Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom možno pochopiť prostredníctvom pohľadu na vnútornú politiku. Nie sú v nich zahranično-politické problémy, ale sa v nich odzrkadľujú vnútropolitické ťažkosti vlád. Povedal to v Budapešti pre TASR na margo existencie napätia medzi týmito susednými krajinami maďarský politológ Zoltán Kiszely. V SR v čase vlády Mikuláša Dzurindu bola dlho pri moci menšinová vláda, ktorú príležitostne podporovali zvonka poslanci. Robert Fico podľa Kiszelyho nechce, aby aj on vládol v menšinovej vláde, čo by pre neho mohol znamenať koniec. Ak by SNS Jána Slotu veľmi zosilnela, tak by to mohlo od Smeru odlákať voličov najmä na severe Slovenska, preto musí byť Fico v strehu. Musí byť dostatočne tvrdý, aby nestratil voličov smerom k jeho koaličnému partnerovi, ktorý by prípadne vystupoval tvrdšie, ako on, alebo aby nedal dôvod na to, aby ho koaličný partner opustil. To by potom hrozilo aj predčasnými voľbami, ak by sa mu nepodarilo použiť Dzurindovu techniku získavania vonkajšej podpory hlasov poslancov, domnieva sa politológ. Sem podľa neho patrí aj to, že sa Fico, ako populistický politik dostal k moci vďaka takým hospodárskym sľubom, ktoré vedel iba sčasti splniť, napríklad zníženie DPH a iné. Preto aj on odvádza pozornosť od toho, že neplní svoje hlavné sľuby. Ficova strana je v koalícii s populistickou, krajne nacionalistickou stranou, čo Európska únia kvôli paralele s rakúskou vládnou koalíciou Wolfganga Schüssela s Jörgom Haiderom v období rokov 1999-2002 nevníma pozitívne. Európski socialisti nemôžu odpustiť Ficovi to, čo vytýkali Schüsselovi, preto odkladajú aj prijatie Smeru-SD do PES, teda aj toto musí slovenský premiér nejako riešiť. Ďalej je tam kauza Hedvigy Malinovej, teda je viacero vecí, ktoré musí vysvetľovať, a tu sa mu hodí vonkajšia kauza, ako napríklad vzťah k Maďarsku, dodal. V Maďarsku sú za terajšou nepriaznivou situáciou slovensko-maďarských vzťahov tiež vnútropolitické dôvody, povedal Kiszely. Maďarská socialistická strana MSZP, ako najväčšia vládna strana, je totiž menej národne orientovaná. Prvým krokom Ferenca Gyurcsánya po nástupe do funkcie v roku 2004 bolo odmietnutie dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov. MSZP teraz podľa jeho slov musí dokazovať, že jej záleží na zahraničných Maďaroch. Preto prišlo vhod aj maďarskej vláde, že v čase, kedy vzbĺkli nacionalistické vášne v SR, sa môžu maďarskí socialisti postaviť na ochranu záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová má niekoľko dôvodov ku krokom, ktoré napríklad súkromnou návštevou SR minulý týždeň urobila. Stvárňuje totiž vnútornú opozíciu v rámci MSZP, pokúša sa stavať vpravo v rámci strany, reprezentuje teda kresťanstvo, národné zmýšľanie, a pokúša sa aktivizovať v otázke podpory Maďarov za hranicami. Ako predsedníčka zákonodarného zboru dokázala aktivizovať päť parlamentných strán, s ktorými do Podunajských Biskupíc na spomienku vysídlených Maďarov prišla. Znamená to alternatívu v rámci MSZP s odkazom: hľa sú aj poriadni socialisti. Okrem toho sa pokúsila v rámci tvorby osobnej kariéry postaviť na úroveň prezidenta, ktorý absolvoval súkromnú návštevu Slovenska pár dní pred ňou, a s ktorým v boji v prezidentských voľbách 2005 podľahla. Keďže sme konštatovali, že dôvody napätých slovensko-maďarských vzťahov možno hľadať vo vnútropolitickej situácii oboch krajín, je pravdepodobné, že táto situácia sa môže zlepšiť práve zmenou vnútropolitickej situácie, podčiarkol politológ na margo otázky TASR o možnom vývoji situácie. Podotkol, že v rokoch 1999-2006 bolo možné konštatovať relatívne dobré vzťahy. Teda v období dvojice premiérov Dzurinda-Orbán, neskôr Dzurinda-Medgyessy boli dosiahnuté dobré dohody, ako napríklad dobudovanie štúrovského mosta, alebo dohoda o dostavbe mostov na Ipli, ktorá snáď aj napriek terajším protikladom pokračujú. Bol dosiahnutý pokrok vo vzájomných vzťahoch dovtedy, kým nedošlo k zmene politickej scény na Slovensku. Odvtedy sa začali vyostrovať vzťahy pod tlakom SNS. K otázke možných vonkajších vplyvov na tieto vzťahy poznamenal, že neverí, že by Európska únia mala vplyv na zníženie napätia. SR aj Maďarsko sú členmi únie aj Severoatlantickej aliancie, OECD, tieto organizácie už nedokážu vyvinúť taký tlak, ako pred vstupom SR a Maďarska. Vplyv na zlepšenie atmosféry však môžu mať medziľudské vzťahy. Vieme, že na juhu pracujú a žijú spolu ľudia bez problémov, tam nie sú konflikty. Sú takí, čo chodia pracovať do Maďarska, do podnikov Nokia, alebo Suzuki, ale teraz začínajú chodiť čoraz viac Maďari pracovať na Slovensko. Slovenský priemysel má nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Teda tiež hospodárske otázky môžu prispieť k riešeniu, povedal politológ. Podľa jeho vyjadrenia nie je možné vylúčiť ani zhoršenie vzťahov, ak by sa napríklad v Maďarsku dostala k moci nacionalistická vláda. Ak v Maďarsku budú považovať otázku starostlivosti o zahraničných Maďarov za dôležitejšiu, potom je možné, že zo strany Maďarska sa zhorší situácia. Pričom na Slovensku trebárs vplyvom predčasných volieb dôjde k zmene. Smerom k Európskej únii chcú podľa neho obe krajiny ukazovať svoju usmievavú tvár. To, že Fico tento týždeň pozval Gyurcsánya, zrejme hovorí aj o tom, že navonok treba ukázať zmierlivosť. Otázkou je, nakoľko je v tom úprimný záujem, a nakoľko momentálny záujem zo slovenskej strany napríklad prijatie Smeru-SD za plnoprávneho člena v Strane európskych socialistov (PES). V súčasnej situácii chladného vzájomného slovensko-maďarského vzťahu sú veľmi dôležité podobné gestá. Otázkou ale je, čo po gestách bude nasledovať. Možnosťou by napríklad bola spoločná slovensko-maďarská schôdza vlád, ako tomu bolo už v prípadoch všetkých susedných krajín Maďarska, s výnimkou práve Slovenska. Podľa Kiszelyho je ťažké si predstaviť, že Fico, ktorý je odkázaný na hlasy SNS, by urobil ďalšie vážne gestá. Ťažko si viem predstaviť, že by vláda urobila kroky, ktoré by uškodili SNS, ktorá žije práve z toho, že je nacionalistická, dodal. Gestom by podľa jeho slov mohlo byť odvolanie tých nariadení, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú život maďarskej menšiny v SR napríklad v otázke podpory regiónov na základe nadmorskej výšky. Gesto by mohlo byť v oblasti používania menšinového jazyka, zachovania štatútu maďarskej Univerzity Jánosa Selyeho, tieto sa však dotýkajú programu SNS, preto ich ťažko možno očakávať, uzavrel rozhovor pre TASR maďarský politológ.

M. Duray otvoril v Balašských Ďarmotách výstavu o vysídľovaní

12. októbra 2007

Podstatou prenasledovania Maďarov v rokoch 1944-1948 bolo násilným spôsobom zrealizovať to, čo sa relatívne pokojnými prostriedkami nepodarilo v období 1920-1938, teda aby jazykové hranice a štátne hranice boli totožné. Vyhlásil to v Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat) podpredseda SMK Miklós Duray na otvorení výstavy o vysídlení Maďarov na základe Benešových dekrétov. Ako Duray dodal, korene prenasledovania Maďarov a Nemcov možno hľadať v prvej tretine 19. storočia a významným prvkom z tohto pohľadu je podľa neho aj trianonská mierová zmluva, pri ktorej k Československu pripojili veľké územie obývané Maďarmi. Podpredseda SMK povedal, že takmer 40.000 Maďarov vyhnali z ich rodnej zeme, 45.000 vysídlili na sudetské územia a 90.000 Maďarov sa dotkla výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Nie je známy presne počet tých, ktorí utiekli a ktorých odvliekli do Sovietskeho zväzu. Následky kolektívnej viny sformulované Benešovými dekrétmi sa dotkli 200.000 Maďarov žijúcich na Slovensku a pritom ešte 326.000 Maďarov sa prihlásilo k slovenskej národnosti v rámci ponúknutej reslovakizácie v roku 1946, tvrdil Duray podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. Výstavu pod názvom Never again - Nikdy viac! pripravil v Palóc múzeu Archív novohradskej župy v spolupráci s Múzeom maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. Podľa riaditeľa Palóc múzea Árpáda Tyekvicsku zámerom tvorcov výstavy bolo, aby „desaťročia zamlčaná maďarská národná tragédia nezmizla bez stopy”.

Intelektuáli varujú pred rastom napätia

11. októbra 2007

Približne stovka intelektuálov zo Slovenska sa podpísala pod výzvu, ktorou upozorňuje na rast napätia v slovensko-maďarských vzťahoch. Podľa signatárov treba vinníkov hľadať medzi zástupcami slovenskej vládnej koalície i opozície, ako aj medzi politikmi v Maďarsku. Intelektuáli vyzvali občanov, aby sa postavili proti šíreniu národnej neznášanlivosti. „Za posledný rok sme sa stali svedkami neuvážených krokov a nebývalej nacionalistickej vulgarizácie politiky (...) Takéto správanie má pre obe krajiny nepriaznivý zahraničnopolitický dopad, neprispieva k ich dobrému postaveniu v Európskej únii a k budovaniu étosu demokratických európskych hodnôt,” uvádza sa vo vyhlásení. Signatári, medzi ktorými nechýba napríklad sociológ Martin Bútora, spisovateľ Daniel Hevier či historik Ivan Kamenec, sa obávajú aj obmedzovania menšinových práv v oblasti školstva a médií na Slovensku. Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa zvýšilo v poslednom období po rozhodnutí parlamentu, ktorý prijal na podnet vládnej SNS uznesenie o nemennosti takzvaných Benešových dekrétov. Tie po druhej svetovej vojne zasiahli do občianskych a majetkových práv maďarskej a nemeckej menšiny na Slovensku. Rozhorčenie najvyšších ústavných činiteľov Slovenska vyvolala nedávna návšteva maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý sa v Komárne kriticky zmienil o rozhodnutí slovenského parlamentu. Podľa slovenskej vlády tým prezident prekročil rámec súkromnej návštevy a zneužil pobyt na politické ciele.

Pozvanie pre slovenského prezidenta na návštevu Maďarska platí

11. októbra 2007

Maďarsko neplánuje zmeniť doteraz zaužívanú prax pri zahraničných neoficiálnych a súkromných návštevách predstaviteľov iných krajín. Podľa mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera, ak najvyšší slovenskí štátni predstavitelia pri svojich návštevách v Maďarsku budú mať záujem o neverejné stretnutia s predstaviteľmi slovenskej komunity, maďarská strana aj v budúcnosti vyjde týmto želaniam v ústrety. Ak slovenskí politici chcú verejne vystúpiť na verejných podujatiach Slovákov v Maďarsku, maďarský štát nebude klásť žiadne prekážky, dodal Heizer. Náš postoj je nemenný, my naďalej srdečne očakávame slovenských verejných činiteľov, čo potvrdil aj maďarský prezident László Sólyom počas svojej návštevy v Košiciach, skonštatoval Antal Heizer v rozhovore pre tlačovú agentúru SITA. Podľa neho maďarská strana teraz čaká na stanovisko slovenského ministerstva zahraničných vecí o tom, aké možnosti majú podľa pravidiel protokolu tohto rezortu vysokopostavení štátni predstavitelia počas neoficiálnych a súkromných návštev na Slovensku. My nemienime polemizovať o tom, ako istý štát aplikuje svoje pravidlá protokolu, uviedol maďarský diplomat. Podľa neho sa Maďarsko obrátilo na slovenské ministerstvo zahraničných vecí po tom, čo sa v súvislosti s nedávnou návštevou maďarského prezidenta na slovenskej strane mesta Komárno objavili hodnotenia, že hlava maďarského štátu vyvíjala politickú činnosť a sformulovala politické vyhlásenia. Ako však dodal, ak to slovenskej strane robí problémy, maďarská strana to môže riešiť aj iným spôsobom. Napríklad tak, že ak ich predstavitelia navštívia Slovensko, aby sa stretli s predstaviteľmi maďarskej komunity, a slovenská strana si to bude želať, neurobia politické vyhlásenia. Avšak podľa Heizera najvyšší maďarskí predstavitelia nemusia cestovať do zahraničia preto, aby sformulovali svoj názor a aby sa to dozvedeli aj slovenskí politici. Diplomatická prax je však iná, dodal Heizer. My budeme veľmi radi, ak zo Slovenska, z Chorvátska alebo z hociktorej krajiny štátni činitelia navštívia Maďarsko a verejne vystúpia na podujatiach svojej menšiny, a vo svojich prejavoch sa zmienia aj o otázkach, ktoré sa napríklad dotýkajú budúcnosti tejto menšiny, skonštatoval maďarský diplomat. Ako príklad uviedol nedávnu návštevu predsedu slovenského parlamentu Pavla Pašku, ktorý začiatkom októbra na spomienkových oslavách výročia Cyrila a Metóda tiež verejne vystúpil. Nech bude odpoveď slovenskej strany hocijaká, my na našich diplomatických zvyklostiach v Maďarsku neplánujeme nič meniť, povedal Heizer. Maďarský veľvyslanec potvrdil, že naďalej platí pozvanie maďarskej strany pre slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča na oficiálnu návštevu Maďarska, ktoré v roku 2005 tlmočil maďarský prezident László Sólyom počas svojej návštevy v Bratislave. Sám som bol vtedy členom oficiálnej maďarskej delegácie ako vedúci maďarského Úradu pre etniká a menšiny, keď odznelo toto pozvanie, ktoré odvtedy platí, avšak termín návštevy dodnes nebol vytýčený, povedal Heizer.

Fico pozval na Slovensko maďarského premiéra

10. októbra 2007

Predseda vlády SR Robert Fico pozval maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na návštevu Slovenska. Oficiálnu pozvánku mu odovzdal v utorok slovenský veľvyslanec v Budapešti Juraj Migaš. Pre TASR to dnes potvrdili maďarské diplomatické zdroje. Migaš dodal, že termín stretnutia nie je konkretizovaný, čaká sa na odpoveď maďarského premiéra. Pozvanie je v duchu slov premiéra Fica o nutnosti udržiavania vzťahov a stretávania sa s predstaviteľmi susedných štátov, uviedol Migaš. Stretnutie premiérov v tomto období napätých slovensko-maďarských vzťahov mala podľa zdrojov z Bruselu sprostredkovať Strana európskych socialistov (PES). Údajne by nemalo ísť o jednu schôdzku, ale postupne o sériu bilaterálnych rokovaní. „Maďarská strana potvrdila, že sa Fico s Gyurcsányom stretnú na pracovných rozhovoroch o niekoľko dní v Portugalsku na summite EÚ. Tam sa im ponúka možnosť spresniť si termín ich osobného stretnutia,” informuje dnes maďarská agentúra MTI. Pre dnešné vydanie denníka Új Szó vychádzajúceho na Slovensku maďarský veľvyslanec v SR Antal Heizer potvrdil, že šéfovia diplomacií oboch štátov - Ján Kubiš a Kinga Gönczová sa stretnú 16. novembra. Diplomat vyjadril vieru, že táto schôdzka urobí bodku za napätými slovensko-maďarskými vzťahmi, ktoré sa vyostrili v ostatných dňoch.

R. Fico: V Maďarsku boduje len ten, kto sa prezentuje ako väčší Maďar

10. októbra 2007

Premiér Robert Fico odmietol v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse názor, že Národná rada uznesením o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov vyostrila vzťah s Maďarskom. Podľa neho sa naopak Slovensko stalo obeťou vnútropolitického boja v Maďarsku. „Tam môže bodovať len ten, kto sa prezentuje ako najväčší Maďar,” povedal Fico. „Hľadajte príčiny tam, kde sú,” dodal. „Pokiaľ viem, sú to maďarskí predstavitelia, ktorí zneužívajú takzvané súkromné návštevy na Slovensku k útokom proti slovenským inštitúciám. Okrem toho by som chcel pripomenúť, že deklaráciu Národnej rady podporili okrem maďarskej všetky slovenské parlamentné strany, aj opozičné.” Fico v rozhovore pre Die Presse vyjadril presvedčenie, že hlavnou príčinou je napätá vnútropolitická situácia v Maďarsku. „Tam môže bodovať len ten, kto sa zahraničnopoliticky prezentuje ako najväčší Maďar. Premiér Ferenc Gyurcsány je pod obrovským tlakom extrémnych nacionalistov zo strany pána Viktora Orbána. A tak sa zneužívajú zahraničné návštevy k propagandistickým vystúpeniam. U nás nemáme demonštrácie so zapaľovaním a ničením áut a nechceme, aby k nám niekto tieto šialenosti prinášal,” povedal slovenský premiér v narážke na budapeštianske nepokoje z vlaňajšej jesene. „Okrem toho šéf našej maďarskej strany pán Csáky nemá žiadnu inú tému okrem nacionalizmu. A pretože sa žiadne potláčanie menšín nekoná, potrebuje nejakú náhradu,” dodal Fico. V odpovedia na ďalšie otázky zopakoval odmietavý postoj k plánovanej americkej základni v Česku a Poľsku. „Trvám na tom, že tento projekt zvyšuje medzinárodné napätie a že by o tom mali vyjednávať USA, NATO a Rusko. Slovensko ako sused Česka a Poľska má právo sa k tomu vyjadrovať. A nedávno tiež americkí experti celý projekt spochybnili. Už keď som sa kriticky vyjadroval k irackej vojne, skoro ma ukrižovali. A medzitým sa ukázalo, že táto vojna je len o rope,” zdôraznil Fico. Slovenský premiér tiež rozhorčene reagoval na výčitky, že slovenská vláda zabránila privatizácii bratislavského letiska viedenským konkurentom. „A čo sme vo výpredaji, kde si každý zoberie to, čo sa mu práve hodí? Rád by som počul, čo by sa hovorilo v rakúsku, keby sa všetky strategicky významné podniky ocitli v zahraničných rukách,” argumentoval. Rastúce napätie medzi politikmi Slovenska a Maďarska majú riešiť už aj predsedovia vlád oboch krajín. Premiér Robert Fico pozval svojho maďarského kolegu Ferenca Gyurcsányho na návštevu Slovenska, informovala o tom televízia TA3. Oficiálnu pozvánku mu včera odovzdal slovenský veľvyslanec v Budapešti Juraj Migaš. Stretnutie premiérov mala podľa Hospodárskych novín sprostredkovať Strana európskych socialistov.

Opozíciu rozdeľuje pohľad na slovensko-maďarské vzťahy

11. októbra 2007

Opozíciu rozdeľujú rozličné pohľady na slovensko-maďarské vzťahy, napriek tomu si však želá lepšiu koordináciu a spoluprácu „Naše pohľady nie sú rovnaké. Neželáme si pokračovanie eskalácie napätia,” povedal dnes po takmer trojhodinovom rokovaní predsedov opozičných strán šéf Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský v súvislosti s posledným vyostrením slovensko-maďarských vzťahov. Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky ho doplnil s tým, že opozičné strany nemajú spoločný názor na hlasovanie o uznesení k Benešovým dekrétom. Hrušovský na stretnutí Csákyho zároveň upozornil, že KDH odmieta diskusiu o akejkoľvek forme autonómie. Csáky zdôraznil, že všetci traja lídri strán sú proti hystérii v slovensko-maďarských vzťahoch. „Táto trojica chce spoluprácu. Deklarovali sme odhodlanie spolupracovať,” uviedol Csáky. Podľa Hrušovského hľadať vinníka, ktorý spustil lavínu v slovensko-maďarských vzťahoch, nie je dôležité. Uviedol však, že bolo nešťastné otvárať tému Benešových dekrétov. „Každý vie, že akcia vyvolá reakciu,” vyhlásil. Podľa neho, ak by napätie eskalovalo naďalej, mohlo by to spôsobiť problémy Slovensku i Európe. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda upozornil, že na Slovensku bol v susedských a národnostných vzťahoch osem rokov pokoj. Veci sa riešili bez vyvolávania nepokojov medzi ľuďmi. Zároveň dodal, že prezident Maďarska sa na svojej poslednej súkromnej návšteve na Slovensku správal nenáležite. Na druhej strana aj Robert Fico ako premiér sa mal podľa neho správať šikovnejšie. Opoziční predsedovia sa zhodli na potrebe lepšej koordinácie medzi poslaneckými klubmi v parlamente, aby sa neopakovala situácia, že nie všetci poslanci opozície podporia v Národnej rade SR opozičné návrhy. Práve nepodporenie niektorých návrhov KDH ostatnými opozičnými poslancami môže byť podľa Hrušovského dôvodom kritiky opozičnej spolupráce skupinou Vladimíra Palka. Dzurinda Palkovu kritiku označil za nezmysel. Podľa Csákyho je dnešné trojhodinové rokovanie predsedov opozičných strán odpoveďou na tvrdenia Palka o opozičnej spolupráci.

