Občianskej združenie Maďarská garda, ktorej nových takmer 600 členov zložilo v nedeľu prísahu v Budapešti, je nadstranícka organizácia a presahuje hranice. Vyplýva to zo stanov, ktoré zverejňuje združenie na svojej internetovej stránke. Členom gardy podľa stanov môže byť každá osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov a považuje sa za Maďara. Podľa vyjadrenia predsedu Maďarskej gardy Gábora Vonu neskúmajú pri prijímaní nových členov stranícku príslušnosť ani sexuálnu orientáciu, a nie je smerodajné ani to, či je adeptom napríklad Žid alebo Róm. „Kto prijme hodnoty prezentované gardou a my ho uznáme za vhodného, môže vstúpiť do organizácie. Po písomnej prihláške je ešte osobné stretnutie alebo niekoľko konzultácií, kde sa aj záujemca vie definitívne rozhodnúť, či naozaj chce byť gardistom, a je to príležitosť aj pre nás zvážiť, či je vhodný,” povedal Vona pre maďarský portál borsonline.hu. Na stránke s formulárom prihlášky za člena, alebo sympatizanta gardy figuruje v kolónke bydliska pri župách aj možnosť voľby kolónky: zahraničie. Maďarská garda, ktorá vznikla 25. augusta 2007, keď zložilo prísahu prvých 57 gardistov, vzniká podľa stanov v čase, keď fyzická, duševná a duchovná sebaobrana Maďarov je oslabená. V čase, keď už „maďarský národ nemá kam cúvnuť”, v momente, keď už môžu Maďari spoliehať iba sami na seba. Maďarská garda je nadstranícka, a presahuje hranice. Jej zámerom je byť silovým a záujmovým spoločenstvom národného spoločenstva. „Oživuje a podporuje všetko to, čo ukazuje v smere prebudenia a pozdvihnutia národa, a je neotrasiteľnou hrádzou duševného a fyzického oslabenia maďarstva,” píše sa okrem iného v stanovách. Cieľom gardy je fyzický, duševný a duchovný výcvik členov, ktorí zložili prísahu tak, aby tí mohli „vzornou účinnosťou, potrebnou silou, cieľavedome a s pokorou plniť svoje úlohy”. Garda chce zachovávať a odovzdávať nastávajúcej generácii hodnoty maďarskej kultúry a histórie. Na výzvu Budapeštianskej prokuratúry zakladajúci členovia Maďarskej gardy vynechali z cieľov gardy aktívnu účasť v odstraňovaní následkov katastrof, účasť v poriadkových úlohách a úlohách civilnej obrany, ďalej podporu a organizáciu charitatívnych a sociálnych misií, posilnenie národnej sebaobrany v mimoriadnych situáciách a avizovanú účasť v jednotke civilne obrany, ak by taká vznikla. Garda však súčasne vyzvala svojich členov, aby sa na uvedených aktivitách zúčastnili ako súkromné osoby. Pozastavenie týchto cieľov v zakladajúcom dokumente potrvá podľa predstaviteľov združenia iba dovtedy, kým súd nezaregistruje upravené stanovy.

Do Maďarskej gardy chce ísť sto Slovákov

22. októbra 2007 - (Plus jeden deň)

Maďarská garda sa rozrastá. Na budapeštianskom Námestí hrdinov včera zložilo prísahu 600 nových členov hnutia. Maďarsko strážia už aj ženy. Námestie hrdinov v metropole Maďarska včera obsadili pravicoví extrémisti. Vernosť Maďarskej garde tam prisahali stovky nových členov, medzi ktorými bolo asi päťdesiat žien. „Maďari zo Slovenska však medzi nimi neboli,” povedal pre náš denník šéf maďarských gardistov Gábor Vona. Podľa neho do hnutia podalo prihlášku asi sto občanov Slovenska. Gardistov prišlo podporiť vyše tritisíc priaznivcov, ktorí sa tešili najmä nadávkam rečníkov proti súčasnej vláde Ferenca Gyurcsánya. V príhovoroch však prekvapujúco vôbec neútočili na okolité krajiny a nespomenuli ani revíziu hraníc Slovenska a Maďarska. Na pódiu sa vystriedali viaceré osobnosti spomedzi hercov, spisovateľov a menších cirkevných organizácií. V dave nechýbal ani bývalý minister obrany Lajos Für, no napriek výzvam organizátorov sa pred mikrofón nepostavil. Rečníci vyzývali sympatizantov, aby rozšírili rady gardy, a kŕmili ich populistickými či protikomunistickými vyhláseniami. Keďže vláda v Maďarsku sa chystá spoplatniť školstvo, predstavitelia gardy sľúbili, že v septembri budúceho roka otvoria vlastnú školu. Budú v nej zadarmo vychovávať svojich budúcich členov. Podobne aj v dôsledku prebiehajúcich reforiem zdravotníctva chcú pre svojich stúpencov zriadiť súkromnú zdravotnú poisťovňu. Jasajúci dav potom ochotne prispieval do finančnej zbierky na činnosť Maďarskej gardy. Námestie hrdinov strážili desiatky uniformovaných policajtov. Prísaha sa však zaobišla bez incidentov.

Garda mimo ihriska

22. októbra 2007 - (Márius Kopcsay - Pravda)

Maďarská garda vraj napriek svojmu názvu nie je polovojenskou jednotkou. Akurát jej členovia nosia uniformy, pochodujú a vrie v nich „túžba po činoch”. Za povšimnutie stojí aj fakt, že za zrodom gardy stojí bývalý maďarský minister obrany. Maďarská garda vraj napriek svojmu názvu nie je polovojenskou jednotkou. Akurát jej členovia nosia uniformy, pochodujú a vrie v nich „túžba po činoch”. Za povšimnutie stojí aj fakt, že za zrodom gardy stojí bývalý maďarský minister obrany. A hoci je politicky namierená najmä proti ľavicovej Gyurcsányovej vláde, ako spriatelené nevníma ani okolité krajiny vrátane Slovenska. Podobným dojmom pôsobiaca Slovenská pospolitosť sa pred časom ocitla mimo zákona. Ako politická strana. Ako občianske združenie pôsobí naďalej. Združením, ktoré je predĺženou rukou radikálnej strany Jobbik, je aj Maďarská garda. Musela akurát zmierniť svoje stanovy a ostáva pod dohľadom prokuratúry. A predsa len sa začali i v Maďarsku množiť hlasy, ktoré gardu odsudzujú - i keď mnohí maďarskí predstavitelia problém zľahčujú alebo pred ním zatvárajú oči. Možno ide naozaj len o prejav „folklóru”, ktorý netreba preceňovať. Možno je to reakcia národných síl, ktoré vďaka vývoju v EÚ strácajú témy a tým aj opodstatnenie. Veď Maďari v Maďarsku aj v iných štátoch budú môcť udržiavať všetky väzby, dokonca časom bude väčšina z nich platiť rovnakou menou a navštevovať sa bez cestovných dokladov. Na závažnosti garde pridáva načasovanie jej vzniku. Noví členovia sľubujú vernosť čudesnej organizácii v čase, keď slovenskí a maďarskí predstavitelia s námahou hľadajú cestu ako obnoviť komunikáciu a zlepšiť vzájomné vzťahy. Jeden zo základných princípov, na ktorých stojí Európska únia, je byť ostražitý k prejavom nebezpečného nadraďovania národných záujmov. Pretože práve tento jav v minulosti viedol k násiliu a k tragédiám. V duchu tohto princípu Fico pyká za spojenectvo so SNS - napríklad aj medzi svojimi kolegami socialistami. Ale teraz by ten istý princíp mal poskytnúť aj Slovensku politickú oporu. Napríklad v podobe jasného signálu, že zoskupenia takého druhu ako Maďarská garda nepatria na ihrisko, na ktorom platia európske pravidlá hry.

Gardisti a táraji

22. októbra 2007 - (Peter Schutz - Sme)

Maďarská garda je hnusná organizácia. Tlak slobodymilovnej verejnosti by mal byť taký silný, aby sa jej noví i starí členovia za seba hanbili, nevyliezali z dier a nešírili svoje nebezpečné sklony. Je úplne jedno, koľko gardistov včera v Budapešti prisahalo, všetci sú poľutovaniahodní. Toľko sa dá povedať na Slovensku. Tak na pol úst - a bodka. Tematizácia Maďarskej gardy slovenskými politikmi, ktorí bez znalosti základných faktov dokážu narozprávať hory nezmyslov o tomto spolku, je prejav rovnakej úchylky, ako napríklad „záujem” maďarských kolegov o prípad Hedvigy Malinovej. Aj keď na Trianon, dekréty či celú históriu vládnu v Bratislave a Budapešti diametrálne rôzne názory, jeden záujem majú politici spoločný: Udržiavať slovensko-maďarský konflikt. Hoci aj bludmi o stanovách či cieľoch akejsi gardy. Spolok bláznov, ktorý sa včera hral na prísahu, nemá ako Slovensku škodiť ani ublížiť. To, čo ubližuje a škodí, sú politici, čo hľadajú zádrapky a podnecujú národnostné vášne táraním o susedoch často len preto, aby zakryli extrémizmus vlastný. Napríklad deklaráciu o Benešových dekrétoch.

KDH o Maďarskej garde

22. októbra 2007

Prísaha ďalších 600 členov Maďarskej gardy vyvoláva podľa Kresťanského demokratického hnutia (KDH) vážne obavy zo šírenia extrémizmu, krajného nacionalizmu a intolerancie. KDH preto vyzýva najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, aby požiadali svojich maďarských partnerov o uskutočnenie opatrení, ktoré zabránia vzniku a šíreniu extrémistických organizácií v Maďarskej republike. Médiá o tom dnes informoval podpredseda hnutia Martin Fronc. KDH so znepokojením sleduje dianie v susednom Maďarsku, uvádza sa v stanovisku hnutia. Polovojenská organizácia Maďarská garda, ktorej takmer 600 nových členov v nedeľu zložilo prísahu v Budapešti, vyvoláva podľa Fronca vážne obavy zo šírenia extrémizmu, krajného nacionalizmu a intolerancie. „KDH preto vyzýva najvyšších ústavných činiteľov SR, aby požiadali svojich maďarských partnerov o uskutočnenie opatrení, ktoré zabránia vzniku a šíreniu extrémistických organizácií v Maďarskej republike,” uvádza Fronc a pripomína, že susedné Maďarsko, rovnako ako Slovensko, je súčasťou Európskej únie (EÚ), pre ktorú sú intolerancia, neznášanlivosť a krajný nacionalizmus neprijateľné a členské krajiny EÚ ich odmietajú. „Nevšímavý postoj k akýmkoľvek prejavom extrémizmu je v zásadnom rozpore s ideami, na ktorých bola myšlienka spoločnej Európy postavená,” uzatvára Fronc.

Sľub maďarskej gardy

22. októbra 2007 - (gmp)

Rozšírenie radov takzvanej Maďarskej gardy vyvoláva aj v Maďarsku odmietavé reakcie, no na druhej strane sa stáva aj témou politického boja medzi najväčšími stranami. V súvislosti so včerajšou prísahou 600 nových členov gardy vydala vládna Socialistická strana výzvu k celej občianskej a politickej scéne, aby sa všetci dôrazne a jednoznačne dištancovali od extrémistických síl. Podľa socialistov sa história môže zopakovať, preto by sa mali demokraticky zmýšľajúci ľudia ohradiť proti akémukoľvek prejavu, ktorý pripomína fašistické obdobie. Podľa najväčšej vládnej sily by sa opozičný Fidesz mal tiež vyjadriť jednoznačne a nepokračovať so zakladateľom Maďarskej gardy, mimoparlamentnou stranou Hnutie za lepšie Maďarsko, spoluprácu ani na komunálnej úrovni. Hovorca Fideszu obvinenia socialistov nazval „nedeľnou hlúposťou”. Predseda Zväzu židovských náboženských obcí v Maďarsku Péter Feldmayer označuje rozrastanie radov gardy za nepriaznivý signál, avšak si myslí, že väčšia časť maďarskej spoločnosti takéto idey nepodporuje a cíti k nim odpor.

Reakcie na prísahu členov Maďarskej gardy

22. októbra 2007 - (gmp)

V maďarských médiách nedostala včerajšia prísaha vyše pol tisícky nových členov takzvanej Maďarskej gardy mimoriadnu pozornosť, v spravodajských reláciách to nebola hlavná správa, oveľa viac sa venuje tlač k očakávaným udalostiam okolo výročia revolúcie z roku 1956. V súvislosti so včerajšou prísahou 600 nových členov gardy vydala vládna Socialistická strana výzvu k celej občianskej a politickej scéne, aby sa všetci dôrazne a jednoznačne dištancovali od extrémistických síl. Podľa socialistov sa história môže zopakovať, preto by sa mali demokraticky zmýšľajúci ľudia ohradiť proti akémukoľvek prejavu, ktorý pripomína fašistické obdobie. Predseda Zväzu židovských náboženských obcí v Maďarsku Péter Feldmáyer označuje rozrastanie radov gardy za nepriaznivý signál, avšak si myslí, že väčšia časť maďarskej spoločnosti takéto idey nepodporuje a cíti k nim odpor. Na slávnostnú prísahu sa však prišlo pozrieť a Gardu podporiť okolo tritisíc sympatizantov, medzi ktorými boli starší i mladí ľudia. Ako napríklad táto elegantná päťdesiatnička. Hovorí, že „Maďari by mali mať odvahu byť Maďarom, lebo v poslednom čase ich sebadôveru vládna garnitúra udupávala, a vôbec, Maďarská garda nie je fašistická, veď sleduje samé charitatívne a sociálne ciele, samé dobré veci”. Tento pozdrav, ktorý odznel na námestí niekoľkokrát - Daj Boh - Krajšiu budúcnosť - teda podobné heslá, ako aj uniformy a odznaky gardistov však pripomínajú fašistickú hrôzovládu strany šípových krížov z konca druhej svetovej vojny. Dnes sa už v Maďarsku príliš nevenujú včerajšej prísahe, oveľa väčšia pozornosť sa sústreďuje na udalosti súvisiace s výročím revolúcie z roku 1956, respektíve s prvým výročím vlaňajších pouličných nepokojov. Radikálne sily sa večer chystajú prejsť k Opere, kde bude mať na oficiálnej slávnosti prejav premiér Ferenc Gyurcsány. Polícia celé okolie hermeticky uzavrie a vyslovene zakázala extrémistickým organizáciám akýkoľvek pochod.

Maďarskí poslanci sa chcú spojiť proti extrémizmu

22. októbra 2007

Traja maďarskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) - István Szent-Iványi za Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), Csaba Tabajdi za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a Péter Olajos za Maďarské demokratické fórum (MDF) iniciovali vyhlásenie EP, ktoré by vyzvalo na spojenie sa proti európskym extrémistickým skupinám. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v súvislosti s aktivitami Maďarskej gardy. Dokument, ktorého predloženie parlamentu podporujú aj jeden baskický a bulharský poslanec, vyzýva členské krajiny Európskej únie a európske inštitúcie, aby pozorne sledovali činnosť extrémistických polovojenských skupín. Maďarskú gardu, ktorej nových takmer 600 členov zložilo v nedeľu v Budapešti prísahu, označuje text vyhlásenia za organizáciu, ktorá vzbudzuje obavy a strach. Cieľom takýchto organizácií je šíriť nenávisť a vyvolávať násilie vo vzťahu k susedným krajinám, k národným alebo náboženským menšinám, a aj k politickým protivníkom vo vlastnej krajine, formulujú europoslanci v návrhu vyhlásenia, ktoré zdôrazňuje, že by bolo potrebné využiť všetky možné prostriedky proti krajnému nacionalizmu. Dokument sa stane oficiálnym postojom EP po tom, čo ho podpíše väčšina europoslancov, konštatuje Népszabadság.

Na gardu majú politici odlišné recepty

22. októbra 2007 - (Pravda)

Proti Maďarskej garde treba zasiahnuť. Zhodujú sa na tom politici z vládneho aj opozičného tábora. Na to, kto by mal zasiahnuť a ako, sa ich názory rozchádzajú. „Nemôže nám byť jedno, keď nám tu pochodujú takéto gardy, ktoré nápadne pripomínajú fašizmus v ranom štádiu svojho vzniku,” zdôraznila podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Situácia je podľa nej natoľko vážna, že by mala do problému zasiahnuť Európska únia. „Mala by tuná konať a vyzvať Maďarsko, aby si dalo do poriadku legislatívu, ak súčasná neumožňuje zlikvidovať takéto polovojenské militantné organizácie,” zdôraznila. Za príklad dáva Belousovová Maďarom slovenské zákony, ktoré zakazujú členstvo v organizáciách podobných garde. Pred dvoma rokmi napríklad Najvyšší súd zakázal pôsobenie Slovenskej pospolitosti. Aktívnejšia by mala byť podľa Belousovovej aj slovenská diplomacia. Podľa podpredsedu SDKÚ Eduarda Kukana bude vhodnou príležitosťou na nastolenie témy pripravované stretnutie premiéra Roberta Fica s Ferencom Gyurcsányom. „Veľmi rozhodne by mal túto otázku postaviť. Tu netreba byť diplomatom,” vyhlásil. Budapešti vyčítal, že niektorí jej predstavitelia problém gárd zľahčujú. „To, že gardu pán prezident (László) Sólyom bagatelizoval, je zlé,” zdôraznil. Vladimír Palko z KDH očakáva viac od slovenskej aj maďarskej vlády. Tá by mala činnosť polovojenskej organizácie zakázať. „Toto Maďarsko nerobí. A slovenská vláda by to mala požadovať,” povedal Palko v diskusii TV JOJ Politika.sk. Palko tiež ocenil, že maďarský premiér Gyurcsány gardy politicky odsúdil. „Ale to nestačí,” zdôraznil. Podpredseda KDH Július Brocka bol zmierlivejší. Slovenské úrady by mali podľa neho zasahovať len proti extrémistom na vlastnom území. „Sme veľmi citliví, ak niekto zvonku zasahuje do našich vnútorných vecí a uvedomujem si, aká je to citlivá otázka,” povedal. Poukázal pritom na napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Europoslankyňa za Smer Monika Beňová pripomenula, že jej kolegovia z HZDS predložili v Európskom parlamente písomnú deklaráciu proti takým javom, ako je garda.

Maďarskí extrémisti majú už aj tankistu

22. októbra 2007 - (Pravda)

Pred rokom sa s tridsiatimi tonami ocele rútil proti policajnému kordónu. Jazdou centrom Budapešti v sovietskom tanku T-34 sa postaral o najväčší rozruch na násilím poznačených oslavách polstoročnice protikomunistickej revolúcie. V nedeľu sa zaradil medzi tých, ktorí ho odvtedy oslavujú ako hrdinu. György Horváth, šesťdesiatšesťročný dôchodca, je jedným z nováčikov Maďarskej gardy. Na slávnostnej prísahe ultrapravicovej polovojenskej jednotky na budapeštianskom Námestí hrdinov však lysý veterán nechcel vytŕčať zo šíku. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,” povedal Horváth pre Pravdu. „Telefonické interview nepovažujem za obvyklé... Ani jazda v tanku po Budapešti síce nie je obvyklá, ale z rozhovoru nič nebude,” trval na svojom. „Poviem vám len jedno,” dodal napokon, „tank by som ešte niekedy v živote chcel viesť, ale už nikdy v mestských uliciach.” To, že Horváth bol v posledných dňoch akýsi nesvoj, si všimli aj ľudia v jeho okolí. Žije asi osemdesiat kilometrov juhozápadne od hlavného mesta, v neveľkej dedine Seregélyes, kde každý každého pozná. „Starý pán sa chystal do Budapešti, ale s nikým sa tu o tom nebavil,” povedal pre Pravdu úradník obecného zastupiteľstva. „Keď ste ho stretli, odzdravil, ale ihneď pridal do kroku. Netreba sa čudovať, že je nervózny. Ešte stále sa proti nemu vedie trestné stíhanie,” vysvetlil muž, ktorý sa odmietol predstaviť. Z toho najhoršieho je Horváth už vonku. Po zatknutí strávil tri dni vo vyšetrovacej väzbe. Odvtedy čaká na súdny proces na slobode. Hrozivo znejúce obvinenie zo skupinového ozbrojeného násilia však prokuratúra pred pol rokom stiahla. Uverila mu, že nikomu nechcel ublížiť. Vyšetrovateľov presvedčil, že sa na čin nepripravoval a povstalecký tank, ktorý bol vystavený ako historická rekvizita, našiel otvorený a pojazdný. Vraj sa len nechal „uniesť závanom nostalgie”, keď zbadal obrnené vozidlo, na akom kedysi počas základnej vojenskej služby jazdil. Tvrdí, že sám zastavil asi 20 metrov pred vystrašenými policajtmi, lebo pocítil ťarchu zodpovednosti, a nie preto, že by mu došlo palivo, ako znela pôvodná verzia. Stále ho však vyšetrujú pre podozrenie z verejného ohrozovania, odcudzenia motorového vozidla a poškodzovania cudzej veci. Vstup Horvátha do gardy ohlásil ultrapravicový portál Kuruc.info, ktorý ho vlani na základe hlasovania čitateľov označil za Človeka roka. V ankete vtedy s veľkým náskokom predstihol povestných buričov - Györgya Budaházyho, odborníka na protestné dopravné blokády, ako aj na Slovensku neslávne známeho Lászlóa Toroczkaia, zakladateľa nacionalistického Mládežníckeho hnutia 64 stolíc. „Náš revolucionár slúžil veci národného radikalizmu najskôr v radoch Maďarskej strany spravodlivosti a života,” pripomína Kuruc.info Horváthovu angažovanosť v nacionalistickom združení Istvána Csurku. „Až v krajnom rozhorčení si po 44 rokoch znova sadol do tanku. Teraz vo svojom zápase bude pokračovať ako gardista,” dodáva portál. Cituje tiež slová chvály Istvána Hermana, trénera boxu zo Székesfehérváru, ktorý má v župe Fejér na starosti nábor a výcvik nových členov. „»Obrnený Ďuri báči« podával vynikajúci výkon na poradovom cvičení, priam v ňom vrie túžba po činoch,” nadchýnal sa Herman. Na staručkom sovietskom tanku T-34 sa pred rokom rútil György Horváth proti policajnému kordónu. V nedeľu sa stal členom Maďarskej gardy.

Znepokojenie nad ďalšou prísahou členov Maďarskej gardy

21. októbra 2007 - (sita)

Ministerstvo zahraničných vecí SR so znepokojením prijalo správu o ďalšej prísahe, tentoraz značne väčšej skupiny niekoľko sto nových príslušníkov Maďarskej gardy založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik. „Legálne fungovanie polovojenských zoskupení, vykazujúcich prvky a symboly agresívnej a fašistickej ideológie, je v členskej krajine EÚ a NATO hrubým popieraním hodnôt a demokratických princípov integrujúcej sa Európy, ktorá by toto nemala nechať bez povšimnutia,” píše sa v stanovisku MZV SR, ktoré agentúre SITA poskytol jeho hovorca Ján Škoda. Ministerstvo oceňuje odmietavý postoj maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya voči Maďarskej garde, ale zároveň je prekvapené, že Maďarská garda bola vôbec zaregistrovaná a že zatiaľ nedošlo k zákazu tohto militantného a revizionistického zoskupenia, ktoré podľa vlastných vyhlásení hodlá svoje aktivity rozširovať aj mimo územia Maďarska. Pre Slovenskú republiku je podľa MZV SR neprijateľná situácia, keď v jej susedstve ožíva duch fašizmu a neznášanlivosti ako symbolika neblahej minulosti, ktorú dnes odmieta celá demokratická Európa. V Slovenskej republike bola organizácia podobného charakteru - Slovenská pospolitosť, nekompromisne zakázaná a rozpustená, píše sa v stanovisku. Podobný postoj očakávame od príslušných orgánov Maďarskej republiky v zmysle vyjadrenia vlády Maďarskej republiky z 29. augusta, že využije všetky ústavné prostriedky, aby potlačila a zamedzila šírenie extrémistických ideológií a hnutí v Maďarskej republike.

Existencia gardy je opodstatnená, tvrdia diváci prísahy

21. októbra 2007 - (tasr)

Takmer 600 nových členov združenia Maďarskej gardy zložilo dnes prísahu na Námestí hrdinov v Budapešti. Na akte prísahy sa zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov s národnými a árpádovskými vlajkami, ktorí sa zhodujú v tom, že existencia gardy je opodstatnená. Ako povedal bývalý príslušník maďarskej menšiny v Rumunsku na otázku TASR o opodstatnenosti gardy, on považuje za samozrejmé, že vznikla Maďarská garda. „Je prirodzené, že konečne treba založiť v Maďarsku taký spolok, ktorý sa zakladá na národnom povedomí a národnom cítení. Som zo Sedmohradska, odtiaľ som ušiel asi pred 20-rokmi. Zdá sa, že ak dnes chcem byť ozajstným Maďarom, musím sa vrátiť do Sedmohradska,” konštatoval na margo podľa neho neúnosnej situácie v Maďarsku. Staršia pani zdôraznila, že by konečne bolo potrebné presadzovať aj národné záujmy, a nielen záujmy globálneho kapitálu. „V Maďarsku už neexistuje obrana vlasti. Maďarská armáda je v Afganistane a v Iraku, našu domovinu nemá kto ubrániť,” konštatovala. Podľa iného diváka prísahy prakticky prestalo existovať udržiavanie poriadku prostredníctvom maďarskej armády. „Domnievam sa, že časom by z gardy mohla byť náhrada vojska, boli by sme tomu radi. V Maďarsku je možné kradnúť, klamať, policajta však nevidno, vojaka tiež nie. Niečo treba urobiť,” dodal. Na margo aktivít Maďarskej gardy v susedných krajinách vyjadril názor, že to, čo v roku 1920 neprávom Maďarom zobrali, by sa malo raz vrátiť. „Bez toho, že by sme chceli obyvateľstvu - národnostiam okolitých krajín nejako škodiť. Chcem pripomenúť, že o Maďaroch tvrdili, že sú nacionalisti, šovinisti, iba nie čestní ľudia, pritom na uhorských minciach boli vyrazené hodnoty v štyroch jazykoch, čo bol ojedinelý jav vo svete. Konflikty medzi národmi nerobia ľudia, ale politika,” podotkol. „Prečo občania slovenskej národnosti nevstupujú do Maďarskej gardy? V roku 1848 sme bojovali bok po boku Maďari aj Slováci, neboli sme nepriateľmi. Nech prídu, môžu aj oni vstúpiť. Ak môžu byť členmi gardy Židia, môžu prísť aj Slováci,” povedal pre TASR iný starší pán, ktorý sa prišiel pozrieť na akt prísahy.

V Budapešti prisahala Maďarská garda

21. októbra 2007 - (sme)

Na budapeštianskom Námestí hrdinov dnes v popoludňajších hodinách zložilo slávnostnú prísahu asi šesťsto nových členov Maďarskej gardy, ktorá je často označovaná za polovojenskú organizáciu. Ako prvá nastúpila päťdesiatka starých členov. Tí zložili prísahu ešte v auguste tohto roku. Následne za nimi pripochodovali noví členovia, medzi ktorými boli po prvý raz aj ženy. Zaodetí do čierneho, v bielych košeliach s bielo-červenými šatkami uviazanými okolo krkov sa pozdravili s hlavnými predstaviteľmi, zložili prísahu a zasalutovali. Vyjadriť podporu im v chladnom počasí prišlo niekoľko stoviek sympatizantov tlačiacich sa okolo miesta vyhradeného pre zloženie prísahy. Nad hlavami mávali maďarskými zástavami, ale aj bielo-červenými, v štýle Árpádovcov, ktoré organizáciu symbolizujú. Pred vstupom do organizácie musel každý zo zúčastnených absolvovať povinný výcvikový kurz. Podľa hovorcu Maďarskej gardy, ktorá je svojím charakterom šovinistická, Jónása Leventeho je hlavným cieľom Maďarskej gardy zlepšiť situáciu v krajine. Tá je podľa neho momentálne neuspokojivá a to predovšetkým v oblasti sociálnej. „Maďarsko potrebuje organizáciu ako je táto, má občiansky, nie politický charakter. Máme tu veľa problémov, ktoré potrebujeme vyriešiť, ale naši politici sa o ne nezaujímajú. Táto organizácia má moc, dokáže veci zmeniť, napríklad môžeme ochrániť našu spoločnosť, naše ulice,” povedal pre SME Levente. Ako dodal, členmi organizácie sa môžu stať aj cudzinci, nevedel však povedať, či medzi novými členmi sú aj nejakí Slováci. „Sme otvorený hocikomu, každý kto chce a má záujem, môže sa stať naším členom,” spresnil. Levente odmietol, že organizácia má fašistický charakter, no o tom, že sa stotožňuje s niektorými fašistickými ideami svedčí i skutočnosť, že pred zložením slávnostnej prísahy sa budúci gardisti stretli pred budovou, v ktorej kedysi sídlila maďarská fašistická strana. Od akcie ako aj organizácie sa dištancovali všetky maďarské parlamentné strany, vrátane Organizácie mladých Fideszu.

Garda rastie, Maďari k nej cítia odpor

21. októbra 2007 - (Pravda)

Nebolo to len trápne operetné predstavenie, nad ktorým možno mávnuť rukou. Maďarská garda sa desaťnásobne rozrástla. Prísaha viac pol tisíca ultrapravičiarov však v Maďarsku nevyvolala taký rozruch ako augustový slávnostný sľub prvých 56 členov tohto polovojenského združenia. A to ani vo Zväze židovských náboženských obcí Maďarska, ktorý koncom leta najviac bil na poplach. „Hoci nárast početného stavu Maďarskej gardy nie je dobrý signál, od prvej prísahy sa už jasne ukázalo, že väčšina maďarskej spoločnosti týchto ľudí nepodporuje a má k nim odpor,” povedal jeho predseda Péter Feldmájer. Médiá si dávali pozor, aby nadmernou publicitou nerobili extrémistom reklamu. Vládnuci socialisti opätovne vyzvali všetkých demokratov, aby sa jasne ohradili proti prejavom extrémizmu. Maďarskú gardu už v sobotu odsúdila mládežnícka organizácia opozičného Fideszu. Pridali sa k nej aj ďalšie maďarské mládežnícke združenia z Karpatskej kotliny, ktorých predstavitelia sa zišli v Komárome. Dupot bagančí nováčikov v čiernych uniformách si prišlo vypočuť asi tritisíc ľudí. Mnohí z nich mávali červeno-bielymi prúžkovanými vlajkami, aké za vojny používali fašisti zo Šípových krížov. Prví gardisti sa popoludní zoradili na Andrássyho bulvári, neďaleko niekdajšieho sídla Šípových krížov, ktorých strana práve pred 63 rokmi prevzala pučom moc a zaviedla fašistickú hrôzovládu. Odtiaľ prepochodovali na Námestie hrdinov. Šéf krajne pravicovej mimoparlamentnej strany Jobbik Gábor Vona, ktorý je aj vodcom gardy, za jej hlavnú úlohu označil „pozdvihnutie povedomia maďarského národa”. Vona opätovne poprel, že by medzi novými členmi boli občania susedných krajín. Už predtým však pripustil, že spomedzi asi 5 000 žiadostí o členstvo, ktoré garda dostala, prišlo približne sto aj zo Slovenska. Gardistov tentoraz neprišiel pozdraviť Lajos Für, minister obrany niekdajšej pravicovej vlády, ktorý prvej skupine v lete odovzdával osvedčenie. Chýbala aj poslankyňa opozičného Fideszu Mária Wittnerová. Zhromaždení sa nedočkali ani požehnania. Kňazom katolíckej, evanjelickej a kalvínskej cirkvi, ktorí v auguste vysvätili zástavu gardy, ich vrchnosť zakázala účasť.

Kroky Maďarskej gardy škodia aj F. Gyurcsányovi

21. októbra 2007 - (tasr)

Posledné aktivity Maďarskej gardy škodia aj samotnému predsedovi vlády našich južných susedov Ferencovi Gyurcsányovi. V reakcii na dnešné rozšírenie tejto polovojenskej jednotky o ďalších 600 členov to pre TASR uviedol politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak. Podľa jeho slov sú tieto iniciatívy stratégiou radikálnych pravicových síl na prebojovanie sa do najvyššej politiky. „Určite to prispeje nielen k zhoršovaniu vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj medzi Maďarskom a jeho ďalšími susedmi,” povedal Marušiak. Napriek masovému rozšíreniu gardy si nemyslí, že by do týchto záležitostí mala zasahovať EÚ. „Musí si to ale všímať a monitorovať situáciu. Je však dôležité, aby sa k tomu vyjadrili maďarské oficiálne orgány a orgány činné v trestnom konaní.” Na otázku TASR, ako by sa SR v tejto situácii mala zachovať, odpovedal, že je nutné reagovať a upozorňovať na možné riziká, „ale treba si tiež uvedomiť, že to nie je oficiálna iniciatíva Maďarska”. Ako pokračoval, Slovensko by malo žiadať rozhodnejšie zakročenie maďarskej strany, než k akému došlo v čase vzniku gardy. „Keď na Slovensku vznikla Slovenská pospolitosť, tak naše orgány ju zakázali a všetky významnejšie politické strany sa od nej dištancovali,” dodal. Prítomnosť maďarského exministra obrany Lajosa Füra nevníma dramaticky, keďže je to v súčasnosti súkromná osoba, aj keď uznáva, že v pravicových kruhoch má autoritu. Aj podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova bude dôležité to, ako sa s tým vyrovná maďarská vláda. „Myslím si, že zatiaľ dala dosť jasne najavo, že považuje činnosť tejto organizácie za spoločensky nebezpečnú. Sú tam pokusy dať činnosť tejto organizácie do právnych rámcov. Maďarská vláda sa od toho dištancovala, takže tento signál je jasný,” konštatoval pre TASR. Mesežnikov súhlasí s tým, že takýto krok treba na Slovensku odsúdiť, lebo nie je v súlade s demokratickým systémom. Avšak celú kauzu vníma ako zámienku pre niektorých politikov na to, aby stupňovali protimaďarské vyhlásenia. „Maďarsko je pod tlakom a signály okolitých štátov sú tiež veľmi kritické,” zdôraznil. Na druhej strane si myslí, že iba samotný fakt prijímania nových členov by nemal zvýšiť napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Domnieva sa ale, že to nepomáha susedskému spolunažívaniu, a keďže niektoré koaličné aj opozičné strany využívajú existenciu Maďarskej gardy na kritické výroky, či už voči maďarskej vláde, Maďarsku alebo SMK, sa dá podľa neho čakať, že táto udalosť vzájomné vzťahy ešte viac skomplikuje. Na akte prísahy nových členov na Námestí hrdinov v Budapešti sa dnes zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov s národnými a árpádovskými vlajkami. Medzi novými gardistami, ktorí skladali sľub na kópiu uhorskej koruny, boli aj prvé ženy. Na rozdiel od očakávaní nie sú však medzi nimi občania susedných krajín. Prvých 56 gardistov prisahalo v auguste na Budínskom hrade.

Hlinka nebol ideálny politik, ale jeho prínos pre Slovensko prevažuje

15. októbra 2007

Slovenskí historici sú si vedomí, že Andrej Hlinka nebol zďaleka ideálnym typom politika a počas svojej 40-ročnej politickej činnosti sa dopustil aj viacerých chýb a omylov. „Domnievame sa však, že jeho celkový pozitívny prínos pre slovenskú politiku a predovšetkým národnouvedomovací proces slovenského národa jasne prevažujú,” uvádza sa v stanovisku slovenských historikov k osobnosti Andreja Hlinku. „Ak by nebolo Hlinku a ďalších osobností národného hnutia, ktorí udržovali plamienok národného života v časoch najtvrdšej maďarizácie, je diskutabilné, v akej podobe a či vôbec by sme ako národ toto obdobie prežili,” hovoria historici. Prijatie zákona o zásluhách Andreja Hlinku preto podľa nich nemožno chápať ako vnucovanie názoru všetkým obyvateľom krajiny. Ide skôr o ocenenie zásluh, ktoré príslušníci slovenského národa prostredníctvom svojich volených zástupcov vyjadria v zákonnej deklarácii. Hlinka presadzoval česko-slovenskú orientáciu slovenskej politiky a zaslúžil sa o vznik spoločného štátu Slovákov a Čechov. Historici vyvracajú v stanovisku obvinenie Hlinku z antisemitizmu. „Ide o jedno z najťažších, no súčasne najrozšírenejších obvinení. Ak by Hlinka skutočne antisemitom bol, iste by to zaregistrovali v prvom rade vtedajšie židovské kruhy. Nielenže sa tak nestalo, ale naopak, tieto ho krátko po smrti hodnotili pozitívne,” píše sa v stanovisku. Hlinkov vzťah k evanjelikom nebol podľa historikov celkom negatívny. „Ak sa o nich niekedy vyslovil kriticky, vyplývalo to nie z konfesionálnych, ale skôr politických príčin, pretože sa prikláňali k čechoslovakizmu a odmietali autonomistické snahy,” tvrdia historici. „Hoci Hlinka ako doživotný predseda HSĽS mal autoritatívne sklony a občas aj vyjadrovanie, nemôže niesť priamu zodpovednosť za nastolenie nedemokratického režimu po 6. októbri 1938.” Podľa historikov Hlinka akceptoval a v zásade aj podporoval pluralitný režim, napriek niektorým verejne či súkromne vyslovovaným sympatiám k autoritatívnym režimom tej doby. Verejnosť je podľa historikov zavádzaná aj údajným Hlinkovým výrokom: „Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.” Podľa nich sa pritom zamlčuje pochybná autenticita tohto výroku, publikovaného iba v komunistických novinách Slovenské zvesti, známych svojou demagogickou líniou. Na druhej strane sa podľa nich nehovorí o Hlinkovom postoji počas rokovania s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán vo februári 1938 v Ružomberku, keď odmietol užšiu spoluprácu s týmito stranami, napojenými na Berlín. Hlinka vraj kritizoval aj útlak kresťanov v nacistickom Nemecku a o Hitlerovi sa vyjadril, že je „kultúrna beštia”. „Nazdávame sa, že Andrej Hlinka patrí do slovenských dejín so všetkými svojimi kladmi i zápormi. Právom ho možno označiť za spolutvorcu modernej slovenskej politiky a obhajcu existencie svojbytného slovenského národa,” končí sa stanovisko historikov.

Pred sviatkom v Maďarsku očakávajú provokácie

20. októbra 2007

Maďarský štátny sviatok 23. októbra, keď si Maďari pripomínajú vypuknutie revolúcie proti diktatúre a proti sovietskej okupácii v roku 1956, pripadá na utorok. Pondelňajší pracovný deň si Maďari odpracujú dnes, preto budú mať od nedele predĺžený víkend, počas ktorého pripravujú 113 podujatí a demonštrácií na verejných priestranstvách. Zo 113 podujatí bude mať 20 politický charakter, iba jednu demonštráciu polícia nepovolila. Organizátori protivládneho protestu totiž pod názvom Plán Y chceli zablokovať sídla 13 ministerstiev. Dôvodom odmietnutia bolo vytvorenie dopravného chaosu v prípade uskutočnenia demonštrácie. Polícia získala informácie o tom, že niektoré skupiny extrémistov pripravujú provokácie a narušenie osláv štátneho sviatku. Medzi šiestimi najrizikovejšími podujatiami sú oficiálne oslavy, na ktorých budú prítomní najvyšší ústavní činitelia, ďalej demonštrácie, na ktorých očakávajú prítomnosť vyše 10.000 osôb. Rizikovým podujatím bude aj nedeľňajšia prísaha niekoľko stoviek nových členov Maďarskej gardy, masový míting opozičného FIDESZ-u Maďarského občianskeho zväzu, kladenie vencov na parcele 301 a pondelňajšia demonštrácia Maďarského hnutia za sebaobranu. Polícia avizovala, že prípadné nenahlásené demonštrácie rozpustí. V nedeľu 21. októbra sa bude konať na Námestí hrdinov prísaha nových členov združenia Maďarská garda. Na druhej prísahe zloží sľub až 600 gardistov, prvých 56 prisahalo 25. augusta na Budínskom hrade. Protestné podujatie pod názvom Veľká prehliadka národného odporu pripravujú organizátori 22. októbra na Námestí slobody, teda na jednom z miest, kde boli vlaňajšie pouličné nepokoje pri sídle maďarskej štátnej televízie. Maďarská polícia vlani 23. októbra zasiahla v Budapešti proti protivládnym demonštrantom smerujúcim k parlamentu, gumovými projektilmi, slzotvorným plynom a vodnými delami. Oslavy 50. výročia revolúcie sprevádzalo napätie v maďarskej metropole celý deň, polícii sa podarilo až nadránom rozpustiť demonštrantov. Na strane demonštrantov aj policajtov bolo vyše sto zranených.

Maďarská garda neprijíma záujemcov spoza hraníc

20. októbra 2007 - (gmp)

Zakladateľ takzvanej Maďarskej gardy popiera, že by medzi jej členmi boli občania susedných krajín, a ani na zajtrajšej prísahe nebudú prijímať záujemcov spoza hraníc. Predseda krajne pravicovej mimoparlamentnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Gábor Vona, ktorý je aj zakladateľom takzvanej Maďarskej gardy, poprel, že by v radoch tohto spolku pôsobili Maďari z okolitých krajín, a takisto vyvrátil správy, podľa ktorých zajtra na ďalšej slávnostnej prísahe nových príslušníkov Gardy by mali byť aj občania susedných štátov. Dodal však, že na výzvy Maďarskej gardy na internete dostali okolo päťtisíc žiadostí o zaslanie prihlášky za člena zo Sedmohradska, Vojvodiny, Podkarpatska i zo Slovenska, odkiaľ môže byť asi sto záujemcov. Maďarskú gardu dnes rozhodne odsúdila mládežnícka organizácia opozičného Fideszu. Rovnako urobili aj ďalšie maďarské mládežnícke združenia z Karpatskej kotliny, ktorých predstavitelia sa zišli v Komárome.

Mládežníci FIDESZ-u a zahraničných Maďarov odsúdili gardu

20. októbra 2007

Činnosť Maďarskej gardy a potvrdenie Benešových dekrétov odsúdili dnes v spoločnom vyhlásení mládežnícka sekcia opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a mládežnícke organizácie strán Maďarov žijúcich za hranicami v maďarskom Komárome na Stálej mládežníckej maďarskej konferencii (MÁIÉRT). Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom informoval predseda sekcie Dániel Loppert. Vyhlásenie podpísali mládežnícke organizácie Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ), Zväzu vojvodinských Maďarov (VMSZ), mládežnícka skupina Via Nova Strany maďarskej koalície (SMK), mládežnícka organizácia Kultúrneho zväzu podkarpatských Maďarov (KMKSZ), Burgenlandská maďarská ľudová vysoká škola, mládežnícka sekcia FIDESZ a Maďarské mládežnícke spoločenstvo. Podľa Lopperta vyhlásenie odsudzujúce Maďarskú gardu priamo súvisí s tým, že v nedeľu 21. októbra zložia prísahu v Budapešti ďalší gardisti. Signatári dokumentu odsudzujú každú takú organizáciu, ktorá v mene ochrany zahraničných maďarských spoločenstiev, ale proti záujmom týchto spoločenstiev, v podstate s cieľom jednoducho získať politické výhody, presadzujú extrémistické postoje a šíria nenávisť voči cudzincom. „Preto považujeme Maďarskú gardu za zlé riešenie liečenia príkoria, ktoré sa maďarského národa dotýka,” povedal Loppert, podľa ktorého je vyslovene škodlivé, ak na susedné krajiny Maďarska ktokoľvek hľadí ako na potenciálneho nepriateľa. Signatári tiež vyzvali všetkých Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline, aby odmietli tie škodlivé extrémistické a militantné iniciatívy, ktoré sú protichodné s ich snahami a záujmami, a aby sa k nim nepripájali. Vo vyhlásení ďalej popri Maďarskej garde odmietli aj tie organizácie v susedných krajinách Maďarska, ktoré svojimi diskriminačnými a extrémistickými názormi sú namierené proti identite zahraničných Maďarov. MÁIÉRT, ktoré zriadili uvedené organizácie toto leto, a ktoré zasadalo dnes po druhý raz, prijal aj iný dokument, v ktorom odsudzujú rozhodnutie Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Každé také rozhodnutie, ktoré potvrdzuje kolektívnu vinu, je pre krajiny Európskej únie a všetky demokratické krajiny neprijateľné a je protichodné s princípmi únie a základnými ľudskými právami.

V kauze Malinová vypočuli svedkov

22. októbra 2007

Na Generálnej prokuratúre SR vypovedali ďalší svedkovia v kauze Hedviga Malinová. Medzi nimi bol aj mladistvý Róbert B., ktorý podľa výpovede jedného zo svedkov Zdena K. mal byť medzi útočníkmi, ktorí napadli študentku maďarskej národnosti v Nitre minulý rok v auguste. „Môžem vám potvrdiť, že vypočutí svedkovia nevyvrátili tvrdenia Zdena K., podľa môjho názoru,” uviedol po výsluchu Róberta B. advokát Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica. Ako ďalej advokát povedal, navrhol prokurátorovi, „aby boli opätovne vypočutí všetci tí svedkovia, ktorí boli vypočutí od novembra 2006, keď sa začalo trestné stíhanie, do okamihu, keď bolo vznesené obvinenie voči Hedvige Malinovej”. Advokát Kvasnica predpokladá, že tento týždeň bude ešte vypovedať v kauze ďalší svedok. Tieto výsluchy sa týkajú obvinenej Hedvigy Malinovej. „Vyšetrovanie nevedie k zisteniu páchateľov, alebo osôb, ktoré 25. augusta 2006 prepadli Hedvigu Malinovú. Ale toto vyšetrovanie má preukázať, že Malinová si útok na seba vymyslela. A to aj napriek tomu, že polícia oficiálne priznala, že vlastne nie sú pochybnosti o tom, že prepadnutá bola,” uviedol advokát Kvasnica.

Malinová by chcela dať predvolať premiéra na výsluch

19. októbra 2007

Hedviga Malinová by chcela dať predvolať na výsluch premiéra Roberta Fica. Od neho totiž očakáva odpoveď, ako jej prípad mal pôvodne poslúžiť pádu vlády, ako to Fico v jednom nedávnom vyjadrení vyhlásil. Hovorila o tom dnes v exkluzívnom rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu Magyar Televízió (MTV) 23-ročná študentka maďarskej národnosti. „Chcela by som sa od premiéra opýtať, ako to myslel, teda ako tomu máme rozumieť, že cieľom môjho prípadu mala byť likvidácia vlády, lebo ja o tom nič neviem. Pravdepodobne on o tom vie viac,” povedala v hlavnej večernej spravodajskej relácii Malinová, ktorá vyjadrila presvedčenie, že slovenská tajná služba ju aj jej rodinu sleduje. „Je mi to úplne jasné, že do dnešného dňa sme sledovaní, že naše telefonáty sú odpočúvané. Vieme o tom, že tajná služba nás sledovala a že podávala hlásenia premiérovi a ministrovi vnútra o mojom prípade,” konštatovala študentka. Dodala, že teraz sa už nevzdá a bude bojovať až do konca za svoju pravdu.

Malinová vystúpila v Maďarskej televízii

20. októbra 2007

Hnevám sa na ministra vnútra, na policajného prezidenta a na premiéra, skonštatovala vo včerajšej nočnej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie MTV1 Az Este Hedviga Malinová. Dvadsaťdvaročná študentka zo Žitného ostrova vo svojom exkluzívnom rozhovore to zdôvodnila tým, že všetci traja vysokopostavení činitelia slovenského štátu dobre vedeli, že ona je nevinná, predsa pred médiami v septembri roku 2006 tvrdili opak a z celej kauzy chceli kreovať politickú záležitosť. Malinová pripomenula, že sám premiér Robert Fico sa snažil ju verejne obviňovať z toho, že prispela ku zhoršeniu dobrého mena Slovenskej republiky. Voči Malinovej vedú justičné orgány súčasne šetrenie vo veci krivej výpovede z dôvodu, že celý útok si iba sama vymyslela. Preto by chcela počuť od R. Fica odpoveď nato, čo chápe premiér pod tým, že jej kauza sledovala zvrhnutie svojej vlády, uviedla študentka, ktorá pre rokom tvrdila, že v auguste 2006 v nitrianskom parku bola zbitá preto, lebo na ulici hovorila maďarsky. Bolo by dobré, keby si pán premiér vysvetlil, ako treba chápať jeho vyhlásenia, skonštatovala študentka maďarskej národnosti. Preto považuje za potrebné, aby bol vypočutý aj Robert Fico. Podľa Malinovej dodnes si nevedia vysvetliť, čo bolo motívom celej tejto kauzy, či to bol obyčajný prepad, alebo dokonca mohlo ísť aj o akciu tajnej služby. Ako uviedla, to by vedeli vyšetriť a vysvetliť jedine orgány činné v trestnom konaní. Samozrejme, ak by tak chceli urobiť, dodala Malinová. „Veľmi to vyzerá tak, že do celej záležitosti bola zaplatená aj Slovenská informačná služba. Niekto sa snažil z toho vytĺcť politický kapitál, neboli však to Maďari,” skonštatovala zbitá študentka. V ďalšej časti rozhovoru upriamila pozornosti na zvláštnosti vyšetrenia, ktorý orgány činné v trestnom konaní voči nej vedú. Zo spisu sa stratí podanie, na základe ktorého súčasne ma stíhajú pre krivú výpoveď, „a pokračuje sa tak, že vlastne tento materiál sa v spise nenachádza”, povedala študentka, a dodala, že „obvinenie bolo iba štvrorriadkové, a žiadne konkrétnosti v ňom neboli uvedené, ani to, že kde a v čom mala spáchať trestný čin krivej výpovede”. Na záver jednoznačne potvrdila, že je si vedomá toho, že ju a jej rodinu odpočúvajú, sú sledovaní tajnou službou. Dokonca má vedomosti aj o tom, že tajná služba podávala pravidelne hlásenia. Teraz už viem, ako funguje politika, o čom som predtým ani potuchy nemala, pretože politika ma predtým vôbec nezaujímala, skonštatovala v rozhovore pre MTV Malinová.

Svedok v kauze Hedviga tvrdí, že ho napadli

20. októbra 2007

Na svedka, ktorý začiatkom leta médiá informoval, že pozná jedného z útočníkov, ktorí napadli Hedvigu Malinovú, niekto údajne slovne aj fyzicky zaútočil. Stalo sa to vraj pred necelými dvoma mesiacmi pred jeho domom v Nitre. O priebehu útoku včera Zdeno K. informoval aj Generálnu prokuratúru, kde vypovedal vyše štyri hodiny. Malinová včera v maďarskej verejnoprávnej televízii povedala, že je presvedčená, že ju a jej rodinu sleduje SIS. „Je mi jasné, že nás dodnes sledujú, odpočúvajú nám telefóny. Vieme, že tajná služba o mojom prípade posiela hlásenia pre ministra vnútra aj pre premiéra.“ Roberta Fica by chcela dať predvolať ako svedka, aby vysvetlil svoje slová, že pravým cieľom jej kauzy je dosiahnuť pád jeho vlády. „Vracal som sa z obchodu, keď som zbadal asi štyroch alebo piatich mladíkov. Mohli mať okolo dvadsať rokov, jeden z nich mi najskôr vulgárne nadával,“ povedal SME Zdeno K. „Povedal mi ty k... maďarská aj s tou po... Hedvigou. Najskôr mi dal facku, potom ma chcel kopnúť. Našťastie som uhol, takže sa mi nič vážne nestalo.“ Útočníkov vraj pozná z videnia, skíni to neboli. „Skôr nacionalisti.“ Verí, že útoky súvisia. „Myslím, že poznajú aj Róberta B., ktorého som označil za jedného z útočníkov. Keď ma napadli, hovorili, že čo som si to dovolil povedať na Roba, ktorý vraj pri útoku na Hedvigu ani nebol.“ Polícia vec uzavrela ako priestupok. „Policajti sa ma spýtali, či chcem podať trestné oznámenie, prípadne ísť na ošetrenie, čo som však odmietol. Bol som z toho útoku dosť deprimovaný, nechcelo sa mi púšťať do ďalších vojen.“ Malinovej advokát Roman Kvasnica hovorí, že zápisnica z výsluchu Zdena K. má 15 strán a je „mimoriadne zaujímavá“. „Potvrdil to, čo sme predtým vedeli len z médií. Povedal aj omnoho viac, predpokladám, že budú vypočuté aj ďalšie osoby.“ Policajný hovorca Martin Korch povedal, že sa k prípadu nebudú vyjadrovať. Hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová to odkázala tiež. Zdeno K. naďalej tvrdí, že Róberta B. spoznal podľa identikitu, ale aj z rozhovoru s jeho strýkom. „Pýtal som sa ho, či mohol byť Róbert medzi nimi. On sa ma spýtal, či spolupracujem s policajtmi. Keď som povedal, že nie, vydýchol si so slovami: Chvalabohu, že už je to (prípad útoku na Malinovú - pozn. red.) uzavreté.“

P. Csáky: Je stretnutie Fica s Gyurcsányom propagandou?

19. októbra 2007

Oficiálnu návštevu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya je potrebné veľmi dôsledne pripraviť. Treba zistiť zámer slovenskej strany, či tá naozaj chce pozitívny posun vo vzájomných vzťahoch, alebo stretnutie premiérov chce využiť iba na propagandistické ciele. Cituje dnes názor predsedu SMK Pála Csákyho maďarská tlačová agentúra MTI. Csáky v telefonickom rozhovore zo zahraničia pre MTI tak reagoval na štvrtkové lisabonské neformálne stretnutie Gyurcsánya s jeho slovenským partnerom Robertom Ficom, na ktorom sa podľa predsedu SMK Fico snažil zistiť, či predseda maďarskej vlády prijme pozvanie. Podľa Csákyho by bolo potrebné tiež preveriť plnenie 14-bodovej dohody nazvanej Spoločná minulosť spoločná budúcnosť, ktorú premiéri SR a Maďarska pri príležitosti bratislavského stretnutia predsedov vlád Vyšehradskej štvorky po dvojstrannom rokovaní podpísali. V nej zakotvili rámec systému vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj tie činnosti, ktoré v záujme usporiadaného vzťahu oboch krajín musia strany vykonať, dodal predseda SMK. Premiéri Slovenska a Maďarska sa na štvrtkovom stretnutí na okraj neoficiálneho summitu EÚ v Lisabone dohodli, že oficiálnu návštevu Ferenca Gyurcsánya na Slovensku budú pripravovať vicepremiéri oboch krajín. Po ukončení prvého dňa stretnutia lídrov krajín únie, to dnes v skorých ranných hodinách oznámil šéf slovenského kabinetu Robert Fico.

F. Gyurcsány - R. Fico ● „Vyhýbali sme sa diplomatickému jazyku“

19. októbra 2007

Štvrtkové neformálne stretnutie maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya so slovenským premiérom Robertom Ficom počas summitu EÚ v Lisabone bolo z diplomatického pohľadu „nezvyčajne úprimné”. Hovoril o tom dnes pred odletom z Portugalska premiér Gyurcsány. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda maďarskej vlády dodal, že so slovenským partnerom bez okolkov a vyhýbajúc sa diplomatickému jazyku hovorili o tom, ktoré sú tie kroky, ktoré „vyvolávajú zlé pocity” v Maďarsku nielen vo svete politiky a oficiálneho verejného života, ale aj v živote bežných ľudí. Ďalšie detaily schôdzky Gyurcsány odmietol zverejniť, povedal iba toľko, že sa s Ficom zhodli v tom, že je nutné oficiálne slovensko-maďarské stretnutie na úrovni predsedov vlád. To si ale podľa jeho slov vyžaduje dôkladnú prípravu, s ktorou poverili vysokopostavených vládnych činiteľov - ministra úradu vlády Pétera Kissa na maďarskej a podpredsedu vlády Dušana Čaploviča na slovenskej strane.

Gyurcsány: Stretnutie s Ficom bolo ostro úprimné

19. októbra 2007

Stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom na okraji neoficiálneho summitu EÚ v Lisabone bolo „ostro úprimné”. Povedal to dnes pred odletom z Portugalska Ficov maďarský partner Ferenc Gyurcsány. Na margo termínu svojej návštevy na Slovensku predseda maďarskej vlády poznamenal, že sa uskutoční „skôr alebo neskôr”. Jednou z tém stretnutia premiérov by mohol byť mechanizmus zlepšenia vzájomných vzťahov. Premiéri Slovenska a Maďarska sa na štvrtkovom stretnutí dohodli, že oficiálnu návštevu Ferenca Gyurcsánya na Slovensku budú pripravovať podpredsedovia vlád oboch krajín. Fico Gyurcsánya na oficiálnu návštevu Slovenska pozval listom začiatkom októbra po kontroverznej súkromnej návšteve maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. Vzťahy oboch krajín v ostatných týždňoch zaťažuje napríklad otázka Benešových dekrétov, alebo aktivity tzv. Maďarskej gardy.

Skôr či neskôr prídem, sľúbil Gyurcsány

19. októbra 2007

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v Lisabone novinárom potvrdil, že skôr či neskôr príde na oficiálnu návštevu Slovenska. Ako povedal Gyurcsány, s Robertom Ficom sa „dohodli na mechanizme, ako predchádzať nedorozumeniam.” Obom premiérom záleží na zlepšení maďarsko-slovenských vzťahov, povedal Gyurcsány. Ako po krátkom stretnutí s maďarským premiérom vo štvrtok v Lisabone na zasadnutí Európskej rady Robert Fico povedal, „dohodli sme sa, že naši vicepremiéri pripravia návštevu maďarského premiéra na Slovensku.” Na stretnutí vyjadrili obe strany svoj názor na posledné udalosti. „Dohodli sme sa, že zriadime mechanizmus na predchádzanie nedorozumení,” komentoval stretnutie Fico. Ako vzápätí dodal, do Lisabonu neprišiel kvôli Gyurcsányovi. „Takých neformálnych stretnutí som mal dnes štrnásť.”

Oslavy a demonštrácie

19. októbra 2007

Maďarská polícia má informácie o tom, že nezodpovedné živly sa chystajú narušiť blížiace sa oslavy výročia revolúcie z roku 1956. Ako je známe, pri vlaňajšej podobnej príležitosti boli v Budapešti rozsiahle pouličné nepokoje. Polícia v spolupráci s tajnými službami sleduje plány extrémistických skupín, a keď to bude potrebné, zakročí proti nim všetkými možnými zákonnými prostriedkami - vyhlásil celoštátny policajný riaditeľ József Bencze, ktorý však zakázal použiť gumené projektily. Tie spôsobili pri vlaňajších zásahoch polície proti demonštrantom v nejednom prípade ťažké zranenia. 51. výročie revolúcie z roku 1956 bude v utorok, v hlavnom meste ohlásili dvadsať zhromaždení. Najväčší bude zrejme míting opozičného Fideszu, ktorý zvolal svojich prívržencov opäť k Astórii, kde pred rokom vypukli ťažké pouličné nepokoje. Polícia varuje, že obušky a slzotvorný plyn, respektíve jazdecké jednotky nebude váhať nasadiť proti nepovoleným demonštráciám a provokačným skupinám. Celoštátne riaditeľstvo vydalo takzvaný „katechizmus” o tom, ako sa majú občania správať pri policajnom zásahu.

Okolo sviatku 23. októbra budú v Budapešti demonštrácie extrémistov

13. októbra 2007

V dňoch okolo štátneho sviatku 23. októbra, kedy si Maďari pripomínajú vypuknutie revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii v roku 1956, bude niekoľko demonštrácií extrémnej pravice. Informuje o tom denníka Népszabadság. Protestné podujatie pod názvom Veľká prehliadka národného odporu sa bude konať 22. októbra na Námestí slobody, teda na jednom z miest, kde boli vlaňajšie pouličné nepokoje pri sídle maďarskej štátnej televízie. Vzhľadom na účasť organizátorov vlaňajších nepokojov Györgya Budaházyho a Lászlóa Toroczkaya možno konštatovať, že ani v najmenšom nebude zaručený pokojný priebeh podujatia, píše Népszabadság. Internetový portál kuruc.info.hu, ktorého vznik sa viaže k ideám nyilasovcov (fašistických šípov), organizuje blokádu Alžbetinho mosta 26. októbra, na kedy pripadá výročie blokády taxikárov z roku 1990. Účastníci chcú požadovať rozpustenie parlamentu a vypísanie nových parlamentných volieb. Most chcú zablokovať ráno o 08.00 h, sú pripravení ochromiť dopravu v meste a ich výzva svedčí o tom, že sú pripravení aj na potýčky s políciou.

SNS: Proti garde musíme konať razantne

18. októbra 2007

Slovenská diplomacia by mala razantnejšie konať proti Spolku maďarskej gardy, ktorý nedávno založili maďarskí nacionalisti. Povedala to podpredsedníčka koaličnej SNS Anna Belousovová. Polovojenská organizácia sa totiž podľa nej plánuje rozrásť aj o slovenských občanov maďarskej národnosti. „Tu už tá hra, ktorá bola rozohratá, začína naberať nebezpečné obrátky. Sú tu určité znaky, ktoré moc štátu nemôže prehliadať,” povedala podpredsedníčka strany, ktorej predstavitelia sú známi ostrými výrokmi na adresu Maďarov či menšín. Belousovová vyzvala ministerstvo zahraničných vecí, aby proti polovojenským gardám vystupovalo na pôde Európskej únie. „Je na čase, aby slovenská diplomacia konala po objavení sa nových skutočností razantnejšie,” vyhlásila. Upozornila, že v nedeľu v Budapešti zloží prísahu ďalších 600 členov gardy, medzi ktorými by mali byť aj občania maďarskej národnosti zo štátov susediacich s Maďarskom. Organizácia, ktorú založili členovia extrémistickej strany Jobbik - Hnutie pre Maďarsko, má za cieľ napríklad chrániť krajinu pred prípadnými útokmi zo Slovenska či Rumunska. „Maďarská výkonná moc absolútne mlčí, ako keby sa nič významné nedialo,” tvrdila Belousovová. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány však už vyzval tamojšiu prokuratúru, aby gardy pozorovala. Vyhlásila ďalej, že ak sa členom maďarskej gardy stane slovenský občan, poruší zákon. „Členovia z pohľadu slovenského zákonodarstva páchajú trestný čin, a tak bude voči nim postupované,” povedala. Vznik polovojenskej gardy v Maďarsku v poslednom období prispel k vzájomnému diplomatickému napätiu medzi Slovenskom a Maďarskom, proti gardám už v Bruseli vystúpili niektorí slovenskí europoslanci, odsúdil ich aj minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Napätie medzi krajinami v poslednom čase vyvolalo okrem iného vyhlásenie slovenského parlamentu o nemennosti dokumentov o povojnovom usporiadaní - takzvaných Benešových dekrétov, dávnejšie vzbudzoval rozruch údajný národnostne motivovaný útok na študentku maďarskej národnosti z minulého roka.

SNS k Maďarskej garde

18. októbra 2007

Prípadní členovia Maďarskej gardy, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti, porušujú podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej slovenské zákony a páchajú trestný čin. Ako uviedla Belousovová dnes na tlačovej besede, v zahraničnej politike je na čase, aby slovenská diplomacia konala razantnejšie. Anna Belousovová (SNS): „Je potrebné, aby slovenská diplomacia konala smerom k orgánom EÚ, pretože nič sa nedosiahlo po linke Bratislava - Budapešť. Je potrebné tento problém preniesť na pôdu EÚ a upozorniť na to, že zákonodarstvo Maďarskej republiky niečo takéto dovoľuje.” Slovensko by v tejto otázke malo koordinovať svoj postup aj s ostatnými krajinami, ktorých sa dotýka Trianonská dohoda, teda s Rumunskom a Srbskom. Vznikajú totiž obavy z destabilizácie stredoeurópskeho priestoru. „Ak to niekomu pripadá ako nejaké strašenie, chcem vaše pohľady upriamiť do histórie. Kosovo sa tiež nejako začalo, tiež si niekto myslel, že v Európe sa nikdy bojovať nebude.” Protest nestačí, reaguje poslanec KDH Vladimír Palko. Na ťahu by malo byť argumentovanie právnou stránkou veci. „K tomuto vyzývam slovenskú vládu, aby podnikla diplomatické kroky smerom k maďarskej vláde, v ktorých ju bude upozorňovať na to, že je jej povinnosťou, nielen v politickom, ale aj v právnom zmysle, zakročiť proti garde.” Táto povinnosť podľa neho vyplýva aj z Parížskej mierovej zmluvy uzatvorenej po II. svetovej vojne. „V článku 4 sa v nej hovorí jasne, že Maďarsko je povinné nepripustiť činnosť polovojenských organizácií na svojom území, ktoré sú nepriateľské k členským štátom OSN a ktoré pestujú propagandu revizionistickú.” A to podľa neho presne charakterizuje Maďarskú gardu. Slovenská vláda by mala preto požiadať maďarskú vládu o zákrok. Hovorca rezortu diplomacie Ján Škoda v tejto súvislosti pripomenul známe stanovisko slovenskej vlády. Kabinet očakáva, že maďarská vláda využije všetky zákonné prostriedky, aby zabránila prejavom extrémizmu. Odkázala nás však na pripravovanú reakciu ministra Jána Kubiša. Na avizovaný sľub Maďarskej gardy už reagoval aj prezident Ivan Gašparovič. „Myslím si, že tento názor by mal byť všeobecný a jednoznačne negatívny na vznik, podporovanie takýchto inštitúcií. Tu maďarskí politici musia zohrať tú úlohu, ktorá povie jednoznačne áno alebo nie. Zatiaľ z maďarskej strany také jednoznačné odmietnutie týchto gárd nebolo.”

Zvolávajú posily! - Do Maďarskej gardy aj občania SR

17. októbra 2007

Škandalózna militantná organizácia Maďarská garda už koncom týždňa plánuje svoje rady rozšíriť. Zistili sme, že do gardy chcú vstúpiť aj slovenskí občania maďarskej národnosti. Maďarskí radikáli si napriek protestom nedajú povedať. Hoci zo zahraničia prichádzali ostré reakcie, naďalej rozširujú rady extrémistickej skupiny, ktorá má chrániť Maďarsko proti nepriateľovi. Zvolávajú dokonca krajanov zo zahraničia, teda aj zo Slovenska. „Je veľmi dôležité, aby sme nezostali sami, aby nás bolo viac ako tisíc. Prídu aj naši bratia spoza hraníc,” oslovuje garda všetkých priaznivcov. Denníku Plus jeden deň sa podarilo zistiť, že táto militantná organizácia komunikuje aj so slovenskými občanmi Noví členovia by mali zložiť sľub na slávnostnej prísahe v nedeľu v Budapešti. Maďarskí politici si z rozrastajúcej sa gardy nič nerobia. Naši sú zhrození a ostro protestujú. „Potvrdzuje sa, na čo sme upozorňovali už v predstihu. Maďarský iredentizmus ohrozuje celý stredoeurópsky priestor,” tvrdí poslanec za SNS Rafael Rafaj. Dodáva, že na vzniknutú situáciu by už nemalo reagovať iba ministerstvo zahraničných vecí, ale aj vnútra.

Maďarská garda

16. októbra 2007

Maďarská prokuratúra predsa objavila protizákonné zložky v činnosti takzvanej Maďarskej gardy a vyzýva tento spolok, aby s tým prestal, inak navrhne súdu jeho rozpustenie. Už sa očakávalo, že sa prokuratúra vyjadrí k takzvanej Maďarskej garde, pretože v posledných dvoch týždňoch skúmala, či nie sú stanovy a činnosť tohto spolku protizákonné. Laická verejnosť rátala s výhradami ohľadne fašistoidného charakteru Maďarskej gardy, no prokuratúra včera oznámila, že ide o nesúlad medzi cieľmi, ktoré si Garda vytýčila v stanovách a ktoré v skutočnosti sleduje. Menovite ide napríklad o účasť na zásahoch v prípade prírodných katastrof, o čom v zakladajúcej listine nie je ani slovo. Takže prokuratúra vyzýva zakladateľov spolku, aby nezákonný stav napravili, v opačnom prípade dá na súd podnet, aby Maďarskú gardu rozpustil. Ako je známe, Garda na seba upozornila v auguste, keď vyše 50 príslušníkov ostentatívne zložilo sľub na budínskom hrade. Na rovnaký akt sa chystá cez tento víkend ďalších 600 členov Gardy, ktorú maďarská verejnosť považuje za organizáciu silne pripomínajúcu fašistické nyilasovské gardy, ktoré sa dostali v Maďarsku k moci práve pred 63 rokmi.

Maďarská garda po varovaní zmenila stanovy

16. októbra 2007

Maďarské extrémistické nacionalistické zoskupenie, ktoré jeho kritici prirovnávajú k fašistickým hnutiam v štyridsiatych rokoch minulého storočia, v utorok informovalo, že po varovaní budapeštianskeho úradu hlavného prokurátora zmenilo svoje stanovy. Maďarskú gardu tento rok založili členovia krajne pravicovej strany Jobbik. Jej 56 členov zložilo prísahu v auguste na Budínskom hrade, niekoľko sto ďalších osôb by malo prísahu zložiť v nedeľu. Úrad hlavného prokurátora vyzval zoskupenie na úpravu stanov tak, aby boli v súlade s deklarovanými cieľmi. Výzva nasledovala po zistení, že garda uvádzala medzi svojimi aktivitami civilnú obranu, záchranné a bezpečnostné činnosti, avšak tieto aktivity neuviedla pri žiadosti o registráciu. „Vždy sme svojich členov a sympatizantov žiadali, aby úradom pomáhali ako súkromné osoby,” uviedol šéf Maďarskej gardy Gábor Vona vo vyhlásení. „Našťastie sa neudiala žiadna katastrofa, pri ktorej by to bolo potrebné.” Vona dodal, že zoskupenie dočasne zo svojich stanov odstránilo kontroverznú pasáž, kým nebudú tieto aktivity právne ošetrené. Premiér Ferenc Gyurcsány hlavného prokurátora požiadal, aby Maďarskú gardu sledoval, po tom, ako strešná organizácia maďarských židov Mazsihisz vyhlásila, že uniforma Maďarskej gardy zavádzajúco pripomína uniformy fašistických hnutí zo štyridsiatych rokov minulého storočia. O zakročenie proti organizácii požiadal aj Svetový židovský kongres a Európsky židovský kongres. Vona ďalej uviedol, že jeho organizáciu potešilo, že ani napriek dôkladnému vyšetrovaniu prokurátori nenašli žiadny iný sporný bod, ako uvádza varovanie úradu hlavného prokurátora: „Podľa nášho názoru to neodvolateľne potvrdzuje, že na rozdiel od ohovárania v tlači Maďarská garda nie je nacistická, fašistická, ani polovojenská organizácia.” Gyurcsány zoskupenie označil za hrozbu pre európske demokratické hodnoty a „hanbu Maďarska”. Fidesz, hlavná opozičná stredopravá strana, ho obvinila z toho, že kauzu Maďarskej gardy zneužíva na odvedenie pozornosti od ekonomických a sociálnych problémov krajiny.

Poslankyňa Fidesz sa nezúčastní prísahy Maďarskej gardy

13. októbra 2007

Poslankyňa opozičného FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Mária Wittnerová sa na rozdiel od mediálnych informácií nezúčastní 21. októbra prísahy nových členov združenia Maďarská garda. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Na Námestí hrdinov bude prisahať až 600 gardistov, teraz aj niekoľko žien. Prvých 56 zložilo prísahu 25. augusta na Budínskom hrade, kde vystúpila s prejavom aj Wittnerová. V piatok ľavicový denník Népszava informoval o tom, že prísaha gardistov sa bude opäť konať za účasti exministra obrany Antallovej vlády Lajosa Füra a poslankyne FIDESZ. Wittnerová, ktorá bola po revolúcii 1956 odsúdená na smrť, a ktorá je symbolickou postavou pravice, pre dnešný Népszabadság povedala, že na októbrovú prísahu nemá čas, lebo má množstvo súkromného programu. Založenie združenia Maďarská garda oznámil začiatkom augusta Gábor Vona, predseda strany Jobbik, ktorá samu seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť rámec národnej sebaobrany.

Spomienka na černovskú tragédiu za desať miliónov

18. októbra 2007

Do príprav a zabezpečenia spomienky na 100. výročie černovskej tragédie vložili vyše desať miliónov korún. Pred novinármi to dnes na tlačovej besede v Ružomberku uviedol zástupca primátora mesta a predseda prípravného tímu Vladimír Lajčiak. Viac ako osem miliónov preinvestovali od vlaňajšieho roka pri obnove interiéru a exteriéru Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Najviac - sumou 4,2 mil. Sk prispelo na tento účel Ministerstvo kultúry SR, veriaci a rodáci z obce vyzbierali okolo 800-tisíc, mesto Ružomberok 200-tisíc a zvyšok darovali ďalší sponzori, povedal Lajčiak. Ďalších 2,6 mil. Sk použili usporiadatelia napríklad na pozvánky, plagáty, rozličné brožúry, pamätné medaily. Pri príležitosti 100. výročia pribudne pred kostolom v Černovej nový kríž, ktorý bude darom občanov a veriacich z Detvy a Podpoľania. Venovať ho sľúbili pri 90. výročí masakry. Do začiatku slávnosti bude premiestnená aj busta Andreja Hlinku. Busta bude mať miesto pri farskej budove. V dome Andreja Hlinku umiestnia novú 1,8 metrovú figurínu. Bola vypracovaná za takmer trištvrte roka z vosku podľa predlohy zachovanej Hlinkovej fotografie, uviedol pred novinármi jej zhotoviteľ Marek Dolník. Na spomienke uvedú aj novú známku Setona Watsona. Podľa primátora Ružomberka Michala Slašťana si sté výročie tragédie v Černovej zaslúži pozornosť nielen mesta Ružomberok, ale celého Slovenska. Tragédiu vníma ako prvé neozbrojené vystúpenie slovenského národa na obranu svojho materinského jazyka. „Hlboko si vážim dávno zomrelých prostých občanov mestskej časti Černová, ktorí neváhali za cenu položeného vlastného života tak nádherne vyjadriť svoju svojbytnosť k národu,“ uviedol Slašťan pre agentúru SITA. Tragédia v Černovej v roku 1907 súvisela s vysviackou černovského kostola. Obyvatelia obce nesúhlasili, aby ich nový chrám posvätili bez prítomnosti rodáka, kňaza Andreja Hlinku. Pri streľbe žandárov do davu ľudí zomrelo 15 ľudí a ďalšie desiatky boli zranené. Hlavnými organizátormi spomienky na 100. výročie černovskej tragédie sú mesto Ružomberok, Slovenská národná strana a Matica slovenská. Záštitu nad ňou prevzal prezident SR Ivan Gašparovič, spolu s ďalšími predstaviteľmi verejného života prisľúbil na nej účasť.

Konferencia Mýtus a realita o tragédii v Černovej

19. októbra 2007

Sté výročie černovskej tragédie a jej miesta v slovenských a európskych dejinách bolo témou medzinárodnej konferencie Mýtus a realita, ktorá sa konala vo štvrtok 18.októbra na pôde Katolíckej univerzity. „Černová sa organicky zapája do reťaze množstva tých tragických udalostí, ktoré dokumentujú zápas slovenského národa o uznanie jeho dôstojnosti a elementárnych práv,“ povedal v úvodnej prednáške profesor Róbert Letz. Za niekoľko dní - 27.októbra - sa bude sláviť pietna spomienka na tragédiu v Černovej. „Ak prijmeme udalosti v Černovej ako míľnik na ceste k slobode slovenského národa, tak sa spomienky na Černovú stávajú skúšobným kameňom tejto slobody,“ pokračoval R. Letz. „Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa sa už celonárodné spomienky na Černovú neobnovili v takom rozsahu, ako v rokoch 1932 a 1937.... Počas komunistického režimu to boli jedine nadšenci z radov Černovčanov, ktorí udržiavali pietnu spomienku stále živú.“ Na konferencii Mýtus a realita ďalej vystúpil Jozef Rydlo, ktorý prednášal o Švajčiarovi Williamovi Ritterovi, v tej dobe píšucom na obranu Slovákov proti maďarizácii. Milan Podrimavský charakterizoval slovenskú politicko-spoločenskú aktivitu v rokoch 1905-1907. Štefan Kuruc priblížil postavenie Katolíckej cirkvi na slovenskom území Uhorska na začiatku 20. storočia. Historik Ľuboslav Hromják prednášal o spore Hlinka versus Párvy z pohľadu Svätej stolice. Počas konferencie predstavil svoju novú knihu Andrej, ktorá zachytáva detstvo a mladosť Andreja Hlinku, jej autor Anton Lauček z Černovej. Román ponúka prvé beletrizované spracovanie osoby A. Hlinku v slovenskej literatúre. O problematike germanizácie a bohemizácie obyvateľstva južných Čiech ne prelome 19. a 20. storočia prednášal docent Martin Weis z Čiech. Záver konferencie patril koreferátom. Pietna spomienka na černovskú tragédiu z 27.októbra 1907 sa bude konať v Černovej pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky. „Spomienky sú však iba vonkajším prejavom pochopenia dôležitosti a významu Černovej. Dôležitejšie je, či Černová žije skutočne v historickej pamäti národa,“ uzatvára R. Letz. „Ako udalosť tragická, ale nerozdeľujúca, skôr spájajúca, nás pripamätúva aj dnes na dôležitosť morálnych zásad v politickom živote, na nezmyselnosť národnostného útlaku, na nebezpečenstvo zneužitia moci a na to, že naša sloboda ako hodnota presahujúca úzky časový horizont lokálnych dejín, bola draho vyvážená a vykúpená krvou černovských martýrov.“

O napätých vzťahoch - Fico sa stretol s Gyurcsányom

19. októbra 2007

Slovenský a maďarský premiér Robert Fico a Ferenc Gyurcsány sa vo štvrtok večer prvýkrát stretli od prijatia parlamentnej deklarácie o nemennosti Benešových dekrétov. K vopred plánovanej neformálnej schôdzke došlo na stretnutí premiérov Európskej únie v Lisabone. Ficov poradca Pavol Hamžík pred stretnutím povedal, že by sa mali rozprávať hlavne o návšteve, na ktorú slovenský premiér pred niekoľkými dňami pozval svojho kolegu. Gyurcsány na začiatku summitu v narážke na deklaráciu o nemennosti Benešových dekrétov povedal, že maďarských politikov aj verejnosť šokovali udalosti z posledných dní. „Premiér Robert Fico mi telefonicky povedal, že išlo o reakciu na domáce politické dianie a ja to nehodnotím. Zároveň chcem podčiarknuť, že na prvý pohľad jednoduchšia cesta sa môže stať cestou bez konca.“ Gyurcsány povedal, že slovné prestrelky sú podľa neho jednoduchšie než hľadanie riešenia a pochopenia. Každý si stále opakuje to svoje, dodal. Fico pred summitom tvrdil, že na stretnutie s Gyurcsányom pôjde s odkazom, že Slovensko v posledných mesiacoch nepochybilo.

Fico kritizoval gardy, Gyurcsány hovoril o šoku

19. októbra 2007

Kritika z úst premiérov Slovenska a Maďarska sa ozvala aj včera pred ich plánovanou krátkou schôdzkou počas summitu Európskej únie v Lisabone. Robert Fico po príchode do Portugalska opätovne odsúdil Maďarské gardy. Jeho kolega Ferenc Gyurcsány vyhlásil, že udalosti posledných týždňov v Maďarsku mnohých šokovali. „Nedovolíme, aby po Slovensku behal niekto v čižmách a vyznával zakázané ideológie,” vyhlásil premiér Fico pri otázke o plánovanej nedeľnej prísahe gardy, ktorú založili členovia krajne pravicovej strany Jobbik. Toto zoskupenie označil v minulosti aj Gyurcsány za hrozbu pre európske demokratické hodnoty a „hanbu Maďarska”. Gyurcsány na brífingu pred rokovaním Európskej únie vyhlásil: „Mnoho vecí, ktoré sa stali v posledných týždňoch, Maďarsko šokovalo. Nehovorím len o politikoch, ale aj o bežných ľuďoch.” Súčasne však dodal: „Sme susediace krajiny... Nie je iná možnosť ako dialóg.” Neformálne stretnutie oboch premiérov sa malo uskutočniť na večernom rokovaní šéfov členských krajín EÚ. „Premiéri všetkých krajín sa na každom plenárnom zasadnutí stretávajú, takýto rozhovor netrvá viac ako desať minút,” komentovala stretnutie hovorkyňa premiéra Silvia Glendová. Fico ešte pred stretnutím vyhlásil, že sa počas rozhovoru dohodnú na dátume Gyurcsányovej budúcej návštevy Slovenska. „Naposledy navštívil Maďarsko slovenský premiér, teraz by mal maďarský predseda vlády pricestovať na Slovensko,” povedal.

F. Gyurcsány: Sladké slová nestačia

18. októbra 2007

Posledný vývoj slovensko-maďarských vzťahov Maďarov šokoval, vyhlásil maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Sme susedné krajiny. Niet inej cesty ako dialóg,” povedal Gyurcsány. „Sladké slová a vety nie vždy stačia. Niekedy musíme aj bojovať s našimi domácimi partnermi,” dodal. „Mnoho vecí, ktoré sa udiali v uplynulých niekoľkých týždňoch, Maďarsko šokovalo. Nehovorím len o politikoch, ale aj o bežných ľuďoch,” povedal. Slovensko-maďarské vzťahy ochladli po zložení Ficovej vlády s účasťou SNS Jána Slotu, ktorý je známy svojimi protimaďarskými výpadmi. V poslednom čase sú vzájomné vzťahy veľmi napäté. Výrazne k tomu prispelo to, že národniari v reakcii na predchádzajúce výroky politikov SMK o tom, že by bolo vhodné odškodniť obete povojnových represií, presadila v parlamente za podpory všetkých slovenských strán uznesenie o nedotknuteľnosti tzv. Benešových dekrétov. Tie po vojne okrem iného zbavili nemeckú a maďarskú menšinu občianskych práv a majetku. Menšinových predstaviteľov v posledných týždňoch prišli na Slovensko podporiť aj maďarský prezident a predsedníčka maďarského parlamentu, proti čomu Bratislava ostro protestovala. „Sme susedné krajiny. Niet inej cesty ako dialóg,” povedal maďarský premiér. „Navzájom si pôsobíme veľké bolesti hlavy,” vyhlásil Gyurcsány. Slovné prestrelky sú podľa neho pre niekoho jednoduchšie, ako hľadať riešenie a pochopenie. „Každý si stále opakuje svoje,” dodal premiér. „Extrémizmus a nacionalizmus je veľmi ľahká, ale veľmi škodlivá odpoveď na to, čomu v regióne čelíme,” poznamenal maďarský premiér.

Krotitelia duchov

19. októbra 2007 - (Dag Daniš - Pravda)

Je smutné, že sa dvaja susedia - Fico a Gyurcsány - musia stretnúť v Lisabone pod vlajkou EÚ. Pretože bližšie im to nejde. Hoci malý pokrok sa predsa len dostavil. Fico si želá stretnutie s maďarským premiérom v Bratislave. Dokonca na oficiálnej úrovni - so štátnymi poctami... Ficova pozvánka a priateľské gestá pôsobia milo. Ale neúprimne. V konfrontácii s Maďarmi sa Fico správal rovnako povrchne a populisticky ako Slota. Myšlienku vzájomného zmierenia a ospravedlnenia roztrhal a odmietol ako „nehoráznosť”. Bez akejkoľvek debaty. Tón zmiernil až pod tlakom európskych socialistov. Tí mu priateľsky pošepkali, aby skrotil Slotu a urovnal si vzťahy s SMK a Budapešťou. Krátko na to Fico poslal Gyurcsányovi pozvánku. Aj to dosť nešťastne. Vykričal to do médií skôr, ako diplomati stihli otvoriť poštu. Budapešť sa s odpoveďou naozaj nemusí ponáhľať. Stretnutie - hoci aj nepripravené a prázdne - potrebuje Fico. Nie Gyurcsány, ktorého doma drví pravicová opozícia. Posvätenie Benešových dekrétov a oplzlé komentáre Jána Slotu vnímajú Maďari ako urážku. Gyurcsány si v tejto atmosfére musí držať Fica čo najďalej od tela. Najhoršie na to všetkom je, že otrávené vzťahy sa len tak skoro nevyčistia. Skôr naopak. Nášľapné míny budú vybuchovať ďalej. Problémom pritom nie je len vulgárny, ale inak neškodný Ján Slota. Napríklad: radikáli z Maďarskej gardy sa chystajú na Slovensko. Hnutie Jobbik chystá petičnú akciu za územnú autonómiu južného Slovenska. Zberateľov hlasov má „chrániť” Maďarská garda. Pre Slotu to bude ďalšia žatva. A pre ostatných ďalšia pohroma. Slovensko-maďarské vzťahy uviazli na mŕtvom bode. A diplomacia je v tom dosť nevinne. Problémy sú vnútorné. Gyurcsány je príliš slabý na to, aby skrotil maďarských radikálov. Fico je slabý na to, aby skrotil Slotu. A Csáky je slabý na to, aby skrotil Duraya. Skóre je stále 3:0. Pre nikoho. Prípadne pre Slotu, Duraya a gardistov...

S Maďarmi začíname odznovu

19. októbra 2007 - (Martina Ruttkayová - HN)

Zmierenie slovensko-maďarských vzťahov na najvyššej úrovni sa môže začať, prvým signálom je potvrdená návšteva maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na Slovensku. Premiér Robert Fico sa včera v portugalskom Lisabone v rámci summitu EÚ mal stretnúť s kolegom Gyurcsányom a dohodol termín a detaily návštevy maďarského premiéra v SR. „Naposledy navštívil Maďarsko slovenský premiér, teraz by mal maďarský predseda vlády pricestovať na Slovensko,” vyhlásil včera Fico. Vzťahy medzi oboma krajinami sa zhoršili po tom, čo náš parlament v septembri (s výnimkou poslancov SMK) prijal uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Európski socialisti, do ktorých „rodiny” patria materské strany oboch politikov, vzápätí Ficovi a Gyurcsányovi navrhli, aby sa zblížili. Lisabonská schôdzka sa pripravovala už v rámci sobotňajšieho predsedníctva Smeru-SD. Podľa europoslanca a podpredsedu Smeru Vladimíra Maňku Fico uznal, že na zlepšovanie slovensko-maďarských vzťahov sú potrebné aj neformálne stretnutia. „Všetko má svoj čas. Nie je jednoduché tieto vzťahy vyriešiť, je to beh na dlhú trasu, ale začať treba,” poznamenal včera Maňka pre HN. Fico už 18. októbra v Lisabone jasne pomenoval udalosti, ktoré vzájomné vzťahy oboch krajín podľa neho komplikujú - opäť kritizoval extrémistickú Maďarskú gardu. „Nedovolíme, aby po Slovensku behal niekto v čižmách a vyznával zakázané ideológie.” Gardu mnohí prirovnávajú k fašistickým hnutiam v štyridsiatych rokoch minulého storočia. „Rýchlo sme sa vyrovnali s čudesnou organizáciou Slovenská pospolitosť a ak sa niekto pokúsi preniesť takéto gardy na Slovensko, vysporiadame sa s nim ešte rýchlejšie,” vyhlásil Fico. Či túto tému otvorí aj na stretnutí s Gyurcsányom, ktorý zoskupenie označil za hrozbu pre európske demokratické hodnoty a hanbu Maďarska, však nepovedal. Gyurcsány sa s Ficom naposledy stretol v júni v Bratislave v rámci stretnutia V4. Vlani však kvôli napätiu medzi Slovenskom a Maďarskom Gyurcsány rokovanie zrušil -iba niekoľko hodín pred oficiálnym stretnutím. Zástupcovia Strany európskych socialistov, v ktorej má Ficova strana pozastavené členstvo, o schôdzke Fica a Gyurcsánya vedia - nesledujú však jej priebeh. „Toto ide ešte mimo nás,” povedal podpredseda frakcie Hannes Swoboda. Zároveň HN potvrdil, že predstavitelia strany prídu na Slovensko už 19. novembra. „Tentoraz prídeme na Slovensko my a pôjdeme sa pozrieť do nejakých maďarsky hovoriacich oblastí.” Podľa Swobodu sa chcú stretnúť so slovenskými politikmi, ako aj politikmi, ktorí zastupujú na Slovensku maďarskú menšinu. „Až tam uvidíme, ako môžeme pomôcť.” Spriateliť sa dostali Fico s Gyurcsányom ako domácu úlohu práve od eurosocialistov. Frakcia sa totiž rozhodla formou neformálnych stretnutí zblížiť premiérov dvoch v súčasnosti znepriatelených krajín. Zástupcovia eurosocialistov očakávajú, že týmto spôsobom krajiny otvoria medzi sebou dialóg a zákopu vojnovú sekeru. Eurosocialisti zároveň chcú v pracovnej skupine, ktorá bola vytvorená kvôli riešeniu slovensko-maďarských vzťahov, pripraviť pre stretnutia oboch premiérov pôdu. Témy, o ktorých by sa mali baviť, bude totiž určovať frakcia. Benešove dekréty sa medzitým dostali až na pôdu europarlamentu -diskusiám na túto tému v Bruseli sa však snažia slovenskí europoslanci -okrem zástupcov SMK - zabrániť. „Toto je protieurópska téma, ktorá nikomu nepomôže. Európsky parlament má závažnejšie výzvy, ako otvárať historické témy, ktoré majú všetky znaky istého nebezpečenstva,” povedal HN europoslanec za SDKÚ-DS Peter Šťastný. Tvrdí, že sa tom rozprával s kolegami z frakcie európskych ľudovcov, s vedúcimi predstaviteľmi, aj so samotným šéfom europarlamentu Hans-Gertom Pötteringom. Dostať túto tému na výbor pre občianske slobody europarlamentu sa najnovšie snaží nemecký europoslanec za CSU Manfred Weber. Šťastný pritom uviedol, že snahy o rozhovory na túto tému nepochádzajú prioritne z nemeckej strany. „Nemcov si niekto kúpil.” Hovorí, že tu ide len o to, že si niekto chce prihrievať svoju „politickú polievočku”. Nepriamo naznačil, že to pochádza od zástupcov SMK v europarlamente, ktorí tieto diskusie podporujú. S témou Benešových dekrétov na európskej pôde však nesúhlasia ani českí europoslanci. Poslankyňa Vera Flasarová zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice hovorí, že tí, ktorí chcú revíziu dekrétov prezidenta Beneša, pozývajú minulosť, aby opäť zasahovala do prítomnosti aj do budúcnosti. „Prebúdzajú staré konflikty a dávne nepriateľstvá medzi národmi.” Europoslanec za SMK Arpád Duka-Zólyomi očakával, že téma Benešových dekrétov sa otvorí aj vo frakcii Európskych ľudovcov (EPP), kam patria SDKÚ-DS, SMK a KDH, no zatiaľ sa tak nestalo. Potvrdil ale, že pracovná skupina frakcie o tom pred pár dňami hovorila. S kolegami z EPP sa včera stretol aj líder SDKÚ Mikuláš Dzurinda na summite v Lisabone. Túto tému však tam podľa neho nikto neotvoril.

„Pravicový” Orbán a „ľavicový” Fico - Dvaja pokrvní bratia

19. októbra 2007 - (Peter Morvay - Sme)

„Pravicový” Orbán útočí na maďarské reformy podobným slovníkom, ako „ľavicový” Fico na slovenské. Tiež sľubuje, že ich po nástupe k moci všetky zruší. Vyzerá to tak, že obyvateľov Maďarska už nič nezachráni pred referendom o vládnych reformách, ktoré inicioval expremiér Viktor Orbán. Zatiaľ majú isté tri otázky o školnom na vysokých školách a platbách u lekára a v nemocnici. Dnes začne Fidesz zbierať 200-tisíc podpisov potrebných na to, aby parlament referendum odklepol a prezident ho vypísal. Po rozhodnutí Ústavného súdu o oprávnenosti hlasovania o týchto otázkach je to všetko iba formalita. Ani vládne strany, ktoré majú v parlamente väčšinu, sa v tejto situácii neodvážia referendu zabrániť. Nech už im je akokoľvek nepríjemné. Pre Slovensko je v tejto situácii najzaujímavejšie, ako Orbánovo počínanie okolo referenda opäť zvýraznilo podobnosť medzi lídrom maďarskej opozície a naším premiérom. Aj keď sa obaja oficiálne hlásia k odlišným ideológiám, Orbán ku konzervatívnej a Fico k sociálnodemokratickej, majú oveľa bližšie k sebe navzájom, než Orbán k modernému západnému konzervativizmu a Fico k rovnakej sociálnej demokracii. Obsah i forma Ficovej a Orbánovej politiky a ich spôsob uvažovania sa až zázračne zhodujú. Obaja predvádzajú číry populizmus vrátane odvolávania sa na bližšie nešpecifikovaný ľud, ktorého skutočné potreby a túžby práve oni ako jediní poznajú a stelesňujú. Spoločný je im odpor proti globalizácii, ochrana hypotetických národných záujmov i zdôrazňovanie rozporu medzi elitami a prostým ľudom. Ich politika je zhodne zmesou tradične ľavicových (napríklad silný, paternalistický štát riadiaci ekonomiku, podplácanie voličov neadresnými sociálnymi dávkami) a pravicových (dôraz na tvrdú ruku a represiu, snaha štátu rozhodovať aj v ideologických a mravných otázkach - zákon o Hlinkovi) prvkov, ktoré vyťahujú a striedajú podľa aktuálnej potreby. Spája ich aj účelové zneužívanie nacionálnej karty. Ideologické nálepky sú pre nich najmä nástrojom na to, aby ovládli určitú časť politického spektra, ktorá sa práve uvoľnila a poskytovala im možnosť rastu. Veci, bez ktorých si ich údajných západných ideových spojencov nevieme predstaviť - konzervatívcov bez podpory voľného trhu a ľavicu bez dôrazu na ochranu menšín - sú naopak Orbánovi a Ficovi úplne cudzie. Z tohto hľadiska neprekvapuje, ak Orbán útočí na maďarské reformy, v mnohom podobné reformám predchádzajúcej slovenskej vlády, zľava a slovníkom, akoby vypožičaným od Fica. Rovnako ako Fico pred voľbami sľubuje, že všetky reformy po príchode k moci zruší. Existujú medzi nimi samozrejme aj rozdiely. Jeden - aspoň zatiaľ - vo Ficov prospech. Na rozdiel od Orbána i svojho predchodcu a dnešného spojenca Mečiara ešte nepokúša hranice ústavnosti a nespochybňuje princípy parlamentarizmu. Tak ako to robí Orbán - neuznávaním výsledkov volieb, vynášaním politiky na ulicu a súčasným referendom, ktorého priznaným cieľom je odstránenie vlády. Na druhej strane Orbán sa síce neustále usiluje o hlasy nacionálnych extrémistov a počas svojej vlády s nimi v parlamente spolupracoval, na rozdiel od Fica však s takouto stranou nešiel do priamej koalície. Orbán je zatiaľ na poli populizmu výrazne zdatnejším a pokročilejším hráčom. Fico je však príčinlivý žiak a robí všetko, aby ho dohnal.

O zemepise

18. októbra 2007 - (minister kultúry SR Marek Maďarič - HN)

Naše zákony vyžadujú, aby sa vo verejnom styku používali schválené názvy geografických objektov v štátnom jazyku. Maďarské názvy ako Besztercebánya (Banská Bystrica), Ólubló (Stará Ľubovňa), Námesztó (Námestovo) a i. dostali slovenské obce koncom 19. storočia, keď maďarské úrady nariadili používanie pomaďarčených podôb pôvodných názvov. Používanie slovenských názvov maďarské úrady zakázali. Tieto umelé, v živej reči nikdy nepoužívané maďarské názvy prestali platiť po rozpade Rakúsko-Uhorska. Pomenúvanie geografických objektov v SR sa riadi zásadami medzinárodnej štandardizácie a podľa pravidiel spisovnej slovenčiny. Takéto názvy sú záväzné na používanie aj v texte, ktorý je v inom ako slovenskom jazyku. Ak aj existuje v maďarskom jazyku výraz na označenie geografického objektu na Slovensku, ide len o označenie v danom jazyku, a nie je to názov tohto objektu. Takéto označenie môžu príslušníci menšín používať v súkromnom styku a ak ide o označenie obce, kde ich žije minimálne 20 %, môžu ho použiť aj na dopravných tabuliach na začiatku a konci obce. Zavádzanie neplatných geografických názvov z územia SR do učebníc spôsobuje chaos vo vedomostiach žiakov. Povinnosťou školy je sprostredkovať žiakom pravdivé informácie, ktoré im pomôžu správne sa zorientovať v krajine, ktorá je ich domovom. Ak v súčasnosti niekto podsúva našim spoluobčanom len neoficiálne názvy slovenských geografických objektov, ktoré si nedokážu stotožniť so slovenským názvom, znemožňuje im normálne fungovanie v tomto štáte a prispieva k ich izolovanosti. Buďme však ústretoví a pripustime v učebniciach popri oficiálnych slovenských názvoch našich miest a obcí aj označenia v jazyku národnostnej menšiny.

Gyurcsány sa stretne s Ficom

18. októbra 2007

Premiér Robert Fico sa na dnes sa začínajúcom summite EÚ v Lisabone stretne na osobitnej schôdzke s maďarským predsedom vlády Ferencom Gyurcsányom. Schôdzka by mohla pomôcť zmierniť napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. „Máme záujem, aby bola prediskutovaná aj téma oficiálnej návštevy a oficiálneho stretnutia obidvoch premiérov a na rozvoji vzťahov a pohľade do budúcnosti, ako venovaniu sa minulosti,“ povedal o schôdzke Ficov poradca pre zahraničnú politiku Pavol Hamžík. Hamžík si myslí, že momentálne je „každý kontakt dobrý“. Záujem o schôdzku údajne prejavili obidve strany a premiéri sa chcú rozprávať práve o možnostiach zmiernenia napätia medzi Slovenskom a Maďarskom. Čas vyhradený na stretnutie nie je určený, predpokladá sa, že by mohlo trvať najmenej 45 minút. Pôjde síce o neformálnu schôdzku, akých sú na summitoch premiérov desiatky, ale z prostredia vládnej koalície preniklo, že Ficovi na schôdzke s Gyurcsányom veľmi záleží. Práve preto, aby sa vyliečil do summitu z virózy, vraj odriekol svoju účasť na včerajšom zasadnutí vlády.

Fico nahradí ostré slová ponukou pre Gyurcsánya

18. októbra 2007

Vyhlásenia o vykázaní do príslušných miest plánuje premiér Robert Fico dnes v Lisabone vymeniť za krátku diskusiu s maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom a ponuku na návštevu Bratislavy. Ide o prvé stretnutie po prijatí deklarácie o Benešových dekrétoch a nasledujúcej sérii súkromných návštev vysokých maďarských štátnikov na Slovensku, ktoré vyvolali ostré reakcie slovenskej vlády. „Ak sa premiérovi výrazne nezhorší zdravotný stav, do Lisabonu určite pôjdeme,” povedala jeho hovorkyňa Silvia Glendová. Premiéri by sa pred lisabonským summitom Európskej únie mohli pokúsiť zmierniť napätie medzi oboma krajinami. „Úspechom slovenskej diplomacie by bolo, keby Gyurcsány prišiel do Bratislavy,” uviedol v rozhovore pre Pravdu Zoltán Kiszelly, analytik Maďarskej akadémie vied. Takýto výsledok však nečaká. Zhoršovanie vzájomných vzťahov sa podľa politológov pravidelne opakuje. Hlavný dôvod sa skrýva v histórii. Obe krajiny ju totiž doposiaľ dostatočne nestrávili a najmä sa rôzne vysvetľuje.

Gyurcsány bez gesta na Slovensko nepríde

18. októbra 2007 - (Ivan Drábek - Pravda)

Od dnešného stretnutia premiérov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya v Lisabone neočakáva Zoltán Kiszelly, analytik Maďarskej akadémie vied, nijaké gesto, ktoré by napravilo pošramotené slovensko-maďarské vzťahy. „Keby Gyurcsány prišiel do Bratislavy, ukázal by, že je slabý,” povedal pre Pravdu.

- O čo pôjde na schôdzke premiérov?

- Jednoznačne o to, či Gyurcsány prijme Ficovo pozvanie na oficiálnu návštevu. Keby prišiel do Bratislavy, bolo by to víťazstvo slovenskej diplomacie. Podľa mňa je to však málo pravdepodobné. Nepredpokladám, že by sa dohodli, kedy príde. Gyurcsány zrejme poďakuje za pozvanie, prijme ho, ale termín neurčia. Podajú si ruky, vymenia si úsmevy a povedia, že dôležité otázky dokázali prediskutovať aj v Lisabone a v budúcnosti sa znova stretnú na nejakom medzinárodnom fóre.

- Prečo Gyurcsány nechce prísť na Slovensko?

- Lebo v Maďarsku by oslabil povesť svojich socialistov ako národne angažovanej strany. Keby Gyurcsány prišiel do Bratislavy, ukázal by, že je slabý. Tieto symbolické záležitosti on berie veľmi vážne. Napokon aj pred rokom, pre kauzu Hedvigy Malinovej, neváhal zrušiť dohodnuté rokovanie s Ficom. Keby mohol rátať s nejakým protigestom slovenského premiéra, bolo by to možno iné. Ale zdá sa, že momentálne nie je vhodný čas očakávať od slovenskej vlády gestá voči Maďarom. A bez nich by sa maďarskí socialisti na domácej scéne vystavili útokom. Všetkých päť parlamentných strán v Maďarsku sa nedávno postavilo proti potvrdeniu Benešových dekrétov v slovenskom parlamente. Keby predseda vlády „vytancoval” z tohto konsenzu, potom by spochybnil svoju politickú líniu, ktorá aj v iných otázkach zdôrazňuje význam dohody všetkých piatich parlamentných strán.

- Priblížili sa Gyurcsányovi socialisti v presadzovaní národných záujmov k opozičnému Fideszu expremiéra Viktora Orbána?

- Vzďaľujú sa od svojho predchádzajúceho postoja a blížia sa k pravici. Dobré susedské vzťahy však Gyurcsányovi nie sú ľahostajné. Vidieť to napríklad na vzťahoch s Rumunskom, s ktorým si vymieňa ústretové gestá zmierenia. Zo Slovenska však prichádzajú iné signály a nijaký premiér v Budapešti by sa nad ne nemohol povzniesť.

- Aká dôležitá je dnes národná karta v maďarskej domácej politike?

- Slovenská karta a karta zahraničných Maďarov už tak veľmi nevzrušujú maďarskú verejnosť. Teraz sú pre ňu kľúčové hospodárske otázky. Kým trvá konsenzus všetkých parlamentných strán, táto karta v Maďarsku nebude fungovať.

- Neuvedomovali si prezident László Sólyom a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, že ich súkromné návštevy môže druhá strana pochopiť ako provokáciu?

- Pohnútky oboch neboli rovnaké. Prezident Sólyom je rebelský typ, ktorý si ani na domácej scéne nedá hovoriť do toho, čo robí. Vžil sa do úlohy hlavy štátu, ktorá podľa neho stelesňuje národnú jednotu. Katalin Sziliová je iný prípad. Pokúšala sa stať prezidentkou, a pretože sa jej to nepodarilo, hlavu štátu aspoň napodobňuje. U Sólyoma išlo o vec presvedčenia, u Sziliovej, ktorá sa stále nevzdala nádejí na prezidentský post, to bola záležitosť taktiky. Sziliovú zrejme trápi aj to, že zmenou národnej angažovanosti Gyurcsánya slabne jej obraz političky, ktorá sa medzi socialistami donedávna najviac zastávala zahraničných Maďarov.

Kto zhoršuje vzťahy Slovákov a Maďarov?

18. októbra 2007 - (Pravda)

Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sú vraj premenlivé ako stredoeurópske počasie. Podľa odborníkov sa pod to podpisujú nielen historické traumy a predsudky, ale aj zištné záujmy súčasných politických strán. Bývalý veľvyslanec v Budapešti a exminister kultúry Rudolf Chmel poznamenáva, že problémy vo vzájomných vzťahoch zväčša nespôsobujú aktuálne problémy, ale historické. - Čo si myslíte o slovensko-maďarských vzťahoch? - Vychádzajú z nestrávenej a najmä veľmi výberovo poznanej či skôr nepoznanej minulosti,” vysvetľuje. Vyťahuje sa Trianon, Benešove dekréty, autonómia a ďalšie citlivé témy. „Je zaujímavé, že keď bola SMK osem rokov vo vláde, neprišla ani s návrhom na nejaké zmierenie,” prízvukuje Chmel. Prieskumy hovoria, že spolužitia ľudí na národnostne zmiešanom juhu sa politické spory nedotýkajú. „Z našich výskumov verejnej mienky od roku 2001 vyplýva, že sa to naozaj nemení k horšiemu. Priamo v mieste bydliska sa vyvíjajú dokonca pozitívne,” potvrdzuje sociologička Zuzana Lamplová z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Podľa výsledkov týchto výskumov z minulého roku posudzujú zhoršenie vzťahov na medzištátnej úrovni takmer rovnako opýtaní obyvatelia slovenskej i maďarskej národnosti. „Nielen Maďari, ale aj väčšina Slovákov na zmiešanom území obviňuje zo zhoršenia týchto vzťahov politiku SNS,” tvrdí Lamplová. Podľa sociológa Pavla Haulíka z výskumnej agentúry MVK sú však politické postoje obyvateľov maďarskej národnosti v mnohých smeroch blízke postojom SMK. Podľa nedávneho prieskumu si napríklad až 63 percent opýtaných maďarskej národnosti myslí, že Hedvigu Malinovú zbili slovenskí extrémisti, kým medzi opýtanými slovenskej národnosti sa našlo takých iba 6 percent. Politológ Rastislav Tóth naznačil, že maďarskí politici vyťahujú národnostnú kartu z úplne iných dôvodov ako slovenskí. „Maďarsko nemá dobré sociálne a ekonomické ukazovatele, preto potrebuje ventilovať tento problém smerom von. Toto je pre nich večná téma,” poznamenal. Slovenskí politici zvyknú podľa neho maďarskú kartu vyťahovať pred voľbami. Politológ maďarskej národnosti Ladislav Öllösz však pripomenul, že súčasné vládne strany, hlavne Ficov Smer, na maďarskej karte skôr tratia, ako získavajú. „Vyzerá to tak, že táto verejná diskusia, ktorá teraz prebieha o Benešových dekrétoch alebo o Hlinkovi, skôr zneistila voličov koalície,” povedal. Nepridala však ani SMK, dodal. Bývalý slovenský veľvyslanec v Budapešti Štefan Markuš však nesúhlasí s tvrdením, že sa slovensko-maďarské vzťahy zhoršujú vždy pred voľbami. Ak príde znepokojujúci podnet od zahraničných krajanov, vedia sa podľa neho politické strany v Maďarsku do veci vložiť s plnou vervou bez ohľadu na to, či je pred voľbami, alebo po nich. „O odlúčených Maďaroch sa tam hovorí, že fungujú na cudzí krvný obeh. A že cudzí sa o nich nikdy nepostarajú tak ako vlastní,” konštatuje Markuš.

Všetci ľudia na juhu musia byť priateľmi, ak nie bratmi

18. októbra 2007 - (Pravda)

Prenechajte staré spory historikom a venujte sa súčasnosti, vyzýva politikov Juraj Gajdošik, spolupredseda Spoločnosti slovensko-maďarského priateľstva so sídlom v Štúrove. Členovia spoločnosti vedia po slovensky i po maďarsky, už to ich zbližuje. Gajdošik je maďarskej národnosti, ale keď na futbalovom štadióne v Banskej Bystrici rozvinuli extrémisti transparent s nápisom „Smrť Maďarom”, hneď pochopil aj to, čo môže nasledovať. Preto podporil policajný zákrok. Čudoval sa však, prečo tak dlho mlčali politici. Dnes volajú po otváraní Benešových dekrétov a odškodňovaní tých, ktorí pred 60 rokmi museli odísť z rodnej hrudy. „Každá politická strana melie svoje a pomaly sa už v tom nikto nevyzná,” myslí si Gajdošik, ináč pracovník bývalej celulózky. Spoločnosť priateľstva vznikla pred rokmi s tým, že bude stavať mosty porozumenia. Aj jej zásluhou sa úspešne ukončila výstavba mosta Márie Valérie, ktorý v Štúrove spojil oba brehy Dunaja. Dnes si členovia spoločnosti našli celkom inú „parketu”. V Krušovciach pomáhajú vybaviť pamätnú izbu Alexandra Rudnaya. „Pre to sme nadviazali úzku spoluprácu s jeho spolkom v Ostrihome,” informuje Kornélia Slabáková, ďalšia spolupredsedníčka spoločnosti i profesorka na miestnom gymnáziu. A kto bol Alexander Rudnay? Niekdajší ostrihomský arcibiskup. Pochádzal však z Považian a jeden čas pôsobil v Krušovciach. Ale vždy, aj keď už bol prímasom Uhorska, sa hrdo hlásil k slovenskému pôvodu. „Ak sme vedeli dobre vychádzať vtedy, prečo by sme nemohli teraz, v spoločnej Európe?” pýta sa Slabáková. Jozef Slabák, zakladal túto spoločnosť a veril, že ľudia na juhu Slovenska musia byť priateľmi, ak už nie bratmi. Kedy sa jeho sen stane skutočnosťou? Tvrdí, že bežní ľudia vychádzajú dobre. „Som Čech moravského rodu narodený na Slovensku a žijúci medzi Maďarmi. A nesťažujem sa,” dodáva Slabák.

Veľkou chudobou trpí v Maďarsku až 430.000 detí

17. októbra 2007

V Maďarsku žije 430.000 detí vo veľkej chudobe, polovica z nich sú Rómovia. Maďarsko sa v ukazovateľoch miery chudoby nachádza na konci strednej skupiny krajín Európskej únie. Uvádza to v súvislosti s dnešným Svetovým dňom boja proti chudobe maďarská tlačová agentúra MTI, ktorá poznamenáva, že Maďarsko si pripomína tento deň od roku 1996. Z pohľadu chudoby sú u našich južných susedov najrizikovejšie deti, rodiny s viacerými deťmi, starí ľudia, osoby bez vzdelania, ľudia žijúci v osadách, Rómovia, chorí a invalidi. Z 2,2 miliónov detí v Maďarsku možno podľa MTI pokladať za veľmi chudobných 430.000 detí, určitou formou chudoby trpí celkom 750.000 detí. Podľa prieskumu UNICEF spomedzi 26 sledovaných krajín obsadilo Maďarsko 9. priečku. Dve tretiny chudobných detí sú rómske, a polovica najchudobnejších detí sú tiež príslušníkmi tohto etnika. Maďarský parlament v máji prijal národnú stratégiu nazvanú Nech je deťom lepšie, ktorá navrhuje programy pre šesť oblastí na potlačenie detskej chudoby v Maďarsku pre obdobie rokov 2007-2032.

Zbierajú hrozno na tokajské

18. októbra 2007

Jedinečné cibéby v týchto dňoch začali zbierať vinohradníci v tokajskej oblasti. Sú to veľké hroznové bobule napadnuté špeciálnou plesňou, charakteristické práve pre kvalitné putňové tokajské vína. Toto špeciálne víno, ktoré si pochvaľoval aj francúzsky kráľ Ľudovít XIV., dorábajú jedine Maďari a Slováci. Cibéby sa na rozdiel od bežného hrozna zbierajú až po prvých mrazoch. „Tohoročná úroda cibéb je slabá. Bolo síce veľa slnečných dní, chýbala však vlaha. Bobule sú bohaté na cukor, no je ich veľmi málo,“ tvrdí vinohradníčka z Malej Tŕne Katarína Verbírová (20). Špeciálnou plesňou napadnuté hrozno je základom známych putňových tokajských vín. Do 136 litrov suchého vína sa dodávajú putne (22 kg) cibéb. Koľko putní sa do vína pridá, toľkoputňový tokaj sa vyrobí. „Do najznámejšieho 5-putňového ide až 110 kíl cibéb,“ upresňuje pivničný majster Peter Bodnár zo Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho vo Viničkách. Takto pripravené víno sa skladuje v tzv. tufových pivniciach, kde dozrieva. Až potom sa dostáva na trh. „Tokajské 5-putňové víno poznal i francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Ten ho dostal darom začiatkom 18. storočia od Františka Rákócziho. Pre jeho jedinečnú a lahodnú chuť ho nazval kráľom vín,“ vysvetľuje pivničný majster. Tokajská oblasť sa rozprestiera na 5 600 hektároch v Maďarsku a na 903 hektároch na Slovensku.

Únia je na strane OMV

17. októbra 2007

Štátny podiel v rakúskej rafinérskej skupine OMV nepredstavuje podľa eurokomisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa dôvod pre zablokovanie ponuky na odkúpenie maďarskej spoločnosti MOL. „Nesúhlasím s názorom, že ponuka OMV na odkúpenie MOL-u je nesprávna len pre štátny podiel v OMV,” vyhlásil. Podľa práva Európskej únie sa majú súkromné firmy a spoločnosti, v ktorých štát vystupuje ako akcionár, posudzovať rovnako, dodal eurokomisár. Rakúska vláda drží v OMV 31,5-percentný podiel. Vedenie MOL aj maďarská vláda argumentujú tým, že štátny podiel v OMV by znamenal zoštátnenie súkromnej spoločnosti. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, v ktorej drží 98,4 percenta akcií. Skupina Slovnaft zaznamenala v minulom roku podľa medzinárodných účtovných štandardov (IFRS) čistý zisk na úrovni 6,272 miliardy korún.

Maďari budú hlasovať do omrzenia

17. októbra 2007

Maďarský ústavný súd v pondelok odstránil poslednú prekážku toho, aby mohli naši južní susedia pravdepodobne na jar budúceho roku rozhodnúť o školnom na vysokých školách a platbách v zdravotníctve. Referendum za odmietnutie reforiem vlády Ferenca Gyurcsánya inicioval pred rokom šéf opozičného Fideszu Viktor Orbán. Otázky, ktoré navrhoval, sa odvtedy niekoľkokrát zmenili a prešli rôznymi právnymi fórami. Rozhodnutie ústavného súdu je však definitívne. Orbán včera oznámil, že Fidesz chce 200-tisíc podpisov na vypísanie referenda zozbierať v priebehu 48 hodín. Najväčšou hrozbou pre referendum teraz je, že sa utopí v záplave ďalších. Celoštátna volebná komisia musí posúdiť ďalších viac ako sedemdesiat otázok navrhovaných na ľudové hlasovanie. Gyurcsányovi socialisti v pondelok predložili balíček dvadsiatich otázok o transparentnejšom financovaní strán či o sprísnení zákona o konflikte záujmov. Fidesz to najskôr odsúdil, potom sám navrhol osem otázok pre referendum na podobnú tému.

Gašparovič chcel, Sólyom odmietol!

17. októbra 2007 - (Nový Čas)

K upokojeniu napätých maďarsko-slovenských vzťahov chcela okrem Nového Času prispieť aj televízia Markíza. A to živou diskusiou prezidentov oboch štátov. Tento veľkolepý plán však podľa zistení Nového Času stroskotal na nezáujme maďarskej strany. Kým Ivan Gašparovič účasť v relácii Na telo okamžite prijal, jeho partner László Sólyom pozvanie už dvakrát odmietol. Snaha o zmierenie v živom televíznom vysielaní nevyšla. Maďarskej hlave štátu vraj najskôr prekážala technická realizácia relácie. Spájali by sa s ním prostredníctvom telemosta. Sólyom túto ponuku odmietol, krátko nato však prišla ďalšia. Obaja prezidenti by diskutovali súčasne. Ivan Gašparovič z Bratislavy a László i Sólyom z Budapešti. „Považovali sme to za dobrý nápad, ako rozmraziť vzájomné vzťahy,” povedal Gašparovičov hovorca Marek Trubač. Dodal, že prezident nemal s účasťou na relácii žiadny problém. „Myslím si, že komunikácia je najlepší spôsob, ako uvoľniť napätie,” tvrdí aj moderátorka relácie Na telo Zlatica Puškárová. Problém však bol na maďarskej strane. „Za vhodnú formu dialógu medzi prezidentmi považujeme vzájomné stretnutia hláv štátov, napríklad na pôde univerzít, ako to bolo v minulosti už dvakrát,” povedal Novému Času šéf tlačového odboru maďarského prezidenta Wéber Ferenc. Zaujímavé je aj to, že maďarskú stranu údajne najskôr zaujímala Gašparovičova odpoveď, a až potom prišla záporná reakcia.

Diskusia

17. októbra 2007 - (Martin Kovalik - Nový Čas)

Vyzeralo to ako super nápad. V časoch stupňujúceho sa napätia medzi Slovenskom a Maďarskom sa mali pokúsiť o zmierenie. V živom televíznom vysielaní. Gašparovič a Sólyom mali šancu na veľké gesto. Jeden druhému sa mohli ospravedlniť za nesporné historické krivdy a poprosiť o odpustenie. Plán však nevyšiel. Škoda. Jedno televízne vystúpenie mohlo zobrať aspoň trochu vetra z plachiet extrémistom. Slota, Duray, Toroczkay si naozaj nemajú čo vyčítať. Na ich stranu sa tentoraz, hádam neúmyselne, pridal aj maďarský prezident. Politici sú zvláštna kasta. Vyvolávajú problémy tam, kde nie sú a neriešia to, čo trápi obyčajných ľudí. Vyvolávajú nezmyselné spory a odmietajú diskusie o ich vyriešení. A národ? Ten má smolu. Môže im to spočítať len každé štyri roky.

D. Čaplovič: Urobme hrubú čiaru za minulosťou

17. októbra 2007

Predseda SMK Pál Csáky robí podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča ľstivú a nie čestnú politiku. Ako príklad takejto politiky uviedol jeho cesty poza chrbát do Bruselu. „Pál Csáky a Ján Slota sú v dnešnej dobe ako registrované partnerstvo,” vyhlásil Čaplovič v dnešnej relácii TV Joj De Facto. Podľa neho SMK rozvášnila a traumatizovala politickú scénu, na čo dianie v NR SR bolo len reakciou. Partnerstvo s SNS je podľa Csákyho nákazlivé. „Vy sa asimilujete s SNS,“ povedal Csáky Čaplovičovi. Zároveň odmietol, že by SMK bola iniciátorom súčasnej situácie v slovensko-maďarských vzťahoch. Smer i celá koalícia sú podľa neho nervózni, pretože z Európy prichádzajú negatívne správy od predstaviteľov Strany európskych socialistov, ale aj o plnení kritérií na prijatie eura. Podľa Čaploviča by Slovensko a Maďarsko mali spraviť hrubú čiaru za minulosťou a to bez ospravedlnenia. Oba štáty by sa mali pozerať do budúcnosti. Podľa Csákyho urovnanie vzťahov bez ospravedlnenia nebude možné.

Petíciou protestujú proti výrokom ministra

16. októbra 2007

Tri miestne organizácie v Dunajskej Strede začali protestnú akciu, ktorou vyjadrujú nesúhlas s obsahom nedávnych výrokov ministra kultúry Mareka Maďariča o vysídlení Maďarov po druhej svetovej vojne. Text protestu s titulkom Nie sme vojnoví zločinci, nie sme fašisti! je krátky, iba paťriadkový. „Považujeme za poľutovaniahodné, že minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič opakovane označil Maďarov žijúcich na Slovensku za vojnových zločincov a fašistov,” uvádza sa vo vyhlásení. Autori protestu to považujú za sfalšovanie dejín a preto tieto výroky odmietajú, píše sa ďalej vo vyhlásení. Signatári upozorňujú, že podobné prejavy niektorých predstaviteľov vládnej koalície môžu narušiť doterajšie pokojné spolunažívanie Maďarov a Slovákov na Slovensku. Protestnú akciu iniciovali Občianske združenie Pázmáneum, v mene maďarskej kresťanskej inteligencie na Slovensku Pax Romana a mestská organizácia Strany maďarskej koalície v Dunajskej Strede. Podpisy aktivisti signatárskych združení začali zbierať v centre Dunajskej Stredy v pondelok popoludní. Primátor mesta Péter Pázmány (SMK) potvrdil, že poslanci mestského zastupiteľstva za SMK sa k protestnej akcii pripoja svojimi podpismi. Petíciu vyvolali nedávne výroky ministra Maďariča, podľa ktorého nikto nebol vysťahovaný pre národnosť.

M. Maďarič: Nikoho som neoznačil za fašistov

16. októbra 2007

Minister kultúry Marek Maďarič nikdy neoznačil Maďarov žijúcich na Slovensku za vojnových zločincov a fašistov, ako sa to uvádza v protestnom vyhlásení troch miestnych organizácií v Dunajskej Strede. Minister kultúry sa v stanovisku ohradil voči textu protestu, s ktorým prišli tri miestne organizácie v Dunajskej Strede. „S výrokmi ministra kultúry na tému Benešových dekrétov a ich dôsledkov je možné nesúhlasiť. Nemali by však byť skresľované alebo posúvané do významu a znenia, ktoré nikdy nepovedal,” uvádza sa v stanovisku. Tri miestne organizácie v Dunajskej Strede začali protestnú akciu, ktorou vyjadrujú nesúhlas s obsahom nedávnych výrokov ministra kultúry Mareka Maďariča o vysídlení Maďarov po druhej svetovej vojne. Text protestu s titulkom Nie sme vojnoví zločinci, nie sme fašisti! je krátky, iba päťriadkový. „Považujeme za poľutovaniahodné, že minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič opakovane označil Maďarov žijúcich na Slovensku za vojnových zločincov a fašistov,” uvádza sa vo vyhlásení. Autori protestu to považujú za sfalšovanie dejín a preto tieto výroky odmietajú, píše sa ďalej vo vyhlásení. Signatári upozorňujú, že podobné prejavy niektorých predstaviteľov vládnej koalície môžu narušiť doterajšie pokojné spolunažívanie Maďarov a Slovákov na Slovensku. Protestnú akciu iniciovali Občianske združenie Pázmáneum, v mene maďarskej kresťanskej inteligencie na Slovensku Pax Romana a mestská organizácia Strany maďarskej koalície v Dunajskej Strede. Podpisy aktivisti signatárskych združení začali zbierať v centre Dunajskej Stredy.

V. Mečiar: Vysídlenie Maďarov je vnútroštátna záležitosť Slovenska

16. októbra 2007

Vysídlenie Maďarov zo Slovenska po druhej svetovej vojne je podľa Vladimíra Mečiara vnútroštátny problém. „Nikto nepopiera, že boli porušené práva osôb, ale jednalo sa o občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti,” vysvetlil. Odškodnenie pre odsunutých Maďarov je podľa predsedu ĽS-HZDS nemysliteľné. „Kto odškodní Slovákov, ktorí boli vysťahovaní z územia južného Slovenska? Do päťsto ľudí v Košiciach bolo obesených a zavraždených na uliciach bez súdu. Kto ich odškodní? Kedy? Kto odškodní maďarských antifašistov, ktorých zavraždili maďarskí fašisti?” pýta sa Mečiar. Podľa neho išlo nie o konflikt národností, ale režimov. „Vnútiť si pocit viny za udalosti druhej svetovej vojny si Slováci nedajú,” dodal. Mečiar sa nazdáva, že zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov spôsobuje radikalizácia SMK pod novým vedením a revanšistické tendencie v Maďarsku. „Fidesz ide k moci tým, že ho podporujú strany, ktoré sú takto orientované. Maďarsko dokonca nemá ani zákon, ktorý by fašizoidnú politiku postihoval,” uzavrel. Benešove dekréty sú podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku trvalou, aj keď mŕtvou súčasťou európskeho právneho systému. Mečiar si myslí, že v Česku je iná situácia ako na Slovensku. „Ľudia nemeckej národnosti na Slovensku sa báli blížiacej sa Sovietskej armády a spontánne odišli. K žiadnemu vysídľovaniu ako v Čechách u nás nedošlo,” objasnil.

Dekréty si chcú vyjasniť už aj Rakúšania

16. októbra 2007

Predstavitelia rakúskych politických strán vyzvali slovenský a český parlament na dialóg o povojnových dekrétoch prezidenta ČSR Edvarda Beneša. Rakúski poslanci tiež oznámili, že ako prvý krok svojej novej iniciatívy bude spojenie sa s maďarskými zákonodarcami, aby sa dohodli na ďalšom spoločnom postupe voči Slovensku. S Českom chcú rokovať zvlášť. Hovorca rakúskych parlamentných strán pre otázky vysídlených (s výnimkou strany Zelených, ktorá nebola zastúpená) zdôraznil, že je to prvýkrát, čo vydávajú spoločné vyhlásenie. V dokumente vyjadrujú okrem požiadavky na začatie politického dialógu na vysokej úrovni tiež spoločné stanovisko, že „vyhnanie a vyvlastnenie sudetských a karpatských Nemcov na základe paušálnych a etnicky motivovaných odsúdení je bezprávím”. Zároveň odsudzujú vyradenie vysídlených a príslušníkov nemeckých menšín v Česku a na Slovensku z reštitučných zákonov ako diskriminačné a zdôrazňujú, že dekréty a zákon o amnestii z 8. mája 1946 „hrubo porušujú morálne a právne štandardy Európskej únie”. Benešove dekréty sú výnosy prezidenta ČSR z obdobia máj až júl 1945, ktoré riadili chod štátu bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Niektoré z nich sa týkali vyvlastnenia a zbavenia občianskych práv príslušníkov nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny. Aktuálnym podnetom pre spoločné vystúpenie sa podľa rakúskych politikov stalo nedávne prijatie zákona, v ktorom slovenský parlament označil Benešove dekréty za nedotknuteľné. To vyvolalo ostré protesty v Maďarsku a rakúski poslanci oznámili, že ako prvý krok svojej novej iniciatívy bude spojenie sa s maďarskými zákonodarcami, aby sa dohodli na ďalšom spoločnom postupe voči Slovensku. S Českom chcú rakúski poslanci rokovať zvlášť. Z vystúpenia zástupcov Ľudovej strany (ÖVP), Sociálnodemokratickej strany (SPÖ), Strany slobodných (FPÖ) a Zväzu pre budúcnosť Rakúska (BZÖ) vyplynuli aj značné rozdiely v postojoch. Kým predstavitelia FPÖ a BZÖ poukázali na to, že ich požiadavky idú ešte omnoho ďalej, poslankyňa SPÖ Katharina Pfefferová zdôraznila, že zrušenie Benešových dekrétov považuje za nerealistické. Zástupcovia FPÖ a BZÖ dali najavo, že ich cieľom je, aby rakúsky parlament oficiálne odsúdil slovenský zákon a chcú „upozorniť čistých príjemcov peňazí v Európskej únii na zákony porušujúce ľudské práva”. Predstaviteľ ÖVP Norbert Kapeller, ktorý vystupoval ako hovorca celej skupiny, opakovane zdôrazňoval, že jeho strane „nejde o revanš, ktorým by mohol niekomu poškodiť, ale o začatie dialógu, ktorý by odstránil otvorené otázky a viedol k lepším susedským vzťahom”. Podľa Kapellerovej predstavy by výsledkom prípadných rokovaní českých a rakúskych poslancov mohol byť podobný dokument ako česko-nemecká deklarácia, naznačil však, že česko-rakúsky dokument by mal ísť ešte ďalej v tom zmysle, že by mal byť prijateľný aj pre organizácie vysídlených, ktoré by sa tiež mali podieľať aj na jeho príprave.

Kálmán Mikszáth: Tvrdé kotrby ● Ústrednými postavami sú Slováci

16. októbra 2007 - (Renáta Deáková - Sme)

Napriek tomu, že klasik maďarskej literatúry Kálmán Mikszáth pre slovenského čitateľa už takmer neexistuje, po dlhšom čase vychádza na Slovensku vo vydavateľstve PT Marenčin výber z jeho krátkych próz pod názvom Tvrdé kotrby (Horniaci, Horniaky) v preklade a výbere Karola Wlachovského. Obsahuje texty, ktorých ústrednými postavami sú Slováci. Keby nás nepremáhala skepsa, mohlo by sa nám zdať, je tu ďalšia šanca, aby cez spomínanú zbierku slovenskí čitatelia pochopili, že tu pred sto rokmi žili vedľa seba Maďari a Slováci bez toho, aby sa neustále pre národnú príslušnosť sporili. To by však o podobnú skúsenosť čitateľ musel stáť. Na konferenciu o jeho diele, ktorá sa konala prednedávnom vo Veľkom Krtíši pri príležitosti jeho 160. narodenín, prišli zo Slovenska zástupcovia niekoľkých univerzít (Nitra, Banská Bystrica), i bratislavský Ústav svetovej literatúry SAV. Predsa tu však odzneli interpretácie Mikszáthovho diela výlučne len v kontexte a z pohľadu maďarskej literatúry a dejín. Pre slovenských literárnych historikov Mikszáth nejestvuje. A pritom, ak prijmeme definíciu slovenskosti spisovateľa v podobe, že autor žije medzi Slovákmi a píše o ich živote bez ohľadu na to, v akom jazyku tvorí, no s podmienkou, že jeho diela možno čítať i v slovenskom preklade, mali by sme medzi slovenských spisovateľov zaradiť i jeho. Narodil v roku 1847 v Sklabinej v Novohradskej župe, ktorá bola v tom období čisto slovenskou dedinkou. Vyrastal v monarchii v období, keď príslušnosť k národnosti už nabrala svoj význam. Každodennosť však bola založená na ľudskej koexistencii, na koexistencii kultúr, ktoré si po stáročnom spolužití neboli cudzie. Literatúra má schopnosť dokumentovať, interpretovať i komentovať toto spolužitie prostriedkami, ktoré sú často presnejšie ako vedecké historické štúdie, nehovoriac o obmedzených praktikách politických. Kvalitná beletria zachytáva esencie bytia prostriedkami rozličných žánrov, a najpresnejšie možno práve anekdotou, paródiou, karikatúrou, ktoré boli blízke i Mikszáthovmu prístupu k témam v textoch, ktoré tak páchnu človečinou. Keby spoločné slovensko-maďarské vedecké konferencie mali svoj význam nielen samy osebe, mali by možno i dosah širší, mimoliterárny. V takom prípade by sme si mohli z konferencie o diele Kálmána Mikszátha osvojiť ponaučenie, že cesta k slovensko-maďarskému zmiereniu by mohla viesť cez ontologickú pochybnosť, ktorá v sebe tají schopnosť tolerancie. Udalosti všedných dní nás však učia skepse.

Ministri Kubiš a Gönczová si objasňovali pozície SR a Maďarska

15. októbra 2007

Slovensko-maďarské vzťahy, vrátane problémových otázok nedávneho obdobia, boli predmetom neformálneho rozhovoru šéfov diplomacií oboch krajín Jána Kubiša a Kingy Gönczovej počas dnešného stretnutia ministrov Európskej únie v Luxemburgu. „Snažili sme sa jeden druhému argumentovať, prečo my berieme ako veľmi citlivé niektoré kroky, vyjadrenia a správanie sa našich maďarských partnerov, a prečo zase oni mimoriadne citlivo reagujú na niektoré naše kroky,” uviedol Kubiš pre TASR. Obaja ministri hovorili aj o možnom rozhovore slovenského a maďarského premiéra Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya na summite EÚ, ktorý sa bude konať vo štvrtok a v piatok v Lisabone. „Predpokladám, že k takýmto kontaktom dôjde a dvaja premiéri posúdia opäť situáciu. Dúfam, že bude príležitosť minimálne informovať jeden druhého, ako pokračujeme - aj pri napĺňaní tých bodov, o ktorých sa premiéri dohovorili pri rokovaniach v Bratislave a ktoré by mali napomôcť pri veľmi konkrétnej spolupráci,” dodal Kubiš. Najnovšie ochladenie politických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou vyvolala nedávna súkromná návšteva maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne, ktorú premiér Fico podrobil tvrdej kritike a označil ju za zneužitú na politické ciele. Podľa Kubiša zavinilo zhoršenie dvojstranných vzťahov vedenie Strany maďarskej koalície tým, že vytiahlo otázku Benešových dekrétov.

Maďarský cigánsky orchester vystúpi v košickej Steel aréne

15. októbra 2007

Najväčší rómsky symfonický orchester na svete sa predstaví s novým programom nadchádzajúcu sobotu o 20:00 v košickej Steel aréne. Svetoznámy stočlenný maďarský orchester Budapešť si metropolu východného Slovenska podmanil už pri svojej prvej návšteve. Repertoár nepozostáva len zo slávnych maďarských čardášov, ale aj z klasických diel ako sú maďarské rapsódie od Liszta, maďarské tance od Brahmsa či diela od Straussovcov. Tento maďarský orchester, ktorého zvuk charakterizuje veľké množstvo sláčikových nástrojov či niekoľko cimbalov, pozná publikum na celom svete. Stovka hudobníkov so štyrmi primášmi totiž spolu hrá už 22 rokov. História súboru sa datuje od roku 1985, kedy zomrel v tom období najznámejší maďarský primáš Sándor Jaroka. Orchester sa vtedy zrodil z jedného momentu improvizácie, keď maďarskí rómski hudobníci začali po smútočnom obrade spontánne hrať. Najväčší rómsky symfonický orchester na svete zaznamenal v posledných rokoch obrovský úspech. Toto jedinečné hudobné teleso absolvovalo vystúpenia v najznámejších koncertných sálach hlavne v Rakúsku, Belgicku, Čechách, Chorvátsku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Japonsku, Monaku, Portugalsku, Turecku a ďalších štátoch sveta. Cigánsky orchester Budapešť bude vystupovať na Slovensku už po siedmy raz, pričom predchádzajúce koncerty boli v Bratislave aj v Košiciach prijaté s veľkým nadšením.

Maďari nechcú slovenský kapitál

12. októbra 2007

Investičná skupina Slavia Capital tvrdí, že má „indície o protislovenskej ekonomickej loby v Maďarsku“. Spoločnosť finančníkov Petra Gabalca a Martina Kvietika sa tam totiž spolu s levickou firmou Šped Trans uchádza o nákladného železničného prepravcu MÁV Cargo. V najväčšej privatizácii v regióne konzorcium za maďarské Cargo ponúka 81 miliárd forintov, čiže asi desať a pol miliardy korún. Je to najviac spomedzi siedmich záujemcov. „Zachytili sme signály snažiace sa spochybniť našu ponuku,“ priznal hovorca Slavie Peter Benčurik. Či Slovákov na to upozornil privatizačný poradca, Benčurik nepotvrdil ani nevyvrátil. Neúspech konzorcia slovenských firiem v tendri by zrejme posunul na prvú priečku spoločnú ponuku rakúskej štátom kontrolovanej firmy Rail Cargo Austria a maďarskej spoločnosti GySEV s dominantnými podielmi Maďarskej a Rakúskej republiky. Slovensko v minulosti odmietlo predať bratislavské letisko konzorcium s rakúskym strategickým partnerom a vzťahy s maďarskom sa vyhrotili po nástupe vlády Roberta Fica. Napriek podozreniam, že napäté vzťahy s Maďarskom sa preniesli aj do ekonomickej roviny, sa maďarský minister hospodárstva a dopravy János Kóka vyjadril, že jeho predstavy v privatizácii MÁV Carga splnili len Slováci.

Šopron bude dejiskom pokusu o zápis do Guinnessovej knihy rekordov

14. októbra 2007

Asi 2000 detí v predškolskom veku a malých školákov z obcí maďarskej župy Győr-Moson-Sopron sa v pondelok zúčastní v Šoproni na pokuse o zápis do Guinnessovej knihy rekordov v kategórii najväčší detský zbor a súčasne na nahrávke živého záznamu z udalosti, ktorý sa objaví na kompaktnom disku. Akcia, na ktorej nebude chýbať ani oficiálny zástupca svetoznámej publikácie rekordov, sa uskutoční na hlavnom námestí západomaďarského mesta, v prípade nepriaznivého počasia potom v miestnom Kultúrnom centre Ferenca Liszta. Cieľom iniciatívy je spopularizovať súčasnú literárnu a hudobnú tvorbu v radoch detí. Účastníci pokusu budú interpretovať tri verše šopronského poeta Sándora Sarkadyho, ktoré zhudobnil skladateľ József T. Horváth.

Slovensko-maďarská komisia pre cezhraničnú spoluprácu

12. októbra 2007

11. októbra sa v Košiciach uskutočnilo 7. zasadnutie medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Hovorilo sa nielen o spolupráci miest Košice a Miškovec, ale aj o spolupráci Košického samosprávneho kraja s Boršodsko-Abovsko-Zemplínskou župou. Predmetom rokovania bol aj operačný program cezhraničnej spolupráce obidvoch republík v plánovacom období 2007-2013, posudzovalo sa poskytovanie služieb malých a stredných podnikateľov v pohraničí. Hodnotila sa napr. aj cezhraničná infraštruktúra v železničnej doprave, neobišla sa ani stále aktuálna téma výstavby mostov cez rieku Ipeľ a dôležité je aj otázka cezhraničného cestovného ruchu.

Slovensko-maďarskej spolupráci v cestovnom ruchu sa darí

15. októbra 2007

Tradične dobrú slovensko-maďarskú spoluprácu v oblasti turizmu vyzdvihli účastníci 7. zasadnutia Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu, ktorá rokovala v Košiciach. Komisii predsedali štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot a štátny tajomník Ministerstva pre miestnu správu a územný rozvoj Maďarskej republiky Sándor Bujdosó. V rámci stretnutia obaja pripomenuli čulé kontakty v oblasti turizmu medzi samosprávnymi krajmi SR a maďarskými župami, účasť na výstavách, workshopoch i infocesty pre novinárov a touroperátorov. Do budúcnosti obe strany navrhli celý rad nových projektov, ktoré bude možné spoločne podporiť v záujme ďalšieho rozvoja turizmu medzi Slovenskom a Maďarskom. Ocenili aj skutočnosť, že maďarskí turisti dlhoročne obsadzujú 4. priečku v návštevnosti Slovenska. K ďalšiemu rozvoju spolupráce v oblasti turizmu má prispieť aj zastúpenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), ktoré otvorili 1. júna tohto roka v Budapešti. Na stretnutí s príspevkom vystúpil aj exprezident SR Rudolf Schuster a ocenil kontakty medzi východoslovenským regiónom a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskou župou a Košicami a Miškovcom. V rámci diskusie sa hovorilo aj o spolupráci partnerských miest a regiónov, programoch cezhraničnej spolupráce, službách malých a stredných podnikateľov v pohraničí a cezhraničnej železničnej infraštruktúre. Počas rokovania zmiešanej komisie sa prezentoval tiež Euroregión Karpaty a Euroregión Slaná-Rimava.

MSZP chce, aby od roku 2014 boli poslanci na plný úväzok

13. októbra 2007

Poslanecký klub Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dnes v Budapešti na svojej schôdzi rozhodol, že bude podporovať návrh, aby od roku 2011 bolo možné brať mzdu iba za jednu funkciu a od roku 2014 by platila úplná nezlučiteľnosť poslaneckej funkcie s inými. Parlamentní a samosprávní poslanci by tak boli poslancami na plný úväzok. Podľa predsedníčky poslaneckého klubu MSZP Ildikó Lendvaiovej socialisti súhlasili aj s návrhom, aby sa zrušili úhrady nákladov pre poslancov a aby sa náklady na ubytovanie museli dokladať účtom. Premiér Ferenc Gyurcsány po rokovaní frakcie vyhlásil, že v pondelok poslanecký klub predloží parlamentu návrh smerujúci k „očisteniu” politického života. Cieľom je najmä spriehľadnenie financovania strán a ich kampaní a sprísnenie kontroly majetku vysokých štátnych úradníkov. Súčasne iniciuje aj vypísanie ľudového hlasovania v týchto otázkach. Predseda Republikovej rady Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) József Gulyás v piatok povedal, že liberáli ako koaliční partneri nesúhlasia s tým, aby nezlučiteľnosť funkcií poslancov začala platiť až od roku 2014. Podľa hovorcu opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Pétera Szíjjártóa je premiérov balík návrhov na očistenie politického života úplne zbytočný a nepresvedčivý.

Ivan Gašparovič: Gabčíkovo treba dobudovať

12. októbra 2007

Prezident SR Ivan Gašparovič vyslovil želanie, aby aj maďarská strana uznala, že Vodné dielo Gabčíkovo treba dobudovať. Pre TASR to dnes uviedol pri príležitosti návštevy Vodného diela Gabčíkovo v súvislosti s 15. výročím od jeho spustenia do prevádzky. Podľa Gašparoviča by Gabčíkovo malo naplniť tú myšlienku, ktorú malo pri projektovaní. „Maďarská strana, aj keď určite v duchu chápe, že Gabčíkovo je pozitívne, ale treba, aby aj verbálne a politicky uznala, že toto dielo treba dokončiť,” povedal. Hlava štátu zároveň skonštatovala, že Gabčíkovo je ekonomicky veľmi výhodné a je nepopierateľné, že slúži ako ochranná bariéra pri veľkých vodách nielen pre Slovensko, ale aj pre časť Maďarska. Negatívne prognózy, ktoré sa objavovali pri budovaní Gabčíkova, sa podľa slov prezidenta nenaplnili. „Nič z toho, čo sa Gabčíkovu prisudzovalo, negatíva, čo sa stane s prírodou, aké technické nebezpečie bude, sa nestalo. Práve opak je pravdou,” vysvetlil. „Toto dielo je ozaj urobené myšlienkou, ktorá už dopredu videla prospech a ten prospech tu je a ja som presvedčený, že bude aj do budúcna,” uzavrel. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan vidí budúcnosť využitia Dunaja a priľahlého územia v rozvoji cestovného ruchu. Možnosť rekreačného využívania podľa neho prinesie aj množstvo pracovných príležitostí. „Za pomoci eurofondov by sme mohli spolu s Trnavským krajom pripraviť rekreačné využitie toku Dunaja,” uviedol pre TASR.

Gašparovič asi podpíše zákon o Hlinkovi

13. októbra 2007

Podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča treba v pripravovanom zákone o Andrejovi Hlinkovi zvážiť explicitnú formuláciu „Otec národa.” Ako povedal v relácii Slovenského rozhlasu Rozhovory s prezidentom, vie si predstaviť, že by sa mohli ozvať skupiny, ktoré by sa dožadovali, aby titul otec národa nosil buď Alexander Dubček, Milan Rastislav Štefánik, alebo Ľudovít Štúr. Prijatie zákona v parlamente však nie je podľa Gašparoviča ničím výnimočným a takýto zákon zrejme podpíše. Prezident sa v rozhovore vyjadril aj k slovensko-maďarským vzťahom. Pripustil, že olej do ohňa prilievali obe strany. „Určite, že výroky Jána Slotu vzbudzujú pozornosť, aj za hranicami Slovenska a nie sú to výroky, ktoré situáciu upokojujú. Nemalo by sa to stávať,” zdôraznil Gašparovič. K otázkam svojej opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu povedal, že sa chce uchádzať o podporu voličov ako občiansky kandidát. „Ak kandidát nemá podporu silnej politickej strany, je to pre neho veľký hendikep,” odpovedal na otázku, či sa bude uchádzať o podporu strany SMER-SD.

Gašparovič kritizoval Clintona

13. októbra 2007

Prezident SR Ivan Gašparovič dnes v relácii Slovenského rozhlasu Rozhovory s prezidentom kritizoval vyjadrenia bývalého prvého muža USA Billa Clintona na adresu slovensko-maďarských vzťahov. „Veľmi ma prekvapilo, keď som čítal výroky bývalého amerického prezidenta Clintona. Svedčí to len o jeho nevedomosti a neschopnosti posúdiť tieto vzťahy a preto je oveľa nebezpečnejšie, ak takíto ľudia vyslovujú svoj názor. Neznalí pravdivej situácie,” povedal Gašparovič. Clinton totiž 6. októbra na podujatí organizovanom v Budapešti Stredoeurópskym obchodným centrom vyhlásil, že problémy okolo Benešových dekrétov, ktoré sa objavili v slovensko-maďarských vzťahoch, je potrebné maximálne pozorne vyriešiť tak, aby boli zohľadnené záujmy menšín. Naopak, podľa Ivana Gašparoviča netreba vzniknutú situáciu dramatizovať. Vo svojom vyjadrení dal za pravdu predsedovi vlády Robertovi Ficovi, že vzťahy s našimi južnými susedmi narušili iniciatívy strany SMK, najmä snaha znovu otvoriť otázku Benešových dekrétov. Tieto iniciatívy SMK podľa neho zároveň nevhodne podporili politické osobnosti v Maďarsku. Gašparovič zároveň pripustil, že olej do ohňa prilievali obe strany. „Určite, že výroky Jána Slotu vzbudzujú pozornosť, aj za hranicami Slovenska a nie sú to výroky, ktoré situáciu upokojujú. Nemalo by sa to stávať,” zdôraznil Gašparovič. Gašparovič sa vyjadril aj k otázke, prečo od svojho zvolenia v roku 2004 ešte oficiálne nenavštívil svojho maďarského partnera. „Akonáhle bol pán prezident zvolený v Maďarsku, ja som ho okamžite pozval na návštevu a návšteva sa aj uskutočnila. Odvtedy oficiálne pozvanie z maďarskej strany nedošlo, ak by došlo, veľmi rád tam pôjdem.” Na protiargument maďarskej strany, že pozvaný bol, Gašparovič odpovedal, že pozvanie na oficiálnu návštevu musí zodpovedať protokolu a nestačí len zdvihnúť telefón o povedať „László, Ivan, prídi”. Prezident pripustil, že že ak parlament schváli zákon o zásluhách Andreja Hlinka, tak ho podpíše. K pripravovanej právnej úprave má však výhradu. „Tak explicitne do zákona dať, že Andrej Hlinka je otcom národa, si myslím, že treba zvážiť,” poznamenal Gašparovič. Ako povedal, vie si predstaviť, že by sa mohli ozvať skupiny, ktoré by sa dožadovali, aby titul otec národa nosil buď Alexander Dubček, Milan Rastislav Štefánik, alebo Ľudovít Štúr. K otázkam svojej opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu povedal, že sa chce uchádzať o podporu voličov ako občiansky kandidát. „Ak kandidát nemá podporu silnej politickej strany, je to pre neho veľký hendikep,” odpovedal na otázku, či sa bude uchádzať o podporu strany SMER-SD.

Gyurcsány zvažuje návštevu

14. októbra 2007

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa chce v Lisabone najprv presvedčiť, či má vôbec zmysel jeho oficiálna návšteva na Slovensku, na ktorú ho pozýva predseda vlády Robert Fico. Maďarská vláda pozvánku z Bratislavy dostala - potvrdil to dnes hovorca Dávid Daróczi, ktorý o možnom stretnutí Ferenca Gyurcsánya a Roberta Fica povedal: „Obaja premiéri budú mať na blížiacom sa summite Európskej rady v Portugalsku príležitosť, aby rokovali o tom, či bude medzi nimi takéto oficiálne stretnutie, a keď áno, tak za akých okolností. Pre maďarskú vládu je však dôležité konštatovať, že takéto stretnutia majú zmysel len vtedy, keď na nich možno seriózne rokovať o zásadných otázkach dôležitých pre obe strany.” Príprava samotnej návštevy maďarského premiéra v Bratislave sa teda ešte nezačala, v Lisabone budú hovoriť len o tom, ako začať rokovania o príprave takejto cesty Ferenca Gyurcsánya - spresnil ešte hovorca.

Happyend...

15. októbra 2007 - (Peter Schutz - Týždeň)

Nevidno cestu, akou by sa konflikt slovenských a maďarských politikov (čo je omnoho presnejší opis dneška než „zhoršovanie slovensko-maďarských vzťahov”) mal uberať k väčšiemu porozumeniu. Napätie je totiž v záujme väčšiny účastníkov... Aktivity, akou je pozvanie Gyurcsánya na oficiálnu návštevu, ktoré teatrálne ohlásil Fico, sú mediálnou hrou s okatou vedľajšou zápletkou. Tou je eurosocialistické hľadanie zámienky, ktorá by odstránila blokovanie Smeru pre koalíciu so SNS. Potriasame rúk s Gyurcsányom by malo navodiť „nový” dojem, že slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšujú, čím by PES „objavil” dôvod na ústretový krok k Smeru. Priehľadné. Je to však koncepcia z hollywoodskeho scenára, o ktorý Maďari veľmi stáť nebudú. Tomu zodpovedá i prvá reakcia: obaja premiéri sa vraj uvidia na summite v Lisabone, kde sa môžu porozprávať, ak prejaví Fico iniciatívu... Netreba si zakrývať, že Gyurcsányovi, ktorý si z nacionalizmu v strednej Európe urobil agendu svojich prednášok v západných salónoch, súčasný stav vyhovuje. Obraz, ktorý šíri triopol Fico-Mečiar-Slota, akoby naozaj potvrdzoval jeho teórie o „národných radikalizmoch”, ktoré sú najväčšou hrozbou reforiem. Dve veľké maďarské strany sa pritom na slovenskom „probléme” neprebíjajú (ako tvrdí Fico) - z referenda v decembri 2005 má Budapešť spoľahlivo zistené, že cezhraniční krajania zaujímajú necelých 10 percent domácich voličov. U Gyurcsánya navyše nevidieť motív, aby on zrušil konsenzus piatich parlamentných strán, že po „Benešovi” je to Slovensko, kto musí urobiť prvé ústretové gesto. Aj keby však na stretnutie premiérov došlo, so slovensko-maďarským paradoxom, že hranice nahradí Schengen práve na bode vzťahového mrazu, to nepohne. Od viery, že nositeľom nacionálneho konfliktu je v koalícii Smer-SNS-HZDS iba Ján Slota, neexistuje falošnejšia. Rétorika Roberta Fica (pozor, nielen domáca, ale napríklad aj na fórach, akým je rakúsky Die Presse), jednoznačne prezrádza, že on nie je len vo vleku SNS, ale aj samého seba. Nekonfliktný, nacionálne nezaťažený líder by predsa tvrdil iné. Vo vlastnom záujme by zaujal „vyváženú” pozíciu, že on je predsa premiér a deklaráciu o Benešových dekrétoch prijal parlament... Fico však nedokáže hrať „umierneného”. Ani len potiaľ, aby sa vymedzil voči Slotoví zreteľnejšie ako len frázou, že „nebude jeho rukojemníkom” a planými rečami, že o vulgarizmoch sa s ním porozpráva „medzi štyrmi očami”. Nevidieť, že Slota určuje „maďarskú” politiku tohto štátu s porozumením a požehnaním premiéra, je politická slepota. A žiadať dnes od krivého a po uši vo vlastných škandáloch ponoreného Gyurcsánya, aby sa iniciatívne zmieroval práve s týmito dvoma, by bolo priveľa. Ani PES to vážne myslieť nemôže. Ide mu len o zdanie.

Fico pozval Gyurcsánya na návštevu Slovenska

13. októbra 2007

Premiér SR a predseda strany Smer-SD Robert Fico zaslal pozvanie premiérovi Maďarskej republiky Ferencovi Gyurcsányovi na oficiálnu návštevu Slovenska. Pozvanie už majú na Úrade vlády Maďarskej republiky, uviedol Fico po dnešnom zasadaní Predsedníctva Smeru-SD v Banskej Bystrici. „Čakáme na potvrdenie určitého termínu,” uviedol na tlačovej konferencii po skončení rokovania predsedníctva slovenský premiér. „Predpokladám, že na budúci týždeň, na summite predsedov vlád krajín Európskej únie v Lisabone sa stretneme,” dodal. Podľa jeho slov na takýchto podujatiach je vždy priestor na neformálne priateľské stretnutia. Fico verí, že s Gyurcsányom sa budú spolu zhovárať aj o možnom termíne stretnutia a programe, ktorý by mal zohľadňovať i súčasne napäté vzťahy. S maďarským premiérom by sa mal stretnúť aj 10. decembra v Českej republike na zasadaní lídrov V4. „Medzitým však bude pokračovať dialóg aj na iných úrovniach,” dodal Fico. Podľa predsedu NR SR a člena Predsedníctva Smeru-SD Pavla Pašku súčasné slovensko-maďarské vzťahy nijako neovplyvňujú kontakty politikov. Ako povedal, aj v týchto dňoch pokračuje v dialógu s predsedníčkou maďarského parlamentu. „Chceme dohodnúť stretnutie, ktoré by malo pripraviť pôdu pre naše stretnutie na fóre rozšíreného regionálneho partnerstva V4, ktoré bude v novembri v Budapešti,” uviedol Paška. Dodal, že na summit do maďarského hlavného mesta už dostal od Katalin Sziliovej oficiálne pozvanie.

Fico očakáva aj návštevu predsedu eurosocialistov

Fico zároveň očakáva, že na Slovensko príde v najbližších dňoch prezident Strany európskych socialistov (PES) Poul Rasmussen. Mal by sa oboznámiť s reálnou situáciou v krajine i s krokmi, ktoré v štáte podniká strana Smer-SD. Fico považuje neobnovenie pozastaveného členstva Smeru-SD v PES za „schizofrenické rozhodnutie”. Podľa neho totiž európski socialisti vyhlásili stranu Smer-SD na jednej strane za „echtovných socialistov”, teda stranu, ktorá robí skutočne sociálno-demokratickú politiku, na druhej strane ale povedali, že za „niečie výroky” ju nemôžu akceptovať do rodiny sociálno-demokratických strán. „Smer-SD má záujem byť súčasťou tejto rodiny a ja už dnes nevidím dôvod na to, aby pokračoval trest zo strany PES,” uviedol Fico. „Dúfam, že v novembri na zasadnutí orgánov strany PES v Sofii bude táto téma definitívne vyriešená,” dodal. Ako doplnil predseda parlamentu Pavol Paška, strana sa všemožne snaží, aby na Slovensko z PES, alebo jej frakcií prišlo čo najviac ľudí, aby sa mohli oboznámiť s reálnou situáciu v krajine a krokmi politiky Smeru-SD.

Benešove dekréty sa dotkli aj otca budapeštianskeho primátora

12. októbra 2007

Benešove dekréty sú neprijateľné. Rozhodnutie slovenského parlamentu o tom, že tieto dekréty sú nedotknuteľné, je zase zlým krokom. Povedal to v rozhovore pre dnešné vydanie českého denníka Právo primátor Budapešti Gábor Demszky. Dekrétmi podľa jeho slov prinútili takmer 100.000 Maďarov opustiť svoje domovy iba na základe ich pôvodu. Benešove dekréty zasiahli aj do života jeho otca. Postavili ho pred rozhodnutie: alebo povieš, že si Slovák, alebo budeš musieť odísť, konštatoval Demszky. Podľa primátora je potrebné urobiť niečo so slovensko-maďarskými vzťahmi. Nie som zahraničnopolitický odborník, a lepšiu odpoveď by ste dostali od premiéra. Napriek tomu si myslím, že vzťahy dvoch susedných členských krajín Európskej únie, ktoré sa chystajú za niekoľko týždňov vstúpiť do Schengenu, sú v nemožnom stave, povedal Demszky, podľa ktorého medzi bežnými Slovákmi a Maďarmi nie je kríza, tá je skôr záležitosťou vlád.

Erika Steinbachová: Situácia maďarskej menšiny v SR sa zhoršila

12. októbra 2007

Situácia maďarskej menšiny na Slovensku sa od nástupu premiéra Roberta Fica do funkcie podstatne zhoršila. Tvrdí to šéfka nemeckého Zväzu vyhnaných (BdV) Erika Steinbachová v liste, ktorý dnes zaslala prezidentovi Maďarskej republiky Lászlóovi Sólyomovi a predsedníčke budapeštianskeho zákonodarného zboru Katalin Sziliovej. Podľa jej názoru je rezolúcia Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov nielen horkým sklamaním pre nemeckých vysídlencov, ale ťažko stráviteľným faktom aj pre Maďarsko. V liste, ktorý je vyjadrením solidarity Budapešti zo strany političky nemeckých vládnucich konzervatívnych strán, hovorkyne frakcie CDU/CSU pre ľudské práva a predsedníčky BdV, sa konštatuje, že Benešove dekréty sú nezlučiteľné s hodnotami Európskej únie a ľudskými právami. Erika Steinbachová, ktorá ubezpečuje, že situáciu na Slovensku pozorne sleduje, vyjadruje zároveň radosť, že v blízkej budúcnosti navštívi Maďarsko, kde sa zúčastní na konferencii o problematike nemeckých vysídlencov z Maďarska po druhej svetovej vojne. Toto parlamentné podujatie sa uskutoční 16. novembra z iniciatívy predsedníčky Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliovej.

Podľa Bugára SMK nie je radikálnejšia ako za jeho vedenia

15. októbra 2007

Bývalý dlhoročný predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár si nemyslí, že strana by bola dnes radikálnejšia ako pod jeho vedením. V relácii TV Markíza Na telo však pripustil, že strana otvára kontroverznejšie témy. SMK sa podľa Bugára môže zdať radikálnejšia aj preto, že súčasný predseda Pál Csáky dal veľký priestor radikálnemu Miklósovi Durayovi. Bugár tiež zdôraznil, že SMK veľakrát len reaguje na výroky Jána Slotu. Podľa poslanca NR SR za stranu Smer-SD Borisa Zalu sa SMK musí profilovať radikálnejšie, pretože je v opozícii. Bugár tiež navrhol, aby sa za slovensko-maďarskými vzťahmi urobila hrubá čiara. „Obe strany by si mali z očí do očí povedať - ak sme Vám niekedy niečo urobili, prepáčte,” povedal Bugár. Podľa Zalu tu nejde o dnešné zmierenie, ale o historické zmierenie. Spolu s Maďarskom musíme vytvoriť mechanizmus, ako to urobiť, aby sa necítila poškodená ani jedna, ani druhá strana. „Toto je spôsob, ako politik niečo nechce urobiť,” reagoval na Zalove slová Bugár. Expredseda SMK netrvá na tom, aby sa ospravedlňovala len jedna strana, pretože krivdy boli na oboch stranách. „My sme vám tiež urobili určité krivdy za obdobia Uhorska,” povedal Bugár.

Talmácsi majstrom sveta v kubatúre 125 cc

4. novembra 2007

Majstrom sveta cestných motocyklov v kubatúre do 125 cc sa stal Maďar Gábor Talmácsi zo stajne Aprilia. Na VC Valencie, ktorá bola zároveň posledným podujatím aktuálnej edície šampionátu prišiel Talmácsi na druhom mieste za svojím tímovým kolegom Španielom Hectorom Faubelom. Prvý maďarský jazdec, ktorý získal titul motocyklového šampióna, bol takmer počas celých pretekov vo vedení, Faubel jazdil v tesnom závese za ním na druhej pozícii. Talmácsi v závere prepustil vedúcu priečku svojmu tímovému kolegovi a umožnil mu tak zvíťaziť na domácej veľkej cene. Pre Fabuela, ktorý mal pred záverečným podujatím šancu získať titul (potreboval vyhrať a dúfať, že Talmácsi neskončí na lepšej ako štvrtej pozícii), je to piate víťazstvo v sezóne.

Kocky sú odkotúľané alebo Ako prenášať gule

15. októbra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - Pravda)

Človek vytiahne päty na niekoľko dní z Budapešti a po návrate zistí, že akoby ani nebol preč. Politické pinkanie pokračuje s nezmenenou intenzitou, hoci isté novinky sa na trhu objavujú. Napríklad premiérov „hygienický balík” na očistenie verejného života, ktorý bazíruje na nezlučiteľnosti rôznych funkcií a na jasnom financovaní celej politiky. Možno z toho bude dokonca šumná referendová iniciatíva, nože, ľud, povedz, či majú politici zarábať až toľko! Opozícia to ešte pretromfla a do ringu vstúpil aj známy protivládny novinár. Všetci chcú zadať občanom svoje otázky. Slovom, nie je vylúčené, že sa naplní veštba istého karikaturistu, ktorý znázornil prípadného budúceho voliča v ľudovom hlasovaní s hlasovacím lístkom v podobe veľkého kotúča papiera, aký sa používa v najmenšej miestnosti bytu. Nuž, kocky sú hodené... Rubikova magická kocka opäť hrala prím. Preto, lebo práve pred 25 rokmi usporiadali v Budapešti prvé majstrovstvá sveta v skladaní tejto logickej hry a jubileum museli osláviť opäť tu. Prišla celá svetová kocková elita, z ktorej zasa vynikol mladý Maďar so štyrmi titulmi majstra sveta. Zaujal najmä v disciplíne zložiť kocku naslepo, so zatvorenými očami. Šestnásťročný chlapec sa zatiaľ nechystá na dráhu politika, hoci jemu nespôsobuje problém „Rubikon” prekročiť. Prekročiť svoj tieň sa snažia mnohí aj vo svete novinárov, kde prepuklo niekoľko afér, na znak toho, že vážená maďarská žurnalistika nie je ako kedysi. Už-už sa môže zdať, že aj v Maďarsku môžu za všetko novinári. Najčítanejší denník Népszabadság určite môže za to, že Gyula Horn bude žiť dlho: v internetovom vydaní bolo totiž možné čítať niekoľko minút správu o úmrtí bývalého premiéra, informáciu rýchle prevzali všetky médiá, vysvitlo však, že nie je pravdivá. Rozhodne ide o dôsledok konkurencie na tlačovom trhu, kde každý chce byť prvý, a preto aj seriózne denníky „bulvárnejú”. Pointa je však taká, že službukonajúci zástupca šéfredaktora spomínaného denníka, zodpovedný za zverejnenie nepravdivej správy, požiadal o uvoľnenie z funkcie, čo bolo s vďakou prijaté. Hľa, predsa je tu istá odlišnosť od sveta politiky, ktorý je často ako ten najhorší bulvár, no žeby niekto za nepravdivé tvrdenia odišiel zo scény, o tom neviem. Neviem, prečo som si náhle spomenul na riekanku ušitú pôvodne na vojenčinu: čo je guľaté, prenášajú, čo má tvar kocky, kotúľajú, aj kocku kotúľajú preto, aby sa jej hrany zaoblili a bola guľatá. Potom ju totiž môžu opäť prenášať...

Vzťahy s Maďarmi

Bývalý veľvyslanec v Maďarsku a exminister kultúry Rudolf Chmel:

„Neverím, že zmierenie myslia politici úprimne“

15. októbra 2007 - (Slávka Habrmanová, Marek Tettinger - Hospodárske noviny)

- Bývalý americký prezident Bill Clinton počas návštevy Budapešti prirovnal vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom k Severnému Írsku a Blízkemu východu. Minister kultúry Marek Maďarič ich zas prirovnal k počasiu - kto bol bližšie pravde?

- Bývalý americký prezident, veľmi diplomaticky povedané, nemá presné informácie. Zabudol pritom, zdá sa, aj na takú „maličkosť“, že Slováci a Maďari sú spojenci v EÚ a v NATO dokonca aj s USA a vyvolať takýto konflikt kvôli, dajme tomu, strate alebo, naopak, získaniu územia, je v rámci týchto štruktúr trochu absurdná predstava, hoci, bohužiaľ, dosiaľ výdatne živená nielen Slovenskou pospolitosťou a Maďarskou gardou, ale aj viacerými politikmi. Priznám sa však, že začiatkom deväťdesiatych rokov, keď som bol československým veľvyslancom v Maďarsku, boli situácie, keď som mal v niektorých okamihoch pocit, že jedna facka v krčme kdesi na Žitnom ostrove by mohla spustiť riadnu búrku. Začínajúca sa juhoslovanská kríza bola príkladom, ktorý isto niektorých horlivcov mohol priťahovať. Možno odtiaľ aj asociácia bývalého prezidenta.

- Myslíte si, že by u nás niečo podobné naozaj mohla spustiť jedna facka?

- Keď kedysi v roku 1992 rozvášnených rowdies Ferencvárosu v Bratislave policajti primerane „schladili“, v Maďarsku to vyvolalo veľké, aj oficiálne pobúrenie. Atmosféra bola pod bodom mrazu a viacerí vtedajší vládni politici mi to dali aj cítiť. Týždeň som dostával výhražné telefonáty, že našu rezidenciu vyhodia do povetria. Zblížil som sa vtedy aspoň s maďarskými pyrotechnikmi, vyzerali celkom priateľskí. Pravdou je, že dnes takéto riešenia už asi nie sú aktuálne.

- Sú teda naše vzťahy podobné počasiu?

- Pravdou je, že v našich vzťahoch panuje akási sínusoida. Inak povedané, búrky sa striedajú s oblačným či polooblačným počasím. Slnko svietilo pár týždňov, možno mesiacov, ale už sa na ne veľmi nepamätám. Po mojej osemnásťročnej dosť intenzívnej skúsenosti v tejto oblasti môžem povedať, že za ten čas nikdy neboli tieto vzťahy nejako zvlášť dobré. Nehovoriac o tom, že nikdy neboli úprimné, aj keď, pochopiteľne, medzi štátmi nie sú vzťahy milenecké a len málokedy priateľské, hoci v názvoch medzištátnych zmlúv a dohôd sa toto slovo často zneužíva. Základná korektnosť by však bola vždy namieste.

- Spôsobujú tento problém len nevyriešené historické spory?

- Historické stereotypy a predsudky v hlavách ľudí fungujú raz intenzívnejšie, inokedy menej. Každý z dvoch národov má vo svojom vedomí históriu poukladanú inak, zväčša protichodne napriek tomu, že sme zdieľali spoločné štátne spolunažívanie i spoločné režimy. Konflikty teda neprichádzajú zo súčasnej situácie, ale z nespracovanej, nestrávenej a najmä veľmi selektívne poznanej či skôr nepoznanej minulosti. Toto nie je len naše špecifikum, takéto príklady nájdeme všade v strednej Európe a nielen v nej. Ak však budeme k minulosti pristupovať tak, že naša pravda o nej je tá jediná, nemá zmysel dialóg o minulosti ani začínať.

- Vyzerá to, akoby sa tie vzťahy znova zhoršili až po našom vstupe do EÚ a NATO. Akoby si ich dovtedy obe krajiny strážili pod kobercom a až keď mali integráciu v suchu, pustili sa do týchto rozbrojov...

- Počas Mečiarových vlád, samozrejme, vzťahy neboli dobré. Väčšinou boli veľmi zlé a konfrontačné, nielen preto, že bola vo vláde SNS. Privatizačnú rabovačku bolo treba podoprieť budovaním sebavedomia nového štátu a keď ho nemohli stavať na protičeskom postoji, rozhodli sa pre radikálny antimaďarizmus. Zdanlivo paradoxne, ale v podstate na nebývalý tlak Západu, to bol Mečiar, kto s maďarským premiérom Gyulom Hornom podpísal na jar 1995 medzištátnu zmluvu o spolupráci, ale od samého začiatku bolo zrejmé, že ju nebude mať kto plniť. Tak sa aj stalo.

- Ale aj za Dzurindovej vlády sa objavilo medzi oboma krajinami napätie - až keď už obe boli „európskymi spojencami“...

- Nepochybne, jednou z podmienok, aby sme sa mohli dostať do EÚ a do NATO, bolo utlmenie nacionálneho napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, z ktorého mal aj vtedy Západ strach, hoci nie až taký veľký ako americký exprezident dnes. V roku 1998 aj 2002 bolo pri vstupe SMK do vlády dopredu vykolíkované, o ktorých témach by sa nemalo hovoriť. Boli to Benešove dekréty a autonómia, ktorá, aj preto, že málokto vie, čo tento pojem obnáša, je trvalým fantómom týchto vzťahov a obľúbenou Durayovou zábavkou. Maďarskí politici boli v tom čase relatívne pokojní, ako-tak fungovali aspoň základné pravidlá, aj keď o zádrhy tiež nebola núdza. Napätie bolo okolo vzniku univerzity v Komárne a tú, za to, že sa Bugár zriekol postu predsedu NR SR v prospech KDH, dostali. Popri tom tu však existujú mnohé naplaveniny z minulosti a čaká sa len na vhodnú chvíľu, kedy sa vynoria na povrch a začnú šíriť zápach. Zaujímavé však je, že keď bola SMK osem rokov vo vláde, neprišla s návrhom na nejaké zmierenie, aj keď Béla Bugár participoval na úsilí predsedu NR SR Pavla Hrušovského a predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej o takúto formu spoločného vyhlásenia. Lebo, prirodzene, slovensko-maďarské zmierenie má byť, keby sa tak nebodaj udialo, medzi dvoma štátmi, ale nemalo by byť ponad dvoma menšinami, maďarskou u nás a slovenskou v Maďarsku. Jeho súčasťou má byť aj vyrovnanie medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou. Bez toho generálne zmierenie nebude.

- Boli ste pri tom ako politik a diplomat, dnes ste znova v slobodnejšej pozícii intelektuála. Veríte dnes, keď nejaký politik príde s tým, že chce slovensko-maďarské zmierenie, že to myslí úprimne?

- Neverím tomu veľmi. Politici v tejto veci doteraz väčšinou len škodili. Nepamätám sa, že by niekedy pomohli. Ani Hrušovskému a Sziliovej sa to nepodarilo. Keď asi pred štyrmi rokmi František Mikloško vyslovil pri preberaní medzinárodnej Ceny sv. Vojtecha v maďarskom parlamente historickú formulu „Odpusťte!“, nedostal na to primeranú recipročnú odpoveď. Vari jedine bývalý maďarský prezident Árpád Göncz mal pre túto agendu pochopenie a empatiu, ale do oficiálnej polohy sa mu ju nepodarilo pretlačiť. Symbolické gestá jednotlivcov sú isto obdivuhodné, ale, žiaľ, nemajú tú silu, ktorá by väčšmi rozčerila dlhodobo páchnuce stojaté vody.

- Myslíte si, že to, čo robí SMK, robí najmä preto, aby nestratila voličov?

- Voličov na základe etnickej príslušnosti SMK ešte stále má, hoci tento mýtus uniformovaného maďarského voliča by sa už konečne mohol narušiť - veď aj tam sú liberáli, konzervatívci, socialisti, zelení, nacionalisti atď. Trochu by mohli byť distribuovaní aj v iných stranách, nie na základe národnostnej príslušnosti, ale na základe ich ideologickej, politickostraníckej príslušnosti. To by ešte nemuselo rozbiť jednotu Maďarov, ktorí na základe liberálnodemokratických hodnôt a základných ľudských práv obhajujú maďarskú národnú identitu v čo najširšom rozsahu. Slovenskou odpoveďou je však len SNS, ktorá dáva na stôl karty, ktoré hrajú s nacionalistickými vášňami. Nacionalisti na oboch stranách, ak niečo nepotrebujú, je to zmierenie. Ich živí predovšetkým nenávisť. V tomto zmysle by preto aj slovenské demokratické strany mali byť ústretovejšie, ak chcete, nenacionalistickejšie. Okrem toho, desaťpercentná maďarská strana u nás nebude v parlamente nikdy nejakým nebezpečenstvom, skôr je nebezpečenstvom nacionalizácia slovenských strán parlamentu, najmä demokratických, ako sa to práve demonštruje.

- Ako sa pozeráte na politiku SMK po výmene Bélu Bugára za Pála Csákyho a Miklósa Duraya?

- To, že ho vymenili po toľkých rokoch, je vcelku prirodzená vec, z toho netreba robiť drámu. Otázka je, čo jeho nástupca ponúka. Prísť s Durayom do politiky, ktorý hneď po kongrese, už v apríli, otvoril Benešove dekréty a hovoriť o zmierení, to jednoducho nejde dokopy. Zmierenie nie je beh na sto metrov, je to maratón. Maratón trpezlivej práce, na konci ktorej môže zasvietiť svetielko. Tomu rozumel Bugár a niečo dosiahol. Zmierenie je dnes isto vzdialenejšie ako za Bugára a Dzurindu.

- Dnes sme na jednej strane svedkami pokusov otvoriť Benešove dekréty a na strane druhej parlament schválil deklaráciu o nedotknuteľnosti dekrétov...

- Zbytočne sa takým spôsobom otvárala táto rana. Podstatne väčší problém vyriešili Česi s Nemcami a tam išlo o vyhnanie troch miliónov Nemcov. Tieto prezidentské dekréty iste nemali veľa spoločné s humanistickým ľudskoprávnym riešením. Keď odsuniete nejakú menšinu bez ohľadu na to, či je niekto vinný alebo nevinný, tak to nemôže byť správne riešenie a už vonkoncom nie akýsi akt dejinnej spravodlivosti. Dnešnou terminológiou hovoriac išlo o etnické čistky, ktoré mali byť náplasťou na hitlerovskú zločinnú zvrhlosť a rozbitie republiky. Lenže extrém nevyliečite iným extrémom. A navyše na tejto liečbe donekonečna trvať je pre chorobu kontraproduktívne. Česi sa s tým doteraz mentálne takisto nevyrovnali, ale spravili aspoň základné kroky na terapiu problému. Vyhlásili zmierenie a následne Deklaráciu o vzájomných vzťahoch a ich budúcom vývoji. (Nemci v nej priznávajú zodpovednosť za následky, ktoré priniesla politika fašistického Nemecka, Česi zas ľutujú vysídlenie sudetských Nemcov a nepotrestanie excesov, ktoré sa vtedy stali, pozn. red.) Organizujú stretnutia, diskusie, na ktorých sa napríklad snažia prerozprávať si navzájom tie smutné príbehy s istou empatiou. Sám som sa na viacerých zúčastnil. Na druhej strane Slováci a Maďari žijú vo svojej spomienkovej eufórii, uzavretí vo svojej deformovanej interpretácii dejín, presvedčení o svojej jedinej pravde. Viem, že v škole nemožno stále učiť, že sme boli v dejinách neraz, ba možno väčšmi národ prispôsobivý, kolaborantský, neveľmi hrdinský (nie sme však v tom žiadnou výnimkou), ale treba kriticky poukázať aj na tento rub našej minulosti, lebo jej líce býva zväčša priveľmi našminkované. Teda politicky, účelovo. Dokonca aj v demokraciách, nielen v totalitách. Preto by som politikov do posudzovania minulosti nepúšťal, správajú sa v nej zväčša ako pyrotechnici, chcú riešiť veci jedným zásahom, rýchlo a bez poznania hlbších vrstiev terénu. To, čo bude v dejepise, čo si treba z minulosti vážiť, osvojiť, ale i to, na čo hrdí byť nemáme, či za čo sa môžeme pokorne hanbiť, by malo byť úlohou kompetentných, vysoko vzdelaných a nezávislých, to by malo byť nezastupiteľnou podmienkou dejepiscov. Aj s tým mementom, že jedinej pravdy o minulosti niet, že sa k nej možno len z rôznych strán približovať. Približovať veľmi tolerantne. Táto tolerantnosť, pochybnosti, predstavujú pre politikov, ktorí radi vidia svet čierno-bielo, neznámu zem.

- Na Slovensku sa o téme ospravedlnenia veľa hovorí, zachytili ste čosi podobné v Maďarsku? Že by riešili fakt, koľko neprávostí sa udialo po Viedenskej arbitráži? (Maďarsku vtedy pripadla časť Slovenska, pozn. red.)

- Treba povedať, že ak sa u nás o tom viac hovorí, tak iba jednostranne. Maďari však vo všeobecnosti nemajú nejako nadmerne vyvinutý sebareflektívny syndróm ospravedlnenia, aj keď sa tam nájde niekoľko dnes už svetových spisovateľov, intelektuálov, ktorých kritický hlas, na rozdiel od situácie u nás, politici si nedovolia prehliadať, ak sa nechcú diskvalifikovať nielen doma, ale i vo svete. V maďarskej verejnej mienke však stále panuje predstava, že predovšetkým im sa treba ospravedlňovať, najmä za Trianon a povojnové represie. Mnohí slovenskí amatérski historici účinkujúci profesionálne v politike si však myslia, že Maďari sa majú ospravedlniť nám, lebo my sme zrejme výkvet nevinnosti, resp. sme pod nimi len trpeli - raz tisíc rokov, naposledy som počul údaj takejto insitnej historičky, ktorý hovoril o sto šesťdesiatich rokoch.

- Dokedy táto fascinácia dejinami potrvá?

- Maďari, Slováci, ako všetky národy v tomto regióne, sú chorí dejinami. My sme vždy boli súčasťou iných dejín - uhorských alebo československých, nepatrili sme k obyvateľom historických zemí, tými boli donedávna pre nás najmä Česi, ale preto ešte naša choroba dejinami nie je menšia. Aj z týchto príčin dnes chceme dobehnúť históriu a trochu si ju prikrášliť či ospravedlniť. Hľadáme pritom symboly, hrdinov, otca národa... Buď však ten Hlinka v národe je takto zafixovaný, alebo nie. Zákonom to nejde. Hlinka predsa nebude väčší, ale ani menší, ak mu politici schvália nejaký zákon

- Hľadanie otca národa je teda opäť len divadlo pre ľudí?

- To ani nie je pre ľudí, lebo toto už ľudí zväčša nemôže zaujímať. Kdesi som čítal údaj, že o existencii Hlinku vie len sedem percent našich rodákov. Sám tomu nerozumiem, ako môže tento problém takto narásť, ale možno je to vec niekoľkých uvzatých poslancov, ktorí majú o túto agendu záujem a povedali si, že to jednoducho skúsia, čo ak to vyjde. Nepamätám sa totiž, že by k veci boli povedali nejaké zmysluplné expozé, ktoré by mohlo zatriasť slovenským sebavedomím. Ešte tak niekoľko výhražných nezmyslov. Keď však problém nastolíte tak, že buď ste za tento zákon, alebo ste zradca národa, tak sa ho väčšina poslancov rozhodne podporiť.

- Čím je to, že toto na nich funguje? Napríklad za Hlinku v prvom čítaní hlasovali takmer všetci poslanci slovenskej národnosti, okrem SMK, kde paradoxne zahlasoval za Miklós Duray. Pri schvaľovaní ústavy, čo je podstatne dôležitejší zákon, sa vážne debatovalo, boli hlasy proti...

- Duray, v tom bol konzekventný, hlasoval za autonomistu. Od 90. rokov v našej spoločnosti vznikol pseudoproblém, ktorý napríklad vôbec nemajú Česi. Za Mečiarových vlád vzniklo delenie na Slovákov národných (dobrých) a nenárodných či protinárodných. To zaklínadlo funguje dodnes, dokonca dnes už môžete byť aj zradca národa, hoci je to úplne falošné, nikam to nevedie. V krčmovom suteréne to však má svoju rezonanciu. A aj tam sú voliči, mnohí.

- Prečo je to tak ešte dnes?

- Treba povedať, že počas Dzurindových vlád tento problém vyhasol, ale znova sa revitalizuje. Nie že by som nechcel vyzdvihnúť historické osobnosti slovenského národa, ale na to sú aj iné spôsoby. My nemáme spracované ani základné monografie, základné historické práce o najvýznamnejších politických osobnostiach, máme ak, tak nejaké brožúry, zväčša účelové. Nemáme nič podobné základné, fundamentálne ani o Ľudovítovi Štúrovi, ani o Hlinkovi, ani o ďalších, nemôžeme sa potom čudovať, že o nich vie taký mizivý počet Slovákov. Nič sa nevie ani o tom Hlinkovi, je tu len nejaký mýtus. Isteže sa Hlinka zaslúžil o národ, ale podľa akého kľúča sa má táto zásluhovosť merať? Hádam sa nebude merať nejakým poslaneckým cólštokom? A potom tým istým cólštokom odmeriame zásluhy úplne protichodného politika a potom ďalšieho a ďalšieho. To hádam by už v štáte, ktorý sa konečne dostal do prvej ligy, nebolo celkom európsky kompatibilné. Panteón sa takto istotne netvorí.

- Keď hovoríte, že nemáme takéto monografické publikácie, nie je to zlyhanie akademikov a intelektuálov?

- Samozrejme, že je to aj zlyhanie intelektuálnej, vedeckej obce. O tom sa nedá pochybovať. Spoločenské vedy však vždy boli závislé od politických režimov, v ktorých existovali. Ťažko dnes obviňovať historikov, že v období komunizmu nevznikla nejaká objektívna monografia o Hlinkovi. Nikto však nezdôvodní, prečo by historik, ktorý v tom čase žil, ak by mal takú neodolateľnú chuť a potrebu ju napísať, ju nenapísal, trebárs aj do šuplíka. Nepíšu sa predsa veci len pre danú chvíľu. Stačí sa pozrieť iba k českým susedom.

- Možno sa vtedy báli, ale od novembra 1989 ubehlo osemnásť rokov...

- Možno, že historici naozaj žili v depresívnejšom prostredí a vo väčšom politickom tlaku. Aby však bolo jasno, ani v exilovom prostredí nič také nevzniklo, ak nerátam historickú monografiu či skôr hagiografiu o Tisovi, ale to bol iba rub druhého ideologického extrému. My sme teraz už 18 rokov v slobodnom režime, kde už prekážky nikto nikomu nekladie a takéto základné diela jednoducho tiež nemáme. Keď poviem kolegom Maďarom alebo Poliakom, že nemáme monografiu o Štúrovi, Hurbanovi, Milanovi Hodžovi, nekončiac Husákom, Dubčekom, jednoducho to nechápu. V Česku alebo v Poľsku, ale najmä v Maďarsku rozsiahle monografie o politikoch takéhoto typu vychádzajú takpovediac vo veľkom. O Jánosovi Kádárovi ich vyšlo v poslednom čase vari desať.

- Kto si teda zaslúži ten mystický titul Otec národa? Hovorilo sa: Hlinka, Štefánik, Dubček, Rázus, Štúr. Nebudeme mať tých otcov strašne veľa?

- Iná vec je, čo na to povie matka... (smiech). Myslím si, že toto nie je cesta. Je to falošná cesta a to, že sa na ňu teraz politici vydali, ba, povedal by som, že priamo naleteli, svedčí o tom, že toto prostredie je choré. Čudujem sa nielen SDKÚ a KDH, ktoré inak má na tému Hlinka jediné historický nárok, ale najmä sociálnej demokracii. Mohla by si spomenúť, že historicky k takýmto veciam nemala nikdy blízko a bola proti nim. Nemala by to byť jej agenda, respektíve by pri tom nemala ani miništrovať. Iná vec je, že slovenská sociálna demokracia nemá historickú tradíciu, tak sa chytá možno aj takých tradícií, ktoré jej nepatria či nenáležia. Slovenská ľavicová tradícia bola skôr komunistická, bohužiaľ, nie sociálnodemokratická. Sociálna demokracia by však mohla tieto témy predsa len reflektovať na vyššej intelektuálnej báze, ale tá v nej dnes absentuje. Keby mala trochu historické povedomie, vedela by, že národný socializmus tu už bol a bola to národná tragédia spojená prinajmenšom ak už nie rovno s Hlinkom, keďže sa ho nedožil, tak isto s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou...

- Myslíte si teda, že história a politika sú v spore či protiklade pri výklade minulosti?

- Nemecký filozof Artur Schopenhauer hovoril, že súčasné dejiny sú infikované lžou ako pobehlica syfilisom. Bolo by dobre si to pripomínať častejšie, keď chceme o nich, o súčasných dejinách, nie o tých pobehliciach, vyslovovať definitívne súdy. Navyše v parlamente.

Rudolf Chmel je literárny vedec. Riaditeľ Ústavu slavistických a východoevropských studií na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 1990 -1992 bol veľvyslancom ČSFR v Maďarsku, v rokoch 2002 - 2006 (s ročnou prestávkou 2005 - 2006) ministrom kultúry. Je autorom kníh o slovenskej literatúre, slovensko-maďarských vzťahoch.

Rudolf Chmel: Maďarská opereta má nádych drámy

26. októbra 2007 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Kedysi platilo, že ak sa vysloví meno Chmel, hneď sa začne hovoriť o Maďaroch. Rudolf Chmel bol dlho jediným Slovákom, ktorý sa vedecky zaoberal slovensko-maďarskými literárnymi a v širšom zmysle aj kultúrnymi vzťahmi. Neskôr sa stal posledným česko-slovenským veľvyslancom v Maďarsku a zažil tam dramatické obdobie. V maďarskej otázke sa, skrátka, vyzná. Ako, napokon, aj v slovenskej.

- Začnime otázkou dňa - Maďarskou gardou. Treba ju brať vážne?

- Na jednej strane to všetko má akoby charakter maďarskej veľkooperety, má jej dizajn, jej kulisy, na druhej strane evokuje najtemnejšie stránky maďarských dejín. Napokon, aj Slovenská pospolitosť veľmi rýchlo vyvolala asociácie na Hlinkovu gardu. Spomienky, stereotypy a schémy zdedené z minulosti fungujú v podvedomí ľudí tu aj tam. V Maďarsku sa nepochybne možno stretnúť aj s militantnými prejavmi nacionálneho extrémizmu a šovinizmu. Má to historické príčiny, nespracovaná trauma trianonskej dohody stále straší v hlavách niektorých ľudí. Skôr pravicových ako ľavicových či nebodaj liberálnych, ale, čo je smutnejšie, aj mladých.

- Čiže opereta?

- Keď hovorím opereta, musím zároveň poznamenať, že kedykoľvek sa môže zmeniť na drámu či dokonca tragédiu. Preto výjavy s Maďarskou gardou vyvolávajú také protichodné pocity. Chvíľami aj zimomriavky. Na jednej strane sa jej zhromaždeniam môžete vysmievať, na druhej ich beriete úplne vážne. Napokon, extrémizmus v Maďarsku dostal nedávno, pri inej príležitosti, taký rozmer, že aj tamojšia vláda sa vyľakala.

- Spomenuli ste Slovenskú pospolitosť. Tú naše úrady ako politickú stranu zakázali. Prečo nejde takto zatočiť s Maďarskou gardou?

- Problém môže byť aj vo veľmi uvoľnenej maďarskej legislatíve. Spomeňte si, aj kauzu Slovenskej pospolitosti riešili naše úrady pomaly a povolili ju bez problémov. Neboli sme až takí rázni, ako sa teraz vyťahujeme. A tiež sme sa ostýchali pripomínať historické reminiscencie, ktoré pospolitosť vyvolávala.

- Oživovaním historických tráum si maďarská politika zvykne riešiť súčasné problémy. Platí to aj v tomto prípade?

- Maďarská spoločnosť a politika sú dlhodobo veľmi polarizované. A už za vlády Józsefa Antalla začiatkom 90. rokov otvorila dvere pre návrat historického nacionalizmu a historických resentimentov.

- Hovorili jej vláda historikov.

- Bola to dokonca celá politická garnitúra historikov. Mohli ste v nej narátať vari desať historikov vrátane premiéra a predsedu parlamentu. Tam bol historizmus priam zakódovaný do politickej činnosti. A nie náhodou na prvom zhromaždení gardistov v auguste tohto roku rozdával diplomy historik - exminister obrany z vlády Antalla. A jeho štátnym tajomníkom bol tiež nie náhodou historik - klasický revizionista trianonskej témy. Čiže už vtedy bolo narobené a zarobené na budúce,,vyrovnávania” a,,ospravedlňovania”.

- S vládou Antalla máte osobnú skúsenosť ako veľvyslanec vtedy ešte Česko-Slovenska v Budapešti.

- Niektorí predstavitelia tejto vládnej garnitúry sa na Slovákov pozerali akoby trochu zvrchu. Darmo som bol predstaviteľom vtedy 15-miliónového štátu a oni mali len 10 miliónov. Vedeli, že som Slovák, reprezentant menej pánskeho národa, a to u niektorých pravicových, nie liberálnych politikov zavážilo. Nehovoriac už o tom, že maďarská politika mala za Antalla isté veľmocenské nároky v stredoeurópskom priestore. A sám Antall sa cítil byť predsedom vlády s priam kancelárskymi právomocami, čo dával pocítiť aj prezidentovi Gönczovi.

- Pred pätnástimi rokmi ste zažili vari najväčšie ochladenie vzájomných vzťahov, predstavitelia maďarskej vlády neprišli ani na recepciu, ktorú ste usporiadali k nášmu štátnemu sviatku. Ako si na to spomínate?

- Krátko predtým, 24. októbra 1992, naša strana prehradila Dunaj, schyľovalo sa k spusteniu gabčíkovského vodného diela, a to napriek nesúhlasu maďarskej vlády. Jej členovia našu recepciu ignorovali a pre zahraničných titulárov zorganizovali v tom čase exkurziu do Dunakiliti. Väčšina z nich sa však solidarizovala so svojím kolegom.

- Ak nebolo na programe Gabčíkovo, bol tam krajanský zákon alebo iná záležitosť, súvisiaca s maďarskou menšinou. Prečo Budapešť prejavuje až takú starostlivosť o zahraničných Maďarov?

- Tá je priamo zakotvená v ústave aj v zahraničnopolitickej koncepcii. Je nadštandardná, aj intervencia do politického života menšín v nástupníckych krajinách, ako to oni hovoria, je nezvyčajná na dnešné európske pomery. V maďarskej politike panuje v tomto ohľade akýsi konsenzus, aj keď s rozdielnym praktickým dôrazom. Iné je, ak sa pritlačí na pílu a niektorí pravicoví politici začnú vytvárať víziu jednotného politického národa bez ohľadu na štátne hranice. Ak sú pri moci socialisti a liberáli kladú na starostlivosť o maďarské menšiny len taký dôraz, aby v zápase s nacionalistickou pravicou nestrácali body. Súdržnosť s menšinami je však naozaj hlboko vo vedomí maďarskej spoločnosti.

- Ako je to možné, veď od Trianonu uplynie onedlho už 90 rokov.

- Áno, napriek tomu sa vnútornú integritu tohto celku, maďarstva, ako oni hovoria, darí udržiavať.

- Dá sa povedať, že vďaka súdržnosti materského národa s menšinami sa ich zatiaľ nikde nepodarilo odmaďarčiť? Na rozdiel od slovenskej menšiny, ktorá sa už fakticky pomaďarčila?

- Slovákov v Maďarsku sa v podstate podarilo zmaďarizovať, a to na niekoľko etáp. Posledný klinec do rakvy prišiel paradoxne v 60. rokoch, v čase, keď sa fakticky zrušilo slovenské školstvo v Maďarsku.

- Teraz to Maďarom vrátime pripomenutím černovskej tragédie, krutej maďarizácie a podobných udalostí spred sto rokov. Čo vy na to?

- Po roku 1992 sme sa pokúšali dobiehať dejiny.,,Zakladateľom „ štátu nenapadlo nič múdrejšie, ako samostatnosť Slovenska identifikovať na nejakom protimaďarskom postoji. To je však málo aj na zahraničnopolitickú koncepciu, tobôž na identitu štátu a národa. Má to však svoje hlboké korene. Už Vladimír Mináč kedysi v polovici 60. rokov napísal, že sme sa celé dejiny len odrážali od Maďarov a výsledkom je vraj až mytologická nenávisť voči Maďarom. Pripomínam, že Mináč to sformuloval v časoch proletárskeho internacionalizmu. Aj keď som s ním už vtedy trocha polemizoval, v niečom mal naozaj pravdu. Presviedčajú má o tom niektorí politici a ich fanklub.

- Ako vnímajú Maďari v Maďarsku naše pokusy o historické vyrovnanie či zmierenie?

- Určite to neprežívajú tak dramaticky ako my. Lebo maďarsko-slovenské vzťahy nepovažujú za niečo výnimočné. Pre nich sú to jedny z mnohých vzťahov s okolitým svetom. Tuhšie a vypätejšie mali s Rumunskom, ktoré má oveľa väčšiu maďarskú menšinu, aj so Srbskom, ako s nami. My sme sa, navyše, v predchádzajúcich desaťročiach chceli emancipovať na českom pozadí. S Maďarmi sme to mali vybavené dávno, aj vďaka Čechom, v roku 1918. Dnes je frekventované meno Andreja Hlinku. Nuž on svojho času povedal, že manželstvo s Maďarmi sa,,nepoviedlo”. Nie všetky manželstvá sa napokon vydaria.

- Vzápätí sme skončili v manželstve s Čechmi.

- S nimi však to rozvádzanie išlo ľahko, okrem niektorých scén pomanželských, s Bojnickým oltárom a podobne. Všetko sa však rýchlo urovnalo a dnes je to vzťah priam milenecky, čo je po rozvode výnimočné.

- Prečo sa teda po toľkých desaťročiach od,,rozvodu” s Maďarmi potrebujeme od nich stále odrážať?

- Dobiehame národné obrodenie. A fungujú tu politické stereotypy a predsudky. Keď sme už pri Hlinkovi, jeho ľudová strana nepatrila medzi tie, ktoré sa otvárali voči iným národom alebo konfesiám, nevynikala veľkou toleranciou. Postavila svoj program na výlučnosti, izolovanosti. Potom už nemáte ďaleko k extrémom a, naopak, máte ďaleko k spolupráci a dialógu. Žijeme však v spoločnej Európe, ktorá má vo svojich základoch spoluprácu a porozumenie.

- Podľa súčasných vládnych strán a KDH patrí Hlinka na piedestál.

- Robiť z historických figúr, ktoré svoj politický koncept nepostavili na širšej spolupráci, identifikačné postavy celého národa, je falošná cesta. Vedie k vytváraniu ďalších historických mýtov. Navyše, nútiť zákonom ľudí, koho si majú vážiť a uctiť, silne pripomína prístup totalitných režimov.

- A čo Lex Masaryk?

- Ani to nebolo normálne, navyše to bolo ešte za Masarykovho života. A choré bolo uzákoňovať zásluhy Beneša, ako to Česi urobili len pred zopár rokmi. Mali si najprv prečítať, čo o ňom napísal ich skvelý filozof Jan Patočka. Choré je však aj to, že mnohí Slováci nevedia prísť na meno Benešovi, ale Benešove dekréty, často bez ich poznania, vyznávajú ako aktuálne poučenie pre súčasnosť.

- Celý parlament hlasoval za ich nedotknuteľnosť.

- Akoby naozaj chcel niekto tie dekréty zmeniť. Netreba ich meniť, vyhasli samy s určitým úsekom dejín. Pričom najdiskutovanejšie a najkontroverznejšie z nich konzultoval Beneš a vláda s víťazmi druhej svetovej vojny. To maslo nie je naše, je na hlave koaličných mocnosti. Skrátka, tie dekréty, treba ich vnímať v historickom kontexte. Lenže zase - netreba si z toho robiť nejaké osobité historické zásluhy.

- Sám hovoríte, že identita národa a štátu stojí na histórii. Čo si teda brať z minulosti?

- Určite nie všetko, takpovediac s chlpmi. Nikto má nepresvedčí, že Hlinka a Černová nemajú dnes aktuálnu silnú protimaďarskú konotáciu. S tým sa však ťažko dá ísť do Európy spolupráce a porozumenia.

- Raz ste napísali, že sme veľmi chorí dejinami a našou výlučnosťou v nich. Dá sa to liečiť?

- Pre nás Slovákov o to ťažšie, že sme dlho boli nehistorický národ, ktorý nemal vlastný štát. Chyba bola, že sme si neprivlastnili to uhorské ani česko-slovenské zo spoločných dejín. Je fakt, že silnejší nám to radi nedopriali. V tom zmysle musíme uvažovať aj o geopolitickej váhe Slovákov a Slovenska v dejinách. Tá nikdy nebola veľká, ťahali sme v nich vždy za kratší koniec. Teraz máme pocit, že by sme mohli dobehnúť zmeškané, ale prečo prostriedkami 19. storočia? Začiatkom 21. storočia to už nejde.

Rudolf Chmel (68) - od skončenia štúdií na Filozofickej fakulte UK je vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Venuje sa výskumu dejín slovensko-maďarských literárnych vzťahov. V rokoch 1990 - 1990 bol veľvyslancom ČSFR v Maďarsku. Po návrate z diplomatických služieb viedol Nadácie Otvorenej spoločnosti, kabinet slovakistiky na Univerzite Karlovej v Prahe a po roku 2002 bol ministrom kultúry SR. Je autor kníh Moja maďarská otázka (1996) a Moje slovenské pochybností (2004).

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink