Október 2007 (III.) ● Zo slovenskej tlače

 

M. Duray: Protimaďarské nálady

vzplanú vtedy, keď ich podporí politika

31. októbra 2007

Na Slovenku existuje každodenný pouličný fašizmus. Je úplne zrejmé, že tieto nálady vzplanú vtedy, keď politická scéna na to poskytne podporu. Povedal to v utorok v rozhovore pre maďarský internetový portál hirextra.hu podpredseda SMK Miklós Duray, podľa ktorého je v SR od jari 2006 čoraz viac otvorených protimaďarských prejavov. Ako príklad svojho tvrdenia uviedol voľby v roku 2006, keď sa už počas kampane začali na uliciach protimaďarské prejavy a stali sa udalosti, ktoré pripomínajú podľa neho obdobie pred rokom 1998. Ako spresnil, išlo o inzultácie preto, že niekto hovoril po maďarsky. „Aj mne sa stalo pred niekoľkými týždňami na bratislavskej tržnici, že dvaja Slováci ma začali udierať dáždnikmi, okolostojaci sa iba nečinne prizerali,” dodal Duray v reakcii na otázku, či protimaďarský postoj je citeľný iba v politickej sfére, alebo v každodennom živote ľudí. K prípadu študentky Hedvigy Malinovej politik SMK povedal, že ten vplýva negatívne na vzťah oboch národov, a to v oblasti oficiálnych aj súkromných vzťahov. „Kauza rozdelila celú slovenskú spoločnosť. Jedna strana verila tomu, čo hovorila vláda, teda že sa prípad nestal, dokonca že si zranenia spôsobila sama, druhá strana zase verila tomu, čo videla, a nepochybovala o Hedviginej pravde,” konštatoval podpredseda, ktorý vyjadril osobné presvedčenie, že študentka hovorí vo všetkom pravdu. V súvislosti s potvrdením nedotknuteľnosti Benešových dekrétov Duray vyjadril názor, že dekréty sa zrodili vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu, preto sa nemožno odvolávať na vojnové práva, ale ani na snahu o dosiahnutie mieru, pretože medzi okolnosťami na vytvorenie mieru nefiguruje princíp kolektívnej viny, teda Benešove dekréty nemajú žiadny právny základ. K reakcii Maďarska na potvrdenie Benešových dekrétov slovenským parlamentom poznamenal, že považuje za veľmi dôležité, aby sa maďarská vláda v takých záležitostiach, ako sú dekréty alebo prípad Malinovej, správala tak, ako by bola vládou nielen krajiny, ale celého maďarského národa. „Tieto prípady sú totiž záležitosťou celého maďarského národa, a nie iba Maďarov žijúcich na Slovensku. V týchto dvoch prípadoch podľa môjho názoru vláda urobila tak, ako mala. Napríklad v súvislosti s Hedvigou Malinovou prispel k pokračovaniu vyšetrovania aj tlak Maďarska na Slovensko,” zdôraznil. Od pripravovaného stretnutia premiérov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya neočakáva Duray prielom vo vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré označil za kolísavé v závislosti na momentálnej politickej situácii. „Toto stretnutie môže zlepšiť maximálne iba ak vzťah dvoch predsedov vlád. Je zrejmé, že príprava schôdzky bola v prvom rade zámerom európskych socialistov, medzinárodným stranám totiž prekáža, ak vládne strany v ich spoločenstve majú zlé vzájomné vzťahy,” dodal Duray v rozhovore pre hirextra.hu.

Vstup Maďarska do Schengenu

31. októbra 2007

Neexistuje žiadna taká okolnosť, alebo taký zvrat, ktorý by zabránil tomu, aby 21. decembra o polnoci boli zrušené vnútorné hranice Schengenu, vplyvom čoho by maďarskí občania mohli vstúpiť kedykoľvek a kdekoľvek do schengenskej zóny. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister vnútra a spravodlivosti Albert Takács. Šéf rezortu pred novinármi ďalej povedal, že rozhodnutie o prístupe k schengenskej ochrane hraníc sa zrodí 8. a 9. novembra v Bruseli, potom Európsky parlament prijme vyhlásenie, ktorým potvrdí toto rozhodnutie a napokon rada ministrov vnútra Európskej únie vynesie konečný verdikt.

Kosovská otázka môže oneskoriť integráciu západného Balkánu

31. októbra 2007

Kosovská otázka môže spôsobiť oneskorenie európskej integrácie krajín západného Balkánu a tomu treba v každom prípade zabrániť. Povedal to dnes v Budapešti srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič po rokovaní s jeho maďarskou rezortnou partnerkou Kingou Gönczovou. Podotkol, že v záležitosti Kosova je potrebné nájsť konsenzuálne riešenie, v ktorom budú zohľadnené postoje zúčastnených strán. To je však podľa neho časovo veľmi náročný proces, ale iba takéto riešenie zaručí mier a rozvoj. „To je európska cesta,” dodal Jeremič, podľa ktorého riešenie musí odsúhlasiť Bezpečnostná rada OSN (BR OSN). Pre Maďarsko je mimoriadne dôležitá stabilita západného Balkánu, maďarská vláda je zaviazaná približovaniu krajín regiónu, povedala maďarská ministerka. V otázke Kosova vyjadrila nádej, že rokovacie strany maximálne využijú čas do 10. decembra. „Považujeme toto obdobie za dôležitú možnosť a dúfame, že otázku uzatvorí rozhodnutie BR OSN,” dodala Gönczová. Šéfka maďarskej diplomacie zdôraznila, že jej krajina považuje z pohľadu stability regiónov za mimoriadne dôležité zaručenie práv menšín. Obaja politici sa vyjadrili za rozvoj spolupráce Srbska s Maďarskom, čomu podľa Jeremiča môže napomôcť fakt, že vo Vojvodine žije početné spoločenstvo Maďarov a aj v Maďarsku žijú Srbi. „Túto skutočnosť musíme obrátiť v náš spoločný prospech,” zdôraznil srbský minister.

V Prahe vraj našli hrob Jánosa Esterházyho

31. októbra 2007 - (ČTK)

V spoločnom hrobe z čias komunizmu v Prahe sa údajne našli pozostatky bývalého politického vodcu maďarskej menšiny na Slovensku Jánosa Esterházyho. Informáciu, ktorú zverejnili maďarské médiá s odkazom na Esterházyho dcéru, potvrdilo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Esterházy zomrel v marci 1957 vo väzení v Mírove. „Ministerstvo zahraničných vecí dostalo informáciu, že na pražskom cintoríne v Motole sa našli pozostatky Jánosa Esterházyho. To po vyše 50 rokoch umožní rodine dôstojne si uctiť jeho pamiatku,” uviedol tlačový odbor ministerstva. Podľa maďarských médií oznámila nález pozostatkov Esterházyho dcéra v liste maďarskej ministerke zahraničných vecí Kinge Gönczovej. Pozostatky by mali uložiť do rodinnej hrobky vo Veľkom Záluží, kde v minulosti šľachtická rodina Esterházyovcov vlastnila kaštieľ. Esterházy stál na čele maďarských politických strán počas takzvanej prvej Československej republiky (ČSR) a za vojnového Slovenského štátu. Historici ho označujú skôr za kontroverznú osobnosť; zaznamenali jeho hlasovanie proti deportáciám Židov zo Slovenska, ale aj súčasne súhlas pre iné antisemitské opatrenia alebo úsilie o rozvrat ČSR. Po druhej svetovej vojne ho československý súd odsúdil za vlastizradu a kolaboráciu na smrť. Život mu zrejme paradoxne zachránilo zavlečenie do Sovietskeho zväzu. Po návrate ho komunistický prezident Klement Gottwald omilostnil a Esterházymu zmenili trest na doživotie. Esterházyho dcéra Alica Malfattiová sa v minulosti márne usilovala o otcovu rehabilitáciu od slovenskej justície. V Maďarsku je Esterházy považovaný za významnú pozitívnu osobnosť, najmä v konzervatívnych kruhoch.

České úrady zistili, že pozostatky Esterházyho sú v Prahe-Motole

31. októbra 2007 - (TASR)

České úrady zistili, že pozostatky významného predstaviteľa slovenských Maďarov Jánosa Esterházyho sú v spoločnom hrobe obetí komunizmu na pražskom cintoríne v Motole. Informovala o tom dnes maďarskú ministerku zahraničných vecí Kingu Gönczovú Esterházyho dcéra. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí oceňuje, že české vládne orgány v súlade s prosbou rodiny zosnulého pomohli vypátrať Esterházyho pozostatky. Tento krok prinesie duševný pokoj aspoň pozostalým Jánosa Esterházyho, ktorí teraz už vedia, kde sa nachádzajú pozostatky tohto významného politika, ktorý zomrel pred vyše 50 rokmi. Uvádza sa to v dokumente, ktorý hovorca rezortu diplomacie Lajos Szelestey poskytol TASR. János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku. Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže. Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu. Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok neskôr zmenili na doživotný žalár. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.

Šanca, že Esterházy bude na Slovensku rehabilitovaný, je malá

3. novembra 2007 - (TASR)

Existuje len minimálna šanca, že Jánosa Esterházyho, ktorého pozostatky našli tento týždeň české úrady v spoločnom hrobe obetí komunizmu na pražskom cintoríne v Motole, by na Slovensku rehabilitovali. Vyhlásil to predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Maďarské médiá citovali z Csákyho rozhovoru pre denník Maďarov žijúcich na Slovensku Új Szó, v ktorom šéf SMK pripomenul, že podľa právnych analýz slovenského rezortu spravodlivosti z roku 1999 má rehabilitácia Esterházyho vážne prekážky. Tohto vedúceho politika Maďarov na Slovensku súdil totiž po druhej svetovej vojne československý ľudový súd na základe rovnakých paragrafov ako prezidenta Slovenského štátu priateľa nacistov Jozefa Tisa - a v rozsudku podľa tých právnych noriem nie je žiadna možnosť opravného prostriedku. Možnosťou je podľa Csákyho prijať v slovenskom parlamente špeciálny zákon, ktorý by hovoril o rehabilitácii Esterházyho, na čo v súčasnosti neexistuje reálna nádej, alebo všeobecnejšou právnou normou otvoriť zákon o ľudových súdoch. To je síce možné právne riešiť, ale mohlo by to evokovať aj možnosť rehabilitácie Tisa, čo však nikto nechce, zdôraznil predseda SMK. Slovenského politika maďarskej národnosti po vojne československá štátna moc perzekvovala. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v českom Mírove, dodala maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség.

Esterházyho pozostatky zostanú zatiaľ v Prahe

7. novembra 2007 - (ČTK)

Pozostatky kontroverzného politika medzivojnového obdobia grófa Jánosa Esterházyho, ktoré objavili koncom októbra, zostanú uložené na motolskom cintoríne v Prahe. Pre slovenský denník Új Szó to uviedla Esterházyho dcéra Alice. Svoje rozhodnutie zdôvodnila politickou situáciou na Slovensku, kde sa v poslednom období vyostrili vzťahy s Maďarmi. „Pokiaľ Slováci dospejú k tomu, aby podali ruku Maďarom, pokiaľ sa zmení ich vzťah k maďarskej menšine, pokiaľ odmietnu Benešove dekréty, vtedy bude možné Esterházyho zobrať domov,” uviedla grófka. O návrat pozostatkov politika, ktorý ako jediný poslanec vojnového Slovenského štátu odmietol deportáciu Židov, sa snaží aj Strana maďarskej koalície. Tá navrhla pochovať grófove spopolnené pozostatky v Lučenci alebo v Galante. S tým však Esterházyho dcéra nesúhlasí. Pripustila len možnosť premiestniť pozostatky svojho otca do Bratislavy, kde by mohol byť pochovaný v Dóme svätého Martina alebo v Marianke neďaleko hlavného mesta. Esterházyho, ktorý stál na čele maďarských politických strán, označujú historici za kontroverznú osobnosť. Popri vystúpení proti deportáciám Židov totiž súhlasil s inými protižidovskými opatreniami a v medzivojnovom období sa pokúšal o rozvrat prvej Československej republiky. Esterházy zomrel v marci 1957 vo väzení v Mírove. Po druhej svetovej vojne ho československý súd odsúdil za vlastizradu a kolaboráciu na smrť. Život mu zrejme zachránilo zavlečenie do Sovietskeho zväzu. Po návrate ho komunistický prezident Klement Gottwald omilostnil a Esterházymu zmenili trest na doživotie.

Slovenské konzorcium v tendri o MÁV Cargo posilnila firma YCM

31. októbra 2007 - (SITA)

Slovenské konzorcium špeditéra Šped Trans Levice a finančnej skupiny Slavia Capital Group, ktoré postúpilo do druhého kola privatizácie maďarskej štátnej nákladnej železničnej spoločnosti MÁV Cargo, posilnil medzinárodný súkromný investičný fond York Capital Management (YCM). Agentúru SITA o tom informoval hovorca spoločnosti Slavia Capital Peter Benčurik. Fond riadený z New Yorku vlastní podiely v hodnote 13 mld. USD a zameriava sa na privátne investície. V regióne strednej a východnej Európy v roku 2006 získal napríklad majoritný podiel v spoločnosti SkyEurope Airlines. Podľa augustového vydania týždenníka Domino Efekt do druhého kola privatizácie maďarskej štátnej nákladnej železničnej spoločnosti MÁV Cargo postúpilo sedem ponúk z dvanástich. Očakávania maďarského ministerstva dopravy pritom z pohľadu ceny dosiahlo podľa týždenníka iba slovenské konzorcium špeditéra Šped Trans Levice a finančnej skupiny Slávia Capital Group, ktoré ponúklo o miliardu viac ako očakávaných 80 mld. forintov (cca 10,5 miliardy Sk). Okrem Slovákov ďalej do druhého kola postúpili firmy Grampet SA, Magyar Rail Cargo, New World Resources Transportation BV a konzorciá MC Solutions, Rail Cargo Austria - GySEV a Cargo Central Europe. Pod čiarou ostala s najnižšou ponukou Deutsche Bahn - najväčší nákladný dopravca v Európe, rovnako ako rumunská štátna CFR Marfa.

László Szarka: Gestá bez pozadia zostávajú prázdne

31. októbra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - Pravda)

Slováci a Maďari majú nedotiahnuté dejiny, tvrdí maďarský historik László Szarka. „Základné otázky môžu byť bez akýchkoľvek odborných dôsledkov interpretované aj z extrémnych pozícií,” povedal.

- Slovensko-maďarské vzťahy sa nachádzajú v napätej fáze. Príčiny hodnotia obe strany odlišne. Čo bolo podľa vás potrebné na to, aby sa z otázky Benešových dekrétov, ktorá sa predsa objavovala aj v minulých rokoch, stala iskra?

- Každý historický fenomén možno interpretovať z rôznych východísk. Nemyslím len na národné interpretácie dejín, ale napríklad aj na analýzy, ktorých autori vedome alebo podvedome hodnotia historické pramene emotívne: kriticky či empaticky, defenzívne alebo agresívne útočiac proti niekomu. Pre niektorých sú dejiny vlastne dodnes prameňom obžaloby okolitého sveta, pre iných zasa dôkazovým materiálom pre jedinečnosť vlastnej spoločnosti. Krízové, konfliktné obdobia a ich historické stopy sú vlastne ideálnymi argumentačnými zbraňami pre takýto emotívny prístup. Na druhej strane každá spoločnosť potrebuje mať akúsi kolektívnu pamäť, ktorá sa skladá jednak z vlastných generačných či rodinných zážitkov, z historického učiva, informácií z prvej a druhej ruky, ale aj zo stereotypov. Roky útrap, krivdy, obete druhej svetovej vojny a všetko, čo jej predchádzalo a po nej nasledovalo, je viac-menej faktograficky a historiograficky spracované. V našom regióne sa neblahé dedičstvo komunizmu prejavuje aj v tom, že máme nedotiahnuté dejiny. Základné otázky môžu byť bez akýchkoľvek odborných dôsledkov interpretované aj z extrémnych pozícií, akoby na dôkaz slobody prejavu alebo odmietnutia komunistického náhľadu na minulosť národa.

- Sú historizujúce diskusie medzi politikmi dôkazom tohto nedokončeného procesu vyrovnania sa s vlastnými dejinami 20. storočia?

- Za týmto deficitom je problém postmoderného národa, konflikt medzi národnou identitou a národnou integráciou. Ťažko uveriť, že politik, ktorý chce mať čochvíľa európsku menu pre svoj štát, môže z komplikovaných dejín vlastnej národnej spoločnosti idealizovať a uzákoniť práve tie motívy, ktoré sú izolacionistické či diskriminačné. Podobne je ťažké hovoriť o úprimnej susedskej politike v prípade takých štátov, ktoré inštrumentalizujú integračný proces len ako príležitosť na odčinenie historických krívd, ako možnosť integrácie predovšetkým vlastnej národnej spoločnosti. Jednotná Európa, ale aj zjednocujúca sa stredná Európa bude alebo spoločná, voľne priechodná, alebo nebude.

- Historici často hovoria, že by mali dať politici ruky preč od dejín. Myslíte si to aj vy? A čo robia samotní historici, napríklad v spoločnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisii?

- Politici žijú vo svojich uzavretých záujmových, inštitucionálnych, straníckych svetoch, kde pre nich verejnosť znamená minúty, fotografie, prejavy v médiách, na formálnych stretnutiach s voličmi a podobne. Omnoho lepšie to nevyzerá ani s nami historikmi, žijeme takisto vo svojom uzavretom kruhu, v archívoch, knižniciach, prednášame na katedrách a rovnako potrebujeme dostať sa k obecenstvu čoraz viac cez médiá. Pritom však každý politik potrebuje svojho odborníka, každý historik svojho mecéna. Kto však potrebuje alebo aspoň toleruje slobodného analytika a kritika? Veľká časť slovenských a maďarských historikov sa vzájomne pozná, hoci sme žili a stále žijeme v rozličných kontextoch vlastných národných dejín. Komisie ťažko prechádzajú z pozície čisto formálnej inštitúcie do priestoru voľných iniciatív, zaujímavých aktivít, kde sa hľadajú nielen pozitívne tradície spolunažívania či ťažké politické konflikty, ale aj paralelné a spoločné interpretácie a skôr či neskôr aj spoločné texty, monografie a učebnice.

- Politická konštelácia v oboch krajinách je známa, pri nástupe slovenskej vládnej koalície maďarská strana dala jednoznačne najavo svoju nevôľu, čo sa týka účasti SNS vo vláde - je to normálna reakcia, alebo zasahovanie do vnútorných záležitostí?

- Ak by Slovenská republika bola niekde na periférii tretieho sveta, keby na jej území žili iba ľudia, pre ktorých je každodennou potrebou hľadať národné konflikty v dejinách a súčasnosti, so susedmi a s menšinou, tak by určite takéto kritické ozveny neboli na mieste. Podobné je to aj v prípade oprávnenej slovenskej kritiky neduhov a extrémov v Maďarsku. Zarážajúce však je, že podľa viacerých ľudí by mali byť kritici dokonca potrestaní alebo vyhostení z jednej či druhej krajiny. Maďarská strana podľa môjho názoru by rada považovala Slovensko za svojho strategického partnera v regióne, ale nenachádza na to adekvátne prostriedky. Slovensko také ambície zatiaľ podľa mňa nemá. A to napriek tomu, že tieto dva štáty a národy majú toľko spoločného. Namiesto toho, aby sme boli napríklad pyšní na naše podobné štátne symboly, na naše spoločné historické hrady a zámky, na naše spoločné šľachtické rody, vidíme v nich vzájomne krivdu, chceme mať len svoje vlastné dejiny, a preto nedáme nič z vlastných, čo len môžeme, berieme si pre seba. Maďari svoje stratené hornouhorské dejiny, Slováci Pázmaňa a Séčéniho, a spoločne právo na to, aby sme v histórii videli len a len argumenty pre našu vlastnú pravdu a pre mýty naše maďarské a slovenské. Alebo namiesto toho, aby sme urobili všetko pre menšiny v oboch krajinách, máme z nich radosť len vtedy, keď prehovoria štátnym jazykom a nechcú mať nijaké právne poistky vlastného kolektívneho života. Namiesto reciprocity dobrých úmyslov a tolerancie si diktujeme navzájom z pozícií reciprocity krívd a žalôb.

- Je vôbec možné uzmierenie bez toho, aby slovenská strana prehodnotila svoj postoj k Benešovým dekrétom?

- Ja to vnímam tak, že keď v našich dejinách nie je niečo riešené natrvalo, vzťahy sa dostávajú až do bizarnej roviny. Iniciatívy, ktoré sme zaregistrovali v posledných 15 rokoch vzhľadom na vyrovnanie sa s neblahým dedičstvom diskriminačných právnych noriem po druhej svetovej vojne, smerovali k tomu, aby oprávnené požiadavky Maďarov na Slovensku boli riešené postupne bez toho, aby sa to týkalo generálneho riešenia problému Benešových dekrétov. Najmä počas Dzurindovej vlády sa urobili kroky, ktoré smerovali k tomu, aby sa našli takéto technické riešenia, ktoré uvoľnili priestor na dodatočné reštitúcie.

- Prečo sa podarilo Čechom a Nemcom povzniesť nad tento problém?

- Mali výhodu v tom, že prezidenti Richard von Weizsäcker a Václav Havel na Pražskom hrade to najťažšie symbolické ospravedlnenie urobili 15. marca 1990, teda hneď v „nultom roku”. Počnúc od toho má česko-nemecké vyrovnanie svoj cestovný poriadok. V roku 1997 sa to deklarovalo, teda základy sú tam iné, historická práca je urobená a teraz sa hľadajú praktické individuálne riešenia, fungujú vzájomné fondy, výmeny študentov. Pre oprávnené sťažnosti bývalých nemeckých štátnych občanov sú možnosti v rámci normálnych súdnych postupov, ktoré, samozrejme, v rámci EÚ sú už riadené inými pravidlami, ako medzištátnymi normami.

- Akú úlohu zohrávajú gestá? Sú vôbec potrebné, alebo by vyzneli prázdno? Veď iniciatívy tu boli na oboch stranách a z oboch strán narazili na nezáujem.

- Mne sa zdá, že tu treba niekoľko postupných krokov. Nejde to bez toho, aby neboli dokončené spoločné historické analýzy, aké vznikli napríklad v česko-nemeckých vzťahoch. Ani bez toho, žeby niektoré symbolické konflikty neboli uzavreté, napríklad Gabčíkovo. Mal by sa konečne vytvoriť systém pravidelných stretnutí na najvyšších úrovniach, a to nezávisle od zloženia vládnych koalícií. Decentralizácia, regionalizácia našich medzištátnych vzťahov by k úspechu takého postupného zbližovania taktiež prispeli. Veď koľko dobrých nápadov, iniciatív je v oboch krajinách, bez toho, aby skutočne fungovali. Napríklad katolícke cirkvi v oboch krajinách sa odhodlali požiadať o vzájomné odpustenie a vyjadrili snahu aj odpustiť všetko zlé, čo si Slováci a Maďari kedykoľvek spôsobili. Ide o jedinečnú iniciatívu, skutočne európskeho formátu, ktorá by mohla mať takú silu, že by s tým súhlasila celá spoločnosť. Nestalo sa tak, čo je podľa mňa dôkazom, že naše konflikty sú nedoriešené, rozdielne sa interpretuje spoločná minulosť a história nášho komplikovaného susedstva. Vzájomné negatívne stereotypy sú, žiaľ, zatiaľ silnejšie ako pozitívne gestá alebo deklarácie intelektuálov. Podľa mňa by postup mohol byť asi takýto: slušná spoločná historická analýza, intenzívne dialógy medzi pedagógmi, novinármi, študentmi, potom doriešiť aktuálne spory, následne môžu vznikať spoločné inštitúcie natrvalo, s pevným finančným zázemím, vzápätí sa môžu začať rokovania o uzavretí tohto neblahého stavu a na záver by nasledovala spoločná deklarácia o vyrovnaní. Veľmi sľubne vyzeralo v tomto ohľade spoločné memorandum šéfov oboch vlád v júni tohto roku.

- Bývalý americký prezident Bill Clinton nedávno práve v Budapešti naznačil, že mu slovensko-maďarské vzťahy pripomínajú vývoj na Blízkom východe či v Severnom Írsku. Svedčí to o neznalosti človeka, ktorý prišiel zďaleka?

- Pre svetových politikov hoci najmenší signál konfliktu môže vyvolať pocit, že tu fungujú tie isté mechanizmy ako v krízových regiónoch. Pre nás, ktorí v tomto regióne žijeme, je jasné, že takéto prirovnania sú veľmi prehnané. Je to však upozornenie, že svet nás vníma ako potenciálny zdroj konfliktu. Je to signál, aby sme sa brali vážne, aby sme naše veci prestali vnímať ako politickú hru a aby sme naše nevyriešené, nedotiahnuté historické a politické konflikty v rámci akéhosi časového rozvrhu postupne riešili.

László Szarka (54) je absolvent UK Bratislava, od roku 2001 stojí na čele Ústavu pre výskum etnických a národných menšín Maďarskej akadémie vied, venuje sa stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia, je členom rôznych historických spoločností a inštitúcií v Nemecku, Rakúsku, Česku, na Slovensku, v Rumunsku a Maďarsku. Od roku 1997 je predsedom maďarskej časti slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov.

Poznaj svoje korene - Škola v prírode v Hronci

Zdokonaľovali sa v slovenčine žiaci z Maďarska

30. októbra 2007

Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa v rámci programu Poznaj svoje korene usporiadala v dňoch 29. septembra až 30. októbra 2007 v súčinnosti s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela (MC UMB) pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov v Banskej Bystrici v štyroch turnusoch Školu v prírode v rekreačnom zariadení Poniklec v Hronci. Finančnú podporu poskytla vláda Slovenskej republiky na základe dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. 270 žiakov zo základných škôl v Maďarsku, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, sa v Hronci v okrese Brezno zdokonaľovalo v slovenskom jazyku. V jednom z turnusov boli žiaci 1. až 4. ročníka, v ostaných 7. a 8. ročníka. Učitelia z Maďarska, ktorých bolo 25, spolu s pedagógmi banskobystrického Metodického centra Univerzity Mateja Bela (MC UMB) pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov kládli dôraz najmä na ústnu komunikáciu so žiakmi a medzi žiakmi. Mnohé z detí totiž mali predtým strach hovoriť po slovensky. Ten u nich postupne odstraňovali najmä hravou formou. Podobne ako vlani sa osvedčila komunikácia s nimi prostredníctvom ľudovej piesne, hier a slovenských rozprávok. Naučili sa bez problémov po slovensky sa pozdraviť, predstaviť a rozprávať s rovesníkmi i so staršími. Spoznali viacero zvykosloví a naučili sa pesničky viažuce sa k jesení, informovala riaditeľka MC UMB Anita Murgašová. Pobyt žiakov i učiteľov na Slovensku zo škôl v Maďarsku, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, má pozitívny dopad na ich slovenské národnostné povedomie. Organizátori Školy v prírode to pokladajú za konštruktívnu a pozitívnu cestu ako pomôcť slovenskému školstvu v Maďarsku, ktoré má svoje špecifiká v porovnaní s ostatnými krajanskými školami. To je jedna z ciest ako vyriešiť aj problém absencie slovenských učiteľov z Maďarska na kurzoch MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Banskej Bystrici. Je to jedna z možností ako postupne odstrániť jazykovú bariéru v ústnej komunikácii. Škola v prírode organizovaná Zväzom Slovákov v Maďarsku v Hronci má plniť nielen vzdelávaciu funkciu detí ale aj celoživotné vzdelávanie ich vyučujúcich. Ponúka sa im možnosť kooperovať na vyučovacej jednotke a súčasne porovnávať svoju metodiku s metodikou a didaktikou základných škôl v SR.

Slovensko pravdepodobne prijme euro v roku 2009

30. októbra 2007

Slovensko pravdepodobne prijme euro v roku 2009. Ostatné veľké východoeurópske krajiny sú však stále veľmi ďaleko k prijatiu spoločnej európskej meny. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters, ktorý uskutočnila medzi 33 analytikmi a stratégmi finančných inštitúcií a konzultačných spoločností. Faktory, ktoré odsúvajú prijatie eura v nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) sú vysoká inflácia, nedostatok nadšenia medzi politikmi niektorých krajín a malá fiškálna disciplína. Zdá sa, že situácia sa v dohľadnej dobe nijak rapídne nezlepší, keďže svetová ekonomika zaraďuje nižšiu rýchlosť. Očakávania analytikov týkajúce sa vstupu Estónska a Litvy do európskej menovej únie sa mierne zhoršili. Teraz počítajú, že tieto dve pobaltské krajiny prijmú euro v roku 2011 a nie už v roku 2010. Bulharsko nechce svoju menu viazať v mechanizme výmenných kurzov ERM II pred rokom 2009. Podľa kritéria stability výmenného kurzu musí byť mena kandidátskej krajiny dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu ERM II. Ešte v apríli Bulharsko chcelo viazať svoju menu v ERM II od roku 2008. Aj napriek uvedeným malým zmenám zostávajú prognózy ekonómov v podstate rovnaké ako pred 6 mesiacmi. Najdôležitejšou zmenou, ktorá sa odvtedy udiala je oficiálne schválenie vstupu Malty a Cypru do európskej menovej únie od začiatku budúceho roka. Tým sa zvýši počet krajín používajúcich euro na 15. Malta a Cyprus však zväčšia ekonomiku eurozóny iba o 0,2 %. K skutočnému rozšíreniu príde až so vstupom veľkých stredoeurópskych krajín - Českej republiky (ČR), Maďarska a Poľska, čo bude trvať ešte niekoľko rokov. Analytici počítajú s tým, že Praha a Varšava vstúpia do euro klubu v roku 2012 a Budapešť v roku 2014. Podľa prieskumu najväčšou prekážkou prijatia eura pre kandidátske krajiny zostáva inflácia. Napríklad v Bulharsku dosiahla medziročná miera inflácie v septembri 13,1 % oproti 2,1 % v eurozóne. Najväčšie starosti robí rýchly rast spotrebiteľských cien aj Estónsku, Lotyšku, Litve a Rumunsku. Naopak, Poľsku, Maďarsku a ČR robí stále najväčšie starosti fiškálna disciplína. Táto správa nie je príliš povzbudzujúca predovšetkým z pohľadu spomalenia rastu ekonomiky, čo sťaží znižovanie schodkov verejných financií. Maďarsko by malo znížiť svoj schodok verejných financií pod 3 % do roku 2009, ako sa uvádza v júnovej správe Európskej komisie (EK). Analytici sú naďalej mierne optimistickí, že sa to Budapešti podarí. Upozorňujú však na to, že Maďarsko musí pokračovať v reforme verejných financií.

Tábor priaznivcov vládnych socialistov aj opozičného FIDESZ-u klesá

30. októbra 2007

Tábor priaznivcov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) aj opozičného FIDESZ-u Maďarského občianskeho zväzu v posledných dvoch mesiacoch klesol, malé strany však z tohto stavu nedokázali nič vyťažiť. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos. FIDESZ by volilo v októbri 31 percent oproti 32 percentám v septembri. MSZP by odovzdalo hlas v tomto mesiaci 17 percent voličov, takisto o jedno percento menej, ako pred mesiacom. Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) zaznamenalo v prieskume Szondy Ipsos trojpercentnú podporu, rovnako ako v septembri, a aj koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) si zachoval tábor priaznivcov zo septembra v pomere iba dvoch percent.

Menšiny: Predstavujú obohatenie kultúry krajiny, v ktorej žijú

29. októbra 2007 - (TASR)

Národnostné menšiny predstavujú obohatenie kultúry krajín, v ktorých žijú, ako aj krajín svojho pôvodu. Zhodli sa na tom účastníci konferencie Visegrad - Terra Interculturalis, ktorá sa od piatku 26. októbra do dnešného dňa konala na zámku v Budmericiach, okres Pezinok. Medzi prítomnými boli aj veľvyslanec SR v Česku Ladislav Ballek, veľvyslanec Maďarska na Slovensku Antal Heizer, chargé d’affaires poľského veľvyslanectva v Bratislave Bogdan Wrzochalski, podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, predstavitelia menšín vrátane poslankyne NR SR za SMK Ágnes Biró či predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Upozornili na skutočnosť, že za hranicami svojej vlasti žije tretina maďarského i slovenského národa, štvrtina poľského a šestina českého. Zároveň vyjadrili prevažne dobré skúsenosti s aplikáciou medzinárodných noriem, ako je Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín či Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Na druhej strane kritizovali, že grantový systém EÚ nie je nastavený tak, aby dostatočne podporoval aktivity vnútorných a vonkajších národnostných menšín, drobnú prácu ich združení a „namiesto toho sa sústreďuje na malý počet veľkých projektov, organizovaných často samoúčelne agentúrami vytvorenými iba s cieľom čerpania týchto prostriedkov”, uvádza sa v správe z konferencie. Podujatie tiež podporilo úsilie organizácie Európania vo svete dosiahnuť vytvorenie samostatnej politiky EÚ voči príbuzným menšinám v iných štátoch Európskeho spoločenstva či v tretích krajinách, a to vrátane vytvorenia nového grantového programu. „Na úrovni jednotlivých krajín účastníci konferencie odporúčajú posilniť možnosť menšín podieľať sa v súlade s obsahom Rámcového dohovoru o ochrane práv národnostných menšín na riešení otázok, ktoré sa ich týkajú. Odporúčajú tiež zvážiť možnosť pomáhať nielen finančne, ale aj metodicky národnostným menšinám prostredníctvom inštitúcií, ako sú štátom zriadené menšinové agentúry a osvetové centrá.” TASR o tom informoval Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a predstaviteľ Slovensko-českého klubu so sídlom v Prahe.

SMK: Riaditeľa odvolali pre občianske aktivity

31. októbra 2007 - (TASR)

Poslanci za SMK v Zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) považujú odvolanie riaditeľa Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne Csabu Fehéra za politicky motivovaný krok. Informujú o tom prostredníctvom komuniké, ktoré dnes poskytli médiám. Zastupiteľstvo NSK rozhodlo v pondelok o odvolaní z funkcie riaditeľa Fehéra k 1. novembru. K odvolaniu došlo na základe návrhu kultúrnej komisie. „Fehér je profesionálne zdatný a jeho odvolanie si vysvetľujeme ako reakcie na jeho občianske aktivity. Takýto prístup je v 21. storočí neprijateľný,” konštatuje 16 poslancov. Hovorca NSK Stanislav Katrinec pre TASR uviedol, že celkovo sťažnosti, upozornenia a zistené nedostatky smerované na Fehéra je možné zhrnúť do oblasti personálnej v nej je celkovo sedem nedostatkov. Medzi nimi napríklad skutočnosť, že neskoro informoval o svojom vzdelaní, menoval do funkcie Jánosa Sárkozyho - PR manažéra, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady, prepustil odborne zdatných zamestnancov, novoprijatí zamestnanci nedosahujú potrebnú odbornú úroveň a že je zlá atmosféra v organizácii. Poslanci SMK si naopak myslia, že Fehéra odvolali práve pre kvalitnú činnosť, ktorú odvádzal. „Je zarážajúce, že sa to deje v čase vyostrovanie slovensko-maďarských vzťahov,” konštatujú poslanci.

Hra falošnými kartami

31. októbra 2007 - (Peter Morvay - Sme)

Odvolanie riaditeľa komárňanského múzea je ďalšou ukážkou toho, ako sa v slovensko-maďarských vzťahoch nacionalizmus vytĺka opäť len nacionalizmom. Poslanci nitrianskej župy z veľkej slovenskej koalície v pondelok splnili hrozbu a odvolali šéfa komárňanskému múzea Csabu Fehéra. Zároveň z doterajšieho mena inštitúcie - Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska - vynechali maďarskú kultúru. Múzeu nariadili, aby sa zaoberalo menej menšinou a viac prírodou regiónu. Fehérovi vyčítali, že sa múzeum až príliš zaoberalo Maďarmi a porušovalo jazykový zákon, keď sa vernisáže konali iba v maďarčine. Zaznelo tiež, že má Fehér extrémistické názory. Slovenskí poslanci tvrdia, že Fehéra odvolali pre odborné pochybenia, zjavne im však prekážala najmä jeho mimomúzejná činnosť. Fehér bol vlani na nevoliteľnom mieste na kandidátke SMK do parlamentu, je mestským poslancom v Komárne a hlavne organizátorom výstavy Never again 1945 -1948 o povojnových deportáciách Maďarov, ktorá bola pred časom aj v Bruseli a vyvolala veľký odpor slovenských politikov vrátane vicepremiéra Dušana Čaploviča. Je tiež predsedom rovnomenného združenia, ktoré iniciovalo petíciu za odškodnenie vysídlených Maďarov. Podľa župných poslancov za SMK Fehéra odvolali pre politické názory. „Spájanie jeho osoby s extrémistickými skupinami je nepodložené a cielené,” hovorí ich vyhlásenie. Fehérova kauza je dobrým príkladom toho, ako sa v slovensko-maďarských vzťahoch na oboch stranách hrá falošnými kartami a nacionalizmus sa vytĺka nacionalizmom. Slovenskí poslanci majú pravdu v tom, že má Fehér extrémistické názory. Spolu s jedným župným poslancom SMK je redaktorom „národno-konzervatívneho mesačníka” Magyar Hírvivő, v ktorého septembrovom čísle si napríklad prečítame nadšenú reportáž z Maďarského ostrova, tradičného letného stretnutia maďarských extrémistov, ktoré organizuje iredentistické Mládežnícke hnutie 64 žúp. Nájdeme tu obranu Maďarskej gardy a jej stanovy či článok vysvetľujúci útok z 11. septembra ako dielo amerických tajných služieb. Je ťažké uveriť, že by o Fehérovej činnosti a o názoroch župní poslanci SMK nevedeli. Ak ich nepovažujú za extrémistické, je to tragické. Falošný je však aj postup slovenských župných poslancov. Im zjavne viac než Fehérove naozaj extrémistické názory, o ktorých možno ani nevedeli, prekážalo jeho vystupovanie proti Benešovým dekrétom. Výstava Never again 1945 -1948 je veľmi jednostranná, organizovanie petičnej akcie verejným zamestnancom je tiež problematická vec. Odpor proti dekrétom založeným na princípe kolektívnej viny však sám osebe extrémizmus nie je. Iba ak v očiach slovenských nacionalistov, ktorí hľadajú zámienku ukázať Maďarom, kto je tu pánom. Že slovenským župným poslancom išlo v prvom rade o toto, ukazuje aj celkom zbytočné premenovanie múzea a zmena jeho zamerania. Dostatočným dôvodom nie je ani to, že predchádzajúcu zmenu mena s pridaním maďarskej kultúry zase pred rokmi presadila SMK. Ich krok navyše zapadá do série opatrení, s ktorým v poslednom období prichádzajú najmä ministerstvá vedené SNS, obmedzujúce práva menšiny: nezmyselné jazykové nariadenia či nápad, aby boli z rozpočtu pre menšiny dotovaní Slováci na juhu Slovenska. Podľa tejto logiky už chýba iba to, aby do čela múzea po jednom politickom nominantovi Fehérovi za SMK vo väčšinovo maďarskom Komárne vymenovali niekoho z SNS a školákom v miestnych školách nariadili povinnú návštevu oslavnej výstavy o Hlinkoví, ktorú tam ako prvú usporiada.

Odvolali riaditeľa múzea, ktorý organizuje petíciu za odškodnenie Maďarov

30. októbra 2007 - (čtk)

Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja včera odvolali z funkcie riaditeľa Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne Csabu Fehéra. Z názvu múzea vypustili tiež slová „maďarskej kultúry“. Fehér organizuje petíciu za odškodnenie Maďarov postihnutých tzv. Benešovými dekrétmi po druhej svetovej vojne. Kým župan Milan Belica z HZDS tvrdí, že riaditeľa odvolali pre odborné pochybenia, Fehér vraví, že ho funkcie zbavili aj pre jeho politické aktivity. „Určite to súvisí aj s petíciou, ale najmä s tým, že vlani v roku 2006 som mal výstavu v Bruseli Never Again (Nikdy znova) 1945 - 1948,“ povedal. Bruselská výstava o krivdách na slovenských Maďaroch po druhej svetovej vojne si vlani vyslúžila kritiku od niektorých slovenských politikov. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič ju napríklad označil za falšovanie dejín. Belica Fehérov názor na odvolanie odmietol. „Boli tam vecné sťažnosti na jeho prácu v oblasti personálneho riadenia a boli vyčítali mu aj veci týkajúce sa rozvoja múzea.“ Fehér stojí na čele občianskeho združenia Never Again, ktoré chce v novembri začať zbierať podpisy za odškodnenie Maďarov.

Múzeum v Komárne stratilo prívlastok maďarské

29. októbra 2007 - (SITA)

Nitrianski krajskí poslanci dnes schválili zmenu názvu Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne na Podunajské múzeum v Komárne. Dôvodom má byť to, že pri Slovenskom národnom múzeu existuje Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, ktorého poslanie sa kryje s poslaním múzea v Komárne. To má preto zostať len regionálnym múzeom. Návrh vyvolal búrlivé reakcie poslancov Strany maďarskej koalície (SMK). Tvrdia, že tento dôvod na zmenu názvu je neopodstatnený, účelový a vychádza zo zámerného pozmeňovania faktov. Činnosť oboch múzeí sa podľa nich nevylučuje, ale naopak, dopĺňa. Múzeum v Komárne sa volalo Podunajské múzeum aj v minulosti, jeho názov zmenila v roku 2002 predošlá krajská garnitúra, kde mala väčšinu SMK. Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku vzniklo ešte v roku 2001. „Je päť múzeí na území Nitrianskeho kraja, jedno sa zaoberá maďarskou kultúrou, ale keď kolegom poslancom prekáža, že je tam slovo „maďarské“, tak je to veľmi smutné, že takéto veci sa môžu diať,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SMK László Forró. Poslanci dnes zároveň odvolali z funkcie riaditeľa tohto múzea Csabu Fehéra. Dôvodom má byť porušovanie legislatívy o používaní štátneho jazyka, porušovanie zákonníka práce a zákona o verejnej službe pri zaraďovaní zamestnancov do funkcií. Vyčítajú mu aj to, že musel vrátiť grant z ministerstva financií vo výške 1,7 milióna korún, ktorý dostalo múzeum na projekt Rímskeho múzea v Iži. Podľa Forróa sú obvinenia nepravdivé a vytrhnuté z kontextu. „Sú to facky pre občanov maďarskej národnosti. Fehéra odvolali z politických dôvodov,“ myslí si Forró. Csaba Fehér totiž organizuje petíciu za odškodnenie Maďarov, ktorých sa negatívne dotkli Benešove dekréty po druhej svetovej vojne. „Určite o tom poslanci vedeli, že má takúto snahu, ale on to nerobil v pracovnom čase. Žijeme v demokracii a keď má niekto určitý názor na určité veci, je to zakázané?“ pýta sa Forró. Vedúca odboru školstva Nitrianskeho kraja Helena Psotová politický motív zásadne odmieta. „Boli to dlhodobé problémy, ktoré smerovali k jeho odvolaniu,“ skonštatovala. Nového riaditeľa určí výberové konanie. Téma vzbudila veľký záujem médií, na zastupiteľstvo prišli aj dve maďarské televízie, vrátane štátnej.

Projekt elektrárne v Trebišove posúdia aj Maďari

29. októbra 2007 - (A. Buzinkay - HN)

Ukončenie posudzovania vplyvov zamýšľanej tepelnej elektrárne v Trebišove na životné prostredie sa posúva o niekoľko týždňov. Pôvodne už malo byť hotové záverečné stanovisko k projektu, ale do procesu vstúpilo Maďarsko. Budapešť požiadala o možnosť vyjadriť sa, nakoľko ho považuje za cezhraničný, s dosahom aj na svoje životné prostredie. Na spracovanie stanoviska chce dva mesiace. Ministerstvo životného prostredia tak bude musieť počkať s konečným verdiktom. „Požiadavku sme rešpektovali,” tvrdí ministerstvo. Projekt prekročil prvýkrát hranice v lete, keď voči nemu vystúpili prihraničné maďarské samosprávy. Obrátili sa na vládu aj ministra životného prostredia, aby proti nemu zasiahli z obáv pred poškodzovaním neďalekej Tokajskej vinohradníckej oblasti. Proti projektu sa postavila aj najväčšia maďarská opozičná strana Fidesz. Jej politici v petícii adresovanej slovenskej vláde žiadali, aby investíciu zastavila. Začiatkom mesiaca vyjadril jednoznačný nesúhlas aj maďarský prezident László Sólyom. Pri návšteve regiónu uviedol, že využije všetky možnosti, aby projekt stopol. S projektom elektrárne nesúhlasí vyše polovice obyvateľov Trebišova. Podpismi pod petíciu sa vyjadrili, že ju nechcú v intraviláne mesta. Negatívne sa k nej postavila i miestna samospráva a Košický samosprávny kraj. Za nevhodný ho považuje Krajský úrad životného prostredia v Košiciach a Správa Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Ďalšie dotknuté orgány k nemu nezaujali jednoznačný postoj a nehodnotia ho ani ako zlý, ani ako dobrý. Prvé správy o príprave projektu tepelnej elektrárne za takmer 40 miliárd korún prenikli na verejnosť v apríli. Pracovalo sa na ňom však už dva roky. Projekt počíta s výstavbou troch uhoľných energoblokov a jedného paroplynu s celkovým výkonom 855 megawattov. Malo by ísť o najväčšiu elektráreň svojho druhu na Slovensku. So začatím výstavby sa počíta v marci 2009, so spustením prvého energobloku o dva roky neskôr a s jej dobudovaním v roku 2013. Podľa Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska je práve toto obdobie z hľadiska dostatku energie a zdrojov najrizikovejšie. Developer vyhlasuje, že elektráreň by výrazne zlepšila energetickú bilanciu krajiny.

V. Orbán v rumunskej kampani

29. októbra 2007 - (Magyar Nemzet)

Sedmohradskí Maďari musia poslať do Bruselu človeka, ktorý je nezlomný, neuzatvára ľahko kompromisy, bude vierohodne reprezentovať celý maďarský národ, a dôsledne sa postaví za vec maďarskej autonómie, povedal expremiér Viktor Orbán na mítingu biskupa Lászlóa Tőkésa, ktorý za maďarskú menšinu kandiduje vo voľbách do europarlamentu v Rumunsku. Umelé hranice podľa Orbána nemôžu od seba oddeliť tých, čo k sebe patria. Maďarský národ je jednotný, vždy bol a zostane aj naďalej, povedal Orbán. Kým nebudú môcť menšinoví Maďari rozhodovať o vlastnom osude a kým im ho budú určovať cudzinci so zlými úmyslami, tak budú všetci žiť v „babylonskom zajatí”, vyhlásil na mítingu Tőkés. Ten ide do volieb ako nezávislý, nedohodol sa totiž s RMDSZ, hlavnou maďarskou politickou stranou v Rumunsku, na spoločnej kandidátke.

Úrad pre zahraničných Slovákov zorganizoval

konferenciu o ochrane kultúrneho dedičstva Slovákov

28. októbra 2007

Konferenciu zameranú na ochranu kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a informačné zdroje k tejto problematike zorganizoval v Bratislave 25. až 26. októbra Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Hlavným cieľom konferencie bolo zistiť aktuálny stav spracovania knižničných, archívnych a dokumentačných fondov, ako aj múzejných zbierok, ktoré sa dotýkajú histórie, jazyka, kultúry a spôsobu života Slovákov žijúcich v zahraničí a nachádzajú sa v kultúrnych a vedeckých inštitúciách na Slovensku i v cudzine. Získané poznatky sa využijú pri budovaní databázy informácií o kultúrnom dedičstve Slovákov žijúcich v zahraničí, informoval TASR Vladimír Dobrík, riaditeľ tlačového a informačného odboru ÚSŽZ. Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia kultúrnych a vedeckých inštitúcií na Slovensku, predstavitelia a zástupcovia slovenských organizácií a inštitúcií v zahraničí, ktoré vlastnia fondy, dokumenty a zbierky týkajúce sa dejín, jazyka, kultúry a spôsobu života slovenských spoločenstiev v zahraničí. Ako vyplýva zo záverov dvojdňovej konferencie, ÚSŽZ by mal do pripravovanej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 zapracovať osobitnú kapitolu týkajúcu sa záchrany a ochrany kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a vypracovať ju v spolupráci so Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalšími partnermi. Slovenské spolky, organizácie a inštitúcie v zahraničí by mali venovať zvýšenú pozornosť usporiadaniu a ochrane vlastných archívov, knižničných a dokumentačných fondov. Predstavitelia a zástupcovia krajanských spolkov a organizácií na záver svojho rokovania opätovne dali do pozornosti vláde SR potrebu vybudovania Múzea zahraničných Slovákov na Slovensku, ktoré by bolo finančne a personálne primerane zabezpečené. Rovnako upriamujú pozornosť vlády SR aj na vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

SMK: Kubiš sa snaží odviesť pozornosť

od jeho neschopnosti vysvetliť dianie na Slovensku

29. októbra 2007

Strana maďarskej koalície (SMK) považuje vyhlásenia ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša na jej adresu za snahu odviesť pozornosť od jeho neschopnosti vysvetliť dianie na Slovensku. SMK tým reagovala na vyhlásenia šéfa rezortu diplomacie v nedeľnej diskusnej relácii TA3, v ktorej za aktéra zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov označil vedenie SMK, konkrétne jej predsedu Pála Csákyho. Taktiež poukázal na to, že otvorením otázky Benešových dekrétov sa líder SMK rozhodol viesť deštruktívnu politiku v období, keď vlády Slovenska a Maďarska chceli vzájomne spolupracovať. „Z článkov svetových médií je čoraz jasnejšie, že naši zahraniční partneri presne chápu zásadný problém Slovenska, a tým je nepripravená, provinciálna vládna koalícia, ktorá čím ďalej, tým viac sa približuje k metódam a štýlu politizovania SNS,” uviedla SMK. Zároveň poukázala na to, že vedomé deformovanie pomerov v oblasti vlastníckych vzťahov, médií, menšinovej politiky, zdravotníctva a sociálnych vecí, ako aj štýlu a tém vedenia verejných diskusií vtláča SR do pozície druhoradého partnera. Podľa SMK za tento proces nesú obrovskú zodpovednosť aj nepravdivé vyjadrenia ministra Kubiša.

Kinga Gönczová sa na Slovensku stretne s Jánom Kubišom

29. októbra 2007

Maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová pricestuje 16. novembra na Slovensko, kde sa stretne so svojím slovenským partnerom Jánom Kubišom. Potvrdil to dnes pre maďarskú tlačovú agentúru MTI maďarský veľvyslanec v SR Antal Heizer. Podľa jeho vyjadrenia pôjde o krátku schôdzku, ktorá sa uskutoční v Štúrove, alebo v Šahách. Kubiš avizoval stretnutie bez konkrétnejších detailov v nedeľu večer v slovenskej komerčnej spravodajskej televízii TA3. Konflikty medzi Slovenskom a Maďarskom je možné vyriešiť iba pohľadom do budúcnosti. Zhodli sa na tom Kubiš a Gönczová začiatkom októbra v telemoste relácie maďarskej verejnoprávnej televízie Magyar Televízió Az este (Večer). Kubiš zdôraznil, že otázku nemožno riešiť tak, že si vzájomne vyhadzujeme na oči historické krivdy, ale iba tak, ak sme schopní vidieť do budúcnosti. Otázkou tiež je, či v oboch krajinách dokáže politická elita vystúpiť proti nacionalistom. V reakcii na slová slovenského ministra Gönczová povedala, že základným princípom Európskej únie je, že treba prekročiť ponad historické krivdy, a treba sa obrátiť smerom k budúcnosti.

„V každom regióne sú najťažšie vzťahy so susedmi“

29. októbra 2007 - (gmp)

Oficiálne stretnutie slovenského a maďarského premiéra si vyžaduje dôkladnú prípravu, okrem iného si obe strany musia vyjasniť, aké krivdy pripisujú druhej - takto sa vyjadrila večer šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová, ktorá vyhlásenie slovenského parlamentu o tragédii v Černovej označila za dokument na európskej úrovni. Ministerka vo večernej publicistickej relácii satelitnej Duna TV sa vrátila k lisabonskému stretnutiu Fico-Gyurcsány, a na otázku spochybňujúcu, či majú podobné vrcholné stretnutia význam v súčasnej napätej situácii, odpovedala: „Myslím si, že to nie je otázka buď, alebo. Je fakt, že tu žijeme vedľa seba, v strednej Európe, ako členské štáty Európskej únie. Vieme, že v každom regióne sú najťažšie vzťahy so susedmi, so vzdialenými krajinami problémy nebývajú. Pre Maďarsko je tento vzťah teraz najťažší, ale musíme normálne spolupracovať.” Kinga Gönczová za maďarskú stranu prejavila ochotu chápať význam Benešových dekrétov pre Slovensko, zároveň vyzdvihla, že slovenská strana by zasa mala pochopiť, že dekréty znamenali tragédiu pre stotisíc maďarských rodín.

MNB ponechala úrokové sadzby na 7,5 %

29. októbra 2007

Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank - MNB) ponechala úrokové sadzby nezmenené. Hlavná úroková sadzba v krajine tak zostala na úrovni 7,50 bodu. Analytici boli rozdelení v názore, či MNB bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, alebo počká na ďalší vývoj ekonomiky. Banka naposledy znížila úrokové sadzby v septembri, a to o 25 bázických bodov. MNB vtedy využila posilnenie forintu po neočakávane vysokom znížení úrokových sadzieb v USA. Ďalším faktom hovoriacim v prospech ďalšieho uvoľňovania menovej politiky je ochladenie ekonomiky krajiny. Medziročná miera rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska dosiahla v 2. kvartáli 11-ročné minimum 1,2 %. MNB znížila v tomto roku svoju hlavnú úrokovú mieru dvakrát o 25 bázických bodov - v júni a v septembri. Inflácia začala klesať z maxima 9 % dosiahnutého v marci v dôsledku zvýšenia daní a regulovaných cien. Rast spotrebiteľských cien sa spomaľuje, rovnako ako rast miezd a forint posilňuje. Na druhej strane rizikom pre zvýšenie inflačných tlakov je rast cien potravín a rokovania o budúcoročnom zvyšovaní platov.

Maďarská vláda plánuje v roku 2008 zvýšiť výdavky na dôchodky o 8,4 %

28. októbra 2007

Maďarská vláda plánuje v roku 2008 zvýšiť výdavky na dôchodky o 8,4 % v porovnaní s týmto rokom. Uviedol to v sobotu hovorca vlády Dávid Daróczi. Dôchodky vo všeobecnosti vzrastú o 4,9 % a 760 000 osôb, ktoré poberajú nízke dôchodky alebo invalidné dôchodky, dostane mimoriadne zvýšenie. Ročný nárast výdavkov na dôchodky je sčasti dôsledkom zmeny počtu dôchodcov a faktom, že noví dôchodcovia zarábajú viac ako tí starí. V reálnych číslach však bude zvýšenie dôchodkov po zohľadnení inflácie (predpokladá sa 4,5 %) malé. Maďarsko má v tomto roku znížiť rozpočtový deficit na 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), a to z minuloročnej úrovne vyše 9 % HDP. Na budúci rok by sa mal podiel deficitu na HDP znížiť na 4,1 %. Premiér Ferenc Gyurcsány však vyhlásil, že nebude zaťažovať veľkým bremenom dôchodcov, ktorí preňho predstavujú dôležitú voličskú základňu.

Maďarská vláda pripravuje zníženie dotácii domácnostiam na plyn

28. októbra 2007

Maďarská vláda plánuje znížiť v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok dotácie na cenu zemného plynu. Informoval o tom v dnešnom vydaní budapeštiansky denník Népszava s odvolaním sa na vládne zdroje. Dotácie by mali klesnúť z tohtoročných 120 miliárd HUF, v prepočte 15,9 miliardy SKK, na 82 miliárd HUF v roku 2008. Hovorca vlády Dávid Daróczi uviedol, že správu denníka nebude komentovať, lebo kabinet chce o návrhu rozpočtu a zmenách v ňom informovať koaličných partnerov. „Dôjde k tomu v pondelok,” dodal. Maďarská vláda znižovala dotácie plynu už vlani, keď sa usilovala skresať deficit svojho hospodárenia z 9 % hrubého domáceho produktu smerom k 3 %, aby tak vytvorila predpoklad pre prijatie eura po roku 2010. Denník Népszava dodal, že vláda pripravuje zmeny v mechanizme rozdeľovania dotácií. Väčšie sumy by mali dostať chudobné rodiny, lepšie situované domácnosti by mali dostať oveľa menej. Cena plynu má citeľný vplyv na výšku inflácie v krajine. V prvom štvrťroku vzrástla jeho cena takmer pre všetkých odberateľov o 40 %; predtým niekoľko mesiacov zdražel o takmer 30 %.

Slováci výročiu vzniku ČSR veľkú pozornosť nevenovali

28. októbra 2007 - (čtk)

Politické strany ani verejnosť na Slovensku nevenovali dnešnému 89. výročiu vzniku Československa veľkú pozornosť. Zatiaľ čo v Česku je 28. október štátnym sviatkom, na Slovensku je zaradený medzi pamätné dni. Časť politikov si výročie pripomenula vyhláseniami, v ktorých bývalé Československo označila za demokratický štát, kde sa mohol rozvíjať aj slovenský národ. „Bez spoločného štátu Slovákov a Čechov by slovenský národ nemohol pokračovať v emancipačnom a budúcom štátotvornom procese. Slováci v Uhorsku trpeli totálnou asimiláciou - maďarizáciou. V novom demokratickom štáte s parlamentným systémom Slováci začali výraznejšie realizovať svoj národný politický program,” pripomenul podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD). Podľa neho je veľmi dôležitý aj 30. október 1918, kedy sa Slováci takzvanou martinskou deklaráciou prihlásili k novému štátu. Čaplovič upozornil, že napriek občas napätým vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi počas existencie spoločného štátu, sa oba národy pred 14 rokmi dokázali kultivovane rozísť. Zástupcovia opozičnej SDKÚ-DS pripomenuli, že Československo sa stalo stelesnením vízie demokratickej a spravodlivej spoločnosti. „Vo vtedajšej strednej Európe bolo ojedinelým obrazom krajiny tolerancie, slušnosti, odvahy slobodne konať, ale aj zodpovednosti za seba samých,” uviedli zástupcovia SDKÚ-DS vo svojom vyhlásení. Podľa Občianskej konzervatívnej strany, ktorá nemá zastúpenie v parlamente, sa Slováci pred 89 rokmi stali po prvý raz v histórii štátotvorným národom. V spoločnom štáte sa tak Slováci mohli ekonomicky, sociálne, kultúrne a vzdelanostne rozvíjať. „Považujeme za vážnu chybu, že oficiálna politická reprezentácia Slovenskej republiky československú tradíciu ignoruje. OKS sa usiluje a aj v budúcnosti bude usilovať, aby sa tejto tradícii dostalo aj na Slovensku uznania, ktoré jej právom patrí,” upozornili predstavitelia strany.

D. Čaplovič: Bez ČSR by tu slovenský národ nebol

28. októbra 2007 - (sita)

Vznik Republiky Česko-Slovensko 28. októbra 1918 považuje podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič za jeden z najvýznamnejších medzníkov v histórii nášho národa. Vo svojom vyhlásení ďalej uvádza, že bez spoločného štátu Slovákov a Čechov by slovenský národ nemohol pokračovať v emancipačnom a budúcom štátotvornom procese. „Slováci v Uhorsku trpeli totálnou asimiláciou - maďarizáciou, preto nebyť Československa by slovenský národ už neexistoval. Práve z tohto dôvodu treba hodnotiť veľký význam prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov,” zdôraznil podpredseda vlády. V novom demokratickom štáte s parlamentným systémom Slováci začali výraznejšie realizovať svoj národný politický program. Podľa Dušana Čaploviča je potrebné zároveň poukázať aj na 30. október 1918, ktorý je pre Slovákov ešte významnejším medzníkom: vtedy bola totiž v Turčianskom Sv. Martine Slovenskou národnou radou prijatá Deklarácia slovenského národa, známa aj ako Martinská deklarácia, ktorou sa prihlásila k novej demokratickej štátnosti - Republike Česko-Slovensko. „Aj napriek tomu, že spoločná história bola často napätá, oba národy postupne vyspeli tak, že sa pred štrnástimi rokmi rozhodli mierovým, nekonfliktným spôsobom vykročiť na cesty vlastnej štátnosti, nezávislosti a samostatného rozvoja. Európe i ostatnému svetu ukázali, že dokážu aj naďalej nažívať ako dobrí susedia a ich dnešné vzťahy a celková spolupráca sú pre Európu príkladné a nadštandardné,” vyhlásil vo svojom vyhlásení k 89. výročiu vzniku Československej republiky vicepremiér Dušan Čaplovič.

V nedeľu prejdeme na stredoeurópsky čas

27. októbra 2007 - (SITA)

Stredoeurópsky čas (SEČ) začne tento rok platiť v noci zo soboty 27. októbra na nedeľu 28. októbra. O tretej hodine Stredoeurópskeho letného času (SELČ) si ručičky hodiniek posunieme späť na druhú. Na letný čas opäť prejdeme v nedeľu 30. marca 2008. Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu „An Economical Project”. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete „Waste of Daylight” v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri. Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 ho zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času. Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku. Diskusia má ale aj druhú stránku. Oponenti túto ideu nijako nešetria. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti na tento zvyk pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že „sliepky sa neriadia podľa zmeny času.

Népszabadság: Bratislavské slovné potýčky o minulosti

27. októbra 2007

Slovenský parlament prijal vo štvrtok vyhlásenie k 100. výročiu tragédie v Černovej. Diskusia k návrhu sa nezaobišla bez protimaďarského obviňovania. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Najvplyvnejší denník pripomína, že za dokument hlasovalo všetkých 20 poslancov SMK, a zverejňuje obsah vyhlásenia. Aj SMK predložila svoj vlastný návrh, ktorý obsahoval výhradne historické fakty, a odsudzuje tých, ktorí dnes chcú zneužiť na politické ciele tragédiu spred 100 rokov. Napokon sme uznali za vhodnú aj iniciatívu predsedu parlamentu, povedal periodiku predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Národná rada SR prijala aj návrh zákona o výnimočných zásluhách Andreja Hlinku v prospech slovenského národa a slovenskej štátnosti, proti ktorému hlasovala jednotne celá frakcia SMK. Okrem nej boli proti právnej norme aj šiesti poslanci SDKÚ a 11 slovenských poslancov sa zdržalo, píše Népszabadság, ktorý pripomína, že v ostatných týždňoch sa ozvali proti prijatiu takejto právnej normy viacerí predstavitelia slovenskej inteligencie.

Fico v Černovej ocenil odvahu a bojovnosť Slovákov v ťažkých situáciách

27. októbra 2007

Dôstojnosť a bezkonfliknosť priebehu 100. výročia dnešnej pietnej spomienky na černovskú tragédiu ocenil v jej závere predseda vlády SR Robert Fico. Hlavný odkaz udalosti z roku 1907 v Černovej vidí slovenský premiér v tom, že slovenskí ľudia sa postavili za svoje práva a dokázali, že sú schopní zabojovať vo veľmi komplikovaných a ťažkých situáciách. „Som veľmi rád, ako som bol informovaný predstaviteľmi tejto časti Ružomberka, že všetky oslavy dnes prebehli maximálne dôstojne a že celé Slovensko si pripomenulo tento významný medzník v dejinách, povedal Fico. Účastníci spomienky v Černovej si uctili pamiatku aj položením vencov k Pamätníku černovských martýrov na tamojšom cintoríne. Predseda Slovenskej národnej strany Jána Slota v príhovore okrem iného podotkol, že pri pamiatke na mŕtvych je nutné pripomenúť si, čo spôsobilo túto masakru. „Bol to veľkomaďarský šovinizmus. A vôbec si nemyslím, že tento veľkomaďarský šovinizmus vymizol. Stále žije v oficiálnych politických predstaviteľoch politických kruhov v Maďarskej republike. Aj ich pomáhačov zo Strany maďarskej koalície. Tak to je veľká výzva pre nás pre všetkých žijúcich,” poznamenal Slota. K sprievodným podujatiam pietnej spomienky na černovskú tragédiu bude patriť v nedeľu aj komponovaný scénický program. Začne sa o 14. 00 h v kultúrnom dome v Černovej.

Černovú zaplavili vlajky a obrazy Hlinku

27. októbra 2007 - (ČTK, SITA)

Černovú zaplavili slovenské vlajky, portréty bývalého politika a kňaza Andreja Hlinku či odznaky s dvojkrížom. Na Liptov ich priniesli viac než dve tisícky väčšinou starších ľudí z celého Slovenska, aby si i takto pripomenuli sté výročie černovskej tragédie. Niektorí pri spomienke na 15 obetí streľby uhorských žandárov zatínali päste, iní si do budúcnosti želali pokojné spolunažívanie. „Je správne, že si takéto dôležité historické udalosti dokážeme dôstojne pripomenúť. Na černovskú streľbu nesmieme nikdy zabudnúť aj preto, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo. Maďarom by sme však mali odpustiť a myslieť hlavne na budúcnosť,” povedal päťdesiatnik Tomáš Pčelko, ktorý prišiel zo Žiliny. V rukách držal slovenskú zástavu, z vrecka kabáta mu trčala pohľadnica s Hlinkovou podobizňou. Zvonivým hlasom si zaspieval s početným davom niekoľko národných piesní, pomodlil sa na slávnostnej omši. Keď rečníci hovorili o zákroku žandárov, ktorí streľbou odpovedali na snahu veriacich o vysvätenie kostola ich rodákom Hlinkom, hlboko si vzdychol. „Hlinka bol veľký Slovák. Zaslúži si našu úctu. Dobre, že mu poslanci venovali zákon,” dodal. Právna norma o Hlinkových zásluhách, ktorú schválil parlament v piatok, však vyvolala v uplynulých dňoch polemiku. Historici totiž oceňujú Hlinku ako bojovníka za práva Slovákov počas existencie Uhorska, ale zároveň mu vyčítajú aj sympatie k nedemokratickým režimom či údajné antisemitské výroky. „Mne tí Maďari asi nebudú nikdy sympatickí. Nedá sa zabudnúť, koľko zla nám urobili,” povzdychla si dôchodkyňa, ktorá sa chystala pri jednom zo stánkov kúpiť knihy s protimaďarským obsahom. „Toto je knižka, ktorá hovorí o územiach, ktoré nám kedysi zabrali Maďari. Táto zasa hovorí o slovách, ktoré nám Maďari ukradli z nášho jazyka,” núkal predavač. Okrem literatúry sa dali zohnať aj odznaky či pohľadnice s Hlinkom, Černovou alebo rôznymi národnými symbolmi. Ľudia, ktorí prišli aj z Košíc, Prešova či Detvy, neváhali a z peňaženiek vyťahovali desiatky až stovky korún. Na historické tragické udalosti a Hlinku sa spomínalo v Černovej na viacerých miestach. Ľudia sa tlačili predovšetkým v dome, kde Hlinka kedysi žil. Mohli tu vidieť jeho voskovú figurínu, klobúk, breviár, udicu či posmrtnú masku. Veľký záujem bol aj o príležitostné poštové známky. Mnoho zvedavcov si prišlo na vlastné oči pozrieť aj politikov, ktorí sa v Černovej zišli v hojnom počte. „Pán prezident, pán prezident,” nesmelo pokrikovala na Ivana Gašparoviča skupinka asi dvanásťročných dievčat. Predovšetkým návštevníčky Černovej boli zvedavé aj na šéfa národniarov Jána Slotu a obzerali sa i za predsedom opozičných kresťanských demokratov Pavlom Hrušovským. Niektorí ľudia však boli sklamaní, že premiér Robert Fico sa chystal doraziť do Černovej až večer. Tak dlho sa im vraj čakať nechcelo.

Černovské memorandum - bol to zločin proti ľudskosti

Účastníci spomienky na obete Černovskej tragédie prijali na záver celodenných osláv stého výročia tejto udalosti „Černovské memorandum občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva”. Memorandum prečítal moderátor dnešného podujatia a vyzval ľudí, aby ho zdvihnutím pravej ruky prijali. „Vzhľadom na naše prevažne negatívne skúsenosti počas nášho vyše 1100-ročného susedstva a súčasné, opäť jednostranné provokovanie neopodstatnenými a čoraz agresívnejšími požiadavkami nášho južného suseda - nemôžeme ostať ľahostajní!” uvádza sa v Memorande. Podceňovanie, ponižovanie, prenasledovanie, väznenie a často aj vraždenie slovenských patriotov, zatváranie slovenských škôl, či vojenské agresie v rokoch 1919, 1938, 1939, 1944 a 1968 sú podľa memoranda dominantné znaky charakterizujúce typicky maďarský postoj k Slovákom, ktorí Maďarsko nikdy nenapadli, uvádza sa ďalej v Memorande. „Maďarsko bolo právom odsúdené v mene spravodlivosti za zločin proti mieru ako nepremlčateľný zločin proti ľudskosti”. Podpisom mierovej zmluvy v Paríži v roku 1947 sa Maďarsko zaviazalo odovzdať kultúrne dedičstvo, ktoré po roku 1848 prešlo do držby maďarského štátu alebo maďarských verejných inštitúcií. Maďarsko sa svojim podpisom Parížskej zmluvy zaviazalo aj uľahčiť dopravu medzi susednými štátmi, čo napríklad nepostavením vodného diela „Naďmaroš” - Veľká Maruša dodnes nesplnilo, hovorí sa v Memorande. „Kto chce mier - musí dodržiavať mierové zmluvy! Kto chce priateľstvo - musí sa správať priateľsky! Teraz to musí skutkami dokázať aj náš južný sused - Maďarsko!” vyzývajú účastníci spomienky v Černovej, ktorí Memorandum prijali. „Až potom, keď aj ono splní podmienky zaužívané medzi rovnocennými partnermi v celom civilizovanom svete - uzná svoju vinu, oľutuje ju, ospravedlní sa a nahradí spôsobené škody - sme ochotní urobiť aj tzv. hrubú čiaru za minulosťou a začať skutočne nové mierové a priateľské vzťahy,” píše s Černovskom memorande občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva.

Príčinou tragédie v Černovej bol veľkomaďarský šovinizmus

27. októbra 2007

Černovskú tragédiu má na svedomí „veľkomaďarský šovinizmus a vôbec si nemyslím, že vymizol,” povedal počas spomienky na obete tragédie šéf SNS Ján Slota. Veľkomaďarský šovinizmus podľa lídra národniarov stále žije v oficiálnych maďarských predstaviteľoch a politických kruhoch Maďarskej republiky a ich pomáhačov z SMK. Ján Slota vystúpil ako posledný rečník počas pietnej spomienky pri pamätníku pätnástim obetiam streľby uhorských žandárov do obyvateľov Černovej. „Zišli sme sa na tomto mieste, aby sme si po 100 rokoch pripomenuli tých, ktorých maďarská zvôľa a arogancia postrieľala ako divú zver,” povedal Slota pred zhromaždeným davom na cintoríne v Černovej. Citoval francúzske noviny z roku 1911, podľa ktorých sú v Uhorsku tyranizované milióny Slovanov a Rumunov, a to sa dá porovnať s despotizmom Turkov. „Možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkami do slovenských hôr. Mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu,” povedal Slota. Udalosti z Černovej majú podľa šéfa národniarov paralelu aj v súčasnosti vo vyjadreniach predstaviteľov Maďarskej republiky a Strany maďarskej koalície. Spomenul vyjadrenie bývalého maďarského premiéra Józsefa Antalla o tom, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. Citoval aj bývalého prezidenta Arpáda Gencza, že Maďari sú praobyvatelia Karpatskej kotliny. „Myslím si, že pán prezident si pomýlil Karpatskú kotlinu s púšťou Gobi v Mongolsku,” povedal Slota. Za dôležitejšie a nebezpečnejšie Slota považuje skutočnosť, že oficiálni maďarskí predstavitelia spochybňujú Trianon a navodzujú atmosféru napätia. Maďarská strana sa podľa neho nikdy nezmierila s tým, že Uhorsko už neexistuje. Slota spomenul aj neoficiálne návštevy prezidenta a predsedníčky parlamentu Maďarskej republiky na Slovensku, „ktorá akože neoficiálne príde a zúčastňuje sa na politických akciách, ktoré sú zamerané proti suverénnej Slovenskej republike,” dodal Slota. Šéfovi národniarov sa tiež nepáči, že novovzniknutú Maďarskú gardu nespochybňujú samotní predstavitelia Maďarskej republiky, Slota tiež kritizoval Európsku úniu i Európsky parlament, ktoré nijako nereagovali na vznik fašistickej organizácie, akou podľa neho Maďarská garda je. Svojim exkurzom do histórie i súčasnosti chcel Slota podľa svojich slov poukázať na pravú tvár veľkomaďarského šovinizmu, „ktorý zabíjal aj tu pred 100 rokmi v Černovej.” Pätnásť Černovčanov pred sto rokmi zahynulo len preto, lebo chceli kázne počuť v slovenčine, „nie tie všetky veľké historické reči,” povedal Slota. Nevinná krv Černovčanov bola podľa neho iskrou, ktorá zapálila národné uvedomenie Slovákov a dopomohla aj k vzniku Slovenskej republiky. Černovčania padli, aby sme my mohli žiť ako Slováci v suverénnej Slovenskej republike, „tak nám Pán Boh pomáhaj,” uzavrel svoj príhovor Ján Slota.

Gašparovič: Maďarizačná politika bola krutá

Černovská tragédia v roku 1907, ktorá si v súvislosti s vysviackou kostola po streľbe žandárov do davu ľudí vyžiadala pätnásť obetí, niekoľko desiatok zranených a mnoho perzekvovaných, vystúpila pred zrak európskej a svetovej verejnosti. Pri príležitosti otvorenia pietnej spomienky stého výročia Černovskej tragédie to po minúte ticha v ružomberskej mestskej časti Černová pred vyše tisíc ľuďmi povedal prezident Ivan Gašparovič. „Táto veľká tragédia by sa mala napriek rozporným diskusiám historikov, politikov a predstaviteľov cirkví, stať naším spojivom,” zdôraznil prezident. Nevinná krv obetí podľa neho poukázala pred verejnosťou na krutosť maďarizačnej politiky v Uhorsku a obrátila pozornosť na „najintenzívnejšie stíhaného väzňa svedomia - Andreja Hlinku”. „Masakra v Černovej v období rokov 1907 až 1908 nebola ojedinelou,” pripomenul Gašparovič, ktorého príhovor niekoľkokrát prerušil potlesk prítomných. „Surový zásah moci sa nevyhol ani obyvateľom obce Lúčky, Podolia, Zohoru na Záhorí, Myjavy či slovenskej Kovačice,” uviedol. Tragédiu by preto občania mali vnímať ako spomienku na všeobecný útlak slovenského obyvateľstva v mnohonárodnom Uhorsku. Podľa Gašparoviča máme o tragédii v Černovej dosť dostupných materiálov. „Nikto fakty o nej nespochybňuje. Paradoxne však podaktorí spochybňujú osobnosť, ktorá sa s nimi, v pozitívnom zmysle, spája,” uviedol prezident na adresu Andreja Hlinku. Oddeliť fakty od zahmlievajúcich poloprávd a účelových interpretácií o jeho osobe je podľa hlavy štátu úlohou pre historikov. Hlinka spolu s Martinom Rázusom hlboko zasiahol do politického vedomia slovenského národa, vyhlásil Gašparovič. Spolu s ďalšími generáciami politikov a vlastencov, ktorí prišli po nich, sa podľa neho stali živým písmom našej ústavy, ktorej 15. výročie prijatia sme slávili na začiatku septembra. „Táto kontinuita sa stala východiskovou ideou nášho suverénneho štátu,” povedal. Pamiatku obetí si prezident spolu s primátorom Ružomberka Michalom Slašťanom a správcom farnosti v Černovej Jozefom Trstenským uctili položením venca na cintoríne pri Pamätníku černovských martýrov, ktorý bol postavený Slovenskou ligou amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia černovskej masakry. Na pomníku, ktorý odhalili v roku 1932, je vyrytých pätnásť mien obetí Černovskej tragédie.

Gašparovič neprezradil, či podpíše zákon o Hlinkovi

Prezident Ivan Gašparovič zatiaľ neprezradil, či podpíše zákon o zásluhách bývalého politika a kňaza Andreja Hlinku o slovenský národ. Právnu normu, ktorú v piatok prijal parlament, si chce pred svojim konečným rozhodnutím ešte preštudovať. Zákon však zatiaľ nemá k dispozícií. Gašparovič to počas spomienkových slávností na černovskú tragédiu v Ružomberku. Pokiaľ hlava štátu zákon podpíše, začne platiť od budúceho roka. Z pôvodného návrhu takzvaného „Lex Hlinka” koaličnej Slovenskej národnej strany vypadli niektoré kontroverzné ustanovenia. Parlament napríklad politikovi, ktorý zomrel krátko pred druhou svetovou vojnou, nepriznal titul „Otec národa”. Z pôvodného návrhu SNS vypadol aj paragraf, podľa ktorého by bolo hanobenie Hlinkovho mena trestné. Národniari presadili prijatie zákona o Hlinkovi aj vďaka hlasom časti opozície. Premiér Robert Fico, ktorý do Ružomberka prišiel až večer, ocenil, že spomienka na černovskú tragédiu mala dôstojný priebeh. „Slovenskí ľudia sa postavili za svoje vlastné práva a ukázali, že sme schopní zabojovať vo veľmi komplikovaných a ťažkých situáciách. Toto je najväčší odkaz černovskej tragédie,” povedal novinárom Fico.

V Černovej sa konajú spomienkové slávnosti

26. októbra 2007

Slávnostnou akadémiou v aule Školy úžitkového výtvarníctva sa dnes v Ružomberku začali trojdňové spomienkové slávnosti 100. výročia černovskej tragédie. „Černovská tragédia skutočne ukázala, ako sa nemá vládna moc, v tom čase maďarská, správať k vlastnému ľudu,“ uviedol pred študentmi a hosťami v príhovore o práci a diele Andreja Hlinku zástupca riaditeľa štátneho gymnázia z Ružomberka Miroslav Druska. V umeleckom pásme vystúpili aj gymnazisti z ľudovými piesňami, básňou, referátmi o černovskej masakre a hrou na flaute. Podujatie pokračuje o 19:00 videoprojekciou filmu Volali ho otec národa v Kultúrnom dome v Černovej. Hlavný program pietnej spomienky sa začne v sobotu o 13:00 pri terajšom KD v Černovej na mieste, kde sa pred sto rokmi odohrala tragédia. Po ňom sa účastníci slávnosti zúčastnia na sprievode obcou a posvätení nového kríža pred kostolom Ružencovej Panny Márie. V kostole bude slávnostná bohoslužba. Sobotný program vyvrcholí kladením vencov k Pamätníku černovských martýrov na cintoríne, otvorením expozície v dome Andreja Hlinku, v ktorom inštalovali novú 1,8 metra vysokú voskovú figurínu Andreja Hlinku a slávnostnou akadémiou. Súčasťou sobotného dňa bude aj celoslovenské stretnutie filatelistov, výmenná burza a poštová priehradka. O 10:00 uvedú novú známku, na ktorej je portrét Roberta Williama Setona-Watsona a ruža - symbol Ružomberka, od akademického maliara Ivana Schurmanna. V Liptovskom múzeu v Ružomberku otvoria aj novú expozíciu Život a dielo Andreja Hlinku. Pietna spomienka, ktorej hlavnými organizátormi sú mesto Ružomberok, SNS a Matica slovenská, vyvrcholí v nedeľu svätou omšou v miestnom kostole, komponovaným scénickým programom Černová a divadelným predstavením Bačova žena. Záštitu nad podujatím prevzal prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa na ňom v sobotu zúčastní. Na sobotnej večernej akadémii sa zúčastní aj premiér Robert Fico. Tragédia v Černovej v roku 1907 súvisela s vysviackou černovského kostola. Obyvatelia obce nesúhlasili, aby ich nový chrám posvätili bez prítomnosti rodáka, kňaza Andreja Hlinku. Pri streľbe žandárov do davu ľudí zomrelo 15 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené a mnohí perzekvovaní.

Zákon o zásluhách Andreja Hlinku

26. októbra 2007

Národná rada (NR) SR schválila zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Za prijatie zákona hlasovalo 94 poslancov, proti bolo 26 a 14 sa zdržalo. Dvaja poslanci nehlasovali. Definitívne znenie zákona, ktoré poslanci schválili, je výsledkom kompromisu a viacerých pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej predlohe poslancov SNS. Text zákona v jednotlivých paragrafoch uvádza: „Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku sa umiestni v budove NR SR busta Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“. Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku je pietne miesto. Návštevník mauzólea a jeho blízkeho okolia je povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2008.

Parlament schválil vyhlásenie k Černovskej tragédii

26. októbra 2007

Národná rada (NR) SR schválila 140 hlasmi vyhlásenie k 100. výročiu tragédie v Černovej, ktoré predložil predseda parlamentu Pavol Paška. Konštatuje sa v ňom, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi, zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy viac nedochádzalo k národnostnému útlaku, k potlačovaniu ľudských práv, k zneužívaniu štátnej moci ani k násilnej asimilácii ktorejkoľvek národnostnej menšiny. Slávnostnou akadémiou v aule Školy úžitkového výtvarníctva sa dnes v Ružomberku začali trojdňové spomienkové slávnosti 100. výročia černovskej tragédie. „Černovská tragédia skutočne ukázala, ako sa nemá vládna moc, v tom čase maďarská, správať k vlastnému ľudu,“ uviedol pred študentmi a hosťami v príhovore o práci a diele Andreja Hlinku zástupca riaditeľa štátneho gymnázia z Ružomberka Miroslav Druska. V umeleckom pásme vystúpili aj gymnazisti z ľudovými piesňami, básňou, referátmi o černovskej masakre a hrou na flaute. Podujatie pokračuje o 19:00 videoprojekciou filmu Volali ho otec národa v Kultúrnom dome v Černovej. Hlavný program pietnej spomienky sa začne v sobotu o 13:00 pri terajšom KD v Černovej na mieste, kde sa pred sto rokmi odohrala tragédia. Po ňom sa účastníci slávnosti zúčastnia na sprievode obcou a posvätení nového kríža pred kostolom Ružencovej Panny Márie. V kostole bude slávnostná bohoslužba. Sobotný program vyvrcholí kladením vencov k Pamätníku černovských martýrov na cintoríne, otvorením expozície v dome Andreja Hlinku, v ktorom inštalovali novú 1,8 metra vysokú voskovú figurínu Andreja Hlinku a slávnostnou akadémiou. Súčasťou sobotného dňa bude aj celoslovenské stretnutie filatelistov, výmenná burza a poštová priehradka. O 10:00 uvedú novú známku, na ktorej je portrét Roberta Williama Setona-Watsona a ruža - symbol Ružomberka, od akademického maliara Ivana Schurmanna. V Liptovskom múzeu v Ružomberku otvoria aj novú expozíciu Život a dielo Andreja Hlinku. Pietna spomienka, ktorej hlavnými organizátormi sú mesto Ružomberok, SNS a Matica slovenská, vyvrcholí v nedeľu svätou omšou v miestnom kostole, komponovaným scénickým programom Černová a divadelným predstavením Bačova žena. Záštitu nad podujatím prevzal prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa na ňom v sobotu zúčastní. Na sobotnej večernej akadémii sa zúčastní aj premiér Robert Fico. Tragédia v Černovej v roku 1907 súvisela s vysviackou černovského kostola. Obyvatelia obce nesúhlasili, aby ich nový chrám posvätili bez prítomnosti rodáka, kňaza Andreja Hlinku. Pri streľbe žandárov do davu ľudí zomrelo 15 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené a mnohí perzekvovaní.

Köteles rozpútal v parlamente búrku

Búrlivú atmosféru s množstvom nesúhlasných reakcií poslancov SNS a KDH vyvolalo vystúpenie Lászlóa Kötelesa (SMK) v rozprave k návrhu parlamentného vyhlásenia k stému výročiu tragédie v Černovej. Zima útočí na európske mestá Potom, keď Köteles vo svojom vystúpení poukázal na slovenskú národnosť viacerých žandárov, ktorí strieľali do Černovčanov i na násilné počínanie obyvateľov Černovej, nasledovala vlna protestných faktických poznámok. Podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová označila Kötelesovo vystúpenie za provokáciu. Ján Slota (SNS) poukázal na nesprávnosť Kötelesovej argumentácie, keďže aj vodca maďarskej revolúcie a zástanca myšlienky veľkého Maďarska Lajos Kossuth mal slovenský pôvod. „Aj takí sme my, Slováci,“ povedal Slota. Podľa Vladimíra Palka (KDH) potvrdilo Kötelesovo vystúpenie „nové trendy v SMK“ po zmene vedenia strany. „Koho v tejto chvíli považuješ za zodpovedného za masaker v Černovej? Akoby si tých ľudí, ktorí sa domáhali svojich práv, urobil zodpovednými za to, že sa vzbúrili a že výsledok tej vzbury bola streľba - ale koho streľba a na koho pokyn,“ opýtal sa Kötelesa Pavol Hrušovský (KDH) s tým, že ho Kötelesovo vystúpenie urazilo a prekvapilo, že sa k niečomu takému znížil. „Neviem, prečo musíte oživovať Aponyiho ducha práve pri takej významnej udalosti ako je sté výročie masakry v Černovej,“ povedal smerom ku Kötelesovi Rafael Rafaj (SNS). „Treba hovoriť pravdu, nič iné som nerobil,“ reagoval Köteles odvolávajúc sa na slovenské pramene.

SMK protestuje proti výroku Belousovovej na adresu poslanca Kötelesa

Strana maďarskej koalície (SMK) ostro protestuje proti hanebnému výroku podpredsedníčky parlamentu Anny Belousovovej v Národnej rade SR na adresu poslanca za SMK Lászlóa Kötelesa. Zároveň SMK žiada predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby zaujal stanovisko k dnešnému neprijateľnému správaniu sa podpredsedníčky parlamentu. Podľa hovorkyne SMK Evy Dunajskej, Belousovová zneuctila dôstojný akt spomienky na 100. výročie tragédie v Černovej tým, že sa dehonestujúco vyjadrila o maďarskom prízvuku poslanca Kötelesa. Ten dnes vo svojom vystúpení poukázal na slovenskú národnosť viacerých žandárov, ktorí strieľali do Černovčanov i na násilné počínanie obyvateľov Černovej. SMK pripomína, že poslanec z ich strany „citoval od známych slovenských historikov z publikácie, ktorá bola vydaná Maticou slovenskou”. Podpredsedníčka parlamentu Belousovová okrem výroku o Kötelesovom prízvuku označila jeho vystúpenie za provokáciu.

Rezorty obrany SR a Maďarska pripravujú novú zmluvu o spolupráci

26. októbra 2007

Príprava novej Zmluvy o bilaterálnej spolupráci medzi ministerstvami obrany SR a Maďarska bola hlavnou témou dnešných budapeštianskych rozhovorov štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Jaroslava Bašku s jeho maďarskou partnerkou Ágnes Vadaiovou. Na stretnutí, ktoré sa podľa Tlačového oddelenie Ministerstva obrany SR konalo na základe oficiálneho pozvania maďarskej strany, štátni tajomníci prerokovali aktuálny stav bilaterálnej spolupráce, jej ďalšie posilňovanie a rozvoj. Základom spolupráce medzi armádami SR a Maďarskej republiky bola od vzniku samostatného Slovenska Dohoda medzi MO SR a MO MR vo vojenskej oblasti, ktorej platnosť sa skončila. Rezortní partneri ďalej zhodnotili možnosti spolupráce vo vojensko-technickej oblasti. Slovensko ponúklo maďarským ozbrojeným silám spoluprácu v oblasti odmínovania a likvidácie munície (EOD), v ktorej má vedúce postavenie v rámci NATO a využívanie bojového výcvikového centra v Lešti. SR môže zase využiť poznatky maďarskej armády z budovania bojovej skupiny (EU Battle Group), ktoré získalo Maďarsko ako prvá krajina V4 v pôsobení pod talianskym vedením. Baška vyjadril poďakovanie svojej rezortnej kolegyni za pomoc, ktorú poskytla maďarská armáda minulý rok pri záchranárskych prácach po leteckom nešťastí slovenského vojenského lietadla pri obci Hejce. Armádu Maďarskej republiky považuje Ministerstvo obrany SR za jedného z najdôležitejších partnerov. Viažu nás blízke kontakty a spoločné záujmy ako v rozvoji regiónu, tak i v zaistení jeho bezpečnosti, uviedol Baška. Príkladom takejto spolupráce je projekt mnohonárodného ženijného práporu TISZA, ktorý je zložený z príslušníkov okolitých armád a jeho úlohou je odstraňovať dôsledky povodní na rieke Tisa. Vzájomnú spoluprácu krajín v širšej ako regionálnej pôsobnosti reprezentuje najmä oblasť medzinárodného krízového manažmentu, preto témou rozhovoru bola aj výmena skúseností v tejto oblasti. Slovensko-maďarský kontingent pod vedením Slovenskej republiky pôsobí v misii UNFICYP na Cypre a vojaci oboch krajín spoločne pracujú v prápore rekonštrukčného tímu v Afganistane.

Budapešť - Polícia zaviedla rozsiahle bezpečnostné opatrenia

26. októbra 2007 - (gmp)

Vyše sedemdesiat ľudí, medzi nimi známe osobnosti extrémnych organizácií, predviedli na políciu v priebehu popoludnia z centra mesta, kde radikálne skupiny chceli pokračovať v zastavovaní premávky, ako to robili ráno, keď chceli zablokovať rušný Alžbetin most. Policajné sily ich však vytlačili a potom doslova naháňali po celom centre. Doprava bola v piatkovej špičke zastavená na dve-tri hodiny. Po tom, čo pohotovostné jednotky nelegálnych demonštrantov rozohnali, menšie i väčšie skupiny sa začali objavovať na rôznych miestach. Ich vyčíňaniu polícia zabránila masovým legitimovaním a predvedením ľudí pre podozrenie z narušenia poriadku a zneužívanie práva na zhromažďovanie. Dnešnú sériu demonštratívnych akcií radikálnych organizácií odsúdili všetky parlamentné politické strany.

Demonštranti volali: Gyurcsány, vypadni!

26. októbra 2007 - (SITA)

Niekoľko stoviek protivládnych demonštrantov v piatok nakrátko zablokovalo dopravu na dvoch mostoch cez Dunaj a spôsobilo problémy s dopravou na niekoľkých hlavných cestách v Budapešti. Desiatky policajtov v špeciálnej výstroji zahnali protestujúcich z mosta Erzsébet a tiež zadržali niekoľko krajne pravicových aktivistov vyzývajúcich na rezignáciu socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya. Po tom, ako polícia protestujúcich zatlačila, vpochodovali na hlavnú cestu vedúcu z mosta do Pešti, čím spôsobili zdržanie premávky. Doprava bola prerušená aj cez Reťazový most po tom, ako sa traja muži vyšplhali na jeden z jeho pilierov. Približne 250 demonštrantov prevolávalo „Gyurcsány, vypadni!” a „Mal by odstúpiť!”, ale po tom, ako ich polícia prostredníctvom megafónov vyzvala, aby sa rozišli, dav sa rozpŕchol. Podľa stanice MTI polícia zadržala niekoľkých lídrov protestov. Piatkové demonštrácie zorganizovali krajne pravicové skupiny pri príležitosti 17. výročia neslávne známej „taxi blokády”, keď taxikári použili svoje vozidlá na trojdňové zablokovanie premávky na niekoľkých budapeštianskych mostoch a cestách po celej krajine na protest proti 65-percetnému nárastu cien benzínu.

Polícia vytlačila demonštrantov, doprava sa v Budapešti znormalizovala

26. októbra 2007 - (TASR)

Po 13.30 hodine sa znormalizovala doprava v Budapešti, keď polícia vytlačila demonštrantov z Alžbetinho mosta a ďalších dopravných uzlov v Pešti. Asi 500 protestujúcich sa predtým pokúsilo zablokovať komunikácie požadujúc odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Policajti predviedli 54 osôb. Podľa šéfa Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) Józsefa Benczeho medzi predvedenými sú známi aktéri protivládnych demonštrácií v uplynulom roku, ako napríklad vodcovia Maďarskej národnej komisie 2006, bývalý hovorca extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), a predstaviteľ Fóra za zmenu režimu. Policajti podľa Benczeho pokračujú v takých opatreniach, ktorých výsledkom môžu byť ďalšie predvedenia osôb. Asi 200 extrémistov sa pokúsilo zablokovať premávku v rannej dopravnej špičke na Alžbetinom moste, čo sa im asi na 10 minút podarilo. Dôvodom ich konania bola požiadavka na odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Akciu vopred plánovali k dnešnému 17. výročiu blokády taxikárov. Tí vtedy svojimi vozidlami obsadili viaceré budapeštianske mosty a dopravné tepny v krajine na tri dni kvôli radikálnemu zdraženiu benzínu. Polícia krátko po 9.00 h protestujúcich vytlačila z mosta, časť z nich na budínsku, väčšinu na peštiansku stranu. Pri Astórii premávku vozidiel demonštranti opäť zablokovali, v počte už asi 500 osôb odtiaľ pred policajtmi smerovali k námestiu Blaha Lujza, na ktorom sa maskovaní mladí ľudia postavili pred električky liniek 4 a 6. Vystupujúci cestujúci vytvorili na námestí obrovský dav. V staniciach metra, ktoré sú v blízkosti nepokojov, nezastavovali súpravy metra. Podľa informácií maďarských komerčných televízií traja demonštranti v snahe prerušiť premávku na Reťazovom moste vyliezli na piliere, policajti ich však zadržali. Polícia na nepovolenom podujatí legitimovala viaceré osoby a urobila u nich prehliadku, pri ktorej našli viaceré nebezpečné prostriedky. Pri rozháňaní davu do vedľajších ulíc nepoužili policajné jednotky v prilbách so štítmi a policajnými psami donucovacie prostriedky, iba ho zoradené v tvare vytláčali.

Budapešť - Polícia vytlačila demonštrantov z mosta

26. októbra 2007 - (TASR)

Maďarská polícia vytlačila dnes predpoludním z Alžbetinho mosta v Budapešti demonštrantov, ktorí sa pokúsili zablokovať premávku. Extrémisti sa potom snažili narušiť dopravu na iných miestach peštianskej strany Dunaja, polícia ich vytláča do vedľajších uličiek. Vyše 200 osôb sa pokúsilo zastaviť premávku v rannej dopravnej špičke, čo sa im asi na desať minút podarilo. Dôvodom ich konania bola požiadavka na odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Polícia krátko po 09.00 h protestujúcich vytlačila z mosta, časť z nich na budínsku, väčšinu na peštiansku stranu. Pri Astórii premávku vozidiel opäť zablokovali. Demonštranti pred policajtmi odtiaľ smerovali k námestiu Blaha Lujza, na ktorom sa maskovaní mladí ľudia postavili pred električky liniek 4 a 6. Vystupujúci ľudia vytvorili na námestí veľký dav. V staniciach metra, ktoré sú v blízkosti nepokojov, súpravy metra nezastavujú. Podľa informácií maďarských komerčných televízií traja demonštranti v snahe prerušiť premávku na Reťazovom moste vyliezli na piliere, policajti ich však zadržali. Polícia na nepovolenom podujatí legitimovala niekoľko osôb a urobila u nich prehliadku, pri ktorej našli viaceré nebezpečné prostriedky. Pri rozháňaní davu nepoužila zatiaľ donucovacie prostriedky, policajné jednotky zoradené v útvare ho len vytláčali. Niekoľkých organizátorov protestu polícia vyzdvihla z davu a zadržala.

FIDESZ i vláda odsudzujú blokádu Alžbetinho mosta

26. októbra 2007 - (TASR)

Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) aj maďarská vláda odsudzujú blokádu Alžbetinho mosta v Budapešti. Uviedli to dnes v maďarskej komerčnej televízii TV2 hovorca FIDESZ Péter Szíjjártó a hovorca vlády Dávid Daróczi. Polícia vyzvala demonštrantov, aby sa rozišli. „Ako sme už viackrát vyhlásili, sme proti všetkým formám násilia, ale aj klamstva,” povedal predstaviteľ FIDESZ-u. Ako dodal, aj on osobne dostal od internetového portálu výzvu esemeskou na účasť, o ktorej vie aj polícia. „Treba preveriť, prečo sa polícii nepodarilo zabrániť blokáde,” dodal. Hovorca vlády označil blokádu za útok niekoľkých jednotlivcov proti pokojnej väčšine. „Je to nelegálna, protiprávna akcia, ktorú vláda odsudzuje,” poznamenal Daróczi s nádejou, že polícii sa podarí obnoviť poriadok. Premávku na Alžbetinom moste zablokovali dnes o O8.00 h na niekoľko minút extrémisti s vlajkami, ktorí požadujú odstúpenie maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya. Polícia okamžite zasiahla proti davu, ktorý sa časom rozrástol na približne 200 ľudí, a vytláča ich na chodník. Okolo 08.45 h vyzvala polícia dav na rozchod.

Extrémisti zablokovali Alžbetin most

26. októbra 2007 - (TASR)

Extrémisti s vlajkami, ktorí požadujú odstúpenie maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, zablokovali dnes o 08.00 h na niekoľko minút premávku na Alžbetinom moste v Budapešti. Polícia okamžite zasiahla proti davu, ktorý sa časom rozrástol na približne 200 osôb, a vytláča ich na chodník. Policajti postavili kordón na oboch brehoch Dunaja a nepúšťajú chodcov na most, účastníkov nepovolenej demonštrácie legitimujú a predvádzajú na policajnú stanicu. Na peštianskej strane Dunaja sa zhromažďuje stále viac chodcov. Podujatie avizoval portál kuruczinfo.hu, ktorý vyzýval na účasť na nelegálnej demonštrácii, ktorá sa koná pri príležitosti 17. výročia blokády taxikárov. Demonštranti za zvukov bubna vstúpili na vozovku medzi automobily a zablokovali most. Vodičom sa ospravedlnili, ale vyhlásili, že odtiaľ neodídu, kým premiér Gyurcsány neodstúpi. Polícii sa po desiatich minútach podarilo prvých demonštrantov vytlačiť na chodník, potom sa však situácia opakovala. Na Dunaji sú podľa maďarskej komerčnej televízie TV2 pripravené policajné člny a polícia nasadila do akcie polícia aj vrtuľníky.

SNS: V Černovej nešlo o tragédiu, ale masakru

26. októbra 2007 - (SITA)

Sté výročie tragédie v Černovej, pri ktorej prišlo pri streľbe žandárov o život 15 osôb, vyvolalo širokú diskusiu v pléne Národnej rady SR. Parlament prerokovával štyri návrhy vyhlásenia k stému výročiu tragickej udalosti v Černovej. Pripravili ich predseda parlamentu Pavol Paška a kluby poslancov za KDH, SMK a SNS. Smútok a radosť sú podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku dve slová, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú udalosti, ktoré sa pred sto rokmi odohrali v Černovej. „Smútok nad všetkými obeťami, tragédiami, ktoré historicky stáli v ceste k nášmu sebaurčeniu, sebavedomiu, našej identite. Smútok nad možno premrhaným dlhým časom, počas ktorého sme ako národ nemohli rozvíjať svoj jazyk, kultúru, identitu,” zdôraznil Paška. Na druhej strane radosť nad tým, že obete neboli márne a že môžeme stáť a otvorene hovoriť o veciach, ktoré sú a boli bolestné. „Dejiny sa dajú vykladať, nedajú sa oklamať,” zdôraznil Paška s tým, že je treba sebavedome hovoriť o našom národe a dejinách. „Majme na pamäti, že či už budeme hovoriť o smútku, alebo radosti, používajme slová, z ktorých nikto nebude cítiť revanš, nenávisť čí akúkoľvek zášť,” dodal. Udalosti spred sto rokov označila podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS) nie za tragédiu, ale masakru. Dôvodom neadekvátneho zásahu bola skutočnosť, že kostoly, kde v slovenskom jazyku kázali slovenskí kňazi, držali i napriek maďarizácii národ pokope. „Bola to taká slamka, ktorej sa Slováci ako národ ešte držali,” dodala. Pätnásť černovských martýrov podľa nej svojou najvyššou obetou prebudilo svedomie Európy a sveta. „Svet sa dozvedel to, čo sa uhorská štátna moc snažila zatajiť - že Uhorsko je žalárom národov, že Slováci sú tvrdo pomaďarčovaní, ale hlavne sa dozvedel to, že Slováci napriek silnému útlaku sú tu, že ako národ existujú,” zdôraznila. Podľa uznesenia navrhnutého SNS sú tragické udalosti v Černovej nielen národnou traumou Slovákov, ale aj trvalým mementom pred zneužitím moci, používaním násilia a snahou o ovládanie iných národov. Poslanec František Mikloško (KDH) oponoval tým, že Slováci nie sú traumatizovaný národ. „Slováci sú jeden sebavedomý, normálny národ, ktorý sa vie vo svete normálne pohybovať. Ak má niekto traumy, tak nech navštívi traumatológa, alebo psychiatra,” dodal Mikloško s tým, že ak niekto z predstaviteľov SNS nosí v sebe traumy, nech ich nevnucuje ostatným. SMK podľa predsedu poslaneckého klubu Gyulu Bárdosa predložila vlastný návrh vyhlásenia preto, že niektorí politici majú snahu využiť a zneužiť tragédiu v Černovej z roku 1907 na vytĺkanie politického kapitálu. V mene poslancov za KDH predniesol návrh uznesenia Vladimír Palko. „NR SR má dnes morálnu povinnosť prijať vyhlásenie,” dodal. Černová je podľa neho jednou z určujúcich udalostí Slovákov na ceste k národnému sebaurčeniu, preto nepatrí k žiadnej politickej strane a nikto si ju nemôže privlastňovať. „Z úcty k obetiam z Černovej by bolo vhodné, aby uznesenie bolo prijaté čo najväčším počtom hlasov,” dodal.

Magori a masochisti alebo Ako oslavovať?

29. októbra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - Pravda)

Čudujú sa mnohí v Maďarsku, prečo vyvoláva Maďarská garda takú nervozitu u severných susedov a hovoria: veď aj slávnostná prísaha predchádzajúcu nedeľu so 600 účastníkmi a dvetisíc divákmi pripomínala skôr nepodarenú operetu. Šamanské bubny, kópia svätoštefanskej koruny, prejavy o skýtskom príbuzenstve a o pramaďarskom rúnovom písme... Nuž, vyvoláva to skôr úsmev. Ale až po tom, čo človeka prejdú zimomriavky, ktoré mu začali behať po chrbte pri pohľade na zoradených budúcich nových členov s výbavou pripomínajúcou časy fašistických Šípových krížov. Aj na druhý deň, v predvečer výročia revolúcie 1956, „radikálne a extrémistické” skupiny, ktoré bez zbytočného útlocitu možno nazvať fašistickými, zorganizovali svoj happening pred budovou televízie. Zahrievacie kolo vyzeralo takto: traja známi štváči komentovali rôzne správy, niekedy im skočil do reči stroj, ktorý sa asi zasekol, lebo neustále opakoval, „špinaví Židia, špinaví Cigáni, špinaví buzeranti”, no a traja komentátori sa od toho hneď dištancovali, vraj keby niekto prišiel za účelom zadržať ich, nech si berie mašinu. Náladu vylepšovala aj odmena: skupine demonštrantov, ktorá kričala najhlasnejšie „Gyurcsány, prac sa!”, hodili z pódia toaletný papier s podobizňou premiéra. Ako sa však zvyšovali decibely kapely, ale aj obsah alkoholu v krvi účastníkov, už mnohí dvíhali aj pravú ruku na hajlovanie. No a keď na záver podpichoval dav László Toroczkai, ozývalo sa už skandovanie „Do zbrane, do zbrane!” Nasledujúce udalosti pripomínali známy budapeštiansky folklór, s tým rozdielom, že múr policajtov pri Opere bol mimoriadne tvrdý. „Magori” však doň narazili, náhodou mali so sebou zopár zápalných fliaš a petárd aj pršiplášte či plynové masky, pre prípad nasadenia vodného dela či slzotvorného plynu. Plynovú masku som videl aj v piatok pri pokuse o blokádu Alžbetinho mosta, keď pohotovostní policajti robili osobnú prehliadku holohlavého mladíka a obsah jeho tašky dali vyložiť na chodník. Slovom, chlapci sa chystali, ale pripravení boli aj policajti, pravda, pri moste stačilo, že zvýšili hlas, hoci sa potom museli vyznamenať aj v disciplíne behu za demonštrantmi v plnom „obrnení”... Hodno však pripomenúť, že prevažná väčšina Maďarov (asi 9 998 000) nerobila randál! Videl som aj tetku, ktorá čiernokošeliarov na moste opľula, aj šoférov ukazujúcich im vztýčený prostredník. Od blokádnikov sa tentoraz dištancovali všetci smerodajní politici, a to vlastným hlasom, nie strojovým. Zahraničné médiá sa však pozerajú na Maďarsko práve cez tieto udalosti. Štrajk rušňovodičov, parlamentná debata o zavedení pluralitného systému zdravotného poistenia, pripravované referendum o zrušení rôznych poplatkov, začatie daňovej kontroly proti vodcovi opozície či premiérovo vehementné dementi, že nejde o cielenú akciu - aby sme spomenuli len niekoľko správ z kategórie „rôzne” - už takmer neprekračujú prah záujmu medzinárodnej tlače. Pričom, veru, toto je „normálne” Maďarsko. Ako spokojný masochista: keď je zle, je mu dobre, a keď je dobre, je to preňho zlé, čiže dobré...

Maďarská garda je podľa Jána Kubiša javom rastúceho šovinizmu

28. októbra 2007

Maďarská garda je javom rastúceho šovinizmu a nacionalizmu s určitými prvkami fašistickej ideológie. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to dnes uviedol minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš. Podľa Kubiša je to určite jav, ktorý používa symboliku fašizmu alebo tých, ktorí sa k hlásili v Maďarsku k fašizmu počas obdobia druhej svetovej vojny. Tento jav evokuje veľmi nepríjemné reminiscencie, dodal. „Z nášho pohľadu niečo podobné nemá čo hľadať v žiadnom členskom štáte Európskej únie,” zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. Maďarská garda, pokračoval, je priamo napojená na jednu mimovládnu maďarskú politickú stranu, ktorá úzko spolupracuje s opozičnou parlamentnou stranou. Vytvára s ňou koalície na miestnej úrovni v desiatkach prípadoch. Ďalším faktom je podľa Kubiša, že Maďarská garda si hľadá nepriateľa na Slovensku a hovorí o cezhraničnom pôsobení, čo musí slovenskú vládu znepokojovať. Minister taktiež poznamenal, že keby sa v činnosti Slovenskej pospolitosti prejavila čo i len jedna stotina toho, čo sa prejavuje v činnosti a vyhláseniach Maďarskej gardy, tak by slovenské orgány okamžite zakročili.

Do maďarskej gardy sa hlási zatiaľ vyše 100 občanov SR

29. októbra 2007 - (TASR)

O členstvo v Maďarskej garde sa uchádzalo doposiaľ 100 až 150 občanov Slovenskej republiky. Vyhlásil to dnes v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu Magyar Rádió predseda Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) Gábor Vona, ktorý je súčasne aj šéfom Spolku maďarskej gardy. „Slovenskí občania zatiaľ neboli prijatí, lebo garda funguje pre občanov Maďarskej republiky a v Maďarsku,“ dodal Vona, podľa ktorého preverujú, aké možnosti by boli na to, aby sa členmi gardy stali aj slovenskí a rumunskí občania. Magyar Rádió v tejto súvislosti cituje výrok slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý v nedeľu v slovenskej komerčnej televízii TA3 okrem iného ocenil aj skutočnosť, že vedúci maďarskí politici odsúdili túto organizáciu, ale ako dodal, skutky sú dôležitejšie. Šéf slovenskej diplomacie vyjadril nádej, že Maďarsko bude v tejto záležitosti konať.

Do Maďarskej gardy chce vstúpiť 150 občanov SR

29. októbra 2007 - (Nový Čas)

Polovojenská organizácia Maďarská garda sa rýchlo rozrastá. Len pred týždňom zložilo sľub približne 600 občanov Maďarska, záujem o členstvo však prejavili aj občania okolitých štátov. Platí to aj o Slovensku. Garda však doteraz žiadneho Nemaďara do svojich radov neprijala. Prečo? „Maďarská garda, ktorá začala pôsobiť v Maďarsku, je určená predovšetkým občanom Maďarskej republiky. A pre tých, ktorí sa hlásia z Rumunska alebo zo Slovenska, musíme ešte nájsť vhodný spôsob, na základe ktorého ich budeme akceptovať. Či nám v našej práci a činnosti pomôžu ako sympatizanti, alebo priamo ako členovia,“ uviedol Gábor Vona, vodca Maďarskej gardy. Kritizované združenie totiž chce, aby bolo všetko v poriadku z legislatívnej stránky. Podľa Vonu sa doteraz vraj týmito vecami nemali čas zaoberať. Koľko Slovákov má záujem o členstvo v Maďarskej garde? „Neviem to presne, ešte sme to nepočítali. Ja si však myslím, že sa do Maďarskej gardy hlási asi 100 až 150 ľudí zo Slovenska,“ spresnil Vona.

Do gardy sa hlásia aj Slováci

Polovojenská organizácia Maďarská garda nemá problém s tým, aby jej členmi boli aj občania iných štátov. Uvádza sa to priamo v jej propagačných materiáloch. Podľa najnovších informácií Nového Času majú o členstvo v garde záujem aj Slováci. Do svojich radov ich však zatiaľ nevzali. Členom Maďarskej gardy môže byť každý muž či žena nad 18 rokov maďarskej národnosti nezávisle od štátneho občianstva,“ uvádza sa v informačných letákoch. „Samozrejme, hlásia sa do radov Maďarskej gardy aj ľudia zo Slovenska, ale tých sme ešte medzi svojich členov neprijali,“ uviedla pre slovenský denník Nový Čas Krisztína Szabóová z Maďarskej gardy. Dodala, že „Maďarská garda zatiaľ nemá člena spoza maďarských hraníc. Aj 21. októbra 2007 prísahu zložili len občania domácej krajiny, teda občania Maďarska“. K otázke, prečo Slovákov zatiaľ medzi seba neprijali, sa do uzávierky tohto vydania Maďarská garda nevyjadrila.

Maďarskú gardu a Slovenskú pospolitosť spája nacionalizmus

24. októbra 2007 - (Sme)

Extrémna pravica na Slovensku a v Maďarsku sa líši politickými kontaktmi. V Maďarsku partnerov majú, na Slovensku nie aj preto, že SNS preberá časť agendy krajnej pravice. Slovensko má Slovenskú pospolitosť, Maďarsko má Maďarskú gardu. Podobajú sa na seba pravicoví extrémisti na oboch stranách Dunaja a majú voči sebe výhrady? „Garda je oveľa aktívnejšia, má viac členov a jej aktivity pútajú väčšiu pozornosť verejnosti,“ porovnáva politológ Grigorij Mesežnikov. Podobnosť v uniformách je zjavná, rovnako extrémny nacionalizmus a sklon k rasizmu a xenofóbii. Obe organizácie vystupujú ako občianske združenia. Z vyjadrení slovenskej organizácie vyplýva, že Maďarskú gardu nepovažuje automaticky za ohrozenie Slovenska. Zdržanlivejším postojom sa odlišuje od oficiálnej slovenskej politickej scény, ktorá bije na poplach. „V súčasnosti dokážeme len ťažko posúdiť, či je Maďarská garda skutočnou hrozbou pre Slovensko, alebo je to len organizácia, ktorá si chce chrániť vlastný národ a štát pred rozmáhajúcim sa liberalizmom, boľševizmom a sionizmom, ktorý smeruje k úpadku a biede našich národov, našej viery a našej kultúry,“ píše Michal Laššák, pobočník vodcu pospolitosti na jej internetovej stránke. „Má naše sympatie, ak skutočne ide o nacionalistov. Na druhej strane máme obavy, ak ide o šovinistov, túžiacich po obnove veľkého Uhorska.“ Maďarské gardy za problém považujú najmä SNS vo vláde. Maďarská garda vznikla len tento rok a je početnejšia než o dvanásť rokov staršia Slovenská pospolitosť. Gardistov je najmenej 650. Keď sa pospolitosť predstavila ako politická strana 14. marca 2005 na oslavách vzniku Slovenského štátu, v čiernych uniformách pripomínajúcich uniformy gardistov pochodovalo asi 70 členov. V roku 2005 v Rožňave členovia pospolitosti opľúvali sochu Lajosa Kossutha. Garda dnes vystupuje aktívnejšie, jej členovia okrem slávnostných prísah napríklad upratujú hroby vojnových veteránov. Pospolitosť potom, ako ju vlani Najvyšší súd rozpustil, na verejnosti vidieť málo. Garda v Maďarsku funguje s podporou mimoparlamentnej extrémistickej strany Jobbik, ktorá na miestnej úrovni často spolupracuje s hlavnou opozičnou stranou Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Existujú aj priame prepojenia Fideszu s Gardou. Pri prísahe prvých gardistov rečnila poslankyňa Fideszu Mária Wittnerová. Slovenská pospolitosť partnerov medzi parlamentnými stranami nemá a so Slovenskou národnou stranou sa nemôžu ani cítiť. „Mali ich tam pochytať, riadne ich vypráskať, vyzliecť z tých uniforiem a poslať niekde k lopate, aby trošku zmúdreli,“ komentoval predseda SNS Ján Slota registráciu pospolitosti ako politickej strany v roku 2005. Zatiaľ čo niektoré vyjadrenia a celkové smerovanie pospolitosti sú neskrývane rasistické, vedenie Maďarskej gardy sa okrem slávnostných prísah snaží vyjadrovať umiernene a nejednoznačne, aby ho nebolo možné usvedčiť z porušovania platných zákonov vrátane vyvolávania nenávisti k iným etnikám. Zároveň jej predstavitelia hovoria o vytváraní súbežných spoločenských inštitúcií, ktoré by slúžili iba národu a nie zahraničnému kapitálu. Od banky cez poisťovňu po súkromné školy, v ktorých by sa napríklad vyučovalo staromaďarské písmo. Slovenská pospolitosť ako politická strana pod vedením Mariána Kotlebu, učiteľa na gymnáziu v Banskej Bystrici, dlho nevydržala. Generálny prokurátor podal návrh na zrušenie pospolitosti na Najvyšší súd a ten ju vlani v marci rozpustil. Pospolitosť v programe vyzývala na vznik stavovského štátu. Právo voliť a byť volený mali mať členovia desiatich stavov. To je v rozpore s Ústavou. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, konštatoval Najvyšší súd. Priamočiarejší štýl Slovenskej pospolitosti pripomínalo v Maďarsku skôr pôsobenie študentky Diany Bácsfiovej. Tá sa v roku 2004 so svojou skupinou otvorene prihlásila k hungarizmu, maďarskej obdobe fašizmu. Hlásali totálny štát, zdravili sa na verejnosti zdvihnutou pravicou a oblepili Budapešť plagátmi s fašistickými symbolmi. Súd Bácsfiovú odsúdil za rušenie verejného poriadku na desať dní väzenia, odvtedy na verejnosti nevystupuje.

Garda sú uniformy, pochody i výcvik

Maďarská garda sa označeniu polovojenská organizácia razantne bráni. Maďarskú gardu aj maďarské médiá bežne označujú za polovojenské zoskupenie, napriek tomu, že garda pohrozila žalobou každému, kto by ju takto nazval. Garda chce podľa svojho zakladajúceho dokumentu „v mimoriadnej situácii posilniť národnú sebaobranu“ a plánuje tiež „stať sa súčasťou či chrbticou budúcej Národnej stráže“. O založení podobnej dobrovoľnej pomocnej vojenskej sily podľa vzoru americkej Národnej gardy sa v Maďarsku už dlho diskutuje. Členovia gardy nosia uniformy, pochodujú vo vojenskej formácii a počúvajú pritom vojenské povely. Organizuje pre svojich členov „individuálny“ výcvik v streľbe a v sebaobrane. Garda však ako občianske združenie podľa zákona nesmie vlastniť žiadne zbrane. Slovenská pospolitosť takéto ašpirácie výcviku verejne nikdy nedeklarovala. Nápadná bola vždy svojimi tmavomodrými uniformami podobnými Rodobrane. Polícia ich oblečenie podobné gardistickému skúmala, ale zo znaleckého posudku vyplynulo, že uniformy nie sú protizákonné.

Maďarská garda a Slovenská pospolitosť: Spája ich nenávisť!

24. októbra 2007 - (Nový Čas)

Naháňajú strach slušným ľuďom. Ich uniformy totiž pripomínajú vojnový štát, veľkolepými pochodmi dokazujú svoju silu, útočia na susedov, Rómov či židov. To sú príslušníci Maďarskej gardy. Podobný rozruch spôsobila pred časom na Slovensku Slovenská pospolitosť. Politici preto v odkazoch do Budapešti zdôrazňujú, že oni zvolili nekompromisný prístup a toto zoskupenie zakázal Najvyšší súd SR. Nie je to však celkom pravda. Predstavitelia Maďarskej gardy nedávno tvrdili, že vznikla preto, aby chránila krajinu pred nepriateľmi. A to aj pred útokom susedov - Slovenska, Rumunska či Srbska. Tieto slová pobúrili Európu. Navyše počas uplynulého víkendu v centre Budapešti zložilo prísahu ďalších šesťsto členov. Naša diplomacia v tejto súvislosti poukazuje, podľa nej, na nekompromisne zakázanú a rozpustenú Slovenskú pospolitosť. „Podobný postoj očakávame od príslušných orgánov Maďarskej republiky,“ píše sa v stanovisku ministerstva zahraničia. „My sme sa vyrovnali so Slovenskou pospolitosťou a nerezonovalo to v európskych inštitúciách. Je to príklad pre maďarskú stranu,“ povedal aj europoslanec Milan Gaľa z SDKÚ. Faktom však zostáva, že pospolitosť funguje ďalej. Už síce nie je politickou stranou, ale „len“ občianskym združením. Podobne ako Maďarská garda. „K tomu sa nebudem vyjadrovať, spýtajte sa niekoho iného,“ reagoval hovorca rezortu diplomacie Ján Škoda. Slovenskú pospolitosť ako občianske združenie zaregistrovalo ministerstvo vnútra. To ho môže v prípade porušenia zákona aj zrušiť.

Slovenská pospolitosť

Štatút: občianske združenie

Rétorika: napáda maďarskú menšinu, židov a Rómov, velebí Tisa

Uniformy: pripomínajú Hlinkovu gardu z obdobia vojnového štátu

Vystupovanie: prezentuje sa veľkolepo, napríklad fakľovými pochodmi

Počet členov: podľa odhadov maximálne 100

Šéf: vodca Ivan Sýkora

Postoj polície: nekompromisný, zadržala niekoľko jej členov

Naposledy na verejnosti: 5. mája 2007, spomienka na M. R. Štefánika

Maďarská garda

Štatút: občianske združenie

Rétorika: varuje pred útokom zo Slovenska, pred židmi či Rómami

Uniformy: pripomínajú časy horthyovského Maďarska počas druhej svetovej vojny

Vystupovanie: veľkolepé prísahy v historickom centre Budapešti

Počet členov: okolo 700

Šéf: Gábor Vona

Postoj polície: benevolentný

Naposledy na verejnosti: 21. októbra 2007, prísaha nových členov

Rozširovanie členskej základne Maďarskej gardy vyvoláva v EP obavy

24. októbra 2007 - (TASR)

Maďarská garda a jej podobné skupiny vyvolávajú znepokojenie na pôde Európskeho parlamentu. Ako dnes uviedol pre TASR líder druhej najväčšej parlamentnej frakcie Martin Schulz, socialisti sledujú so znepokojením rastúcu členskú základňu Maďarskej gardy. „Čo sa týka Maďarska, radi by sme poznali odpoveď na otázku, či sa strana Viktora Orbána konečne a explicitne dištancuje od Maďarskej gardy a či sa tým pripojí k základným európskym demokratickým hodnotám,” konštatoval šéf socialistov. Podľa Schulza budú socialisti pozorne sledovať aktivity tejto organizácie, rovnako ako ktoréhokoľvek ďalšieho fašistického, ultrapravicového či rasistického politického hnutia kdekoľvek v Európe a budú proti nich bojovať politickými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Z tohto dôvodu frakcia vytvorila dozornú skupinu tzv. Extreme Right Watch vedenú bulharským europoslancom Kristianom Vigeninom, ktorá by mala spolu s ďalšími politickými skupinami dnes predložiť písomnú deklaráciu vyzývajúcu na všeobecnú uvedomelosť a širokú verejnú podporu v boji proti takýmto hnutiam kdekoľvek v Európe. Deklarácia, ktorú má TASR k dispozícii a ktorej predkladateľmi sú okrem Vigenina aj traja maďarskí europoslanci - Csaba Sándor Tabajdi, István Szent-Iványi a Péter Olajos - spolu so španielskym europoslancom Mikelom Irujom Amezagom, je zameraná na aktivity všetkých extrémistických a polovojenských skupín, pôsobiacich v niektorých členských krajinách EÚ. Okrem Maďarskej gardy sa medzi nimi uvádza okrem iných aj Slovenskú pospolitosť, korutánske hnutie Kärntner Heimatdienst a ďalšie skupiny takéhoto charakteru z Belgicka, Veľkej Británie, Dánska, Grécka, Rumunska a Bulharska. Podobnú deklaráciu zameranú však len na Maďarskú gardu predložili ešte na septembrovom plenárnom zasadnutí aj traja slovenskí europoslanci - Irena Belohorská, Sergej Kozlík a Peter Baco (všetci HZDS). V dokumente predloženom na podpis europoslancom vyzývajú „všetky kompetentné orgány v Maďarskej republike, ako aj na celoeurópskej úrovni, aby činnosť gardy dôsledne sledovali a všetky členské krajiny EÚ, aby pôsobenie nacionalistických skupín, akou je aj Maďarská garda, dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré by v budúcnosti mohli vyvolávať konfliktné situácie.” Potrebu takejto deklarácie odôvodňujú jej predkladatelia skutočnosťou, že vznik Maďarskej gardy a jej ciele vyvoláva obavy z jej činnosti nielen v Maďarsku, ale aj v susedných krajinách, a že maďarské súdy umožnili legálne pôsobenie tohto spolku. Pripomínajú pritom, že „história ukázala, do akých podôb môže prerásť militantný nacionalizmus”. Podpísať ju možno do 24. decembra. Vedúca kancelárie slovenskej delegácie v socialistickej frakcii EP Gabriella Kečkéšová TASR potvrdila, že zo strany troch členov EP (Monika Beňová, Vladimír Maňka a Miloš Koterec - SMER-SD) má táto iniciatíva podporu. Slovenská skupina v rámci Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov sa podľa jej tlačového oddelenia deklaráciou predloženou Belohorskou, Kozlíkom a Bacom nezaoberala a ponecháva na každom poslancovi rozhodnutie, či ju podpíše alebo nie. Podľa informácií Belohorskej ju do utorka podpísal zatiaľ len Miroslav Mikolášik. Belohorská, ktorá v EP zastupuje nezaradených europoslancov, varuje, že rozširovanie členskej základne Maďarskej gardy možno brať ako postrach. „Samozrejme, že my sa obávame toho nárastu a myslím si, že ten nárast je skôr odpoveďou na nekonanie celej európskej demokratickej spoločnosti. Možno majú tí Maďari dobrý lobing, že si myslia, že si to vyriešia nejako na námestiach,” uviedla pre TASR Belohorská. V súvislosti s upozorneniami, ktoré podľa jej slov dostáva zo strany zástupcov maďarskej menšiny na Slovensku a ktoré poukazujú na existenciu Slovenskej pospolitosti, europoslankyňa pripomenula, že jej akcie sú sledované políciou a dopredu sa prijímajú potrebné opatrenia. „A určite by im nikto nedal právo na takéto mašírovanie cez stred Bratislavy alebo na významné miesta. Mnohé z týchto prejavov v rámci uniformy, ktorú má Maďarská garda, sa spájajú s obdobím 2. svetovej vojny a to nie je dobré. Ja odmietam tie čierne čižmy ako skutočne negatívnu spomienku a je úplne jedno, či je tá čižma slovenská, maďarská alebo nemecká,” zdôrazňuje slovenská zástupkyňa v EP.

Gardisti prisahajú vernosť vlasti, národu a ľudu Maďarska

24. októbra 2007

Členovia spolku Maďarskej gardy, ktorých počet koncom minulého týždňa narástol na vyše 600, prisahajú pri vstupe do gardy vernosť vlasti, národu a maďarskému ľudu. Vyplýva to z textu prísahy, ktorú zverejnili na svojej internetovej stránke. Gardisti vyjadrujú odhodlanie do konca svojho života plniť úlohy rozvoja, slobody svojho národa a vlasti, ochraňovať ich hodnoty a tradície, pričom velikánov maďarskej histórie mienia vždy považovať za svoj vzor. „Naše vlajky, svojich druhov neopustím, pri plnení úloh prijatých gardou vždy čestne zotrvám,” uvádza sa v texte prísahy, v ktorej sa členovia spolku zaväzujú ďalej plniť služobný poriadok gardy a v prípade porušenia prísahy berú na vedomie, že ich čaká opovrhnutie predstaviteľmi gardy a ich druhov, ako aj večné vylúčenie z radov Maďarskej gardy. Takmer 600 nových členov spolku Maďarskej gardy zložilo 21. októbra prísahu na Námestí hrdinov v Budapešti. Na akte prísahy sa zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov. Prvých 56 gardistov prisahalo v auguste na Budínskom hrade. Založenie spolku Maďarská garda oznámil začiatkom augusta Gábor Vona, predseda strany Jobbik, ktorá samu seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť „rámec národnej sebaobrany”.

Ivan Gašparovič: Gardy sú hrozbou pre celý svet

3. novembra 2007 - (ČTK)

Česko by malo reagovať na vznik polovojenskej organizácie Národná garda, ktorú na konci októbra v Prahe založila krajne pravicová Národná strana. V relácii Slovenského rozhlasu to vyhlásil prezident Ivan Gašparovič. Prezident opäť kritizoval aj podobné extrémistické združenie Maďarská garda. Tá podľa neho predstavuje hrozbu pre celý svet. „Česká strana nemôže bez povšimnutia akceptovať, že niečo také vzniká,” povedal prezident. Naznačil, že podobné združenia môžu povzbudiť extrémistov aj na Slovensku. „Takáto akcia môže vyvolať reakciu aj na slovenskej strane. A preto si musíme dávať pozor,” dodal Gašparovič. Národná garda by mala podľa zástupcov českej Národnej strany slúžiť pri mítingoch, ale aj pri katastrofách. Národná strana, ktorá vystupuje proti cudzincom či Európskej únii, gardu založila na demonštrácii pri príležitosti výročia vzniku Československa v roku 1918. Prezident pripomenul, že slovenské orgány ešte pred minuloročnými voľbami zakázali extrémistickú stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej členovia demonštrovali v uniformách pripomínajúcich rovnošaty polovojenskej Hlinkovej gardy z čias vojnového Slovenského štátu. Gašparovič už skôr kritizoval založenie polovojenskej Maďarskej gardy. Tú v Budapešti v lete vytvorilo mimoparlamentné hnutie Jobbik. Dnes v kritike ešte pritvrdil. „Oživiť túto gardu tak, ako sa snaží maďarská strana, je nebezpečné nie pre Slovensko, nebezpečné nie pre Európu, ale vôbec pre celý svet,” vyhlásil.

Pál Csáky sa nepovažuje za zástancu Maďarskej gardy

4. novembra 2007 - (SITA)

Nie som zástanca Maďarskej gardy, uviedol v diskusnej relácii Na telo TV Markíza predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky. Dodal, že nepotrebujeme Maďarskú gardu, ani Slovenskú pospolitosť a priklonil sa k názoru, že by sa v spolupráci s poslancami Európskeho parlamentu malo začať diskutovať o tom, ako takéto združenia zakázať. Na otázku TV Markíza, či si myslí, že maďarský prezident László Sólyom dostatočne razantne odsúdil Maďarskú gardu, Csáky odpovedal otázkou, či Ivan Gašparovič dostatočne razantne odsúdil Slovenskú pospolitosť. Na margo Sólyomovej súkromnej návštevy Komárna uviedol, že necítil potrebu sprostredkovať stretnutie prezidentom SR a Maďarska. To, že Sólyom dosiaľ Gašparoviča nepozval na oficiálnu návštevu Maďarska označil Csáky za jeden z možných dôsledkov súčasných slovensko-maďarských vzťahov. Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš nerobí podľa Csákyho dobré meno SR v zahraničí. Csáky tvrdí, že Kubišove výroky na adresu MR si všimli aj zahraničné denníky, predovšetkým Die Presse a Algemeine Zeitung, kde podľa jeho slov polemizovali o tom, či Európska únia potrebuje takéto Slovensko. Návrhu na Kubišovo odvolanie z postu nie je podľa Csákyho v parlamente dostatok hlasov. Otázka menšín nie je podľa Csákyho vecou vnútroštátnou, ale európskou. Jednou z príčin, prečo sa slovensko-maďarské vzťahy dostali až na pôdu Európskeho parlamentu, je podľa jeho slov zahrnutie Slovenskej národnej strany do vládnej koalície. Dodal, že skupina európskych socialistov by mala navštíviť Slovensko a všímať si predovšetkým vývoj v slovensko-maďarských vzťahoch. Na otázku TV Markíza, či je pripravený stretnúť sa v diskusnej relácii s Jánom Slotom, povedal, že nie, pretože nechce, aby sa jej priebeh znížil na „úroveň štvrtej cenovej skupiny.” Situáciu v opozícii označil Csáky za problematickú a takú, ktorá môže vyústiť do prehry v prezidentských voľbách. „ V KDH panuje prehnaný egoizmus, SDKÚ-DS sa orientuje na riešenie svojich vnútorných problémov,” uviedol Csáky. K prípadnej prezidentskej kandidatúre Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) sa nevyjadril a dodal, že pri hľadaní spoločného opozičného kandidáta sa SMK bude správať flexibilne a kolegiálne.

Odpoveď Roberta Fica Tomovi Lantosovi

24. októbra 2007

Benešove dekréty považujeme za súčasť právneho poriadku SR, sú pre túto vládnu koalíciu nedotknuteľné a nemenné, povedal včera v Žiline predseda vlády SR Robert Fico. Reagoval tak na vyhlásenie predsedu zahraničného výboru snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických Toma Lantosa, ktorý žiada slovenského premiéra, aby sa dištancoval od Benešových dekrétov a garantoval práva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. SR je podľa slovenského premiéra krajina, ktorá poskytuje vysoký štandard ochrany práv národnostných menšín. „Ak sa mám od niečoho dištancovať, tak sa dištancujem od maďarských gárd,” zdôraznil Fico. Zároveň vyjadril presvedčenie, že maďarský premiér navštívi Slovensko čo najskôr.

Zsolt Németh: Ficove odmietavé stanovisko je nezdvorilé

24. októbra 2007 - (TASR)

Za vysoký stupeň nezdvorilosti označil predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh odmietavú odpoveď slovenského premiéra Roberta Fica na list amerického kongresmana Toma Lantosa vo veci Benešových dekrétov. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Németh počas návštevy Washingtonu, kde vedie oficiálnu parlamentnú delegáciu, pre MTI uviedol, že je rád že Lantos poslal Ficovi list, že sa začal „dialóg”, ktorého štýl však podľa jeho presvedčenia zo strany slovenského premiéra je neprijateľný. Politik opozičného FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) ďalej zdôraznil, že Slovensko „musí prijať normy USA, Európskej únie a Rady Európy”. Podľa Németha je potrebné vyvinúť nátlak rôznymi prostriedkami až dovtedy, kým SR neprijme a nebude aplikovať základné normy v oblasti ľudských práv, právneho štátu a práv menšín. Benešove dekréty sú iba vrcholcom ľadovca, poznamenal politik FIDESZ-u, podľa ktorého situácia na Slovensku je veľmi vážna. „Extrémistický rasistický pohľad a nenávisť k cudzincom pomaly zvalcuje slovenskú vládnu koalíciu aj parlament,” dodal. Pokrokom by bolo, keby sa Spojeným štátom spolu s európskymi spojencami podarilo prinútiť cúvnuť SR vo veci dekrétov a nasmerovať krajinu na cestu právneho štátu. Treba počkať, ako skončí terajší dialóg a potom možno zvážiť ďalšie diplomatické prostriedky nátlaku, konštatoval Németh. O odmietavom postoji Fica Lantosa informoval Németh, ktorému kalifornský poslanec prisľúbil, že budú vo Washingtone pozorne sledovať udalosti na Slovensku. Lantos v liste adresovanom predsedovi slovenskej vlády požadoval dištancovanie sa od Benešových dekrétov a zaručenie práv maďarskej menšiny. Kongresman predsedu slovenskej vlády požiadal, aby sa dištancoval od Benešových dekrétov, a „snažil sa o zabezpečenie toho, aby príslušníkov maďarskej menšiny mali na Slovensku za rovnocenných občanov”. „Benešove dekréty považujeme za súčasť právneho poriadku SR, sú pre túto vládnu koalíciu nedotknuteľné a nemenné,” povedal v reakcii na Lantosovu výzvu v utorok premiér Fico v Žiline.

K. Sziliová trvá na odmietnutí Benešových dekrétov

24. októbra 2007

Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová zotrváva na svojom odmietavom postoji k „nezmyselnému“ vyhláseniu slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Vyplýva to z jej rozhovoru pre týždenník Maďarov na Slovensku Szabad Újság, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Udalosti okolo zbavenia práv Maďarov žijúcich na Slovensku po druhej svetovej vojne a ich vysídlenie podľa jej slov sú takými tmavými škvrnami, ktoré sa nikdy nikde nemôžu zopakovať. Sziliová dodala, že prišiel čas, aby sa obetiam udalostí pred 60 rokmi v celej Európe ospravedlnili. „Treba povedať, že princíp kolektívnej viny je celkom neprijateľný, a pri pohľade na prítomnosť a budúcnosť je našou zodpovednosťou, aby v 21. storočí sa tento princíp v Európskej únii neuplatnil už nikdy viac,“ zdôraznila.

Národnostné školy nekladú dôraz na štátny a materinský jazyk

23. októbra 2007 - (SITA)

V súčasnom systéme vzdelávania národnostných menšín sa kladie nedostatočný dôraz na osvojenie si základných jazykových a komunikačných zručností žiakov v štátnom jazyku, v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch. Uvádza sa to v Koncepcii výchovy a vzdelávania národnostných menšín, ktorú ministerstvo školstva zaradilo do pripomienkového konania. Výučba v jazyku národnostnej menšiny nemôže ísť podľa ministerstva na úkor kvality štátneho slovenského jazyka. Rezort chce, aby štátny jazyk príslušníci národnostných menšín ovládali už v materskej škole. Cieľom tejto požiadavky je poskytnutie rovnakých šancí uplatnenia sa na trhu práce na celom území Slovenskej republiky. Ministerstvo chce zároveň skvalitniť výchovno-vzdelávací proces s cieľom rozvoja komunikačných schopností a návykov v materinskom jazyku a v štátnom jazyku. Navrhuje tiež inováciu metodológie osvojovania si slovenského jazyka v materských, základných a stredných školách s výchovným a vyučovacím jazykom maďarským. Ministerstvo školstva tiež v koncepcii presadzuje skvalitnenie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, a to v oblastiach informačných technológií, ovládania cudzieho jazyka, týka sa to najmä učiteľov 1. - 4. ročníkov, a slovenského jazyka v súčinnosti so slovenskou literatúrou. V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a vyučovaním jazyka národnostnej menšiny sa budú používať ministerstvom školstva schválené preklady učebníc, ktoré sa používajú v školách s vyučovacím jazykom slovenským, okrem učebníc a učebných textov materinského jazyka a cudzieho jazyka. Podstatou je osvojenie si komunikačných schopností a zručností. To znamená vedieť čítať s porozumením, písať, tvoriť a používať informácie v materinskom a štátnom jazyku. V literatúre pracovať viac s textom, čo je vhodným prostriedkom k rozmýšľaniu v jazyku, vytvárania pozitívnych vzťahov k hodnotám štátotvorného národa, vlastnej národnosti a ostatných národností v SR.

Rušňovodiči budú štrajkovať dnes od 6. do 8. hodiny

24. októbra 2007

Maďarskí rušňovodiči budú štrajkovať vo štvrtok ráno od 6. do 8. hodiny. Medzinárodné vlaky budú čakať na vstup na maďarské územie v pohraničných staniciach. Informovala o tom dnes maďarská železničná spoločnosť MÁV. Štrajk ovplyvní grafikon asi 600 vlakov. Obnovenie riadnej železničnej premávky sa očakáva až vo štvrtok večer. Rušňovodiči vyhlásili štrajk na protest proti zámerom zrušiť prevádzkovanie niektorých železničných tratí.

Slováci v zahraničí požadujú od Slovenska najmä podporu kultúrnych aktivít

25. októbra 2007 - (TASR)

Slovenské spolky a organizácie v zahraničí požadujú od Slovenska najmä finančnú podporu kultúrnych aktivít. Ich celková podpora v minulom roku dosiahla 17,75 milióna korún. O podporu požiadalo 110 subjektov z 22 krajín v sume 64 miliónov korún. Najviac žiadostí podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) krajanom žijúcim v Srbsku, Maďarsku, Česku, Chorvátsku a Kanade. Podľa odhadov ÚSŽZ žije v cudzine viac ako 2,22 milióna Slovákov. Ako sa uvádza v správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú dnes vzal parlament na vedomie, žiadosti sa týkali najmä podporenia vydavateľskej činnosti a letných táborov a spolufinancovania výstavby a rekonštrukčných prác svojich kultúrnych stánkov. Sumou 110 tisíc korún podporili aktivity našich krajanov aj kancelárie troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ako aj kancelária podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Zahraniční Slováci požiadali počas tohtoročnej odbornej konferencie vládu pripraviť a prijať koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorá by prioritne podporovala školstvo, prácu s deťmi a mládežou a výučbu slovenčiny. Taktiež požadujú zvýšiť dotáciu grantového systému ÚSŽZ a novelizovať volebný zákon. Poslanci vzali na vedomie aj správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti v druhom polroku 2006 a prvom polroku 2007.

Slovenský parlament - Starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí

24. októbra 2007 - (SITA)

Národná rada Slovenskej republiky 24. októbra posúdila správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyplýva z nej, že vlani poskytlo Slovensko krajanským spolkom a organizáciám na ich činnosť takmer 18 mil. Sk. Správou o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o podpore, ktorú im SR poskytla v roku 2006 i návrhom na rok 2008 pokračovalo rokovanie 14. parlamentnej schôdze. Správa, ktorú predložil poslancom podpredseda vlády Dušan Čaplovič, rekapituluje kroky zamerané na podporu slovenských komunít v zahraničí. Konštatuje, že s účinnosťou od 1. januára 2006 bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Plnil úlohu koordinátora vo vzťahu k ústredným orgánom štátnej správy a k ďalším inštitúciám na Slovensku, ktoré sa venujú problematike Slovákov žijúcich v zahraničí. Ťažiskovým podujatím, ktoré zorganizoval ÚSŽZ, bola Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2006, kde sa prerokúvali najdôležitejšie otázky vzťahov a spolupráce SR a Slovákov žijúcich v zahraničí. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia výkonnej a zákonodarnej moci SR a delegáti z viac ako 20 krajín sveta, v ktorých žije početná slovenská komunita. Na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí vlani SR poskytla 17,75 milióna korún. Väčšina žiadostí sa týkala finančnej pomoci pri organizovaní kultúrnych podujatí. Vysoké percento projektov najmä v krajinách juhovýchodnej Európy (Srbsko, Rumunsko) bolo zameraných na vydavateľskú činnosť, z odbornej literatúry to boli monografie obcí a miest so slovenskou komunitou a literárne diela. Z hľadiska finančných nárokov dominovali projekty na dobudovanie kultúrnych stánkov alebo rekonštrukcie už existujúcich priestorov, ktoré majú spolky vo vlastníctve a na technické vybavenie spolkov. Požiadavky na podporu boli aj na konanie odborných kurzov a letných táborov zameraných na zdokonalenie sa v slovenskom jazyku, divadelnú ochotnícku činnosť, tvorivú činnosť stredoškolskej mládeže. Najviac projektov predložili Slováci z krajín, ktoré sa tradične prezentujú bohatou kultúrnou činnosťou (Maďarsko, Srbsko, Rumunsko). ÚSŽZ na základe zákona vykonával aj agendu vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktorú prevzal v roku 2006 od Ministerstva zahraničných vecí SR. V roku 2006 úrad prijal 679 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí a vyhotovil 482 osvedčení, najmä pre žiadateľov zo Srbska a Čiernej Hory (200), Rumunska (132), Ukrajiny (100), USA (10). ÚSŽZ obnovil činnosť Komisie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí. Podnikol aj kroky na záchranu kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí. K prioritným úlohám v tejto oblasti patrí akvizícia archiválií a písomných dokumentov z dejín a života Slovákov v zahraničí, ktoré sa nachádzajú mimo Slovenska. Na základe koncepcie prijatej na roky 2004 - 2007 študovalo od 1. januára do 31. augusta 2006 na slovenských vysokých školách 288 štipendistov vlády SR z radov Slovákov žijúcich v zahraničí, v akademickom roku 2006/2007 to bolo 261 krajanov. Na krajanských školách v Maďarsku, Rumunsku a Ukrajine v školskom roku 2006/2007 pôsobilo 11 vyslaných učiteľov. V Návrhu programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008 ÚSŽZ plánuje v budúcom roku na Slovensku zabezpečiť okrem iného Stálu konferenciu „Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí“ a ďalšie odborné semináre, vzdelávacie programy a kurzy pre udržanie jazykovej a kultúrnej identity, súťaže a podujatia pre žiakov a študentov slovenských škôl v zahraničí organizované na Slovensku, kultúrno-prezentačné podujatia, informačné a dokumentačné aktivity.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí spustilo internetový portál

24. októbra 2007 - (TASR)

Súčasťou zasadnutia Generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré sa dnes konalo v Bratislave, bola aj prezentácia a spustenie nového internetového portálu slovacivosvete.sk. „Portál by mal byť ústrednou stránkou slovenského sveta vo všetkých zmysloch,” povedal pre TASR predseda združenia Vladimír Skalský. Cieľom portálu slovacivosvete.sk je podchytiť najmä mladých ľudí, ktorí do zahraničia odchádzajú dlhodobo študovať či pracovať a z generačných dôvodov alebo pre odlišné záujmy doteraz nemali záujem hlásiť sa k slovenským krajanským spolkom. Stránka obsahuje informácie o slovenských komunitách v zahraničí, kontakty na dôležité inštitúcie a spravodajstvo o dianí na Slovensku. Jej súčasťou sú aj internetové diskusie a blogy zahraničných Slovákov, právna poradňa i praktické rady týkajúce sa víz, pobytov, pracovných povolení, občianstva, volieb zo zahraničia a podobne. Združenie v Bratislave predstavilo aj nový projekt v spolupráci s Literárnym informačným centrom a Maticou slovenskou - vydávanie antológii slovenskej literatúry vznikajúcej v zahraničí. Podľa Vladimíra Skalského „ich cieľom je ukázať, že aj vo svete, či už ide o Českú republiku, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, alebo zámorie, vzniká veľmi kvalitná slovenská poézia či literatúra vo všeobecnosti”. Prvé, na poéziu zamerané vydanie žánrovo rozlíšených antológií vyjde na budúci rok. Okrem nových aktivít bude združenie v budúcnosti pokračovať v rozbehnutých projektoch. „Budeme robiť portál, budeme každoročne vydávať antológie, budeme každoročne usporadúvať Dni slovenského zahraničia v niektorej krajine - v tomto toku sa uskutočnia v Izraeli, budeme realizovať komplexný program vzájomnej spolupráce Slovákov žijúcich v rôznych krajinách s názvom Sme jeden slovenský svet,” informoval Skalský. SZSZ vzniklo v roku 2002 nadviazaním na staršiu tradíciu strešných organizácií Slovákov v zahraničí, no bez regionálnych, konfesijných či politických obmedzení. Zastrešuje 80 organizácií z 23 krajín a k jej členom patria aj významné osobnosti z umeleckého, vedeckého a podnikateľského sveta, žijúce v zahraničí.

V Maďarsku nerastie nacionalizmus, iba sa zviditeľnili extrémisti

24. októbra 2007 - (TASR)

V súvislosti so vznikom a s aktivitami Maďarskej gardy nie je možné hovoriť o tom, že by v Maďarsku zosilnel nacionalizmus, iba sa extrémisti od vlaňajšej jesene viac zviditeľnili. Povedal to dnes pre TASR politológ Attila Juhász, ktorý je zástupcom riaditeľa maďarského inštitútu Political Capital. Nezosilnel nacionalizmus v Maďarsku, ale sa stal od jesene 2006 viditeľným. Od tohto obdobia prebieha zrejmá reorganizácia krajnej pravice v Maďarsku, konštatoval Juhász. Je to podľa jeho slov dlhší proces, ktorého vývoj nemožno predvídať. „Nie je v Maďarsku viac radikálnych voličov, alebo viac extrémistov. Došlo iba k tomu, že sa zviditeľnili,” dodal. Samotná garda je zaujímavá viac z vnútropolitického hľadiska, nie ani tak napríklad vo vzťahu Maďarska k Slovensku a nie je ani znakom zosilnenia nacionalizmu v Maďarsku. Riziko gardy spočíva podľa politológa v tom, že v krajine existuje konflikt medzi maďarským a rómskym obyvateľstvom. Garda politizuje tak, že stavia na tento konflikt. „Prakticky na vidieku robia nábor do gardy takým spôsobom, že jej činnosť uvádzajú v prvom rade ako protirómsku, v každodennom živote sa to takto objavuje. Riziko je v tom, že ak by tento proces naštartoval, a v reakcii na gardu by vznikli nejaké rómske organizácie v obciach, tak to by nenapomohlo spolužitiu Rómov a Maďarov,” poznamenal Juhász a dodal, že je na to príklad v Bulharsku, kde prebehol takýto proces. Na margo skutočnosti, že 30 príslušníkov gardy sa objavilo na jednom z podujatí utorňajšieho štátneho sviatku, politológ podotkol, že v Maďarsku je už bežné, že na národných sviatkoch sa zjavia krajne pravicové radikálne skupiny. „Bolo to pre nich dôležité z hľadiska toho, aby sa objavili v médiách. Z politického hľadiska význam spočíva v tom, že za Maďarskou gardou existuje strana Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktorá iniciovala celý vznik gardy, a od vzniku gardy - od augusta 2007 sa stala pre prieskumy verejnej mienky merateľným subjektom,” povedal Juhász. Nebezpečenstvo však podľa neho nespočíva v tom, že by teraz enormne zosilnela radikálna strana, lebo o tom nie je ani reč, ale v tom, že môže zosilnieť taká strana, ktorá môže odlákať voličov od FIDESZ. „Už dávno totiž vieme, že v Maďarsku najvýznamnejšia radikálna vrstva občanov volí FIDESZ. Ak sa teda strana FIDESZ, ktorá sa čoraz viac orientuje do stredu politického spektra, a Jobbik, ktorá ďalej stavia svoju politiku na garde, dostanú do konfliktu, tak sa môže stať, že Jobbik sa dostane blízko k päťpercentnému prahu vstupu do parlamentu,” uzavrel rozhovor pre TASR politológ Political Capitalu.

Toroczkaiho súd prepustil, jeho prípad bude vyšetrovať prokuratúra

25. októbra 2007

Budapeštiansky ústredný obvodný súd dnes v zrýchlenom konaní posunul prípad čestného predsedu Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaiho prokuratúre 6. a 7. budapeštianskeho obvodu. Muža, ktorý napriek zákazu polície nabádal v pondelok večer protivládnych demonštrantov k pochodu k Opere, súd prepustil na slobodu. V procese, o ktorý prejavili veľký záujem maďarské médiá, sudca konštatoval, že v súvislosti s Toroczkaiho konaním sa vynára podozrenie, že išlo o trestný čin poburovania, s ktorým podnietil k násilnostiam voči verejnému činiteľovi. Pred súdom sa mal zodpovedať za narušenie verejného poriadku. Toroczkai, ako organizátor demonštrácie 22. októbra na Námestí slobody, sa sám priznal, že vedome neprevzal od polície rozhodnutie, ktorým zakázali po demonštrácii pochod k budove Opery, kde sa konali oficiálne oslavy 51. výročia revolúcie v roku 1956. V pondelok predviedli policajti 20 protivládnych demonštrantov, z nich iba Toroczkai zostal vo väzbe pre priestupkové konanie. Policajti ho previezli na policajnú stanicu mimo Budapešti, pretože demonštranti avizovali pokus o jeho vyslobodenie. Pri pouličných nepokojoch bolo zranených vyše 10 osôb.

Oslavy revolúcie v Budapešti

24. októbra 2007 - (gmp)

V Maďarsku sa nepodarilo osláviť výročie protitotalitnej revolúcie z roku 1956 dôstojne. Polícia musela nasadiť proti malej skupine demonštrantov slzotvorný plyn aj včera večer. Presne pred rokom bolo centrum Budapešti zruinovaných mestom. Tentoraz je obraz normálny, stopy po večerných pokusoch o vyvolanie nepokojov nevidno. Skupina asi 100 maskovaných mladých radikálov sa zhromažďovala v ulici vedúcej k parlamentu. Policajným výzvam na rozchod nevyhoveli, naopak, hádzali do policajtov kamene a fľaše. Slzotvorný plyn a obušky však priniesli výsledok veľmi rýchle a o 22. Hod. bol v priestore úplný pokoj. Nervozita vládla včera po celý deň najmä preto, lebo sa aj polícia obávala, že sa na masový míting opozičného Fideszu v samom centre mesta napoja rôzne radikálne živly a narušia poriadok. Nestalo sa tak. Celé zhromaždenie a pochod naprieč centrom sa zaobišli bez mimoriadnych udalostí.

V Budapešti opäť protestovali proti vláde

23. októbra 2007 - (čtk)

Desaťtisíce demonštrantov sa opäť zišli v centre Budapešti, aby pri príležitosti výročia povstania z roku 1956 žiadali demisiu ľavicového premiéra Ferenca Gyurcsánya. Násilná demonštrácia v Budapešti v obrazoch Polícia poslala na miesto protestov posily. Rovnako, ako počas pondelkových demonštrácií, aj tentoraz skupina asi 200 príslušníkov ultrapravicových hnutí zaútočilo kameňmi a fľašami na policajtov neďaleko parlamentu. Polícia odpovedala slzotvorným plynom, informuje agentúra AP. Utorkovú manifestáciu, ktorá sa vystupňovala popoludní, zorganizovala parlamentná pravicová opozícia. K demonštrantom sa neskôr pridali príslušníci krajnej pravice, ktorých pondelkové akcie sa v centre mesta skončili stretmi s políciou. Počet protestujúcich podľa polície dosiahol až 30 000.

Maďari oslavovali výročie revolúcie v strehu

24. októbra 2007 - (Pravda)

Schladil horúce hlavy dážď? Alebo výtržnosti, na ktoré sa pripravovali pravicoví radikáli, ešte len mali prepuknúť pod rúškom tmy? Polícia bola v strehu. Budapešť sa včera obávala ďalšej horúcej noci. Počas tej predchádzajúcej sa pri pouličných zrážkach zranilo devätnásť ľudí, z toho štrnásť policajtov. Polícia v noci na utorok zadržala dvadsať výtržníkov vrátane Lászlóa Toroczkaia, zakladateľa extrémistického hnutia 64 žúp. A práve väzba Toroczkaia, obávaného provokatéra, ktorý v pondelok viedol demonštrantov proti policajnému kordónu, mala byť podľa odkazov šíriacich sa medzi jeho stúpencami novou rozbuškou. „Smer väznica na ulici Gyorskocsi,” odkazovali si cez svoje internetové portály. Oslobodzovanie politických väzňov patrík tradíciám protikomunistickej revolúcie, ktorej 51. výročie si včera Maďari pripomínali. Polícia pre istotu podvečer cez agentúru MTI oznámila, že „zadržaný László T. bol prevezený do väznice jedného vidieckeho mesta”. „Neverím,” uviedol pre portál kurucz.info známy radikál László Gonda. „Ulica Gyorskocsi je stále cieľom. Treba tam vniknúť a prezrieť každú celu, či ho skutočne odvliekli.” Až dovtedy sa oslavy zaobišli bez násilností. Obavy, že sa zopakuje vlaňajšok, keď výtržníci splynuli so zhromaždením opozičného Fideszu a policajný zákrok postihol aj pokojných demonštrantov, sa nenaplnili. „Zišli sme sa preto, aby sme ukázali, že nás nemožno zastrašiť,” vyhlásil vodca Fideszu Viktor Orbán aj v mene svojich moknúcich stúpencov. Podľa organizátorov ich bolo až štvrť milióna, polícia i nezávislé médiá však ich počet odhadli len na necelých tridsaťtisíc. Orbán sa jasne dištancoval od „bitkárov” a upozornil, že „násilie podporuje vládu”.

Maďari demonštrovali oveľa pokojnejší, než mnohí očakávali

24. októbra 2007 - (Sme)

Priebeh včerajších osláv výročia začiatku maďarskej protikomunistickej revolúcie z roku 1956 bol možno aj vďaka nepriaznivému počasiu oveľa pokojnejší, než mnohí očakávali. Hlavnou udalosťou dňa sa tak stal míting lídra opozície a expremiéra Viktora Orbána. Aj na ňom sa však zúčastnilo maximálne 30-tisíc ľudí, čo je vzhľadom na predchádzajúce Orbánove akcie veľmi málo. Orbán sa vo svojej reči podľa očakávania venoval najmä referendu o vládnych reformách, ktoré oznámil práve pred rokom. Maďarsko je podľa Orbána v kríze. Referendum rozhodne o osude národa na ďalších tridsať rokov. V minulosti Orbán tvrdil, že ak ľud reformy odmietne, musí vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya odstúpiť. Ďalším rečníkom bola poslankyňa Fideszu a revolucionárka z roku 1956 Mária Wittnerová. Terajšia vláda sa podľa nej rovnako ako bývalá komunistická snaží ľudí zastrašiť. Wittnerová je častým hosťom akcií krajnej pravice, v auguste napríklad rečnila aj pri prísahe prvých členov Maďarskej gardy. István Tarlós, vedúci kampane Fideszu pred referendom, zabával prítomných židovskými vtipmi. Za hlavnú hrozbu súčasnosti označil neoliberalizmus: každý si vraj môže robiť, čo chce, a nie je jasné, kto rozkazuje. Napriek obavám, pre ktoré už od víkendu Budapešť opustili mnohí jej obyvatelia, sa nezopakovala situácia spred roka. Oslavy povstania sa vtedy zvrhli v pouličné boje tisícok demonštrantov a kontroverzný zásah polície. Najradikálnejší extrémisti sa vybúrili už v pondelok večer. Niekoľko stoviek sa ich stretlo s políciou, ktorá im bránila v prístupe k budove opery, kde rečnil nenávidený Gyurcsány. Premiér v prejave vyzval k celonárodnému zmiereniu. „Dôstojné oslavy roku 1956 by boli, keby si ľudia vzájomne podávali ruky, nemyslíte?“ hovoril svojim kritikom. „Gyurcsány, vypadni“ či „špinaví Židia,“ pokrikovali naopak demonštranti. Prevrátili niekoľko áut a do policajtov hádzali fľaše a Molotovove kokteily. Polícia odpovedala slzným plynom a vodným delom. Zranených bolo 19 policajtov, demonštrujúcich a novinárov. Fotograf agentúry Reuters utrpel poranenia hlavy a museli ho previezť do nemocnice. Prvý raz sa zdalo, že demonštrujúci útočili na novinárov zámerne. Nepokoje netrvali ani dve hodiny, polícia bez väčších problémov demonštrantov rozohnala. Zatkla aj ich vodcu, bývalého predsedu Mládežníckeho hnutia 64 žúp Lászlóa Toroczkaiho, známeho aj na Slovensku. Podľa policajného hovorcu odviezli Toroczkaiho na vidiek, aby sa ho jeho spolubojovníci nepokúšali vyslobodiť. Pravdepodobne aj vďaka zjavnému neúspechu a osamotenosti radikálov v pondelok večer nedošlo už včera k žiadnym vážnejším nepokojom. Na rôznych akciách sa ich zišli iba malé skupinky, ani najväčšia z nich nemala viac ako 500 členov. Niekoľkokrát sa neúspešne pokúsili prerušiť vládne oslavy, proti tisíckam policajtov, ktorí uzavreli rozsiahle časti centra, však nemali šancu.

Toroczkaiho postavia pred súd

24. októbra 2007

Čestného predsedu Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaiho, ktorý napriek zákazu polície nabádal v pondelok večer protivládnych demonštrantov k pochodu k Opere a ktorého potom polícia zadržala, postavia vo štvrtok pred súd. Informovalo o tom dnes Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK). V pondelok predviedli policajti 20 demonštrantov, z nich iba Toroczkai zostal zadržaný kvôli priestupkovému konaniu. Pred súdom v zrýchlenom konaní sa bude zodpovedať za narušenie verejného poriadku. Po utorkových pouličných nepokojoch pri oslavách štátneho sviatku 51. výročia revolúcie v roku 1956 predviedla polícia dovedna 55 osôb. Z nich sedem kvôli tomu, že policajti u nich našli mimoriadne nebezpečné prostriedky, 35 za to, že neuposlúchli policajné výzvy, desať osôb vykonávalo rôzne druhy trestnej činnosti a traja sa zúčastnili bitky medzi posádkami dvoch áut pri Oktogone.

Pretiekol pohár, tvrdí V. Orbán

23. októbra 2007 - (TASR)

Vodcovia revolúcie 1956 ako Imre Nagy, Pál Maléter, József Mindszenty a István Bibó chceli slobodné a nezávislé Maďarsko, aby sa Maďari mohli vymaniť spod klamstva a útlaku. Vyhlásil to dnes pred vyše stotisícovým davom na masovom mítingu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) jeho predseda Viktor Orbán. „Zišli sme sa preto, aby sme ukázali, že nás nemožno zastrašiť,” povedal expremiér, podľa ktorého už „pretiekol pohár. Je potrebné zistiť, kto je zodpovedný za vlaňajšie udalosti pri hrubom potlačení pokojných demonštrantov policajtmi, a treba ich vziať na zodpovednosť. Pripomenul význam spomienky na jednotu národa, hrdinstvo a odvahu v revolúcii, ako aj na výnimočnosť vlastnej domoviny. „Sú situácie, keď minulosť pomôže pochopiť prítomnosť, a stáva tiež, že z prítomnosti pochopíme lepšie dejiny. Teraz je taká chvíľa,” zdôraznil Orbán. Podľa jeho slov je Maďarsko od svojho vzniku západnou krajinou, ktorá z vlastnej vôle nikdy nechcela byť súčasťou východu. Nešťastné a nespravodlivé mocenské pakty vytlačili Maďarsko zo západného sveta, dodal. Súčasnosť Maďarska je charakterizovaná mohutnými klamstvami, vymknutím sa moci spod kontroly, inštitucionalizáciou korupcie a mafiánskymi metódami, domnieva sa opozičný líder. „Nadarmo je členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, toto nie je Západ a 21. storočie, ale východný spôsob života a uplynulé storočie, ktoré sa 20 rokov snažíme zanechať za sebou, ale nás stále ťahá späť,” povedal predseda FIDESZ, ktorý vyzval na zjednotenie v záujme prekonania terajšej vážnej krízy v krajine. Od tohto momentu záleží podľa neho to, ako bude vyzerať Maďarsko nasledujúcich 30-40 rokov. Orbán zdôraznil význam Fideszom iniciovaného ľudového hlasovania o úsporných opatreniach vlády, na ktoré sa podarilo v rekordnom čase pozbierať potrebné podpisy a ktoré podľa jeho slov môže zjednotiť národ v takej miere, v akej sa to od revolúcie 1956 nepodarilo.

Maďarsko oslavuje výročie revolúcie

23. októbra 2007 - (TASR)

Vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou za účasti maďarských ústavných činiteľov a ďalších pozvaných hostí začali sa na Kossuthovom námestí v Budapešti ústredné oslavy štátneho sviatku, kedy si Maďari pripomínajú vypuknutie revolúcie proti diktatúre a proti sovietskej okupácii v roku 1956. Maďarská polícia v utorok večer rozohnala účastníkov nepovolenej protivládnej demonštrácie, pri nepokojoch bolo zranených devätnásť osôb. Štrnásť policajtov a päť civilistov, vrátane novinárov, utrpelo ľahké zranenia a 20 ľudí zadržali po zrážkach medzi pravicovými extrémistami a políciou, uviedol šéf polície József Bencze na tlačovej konferencii. Polícia proti davu niekoľkých stoviek demonštrantov, ktorý smeroval k budove Štátnej opery, kde mal prejav premiér Ferenc Gyurcsány, zakročila vodnými delami a slzným plynom. Niektorí z radikálov hádzali zápalné fľaše a podpaľovali autá. V utorok, v deň výročia povstania, sa očakávajú sprísnené bezpečnostné opatrenia - v uliciach Budapešti by mali byť v pohotovosti tisíce policajtov, aby sa neopakovali udalosti z 23. októbra minulého roka, keď bolo pri zrážkach zranených a zatknutých niekoľko stoviek osôb. Najväčšou hrozbou pre bezpečnosť by mala byť masová protivládna demonštrácia zvolaná hlavnou opozičnou stranou Fidesz na utorok. Predpokladá sa, že sa na nej zúčastnia desaťtisíce ľudí. Minuloročným zrážkam medzi políciou a extrémistami predchádzalo zverejnenie zvukovej nahrávky zo 17. septembra, na ktorej Gyurcsány priznal, že klamal voličov v ekonomických otázkach za účelom svojho znovuzvolenia. Do budovy verejnoprávnej televízie následne prenikla skupina výtržníkov a udalosti vyvrcholili niekoľkými dňami násilných nepokojov. Oficiálnym oslavám 51. výročia revolúcie sa v Budapešti dnes prizerali spoza kovových bariér a kordónov policajtov iba hŕstky Maďarov, z ktorých väčšina vyjadrovala nespokojnosť s tým, že ich nepripustia k oslavám, ako tomu bolo v minulosti. „Jednoducho nemôžeme byť nikde prítomní. Ľudu nedovolia byť pri oslavách, podobne ako tomu bolo vlani pred parlamentom obkolesenom bariérami. Ulice sú uzatvorené, obyčajných ľudí nepripustia k oslavám. K pomníku hrdinov 1956 teraz kladie vence ten istý, kto vtedy strieľal,” povedala pre TASR žena v stredných rokoch, ktorá pracuje ako turistická sprievodkyňa. Podľa nej jediným riešením je odstúpenie vlády. „Je to pretvárka, táto vláda si uvedomuje, že nie je hodná oslavovať našich predkov. Krajinu zničili títo, ktorí v roku 1956 povraždili našich otcov,” povedal 41-ročný muž, ktorý sa zaoberá prepravou nábytku. Podľa jeho slov teraz vládnu v Maďarsku potomkovia vtedajších komunistov. „Treba očistiť verejný život. Týchto kriminálnikov, ktorí vypredali krajinu, zas dať zatvoriť. Maďarské hospodárstvo vedome zničili, podporujú nadnárodné spoločnosti,” dodal. Mladý muž pracujúci v občianskej sfére vytkol, že politická elita sa na oslavách nechá chrániť mohutnou policajnou silou. „Silu by mali preukázať vtedy, keď by bolo potrebné ochrániť záujmy Maďarov žijúcich za hranicami, napríklad na Slovensku,” zdôraznil.

Asi 200 demonštrantov narúšalo oficiálne oslavy revolúcie

23. októbra 2007

Skupina asi 200 demonštrantov sa snažila dnes v Budapešti narušiť pokrikovaním oficiálne dopoludňajšie oslavy štátneho sviatku výročia revolúcie z roku 1956 a 18. výročie vyhlásenia Maďarskej republiky. Všetky podujatia, na ktorých sa zúčastnili najvyšší maďarskí štátni predstavitelia, polícia zabezpečila kovovými bariérami, za ktoré púšťali iba pozvaných hostí a akreditovaných novinárov, u ktorých robili prísne bezpečnostné kontroly. Demonštranti sa zhromaždili za bariérami, odkiaľ vykrikovali najmä na premiéra Ferenca Gyurcsánya. „Zo dňa na deň krachujeme kvôli vám. Predali ste krajinu! Izraelskú hymnu Gyurcsányovi! Dovtedy sa neuspokojíme, kým sa nedostanete do basy! Už nemusíme dlho čakať! Dostanete to, čo si zaslúžite! Všetko je divadielko, vaša moc sa zakladá na klamstve, blíži sa váš koniec! Gyurcsány zmizni!” pokrikovali prítomní diváci spoza bariér. Policajti v okolí Kossuthovho námestia viaceré osoby legitimovali. Demonštranti počas vztýčenia štátnej vlajky pískali a pokrikovali. Po ukončení oficiálnej časti osláv polícia rozobrala bariéry, k incidentom s demonštrantmi nedošlo, ich skupiny sa okolo poludnia rozišli.

V Budapešti začal masový míting, prišlo stotisíc osôb

23. októbra 2007

Maďari v tomto roku oslavujú revolúciu medzi bariérami, budúci rok už bude rokom zúčtovania. Vyhlásila to v prejave úvodu masového mítingu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) poslankyňa zväzu Mária Wittnerová, ktorá bola v revolučnom roku 1956 odsúdená na smrť. Na míting pri príležitosti spomienky na revolúciu prišlo okolo stotisíc osôb. Wittnerová reagovala vo vystúpení na skutočnosť, že vládna moc nepripustila k oficiálnym oslavám občanov, miesta oficiálnych podujatí obkolesila polícia bariérami, za ktoré mohli iba pozvaní hostia a akreditovaní novinári. Podobne tomu bolo aj vlani, kedy vrcholili protivládne demonštrácie. Polícia podujatie, na ktoré prišli ľudia najmä s vlajkami národnej trikolóry, iba miestami sa v dave objavili árpádovské vlajky, zabezpečuje mohutnou silou. Vyvrcholením mítingu bude prejav predsedu FIDESZ Viktora Orbána, po ktorom sa dav vydá na pochod ulicami pred Dom teroru, ktorý je múzeom fašistickej a komunistickej diktatúry. Popoludní sa na jednom z symbolických miest revolúcie v Corvin-köze zišlo vyše 600 osôb, ktorí skandovali protivládne heslá. Mohutným potleskom privítali jednotku 30 členov Maďarskej gardy, ktorí údajne zabezpečovali poriadok tohto podujatia. Účastníci sa potom pridali k mítingu FIDESZ, alebo išli na Kossuthovo námestie..

Maďari opäť slávia revolúciu pouličnými bojmi

23. októbra 2007 - (SITA, Pravda)

Dejiny sa opakujú? V uliciach Budapešti to v pondelok večer vyzeralo ako pred rokom: Tlupy výtržníkov v uliciach, barikády, lietajúce dlažobné kocky, slzný plyn, vodné delá, obušky. Chýbal azda len vlaňajší povstalecký tank. Aj na päťdesiate prvé výročie protikomunistickej revolúcie vrhli tieň pouličné zrážky. Tisíce protivládnych demonštrantov sa zrazili s policajnými ťažkoodencami. Zápalnou fľašou podpálili vodné delo neďaleko budovy Opery, kde socialistický premiér Ferenc Gyurcsány práve prednášal prejav v predvečer dnešného štátneho sviatku. „Päťdesiaty šiesty rok možno iba tak dôstojne osláviť, keď si ľudia podajú ruky,” vyhlásil zmierlivo na adresu svojich oponentov. Výročie si prejavom pripomenul aj prezident László Sólyom. Zdôraznil, že demonštranti nesmú porušovať zákony, ale ešte viac škodí právnemu štátu, keď policajti nedodržia predpisy. Prípad vlaňajších pouličných násilností podľa neho nemožno uzavrieť, kým väčšina páchateľov z radov polície zostáva neznáma. Demonštrácia pravicových demonštrantov sa začala podvečer na Námestí slobody, kde je aj sídlo televízie, ktorú vlani zdemolovali výtržníci. „Do zbrane, do zbrane, Gyurcsány, prac sa!” skandoval dav. „Mesto je naše, ulica je naša. Smrť izraelským vodným delám,” povzbudzoval svojich stúpencov známy vodca extrémistov György Budaházy, ktorý mal byť od vlaňajších výtržností pod dohľadom polície. Ďalšia známa postava ultrapravičiarov, László Toroczkai vyzýval ľudí, aby sa nebáli a spolu s ním prepochodovali mestom až k budove Opery, ktorú polícia v pondelok ohradila kordónmi a do jej okolia púšťala len na priepustky. Cestou výtržníci na viacerých miestach podpaľovali autá a odpadkové nádoby, hlásil spravodajca Inforádia. Podľa rovnakého zdroja sa pri pouličných zrážkach zranili fotoreportéri dvoch maďarských denníkov a agentúry Reuters. Televízia HírTV neskôr uviedla, že Budaházyho a Toroczkaia zadržala polícia. „Odvádzali ich v putách,” uviedol spravodajca. Polícia potvrdila v utorok 19 zranených osôb, z toho 14 policajtov a piatich civilistov vrátane fotoreportérov. 20 ľudí zadržali. Budaházy sa neslávne preslávil v roku 2002, keď zorganizoval blokádu Alžbetinho mosta. Vlani bol spolu s Toroczkaiom iniciátorom útoku na sídlo televízie a chvastal sa, že to bol on, kto poškodil sovietsky pamätník na Námestí slobody. Toroczkai, zakladateľ iredentistického Mládežníckeho hnutia 64 stolíc, organizoval provokačné akcie aj na Slovensku a v Rumunsku. Z oboch susedných krajín bol vykázaný a na päť rokov tam má zakázaný vstup.

Po roku opäť nepokoje v uliciach Budapešti

23. októbra 2007 - (Ivan Barin - barin.blog.sme)

Približne pred rokom mala maďarská polícia plné ruky práce s protivládnymi demonštrantami v uliciach Budapešti. Vtedy si strety polície a demonštrantov vynútili množstvo zranených a prenos z týchto nepokojov bol prenášaný mnohými televíziami naživo. Včera si Budapešť tieto nepokoje opäť pripomenula. Pritom sa malo spomínať na iné obdobie a iné nepokoje. V Maďarsku totiž prebiehajú oslavy výročia revolúcie z roku 1956, ktorá bola krvavo potlačená. Práve túto udalosť sa snažili maďarský pravicový radikáli využiť na protivládne demonštrácie. Polícia však bola lepšie pripravená ako minulý rok, aj keď ani včerajší večer sa nezaobišiel bez zranených. Najskôr ich bolo hlásených 5, neskôr 12. Kto vlastne stojí za týmito demonštráciami? Sú to predovšetkým pravicový extrémisti a jedným z iniciátorov bol aj László Toroczkai, bývalý predseda revizionistického hnutia 64 stolíc. Myslím si, že pravicový extrémisti dostávajú v Maďarsku až príliš veľa priestoru a práve toto je príčinou nepokojnej situácie v krajine. Ak by boli tieto organizácie obrazne povedané držané na krátko, zrejme by k podobným nepokojom nedochádzalo. Protivládne demonštrácie by boli skôr pokojnými demonštráciami proti spôsobu vládnutia socialistov v Maďarsku a nie príležitosťou pre pár „horlivcov” ukázať svoju silu. Akákoľvek organizácia, ktorá sa vo svojich stanovách hlási k potláčaniu iných národov, národností či akejkoľvek inej forme diskriminácie by mala byť zakázaná. Bez ohľadu na to, či je to politická strana alebo občianske združenie. Zdá sa mi naivné, keď tzv. maďarská garda môže byť aktívna ako občianske združenie, no ako politická strana nie. O to viac ma zaráža skutočnosť, že k celej veci nezaujíma postoj Európska Únia ako ku svojmu členskému štátu. Pri predstave, aký rozruch spôsobilo napadnutie H. Malinovej je to na zamyslenie. Aj keď ja sám som zástancom názoru, že prípad nebol riadne vyšetrený a že naše orgány činné v trestnom konaní spravili veľkú chybu, zároveň si myslím, že sa mal celý prípad riešiť na vnútropolitickej scéne a nedávať mu medzinárodný rozmer. Je však zbytočné polemizovať, ktorý prípad by mal medzinárodný rozmer nadobudnúť a ktorý nie. Skôr je potrebné zaujať jasné stanoviská a podniknúť kroky k vyriešeniu tak napadnutia H. Malinovej ako aj kroky k obmedzeniu resp. zakázaniu pôsobenia maďarskej gardy.

Slovenskí protifašistickí bojovníci proti Maďarským gardám

23. októbra 2007 - (SITA)

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) vyjadruje rozhodný protest proti vytváraniu Maďarských gárd. Zdôrazňuje sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol predseda zväzu Karol Pitka. Protifašistickí bojovníci vytváranie polovojenských oddielov sledujú so znepokojením. Podľa nich situácia pripomína obdobie pred 2. svetovou vojnou, keď na území Slovenska pôsobili tzv. piate kolóny Nemecka a Maďarska. „Vytváranie Maďarských gárd túto situáciu napodobňuje a vytvára sa tým nebezpečný precedens v strede Európy, ktorý ohrozuje bezpečnosť susedných krajín,” zdôrazňuje sa vo vyhlásení. História potvrdila, že vytváranie polovojenských gárd pod vedením politických strán je prvým príznakom rodiaceho sa fašizmu, píšu ďalej vo vyhlásení slovenskí protifašistickí bojovníci. Polovojenské gardy, riadené politickými stranami, znižujú autoritu bezpečnostných zložiek štátu. Európa a aj Slovensko takúto skúsenosť má, dodávajú.

Garda ako brána k moci

23. októbra 2007 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarská garda je pre Orbána a Fidesz skôr záťažou. Ak nechce prísť o hlasy extrémistov, nemôže sa od nej dištancovať. Tým však stráca umiernených voličov. Založenie Maďarskej gardy sa pre krajne pravicovú budapeštiansku stranu Jobbik ukázal ako výborný ťah. Získala tým mediálnu pozornosť, na ktorú inak táto mimoparlamentná strana donedávna s jednopercentnou podporou nemala šancu. Ten by jej konečne mohol umožniť, o čo roky neúspešne usiluje: zjednotiť roztrieštenú krajnú pravicu a prekonať päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu. Pomer krajne pravicových voličov sa v Maďarsku odhaduje na desať percent, vlastnú stranu však po roku 1989 do parlamentu dostali iba raz - Stranu maďarskej pravdy a života v rokoch 1998 až 2002. Aby Jobbik jej úspech zopakoval, potrebuje sa vymedziť nielen proti ostatným neúspešným extrémistickým spolkom, často na prvý pohľad vedených šialencami, ale aj proti hlavnej opozičnej sile Fideszu expremiéra Viktora Orbána. Musí to však urobiť tak, aby si úplne nezahatal cestu k spolupráci s Fideszom na koaličnej či aspoň parlamentnej úrovni. Garda má okrem mediálneho ohlasu u extrémistických voličov frustrovaných neúspechmi rok trvajúcich pouličných akcií vzbudiť dojem, že existuje nejaká reálna disciplinovaná sila, okolo ktorej sa možno organizovať a ktorá je schopná niečo podniknúť. Čo konkrétne, zostáva zámerne nejasné. Jednak, aby sa toho nemohla chytiť prokuratúra, čakajúca na príležitosť proti garde zasiahnuť, a najmä, aby sa potenciálnym voličom nemusela zodpovedať, ak nakoniec nič robiť nebude. Aj preto, aby si nezničil koaličný potenciál, Jobbik veľmi dbá o to, aby fungovanie gardy neprekročilo zákonný rámec. Združenie Maďarská garda, ako znie oficiálny názov spolku, existuje od začiatku ako občianske združenie. Stanovy, na základe ktorých ho zaregistrovali, sú veľmi umiernené aj oproti zakladajúcemu vyhláseniu gardy. Podľa vyhlásenia napríklad medzi jej úlohy patrí obrana proti katastrofám a udržiavanie verejného poriadku. Garda tiež mala v „mimoriadnej situácii posilniť národnú sebaobranu”. Po oznámení prokuratúry, že funguje protizákonne, pretože chce vyvíjať činnosť, ktorú v stanovách neuvádza, garda spornú činnosť „pozastavila”. Hrozí tiež zažalovať každého, kto ju označí za polovojenskú organizáciu. Z podobného dôvodu je rétorika Maďarskej gardy oveľa umiernenejšia, než podobne fungujúcej Slovenskej pospolitosti. Jobbik sa vyhýba antisemitskej rétorike, ktorá maďarských extrémistov vždy zdiskreditovala, mala veľmi negatívny ohlas v zahraničí. Tvrdší slovník si dovoľuje iba proti „rómskym darmožráčom”. Pre Orbána a Fidesz je garda v tejto chvíli skôr záťažou. Orbán nechce prísť o extrémistické hlasy, bez ktorých voľby nedokáže vyhrať, a preto sa ku garde nevyjadruje. Jeho Fidesz už desať rokov rieši rovnakú dilemu - aby vyhral voľby, potrebuje získať hlasy krajnej pravice rovnako ako hlasy umiernených stredových voličov. Oboje naraz však nejde, rétorika slúžiaca na získanie jedných odrádza druhých a naopak. Kauza garda je toho dobrým príkladom. Vládnym stranám umožňuje poukazovať na personálne prepojenia medzi Fideszom a gardou, vykresliť Orbánovu stranu ako potenciálnu hrozbu návratu fašizmu a odrádzať od Fideszu stredových voličov. Zároveň tým koalícia odvádza pozornosť od vlastných, potrebných, ale zároveň zmätočných reforiem.

SZDSZ: Garda je hanbou na tele maďarskej demokracie

22. októbra 2007

Maďarská garda je „úbohým fľakom hanby na tele maďarskej demokracie,” píše sa v dnes zverejnenom vyhlásení koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Maďarskí liberáli týmto dokumentom protestovali proti tomu, že v nedeľu niekoľko stoviek nových gardistov zložilo v Budapešti prísahu. Vzbudzovanie strachu nemá oprávnenie v dnešnom maďarskom politickom živote, konštatuje menší koaličný partner vo vyhlásení po tom, čo na Námestí hrdinov zložilo prísahu vyše 500 nových gardistov. Na troskách krajne pravicovej strany Jobbik, ktorá sa z vôle voličov vo voľbách v roku 2002 dostala na úplný okraj politického života, snažia teraz získať sympatizantov organizovaním polovojenských organizácií. Včera bolo 56, dnes pribudlo 600, ktovie zajtra koľko bude nových členov osamotenej odpornej skupiny politickej agresie, reagovali liberáli vo svojom vyhlásení. Podľa SZDSZ triezvej väčšine politického života a občianskej spoločnosti musí byť zrejmé, že násilie a vyhrážky nemôžu byť prostriedkom uskutočnenia žiadnych politických cieľov, uzatvára dokument liberálov.

Rezolúciu proti garde navrhli Maďari

23. októbra 2007

Rozmáhajúca sa Maďarská garda pobúrila Európu. Počas víkendu prisahalo vernosť tejto polovojenskej organizácii ďalších 600 ľudí. A to preto, aby bránili krajinu pred hroziacim útokom zo Slovenska, Srbska či Rumunska. Takéto reči vystrašili aj ich krajanov. Traja maďarskí europoslanci dokonca navrhli rezolúciu odsudzujúcu najnovšie aktivity gardy. Je to organizácia, ktorá vyvoláva obavy a strach, píše sa v pripravovanom vyhlásení Európskeho parlamentu. Jeho prípravu iniciovali poslanci z Maďarského demokratického fóra. „Cieľom je šíriť nenávisť a vyvolávať násilie vo vzťahu k susedným krajinám,” argumentujú podľa denníka Népszabadság autori vyhlásenia. Politikov zároveň vyzvali, aby odsúdili nielen Maďarskú gardu, ale aj ostatných extrémistov. Polovojenské organizácie napatria do modernej Európy, zhodujú sa slovenskí europoslanci. „Únia je priestor, kde žijú členské štáty v dobrých susedských vzťahoch a kde sa presadzujú spoločné hodnoty. Organizácie ako Maďarská garda sú proti všetkým týmto princípom,” povedala Novému Času Monika Beňová zo Smeru. Europarlament však môže prijať len deklaráciu, konkrétne skutky sú na vláde v Budapešti. Milan Gaľa z SDKÚ preto uvažuje nad tým, či rezolúcia nebude len gestom a získa dostatočnú podporu. „My sme sa vyrovnali so Slovenskou pospolitosťou a nerezonovalo to v európskych inštitúciách. Je to príklad pre maďarskú stranu,” zdôraznil. Nad vlastnou rezolúciou odsudzujúcou gardu uvažujú aj niektorí slovenskí europoslanci nominovaní stranami vládnej koalície. „Maďarská garda si želá byť výkričníkom. Odkazuje všetkým doma i vo svete, ktorých zaujíma, že náš národ je rozdelený, zlomený a ktorých zaujíma náš zánik: Nedáme sa!” Úryvok z deklarácie Maďarskej gardy.

V europarlamente sa opäť objavila téma slovensko-maďarských vzťahov

22. októbra 2007

Otázky týkajúce sa slovensko-maďarských vzťahov sa dnes opäť objavili v minútových vystúpeniach europoslancov na úvod plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská svojich kolegov informovala, že uplynulý víkend bola jednou z tém v Maďarsku a na Slovensku opäť Maďarská garda. Záborská pritom vyzvala maďarskú vládu, aby rešpektovala mierovú zmluvu dohodnutú v Paríži 10. februára 1947. „V nej sa Maďarsko zaväzuje, že nebude v budúcnosti trpieť na svojom území existenciu a činnosť politických, vojenských a polovojenských organizácií fašistického rázu, ktoré vyvíjajú revizionistickú propagandu. Nevidím nič lepšie, čo by sa dalo urobiť pre pokoj a vzájomné porozumenie medzi našimi národmi,” uviedla slovenská europoslankyňa, ktorá tiež pripomína, že nemožno podľahnúť citom a emóciám. Jej maďarský kolega György Schöpflin vo svojom vystúpení oboznámil europoslancov s tým, že riaditeľ Dunajského múzea v Komárne sa stal terčom vyhrážok pre návštevu výstavy o osude maďarskej menšiny a povojnového usporiadania, ktorá sa konala v Európskom parlamente. Výstava podľa jeho slov dokumentovala osudy maďarskej menšiny na základe uplatnenia princípu kolektívnej viny, čo je nezlučiteľné s občianskymi a ľudskými princípmi platnými v EÚ. „Slovensko sa ako členský štát Európskej únie plne zaviazalo k týmto princípom a musí vyriešiť tieto protirečenia čím skôr,” uviedol maďarský europoslanec, ktorý sa pýta, „čo robia slovenské úrady, aby sa takéto veci nediali”.

Slovenská europoslankyňa vyzvala Budapešť, aby zakročila proti Maďarskej garde

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská v pondelok vyzvala maďarskú vládu, aby netolerovala činnosť Maďarskej gardy, polovojenskej nacionalistickej organizácie, ktorá používa symboliku veľmi podobnú nacistickej. „Žiadam maďarskú vládu, aby rešpektovala Mierovú zmluvu s Maďarskom, ktorá bola dojednaná v Paríži 10. februára 1947. V nej sa Maďarsko zaväzuje, že v budúcnosti nebude trpieť na svojom území existenciu a činnosť politických, vojenských a polovojenských organizácií fašistického rázu, ktoré vyvíjajú revizionistickú propagandu,” vyhlásila na pôde Európskeho parlamentu (EP) Záborská, ktorá je predsedníčkou výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť.

V Budapešti sa s políciou stretla krajná pravica

22. októbra 2007 - (ČTK)

Maďarská polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn, aby rozohnala protivládnu demonštráciu vyše tisícky členov krajne pravicových hnutí. Protestný pochod zamieril k budove budapeštianskej opery, kde premiér Ferenc Gyurcsány práve čítal prejav k výročiu protikomunistického povstania v roku 1956. Demonštranti hádzali na policajtov zápalné fľaše a kamene. Pri incidente utrpeli ľahké zranenia piati ľudia, uviedol hovorca záchrannej služby v Budapešti. Byli medzi nimi aj traja fotoreportéri. Protestujúci sa zišli už popoludní na povolenej demonštrácii v centre mesta, potom sa ale vydali na asi kilometrový pochod k budove opery, ktorý im polícia zakázala. Podľa médií išlo o príslušníkov niekoľkých krajne pravicových hnutí - hlavným organizátorom bolo Maďarské hnutie sebaobrana, akcie sa ale zúčastnili aj nacionalisti z Hnutia Za lepšie Maďarsko, ktoré tiež označujú pod názvom Jobbik, alebo z mládežníckeho Hnutia 64 stolíc. Počet demonštrantov sa podľa rôznych zdrojov pohyboval od niekoľko stoviek do troch tisíc. Polícia uvádza odhad 1500 osôb. Agentúra Reuters uviedla, že účastníci demonštrácie prevracali autá a používali ich ako barikády, na policajtov hádzali zápalné fľaše. Pred rokom maďarská metropola zažila niekoľkotýždňové masové nepokoje sprevádzané stretmi s políciou, ktoré si vyžiadal aj zranených. Ľudia demonštrovali proti vláde a žiadali odstúpenie socialistického premiéra Gyurcsánya. Protesty nasledovali po tom, ako sa na verejnosti objavila tajná nahrávka premiérovho prejavu, v ktorom priznal, že strana klamala o skutočnom stave ekonomiky krajiny, aby vyhrala voľby v apríli 2006.

Polícia rozohnala demonštrantov, päť osôb utrpelo zranenia

22. októbra 2007 - (TASR)

Päť osôb dnes v Budapešti utrpelo ľahšie zranenia pri večernej potýčke protivládnych demonštrantov s policajtmi. Demonštranti pochodovali napriek zákazu polície k budove Opery, kde sa konali za účasti najvyšších maďarských štátnych predstaviteľov oficiálne oslavy 51. výročia revolúcie v roku 1956. Hovorca Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) László Garamvölgyi pre maďarskú nezávislú tlačovú agentúru FH o 21.30 h povedal, že pre políciu je dnešný večer uzatvorený, demonštranti zmizli z budapeštianskych ulíc. Menšie skupinky sa nachádzali už iba na Západnom námestí, na rozohnanie ktorých tam prišlo vyše stovky policajtov. Tí v okolí námestia preverovali totožnosť osôb a vyzvali k rozchodu. Policajný hovorca ďalej potvrdil, že zadržali čestného predsedu Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaiho, ktorý napriek zákazu polície nabádal protivládnych demonštrantov k pochodu k Opere. Predviedli celkom 10 osôb. Hovorca Celoštátnej záchrannej služby Pál Győrfi uviedol, že ošetrili zranených demonštrantov, policajtov aj fotoreportérov. Polícia začala okolo 20.00 h rozháňať slzotvorným plynom, vodnými delami dav niekoľko tisíc protivládnych demonštrantov, ktorý požadoval odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya, a ktorý sa z Námestia slobody po políciou povolenej demonštrácii vydal smerom k Opere na pochod. Ten už povolený nebol. Demonštranti hádzali na príslušníkov polície petardy a pri pomníku sovietskych vojakov napadli policajtov pivovými fľašami. Neskôr extrémisti použili proti príslušníkom poriadkových síl aj zápalné fľaše, a snažili sa postaviť barikády z prevrátených áut.

V Maďarsku ani včera vláda nepadla

23. októbra 2007 - (Sme)

V Budapešti včera pokračovali protivládne demonštrácie, načasované k 23. októbru, výročiu protikomunistického povstania v roku 1956. Asi tisíc policajtov večer s pomocou slzného plynu a vodných diel rozohnalo zhruba rovnaký počet extrémistov, ktorí sa napriek ich zákazu pokúšali dostať k budove opery. Demonštranti na políciu hádzali fľašky a Molotovove kokteily, zapálili aj niekoľko áut. V opere sa medzitým konalo slávnostné predstavenie na počesť výročia revolúcie. Začalo sa prejavom premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorého odstúpenie demonštranti požadovali. Tých včera viedol expredseda Mládežníckeho hnutia 64 stolíc László Toroczkai. Dav sa pôvodne zhromaždil na námestí pred budovou verejnoprávnej televízie, ktorú viac ako pred rokom radikáli poničili. Počúval tam skinheadské kapely a rečníkov vyzývajúcich na odstránenie vlády. Dnes sa radikáli budú snažiť narušiť priebeh oficiálnych osláv revolúcie. Po celom meste sú nahlásené desiatky protestných akcií.

Polícia zatkla šéfa Mládežníckeho hnutia 64 stolíc

22. októbra 2007

Maďarská polícia včera večer v Budapešti zatkla šéfa Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaiho, ktorý napriek zákazu polície nabádal protivládnych demonštrantov k pochodu z Námestia slobody k budove Opery. Tam sa konali za účasti najvyšších maďarských štátnych predstaviteľov oficiálne oslavy 51. výročia revolúcie v roku 1956. Polícia začala okolo 20.00 h rozháňať slzotvorným plynom, vodnými delami dav niekoľko tisíc protivládnych demonštrantov, ktorí sa z Námestia slobody vydali smerom Opere. Demonštranti hádzali na príslušníkov polície petardy a pri pomníku sovietskych vojakov napadli policajtov pivovými fľašami. Neskôr extrémisti použili proti príslušníkom poriadkových síl aj zápalné fľaše a snažili sa vytvoriť barikády z prevrátených áut. Pri incidentoch podľa maďarskej verejnoprávnej televízie bolo zranených najmenej päť osôb, medzi nimi aj novinári.

Demonštrantov v Budapešti rozháňala polícia

Na budapeštianskej ulici Nagymező začala polícia okolo 20.00 h rozháňať dav niekoľko tisíc protivládnych demonštrantov, ktorí sa z Námestia slobody vydali smerom k budove Opery. Tam sa za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov konajú oficiálne oslavy 51. výročia revolúcie v roku 1956. Polícia pochod nepovolila, okolie Opery bolo uzatvorené, pri Operetnom divadle policajti vyzvali dav, aby sa rozišiel. Na ulici Nagymező začala polícia rozháňať demonštrantov vodnými delami a slzotvorným plynom. Demonštranti hádzali na príslušníkov polície petardy a pri pomníku sovietskych vojakov napadli policajtov pivovými fľašami. Neskôr extrémisti použili proti príslušníkom poriadkových síl aj zápalné fľaše. Demonštranti vytvárali barikády a prevracali autá. Okolie Opery polícia úplne uzatvorila, tamojších obyvateľov púšťali iba po identifikácii a bezpečnostnej prehliadke. V pohotovosti tam bolo niekoľko stoviek policajtov zásahovej jednotky.

Humor revolúcie ´56: „Šráci“, kúpele a dobrodruhovia

22. októbra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - Pravda)

Po vlaňajších skúsenostiach možno nie je celkom vhodné vtipkovať na výročie revolúcie z roku 1956, peštiansky humor však svoje vrcholy dosahoval práve v pohnutých časoch. Nové vtipy sa teraz akosi nerodia, čo by mohlo znamenať, že ešte nie je až tak zle. Rozhodne bolo horšie pred 51 rokmi, keď bola Budapešť v ruinách. Ujo Kohn si na križovatke pri Astórii aj vzdychol pri pohľade na rozstrieľanú ulicu: „Keby som nevedel, že budujeme socializmus, myslel by som si, že je vojna.” Zrodil sa aj turistický slogan: „Navštívte Budapešť, mesto krvavých kúpeľov!” Kúpať sa v sláve sa dodnes darí „Peštianskemu Šrácovi” -chalan sa stal symbolom revolúcie nie náhodou. Svedčí o tom hromada dobových vtipov. Upaľuje po ulici asi 13ročný chlapček ovešaný granátmi, v ruke so samopalom. Chodec sa ho pýta: - Čo je, chlapče, idú Rusi? - Čoby Rusi, mamička ma naháňa. Naháňali chlapci strach aj Rusom, ktorí prišli na tankoch v noci preto, lebo si mysleli, že školáci spia. Školácka je aj táto veta zo slohovej práce: „Imperialistické mocnosti chceli zničiť socializmus budujúce, mierumilovné Maďarsko, ale Sovietsky zväz ich predbehol.” V bojoch zomreli tisíce ľudí, to sú hrdinovia revolúcie, emigrovali desaťtisíce, to sú zbabelci, doma však zostali milióny, to sú dobrodruhovia - takáto kategorizácia Maďarov je trocha cynická, nemenej táto hádanka: Ako sa rozpráva múdry Maďar so sprostým Maďarom? - Predsa z Viedne, po telefóne. Veľké „haló” by tento rok nemalo byť najmä preto, lebo polícia po dlhšom vajataní vydala malý „katechizmus”, pravidlá správania v situácii, keď občana osloví policajt takto: „Legitimujte sa, prosím!” A vôbec: gumené projektily budú zakázané, arzenál muzeálnych tankov je zhabaný, no a vzniklo aj občianske hnutie, ktoré agituje proti používaniu „mačacích hláv”, ako Maďari volajú dlažobné kocky. Ťažko povedať, čo zo súčasného diania bude zvečnené v slávnom peštianskom humore. Isté je, že až desaťročia po revolúcii sa zrodil tento bonmot: Ako budú opisovať učebnice dejepisu 23. október 1956? - To bol ten významný DEŇ, keď si Maďari rozumeli...

Tom Lantos píše list Ficovi vo veci maďarskej menšiny

22. októbra 2007

Predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Spojených štátov Tom Lantos pripravuje oficiálny list slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi vo veci politického vývoja týkajúceho sa situácie maďarskej menšiny v SR. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Predseda Koalície amerických Maďarov (HAC) Maximilian Teleki uviedol, že HAC spolupracuje so zahraničným výborom pri príprave listu. Organizácia na ochranu záujmov amerických Maďarov v súvislosti so situáciou Maďarov žijúcich na Slovensku vydala vyhlásenie, v ktorom žiada vládu USA, aby vyvinula tlak na Bratislavu. „Od vlády Spojených štátov požadujeme, aby využila všetky diplomatické kanály v rámci medzinárodných organizácií a v rámci dvojstranných vzťahov na to, aby nabádala Ficovu vládu k tomu, aby uplatňovala voči etnickým menšinám v SR demokratické hodnoty trpezlivosti a cti,” uvádza sa vo vyhlásení HAC. Koalícia amerických Maďarov tiež vyzýva všetkých amerických občanov, ktorých napĺňa znepokojením vývoj maďarskej menšiny na Slovensku, aby svojich poslancov kongresu nabádali na vyslanie „silného signálu Ficovmu kabinetu, nech prestane s otvorene negatívnou, nepriateľskou a diskriminačnou politikou”. HAC podľa jej vyhlásenia sleduje s obavami zosilnenie otvorene nacionalistických, protimaďarských akcií a vyhlásení. Podobný dokument prijalo počas víkendu aj Združenie amerických Maďarov (AHF), ktoré požaduje, aby Slovensko odmietlo Benešové dekréty. Tie totiž podľa ich vyjadrenia nehanebným spôsobom označujú popri Nemcoch aj Maďarov za kolektívne vinných.

Fico reaguje: Dekréty sú nemenné

23. októbra 2007

Benešove dekréty považujeme za súčasť právneho poriadku, sú pre túto vládu nedotknuteľné, povedal premiér Robert Fico. Reagoval tak na vyhlásenie amerického kongresmana Toma Lantosa, ktorý žiada slovenského premiéra, aby sa dištancoval od Benešových dekrétov a garantoval práva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. Slovensko je podľa slovenského premiéra krajina, ktorá poskytuje vysoký štandard ochrany práv národnostných menšín. „Až tak vysoký, že môžeme byť vzorom pre iné krajiny v EÚ a nie, aby sme boli kritizovaní kvôli týmto otázkam,” dodal. Pracovné stretnutie s maďarským premiérom počas lisabonského summitu potvrdilo podľa Fica záujem sústreďovať sa na otázky budúcnosti, nie na historické artefakty. „Ak sa mám od niečoho dištancovať, tak sa dištancujem od maďarských gárd,” zdôraznil Fico. Zároveň vyjadril presvedčenie, že maďarský premiér navštívi Slovensko čo najskôr.

Fico klame a vláda kradne, tvrdí Dzurinda

21. októbra 2007 - (sita)

Fico klame a vláda kradne, vyhlásil v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, ktorého po ôsmich rokoch premiérovania nahradil Robert Fico. Dzurinda sa vyjadril, že v tomto prípade išlo len o akési volanie po zmene, skúšanie istého experimentu. Ako líder SDKÚ-DS ďalej spresnil postoj svojej strany k súčasnej vláde - „kritizujeme vládnu politiku, lebo je založená na lži”. Fico podľa neho nevie priznať, že vývoj cien ropy vplýva na cenu benzínu, ceny obilia na cenu chleba. Podľa Dzurindu z problémov v zdravotníctve Fico viní súkromné poisťovne, z rastu ceny potravín reťazce - „klame celý čas”, vyhlásil. Predseda opozičnej SDKÚ-DS pripomenul, že ich vystúpenia sa týkajú zásadných otázok, nevyžívajú sa v sekundárnych témach, ktoré majú rady médiá. Návrh zákona o Andrejovi Hlinkovi napriek tomu podporil. Ako sa vyjadril, my sme takou aktívnou opozíciou, že od roku 1991, keď začal robiť politiku, takú nezažil. Dzurinda tiež obvinil vládu, že kradne a vyzval premiéra, aby priznal, ako nadobudol svoj byt. Preto podľa neho vyťahuje zástupné témy, aby toto zakryl. Pri otázke vzťahov s Maďarskom povedal, že bolo hlúpe niekoho vykazovať z krajiny. Fico podľa neho od začiatku vládnutia oslabil zahraničnopolitickú situáciu Slovenska a poškodzuje povesť Slovenska. Dzurinda poznamenal, že by SMK nemala vnášať nepokoj do slovenskej politiky, vraj varoval predsedu SMK Pála Csákyho, že nie je dobré hrať na Slovensku s Benešovými dekrétmi. Napriek tomuto vyhláseniu tvrdí, že s SMK úspešne spolupracujú v kľúčových témach. Na tému prezidentských volieb na Slovensku a možných kandidátov Dzurinda potvrdil, že v opozícii vedú neformálne rozhovory a netajil sa tým, že chce, by zvíťazil ich kandidát. Súčasné opozičné strany potrebujú schopného kandidáta alebo kandidátku - a čo najširšiu dohodu, aby bol ich kandidát zvolený. Dzurinda sa iba zdržanlivo vyjadril, že Iveta Radičová má možnosť poraziť súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča. Zatiaľ sa ale nechcel vyjadriť k tomu, či je v hre aj neúspešný prezidentský kandidát Eduard Kukan.

Slota nepripúšťa, že je jedným z aktérov vyhrotenia vzťahov s Maďarskom

21. októbra 2007 - (TASR)

Predseda SNS Ján Slota nepripúšťa, že on je jedným z aktérov vyhrotenia slovensko-maďarských vzťahov. Uviedol to dnes v politickej relácii televízie JOJ Politika.sk. „Ale veď je to nezmysel,” konštatoval Slota. Prijatie deklarácie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov nepovažuje za eskalovanie slovensko-maďarských vzťahov. Tie sa podľa neho vyostrujú už od roku 1907, keď došlo k tragédii v Černovej. „My sme tým nechceli nijako hodiť vinu na Maďarov. Proti tomuto sme boli zásadne. Ale oni to stále otvárali aj v rámci Maďarskej republiky, aj v Európskom parlamente (EP). Ja som presvedčený, že je to len zámienka na eskalovanie napätia,” uviedol Slota. Za nebezpečné pokladá spochybňovanie Benešových dekrétov a Trianonu, ktorý určil povojnové usporiadanie Európy, ako aj maďarizáciu na juhu Slovenska v čase jeho samostatnosti. Slota je rovnako presvedčený, že jeho výroky nepoškodzujú ani SMER-SD pri vstupe medzi strany európskych socialistov. „Ak my, Slovenská národná strana, sme extrémni, tak oni všetci, ktorí toto tvrdia, sú extrémni hlupáci. Ale to je môj pohľad na vec,” vysvetlil Slota. Dobré meno Slovenska v zahraničí a v EP podľa neho poškodzuje predseda SMK Pál Csáky. „Prosím vás, nebuďte smiešna aj vy - keď niekomu poviem, že je lajno, to nie je podstatné. Podstatné je, že niekto spochybňuje povojnové usporiadanie Európy, ale nie toto, to je hovadina,” uzavrel Slota. Zároveň nerozumie, prečo, keď ho všetci zosmiešňujú, robia také kauzy z jeho vyjadrení.

Poslanci SNS zmluvu EÚ podporia, KDH nie

21. októbra 2007 - (sita)

Slovenská národná strana podľa podpredsedníčky NR SR Anny Belousovovej (SNS) bude hlasovať za reformnú zmluvu Európskej únie, lebo je lepšia než ústavná zmluva a urobí úniu životaschopnejšou. Naopak, KDH za návrh hlasovať nebude, vyhlásil poslanec NR SR Július Brocka (KDH). Slovensko sa zmluvou vzdáva kompetencii, vysvetlil. Belousovová mu oponovala, že Slovensko môže naopak získať. Obaja spolu diskutovali v relácii STV. Belousovová tvrdí, že v otázke Maďarskej gardy Ministerstvu zahraničných vecí SR nič nevyčíta. Napriek tomu vyhlásila, že naša diplomacia by mala konať razantnejšie. Slovenské trestné právo zakazuje účasť v podobných organizáciách, Belousovová by teda chcela sankcionovať Slovákov v tejto garde. Na adresu maďarskej vlády sa vyjadrila, že „má pod nosom” takúto organizáciu s násilnými postojmi k susedným štátom a ich prokuratúra len upozorní „toto a toto treba zmeniť”. Slovenským poslancom v Európskom parlamente vytkla, že túto tému neotvorili oni. Vyhlásila, že máme povinnosť zasahovať do maďarskej politiky, keď je tam organizácia, ktorá sa správa rovnako ako fašizmus v ranom štádiu vzniku. Je povinnosťou EÚ prikázať zmeniť maďarskú legislatívu, povedala. Pri otázke, odkiaľ má informácie o Slovákoch v garde sa odvolala na vyjadrenie, že prídu „bratia spoza hraníc”. Cieľom zákona o zásluhách Andreja Hlinku nebolo rozdeliť slovenskú spoločnosť, povedala Belousovová. Máme problém, že sme možno jeden z najstarších národov, ale mladý štát. SNS chce ukázať, že slovenský národ je v procese budovania štátnosti už dlho. Ako povedal Brocka, forma síce môže rozdeľovať, ale Andrej Hlinka je mimoriadna, významná osobnosť slovenskej histórie, ktorá prebudila národné povedomie. Zákon má zmysel, nie je okyptený. Ako povedala Belousovová, nevadí, že sa vypustila časť o Hlinkovi ako otcovi národa, lebo Slováci ho tak budú volať aj naďalej.

V. Palko: V napätí s Maďarskom ide o priazeň EÚ

21. októbra 2007 - (sita)

Za napätím vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou a Maďarskou republikou vidí poslanec KDH Vladimír Palko politický zápas o priazeň európskych krajín. Našou výhodou v súboji je podľa neho existencia maďarských Národných gárd, pretože Európska únia nacionalizmus odmieta. Naopak, slabinou Slovenska je účasť SNS vo vláde, čo dáva tromf druhej strane. Palko to uviedol v diskusnej relácii televízie JOJ, ktorú po niekoľkotýždňovej odmlke opäť moderovala Silvia Kušnírová. Europoslankyňa Smeru-SD Monika Flašíková-Beňová nevidí v slovensko-maďarských vzťahoch zásadný problém. Ich podobu podľa nej ovplyvňujú naše vnútorné vzťahy medzi slovenskou väčšinou a predstaviteľmi maďarskej menšiny. Prekáža jej, že SMK sa snaží „povyšovať“ vlastnú minoritu nad ďalšie národnostné menšiny registrované v Slovenskej republike. Zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov je podľa predsedu SNS Jána Slotu dôsledkom spochybňovania tzv. Benešových dekrétov a Trianonských zmlúv predstaviteľmi SMK a časti maďarských politikov. Obidve témy podľa neho slúžia ako zámienka na úmyselné eskalovanie napätia. Slota ďalej povedal, že nemá prísľub Smeru-SD a ĽS-HZDS, že podporia návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku z dielne SNS. Napriek tomu, že obaja koaliční partneri národniarov, chcú nechať svojim poslancom pri hlasovaní voľnú ruku, je presvedčený, že zákon prejde. Palko je proti tomu, aby Európska únia (EÚ) výraznejšie podporovala prílev pracovnej sily z tretích krajín. „Značná väčšina týchto ľudí nie je schopná sa integrovať,“ povedal pričom za hlavnú príčinu označil kultúrne rozdiely, hlavne pri imigrantoch z moslimských krajín. Zavedenie tzv. modrej karty len upraví podmienky pre legálnu imigráciu, oponovala Beňová, ktorá ju považuje za veľmi dobré riešenie. Modrá karta by podľa nej mala obmedziť nelegálnu imigráciu, s ktorou krajiny EÚ zápasia.