...a zase tí Maďari

12. októbra 2007 - (Eva Irmanová - HN)

Dlhodobý nesúlad medzi hranicami národa a hranicami štátu v strednej a juhovýchodnej Európe sa stal jednou z hlavných príčin konfliktov modernej doby medzi tu žijúcimi národmi. V stredoeurópskom regióne ešte stále vládnu spory, ktoré vznikli v poslednom období existencie habsburskej monarchie a vzniku nástupníckych štátov, spojené predovšetkým s problémom národnostných menšín, národného sebaurčenia a s otázkou nedotknuteľnosti hraníc, a determinujú konkrétne vzťahy medzi národmi a štátmi tohto priestoru. Signifikantný z tohto hľadiska je problém maďarskej menšiny na Slovensku. Podvedomá protimaďarská averzia bola u Slovákov vypestovaná v procese formovania ich národnej identity. Pre Maďarsko predstavuje problém maďarských menšín dôsledok dodnes pociťovanej trianonskej traumy. Vzťahy Maďarska a Slovenska sú stále determinované dvoma problémami: otázkou maďarskej menšiny a jej ochrany, ako aj možnosťou zasahovania do záležitostí súvisiacich s porušovaním základných ľudských a menšinových práv, a problémom hraníc a ich akejkoľvek nespochybniteľnosti. Niet pochýb o tom, že nevyriešené problémy z minulosti zasahujú do súčasných politických vzťahov a ovplyvňujú ich. Riešením nie je ponechať historické problémy historikom a žiadať od nich vypracovanie akejsi spoločnej interpretácie dejín. Domnievam sa, že to ani nie je možné, neexistuje predsa žiadna vyššia jediná historická pravda. Čo však možné je, a čo podľa môjho názoru je priamo nevyhnutné, je pochopiť a prijať odlišný výklad historických udalostí ovplyvňujúcich ďalšie osudy slovenského a maďarského národného spoločenstva. Prijať na základe tohto pochopenia zodpovednosť za udalosti pociťované druhým národným spoločenstvom ako ujmu, vyvodiť z tejto zodpovednosti hoci len symbolické konzekvencie a vytlačiť extrémizmus akéhokoľvek druhu z rozhodovania, to už považujem za úlohu pre politikov. Po ére vzťahov na bode mrazu došlo v rokoch 1998 ¤ 2006, v čase koaličných vlád Mikuláša Dzurindu, k podstatnému urovnaniu a zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov napriek všetkým peripetiám okolo krajanského zákona (zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí), ktorý schválil maďarský parlament v roku 2001. Nezanedbateľnú úlohu v tom zohral podiel Strany maďarskej koalície na vládnej moci, ktorý vtedajší predseda SMK kvalifikoval ako „začiatok cesty historického zmierenia Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku”. Pôsobenie politických predstaviteľov maďarskej menšiny vo vládnej koalícii vytvorilo priaznivé predpoklady na pozitívny posun v riešení otázok spojených s postavením maďarskej menšiny. Po voľbách v roku 2006 sa však situácia zásadne zmenila. Nie primárne tým, že SMK sa dostala do opozície, ale faktom, že v súčasnej vláde ako člen koalície pôsobí vyhranene nacionalistická, extrémne protimaďarsky sa prezentujúca Slovenská národná strana. Excesy a útoky jej predsedu tak dostávajú punc vládneho stanoviska, čo nie je najvhodnejším ovzduším pre slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské „historické zmierenie” a vzájomnú empatiu. Za nešťastný z tohto hľadiska považujem i posledný počin slovenskej politiky vo vzťahu k tzv. Benešovým dekrétom, Deklarácii NR SR. Je to krok podobného druhu, akým bol prejav vtedajšieho maďarského premiéra Orbána v zahraničnom výbore Európskeho parlamentu vo februári 2002, apelujúci na okamžité zrušenie všetkých dekrétov, len s opačným znamienkom.

Slováci z juhu protestovali proti SMK a maďarským politikom

10. októbra 2007

Memorandum Za nerušené občianske spolužitie na slovenskom juhu prijalo dnes Združenie signatárov stretnutí Slovákov južného Slovenska (ZSSSJS) v Komárne. Informoval o tom novinárov jeden zo signatárov a hovorca Matice slovenskej Stanislav Bajaník s tým, že ide o reakciu na zhoršenie situácie v slovensko-maďarských vzťahoch. Za súčasné vyhrotené slovensko-maďarské vzťahy môžu podľa Bajaníka najmä posledné súkromné návštevy prezidenta Maďarskej republiky Lászlóa Sólyoma, predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej, ako i xenofóbne, extrémistické iniciatívy SMK, ktoré v konečnom dôsledku, tvrdia signatári, narúšajú pokojné občianske spolunažívanie. „My, ako tu žijúci Slováci a tradiční signatári stretnutí v tomto duchu voláme - podobne ako za uplynulých 17 rokov - po tom, že nerušené občianske spolunažívanie pokladáme naďalej za prioritu slovenského juhu a Slovenska, a preto aj oslovujeme každého, kto by sa snažil rušivo pôsobiť, aby od toho upustil,” povedal TASR Bajaník. „Protestujeme proti týmto súkromným návštevám politicky jednoznačne cieleným a vnímame ich ako pokus o narušovanie pokojného občianskeho spolunažívania na slovenskom juhu, čo nás veľmi mrzí a čo cítiť už aj v kontaktoch medzi Slovákmi a Maďarmi na juhu,” dodal. V memorande žiada osem signatárov slovenskú exekutívu vládu, parlament, prezidenta, aby spoločne - ako pri cyrilometodských oslavách - prijali k tomuto citlivému problému spoločné stanovisko a diplomaticky ho tlmočili maďarskej strane, prípadne aj Európskej únii, a aby jednoznačne, rázne a štátnicky odmietli niečo podobné, ako sú pohyby maďarských štátnych činiteľov na suverénnom území SR. Tento problém podľa Bajaníka prenášajú aj na platformu slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorých upozorňujú na tieto xenofóbne a extrémistické politické aktivity. Zároveň ich žiadajú, aby verejne tlmočili EP znepokojenie a verejne zaujali k tomuto stanovisko. „No a keďže voláme po pokojnom a dobrom spolunažívaní, tak iniciujeme zvolanie národnostných spolkov a združení SR, aby sme prerokovali súčasný stav vzájomných vzťahov, ako aj systém, ako teda ďalej a zamedziť tak rozdúchavaniu etnických nepokojov a napätí, ktoré si neželáme, ale ktoré vychádzajú zo strany maďarských politikov na Slovensku i v Maďarsku,” uzavrel Bajaník. Združenie signatárov stretnutí Slovákov z južného Slovenska vzniklo na báze Matice Slovenskej. Stretnutia Slovákov z južného Slovenska sa konajú v Šuranoch a Komárne každoročne už od roku 1990. Vláda premiéra Roberta Fica minulý týždeň ostro vytkla maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi jeho kritické slová o deklarácii Národnej rady o nemennosti takzvaných Benešových dekrétov počas jeho súkromnej návštevy Komárna. Už predtým vzbudila na Slovensku rozruch požiadavka SMK na odškodnenie Maďarov, ktorí prišli na základe dekrétov po druhej svetovej vojne o občianske a majetkové práva. Podľa memoranda by sa mali slovenské spolky na juhu krajiny zísť a zaujať „občianske stanovisko k rozdúchavaným etnickým problémom”.

Maďari sa pretekajú v referendách

11. októbra 2007 (Pravda)

Kto chce čistejšiu politiku? Vládnuci socialisti a opozičný Fidesz sa predháňajú v návrhoch, ako treba na maďarskej politickej scéne poupratovať. Premiér Ferenc Gyurcsány predložil sedem bodový „očistný balíček”. Ak vraj neprejde v parlamente, dá o ňom vypísať referendum. Opozícia včera kontrovala protinávrhom, ktorý má ešte o jeden bod viac ako Gyurcsányov balík. Prečo zrazu taká horlivosť? Podľa opozície sa Gyurcsány pokúša utiecť dopredu. Jeho stranu, ktorá sa stále nezotavila po vlaňajšom priznaní k predvolebným klamstvám, minulý mesiac oslabil nový škandál: Polícia zatkla bývalého parlamentného poslanca za socialistov Jánosa Zuschlaga a jeho spoločníkov pre podozrenie zo sprenevery štátnych peňazí. Gyurcsány sa odvtedy pokúša vyvolať dojem, že išlo o ojedinelé čierne ovce, aké sa nájdu v každom politickom košiari. Aby sa tomu v budúcnosti zabránilo, treba podľa neho prijať nové pravidlá. Svojou iniciatívou premiér zaskočil nielen opozíciu, ale aj mnohých koaličných politikov. Zaumienil si totiž vytvoriť - ako sám hovorí- najprísnejšie pravidlá v Európe pre nezlučiteľnosť funkcií. Navrhuje napríklad, aby členovia parlamentu v budúcnosti nesmeli mať vedľajší pracovný pomer. Podľa odhadu maďarských médií by si tak prinajmenšom polovica dnešných poslancov musela vybrať medzi kreslom v parlamente, alebo na radnici, či ešte niekde inde. Premiér presadzuje transparentné financovanie strán, mládežníckych organizácií i kampaní. Trvá na zásade, aby mimovládne organizácie blízke politickým stranám nedostávali štátne príspevky. Chce upraviť odmeňovanie poslancov a sprísniť kontrolu ich majetkových pomerov. Na presadenie prinajmenšom troch bodov svojho balíčka pritom potrebuje ústavnú väčšinu. „Ak opozícia nepodporí zákony, obrátime sa na ľudí,” upozornil Gyurcsány. Premiér by chcel, aby boli jeho otázky predložené na ľudové hlasovanie v rámci referenda, ktoré iniciuje Fidesz, lebo ako tvrdí, veľa by sa tak ušetrilo. Aj ľavicový denník Népszabadság však pripúšťa, že ide o dobre premyslený taktický ťah, ktorým chce vyvážiť opozíciou presadené referendum o zrušení poplatkov v zdravotníctve i školstve a ďalších úsporných opatrení vlády. „Gyurcsányove iniciatívy sú populárne a vhodné na to, aby znížili skóre Fideszu v jeho očakávanom referendovom úspechu. Ľudové hlasovanie tak nebude možné považovať za vyslovenie nedôvery vláde, keď ľud schváli aj jej návrhy,” píše denník. Fidesz označil Gyurcsányov návrh za vydieranie. Opozičné a koaličné strany sa však napokon včera podujali prekonzultovať možnosť dohody v parlamente. Premiérovi totiž vypovedal poslušnosť koaličný partner, keď šéf slobodných demokratov János Kóka odkázal, že „sa nezapoja do referendovej súťaže Fideszu a socialistov”.

Prísahu zloží nových 600 členov Maďarskej gardy

12. októbra 2007

Opäť za účasti exministra obrany Antallovej vlády Lajosa Füra a poslankyne opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Márie Wittnerovej sa bude konať 21. októbra prísaha nových členov združenia Maďarská garda. Na druhej prísahe zloží sľub na Námestí hrdinov až 600 gardistov, prvých 56 prisahalo 25. augusta na Budínskom hrade. Podľa dnešného vydania denníka Népszava sľub zloží už aj niekoľko žien. Ľavicové periodikum pripomína, že pri augustovej prísahe okrem faktu založenia gardy spôsobila škandál v spoločnosti aj skutočnosť, že osvedčenie o prísahe odovzdával gardistom exminister Für a s prejavom vystúpila aj poslankyňa FIDESZ. Aktu sa zúčastnili tiež predstavitelia historických cirkví. Založenie združenia Maďarská garda oznámil začiatkom augusta Gábor Vona, predseda strany Jobbik, ktorá samu seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť rámec národnej sebaobrany. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal predseda Jobbik, ktorý svoje tvrdenie pred časom zdôvodnil tým, že v týchto krajinách žije početná maďarská menšina a na druhej strane Maďarsko malo historicky s týmito krajinami v dejinách neustále konflikty. X X X Prvých 56 členov Spolku maďarskej gardy (MGE) založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik - Hnutie pre Maďarsko, zložilo 25.augusta 2007 v Budapešti prísahu. V pohotovosti bolo v maďarskej metropole niekoľko stoviek policajtov. Na akte sa zúčastnil Lajos Für, minister obrany bývalej vlády Józsefa Antalla, ktorý odovzdal gardistom zakladajúce listiny spolku. Vlajku gardy posvätili predstavitelia troch historických cirkví. Rečníci zdôraznili nutnosť zrealizovať konečne skutočnú zmenu režimu a ochranu maďarského národa. Podľa predstaviteľov strany Jobbik prvých 56 gardistov dostalo zatiaľ iba základný výcvik, ich ďalšie cvičenie sa začne v nadchádzajúcich týždňoch. O poriadok na Hradnom vrchu sa staralo vyše 100 policajtov, v pohotovosti boli vo vedľajších uliciach ďalšie policajné jednotky, k incidentom však nedošlo.

V. Palko: Proti Maďarskej garde treba diplomatické kroky

12. októbra 2007

"Proti polovojenskej Maďarskej garde je nevyhnutné podniknúť zo strany Slovenskej republiky diplomatické kroky," vyzýva v stanovisku poslanec Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Reaguje tak na informácie, že 21. októbra má v Budapešti zložiť prísahu ďalších 600 členov gardy. Podľa neho predstavitelia Maďarskej gardy nezmyselne obviňujú štáty susediace s Maďarskom - Slovensko, Rumunsko a Srbsko - keď tvrdia, že Maďarsko sa môže obávať útoku zo strany týchto svojich susedov. Zároveň verejne vyslovujú túžbu vidieť všetkých členov maďarského národa v rámci jednej hranice, tvrdí Palko. Agentúru SITA o tom informoval Palkov asistent Vladimír Pčolinský. Článok 4 Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947 hovorí, že "Maďarsko, ktoré podľa dohody o prímerí urobilo opatrenia na rozpustenie všetkých politických, vojenských alebo polovojenských organizácií fašistického rázu na maďarskom území, ako aj všetkých iných organizácií vyvíjajúcich propagandu nepriateľskú Spojeným národom, počítajúc do toho propagandu revizionistickú, sa zaväzuje, že v budúcnosti nebude trpieť jestvovanie a činnosť organizácií tohto druhu...," informoval Palko. Z toho podľa neho vyplýva, že "orgány Maďarskej republiky sú povinné podľa tejto medzinárodnej zmluvy proti Maďarskej garde zakročiť. Ak tak Maďarská republika nerobí, vláda SR to má od nej diplomatickou cestou bezpodmienečne požadovať." Namieste je podľa poslanca otázka, prečo predseda vlády Robert Fico v tejto veci už viac ako mesiac nekoná. "Namiesto toho bráni Jána Slotu, ktorého nahlúple výroky Slovenskej republike iba škodia," uzatvára v stanovisku Palko.

Obce v slovensko-maďarskom pohraničí spoja nové mosty

11. októbra 2007

Obnova ipeľských mostov a budovanie infraštruktúry patrili k témam, ktorými sa dnes zaoberali účastníci siedmeho zasadnutia Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu v Košiciach. „Ide o veľmi významný krok k spájaniu susedov nielen z hľadiska toho, že postavíme materiálny most, ale spájame aj ducha myšlienky a priateľstva,” reagoval na margo obnovy ipeľských mostov štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot. Ako dodal, na zasadnutí bolo prijaté rozhodnutie vyzvať slovenskú vládu, aby prijala dohodu o výstavbe štyroch mostov cez rieku Ipeľ. „Do konca roku 2008 už majú byť hotové dva projekty mostov. Postupne pri nabiehaní financií sa budú stavať ďalšie dva mosty. Je to dobrá snaha na vytváranie konkrétnych ciest medzi našimi dvomi priateľskými krajinami,” uviedol Čečot. Prvé dva mosty cez prírodnú hranicu s Maďarskom by mali vyrásť v Peťove vo Veľkokrtíšskom okrese a v Rároši pri Lučenci. Dohoda medzi oboma krajinami by mala byť podľa Katalin Molnár z občianskeho združenia Pre obnovu ipeľských mostov podpísaná do konca októbra. „Budú to dva 12-tonové mosty pre osobné automobily a autobusy. Keďže už od januára sme členmi schengenského priestoru, odpadnú hraničné kontroly,” informovala Molnár o budúcich 75-metrových mostoch, ktoré by mali byť sprístupnené v lete 2008. V súčasnosti obyvatelia prihraničného regiónu využívajú hraničný priechod v Kalonde a v Slovenských Ďarmotách. V budúcnosti OZ plánuje obnoviť sedem z pôvodných 47 mostov cez rieku Ipeľ. V skutočnosti išlo o drevené lávky, vyrobené obyvateľmi prihraničných dedín. Tí istí obyvatelia v súčasnosti využívajú tri mosty. „Slovenské a maďarské dediny boli medzi sebou prepojené stále. Dediny Vrbovka je vďaka nefunkčnému mostnému prepojeniu slepou obcou. O priechody je veľmi veľký záujem. Pre turistov a cyklistov sú pripravené provizórne premostenia. Ostatní musia obchádzať k najbližšiemu mostu aj šesťdesiat kilometrov,” dodala Molnár.

Chce zabrániť výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove

10. októbra 2007

Výstavba tepelnej elektrárne v Trebišove podľa maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma má medzinárodný rozmer. Región Zemplína patrí k ekologicky najohrozenejším oblastiam Maďarska, skonštatoval Sólyom na záver svojej trojdňovej návštevy tejto maďarskej lokality, ktorú ukončil v utorok. Podľa maďarskej hlavy štátu životné prostredie zemplínskej oblasti ohrozujú tri plánované investície, jednou z nich je výstavba tepelnej elektrárne na území susedného Slovenska v Trebišove v blízkosti hraníc. Otázka tejto elektrárne má medzinárodný rozmer, povedal na záverečnej tlačovej konferencii v Sárospataku, kde informoval médiá. Ako povedal, všetky svoje možnosti ako i osobnú vážnosť zmobilizuje a využije na zamedzenie uskutočnenia tejto investície. Pripomenul, že mestská samospráva Trebišova, ktorý sa nachádza v blízkosti maďarského Sátoraljaújhely, už odmietla výstavbu elektrárne, avšak zo strany slovenskej vlády ešte nepadlo definitívne rozhodnutie v tejto veci.

Maďarská inflácia v septembri klesla na 6,4 %

11. októbra 2007

Maďarská inflácia klesla v septembri na 6,4 % z augustovej úrovne 8,3 %. Oznámil to dnes Centrálny štatistický úrad (KSH). Podľa analytikov je pokles jadrovej inflácie dobrým signálom pre Maďarskú národnú banku, od ktorej možno očakávať zníženie úrokových sadzieb. Na začiatku tohto roka dosiahla inflácia v Maďarsku po minuloročnom zvýšení dane z pridanej hodnoty a znížení dotácií na zemný plyn rekordných 9 %. Centrálna banka by mala do konca roka znížiť hlavnú úrokovú sadzbu z terajšej úrovne 7,5 na 7 %. Dočasnou prekážkou pre uskutočnenie tohto kroku môže byť rast cien potravín. V septembri ceny potravín v Maďarsku medzimesačne vzrástli o 2,2 %.

Rumunská poézia na Slovensku

10. októbra 2007 (Sme)

Jedenásť rumunských básnikov predstavilo osobne svoju tvorbu v jedenástich slovenských mestách. Pre väčšinu slovenských čitateľov je rumunská tvorba aj dnes veľkou neznámou - jedinou výnimkou je azda dramatik Eugéne Ionesco. Je to škoda, pretože poetika rumunských tvorcov sa vyznačuje silnou emocionalitou, spontánnosťou a schopnosťou vnímať proces písania ako hru i posolstvo. Dôkazom toho sú rumunskí básnici Mircea Petean, Vasile Baghiu, Traian Stef, Ioan Petras, Zoltán Király, Hanna Bota, Casian Maria Spiridon, Anamaria Kinde, Angela Baciu, László Szűcs a Zsolt Karácsonyi, ktorí počas uplynulých dvoch týždňov predstavili svoju tvorbu osobne v jedenástich slovenských mestách. Stretávali sa s priaznivcami písaného slova a diskutovali so študentmi v školách v duchu svojich predstáv o literatúre ako životaschopnom organizme. Autori predstavujú vyzreté tvorivé osobnosti s originálnym rukopisom a pohľadom na svet i dianie v ňom. O slovo sa začali, respektíve mohli začať intenzívne hlásiť po zmene politického režimu koncom osemdesiatych rokov minulého storočia a medzičasom sa zaradili medzi výrazné postavy súčasnej rumunskej literatúry. Viacerí z nich sa venujú aj prozaickej a dramatickej tvorbe či publicistike, pôsobia ako šéfredaktori alebo redaktori literárnych a kultúrnych časopisov, vydavatelia a organizátori literárnych festivalov a tvorivých dielní v Rumunsku aj v zahraničí. Na návštevu rumunských básnikov by mali v priebehu niekoľkých týždňov nadviazať dve antológie rumunskej poézie v slovenskom aj v maďarskom preklade.

Slováci a Maďari: Dnešok v tieni minulosti

10. októbra 2007 - (Márius Kopcsay - Pravda)

Slovenský premiér Fico a jeho maďarský kolega Gyurcsány pred rokom odmietli dvojstranné rokovanie na pravidelnom stretnutí visegrádskej štvorky. No na tej istej schôdzke premiéri všetkých krajín V4 bez problémov odsúhlasili zvýšenie rozpočtu pre Visegrádsky fond na 5 miliónov eur. Príznačný jav pre vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Na jednej strane sú politici schopní riešiť praktické problémy. Na druhej strane robia gestá, ktorými, aspoň podľa svojho vlastného úsudku, zapôsobia na svojich voličov. A niekedy sa zdá, akoby chceli zapôsobiť na obecenstvo s tým najhorším vkusom. Človek s primeranou mierou inteligencie dokáže domyslieť dôsledky svojho konania, odhadnúť, ako jeho správanie pôsobí na okolie. Preto napríklad nejde blahoželať svojmu príbuznému k osemdesiatke so slovami: „Ej, ale ste už starý. Isto už čoskoro pôjdete na druhý svet.” V otázke slovensko-maďarských vzťahov sa však politici správajú veľmi podobne - akoby im bolo jedno, akú reakciu vyvolajú svojich partnerov, alebo ako keby ich chceli zámerne dráždiť. A tak napríklad maďarský prezident navštevuje Slovensko ako súkromná osoba. Bez ohľadu na protokol, na zvyk stretnúť sa aspoň formálne so zástupcom hostiteľov, bez ohľadu na bezpečnostné riziká. (Ako by asi vnímali maďarskí predstavitelia, keby napríklad do Maďarska chodil turecký prezident spomínať na historické udalosti z čias Osmanskej ríše a povedal by, že ide o čisto súkromné návštevy?) Takisto ako predstaviteľom SMK stále nie je jasné, prečo u svojich kolegov z iných strán nenachádzajú podporu pre otváranie Benešových dekrétov. No na druhej strane sporný účinok malo aj nedávne prijatie parlamentného vyhlásenia o nemennosti Benešových dekrétov. Politická vôľa potvrdiť, že sa tento citlivý povojnový dokument nemá prehodnocovať, je určite legitímna. Ale nebolo ťažké domyslieť do konca, že v súčasnom rozpoložení vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom pôjde len o ďalší krok, ktorý bude druhá strana vnímať ako „trucpodnik”. Podobne vyznievajú aj ďalšie aktivity, ktoré sa odrazu vyrojili, napríklad návrh oficiálne ustanoviť Andreja Hlinku za otca národa. Neodborné politické diskusie k historickým témam len otvárajú dvere i okná dokorán zavádzajúcim výrokom, ktoré zbytočne zvyšujú napätie a vzájomné neporozumenie - ako napríklad tvrdenie ministra kultúry Maďariča, podľa ktorého nijaký Maďar po vojne nebol vysídlený preto, že bol Maďar. V ústrety radikálnym voličom Ukážkovo nesprávny odhad situácie predviedol aj premiér Fico v reakcii na návštevu maďarského prezidenta Sólyoma, keď vo svojom vyhlásení použil slovné spojenie „vykázať maďarského prezidenta do hraníc, kam patrí”. S trochou zjednodušenia sa v médiách aj mimo Slovenska hovorilo o tom, ako „slovenský premiér vykázal maďarského prezidenta”. Niektorým voličom sa možno takáto odpoveď zapáčila, ale v skutočnosti to bola premárnená šanca zareagovať s nadhľadom a ukázať, že tentoraz mala slovenská strana naozaj dôvod na rozhorčenie. Nacionalistické tendencie v Maďarsku i na Slovensku sa vystupňovali na princípe spojených nádob. V Maďarsku im praje vyhrotená vnútropolitická situácia, keď dvaja súperi bojujú o voličov osvedčenou metódou - nadbiehajú najprimitívnejším vášňam. Snaha predovšetkým Fideszu podchytiť aj radikálne skupiny voličov je pritom veľmi krátkozraká. Čo spraví politik vo chvíli, keď vďaka takejto stratégii uspeje? Nemôže predsa vyhlásiť: „Doteraz som bol tvrdý vlastenec, lebo som potreboval nacionalistické hlasy, ale teraz už budem chápavý a tolerantný Európan.” Komu k moci pomohli spodné prúdy nacionalizmu, ten ostáva v ich vleku a to platí pre Maďarsko rovnako ako pre slovenské pomery. Aj Ficovi pomohli k moci národniari, pretože koalícia Smeru so SNS a s HZDS predstavovala jedinú možnosť, ako neprizvať do vlády nikoho z dzurindovskej éry. Ibaže dnes musí Fico kvôli tomu platiť daň za svojho partnera Jána Slotu -a nielen medzi eurosocialistami. Pravidelne žehlí nepriaznivé ohlasy na Slotove výroky aj minister zahraničných vecí Kubiš. Napriek všetkému premiér sebaisto tvrdí, že na výmenu SNS za iného partnera nemá dôvod. Zlá povesť Slovenska a znevýhodnená pozícia jeho vlády v medzinárodných vzťahoch zrejme naozaj nie sú dostatočným dôvodom. Z faktického hľadiska slovenská vláda nerobízásadné kroky namierené proti právam menšín, napokon v európskom prostredí si to už veľmi nemôže dovoliť. V porovnaní s ňou Mečiarova vláda v rokoch 1994 až 1998 vyvolávala protimaďarské nálady oveľa otvorenejšie. Pohľad na nedávnu minulosť prezrádza, že slovensko-maďarské vzťahy už naozaj preskákali rôzne úskalia. Napríklad napäté prehradzovanie Dunaja v záverečnej fáze budovania gabčíkovskej priehrady. Alebo odstraňovanie maďarských tabúľna juhu Slovenska. Z tohto pohľadu nemožno súčasné spory preceňovať tak, ako sa to podarilo americkému exprezidentovi Clintonovi, keď jedným dychom spolu s Maďarmi a Slovákmi spomenul aj Blízky východ či Severné Írsko. Napriek politickým škriepkam si Slováci kupujú domy v Maďarsku, pretože súlacné. Tisícky občanov Slovenska cestujú do Maďarska za prácou, tisícky Maďarov chodia dovolenkovať na Slovensko. Obe krajiny majú intenzívnu obchodnú výmenu. Podstatné je, ak praktický život i naďalej preváži nad politickými gestami. Ak je súčasnosť silnejšia ako ustavičné návraty do minulosti, ktorá sa už aj tak nedá zmeniť.

Fico a Gyurcsány sa budú zbližovať

10. októbra 2007 (HN - Martina Ruttkayová)

Európski socialisti sa rozhodli spriateliť premiérov Slovenska a Maďarska. V čase pretrvávajúceho napätia medzi oboma krajinami chcú, aby sa premiér Robert Fico a Ferenc Gyurcsány začali neformálne stretávať. Dôvodom má byť zlepšenie vzťahov nielen medzi krajinami, ale aj ich predstaviteľmi. HN to potvrdili viacerí poslanci európskeho parlamentu, ktorí sú členmi frakcie eurosocialistov. „Ešte musíme rozhodnúť, kde a kedy pripraviť taký priestor, kde sa takéto stretnutia budú môcť konať - a čoraz častejšie,” povedal podpredseda strany eurosocialistov a zároveň šéf pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá slovensko-maďarskými vzťahmi Hanes Swoboda. Fico aj Gyurcsány totiž sedia vo frakcii európskych socialistov spolu - Fico ako predseda Smeru-SD a Gyurcsány ako šéf Maďarskej socialistickej strany.

Prvé „rande” už je v pláne

Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová, ktorá je členkou pracovnej skupiny pod Swobodovým vedením, hovorí, že eurosocialisti kladú dôraz na neformálne stretnutia oboch premiérov. Riešiť ich budú na vnútrostraníckej úrovni. „S tým, že by sa pripravili témy, o ktorých by pán Fico a pán Gyurcsány mohli spolu neformálne hovoriť. Hľadá sa priestor na to, ako zlepšiť v budúcnosti aj na oficiálnej úrovni slovensko-maďarské vzťahy,” vysvetľuje Beňová. Podľa hovorkyne premiéra Silvie Glendovej sa predseda vlády nebráni neformálnemu dialógu. Za mimoriadne dôležité však považuje aj oficiálne stretnutia. „Z toho dôvodu predseda vlády Robert Fico pozval svojho maďarského partnera na oficiálnu návštevu Slovenska,” potvrdila HN. Dátum stretnutia zatiaľ nevedela konkretizovať. Maďarskej strana potvrdila, že najbližšie pracovné stretnutie premiérov sa uskutoční v Lisabone. Obaja sa tam zídu počas informačného stretnutia Kancelárie Európskej únie. „Tam budú mať príležitosť, aby sa dohodli na osobnom stretnutí,” povedala hovorkyňa vlády Éva Lőrincsik.

Ako zmierniť vášne

Politológ László Öllös pokus zo strany eurosocialistov zblížiť premiérov chápe. Podľa neho je hlavným dôvodom to, že sa frakcia pokúša nájsť akékoľvek riešenie na zmiernenie vášní. „Do určitej miery krátkodobo sa môže podariť vzťahy normalizovať. To znamená, že budú existovať vedľa seba bez nejakých špecifických vyjadrení na adresu druhej strany.” Öllös je však presvedčený, že upokojenie situácie medzi oboma krajinami nezávisí len od stretnutí a vzťahov oboch premiérov. Dôležité budú aj kroky a výroky národniarov a ich predsedu Jána Slotu. Vzťahy, ktoré sa predsedom vlád možno podarí vybudovať, by sa tak mohli veľmi rýchlo zrútiť.

Prečo neformálne?

Spôsob neformálnych stretnutí bol podľa europoslanca Vladimíra Maňku, ktorý je poverený zastupovaním Smeru v pracovnej skupine, zvolený zámerne. Na opakovaných neoficiálnych stretnutiach podľa neho dochádza k lepšiemu zbližovaniu tých, čo sa stretnú. To vraj môže viesť k vytváraniu lepších vzťahov do budúcna. „Keď obidvaja prejavujú dobrú vôľu a myslia to všetko úprimne, tak sa veci skôr zlepšujú.” Maňka nevedel spresniť, kde by sa mali spomínané stretnutia odohrávať. Je však presvedčený, že niektoré by sa mohli uskutočniť aj na neutrálnej pôde. „Môže byť stretnutie jedno na Slovensku a jedno v Maďarsku, bude to asi bližšie, keď sa budú stretávať doma.” Beňová predpokladá, že práve takéto stretnutia môžu byť pre Roberta Fica dobrým riešením. „Predpokladám, že aj pre neho by to mohla byť veľmi rozumná cesta.” Podľa politológa Öllösa je voľba neformálnych stretnutí dobrý nápad. Formálne stretnutia sú vopred pripravené a dejú sa podľa neho vždy pod nejakou zámienkou, väčšinou iba kvôli podpisu predsedov vlád na nejaký dokument. Neoficiálne sa môžu stretávať aj niekoľkokrát. „Na neformálnych ich nič neviaže, neformálne stretnutia nemusia okamžite viesť k nejakému úspechu.” Eurosocialisti podľa Öllösa očakávajú, že obaja premiéri budú napredovať, a to nielen v komunikácii. Frakcia im totiž bude určovať témy a tempo, čo bude pri spoločných „rokovaniach” dôležité.

Už sa stretli

Fico sa s Gyurcsányom prvýkrát a aj naposledy stretol v júni po Summite vyšehradskej štvorky v Bratislave. Prelomili tak 4,5-ročné obdobie, počas ktorého sa neuskutočnila ani jedná schôdzka slovenského a maďarského premiéra. Obaja premiéri sa mali stretnúť už v októbri 2006 v Maďarsku. Gyurcsány však vtedy schôdzku zrušil na poslednú chvíľu kvôli výrokom Jána Slotu. Nahnevalo ho, že sa Fico od jeho výrokov nedištancoval.

Kde by sa mohli stretnúť

- o Ficovi je známe, že sa pravidelne chodieva korčuľovať na hrádzu, rád hráva futbal

- Gyurcsány chodieva každé ráno behať, vášnivo rád bloguje, zviditeľnil sa videoklipom, na ktorom tancoval vo svojej pracovni

Maďarská historička: Občianska vojna pretrváva

9. októbra 2007

V Maďarsku prebieha „permanentná občianska vojna”, aj keď skúsenosti ostatného polstoročia upozorňujú na to, že krajine sa darilo vtedy, keď kompromisy a dohoda umožnili dosiahnuť reálne ciele. Povedala to dnes v rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI historička a riaditeľka Múzea teroru Mária Schmidtová. „Nateraz už takmer úplne vypukla vojnová atmosféra, ktorá ovplyvňuje každodenné dianie. Situácia sa zdá byť bezvýchodisková, politická elita je neschopná na kompromisy, na dohodu,” konštatovala Schmidtová, ktorá bola v období rokov 1998-2002 hlavným poradcom premiéra Viktora Orbána. Vo vtedajších vyjadreniach označila Orbána za jedného z najvýznamnejších politikov modernej doby maďarskej histórie. V ostatnom čase však viackrát prezentovala, že neprijíma terajšiu líniu FIDESZu Maďarského občianskeho zväzu. Vlani napríklad v denníku Népszabadság zverejnili jej článok, v ktorom naznačila, že Orbán v budúcnosti už nebude môcť byť vodcom pravice. Ako teraz pre MTI ďalej povedala, Maďarsku sa vždy darilo vtedy, keď bolo schopné robiť kompromisy pri zohľadnení reálnej situácie, a keď si stanovilo uskutočniteľné ciele. Príkladom podľa nej bolo obdobie rokov 1867 až 1914, ktoré sa začalo historickým rakúsko-uhorským vyrovnaním, potom roky 1920 až 1938, obdobie po protikomunistickej revolúcii 1956 a štvrťstoročie po roku 1963. V týchto úsekoch histórie bolo podľa nej spoločné to, že maďarská politická elita bola schopná dohody s občanmi, bola schopná reálne zhodnotiť situáciu krajiny a na základe toho si vytýčila reálne ciele. Po roku 1989 sa krajina dostala na zlú cestu, čo podľa Schmidtovej bolo spôsobené vážnym zadlžením krajiny z obdobia éry komunistického vodcu krajiny Jánosa Kádára. „Úplne najväčším problémom Maďarska však bolo, že sme si mysleli - a o tom nás presviedčali - že my sme vstúpili do nového režimu ako akísi víťazi,” dodala. V roku 1989 podľa jej vyjadrenia maďarské hospodárstvo ležalo v troskách, krajina však žila v ilúzii. „Mysleli sme si, že niečo nám dlží Západ, predstavovali sme si, že otvorením západnej hranice sme my porazili komunizmus,” zdôraznila historička. Maďarská politická elita nevzala do úvahy mocenské hry vo svete, to, aké následky má rozpad sovietskeho impéria, globálne otvorenie a vstup nových hráčov na svetovú politickú scénu. V tomto svetle chce maďarská politická elita robiť politiku 20. storočia aj v 21. storočí, konštatovala Schmidtová, ktorá zároveň vyjadrila svoj veľmi negatívny názor na súčasnú ľavicovo-liberálnu vládu. Tá začala realizovať „reformné šialenstvo”, a jej jediným cieľom je „prežiť z minúty na minútu”.

A. Heizer: Maďarsko za napätie nemôže

9. októbra 2007

Nadchádzajúce bratislavské stretnutie šéfa maďarskej a slovenskej diplomacie 16. novembra by mohlo urobiť bodku za súčasným napätím v bilaterálnych vzťahoch. Povedal to v Dunajskej Strede mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer na prijatí na radnici. Podľa maďarského diplomata Budapešť sa o to bude usilovať pri každej príležitosti, aj na fóre Európskej únie v Lisabone, ako i na bilaterálnych stretnutiach. Maďarsko je naďalej za pokračovanie dialógu a vysiela pozitívne signály smerom na Slovensko, avšak očakáva, že tie budú na slovenskej strane opätované, skonštatoval Heizer. Maďarský veľvyslanec zopakoval, že Maďarsko nie je zodpovedné za vznik napätia, ktoré vzniklo po tom, čo slovenský parlament potvrdil platnosť Benešových dekrétov. Pripomenul, že predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová potvrdila 3. septembra v Komárne, kam zavítala na otvorenie školského roka na univerzite J. Selyeho, že Maďarsko nemá v úmysle otvárať Benešove dekréty. Avšak 60. výročie tejto kapitoly dejín vynieslo na povrch túto otázku, skonštatoval maďarský diplomat. Podľa neho je teraz úlohou slovenských politikov, aby zodpovedali otázku, prečo sa ospravedlnili už Nemcom a prečo to zatiaľ neurobili voči Maďarom. Aspoň v morálnej rovine je to nevyhnutné, a v niektorých prípadoch aj iným spôsobom, skonštatoval Heizer. Citoval v tejto súvislosti správu zverejnenú v USA, ktorá v pasáži o Slovensku konštatuje, že dodnes nie sú vyriešené reštitučné nároky reformovanej cirkvi. Maďarský diplomat súčasne odmietol tvrdenia, že na pôde Európskeho parlamentu maďarskí poslanci vyvíjajú protislovenskú činnosť. Podľa neho v období internetu je samozrejmé, že poslanci rôznych členských štátov únie majú o každej krajine k dispozícii neustále najčerstvejšie informácie. Ako príklad uviedol postup slovenského ministra školstva, ktorý vo svojom liste nariadil vydavateľom učebníc, aby v učebniciach pre maďarských žiakov používali zemepisné názvy výlučne v slovenskej podobe. Boli to iné krajiny, ktoré na to upozornili, a neboli to maďarskí poslanci, dodal maďarský diplomat. Podľa Heizera Maďarsko prejavuje ústretovosť aj v prípravách na spoločný vstup do schengenského priestoru. Vo februári sme navrhli slovenskej strane, že pomôžeme pri výcviku ich pohraničníkov na nové podmienky, pretože máme na to technické predpoklady, uviedol Heizer. Slovenská strana prijala túto ponuku, a preto sa v súčasnosti príslušníci slovenskej pohraničnej stráže pripravujú na nové podmienky v Maďarsku, skonštatoval maďarský diplomat. Podľa neho aj vďaka tejto spolupráci obe krajiny budú môcť zaviesť súčasne schengenský systém na našich spoločných hraniciach zrejme už na Vianoce.

A. Heizer o Slovákoch v Maďarsku

5. októbra 2007 - (Pravda)

„Pokiaľ ide o práva národností v Maďarsku, či na Slovensku: minulý týždeň bola konferencia v Šamoríne o postavení slovenskej menšiny v Maďarsku. V prítomnosti podpredsedu vlády SR pána Čaploviča predstavitelia slovenskej menšiny v Maďarsku informovali o svojom postavení. Nezaznela tam žiadna výčitka, ktorá by naznačovala problém v uplatňovaní menšinových práv v Maďarsku. Musíme však zdôrazniť, že postavenie menšiny sa nemôže mechanicky porovnávať s počtom niekoľko desiatok tisíc, ktorá žije rozptýlene s polmiliónovou menšinou žijúcou koncentrovane.“

V Csemadoku premietnu film o Horthym

6. októbra 2007 - (Sme)

Maďarská organizácia sa chystá v Bratislave uviesť dokument sympatizujúci s bývalým autoritárskym regentom. Dnešná slávnosť v Podunajských Biskupiciach je súčasťou tradičných jesenných Mestských kultúrnych dní, ktoré organizuje bratislavské regionálne predsedníctvo Csemadoku. Ten je najväčšou maďarskou spoločenskou a kultúrnou organizáciou na Slovensku. Na čele bratislavského predsedníctva stojí europoslanec za SMK Árpád Duka-Zólyomi. Patronát nad celou sériou akcií podľa internetových novín felvidek.ma prevzal maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer. Na 21. októbra napríklad v rámci týchto kultúrnych dní mládežnícka organizácia SMK Via Nova pripravuje v bratislavskom hlavnom sídle Csemadoku projekciu dokumentárneho filmu Regent Horthy o autoritárskom lídrovi Maďarska v rokoch 1919 až 1944 Miklósovi Horthym. V recenzii v denníku Magyar Nemzet blízkom opozičnému Fideszu o filme napísali, že predkladá „sympatický portrét svoju vlasť milujúceho zodpovedného politika, s ktorým maďarská historiografia po roku 1945 zaobchádzala čo možno najnespravodlivejšie“.

Konferencia o vlastenectve

9. októbra 2007 - (SRo)

Ostrú kritiku adresoval opozičnej Strane maďarskej koalície, ale aj koaličnej Slovenskej národnej strane v súvislosti s napätím v slovensko-maďarských vzťahoch vicepremiér Dušan Čaplovič. Urobil tak na medzinárodnej konferencii o vlastenectve a šovinizme. Vicepremiér Dušan Čaplovič upozornil, že v Európe stále pozostávajú pozostatky tendencií, v ktorých jeden národ chcel ovládať iné národy. Podľa neho to pretrváva vďaka nevzdelanosti i preto, že s tým „bezducho šermujú bezduchí politici”. Po kritike likvidačnej a asimilačnej politiky a antisemitizmu v Maďarsku namieril ostré slová dovnútra Slovenska. „Šovinizmu, ktorí si oblieka šaty vlastenca a Európana píše listy, klame, uráža a sám ohrozuje tých, ktorí sa pred touto zvlčilosťou často nevedia brániť.” Jeho prejav si spolu s diplomatmi, akademikmi a zahraničnými expertmi vypočul aj politik SMK, predseda výboru pre národnostné menšiny László Nagy, ktorí na tieto slová ale reagovať nechcel. Vicepremiér nám potom na otázku, koho presne myslel tým šovinizmom, ktorí škodí a klame, odpovedal: „Bol to obojstranný pohľad na krajnosti na strane politikov slovenských strán a samozrejme aj pohľad na SMK, predovšetkým jej hlavného predstaviteľa hovorcu ideí ktoré sa stal teraz uprednostňované v jej programovom ale aj konkrétnom plnení úloh v prospech silného Maďarstva na Slovensku.” Predseda SMK Pál Csáky túto kritiku odmieta: „SMK chce len demokratické pomery na SR Európske a ochraňuje práva každého demokrata a všetkých menšín, SMK nikoho neuráža my chceme zmierenie a ako jediní sme vypracovali takýto návrh.” Vicepremiér Čaplovič však tvrdí, že nemá zmysel prijímať deklarácie o krivdách z minulosti, ale že sa treba pozerať dopredu. Predseda SMK Csáky s ním súhlasí, ale myslí si, že najskôr treba urobiť za minulosťou čiaru a tou by malo byť ospravedlnenie maďarského parlamentu Slovákom a slovenského Maďarom.

Dušan Čaplovič: Šovinizmus si oblieka šaty vlastenca

9. októbra 2007

Šovinizmus je podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča na Slovensku prítomný, pričom si oblieka šaty vlastenca a Európana, píše listy, uráža a klame. Čaplovič to uviedol v Bratislave na medzinárodnej konferencii Patriotizmus a šovinizmus. Zároveň odsúdil všetky výroky, ktoré urážajú iný národ alebo štát. „Bol to obojstranný pohľad na krajnosti, ktoré sa vyskytujú, tak na strane niektorých politikov slovenských strán a samozrejme pohľad aj na SMK, predovšetkým jej hlavného predstaviteľa, nazval by som hovorcu ideí, ktoré sa stali uprednostňované v jej nielen programovom, ale aj konkrétnom plnení úloh v prospech vraj silného Maďarstva na Slovensku,” uviedol v priebehu konferencie Čaplovič. Šovinizmus je podľa neho vždy prítomný predovšetkým v tom, že je namierený proti druhému národu alebo etniku. „Ak sa útočí na druhý národ, ak sa mytologizujú na jednej strane, alebo heroizujú na druhej strane skutky, ktoré sa stali v minulosti, často to môže u toho druhého národa vyvolávať negatívny pohľad a preto treba veľmi pozorne narábať so slovami. Vážiť slová, lebo slová sú veľmi bolestné a vedia udrieť do duše ktoréhokoľvek národa,” zdôraznil podpredseda vlády. Zároveň dodal, že by bol rád, keby bolo počuť hlas skutočných patriotov. Čaplovič odmieta robiť vzájomné spoločné deklarácie, kde sa vymenujú krivdy na jednej aj druhej strane. „Nemyslím, že cesta je taká, že si budeme vymenovávať, ktorý národ odpustí krivdu tomu druhému,” uviedol.

Orbán cestuje do Prahy na pozvanie exprezidenta Havla

9. októbra 2007

Predseda Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a expremiér Viktor Orbán sa dnes zúčastní v Prahe ne medzinárodnej konferencii Fórum 2000, kam ho pozval český exprezident Václav Havel. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Témou 11. ročníka diskusie pri okrúhlom stole, na ktorú pravidelne pozývajú desiatky uznávaných osobností sveta väčšinou expremiérov a exprezidentov, je sloboda a zodpovednosť. Havel fórum založil pred 10 rokmi ešte ako hlava štátu.

Do Maďarska príde 29 kubánskych utečencov

9. októbra 2007

Skupina 29 kubánskych utečencov, ktorým poskytne Maďarsko na základe požiadavky USA politický azyl, pravdepodobne dnes pricestuje do Budapešti. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje. Náklady na ubytovanie a živobytie utečencov, ktorých Maďarsko prijme z humanitárnych dôvodov, hradí jeden rok americká strana. Postará sa o nich maďarská humanitárna organizácia Baptista Szeretetszolgálat, informoval jej šéf Sándor Szenczy. Maďarská diplomacia 18. augusta avizovala, že Maďarsko poskytne azyl Kubáncom, ktorých zadržiavajú na americkej vojenskej základni Guantanámo. Následne maďarské ministerstvo zahraničných vecí 23. augusta rázne odmietlo kritiku Kuby, ktorá označila Maďarsko za „imperiálneho komplica” Washingtonu za to, že udelí utečencom azyl. Do Maďarska pricestuje 29 zo 44 Kubáncov, ktorých zadržala americká pobrežná stráž na mori medzi Kubou a USA. Keďže im podľa amerických úradov hrozí v prípade vrátenia do vlasti perzekúcia, strážili ich na Guantáname počas hľadania tretej krajiny, ktorá by ich prijala. Mnohí sú disidentmi a niektorí sú na základni už vyše dva roky. Sedemnásti Kubánci protestovali hladovkou proti podmienkam v tábore. Ukončili ju však 17. augusta po oznámení, že Maďarsko prijme 29 migrantov.

Šéfku maďarského parlamentu znepokojuje nízka popularita socialistov

8. októbra 2007

Šéfku maďarského parlamentu Katalin Sziliovú zarmucuje iba 18 percentná podpora jej strany. Popredná predstaviteľka vládnej Strany maďarských socialistov (SMS), ktorá vznikla pred 18 rokmi transformáciou z bývalej komunistickej strany, v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap Reggel uviedla, že nízku podporu svojej strany vníma ako vážny signál. Najsmutnejšie podľa nej je, že za týmito údajmi sa skrýva spoločenská nespokojnosť. Ako príklad uviedla názor tridsiatnikov, ktorí jej povedali, že aj v rokoch 2002 a 2006 hlasovali na socialistov, ale už nikdy viac tak neurobia. Tieto vyhlásenia sú také závažné, že sa nad nimi treba zamyslieť, skonštatovala predsedníčka maďarského parlamentu. Politika podľa nej musí byť aj o tom, čo ovplyvňuje každodenný život ľudí, teda o cenách energie, o následkoch reformy v zdravotníctve a o každej dôležitej spoločensko-politickej záležitosti. Na otázku, či premiér Ferenc Gyurcsány bude kandidátom strany na post predsedu vlády aj v roku 2010, šéfka maďarského parlamentu uviedla, že SMS je demokratická a ľavicová strana, čiže v otázkach kandidatúry budú rozhodovať orgány strany a prijmú rozhodnutie, ktoré bude najlepšie a privedie stranu k volebnému úspechu. O nedávnych kauzách niektorých politikov strany, ktorých zadržala a vyšetruje polícia pre spreneveru eurofondov, Sziliová uviedla, že sú síce aj takí, ktorí zneužívali svoju moc, ale nikto nemá právo tvrdiť, že každý politik je korumpovateľný. V parlamentnej frakcii strany sedia čestní politici, dodala.

Ján Kubiš: Sólyom nie je súkromná osoba

8. októbra 2007 - (Miroslav Čaplovič - Pravda)

Vedel by hľadať cestu k slovensko-maďarskému vyrovnaniu, chýba mu však politická vôľa a odvaha na oboch stranách. Rešpektuje deklaráciu Národnej rady o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ale celé dianie prirovnáva k pavlovovskému reflexu. „Predsa nepotrebujem, aby sa dva parlamenty postavili proti sebe,” upozornil v rozhovore pre Pravdu šéf diplomacie Ján Kubiš.

- Koľko percent zodpovednosti za napätie s Maďarskom pripisujete slovenskej strane?

- Merať na percentá asi nebude to najsprávnejšie. Podiel zodpovednosti majú všetky strany. Keď hovorím všetky, musím sa pozrieť najmä na situáciu doma - ako si niektorí politici vytvárajú agendu z nacionalizmu, bez ktorého by neboli schopní fungovať. Medzi nacionalizmom a národovectvom je obrovský rozdiel. Bohužiaľ na Slovensku, či už na strane maďarskej menšiny, alebo medzi niektorými slovenskými politickými silami máme politikov, ktorí veľmi ľahko skĺznu do nacionalistickej podoby. Potom je tu aspekt medzištátnych vzťahov, na ktorých sa negatívne javy niekedy odzrkadlia.

- Aký podiel viny na vyostrení vzťahov prisudzujete Jánovi Slotovi a Pálovi Csákymu?

- Analyzujme, o čo ide: U Slotu sú to výroky a postoje, ktoré sú z môjho pohľadu neprijateľné. Nikdy som sa tým netajil. Som veľmi rád, že v tejto koalícii postoje štátu určuje program vlády, preto stojíme na dobrej strane. U Csákyho, ktorý prezentuje postoje založené na minulosti, nie na budúcnosti, mám problém, že neraz ide ďalej. Keď hodnotím podiel oboch politikov, tak Csáky využíva podstatne širší rozsah prostriedkov a robí konkrétne kroky, zatiaľ čo Slota má výroky a postoje, ale na konkrétne kroky má veľmi obmedzený priestor.

- O Slotovi ste vyhlásili, že škodí záujmom Slovenska. Prospelo by, keby odstúpil z čela SNS, alebo keby táto strana nefigurovala ako súčasť koalície?

- Je to vec tej-ktorej politickej strany, aby sa rozhodla, koho chce na čele. Nemienim hodnotiť tieto záležitosti. Je to na grémiu SNS a na Slotových voličoch, aby sa rozhodli, ale naozaj to nechcem komentovať. Koniec koncov, je to vizitka dotyčnej politickej strany, koho má na čele. Pokiaľ ide o vládnu koalíciu, raz už bola vytvorená a istotne existovali dobré dôvody, prečo nevznikla v inom zložení. Pre mňa je mimoriadne dôležité, že už aj taký posudzovateľ politiky slovenskej vlády, akým je Strana európskych socialistov, začína vnímať skutočnosť, že nacionalizmus nie je súčasťou vládnej politiky. Samozrejme, že nemôžu neškodiť výroky, ktoré sú nevhodné a neprijateľné. Zároveň som však rád, že partneri v zahraničí chápu, že slová jedného čelného politika neurčujú politiku slovenskej vlády.

- Považujete za prejav slabosti najsilnejšej zložky koalície, že Smer nedokáže Slotu udržať na uzde? Veď aj samotný premiér Robert Fico musí vidieť, aký zlý vplyv majú jeho vulgárne vyhlásenia.

- Keby to bolo také jednoduché, že jedna politická strana v úvodzovkách môže držať niekoho na uzde, žili by sme vo veľmi zvláštnom svete. Nefunguje to v nijakej koaličnej vláde. Strany vždy samostatne vystupujú so svojimi predstavami. Môžem však zaručiť, že Fico hovorí so Slotom o týchto otázkach veľmi dôrazne a veľmi odmietavo; dáva mu to jasne najavo. Druhá vec je, že sú to politickí partneri a každý z nich má vlastnú agendu.

- Fico však tiež nešetril ostrými slovami na adresu Budapešti, keď v súvislosti s návštevou prezidenta Lászlóa Sólyoma povedal, že ho treba vykázať do patričného priestoru.

- Zmysel toho, čo bolo povedané, je, aby si naši maďarskí partneri uvedomili, že existujú rámce súkromnej návštevy a inej - či už oficiálnej, alebo pracovnej. Tie sú dané diplomatickou praxou a protokolom, čo existuje všade vo svete. Slúži to na to, aby nedochádzalo k problémom v medzištátnych vzťahoch. Pravidlá majú zabrániť nedorozumeniam. A v medzinárodných vzťahoch je to tisíckrát dôležitejšie ako v bežnom živote, v ktorom predsa tiež nezabuchnete dvere dáme, keď vchádza, ale jej ich otvoríte, máte však určitý protokol. Každý očakáva, že ten druhý to bude dodržiavať.

- Sólyom ako súkromná osoba na Slovensku je teda ťažko stráviteľný fakt?

- Samozrejme, že sa môžeme dohodnúť aj na príprave súkromnej návštevy, ak má naozaj takú podobu. Ale súkromná cesta neslúži na vyjadrovanie politických alebo verejných postojov. Prezident, premiér či predseda parlamentu nikdy nie je súkromnou osobou. Keď prekročí hranice, podľa diplomatickej praxe okamžite dostáva ochranu druhého štátu; už len z tohto hľadiska nemôže takýto ústavný činiteľ vystupovať ako súkromná osoba, aj keby išiel na súkromnú návštevu. To je abeceda medzištátnych vzťahov. Nechcem robiť analógie, ale nepamätám si priveľa podobných krokov, ktoré vychádzajú za rámec diplomatického úzu. Spomínam si však na niekoľko prípadov, ktoré sa odohrali na Balkáne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a vždy to boli veľmi kontroverzné záležitosti. Preto som vyzval partnerov v Maďarsku, aby sme sa dohodli na tom, čo je súkromná návšteva; to sa predsa nedá, že niekto príde a povie: ja som súkromná osoba.

- To znamená, že postup prezidenta Sólyoma považujete za provokáciu?

- Keby som vystupoval ako politik, možno použijem iné výrazové prostriedky. Lenže hovorím ako diplomat, ktorý má za cieľ obhajovať záujmy svojho štátu a posilňovať vzťahy s inými krajinami. Preto sa vyhnem slovu provokácia. V každom prípade je to zvláštne, znepokojuje ma to. Preto chcem, aby sme sa vyhli situáciám, ktoré by mohli viesť k nedorozumeniu. Táto situácia má v sebe veľký potenciál výbušnosti - väčší, ako si mnohí myslia. Videl som niektoré udalosti vo svete, ktoré boli predzvesťou problémov a viedli k nim. Nechcem však povedať, že toto je podobná situácia.

- A ako hodnotíte návštevu šéfky parlamentu Katalin Sziliovej?

- Prišla na Slovensko, odmietla stretnutie s predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Som však rád, že pred cestou povedala, že nebude mať nijaké verejné politické vystúpenia. Aspoň to je určitý krok správnym smerom. Kladiem si však vždy konkrétne otázky: bude mať táto návšteva kladný vplyv na vzájomné vzťahy? A v tomto čase? Mala návšteva Sólyoma pozitívny vplyv napríklad na zlepšenie postavenia maďarskej menšiny na Slovensku? Podľa mňa nie. Možno to bolo dobré pre agendu maďarského prezidenta a tiež pre Csákyho. Ten sa tým ani netají, je vo vytržení. A veľmi jasne povedal, že bude ďalej pozývať na takéto návštevy. Čo tým sleduje? Neviem. Myslí si, že prispeje k zlepšeniu dvojstranných vzťahov? Alebo že zlepší postavenie maďarskej menšiny na Slovensku? Stačí si položiť tieto dve základné otázky a moja odpoveď znie jednoznačne: nie.

- Počas vyostrenia medzištátnych vzťahov sa občas zvykne reagovať povolaním veľvyslanca domov na konzultácie. Uvažujete v krajnom prípade vývoja o tomto postupe?

- Nie. Neuvažujem. Nemôžem predsa chcieť, aby sa vývoj uberal týmto smerom. Môžeme mať rozdielne názory na históriu aj na súčasnosť, ale musíme o nich diskutovať. Mal som telemost so šéfkou maďarskej diplomacie Kingou Gönczovou a teší ma, že sme spolu hovorili o tom, ako treba konečne začať hľadať východiská, ktoré sa pozerajú do budúcnosti, a nie čo sa donekonečna hrabú v minulosti. Minulosť je plná krívd a násilia; aj tá, čo sa týka vzťahov našich štátov a zaobchádzania s občanmi tej-ktorej národnosti. Bohužiaľ, stáva sa to. Keď sa pozriem, čo sa dialo v minulosti, mnohé musím odsúdiť.

- Aký zmysel malo prijať deklaráciu Národnej rady o nemennosti Benešových dekrétov, keď sú aj tak súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky? A navyše, keď v ich spochybňovaní je SMK osamotená, pričom necítiť ani tlak zo strany občanov maďarskej menšiny.

- Trafili ste klinec po hlavičke. Vedenie SMK je osamotené v tom, že nastoľuje kontroverzným spôsobom kontroverzné témy - či ich už vloží do pekne znejúceho obalu, ako to spravili s vyrovnaním a kompenzáciami. Podstata je iná, ako je obal. Bolo to veľmi priehľadné. Samozrejme, že potom sa niektorí politici z SMK,,krásne“ dopĺňajú v tandeme s niektorými ďalšími politickými predstaviteľmi. Problém je v tom, že každý takýto krok vedenia SMK má obrovský dosah na to, čo sa deje v Maďarsku a na zjednocovanie maďarských politických síl na určitej platforme. Škodí to dvojstranným vzťahom. Toto je ten veľmi negatívny presah politických pozícií Csákyho, ktoré sa teraz výrazne prejavujú. Po vzniku súčasnej koalície možno vznikli turbulentné časy, kým sme sa stali čitateľní pre partnerov v Budapešti. Následne sme však začali hľadať cestu, čo dobré môžeme spraviť pre našich občanov. Keď sme sa rozhýbali dopredu, Csáky a jeho stratégovia vytiahnu témy, ktoré nemajú iný potenciál, ako túto snahu rozkolísať.

- Vráťme sa k dekrétom.

- Reflektujem, čo Národná rada prijala. Podobne ako v iných prípadoch, rešpektujem jej vôľu. Ale s prepáčením, použijem toto nediplomatické prirovnanie: pripadá mi to ako určitý pavlovovský reflex. Csáky hodí na stôl určitú tézu, lákavý kus, maďarské politické spektrum automaticky, možno aj bez zlej vôle reaguje tak, že sa zjednotí a následne automaticky reaguje slovenská politická scéna a zjednotí sa na určitých postupoch. A to je najhoršie, čo môže byť. Či už vnútroštátne alebo vo vzťahoch medzi dvoma štátmi. Ja predsa nepotrebujem, aby sa dva parlamenty postavili proti sebe. K čomu to prispieva? A Csáky sa usmieva. Rozvíri kampaň v Maďarsku a po celej Európe o tom, akí sme zlí. Slovensko predsa neoživuje otázky Benešových dekrétov a už vôbec nekriesi ich podstatu. Sú predsa vyhasnuté, nezakladajú nijaké nové právne vzťahy - tak boli hodnotené aj v právnom posudku v roku 2002, ktorý si dal pripraviť Európsky parlament, keď sa Česká republika chystala na vstup do EÚ. A predsa v dokumente NR SR bol princíp kolektívnej viny odmietnutý. Deklarácia bola gesto, ktoré vyvolali kroky nacionalistov, ako je Csáky.

- Dokedy bude mať Maďarsko a Slovensko za sebou tieň minulosti?

- Keď chce niekto vyrovnanie, dá sa dosiahnuť. Pozrite sa na vývoj, ktorý viedol k dohode medzi Nemeckom a Českom. Bol to zložitý proces diplomatických rokovaní, kde sa všetko kládlo na vážky. Výsledkom sa stal dokument, ktorý dal bodku za záležitosťami minulosti. Myslím si, že dnes nie je možné dosiahnuť dohodu ani na úrovni parlamentov Maďarska a Slovenska, lebo nie je ani politická vôľa, ani odvaha. Pozrite sa, ako reagovali na túto otázku politické sily na Slovensku a v Maďarsku. Vyhranene. Kde je tu politická vôľa na hľadanie nejakého vyrovnania? Necítim ju. A politická odvaha? Veď to by museli niektoré politické sily v Maďarsku aj na Slovensku poprieť svoju agendu.

- Ak chýba vôľa po vyrovnaní, trvalom upokojení vzťahov, znamená to, že aj slovenským politickým stranám ide o to, aby im maďarská karta zostala v zálohe ako volebná zbraň?

- Nechcem hovoriť za nijakú politickú silu - či už na Slovensku, alebo v Maďarsku, ale dnes tu necítim politickú vôľu. Možno tu je. Netvrdím, že nie je, lenže ja ju nevidím. Pritom poznám nástroje, čo sa dajú použiť, keby politická vôľa bola. Viem si predstaviť, že by som rokoval so šéfkou maďarskej diplomacie, aby sme pripravili nejaké dohody, ktoré by znamenali určité vyrovnanie, ale na to by musela byť naozaj vôľa v širokom spektre slovenských aj maďarských politických strán.

Szlovák külügyminiszteri interjú a magyar-szlovák helyzetről

http://hvg.hu:80/vilag/20071008_szlovakia_kubis.aspx

R. Fico: Maďarskí politici zneužívajú súkromné návštevy

8. októbra 2007

Vo vzťahoch medzi Slovenskou a Maďarskou republikou musia pre obe strany platiť rovnaké pravidlá hry, vyhlásil na margo napätia vo vzájomných vzťahoch premiér Robert Fico. Dodal, že je neprijateľné, aby maďarskí politici zneužívali súkromné návštevy Slovenska na realizáciu vlastných politických cieľov. „Nemôže to fungovať tak, že si urobia vysunuté územie z juhu Slovenska a budú tu robiť svoje politické aktivity,” zdôraznil premiér v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Fico v nej opätovne kritizoval súkromnú návštevu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý ju podľa neho „hrubo zneužil“, keď kritizoval rozhodnutia suverénneho slovenského parlamentu. Za zvyšovaním napätia v slovensko-maďarských vzťahoch vidí Fico nervozitu SMK a vnútropolitické problémy našich južných susedov. SMK podľa premiéra stráca agendu, pretože napriek očakávaniam súčasná vláda nijako nepoškodila maďarskú menšinu. K agresívnej politike SMK sa pridáva vnútropolitická situácia v Maďarsku, kde sa hlavné politické sily predbiehajú v tom, kto je väčší Maďar, dodal Fico. Fico očakáva, že rozhodnutie o obnovení členstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov (PES) príde „pomerne rýchlo“. Vo frakcii eurosocialistov nastal podľa neho značný posun vo vnímaní Smeru ako štandardnej sociálnodemokratickej strany. Situáciu, keď je Smer potrestaný za výroky lídra inej strany, považuje za absurdnú a dlhodobo neudržateľnú. Fico je presvedčený, že Smeru obnovia členstvo v PES napriek koalícii so SNS, žiadne zmeny v zložení vlády nateraz nepripúšťa. Zákon o zásluhách o slovenskú štátnosť Andreja Hlinku nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a nevzťahujú sa naňho koaličné záväzky. Smer preto ponechá svojim poslancom pri hlasovaní o tomto zákone voľnú ruku. „Viem o mnohých, ktorí majú s týmto zákonom problémy a nepodporia ho,” povedal Fico o postoji poslancov Smeru k tomuto zákonu.

Hostiteľ Csáky

8. októbra 2007 - (Dag Daniš - Pravda)

Na tzv. „súkromné návštevy” maďarských štátnikov - a maďarsko-maďarské provokácie - si asi budeme musieť zvyknúť. V kalendári ich má nielen prezident Sólyom, ale najnovšie aj predsedníčka parlamentu Sziliová. A určite by ich mal v obľube aj maďarský premiér, ak by sa nevolal Gyurcsány, ale, povedzme, Orbán... Sziliovej výjazd na Slovensko našťastie nebol až taký drsný, ako v prípade prezidenta Sólyoma. Napriek tomu, že dva dni predtým si odmietla podať ruku s Paškom... Maďarskí organizátori si dali tentoraz pozor, aby,,súkromná akcia“ neprerástla do politickej paľby proti slovenskej vláde. Keďže Sziliová ignorovala slovenských partnerov (s odkazom, že je tu súkromne), zdržala sa verejných politických vyhlásení a kritiky Slovenska. V súlade s pravidlami diplomatického protokolu. A základnej slušnosti. Samozrejme, to ešte neznamená, že Sziliovej návšteva bola súkromná a nepolitická. Csáky sa netají tým, že akcie tohto druhu sú podporou politiky SMK. Otvorenou, ako v prípade Sólyoma. Alebo tichou, ako v prípade Sziliovej. S tým však už nič neurobí ani Kubiš, ani Fico. Pokrvné puto Budapešti s SMK a s občanmi Slovenska, ktorí majú maďarský pôvod, je prirodzené. A tolerované. Pokiaľ sa pestuje v diplomaticky prípustnej miere. Znepokojujúce je niečo iné. Jadrom problému nie je len zvláštny vzťah Budapešti k SMK (a odmietnutým slovenským partnerom), ale hlavne zvláštny vzťah SMK - Csákyho SMK - k Budapešti. Pretože má výrazne protislovenský nádych. Csáky radikalizuje čisto národné (maďarské) témy, vykresľuje Slovensko ako problémovú krajinu a čoraz viditeľnejšie zaťahuje do boja proti slovenskej vláde maďarských politikov. A maďarskú diplomaciu v Bruseli. Robí to aj za cenu rizika, že SMK doma uviazne v izolácii. Aj v KDH, aj v SDKÚ sa začínajú obávať, že prípadná pravicová koalícia s Csákyho (Durayovou) SMK bude čoskoro nepredstaviteľná... Stručne povedané: maďarskí „súkromní hostia” tu podnikajú zvyčajne len to, čo od nich očakáva maďarský „súkromný hostiteľ”.

P. Csáky: SMK nemôže za vyhrotenie vzťahov

8. októbra 2007

Strana maďarskej koalície nemôže za to, že sa vyhrotili slovensko-maďarské vzťahy. Povedal to dnes jej predseda Pál Csáky v rannej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie Magyar Televízió na margo otázky Benešových dekrétov. Podľa jeho vyjadrenia nie SMK vnieslo záležitosť Benešových dekrétov do zákonodarného zboru. V médiách avizovali, že pripravia taký návrh zákona, ktorý by hovoril o prípadnom odškodnení. „Slovenský parlament sa už v roku 1991 za tieto isté udalosti ospravedlnil Nemcom. Teda to slovenský parlament definoval z tohto hľadiska. Domnievam sa, že my sme sa korektným spôsobom zachovali v prvom rade voči tým, ktorým bolo ublížené. Chceli sme iniciovať dialóg. Ľutujem, čo sa stalo, ale nie my za to môžeme, a toto nie je jediným problémom,” dodal. Csáky vyjadril názor, že slovenská vládna koalícia je vo veľmi nepríjemnej situácii, a aj vôbec celá slovenská politika v tejto súvislosti cíti, že niečo s tým musí urobiť. „Domnievam sa, že SMK položila na stôl veľmi šikovný a myslím si prijateľný návrh návrh vyhlásenia na zmierenie, keď už v parlamente bolo päť iných návrhov namierených proti Maďarom zo strany SNS, ktoré podľa nás neboli európskymi návrhmi,” konštatoval Csáky. Podľa moderátora relácie sa SMK riešením otázky Benešových dekrétov nestala populárnejšou, dokonca sa jej podarilo spojiť celú slovenskú spoločnosť proti Maďarom žijúcim na Slovensku a dve členské krajiny Európskej únie sa takto dostali do veľmi hlbokého konfliktu a do pasce. „Nedomnievam sa, že je to správny pohľad na veci. Nesnažme sa obísť základnú otázku, ktorou je, že na Slovensku je relatívne nacionalistická vládna koalícia,” povedal Csáky, podľa ktorého základným problémom je, že v auguste sa „utrhla z reťaze SNS”, ktorá predložila najmenej päť takých návrhov zákonov do parlamentu, s ktorými SMK nemá nič spoločné a ktoré sú všetky protimaďarské. „Nedá sa teda povedať, že my sme čokoľvek vyprovokovali v tejto otázke. Robert Fico je nervózny, lebo nevie udržať na uzde koaličného partnera, ktorý sa správa aj podľa európskych socialistov tak, ako sa správa. Fico je nervózny aj preto, lebo nie je isté, že dokážeme prijať do roku 2009 euro, a nevie, ako má ísť ďalej Slovensko,” poznamenal predseda SMK a dodal, že v SR je na stole množstvo problémov. „Kým doposiaľ bolo Slovensko vzorovou krajinou, teraz sa stáva problémovou, čo naozaj veľmi ľutujem, ale chybu nie je možné hľadať na našej strane, je zodpovednosťou vládnej koalície, aby krajinu ďalej viedla,” podčiarkol v Magyar Televízió Csáky.

SMK: Maďarič falšuje dejiny

9. októbra 2007

Strana maďarskej koalície (SMK) protestuje proti opakovaným vyjadreniam podpredsedu Smeru-SD Mareka Maďariča o tom, že Maďari boli v období 1945-48 z územia Slovenska vysídlení na základe dobrovoľnosti, resp. boli vysídlení len nespoľahliví a kolaboranti. Zima útočí na európske mestá Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, uviedla dnes v stanovisku pre médiá hovorkyňa SMK Eva Dunajská. SMK toto tvrdenie opiera aj o konkrétne príklady, pričom poskytla médiám fotokópiu výmeru Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti Bratislava I. z 12. júna 1945, v ktorom sa konkrétnej osobe prikazuje pobyt v Petržalke a zakazuje sa jej vzdialiť sa do inej časti ČSR s odôvodnením, že vzhľadom na maďarskú národnosť menovaného je jeho zdržovanie sa na území Bratislavy s ohľadom na štátne záujmy nežiaduce. SMK považuje za neprijateľné nálepkovanie SMK ako krajne nacionalistickej strany predsedom vlády SR Robertom Ficom, naposledy v nedeľnej televíznej diskusii. „SMK považuje takúto komunikáciu za snahu odviesť pozornosť od nepriehľadného štýlu robenia politiky Smeru-SD. Nie SMK vytvorilo koalíciu s krajne nacionalistickou SNS, nie politici SMK sa vyjadrili odmietavým spôsobom na myšlienku zmierenia medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, nie politici SMK sa vyjadrili neprijateľným spôsobom o ústavných činiteľoch susedného štátu,” uvádza v stanovisku Dunajská s tým, že SMK je vyše 10 rokov váženým členom Európskej ľudovej strany.

M. Maďarič trvá na tom, čo povedal

9. októbra 2007

Minister kultúry Marek Maďarič trvá na tom, že po vojne nebol zo Slovenska vysťahovaný ani jeden Maďar len pre svoju národnosť. Maďarič argumentoval „prácami a konzultáciami“ s najrenomovanejšími slovenskými historikmi. Svoj názor oprel o to, že Benešove dekréty sa týkali „osôb štátne nespoľahlivých, respektíve cudzích štátnych príslušníkov“, a pripomenul, že dohoda o výmene obyvateľstva sa nevzťahovala na slovenských Maďarov ako na štátnych občanov ČSR, ale na občanov maďarského štátu. Tými sa väčšina z nich dobrovoľne stala po roku 1938, keď Maďarsko okupovalo južné Slovensko. Historik Milan Zemko si však myslí, že tento Maďaričov názor je nesprávny. „To, že neboli občanmi, bolo spôsobené tým, že boli zbavení občianstva ČSR. Boli to ľudia, ktorí tu mali domov,“ povedal. Po vojne sa totiž vrátil právny stav spred Viedenskej arbitráže z roku 1938 a obyvatelia južného Slovenska sa stali maďarskými občanmi až po arbitráži. „Títo ľudia mali získať späť svoje občianstvo, čo im bolo znemožnené.“ Pripomenul, že nešlo ani o tú časť Maďarov, ktorí prišli až po okupácii a odišli zo Slovenska sami hneď po konci vojny z obavy, že by mohlo proti nim dôjsť k represáliám. Podľa historika a vicepremiéra za Smer Dušana Čaploviča „prišlo k individuálnym nespravodlivostiam“. Rovnako ako Maďarič tvrdí, že ich vymenili hlavne pre maďarské občianstvo, ktorého sa obyvatelia z juhu nechceli vzdať ani po vojne. Pripúšťa však, že nadobudnutie občianstva nebolo automatické - automaticky ho dostávali napríklad účastníci odboja. To vraj potvrdzuje, že na Maďarov nebola uvalená kolektívna vina.

Magyar Nemzet: Najnovšie falšovanie dejín na Slovensku

8. októbra 2007

Do Maďarska vysťahovali po 2. svetovej iba zradcov a kolaborantov, cituje nedeľňajšie vyjadrenie slovenského ministra kultúry Mareka Maďariča v súvislosti s masovým vysídľovaním Maďarov dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet v článku nazvanom Najnovšie falšovanie dejín na Slovensku. „Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný alebo presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar,” vyhlásil v relácii Slovenského rozhlasu podpredseda vládnej strany Roberta Fica Smer-SD. Maďarič diskutoval s predsedom SMK Pálom Csákym a tvrdil, že za vysťahovanie zo svojej rodnej zeme na základe Benešových dekrétov mohli sami Maďari, z ktorých vysídlili iba zradcov a kolaborantov, pripomína denník. Z názoru ministra vyplýva, že počet zradcov a kolaborantov mohol byť rádovo stotisícový, po 2. svetovej vojne totiž bolo nútených opustiť svoje rodisko v skutočnosti toľko Maďarov, poznamenáva Magyar Nemzet. Csáky sa s neskrývaným rozhorčením dištancoval od takéhoto pohľadu a svojmu partnerovi v diskusii pripomenul, že násilne rozdelené rodiny spred 60 rokov práve v týchto dňoch v mnohých Maďarmi obývaných obciach na Slovensku pripomínajú tieto smutné udalosti.

Maďarský protekcionizmus a normy Európskej únie

10. októbra 2007 (HN)

Načo sú európskym krajinám akciové burzy? Na parkete, kde by malo podľa poučky dochádzať k slobodnej výmene kapitálu, radšej tancujú politici. Najnovší príklad ich zvrátenosti ukázala svetu Budapešť. Maďarský parlament prijal zákon, ktorý umožňuje zabrániť súkromným spoločnostiam predať akcie v podnikoch, ktoré politici vyhlásia za strategické. Podobné prekážky slobodného pohybu kapitálu fungujú aj v Nemecku či vo Francúzsku a Európska komisia sa na ne pozerá s neskrývanou nevôľou. Všetko nasvedčuje tomu, že Maďari prijali zákon účelovo. Prichádza totiž v čase, keď rakúsky súkromný OMV ponúkol (súkromným) akcionárom MOL-u, že od nich kúpi ich podiely. Akcie maďarského majiteľa Slovnaftu tak uviaznu na účtoch aj tých fondov, ktoré sa slobodne rozhodnú ponuku prijať. Hovorí sa, že keď zasadá parlament, nik si nemôže byť istý svojím životom ani majetkom. Akcionári MOL-u túto istotu síce nestratili, ale prišli o možnosť svoj majetok bez súhlasu vrchnosti speňažiť. Keby mali akcie papierovú podobu, mohli by si nimi, slušne povedané, vytapetovať obývačky a návratnosť investícií počítať desaťročia len z dividend. Protekcionizmus, ako sa legislatívnym bariéram slobodnému obchodu s akciami zvykne hovoriť, posúva maďarskú burzu tam, kde je dnes Slovensko, ktoré prakticky žiadnu burzu nemá.

Ochrana strategických podnikov

9. októbra 2007

Vzácnu zhodu dosiahla včera neskoro večer vládna a opozičná strana v maďarskom parlamente: poslanci takmer jednohlasne schválili novelu zákona o ochrane strategických podnikov. Varovania z Bruselu nateraz nikto neberie v Budapešti vážne. Novela hovorí vo všeobecnosti o energetických a vodárenských spoločnostiach, ktoré zabezpečujú verejné zásobovanie, ale každému je jasné, a netají sa tým ani vláda, že zákon ušili na mieru pre MOL, teda pre Maďarskú ropnú a plynárenskú spoločnosť. Tá musela čeliť v posledných týždňoch nákupnej horúčke zo strany rakúskej OMV. Konkurencia od západných susedov otvorene zaútočila na MOL a chcela získať kontrolný balík účastín, čo manažment MOL-u v plnej zhode s maďarskou vládou hodnotil ako nepriateľský akt. Mimochodom OMV neustále tlačí, dáva ponuky, vedie v maďarských médiách nevídanú reklamnú kampaň, slovom: svojho úmyslu - či sa už spojiť s MOL-om, alebo ho skúpiť - sa nezriekla. Odteraz to však nebude jednoduché, pretože večer schválená novela umožňuje, aby vláda cez manažment obmedzila práva jednotlivých účastinárov, no a stanovuje, aby na väčšinu účastín dal akýkoľvek záujemca ponuku verejne, a nie „poza búčky”, ako to robila OMV. Ide jednoznačne o ochranárske opatrenie, s ktorým plne súhlasí aj opozícia, ktorá kvituje snahu o záchranu všetkého, čo z takzvaného rodinného striebra ešte zostalo pod kontrolou štátu. Európska únia vyslala signály, že by celú záležitosť mohla dať na príslušný súd, pretože je to forma obmedzovania slobodného pohybu kapitálu. V Budapešti však rátajú s tým, že keby aj, tak mlyny európskeho súdu melú pomaly.

Parlament prijal zákon na ochranu strategických podnikov

8. októbra 2007

Národné zhromaždenie Maďarskej republiky prijalo dnes návrh úpravy zákonov, týkajúcich sa ochrany podnikov dôležitých z pohľadu bezpečnosti dodávok energií a vody. Zákon prezývaný Lex Mol umožní odteraz štátu právnymi prostriedkami zúžiť priestor pohybu spoločnostiam, ktoré chcú kúpiť maďarské energetické alebo vodárenské podniky. Svojim návrhom chcela vláda v prvom rade zabrániť skupovaniu akcií, k akému došlo v prípade ropnej spoločnosti Mol zo strany rakúskej OMV. V zákone sú okrem iného presne vymenované spoločnosti, ktoré sú zo strategického hľadiska pre štát dôležité. Doterajší zákon o cenných papieroch vylučoval, aby manažment podniku vydával nariadenia zabraňujúce subjektom kupujúcim akcie získať vplyv v podniku. V dôsledku prijatej legislatívnej novely nemôže odteraz v strategických podnikoch o zložení manažmentu rozhodovať ani vlastník veľkého pomeru akcií, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI.

Schválili zákon chrániaci MOL pred akvizíciou

9. októbra 2007

Maďarskí poslanci schválili v pondelok zákon, ktorý má chrániť ropnú a plynárenskú spoločnosť MOL pred nepriateľským prevzatím zo strany OMV, najväčšej energetickej firmy v Rakúsku. OMV oznámila minulý mesiac nepriateľskú akvizičnú ponuku na firmu MOL za 14 mld. eur v úsilí vytvoriť silnú energetickú spoločnosť v strednej Európe. Akvizíciu však maďarská vláda a vedenie firmy MOL vzápätí odmietli. Úsilie Maďarska odstaviť OMV podnietilo obavy z protekcionizmu v členských krajinách Európskej únie v kľúčovom energetickom sektore. Zákon stanovuje, že prevod akýchkoľvek „základných aktív” spoločnosti musí schváliť manažment podniku. Za zákon hlasovalo 334 poslancov, štyria boli proti a traja sa zdržali. Ponuka na prevzatie by tiež mala navrhovať prevádzkový plán, ktorý schváli finančný regulátor, ktorý podľa analytikov tak má v podstate právo veta proti nepriateľskému prevzatiu.

Maďarskí predajcovia áut presúvajú svoje podnikanie do SR

8. októbra 2007

Viacerí maďarskí predajcovia osobných vozidiel sa sťahujú so svojim podnikaním na Slovensko. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Nemenovaný veľkopodnikateľ pre denník uviedol, že v týchto dňoch predal svoje tri autosalóny, ktoré dávnejšie úspešne fungovali v Budapešti, a podobne sa vzdal podnikania aj jeho priateľ, ktorý bol autorizovaným predajcom v jednom z vidieckych veľkomiest. Obaja teraz vybavujú povolenie na podnikanie na Slovensku a hľadajú aj nový domov. Vysťahovanie odôvodňujú tým, že daňový systém v SR je prehľadný a ľahko splniteľný. V Maďarsku je podľa neho podnikateľský život pred kolapsom a úrady priebežne „otravujú” podnikateľov. Ako dodáva, na juhu Slovenska je možné všetky administratívne záležitosti ľahko vybaviť aj v maďarskom jazyku a advokáti špecializovaní na vysťahovanie podnikateľských aktivít sú veľmi ochotní. Podpredseda Celoštátnej odborárskej organizácie autorizovaných predajcov motorových vozidiel Árpád Balogh priznal, že sa blízko ku krachu dostala takmer tretina predajcov, ale nie je potrebné obávať sa ich masového presídlenia, uzatvára Magyar Hírlap.

Maďarskí tanečníci oživili legendu o Cigánoch z Veľkej Idy

8. októbra 2007

V druhej polovici októbra sa v Prešove predstaví so svojou tanečno-svetelnou šou Cigáni z Veľkej Idy maďarská profesionálna tanečná skupina ExperiDance. Dej predstavenia vznikol na motívy legendy zo 16. storočia zasadenej do okolia Košíc, tanečná kreácia je inšpirovaná poviedkou Jánosa Aránya z roku 1852. Protagonisti predstavenia - šéf umeleckého súboru a choreograf Sándor Román a ani 30 tanečníci dlho netušili, že obec Veľká Ida reálne existuje. Dozvedeli sa to až vlani, keď starosta Veľkej Idy náhodou objavil toto predstavenie na programe Národného tanečného divadla v Budapešti a po jeho zhliadnutí zatúžil priviesť toto predstavenie „domov“, do Veľkej Idy. Stalo sa tak v júli tohto roka, keď Cigáni z Veľkej Idy ožili na nádvorí starého zámku, kde dnes sídli obecný úrad. Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede organizátor slovenského turné skupiny ExperiDance Viliam Štrelinger zo spoločnosti VIEM, do tohto „úžasného tanečného prejavu, hry svetiel, fantastickej scény a hudby choreograf okrem maďarského ľudového tanca zakomponoval aj veľa cigánskych, slovanských aj indických prvkov.“ Podľa Štrelingera súbor si našiel svoj vlastný multietnický štýl. Bývalý žurnalista, ktorý videl na vlastné oči vojnu na Balkáne, je presvedčený, že keď sa začne hrať na národnú kartu, neprináša to nič dobré. „Kultúra je lepšia cesta. Umenie je nad politikou, nad naštrbenými vzťahmi, tanec dokáže zbližovať,” uviedol. Predstavenie Cigáni z Veľkej Idy uvidia diváci v Prešove v stredu 24. októbra v Mestskej športovej hale o 19:00. V Komárne budú dve vystúpenia v piatok 26. októbra v Mestskom kultúrnom stredisku. Predstavenie je plné poetiky a humoru. Dej vychádza z reálneho základu, koncom 16. storočia rakúska armáda generála Pucha oblieha hrad vo Veľkej Ide. Jeho majiteľ uteká z obkľúčenia a pevnosť zanecháva vajdovi Csórimu a jeho Cigánom, ktorí odolávajú presile 20 dní, no predčasne začnú oslavovať víťazstvo, čo sa im stane osudným.

Clinton prednášal v Budapešti o globálnych problémoch

6. októbra 2007

O sociálnej nerovnosti a globálnych problémoch prednášal dnes v Budapešti na podujatí zorganizovanom Stredoeurópskym obchodným centrom exprezident USA Bill Clinton. Americký politik sa stretol aj s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Najväčším problémom slobodného sveta podľa Clintona je sociálna nerovnosť, polovica obyvateľstva sveta nemá možnosť využiť výhody globalizácie. Problémami je podľa jeho vyjadrenia aj terorizmus, globálna zmena klímy a trenice vyplývajúce z globálnej migrácie. Na podujatí medzi 250 pozvanými hosťami podnikateľmi a diplomatmi, bol podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI aj minister hospodárstva a dopravy János Kóka, minister bez portfeje Tibor Draskovics, aj predsedníčka Maďarského demokratického fóra (MDF) Ibolya Dávidová. Podľa mediálnych informácií za exprezidentovu prednášku zaplatili organizátori 50 miliónov forintov. Na recepcii po prednáške za rezerváciu jedného stola hostia zaplatili tri milióny forintov.

Clinton: Vzťahy Slovákov a Maďarov sú

ako v S. Írsku alebo na Blízkom východe

7. októbra 2007

Bývalý americký prezident Bill Clinton počas návštevy Maďarska spomenul aj vyostrené slovensko-maďarské vzťahy. Prirovnal ich k vypätým vzťahom v Severnom Írsku alebo na Blízkom východe, informovala televízia TA3. Podľa politológov sa Clinton snažil obom stranám o odovzdať istý odkaz. Napriek tomu jeho slová vnímajú ako prehnané. Bill Clinton sa počas návštevy stretol s predsedom maďarskej vlády Ferencom Gyurcsánym. Pri tejto príležitosti hovorili aj o vzťahoch Maďarska so svojím severným susedom. Podľa Clintona je potrebné problém tzv. Benešových dekrétov čo najskôr vyriešiť. Myslí si, že nie je veľký rozdiel medzi tým, čo sa deje medzi Slovenskom a Maďarskou republikou a tým, čo je v Severnom Írsku alebo na Blízkom východe. Americký exprezident povedal, že napätú situáciu treba vyriešiť tak, aby boli zohľadnené záujmy menšín. Podľa politológov sa Bill Clinton svojimi slovami snažil odovzdať istý odkaz Maďarom a Slovákom a chcel poukázať na to, ako môžu v krajnom prípade vyostrené vzťahy medzi oboma krajinami dopadnúť. „Vidím to ako snahu poukázať na závažnú situáciu a varovanie, aby vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom nedospeli až do tohto štádia. Nemyslím si však, že jeho porovnanie sedí. Naše spoločné vzťahy v minulosti nikdy nevyústili až do tak krajnej podoby,” povedal politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa vysokoškolského pedagóga Eduarda Chmelára sú vyjadrenia amerického exprezidenta Billa Clintona prehnané. „Clinton do týchto vzťahov nevidí,” povedal. „Vyostrenie až do írskej podoby sa však nikdy nedá vylúčiť. Všetko závisí od politikov,” dodal Chmelár.

Hetiválasz: Odveta Sólyoma a Sziliovej Slovensku

6. októbra 2007

Slovenské vedenie nie je schopné zakrývať svoju nervozitu kvôli tomu, že maďarskí politici si nesypú vystrašene popol na hlavu, keď v Bratislave začnú púšťať obohranú pesničku o Maďaroch kolaborujúcich s fašistami, ale patrične zareagujú. Konštatuje to v komentári dnešné vydanie maďarského týždenníka Hetiválasz, podľa ktorého takto reagovali prezident László Sólyom a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Splnili sa najkrajšie sny predsedu SNS Jána Slotu, ktorý pravdepodobne vo svojej žilinskej záhrade zahrieva motor svojho tanku, aby potom ako to pred niekoľkými rokmi sľúbil naučil drzých Maďarov móresu, píše autor Bálint Ablonczy. Síce na konečný úder si bude potrebné ešte trocha počkať, Slota sa už teraz teší, že premiér Robert Fico ho tromfol. Využijeme všetky prostriedky na to, aby sme prezidenta Maďarskej republiky vykázali do toho priestoru, kam patrí, povedal Fico v reakcii na to, že Sólyom na súkromnej návšteve neváhal odpovedať na otázku miestneho novinára týkajúcej sa otázky Benešových dekrétov. Slovenská vláda hovorí o prezidentovej návšteve, ako keby ten prišiel v maskáčoch, a ako keby chcel z komárňanskej pevnosti pod rúškom noci veliť horthyovským fašistickým maďarským vojskám prichádzajúcim na znesvätenie drahej slovenskej zeme. Autor pripomína, že nacionalistická hystéria je ďaleko od skutočnosti, hlava štátu dodržala všetky diplomatické zvyklosti, slovenskú diplomaciu oficiálne informovala o návšteve. Hetiválasz podrobne popisuje udalosti ostatných dní v slovensko-maďarských vzťahoch, vrátane odrieknutia stretnutia Sziliovej s jej slovenským partnerom Pavlom Paškom, a dodáva, že od rozhodného vystupovania najvyšších maďarských štátnych činiteľov je nepríjemne rozdielna reakcia ministerky zahraničných vecí Kingy Gönczovej. Tá je evidentne v rozpakoch, keď treba niečo povedať na útoky dobrých susedov proti Sólyomovej návšteve. V súčasnosti nemáme ďalšie kroky, povedala jednoducho šéfka diplomacie vo štvrtok. Ak spôsobuje ministerke takéto problémy sformulovanie troch viet reakcie, a informovanie európskych partnerov o správaní sa našich zdivočených slovenských priateľov, potom by bolo možné napríklad vzdať sa funkcie, uzatvára Hetiválasz.

Hetiválasz: Slováci sa dodnes boja najviac revízie hraníc

6. októbra 2007

Sériu historických udalostí musia posudzovať historici. Politika totiž na aktuálnej dennej úrovni z histórie totiž vyberie iba tie otázky, ktoré môžu poskytnúť muníciu určitým skupinám, alebo stranám. Povedal to v rozhovore pre aktuálne vydanie maďarského týždenníka Hetiválasz slovenský historik Štefan Šutaj, podľa ktorého sa Slováci dodnes boja najviac revízie hraníc. Šutaj v budapeštianskom Múzeu teroru na konferencii o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom prednášal tento týždeň na tému Benešových dekrétov. Ako pre Hetiválasz povedal, politici vytrhávajú veci z kontextu. Beneša démonizujú, aj keď mnohé z dekrétov iba vyhlásil, ale osobne ich neformuloval. Otázkami, ktoré sa dotýkali Maďarov na Slovensku, sa zaoberala Slovenská národná rada. Podľa jeho vyjadrenia v politike aj v médiách sa často objavuje básnická otázka, či dekréty zrušiť, alebo nie. Táto otázka je v dnešných politických okolnostiach nezmyselná, a na nezmyselné otázky vznikajú nezmyselné odpovede, dodal. Historik poznamenal, že uznesenie slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti o Benešových dekrétov bolo iba odpoveďou na kroky SMK, ktorá musela vedieť, aká vládna garnitúra je pri moci na Slovensku, preto museli predpokladať aj ostro odmietavú reakciu. Podľa jeho názoru by bolo možné vytvoriť atmosféru dôvery vytvorením spoločnej učebnice dejepisu, v ktorých by boli dekréty spracované na základe faktov. Potrebné by však tiež bolo, keby Maďarsko dodržalo určité záväzky súvisiace s mierovou zmluvou v Paríži z roku 1946. Napríklad by mali v Maďarsku zakázať šírenie ducha revizionizmu, alebo vznik polovojenských skupín. Slovenský politický život veľmi citlivo sleduje vývoj maďarskej vnútropolitickej situácie, a pokúša sa robiť určité protiopatrenia. Na Slovensku sa totiž do dnešného dňa boja najviac revízie hraníc, uzavrel rozhovor pre Hetiválasz slovenský historik.

V Budapešti predstavili edíciu Knižnica slovenskej literatúry

5. októbra 2007

Novú edíciu Knižnica slovenskej literatúry predstavil vo štvrtok slovakistom, učiteľom slovenského jazyka a študentom Slovenský inštitút v Budapešti v spolupráci s bratislavským vydavateľstvom Kalligram. V edícii budú vychádzať diela spisovateľov a literárnych vedcov, ktoré tvoria slovenský národný literárny fond. O cieľoch a koncepcii projektu informovali riaditeľ Ústavu slavistiky a východoeurópskych štúdií Univerzity Karlovej Rudolf Chmel, riaditeľka Ústavu slovenskej literatúry SAV Dana Kršáková a Peter Káša z Katolíckej univerzity P. Pázmánya. Podujatie moderoval Karol Wlachovský.

Kontakty slovenských a maďarských evanjelikov pokračujú

5. októbra 2007 - (TASR)

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) Miloš Klátik uskutoční v dňoch 6. - 8. októbra 2007 oficiálnu návštevu Maďarskej evanjelickej cirkvi. Návšteva sa koná na pozvanie biskupov Jánosa Ittzésa, Pétera Gánesa a Tamása Fabiniho. Po stretnutí generálneho biskupa ECAV s vedúcim biskupom Maďarskej evanjelickej cirkvi Jánosom Ittzésom v apríli tohto roku v Györi a v septembri v Bratislave to bude ďalšia schôdzka predstaviteľov oboch cirkví, informovala dnes TASR tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu (GBÚ) ECAV na Slovensku Edita Sabolíková. Generálny biskup Miloš Klátik bude v sobotu slávnostným kazateľom na inštalácii zborového farára Attilu Spišáka v slovenskom evanjelickom zbore v Tótkomlósi. Spišák tam prišiel z Budapešti, kde doteraz poskytoval službu pre Slovákov žijúcich v hlavnom meste i na iných miestach v Maďarsku. V Slovenskom Komlóši žijú Slováci už vyše 260 rokov. V nedeľu 7. októbra bude mať generálny biskup ECAV na Slovensku kázeň v cirkevnom zbore v Békešskej Čabe pri príležitosti slávnostných služieb Božích k 200. výročiu položenia základného kameňa veľkého evanjelického kostola. Slováci tam našli svoj nový domov začiatkom 18. storočia, keď utekali z Horného Uhorska pred hospodárskou biedou, ale aj pred prenasledovaním kresťanov -evanjelikov. V roku 1718 si tu najprv postavili malý kostolík z hliny a prútia, o päť rokov neskôr kostol z nepálených tehál a v roku 1745 tehlový kostol s vežou. Ten čoskoro nestačil, preto v roku 1807 začali stavať veľký chrám. Dobudovali ho v roku 1824, keď sa stal najväčším kostolom v rakúsko-uhorskej monarchii. Zmestí sa tam 8000 ľudí. V pondelok 8. októbra sa pri Balatone uskutoční stretnutie evanjelických farárov - seniorov Maďarskej evanjelickej cirkvi, na ktorom budú prítomní aj biskupi János Ittzés, Péter Gánes a Tamás Fabiny. Generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik bude mať na stretnutí vstupnú prednášku. Zároveň pozve kresťanov z celého Maďarska na Stretnutie kresťanov šiestich národov, ktoré sa uskutoční v júni 2008 v Bratislave, informovala Edita Sabolíková z GBÚ ECAV.

Magyar Nemzet: H. Malinová prešla trikrát peklom

6. októbra 2007

Hedvige Malinovej prebehli hlavou rôzne myšlienky, napokon sa rozhodla zostať na Slovensku, lebo ak by sa odsťahovala, nikdy by z nej nezmyli podozrenie, že klamala, a považovali by to za zbabelosť. Vyplýva to z rozhovoru maďarskej dievčiny zo Slovenska pre dnešné vydanie konzervatívneho maďarského denníka Magyar Nemzet. Ako povedala, v období po útoku sa vďaka známemu slovenskému psychiatrovi už na 90 percent vyliečila z traumy. Dodala však, že sa vzdala pôvodného zámeru stať sa učiteľkou. Nezniesla by totiž, keby žiaci hovorili o jej príbehu. Podľa jej psychológa Hedviga prešla trikrát peklom. Najskôr pri útoku na ňu, potom pri nátlaku polície, a napokon keď byt jej priateľa po vlámaní vyfotografovala neznáma osoba. O nacionalizme, ktorý sa objavil po útoku na ňu, povedala, že aj na Slovensku, aj v Maďarsku sú extrémisti, ale títo sa prejavia iba vtedy, ak cítia podporu od politikov. Žiaľ na oboch stranách hranice sú politici, pre ktorých je nacionalizmus obchodom, teda živnou pôdou - povedala Malinová a dodala, že chodí so slovenským chlapcom, a vo svojom bezprostrednom okolí vôbec nespozorovala nenávisť medzi Maďarmi a Slovákmi.

Borci v skladaní Rubikovej kocky si zmerajú svoje sily v Maďarsku

5. októbra 2007 - (ČTK)

V Maďarsku dnes začalo majstrovstvo sveta v skladaní Rubikovej kocky. Skoro tri stovky hráčov sa stretnú o titul v 17 disciplínach. Súťažiaci si napríklad budú musieť s malou šesťfarebnou kockou poradiť naslepo alebo jednoručne, na programe je však aj prostý súboj o čo najrýchlejšie vyriešenie slávneho hlavolamu. K prekonaniu svetového rekordu by niektorému zo závodníkov stačilo zrovnať farebné strany rýchlejšie než za 9,86 sekundy. Šampionát v rodisku trojrozmernej skladačky potrvá po celý víkend. V Maďarsku, odkiaľ pochádzal vynálezca hlavolamu Ernö Rubik, sa tak veľká súťaž ctiteľov farebných políčok neuskutočnila od roku 1982. Teraz sa do Budapešti zišli stovky závodníkov z 32 krajín - najviac reprezentantov majú USA, ale cez dve desiatky nádejí vyslalo aj Poľsko alebo Japonsko. Svojich zástupcov bude mať podľa internetových stránok usporiadateľov speedcubing.com aj Česká republika. Favorita má na majstrovstve i usporiadateľ - Maďarsko, a to štrnásťročného Mátyása Kuti. Tento chlapec je piekopníkom v skladaní kocky naslepo a drží v tejto disciplíne 11 svetových rekordov. Francúz Thibaut Jacquinot je zase od tohtoročného mája absolútnym rýchlostným rekordmanom. Kocku s 27 farebnými kostičkami zložil za menej než desať sekúnd. Majstrovstva sa podľa agentúry AFP rovnako zúčastní. A sám vynálezca Rubik pogratuluje osobne tým, ktorí sa prebojujú do nedeľňajšieho finále. Malá šesťfarebná kocka vyvolala celosvetové šialenstvo na začiatku 80. rokov minulého storočia. Kocka, ktorou sa dalo v blokoch otáčať, aby sa docielilo rovnakej farebnosti jednotlivých strán, zaujala desiatky miliónov ľudí. Prvý prototyp kocky, ktorá bola spočiatku úplne bez farieb, vytvoril Rubik v roku 1974 ako pomôcku pre lepšie chápanie trojdimenziálneho sveta. Potom si ju nechal patentovať a presadil jej výrobu. Len v rokoch 1980 až 1982 sa vo svete predalo na 100 miliónov kusov tohto hlavolamu. O kocke samotnej vyšlo v tej dobe cez tisíc publikácií. Aj keď od dôb svojej najväčšej slávy Rubikova kocka značne stratila na popularite, ešte vlani sa jej predalo sedem miliónov kusov. Jeden exemplár tento rok zakotvil i v newyorskom Múzeu moderného umenia.

Taxidermia - liečba šokom

6. októbra 2007 - (Pravda)

Taxidermia / Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko 2006 / réžia: Győrgy Pálfi / hrajú: Csaba Czene, Gergely Trócsányi, Adél Stanczel a iní / film sa na Slovensku premieta v rámci Projektu 100, ktorý potrvá do konca roka

Súčasná maďarská kinematografia rozhodne nezápasí s nedostatkom talentu a invencie. V stredoeurópskom kontexte jej patrí popredné miesto v rozvíjaní nových polôh filmového vyjadrovania. Fenomenálny úspech Štikútky (označovanej za najlepší maďarský film desaťročia) umožnil jej tvorcovi Győrgy Pálfimu zavŕšiť iný projekt, pre nedostatok financií čakajúci niekoľko rokov na dokončenie. Divák si po jeho zhliadnutí ľahko predstaví strasti, ktoré sprevádzali režiséra cestou naprieč „mravným” a „kultivovaným” svetom, v akom žijeme. Je to totiž film pre silné žalúdky. Obrazy zabíjačky a surového mäsa, šampiónov zápasiacich v rýchlostnom žraní v nás pravdepodobne vyvolajú isté fyziologické reakcie. Lenže Taxidermia je omnoho viac ako len súčtom záberov na pohoršujúce činnosti a javy, ktoré sa v slušných artefaktoch nenosia. Je podobenstvom o tučnom, nenásytnom svete konzumu. Prostredníctvom pozorovania dejov pod povrchom striedajúcich sa politických režimov ukazuje degenerujúcu tvár nielen Maďarska ale celého ľudstva. So sarkasticky temným humorom modeluje svet, v ktorom nič nie je sväté. Pod tlakom výkonu v ňom nebadane vyhasla dosadená morálka. Veselý spev kolektívu malých pionierov a iskier s maďarskými zástavkami ako kultúrna vložka vhodne vypĺňajúci prestávku na vyprázdňovanie športovcov medzi dvoma disciplínami nahrádza symfónia šušťania obalov a pravidelného pípania čítačky kódov v preplnenom chráme hypermarketu. Telá sa stávajú strojmi. Vyprázdnenosť vzťahov nahrádza šokujúci čin ako prejav túžby zvečniť svoju existenciu uprostred toku dejín. Taxidermia je laxatívnym prostriedkom proti zbytočnému, pokryteckému moralizovaniu. A tiež veľmi osobnou úvahou nad ľudským údelom a jeho budúcnosťou. Snáď sa pri nej nebude chvieť iba žalúdočná oblasť, ale aj isté priestory duše, ktoré spôsobujú, že sme napriek všetkému ešte stále ľuďmi.

Lacnejšie domy lákajú Slovákov za hranicu

6. októbra 2007 - (Pravda)

Sociálna vybavenosť, prístupové komunikácie a nižšia cena nehnuteľností v porovnaní s okolím Bratislavy predstavujú hlavné dôvody, prečo sa Slováci sťahujú za hranice. Medzi najvyhľadávanejšie lokality patria pohraničné oblasti Rakúska a Maďarska. Oliver Fodor, počítačový špecialista zo Slovenska, sa pred mesiacom presťahoval len 18 kilometrov od Bratislavy do rakúskeho mestečka Kittsee. „Študoval som a pracujem v Rakúsku, no nikdy som tam nechcel bývať,” tvrdí Fodor. Tri roky hľadal dom na Slovensku, no vždy na mieste niečo chýbalo. „Raz bolo okolie celé rozbúrané, inokedy chýbali cesty alebo bol natlačený dom na dome,” dodáva. Nakoniec mu kamarát odporučil realitného makléra v Rakúsku a rozhodol sa pozrieť aj na domy za hranicami. „Rozhodnutie prišlo za pár minút. Keď som ten domček zbadal, hneď som vedel, že je to, čo hľadám. Ešte stále sa mi zdá, že sa stal zázrak a bývam v rozprávke,” povedal Fodor. Presvedčivá bola aj cena. Malý domček s desaťárovým pozemkom Fodorovcov vyšiel o tretinu menej, ako by zaplatili za podobnú nehnuteľnosť napríklad v Jarovciach pri Bratislave. Momentálne vybavuje prehlasovanie pobytu, ako aj zmenu právnej formy svojej firmy, ktorá pôsobí na Slovensku. V Rakúsku sa totiž dá legálne bývať, len keď obyvateľ platí dane. Rakúske úrady nesledujú trvalý pobyt, ale takzvaný „Lebensmittelpunkt”, čiže kde rodina žije prevažnú časť roka a nakupuje. Preto kontrolujú aj výpisy platieb platobnou kartou. Strach z neznáma či z toho, že sa za hranicami budú noví obyvatelia cítiť ako cudzinci, je podľa Olivera Fodora úplne neopodstatnený. „Máme veľa susedov Slovákov, dokonca aj jedného Chorváta. Všetci na ulici sa zdravia a sú veľmi priateľskí. Mnohí totiž ešte za bývalého režimu pracovali na Slovensku napríklad v Matadore,” dodáva Oliver. Aj podľa Júliusa zo Slovenska, ktorý sa presťahoval kúsok od rakúskeho Hainburgu, má bývanie v Rakúsku veľa výhod. Je lacnejšie, je tam lepšia infraštruktúra aj vyššie ekologické povedomie, ktoré mu učarovalo spolu s ekopalivami. Lacnejšie bývanie blízko Bratislavy sa dá nájsť aj za maďarskými hranicami. Vo štvorkilometrovej vzdialenosti od hraníc je mestečko Rajka, kúsok ďalej obec Dunakiliti. Aj tam slovenských obyvateľov stále pribúda. Tento rok kúpil rodinný dom v maďarskej Dunakiliti Slovák Jozef Papp, ktorý si chodí dom postupne prerábať. „Hlavným dôvodom bola výhodná cena. Pri rozhodovaní o konkrétnom mieste nás výrazne ovplyvnilo krásne okolie obce, ale aj kompletná občianska vybavenosť,” opisuje Papp. V Maďarsku nemá trvalý pobyt a ročne platí len zvýšenú daň z nehnuteľnosti na rekreačné účely, ktorá po prepočte predstavuje približne päťtisíc korún. Obaja manželia Pappovci vedia aj po maďarsky, takže sa za hranicami cítia vlastne ako doma. „Ľudia v obchodoch a na úradoch sú veľmi milí,” pochvaľuje si Papp. Podľa neho sa však postupne ceny vyrovnávajú a onedlho už kúpiť dom v Maďarsku nebude také výhodné.

Na dom v Maďarsku treba maďarskú hypotéku

6. októbra 2007 - (Pravda)

Ak chce Slovák kúpiť nehnuteľnosť za hranicami republiky a získať na ňu peniaze, musí požiadať o hypotéku len v danom štáte. „Zákon umožňuje získať hypotéku len na nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti, teda hypotekárny úver musí byť zabezpečený tuzemskou nehnuteľnosťou,” potvrdil Ján Rusnák zo sekcie komunikácie Slovenskej sporiteľne. Mikuláš Rusó, majiteľ realitnej kancelárie M reality, ktorá sprostredkováva predaj maďarských realít na Slovensku, si však myslí, že po vstupe Slovenska do schengenského priestoru sa tento problém vyrieši. „V súčasnosti podľa mojich informácií prebiehajú rokovania v rámci maďarskej OTP banky, ktorá pôsobí aj na Slovensku,” tvrdí Rusó. Získať ale hypotéku v Maďarsku nie je nijaký problém, ak nerátame vydokladovanie príjmu. Obmedzenie je len jedno, a to, že klient môže dostať len polovicu celkovej ceny nehnuteľnosti. Úroky pri hypotékach sú v Maďarsku na rozdiel od Slovenska takmer jednotné a pohybujú sa od 4,75 do 6,5 percenta vrátane všetkých poplatkov aj za vedenie účtu. Trvalý pobyt v Maďarsku má podľa majiteľa M reality len malé percento Slovákov, ktorí si kúpili nehnuteľnosť v hotovosti, takže o úľavách zo strany štátu sa hovoriť nedá. Maďari majú sociálno-politickú dotáciu v prepočte až do pol milióna korún. Podpora je však viazaná na deti. Teda ak si záujemca s trvalým pobytom v Maďarsku kúpi nehnuteľnosť a býva v nej s deťmi až do dovŕšenia ich 21. roku života, nemusí túto finančnú pomoc štátu vrátiť. V Rakúsku, a hlavne v Burgenlande, ktorý susedí so Slovenskom, je podpora bývania naozaj účinná. Podľa Olivera Fodora, ktorý sa prednedávnom presťahoval do Kittsee, štát zaplatí až do 50 percent ceny nehnuteľnosti. Kupujúci potom túto dotáciu s výhodným úrokom spláca tridsať rokov. Splátky sa postupne zvyšujú, čo je hlavne pre rodiny s malými deťmi veľmi výhodné. Zo začiatku totiž zarábajú a kvôli deťom pracujú menej, a preto majú aj nižšie splátky. Po rokoch, keď už majú stabilné zamestnanie a vybudovanú kariéru, zarábajú lepšie a môžu teda aj viac splácať. Na sprostredkovanie bývania v Maďarsku pred dvoma rokmi vznikla na Slovensku realitná kancelária, ktorá ponúka nehnuteľnosti a vybavuje hypotéky v Maďarsku, aby svojim klientom uľahčila cestu za bývaním. V blízkej budúcnosti vznikne podobná internetová stránka, ktorá bude ponúkať rakúske byty a domy, ako aj rady pre záujemcov o nehnuteľnosti v Rakúsku.

V Šalgótarjáne zorganizovali konferenciu o výmene obyvateľstva

4. októbra 2007

Vedecká konferencia o slovensko-maďarskej výmene obyvateľstva na základe Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne začala sa dnes v Šalgótarjáne. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Historici sa zhodujú na tom, že dohoda o výmene obyvateľstva medzi víťaznou a porazenou krajinou bola v Budapešti podpísaná 27. februára 1946 pod tlakom Sovietskeho zväzu, konštatuje MTI. Novozámocká historička Katalin Vadkertyová v úvode dvojdňového podujatia povedala, že dodnes nie je zodpovedaná otázka, čo prinútilo maďarskú delegáciu k podpísaniu dohody, lebo v dokumente boli viaceré nejasné pojmy. Historik Árpád Popély zo Šamorína pripomenul, že oproti plánovanému rozsahu výmeny obyvateľstva sa konala iba miernejšia výmena. V období od apríla 1946 do decembra 1947 vysťahovali 15 percent Maďarov žijúcich na Slovensku, podľa maďarských údajov 87. 839, podľa slovenských údajov 89.660 osôb. Postupimská konferencia 3. júla 1945 hovorila podľa neho ešte o 400.000 Maďaroch, ktorých by vysťahovali, dbajúc pritom na to, aby tí, ktorí sú v zmiešanom manželstve, alebo by asimiláciou zostali v Československu, boli roztrúsení v rôznych kútoch krajiny. Bratislavský sociológ László Gyurgyík hovoril o tom, že na území dnešného Slovenska klesol významnejšie počet príslušníkov maďarskej menšiny v rokoch po prvej a druhej svetovej vojne a v období po roku 1990. Podľa údajov z roku 2001 6,5 percenta detí maďarských rodičov volí slovenskú národnosť a 80 percent detí zo zmiešaných manželstiev. V Trianone sa zrodila taká československo-maďarská štátna hranica, ktorá prisunula Československu stotisíce Maďarov, následkom čoho sa do histórie Československa zakódoval konflikt. Ten viedol k udalostiam roku 1938, aj k výmene obyvateľstva v rokoch 1945-1947, a to viedlo podľa môjho názoru aj k dnešnému slovensko-maďarskému napätiu, povedal segedínsky historik László Gulyás. Predseda Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku Csemadok Béla Hrubík a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa po uznesení Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov táto otázka stala opäť aktuálnou.

Slováci v Maďarsku chcú ospravedlnenie za politiku Horthyovskej éry

5. októbra 2007 - (TASR)

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) považuje za poľutovaniahodné, že z návrhu vyhlásenia historického zmierenia SMK bolo vynechané odsúdenie šovinistickej národnostnej politiky Horthyovskej éry a ospravedlnenie sa Slovákom v Maďarsku, ktorí ňou trpeli. Uvádza to predseda CSS Ján Fuzik v liste, ktorý adresoval predsedníčke maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. V dokumente, ktorý dnes zverejnili na portáli Slovákov v Maďarsku www.luno.hu, sa uvádza, že vzhľadom na to, že návrh SMK nespomína krivdy spáchané na Slovákoch v Maďarsku medzi dvoma svetovými vojnami, ktorých následky dodnes pociťujú, považujú tamojší Slováci za dôležité, aby spoločná parlamentná deklarácia odsúdila aj šovinistickú národnostnú politiku Horthyovskej éry. CSS pripomína, že na početných fórach, okrem iného aj v rámci Maďarsko-slovenského zmiešaného menšinového výboru, vystúpila za maďarsko-slovenské historické vyrovnanie. Podporovala tiež spoluprácu historikov i učiteľov histórie oboch krajín v záujme vydania spoločnej alternatívnej učebnice dejepisu. V období medzi dvomi svetovými vojnami sa podľa Fuzika v Maďarsku vnímalo pestovanie slovenského materinského jazyka a kultúry ako „nevlastenecká”, protištátna činnosť. Maďarské úrady nepovolili vznik slovenských čitateľských a samovzdelávacích krúžkov, prenasledovali, dali pod policajný dozor, internovali a uväznili tých národne cítiacich Slovákov v Maďarsku, ktorí si žiadali zabezpečenie národnostných práv. Slovákom zabraňovali udržiavať styky s materskou krajinou. V oblasti Dolnej zeme v roku 1941 žandári držali pod dozorom okolo 250 občanov slovenskej národnosti ako národnostných protištátnych agitátorov. Aj tieto prenasledovania prispeli k tomu, že v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami boli mnohí (kňazi, učitelia) nútení emigrovať do Československa, resp. uvedomelá vrstva inteligencie slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku sa počas výmeny obyvateľstva medzi rokmi 1946-48 takmer bez výnimky rozhodla pre odchod zo svojej rodnej vlasti a presídlenie sa do Československa, zdôrazňuje CSS v liste adresovanom Sziliovej.

EK napomína Maďarsko kvôli privatizačnému zákonu

4. októbra 2007

Maďarsko bude naďalej čeliť súdnemu konaniu, ak nezosúladí svoj zákon o privatizácii s legislatívou Európskej únie (EÚ), vyhlásil vo štvrtok Oliver Drewes, hovorca eurokomisára pre vnútorný trh. „Eurokomisár Charlie McCreevy informoval maďarskú vládu, že ak jej kroky alebo v súčasnosti skúmaná legislatíva znamenajú prekážku pre ekonomické subjekty z iných členských štátov pri prevzatí podielu vo firme MOL, potom eurokomisár odporučí pokračovanie existujúcej žaloby,“ povedal Oliver Drewes. Európska komisia (EK) upozornila v decembri 2006 Európsky súdny dvor, že Maďarsko nezosúladilo privatizačný zákon s legislatívou EÚ. Rakúsky koncern OMV ponúkol 20 mld. USD za maďarskú ropnú a plynárenskú spoločnosť MOL, čo vyvolalo odpor maďarskej vlády. Úlohou eurokomisára pre vnútorný trh je zaistiť voľný pohyb kapitálu v rámci 27-člennej EÚ. Drewes ďalej vyhlásil, že McCreevy tiež požiadal svojich úradníkov, aby vyšetrili a otvorili správne konanie voči akýmkoľvek dodatočným prekážkam pre voľný pohyb kapitálu.

Maďarsko odmieta kritiku eurokomisára

5. októbra 2007

Maďarské ministerstvo financií odmieta kritiku Bruselu kvôli návrhu zákona o ochrane strategických podnikov. A to list eurokomisára pre vnútorné záležitosti Charlieho McCreevyho ešte ani neprišiel do Budapešti. McCreevy vo štvrtok pohrozil Maďarsku žalobou pred Európskym súdnym dvorom (ESD). Príčinou je takzvaný Lex MOL, o ktorom bude maďarský parlament rozhodovať v pondelok 8. októbra. Vláda sa s jeho pomocou snaží zabrániť prevzatiam strategických podnikov. Zákon by mal nadobudnúť platnosť 8 dní po svojom zverejnení. Podľa hovorcu ministerstva financií Ferenca Pichlera návrh zákona zodpovedá legislatíve Európskej únie (EÚ). McCreevy v liste, ktorý je adresovaný maďarskému ministrovi financií Jánosovi Kókovi a ktorý bol zverejnený vo štvrtok v Bruseli, varuje pred opatreniami, ktorých cieľom je zabrániť spoločnostiam z ostatných štátov únie prevziať podiel v maďarských firmách. Strategické podniky sú predovšetkým tie, v ktorých štát doteraz vlastnil takzvané zlaté akcie. Tie zaručovali jeho vlastníkovi zvláštne práva nadradené právam ostatných akcionárov. Zlaté akcie boli na nátlak Európskej komisie (EK) zákonne zrušené 21. apríla. Podľa návrhu nového maďarského zákona nebude možné prevziať významné podiely v strategických spoločnostiach bez schválenia valného zhromaždenia. Okrem toho bude musieť spoločnosť, ktorá má záujem o akvizíciu, predložiť maďarskému finančnému dohľadu rozvojový plán pre firmu, ktorú chce kúpiť. Navyše bude musieť tento business plán schváliť aj valné zhromaždenie kupujúcej firmy ešte predtým, než predloží ponuku na prevzatie. Zákon tiež odstraňuje súčasný predpis, podľa ktorého sa automaticky ruší obmedzenie hlasovacích práv v spoločnosti na 10 %, ak kupca získa viac ako 75 % v maďarskej spoločnosti. Navyše, nový zákon rozširuje obmedzenie hlasovacích práv v tom zmysle, že nebude platiť iba pre jednotlivých akcionárov, ale aj pre skupiny akcionárov. Tiež sa ruší obmedzenie, že žiadna spoločnosť nemôže vlastniť viac ako 10 % vlastných akcií (Treasury Shares). MOL v súčasnosti kontroluje prostredníctvom spriaznených spoločností asi 40 % vlastných akcií. Nový zákon ruší aj povinnosť manažmentu spoločnosti, ktorá je akvizičným cieľom, zachovávať neutralitu. Môže teda realizovať opatrenia na zabránenie prevzatia. V súčasnosti k tomu potrebuje súhlas troch štvrtín valného zhromaždenia. A na odvolanie člena predstavenstva a dozornej rady strategickej spoločnosti bude v budúcnosti potrebných 75 % hlasovacích práv namiesto 50 %, ako je to ukotvené v dnes platnej legislatíve.

Vysťahovaným odhalili pamätník

6. októbra 2007 - (ČTK)

Za účasti predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej dnes odhalili pamätný stĺp pri príležitosti 60 rokov od vysídlenia maďarských rodín z bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Sziliová, ktorej príchod vzbudil značnú pozornosť po slovenskej kritike nedávnej návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne, na akcii spolku maďarskej menšiny Csemadok nevystúpila s prejavom. Po slávnostnej omši v kostole svätého Mikuláša a položení kvetov k pamätníku sa Sziliová neskôr zúčastnila na otvorení výstavy Never Again (Nikdy viac): 1945 - 48. S médiami odmietla hovoriť; odkázala, že prišla oslavovať, nie rozprávať. Rovnako sa nechcel vyjadrovať ani predseda opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky, ktorý bol tiež medzi účastníkmi akcie. Návšteva sa uskutočnila krátko po ochladení slovensko-maďarských vzťahov. Sziliová minulý týždeň zrušila plánované stretnutie so svojím slovenským kolegom Pavlom Paškom po tom, čo slovenský parlament schválil deklaráciu o nemennosti takzvaných Benešových dekrétov, ktoré postihli aj polmiliónovú maďarskú menšinu na južnom Slovensku. Dnešnú návštevu na pozvanie Csemadoku označila Sziliová ako súkromnú. Paška sa v piatok vyjadril, že nepovažuje Sziliovej krok za šťastný. Predsedníčka základnej organizácie Csemadoku v Podunajských Biskupiciach Elza Nagyová tvrdila, že Sziliovú pozvali asi pred mesiacom ako súkromnú osobu. „My sme boli sami prekvapení, že ako súkromnú návštevu to prijala,” povedala Nagyová. Podľa nej ako súkromná osoba prišiel aj predseda SMK Csáky, keďže je členom Csemadoku a občanom Podunajských Biskupíc. Práve Csemadok by chcel zmierniť nedorozumenie medzi Slovákmi a Maďarmi, dodala. Vláda premiéra Roberta Fica sa v stredu ostro ohradila proti tomu, že maďarský prezident počas súkromnej návštevy Komárna kritizoval parlamentné vyhlásenie o dekrétoch. Dnes minister kultúry Marek Maďarič spochybnil, že slovenskí Maďari boli po druhej svetovej vojne vyháňaní do Maďarska pre svoju národnosť. Už doobeda sa v hlavnom meste uskutočnila iná maďarská spomienková slávnosť. Pamiatku 6. októbra, počas ktorého si Maďari pripomínajú výročie popravy generálov revolúcie z rokov 1848 až 1849, si dnes v Bratislave uctil aj bývalý maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky. Spolu s Csákym a ďalšími prítomnými navštívil pamätník jedného z dôstojníkov povstaleckej armády na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne.

M. Maďarič spochybnil povojnové deportácie

6. októbra 2007 - (ČTK)

Minister kultúry Marek Maďarič dnes spochybnil, že slovenské úrady po druhej svetovej vojne deportovali príslušníkov maďarskej menšiny do Maďarska pre ich národnosť. Maďarič, ktorý je tiež podpredsedom vládneho Smeru-sociálnej demokracie, to povedal v Slovenskom rozhlase. Dostupné historické práce však uvádzajú, že k takzvanému „divokému odsunu” Maďarov dochádzalo, a to najmä v roku 1945. „Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný alebo presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar,” vyhlásil Maďarič v relácii Sobotné dialógy. Podľa neho sa vtedajšie presuny slovenských Maďarov do Maďarska uskutočnili iba na základe medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva a vysťahovaní boli iba zradcovia a kolaboranti. Proti ministrovým slovám, ktoré zazneli v čase zvýšenej nervozity v slovensko-maďarských vzťahoch, sa už počas rozhlasovej debaty ohradil predseda opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky. Okrem toho práve dnes si predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová uctila pamiatku maďarských rodín vysťahovaných po vojne z bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Sziliová ani Csáky však nechceli na akcii hovoriť s médiami. Podľa historikov boli krátko po skončení frontových bojov zo slovenského územia rýchlo vysťahovaní nielen Maďari, ktorí tam prisťahovali po pričlenení juhoslovenských regiónov k Maďarsku na jeseň 1938. „Živelné vyháňanie Maďarov ako akt národnej pomsty a počiatok ich hromadného odsunu sa uskutočňoval s vedomím vlády a politických činiteľov,” napísal český historik Karel Kaplan v knihe Pravda o Čekoslovensku 1945-1948. Návrh československej vlády na organizované vysťahovanie zhruba pol milióna Maďarov po vzoru odsunu Nemcov narazil po vojne na nesúhlas západných mocností. ČSR sa však podarilo presadiť vzájomnú výmenu niekoľkých desiatok tisíc maďarských a slovenských rodín. Okrem toho množstvo Maďarov z juhu Slovenska muselo nastúpiť na nútené práce do českého pohraničia. Spory o pohľad na citlivé etapy spoločnej histórie v minulých týždňoch rozdelili slovenských a maďarských politikov. V Budapešti vyvolala nesúhlas deklarácia slovenského parlamentu o nemennosti povojnových dokumentov, nazývaných tiež Benešove dekréty, ktoré maďarskú menšinu na niekoľko rokov zbavili občianskych a majetkových práv. Rozruch v Maďarsku vyvolali tiež protimaďarské a hanlivé výroky predsedu vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu. V uplynulom týždni zasa vláda premiéra Roberta Fica ostro protestovala proti kritickým vyjadreniam maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma voči deklarácii slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti dekrétov počas jeho súkromnej návštevy juhoslovenského Komárna.

M. Maďarič: Vzťahy s Maďarskom nie sú zlé

7. októbra 2007 - (SITA)

Vzťahy s Maďarskom sú také, aké boli aj pred voľbami, prechádzajú ochladzovaním a otepľovaním, nie sú výnimočne zlé, povedal v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič. Už bolo aj lepšie, aj horšie obdobie, potvrdil podpredseda SMK József Berényi. Maďarič varoval maďarského prezidenta, že ak pri ďalšej súkromnej návšteve bude znova kritizovať, aj slovenská vláda k tomu povie svoje. V relácií sa diskutovalo o tom, či SMK otvorila otázku Benešových dekrétov, pričom však Berényi tvrdil, že ide len o otázku zmiernenia následkov dekrétov. Maďarič varoval maďarského prezidenta, že ak pri ďalšej súkromnej návšteve bude znova kritizovať, aj Vláda SR k tomu povie svoje. Jedným z dôvodov ochladenia slovensko-maďarských vzťahov bola aj diskusia okolo Benešových dekrétov. „SMK otvorila otázku Benešových dekrétov,” tvrdil Maďarič. Problémom podľa neho bolo aj to, že sa predseda SMK Pál Csáky k dekrétom prvýkrát vyjadril až v maďarskom periodiku, nie na domácej politickej scéne. Berényi mu ale na tvrdenie o otvorení Benešových dekrétov oponoval, že nejde o otvorenie dekrétov, len o zmiernenie následkov týchto dokumentov. Maďarič reagoval otázkou, či „si myslia, že Slováci sú takí hlúpi, že keď máte v programovom vyhlásení, že chcete odstrániť Benešove dekréty, tak toto nie je ich otvorenie.” Na margo návštevy maďarského prezidenta Solyóma v Komárne Maďarič povedal, ústavní činitelia, aj maďarský prezident, sú na Slovensku vítaní. Ak však prídu na súkromnú návštevu, musí mať podľa neho charakter súkromnej návštevy, ak prídu na pracovnú, tak charakter pracovnej, ak na oficiálnu, tak charakter oficiálnej. „Solyóm prekročil rámec súkromnej návštevy,” dodal minister. Nejde len o návštevu v Komárne, ale aj v Diakovciach, kde kritizoval financovanie infraštruktúry, čo je vec slovenskej vlády, povedal Maďarič. Pri zmienke o Csákyho opätovnom pozvaní prezidenta Solyóma na Slovensko Maďarič upozornil, že ak prekročí rámec návštevy, slovenská vláda znova povie svoj názor. Podľa Berényiho „status quo v otázke menšín už neplatí.” Maďarská menšina má obrovské problémy a podpredseda vlády Dušan Čaplovič navyše plánuje zmeniť štruktúru Rady vlády pre menšiny, tvrdil Berényi. Maďarič však tieto obvinenia odmietol. Táto vláda podľa neho nezmenila postavenie národnostných menšín, kroky SMK vyhrocujú situáciu. Keď mohli tieto veci riešiť, keď boli v koalícií, tak ich odložili a vyťahujú ich až teraz, dodal. Berényi mu však oponoval, že oni riešili iné veci, napríklad vznik maďarskej univerzity, či zákon používaní jazykov národnostných menšín. Berényi Maďaričovi pripomenul, že kvalita slovensko-maďarských vzťahov do značnej miery závisí od vzťahu Slovákov a Maďarov na Slovensku a ich politických reprezentácií. Obaja diskutujúci sa zhodli, že by sa malo posilniť partnerstvo oboch strán. Poslanci SMK by podľa Berényiho boli radi, keby ich prijali viac ako partnera v NR SR. Aj Maďarič potvrdil, že sa musia brať ako partneri a viesť dialóg, ale obojstranne. Pri otázke k zákonu o zásluhách Andreja Hlinku povedal Maďarič, že to bol politik vyhranený ideovo a profesionálne a človek, ktorý významným spôsobom posunul emancipáciu Slovenska. Prívlastok Otec národa, ktorý mu podľa slov Maďariča patrí, však podľa neho v zákone byť nemusí. „SMK zákon nepodporila a ani nepodporí. Je však pripravená odsúdiť tragédiu v Černovej,” uviedol Berényi. Podľa Maďariča by sa malo prijať znenie, ktoré nebude urážať, ale bude vyhovovať každému. Aj Berényi je za kompromisný návrh, „len aby tam neboli blbosti ako maďarskí žandári”. Podpredseda SMK totiž tvrdí, že národnostné zloženie žandárov bolo iné, bolo u nich napríklad aj mnoho Slovákov. Na otázku, kedy očakáva prijatie do Strany európskych socialistov, Maďarič povedal, že ďalej budú robiť svoju politiku a veria, že ich partneri pochopia. Členstvo v tejto frakcií Európskeho parlamentu je pre Smer-SD dôležité, ale nie je to najdôležitejšia vec na svete.

K. Sziliová v Bratislave - Spomienka na vysídlenie

6. októbra 2007 - (TASR)

Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová odhalila 6. októbra v Podunajských Biskupiciach pamätný stĺp pripomínajúci udalosti spred šesťdesiatich rokov, keď boli niektoré maďarské rodiny vysídlené na základe tzv. Benešových dekrétov do Maďarska a Čiech. Na neoficiálnu súkromnú návštevu ju približne pred mesiacom pozvala miestna organizácia Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku (Csemadok). Priamo z Podunajských Biskupíc bolo v roku 1947 do Maďarska vysťahovaných 95 rodín a 29 do Čiech. Ako pre TASR uviedla predsedníčka základnej organizácie Csemadoku spomínanej bratislavskej mestskej časti Elza Nagyová, takúto spomienkovú akciu zorganizovali pred desiatimi rokmi pri príležitosti 50. výročia, kam pozvali príbuzných ľudí, ktorých sa deportácia dotkla. „Dnes sem prišlo viac potomkov ako predtým. Nechceme nič iné, len to, aby sme podali ruku na priateľstvo medzi národmi a zmiernili to nedorozumenie, ktoré nastalo v tejto republike,” priblížila dôvody zorganizovania celého podujatia Nagyová. Na účasť šéfa Strany maďarskej koalície Pála Csákyho reagovala, že je členom ZO Csemadoku v Podunajských Biskupiciach. „Je tu ako občan mestskej časti Podunajských Biskupíc, a nie ako politik,” skonštatovala. Nagyová uviedla, že predsedníčku maďarského parlamentu pozvali ako predstaviteľku, ktorá by mohla napomôcť urovnať nezrovnalosti vzniknuté na jednej aj druhej strane. „Boli sme sami prekvapení, že ju prijala. Je tu ako súkromná osoba, ktorá nás prišla podporiť v spomienkovom akte.” Šéfku maďarského parlamentu sprevádzala delegácia zložená z predstaviteľov piatich parlamentných klubov a prítomní boli aj ďalší členovia SMK. Sziliová, podobne ako aj predseda SMK Pál Csáky celú akciu odmietli pre médiá komentovať a predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky zrušila aj pôvodne plánovaný prejav. Maďarská delegácia sa zúčastnila aj na omši v kostole sv. Mikuláša, ktorú celebroval pápežský prelát Július Koller, ktorý je na farnosti v Podunajských Biskupiciach na odpočinku. Sziliová zároveň otvorila výstavu Never again 1945-48 (Nikdy viac 1945-48). Tá predstavovala hlavne fotografie viažuce sa k predmetnému obdobiu. Koller v svojej kázni pripomenul, že Maďarov ako štátotvorný národ po druhej svetovej vojne urazili a obvinili. „Teraz prosíme Boha o odpustenie aj v mene tých, ktorí nám krivdili, ale aj vo svojom mene. Necítime sa byť zodpovední za to, za čo našich predkov obvinili. Nemáme sa teda prečo ospravedlniť. Prosíme Boha o silu, aby keď nás vyťahujú ako kartu, sme mali silu vytrvať,” uviedol.

Csemadok: Chceme zmierniť napätie

6. októbra 2007 - (Pravda - ČTK)

V Podunajských Biskupiciach odhalili pamätný stĺp pri príležitosti 60 rokov od vysídlenia maďarských rodín z tejto bratislavskej časti. Akcia, ktorú zorganizoval spolok maďarskej menšiny Csemadok, vzbudila veľkú pozornosť po avizovaní účasti predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Počas slávnosti nevystúpila s prejavom, ani neodpovedala na otázky novinárov. „Prišla som oslavovať, nie rozprávať,” odkázala. Prítomnosť predsedníčka maďarského parlamentu vzbudila rozruch najmä preto, že len pred niekoľkými dňami zrušila plánovanú oficiálnu návštevu a stretnutie s predsedom slovenského parlamentu Pavlom Paškom. Vyjadrila tak nesúhlas s tým, že slovenskí poslanci prijali rezolúciu o nedotknuteľnosti povojnových dekrétov. Po slávnostnej omši v miestnom kostole svätého Mikuláša sa Sziliová po boku predsedu SMK Pála Csákyho zúčastnila na odhalení pamätného stĺpu, ktorý má pripomínať vysídlenie maďarských rodín. „Je to memento pre tých, ktorí boli vysídlení, pre tých, ktorí sa stali svedkami vysídlenia, ale aj pre tých, ktorí o ňom len počuli, aby sa už nikdy viac nezopakovalo podobné bezprávie,” vyhlásila predsedníčka základnej organizácie Csemadoku v Podunajských Biskupiciach Elza Nagyová. Sziliová nevystúpila so žiadnym prejavom. Nechcela hovoriť ani s médiami, odkázala, že prišla oslavovať, nie rozprávať. „Nechceme nič iné, ako zmierniť nedorozumenie, ktoré v poslednom čase nastalo v tejto republike,” zdôraznila predsedníčka Csemadoku Elza Nagyová. Tvrdila, že organizácia pozvala Sziliovú asi pred mesiacom ako súkromnú osobu. „My sme boli sami prekvapení, že ako súkromnú návštevu to prijala. Teraz je tu a podporila nás v našej spomienkovej akcii” povedala. Na otázku, ako hodnotí účasť predsedu SMK Pála Csákyho na tomto podujatí, povedala: „Pál Csáky je členom našej základnej organizácie, veď on je občanom Podunajských Biskupíc. Je tu právom ako občan, nie ako politik.” Samotný Pál Csáky svoju prítomnosť odmietol akokoľvek komentovať. K slovám predsedu Pavla Pašku, ktorý v piatok vyhlásil, že avizovaná neofiálna návšteva Sziliovej nie je šťastná, sa predsedníčka Csemadoku nechcela vyjadriť. V tom, že organizácia pozýva na Slovensko maďarských verejných činiteľov, nevidí Elza Nagyová nič zvláštne. „Prečo by to bolo zvláštne, keď pozvanie príjmu, nájdu si čas a prídu ako súkromné osoby,” povedala Nagyová.

Slovenské reakcie sú zvláštne, myslí si P. Csáky

6. októbra 2007

Reakcie slovenského premiéra Roberta Fica na nedávne komárňanské výroky maďarskej hlavy štátu podľa šéfa SMK Pála Csákyho sú neopodstatnené. Uviedol to v telefonickom rozhovore pre raňajšiu reláciu Napkelte maďarskej verejnoprávnej televízie MTV 1. Výroky Fica sú podľa predsedu SMK silne prehnané aj preto, lebo László Sólyom neurobil nič zlého, iba sa snažil zachovať sa v regióne, ktorý sa chystá na vstup do schengenského priestoru tak, ako sa má správať každý slobodný človek v tejto situácii. Z toho dôvodu aj celá hystéria, ktorá vznikla na Slovensku po jeho návšteve, bola ničím neospravedlniteľná. Výroky maďarského prezidenta Csáky hodnotil ako rozvážne, ktoré navyše neodzneli po prvýkrát, lebo totožný názor tlmočil už Ivanovi Gašparovičovi na nedávnom summite vyšehradskej štvorky. Na otázku moderátora čo na slovenskej strane vlastne „vybilo poistku”, Pál Csáky odpovedal, „že zrejme samotná skutočnosť, že maďarský prezident sa stretol s predstaviteľmi SMK, čo bolo vnímané ako prejav solidarity.” Slovenské reakcie sú podľa neho zvláštne aj preto, lebo aj slovenský prezident ako i predseda parlamentu sa stretávajú v Maďarsku s predstaviteľmi slovenskej menšiny, čo nie je nič neobvyklé. Najväčší problém vidí v tom, že za uplynulý rok nedošlo k tomu, že by strana Smer zošľachtila Slovenskú národnú stranu, ale práve opačne sa Smer prispôsobil národniarom.

P. Paška: Ďalšia neoficiálna návšteva z Maďarska nie je šťastné riešenie

5. októbra 2007

Na Slovensko príde v sobotu predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, pôjde však opäť o neoficiálnu návštevu, uviedol v online rozhovore pre Pravda.sk maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer. Oficiálne stretnutie so šéfom NR SR Pavlom Paškom pritom pre uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dekrétov zrušila. Paška nepovažuje avizovanú návštevu Sziliovej za šťastnú. Sziliová príde na pozvanie Demokratického zväzu Maďarov žijúcich na Slovensku (Csemadok), doplnil Heizer. Predseda parlamentu Pavol Paška nepovažuje za šťastnú avizovanú neoficiálnu návštevu predsedníčky maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliovej na Slovensko. Médiá o tom informoval hovorca predsedu Národnej rady SR Jozef Plško. „Paška doteraz nechápe dôvody, na základe ktorých sa Sziliová rozhodla nezúčastniť na štvrtkovom Medzinárodnom ekumenickom koncerte sakrálnych spevov v Prešove, nad ktorým spolu prevzali záštitu,” uvádza Plško. Štátny tajomník a vedúci Sziliovej kancelárie György Kerényi, ktorý na koncerte Sziliovú zastupoval, Pašku informoval o účasti predsedníčky maďarského parlamentu na neoficiálnej návšteve na Slovensku v sobotu 6. októbra na pozvanie Csemadoku. „Predseda NR SR nepovažuje tieto kroky za šťastné a nerozumie im,” uvádza Plško s tým, že text uznesenia parlamentu o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, prijatím ktorého Sziliová odôvodnila zrušenie účasti na koncerte v Prešove, je jednoznačne štandardný, rešpektuje všetky európske práva a hodnoty a bol prijatý absolútnou parlamentnou väčšinou koaličných i opozičných poslancov Národnej rady SR. Dokument podľa Pašku jednoznačne odsudzuje kolektívnu vinu, jednoznačne hovorí o spoločnej budúcnosti a snahe o dobrú spoluprácu a spolunažívanie oboch našich národov, vyjadruje aj želanie ďalej rozvíjať dobré susedské vzťahy medzi Slovenskou a Maďarskou republikou a rešpektuje všetky zásady a princípy, na ktorých stojí naša spoločná európska budúcnosť a vyjadruje podporu pokračovaniu eurointegračného procesu. „Predseda NR SR je pripravený pokračovať vo vzájomnom dialógu s maďarskou stranou, medzi ktorého základné priority patrí budovanie dobrých vzťahov s našimi susediacimi krajinami, a verí, že sa do budúcnosti budeme vzájomne rešpektovať,” uvádza Plško s tým, že Paška sa so Sziliovou stretne najneskôr v novembri na stretnutí Regionálneho partnerstva v Budapešti.

Na dekréty príde spomínať Sziliová

5. októbra 2007

Slovenskými vládnymi stranami nevítané návštevy maďarských politikov pokračujú. Spomínať na povojnové udalosti a Benešove dekréty bude v sobotu na Slovensku šéfka maďarskej snemovne Katalin Sziliová. Podobne ako nedávno maďarský prezident László Sólyom sa stretne so zástupcami SMK, ale so slovenským partnerom Pavlom Paškom rokovať nebude. „Chcem informovať verejnosť, že zajtra pricestuje na Slovensko ďalší ústavný predstaviteľ - predsedníčka parlamentu,” povedal pre internetový portál Pravda.sk maďarský veľvyslanec Antal Heizer. Maďarská politička dostala pozvanie od kultúrneho spolku Csemadok do Podunajských Biskupíc. V maďarskej delegácii budú zástupcovia všetkých piatich parlamentných strán. Sziliová príde na Slovensko, pritom podľa Kancelárie Národnej rady SR sa vo štvrtok v Prešove odmietla zúčastniť na vopred dohodnutej akcii s Paškom. „Predseda Národnej rady doteraz nechápe dôvody,” uviedol Paškov hovorca Jozef Plško. Išlo o koncert, nad ktorým obaja prevzali záštitu a až tam sa slovenská strana podľa Plška dozvedela o Sziliovej ceste do Biskupíc. „Nepovažujeme tieto kroky za šťastné,” poznamenal. S maďarskou političkou sa stretne líder SMK Pál Csáky a zástupcovia predsedníctva. „Boli pozvaní Csemadokom,” konštatovala hovorkyňa strany Eva Dunajská. V bratislavskej mestskej časti sa uskutoční celodenné stretnutie maďarských rodín, ktoré boli po vojne na základe Benešových dekrétov v roku 1947 vysídlené z Podunajských Biskupíc. Sziliová by mala odhaliť pamätný stĺp. Celú vec považuje politológ Peter Horváth za prilievanie oleja do ohňa. „To, čo spravil prezident Sólyom a teraz predsedníčka parlamentu je z pohľadu zahraničných vzťahov neštandardné,” myslí si Horváth. Podľa neho ide o signál, že maďarská strana nemá záujem o zmiernenie napätia. Sziliová mala ako ústavná činiteľka v súčasnej situácii pozvanie buď odmietnuť, alebo za seba poslať niekoho nižšie postaveného. „Ide o trucpodnik za vyhlásenie slovenských poslancov k nemennosti Benešových dekrétov,” tvrdí Horváth. Heizer zdôraznil, že Sziliová pre pripomienky slovenského kabinetu v Biskupiciach verejne nevystúpi, aj keď to plánovala. Zopakoval však, že maďarské návštevy na slovenskom území budú pokračovať. „Domnievam sa, že aj v budúcnosti budú predstavitelia Maďarska prijímať pozvania od miestnych komunít,” dodal. Šéfka maďarského parlamentu pricestuje len niekoľko dní po súkromnej návšteve Sólyoma v Komárne, ktorá vyostrila susedské vzťahy. Premiér Robert Fico maďarského prezidenta kritizoval, že cestu využil na politické ciele a vyhlásil, že ho vykáže, kam patrí.

Vzťahy s Maďarskom zamrzli

5. októbra 2007 - (Sme)

Vzťahy s Maďarskom sa, podľa zahraničnopolitických analytikov dostali na najhoršiu úroveň za posledné roky. Jedinou možnosťou, ako ich trvalo vyriešiť, je vraj veľké gesto. Zlá úroveň vzťahov s Maďarskom sa od minulého leta dostala na svoj vrchol, myslí si bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora. Nacionalistické nálady sa podľa neho posilnili v strednej Európe, v Maďarsku aj na Slovensku. „Faktom však je, že v Maďarsku nie je vo vládnej reprezentácii strana, ktorej časť predstaviteľov by takýto radikálny nacionalizmus uplatňovala,“ povedal Bútora. Bútora hovorí, že navyše sa do popredia dostali témy ako deklarácia ku Kosovu, Benešove dekréty, zákon o Hlinkovi či pripravovaný dokument k černovskej tragédii. „Priveľa pozornosti sa venuje týmto témam, a to za situácie, keď má Slovensko iné vážne problémy.“ Podľa Bútoru kapacity, potenciál a čas mnohých politikov sú v dôsledku zavalenia týmito témami nadmerne zaťažené. „Toto neplatí pre žiadnu inú krajinu Európskej únie. Niečo také môže človek vidieť len v niektorých balkánskych krajinách.“ Analytik kritizoval aj úroveň jazyka, ktorý slovenskí politici používajú v tejto situácii. „Ficova reakcia nebola štátnická a obávam sa, že jazyk, ktorý použil, je jazykom 40., 50. a 70. rokov a režimov, ktoré vtedy fungovali,“ povedal Bútora. Analytik Péter Hunčík si myslí, že okrem vplyvu SNS majú na slovensko-maďarské vzťahy vplyv aj „kverulačné tendencie“ u Roberta Fica, ktorý je v konflikte nielen s Budapešťou, ale aj s novinármi či eurosocialistami. Chybu podľa neho urobila aj SMK, ktorá v čase „uhorkovej sezóny“ prišla s iniciatívou odškodňovania obetí Benešových dekrétov. „Som si istý, že si pán Slota vyslovene vydýchol: Chvalabohu, máme tu ďalší problém.“ O tejto iniciatíve sa podľa neho dalo hovoriť aj ako o provokácii. „Keď s niečím vyjdem v beznádejnej situácii, môžem to považovať za maximálnu krátkozrakosť alebo za provokáciu,“ myslí si. Rovnako ako SNS si však podľa Hunčíka vydýchli aj radikálne zmýšľajúci politici v Maďarsku. Analytik sa domnieva, že jediným možným riešením je gesto, aj keď len symbolické. „Musíme to očistiť, pomenovať a povedať, že to, čo sa stalo, ľutujeme. Symbolika a určité rituály hrajú v ľudskom živote nesmierne dôležitú úlohu. To nesmiete odignorovať slovami: zabudnite na to.“ Bývalý minister zahraničia Mečiarovej vlády a Ficov poradca Pavol Hamžík hovorí, že vtedajšia a súčasná situácia je neporovnateľná. „Dnes sme spojenci v aliancii a únii, takže sa všetko odohráva v inom kontexte.“ Podľa neho je už základ vzťahov dobrý. „Toto napätie nie je vyvolané tým, že by bola zlá situácia v menšinovej politike, ale sú za ním politické príčiny.“

Súkromná cesta?

Návšteva prezidenta Sólyoma nebola súkromná ani podľa odborníkov. Gašparoviča nepozvali, lebo ho pozvať nechceli. Koaliční politici maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vyčítajú, že počas súkromnej návštevy kritizoval slovenský parlament za uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov. Urobil to na pôde univerzity v Komárne. Odborník na protokol Jarolím Antal hovorí, že prezident má len pár dôvodov na súkromnú návštevu - môže ísť na pohreb rodinného príslušníka či inej blízkej osoby, na svadbu svojho potomka, ak ju má v cudzine, prípadne na pomaturitné stretnutie, ak u nás chodil do školy. Prezidenti aj na dovolenky chodievajú len na pozvanie svojich partnerov. Ak ich pozvú občianske združenia, mala by sa cesta pripravovať len so súhlasom slovenskej prezidentskej kancelárie, prípadne ministerstva zahraničia. Chyby podľa neho však urobila aj slovenská strana - napríklad tým, že na akciu išiel slovenský veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš, ktorý je akreditovaný v Budapešti. Aj diplomat Kálmán Petöcz si myslí, že vzhľadom na stretnutie s vedením SMK nejde o „úplne súkromnú návštevu“. Slovenská prezidentská kancelária vedela o návšteve tri týždne, keďže dostala informáciu cez ministerstvá zahraničia. V nóte bola aj informácia, že by Gašparoviča mali dodatočne pozvať organizátori. Maďarská strana od Slovenska žiadala iba štandardné bezpečnostné opatrenia pre Sólyoma a poskytnutie rádiovej frekvencie pre jeho vlastnú ochranku. Hlavným organizátorom je občianske združenie Palatinus z Komárna. Jeho predseda Nándor Litomericzky povedal, že pozvánku Gašparovičovi neposlali, lebo ani nechceli. „Je to súkromná návšteva a pána prezidenta Sólyoma sme pozvali do Komárna preto, lebo z Maďarskej republiky naša organizácia dostala veľa finančnej podpory.“ Litomericzky tvrdil, že sa ako organizácia, ktorá odhaľovala sochu na námestí, do politiky miešať nechcú.

Prezident aktivista je zdrojom nedorozumení

Jedným z dôvodov posledných nedorozumení sú ilúzie maďarského prezidenta o vlastnej úlohe. „Je to občianska iniciatíva, politici tu medzi nami nie sú,“ vyhlásil v máji tohto roku maďarský prezident László Sólyom na úvod porady maďarských krajanských intelektuálov, ktorú sám inicioval. Citát je charakteristický nielen pre Sólyomov dlhodobý záujem o menšiny. Výborne tiež ukazuje, ako sa pozerá na svoje vlastné postavenie v úrade, ktorý zastáva, čo vyvoláva aj doma stále viac kritiky. Tento Sólyomov postoj prispel aj k poslednému vzplanutiu slovensko-maďarských vzťahov. Zvolenie známeho a uznávaného ústavného právnika, dlhoročného šéfa maďarského ústavného súdu a zanieteného ekológa Sólyoma za prezidenta v roku 2005 vyvolalo v Maďarsku mnohé nádeje. Domáci politológovia ho charakterizovali ako mimoriadne charizmatickú a autonómnu osobnosť, ktorá určite nebude skákať, ako mu budú strany pískať. Na druhej strane o ňom bolo známe, že dokáže mimoriadne tvrdohlavo a bez ohľadu na okolnosti stáť za vlastným stanoviskom. Sólyom nastupoval do úradu s presvedčením, že stojí mimo politiky a že si aj v tejto funkcii dokáže zachovať postavenie apolitického predstaviteľa občianskej sféry, ktorý sa riadi iba svojím presvedčením. Vďaka tomu je známy politicky nie práve taktickými krokmi. Po zvolení vyhlásil, že nepocestuje do Spojených štátov, pokým bude musieť pred cestou odovzdávať odtlačky prstov. Ako prezident sa zúčastnil na protestnom pochode ekológov na horu Zengő, na ktorej plánovalo NATO postaviť radar. Sólyomov záujem o menšiny plynie z konzervatívnej výchovy i hlbokého záujmu o občianske práva. Pod jeho vedením ústavný súd na začiatku deväťdesiatych rokov oficiálne zrušil zákony, uplatňujúce princíp kolektívnej viny, na základe ktorých boli z krajiny po vojne vysídlení Nemci. Aj v tejto oblasti na seba často hľadí ako na občianskeho aktivistu a nepripúšťa si, že ho tak iní vrátane predstaviteľov susedných štátov nevnímajú rovnako.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink