ekologickí aktivisti. Pri jej výstavbe totiž vyklčovali veľkú časť lužných lesov dunajskej ramennej sústavy a na ich mieste stojí zdrž Hrušov. „Skutočný vplyv vodného diela na prírodu je nad očakávanie priaznivý. Vodné dielo sa už splatilo, jeho súčasná hodnota podľa medzinárodných kritérií je 10 miliárd eur. Bezpečne previedlo povodne, i tú súčasnú. Nie je potrebné nič dokazovať, to sú fakty, stačí sa prísť pozrieť,” hodnotil pre ČTK vodné dielo Binder, ktorý je bývalým šéfom podniku Vodohospodárska výstavba a expolitik HZDS. Podľa Bindera by bez výstavby gabčíkovskej priehrady Slovensko v roku 1997 pravdepodobne zažilo povodne podobné ako na Morave, ktoré si vyžiadali desiatky ľudských životov. Priehrada tiež podľa neho mala priaznivý vplyv na podzemné vody, ako aj na prírodu okolo Dunaja. Dunajské lužné lesy by bez jej postavenia vyschli a naopak priehrada im zabezpečila potrebnú vodu, myslí si Binder. Slovensko by navyše podľa neho nezískalo ani vyrobenú elektrickú energiu. Environmentalista Huba, ktorý v súčasnosti pôsobí na Geografickom ústave Slovenskej akadémie vied, naopak ešte v 80. a 90. rokoch varoval pred viacerými ekologickými následkami priehrady. Dnes je stále presvedčený o tom, že výstavbou priehrady sa na prírode napáchali nenapraviteľné škody. „Najvážnejšia je škoda vo vedomí ľudí, keďže sa posilnila nebezpečná ilúzia, že prírodu možno vo veľkom a beztrestne znásilňovať,” uviedol pre ČTK. Dôsledky na časť dunajskej ramennej sústavy, ktorá zostala zachovaná, ako aj celkovo na pôdu, lesy, rastlinstvo, živočíchy a ekosystémy v okolí priehrady, je dnes podľa Hubu ťažké presne vymenovať. „O tom, čo sa v prírode deje od spustenia Gabčíkova do prevádzky, chýbajú informácie. Jednak tie, ktoré sú, sa utajujú, jednak chýba sľubovaný systematický monitoring prírodných zmien,” poznamenal. Gabčíkovskú priehradu dodnes obhajujú politici vládnych strán. Predseda parlamentného výboru pre životné prostredie Ján Slabý z vládnej SNS podobne ako Binder veril, že priehrada dunajskej prírode viac pomohla, ako uškodila. „Tam, kde by možno, ak by nebolo postavené toto vodné dielo, došlo aj k vysýchaniu mŕtvych ramien, tak teraz je tam udržiavaná optimálna hladina vody,” povedal ČTK. Naopak šéf opozičnej SMK Pál Csáky, ktorého strana mala vždy k výstavbe priehrady rezervovaný postoj, netajil opäť svoje antipatie. „Mne osobne ani teraz sa nepáči toto dielo. Myslím si, že v členitom horskom teréne je možné používať takéto nástroje, ale na nížine je to väčší problém,” vyhlásil v rozhovore s ČTK.

Kassákovo výročie pripomenie medzinárodná výstava

11. septembra 2007

Prehliadka diel slovenských, českých a maďarských výtvarníkov Hommage á Kassák 120/40 v bratislavskej Galérii Z na Ventúrskej ulici pripomenie 120. výročie narodenia a 40. výročie úmrtia spisovateľa, výtvarníka i organizátora kultúrneho života Lajosa Kassáka. Po uvedení v budapeštianskom Kassákovom múzeu v Bratislave otvoria výstavu na počesť rodáka z Nových Zámkov vo štvrtok 13. septembra o 18:00 v Galérii Z. Pre verejnosť bude prístupná do 2. októbra. Podľa Viktora Hulíka, z Galérie Z, cieľom projektu je aktualizovať moderný a nadčasový odkaz Kassákovej tvorby pre súčasnosť. Galérie ponúkne návštevníkom diela od 33 autorov: Imre Bak (H), Juraj Bartusz, Milan Dobeš, Rudolf Fila, Kurt Gebauer (CZ), Gulyás Gyula (H), Josef Hampl (CZ), Ján Höffstädter, Viktor Hulík, Jozef Jankovič, Věra Janoušková (CZ), Jovánovics György (H), Vratislav Karel Novák (CZ), Antonín Kašpar (CZ), Kiss Ilona (H), Klimó Károly (H), Stanislav Kolíbal (CZ), Kováts Albert (H), Kovács Tamás László (H), Körösényi Tamás (H), Ivica Krošláková, Jan Kubíček (CZ), Lossonczy Tamás (H), Mengyán András (H), Juraj Meliš, Eduard Ovčáček (CZ), Papp Oszkár (H), Vladimír Preclík (CZ), Peter Roller, Saxon Szász János (H), Rudolf Sikora, Szőnyei György (H), Stanislav Zippe (CZ).

Téma Maďarskej gardy v europarlamente

13. septembra 2007

Slovenskí europoslanci v Bruseli opäť otvorili tému Maďarskej gardy. Vyhlásenie s odsúdením vzniku polovojenskej organizácie šéfovi europarlamentu predložili traja poslanci za HZDS. Ak ho podpíše dostatočný počet ich kolegov, stane sa oficiálnym dokumentom europarlamentu. Vyhlásenie má byť adresované maďarskej vláde aj vedeniu Európskeho parlamentu. Jeho hlavná iniciátorka Irena Belohorská: „Žiadame EP, aby sledoval túto situáciu a monitoroval ju. Nehovoríme o žiadnej monitorovacej skupine, ktorá by prišla do Maďarska. Len zdvíhame prst a žiadame, aby sa situácia sledovala. My, Slováci, nechceme takéto vzťahy s Maďarmi.” Ministerka zahraničných vecí Maďarska Kinga Goncyiova pred pár dňami pre Slovenský rozhlas zdôraznila, že aj Budapešť vznik Maďarskej gardy jasne odsúdila. „Naozaj verím, že tu nejde o slovensko-maďarské vzťahy. To je niečo, s čím si musíme poradiť v Maďarsku.” Stredopravičiar Milan Gaľa si vie predstaviť, že by kolegov z HZDS podporil svojím podpisom pod vyhlásenie, aj keď opätovná medializácia Maďarskej gardy bude podľa neho skôr na škodu veci. „Je to síce bizarný, ale predsa okrajový jav, a možno sa mu venuje príliš veľa pozornosti. Niekedy si poslanci týmto spôsobom trochu vyrábajú aj vlastnú agendu. Naposledy som podpisoval vyhlásenie pod názvom „Situácia levov v rumunských zoologických záhradách.”

Die Presse: V Budapešti bude horúca jeseň

12. septembra 2007

Séria pouličných demonštrácií odštartuje horúcu politickú jeseň v Maďarsku. Konštatuje to dnešné vydanie konzervatívneho rakúskeho denníka Die Presse. Maďarský denník Magyar Nemzet cituje rakúske periodikum, podľa ktorého sa vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya dostala opäť do úzkych. Vzhľadom na drastické úsporné opatrenia vyzýva množstvo organizácií svojich priaznivcov na pouličné demonštrácie. Vzhľadom na narastajúcu nespokojnosť občanov pozorovatelia predpovedajú vláde už teraz „horúcu jeseň”. Avizované masové podujatia sú podľa rakúskeho denníka namierené proti dvom javom. Prvým je nesociálna politika vlády, druhým zasa výpredaj národného majetku. Gyurcsánya v pondelok pred budovou štátnej televízie skupina osôb označila za špekulanta a zradcu vlasti, ďalšia skupina opľúvala vozidlá poslancov, odchádzajúcich z parlamentu, a hádzali po nich aj fľaše. Pôvodné demonštrácie namierené proti tomu, že koaliční poslanci sa chystali prijať zákon o majetku štátu, sa vyvíjali pokojne, poznamenáva Die Presse, podľa ktorého však prijatie zákona bolo fackou pre mnohých maďarských občanov, lebo sa obávajú, že vláda môže národný majetok rozpredať. Demonštranti požadovali pred parlamentom ukončenie privatizácie, prijatie nového zákona o národnom majetku, v ktorom by bolo zakotvené, že v prípade vážnych rozhodnutí bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov. Podľa Die Presse sa protestovalo aj proti balíku reštrikčných a reformných opatrení Gyurcsányovho kabinetu. Kým lekári a pedagógovia „pôjdu na barikády” kvôli rozbitiu zdravotníctva a školstva, študenti sa chystajú protestovať proti zavedeniu poplatkov v školstve. Demonštrácie pripravuje aj Celoštátny spolok početných rodín (NOE), ktorý chce poukázať na zlú situáciu viacdetných rodín a mieni požadovať sociálnu politiku zameranú na zabezpečenie budúcnosti rodín.

Prezident v parlamente

10. septembra 2007 - (GMP)

Zveličovanie hrozby krajnej pravice a strachu pred ňou označuje maďarský prezident László Sólyom za škodlivú manipuláciu. Hlava štátu popoludní svojím prejavom v parlamente otvorila jesennú politickú sezónu, ktorá by mala byť horúca. Pred blížiacim sa prvým výročím pouličných nepokojov prezident Sólyom zdôraznil, že ústavnosť nestrpí násilie - ani policajné. Reagoval na snahu vlády obmedziť slobodu vyjadrovania názorov a spolčovania sa. Konštatoval, že radikálnu pravicu neslobodno obmedzovať zužovaním základných politických práv, pretože sa tak zužujú politické práva všetkých. V súvislosti s takzvanou Maďarskou gardou, nedávno vzniknutým polovojenským spolkom krajnej pravice odmietol, že by sa v Maďarsku rozmáhal fašizmus, a vlastne pokarhal vládne strany, keď povedal, že nafukovanie nacistickej hrozby a zvyšovanie strachu považuje za škodlivú manipuláciu. Tým skôr, že extrémna strana vypadla z parlamentu a v posledných voľbách radikálny tábor dosiahol iba niečo vyše 2 percentá. Prezident ešte poznamenal: „Mali by sme si to pripomenúť najmä vtedy, keď musíme počúvať lekcie z takých krajín, kde extrémne nacionalistické strany sedia v parlamente, niekde sú dokonca aj vo vláde.” Po prezidentovom príhovore parlament pokračoval v zabehnutých koľajach: opozícia počas prejavu premiéra Ferenca Gyurcsány opustila sálu.

László Sólyom apeloval na krajnú pravicu

11. septembra 2007

Maďarský prezident László Sólyom vyzval krajne pravicovú opozíciu, aby sa dištancovala od symbolov vojnového pronacistického režimu. Aktivity malej, krajne pravicovej strany Jobbik sa v posledných týždňoch stali v Maďarsku predmetom intenzívnej verejnej diskusie. Mimoparlamentná strana na seba upozornila minulý mesiac, keď napriek protestom židovských a rómskych združení založila polovojenskú organizáciu. Čierne uniformy Maďarskej gardy pripomínajú fašistov zo 40-tych rokov a na vojnový pronacistický režim odkazuje aj ich takzvaná Arpádovská zástava. „Z úcty k mŕtvym a bolesti tých, čo prežili, nepoužívajte zástavy s arpádovskými pruhmi nato, aby ste demonštrovali nesúhlas (s vládou)... Buďte ľudskí, myslite na to, čo tým spôsobuje,” povedal Sólyom v parlamentnom vystúpení. Režim Šípových krížov, ktorý ovládol Maďarsko koncom druhej svetovej vojny, nesie zodpovednosť za deportácie stoviek tisícov maďarských Židov do nacistických vyhladzovacích táborov. Krajná pravica sa v Maďarsku zviditeľnila minulý rok na jeseň na protivládnych demonštráciách.

Gyurcsány zavádza program Nový poriadok

10. septembra 2007

Zákon o financovaní strán a nové podmienky tvorby rozpočtu sú prvkami pripravovaného programu Nový poriadok, ktorý dnes predstavil v úvodný deň jesennej schôdze maďarského parlamentu maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Prioritami svojej vlády v nadchádzajúcom období nazval predseda vlády vytvorenie hospodárskeho rastu, tvorbu nových pracovných príležitostí a premenu systému vzdelávania a zdravotníctva. Na začiatku premiérovho prejavu rokovaciu sálu už tradične opustili poslanci opozičnej frakcie FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), zostali iba šéfovia frakcií. Robia tak od minulého roka na protest proti tomu, že vláda klamala občanom pred voľbami. Pred Gyurcsányom vystúpil prezident László Sólyom, ktorý na premiérove slová tiež nepočkal a odišiel z parlamentu. Predseda vlády chce v rámci programu Nového poriadku zaviesť ďalej nový systém uhrádzania výdavkov poslancov, potláčanie ilegálneho hospodárstva a čiernej práce, nulovú toleranciu v zabezpečení verejného poriadku, nové sankcie v oblasti bezpečnosti potravín, tvrdé opatrenia proti znečisťovateľom životného prostredia, ochranu ľudskej dôstojnosti a radikálne kroky proti tým, ktorí šíria nenávisť a diskrimináciu. Gyurcsány potvrdil odhodlanie pokračovať v reformách. Ako povedal, existuje iba cesta reforiem alebo krach. Reformy však podľa neho nemožno iba diktovať, na premeny je potrebné získať aj podporu.

Protesty pred parlamentom

11. septembra 2007 - (GMP)

Incident pred maďarským parlamentom: rozvášnená skupina demonštrantov opľúvala odchádzajúcich vládnych poslancov. Dôvod: schválenie takzvaného majetkového zákonu. Parlament schválil neskoro večer prezidentom raz vrátený zákon o štátnom majetku, ktorý umožňuje ďalšiu privatizáciu pod dohľadom nového vrcholového orgánu, takzvanej Rady pre hospodárenie s majetkom - jej členovia budú volení na šesť rokov. Opozícia proti zákonu ostro protestovala, pred parlamentom sa zišlo niekoľko sto ľudí, ktorí demonštrovali tiež proti zámerom vlády. Po dvadsiatej druhej hodine chceli niektorí rozobrať kordóny tesne pri budove, ale sa im to nepodarilo. Boli medzi nimi známe postavy z vlaňajších jesenných nepokojov. Do odchádzajúcich poslancov hádzali rozhnevaní demonštranti zeminu z kvetináčov, opľúvali ich, dokonca palicami búchali po ich autách. Polícia nezasahovala.

Živá reťaz za Maďarsko sa ospravedlnila za inzultovanie poslancov

11. septembra 2007

Hnutie živá reťaz za Maďarsko odsúdilo dnes prejavy extrémistov a výtržníkov, ktorí v pondelok večer inzultovali poslancov vládnych socialistov po podujatí tejto organizácie. Vyhlásenie hnutia zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Hlboko ľutujeme, a berieme na seba časť zodpovednosti za to, že napriek nášmu úsiliu naše podujatie nepriamo vyprovokovalo útoky. Ospravedlňujeme sa poslancom, a odsudzujeme výtržníkov, uviedlo predsedníctvo hnutia v dokumente. Niekoľko stoviek protivládnych demonštrantov čakalo v pondelok neskoro večer odchádzajúcich poslancov maďarského parlamentu po rokovaní prvého dňa jesennej schôdze. Zákonodarný zbor prijal návrh týkajúci sa hospodárenia majetku štátu, ktorý predtým už prezident László Sólyom vrátil parlamentu na prerokovanie. Demonštranti opľuli vozidlá niekoľkých poslancov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a hodili aj niekoľko fliaš. Hnutie živá reťaz za Maďarsko, ktoré začalo legálnu demonštráciu podvečer, požadovalo, aby návrh v predloženej forme nebol prijatý. Hlava štátu v lete zákon nepodpísala, lebo namietala, že Rada pre hospodárenie s národným majetkom by podľa zákona mala poverenie na šesť rokov, teda na obdobie dlhšie, akým je vládny cyklus. Okrem toho by mala právomoci, ktoré patria do kompetencie vlády. Demonštranti v závere plenárnej schôdze opľúvali vozidlá odchádzajúcich socialistických poslancov a hádzali po nich pivové fľaše. Snažili sa tiež rozobrať kovové zátarasy postavené okolo parlamentu, v čom im zabránilo asi 50 policajtov v uniformách. Menšia skupina sa na chvíľu postavila pred električku na Kossuthovom námestí, a bránila jej v jazde.

Maďari vyšli opäť do ulíc

10. septembra 2007 - (ČTK)

Rok po škandále okolo premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý rozpútal najväčšie nespokoje v Maďarsku od pádu komunizmu, žiadalo v sobotu v Budapešti jeho odstúpenie desaťtisíc ľudí. Minulý rok v septembri zažila maďarská metropola rozsiahle protesty po tom, čo bola zverejnená nahrávka, v ktorej Gyurcsány priznáva, že klamal, aby dosiahol svoje znovuzvolenie v apríli 2006. K protestnej akcii pred parlamentom sa v sobotu pripojilo asi 30 rôznych skupín, z ktorých niektoré majú blízko k opozičnej pravicovej strane Fidesz a ku krajnej pravici. Prítomní boli aj dvaja podpredsedovia strany Fidesz a predseda xenofóbnej, antisemitskej Maďarskej strany spravodlivosti a života István Csurka. „Socialisticko-liberálna vláda je taká len podľa názvu. V skutočnosti je antisociálna,“ povedala na demonštrácii Ildikó Pelcznéová-Gállová, predstaviteľka strany Fidesz. S blížiacim sa výročím vypuknutia protikomunistického povstania z októbra 1956 sa očakávajú ďalšie protestné akcie.

Desaťtisíc demonštrantov žiadalo odchod Gyurcsánya

9. septembra 2007 - (TASR)

Desaťtisíc ľudí požadovalo v sobotu pred parlamentom v Budapešti demisiu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya v súvislosti s blížiacim sa prvým výročím zverejnenia nahrávky, na ktorej líder socialistickej strany priznal klamstvá za účelom víťazstva vo voľbách. K protestom sa pripojilo približne 30 skupín, z nich niektoré ultrapravicové a niektoré blízke hlavnej opozičnej strane Fidesz. Zhromaždenie na rozdiel od minuloročných násilných demonštrácií pred parlamentom prebehlo pokojne. „Táto socialisticko-liberálna vláda je takou len podľa mena. V skutočnosti je antisociálna,” vyhlásila pred demonštrantami predstaviteľka strany Fidesz Ildikó Pelczová-Gállová. Väčšie protesty sa očakávajú 17. septembra, na kedy pripadá deň výročia zverejnenia kazety s Gyurcsányovým straníckym prejavom. Premiér na nej okrem iného konštatoval, že socialistická strana o ekonomickej situácii „klamala ráno, na obed a večer”, aby vyhrala parlamentné voľby v apríli 2006. Odkedy vyhral voľby, Gyurcsány zaviedol tvrdé opatrenia na zníženie deficitu rozpočtu, ktorý v minulom roku dosiahol 9,2 percenta HDP, čo bolo najviac v celej EÚ. Premiér prisľúbil ďalekosiahle sociálne reformy. Veľké protivládne protesty sa očakávajú aj 23. októbra pri príležitosti výročia protikomunistického povstania z roku 1956.

Súkromné osoby podali žalobu na premiéra za jeho prejav

8. septembra 2007 - (SITA)

Súkromné osoby zažalovali na súde maďarského premiéra a predsedu vládnych socialistov Ferenca Gyurcsánya za jeho prejav, ktorý predniesol na zasadnutí frakcie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v máji minulého roka. Podľa maďarskej agentúry MTI podanie žaloby, o ktorom ako prvý informovala rozhlasová stanica Kossuth Rádió, potvrdila aj justícia, pričom prvé pojednávanie budapeštiansky súd stanovil na 20. novembra. Na súd sa obrátilo 199 súkromných osôb so žiadosťou o náhradu škody a ako ďalšieho žalujú ministra financií Jánosa Veresa. Tlačová agentúra MTI požiadala o stanovisko ministra spravodlivosti Alberta Takácsa, podľa ktorého je na prvý pohľad nepredstaviteľné, že niekto iniciuje súdny spor za účelom náhrady škody spôsobenej prejavom. V zásade však nevylúčil túto možnosť pre stanovený termín pojednávania. Podanie na súd najprv musia preskúmať právnici, skonštatoval hovorca vlády Dávid Daróczi. Podľa neho bol predmetný prejav o tom, že politika sa namiesto straníckych záujmov musí týkať záujmov ľudí a krajiny. Premiérov minuloročný škandalózny prejav vyvolal vlnu rozhorčených reakcií. Audiozáznam jeho prejavu zverejnil na svojom internetovom portáli verejnoprávny Maďarský rozhlas. Premiér v ňom na ilustráciu situácie krajiny po rokoch vládnutia socialistov použil veľmi expresívne slová. „Je evidentné, že sme posledné 1,5 až 2 roky klamali. Bolo úplne jasné, že to, čo hovoríme, nie je pravda.... A pritom sme, mimochodom, štyri roky nerobili nič. Nič. Nedokážete mi povedať podstatné vládne opatrenie, na ktoré by sme mohli byť hrdí s výnimkou toho, že sme sa na koniec z h...a dokázali vrátiť k vládnutiu,” citovala zo slov predsedu maďarskej vlády agentúra MTI. „Ak sa pozriete na celý prejav, uvedomíte si, že som hovoril o všetkých politických klamstvách od zmeny systému,” obhajoval sa v septembri minulého roka Gyurcsány. „Hovoril som o druhu politických klamstiev, ktoré nútia ľudí povedať, že politici vždy klamú. „Hovoril som, že od tohto musíme upustiť,” pokúšal sa Gyurcsány zmierniť svoje predchádzajúce vyjadrenia. Podpredseda opozičnej strany Fidesz Zoltán Pokorni označil vtedy Gyurcsánya a jeho stranu za „morálne zničených”.

easyHotel prichádza do Budapešti

10. septembra 2007 - (Ján Blažej - eTREND)

Otvorením easyHotela s 57 izbami v Budapešti sa v októbri začne rozsiahla expanzia lacných hotelov z Veľkej Británie do celého radu ďalších krajín. Cena izby sa bude pohybovať od 29 eur. Hotel patrí do podnikateľskej siete Steliosa Haji-Ioannou, cyperského Gréka s britským občianstvom, ktorý vstúpil do povedomia nízkotarifnou leteckou spoločnosťou easyJet. Tá je v súčasnosti európskou dvojkou medzi lowcostovými aerolíniami. Na tom istom princípe vytvoril aj šestnásť ďalších easy-podnikov, napríklad easyShip, easyCar, easyCard, easyBus, easyPizza či lacné internetové kaviarne. V centre Londýna v South Kensingtone otvoril v lete roku 2005 prvý easyHotel s 34 dvojposteľovými izbami. Ubytovanie predával podobne ako letenky easyJetu: čím skoršia rezervácia, tým nižšie ceny. Tie začínali už od 20 libier, čo je približne tretina ceny bežných hotelov v centre hlavného mesta a postupne zaplňovaním hotela a približovaním k dátumu príchodu rastú. Nízku cenu dosiahol jednoduchým ale pevným vybavením izby ladenej v korporátnej easy oranžovej a bielej farbe s minimálnymi službami. Vysvetľuje to filozofiou, že hosť nemá platiť za to, čo nechce. Základom je lôžko, WC, umývadlo a sprcha. Všetko ostatné si prikúpi. Ak si chce hosť zapnúť televízor, zaplatí päť libier, pri odchode má možnosť vyzliecť prikrývku a podušku, ak sa mu to však nechce, priplatí päť libier za upratovačku. Hotel si získal veľkú popularitu aj napriek sparťanským podmienkam, ku ktorým patrí aj fakt, že časť izieb nemá okno. V tom istom roku otvoril na franchisingovom princípe hotel v Bazileji (izby od 32 eur) a na rastúci dopyt v Londýne odpovedal ďalšími dvomi hotelmi a základnú cenu zvýšil na 25 libier. Po Budapešti je v štádiu príprav otvorenie hotela v Zürichu. Spoločnosť easyHotel podpísala franchisingovú zmluvu s novou nemeckou firmou i.gen Hotels, ktorá vznikla, aby vytvorila v priebehu štyroch prevádzkovala sieť prvých desiatich easyHotelov po Nemecku. Prvý z nich bude otvorený v novom centre Berlína. Okrem toto easyHotel rokuje aj desiatkami firiem, pretože chce po celej Európe zriadiť šesťdesiat ďalších easyHotelov. V budúcom roku chce mať Stelios Haji-Ioannou aj dvestoizbový easyHotel v Bombaji. Ten má odštartovať expanziu v spolupráci s developerskou spoločnosťou Istithmar Hotels z Dubaja. EasyHotel so 195 izbami majú na budúci rok otvoriť aj v Dubaji a nasledovať bude v priebehu piatich rokov ďalších 36 hotelov v sedemnástich krajinách od Indie a Pakistanu cez Blízky východ až do Maroka. Majú mať spolu 3 800 izieb a projekt bude stáť vyše 400 miliónov amerických dolárov. Budú to nielen easyHotely ale aj easy-stavby, ktoré vybudujú veľmi rýchle, v priebehu dvadsiatich týždňov. Pôjde o prefabrikátové bunky-izby, ktoré sa budú pripájať na prefabrikátové chodby, výťahové šachty postavené na betónovej platni.

Stočlenný maďarský cigánsky orchester opäť v Košiciach

11. septembra 2007

V októbri sa už po druhýkrát predstaví košickému publiku svetoznámy 100-členný maďarský cigánsky orchester Budapešť. Súbor bez dirigenta si už pri svojej prvej návšteve podmanil metropolu východu. Jeho história sa datuje od roku 1985, kedy zomrel v tom období najznámejší maďarský primáš Sándor Jaroka. Orchester sa vtedy zrodil z jedného momentu improvizácie, keď maďarskí rómski hudobníci začali po smútočnom obrade spontánne hrať. Najväčší rómsky symfonický orchester na svete zaznamenal v posledných rokoch obrovský úspech. Toto jedinečné hudobné teleso absolvovalo vystúpenia v najznámejších koncertných sálach hlavne v Rakúsku, Belgicku, Čechách, Chorvátsku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Japonsku, Monaku, Portugalsku, Turecku a ďalších štátoch sveta. Repertoár nepozostáva len zo slávnych maďarských čardášov, ale aj z klasických diel ako sú maďarské rapsódie od Liszta, maďarské tance od Brahmsa, či diela od členov rodiny Straussovcov. Tento maďarský orchester, ktorého zvuk charakterizuje veľké množstvo sláčikových nástrojov či niekoľko cimbalov, pozná publikum po celom svete. Stovka hudobníkov so štyrmi primášmi totiž spolu hrá už 22 rokov. Cigánsky orchester Budapešť bude vystupovať na Slovensku už po siedmy raz, pričom predchádzajúce koncerty boli v Bratislave a po prvýkrát aj v Košiciach (rok 2005) prijaté s veľkým nadšením Rozhodne si nenechajte ujsť príležitosť zažiť neopakovateľnú atmosféru plnú strhujúcich rytmov a melódií v podaní tých najlepších členov slávnych rómskych hudobníckych rodín z celého Maďarska. Stočlenný maďarský cigánsky orchester Budapešť tento krát príde do Košíc s novým repertoárom..

Maďarská pizza alebo čo piť na „pompoš“?

10. septembra 2007 - (Gregor martin papucsek - Pravda)

Maďari stále hľadajú možnosti úniku od tradičnej dvojice unicum - pivo, a preto po celý rok usporadúvajú vínne festivaly. Najväčšieho rangu je prehliadka na začiatku septembra a vyvrcholila práve uplynulý víkend. Predstavte si, že s pohárom v ruke chodíte medzi desiatkami stánkov na nádvorí Budínskeho hradu a sem - tam vrhnete pohľad dole, na Dunaj a na celé mesto. Omamné! Pravda, omámený je človek aj po dvoch týždňoch pobytu v inej krajine, kde ani slovko nečítal a nepočul o dianí v Maďarsku, a teraz, ako spätne listuje noviny, užasnutý registruje, že si tu politici všeobecne a vzájomne nadávali do fašistov, sťaby rozohrievajúc sa na horúcu jeseň. Dialo sa to pod zámienkou tzv. Maďarskej gardy. Tak potom radšej maďarská pizza! Tá je v posledných rokoch verným sprievodcom vína na všetkých festivaloch. Volá sa „pompoš” a pochádza z neďalekej obce Tők. Kedysi, vraj, dávno predtým ako Taliani vymysleli svoju pizzu, pri pečení chleba vždy vznikol nejaký „odpad”, na tieto kúsky chlebového cesta uložili gazdiné, čo práve mali, kus slaniny, cibuľu, smotanu, cesnak, a upiekli to, aby hladným deťom rýchle zapchali ústa. Dodnes sa pečie v hlinenej peci. Tőkčania si ho nechali patentovať a, hovorím, chodia s tým z festivalu na festival. Aj teraz, na Budínskom hrade, bol „pompoš” šlágrom, samozrejme, až po víne, lebo húfy ľudí sem prišli predsa len pre dobré víno. Provokatéri, ktorí sa nájdu všade, nadhodili, že by sa na tento neľahko stráviteľný krajec maďarskej pizze hodilo skôr pivo, ale my ostatní sme ich hneď vypískali. Okrem toho maďarské pivo už ani nejestvuje (pivovary sú v cudzích rukách), zato maďarské víno prežíva svoju renesanciu. Všetci zainteresovaní pracujú na tom, aby bol národ opäť „vínny”, minister je síce trocha zúfalý, že svetoznáme maďarské vína sú svetoznáme len v Maďarsku, no nadchýna sa z rozmachu kultúry pitia vína, ktorej hlavnou črtou je striedmosť. S mierou sa popíjalo aj na hlavnom vínnom festivale, azda aj preto, lebo dosiahnutie stavu hoci miernej opitosti by bolo bývalo finančne náročné, veď ste vstúpili do jedného z najdrahších „podnikov” pod holým nebom, kde „salonšpic” zostal charakteristický. A ešte niečo: neskutočná vzájomná zhovievavosť, ústretovosť, solidarita, milota, úsmevy... ako keby sme ani neboli v Maďarsku. Hoci viem, že neslobodno porovnávať v podstate zábavnú akciu s celospoločenskými pomermi a že stav opojenia je pominuteľný. Neminul som ani tento rok stánok Zoltána Polgára, u ktorého sme v jeho villáňskej pivnici pred pár rokmi prekoštovali celý sortiment božských zamatových vín. Stále mi znie v ušiach jeho (a odvtedy aj moje) krédo, podľa ktorého „život je príliš krátky na to, aby sme pili zlé vína”.

Na Dunaji, Rábe a Mosonskom Dunaji vyhlásili druhý stupeň pohotovosti

10. septembra 2007

Druhý stupeň povodňovej pohotovosti vyhlásili v nedeľu večer pre úsek Dunaja medzi Komáromom a Almásfüzitö, ako aj v oblasti Györu na riekach Rába a Mosonský Dunaj. V Maďarsku platia v súčasnosti rôzne stupne povodňovej aktivity na celkovej dĺžke riek 200 km. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v okolí Györu zaplavila voda niekoľko objektov a parkovísk v inundačnom pásme riek, ktoré uzatvorili. Na Dunaji v úseku Malého žitného ostrova platí tretí stupeň pohotovosti, medzičasom začala hladina Dunaja klesať na hornom úseku. Pri Komárome a Ostrihome očakávajú vodohospodári kvôli pretrvávajúcej vysokej hladine Váhu stav hladiny Dunaja nad hranicou druhého stupňa pohotovosti. V Budapešti očakávajú kulmináciu Dunaja pri 710 cm v utorok, najneskôr v stredu dopoludnia. Preto v utorok uzatvoria cesty dolného dunajského nábrežia na oboch stranách rieky. Niektoré úseky nábrežia na budínskej strane uzatvorili už v nedeľu večer.

Voda v Maďarsku

10. septembra 2007 - (GMP)

Záplavová vlna na Dunaji sa blíži k Budapešti, kde sa očakáva dnes uzavretie ďalších častí nábrežia. Na vyše 250-ich kilometroch riek v Maďarsku platí povodňová pohotovosť, toky a potoky sa rozvodňujú aj v severovýchodnej časti krajiny, no pozornosť sa sústreďuje na Dunaj. Na jeho hornom toku, v oblasti Malého žitného ostrova - Szigetközu - už včera nariadili tretí stupeň ochrany. Vlna sa blíži k Budapešti, kulminácia rieky sa očakáva v utorok v noci, hoci silné dažde, ktoré sa očakávajú na dnes večer, môžu situáciu zmeniť. Na severe hlavného mesta už ľudia začali plniť vrecia s pieskom, pred dopravou museli uzavrieť niekoľko úsekov. Po frekventovanej ceste na pravom brehu rieky budú musieť vylúčiť premávku aj na ďalších úsekoch dunajského nábrežia na oboch stranách. V obave pred dopravným kolapsom chystajú v Budapešti dočasne zastaviť rozsiahle rekonštrukčné práce na cestných komunikáciách.

Dunaj v Maďarsku

9. septembra 2007 - (GMP)

V Maďarsku sa chystajú na zvýšenú hladinu Dunaja s obavami pred záplavami. Na niektorých úsekoch už platí pohotovosť tretieho stupňa, v Budapešti už museli obmedziť dopravu na dolnom nábreží. Na hornom toku maďarského úseku Dunaja, v priestore Malého žitného ostrova - Szigetközu platí odvčera tretí stupeň povodňovej pohotovosti, čo znamená 24 hodinové sledovanie, a v prípade potreby upevňovanie hrádzí. Nižšie, pri Komárome vyhlásil dnes druhý stupeň a to isté sa očakáva do večera aj v Budapešti. V oblasti Visegrádu už obyvateľstvo urobilo preventívne opatrenia - z domov tesne pri vode odviezli hodnotné hnuteľnosti a uzavreli v domácnostiach plyn. V hlavnom meste popoludní uzavreli jeden úsek frekventovaného dolného nábrežia na pravom brehu. Rieka by mala kulminovať pri Budapešti v utorok v noci, dovtedy budú musieť uzavrieť ďalšie komunikácie pri vode. Preto očakávajú na pondelok dopravný kolaps. Odborníci predpovedajú, že záplavy nebudú také rozsiahle a najmä nie také dlhotrvajúce, ako vlani a roku 2004.

Piešťany - Najlepším európskym filmom sa stala Taxidermia

9. septembra 2007 - (SITA)

V jedinej súťažnej sekcii medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch - Miesto stretnutia Európa (Meeting Point Europe), zvíťazil koprodukčný maďarsko-rakúsko-francúzsky film Taxidermia (2006) v réžii Györgya Pálfyho. Rozhodla o tom porota zložená z dvanástich renomovaných mladých filmových kritikov z rôznych štátov Európy. Ocenenie si prevzal na záverečnom ceremoniáli predstaviteľ hlavnej úlohy, maďarský herec Csaba Czene. Cenu divákov si odniesol za oscarovú snímku Životy tých druhých (2006) jej producent Max Wiedemann. Úspešný film Floriana Heckela von Donnersmarcka získal aj Cenu predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša. Primátor mesta Piešťany Remo Cicutto ocenil taktiež oscarové dielo. Najviac sa mu páčil anglicko-francúzsko-taliansky film Kráľovná (2006) Stephena Frearsa. Druhý ročník MFF Cinematik sa orientoval predovšetkým na mladého diváka. V priebehu šiestich dní prilákal viac ako tisíc akreditovaných návštevníkov. Diváci mali možnosť vidieť najlepšie svetové snímky, niektoré dokonca v slovenskej predpremiére. V trinástich sekciách si mohli pozrieť približne 80 filmov. Súčasťou festivalu boli aj workshopy so svetoznámymi filmármi, koncerty a výstavy.

SMK chce zlepšiť cesty do Maďarska

9. septembra 2007 - (ČTK)

Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) sa bude usilovať zlepšiť cestné spojenie regiónov južného Slovenska s Maďarskom. V rozhovore s ČTK to povedal predseda SMK Pál Csáky. Zima útočí na európske mestá Strana podľa neho takto reaguje na to, že vláda Roberta Fica uprednostňuje najmä dostavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc cez Žilinu a rýchlostnej cesty do Banskej Bystrice cez Nitru. „Touto necitlivou politikou vládna koalícia vytláča južné Slovensko smerom k juhu,” povedal predseda SMK. Lepšie spojenie s Maďarskom by pomohlo obyvateľom slovenského juhu pri cestovaní za prácou a nahradilo by diaľnice, ktoré južné Slovensko obchádzajú, dodal Csáky. Vláda chce, aby sa cestné ťahy z Bratislavy do Košíc cez Žilinu a z Nitry do Banskej Bystrice dostavali v osobitnom režime aj za účasti súkromného kapitálu. SMK už dlhší čas naopak presadzovala stavbu rýchlostnej cesty z Košíc cez Lučenec, Levice a Dunajskú Stredu do Bratislavy, teda cez regióny, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Ešte pred minuloročnými parlamentnými voľbami dokonca vtedajší líder Béla Bugár vyhlásil, že stavba tejto cesty by bola jednou z podmienok prípadného vstupu SMK do vlády. „Na Slovensku je minimálne 24.000 takých ľudí, ktorí hľadajú zamestnanie v Maďarsku,” poznamenal Csáky. „Dnes, keď niekto z Bratislavy má niečo vybaviť za Košicami, už cestuje cez maďarskú diaľničnú sieť. My sme presadzovali alternatívu, ale keď nie je na to pochopenie, no tak musíme zobrať tú skutočnosť, ktorá tu je,” dodal. SMK podľa Csákyho má prostriedky na to, aby svoje myšlienky presadila. Hoci nie je vo vláde, má silné zastúpenie na miestnej úrovni a v krajských samosprávach. A práve tie môžu o cestách nižších tried rozhodovať. Okrem toho ďalšie príležitosti ponúkajú podľa neho eurofondy v oblasti cezhraničnej spolupráce. Strana ešte na jar počas návštevy maďarskej predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej lobovala za dostavbu mostov cez pohraničnú rieku Ipeľ. Viacero mostov, ktoré boli zničené ešte za druhej svetovej vojny, by mohli spájať s Maďarskom chudobnejšie obce v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec. O obnove mostov však už s maďarskou vládou rokoval aj premiér Fico. Ten v júni tvrdil, že na jeseň by sa mohla podpísať dohoda o rekonštrukcii dvoch z nich. Premiér tiež vyhlásil, že do konca volebného obdobia by vláda chcela dokončiť spojenie Košíc s maďarským Miškovcom rýchlostnou cestou.

Rumunský presídlenec sa päť rokov hral v Maďarsku na zubára

6. septembra 2007

Bez lekárskeho diplomu vykonával Rumun presídlený do Maďarska päť rokov zubársku prax v mestečku Újszász. Získal maďarské štátne občianstvo a nik ho nepodozrieval, že je podvodník. Nakoniec ho potopili jeho kolegovia zubári. Viacero pacientov sa im totiž sťažovalo, že po ošetrení chrupu alebo vytrhnutí zubu majú zdravotné problémy, uviedli tamojšie policajné zdroje. Falošný zubár polícii tvrdil, že diplom má z Rumunska, kde študoval, ale nevedel ho dokladovať. Na dome, kde Rumun býval, mal vývesku, že je zubár a možno sa uňho objednať aj telefonicky. Avšak nie vždy bol cez deň pacientom k dispozícii, lebo v skutočnosti sa živil iným: ako kvalifikovaný robotník v kožiarskom priemysle. „Zubárovi” obvinenému z podvodu hrozia až tri roky za mrežami. Polícia požiadala obyvateľov Újszászu, ktorí boli jeho pacientmi, aby sa prihlásili ako svedkovia pre prípad, že niekomu Rumun spôsobil vážne zdravotné problémy.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink