Dva roky sú málo, i veľa. Pre tých, čo stratili najbližších náhle, v plnom rozkvete síl, je to mučivo dlhá doba. Spomienky sú čerstvé a bolia. Jazvy za taký krátky čas nezacelila ani príroda. Miesto pádu lietadla, v ktorom prišlo v osudnú januárovú noc o život štyridsaťdva slovenských vojakov, stále pripomína tragédiu. Krídlami Antonova vysekaný les a obhorené stromy smutne žalujú, že od života ich delilo len pár metrov. Hrebeň vrchu Borsó takmer v osemstometrovej nadmorskej výške, odkiaľ je Slovensko ako na dlani a za dobrej viditeľnosti vidno i Vysoké Tatry, sa stal nielen pietnym, ale i pútnickým miestom. Víkend čo víkend sem prichádzajú desiatky ľudí. Okrem blízkych obetí i turisti a zvedavci, pre ktorých je to príjemná prechádzka. Južné rázsochy Zemplínskych vrchov s bukovo-hrabovými porastami sú hubárskym rajom, ale i oázou pokoja a nádherných výhľadov. Sopečný pôvod horstva pripomínajú v lese roztrúsené andezitové skaly, starodávne zvyšky lávových prúdov. Z dediny Hejce sa stačí vyviezť pár kilometrov po lesnej ceste a potom z parkoviska pred rampou pešo pokračovať ďalej. Okolo horárne Biela studňa je to asi hodinka. Zablúdiť sa nedá, chodník je označený drevenými dvojjazyčnými smerovkami s nápismi pomníka. Tragédia paradoxne zvýšila záujem o obec s dvastošesťdesiatimi obyvateľmi. „Odkedy sa to stalo, je tu čulý ruch. Každý voľný deň, ale niekedy i v týždni, sa tu objaví cudzie auto,” hovorí starosta Gejza Rohály. Priznáva, že to obec teší a pomáha jej. Dokonca vzrástol i záujem o kúpu opustených domov. „Neznamená to však, že by sme zabudli. To, čo sa stalo, sa hlboko dotklo nás všetkých. A tých, čo boli osobne pri tom, do konca života.” „Potrebujete pomôcť,” oslovuje ma po slovensky mladý muž, keď si všimne moju poznávaciu značku. Vykľuje sa z neho Košičan, ktorý má v Hejciach víkendový domček. „Je to štyridsať kilometrov, veľmi príjemné prostredie, pokoj a okolo krásna príroda. Navyše i ceny sú prijateľnejšie ako v podobných víkendových dolinách u nás,” vysvetľuje, prečo si vybral práve toto miesto. V dedine sa prechodne zatiaľ usadilo ešte pár ďalších Slovákov. Okrem nich sem pomerne často chodia i horolezci z Rožňavy, Košíc a okolia. Lezú na andezitové skaly južne od hrebeňa, kde spadlo lietadlo. Slovenčinu počuť v Hejciach čoraz častejšie i počas roka. Stáva sa z nich zmiešaná obec. Je v nej ešte dostatok voľných domov a starosta predpokladá, že cudzincov bude pribúdať. Oproti minulému roku vyrástol na voľnom priestranstve vedľa kostola spomienkový park so sochou padlého anjela. Je to dôstojné miesto piety. Môžu tu všetci, bez ohľadu na počasie a svoje možnosti, vzdať úctu vojakom a spomínať na nich. Nemusia šliapať hore na hrebeň. V sobotu si v parčíku pripomenuli tragédiu blízki obetí s oficiálnymi delegáciami oboch štátov. Prišiel minister obrany František Kašický, jeho maďarská partnerka, štátna tajomníčka rezortu Ágnes Vádai, jediný preživší Martin Farkaš, ale i diplomati a mnoho miestnych. Vence, sviečky a tiché rozjímanie dopĺňala pochmúrna atmosféra netradične vlhkého a hmlistého zimného popoludnia. V ten čierny štvrtok pred dvoma rokmi bola zima, snehu po kolená a záchranári mali problém sa k horiacemu vraku dostať. Pomoc pre všetkých, okrem jedného, však bola zbytočná a rozpitvávať desivé zážitky nemal nikto chuť. „Nezabudnime na tých, ktorí aj v čase smrti nezabudli na nás, aby sme nezostali zabudnutí my sami,” pripomenul všetkým minister Kašický.

Hejce - Nová adresa pútnikov

21. januára 2008 - (HN)

V sobotu 19. januára to boli presne dva roky, čo vojenský špeciál AN-24 havaroval pri náraze do kopca pri severomaďarskej obci Hejce. Vrch Borsó sa odvtedy stal nielen pietnym, ale i pútnickým miestom. Tragédia zvýšila záujem aj o samotnú obec s 260 obyvateľmi. „Je tu čulý ruch. Každý voľný deň, ale niekedy i v týždni, sa tu objaví cudzie auto,“ hovorí starosta Gejza Rohály. Dokonca vzrástol i záujem o kúpu opustených domov. „Neznamená to však, že by sme zabudli. To, čo sa stalo, sa hlboko dotklo nás všetkých. A tých, čo boli osobne pri tom, do konca života.“ Potrebujete pomôcť, oslovuje ma po slovensky mladý muž, keď si všimne moju poznávaciu značku. Vykľuje sa z neho Košičan, ktorý má v Hejciach víkendový domček. V dedine sa prechodne zatiaľ usadilo ešte pár ďalších Slovákov. Okrem nich sem pomerne často chodia i horolezci z Rožňavy, Košíc a okolia. Lezú na andezitové skaly južne od hrebeňa, kde spadlo lietadlo. Slovenčinu počuť v Hejciach čoraz častejšie i počas roka. Stáva sa z nich zmiešaná obec. Je v nej ešte dostatok voľných domov a starosta predpokladá, že cudzincov bude pribúdať.

Hejce: Uctili si pamiatku obetí leteckej tragédie

19. januára 2008 - (sita)

Pri pamätníku 42 vojakov v maďarskej obci Hejce, ktorí zahynuli pri najväčšej tragédii v histórii slovenského letectva si dnes ich pamiatku pripomenuli príbuzní, predstavitelia rezortu obrany SR na čele s ministrom Františkom Kašickým, predstavitelia Maďarska na čele so štátnou tajomníčkou ministerstva obrany Agnés Vádai, členovia diplomatických zborov a misií, ako aj obyvatelia obce. Presne pred dvoma rokmi podvečer sa nad dedinou na kopci Borsó zrútilo lietadlo AN 24, ktoré prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť do vlasti. Haváriu akoby zázrakom prežil jediný človek Martin Farkaš. Predstavitelia Slovenska a Maďarska, ako aj príbuzní obetí položili k pamätníku vence a zapálili smútočné sviečky. Minister Kašický v smútočnom príhovore zdôraznil, že ľudský život je nesmierne vzácny a krehký, pritom je neraz náročný, ťažký, ba v niektorých chvíľach až neznesiteľný. „Takou chvíľou pre celé Slovensko bol čierny štvrtok 19. januára 2006. Letecká tragédia pri obci Hejce otriasla naozaj každým. Vojaci sa vracali z ťažkej misie v Kosove, misia však zostala nedokončená. Zostal len obrovský smútok nad stratou 42 životov. Stali sa hrdinami, lebo vskutku naplnili podstatu svojho poslania. Nasadili svoje životy, pomáhali iným, bojovali za mier, budoval stabilný život v krajinách, kde demokratické štandardy ešte nie sú dostatočne implementované. V Kosove bojovali aj za Slovensko, aj za náš mier a slobodu, za demokraciu. Tento pamätník nám ich bude navždy pripomínať, bude miestom úcty, pitnej spomienky a rozjímania, ale je aj mementom ľudskej spolupatričnosti. Nezabudnime na tých, ktorý aj v čase smrti nezabudli na nás, aby sme nezostali zabudnutí my sami,” povedal Kašický.

Hejce: Spomienka na najväčšie letecké nešťastie v dejinách Ozbrojených síl SR

19. januára 2008 - (tasr)

Od najväčšej tragickej udalosti v histórii Ozbrojených síl (OS) SR, havárie lietadla AN-24, uplynulo dnes dva roky. Pri pamätníku leteckého nešťastia v maďarskej obci Hejce sa na pietnom spomienkovom stretnutí zišli príbuzní 42 obetí, minister obrany SR František Kašický a predstavitelia rezortu obrany SR a Maďarska. Pietnej spomienky sa zúčastnil aj jediný vojak, ktorý prežil pád lietadla, Martin Farkaš. K udalosti sa však odmietol vyjadriť. „Rezort obrany nikdy nesmie zabudnúť na 42 vojakov a pozostalých. K dnešnému dňu je celý proces vyšetrovania a odškodnenia pozostalých, súvisiaci s touto tragédiou, ukončený,” uviedol krátko po skončení pietnej spomienky Kašický. Rok 2007 bol podľa ministra rokom, keď piloti nalietali najviac hodín za rok - až 7500. „V tomto roku sa tento limit zvýši o ďalších 1000 hodín. To prispieva k 'vylietanosti' pilotov a k bezpečnosti letov. Na pilota dopravného lietadla sa zvýšil nálet na 140 hodín, čo ešte nebolo v histórii Ozbrojených síl Slovenskej republiky,” ubezpečil Kašický. Leteckú techniku OS by malo k 1. februáru obohatiť 12 modernizovaných strojov typu MiG. Minulý rok rezort obrany pokračoval v prácach na akvizícii nových dopravných lietadiel pre armádu. „Pracovali sme na tom, aby koncom roku vláda schválila zásady ofsetov, ktoré by mohli byť pri tejto akvizícii použité. V priebehu niekoľkých týždňoch bude na rokovanie vlády SR predložený materiál, kde navrhneme celý proces akvizície. Ukončenie procesu akvizície na dopravné lietadlá predpokladáme v polovici tohto roku. Prvá dodávka by mala dôjsť v roku 2008,” dodal Kašický, ktorý nechcel špecifikovať počet a cenu lietadiel. Po skončení sa v miestom rímskokatolíckom kostole konala zádušná omša za obete tragickej leteckej nehody, ktorú celebroval vojenský ordinár František Rábek.

Armáda dostane zmodernizované vrtuľníky a nové dopravné lietadlá

19. januára 2008 - (sita)

Slovenské letectvo dostane modernizované vrtuľníky, aj dopravné lietadlá. Povedal to dnes minister obrany František Kašický na krátkom brífingu po skončení pietnej spomienky na obete leteckého nešťastia pri maďarskej obci Hejce. Kašický uviedol, že rezort obrany venuje leteckej problematike zvýšenú pozornosť v niekoľkých rovinách. V priebehu roku 2007 naši letci nalietali podstatne viac ako hodín, ako kedykoľvek predtým - celkom je to 7 500 hodín a pre rok 2008 sa tento celkový počet zvyšuje ešte o tisíc hodín. To prispieva k ich „vylietanosti” a zvyšuje sa bezpečnosť letov. Piloti dopravných strojov majú v priemere nalietaných za minulý rok okolo 140 hodín, čo dosiaľ nebolo,” povedal Kašický. Zdôraznil, že rezort venuje veľkú pozornosť aj modernizácii lietadiel, ako aj vrtuľníkov. „Prvého februára budeme odovzdávať 12 modernizovaných vrtuľníkov MI, časť vrtuľníkov MI-17 už bola modernizovaná, ďalšie sa modernizujú. Pokiaľ ide dopravné lietadlá, minulý rok sme využili na akvizície nových dopravných lietadiel - bola spracovaná štúdia a dve oponentské posudky, pričom koncom roka vláda schválila zásady ofsetov, ktoré by mohli byť použité pri akvizícii. V súčasnosti je tento proces vo finálnom štádiu prípravy a v priebehu niekoľkých týždňov predložíme materiál na rokovanie vlády, kde navrhneme celý proces akvizície. Očakávam, že tento proces uzavrieme v prvom polroku a prvá dodávka lietadla by sa mohla uskutočniť už v budúcom roku,” informoval Kašický. Nechcel zatiaľ prezradiť, koľko by tých lietadiel malo byť a za akú cenu. Zdôraznil však, že pôjde o moderné a bezpečné lietadlá, ktoré budú spĺňať požiadavky na prepravu osôb, ako aj materiálu.

V Budapešti pristálo najväčšie lietadlo sveta

19. januára 2008 - (tasr)

Najväčšie lietadlo na svete - ukrajinský Antonov An-225 Mrija - pristálo dnes po prvý raz na budapeštianskom letisku Ferihegy. V daždivom a hmlistom počasí dosadol obor krátko po 11.00 h na dlhšej, 3700-metrovej pristávacej dráhe, informoval maďarský portál jetfly.hu. Mrija, ktorú projektovali ešte v bývalom Sovietskom zväze na transport raketoplánu Buran, s ktorým poletela prvýkrát 13. mája 1989 z letiska Žukovskij na kozmodróm Bajkonur, povezie tzv. seizmické vibrátory do Ománu. Ich celková hmotnosť dosahuje takmer 180 ton. Objednávateľom prepravy je maďarská ropná spoločnosť MOL, ktorá špeciálne zariadenie bude potrebovať na východe Arabského polostrova na prieskum plynu. Experti z Budapest Airport sa dopredu pripravili na každý detail prijatia jedinečného lietadla. An-225 vzlietol z ukrajinského letiska Gostomel na severozápadnom predmestí Kyjeva, v maďarskej metropole pristál po 90 minútach letu. Prílet, obsluha, naloženie nákladu a ani odlet Antonova, plánovaný na dnešnú noc, prevádzku letiska nijako neobmedzil. Mimoriadnu udalosť sledovalo množstvo novinárov a stovky návštevníkov, ktorí prišli aj v piatok, v pôvodne plánovanom čase pristátia.

Maďarsko, krajina pred bitkou

17. januára 2008 - (László Lengyel - Népszabadság /HN/)

Európska frakcia FIDESZ-u (v Európskom parlamente) je silná svojím potenciálom. Jej členovia vedia, za čo majú v Európe provinčnú maďarskú politiku. Videli sviatok radosti, keď padla v Poľsku Kaczynského vláda a prišiel Donald Tusk. Vedia, že podobné ohňostroje radosti vypuknú, keď Orbán odíde a prídu Áder, Navracsics, Pokorni, Stumpf, Szájer a Varga. (Aj Orbán to vie, preto sú všetci mŕtvi v jeho očiach.) Musia sa vrátiť do európskeho krvného obehu a s Viktorom Orbánom je to nemožné. (Orbán je pritom jeden z podpredsedov Európskej ľudovej strany a aj vďaka tomu dosiahol, že niekoľkokrát prišiel jej predseda Wilfried Martens do Maďarska na akcie FIDESZ-u - pozn. red.).

Súboj o prežitie

Keď MSZP (Maďarská socialistická strana) stiahne Gyurcsánya, má FIDESZ tri - šesť mesiacov na to, aby našiel Orbánovho nástupcu. FIDESZ nemôže ísť do súboja so sviežim kandidátom MSZP so svojím nie práve najčerstvejším Orbánom. Obnova a iniciatíva by prešli na ľavicu. To všetko spôsobuje vážne vnútorné napätie, očakávania nástupníctva na pravici. Ferenc Gyurcsány trikrát ponížil svoju stranu a ľavicu. Prvýkrát, keď podal zhruba tento verejný výklad svojho prejavu v -szöde: Ja by som to skúsil so spravodlivosťou a s reformami, ale strana ma núti do klamstva a bezmocnosti. Som obkolesený našimi „Kádármi”, ktorí majú Brežnevovu tvár a sú to neschopní, protireformní bývalí tajomníci strany a KISZ (KISZ - Komunistický zväz mládeže). Ľavicoví intelektuáli a ľud môj, pomôžte mi proti nim, za spravodlivosť, pravdu a za zmenu! Druhýkrát ich znosil pod čiernu zem, keď ho volili za predsedu strany: Alebo ma zvolíte s dvojtretinovou väčšinou, vy, ktorých chcem odvolať, ktorých chcem odohnať, alebo odídem z kresla predsedu vlády a môžete sa na seba pozerať. Ja vás nepotrebujem, vy potrebujete mňa. Moje je zahraničie, liberáli, sociálno-liberálna inteligencia a podpora tlače. Bezo mňa ste nikto a nič, nikdy by ste nevyhrali a nemôžete vyhrať ani v roku 2010. Tretíkrát na nich zaútočil na jesenných manévroch 2006: Alebo sa očistíte, zrieknete sa náhrady vašich poslaneckých nákladov, zrieknete sa jedného z dvoch vašich kresiel - poslaneckého alebo primátorského - a obrátite sa k ľudu, k svojim voličom, lebo tí, ktorým ste sa doteraz hnusili, vás už teraz aj zatratia.

Rozdelená strana

Často mal Gyurcsány v mnohom pravdu, keď bičoval svoju stranu a krajinu - zaslúžili si. Lenže jeho strana a krajina si od jesene 2006 myslia, že mal začať od seba. Medzi osemstotisíc až miliónom kmeňových voličov socialistov sú azda vo väčšine priaznivci Gyurcsánya. Možno má dôveru 500- až 600-tisíc na všetko odhodlaných voličov MSZP, veď v roku 2006 vyhral v beznádejnej situácii a zatiaľ nejestvuje alternatívny kandidát. Ale zostávajúcich 300- až 400-tisíc kmeňových voličov a ďalší potenciálni voliči, možno až miliónový ľavicový voličský tábor, si už neželajú Gyurcsánya. V predsedníctve strany nemá nikoho, vo vláde má dvoch - troch ministrov, v parlamentnej frakcii nanajvýš 20 - 25 poslancov. Blokujúca menšina voči obrovskej a rozdelenej väčšine, ktorá nevidí budúcnosť a alternatívu. Ľudí v strane okolo Ildikó Lendvaiovej (vedúca parlamentnej frakcie v parlamente), Pétera Kissa (minister-kancelár) a Imreho Szekeresa (zástupca predsedu strany a minister obrany) označuje László Lengyel za skvelých „druhých” vo vedení, z ktorých však nikdy nebudú vodcovia strany. Ich hlavné predstavy sa koncentrujú na: menej násilia, mediálnej politiky, improvizácie, viac vládnutia, práce - reformy s tvárou drobného človeka, reformistický gyurcsányizmus bez Gyurcsánya - aby sme boli dôveryhodní a vypočítateľní. Máme problémy s Orbánom, a nie s pravicou. Keby nebol Orbán, nepotrebovali by sme Gyurcsánya. Zmrazme Gyurcsánya do roku 2010, lebo je užitočný v kampani a pokým je v mraziacej komore, usilovnou drobnou prácou konsolidujme reformy. Lenže Gyurcsány nechce zmrznúť, naopak, sústavne sa rozžeravuje, je dokonale nevypočítateľný, vo svojej sile a slabosti je schopný urobiť hocičo. A hnev proti nemu, prípadne proti straníckej elite, môže vyvolať výbuch. Socialisti práve zoči-voči Orbánovi a Gyurcsányovi pochopili, že parlamentná demokracia založená na politických stranách si vyžaduje republiku, a nie kráľovstvo. Možno aj volič to pochopil. Jednota MSZP nie je dnes založená na vernosti k vodcovi, funkcionárom a ideám, ale na výdrži a vzájomnej solidarite. Je to vernosť tímu, mužstva. Musia ísť späť do stredu. Musia sa zmocniť občianskeho, urbánneho, modernizujúceho sa a európskeho stredu. V tom spočívajú aj preteky s umierneným FIDESZ-om. Azda znovu možno zložiť ľavicové puzzle od ministra financií liberálne obhospodarujúceho konvergenčný program, od budapeštianskeho centra symbolizovaného dvojicou Kiss - Lendvaiová, cez pragmatických Szekeresa a Gráfa (minister poľnohospodárstva), ľudí zo samospráv po Katalin Sziliovú (predsedníčka parlamentu), ktorá reprezentuje 20 - 25 percent ľavicových voličov.

Rokovať, rokovať, rokovať

Musia sami pochopiť a presvedčiť aj okolitý svet, že v tíme získajú viac spoločným rozmýšľaním a odhodlanosťou ako s akýmkoľvek vodcom. Keď sa končí vojna, rokovanie a dohoda môžu byť takisto cieľom, nie iba prostriedkom. Samotné zmierenie sa je politika. Zásluhy netreba získať ako vojnový hrdina, ale ako ten, kto rokuje, sprostredkúva, a tak sa môže stať dôveryhodný. Rokovať, rokovať a ešte raz rokovať. Keď si hrdinovia v roku 1989 sadli za rokovací stôl, neboli tam vodcovia, sväté ciele, iba skice a predstavy - predsa niečo dosiahli. Musíme uveriť, že nie sme objekty, ale subjekty dejín. Čas dozrel. Socialisti musia počkať na to, čo sa stane v liberálnej strane, ako sa skončí referendum a aký vplyv to bude mať na FIDESZ, a napokon treba riešiť otázku vzájomných rokovaní. Musia si premyslieť, ako by mala vyzerať konsolidovaná reformná cesta. Jestvuje aj demokratický a decentralizovaný postup v reformách. Musia nájsť predsedu vlády navonok, ale vnútorne sa musia na ňom zjednotiť. Treba získať naspäť dôveru verejnej správy a verejných zamestnancov. Musia rokovať so silnými hospodárskymi a intelektuálnymi hráčmi, s odbormi, s rezortmi a treba zainteresovať médiá. V pozadí treba hovoriť s FIDESZ-om. Musia vymyslieť budúcnosť Maďarska. Majú na to pol roka. „Brutus, ty spíš. Zobuď sa!”

Devalvácia symbolu

18. januára 2008 - (Peter Getting - Plus 7 dní)

Slota chce stavať „slovenskú identitu - dvojkríže” natruc Maďarom. Tí však môžu byť spokojní, dvojkríž je aj súčasťou maďarského štátneho znaku. Čerhovčania sa ukázali ako pravoverní Slováci, keď si nad svojou krásnou slovenskou dedinkou postavili takýto krásny dvojkríž, skutočne by to malo byť memento pre nás, je to memento, ktoré by malo pokračovať po celý rok 2008 a takéto dvojkríže budú sa stavať po celom Slovensku, nebudeme tých priblblých turulov... pozerať sa na nich, jak tu poletujú ponad južné Slovensko,” takto slávnostne, jazykom štúrovca, si pred pár dňami zabásnil predseda národniarov Ján Slota. Jeho monológ si vypočulo pár desiatok premrznutých občanov zhromaždených vo východoslovenskej prihraničnej obci Čerhov, kde SNS postavila betónový monument v tvare dvojkríža. Slota žiaril spokojnosťou. Možno aj preto, že sa mu splnil dávny sen. Aspoň v malom. V Žiline v čase jeho šestnásťročného vládnutia sa totiž výstavba plánovaného obrovského dvojkríža skončila absolútnym fiaskom. No spokojní môžu byť aj Maďari. Slota, paradoxne, postaví monumenty v podstate aj pre nich. Dvojkríž bol v znaku Uhorska a dodnes je aj súčasťou maďarského štátneho znaku!

Najväčší

Žilinský dvojkríž mal byť - bez preháňania - megalomanský monument. Slota svoj nápad zverejnil na tlačovej besede v apríli roku 1996. Dvojkríž mal tróniť na kopci nad mestom. V útrobách 95-metrovej ozrutnej stavby mala byť vyhliadková reštaurácia i hotel. S baštou národniarov by ju spájala lanovka. Mnohí Žilinčania sa po odprezentovaní tohto nápadu vydesili. Ján Slota sa dušoval, že založia špeciálnu nadáciu, kde „on prvý prispeje stotisíc korunami”. Na vypísanú architektonickú súťaž a projektovú dokumentáciu najprv plánovali tri milióny korún, čoskoro sa však v úprave kapitol rozpočtu mesta Žilina objavila zmena na sedem miliónov. Veď čo bolo pár miliónov, keď predpokladaná celková investícia do projektu, ktorý mal „symbolizovať vznik a prítomnosť samostatnej Slovenskej republiky”, sa vyšplhala na neuveriteľných 1,3 miliardy korún! Víťazný projekt z dielne bratislavského architekta Pavla Kosnáča sa však napokon nerealizoval. Na otázku, koľko peňazí vlastne vyzbierali, nám povedal bývalý správca nadácie Slovenský dvojkríž a Slotov blízky človek Miroslav Korman: „Bolo to už tak dávno, že vám neviem povedať.” Sen o famóznom veľdiele nad Žilinou sa však rozplynul a nadácia dnes už neexistuje. Kde sa podeli peniaze, tiež netušíme.

Rok dvojkrížov?

Dnes už slotovci rúbu oveľa nižšie, na dvojkríž v Čerhove minuli 300-tisíc korún. Cerhovský monument postavila lokálna firma Lumix Trade. Podľa jej predstaviteľov mali na výrobu 12-metrového kríža len dva týždne, lebo iná oslovená firma zákazku odmietla. Tlačová tajomníčka SNS Jana Benková nám potvrdila, že výstavbu hradili národniari zo straníckej kasy. „O tom, kde presne budú stáť ďalšie dvojkríže, budeme vedieť do dvoch týždňov, momentálne o tom rokuje predsedníctvo strany.” Na financovaní sa však má podľa Benkovej podieľať samotná strana. A koľko dvojkrížov chce vlastne po Slovensku postaviť? „Všade tam, kde sa podarí,” záhadne sa vyjadril hovorca SNS a súčasne poslanec NR SR Rafael Rafaj. Národniari avizovali, že rok 2008 bude rokom dvojkrížov. Slota to zdôvodnil stručne, aby vraj „bolo každému jasné, kde je Slovensko a kto je tu doma”.

Komplexy a devalvácia

Najnovší počin Jána Slotu komentoval politológ Miroslav Kusý ako značkovanie teritória divými zvieratami: „Toto by bolo normálne asi tak za štúrovcov v 19. storočí, keď sa národy hľadali, ale nie uprostred Európy 21. storočia, keď sme dávno inde. Je to však nielen archaické, ale svedčí to aj o čomsi inom, toto búchanie do pŕs a zviditeľňovanie však nesvedčí o sile, skôr o zakomplexovanosti.” Najbližší dvojkríž by národniari chceli stavať v Komárne. Čo na to hovorí primátor tohto mesta Tibor Bastrnák? „Občania maďarskej a slovenskej národnosti u nás žijú v pokoji a nepotrebujeme provokácie, ktoré by ich mali rozdeľovať. Na podobné aktivity budeme reagovať v zmysle zákona.” Podobne odpovedal na možnosť, že by mal v Žiline stáť dvojkríž, aj súčasný primátor tohto mesta Ivan Harman: „Proti zdravému vlastenectvu sa nedá namietať, ak si však naň robí nárok jedna politická strana, nepovažujeme to za najšťastnejšie.” „Takéto správanie k symbolu je devalvácia,” myslí si významný slovenský heraldik profesor Jozef Novák. „So štátnym symbolom by sme nemali zachádzať ako s kusom veci, ani ho strkať na každé miesto, kde nám príde na um, každá taká chvíľa by mala mať v sebe istý pietny pocit výnimočnosti.” O to smutnejšie je, ak si na náš štátny znak niekto robí doslova monopol. Slotoví nacionalisti totiž na čerhovský kríž nezabudli strčiť logo svojej strany.

Maďarský dvojkríž

„Dvojkríž nás priamo spája s prvým slávnym útvarom našich predkov, dvojkríž symbolizuje naše národné utrpenie aj širšie kultúrne hodnoty, je naša identita, ktorú potrebujeme ďalej rozvíjať a keď je potrebné, aj ochraňovať,” odznelo v slávnostnom prejave Jána Slotu, v ktorom sa snažil obhájiť neobhájiteľné. Dvojkríž totiž symbolizuje okrem nášho utrpenia všetko možné. Nikdy nebol iba slovenským znakom, ale tvoril súčasť znaku Uhorska, kam patrilo aj dnešné územie Slovenska - spolu s ním však aj zvyšok monarchie. Preto sa dnes rovnako nachádza v maďarskom štátnom znaku. „Dvojkríž je slovenským štátnym znakom, a to úplne regulárne, to však neznamená, že máme naň výsostné právo,” podotýka profesor J. Novák. Na otázku, či máme teda na dvojkríž väčšie právo my alebo Maďari, odpovedá: „Jednoznačne obaja.”

Lotrinský dvojkríž

Dvojkríž pochádza ako takzvaný patriarchálny kríž z Byzancie, kde bol náboženským a politickým symbolom. A napriek Slotovým úvahám nie je nijako doložený ani jeho súvis s Veľkou Moravou. „Nemáme žiadny dochovaný archeologický nález dvoj kríža z čias Veľkej Moravy, ba nemáme ani žiadny dôkaz o tom, že by ho používali Cyril a Metod,” potvrdzuje archeológ Vladimír Turčan z Archeologického múzea v Bratislave. Podľa historikov je vlastne paradoxom dejín, že znak východnej cirkvi figuruje v Európe, ktorá sa hlási k západnej liturgii. Slovenská a Maďarská republika totiž nie sú zďaleka jediné, dvojkríž malo v znaku aj stredoveké Lotrinsko a na Západe sa tento rýdzo „slovenský” znak dodnes nazýva lotrinský kríž. Lotrinsko je dnes provinciou Francúzska, a tak sa dvojitý kríž zjavil aj počas druhej svetovej vojny na zástave Oslobodených francúzskych síl proti nemeckej okupácii, vedených generálom de Gaullom. Preto sa aj nad hrobom tohto francúzskeho prezidenta v Colombey-les-deux-Églises týči mohutný 43-metrový dvojkríž.

„Priblblý turul”

Zložitý vývoj dvojkríža podľa historikov ukazuje, že v Európe sa ľudia, národy a symboly prirodzene miešali a pocit jedinečnosti, ktorý by nám chceli nanútiť nacionalisti, je nezmysel. Podobne je to aj s maďarským „priblblým turulom”, o ktorom hovoril Slota. Mýtický staromaďarský vták má najbližšie k orlovi a podľa legendy mal maďarským kmeňom ukázať cestu, kde sa majú usadiť. Orla majú, samozrejme, v znaku okrem Maďarov desiatky ďalších národov a keďže symbol tohto dravého vtáka je štandardným heraldickým znakom, použili ho mnohí. Významnú úlohu hral orol okrem Maďarov aj v mytológii pôvodných obyvateľov Ameriky, na zástave ho mali napríklad nacistickí mládežníci Hitlerjugend, ktorí orla zasa prevzali zo štátnych symbolov niekdajšieho Pruska. Napokon, podobného orla majú v symbole aj slotovci, napriek tvrdeniu, že ten „ich” orol je vraj iný. „Orol skalný je rozšírený druh, ale bez variácií, a v živočíšnej ríši teda nepoznáme niečo také ako jeho tatranský poddruh,” uzatvára vtáčiu tému zoológ Ladislav Hlôška.

Dvojkríž, Tatry a mýty

Po prvýkrát je použitie dvojkríža v našich zemepisných šírkach dochované na erbe uhorského kráľa Bela III. z roku 1190. Vtedy sa ešte kríž „vznášal” v povetrí, až neskôr, v priebehu storočí, bol ukotvený o podstavec, čo je bežná prax heraldiky. Najprv to bola len rovina, niektorí autori definujú tri výstupky ako gotické oblúky, podstavec však symbolizoval tri výstupky kráľovskej koruny - s výkladom takzvaného trojvršia to teda nemá nič spoločné a odborníci dodávajú, že tento dodatočný výklad sa ujal asi len pre primitívnu rýmovačku Tatra, Fatra, Matra. Farba podkladu bola preto logicky zlatá alebo strieborná, až neskôr zelená, aj to opäť z dôvodu heraldického sfarbenia. Takže neobstojí ani výklad, že zelená značí trávu pohoria, na ktorom má kríž stáť. Dnešný výklad vymysleli až národní buditelia v 19. storočí, o zložitých procesoch svedčí aj to, že dnes ju máme modrú, čo je zasa odvodené z farby ruskej zástavy v zmysle všeslovanskej vzájomnosti. Znak potom prešiel do štátneho znaku Československa - dnešný znak Slovenskej republiky, zvolený nacionalistickými prúdmi po rozpade federácie, pritom viac nadväzuje na znak fašistického slovenského štátu, čo mu vytýkali kritici.

Konečne. Pasca na turuly

18. januára 2008 - (Martin Hric - Pravda)

Vtáctvo mám rád. Výnimkou sú škorce, ktoré mi žerú hrozno, a turuly, ktoré mi žerú nervy. Práve Maďari ma pochopia, nik nemiluje symboly okupantov. Aj oni pomník „víťazstva” na Gelérte zvalili hneď, ako smeli. Takže chápem Slotu, že chce proti tým škaredým turulom stavať bariéry vo forme dvojkrížov. No vec treba domyslieť. Csáky varuje, že dvojkríž je aj v maďarskom znaku. Dodajme, taký nachýlený. Ale príde víchrica, nachýli naše dvojkríže a Duray na Orave vyhlási: „No vravím! Naša Horná zem!” Iný problém: Nemci si osadili okenné parapety takými pichľavými pásmi. To aby im tam holuby nešpinili. Aj dvojkríže by bolo treba osadiť podobnou správou. Čo keby nám štátnosť pošpinil turul? A keď už nastaviame také vysoké sokle, možno by sa dali využiť aj ekologicky. Viem si predstaviť na dvojkríži päť veľkých vrtúľ. A dynamá, čo by vyrábali elektrinu. Takú slovenskú. A medzi vrtuľami - bilbordy. Zver si značkuje rajón pachovou značkou. Psy mi cikajú na koleso auta, asi ho považujú za svoj majetok. Keď cudzinec navštívi naše WC, zaraz podľa pachovej značky vie, kde sa nachádza. Osobitne Slotovi ponúkam na zváženie, či by nás pachové značenie Slovenska nevyšlo lacnejšie.

V Budapešti otvorili výstavu o Alexandrovi Dubčekovi

17. januára 2008 - (tasr)

Výstavu s názvom „Alexander Dubček humanista, demokrat, Európan”, ktorú pripravili pri príležitosti 40. výročia Pražskej jari, otvorili dnes v budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI). Výstavu za prítomnosti prezidenta Spoločnosti Alexandra Dubčeka a jeho najstaršieho syna Pavla Dubčeka otvoril Dubčekov blízky spolupracovník a člen vedenia spoločnosti Ivan Laluha, ktorý bol aj autorom libreta a scenára. „Je to výstava, ktorá podáva na 13 paneloch v slovensko-anglickej mutácii genézu vývoja života Alexandra Dubčeka od jeho narodenia, návratu jeho rodičov z Ameriky, až po tragickú autohaváriu. Posledná časť je venovaná odkazu Alexandra Dubčeka a ohlasu vo svete, ktorý zaznamenal,” povedal pre TASR Laluha. Na výstave sú podľa jeho slov aj niektoré originálne dokumenty. „Napríklad je tam prvý návrh Slovenskej národnej rady, ktorá sa domnievala, že Dubček má byť prezidentom po roku 1989, sú tam zaujímavé dokumenty z obdobia tzv. normalizácie, ktoré ukazujú, že ani Dubček nemlčal, sú tam kópie jeho prejavu v Bologni, kde dostal čestný doktorát, a potom ďalšie momenty, ktoré zachytávajú jeho život po roku 1989, najmä jeho aktívnu účasť na svetovom politickom dianí, keď nás zastupoval na rôznych poradách, konferenciách, a podobne,” dodal. Alexander Dubček (1921-1992) bol najznámejším politikom obdobia Pražskej jari a stal sa symbolom reformného hnutia roku 1968. Veril v sociálnu spravodlivosť, demokraciu a humanizmus a do politiky vniesol etický rozmer. Bol presvedčeným stúpencom spolupráce európskych národov. Výstava, ktorú v tejto podobe videli prvýkrát pred niekoľkými rokmi v Paríži, Dubline a v Berlíne, bude prístupná verejnosti v SI do 10. februára.

Počet chrípkových onemocnení stúpol na dvojnásobok

17. januára 2008 - (tasr)

V druhom kalendárnom týždni tohto roka stúpol v Maďarsku počet pacientov na chrípkové ochorenia na dvojnásobok, lekára navštívilo takmer 30.000 pacientov. Podľa hlavného maďarského hygienika Ferenca Falusa je v Maďarsku rozšírená epidémia chrípky strednej intenzity. Maďarská komerčná rozhlasová stanica Klubrádió dnes uviedla, že rezort zdravotníctva pripravil pre obvodných lekárov 1,3 miliónov jednotiek protichrípkových vakcín. Odborníci upozornili obyvateľstvo, že ešte stále nie je neskoro na zaočkovanie. Najmenej ochorení je v regióne severného Maďarska, v prvom týždni to bolo 35, v druhom zas 56 prípadov. O epidémii v krajine hovoria hygienici preto, lebo v jedinom týždni vyhľadalo lekársku pomoc vyše 20.000 osôb.

Výstava o Titaniku v Budapešti

19. januára 2008 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Prehnané sebavedomie a utkvelá predstava o dokonalosti, či nezničiteľnosti nebývajú dobrým radcom. Človek môže ľahko naraziť na fatálnu prekážku. A keď ide o loď? Je to ešte horšie, stojí to zväčša životy ľudí. Ako to bolo na „nepotopiteľnom” Titanicu. Tragédiu zo 14. apríla 1912 približuje veľkolepá výstava v Budapešti, ktorá nielen predstavuje pozostatky Titanicu, predmety objavené na dne mora, ale sa snaží aj priblížiť celú tragédiu očami priamych účastníkov. Dalo by sa povedať, že kto chce, môže sa na hodinu-dve vžiť do kože pasažierov. Volám sa Dagmar, celým menom Dagmar Jenny Ingeborg Bryhlová... Zmenil som svoju identitu, ale iba na poldruha hodiny, kým si neprezriem exponáty výstavy s veľkým V - ako tomu robia reklamu organizátori. Takže teraz som Dagmar, mám 20 rokov, pochádzam zo Švédska, z obce Skara. Cestujem spolu s bratom, Kurtom Arnoldom Gottfriedom a so snúbencom, ktorý na rozdiel od nás, má iba jedno krstné meno. Je to Ingvar Enander. Na Titanic sme nastúpili 10. apríla 1912 v Southamptone, cestujeme v druhej triede... Nedokážem povedať viac o tejto mladej žene, lebo jednoducho nepoznám jej ďalší osud, až na konci výstavy dostanem zásadnú informáciu: či som „prežila”, alebo nie. Lebo do Dagmarinej kože sa môžem vžiť vďaka tomu, že dostávam do ruky hneď na začiatku výstavy „boarding pass”, palubnú kartu, presne takú, akú mala Dagmar, doplnenú o niektoré údaje, ktoré sa o nej dali zistiť. Každý návštevník sa môže týmto spôsobom „prevteliť”, byť niektorým z cestujúcich, čo jednoznačne stupňuje zážitok a pomáha precítiť atmosféru na Titanicu. Aj ja si všímam viac druhú triedu, veď ňou cestujem! Mužský hlas sa pýta v inscenovanom rozhovore dámy, či je spokojná s kabínou druhej triedy. Vraj áno, veď je to také pohodlné, ako na iných lodiach prvá trieda. Je to priestranné, k dispozícii je aj knižnica, s hodvábnymi záclonami na oknách. A jedálenský salón? Obrovský. Muži majú možnosť vysedávať vo fajčiarskom salóne, ťažko ich odtiaľ vytiahnuť na otvorenú palubu, aby sa nadýchli čerstvého vzduchu... Cestujú tu zväčša obchodníci, podnikatelia, úspešní a bohatí, hoci nie až tak, ako pasažieri z prvej triedy, medzi ktorými sú známe osobnosti, grófi a baróni, továrnici, mecenáši napríklad z rodiny Astorovcov, Strausovcov, alebo sám Benjamin Guggenheim, ktorý v beznádejnej situácii, keď sa už Titanic potápal, spolu so svojím komorníkom si obliekol frak a povedal: „Sme pripravení, aby sme zomreli pánskym spôsobom”. Ale nepredbiehajme! Pološero je všade, aj v miestnostiach, kde sa prezentuje stavba Titanicu, a kde je aj asi dvojmetrová maketa tejto zázračnej kombinácie luxusu, bezpečnosti, sily, grandióznosti - a neomylnosti. Ale prítmie chráni aj exponáty, ktoré vyniesli na povrch neďaleko kanadských brehov roku 1985. Napríklad okno kabíny, náradie zo strojovne, bronzovú lodnú sirénu, stojan hlavného kormidla, a potom množstvo osobných predmetov pasažierov: tabatierky, holiace potreby, puzdrá na okuliare, zrkadlá a kefy na vlasy, voňavky, šperky, útržky pohľadníc a záložných listov, karty, plno riadu, porcelánu, dlaždíc z kuchyne, ba aj fľaša najlepšieho šampanského s pár kvapkami francúzskeho moku. A našiel sa aj hlavný zvon Titanicu. Dokopy vyniesli na povrch vyše päťtisíc predmetov či úlomkov, teraz sú zakonzervované a putujú po svete v rámci tejto výstavy. Na stenách sú popísané plochy príliš veľké - ide o opis udalostí, životopisy niektorých známych pasažierov, kópie dokumentov... Vravím, textu je veľa, čo spomaľuje prehliadku. Nie však tomu, kto si prenajal šikovnú mašinku, z ktorej pri stlačení príslušného kódu znejú všetky informácie, príkazy, rekonštruované a štylizované rozhovory. Druhý dôstojník oznamuje, že pri náraze na ľadovec sa poškodilo najmenej šesť plavebných komôr, čiže loď sa už nedá zachrániť... Nasledovali známe, neraz aj sfilmované udalosti, keď z hladiny zmizla loď za dve a pol hodiny. A aktéri z ďalšej lode, Carpathie, ktorá prišla na pomoc a zachránila vyše 700 ľudí. Ozaj! Ja, ako Dagmar Jenny Ingeborg Bryhlová, prežila som? Môžem sa o tom presvedčiť na záverečnej obrovskej tabuli, kde sú všetky mená obetí, i tých, ktorí sa zachránili. Padá mi zo srdca kameň, lebo Dagmar zostala nažive, avšak jej brata Kurta a snúbenca Ingvara pohltila ľadová voda. Mimochodom najväčšou atrakciou výstavy je kniha návštev, v ktorej absolútna väčšina zápisov sa vyjadruje k osudu pôvodného majiteľa palubnej karty. „Bola som tu. Prežila som”, „Bohužiaľ, som mŕtva”, „Bohužiaľ, aj mňa pohltil ľadový oceán” a podobne. Táto pointa výstavy sa mi zdá vydarená. Málokto sa však zrejme zamýšľa nad tým, čo by malo byť ponaučením z celej katastrofy, a čo istý návštevník, zhodou okolností tiež zo Švédska, sformuloval v knihe návštev takto: „Výstava bola dojímavá i poučná. Človek by sa nemal hodnotiť vyššie, než čím je, musí poznať svoje hranice.”

Dušan Čaplovič rokoval o podpore Slovákov v Maďarsku

18. januára 2008 - (tasr)

Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič v piatok v rámci jednodňovej návštevy Budapešti viedol dialóg s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku. Stretnutie, ktoré zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku a jeho predsedníčka Ruženka Egyedová-Baráneková na pôde slovenského veľvyslanectva, bolo príležitosťou aj na zhodnotenie významu projektov na zachovanie kultúry slovenskej národnosti v Maďarsku. „Hovorili sme predovšetkým o možnostiach rozvoja v oblasti vzdelávania, kultúry. Samozrejme, zaoberali sme sa aj otázkou podpory Ľudových novín, dôležitého týždenníka, ktorý vychádza pre Slovákov žijúcich v Maďarsku aj s podporou slovenskej vlády, a jeho zachovania, lebo finančná čiastka, ktorú dáva maďarská strana, nie je dostatočná,” povedal D. Čaplovič pre TASR. Podľa jeho slov sa otvorili aj iné otázky, ktoré bude môcť predložiť na rokovaní so svojím maďarským partnerom Péterom Kissom koncom januára. Ide najmä o výraznejšiu podporu vzdelávacích aktivít Slovákov v Maďarsku. Týka sa to najmä Novohradskej župy, „kde by sme chceli výraznejšie posilniť vzdelávacie aktivity, lebo je tam záujem a nárast počtu Slovákov, ktorí by sa chceli vzdelávať v materinskom jazyku,” dodal. Vicepremiér SR pripomenul, že financovanie z grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je tento rok výrazne lepšie oproti predchádzajúcim rokom. Jednotlivé združenia a spolky Slovákov žijúcich v zahraničí sa môžu uchádzať o čiastku až 40 miliónov korún. Okrem toho sú tri milióny korún osobitne včlenené do rozpočtu na plnenie vzájomnej slovensko-maďarskej dohody.

Extrémisti protestovali proti zločinu, útočili na Rómov

18. januára 2008 - (sita)

V Budapešti sa v piatok zišli prívrženci extrémistickej skupiny Maďarská garda, ktorí uskutočnili fakľový pochod k strednej škole, kde minulý týždeň napadol 18-ročného študenta o rok mladší spolužiak. Útočník, ktorého maďarské médiá opísali ako Róma, údajne spôsobil obeti zlomeninu lebky a mladík krátko po príchode domov zomrel. Podľa zástupcov gardy mal byť krátky pochod protestom proti vzrastajúcemu násiliu. Ako uviedol predstaviteľ skupiny István Dósa, organizátori chceli upozorniť na „skutočné problémy v spoločnosti... za ktoré je zodpovedná súčasná politická elita”. „Nechceme riešiť tieto problémy násilnými prostriedkami a nechceme robiť políciu. To je povinnosťou štátu,” vyhlásil Dósa. „V krajine však tiká etnická bomba, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť,” dodal. Po Dósovom príhovore prítomná žena prečítala zoznam zločinov spáchaných v Maďarsku v posledných mesiacoch, zatiaľ čo niektorí priaznivci vykrikovali protirómske heslá. Budapeštiansky primátor Gábor Demszky uviedol, že skutočným cieľom protestu bolo „zastrašovanie Rómov žijúcich v Budapešti”. Podľa odhadov žije v 10-miliónovom Maďarsku 600 000 až 800 000 Rómov. Humanitárna organizácia OSN Habitat odhaduje, že Rómovia tvoria až 60 percent väzňov mužského pohlavia v maďarských väzniciach.

Arcibiskup zakázal posvätiť zástavu Maďarskej gardy

18. januára 2008 - (tasr)

V kostole v Keszthely neposvätia v sobotu zástavu Maďarskej gardy, ako to bolo plánované. Zakázal to veszprémsky arcibiskup Gyula Márfi, ktorý gardu považuje za extrémne pravicovú organizáciu, informoval dnes podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI tamojší kaplán Gábor Simon, ktorého garda o posvätenie požiadala. Svoje rozhodnutie zakázať posvätenie zástavy označil Gyula Márfi za pragmatický krok, pretože nechcel „vystaviť cirkev podozreniu zo spolupráce s extrémistami” Kaplána arcibiskup telefonicky vyzval, aby sa od sobotňajšieho podujatia gardistov, na ktorom majú otvoriť aj kanceláriu gardy v Keszthelyi, dištancoval. Simon rozhodnutie svojho nadriadeného akceptoval. Založenie spolku Maďarská garda oznámil vlani začiatkom augusta Gábor Vona, predseda Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik, ktoré samé seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť rámec národnej sebaobrany. Doposiaľ zložilo prísahu asi 600 gardistov.

Reč psa

26. januára 2008 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Nielen ľudia spolu komunikujú, a ľudia nekomunikujú len navzájom. Rozprávame sa aj s rôznymi domácimi miláčikmi - asi najčastejším je pes - priateľ človeka. Oba druhy cicavcov si dobre rozumejú už celé veky, no aj tak vyvolala svetovú senzáciu správa, podľa ktorej maďarskí vedci pracujú na akomsi slovníku „psieho a ľudského jazyka”. Čo to znamená pre prípadné skvalitnenie dialógu pána či paničky a ich verného spoločníka, ale čo by to mohlo znamenať aj pre Maďarsko, aby sa viac dostalo do povedomia svetovej verejnosti? Svetové médiá nedávno priniesli senzačnú správu, že sa maďarským vedcom podarilo rozlúštiť „psiu reč”, teda že čo práve chcú oznámiť človeku psy, keď štekajú. Bude to znamenať revolúciu v komunikácii medzi človekom a jeho najvernejším priateľom? - pýtala sa napríklad BBC, ktorá rozoslala informáciu do celého sveta. Musím sa priznať, že môj telefón doslova „horel” - kolegovia zo Slovenska i Čiech mi vyvolávali, aby som im osvetlil podstatu tohto svetaborného vynálezu, ktorý by mal prispieť k tomu, že pes a človek sa budú čoskoro „rozprávať”... Mne to pripomínalo typický postoj z vtipu z novinárskeho prostredia, keď redaktor poučuje mladého eléva, že správa nie je to, keď pes uhryzne poštára, ale naopak, keď poštár uhryzne psa... Pravdaže, správa o pokroku v komunikácii medzi psom a človekom má aj reálny základ. V podstate však ide o to, že maďarskí výskumníci pracujú so softvérovým programom, ktorý je schopný rozoznať rôzne druhy štekania, teda, že čo práve chce pes oznámiť svojmu pánovi, keď havká tak, či onak. Výskum začali na katedre etológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti roku 2001. Štekanie psov zaznamenali najprv v šiestich rôznych polohách: keď boli psy priviazané k stromu, pri pohľade na cudzieho človeka, pri útoku na cudzieho človeka, počas hry s loptou, a v stave, keď pes - takpovediac - žobre, teda očakáva niečo a je vzrušený. Počítačový softvér, ktorý použili maďarskí vedci, po sérii takýchto pokusov už asi v 50-percentnom pomere rozozná duševný stav psa, teda vlastne to, čo nám chce oznámiť. „Aj ľudia sú schopní roztriediť štekanie podľa danej situácie” - hovorí vedúci vedeckého tímu Csaba Molnár. A vysvetľuje, že to „môže fungovať aj naopak, keď pes rozozná náš duševný stav podľa toho, ako sa správame. Čo však nie je dôkazom toho, že psy sú skutočne schopné prežiť také emócie, aké by zodpovedali ľudským citom. Ale: človek si zachoval genetickú schopnosť prisudzovať podľa hlasu emócie aj iným živočíchom.” Ale prečo je to senzácia? Výskumníci tvrdia, že teraz už definitívne padne teória, podľa ktorej psy štekajú len tak, a rôzne druhy štekania nemajú komunikačnú funkciu. Majú! Teda aj psy nielenže majú city, ale sú ich schopné aj vyjadriť rôznym tónom, výškou, intenzitou štekania. Toto sa teda potvrdzuje vďaka maďarským etológom. Tí sa inak chystajú teraz posunúť o krok ďalej a skúmať, či podobným spôsobom komunikujú medzi sebou aj psy. Mne sa však žiada dodať, že naozaj dobrý „gazda” a jeho miláčik si samozrejme rozumeli aj doteraz, v ich komunikácii nebýva chyba. Komunikácia zvykne viaznuť skôr medzi ľuďmi, ale tu nepomôže zrejme žiadny softvérový program. Nuž, hádam sa mi podarilo vysvetliť najnovšiu senzáciu, ktorá prispela k tomu, aby Maďarsko bolo vo svete ešte známejšie. Je to dôležité, pretože vo svetových médiách sa neraz objavia vyjadrenia, z ktorých tu mnohých ide rozhodiť. Najnovšiu blamáž „vyrobila” oscarová kráska Charlize Theronová, ktorá pre istý americký magazín vykreslila svoj posledný turistický zážitok. Vraj so svojím priateľom sa túlali po Turecku, prenajali si auto a ani sa nezastavili po hlavné mesto - Budapešť, no a mimoriadne vzrušujúce bolo pre ňu nakupovať koberec v peštianskom bazáre. Na maďarských internetových hitparádach sa stále drží nahrávka amerického kvízu, v ktorom si merajú sily dospelí a piataci. Tým dospelým bola mladá žena, ktorá obsadila v súťaži American Idol - niečo ako Amerika hľadá superstár - šieste miesto. A dostala túto otázku: Rozumeli ste - hlavným mestom ktorej európskej krajiny je Budapešť? Jej prvá reakcia? Po niekoľkominútových naťahovačkách to vzdala, a moderátor konečne povedal správne riešenie, po ktorom sa nestačila čudovať, že Maďarsko je krajina, ona počula o Turecku, o Maďarsku nikdy. Piatačik samozrejme napísal na skrytú tabuľku správnu odpoveď, čiže azda nie je všetko stratené, čomu sa náramne teší aj v poradí šiesta americká idolka.

Maďari naučili stroj rozumieť, o čom šteká pes

18. januára 2008 - (Ivan Drábek - Pravda)

Chcú psy štekotom niečo povedať? A dá sa im porozumieť? Mnohí chovatelia by bez váhania prikývli. Majú predsa svoje zmyslové skúsenosti! Vedecký dôkaz však chýbal. Objavil sa až teraz: Maďarskí biológovia s pomocou francúzskych technikov naučili počítač rozumieť psej reči. Nový počítačový program dokáže preložiť, keď najvernejší priateľ človeka vyštekne heslá ako „cudzí”, „boj”, „prechádzka”, „osamelý”, „lopta”, „hrať sa”. Csaba Molnár by sa mohol cítiť ako doktor Doolittle, rozprávkový anglický zverolekár, ktorý rozumel reči svojich pacientov. Vedúci výskumného tímu z budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa však prirovnanie odmieta. „Toto nie je rozprávka, sme vedci a robíme vedu,” hovorí pre Pravdu. Na prevratný výsledok šesťročnej práce je však patrične hrdý. „V minulosti sa väčšina vedcov domnievala, že štekot nemá osobitnú dorozumievaciu funkciu, a že ide len o nejaký vedľajší produkt zdomácnenia psov,” pripomína Molnár. „My sme ale dokázali, že štekanie je komunikačný systém. Pes ním vysiela signály príjemcovi - ďalšiemu psovi či človeku - a pokúša sa zmeniť jeho správanie tak, aby to pre neho bolo výhodné. Je to odovzdávanie informácie,” tvrdí. Vytvorenie počítačového programu bolo prácne dielo. Vedci najskôr nahrali zvuk šesťtisíc brechotov štrnástich psov v šiestich rôznych základných situáciách. Ako cudzí ľudia sa priblížili k plotu a pes na nich agresívne zaštekal. Alebo ho uviazali k stromu a nechali samého, vtedy brechal bojazlivo až zúfalo. Boli aj hravé situácie, keď psovi hádzali loptu. Inokedy zase majiteľ psa zahral situáciu, že sa s ním chystá na prechádzku - obul sa, pripravil vôdzku a prístroje zaznamenali ďalší druh brechotu. Opäť inak štekali psy pri bojovom výcviku, keď cudzí človek imitoval útok na ich pána. V ďalšej fáze vedci naučili počítač kategorizovať nahrávky. „Program je založený na umelej inteligencii, využíva umelé siete neurónov,” vysvetľuje Molnár. „Na rozlíšenie štekotu skúma 17 rôznych akustických parametrov od výšky hlasu až po trvanie brechotu. Softvér dokáže až v 43 percentách úspešne dešifrovať posolstvo brechotu.” Molnár pripúšťa, že podľa výskumov jeho tímu človek približne rovnako úspešne rozumie štekanému odkazu ako novovyvinutý softvér. Stroj je však v niečom oveľa dokonalejší.,,Čo chce pes povedať, to dešifrujú približne rovnako, ale v odhalení toho, kto šteká, nie sme schopní počítaču konkurovať. Človek to spravidla nevie odlíšiť. Stroj to dokáže s 52-percentnou istotou, sedemnásobne úspešnejšie ako pri náhodnom tipovaní.” Načo bude nový softvér dobrý? „Má to vedecké aj praktické využitie,” tvrdí Molnár. „Vedecký prospech celého výskumu je v tom, že medzi prvými na svete sme dokázali, že štekot sa u psov líši v rôznych situáciách a že sú aj individuálne rozdiely medzi štekotom. To je preto dôležité, lebo si myslíme, že štekanie zohráva úlohu nielen v komunikácii medzi psami, ale aj v komunikácii medzi človekom a psom. A keďže tento komunikačný systém sa vďaka človeku dá lepšie skúmať, môžeme z jeho výsledkov vyvodiť zovšeobecnenia aj pri skúmaní iného dorozumievania. A praktické využitie? Predovšetkým v chove a pri ochrane zvierat. Lebo ak dokážeme určiť, ako súvisia špecifiká štekotu s náladou psa, jeho vnútorným stavom, potom budeme schopní získať dôležité informácie o jeho zdraví i o tom, čo mu prospieva a čo škodí,” vymenúva vedec. Molnár si myslí, že štekot ako nástroj dorozumievania sa u psa vyvinul vďaka tisícročiam jeho súžitia s človekom. Jeho blízki príbuzní v živočíšnej ríši - vlci a líšky - totiž štekajú oveľa menej a v podstate len ako mláďatá. „Jedno z možných vysvetlení je umelý výber. V priebehu tisícročí ľudia rozmnožovali tie psy, ktoré viac štekali, lebo tým lepšie plnili svoju úlohu - upozorniť pána na prípadnú hrozbu,” vraví biológ. Pripúšťa tiež, že psy väčšinou štekajú kvôli ľuďom. „V Taliansku podrobne skúmali správanie sa túlavých psov a zistili, že pomerne málo štekajú. Môže to byť nepriamy dôkaz, že štekanie je predovšetkým nástrojom komunikácie medzi psom a človekom,” uvažuje. Maďarskí vedci zverejnili výsledky svojho výskumu v renomovanom vedeckom časopise Animal Cognition. S vedeckým skúmaním brechotu však nemienia skončiť. Predovšetkým by radi dokázali, že ich poznatky sú platné nielen pre jeden druh psa. Pokusy doteraz robili výhradne s plemenom mudi, maďarským ovčiarskym psom. „Najbližšie sa chystáme skúmať ako sa líši štekot rôznych psích druhov napríklad vlčiaka a poľovníckych psov. Na základe toho by sme mohli zistiť, aké štekacie návyky sú potrebné na lov, na zaháňanie ovcí a podobne,” hovorí Molnár.

Počítač môže vášmu psovi pomôcť komunikovať

18. januára 2008 - (sita)

Maďarskí vedci pracujú na počítačovom softvéri, ktorý na základe psieho štekotu dokáže určiť, akú má dnes váš miláčik náladu. Výskumom sa zaoberá maďarský etológ Csaba Molnár so štrnástimi kolegami z budapeštianskej univerzity. Pokus uskutočnili na štrnástich psoch v šiestich situáciách, keď sú osamote, keď zbadajú loptu, keď sa pobijú, hrajú, stretnú cudzinca, alebo idú von na prechádzku. Počítač, s ktorým pokusy uskutočnili, dokázal rozoznať psie emócie takmer v polovici prípadov, kým ľudia len asi v 40 percentách. „Je možné, že týmto spôsobom budeme vedieť vytvoriť program pre komunikáciu medzi psom a človekom,” tvrdí Molnár.

Počet falošných bankoviek klesol v Maďarsku o 80 percent

18. januára 2008 - (tasr)

V poslednom štvrťroku vlaňajšieho roka klesol v Maďarsku počet falošných bankoviek v obehu až o 80 percent. Podľa experta Maďarskej národnej banky (MNB) Tibora Patakiho dôvodom takéhoto vývoja je skutočnosť, že od septembra je v obehu z najčastejšie falšovanej bankovky v hodnote tisíc forintov už iba nová, ktorá obsahuje hologram. Vo štvrtom štvrťroku experti MNB preverovali celkom 722 kusov podozrivých bankoviek, v treťom štvrťroku to bolo ešte 3727. Menej chránenú tisícku vyradili z obehu 31. augusta. Vlani sa do obchodov dostalo asi 10.000 falošných maďarských bankoviek, z nich vyše 70 percent boli práve tisícky. V prípade cudzích valút sa situácia nezmenila. Kým v treťom štvrťroku preverovali 345 bankoviek rôznych krajín, v predchádzajúcom kvartáli to bolo 368 kusov. Falošné eurá v poslednom kvartáli predstavovali 76 percent valutových falzifikátov, 21 percent americké doláre a tri percentá ostatné valuty.

D. Čaplovič: Veľa Rómov sa hlási k maďarskému etniku

18. januára 2008 - (sme)

Úžerníkov, ktorí vyslovene vyciciavajú rómsku národnostnú menšinu, bude treba v spolupráci s ministerstvom vnútra odhaľovať a ísť im po krku. Na bilančnej tlačovej besede to vyhlásil podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič s tým, že „ak sa tohto vredu nezbavíme, tak rómsku národnostnú menšinu zo svojich problémov nevyliečime“. Rómsku problematiku má riešiť aj Návrh strednodobej koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Podľa slov Čaploviča sa osobitná pozornosť v rámci rómskej problematiky venuje štandardizácii ich jazyka, kde je potreba zvyšovať identitu rómskej národnostnej menšiny na celom území Slovenska, ale osobitne na juhu. „Tam prišlo k asimilácii rómskej národnostnej menšiny menšinou maďarskou.“ To podľa neho vedie k strate jazyka, k strate komunikácie a k strate historicity. „Dnes sa musíme pokúšať o to, aby sme prinavrátili Rómom históriu, ich kultúru a tradície a predovšetkým ich maximálne zapojili do života spoločnosti.“ Pripomenul, že v roku 2007 poskytol Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske menšiny v rámci dotácií na sociálne a kultúrne potreby rómskej komunity 42,3 milióna korún. Spolu bolo podaných 457 žiadostí o dotácie, úrad vyhovel 170 žiadateľom. Financie prioritne smerovali na riešenie havarijných situácií, ako je zásobovanie pitnou vodou, zabezpečenie náhradného ubytovania po požiari či narušenie statiky domu. Na zásobovanie pitnou vodou bolo vynaložených 3,3 milióna korún pre 16 miest a obcí. Náklady na náhradné bývanie predstavovali 5,2 milióna korún. Išlo buď o poskytnutie unimobuniek, nákup starších domov, alebo rekonštrukciu budov. Značná časť dotácií, 19,8 milióna korún, bola poskytnutá na podporu školských alebo mimoškolských vzdelávacích aktivít. Tie realizovali školy alebo občianske združenia.

Maďarské drámy vyšli knižne

17. januára 2008 - (sme)

Zborník súčasnej maďarskej drámy vydal v týchto dňoch Divadelný ústav v Bratislave. V rámci série publikácií divadelných hier súčasných zahraničných autorov vyšla kniha Maďarská dráma. Predstavuje dramatikov, ktorí zaznamenali úspech vo svojej krajine i v zahraničí. Výber nových textov, ktoré sa na Slovensku doteraz neobjavili v knižnej ani v inscenačnej podobe, obsahuje divadelné hry Sezóna katov (Hóhérok hava) Kornéla Hamvaia v preklade Petra Macsovszkého, Štvrtá brána (A negyedik kapu) autora Pétera Kárpátiho, Denník zvodcu - Kierkegaard (A csábító naplója) Andrása Nagya, Vzbura anjelov (Az angyalok lázadása) Andora Szilágyiho - všetky v preklade Petra Kováča - a hru Müllerovi tanečníci (Müller táncosai) Ákosa Németha v preklade Zuzany Havlíkovej. Štúdiu o súčasnej maďarskej dráme Mapovanie ostrova (Egy sziget feltérképezése) napísala Andrea Tompa (preklad Peter Kováč).

Ombudsman Ernő Kállai chce brániť šíreniu nenávisti na internete

16. januára 2008 - (tasr)

S návrhom prijatia kódexu proti šíreniu nenávisti sa obrátil ochranca ľudských práv pre etnické a národnostné menšiny Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Ernő Kállai na Združenie maďarských internetových médií (MTE). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI chce ombudsman bojovať proti novým formám šírenia nenávisti. Kállai vyzval MTE, aby združenie zvážilo prijatie kódexu proti šíreniu nenávisti a premyslelo, akými krokmi by bolo možné zabezpečiť potlačenie zverejňovania textov s obsahom nenávisti. Kállai vo výzve pripomenul, že jedna internetová stránka zverejnila článok, v ktorom sa spomína trestná činnosť švábskych Nemcov a vyzýva sa v ňom na diskrimináciu obyvateľov patriacich k nemeckej menšine v Maďarsku. Stránka tým vzbudila pohoršenie a v danom prípade vyvolala aj strach určitej skupiny obyvateľstva. „Považujem za dôležité, aby sa zodpovedné politické sily zamysleli nad tým, ako možno posilniť ochranu niektorých skupín osôb pred prejavmi vzbudzovania nenávisti, čím sa posilní aj pocit bezpečia celej spoločnosti,” konštatoval vo výzve ombudsman.

Indické Apollo Tyres sa namiesto Šale rozhodli investovať v Maďarsku

16. januára 2008 - (tasr)

Vedenie mesta Šaľa je sklamané rozhodnutím indického výrobcu pneumatík Apollo Tyres umiestniť svoj výrobný závod v susednom Maďarsku. Naďalej však bude spolupracovať so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) a usilovať sa získavať nových investorov aj po vlastnej línii. „Máme rozpracované dva menšie projekty, záujem zo strany investorov trvá,” uviedol viceprimátor Šale Jozef Mečiar. Predstavitelia spoločnosti Apollo Tyres mali záujem o 45-hektárový pozemok v mestskej časti ŠaľaVeča. V novom závode plánovali vytvoriť 1 100 pracovných miest. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý je na prvej oficiálnej návšteve v Indii, dnes spolu so zástupcami firmy potvrdil rozhodnutie postaviť závod na výrobu pneumatík v Maďarsku. V dvoch etapách by mal investor preinvestovať 300 miliónov EUR. Maďarská vláda poskytla úľavu vo výške 7 miliárd HUF. Závod v gyöngyösskom priemyselnom parku, približne 100 km východne od Budapešti, bude zamestnávať 1 500 osôb. Výstavba by sa mala začať 13. apríla tohto roka. Ročná výrobná kapacita dosiahne v prvej etape 7 miliónov kusov pneumatík. Ako uviedol Gyurcsány, ponuka Maďarska na úľavy pre nového investora bola o 4 milióny EUR nižšia ako slovenská. Podľa šéfa Apollo Tyres Onkara S. Kanwara sa spoločnosť rozhodla v prospech Maďarska na základe dobrých vzájomných dvojstranných vzťahov oboch krajín.

Indická megainvestícia skončila v Maďarsku

18. januára 2008 - (hn)

Indický koncern Apollo Tyres, ktorý plánuje investovať do svojej prvej európskej fabriky viac ako 10 miliárd korún, sa rozhodol pre našich južných susedov. Investor získa 50-hektárový pozemok v meste Gyöngyös. Závod zamestná 1 500 ľudí a v prvej fáze by mal ročne produkovať sedem miliónov pneumatík. Informácie definitívne potvrdili maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a predstavitelia Apollo Tyres v New Delhi. Investor uprednostnil Gyöngyös pred slovenskými mestami Šaľa a Kolárovo. Nezamestnanosť vo východnom Maďarsku je okolo desať percent, výhodou mesta je, že sa nachádza vedľa diaľnice z Budapešti do Miškovca. Okolité župy patria medzi priemyselne zaostalejšie asi ako Prešovský a Košický kraj na Slovensku a je v nich najvyššia nezamestnanosť v krajine. Predpokladá sa, že fabrika stiahne ľudí aj z juhovýchodného Slovenska. Podľa denníka Népszabadság rozhodla o investícii prítomnosť kľúčových svetových hráčov vo výrobe pneumatík v Maďarsku. Ako prvý prišiel Michelin, potom Bridgestone a až neskôr Hankook, ktorý mal pôvodne prísť do Levíc. Po spustení kapacít Apollo Tyres sa Maďarsko stane európskym topproducentom pneumatík. V prípade indických gumární uspelo Maďarsko aj napriek tomu, že ponúklo o 4 milióny eur menej investičných stimulov ako Slovensko. Maďarská vláda sľúbila úľavu vo výške 7 miliárd forintov, čo predstavuje približne 3,1 milióna eur. Hovorkyňa vládnej agentúry SARIO Jana Murínová nechcela tieto údaje komentovať, keďže investor zatiaľ Slovensku neposkytol oficiálne stanovisko o odmietnutí našej ponuky. Podľa predsedu Predstavenstva Apollo Tyres Onkara S. Kanwara sa v prospech našich južných susedov rozhodli na základe veľmi dobrých vzájomných vzťahov Maďarska a Indie. „Je to kľúčová investícia našej globálnej stratégie,” uviedol Kanwar. Najväčší indický výrobca pneumatík, ktorý je v svetovom rebríčku producentov na 14. mieste, začal monitorovať možnosti investovania v strednej a vo východnej Európe už pred deviatimi mesiacmi. Najhorúcejšími kandidátmi boli od začiatku práve Maďarsko a Slovensko. Agentúra SARIO mu ponúkla viacero lokalít v rôznych regiónoch Slovenska. Na niektoré z nich si investor nechal vypracovať aj štúdie uskutočniteľnosti. Na východe Slovenska sa zaujímal napríklad o priemyselný park Kechnec, avšak neúspešne. Podľa starostu obce Jozefa Konkolyho by bol projekt neprimeranou záťažovou pre životné prostredie a mohol by odradiť iných investorov, ktorí sa rozhodli pre túto lokalitu. Zástupcovia Apollo Tyres rokovali tiež v Kolárove a na viacerých ďalších miestach západného Slovenska.

Maďarsko berie Slovensku druhú investíciu veľkého výrobcu pneumatík. Zhruba tri roky po tom, ako Budapešť preplatila investičnými stimulmi kórejský Hankook, dal našim južným susedom pred Šaľou a Kolárovom prednosť aj indický Apollo Tyres. Závod za 10 miliárd korún, v ktorom bude pracovať tisícpäťsto ľudí, postaví v meste Gyöngyös na východe Maďarska. Tamojšia vláda sľúbila Indom úľavu 7 miliárd forintov, čo je zhruba 923 miliónov korún. Koľko ponúkalo Slovensko, zatiaľ nie je jasné. Hovorkyňa vládnej investičnej agentúry Sario Jana Murínová nechcela tieto údaje komentovať, keďže investor zatiaľ Slovensku neposkytol oficiálne stanovisko o odmietnutí našej ponuky. V prospech Gyöngyösu hralo aj jeho priame napojenie na diaľnicu. Po tom, ako investíciu Apollo Tyres odmietol náš najúspešnejší priemyselný park v Kechneci, začali sa Indovia obzerať po pozemkoch na juhozápade Slovenska. V Šali dokonca mestská samospráva spustila na svojej internetovej stránke anketu, v ktorej sa občanov pýtala, či im nebude prekážať gumársky závod vedľa chemičky Duslo. Siedmim z desiatich hlasujúcich by neprekážal.

Ekonomika v Maďarsku

16. januára 2008 - (SRo)

Maďarsko má najpomalšie sa rozvíjajúcu ekonomiku v rámci krajín Európskej únie. Za najvyššiu mieru inflácie v EÚ a vysoké ceny potravín môže podľa opozičného Fideszu zlé hospodárenie vlády. Ministerstvo financií to však odmieta a tvrdí, že je všetko v poriadku. V Maďarsku sa za posledný rok výrazne zvýšili ceny základných potravín a energií. Potvrdil to prieskum, ktorí robili tamojší ekonómovia. Opozícia tvrdí, že za to môže zlé hospodárenie súčasnej vlády premiéra Gyurcsánya. László Mádi z Fideszu poukazuje nato, že 8 % inflácia je takmer dvojnásobkom európskeho priemeru. Pre maďarské InfoRádió doplnil: „Ekonomický rozvoj krajiny je najnižší v únii, inflácia najvyššia, takže sme na úplnom chvoste. Hospodárske rozhodnutia vlády pritom nemajú žiadnu budúcnosť, teda chýba im jasné pozitívum.” Ministerstvo financií obvinenia odmieta a tvrdí, že ekonomicky je na tom Maďarsko dobre. Pre maďarskú televíziu to potvrdil štátny tajomník Ministerstva financií Álmos Kovács: „Ešte minulý rok sa zlepšila hospodárska rovnováha. HDP je podľa papierov tiež v poriadku a očakávame ďalšie zlepšenia. Všetky kroky ktoré podnikáme, sú antiinflačné. Zvyšovanie cien bude pomalšie a menšie ako uplynulý rok.” Podľa štatistického úradu sa však v porovnaní z rokom 2007 zvýšila v Maďarsku cena chleba o 40 %, oleja o 50 a múky dokonca o 70 %.

Zdražovanie v Maďarsku

16. januára 2008 - (SRo)

Nákupná turistika Slovákov za lacnejším tovarom do Maďarska sa už čoskoro pravdepodobne nevyplatí. U našich južných susedov sa totiž za posledný rok výrazne zvýšili ceny základných potravín. Tvrdí to prieskum, ktorý robili tamojší ekonómovia. Napríklad pri múke ide až o 70 %. Obchodníci sa vyhovárajú na zvýšené ceny pohonných látok, plynu, vody a elektriny. Ich pomer však nezodpovedá dnešným cenám potravín. Pre maďarské inforádio vysvetľuje Imola Szijártó z ekonomického portálu pénzcentrum.hu: „V porovnaní s minulým rokom sa enormne zvýšila cena múky - až o 70 %, oleja o 50 a chleba o 40 %.” Odborníci v tejto súvislosti upozorňujú, že ceny potravín sa môžu meniť v závislosti od siete potravinových reťazcov. Potvrdzuje to aj Imola Szijártó: „Obchodné reťazce, ktoré sa zúčastnili nášho prieskumu, mali rozličné ceny nami vybraných potravín. Okrem jedného reťazca zaznamenali všetky obchody oproti minulému roku nárast cien. Pri tej výnimke ale ide o dopredaj akciového tovaru, takže aj pri tomto reťazci sa v priebehu niekoľkých dní očakáva zdraženie tovaru o 25 %.” Zvýšené ceny sa týkajú aj alkoholu a cigariet.

Permanentné dráždenie

16. januára 2008 - (Gregor Martin Papucsek - Eurodomino)

Politici a médiá

Búrku vo vzťahu politici - médiá prednedávnom spôsobil prezident Ivan Gašparovič. Podľa neho by totiž vláda a parlament mali mať svoje vlastné médiá. Tieto slová potvrdili tvrdenia premiéra Roberta Fica, že si treba dosadiť do verejnoprávnych médií „vlastných ľudí.” Správy z Bratislavy o konflikte medzi vládou a médiami vyvolali v Maďarsku veľkú pozornosť a podnietili nejedného glosátora uťahovať si z večnej snahy politikov nejakým spôsobom umravniť novinárov, pričom vychádzali z vlastnej bohatej skúsenosti. Je to neustály boj, vzájomné dráždenie, no odborníci sa zväčša zhodujú v tom, že bez seba tieto dve skupiny obyvateľstva nemôžu existovať. A vykopať vojnovú sekeru majú nárok viac žurnalisti, politikom to nesvedčí, tým skôr, lebo „seknúť sa” či ťahať za kratší koniec, môžu predovšetkým oni...

Medvedia služba

Ako obdobie mediálnej vojny, vošli do análov prvé roky hneď po zmene politického systému. Musím povedať, že vtedy vyhrali politici, lebo sa im podarilo podmaniť si verejnoprávne médiá. Konzervatívno-národniarska vláda Józsefa Antalla nebola spokojná s liberálne zameranou televíziou a rozhlasom a chcela odstrániť najvyšších šéfov oboch médií. Lenže vtedajší prezident Árpád Göncz nebol ochotný podpísať menovanie nových, poddajných riaditeľov, ktorí však mali možnosť riadiť TV i rádio, ako dočasne poverení. Vtedy vyhodili z rozhlasu 129 renomovaných novinárov s netajeným politickým zámerom, no a televízne spravodajstvo, to bol vyslovený amok. Najmä v predvolebnom období (1994) sa TV-noviny začínali najnovšími „hriechmi” vodcu opozičnej socialistickej strany Gyulu Horna. Pamätná je story, podľa ktorej Horn, ešte ako príslušník brachiálnej jednotky počas revolúcie 1956, vraj osobne vykopal zuby istému revolucionárovi. Podstatné je, že to bola medvedia služba, pretože socialisti vo voľbách získali sami absolútnu väčšinu...

Politici chcú naše dobro

Noviny v tom období zostali „slobodné” a takmer unisono boli protivládne. Prekvital vitriolový humor na účet vládnych politikov, vtedy sa zrodili aj takéto bonmoty: „Nepovedzte mojej mamke, že som politik, ona si myslí, že som klavirista v bordeli” alebo „Kto nedokáže v ťažkých časoch urobiť búrku v šerbli, nie je súci za politika” či „Aký je rozdiel medzi ovcou a politikom? Kým politik vie békať, ovca by nikdy nedokázala politizovať” a ešte dva: „Politici ešte nevyčerpali všetky svoje možnosti - vyčerpali len občanov” (už vtedy!), „Politici chcú naše dobro - my si ho však nedáme”. Amatérske spôsoby vo vzťahu k novinárom sa neskôr zmenili, prevládol profesionálny prístup, ale politická špička sa vlastne nikdy nezbavila snahy ovplyvňovať médiá a cez ne občanov. Tlač bola voči Hornovej socialisticko-liberálnej vláde zhovievavejšia, a keď v ďalších voľbách zvíťazil Fidesz na čele s Viktorom Orbánom, opäť prešla skôr do opozície. Vtedy sa zrodila myšlienka vyrovnať prevahu ľavicovo-liberálnej tlače a založiť „svoje médiá”. Vláde sa podarilo získať kontrolu nad denníkom Magyar Nemzet, ktorý je odvtedy vlajkovou loďou konzervatívno-národniarskej politickej línie. Neskôr sa založila zo súkromných zdrojov spravodajská televízia Hír TV, ktorá je takisto „pravicová”. Vtedy novú rozhlasovú stanicu Inforádio tiež dávali do súvislosti s Fideszom (dnes sa jej však darí zostať viac-menej nad vecou). Keď Orbánova vláda padla (2002), vznikol konzervatívny týždenník Heti Válasz (Týždenná odpoveď), ktorý sa snaží seriózne masírovať ľavicu a liberálov. No a snaha o vybalansovanie mediálneho trhu zožala ďalší úspech vlani, keď dovtedy liberálny denník Magyar Hírlap kúpil veľkopodnikateľ Gábor Széles a zmenil ho na vyslovene nepriateľský voči vláde (Széles financuje aj podobne zamerané Echo TV). Verejnoprávne médiá sa medzitým snažili zostať nestranné, čo sa im darilo so striedavým úspechom, no vždy ich obviňovala práve aktuálna opozícia, že ťahajú k vláde.

Mediálny balans

Takže v Maďarsku sa podarilo mediálny trh viac-menej vyrovnať, jestvujú ľavicové, liberálne i konzervatívno-pravicové denníky, týždenníky, televízne a rozhlasové stanice, takže každý politik má možnosť prejaviť sa vo „svojom” médiu. Z toho vznikajú aj groteskné situácie, keď sa politik nechce vyjadriť pre médium, ktoré mu je nesympatické. Tu treba uznať, že opozícia má väčšie právo si vyberať, veď nemá také informačné povinnosti ako vláda. A tak v rannej publicistickej relácii Nap-Kelte (Východ Slnka) sa už niekoľko rokov neobjavuje politik z opozičného Fideszu, lebo ju považuje za zaujatú. Mimochodom - a to je ďalší groteskný zvrat - spomínaná relácia beží deň čo deň vo verejnoprávnej televízii, akoby samostatná jednotka, „prenajatá” vládnym stranám milšiemu mediálnemu cézarovi Tamásovi Gyárfásovi. Vládni liberáli zasa bojkotujú Hír TV (pôvodne preto, lebo brutálny atak na budovu televízie v septembri 2006 reportovala táto stanica div nie ako revolučné udalosti). Problematické z hľadiska slobody informácií je to, keď ministerka nereaguje na otázku novinára. Na vlastné oči som videl, ako šéfka rezortu zdravotníctva Ágnes Horváthová jednoducho ignorovala reportéra Hír TV, otočila sa od nastrčeného mikrofónu a správala sa, ako keby bol novinár vzduch. Nutkaniu „umravniť” túto televíziu sa nevyhol ani premiér Ferenc Gyurcsány, keď na tlačovej konferencii nedávno požiadal Hír TV, priamo do kamery, aby informovala aj o konkrétnych zámeroch vlády (klobúk dole, túto pasáž premiérových argumentov odvysielali v spravodajskej relácii celú). Na dnešnej (aj v médiách) rozdelenej maďarskej scéne však podobné snahy, prípadne invektívy či výpady proti novinárom už nevyvolávajú jednotný odpor žurnalistickej obce. Kde sú časy, keď minister zahraničných vecí László Kovács sa na tlačovej konferencii doslova vyrútil na novinára z denníka Magyar Nemzet a verejne ho školil, čo a ako by mali jeho noviny písať, no a následne sa stal terčom kritiky všetkých médií?! Pokusy zjednotiť novinársku obec, hoci aj diametrálne odlišného zamerania, sa darí len vo výnimočných prípadoch. Napríklad, keď vlani na jeseň pri jednej z pouličných demonštrácií policajný obušok neminul ani novinára. Na druhý deň zorganizovali na tom istom mieste reportéri, fotografi a kameramani spontánnu, vopred neohlásenú demonštráciu, v rámci ktorej len tak postávali, robili rozhovory so sebou navzájom, snímali sa vzájomne, len tak, pre vlastné potešenie. Mal to byť, samozrejme, spoločný protest, ktorý dostal dosť veľkú publicitu (veď to robili novinári), ale zostal bez väčšej odozvy verejnosti. Akurát radikálni pouliční demonštranti žiadali políciu, aby rozohnala aj nepovolenú novinársku demonštráciu.

Správa ja svätá, názor slobodný

Politici obviňujú novinárov, že manipulujú s verejnou mienkou, no aj politici majú páky, aby manipulovali s médiami. Napríklad pustia isté dôverné informácie len „svojim” novinám, ktorým tieto „presakované” správy pomôžu v ostrej konkurencii. Alebo vláda vždy chce niečo oznamovať verejnosti aj formou celostránkových novinových inzerátov: za vlády Fideszu vychádzali zväčša v denníku Magyar Nemzet, dnes je to skôr Népszabadság či ešte ľavicovejší denník Népszava. Samozrejme sa nedá povedať, že by sa „vláde bližšie” médiá odvďačovali bezvýhradnou a podlízavou politickou publicistikou, dakedy je to naopak, najostrejšia kritika prichádza práve z „priateľských” redakcií. Dnes je bežnou praxou aj osočovanie, klamstvá, nepodložené útoky na adresu vládnych politikov zo strany „neprajných” médií, ktorých „odhalenia” nie sú vždy pravdivé. Ale keď z desiatich prípadov majú pravdu, povedzme, vo dvoch, po čom daný politik odstúpi, nebodaj ho aj zavrú, je to celkom dobrý pomer. V ostatných má politik nárok na opravu, či sa môže obrátiť na súd. Aj tento inštitút je zabehaný, raz dostane satisfakciu politik, raz novinár. Navrhujem: dýchajme si na krk navzájom! Veď oni nemôžu ignorovať novinárov, ani my ich nemôžeme bojkotovať. Istý maďarský novinár sa raz pochabo o to pokúšal, keď sme v parlamente čakali na tlačovku maďarského a rakúskeho premiéra vyše hodiny, a tí nechodili, vtedy začal organizovať odchod kolegov. Už prehovoril asi tucet zahraničných spravodajcov, no „štrajkokazi” zostali vo väčšine, pravda, nakoniec obaja premiéri prišli, neospravedlnili sa a po svojom jednostrannom vyhlásení aj ticho odtiahli zadným vchodom. Odvtedy vo mne často hrajú čerti, že to by bolo prekvapenie, keby pri oznámení nejakého svetoborného rozhodnutia nebol žiadny novinár! Hoci aj oni by sa zaobišli bez niektorých z nás, aj my by sme radi oželeli daktorého z nich, ale to nejde. V podstate by stačilo trocha ubrať z ideológie, pocitu ohrozenia, všelijakej fóbie, a korektne sa držať skutočnosti. Lebo správa - tá je svätá. Až názor je - nehatene - slobodný...

Nevyriešené Gabčíkovo komplikuje lodnú dopravu

15. januára 2007 - (tasr)

Na slovensko-maďarskom hraničnom úseku Dunaja Sap - ústie Ipľa vznikajú úseky, ktoré spôsobujú problémy medzinárodnej lodnej plavbe. Pretože sú spoločné rokovania s Maďarskom neúspešné a Slovensko nevidí možnosť vynakladať financie na realizáciu neefektívnych opatrení, chce o situácii informovať Dunajskú komisiu (DK). Vyplýva to z návrhu postupu Slovenska v DK vo veci zabezpečovania plavebných podmienok na tomto úseku. Slovenský zástupca v komisii chce žiadať, aby sa komisia urgentne a konkrétne zaoberala otázkou zabezpečenia normálnych plavebných podmienok na spomínanom úseku. Opodstatnenosť tvrdení slovenskej strany sa má podložiť výsledkami vedecko-technických štúdií, ktoré sa zaoberali vhodnými riešeniami na zabezpečenia kvalitných plavebných podmienok. Ak by tieto opatrenia neviedli k reálnemu pokroku pri riešení situácie, požiada Slovensko komisiu o určenie podmienok vykonania prác na zabezpečenie náležitých plavebných podmienok. Rokovanie expertov Slovenska a Maďarska bolo neúspešné z dôvodu, že Maďarsko stále navrhovalo zlepšenie plavebných podmienok realizáciou klasických úpravných opatrení, ako bagrovaním a výstavbou výhonov v koryte toku. Podľa slovenskej strany tento návrh nie je systémovým a trvalým riešením problému plavebných podmienok v úseku Sap - Budapešť a z investičného hľadiska je veľmi nákladný. Situáciu v okolí Malého Žitného ostrova chce riešiť aj maďarský socialistický poslanec Európskeho parlamentu Gyula Hegyi. Ten tvrdí, že v tejto oblasti je nedostatok vody, preto vyzval Slovenskú republiku na spoluprácu pri „normalizácii vodného režimu” pri ostrove. „Žiaľ, prítok vody v ostatných desaťročiach po hydrologickom zásahu nebezpečne klesol. Je záujmom nielen tohto regiónu, ale celého Maďarska, a aj Európskej únie, aby táto prírodná hodnota bola zachovaná pre ďalšie generácie,” povedal poslanec. Hegyi pripomenul, že principiálne by ochranu Malého Žitného ostrova zabezpečovala Rámcová smernica o vode EÚ, k tomu by však bolo potrebné, aby na národnej úrovni, a aj na úrovni Únie bola táto právna norma dodržiavaná. „Bolo by žiaduce, aby Slovensko spolupracovalo s Maďarskom vo veci normalizácie vodného režimu ostrova aj nezávisle na otvorenej záležitosti Dunaja,” zdôraznil europoslanec.

Maloletého Rumuna, ktorý v Maďarsku dobodal chlapca, prevezú do vlasti

15. januára 2007 - (tasr)

Maloletého Rumuna, ktorý na budapeštianskom Námestí Lujzy Blahovej a jeho okolí páchal s tromi maloletými Maďarmi vážnu trestnú činnosť a vo štvrtok minulý týždeň dokonca nožom vážne zranil 15-ročného žiaka, prevezú v stredu do Rumunska. Informovala o tom dnes maďarská komerčná televízia Duna TV. Maďarská polícia bola bezmocná proti bande, ktorá už pol roka kradla a lúpila. Dvanásťročného chlapca i jeho kumpánov vo veku do 14 rokov, žijúcich v detskom domove, už zadržala viackrát, ale nemohli ich kvôli veku trestne stíhať. Podľa niektorých informácií kradnuté veci dávali maloletí ďalej neznámym dospelým osobám. Podľa riaditeľa Oblastnej služby na ochranu detí hlavného mesta (TEGYESZ) Miklósa Radoszána ide o špeciálny prípad, s akým sa v ostatných 25 rokoch nestretol. Keby bol rumunský chlapec maďarským občanom, mohli by ho za určitých okolností súdnym rozhodnutím umiestniť do špeciálneho výchovného zariadenia a obmedziť aj jeho osobnú slobodu. Keďže je cudzincom, situácia je zložitejšia. Je potrebné zariadiť doklad pre vycestovanie, dovtedy jeho slobodu v Maďarsku nemôžu nijakým spôsobom obmedzovať. Príslušné maďarské orgány sa s Rumunskom v tejto záležitosti spojili už pred niekoľkými mesiacmi. Malý negramotný Rumun, ktorého podľa vlastných slov údajne nechali v Maďarsku rodičia, chcel minulý štvrtok ukradnúť mp3 prehrávač od 15-ročného chlapca, ktorému pohrozil a bodol ho nožom do stehna. Krvácajúcu obeť previezli s ťažkým zranením do nemocnice. Maloletého zločinca by mali podľa televíznej stanice Duna TV v stredu prevziať na maďarsko-rumunskom hraničnom priechode Ártánd zástupcovia rumunského úradu na ochranu detí.

Trnavská župa informuje aj v maďarčine

15. januára 2007 - (Pravda)

Trnavský samosprávny kraj komunikuje s obyvateľmi v okresoch Dunajská Streda a Galanta popri úradnom jazyku aj v maďarčine. Mesačník Župný spravodajca vychádza v slovenčine, na juhu kraja k nemu dodávajú prílohu v maďarskom jazyku. „Príloha so skráteným obsahom najdôležitejších článkov v maďarskom jazyku bola zakomponovaná už do návrhu projektu obsahovej časti Župného spravodajcu, nejde teda o politickú ani inú objednávku. Výberom článkov sledujeme len jednu vec - vyjsť v ústrety občanom maďarskej národnosti,” skonštatoval hovorca samosprávneho kraja Ivan Krajčovič. Dodal, že v okrese Dunajská Streda žije až 87 percent a v okrese Galanta 41 percent obyvateľov maďarskej národnosti. Župný mesačník, doručovaný do väčšiny domácností v kraji, vychádza od októbra. Prvé číslo vyšlo len v slovenskom jazyku, v ďalších už bola aj príloha v maďarčine. Vydávanie mesačníka bude stáť krajskú samosprávu zhruba štyri milióny ročne, ďalšie dva milióny dáva kraj na svoju propagáciu v regionálnych televíziách.

Historik Krisztián Ungváry pyká za mená agentov

15. januára 2007 - (Peter Morvay - sme)

Denník Népszabadság včera upozornil na kuriózny prípad: po prvý raz od pádu komunizmu sa v Maďarsku môže historik pre svoju prácu dostať za mreže. Uznávaný vedec mladšej generácie Krisztián Ungváry doplatí práve na výskum totalitnej minulosti. Maďarsko na rozdiel od Slovenska nesprístupnilo zväzky komunistických tajných služieb. Možnosť zverejniť údaje z nich je tiež veľmi obmedzená. Výnimku majú podľa zákona historici, ktorí môžu časť informácií publikovať ako výsledky svojej vedeckej práce. To využil Ungváry, keď na internete pred dvomi rokmi zverejnil zoznam desiatok agentov a dôstojníkov maďarskej obdoby ŠtB a politikov, ktorí ich riadili. Ústavný právnik György Kolláth v novinách zverejnenie zoznamu odsúdil a označil ho za podvod. Tvrdil tiež, že ani za totality nebol automaticky zločin byť dôstojníkom či agentom tajnej služby a že udavači tu medzi nami budú vždy. Ungváry v odpovedi Kollátha obvinil, že má na utajení zoznamov sám záujem. V roku 1988 ako riaditeľ odboru ministerstva vnútra vymýšľal spôsob, ktorý by pre agentov a ich riadiacich dôstojníkov aj po zmene režimu zaistil právnu ochranu. Naznačil tiež, že Kolláth bol jeden z tých, ktorí agentov riadili. Podľa právnika tým Ungváry vzbudil dojem, že bol sám Kolláth agentom. Zažaloval ho a súd žiadal, aby Ungvárymu zakázal vykonávať profesiu historika. Ungváry sa bránil, že Kollátha agentom nikdy nenazval. „Naopak som o ňom tvrdil, že agentov zamestnával, čo je oveľa vážnejšie obvinenie,“ povedal pre SME. Kolláthovu činnosť doložil aj dokumentmi, súd ich však nevzal do úvahy. Dal za pravdu Kolláthovi, že bol neprávom nazvaný agentom. Ungváryho odsúdili na pokutu asi 25-tisíc korún alebo na 520 dní väzenia, ak ju nezaplatí. Historik sa proti rozsudku odvolal, nové pojednávanie by malo byť na budúci mesiac. Ak neuspeje, plánuje zaplatiť iba časť pomerne nízkej pokuty a jeden deň si pôjde do väzenia odsedieť. Chce tak upozorniť na prekážky a neochotu sprevádzajúce odhaľovanie komunistickej minulosti.

Dôležitý je dialóg

15. januára 2008 - (SRo)

Šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová vyhlásila, že urovnať vzťahy so Slovenskom nie je možné, pokiaľ je vo vláde Slovenská národná strana. Napriek tomu prízvukovala, že je potrebné viesť s Bratislavou dialóg. Kinga Gönczová bilancovala pôsobenie maďarskej zahraničnej politiky za uplynulý rok. Konštatovala, že neboli zaznamenané väčšie problémy, napriek tomu ostávajú niektoré otázky nevyriešené. Mala tým na mysli vzťahy so Slovenskom. Tie sa po potvrdení takzvaných Benešových dekrétov vládou v Bratislave naštrbili a prakticky doteraz ostáva dialóg s Budapešťou na bode mrazu. Napriek problémom treba udržiavať dialóg, vyhlásila šéfka maďarskej diplomacie, ktorá novinárom potvrdila, že s rezortným kolegom Jánom Kubišom je v každodennom telefonickom kontakte. „Myslím si však, že na situácii to veľa nezmení. Vo vláde totiž stále sedí SNS - radikálne nacionalistická strana. Maďarská diplomacia môže v tejto súvislosti akurát pripomínať túto tému a iniciovať, aby Strana maďarskej koalície bola partnerom rozhovorov.” Slovenský minister zahraničných vecí, ktorý bilancoval rok 2007 ešte minulý týždeň prízvukoval, že diplomati neustále vyvíjajú aktivitu na zlepšenie susedských vzťahov. „Hľadáme možnosti, ako tieto vzťahy upevniť.” Jednou z nich je plánované stretnutie premiérov - teda Ferenca Gyurcsánya s Robertom Ficom. Opäť minister Kubiš: „Som veľmi rád, že sa v minulom roku po veľmi dlhej dobe uskutočnilo stretnutie premiérov Maďarska a Slovenskej republiky tu v Bratislave a že sa pripravuje oficiálna návšteva pána premiéra Gyurcsánya na Slovensku.” Stretnutie sa však plánuje už akosi dlho a doteraz nie je známi presný termín. Predpokladá sa, že pred rokovaním premiérov sa stretnú najskôr ich zástupcovia, aby dohodli podrobnosti. Ešte pripomeniem, že okrem kontroverzných Benešových dekrétov je problémom aj nevyriešená kauza Hedvigi Malinovej.

K. Gönczová je spokojná s vlaňajšou činnosťou maďarskej diplomacie

14. januára 2008 - (tasr)

Rok 2007 bol úspešným z pohľadu maďarskej zahraničnej politiky. Vyhlásila to dnes v Budapešti ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová, ktorá veľkú pozornosť venovala v hodnotení v rámci susedskej politiky aj vzťahu k SR. Ocenila najmä úlohu Maďarska vo vypracovaní Lisabonskej zmluvy (tzv. reformnej zmluvy). Maďarsko podľa nej považuje za dôležité, že sa do zmluvy dostali otázky menšinových práv, rovnosť členských krajín, ako aj smerovanie k účinnejšej a integrovanejšej EÚ. Vyzdvihla vstup Maďarska a ostatných krajín do schengenského priestoru. Zdôraznila, že k tomu, aby sa tak stalo, všetky krajiny museli byť pripravené. Dôležitým cieľom diplomacie je príprava predsedníctva Maďarska v EÚ v roku 2011, ktoré bude skupinovým poldruharočným predsedníctvom s Belgickom a Španielskom od roku 2010. „Začali sme rokovania piatich parlamentných strán o predsedníctve, do ďalšej diskusie zapojíme aj vedecké dielne, občianske združenia a samosprávy,” dodala. Zo susedskej politiky podčiarkla spoločné rokovania vlád s Chorvátskom, Slovinskom, Rakúskom, Rumunskom a Ukrajinou. Intenzívne sú podľa nej kontakty s Rakúskom, kde sú síce viaceré problémy, ktoré sa však pohli smerom k riešeniu. Príkladom sú znečistenie rieky Rába a výstavba spaľovne Heiligenkreuz. S Rumunskom má Maďarsko „viditeľnú” cezhraničnú spoluprácu v záujme spoločného získavania eurofondov. Na margo vzťahu k SR zdôraznila význam jej decembrového stretnutia s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom v Štúrove. „Existuje priebežné vyhodnocovanie situácie vzťahov, SR zdôrazňuje, že spolupráca je dobrá. My ale tvrdíme, že kvalitu vzájomných vzťahov ovplyvní to, či status quo maďarskej menšiny v SR bude zachované,” povedala. Na margo riešenia otázky Kosova konštatovala, že existuje reálna nádej, že sa zrodí jednotný postoj EÚ ešte predtým, ako táto juhosrbská provincia vyhlási nezávislosť. „Maďarsko má jednoznačne záujem na tom, aby v tejto otázke vznikol jednotný postoj únie. V pozadí prebieha mnoho rokovaní, v utorok sa stretnem so svojím srbským partnerom, s ktorým budeme hovoriť aj o Kosove,” dodala. Maďarsko sa podľa ministerky usiluje o pragmatické vzťahy s Ruskom, s USA má zvláštny vzťah, ktorý sa premieta aj do účasti v misiách Severoatlantickej aliancie. V Afganistane bude v tomto roku Maďarsko prevádzkovať kábulské letisko. Pripomenula, že vlani Maďarsko prijalo kubánskych utečencov. V otázke vízovej povinnosti s USA podotkla, že pomer odmietnutých žiadateľov je 10,3 percent, čo je tesne nad požadovanou hranicou. Rozhodnutie o uvoľnení tejto povinnosti záleží aj na vytvorení informačného systému USA. K ďalším prioritám maďarskej diplomacie patria podľa Gönczovej ázijské krajiny - Čína, Južná Kórea, Japonsko a India, kam v utorok cestuje premiér Ferenc Gyurcsány na oficiálnu návštevu. Dôležitými oblasťami pre Maďarsko sú Severná Afrika a Blízky východ.

Most cez Komárno nestačí

17. januára 2008 - (SRo)

Vstup Slovenska do Shengenu mimoriadne potešil obyvateľov Komárna. Do maďarského Komáromu to totiž majú pár metrov - jednoducho iba prejdú jeden most. Ešte dnes na ňom vidno pozostatky niekdajšej colnice. Zrušenie hraníc je pre Komárno a Komárom o to symbolickejšie, že kedysi tvorili jedno mesto. Rozdelil ich Trianon v roku 1920. Jeden most, ktorý mestá spája, však už nepostačuje. Komárno a Komárom preto spoločne pripravili projekt na výstavbu nového - Dunajského mosta. Ako zistila Eva Sládková, väčšina Komárňanov to nadšene privítala. Jediné čo sa im nepozdáva je, že most postavia najskôr o 6 rokov. Obyvatelia mesta tvrdia - už včera bolo neskoro.

Výstavba mosta v Komárne je už v záväznej časti územného plánu NSK

14. januára 2008 - (tasr)

Reálny predpoklad začatia výstavby mosta medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom je rok 2010 až 2011. Podľa poslankyne Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) a súčasne viceprimátorky Komárna Évy Hortai je projekt mosta pripravený až po stavebné povolenie. „Ďalšiu iniciatívu už musia prevziať príslušné rezortné ministerstvá obidvoch štátov,“ uviedla. Poslanci NSK na dnešnom mimoriadnom zasadnutí Zastupiteľstva NSK prijali všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja. Realizácia mosta bola zapracovaná do textovej časti územného plánu ešte v roku 2004. „Dnešným rozhodnutím poslancov sa dostala na vyššiu úroveň, bola zapracovaná do záväznej časti. Ďalším krokom by malo byť zapracovanie do programu na úrovni vlády,“ konštatovala Hortai. Schvaľovaniu všeobecne záväzného nariadenia predchádzalo nedorozumenie poslancov, týkajúce sa napojenia mosta na komunikácie a prípadný obchvat mesta. Podľa poslankyne Hortai by most a obchvat mesta nemali byť totožné s koridorom plánovanej rýchlostnej komunikácie. Projekt rieši príjazdovú komunikáciu na slovenskej strane v dĺžke 800 metrov v kategórii štátnej cesty I. triedy s napojením na štátnu cestu I/63 Komárno - Bratislava a príjazdovú komunikáciu na maďarskej strane v dĺžke 1200 metrov s napojením na štátnu cestu č.1 a južný obchvat mesta. V súčasnosti je medzi mestami Komárno a Komárom jediným dopravným spojením 115 rokov slúžiaci Alžbetin most, ktorý už po technickej stránke nevyhovuje frekventovanej tranzitnej doprave. „Po vstupe do schengenského priestoru je predpoklad, že sa zvýši nákladná doprava medzi obidvoma štátmi. Súčasný most nevyhovuje požiadavkám ani nosnosťou, ani ďalšími parametrami,“ konštatovala Hortai. Problémom je aj to, že na obidvoch stranách Dunaja prechádza cez historické centrá miest, čo predstavuje značné zaťaženie na životné prostredie. Nový závesný most, dlhý 590 metrov, by mal stáť mimo mesta. Konštrukciu širokú približne 20 metrov by mal pomocou lán držať jediný stredový pilier, vysoký vyše sto metrov.

Neoficiálna hymna Slovákov v Maďarsku ● Daj boh šťastia...

Slováci v Maďarsku stredovekú koledu „Daj boh šťastia...“ spievajú nielen počas vianočných sviatkov, ale počas roka pri rôznych oficiálnych podujatiach. Pýtate sa prečo? Nuž preto, lebo táto pieseň sa stala akousi ich neoficiálnou hymnou. Ako? O chvíľu sa dozviete od predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. Samospráva má aj svoj erb... Prehrať zvukový záznam:

http://www.slovacivosvete.sk/387/daj-boh-stastie-tejto-zemi.php?pg=2&popup=1

Vyznamenanie aj do USA

Január 2008 - (slovacivosvete.sk)

Pri príležitosti 15 výročia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident Ivan Gašparovič 22 -om slovenským osobnostiam najvyššie štátne vyznamenania. Medzi tými, ktorí si 1. januára prevzali v Bratislave vyznamenania bola aj Nina Hollá z New Jersey, dlhoročná aktivistka krajanského života a generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike, strešnej organizácie slovenských spolkov na americkom kontinente. Prehrať zvukový záznam:

http://www.slovacivosvete.sk/386/vyznamenanie-aj-do-usa.php?pg=2&popup=1

Maďarský rozpočtový deficit prudko klesol

14. januára 2008 - (sita)

Rozpočtový schodok Maďarska by sa mal pohybovať v rozmedzí 5,5 až 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje významné zníženie oproti pôvodnému 6,8-percentnému cieľu. V pondelok o tom informoval maďarský minister financií János Veres, ktorý odhaduje schodok na 5,7 % HDP krajiny. Rozpočtový schodok krajiny v roku 2006 predstavoval 9,2 % HDP. Maďarsko v roku 2006 na zníženie vysokého rozpočtového deficitu prijalo balík opatrení ako napr. zníženie štátnych dotácií na lieky a energie. Celkové úspory na strane výdavkov za minulý rok predstavovali 97 mld. maďarských forintov (HUF). Pod tento priaznivý ekonomický výsledok sa podpísalo aj očistenie ekonomiky od tzv. čiernej práce či vyššie mzdy. Veres k tomu dodal, že podiel nelegálnej práce minulý rok poklesol, čo do štátneho rozpočtu prinieslo približne 80 mld. HUF.

Maďarsko obhajuje zákon chrániaci MOL pred prevzatím

14. januára 2008 - (sita)

Maďarsko verí, že jeho zákon, chrániaci ropnú spoločnosť MOL pred prevzatím, neporušuje žiadne pravidlá Európskej únie. V pondelok to uviedla maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Tzv. Lex MOL bol schválený minulé leto po tom, ako sa rakúska petrochemická spoločnosť OMV začala snažiť o akvizíciu svojho maďarského konkurenta MOL. Brusel tvrdí, že tento zákon stanovuje náročné podmienky pri ponukách na prevzatie, a tým bráni MOL pred prevzatím inou zahraničnou spoločnosťou. Okrem toho porušuje princíp voľného pohybu kapitálu. S týmto názorom Gönczová kategoricky nesúhlasí, pričom podľa nej maďarská vláda o svojom stanovisku informovala Európsku komisiu (EK) formou listu. Podľa Gönczovej však diskusia medzi Maďarskom a EÚ o tzv. Lex MOL ešte zďaleka neskončila. OMV v súčasnosti vlastní 20 % akcií MOL, maďarská vláda ako aj MOL jej bránia v získaní väčšieho podielu. Podľa maďarskej vlády OMV nie je vhodným partnerom pre MOL, keďže rakúsku firmu vlastní sčasti štát, kým jej maďarský konkurent je od pádu komunizmu v súkromných rukách. Dodala, že z prípadného spojenia oboch spoločností by mohol vzísť gigant s nízkou konkurencieschopnosťou, ktorý by mal navyše problémy s protimonopolnými úradmi. OMV si naopak myslí, že spoločnosti budú aj po fúzii pokračovať v pozitívnom vývoji.

Kinga Gönczová má stále výhrady k vládnej SNS

14. januára 2008 - (tasr)

Východisková situácia vo vzťahu k Slovensku je nemenná v tom zmysle, že vo vláde zostáva aj naďalej protimaďarská, radikálna, nacionalistická strana. Vyhlásila v Budapešti ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová s tým, že vzájomný dialóg musí byť zachovaný. Podľa šéfky diplomacie, ktorá pred novinármi zhodnotila činnosť maďarskej diplomacie v roku 2007, je obraz vzťahu Maďarska so Slovenskom komplikovaný. V mnohých prípadoch došlo k pokroku, občianske záležitosti fungujú dobre a sú otázky, ktoré sa znova a znova otvárajú. Ako príklad uviedla protimaďarské vyjadrenia Jána Slotu v ostatnom čase, ďalej neprijatie partnerského vzťahu vlády s SMK a niektoré kroky späť oproti status quo maďarskej menšiny. „Zrejme budú aj v tomto roku problémy vo vzájomných vzťahoch, ale vidíme na Slovensku snahu riešiť konkrétne problémy. Existuje však odlišný pohľad na vnímanie našich vzťahov. Stretnutie premiérov Ferenca Gyurcsánya a Roberta Fica bude mať význam vtedy, ak dôjde k posunu v týchto záležitostiach, a budeme vidieť, že stretnutie predsedov vlád môže priniesť výsledky,” uviedla ministerka. Ministerka zdôraznila význam stretnutia s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom v Štúrove koncom roka a ocenila, že existuje priebežné vyhodnocovanie situácie vzájomných vzťahov. „Problémom sú aj dvojaké signály, na jednej strane sú priateľské gestá a súčasne aj mnoho protimaďarských vyhlásení zo slovenskej strany, a to nielen predsedu SNS Jána Slotu, ale aj ďalších,” konštatovala Gönczová. Základné problémy zostávajú podľa jej slov rovnaké. Vidieť to aj na tom, že ťažšie je možné riešiť záležitosti maďarskej menšiny v tých rezortoch, ktoré sú v rukách SNS. „Maďarská diplomacia vedela urobiť toľko, že priebežne sleduje situáciu, reaguje na ňu. Preto sme dôrazne požadovali, aby SMK bola rokovacím partnerom, aby maďarské spoločenstvo žijúce na Slovensku malo patričné zastúpenie v rámci Slovenska. Pre Maďarsko bola dôležitá z tohto pohľadu tá skutočnosť, že medzinárodné organizácie sa ozvali a upriamili pozornosť na jednotlivé témy,” dodala Gönczová. Gönczová podotkla, že so svojím slovenským partnerom si vyjasnili, že s viacerými paragrafmi Benešových dekrétov, súvisiacimi so slovenskou štátnosťou, Maďarsko nemá problémy. „Problémy máme s tými paragrafmi potvrdenými slovenským parlamentom, ktoré spôsobili a teraz znova otvorili tie príkoria, ktoré prežili vysťahovaní v tom období. Ak som hovorila o očakávanom geste zo strany Slovenska, mala som na mysli to, aby Slovensko uznalo, že mnohých ľudí stretli tieto príkoria, „ zdôraznila. K ďalším konkrétnym otvoreným otázkam vo vzťahoch Slovenska a Maďarska poznamenala, že v kauze Hedviga Malinová sa na maďarský a medzinárodný tlak objavili údaje, ktoré sa do prvej zápisnice nedostali. „Zdôrazňujeme úprimnú nádej, že sa táto kauza bude vyvíjať v rámci princípov právneho štátu, ako to napokon požadujú aj občianske združenia na Slovensku,” poznamenala.

Komentár - Slová a činy SNS

14. januára 2008 - (Márius Kopcsay - Pravda)

Ján Slota a jeho národniari vstúpili do roku 2008 pekne zostra. Slovami aj činmi. Čo sa týka slov, vysvetlili verejnosti, že Maďari na Slovensku vlastne nie sú Maďari, ale len pomaďarčení Slováci. Prisľúbili stavať na južnom Slovensku mamutie dvojkríže ako odpoveď na premnožených vtákov turulov. Vrátili sa k svojej utkvelej predstave rozdeliť Slovensko na tri kraje. A na pôde parlamentu chce SNS porobiť poriadky so svojím úhlavným nepriateľom, s Csákyho SMK. Výpočet skutkov je síce skromnejší, ale nemenej zaujímavý. Pri rozdeľovaní európskych peňazí ministerstvo životného prostredia vedené zástupcom SNS Izákom zvýhodnilo obce, ktoré vedú starostovia v rovnakom politickom drese. Tento čin dokazuje, prečo je pre SNS dôležité a výhodné byť vo vláde. Pestrá kytica výrokov Slotu a jeho kolegov zasa naznačuje, akými metódami chcú pracovať na tom, aby si účasť vo vláde, v parlamente a vôbec v politickom živote zabezpečili aj v budúcnosti. Volebné obdobie sa totiž pomaly, ale isto prehupne do svojej druhej polovice. A už teraz začína byť zjavný zápas Smeru a SNS o národne orientovaného voliča. Nie náhodou začal Robert Fico hneď na Nový rok, na oslavách štátnosti v Martine, spievať na vlasteneckú nôtu. Oproti Slotovi má výhodu, keďže je široko-ďaleko najobľúbenejším politikom. No na druhej strane si ako predseda vlády nemôže dovoliť také slovné dobrodružstvá ako jeho partner a súper (ktorý by si ich ako predseda koaličnej strany takisto nemal dovoliť, ale už si na to všetci zvykli). Silnejúci zápas Smeru a SNS o radikálnych voličov môže priniesť trpké ovocie - tak ako v susednom Maďarsku, kde sa túto skupinu občanov snaží dostať pod svoje krídla Viktor Orbán. Je to osvedčený spôsob, ako politickú scénu vmanévrovať do čoraz hlbších suterénov a nižších cenových skupín. Snaha Smeru o svoje posilnenie a SNS o prežitie teda sľubuje ešte veľa zábavy. Presnejšie, veľa nevkusnej a smutnej zábavy.

Názor - Menšiny na Slovensku a občianska spoločnosť

14. januára 2008 - (Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS-HZDS - HN)

Výročie vzniku Slovenskej republiky vyvolalo polemiku o udalostiach z nedávnej minulosti, ale i zo vzdialenej histórie. V tejto súvislosti sa oživili úvahy o národnostnom zložení Slovenska. Z hľadiska posilňovania atmosféry dôvery a tolerancie je potrebné vyjasniť najmä chápanie národnostných minorít. Osobitne najväčšej národnostnej menšiny, ktorá žije v Slovenskej republike. Sú príslušníci maďarskej menšiny Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky, ako tvrdí líder národniarov, alebo je Slovensko multikultúrnou krajinou? Tieto témy zostávajú otvorené aj na začiatku 21. storočia a vypovedajú o tom, že mimovládne iniciatívy sa po roku 1989 sústredili skôr na kolobeh politických elít, a nie formovanie plnohodnotnej občianskej spoločnosti. K národnostným menšinám sa podľa výsledkov posledného sčítania (2001) prihlásilo 13,1 % obyvateľov. Najväčší podiel z nich predstavujú príslušníci maďarskej menšiny (9,7 %). Ak hovoríme o zložení slovenskej populácie, prirodzene rozlišujeme občianstvo, národnosť a materinský jazyk. Prítomnosť národnostných minorít na území Slovenska je ovplyvnené historickým vývojom. Hranice štátov nie sú identické s „hranicami“ národa. Mnoho Slovákov žije za hranicami Slovenska, podobne je to aj v prípadne iných národov. Národnostná príslušnosť má osobný rozmer a patrí do súkromnej sféry každého človeka, ktorú by štát alebo spoločnosť nemala spochybňovať. Rovnako však príslušnosť k národnosti nemôže byť dôvodom na osobné zvýhodnenia, ktoré nesúvisia s realizáciou základných práv a slobôd. Ak sa určitá osoba prihlásila k niektorej z národnostných menšín, nemení sa tým skutočnosť, že ide o občana Slovenskej republiky, ktorému patria všetky práva a povinnosti. Vyjadrenia o tom, že ide o slovenských Maďarov, prípadne Slovákov hovoriacich po maďarsky, sú nepresné. Terminologicky správny pojem pre túto skupinu ľudí je označenie - občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Namiesto spochybňovania národnostných minorít je dôležitejšie zodpovedať otázku lojality k štátu, ku ktorému ich viaže občianstvo. Osobné presvedčenie príslušníkov národnostných menšín vyplýva z pomerne silných väzieb v menšinových komunitách. Ich verbálne napádanie tieto väzby posilňuje a zhoršuje pozíciu majoritného národa v snahe preniknúť a ovplyvniť toto prostredie. Väčšina občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti prijíma jasné podnety z ich materskej krajiny a spravidla prijíma informácie z masovokomunikačné prostriedkov, ktoré vysielajú priamo z Maďarska. Zhoršené ovládanie štátneho jazyka zo strany občanov SR maďarskej národnosti vypovedá o tom, že im to nebráni pri uplatnení vo výchovno-vzdelávacej sústave a pri získaní zamestnania v južnej časti Slovenska. Navyše, ekonomické zaostávanie južných okresov SR v tejto skupine občanov posilňuje pocity krivdy. V danom kontexte vzniká otázka, či tento stav nevyhovuje politickej reprezentácii maďarskej menšiny, ktorá bez väčšej námahy pôsobí na tomto teritóriu? Tvrdenie, podľa ktorého sú príslušníci maďarskej menšiny len „pomaďarčení Slováci“, zjednodušuje situáciu na zmiešanom území Slovenska. Politici by sa mali sústrediť skôr na podporu slovenskej identity v danom priestore, ktorá by sa nemala končiť výzvami k Matici slovenskej, aby venovala zvýšenú pozornosť Slovákom v južných okresoch SR. V takomto prípade však nebudú stačiť len povrchné vyhlásenia s cieľom zaujať verejnosť. Slovenská republika musí byť postavená na občianskom princípe. Príslušnosť k niektorej z národností má význam najmä z hľadiska osobnej identity, pričom obsahuje i svoj kolektívny rozmer. Iba tak sa môže plnohodnotne vyhraniť. No z hľadiska utvárania spravodlivej spoločnosti je zásadnou kategóriou občianstvo, ktoré integruje národný aj teritoriálny rozmer.

Maďarsko by malo využiť prvý prípad vynútenia územnej autonómie

14. januára 2008 - (tasr)

Maďarsko by v záležitosti Kosova malo využiť prvý prípad vynútenia územnej autonómie pre národnostnú menšinu. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda zahraničného výboru parlamentu a šéf zahraničného kabinetu opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Zsolt Németh. V reakcii na pozitívne hodnotenie výsledkov maďarskej diplomacie za vlaňajší rok ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou opozičný politik povedal, že maďarská diplomacia je v zásade neviditeľná, nie je o nej počuť a nemá charakter, čo je výsledkom otrasenej legitimity vlády a neskúsenosti šéfky diplomacie. Németh vo vzťahu Maďarska k Slovensku vytkol vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP), že tá - na rozdiel od opozičného FIDESZ - hovorí o podpore obnovenia plnoprávneho členstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov (PES). Ako dodal, vo viacerých otázkach existuje konsenzus medzi opozíciou a koalíciou - napríklad v otázke afganskej misie maďarských vojakov, či reformnej zmluvy Európskej únie. Mohla by byť zhoda aj v ďalších, keby vláda brala vážne rokovania s politickými stranami, zdôraznil. Podľa jeho slov by si Maďarsko malo v záležitosti Kosova osvojiť väčšinový postoj EÚ, pritom by Maďarsko malo využiť možnosť tej medzinárodnej diplomatickej situácie, v ktorej pôjde o prvý prípad vynútenej územnej autonómie pre národnostnú menšinu. Ministerka predpoludním povedala, že v otázke Kosova existuje reálna nádej, že sa zrodí jednotný postoj EÚ ešte predtým, ako táto juhosrbská provincia vyhlási nezávislosť. „Maďarsko má jednoznačne záujem na tom, aby v tejto otázke vznikol jednotný postoj únie. V pozadí prebieha mnoho rokovaní, v utorok sa stretnem so svojím srbským partnerom, s ktorým budeme hovoriť aj o Kosove,“ uviedla na margo otázky postoja Maďarska k riešeniu kosovskej otázky, viac však odmietla spresniť.

SNS podá dva podnety voči združeniu Nomos Regionalizmus

14. januára 2008 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) podľa jej prvej podpredsedníčky Anny Belousovovej podá voči občianskemu združeniu komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu Nomos Regionalizmus (Regionálne autonómne právo) dva podnety. Jeden z nich pôjde na generálnu prokuratúru, a to pre podnecovanie k národnej, rasovej a etnickej nenávisti, čo ako uviedla, vyplýva z preštudovania ich programových dokumentov. Ďalší podnet podá SNS na ministerstvo vnútra, aby sa toto združenie rozpustilo. Belousovová pripomenula, že je pripravená novela zákona o združovaní občanov, na základe ktorej nový paragraf umožní rezortu vnútra rozpustiť združenie bez upozornenia vtedy, ak po registrácii bude vyvíjať činnosť, na ktorú bolo počas konania o registráciu upozornené ako neprípustné. V dnešnej Téme dňa televízie TA3 podpredsedníčka SNS ďalej konštatovala, že SNS bude takýmto spôsobom postupovať proti všetkým záujemcom a strojcom autonómie. Na utorkovej koaličnej rade zároveň budú požadovať čo najrýchlejšie prijatie zákona na ochranu republiky. Bósza poukázal na to, že Nomos Regionalizmus zastupuje približne 500 ľudí, ktorí nie sú iredentisti a nechcú rozvracať republiku. Svoje stanovy vybrali také, aké ich majú aj mnohé iné združenia, takže by ministerstvo muselo podľa neho zrušiť registráciu aj im. Vysvetlil, že im nejde o politickú, ale o územnú regionálnu autonómiu, vytvorenú na občianskej a hospodárskej báze, ktorá by bola pre všetkých občanov a etniká. Priniesla by aj dvojjazyčnosť, ktorá by vyriešila mnohé veci. Bósza poznamenal, že si ctia slovenské zákony aj ústavu a nechcú zmenu hraníc. Belousovová reagovala, že na čo je potrebné vytvárať autonómne územie, keď v SR nebola nikdy asimilácia občanov maďarskej národnosti a práva národnostných menšín sú nadštandardné.

Bósza vyzval Slotu na dialóg o autonómii

13. januára 2008 - (sita, tasr)

„Pán Slota, vyzývam Vás na televíznu diskusnú debatu o autonómii a o plánovanom zákone na ochranu štátnosti, republiky,” uvádzalo sa v písomnej výzve, ktorú agentúre SITA poslal komárňanský podnikateľ János Bósza. V júli minulého roka založil občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktorého cieľom je vypísať referendum o vytvorení územnej autonómie na juhu Slovenska. „Je našou povinnosťou občanom Slovenska vysvetliť a povedať pravdu, čo je naše združenie Nomos Regionalizmus (Regionálna autonómia), čo si Vaša strana myslí pod pojmom územná autonómia, a čo je to v skutočnosti. Plašiť ľudí tým, že autonómia je niečo protištátne alebo protiústavne je trestnou záležitosťou, protiľudské, ba protiústavne, diskriminačné,” uvádza Bósza na adresu predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Celá západná Európa je plná autonómií. Sme minimálne povinní povedať občanom, prečo si vy myslíte, že autonómia pre Slovensko znamená rozvracanie republiky a my zase dokážeme, že nám tu nejde o rozvracanie republiky, len o základné právo každého občana žiť a riadiť svoj život podľa svojich predstav, bez diskriminácie, bez asimilácie, na občianskom princípe, napísal János Bósza. Návrh Jánosa Bószu na vytvorenie Juho-hornozemskej autonómie na území 16 slovenských okresov, kde žije vyše milióna Slovákov, koaličné strany pobúril. „Ľudová strana - HZDS chápe tento návrh ako pokus o extrémistickú provokáciu na vytvorenie konfrontačného ovzdušia medzi našimi občanmi slovenskej a maďarskej národnosti,” informovala vo vyhlásení pre médiá ústredná tajomníčka strany Zdenka Kramplová. Podľa nej je slovenský národ v našom regióne autochtónnym a vzájomnú integráciu okolitých štátov do Európskej únie nemožno chápať ako príležitosť na etnické zmeny.

Slota výzvu prijal

Predseda SNS Ján Slota prijíma dnešnú výzvu Jánosa Bószu z občianskeho združenia Nomos Regionalizmus na televíznu diskusiu o autonómii a plánovanom zákone na ochranu štátnosti z dielne národniarov. Na margo Bószovho tvrdenia, že celá západná Európa, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko, je plná autonómií a „že sme minimálne povinní povedať občanom toľko, prečo si vy (Slota, pozn. red.) myslíte, že autonómia pre Slovensko znamená rozvracanie republiky”, šéf národniarov pre TASR podotkol, že autonómie v západnej Európe sú založené na demokratickom základe, ktorý k rozvracaniu republiky nesmeruje. Ako príklad uviedol Fínsko a Švédsko. Na druhej strane poukázal na Srbskú republiku, kde sa kosovská problematika podľa neho skončila pre Srbsko katastrofou. „Respektíve sa v priebehu pár týždňov skončí, keď bude z tejto autonómie vyhlásený samostatný štát Kosovo,” vysvetlil Slota.

Ako sa točí špirála

16. januára 2008 - (Peter Schutz - Sme)

Duel Anny Belousovovej a Jánosa Bószu na TA 3 bol kabinetnou ukážkou, ako môžeme my médiá, azda aj dobrými, ale hlúpymi úmyslami dláždiť cestu k šíreniu národnostnej neznášanlivosti, tvorbe virtuálnej reality a reťazovým reakciám. Posadiť slovenského a maďarského extrémistu za jeden stôl a „témou dňa“ nazvať otázku „hornozemskej autonómie“ znamená klesnúť na úroveň, na ktorej pôsobia pozvaní hostia. Nie je jasné, či János Bósza reprezentuje päť, alebo päťdesiat ľudí (sú aj také názory, že SIS prípadne inú tajnú službu). On i jeho združenie, čerstvo registrované na ministerstve vnútra, je však taký periférny činiteľ, že v normálnej krajine by sa nedostal ani na vrátnicu televízie. Na tom nič nemení, že je prvý Maďar na Slovensku (na rozdiel od Rumunska či Srbska), ktorý si dovolil verejne povedať „územná autonómia“. Keďže „radikalizácia SMK“ nie a nie naplniť do nej vkladané očakávania, (nielen) Anna Belousovová a Ján Slota, ale oni predovšetkým, potrebujú nového strašiaka, aby mali čím zakryť svoju nepotrebnosť a prázdnotu. Na to je Bósza, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť, a môže hovoriť, čo chce, ako maľovaný. Návrh na vytvorenie „Juho-hornozemskej autonómie“ s hlavným mestom Košice nemôže byť nikdy „témou dňa“, lebo ide o komplexný štáto-, územnosprávny i politický nonsens, ktorý je diskutovateľný asi v polohe ako prvý Slovák na Saturne. Tým, že sa nezmysel posadí do štúdia, proti nemu sa posadí extrémistka s opačným znamienkom, sa indukuje napätie a vytvára zdanie konfliktu, ktorý neexistuje. Problém je, že virtuálna realita sa preleje do reality politickej v momente, keď sa z Bószu stane argument v prospech „zákona na ochranu republiky“ (Belousovová), čo je nezmysel porovnateľný s „jeho“ štátnym útvarom. Reťazové reakcie, keď sa z ničoho či z totálnych hlúpostí stáva vážna politika, ktorá už realitu formuje, sú „modus operandi“ slovensko-maďarských vzťahov. Napríklad: Kolosálna konina o „maďarsky hovoriacich Slovákoch“, ktorú vypustil Slota, vyústila v interpeláciu parlamentnej opozičnej MDF na premiéra Gyurcsánya, aby „ochránil hornozemských Maďarov, lebo vládna koalícia na Slovensku popiera existenciu maďarského spoločenstva v SR“. Takže ministerka zahraničia Gönczová do hodnotenia maďarskej diplomacie v roku 2007 obratom zaradila „protimaďarské vyjadrenia Slotu v poslednom čase“, čo je pre ňu, teda pre Maďarsko ako také, nový argument, že „situácia v SR sa nezmenila (...)“. Takto točíme špirálu vo vzájomnej symbióze. Napríklad k Maďarskej garde (ktorá je významná asi o tri promile viac ako Bósza), keď sa zakladala, nenájdete komentáre ani rakúskeho, ani rumunského, ani slovinského, ani srbského (atď.) politika. Len zo Slovenska. Anna Belousovová a János Bósza sú s nami a zostanú tak dlho, kým sa nenaučíme rozlišovať podstatné od nepodstatného, verejný život od kabaretu a politikov od klaunov. Isteže, SNS je parlamentná a vládna strana, takže aj výnimočná hrubosť, tuposť a hystéria má nárok akože na priestor. Ale Bósza?

Nebudú ďalšie úsporné opatrenia, tvrdí maďarský premiér

12. januára 2008 - (tasr)

Nie sú potrebné ďalšie úsporné opatrenia, iba kroky, o ktorých bolo rozhodnuté, treba zrealizovať. V nadchádzajúcich dvoch rokoch vláda mieni znížiť všeobecnú daňovú zaťaženosť o 0,5 percenta v pomere k HDP, povedal maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v rozhovore pre januárové vydanie najväčšieho britského hospodárskeho magazínu Euromoney. Na základe obnoveného konvergenčného programu v roku 2009 znížia deficit štátneho rozpočtu na 3,2 percenta HDP (v uplynulom období okolo 10 percent, v roku 2007 podľa odhadov vyše 6 percent), pri odpočítaní úspor v dôchodkovej poisťovni bude hodnota deficitu 2,9%. Nie je potrebná žiadna novšia diskusia o týchto krokoch, a nie je potrebný ani ďalší úsporný program, zdôraznil Gyurcsány, podľa ktorého je nutné iba zrealizovať už prijaté opatrenia. Na margo nízkeho rastu HDP, ktorý sa v roku 2007 spomalil na asi 2 percentá, povedal, že zavedenie veľmi tvrdého úsporného programu a konsolidácia maďarského štátneho rozpočtu evidentne vyžaduje obeť, ktorou na prechodné obdobie je práve pomalší hospodársky rast. Ten by mal skončiť na budúci rok, a rast HDP sa zrýchli. Budúci rok bude lepší, ako tento, dodal Gyurcsány. Popri úsporných opatreniach mieni vláda zlepšovať aj podnikateľské prostredie, napríklad uľahčením zakladaní podnikateľských subjektov. V nadchádzajúcich dvoch rokoch chce maďarská vláda podľa jej predsedu znížiť daňové zaťaženie o 0,5% v pomere k HDP.

Maďarsko vyhralo spor, umelecké diela odmieta vrátiť do USA

12. januára 2008 - (tasr)

Maďarská republika vyhrala v Budapešti súdny spor o 11 umeleckých diel, na ktoré si robili nárok potomkovia zberateľa Móra Lipóta Herzoga, a ktoré sú v súčasnosti v Maďarsku. V prospech vrátenia cenných obrazov Herzogovej rodine sa už dvakrát listom vyjadrila aj uchádzačka o kandidatúru na prezidentské kreslo USA, demokratická senátorka Hillary Clintonová, informuje dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Podľa konzervatívneho periodika právoplatný rozsudok vyniesol vo štvrtok budapeštiansky odvolací súd. Právny zástupca dedičov Tamás Varga v maďarskej komerčnej stanici InfóRádió poznamenal, že súd rozhodnutie zdôvodnil s tým, že Maďarsko získalo právo na vlastníctvo diel, čo dediči namietajú, navyše USA vyplatili finančné odškodnenie Herzogovi za časť obrazov, čo podľa verdiktu vylučuje uplatnenie ďalších práv. Varga po vyhlásení rozsudku oznámil, že sa obrátia na medzinárodné právne fóra. Ako dodal, nie je možné stanoviť hodnotu týchto diel, tá je závislá totiž na aktuálnom dopyte po nich na trhu s umeleckými dielami. Clintonová vo svojom liste adresovanom v utorok maďarskej ministerke zahraničných vecí Kinge Gönczovej prosila, aby nezávisle na rozhodnutí odvolacieho súdu Maďarsko vrátilo umelecké diela. Z nich osem obrazov je v Múzeu krásneho umenia a tri v Národnej galérii. Obrazy od zberateľa Herzoga ukradli nacisti, do maďarských múzeí a galérií sa dostali v 50-tych rokoch. Diela požadovala vrátiť od Maďarskej republiky, respektíve od múzeí Herzogova vnučka Martha Nierenbergová žijúca v USA, ktorá podala podnet na súd v Maďarsku v rámci občianskeho sporu v októbri 1999, a podľa ktorej sa majetkoprávna dohoda medzi USA a Maďarskom z roku 1973 nevzťahuje na umelecké diela. Na Súde hlavného mesta v roku 2000 na prvom stupni spor vyhrala, Najvyšší súd však odmietol požiadavku ako nepodloženú, a zaviazal prvostupňový súd k opätovnému procesu. Proti ďalšiemu rozsudku Súdu hlavného mesta sa obe strany odvolali. Z pôvodne požadovaných 12 obrazov Maďarsko vrátilo bez zdôvodnenia jednu maľbu, ktorej autorom bol Mihály Munkácsy. Medzi dielami, ktoré sú predmetom sporu, sú aj obrazy El Greca, staršieho Lucasa Cranacha a Courbeta.

Csáky chce biskupa pre Maďarov na Slovensku

12. januára 2008 - (sita)

Predseda SMK Pál Csáky chce, aby mali maďarskí katolíci na Slovensku biskupa Maďara. „Ak gréckokatolíci môžu mať dvoch biskupov a dve diecézy, ak Ukrajinci - pravoslávni majú dvoch biskupov a aj ostatné cirkvi majú vlastných biskupov, nerozumiem, prečo práve Maďari na Slovensku a maďarskí katolíci, ktorých je približne 400 000 by to nemohli mať,” uviedol Csáky pre agentúru SITA. Podľa neho pri dobrej vôli by sa našlo riešenie. „Máme biskupa aj pre ozbrojené sily. Pri dobrej vôli, keď sa nájdu riešenia pre komplikovanejšie veci, nerozumiem, prečo by mal byť cudzí pre Konferenciu biskupov Slovenska (KBS) osud pozície a šance veriacich maďarských katolíkov na Slovensku,” dodal predseda SMK. Csáky v tejto súvislosti upozornil aj vstup SR do EÚ. „Potrebujú Slováci svojho biskupa? Prečo? Načo? Načo sa chcú Slováci rozprávať po slovensky, keď je angličtina a nemčina a s nimi sa dohovoríte omnoho efektívnejšie na väčšej časti sveta než so slovenčinou. Pre každého je dôležitá identita. Sila Európy je v identite, v rôznych identitách, v akceptovaní rôznych identít,” vyhlásil Csáky. Rôznorodosť identít znamená podľa neho obrovskú energiu pre Európu, preto je stále najperspektívnejším regiónom sveta, ak to nepokazí. Zároveň dodal, že ak chceme niečo pre seba, pre slovenský jazyk, kultúru, slovenské cirkvi, tak myslím, že by sme to mali uznať aj iným. Maďarskí veriaci majú podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika biskupov, ktorí sa venujú ich pastorácii a plynule hovoria po maďarsky.

Maďarský biskup na Slovensku? Nebude!

14. januára 2008 - (Pravda)

V 18-členomm biskupskom zbore katolíckej cirkvi na Slovensku nie je ani jeden hodnostár maďarskej národnosti. Politici SMK to považujú za nespravodlivé, predstavitelia cirkvi vidia problém skôr v nedostatku kňazov na národnostne zmiešanom území, ktorí by zvládali dvojjazyčnosť. „Kým viacerí biskupi plynule hovoria aj po maďarsky, kňazov s takouto schopnosťou je naďalej málo,” prízvukuje hovorca biskupského zboru Jozef Kováčik. Po maďarsky dobre vedia biskupi Dominik Tóth, Eduard Kojnok aj arcibiskup Ján Sokol. Práve on pred piatimi rokmi na stretnutí s maďarskými kolegami pripustil možnosť vymenovania pomocného biskupa maďarskej národnosti v jednej zo slovenských diecéz. „,Ak sa v budúcnosti nájde vhodný kandidát,” dodal Sokol na tomto rokovaní v Budapešti. Zatiaľ sa nenašiel. Predseda SMK Pál Csáky to však nevie pochopiť. „Nerozumiem, prečo by práve maďarskí katolíci na Slovensku, ktorých je približne 400-tisíc, nemohli mať biskupa Maďara,” spresňuje politik. Podľa sociológa Jána Bunčáka, ktorý skúma problémy religiozity, sa v tom môže prejavovať aj konfesijná rozpoltenosť maďarskej menšiny. Prevažujú v nej síce katolíci, ale takmer 16 percent veriacich sa hlasí k reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínskej). „Kalvíni majú svojho biskupa Maďara, katolíci nie, čo sa vnútri komunity pociťuje ako vážny problém,” myslí si Bunčák. Kedysi bola situácia celkom opačná. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa boli všetci katolícki biskupi na území Slovenska maďarskej národnosti. „Vláda vtedy vypovedala nitrianskeho biskupa Viliama Batthyányho i banskobystrického biskupa Wolfganga Radnaia a spišský biskup Alexander Párvy sa v tých búrlivých časoch radšej zdržiaval v Maďarsku, kde čoskoro zomrel,” pripomína historik Jan Pešek zo Slovenskej akadémie vied. Za vinu sa im kládol najčastejšie maďarský šovinizmus. Uvažovalo sa aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho, napokon však mohol zostať, lebo sa nenašiel dostatočný dôvod na jeho vyhostenie. „Prvým biskupom Slovákom vymenovaným v roku 1920 bol Ján Vojtaššák, po ňom nasledovali ďalší dvaja,” dodáva Pešek. Na problém s maďarským biskupom poukazujú niektorí politici SMK už dlho a opakovane. Konferencia biskupov Slovenska však od začiatku považuje za oveľa pálčivejší problém nedostatok kňazov na národnostne zmiešanom území „schopných sláviť sväté omše tak pre Slovákov, ktorí tam tvoria menšinu, ako aj pre Maďarov”. Preto pri spoločných stretnutiach s maďarskými kolegami presadzujú slovenskí biskupi výmeny bohoslovcov, ktorí prejavia záujem absolvovať ročný pobyt v seminári susedných cirkví, aby si osvojili liturgiu aj v maďarskom alebo slovenskom jazyku. V súčasnosti sa špekuluje o vzniku ďalších dvoch katolíckych diecéz na území Slovenska, z ktorých jedna by mala byť pre maďarskú menšinu. „To je vylúčené, lebo maďarskí katolíci žijú dnes rozptýlení v troch až štyroch diecézach,” uzatvára Kováčik.

MH: Hornozemskí maďarskí katolíci zatiaľ nebudú mať biskupa

16. januára 2008 - (tasr)

Zdá sa, že problém hornozemských maďarských katolíkov, ktorí by chceli vlastného biskupa, sa v dohľadnom období nevyrieši. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Noviny citujú vyjadrenie predsedu SMK Pála Csákyho, podľa ktorého maďarskí veriaci na Slovensku ešte stále nemajú vlastného maďarského biskupa, kým gréckokatolíci majú vlastnú diecézu s dvoma biskupmi, vlastného biskupa majú tiež pravoslávni veriaci aj ozbrojené sily. Podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika by bolo dobré, keby politici nezasahovali do cirkevných otázok, píše ďalej Magyar Hírlap. Ako dodáva, hovorca často zdôrazňuje, že v SR je niekoľko biskupov hovoriacich po maďarsky, čo ale nie je pravda. Jediným takým je Ján Orosch, ktorý pôsobí v bratislavsko-trnavskej diecéze, a nemôže sa venovať maďarsky hovoriacim veriacim, ktorí žijú mimo tejto diecézy.

Durayova diecéza

15. januára 2007 - (Dag Daniš - Pravda)

Kresťanov delíme na katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a - Maďarov. Tak nejako vyzerá Csákyho „logika”, z ktorej vyvodil záver, že maďarskí katolíci by mali mať „svojho” biskupa. Požiadavka SMK na maďarského biskupa nie je nová. Maďarskí politici ju oprášili krátko po novembri 89, keď chceli vlastnú diecézu. Tá mala pokrývať „maďarské územie” na slovenskom juhu. Na čele s maďarským biskupom. Tento malý spor vtedy nebol politický, ale skôr cirkevný. Slovenskí biskupi aj Vatikán tento nešťastný návrh zdvorilo odmietli povýšiť na tému dňa - ako zbytočný. A rizikový. Bol by to zárodok nacionálnych konfliktov vnútri cirkvi... Cirkev celú vec uzavrela prezieravo. A spravodlivo. Hierarchia a územné (diecézne) delenie je vnútorným problémom katolíckej cirkvi. Nátlak štátu alebo politických strán je vedľajší. A spravidla škodlivý. Mimochodom, maďarskí veriaci vyzerajú už roky celkom spokojne. „Maďarský biskup” trápi len Csákyho. A hŕstku nacionalistov z vedenia SMK... Csákyho nápad je uletený a biedne podložený. V konečnom dôsledku však veľmi presne zapadá do schémy autonomistov okolo Miklósa Duraya. Ten predstiera, že už ustúpil od územnej autonómie. A nahradil ju „personálnou autonómiou”. Maďarská menšinová vláda sa nemá viazať na územie, ale na osoby maďarskej národnosti. Podobné postavenie má mať „maďarský biskup”. Nemal by územnú diecézu, ale národnú, etnickú. Táto predstava je z cirkevného hľadiska dosť krkolomná. Ale z politického - pochopiteľná. Úvahami o „maďarskom biskupovi” sa Csáky nesnaží uspokojiť duchovné potreby maďarských veriacich. Tí jeho služby zjavne nepotrebujú. Csáky sa snaží uspokojiť „len” politické potreby Miklósa Duraya. Čo samozrejme vedenie SMK nikdy neprizná. Aspoň nie v slovenčine...

Zaregistrovali združenie podnikateľa J. Bószu, ktorý je za autonómiu

12. januára 2008 - (čtk)

Ministerstvo vnútra zaregistrovalo občianske združenie Nomos regionalizmus podnikateľa Jánosa Bószu. Informoval o tom dnes Slovenský rozhlas (SRo). Bósza sa v minulosti neúspešne snažil na ministerstve zaregistrovať združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktorá presadzovala vznik územnej autonómie v južných častiach Slovenska. V týchto regiónoch žije asi polmiliónová maďarská menšina. Bósza podľa rozhlasu tvrdil, že ministerstvo vnútra nedodržalo desaťdňovú lehotu na registráciu jeho organizácie. Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva to však odmietla, dodal SRo. Komárňanský podnikateľ v minulosti neuspel s návrh na zaregistrovanie Južanskej rady za sebaurčenie, pretože podľa skoršieho vyjadrenia ministerstva vnútra napríklad ciele združenia neboli v súlade so slovenskou ústavou. Zástupcovia tejto organizácie tvrdili, že autonómne územie na juhu krajiny by malo mať vlastný parlament a so zvyškom Slovenska by ho mala spájať iba spoločná zahraničná a obranná politika.

Raiffeisen International dostala v Maďarsku pokutu 80 miliónov HUF

11. januára 2008 - (tasr)

Rakúska banka Raiffeisen International (RI) vyvolala nespokojnosť strážcov hospodárskej súťaže v Maďarsku. Za zavádzajúcu reklamu jej maďarský protimonopolný úrad dal pokutu 80 miliónov HUF, v prepočte takmer 10,5 milióna SKK. V stredu bola zverejnená správa, že v Rusku ma RI problémy preto, lebo uzavrela neprípustné dohody s poisťovňami. Kompetentné orgány v Moskve začali prípad vyšetrovať. Podľa protimonopolného úradu v Budapešti RI vo svojej reklame nesprávne informovala záujemcov o financovanie bytov tak, že tí mohli nadobudnúť dojem, že svoje úvery budú môcť splácať pružne počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu, čo nemá byť pravda. Centrála RI vo Viedni uviedla, že zatiaľ nedostala oficiálne oznámenie o pokute v Maďarsku. Keď jej bude doručené, preskúma, či môže podať voči nemu námietky. „Je pravdepodobné, že pokutu budeme musieť akceptovať,” povedal hovorca RI.

Komárňanská pevnosť zápis do UNESCO

10. januára 2008 - (SRo)

Komárno má historickú pamiatku nesmiernej hodnoty. Vojenský pevnostný systém, ktorého pôvod siaha do 16ho storočia. Vtedy na obranu proti Turkom postavili Starú pevnosť. Neskôr, v 19tom storočí, pristavili v Komárne aj v maďarskom Komárome ďalšie časti pevnostného systému a to na obranu proti napoleonským vojskám. Po vstupe varšavských vojsk na Slovensko v roku 1968 sa v pevnosti usadili Sovieti, ktorí ju zničili. Táto unikátna historická pamiatka bola po ich odchode v dezolátnom stave. Komárom aj Komárno preto podali spoločne žiadosť o financie z fondov Európskej únie. Niečo sa už podarilo opraviť, mnoho prác ale pevnostný systém ešte potrebuje. Maďarsko aj Slovensko navyše spoločne navrhli, aby bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rozhodovať sa o tom bude v lete tohto roka. Eva Sládková si čiastočne obnovenú pevnosť pozrela. Ešte pred tým ale oslovila obyvateľov Komárna. Vraví sa, že o našom kultúrnom dedičstve vedia často viac zahraniční návštevníci ako domáci. Ani niektorí Komárňania nevedeli, že majú v meste historickú pamiatku svetového významu.

Prípad Malinová

10. januára 2008 - (SRo)

Český a slovenský prezident na stretnutí v Bratislave potvrdili nadštandardnú kvalitu vzťahov našich krajín. Dobré vzťahy so všetkými susedmi sú prioritou slovenskej zahraničnej politiky, no v prípade ďalšieho suseda - Maďarska je stále na čom pracovať. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš konštatoval, že práve v tomto vzťahu je pre neho veľkým bremenom nedoriešený prípad Hedvigy Malinovej. Prípad údajného napadnutia slovenskej študentky maďarskej národnosti podľa ministra Kubiša naďalej zaťažuje vzťahy s Budapešťou a to aj napriek tomu, že v politickej rovine sa slovensko-maďarský dialóg zlepšuje. Minister Ján Kubiš: „Až bude tento prípad vyriešený, tak sa pohneme ďalej nech bude výsledok akýkoľvek, a podarí sa nám odstrániť jedno bremeno ktoré vplýva a ovplyvňuje psychológiu atmosféru vzťahov.” Prípad Hedvigy Malinovej je citlivý nielen pre rôzne verzie toho ako a či sa stal, ale aj pre vnútropolitické i zahranično-politické súvislosti. Záujem na jeho objasnení má aj strana maďarskej koalície. Predseda jej poslaneckého klubu Gyula Bárdoš: „Tí, ktorí sú kompetentní, by mali konať a tým pádom by mohol byť pokojnejší aj pán minister, kým sa to nevyšetrí a nedá sa bodka, je to škvrna a kompetentní by mali pracovať na tom, aby táto škvrna zmizla.” Prípad stále prešetruje špeciálny tím Generálnej prokuratúry a skúma, či v ňom nešlo o krivú výpoveď. Politická reprezentácia v Budapešti i Bratislave sa zatiaľ snaží zintenzívňovať spoločný dialóg a to aj na úrovni premiérov, keďže sa pripravuje návšteva Ferenca Gyurcsánya na Slovensku. Detaily majú dotiahnuť vicepremiéri a Dušan Čaplovič naznačil, kedy sa stretne so svojim maďarským kolegom: „Pripravuje sa to vo veľmi rýchlom čase, ešte niektoré veci doťahujeme, bude to veľmi rýchlo a veľmi skoro.” Po stretnutí vicepremiérov má potom nasledovať návšteva maďarského premiéra na Slovensku, čo by podľa našich informácií mohlo byť niekedy na jar.

Aféra Hedviga je bremenom vo vzťahoch s Maďarskom

10. januára 2008 - (sita)

Prípad Hedvigy Malinovej je bremenom, ktoré bráni zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov, priznal dnes v Bratislave minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Akékoľvek riešenie tohto prípadu by vzťahom pomohlo. „Nechcem oživovať tento prípad, je sám osebe zrejme zamotaný....Ale viem jedno. Niečo sa stalo a bez toho, aby sa tento prípad uzavrel transparentne, uzavrel tak, aby všetci mali jasno v tom, čo sa stalo a uzavrel vyvodením dôsledkov, nás bude vždy zaťažovať,” povedal na tlačovej besede. Nedá sa očakávať, že sa na tento prípad zabudne a vzťahy sa zlepšia bez jeho riešenia. „Až bude tento prípad vyriešený, tak sa pohneme ďalej, nech už bude výsledok šetrenia akýkoľvek. Myslím si, že sa nám podarí odstrániť jedno určité bremeno, ktoré predsa len vplýva, aspoň ovplyvňuje psychológiu, atmosféru - keď nie inak, vzťahov,” uviedol šéf diplomacie. SR a Maďarsko pripravujú schôdzku premiérov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya. Potvrdila to aj maďarská ambasáda. Podľa nej by sa mali koncom januára zísť vicepremiéri a rokovanie definitívne dohodnúť. Premiéri by sa mohli stretnúť do leta. Kubiš zaradil upevňovanie vzťahov so susedmi, vrátane Maďarska, medzi priority slovenskej diplomacie.

Zo strany M. Csapodyho zrejme ide o zámernú provokáciu

10. januára 2008 - (tasr)

Množstvo dezinterpretácií v dnešnom vyjadrení Miklósa Csapodyho z opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) na margo vzťahu slovenskej politiky a histórie naznačuje, že ide o zámernú provokáciu. Pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied. Csapody dnes v raňajšej relácii maďarskej verejnoprávnej relácie vyhlásil, že „primitivizmus slovenskej politiky je v podstate civilizačným kultúrnym bojom, ktorý stavia na mýtických hrdinoch starej slovanskej mytológie vytvorenej z neexistujúcej slovenskej histórie.” Zároveň dodal, že „slovenská vládnuca koalícia sa programovo pripravuje na falšovanie dejín a popiera existenciu maďarskej menšiny na Slovensku.” Vyzval preto maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby podnikol kroky na ochranu slovenských Maďarov. Podľa Marušiaka Csapody pravdepodobne zámerne prisudzuje výroky Jána Slotu, ktorý označil maďarskú menšinu za maďarsky hovoriacich Slovákov, celej vládnej koalícii. „Výroky Jána Slotu sú, samozrejme, urážlivé,” povedal Marušiak s dodatkom, že na ne radikálni maďarskí politici neustále odpovedajú v podobnom tóne a dnes už je ťažké určiť, kto s tým začal prvý. Upozornil, že podpredseda vlády SR pre ľudské práva Dušan Čaplovič spomínaný výrok Jána Slotu okamžite odsúdil. Zatiaľ čo Csapodyho poznámku o neexistujúcej slovenskej histórii označil Marušiak za politický folklór, jeho výzvu maďarskému premiérovi označil za nebezpečný politický signál, lebo smeruje k medzinárodnej konfrontácii. O to závažnejší, že MDF sa po nasledujúcich parlamentných voľbách môže stať súčasťou maďarskej vládnej koalície. „Práve MDF sa stáva zástupcom naozaj radikálnych, extrémistických síl v Maďarsku,” poznamenal politológ, podľa ktorého MDF pôvodne vzniklo ako umiernenejšia alternatíva ku konfrontačnej politike Fideszu Viktora Orbána, postupom času sa však radikalizovalo. Snahy slovenských politických strán o prezentáciu historických tém sú podľa Marušiaka motivované potrebou posilniť svoju čitateľnosť z hľadiska voličov. „Je samozrejmé, že politická reprezentácia hľadá korene a osobnosti, na ktoré sa môže odvolávať. Je to aj istý spôsob legitimizácie,” uviedol s dodatkom, že do istej miery ide aj o posilnenie identity slovenského národného štátu v Európskej únii. Hranice korektnosti využívania historických tém v politike podľa neho súvisia a charakterom identity spoločnosti. „Kolektívna pamäť je svojím spôsobom konštrukt,” povedal s dodatkom, že už z tohto titulu obsahuje aj mýty. Úlohou historickej vedy je podľa neho tieto mýty dekonštruovať. Z hľadiska politiky, ale aj médií je podľa neho dôležité vystupovať najmä proti deštruktívnym mýtom, ktoré vyvolávajú konfrontácie a komplikujú život v demokratickej Európe.

Návrh na disciplinárne konanie voči Pálovi Csákymu

10. januára 2008 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) dáva návrh na začatie disciplinárneho konania voči predsedovi Strany maďarskej koalície (SMK) a poslancovi parlamentu Pálovi Csákymu za jeho výroky z 22. decembra 2007. Csáky mal koncom roka na oficiálnom stretnutí v Budapešti verejne označiť SNS za extrémistickú a ultranacionalistickú, ktorej vstupom do vlády sa ťažisko slovenskej politiky posunulo k nacionalizmu. Predseda SMK podľa nej týmito výrokmi porušil Ústavu SR, Trestný zákon, Občiansky zákon a aj sľub poslanca. „Chceme, aby jeho konanie posúdil mandátový a imunitný výbor parlamentu a aby Národná rada SR vyvodila voči pánovi poslancovi Csákymu disciplinárne konanie,” povedala dnes na tlačovej besede Belousovová. Verí, že výbor v zmysle rokovacieho poriadku vyvodí voči Csákymu dôsledky s istým disciplinárnym postihom, čo by malo byť precedensom, aby aj politici vážili slová a „netrieskali, čo im slina prinesie na jazyk”. Pripomenula, že urážaním SNS Csáky zároveň uráža aj jej voličov. Belousovová zdôraznila, že SNS je parlamentnou stranou riadiacou sa Ústavou SR, rešpektujúcou normy Európskej únie, zvolenou v demokratických voľbách, ktorú charakterizujú tri piliere - národný, kresťanský a sociálny. Csáky mal na stretnutí v Budapešti, na ktorom bol aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová uviesť, že maďarská politika sa musí rozhodnúť, akú hru bude hrať, čo urobí začiatkom budúceho roku. Lebo, žiaľ, na Slovensku po 16 mesiacoch od vstupu ultranacionalistickej SNS do vlády sa ťažisko slovenskej politiky posunulo k nacionalizmu a v dôsledku činnosti SNS sa ťažisko slovného prejavu verejnosti posunulo k nacionalizmu, citovala ho Belousovová. Za znepokojujúce mal Csáky označiť, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky až u 30 percent najmladšej vekovej populácie občanov SR je populárna „extrémistická SNS”. Podpredsedníčka SNS konštatovala, že pod pojmom extrémizmus sa rozumie porušovanie medzinárodných dohovorov o ochrane základných ľudských práv a slobôd a ďalších noriem EÚ. „Ak je SNS extrémistická, tak pán Csáky bude mať problém dokázať, že niečo z toho porušujeme,” uzavrela.

Rudolf Schuster prednášal, žartoval a opravoval tlmočníka

10. januára 2008 - (tasr)

V ostatnom čase chýba dialóg medzi slovenskými a maďarskými politikmi a chýbajú aj ich pravidelné vzájomné stretnutia. Vyhlásil to dnes na konferencii o budovaní maďarských menšinových spoločenstiev Dialóg 2008 v Mezőkövesde slovenský exprezident Rudolf Schuster, ktorý svoj slovenský prejav dopĺňal maďarskými vetami a maďarského tlmočníka často prerušoval a opravoval. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI exprezident v príhovore pretkávanom anekdotami sa vyjadril za nutnosť zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov, k čomu sú potrebné podľa jeho názoru častejšie stretnutia a oživenie dialógu. Pripomenul, že on osobne sa učil po maďarsky od svojich rodičov v rodnom Medzeve, kde bola samozrejmosťou aj znalosť nemčiny. Rodičia sa netajili sympatiami k Maďarsku, preto sa aj v ňom podľa jeho slov vyvinul pozitívny vzťah k južným susedom. Ten vzťah a spoluprácu s Maďarskom presadzoval Schuster v košickej VSŽ, neskôr ako košický primátor a napokon aj vo „veľkej politike”. Pripomenul, že mal dobrý vzťah s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom a vystúpil s prejavom aj v maďarskom Národnom zhromaždení. Ako poznamenal exprezident, v prípravách na vstup do Európskej únie sa v súlade s názormi Európskej komisie vyjadril za prijatie SMK do vládnej koalície, a to aj napriek tomu, že účasť Maďarov viacerí koaliční partneri odmietali. Považoval to podľa jeho vyjadrenia za dôležité o to viac, že v tom čase predchádzajúcej vláde ukázala Európska únia „žltú kartu” kvôli politike namierenej voči maďarskej menšine v SR. Dvojdňovej konferencie na severovýchode Maďarska sa zúčastnilo vyše 200 predstaviteľov kultúrnych zariadení a občianskych organizácií Maďarov, žijúcich za hranicami a z materskej krajiny.

Medzi policajtmi robili nábor do gardy, údajne to bola provokácia

10. januára 2008 - (tasr)

Pred niekoľkými týždňami umiestnili na nástenke policajného veliteľstva 8. budapeštianskeho obvodu výzvu na podporu Maďarskej gardy. Podľa maďarského portálu hvg.hu prekvapujúcu výzvu podpísala najmenšia policajná odborárska organizácia. Tajomníčka Odborárskej organizácie odhodlaných maďarských policajtov (TMRSZ) Judita Szimaová rozhodne poprela, že by zverejnili takúto výzvu. Podľa jej slov môže ísť o provokáciu v súvislosti s inou záležitosťou. Ako však poznamenala, doposiaľ neprebieha žiadne stíhanie gardy alebo niekoho z jej členov pre trestnú činnosť. Proti Maďarskej garde ona osobne nič nemá, preto sa ani nemieni od nej dištancovať. Dodala, že TMRSZ nemá žiadne kontakty s gardou a nemá informácie ani o tom, koľkí z 2000 členov TMRSZ sympatizujú s týmto spolkom, Záležitosťou sa už zaoberalo aj vedenie Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK), jeho šéf József Bencze vyjadril v tejto súvislosti nádej, že ani jeden policajt sa nepridá ku gardistom. „Ak súd rozpustí gardu, potom na to ani nebude možnosť. Kto by však teraz chcel podporiť gardu, toho nemôžme nijako postihovať, lebo ide o zákonne registrovaný spolok,” dodal policajný veliteľ. Maďarská garda vznikla vlani z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, má už okolo 600 členov. Jej existencia vyvolala rozruch v maďarskej, aj zahraničnej verejnosti. Doteraz sa okrem dvoch verejných prísah v Budapešti zviditeľnili v polovici decembra aj protirómskou manifestáciou.

O tom istom čase, na tom istom mieste

V Budapešti sa skončila prehliadka slovenského filmu.

25. januára 2008 - (Eva Andrejčáková - Sme)

Podobne ako minulý rok, aj teraz sa v Budapešti konala týždňová prehliadka slovenského filmu. O tom istom čase, na tom istom mieste (v kine Örökmozgó). Podľa slov Alexandry Strelkovej zo Slovenského filmového ústavu v ňom v princípe išlo o pokračovanie spolupráce s Maďarským filmovým archívom. Podobne ako minulý rok, aj teraz bol partnerom Slovenský inštitút v Budapešti. „Práve po úspechu minuloročnej prehliadky pokračujeme v sérii slovenského filmového týždňa, z ktorého plánujeme spraviť pravidelnú každoročnú januárovú akciu,“ vyjadrila sa Alexandra Strelková krátko pred začiatkom festivalu. S myšlienkou usporiadať prehliadku však vlani prišlo Občianske združenie Mona Sentimental. „Práve v tom čase sme v Budapešti prezentovali nové číslo časopisu Lettre s výberom zo slovenskej literatúry. Chceli sme prilákať čo najviac ľudí, a tak nám napadlo spraviť aj týždeň slovenského filmu,“ hovorí Renáta Deáková zo spomínaného združenia, ktoré rozbehlo a vypracovalo dva samostatné projekty - literárny a filmový. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom vybrali filmy posledných rokov, ktoré boli úspešné na festivaloch - dokumentárne filmy či filmy česko-slovenskej koprodukcie. Podobná prehliadka nebola podľa jej slov v Budapešti už deväť rokov. „Zháňali sme sponzorov, granty. Projekt podporila Pro Slovakia aj ministerstvá kultúry oboch krajín, ale získali sme ako sponzorov aj súkromné firmy. Zostavili sme plnofarebný bulletin, vytlačili plagáty, propagovali akciu v rozhovoroch pre televíziu, rozhlas, rôzne komerčné i alternatívne rádiá, na internete sme mali vlastnú webstránku,“ dopĺňa Deáková. Spomínané štátne inštitúcie tento rok Monu Sentimental neoslovili. V združení sa o pripravovanej akcii dozvedeli náhodou. Boli radi, že ich projekt sa ujal, no fakt, že neboli oslovení, ich mrzí. „Tento rok sme prehliadku neplánovali robiť, ani peniaze sme nežiadali. Chceli sme počkať. Na budúci rok by sa už dal zase urobiť slušný výber zo súčasných slovenských filmov. O tie nám totiž predovšetkým šlo,“ tvrdí Deáková. Ich skúsenosť z minulého roka hovorí, že je lepšie robiť intenzívnejšiu trojdňovú prehliadku, než týždňovú. Slovenský filmový ústav tento rok ponúkol filmy z maďarsko-slovenskej koprodukcie z rokov 1962 až 1989 a z najnovších filmov vybral Démonov Róberta Švedu. „Zamerali sme sa viac na naše filmové archívy,“ hovorí Strelková. Vlaňajšiu spoluprácu s Monou Sentimental označuje za výbornú. „Obe akcie boli vtedy veľmi dobre prepojené a dopadli dobre. Nevylučujem, že ak sa v budúcom roku bude prehliadka konať opäť, budeme, v závislosti od témy, s Monou Sentimental znova spolupracovať. Na tomto, či podobnom projekte.“ Podľa hodnotenia projektov Mony Sentimental mala vlaňajšia prehliadka v priemere vyše 55-percentnú návštevnosť, tohtoročná sa podľa predbežných čísel z Maďarského národného filmového archívu pohybuje medzi 25-27 percentami.

V Budapešti sa začal Slovenský filmový týždeň

12. januára 2008 - (tasr)

Premietnutím nového slovenského filmu „Démoni” režiséra Róberta Švedu sa začal 12. januára v budapeštianskom Filmovom múzeu Örokmozgó Slovenský filmový týždeň. Podujatie - na ktorom do 20. januára premietnu desať slovenských filmov, ako aj päť maďarských, v ktorých účinkujú i slovenskí herci - zorganizovali popri budapeštianskom Slovenskom inštitúte aj Maďarský národný filmový archív a Slovenský filmový ústav. Divákom predstavia organizátori slovensko-česko-maďarský film „Sokoliar Tomáš” režiséra Václava Vorlíčka, filmy „Pomocník” Zoroslava Záhona, „Šiesta veta” Štefana Uhera, „Niet inej cesty” Jozefa Zachara, „Polnočná omša” Jiřího Krejčíka, „Do zbrane, kuruci” Andreja Lettricha, „Neha” Martina Šulíka a „Tisícročná včela” Juraja Jakubiska. V záverečný deň je na programe „Chodník cez Dunaj” Miloslava Luthera.

Týždeň slovenského filmu v Budapešti

11. januára 2008 - (sita)

Slovenské filmy, v ktorých účinkovali aj maďarskí herci a maďarské filmy, kde hrali i slovenskí herci - na to všetko sa môžu od 12. do 26. januára tešiť návštevníci kina Örökmozgó v Budapešti. Metropola našich južných susedov už po druhý raz ožije Týždňom slovenského filmu. Vlaňajší prvý ročník festivalu patril oceneným slovenským filmom z rokov 2000 až 2006. Tento rok prišli na rad koprodukčné snímky. Ako prvý 12. januára roztočí premietačku jeden z našich najnovších filmov Démoni (2007), kde jednu z hlavných postáv stvárnila slovenská herečka maďarskej národnosti Eva Kerekesová. Umelkyňa v súčasnosti žije a pracuje v Budapešti. Okrem nej sa na úvodnej projekcii zúčastnia aj režisér Róbert Šveda, kameraman Martin Žiaran, producent Rastislav Šesták, strihač Róbert Karovič a vedúca výrobného štábu Natália Bošková. Nedeľný program (13. januára) zasvätili organizátori 65. narodeninám slovenského herca a režiséra Zora Záhona. Pri tejto príležitosti si budú môcť návštevníci pozrieť jeho film Pomocník (1981). Spolu s režisérom príde do Budapešti aj jeho manželka Katarína Jánossyová, ktorá na filme spolupracovala a aj dvaja maďarskí herci - Gábor Koncz a Ildikó Pécsiová. Filmová prehliadka ponúkne aj koprodukčnú snímku Sokoliar Tomáš (r. Václav Vorlíček, 2000) a archívne snímky zo Slovenského filmového ústavu a Maďarského filmového archívu, napríklad Dáždnik svätého Petra (r. Bán Frigyes, 1958), Rozsudok (r. Kósa Ferenc, 1970), Do zbrane, kuruci! (r. Andrej Lettrich, 1974), Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko, 1963), Polnočná omša (r. Jiří Krejčík, 1962), Chodník cez Dunaj (r. Miloslav Luther, 1989), Neha (r. Martin Šulík, 1991) či Nakoniec (r. Maár Gyula, 1974). Podujatie bude sprevádzať výstava filmových plagátov v priestoroch Maďarského filmového archívu a kina Örökmozgó. Týždeň slovenského filmu organizujú Slovenský filmový ústav (SFÚ), Maďarský filmový archív (MFA) a Slovenský inštitút v Budapešti. SFÚ bude na podujatí zastupovať riaditeľka Národného kinematografického centra Alexandra Strelková.

Maďari uvidia naše filmy, ale staré

10. januára 2008 - (Eva Andrejčáková - Sme)

Vlani o tomto čase bolo v Budapešti okolo slovenského filmu rušno.

Aj tento víkend sa voľačo chystá. Bez lepšieho nápadu.

Začalo sa to na kolene. Najprv literatúrou, presnejšie, možnosťou predstaviť preklady diel súčasných slovenských autorov v maďarskom vydaní časopisu Lettre. Začiatkom minulého roka sa tak niekoľkí z nich mohli ukázať v Budapešti aj osobne. Združenie Mona Sentimental, ktoré akciu organizovalo, však prišlo zároveň s nápadom urobiť aj týždeň slovenského filmu - čosi podobné sa v maďarskej metropole nedialo už takmer desať rokov. Aj keď novej slovenskej filmovej produkcie bolo za ten čas relatívne málo, bolo na čo pozerať a o čom diskutovať. V kine Örökmozgó sa premietal Slnečný štát, Sila ľudskosti, Krajinka, My zdes, Iné svety, dokopy jedenásť filmov zo slovenskej produkcie po roku 2000. Slušné. A bolo to možné len v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ministerstvami kultúry oboch krajín, Slovenským inštitútom, s podporou grantov a sponzorov. Oplatilo sa, filmový festival prilákal širšie obecenstvo, s návštevnosťou kina problém nebol. Organizátori sa však zhodli, že v budúcnosti bude efektívnejšie týždňovú prehliadku zhutniť do troch dní. Už túto sobotu štartuje opäť a bude trvať až do budúcej nedele. Zorganizovali ho Slovenský filmový ústav a Slovenský inštitút v Budapešti. Spomínané združenie, ktoré vlani s týmto úsilím prišlo, no tento rok projekt nemalo v pláne predložiť, k spolupráci neprizvali. Obavy, že to bude cítiť, môžu byť, žiaľ, opodstatnené: divákov v Budapešti čaká desať filmov zo slovenskej produkcie, a z nich iba jediný - Démoni Róberta Švedu - je nový. Po ňom sú „najmladšie“ Sokoliar Tomáš z roku 2000 a Neha Martina Šulíka z roku 1991, ostatné sa pohybujú v rokoch výroby 1962 až 1989 (Šiesta veta, Pomocník, Chodník cez Dunaj, Tisícročná včela, Polnočná omša, Do zbrane, kuruci, Niet inej cesty). Popri nich sa zvezie ešte pár filmov z maďarskej produkcie. Nie žeby všetky spomínané filmy diváci nemali vidieť, práve naopak. Je však nepochopiteľné, prečo sa tu neprezentujú aj nové slovenské celovečerné filmy, tým skôr, že ich výber je daný množstvom. Okrem Démonov je tu aj čerstvý Polčas rozpadu, Noc s nepriateľom a Návrat bocianov. A niečo by sa určite dalo nájsť aj v dokumentárnej, animovanej či v študentskej produkcii. Asi nie je jednoduché premietnuť najnovšiu domácu produkciu v zahraničí. No práve preto by sa možno oplatilo radšej počkať a nerobiť prehliadku len preto, aby bola. Tohtoročná pozvánka o tom totiž trochu svedčí: organizátori vytiahli hrobkou páchnuci príbeh o Kolibe, kde väčšina programu tohto festivalu vznikala, a kde sa teraz nič nedeje. To má divákom stačiť?

Holbrooke: Maďarská vláda by mala obhajovať záujmy Maďarov vo Vojvodine

9. januára 2008 - (tasr)

Úlohou maďarskej vlády je obhajovať záujmy Maďarov žijúcich vo Vojvodine. Vyhlásil to dnes pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu Lánchíd Rádió bývalý splnomocnenec OSN pre Balkán a terajší poradca pre zahraničnú politiku senátorky Hillary Clintonovej, Richard Holbrooke. Bývalý diplomat pripomenul, že Srbsko sa v prístupových rokovaniach s EÚ zaviazalo k zachovávaniu jazykových a kultúrnych práv menšín. To znamená, že ak sťahujú Srbov do oblasti, kde žijú Maďari, tak maďarská vláda musí obhajovať záujmy tamojších menšín. „Ak maďarská vláda nebude sledovať osud vojvodinských Maďarov, potom to nebude robiť nikto,” konštatoval Holbrooke, podľa ktorého 200.000 Maďarov je veľké spoločenstvo. Pripomenul, že vo Vojvodine žije viac Maďarov, ako Srbov v Kosove. Podľa jeho slov je nevyhnutné, aby Srbsko poskytlo Maďarom vo Vojvodine „úplné kultúrne, politické, a jazykové práva”. O forme ich aplikácie sa treba dohodnúť v rámci prístupových rokovaní Srbska s úniou, dodal. V súvislosti s kosovskou otázkou vyjadril Holbrooke nesúhlas s tým, že Rusko zasahuje do snáh o nezávislosť tejto juhosrbskej provincie. Podľa neho to je vnútorná záležitosť Srbska a Kosova. Dôležité je, ak Kosovo vyhlási na budúci mesiac nezávislosť, aby sa tak stalo pokojnou cestou. Holbrooke označil za poľutovaniahodné následky Trianonskej zmluvy a ďalších podobných dokumentov z obdobia po druhej svetovej vojne, v dôsledku ktorých zostala veľká maďarská menšina mimo materskej krajiny.

L. Sólyom bol vlani šesťkrát na čele rebríčka popularity

7. januára 2008 - (tasr)

Vlaňajší rebríček popularity v Maďarsku viedol najčastejšie prezident László Sólyom, ktorý bol najpopulárnejším politikom v prieskumoch inštitútu Szonda Ipsos šesťkrát. Trikrát stáli na čele rebríčka ľavicová predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová i predsedníčka opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Ibolya Dávidová. Podľa maďarského denníka Népszabadság Sziliová aj Dávidová dosiahli za rok 2007 v rovnaký priemerný index popularity ako hlava štátu s hodnotou 48 bodov. Ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová obsadzovala štvrtú priečku, ju respondenti hodnotili po celý rok veľmi vyrovnane v rozmedzí 45-46 bodov. Najkontroverznejším politikom, ktorý je posudzovaný časťou voličov veľmi negatívne a druhou časťou zase veľmi pozitívne, bol podľa Népszabadságu predseda opozičnej strany FIDESZ Viktor Orbán, ktorý v priemere dosiahol 44 bodov. Vďaka vyrovnanému a stálemu hodnoteniu odporcov aj priaznivcov si úroveň indexu udržiaval expremiér počas celého roka. Najpopulárnejšími členmi vládneho kabinetu premiéra Ferenca Gyurcsánya boli popri šéfke maďarskej diplomacie minister ochrany životného prostredia Gábor Fodor a šéf rezortu pôdohospodárstva József Gráf, o ktorých sa aj opoziční voliči vyjadrili relatívne priaznivo. Najväčšiu stratu popularity utrpel predseda koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a bývalý minister hospodárstva a dopravy János Kóka, ktorý mal vlani v januári 37 bodov a koncom roka už iba 25 bodov. Predseda vlády Gyurcsány stratil celkovo sedem bodov. Kým v prvom štvrťroku dosahoval index 34-35, v apríli spolu so svojou Maďarskou socialistickou stranou (MSZP) zaznamenal výrazný pokles popularity, ktorý ho dostal až na 19. priečku v hodnotení za celý rok. Rebríček na 22. mieste uzatvára liberálna ministerka zdravotníctva Ágnes Horváthová. Jej hodnotenie sa pohybovalo v roku 2007 rovnako ako u jej predchodcu Lajosa Molnára v rozmedzí 20-22 bodov.

22 poslancov - socialistov dostalo obálky s bielym práškom

9. januára 2008 - (tasr)

Už 22 poslancov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dostalo do dnešného dňa obálku s obsahom bieleho prášku, informovala tlačová agentúra MTI. Prípady od utorka vyšetruje Ústredná vyšetrovacia prokuratúra, potvrdil hovorca prokuratúry Géza Farkas, k ich počtu sa však odmietol vyjadriť. O prvom prípade zásielky MTI informovala už 4. januára, vyšetrovať ho začal Národný úrad vyšetrovania (NNI). Podľa utorňajšieho vyhlásenia úradu ide o podozrenie z trestného činu obťažovania a ohrozovania, ktorej obeťami sú parlamentní poslanci. Z vysokého počtu prípadov možno usúdiť, že poslanci dostali zásielky v súvislosti s ich činnosťou. Až dodnes sa socialistickí poslanci odmietli pre agentúru MTI v tejto súvislosti vyjadriť, primátor Szigetváru József Paizs však dnes povedal, že list s neznámym bielym práškom mu bol doručený domov v pondelok. O tom, že je 10. politikom, ktorý takúto zásielku dostal, sa dozvedel až z informácií poslaneckého klubu MSZP. Zatiaľ podľa Paizsa nemožno vedieť, či prášok bol škodlivý, lebo jeho preverenie, ktoré robia v Budapešti, trvá 72 hodín. Primátor dodal, že svoj byt po tomto incidente dezinfikovali. Text listu, ktorého odosielateľom bol Úrad nad dohľadom bezpečnosti premávky, bol nezmyslený, iba na jeho konci sa vykreslil nápis antrax, dodal. Paizs pripustil, že prípad súvisí s jeho poslaneckým mandátom, alebo s prijatím zákona o zdravotnom poistení, ktorý vyvolal v spoločnosti veľký odpor. Podobný list dostali aj ďalší ľavicoví poslanci parlamentu. Hovorca MSZP István Nyakó pre MTI povedal, že MSZP odsudzuje všetky formy vyhrážok nezávisle na tom, či sa týkajú vládnych či opozičných poslancov alebo kohokoľvek iného. Hovorca sa odmietol vyjadriť k tomu, aký motív by mohol stáť za akciou neznámych páchateľov.

Maďari nebudú mať zelenú vládu

10. januára 2008 - (Pravda)

Smaragdové mesto či Záhrada Maďarov - tak sa podľa návrhov mohlo volať budúce sídlo maďarskej vlády. O jeho výstavbe vlani rozhodol kabinet Ferenca Gyurcsánya. Do zelených budov ekologicky šetrného komplexu vykurovaného slnečnými kolektormi a geotermálnou energiou, ktoré mali už na budúci rok vyrásť za chrbtom budapeštianskej železničnej stanice Nyugati, sa však Gyurcsányova vláda so všetkými svojimi ministerstvami a úradmi napokon nenasťahuje. Projekt z dielne slávneho japonského architekta Kenga Kuma Budapešť odložila na ľad. Výstavba vládnej štvrte mala stáť v prepočte 18 miliárd korún. A aj keď sa predajom honosných sídel ministerstiev a úspornou prevádzkou mali náklady do 25 rokov vrátiť, maďarskej ekonomike peniaze chýbajú dnes. Projekt preto od samého začiatku kritizovala opozícia ako luxus, ktorý si dnes krajina nemôže dovoliť. Výhrady mali aj koaliční liberáli, ktorí sa obávali, že finančné suchoty spôsobia časový sklz a vláda tak pred voľbami v roku 2010 bude v centre Budapešti s hanbou obchádzať obrovskú jamu symbolizujúcu jej nesplnené sľuby. Zdalo by sa, že s odložením výstavby vládnej štvrte na neurčito sú všetci spokojní. Opozícia sa tak však netvári. Vláda totiž za uplynulý rok do projektu vrazila v prepočte 1,2 miliardy korún. Aj keď väčšina z prostriedkov išla na vykúpenie pozemkov od štátnej železničnej spoločnosti, čo minister financií označil za „preloženie peňazí z jedného vrecka do druhého”, 83 miliónov korún „odišlo” nenávratne. A opozícia žiada, aby zodpovední skladali účty.

Realizovanie projektu vládnej štvrti pozastavili

8. januára 2008 - (tasr)

Maďarská vláda dnes rozhodla o pozastavení realizácie projektu vládnej štvrti v Budapešti. Informovala o tom hovorkyňa vlády Bernadett Budaiová s tým, že kabinet sa nevzdal myšlienky revitalizovať časť mesta, kde štvrť mala pôvodne stáť už v roku 2009. Podľa hovorkyne vláda rozhodla o tom, že iba pozastaví, a nie úplne zastaví projekt. Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), ktorý namietal zámer vládnych socialistov, privítal toto rozhodnutie. Kvôli viacerým neistým okolnostiam z verejnej súťaže odstúpilo sedem z ôsmich investorov, víťaza súťaže mali vyhlásiť po odkladoch 16. januára. Opozičná strana FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) požaduje, aby vláda označila osoby zodpovedné za to, že v danej zlej hospodárskej situácii krajiny sa vláda pustila do luxusného projektu, a aby zverejnila, na čo presne v tejto súvislosti doposiaľ minula 632 miliónov forintov (v prepočte takmer 83 miliónov korún), povedal hovorca FIDESZ Péter Szíjjártó. Nová vládna štvrť, v ktorej mali byť sústredené v súčasnosti roztrúsené sídla ministerstiev, mala byť postavená v okolí Západnej stanice (Nyugati pályaudvar). Rozhodla o tom maďarská vláda začiatkom decembra. Vybudovaním vládnej štvrte chceli dosiahnuť lacnejšiu a účinnejšiu štátnu správu. Podľa predbežných plánov mali investície dosiahnuť výšku 50 miliárd forintov (takmer sedem miliárd korún), projektové práce mali potrvať vyše roka, odovzdanie štvrte plánovali v roku 2009. Primátor Budapešti Gábor Demszky v decembri poznamenal, že investíciou na rozlohe 28 hektárov by vzniklo nové centrum metropoly, ktorého významným prvkom mala byť vládna štvrť.

OTP chce údajne predať poistnú divíziu Garancia

8. januára 2008 - (sita)

Najväčšia maďarská retailová banka OTP Bank (OTP) plánuje predať svoju poistnú divíziu Garancia. V utorok to uviedol zdroj z odvetvia, ktorý ďalej informoval, že banka by mala predaj oficiálne oznámiť koncom januára alebo začiatkom februára. OTP už údajne zariadila väčšinu náležitostí predaja svojich poistných aktív, zostáva jej doladiť už len konečné podmienky. Ekonomický týždenník HVG minulý týždeň oznámil, že OTP rokuje so štyrmi záujemcami, ktorými sú holandská poisťovňa Aegon, americká American International Group (AIG), francúzska Groupama a švajčiarska Zurich Financial. Zdroj v utorok potvrdil, že ide o tieto spoločnosti a zároveň dodal, že Garancia bude mať aj naďalej úzke vzťahy s OTP. Holandská banková skupina ING Group na základe nedávneho prieskumu uviedla, že predajná cena Garancie môže predstavovať približne 485 mil. eur, iní analytici taktiež predpovedajú jej výšku okolo 500 mil. eur. OTP odmietla túto informáciu komentovať, povedala len, že jej decembrové vyjadrenie vzťahujúce sa na Garanciu je stále relevantné. Maďarská banka v decembri oznámila, že dostala ponuky na prevzatie jej poistnej divízie, pričom rozhodnúť o tom, či si Garanciu ponechá, alebo ju predá, má začiatkom roku 2008. Maďarská OTP sprivatizovala na Slovensku v roku 2002 Investičnú a rozvojovú banku a.s., ktorú neskôr premenovala na OTP Banku Slovensko. OTP Bank Rt. v nej vlastní 97,23 %, ďalšími vlastníkmi banky sú slovenské spoločnosti a drobní akcionári.

Maďarský bankový sektor je podľa Moody's stabilný

9. januára 2008 - (sita)

Výhľad väčšiny sledovaných maďarských bánk je stabilný. Vyplýva to zo správy medzinárodnej ratingovej agentúry Moody's Investors Service hodnotiacej výhľad bankového sektora v Maďarsku. Jedine rating Central-European International Bank sa nachádza v procese revízie, a to pre fúziu s Inter Europa Bank. Ratingy finančnej sily maďarských bánk podporujú zdravé finančné ukazovatele, silná kapitalizácia a dobré rastové možnosti, najmä v retailovom sektore a segmente malého a stredného podnikania, dodáva Moody's. Na druhej strane, ďalší rast ratingov maďarských bánk limitujú úverové riziká vyplývajúce z vládnych fiškálnych opatrení, nárast objemu pôžičiek v zahraničných menách, a v neposlednom rade aj nevhodné úverové portfóliá. Depozitné ratingy maďarských bánk v domácej aj zahraničnej mene sú podporované tak štátnymi, ako aj zahraničnými vlastníkmi, ako aj možnosťou podpory maďarských úradov v prípade potreby. Ako sa ďalej uvádza v správe, Moody's očakáva, že strategickí investori, medzi ktorých patria popredné európske banky, sú pripravení poskytnúť nielen expertov a poznatky, ale v prípade potreby aj finančnú pomoc. Podľa Moody's sa maďarské banky zameriavajú prioritne na domáci trh, najmä na retailové bankovníctvo a segment stredného a malého podnikania, ktorý prináša lepší potenciál rastu a vyššie marže než korporátne bankovníctvo. Koncentrácia na domáci trh však podľa Moody's prináša silnú konkurenciu. Na zahraničné trhy expandovali spomedzi maďarských bánk zatiaľ len OTP Bank Nyrt a MKB Bank Zrt. Z analýzy agentúry Moody's ďalej vyplýva, že na maďarský bankový sektor mal silne negatívny vplyv najmä vládny balík fiškálnych opatrení z roku 2006, namierený na zníženie rozpočtového deficitu a spomalenie rastu štátneho dlhu. „Zhoršenie hospodárskeho prostredia, ktoré priniesol balík fiškálnych opatrení, spomalil rast bankového sektora, zhoršil kvalitu aktív a vyvinul tlak na finančné ukazovatele v sektore, avšak doteraz sa dopad nepreukázal tak výrazný, ako sa očakávalo, keď sa vládny program zavádzal,” zhodnotil analytik agentúry Moody's a autor správy Gabriel Kadasi. Bankový sektor v Maďarsku vykázal v roku 2007 relatívny silný, avšak spomaľujúci sa rast.

Najviac kradnú autá značiek Volkswagen, Opel a Renault

8. januára 2008 - (tasr)

V Maďarsku kradnú najviac vozidlá značky Volkswagen. V rebríčku popularity áut zlodejov sa po volkswagenoch umiestnili ople a renaulty, ale ani majitelia starých áut značiek Lada a Trabant si nemôžu byť istí, že o ne neprídu. Vyplýva to z dnešného rozhovoru pracovníka Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) Sándora Orbána pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfóRádió. Lady a trabanty kradnú pravdepodobne kvôli náhradným dielom, ostatné vozidlá pašujú do zahraničia. Podľa Orbána páchatelia vyvážajú autá najmä do Srbska, Rumunska a na Ukrajinu, ale aj do Rakúska, Slovinska a Chorvátska. Relatívne pokojne môžu spať v Maďarsku majitelia japonských a švédskych značiek, ktoré sa ťažšie predávajú v zahraničí ako nemecké. Výnimkou je iba model Suzuki Swift, ktorý však vyrábajú v Maďarsku. Predstaviteľ polície poznamenal, že je potrebné snažiť sa uchrániť vozidlo pred krádežou, súčasne však dodal, že také auto, ktoré by sa nedalo ukradnúť, neexistuje. Poznamenal, že evidujú prípad, keď majiteľa prinútili opustiť vozidlo, ktoré takto odcudzili. V ostatných 10 rokoch klesol počet krádeží áut v Maďarsku z vyše 16.000 asi na polovicu.

Reformy v zdravotníctve

8. januára 2008 - (SRo)

Reformy v maďarskom zdravotníctve značne skomplikovali prácu tamojších záchranných zdravotných služieb. Pre chaos v niektorých častiach Maďarska nie je dokonca dostatočne zabezpečená nepretržitá služba sanitiek. Hlavný problém je podľa šéfa združenia záchranárov Ferenca Bíra v nejasnostiach okolo kompetencií. Nové nariadenia ministerstva zdravotníctva totiž podľa neho nedostatočne odlišujú rýchlu zdravotnú službu v ktorej musí byť odborný lekár, od klasickej rýchlej prepravy pacienta. Pre maďarské Inforádio povedal: „Lekári a zdravotné strediská nemajú informácie o tom, čo spadá do ich kompetencie a aké územie vôbec spravujú. S nového nariadenia sa tiež vytratil pojem odborná asistencia pri preprave pacienta. To pridružili záchranárom v sanitkách.” Aj podľa odborníkov ide o veľmi komplikovaný problém. Zmeny boli však nutné. Upozorňujú predstavitelia rezortu zdravotníctva, ktorí tvrdia že reformami chceli predísť zbytočným výjazdom záchrannej zdravotnej služby. V niektorých prípadoch dokonca k pacientom okrem nej prišla aj rýchla zdravotná pomoc a dopravná služba. Dnes sa situácia obrátila a v niektorých častiach Maďarska k pacientom nepríde nikto. Opäť Ferenc Bíró: „Na mnohých miestach je naozaj vážna, krízová situácia. Ešte to ako tak zvládame, ale len za cenu neuveriteľných nadčasov.” Reforma si vyslúžila množstvo kritiky a kompetentní budú musieť už čoskoro podniknúť kroky k náprave. V čom vidí riešenie združenie záchranárov? „Okamžite treba doplniť kapacity záchranárov, striktne oddeliť odborný sprievod od rýchlej záchrannej služby a samozrejme riešiť problém s financiami. Bez nich je totiž ešte väčšmi ohrozené fungovanie záchranného systému.”

Népszabadság: Slota mieni ohraničiť juh Slovenska dvojkrížmi

10. januára 2008 - (tasr)

Odhalenie obrovského dvojkríža predsedom SNS Jánom Slotom pri zemplínskej obci Čerhov, necelých sto metrov od maďarskej obce Alsóregmec, si všíma dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Politik známy svojimi protimaďarskými postojmi v prejave vyhlásil, že tento rok na viacerých miestach postavia ďalšie dvojkríže ako symbol cyrilo-metodských tradícií a slovenskej štátnosti. Najbližšie to bude v Komárne, píšu noviny. „Nebudeme sa pozerať na prihlúplych turulov, ako nám poletujú nad južným Slovenskom. Budeme stavať takéto dvojkríže, aby bolo každému jasné, kde je Slovensko a kto je tu doma,” cituje denník Slotu. Slovenský politológ Miroslav Kusý pre Népszabadság uviedol, že ide o najnovší výmysel šéfa SNS, ktorý je ďalším dôkazom komplexu menejcennosti. Rozvinutý a sebavedomý národ už dnes nemusí vytyčovať svoje územie tak, ako to robieva divá zver, dodal. Podľa primátora Komárna Tibora Bastrnáka v tomto meste žijú vedľa seba občania maďarskej a slovenskej národnosti v pokoji. „Nepotrebujeme žiadne provokácie,” konštatoval. Slotova najnovšia hlúposť podľa neho poslúži iba na podnecovanie vášní. Na budovách samospráv a štátnych inštitúcií visia podľa jeho slov vlajky štátu, obce alebo mesta, a vlajky Európskej únie. „Ak by v našom meste alebo niekde inde nasilu postavili dvojkríž, tak medzi čestnými občanmi tým dosiahnu pravý opak toho, čo mienili. Obyvateľstvo ho totiž bude vnímať nie ako symbol slovenskej štátnosti, ale ako symbol nacionalistickej nadradenosti a diktatúry. Vyvolá to novú nevôľu voči terajšej vládnucej koalícii,” povedal Népszabadságu Bastrnák. Dodal, že komárňanská samospráva zatiaľ nedostala žiadnu oficiálnu informáciu o takýchto zámeroch.

Ján Slota: Nebudeme sa pozerať na tých priblblých turulov

8. januára 2008 - (čtk)

Slovenská národná strana (SNS) chce tento rok po Slovensku postaviť viac dvojkrížov, ktoré majú symbolizovať slovenskú štátnosť. Novinárom to dnes povedal predseda strany Ján Slota po tom, čo odhalil pamätnú tabuľu na dvojkríži nad východoslovenskou obcou Čerhov. „Nebudeme sa pozerať na tých priblblých turulov, ako tu poletujú nad južným Slovenskom,” povedal pod mohutným betónovým krížom nad obcou Slota. Vták turul je znak starých Maďarov. Šéf SNS často tvrdí, že Maďari majú nároky na slovenské územie. Na kríži nad Čerhovom dnes odhalili pamätnú tabuľu 15. výročia vzniku Slovenskej republiky. Obec Čerhov leží blízko slovensko-maďarských hraníc, väčšinu jej obyvateľov však tvoria Slováci. Najbližší dvojkríž by SNS podľa Slotu chcela postaviť pri Komárne. Slota pred vyše desiatimi rokmi ako primátor Žiliny plánoval postaviť nad mestom takmer 100 metrov vysoký polyfunkčný objekt v tvare dvojkríža. Zo stavby však zišlo. Dvojkríže sa už niekoľko rokov týčia na viacerých miestach Slovenska; postavili ich napríklad v období československej federácie sympatizanti samostatného Slovenska. Dvojkríže sa spájajú s príchodom byzantských vierozvestcov Konštantína a Metoda, ktorí na súčasnom území Slovenska šírili kresťanstvo. Dvojkríž na trojvrší je jedným zo štátnych symbolov Slovenska, dvojkríž okrem toho je tiež súčasťou maďarského štátneho znaku. V Čerhove sa SNS zaoberala aj svojimi prioritami na tento rok. Strana podľa Slotu pravdepodobne podporí Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách v roku 2009. Slota sa však ešte chce s Gašparovičom stretnúť, hovoriť s ním chce o zastupovaní Slovenskej republiky v zahraničí. SNS je za zmenu zákona o územnom usporiadaní Slovenska. Predovšetkým sa vyslovila za zníženie počtu krajov z ôsmich na tri, prípadne by uvítala priznanie samostatného štatútu Bratislave a Košiciam.

SNS: Budeme stavať! Dvojkríže

8. januára 2008 - (sita)

SNS chce, aby sa rok 2008 niesol v znamení slovenského dvojkríža ako symbolu štátnosti, pričom ich chce stavať v priebehu roka na rôznych miestach. „Budeme stavať slovenské dvojkríže po celom Slovensku, aj na juhu, aby sme sa nemuseli dívať ako nad južným Slovenskom poletujú nablblé maďarské turuly,” povedal Ján Slota. „Nemá to byť tak, že niekto tu ide stavať kríže pre nejakých truľov, ale chceme dať najavo všetkým, ktorí spochybňujú našu územnú integritu a jeho štátnosť, že to nedovolíme,” dodal. Zdôraznil, že Čerhov je posledná slovenská obec na juhovýchode, a preto ho teší, že práve tu v jeseni vztýčili železobetónový slovenský dvojkríž, na ktorom slávnostne odhalili pamätnú tabuľu. „Budeme vztyčovať dvojkríže - tieto symboly našej národnej štátnosti, aby nám tu nestrašili totemom podobné turuly. Budeme ich inštalovať po celom území,” povedala podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Ako doložil Slota, slovenský dvojkríž chce SNS postaviť aj v Komárne. „Nemá to byť tak, že niekto tu ide stavať kríže pre nejakých truľov, ale chceme dať najavo všetkým, ktorí spochybňujú našu územnú integritu a jeho štátnosť, že to nedovolíme,” povedal Slota. Doložil, že by sa nemalo znova opakovať situácia, aká bola v súvislosti s inštaláciou súsošia Cyrila a Metoda v Komárne, kde mestské zastupiteľstvo všelijakými spôsobmi bránilo jeho postaveniu. „O stavaní týchto symbolov by mali rozhodovať a dávať súhlas štátne stavebné úrady - krajské alebo ministerstvo výstavby a nie miestne či mestské,” povedal Slota. Zdôraznil, že národ, ktorý si nectí svoje symboly, si nezaslúži byť národom. V Obci Čerhov exituje Dom tradícií, ktorého úlohou je uchovávať národopisné pamiatky a tradičné remeslá zo Zemplína. Obec ho za pomoci sponzorov vybudovala v zrekonštruovanej materskej škôlke.

SNS v prezidentských voľbách asi podporí Gašparoviča

Národniari s veľkou pravdepodobnosťou podporia Ivana Gašparoviča v jeho opätovnej kandidatúre na post prezidenta. Uviedol to ich predseda Ján Slota. Ako uviedol Slota, výbor ho splnomocnil prerokovať s prezidentom Gašparovičom ešte niektoré otvorené otázky s tým, že potom sa SNS jednoznačne a definitívne vyjadrí k jeho podpore. Predsedníctvo SNS vyjadrilo jednoznačnú podporu vstupu Slovenska do eurozóny. Podľa neho je znepokojujúce, že niektoré médiá šíria fámy, že v súvislosti s prijatím eura na to doplatia najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. SNS v tomto roku chce do parlamentu predložiť návrhy viacerých zákonov. „V prvom rade chceme predložiť do parlamentu zákon na ochranu ústavy a štátnosti, tzv. zákon na ochranu republiky. Podobný zákon má aj deväť ďalších krajín EÚ a podobný zákon existoval aj v prvej Československej republike,” povedal Slota. Okrem toho chce SNS predložiť návrh zákona o novom územnosprávnom členení a novelizovať aj volebné zákony do samosprávy. Ako uviedol Slota, terajší systém je absolútne neprijateľný, „chceme ho zmeniť na pomerný.” Odstránia sa tým niektoré duplicitné činnosti úradov a zvýši sa efektívnosť samosprávy. Podľa jeho názoru by mali existovať tri veľké kraje alebo župy, pričom hlavné mesto Bratislava a Košice by mali svoje samostatné štatúty. Na otázku novinárov Slota uviedol, že podobný názor zastáva aj najsilnejšia vládna strana Smer, no návrhy týchto zákonov budú ešte predmetom širšej diskusie a politických rokovaní. SNS sa aktívne pripravuje na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009, v ktorých postaví svojich kandidátov a očakáva, že minimálne dvaja až traja sa stanú poslancami europarlamentu. Pokiaľ ide o reformnú zmluvu s EÚ, ktorú už premiér Fico podpísal, Slota uviedol, že ratifikačný proces by nemal prebiehať príliš rýchlo. Zámer je ratifikovať túto zmluvu v parlamente do konca januára. Ako povedal Slota, 15. januára budú hovoriť o tom na koaličnej rade a tam sa rozhodne, „v žiadnom prípade však nebudeme schvaľovať dokument, ktorého text nepoznáme, lebo je to rozsiahly materiál”.

Sme ostrovom v maďarskom mori

9. januára 2008 - (Mikuláš Jesenský - Sme)

Čerhov bol 8. januára na nohách. Hlavnú ulicu lemovali desiatky luxusných automobilov, z miestneho rozhlasu hrala rezká hudba, starosta pripravil zabíjačku a pozháňal dychovku. Starí ľudia na priedomiach sledovali, čo sa deje. V dedinke, ktorá je vstupnou bránou do Tokajskej vinohradníckej oblasti, sa včera zišlo rozšírené zasadnutie predsedníctva SNS. Jána Slotu privítali chlebom a soľou. Po zasadnutí predsedníctva v Dome národných tradícií, ktorý si dedinčania zriadili v zrekonštruovanom rodinnom dome, sa asi tristočlenný sprievod vydal na vrchol Čiernej hory. Tam miestni postavili obrovský dvojkríž. Ján Slota s podpredsedníčkou Annou Belousovovou sa na rozdiel od väčšiny účastníkov vybrali v nepríjemnom počasí na kopec v terénnom mercedese. „Naša mládež tam postavila pred pár rokmi drevený, ale odhnil. Tak sme sa rozhodli na rovnakom mieste postaviť železobetónový. Aby niečo vydržal,“ povedal starosta Čerhova Pavol Balogh. V Čerhove žije viac ako 800 ľudí. Podľa starostu sa všetci hlásia k slovenskej národnosti. Od dvojkríža dovidieť na domy maďarskej dedinky Alsóregmec. „Máme s ňou veľmi dobré vzťahy. Čerhov však bol stále slovenskou obcou, takým malým slovenským ostrovčekom v maďarskom mori,“ tvrdí starosta.

László Szarka: Maďarsko zle reagovalo na slovenské provokácie

8. januára 2008 - (tasr)

Maďarská vláda by v reakcii na provokácie namierené proti Maďarom žijúcim na Slovensku mala nájsť v budúcnosti vhodných partnerov v SR pre diskusiu, a pomocou nich uzatvoriť kompromis. Povedal to pre TASR riaditeľ Inštitútu pre výskum etnických a národnostných menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) László Szarka. Doterajšie reakcie maďarskej vlády podľa maďarského historika, ktorý pochádza z Galanty, iba ďalej prehlbovali konflikt. Reakcie boli alebo prehnané - naleteli na tón, ktorý zaznel na Slovensku, alebo bez vzájomných konzultácií to vyniesli na medzinárodné fóra, prípadne udalosti bagatelizovali. Ja si myslím, že treba vytvoriť priestor pre rozumnú formu dialógu. Vlani v júni ministerskí predsedovia SR a Maďarska s vytvorením 14-bodového programu urobili ten priestor. Namiesto toho, aby sa to napĺňalo, tu vidíme ale iné úsilia, dodal. Dokument Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť v zrkadle spoločných projektov obsahujúci 14 bodov z rôznych oblastí spolupráce podpísali Ferenc Gyurcsány a Robert Fico v Bratislave 18. júna. V posledných rokoch na obidvoch stranách politickej elity hľadajú skôr tie sporné veci, a stále sú vyťahované takéto otázky, ktoré tam nepatria. Odborní historici sú stále viac bližšie vo svojich názoroch, používajú tie isté materiály. Ale keďže politika vyťahuje úplne cieľavedome skôr tie konfliktné stránky, ťažko je nám v tomto pracovať, a keď si už myslíme, že sme niečo dosiahli, príde nejaký výrok z jednej, alebo z druhej strany, a už je koniec, konštatoval historik. Aj najrozporuplnejšie veci majú podľa jeho vyjadrenia v sebe veľa pravdy. To znamená, že starí Slovania, alebo starí Slováci, to sú naozaj seriózne vedecké otázky, tak pre Dušana Čaploviča, ako aj pre nás. Podobne to je aj s pojmom starých Maďarov, podotkol. Na margo nedávneho vyhlásenia predsedu SNS Jána Slotu, podľa ktorého na Slovensku nežijú Maďari, ale iba pomaďarčení Slováci, ktorí hovoria po maďarsky, expert pre menšiny povedal, že ide o otázku štátneho občianstva, štátnej lojality a etnickej národnej identity. Ak si to nejaký jednoduchý človek mýli, že nevie čo je to národnosť a čo je to materinský jazyk, tak podľa Szarku možno povedať, že áno, pre neho je to vlastne skoro jedno, lebo on hovorí po maďarsky, ale pritom sa cíti byť slovenským štátnym občanom, a to je dnes úplne normálne. Ale tak provokatívne formulovať, že oni ani nie sú Maďari, napriek tomu, že o sebe tvrdia, že sú Maďari, ale keďže žijú na Slovensku, môžu byť len Slováci, tak to naozaj patrí do kategórie politických provokácií, poznamenal. Tu ide o cieľavedomé miešanie pojmov štátne občianstvo a materinský jazyk. To ale nie je problém Maďarov žijúcich na Slovensku, lebo oni sa s tým v pohode tých 80-90 rokov vyrovnali, vedia v akej krajine žijú, vedia kde slúžili základnú vojenskú službu, vedia kam platia dane, kde sa cítia doma, a vedia, že vyrástli na maďarskej národnej kultúre, to je pre nich najbližšie, najdôležitejšie. Toto im poprieť je dnes v Európe veľmi čudná záležitosť, domnieva sa riaditeľ inštitútu.

László Szarka študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V roku 1977 bol vyslaný na detašované pracovisko SAV do Budapešti, v roku 1978 požiadal o maďarské občianstvo a zamestnal sa v Historickovednom ústave MTA. Po založení Inštitútu pre výskum etnických a národnostných menšín pri MTA v roku 2001 sa stal jeho riaditeľom.

Naši predkovia starí Slováci

10. januára 2008 - (Marek Maďarič - HN)

Nedávno sme sa z tlače dozvedeli, že vláda falšuje dejiny, pretože vo svojom vyhlásení hovorí o starých Slovákoch vo Veľkomoravskej ríši. Keď o pár dní vydali stanovisko vyše tridsiati slovenskí historici, archeológovia a jazykovedci, v ktorom sa píše, že pomenovanie starí Slováci zodpovedá nielen potrebám slovenskej vedy, ale aj realite, v ktorej žili naši predkovia, neuverejnili ho žiadne noviny. Medzi týmito vedcami sú špecialisti na dejiny stredoveku ako prof. Marsina, prof. Kučera, prof. Ruttkay alebo prof. Ondruš, odborník na historickú jazykovedu. Prečo to médiá zamlčali? Z nenávisti k vláde? V znevažujúcich reakciách sa odkryla zotrvačnosť novinárov a niektorých politizujúcich historikov v protislovenskej rétorike z obdobia prvej ČSR i komunistického režimu. Pri použití termínu starí Slováci ide predsa o logiku potvrdenú historickými prameňmi, že dnešní Slováci sú potomkami tých ľudí, ktorí žili na území dnešného Slovenska aj v 9. storočí a o ktorých s určitosťou vieme, že takto kontinuálne tu žijú dodnes. Starí Slováci je pomenovanie vyjadrujúce vzťah k našim predkom, ktoré môže dráždiť iba tých, ktorí by chceli tvrdiť, že sme tu neexistovali, že tu boli len Česi, Poliaci, Maďari, ale Slováci nie. A spochybňovanie toho, že Svätopluk bol ich kráľom? V listine pápeža Štefana V. z roku 885 je oslovený ako kráľ (rex). Nezabudnime tiež, že panovnícke rody v Európe sa riadili sobášnou politikou, a preto boli geneticky premiešané. Takže nie je podstatné, či Karol Róbert z Anjou, ba aj Štefan I. boli Maďari, ale boli panovníkmi Uhorska, teda maďarskými kráľmi. To isté platí o Svätoplukovi, bol aj panovníkom našich predkov, starých Slovákov. Aj my, súčasní politici, máme právo prihlásiť sa k histórii svojho národa, o to viac, ak svoj názor môžeme podoprieť stanoviskom 32 odborníkov. Alebo aj oni klamú?

Začiatky začiatkov, kosti našich kostí

10. januára 2008 - (Tibor Ferko - HN)

Od 2. januára sa môžeme teraz všetci pasovať za historikov. Keď sa môže v dátumoch a kráľoch seknúť premiér, ľahšie sa to bude tolerovať, keď si aj pospolitý ľud šírom-šárom zafilozofuje o našich začiatkoch. Začiatok našich začiatkov bude zrejme témou nového roka. Premiér sa na to chystá priam sofistikovane, ibaže nezadal do softvéru správne údaje, a tak bude vládne pécečko šíriť po celý rok bludy. Chybu nastavenia budú súčasne korigovať mozgy profesionálnych historikov. Nenájdeme azda presnejšie určovanie genézy Slovanov od 6. do 10. storočia ako u Viktora Timura (in: Slovienske kontinuá, Tatran 1991).Osobitne si všíma rozsiahle skúmanie P. J. Šafárika v Slovanských starožitnostiach, v ktorých rieši vývoj slovanských kmeňov v rokoch 476 až 988. Ani Viktor Timur však nešiel ďalej od pomenovania vývinovej vetvy Slovanov ako po Slovienov. O Slovákoch v oných časoch vie okrem matičiarskych dobrovoľníkov iba Robert Fico, no stále je to menej, ako vedel napríklad N. S. Chruščov. Keďže máme s maďarskými susedmi ešte stále dosť nevyrovnaných účtov, nota bene práve v sekcii histórie, mohol náš premiér presnejšie triafať práve na najslabšiu strunu v ich historickej pamäti. Bol to Chruščov, ktorý v lete roku 1964 bez škrupúľ vysvetlil Jánosovi Kádárovi, že „Maďari pri obsadení vlasti vnikli na ukrajinské územie, zabrali najlepšiu pôdu a Ukrajincov vyhnali do hôr. Povedal som Kádárovi, vy ste ulúpili zem našich predkov. V maďarskom parlamente je obraz: Keď prišiel Árpád so svojím vojskom, pýta od Slovanov vodu, zem a trávu. Dajú mu. Na to Árpád povie: Vy ste mi odovzdali svoju zem“ (in: Miklós Kun: Chruščovove Podkarpatské ponuky, Magyar Hírlap 12. 5. ´07). Azda najvýznamnejší maďarský znalec ruských dejín a sovietskych pomerov dotkol sa touto epizódou aj začiatku začiatkov našich spoločných dejín a mimovoľne odpovedá aj na vulgárny historicizmus Jána Slotu. Hovorme teda o dejinách Slovanov na spoločnom území. V tom Fica predbehol už Pavol Hrušovský dnes už povestným (tiež) novoročným prejavom, keď sa prihlásil k našim dejinám na spoločnom uhorskom území. Ešte skôr sme to síce počuli od historikov Dušana Kováča či Ľubomíra Liptáka a detto u Rudolfa Chmela, ktorý náš komplex „malonárodnosti“ lieči v početných esejach priam na pokračovanie, ale takéto racionálne konštrukty nerezonujú dosť zvučne, kým nepredstúpi významný ústavný činiteľ a nahlas nezopakuje „veci zrejmé, ktoré sme predtým nechápali“ (Seneca). Poučenia na kraji roka by bolo (a ešte bude) hádam dosť na to, aby sme nezablúdili ani podľa vládou nastaveného itinerára pri spätnom pohybe na mape našej etnogenézy. Keď však človek počúval prejavy našich troch najvyšších ústavných činiteľov na Divadelnom námestí v Martine, nechýbalo veľa, aby mu naskočila husia koža pri spomienke na vlasteneckú parádu v tónoch Vaterland, Vaterland... Hrôzostrašné dôsledky nacionálneho socializmu sú dosť známe na to, aby pri spomínaní našej otčiny nemuseli sme v pozore salutovať, ako to bývavalo v bavorských pivných krčmách, keď ľudom zbožňovaný kvázihistorik si predsavzal spustošiť už civilizované krajiny, kde človek nebol človekom, kde chodili iba nejaké zvieratá.

Fico naďalej hovorí o starých Slovákoch, nie Slovanoch

9. januára 2008 - (sita)

Premiér Robert Fico a minister kultúry Marek Maďarič napadli médiá, že verejnosti podsúvajú vyjadrenia historikov, ktorí im vyhovujú, obaja nesúhlasia s výrokmi historika Dušana Kováča.

Premiér Robert Fico s ministrom kultúry Marekom Maďaričom ostro kritizovali prístup novinárov, keď písali o Ficových výrokoch o starých Slovákoch. „Spustili ste nebývalé jačanie, že čo som si to dovolil, že začínam meniť spolu s vládou Slovenskej republiky históriu,” obviňoval predseda vlády novinárov. „V podstate ako keby Slováci tu ani neexistovali do 19. storočia, hoci neviem, kde boli. Podľa mňa tu boli,” pokračoval Fico. Podľa neho len niekto nechce uznať, že tu boli Slováci. Prekáža mu, že v médiách neodzneli reakcie vlády na historikov, ktorí tvrdili, že vo Veľkej Morave nežili starí Slováci, ale starí Slovania. Poukázal na stretnutie viac ako 30 historikov, ktorí v spoločnom vyhlásení napísali, že možno oprávnene používať termín starí Slováci. Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied tvrdí, že nevie, čo si má myslieť o vyhlásení historikov. Podľa neho drvivá väčšina podpísaných historikov sa práve týmto obdobím nezaoberá. „Starí Slováci, to je ničím nepodložená fantázia,” dodal Kováč. Kováč odmieta kritiku ministra kultúry Maďariča. Po rokovaní vlády šéf rezortu o ňom povedal, že by nemal rozprávať o ranom stredoveku. „Je odborník na 20. storočie a nie na raný stredovek,” povedal o Kováčovi Maďarič. „Dlhé roky som sa venoval dejinám nacionalizmu, teórii nacionalizmu,” povedal pre agentúru SITA Kováč s tým, že množstvo prác publikoval v zahraničí. „Ak to pán minister nepozná, je to jeho problém,” obhajuje sa Kováč. Naďalej si stojí za svojimi tvrdeniami, ktoré vyšli v denníku Sme 3. januára. Pre denník uviedol, že termín starí Slováci, ktorý na oslavách 15. výročia vzniku Slovenskej republiky použil Fico, je „ahistorický a je to manipulovanie s termínom.” Stanovisko slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov zo 4. januára podpísali matiční a ďalší historici. Reagovali tak na článok uverejnený v denníku Sme. „V rozhovore popieral možnosť používať pojem Slovák,” povedal o vyjadreniach Dušana Kováča historik Peter Mulík z Matice slovenskej. Podľa neho Kováč robil až krajne nesprávne závery.

Stanovisko slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov

10. januára 2008 - (sme)

S poľutovaním vnímame opakujúce sa úsilia o spochybňovanie autochtónnosti Slovákov na vlastnom národnom a štátnom území, ich kontinuity dejín, kultúry a jazyka. Naposledy sa to stalo v súvislosti s medializovaným pokusom o verejné škandalizovanie predsedu vlády Slovenskej republiky na stránkach denníka SME (3. január 2008). Niektorí historici a publicisti, ktorí doposiaľ nie sú schopní pozitívne akceptovať existenciu samostatnej Slovenskej republiky, sa usilujú zneužívať čisto odborné otázky na politické a ideologické diskusie. Zarážajúca je predovšetkým tá skutočnosť, že väčšina z nich sa týmito otázkami vo svojom výskume nikdy nezaoberala, pritom sa však verejne deklarujú ako renomovaní odborníci. Ustálenie terminológie v každom vednom odbore je úlohou odborníkov. Nesuverénne podmienky neumožňovali slovenskej vede slobodne sa zaoberať týmto problémom, a preto predkov dnešných Slovákov z politických a ideologických dôvodov často označovala ako „Slovanov“, hoci už od 9. storočia pramene poznajú a odborná literatúra všeobecne hovorí o Čechoch, Maďaroch a Nemcoch. Pomenovanie Sloveni, respektíve starí Slováci na označenie slovenského obyvateľstva v 9. a 10. storočí sa v odbornej literatúre používalo už od konca 19. storočia, keď sa začala formovať moderná slovenská profesionálna veda. Tento termín používali vo svojich odborných prácach tak slovenskí, ako aj zahraniční vedeckí pracovníci. Jazykovedcom, historikom a archeológom je jasné, že vhodné pomenovanie pre predkov dnešných Slovákov nezávisí iba od historických prameňov, ale je výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Pomenovanie starí Slováci zodpovedá teda nielen potrebám slovenskej vedy, ale aj realite, v ktorej žili naši predkovia, v tom čase označovaní ako Sloveni (Slovenky a slovenčina jestvujú bez zmeny dodnes), a zodpovedá aj dnešnému stavu národa. Existencia suverénnej Slovenskej republiky si, prirodzene, vyžaduje vnímať vlastné dejiny v súlade s kladným hodnotením celej etnogenézy národa, kontinuálne doloženej od čias kniežaťa Pribinu, a jeho národno-emancipačného vývoja. Myslíme si, že je nevhodné, ak si jeden či dvaja historici osobujú právo kodifikovať odbornú terminológiu, najmä keď za ich názormi nestoja odborné, ale politické ciele.

Jozef Baďurík, Július Bartl, Vincent Blanár, Ján Bobák, Ladislav Deák, Marta Dobrotková, Ján Doruľa, Milan S. Ďurica, Eva Fordinálová, Ľudovít Haraksim, Martin Homza, Anton Hrnko, Ján Kačala, Matúš Kučera, Mária Kohútová, Titus Kolník, Eva Kolníková, Róbert Letz, Ján Lukačka, Anna Magdolenová, Richard Marsina, Ivan Mrva, Peter Mulík, Šimon Ondruš, Michal Otčenáš, Ivor Ripka, Alexander Ruttkay, Vincent Sedlák, Július Sopko, Ján Tibenský, Jozef Vladár, Peter Žeňuch

Vláda a premiér menia dejiny

Robert Fico aj vláda začali hovoriť o Starých Slovákoch, vládcoch Veľkej Moravy

- Premiér používa termíny, ktoré seriózni historici odmietajú.

3. januára 2008 - (Miroslav Kern - Sme)

Predseda vlády a jeho ministri si včera v Martine pripomínali 15. výročie vzniku Slovenskej republiky. V snahe zdvíhať národnú hrdosť sa vláda odvoláva na Starých Slovákov, ktorí vraj vládli Veľkomoravskej ríši. Premiér Robert Fico hovorí o „rozumnom štátnom historizme“, ktorý má mládež priviesť k vlastenectvu. Rozhodol sa zmeniť historické pojmy používané desiatky rokov. Namiesto starých Slovanov ako obyvateľov Veľkej Moravy začal používať slovné spojenie Starí Slováci a knieža Svätopluka povýšil na ich kráľa. Veľká Morava sa pritom za Svätopluka zďaleka nerozprestierala len na území Slovenska, ale siahala od dnešného Česka, Nemecka cez Poľsko, Ukrajinu, Rumunsko až po okraj Bulharska a Chorvátska. Mala tiež viac centier - a to na východ aj na západ od rieky Moravy. „Bol to prvý kráľ Starých Slovákov, už dnes historici hovoria, že pokojne môžeme používať tento výraz - Starí Slováci,“ povedal premiér v Slovenskom rozhlase. O Svätoplukovi sa podobne vyjadroval aj po poslednej koaličnej rade, keď hovoril, že mu na Bratislavskom hrade postavia sochu.

U susedov chodili zvieratá

Fico si svojrázne predstavuje aj reálie a okolie Veľkej Moravy za Svätoplukových čias. „Za čo sa hanbíme? Ak sme mali 1200 rokov späť nejaký útvar, ktorý bol porovnateľný s čímkoľvek na svete a v iných štátoch vtedy ešte nebolo nič - možno tam chodili iba nejaké zvieratá a ešte tam neboli nijaké štátne útvary. Tak prečo sa nevrátiť k týmto myšlienkam a nedať ľuďom ešte viac hrdosti?“ povedal. Pojem Starí Slováci, ale aj Slovenská ríša používa historik Milan S. Ďurica, ktorý ospevuje prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Rovnaký termín používajú aj niektorí historici z Matice slovenskej. Vetu, že „prvý samostatný štát - Veľkomoravskú ríšu založili Starí Slováci v 8. a 9. storočí“ má na svojej internetrovej stránke aj prezident Ivan Gašparovič. Slovenský expert na obdobie Veľkej Moravy Ján Steinhübel označil Ficov názor za účelový a pomenovanie za veľmi nevhodné. „Hovorí to preto, že sa mu to páči. Nie preto, že by to bola pravda.“ Steinhübel tvrdí, že o Slovákoch sa dá hovoriť až od vzniku Uhorského štátu - teda o storočie neskôr. „Je to strašne pritiahnuté za vlasy.“ Pripomína, že Ficov termín by radi presadili „matičiarski“ historici a aj to, že sa objavila už aj „diletantská“ snaha Veľkú Moravu premenovať na Veľké Slovensko. „Archeologicky a historicky je tento výraz nezmyselný. Je mi to ľúto, ale my o Slovákoch v ranom stredoveku žiadne informácie nemáme. Tam boli Moravania,“ povedal českýarcheológ a odborník na obdobie Veľkej Moravy Michal Lutovský. Archeológ navyše vysvetľuje, že Veľká Morava nemala stále centrum, jadrom ríše bola južná Morava - okolie Mikulčíc a Starého Města - ale zároveň aj severný ohyb Dunaja a Nitra.

Čaplovič Fica bráni

Ficov stranícky kolega a podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý sa ako archeológ a historik tiež zaoberal Veľkou Moravou, naopak premiérove názory bráni. „To je vyslovene pomocný termín a takto sa používa. Tak ako nikdy neexistovali Starí Maďari a boli len Uhri.“ Čaplovič povedal, že sa to „takto užíva aspoň v rámci populárnej vedy“. Tvrdí, že výraz Starí Slováci počul už aj od nemeckých historikov. Čaplovič pred niekoľkými rokmi písal jednu pasáž knihy Dejiny Slovenska a venoval sa tomuto obdobiu. V knihe používal výhradne výraz starí Slovania. Vysvetľuje to tým, že výraz Starí Slováci ako vedec nepoužíva. „V tomto období Svätopluk naozaj pôsobil ako kráľ - aj keď nedostal od Ríma korunu ako iní králi potom v stredoveku,“ povedal. Politológ Miroslav Kusý považuje premiérove výroky za súčasť premyslenej snahy osloviť nacionalisticky orientovaných voličov. Fico už ohlásil, že sa chce venovať aj oslavám národných dejateľov, a približovať verejnosť k štátu a jeho symbolom. „Túto tému vytiahol a snaží sa ju oprašovať tradičnými metódami ako Starí Slováci, legenda o Svätoplukovi alebo cyrilometodskou tradíciou, ku ktorej sa vrátil,“ myslí si Kusý. Predpokladá, že sa takto snaží ulahodiť časti svojich voličov, ale aj prívržencom SNS. „Využíva všetky klasické nacionalistické nástroje a úspešne konkuruje Slotovi. Ten to robí primitívnejšie, Fico sofistikovanejšie.“

Kováč: Za Svätopluka Slováci neboli

O tom, kto žil na našom území za Svätopluka, sme hovorili s historikom Dušanom Kováčom.

- Čo hovoríte na Ficov výrok, že Svätopluk bol kráľom Starých Slovákov?

- V tomto termíne sú problematické oba termíny. Aj kráľ, aj Starí Slováci. Termín Starí Slováci odborná literatúra nepoužíva. Dôvod je jednoduchý. V tom čase nehovoríme o Slovákoch, ale o Slovanoch, pretože medzi Slovanmi vtedy neprebiehala vnútorná diferenciácia. Starosloviensky jazyk bol mimochodom bližší ukrajinčine a ruštine ako dnešnej slovenčine. Diferenciácia potom prebiehala na západných, východných a južných Slovanov, a až potom na národy. O Slovákoch môžeme hovoriť až v kráľovskom Uhorsku.

- Prečo až v Uhorsku?

- Tým, že Slováci zostali v Uhorskom kráľovstve, boli od ostatných západných Slovanov - Poliakov, Čechov - oddelení štátnou hranicou a vyvíjali sa v inom politickom celku. Neznamená to však, že Slovákmi boli hneď, ako bol korunovaný kráľ Štefan. To bol samozrejme proces.

- Dá sa aspoň na storočia určiť, kedy sa začalo používať pomenovanie Slovák?

- To je veľký problém, pretože to bol postupný proces, ktorý bol komplikovaný. Ale dá sa hovoriť zhruba o 11. až 13. storočí. Etnická uvedomelosť u Slovákov sa potom začína tým, že prichádzajú do kontaktu s inými etnikami - s nemeckou kolonizáciou, s maďarským etnikom, so Srbmi, s Chorvátmi. Uvedomenie si etnika je preto späté až s obdobím 14. či 15. storočia.

- Nie je to podmienené aj slovenčinou ako jazykom?

- Jazyk sa samozrejme vyvíjal, ale musíme si uvedomiť, že slovenčina až do Bernoláka existovala v rôznych nárečiach. Až kodifikácia literárneho jazyka je prvým predpokladom, aby národný celok používal jednotný komunikačný prostriedok. A to bolo až v 19. storočí.

- Premiér tvrdí, že o Starých Slovákoch hovoria historici.

- V žiadnej serióznej historickej literatúre nemôžete taký pojem nájsť, jednoducho preto, že v tom čase etnikum, ktoré bolo na Veľkej Morave, nemohlo byť slovenské. Napríklad Mojmír prišiel z Moravy. Nemôžeme nanucovať tento termín iným národom. Keď sem prišli Konštantín a Metod, nepoužívali slovenský, ale slovanský jazyk, ktorý sa naučili.

- Keby sa teda niekto snažil, aby sa toto pomenovanie vžilo, bolo by to manipuláciou dejín?

- Je to ahistorické a je to manipulovanie termínom.

- Čo hovoríte na to, že si politici sami zavádzajú historické pojmy a spracúvajú si ich podľa svojej agendy?

- Boli časy, keď to fungovalo spôsobom, že politická moc za komunizmu určovala historikom nielen to, čo majú skúmať, ale aj výsledky, ku ktorým majú dôjsť. Ak sa politik vyjadruje k historickým otázkam, naozaj by to mal konzultovať s dobrým odborníkom.

- Môže sa pojem Starí Slováci udomácniť?

- To nepovažujem za možné, pretože je to nekorektné a neviem si predstaviť, že by sme sa zasa ocitli v období, ktoré by nám diktovalo nekorektné interpretácie dejín.

Politici fakty radi upravujú

Snaha meniť históriu je vlastná politikom z viacerých garnitúr. Interpretovali husitské hnutie, Československo, Hlinku, Tisa či Maďarov. Snaha politikov o vlastnú interpretáciu dejín nie je v tejto krajine neobvyklá. Pokúšali sa o ňu viaceré garnitúry. Známe sú rozsiahle komunistické manipulácie histórie od prvej republiky cez obe svetové vojny, SNP, napríklad až po husitské hnutie. Snaha vysvetliť dejiny po svojom zostala politikom aj po páde komunizmu. Na pretrase bolo opäť predvojnové Československo, otázka, kto na koho kedy doplácal či stáročia spolužitia Slovákov a Maďarov. Najmä predstavitelia SNS radi opisujú príchod Maďarov na toto územie ako katastrofu, predseda Ján Slota hovoril aj o „mongoloidných typoch s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi“. V parlamente pred niekoľkými mesiacmi prebehli siahodlhé debaty o tom, či nebol Andrej Hlinka výhradne pozitívnou osobnosťou. Posledným veľmi sporným výrokom bola veta ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý o povojnovej výmene obyvateľov povedal, že „nebol ani jeden Maďar vysťahovaný a presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar“. Historici s ním nesúhlasia.

Stĺpček Mariána Leška - Lepšie slúžiť

3. januára 2008 - (Sme)

Podľa starého aforizmu sú zo všetkých trápností najhoršie práve tie, ktoré sa vyhlasujú slávnostne. Po včerajšku o tom niečo vieme. Vo vyhlásení vlády sa síce hovorí, že bude rozvíjať „rozumný historizmus“, ale spôsob, akým si „zahistorizovali“ najvyšší predstavitelia republiky, tomu celkom nezodpovedal. Prezident je presvedčený, že „vrátime dejinám dôveryhodnosť“, ako keby to bolo niečo, čo mohli dejiny stratiť. Predseda parlamentu vyhlásil, že „sme národ s čistým svedomím“, čím podporil najobľúbenejší mýtus každého národa o sebe samom. Premiér vo svojom historizujúcom oduševnení zašiel až tak ďaleko, že Juraja Jánošíka označil za vzor svojej vlády. Takto otvorene sa ku zbíjaniu ako spôsobu vyrovnávania sociálnych rozdielov už dávno nikto neprihlásil. Predstavitelia štátu pri oslavách jeho výročia podľahli starej chorobe politikov: nehovorili o realite, ale o legendách a mýtoch s ňou spojených. Pritom to boli oni, kto mal „oslávencovi“ povedať, že po výročí musí lepšie slúžiť občanom. Lebo na to bol zriadený.

Ivan Gašparovič chce poslušné médiá

7. januára 2008 - (Miroslav Kern - Sme)

Prezident Ivan Gašparovič má rovnako ako premiér Robert Fico pocit, že médiá nie sú spravodlivé. Podľa neho sú „vyslovene v pozícii, keď nenachádzajú v ničom nič dobré“ a chýba v nich „objektívna oponentúra“. Preto si myslí, že by vláda a parlament mali mať vlastné médiá. „Mali by mať svoje médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, názory vlády, parlamentu a tých, ktorí riadia štát. Aby orgány štátu neboli v pozícii, keď sa nemôžu vyjadriť a nemôžu reagovať niekedy na polopravdy,“ povedal v Slovenskom rozhlase. Politológ Samuel Abrahám označil Gašparovičov nápad za „výstrel z tmy“. O takomto modeli počul iba v prípade autoritatívnych a totalitných štátov. „Tam sa režimy cítia, že vlastnia médiá.“ Médiá majú vládu kontrolovať, nie jej podliehať, pripomenul. Gašparovičovu myšlienku ihneď podporil predseda SNS Ján Slota. „Ja si myslím, že je to bežné aj v západných demokraciách, že vláda aj parlament má nejaké, či už tlačené, alebo elektronické médium.“ Obyvatelia by podľa Slotu mali dostať objektívne informácie o tom, čo robí štát. „Tie médiá, ktoré sú na komerčnej báze a väčšina tých mladých redaktorov, ktorí si myslia, že sú najmúdrejší v galaxii, vydávajú tie svoje úvahy a svoje niekedy až primitívne analýzy tak, ako keby bola vláda tá najväčšia obluda,“ povedal. Ministerka pôdohospodárstva z HZDS Zdenka Kramplová je zdržanlivejšia. Je podľa nej síce komplikované, keď chce vláda alebo parlament informovať o svojej práci, keďže médiá vraj často nevyťahujú podstatné veci, ale skôr škandály, ale vznik vládnych či parlamentných médií by mal byť len krajným riešením. Sama nepočula, že by sa niečo také pripravovalo. „Skôr si myslím, že by bolo na Slovensku potrebné médium typu Washington Post, alebo Le Mond,“ myslí si vicepremiér Dušan Čaplovič. Podľa podpredsedu Smeru by malo ísť o noviny, ktoré by okrem komentárov prinášali aj iné kvalitné informácie. Mediálne prostredie by však mal podľa neho vytvárať trh. Pokiaľ by vznikli čisto štátne médiá, vyvolávalo by to pocit, že sú jednostranné, povedal Čaplovič. Podobný názor má aj poslanec za Smer Boris Zala. Premiér na otázky nereagoval a SME po hovorkyni odkázal, že „nevidí dôvod, prečo by mal odpoveďami na rôzne typy otázok vytvárať ďalší priestor na nechutné útoky proti vláde SR a jej predstaviteľom“. „Prezident iba reaguje na to, čo vládna koalícia robila - premiér predsa povedal, že chcú mať svojich ľudí v Rade STV alebo v Rozhlasovej rade, “ myslí si podpredseda SMK Gyula Bárdos. Gašparovič sa tak vraj chce zapáčiť najmä Smeru a SNS a chce od nich podporu pred prezidentskými voľbami. „Keď si poskladáte dohromady mozaiku, že chcú voliť do rád STV a SRo ľudí, ktorí budú prezentovať ich názory, s ich nespokojnosťou s tým, že médiá nie sú naklonené tejto vláde a s prezidentovým vyjadrením, je to v rozpore so slobodou médií,“ myslí si poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ. Považuje to za veľmi zlú predpoveď do budúcnosti. „Prezident povedal len to, po čom vláda túži a vláda sa už zrejme rozhodla. A jediné médiá, ktoré môžu zoštátniť, sú tie verejnoprávne,“ povedal. „Takéto názory by som ponechal bez komentára. Na to sa dá máločo povedať,“ reagoval podpredseda KDH Daniel Lipšic.

Novinárov má zlepšiť zákon

Médiá lákajú vládnu koalíciu už od jej vzniku. Návrh tlačového zákona, o ktorom má v stredu rokovať vláda, napríklad umožňuje trestať noviny aj za dva roky staré články, dovoľuje dokonca viacnásobné pokuty. Rozširuje možnosť reakcií politikov v podobe práva na opravu, odpoveď, dodatočné oznámenie, ale takmer nerieši práva novinárov. Po rokovaní legislatívnej rady vlády niektoré pasáže, ku ktorým mali novinári najzávažnejšie výhrady, z návrhu vypadli - napríklad trestnoprávna zodpovednosť vydavateľa za obsah inzerátov a za citáty. Verejnoprávne médiá Maďarič plánuje dostať do jednej budovy, uvažuje, že by sa napojili priamo na štátny rozpočet. V pláne je aj zmluva medzi štátom a STV a SRo. Vládna moc dala dosadiť a neskôr odvolať Radima Hrehu z STV, politické hádky boli o miesta v jej vedení. V rozhlase majú premiér aj prezident nadštandardný priestor na sebaprezentáciu - premiér Robert Fico býva raz za mesiac jediným hosťom Sobotných dialógov a s Ivanom Gašparovičom robí rozhlas každý mesiac rozhovor.

Opozícia žiada Gyurcsánya, aby ochránil Maďarov na Slovensku

7. januára 2008 - (tasr)

Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) tvrdí, že slovenská vládna koalícia popiera existenciu maďarského spoločenstva v SR. Preto dnes MDF vyzvalo v Budapešti premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby „ochránil hornozemských Maďarov“. Podľa politika MDF Miklósa Csapodyho sa slovenská vládna koalícia programovo pripravuje na falšovanie dejín, a popiera existenciu maďarskej menšiny na Slovensku. MDF vyzýva predsedu maďarskej vlády, aby namiesto mlčania urobil potrebné kroky v záujme ochrany maďarskej menšiny žijúcej v SR, uvádza sa vo vyhlásení fóra, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. MDF podľa Csapodyho požiada maďarských poslancov Európskeho parlamentu a frakciu Európskej ľudovej strany (EPP), aby odsúdili stanovisko protirečiace európskym princípom. Súčasne vyjadrujeme nádej, že Strana európskych socialistov (PES) nielenže zachová pozastavenie členstva Smeru-SD, ale túto stranu aj vylúči z toho politického spoločenstva, ktoré zastáva princípy sociálnej demokracie, konštatuje MDF vo zverejnenom dokumente. Stanovisko koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS), podľa ktorého na Slovensku nežijú Maďari, ale iba pomaďarčení Slováci, ktorí hovoria po maďarsky, pripomína praktiky niekdajšieho rumunského diktátora Nicolae Ceaušesca. To považuje MDF za zarážajúce, zdôraznil Csapody, ktorý pripomenul, že protimaďarský nacionalizmus bol pozdvihnutý na úroveň vládnej politiky vznikom koalície Smer-SD s SNS. Ja tvrdím, že to nie sú Maďari. Sú to Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky, cituje MTI nedávne vyjadrenie predsedu SNS Jána Slotu o maďarskej menšine.

Ako Moric a Ceaušescu

7. januára 2008 - (Marián Leško - Sme)

Veta, že na Slovensku nežijú Maďari, ale iba Slováci hovoriaci po maďarsky, nevyšla z Jána Slotu len z vnútorného pretlaku. Povedal ju na konci týždňa, počas ktorého mohol iba sledovať, ako výdatne „národní“ predseda Smeru. Slota si bránil svoju pozíciu najnárodnejšieho politika v koalícii spôsobom, ktorý je mu vlastný. Šéfa SNS nikto nemôže podozrievať, že jeho vyjadrenia boli vedené dobrým úmyslom. Keby Slotovi išlo o to, aby povedal, že aj občania maďarskej národnosti sú súčasťou politického národa tejto republiky, tak by nepoužil formuláciu, ktorá spochybňuje identitu tejto menšiny. Treba povedať, že formulácia nie je pôvodom Slotova, lebo rovnaké reči o Maďaroch ako po maďarsky hovoriacich Slovákoch, tu už pred desaťročím šíril Víťazoslav Moric, vtedajší čestný predseda SNS. Ani Moric nie je ich vynálezcom, lebo pochádzajú ešte z čias Nicolae Ceaušesca. Vtedy štátom ustanovená definícia Maďara bola, že je to po maďarsky hovoriaci Rumun. Skutočnosť, že Ceaušescovu totalitnú formuláciu použil nielen bývalý čestný predseda SNS Víťazoslav Moric, ale aj terajší predseda Slota, svedčí o dvoch veciach. Vedenie SNS nebralo a neberie vážne Ústavu Slovenskej republiky. V nej sa hovorí nielen to, že každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti, ale že sa zakazuje aj „akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania“. SNS pod vedením Jána Slotu je aj dnes rovnakou stranou, ako bola SNS pod vedením Jána Slotu v koalícii s Mečiarom a Ľuptákom. Je to subjekt, ktorý politicky profituje z toho, čo sám produkuje a vyvoláva. Fakt, že sa Slota stal v decembri druhým najdôveryhodnejším politikom Slovenska, vypovedá, aké je nebezpečné, keď sa vo vláde akceptuje strana, ktorej politika je neakceptovateľná.

Minister školstva si posvieti na slovenčinu v školách

7. januára 2008 - (Zuzana Petková - Pravda)

Štyri mínus. To by bola známka z diktátu, ak by ho písal úradník ministerstva školstva. Na slovenčinu učiteľov si posvieti minister školstva Ján Mikolaj (SNS), pritom aj vo vyhláseniach jeho rezortu sú prehrešky proti štátnemu jazyku. Deväť gramatických chýb a niekoľko štylistických urobilo ministerstvo v správe o zápise prvákov, ktorú zverejnilo v piatok. Chýbala čiarka, päť spojovníkov, nesprávne boli vyskloňované dve slová a zle napísané číslo. Podľa jednotnej stupnice hodnotenia v školách je za viac ako sedem chýb v diktáte štvorka. „Bola by to štvorka, ak nie horšie,” oznámkovala slovenčinárka Jana Šumichrastová z Gymnázia v Kremnici. Najväčšie problémy robia ministerským úradníkom zrejme čiarky. V stanovisku k stredoškolákom ich zabudli hneď päť. S chybami občas chodia do škôl aj úradné listy. V jednom z nich, ktorý súvisel s testami Monitor 9, ministerstvo vlani podľa svojho odborníka skúmalo úroveň „ovládnutia” jazyka. „Všetky úradné dokumenty, ktoré prídu na školy, by mali prejsť jazykovou úpravou. Drobné nedostatky sa však nepodarí vždy vychytať,” uviedol šéf Asociácie štátnych gymnázií a riaditeľ jedného z nich Pavel Sadloň. Podľa neho by jazykové zručnosti mali byť prestížnou záležitosťou tak úradov, ako aj škôl. Ministerstvo bude od ďalšieho roka prísnejšie kontrolovať slovenčinu v školách. V návrhu zákona o učiteľoch Mikolaj predpisuje dobrú znalosť slovenčiny ako predpoklad učiteľského povolania. Učiteľ ju musí doložiť skúškou. „Skladať ju budú tí, ktorí získali vzdelanie v inom ako v štátnom jazyku a nemajú maturitu zo slovenčiny,” spresnila Mikolajova hovorkyňa Viera Trpišová. Podľa šéfa Zväzu maďarských pedagógov Lászlóa Péka je takých pedagógov málo. „Pôjde len o ľudí, ktorí sa na Slovensko prisťahovali z Čiech alebo Maďarska, kam chodili do školy,” povedal Pék. Pripomenul, že všetci učitelia, ktorí navštevovali slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským, majú maturitu zo slovenčiny. Pék považuje dokazovanie vedomostí zo slovenčiny za zbytočné sekírovanie. „Myslím si, že učitelia slovenčinu ovládajú slušne, je to účelové znervózňovanie,” konštatoval. Pék pripustil, že ak by školskí inšpektori preskúšali pedagógov, ktorí sa pohybujú v maďarsky hovoriacom prostredí, našli by asi nedostatky. „Máme však záujem vzdelávať sa ďalej a zdokonaľovať sa,” dodal. Ministerstvo priznalo, že nemá nijaký prieskum, ktorý by preukázal nedostatočné ovládanie slovenčiny u pedagógov. Na výrazné pochybenia podľa Trpišovej neprišla ani inšpekcia. Sadloň nemá problém s tým, že učitelia budú musieť dokazovať, že vedia slovenčinu. „Treba však doriešiť, čo so zahraničnými lektormi, ktorí na slovenských školách učia cudzí jazyk. Ak by mali skladať skúšky zo slovenčiny, všetkých by sme museli poslať domov,” poznamenal. Ministerstvo zrejme v ich prípade urobí výnimku. Vláda Roberta Fica sa zaviazala zlepšiť úroveň používania štátneho jazyka. Budúci učitelia by tak slovenčinu mali študovať vo väčšom rozsahu a kurzy jazykovej kultúry budú navštevovať aj po nástupe do zamestnania.

Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry

7. januára 2008 - (tasr)

Matica slovenská (MS) v Martine zriadila začiatkom tohto roka Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry. Podľa riaditeľa Informačného ústredia MS Ľubomíra Kraľovanského inštitút bude ústredným interdisciplinárnym vedeckým, odborným i organizačno-metodickým a dokumentačno-prezentačným pracoviskom MS a pripojených subjektov pre starostlivosť a aktivity v oblasti štátneho jazyka a slovenskej literatúry v širokej spoločenskej praxi. Povereným riaditeľom Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry sa stal prvý podpredseda Matice slovenskej Miroslav Bielik.

Na cestách sa cez víkend zranilo 500 osôb, dnes sú cesty zjazdné

7. januára 2008 - (tasr)

Mrznúci dážď a poľadovica spôsobili počas víkendu v Maďarsku problémy najmä chodcom, ale aj v cestnej a železničnej doprave. Zranenia utrpelo dovedna 500 osôb. Meteorológovia nadnes avizovali ďalšie zrážky, ráno však nespôsobil mráz vážnejšie problémy na maďarských cestách, z ktorých všetky sú zjazdné. Podľa tlačovej agentúry MTI premávku spomaľovali ráno iba dve havárie. Jedna na 20. kilometri diaľnice M3 medzi Budapešťou a Segedínom v smere do hlavného mesta a druhá v Segedíne, na oboch miestach uzavreli jeden jazdný pruh. Hlavné cesty v Budapešti sú dobre zjazdné, v okrajových častiach metropoly a na vedľajších komunikáciách je však kašovitá vrstva snehu a miestami poľadovica. V nedeľu volali zdravotnú záchrannú službu v takmer 450 prípadoch, išlo najmä o poranenia končatín a hlavy. Požiarnici pomáhali v 50 prípadoch pri vyťahovaní vozidiel z priekop. K vážnejším zraneniam na cestách nedošlo - okrem Segedína, kde sa zrútil turecký kamión z mosta a zranil sa vodič i cyklista, ktorého nákladné auto strhlo. Problémy s počasím sa prejavili okrem cestnej premávky aj v železničnej doprave, kde vlaky kvôli zamŕzaniu výhybiek meškali ešte v nedeľu v rozmedzí od polhodiny do dvoch hodín.

Poľadovica je takmer v celej Európe

6. januára 2008 - (sita. tasr)

Námrazy takmer na všetkých cestách Maďarska

Maďarská celoštátna meteorologická služba vyhlásila v nedeľu takmer pre všetky cesty krajiny varovanie tretieho stupňa. Informuje o tom tlačová agentúra MTI. Dôvodom je vytrvalý dážď, ktorý na cestách zamŕza a vytvára súvislú poľadovicu. Varovanie tretieho stupňa platí pre cesty v severných a stredných regiónoch Maďarska a v západnej časti krajiny. V južných oblastiach je zatiaľ v platnosti druhý stupeň, ale meteorológovia upozorňujú, že aj tam treba rátať so zhoršením situácie. Podľa predpovedí v Sabočsko-Satmársko-Beregskej a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe bude v niektorých oblastiach snežiť a treba sa pripraviť na niekoľkocentimetrovú vrstvu snehu.

Moravu trápi nebezpečná poľadovica a sneh

Sneh a dážď dorazil v noci nadnes aj na južnú a strednú Moravu. Na dvoch pätinách diaľnic a až 75 percentách všetkých ciest je potrebná zvýšená opatrnosť. Na cestných komunikáciách sa totiž vyskytuje rozsiahla poľadovica, snehové jazyky a čerstvá vrstva snehu. Dopravná polícia vyzýva, aby ľudia, pokiaľ možno, nikam necestovali. Najkritickejšia situácia je v okolí miest Břeclav a Vyškov. Vo väčšine lokalít sa zapojili do prevádzky všetky posypové vozidlá. V určitých oblastiach vládne aj zhoršená viditeľnosť, čo platí najmä pre oblasť Brna a Hodonína. Zhoršené podmienky - hmla a silné mrholenie - sa vyskytujú aj na niektorých úsekoch diaľnice D1 v oblasti za Vysočinou. Zvýšenú opatrnosť by mali dodržiavať takisto vodiči v stredných Čechách, kde sa na viacerých miestach tvorí poľadovica. Tá postihla tiež cesty v južných a západných Čechách, situáciu tu komplikuje navyše sneženie. So snehom bojujú aj cestári v Prahe. Na cestných komunikáciách sa podľa meteorológov môže tvoriť poľadovica až do pondelkového poludnia. „Maximálne teploty dosiahnu mínus jeden až dva stupne, takže na niektorých miestach, aj keď prestane pršať, poľadovica na zemi aj na stromoch zostane. V pondelok očakávame v priebehu dňa od západu opäť dážď alebo zmiešané zrážky, ktoré môžu na niektorých miestach namŕzať,” uviedol meteorológ Mojmír Martan.

Nemecko: V Berlíne sa zranilo takmer 500 ľudí

Stovky ľudí utrpeli ľahké zranenia, keď sa ulice Berlína počas noci nadnes zmenili na veľké klzisko. V dôsledku poľadovice sa pri pádoch na zľadovatenom povrchu a dopravných nehodách zranilo v nemeckej metropole približne 480 ľudí, informovali policajné zdroje. Záchranná služba musela počas noci a dnešného rána zasahovať viac ako 350-krát. Medzi 22.00 h a 09.00 h SEČ došlo k 115 dopravným nehodám, ktoré si však nevyžiadali žiaden ľudský život. S poľadovicou bojujú viaceré časti Nemecka.

Poľadovica a vietor narobili starosti v Belehrade

V zajatí ľadu privítala dnešné pravoslávne Vianoce srbská metropola Belehrad. Po tom, čo v uplynulých desiatich dňoch napadlo v meste asi 150 cm snehu, z ktorého na predmestiach zostala ešte 20-30-centimetrová vrstva, sa situácia výrazne zdramatizovala po zmiešaných zrážkach, ktoré prišli v piatok. Do sobotňajšieho popoludnia zaznamenali v srbskom hlavnom meste okolo 500 zlomenín končatín. Zatiaľ čo cesty sa darí udržať zjazdné, chodníky pokrýva tenká vrstva ľadu. Keďže v pondelok budú obchody, s výnimkou niekoľkých nákupných centier, kvôli sviatkom zavreté, tí, ktorí dnes nemohli nakúpiť kvôli nepriazni počasia, siahnu možno k nedobrovoľnému „pôstu”. Extrémne počasie sprevádzané prudkým vetrom navyše spôsobilo problémy energetikom. V sobotu popoludní spôsobilo 20-hodinový výpadok dodávok elektrickej energie v belehradskej štvrti, v ktorej žijú rádovo desiatky tisícok občanov.

Bulharsko: Mrazy si vyžiadali už osem obetí na životoch

Husté sneženie a mrazy, ktoré tento týždeň postihli Bulharsko, si vyžiadali už ôsmu obeť. Informovala o tom v nedeľu bulharská tlač. V regióne Pazardžik na juhu krajiny v sobotu našli zamrznutého 64-ročného muža, uviedol v nedeľu denník Trud. V regiónoch Ruse a Dobrič na severovýchode krajiny však už sprejazdnili cesty a obnovili dodávky elektriny a potravín do odrezaných dedín. Predpokladá sa, že v týchto regiónoch sa už zruší mimoriadna situácia, ktorú vyhlásili tento týždeň. Bez elektriny boli v nedeľu v oblasti už iba štyri dediny. V nedeľu namerali v meste Pleven na severe Bulharska mínus jedenásť stupňov Celzia, ale je to zlepšenie v porovnaní so sobotou, kedy v meste Sevljevo teplota klesla až na takmer mínus 32 stupňov Celzia.

Der Standard: Nádejou Orbána je K. Sziliová

5. januára 2008 - (sita)

Nádejou pre šéfa maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána je paradoxne predsedníčka parlamentu za vládnucich socialistov Katalin Sziliová. Tvrdí to publicista Paul Lendvai v komentári na stránkach rakúskych novín Der Standard. Lendvai vidí jedinú reálnu šancu Orbána na opätovné získanie moci v tom, že vnútri strany socialistov dôjde k vzbure proti premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi ešte predtým, než sa v roku 2010 skončí jeho mandát. A pre tento krok by sa mohla rozhodnúť práve predsedníčka maďarského parlamentu a popredná predstaviteľka vládnucej Maďarskej socialistickej strany K. Sziliová. Šéfka parlamentu je však podľa komentátora síce političkou so sociálnym cítením, ale s nejasnými národnými názormi a Gyurcsány je jedinou osobnosťou v tábore ľavičiarov, ktorá je schopná súťažiť s Orbánom. Sziliová je aj napriek svojej značnej popularite predstaviteľkou priemernosti, skonštatoval autor článku na stránkach Der Standardu. Vnútrostranícka vzbura podpriemernosti by tak znamenala pre socialistickú stranu politickú samovraždu, konštatuje rakúsky publicista maďarského pôvodu.

Maďarský europoslanec chce ukončenie sankcií voči Smeru

5. januára 2008 - (sita)

Europoslanec za vládnucu stranu maďarských socialistov Szabolcs Fazakas skonštatoval, že v Európskej socialistickej strane nemôžu byť večne ponechané v platnosti sankcie voči slovenskej strane Smer. Ako ďalej uviedol pre MTI, ak sa Smeru podarí presvedčiť európskych socialistov o tom, že pre nich neprijateľné strany sú síce súčasťou slovenskej vlády, ale hlásané princípy v nich nemajú takú váhu, že by sa odzrkadlili aj v činnosti vládneho kabinetu, potom ani prerušenie rokovaní o členstve nemôže trvať naveky. Podľa Sz. Fazakasa, strana Smer za posledný polrok neraz dokázala, že jej smerovanie je prijateľné aj pre eurosocialistov. Vládna politika slovenského premiéra je v súlade s generálnou líniou Európskej socialistickej strany, dodal Sz. Fazakas.

Europoslanec V. Maňka: SMK umelo vyvoláva napätie

6. januára 2008 - (sita)

Predstavitelia SMK podľa podpredsedu Smeru-SD a europoslanca Vladimíra Maňku umelo vyvolávajú stav ohrozenia maďarskej národnostnej menšiny. Predseda SMK Pál Csáky Maňkovi oponuje a tvrdí, že jeho strany sa netreba báť, ale treba s ňou spolupracovať. „Nové vedenie SMK má svoje preferencie postavené takmer výlučne na princípe, že musí chrániť maďarskú národnostnú menšinu. Aj proti neexistujúcemu nepriateľovi. Ak by ju totiž nebolo voči čomu chrániť, mohli prísť o svojich voličov,” povedal Maňka. Na Slovensku podľa neho takmer všetci dobre vedia, že u nás obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti žijú v priateľstve a nepociťujú medzi sebou napätie, či nepriateľstvo. „SMK zašla až tak ďaleko, že niektorí jej zástupcovia vyvolávajú napätie cez európske inštitúcie. Nie je jednoduché vysvetľovať kolegom zo Španielska alebo z inej krajiny, že to, čo hovoria, sú nehorázne výmysly. Navyše, keď o tom píše zahraničná tlač,” zdôraznil. Maňka pripomenul, že len nedávno SMK vytiahla kartu, podľa ktorej súčasná vláda nedáva dosť peňazí na financovanie národnostnej kultúry maďarskej menšiny. „Keď sa nám tieto obavy podarilo vyvrátiť nespochybniteľnými faktami a číslami, rýchlo na tú tému zabudli a našli si inú zámienku,” dodal. Maňka upozornil, že na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v jednominútových vystúpeniach, na ktoré rokovací poriadok neumožňuje reagovať, preto je tento spôsob mimoriadne zákerný, zástupkyňa SMK nepravdivo vystúpila s tým, že „menšinové vysielanie na Slovensku je pred zánikom”. Pritom na druhý deň priznala, že „to nie je také horúce“. „Takéto úmyselné vyvolávanie napätia medzi maďarskou menšinou a slovenskou väčšinou by mal odsúdiť každý súdny človek. Asi málokto dokáže pochopiť, že je vôbec možné v civilizovanom svete takýmto spôsobom poškodzovať dobré meno vlastnej krajiny v zahraničí. Také niečo predsa neurobí niekto, kto má svoju krajinu naozaj rád,” vyhlásil Maňka. Európski socialisti sa už podľa Maňku presvedčili, že väčšina vecí zo strany niektorých odporcov slovenskej vlády je poriadne nafúknutá. „Najvyšší predstavitelia socialistov nám dali jasne najavo, že do jari chcú dostať stranu Smer-SD tam, kam patrí - do tábora socialistov a sociálnych demokratov,” zdôraznil. Európski socialisti sa podľa neho presvedčili, že Smer-SD svojou sociálne orientovanou politikou prispieva k napĺňaniu ich vlastnej vízie a súčasná vláda robí naozaj politiku pre ľudí. „Pripustili, že účasť SNS vo vláde nemusí byť prekážkou, aby Smer-SD prijali naspäť do svojich radov,” dodal Maňka. V októbri 2006 Predsedníctvo Strany európskych socialistov (SES) pozastavilo členstvo strany Smer-SD v Strane európskych socialistov. Tento stav mal pôvodne platiť na obdobie, kým Smer-SD bude vo vláde s SNS.

P. Csáky: SMK sa netreba báť, treba spolupracovať

„Nás sa netreba báť. S nami treba spolupracovať. Nás treba brať ako slušných a serióznych partnerov. My sme vždy dokázali, že takí vieme a chceme byť,” povedal predseda strany Pál Csáky. Podľa neho si treba uvedomiť, že Maďar nie je a priori nepriateľom Slováka. Maďari majú záujem spolupracovať. „Maďari na Slovensku nie sú nebezpečenstvom pre Slovákov, ale špecifické teleso, ku ktorému ak sa niekto približuje pozitívne, tak dostáva pozitívnu odozvu,” vyhlásil. Podľa Csákyho sa koalícia od augusta 2007 snažila SMK odizolovať od európskej aj maďarskej politiky. „Ja to dešifrujem ako šok zo Schengenu, pričom je to absolútne nepochopenie situácie. Schengen prináša nové kvality a nevracia región o 100 alebo 150 rokov dozadu,” uviedol. Medzi Slovákmi a Maďarmi, SR a Maďarskom existujú určité problémy. „Je úlohou politikov ich riešiť. Politici pokazili veľa v tejto oblasti, tak majú aj čo naprávať,” zdôraznil šéf SMK. Podľa neho slovenská inteligencia, politici, si musia vyčistiť vlastný názor na dejiny, aj na prípadné chyby. Je dobré, že sme hrdí na pozitíva, ale žiadny národ nemôže povedať, že nespravil chyby. „Treba otvorene hovoriť aj o chybách a nevytvárať mýty o utláčaných a tých, ktorí boli stále hendikepovaní. S tým už v 21. storočí nemôžeme ísť nikam,” povedal Csáky. Aj slovenskí politici by si mali podľa Csákyho uvedomiť, že jedným zo základov dobrých vzťahov medzi SR a MR je moment úrovne národnostnej politiky. To znamená ako sa správa vláda k Maďarom žijúcim na Slovensku.

Košice - Spevácky zbor Csermely pripravil tradičný novoročný koncert

5. januára 2008 - (tasr)

Tradičný už 10. novoročný koncert speváckeho zboru Csermely a jeho hostí z domova i zahraničia sa uskutočnil dnes v košickom Dome umenia. Predstavilo sa šesť speváckych zborov vrátane francúzskeho mužského telesa Choeur DďHommes DďYport. Zaznela široká žánrová škála - od barokových zborových skladieb cez klasickú opernú a operetnú tvorbu až po vianočné koledy a námornícke piesne. Niektoré kompozície, medzi nimi Haleluja z Händlovho oratória Mesiáš, zaspievalo na záver všetkých vyše 140 účinkujúcich spoločne. So symfonickým orchestrom zostaveným pre túto príležitosť z členov košickej Štátnej filharmónie pod taktovkou Karola Kevického vystúpil ako hosť koncertu tenorista Peter Dvorský s bratom Jaroslavom, maďarské sopranistky Tünde Szabóki a Katalin Havasi a košická konzervatoristka Veronika Havasiová. Peter a Jaroslav Dvorskí zaspievali aj slávnu áriu Nessun dorma (Nikto nespí) z opery Giacoma Pucciniho Turandot. „Možno povedať, že táto ária sa už stala hitom svetových tenoristov. Rád ju spieval aj slávny, nedávno zosnulý Luciano Pavarotti, takže sme to pojali ako malú spomienku na veľkého speváka,” uviedol pre TASR Peter Dvorský. Ako to zvykne robiť pri podobných hudobných príležitostiach, nevynechal veľký slovenský hit Najkrajší kút z operety Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál. Ako spevák sa prezentoval na koncerte aj čestný člen speváckeho zboru Csermely, predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Jubilejným koncertom zbor Csermely, ktorý pracuje pod rovnomenným občianskym združením, zároveň oslávil 35. výročiu svojho vzniku. Podľa jeho umeleckého šéfa Jozefa Havasiho súbor sa za ten čas vypracoval medzi popredné zborové telesá doma i v zahraničí.

Slovenské Nové Mesto - Starosta zablokoval cestu kvetináčmi

5. januára 2008 - (Nový Čas)

Hraničný priechod v centre Slovenského Nového Mesta nedá spávať obyvateľom južného Zemplína. Zatiaľ čo väčšina miestnych je za to, aby slúžil iba chodcom, obyvatelia susediaceho maďarského Sátoraljaújhely tadiaľ napriek zákazu začali jazdiť autami. Starosta Slovenského Nového Mesta dal preto postaviť na priechod dva betónové kvetináče, aby prejazdom zabránil. „Slovenské Nové Mesto má 1 100 obyvateľov, susediaci maďarský Sátoraljaújhely takmer 20 000. My sa otvoreniu nebránime, no spôsobilo by nám to v obci absolútny dopravný kolaps,” hovorí starosta Slovenského Nového Mesta Ján Kalinič, ktorý dodáva, že tento priechod už 20 rokov slúži iba peším. „Priechod pre autá bol vybudovaný neďaleko obce kvôli bezpečnosti dedinčanov. Susedia z Maďarska k nám chodia najmä kvôli nákupom a obchody máme na frekventovanej ceste 1. triedy. Chýbajú nám záchytné parkoviská, už teraz autá stoja na zeleni a zákazoch zastavenia. Keby sa peší priechod v centre obce otvoril aj pre autá, doprava by skolabovala,” vysvetľuje starosta Ján Kalinič. V katastri obce majú niekoľko priechodov. Jeden železničný, jeden pre automobily, spomínaný peší priamo v centre dediny a od 21. decembra aj dva priechody pre cyklistov.

Veľký projekt na Balatone

5. januára 2008 - (sme)

Na pozemku v blízkosti jazera Balaton s celkovou rozlohou 178 hektárov, rozdelenom do 21 developerských parciel, chce vybudovať medzinárodná realitná a investičná spoločnosť Quinlan Private spolu s maďarskou spoločnosťou SCD Group rozsiahly projekt. Výstavba sa začne tohto roku a bude trvať sedem rokov. V rámci projektu sa počíta s vybudovaním hotelov, zábavných parkov a iných turistických a rezidenčných nehnuteľností. Na investícii v hodnote 450 miliónov eur by sa mali spoločnosti SCD Group a Quinlan Private Golub, developerská odnož Quinlan Privat, podieľať rovným dielom.

HZDS: Juho-hornozemská autonómia je extrémistická provokácia

4. januára 2008 - (sita)

ĽS-HZDS pobúril návrh Jánosa Bószu vytvoriť Juho-hornozemskú autonómiu na území 16 slovenských okresov, kde žije vyše milióna Slovákov. „Tento návrh chápe ĽS-HZDS ako pokus o extrémistickú provokáciu na vytvorenie konfrontačného ovzdušia medzi našimi občanmi slovenskej a maďarskej národnosti,” informovala vo vyhlásení pre médiá ústredná tajomníčka strany Zdenka Kramplová. Podľa nej je slovenský národ v našom regióne autochtónnym a vzájomnú integráciu okolitých štátov do Európskej únie nemožno chápať ako príležitosť na etnické zmeny.

Rok 2007 bol pre 40 percent obyvateľov vcelku dobrý

4. januára 2008 - (tasr)

Rok 2007 hodnotili ako vcelku dobrý v osobnom živote dve pätiny, teda 40 percent, oslovených ľudí a pre približne rovnaký podiel opýtaných nebol uplynulý rok ani dobrý, ani zlý. Necelá pätina, 19 percent ho považovala za vcelku zlý. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade v dňoch 1. až 10. decembra. Ako vcelku dobrý hodnotili uplynulý rok predovšetkým mladšie a stredné vekové kategórie opýtaných vo veku 18 až 39 rokov. Rovnako ho hodnotili aj oslovení s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, podnikatelia, zamestnanci a respondenti žijúci vo väčších mestách. Z hľadiska krajov boli s rokom 2007 najspokojnejší obyvatelia Žilinského a Banskobystrického kraja. Rok 2007 v osobnom živote častejšie vyzdvihovali aj potenciálni voliči SDKÚDS, Smeru-SD a SNS. Medzi tých, pre ktorých nebol končiaci sa rok v osobnom živote ani dobrý, ani zlý, patrili hlavne ľudia nad 60 rokov, robotníci a obyvatelia Nitrianskeho kraja či prívrženci KDH a ĽSHZDS. Rok 2007 v osobnom živote častejšie nesadol najmä respondentom so základným vzdelaním a nezamestnaným. Zatiaľ čo pred rokom očakávala viac ako polovica respondentov, že rok 2007 bude pre krajinu lepší, v ostatnom decembrovom prieskume už podobné optimistické očakávania vo vzťahu k nastávajúcemu roku mali len necelé dve pätiny oslovených. Ďalšie takmer dve pätiny opýtaných si myslia, že aktuálny rok bude pre Slovenskú republiku rovnaký ako rok minulý a približne šestina oslovených zastáva názor, že prichádzajúci rok bude pre našu krajinu horší. Zlepšenie oproti uplynulému roku očakávajú častejšie, v porovnaní s celoslovenským priemerom, oslovení vo veku 50 až 59 rokov, držitelia maturitných vysvedčení aj vysokoškolských diplomov, podnikatelia, robotníci či obyvatelia väčších miest. Zlepšenie tiež očakávajú voliči Smeru-SD a SNS. Predpoklad, že najbližší rok bude pre SR rovnaký ako práve skončený, uvádzali predovšetkým dôchodcovia, ale aj priaznivci KDH a SDKÚ-DS. Pesimistami, teda tými, ktorí si myslia, že nastávajúci rok bude horší ako rok 2007, boli v prieskume najmä občania maďarskej národnosti a dôchodcovia.

Vyhliadky SR na rok 2008 vnímajú Slováci pesimistickejšie ako vlani

4. januára 2008 - (tasr)

Vyhliadky Slovenskej republiky pre nadchádzajúci rok sú podľa slovenskej verejnosti vnímané pesimistickejšie ako v prieskume spred roka. Vyplýva to z výskumu, ktorý realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR v dňoch 1. až 10. decembra. Výberová vzorka pozostávala z 1079 respondentov. Zatiaľ čo pred rokom očakávala viac ako polovica respondentov, že rok 2007 bude pre krajinu lepší, v ostatnom decembrovom prieskume už podobné optimistické očakávania vo vzťahu k nastávajúcemu roku mali len necelé dve pätiny oslovených. Ďalšie takmer dve pätiny opýtaných si myslia, že aktuálny rok bude pre Slovenskú republiku rovnaký ako rok minulý a približne šestina oslovených zastáva názor, že prichádzajúci rok bude pre našu krajinu horší. Zlepšenie oproti uplynulému roku očakávajú častejšie, v porovnaní s celoslovenským priemerom, oslovení vo veku 50 až 59 rokov (44%), držitelia maturitných vysvedčení aj vysokoškolských diplomov (zhodne 42%), podnikatelia (56%), kvalifikovaní robotníci (47%), oslovení z miest s počtom od 50.000 do 100.000 obyvateľov (45%), respondenti žijúci v Prešovskom kraji (48%) a voliči Smeru-SD (49%) a SNS (42%). Predpoklad, že najbližší rok bude pre SR rovnaký ako práve skončený, uvádzali predovšetkým dôchodcovia (42%), ale aj priaznivci KDH (45%) a SDKÚ-DS (48%). Pesimistami, teda tými, ktorí si myslia, že nastávajúci rok bude horší ako rok 2007, boli v prieskume najmä občania maďarskej národnosti (24%), dôchodcovia (22%), obyvatelia Košického kraja (21%) a v optike politických postojov stúpenci SMK (21%).

Eurosocialisti Slotovo vyjadrenie určite zaznamenajú

5. januára 2008 - (sita, sme)

Na Slovensku podľa predsedu SNS Jána Slotu nežijú Maďari, ale sú to Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky. „Mali by sme takto nazývať našich spoluobčanov z južného Slovenska, že sú to Slováci, ktorí majú materinský jazyk maďarský,“ povedal. Aj o tom má vraj pochybnosti, pretože „hromada z nich sú pomaďarčení Slováci“. Spochybňovaním národnostnej menšiny môže Slota ako koaličný partner opäť zhoršiť pozíciu Smeru u európskych socialistov. O návrate Smeru do Strany európskych socialistov by sa malo rozhodnúť vo februári. Stále však nič nie je isté, čo pred časom povedal aj hovorca PES Julian Scola. Potvrdil, že na Slovensku „stále ostávajú nevyriešené problémy s intoleranciou, ktorej súčasťou sú komentáre pána Slotu“. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že eurosocialisti Slotovo vyjadrenie určite zaznamenajú. Či ovplyvní prípadný návrat Smeru do strany, nevie odhadnúť, myslí si však, že vládu výrok kompromituje. Podpredseda Smeru a vicepremiér Dušan Čaplovič hovorí, že Slota vlastne poprel existenciu slovenskej menšiny v zahraničí. „Ak by som prijal túto tézu, tak by sa dalo povedať, že ani v Maďarsku nežijú Slováci, ale len Maďari hovoriaci po slovensky.“ Čaplovič to považuje za výmysly. „Od vecí, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom, sa nedá ani dištancovať.“ Komentovať Slotove slová odmietol aj podpredseda HZDS Milan Urbáni. Predseda SMK Pál Csáky výrok považuje za urážku. „Kým takýto človek takýmto vidieckym a primitívnym spôsobom bude urážať iných, tak niet o čom hovoriť.“ Napätie podľa neho generuje ten, kto je pri moci. „Ak Slota vykrikuje v krčme, tak môže byť prípadne súdený. Ale keď je to druhý najvýznamnejší človek vládnej koalície a keď sa koalícia správa takýmto spôsobom a stále generuje takéto blbosti, pretože na iné nemá, tak to zákonite bude vyvolávať problémy,“ povedal Csáky.

Ján Slota: „To nie sú Maďari. Sú to Slováci...“

4. januára 2008 - (sita)

Na Slovensku podľa predsedu SNS Jána Slotu nežijú Maďari, ale Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky. „Ja tvrdím, že to nie sú Maďari. Sú to Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky,“ povedal Slota pre agentúru SITA. Ani vo Francúzsku podľa Slotu neexistujú Alžírčania alebo Maročania. Oni sú všetci Francúzi. „Oni sa delia na Francúzov, prisťahovalcov a cudzincov. Mali by sme takto nazývať našich spoluobčanov z južného Slovenska, že to sú Slováci, ktorí majú materinský jazyk maďarský. Aj to mám pochybnosti, pretože hromada z nich sú pomaďarčení Slováci,“ vyhlásil Slota.

Pál Csáky: Predseda SNS Ján Slota uráža...

4. januára 2008 - (sita)

Predseda SNS Ján Slota uráža podľa predsedu SMK Pála Csákyho iných vidieckym a primitívnym spôsobom. „Kým takýto človek takýmto vidieckym a primitívnym spôsobom bude urážať iných, tak niet o čom hovoriť,” povedal Csáky v reakcii na vyjadrenie Slotu, podľa ktorého na Slovensku nežijú Maďari, ale Slováci, ktorí sa vyjadrujú po maďarsky. Csáky odmieta porovnanie Slotu a podpredsedu SMK Miklósa Duraya. „Duray sa nevyjadruje takým vulgárnym spôsobom ako Slota. Týchto dvoch nemôžeme porovnať. V Európe majú zlé meno aj Le Pen aj Heider, ale sú to oveľa inteligentnejší ľudia ako náš kolega zo Žiliny,” vyhlásil Csáky. Podľa Csákyho téma autonómie nie je aktuálna. „Ten, kto nepochopil, že žijeme v 21. storočí, tak nech si kladie takéto otázky,” povedal. Po vstupe do schengenského priestoru každý môže ísť kam chce, každý bude kupovať, čo chce. Každý bude pracovať, kde nájde prácu. Upozornil, že zo Slovenska 24 000 ľudí chodí za prácou do Maďarska každý deň tam a späť. Celú štruktúru priemyslu v severozápadnom Maďarsku ťahajú títo ľudia. „Svet sa mení. Keď budujeme Európu bez hraníc, tak na čo by sme mali teraz záujem meniť akékoľvek hranice. Je to nezmysel. Na druhej strane máme záujem, aby sme mali garancie pre našu kultúru a školstvo a v tej oblasti by sme radi videli vyššiu samosprávu,” vyhlásil predseda SMK. Csáky zdôraznil, že slovenská vláda niekoľko dní pred vstupom do schengenu rokovala o tom, ako redukovať možnosti národnostného školstva na Slovensku. „Považujem to za prejav provincionalizmu. Táto vláda nemá ani na minimálnu úroveň elegancie,” povedal. Podľa neho však snahy, ktoré tu boli aj v 90. rokoch, nebudú úspešné, pričom budú len generovať problémy a napätia. „Napätie generuje ten, kto je pri moci. Ak Slota vykrikuje v krčme a je bezvýznamný človek, tak prosím, nech vykrikuje, tak môže byť na základe zákonov SR prípadne súdený. Ale keď je to druhý najvýznamnejší človek vládnej koalície, a keď koalícia sa správa takýmto spôsobom a stále generuje takéto blbosti, pretože na iné nemá, tak to zákonite bude aj v budúcnosti vyvolávať problémy,” vyhlásil Csáky. Zároveň dodal, že nech sa nikto nehnevá na Maďarov, budú sa brániť. „Budeme brániť naše práva všetkými demokratickými a dostupnými spôsobmi,” uviedol.

Na internete je denne 42% Slovákov

3. januára 2008 - (sita)

Slovensko sa v penetrácii internetu umiestnilo na štvrtom mieste spomedzi krajín strednej a východnej Európy (SVE). Podľa prieskumu spoločnosti GfK využíva internet v SR 42 % ľudí. Slovensko vedie najmä v pripojenosti na internet v práci a v škole a zaostáva v možnosti pripojiť sa doma. Takmer polovica užívateľov internetu na Slovensku využíva internet denne, pričom 70 % z nich skoro každý deň komunikuje prostredníctvom emailov a 63 % hľadá na internete aktuálne informácie. Zaujímavosťou podľa spoločnosti GfK je, že 39 % internetových užívateľov skoro každý deň chatuje. „V tom Slováci spolu s Rumunmi a Bulharmi uzatvárajú prvú trojku v rebríčku,” konštatuje GfK. Z prieskumu ďalej vyplýva, že niekoľkokrát týždenne je na internet pripojených 37 % užívateľov internetu a 9 % opýtaných je on-line iba niekoľkokrát za mesiac. Spomedzi krajín SVE Slovensko vedie najmä vo využívaní internetu v práci s podielom 45 % a v škole je to 20 %. Predbehlo tak aj susedné krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko. V porovnaní s týmito krajinami na Slovensku ľudia oveľa viac využívajú služby internetových kaviarní a iných verejných pripojení. Čo sa týka pripojenosti na internet doma, Slováci sa umiestnili v rebríčku medzi poslednými a to pod regionálnym priemerom. Horšie je na tom už len Bosna a Hercegovina a Ukrajina. Spoločnosť GfK realizovala prieskum v septembri 2007 v 13 krajinách strednej a východnej Európy - konkrétne v Rakúsku, v Bulharsku, v Chorvátsku, v Českej republike, v Maďarsku, v Rumunsku, v Rusku, na Slovensku, v Slovinsku, na Ukrajine, v Poľsku, v Srbsku a v Bosne a Hercegovine. V každej krajine sa do prieskumu zapojilo 1 000 respondentov.

Obchod roka - Rakúšania kúpili maďarské Cargo

3. januára 2008 - (SRo)

Budapešť uzavrela obchod roka. Rakúske spolkové železnice totiž kúpili nákladné Cargo maďarských železníc za 100 miliárd forintov, teda približne 13 a pol miliardy korún. Rail Cargo Austria hovorí o strategickom význame tejto investície, maďarské ministerstvo financií zasa o skvalitnení služieb a zvýšení konkurencieschopnosti. Maďarský minister financií János Veres vyhlásil, že transakcia posilní Rakúsko ako zahraničného investora na maďarskom trhu. Zároveň konštatoval, že Viedeň je po Nemecku a Holandsku tretím najväčším investorom v krajine. Šéf rezortu financií tvrdí, že predaj bol dobrým krokom pre Maďarsko. János Veres: „Som presvedčený o tom, že naše rozhodnutie je odborné. Ide o reakciu na výzvy globálnej ekonomiky. V strednej Európe tak vznikne nová spoločnosť, nová spolupráca a nová kvalita, ktorá bude konkurencieschopná. Pre Maďarsko je nesmierne dôležité, že táto spolupráca bude od dnes jednotná, skutočne bez hraníc.” MÁV Cargo a Rail Cargo Austria disponujú spolu 32 tisíc nákladnými vagónmi. Podľa plánov by mali do roku 2011 nakúpiť ďalších 5000 vozňov. Po nemeckých a francúzskych železniciach ide teda o tretiu najväčšiu nákladnú prepravnú spoločnosť v Európe. Šéf maďarského Carga István Heinczinger prízvukoval, že väčšina získaných peňazí pôjde na modernizáciu techniky. Zároveň ubezpečil, že investor sa zmluvne zaviazal dva roky neprepustiť žiadneho zo zamestnancov. Rakúšania sa už dávnejšie snažia posilniť si postavenie na trhoch v strednej Európe. Už v minulosti chceli od Maďarov kúpiť aj MOL. Nateraz však neúspešne.

Investícia do maďarského Carga sa ÖBB vráti za 10 rokov

4. januára 2008 - (tasr)

Rakúske spolkové železnice (ÖBB) sa dostali aj medzi výrobcov vagónov. Začiatkom tohto roka totiž kúpili maďarského nákladného železničného prepravcu MÁV Cargo za 405 miliónov EUR, v prepočte 13,5 miliardy SKK, a do obchodnej transakcie patril aj výrobca železničných vozňov v Miskolcsi. Uviedol to člen vedenia ÖBB Gustav Poschalko v rozhovore pre víkendové vydanie novín Salzburger Nachrichten. Vo vagónke sa ročne vyrába viac ako nákladných 400 vozňov. V Európe ich je práve teraz nedostatok. V Maďarsku sa vyrábajú vagóny asi o 30 % lacnejšie než v Rakúsku. Kritici ÖBB tvrdia, že v úsilí o expanziu na Východ zaplatili privysokú cenu za vagónový šrot. Ale vedenie spoločnosti tvrdenie odmieta a tvrdí, že z 13 000 vagónov Carga je v zlom stave len asi 1 800. Podľa plánu vedenia Rakúskych spolkových železníc by sa mala investícia vrátiť asi za 10 rokov. Poschalko je teraz presvedčený, že ÖBB sa dostala v európskej nákladnej doprave do prvej ligy. Za najsilnejšieho konkurenta pokladá nemecký Railion a francúzsku spoločnosť SNCF. „Rail Cargo Austria a MÁV Cargo majú spolu 32 000 nákladných vagónov,” uviedol manažér a dodal, že Francúzi disponujú len 45 000 vozňami.

Autá po novom - Boj so starými vozidlami

3. januára 2008 - (SRo)

Maďarské ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo bojovať so starými vozidlami, ktoré nevyhovujú emisným normám. Kompetentní zvažujú ísť dokonca nad rámec pravidiel, ktoré určuje Európska únia. Keď Maďari koncom 80. rokov otvorili pre východných Nemcov hranice s Rakúskom, v krajine ostali stovky opustených Trabantov a Wartburgov. Tie brázdia maďarské cesty dodnes. Hovorí Zuzana Bibóková z maďarského ministerstva životného prostredia: „Ešte stále sa stretávame so socialistickými vozidlami, ktoré nevyhovujú žiadnym normám. V evidencii sú tiež dovezené staré autá, ktoré tiež zaťažujú životné prostredie. Dá sa konštatovať, že viac ako polovica vozidiel v Maďarsku takzvane dožíva.” Kompetentní preto zvažujú obmedzenia, ktoré by prispeli k zlepšeniu ovzdušia. Zaviesť prísnejšie pravidlá pre staršie vozidlá však nebude, vzhľadom k ich počtu, jednoduché. Vysvetľuje Z. Bibóková: „V celej Európe to funguje tak, že emisné pravidlá sprísňujú pre nové autá. Staršie, pokiaľ zvládnu kontrolu v ich kategórii, môžu na cestách dožiť.”

Náhrada za Rely Dakar 2008 bude možno v máji

7. januára 2008 - (sita)

Organizátori prestížnej Rely Dakar uvažujú, že z bezpečnostných dôvodov zrušený 30. ročník populárneho podujatia, ktoré malo mať štart v sobotu 5. januára v Lisabone a cieľ tradične v senegalskom Dakare, sa napokon predsa len uskutoční. Preteky by sa mali konať v máji a jazdilo by sa v Maďarsku a Rumunsku. „Podľa informácií, ktoré mám od maďarských kolegov z východoeurópskej pobočky spoločnosti A. S. O., ktorá je organizátorom Rely Dakar, v tomto roku by sa preteky mohli uskutočniť v máji v Maďarsku a Rumunsku,” povedal agentúre AFP šéf českého KM Racing Teamu a dodal: „Bolo by to pekné gesto voči všetkým, ktorí zasvätili rok svojho života prípravám na Rely Dakar 2008.”

Dakar 2010: Odštartuje v Budapešti

3. januára 2008 - (Nový Čas)

Senzačnú informáciu prinieslo stredajšie vydanie maďarského denníka Blikk. Je vraj isté, že v roku 2010 odštartuje legendárna Rely Dakar v Maďarsku! Vláda už v decembri uzatvorila predbežnú dohodu s organizátormi a na akciu zagarantovala aj potrebných 2,2 milióna eur, t. j. v prepočte 72,6 milióna korún. Keď sa u našich južných susedov začalo o tejto myšlienke hovoriť nahlas, mnohí si poklepali po čele a usmievali sa. Na Nový rok však myšlienku, že púšťová šou zavíta do Maďarska, nepriamo potvrdil štátny tajomník ministerstva vidieckeho rozvoja István Újhelyi. „Pravda je, že 6. decembra sme v Paríži rokovali s organizáciou zodpovednou za prípravu rely Amaury Sport Organisation. Predostreli sme jej svoju ponuku aj s potrebnou vládnou garanciou,” prezradil I. Újhelyi, ktorý potom dodal, že obe strany aj podpísali predbežnú dohodu. „Hrdo môžem oznámiť, že v roku 2010 odštartuje Rely Dakar v Budapešti,” dodal. Už dávnejšie je známe, že právo na usporiadanie štartu stojí spomínaných 2,2 milióna eur. Efektivitu spomínanej investícii odobrali aj nezávislí odborníci, ktorí tvrdia, že to rozhodne nebude stratový podnik. V Maďarsku už vedia aj to, že po slávnostnom štarte v Budapešti bude centrom prvej etapy mestečko Veszprém.

D. Čaplovič: Slováci by si v roku 2008 mali pripomenúť aj sv. Štefana

1. januára 2008 - (tasr)

Slováci by si tento rok mohli podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča pripomenúť aj výročie smrti uhorského kráľa svätého Štefana. „Slováci by si mali pripomenúť, že Štefan I. bol aj ich kráľom,” povedal pre TASR v reakcii na výčitku expredsedu SMK Bélu Bugára, že vláda, ktorá chce na budúci rok pripomínať Slovákom ich historické medzníky, zabúda na menšiny. „Naše národné tradície sú také späté s národnostnými tradíciami, že si ich príslušníci menšín môžu pripomínať spolu s väčšinovým národom,” poznamenal Čaplovič. Podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva, ktorý v minulosti pôsobil ako historik a archeológ v Slovenskej akadémii vied, pripomenul, že Štefan I. sa opieral do značnej miery aj o horné Uhorsko-nitrianske kniežatstvo, ktoré nadväzovalo na tradície Veľkej Moravy. Zomrel v roku 1038, čo znamená, že v tomto roku to bude okrúhle výročie, 970 rokov od jeho smrti. „Ja by som pripomenul aj rok 1968, čiže aj to pozitívne na Dubčekovej alebo Pražskej jari na jednej strane a okupáciu ČSSR na druhej strane. Veď to sa týka takisto aj menšín,” upozornil Čaplovič. Návrat totality v tom čase je podľa Čaploviča spoločnou témou, ktorú si takisto môžu pripomenúť tak Slováci, ako aj národnostné menšiny.

Tom Lantos opúšťa Kongres, diagnostikovali mu rakovinu

3. januára 2008 - (tasr)

Vplyvný člen amerického Kongresu Tom Lantos v stredu oznámil, že v novembrových voľbách sa už nebude uchádzať o zvolenie do Snemovne reprezentantov. Rozhodol sa tak po tom, čo mu lekári nedávno diagnostikovali rakovinu. Lantos, 79-ročný demokrat, je predsedom zahraničného výboru snemovne a dlhoročným bojovníkom za ľudské práva v rôznych častiach sveta. „Vo svetle tohto vývoja a liečby, ktorú to bude vyžadovať, sa nebudem usilovať o znovuzvolenie,” uvádza Lantos vo svojom stredajšom stanovisku. Lantos sa narodil v roku 1928 v židovskej rodine v Budapešti. Keď nacisti ovládli Maďarsko, mal len 16 rokov, napriek tomu sa aktívne zapojil do protinacistického odboja. Väčšina členov jeho rodina zahynula v nacistických koncentračných táboroch. Členom Snemovne reprezentantov je od roku 1980, predtým pôsobil okrem iného ako zahraničnopolitický televízny komentátor.

R. Fico v priamom prenose posilňoval národné povedomie

2. januára 2008 - (sita)

V priamom prenose dnes vláda v spoločnosti predsedu Matice slovenskej, šéfa žilinského samosprávneho kraja a primátora Martina prijala vyhlásenie k 15. výročiu Slovenskej republiky. Konštatovala v ňom, že si váži „všetky vlastenecké a politické sily, ktoré sa spojili, aby sme dosiahli tento ušľachtilý a nedoceniteľný cieľ” - samostatný štát. Vláda sľúbila chrániť slovenskú identitu, rozvíjať rozumný historizmus, viesť mladú generáciu k vlastenectvu, pripraviť programy pre vzdelávanie bez ohľadu na sociálny pôvod študentov, obnovovať a chrániť kultúrne dedičstvo. Vicepremiér Dušan Čaplovič vyhlásenie vlády uvítal ako dokument, „po ktorom sme dlhé roky volali”. Minister kultúry Marek Maďarič dodal, že štát je tým najoptimálnejším nástrojom na rozvoj národa. Šéf žilinského VÚC Juraj Blanár ocenil vládu slovami, že takáto ešte v histórii Slovenska nebola. Primátor Martina Andrej Hrnčiar vyzval mladých ľudí, aby sa prebudili a začali cítiť národne. Premiér Robert Fico Hrnčiarovi sľúbil necelých päť miliónov na prehĺbenie koryta rieky Turiec a základné protipovodňové opatrenia. Mesto a VÚC v spolupráci s ministerstvom kultúry pripravia návrh zásad novelizácie zákona o Martine. Vláda sa bude zaoberať aj Národným domom, kde dnes sídli martinské divadlo.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink