Počas Medzinárodného roku zemiakov si má celý svet lepšie uvedomiť, že zemiaky zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení takých svetových problémov, akými sú nedostatočná výživa mnohých ľudí, chudoba a ohrozenie životného prostredia. Oficiálne bol Medzinárodný rok zemiakov 2008 otvorený 18. októbra 2007 v sídle OSN v New Yorku. Zemiaky predstavujú základnú potravinu mnohých národov sveta. V nasledujúcich 20 rokoch sa počet obyvateľov na Zemi bude zvyšovať pravdepodobne o vyše 100 miliónov ľudí ročne, pričom 95 percent z nich v rozvojových štátoch, kde už teraz sa prejavujú zvýšené požiadavky na pôdu a zem. Medzinárodné spoločenstvo bude musieť riešiť výzvu, akou je garancia potravinovej bezpečnosti, pre súčasné a budúce generácie a zároveň pritom chrániť prirodzené zdroje. Zemiaky v tejto súvislosti budú dôležitým prvkom pri riešení daných úloh. V súčasnosti sa zemiaky pestujú prakticky na celom svete na ploche približne 195.000 kilometrov štvorcových. Sú štvrtou základnou potravinou na svete, ich produkcia za rok 2006 predstavovala asi 315 milión ton. Vyše polovice z tohto množstva úrody vypestovali ľudia v rozvojových štátoch. Navyše sú zemiaky bohaté na glucidy, vitamín C a majú vysoký obsah proteínov. Medzinárodný rok zemiakov organizuje skupina vlád a veľkých medzinárodných organizácií, riadenie bude mať v rukách OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Medzinárodný rok Zeme bol vyhlásený preto, aby ľudská spoločnosť vo väčšej miere využila zozbierané vedomosti odborníkov a vedcov. Medzinárodný rok už prebieha od januára 2007, skončiť sa má v decembri 2009. Rok 2008 ako „stredný” v tomto trojročí vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN za Rok Zeme.

B. Bugár: Prezident mohol v prejave viac povzbudiť menšiny

1. januára 2008 - (tasr)

Skoro 15 percent občanov Slovenska je inej národnosti ako slovenskej, pričom svojou prácou obohacujú kultúru Slovenska. „Prezident to mohol vo svojom prejave viac vyvážiť,” reagoval na novoročný príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča expredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár. Dodal, že je chvályhodné, ak chce vláda dávať na budúci rok viac priestoru na prezentáciu slovenských národných symbolov, netreba však zabúdať ani na menšiny. Práve preto mal podľa neho prezident využiť svoj prejav aj na to, aby na tento aspekt upozornil. „Menšiny vždy odmietali extrémizmus, lebo sú najzraniteľnejšou skupinou v porovnaní s väčšinou,” reagoval Bugár na prezidentov apel, aby občania spoločne odmietli extrémizmus, radikalizmus a xenofóbiu. Predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj označil Bugárov názor na novoročný prezidentov prejav za povinnú precitlivenosť na menšinové otázky. „Máme skôr pocit, že pre maďarskú menšinu sú prioritnejšie štátne sviatky Maďarskej republiky ako slovenskej, to je bohužiaľ realita z praxe,” povedal Rafaj s dodatkom, že nemá pocit, že by maďarská menšina čakala na nejaké oficiality od slovenského prezidenta. „Bolo to správne upozornenie, lebo robiť pouličnú demokraciu pred supervolebným rokom by si mohla odpustiť akákoľvek politická sila,” reagoval Rafaj na prezidentov apel, aby strany súťažili v parlamente, a nie na uliciach. Podľa Rafaja bola významná aj prezidentova zmienka o tridsiatom výročí ustanovenia Slovenska ako samostatnej cirkevnej provincie. „Bola to logická forma suverenity Slovenska v duchovnej oblasti,” uzavrel.

Novoročný príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča

Drahí spoluobčania, už po tretí raz sa vám z tohto miesta - prostredníctvom rozhlasu a televízie - prihováram na Nový rok, pritom vám vinšujem zdravie, šťastie, spokojnosť v rodinách aj na pracoviskách, viac radosti zo života, ako ste jej mali doposiaľ. Všeličo sa tohto roku zmenilo, i za posledné desaťročia. V mnohom nepochybne k lepšiemu. Žijeme slobodnejšie, odvážnejšie. Ale, žiaľ, niekedy k sebe navzájom aj akosi chladnejšie, nevšímavejšie. Ešteže ten chlad zmierňuje teplo Vianoc a Nového roka, ktoré zostali na Slovensku najkrajším obdobím. Aby v nás pretrvalo teplo domova, jeho rodinného krbu, za to patrí naše poďakovanie najmä tým, ktoré nás ochrannou rukou, svojou láskou a starostlivosťou sprevádzajú celý život. Naše mamy, staré mamy, manželky. Rodina, rod, národ, Slovensko. Štyri slová, štyri hodnoty, ktoré si zachovávame v najhlbšej úcte. Nepochybujem, že aj vy. Dlhé historické obdobie trvalo, kým sme sa stali štátotvorným národom, vďaka čomu máme samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku. A dnes si môžeme pripomenúť deň jej vzniku, navyše i jej dnešné pätnáste narodeniny. A právom sa pri tejto príležitosti pýtame: je taká, akú sme si ju predstavovali? Akú sme ju chceli mať? Pre niekoho áno, pre niekoho nie. Určite niekto má aj iný pohľad. Ale z našich úspechov v ekonomike a hospodárstve mám dobrý pocit. Stále nie sme spokojní - a právom! - s úrovňou sociálnych istôt, zdravotníctva, vzdelávania, justície, ale ani s úrovňou starostlivosti o najstaršiu i najmladšiu generáciu. Aj napriek tomu, že sa v každej z týchto oblastí, ako zvykneme hovoriť, ľady pohli. Urobme všetko, aby sa tieto ľady nezastavili, neprivodili nám zátarasy a zbytočné straty. Ani v tomto období. Aby stranícke záujmy neprevládli nad záujmami občanov nášho štátu. Aby sa k nám nevrátili spôsoby a prostriedky, ktoré sme odmietli. Formovanie politickej kultúry, jej písaných i nepísaných pravidiel presahuje hranicu pätnástich rokov existencie štátu. Ide o nepretržitý dialóg medzi občanom a tými, ktorým delegoval moc, medzi ústavnými inštitúciami a politickými stranami a z tejto pozície chcem všetkých vyzvať: Správajme sa a konajme v mene pravdy, slušnosti a názorovej tolerancie. Vyzývam politické strany ku korektnému politickému zápasu, ktorý nepresiahne hranice parlamentu. Slovensko čakajú nové politické, ekonomické a sociálne výzvy. Sústreďme sa na ne a nie na samoúčelný politický zápas. Dobrého a dobre fungujúceho štátu nikdy nie je dosť. Je ako strecha rodinného domu. Je ako spoločný stôl, za ktorý si sadajú najbližší. Ale na slovenskom stole sa od Štedrej večere až po Troch kráľov vždy prestieralo v rodinách o jeden tanier navyše. Myslelo sa na tých, ktorí by mohli prísť alebo ktorí už nie sú medzi nami... Tento princíp hlbokej ľudskej spolupatričnosti, úcty k človeku by som uvítal aj ako celospoločenský dôkaz vyspelosti občianskej, sociálnej, mravnej, teda predovšetkým vyspelosti kultúrnej, ľudskej. Bez tejto vyspelosti totiž ťažko môžeme očakávať v štáte, v spoločnosti dobré právo a spravodlivosť, kultúru a mravnosť politiky, ekonomiky a dôstojný život. Štát patrí nám všetkým, vážení občania, všetci ho spolutvoríme. Jeho sila - ako nás na to upozorňuje z hĺbky dejín Svätopluk - vyviera z našej spoločnej vôle. Ak ju budeme zbytočne trieštiť, lámať prúty, oslabíme sami seba - to je môj novoročný odkaz politickým stranám, ktorým delegujete vlastnú moc! Iste uznáte, vážení spoluobčania, že jeden nemôže urobiť za všetkých to, čo musí urobiť každý sám. Ako človek i občan. Zostať za každých okolností - ako človek ohľaduplný a ako občan zodpovedný. Život i svet má ešte ďaleko od toho, aby boli takými, ako si ich predstavujeme. Po akých túžime. Ako občan Slovenska som hrdý na to, že sme dokázali ako národ i štát prekonať bariéry, ktoré nám stáli v ceste. Keď sme sa 1. mája 2004 stali súčasťou Európskej únie - akoby sme doširoka otvorili všetky naše okná. Len pred pár dňami, 21. decembra minulého roka sme vstupom do schengenského priestoru doširoka otvorili aj naše dvere - spoločné s našimi susedmi i s celou zbližujúcou sa a integrujúcou sa Európou. Chcem podčiarknuť, že Slováci vždy boli, vždy sa cítili ako prirodzená súčasť Európy. Európu považujeme za kolísku našej kultúry. Slovensko za svoj domov, vlasť, suverénny štát. Môžeme byť oprávnene hrdí, že naša vlasť - Slovenská republika - je po krátkom období existencie moderným európskym štátom presadzujúcim spoločné hodnoty. Sme štátom, ktorý nielen na diplomatickom, ale aj bezpečnostnom poli aktívne berie na seba zodpovednosť za osudy ľudí, ktorí žijú v rôznych vojnou zmietaných oblastiach sveta. Spolurozhodovanie Slovenskej republiky o celosvetových otázkach je veľkou morálnou výzvou, ako aj zadosťučinením našej 15-ročnej existencie. Je potvrdením našej politickej vyspelosti a morálno-hodnotovej ukotvenosti v spoločenstve demokratických národov. Dnešná chvíľa má ešte jednu dôležitú príchuť. Pred pár dňami sme si pripomenuli tridsiate výročie ustanovenia slovenskej cirkevnej provincie - územno-správnej jednotky rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Zdôrazňujem to preto, že aj táto historická skutočnosť nám v nemalej miere pomohla k voľbe samostatnosti a suverenity na vlastnom území, k ustanoveniu Slovenskej republiky. Aby sme neobchádzali úctu k človeku a k svojej vlasti, musíme obnovovať cesty k sebe navzájom. Len cez takéto zomkýnanie, upevňovanie nášho štátu budeme schopní odstraňovať aj prekážky, ktoré stoja medzi nami. Prekážky, o ktoré nestáli minulé generácie, o ktoré nestojíme my, ani naše deti a vnúčatá. Ako prezident Slovenskej republiky si osobitne cením črtu Slovákov, ktorou je schopnosť presadiť sa v súťaži európskych národov. Ak tomu pridáme viac činorodosti, aktívny prístup k životu, ak podporíme riešenia, ktoré smerujú k zlepšeniu kvality života, verím, že zo Slovenska vytvoríme naozajstný domov. Úprimne ho želám nám všetkým bez rozdielu, ktorí na Slovensku žijeme, vytvárame hodnoty. Spoločne odmietnime akýkoľvek extrémizmus, radikalizmus a xenofóbiu a vážme si mier a pokoj, v ktorom Slovenská republika žije už 15 rokov. Drahí spoluobčania, ak som sa v dnešný sviatočný čas - a v súvislosti s 15. výročím vzniku Slovenskej republiky - rozhodol pripomenúť nám všetkým to, čo spája rodinu, rod, národ a národnosti do jednotného štátu a včleňuje nás ako štát do európskeho spoločenstva, urobil som tak preto, aby sme ráznejšie upriamili pozornosť na to, čo nám všetkým spoločne chýba - dobré medziľudské vzťahy, ľudská, človečenská dôstojnosť a dobroprajnosť. Záujem človeka o človeka! Do nového roku 2008 vám preto úprimne želám, aby ste v každý jeho deň stretli dobrého, šľachetného, žičlivého človeka. Aby ste sa tešili zo života. Našej jubilujúcej Slovenskej republike želám, aby pracovití a tvoriví ľudia posilňovali a rozvíjali jej základy. Všetci jej ľudsky prosperujúcu budúcnosť. A každému z vás, drahí spoluobčania, vinšujem do Nového roku - tak ako kedysi - veľa zdravia, šťastia a hojného božského požehnania.

Prezident SR udelil štátne vyznamenanie Gregorovi Papučkovi

1. januára 2008

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič 1. januára udelil štátne vyznamenania. Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy pri organizovaní národnostného života Slovákov v Maďarsku dostal básnik Gregor Papuček. Rodák z Mlynkov začal písať básne na základnej škole, do slovenského literárneho života sa zapojil v roku 1975. Založil Literárnu sekciu Masovokomunikačného výboru Zväzu Slovákov v Maďarsku, a ako sám píše, v roku 1988 z omylu založil literárny a kultúrno-spoločenský časopis Sme: „V nežičlivom prostredí, kde Slováci už odjakživa žijú prevažne bez slovenských škôl a slovenských bohoslužieb, som robil čo sa dalo. Viedol som Literárnu sekciu, neskôr Združenie slovenských spisovateľov v Maďarsku, v jedinom slovenskom týždenníku (Ľudové noviny) som pre mládež redigoval literárnu rubriku Škola milovníkov literatúry, atď. Popri tom som vydal osem knižiek...”.

Prezident ocenil 22 osobností - Udeľovaním vyznamenaní preberáme zodpovednosť

1. januára 2008 - (čtk, sita, tasr)

Prezident Ivan Gašparovič 1. januára udelil štátne vyznamenania 22 osobnostiam. Ocenenie in memoriam dostal partizánsky veliteľ v Slovenskom národnom povstaní Alexander Korda, ktorý bol neskôr za komunizmu prenasledovaný. Vyznamenanie za zásluhy v oblasti športu dostala od prezidenta aj zosnulá legenda československého hokeja Vladimír Dzurilla. Medzi ocenenými je napríklad aj herečka Božidara Turzonovová. Za zásluhy pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí si prevzal ocenenie Slovák žijúci v Maďarsku, básnik Gregor Papuček (podplukovník vo výslužbe), in memoriam cenu získal historik Anton Spiesz. Medzi ocenenými sú aj ľudia, ktorí sa pričinili o záchranu ľudských životov. Milan Antolík a Viliam Pačes v 70. rokoch pomohli predísť nešťastiu v atómovej elektrárni, Gabriela Korytárová zas v roku 2006 zachránila päť detí z horiaceho domu. V Jaslovských Bohuniciach v roku 1976 hrozila jadrová katastrofa porovnateľná s výbuchom atómovej elektrárne v Černobyle. Zabránili jej zamestnanci elektrárne Milan Antolík a Viliam Pačes, ktorí si za to z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzali Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Haváriu spôsobil únik oxidu uhličitého pri výmene palivového článku reaktora. Antolík so svojím kolegom Pačesom vošli do reaktorovej sály a manuálne uzavreli kanál, čím zabránili katastrofálnym následkom. Antolík považuje za kuriozitu, že za tento čin získali už dve štátne vyznamenania. „To prvé, spred dvadsiatich rokov, nám zobral prvý ponovembrový prezident Václav Havel,” poznamenáva Antolík, ktorý pripomína, že prvé ocenenie nebolo medializované. Svoj skutok za hrdinský čin nepovažuje. „Urobil som to zo strachu. O svoju rodinu, manželku, súrodencov, priateľov. Vtedy človek vypne, nerozmýšľa,” skromne popisuje udalosť. Na otázku, aké by boli dôsledky ich nečinnosti, Antolík lakonicky skonštatoval, že by to bol zrejme prvý Černobyľ. Vyznamenanie tiež dostali známy neurochirurg Juraj Šteňo, pediater Miroslav Šašinka, speleológ Anton Droppa, hudobník Ladislav Burlas, folklorista Viliam Ján Gruska a vedci Pavol Dubinský a Štefan Kassay. Starosta bratislavskej mestskej časti Nové mesto Richard Frimmel dostal cenu za rozvoj Slovenska v oblasti územnej samosprávy. Český rodák a historik Pavel Dvořák, ktorý publikoval niekoľko kníh o dejinách Slovenska si ocenenie vyslúžil za významné zásluhy o kultúrny rozvoj krajiny. Rovnaké ocenenia dostali aj funkcionárka slovenských spolkov v Amerike Nina Holá, jazykovedec Milan Majtán, operný spevák Ondrej Malachovský, organizátor umeleckých podujatí pre deti Dušan Roll a spisovateľ Michal Šmajda. V minulosti sa medzi prezidentom ocenenými osobnosťami ocitli aj ľudia, ktorých mená sú v zoznamoch spolupracovníkov komunistickej štátnej bezpečnosti. Rozruch tiež vzbudilo nedávne udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania - Rad Bieleho dvojkríža prvej triedy - kazašskému prezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi, ktorého vládnutie sa často označuje za nedemokratické.

Tým, že slovenským osobnostiam udeľujeme vysoké štátne vyznamenania, im vzdávame zaslúžený hold, ale zároveň preberáme zodpovednosť za obraz, ktorý má slúžiť ako príklad pre všetkých. V priestoroch historickej budovy národnej rady Slovenskej republiky to uviedol prezident Ivan Gašparovič po tom, ako 22 osobnostiam slovenského spoločenského, hospodárskeho, vedeckého, kultúrneho a športového života udelil vysoké štátne vyznamenania pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky. Slovensko by si podľa prezidentových slov malo vážiť ľudí, ktorí mu robia dobré meno doma i v zahraničí. Premiér Robert Fico na slávnosti apeloval na tých, ktorí majú vplyv na verejnú mienku, aby čo najviac šírili prácu a mená ocenených, pretože Slovensko takúto elitu veľmi potrebuje. Presne pred rokom, keď prezident I. Gašparovič udeľoval štátne vyznamenania pri príležitosti vzniku SR, Fico uviedol, že laureátom sa venuje v médiách podstatne menej pozornosti ako napríklad prostitútkam. Na otázku agentúry SITA, či sa podľa jeho názoru odvtedy niečo zmenilo, reagoval, že v záujme vyššej publicity osobností sa vôbec nepokročilo. Herečka Božidara Turzonovová, ktorá od prezidenta dostala Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky pre agentúru SITA uviedla, že pôvodná slovenská tvorba sa pribrzdila. „Mám ten pocit, ba dokonca istotu, že sa slovenská pôvodná tvorba skutočne pribrzdila a už nie som ochotná hovoriť alebo pripúšťať, že je to kvôli peniazom. Ja si myslím, že je to kvôli postoju k slovenskej tvorbe,” upozornila laureátka Turzonovová. Minister kultúry Marek Maďarič súhlasil len čiastočne. Stagnácia a pokles pôvodnej tvorby najmä vo verejnoprávnej televízii existuje podľa jeho slov od začiatku 90. rokov minulého storočia. „Rozhlas a televízia sa neustále stretávajú s tým, že rastú ich náklady, ale príjmy nerastú. Kvitujem, že sa oživuje slovenský film. Ak prejdú zákony o audiovizuálnom fonde a o koncesiách, tak by v nasledujúcich rokoch by mohlo dôjsť k výraznému nárastu pôvodnej televíznej, filmovej a rozhlasovej tvorby,” uviedol pre agentúru SITA M. Maďarič. Držiteľ Pribinovho kríža II. triedy - starosta bratislavskej mestskej časti Richard Frimmel pre agentúru SITA uviedol, že svoje vyznamenanie chápe v širšom meradle. Teda, že sa podarilo dosiahnuť, aby kompetencie štátnej správy prešli na samosprávy. Najvypuklejšie sa to podľa jeho slov prejavilo v Bratislave, kde boli potreby samosprávy veľmi naliehavé. Na margo vinohradu Roberta Fica, ktorý územne spadá do Nového Mesta, Frimmel pre agentúru zopakoval, že na premiérovej parcele sa nedá stavať. „Územný plán môže niečo hovoriť, ale keď chce niekto stavať, musí požiadať o územné rozhodnutie a doložiť potvrdenie o vyňatí pozemku z pôdneho fondu. Toto tu nie je možné, pretože ide o pozemky v registri vinohradníckeho vlastníctva,” pripomenul pre agentúru SITA Richard Frimmel.

Organizovaný zločin

31. decembra 2007 - (sita)

O financie z EÚ majú v Maďarsku záujem kriminálne živly, najmä z Ukrajiny a Ruska. Nateraz sa im nepodarilo ukradnúť peniaze z európskych projektov. Táto hrozba je však reálna. Zhodli sa na tom policajti z odboru boja s organizovaným zločinom. Organizovaný zločin sa tvorí vždy tam, kde je veľa peňazí. Podľa odchádzajúceho šéfa odboru boja s organizovaným zločinom maďarského Ministerstva vnútra Lászlóa Ferenczyho sú takým miestom aj európske dotácie. „Napriek tomu, že systém európskych dotácií je dobre zabezpečený, neexistuje, samozrejme, stopercentná istota. Nie nadarmo sa tiež hovorí, že kto si robí zálusk na európske peniaze, musí niečo znamenať v hospodárskom svete. Musíme sa teda pozerať aj vyššie. Je veľa ľudí, ktorí by si radi nelegálne prilepšili.” V Maďarsku operuje údajne najviac zločineckých organizácií, ktoré sa orientujú na ekonomickú trestnú činnosť v strednej Európe. László Ferenczy je v tvrdeniach opatrnejší. „Nerád hovorím presné čísla. Na jednej strane je to tajné, a potom nie vždy sú presné. Faktom však je, že u nás operuje značné množstvo takýchto skupín.”

Chráňme si svoju identitu, vyzýva Ján Slota

1. januára 2008 - (sita)

SNS podľa predsedu Jána Slotu po 15 rokoch od vzniku SR napĺňa obrovská radosť z naplnených túžob národa, ktorý bol tisícročie gniavený pod cudzou čižmou. „Už v roku 1989, keď obnovila svoju činnosť, a my, čo sme vtedy vstupovali do tejto strany, sme už vtedy vstupovali s entuziazmom a s tou víziu samostatného Slovenska a samostatnej SR. Boli sme šťastný aj v roku 1993, keď sa to podarilo. Keď bola vyhlásená samostatná SR. To je pre nás určite veľké sebauspokojenie,” povedal Slota. Slota pripomenul, že jeho strane sa podarilo presadiť do programového vyhlásenia vlády vlastenectvo - výučbu vlastenectva v školách. To je podľa neho prínos, ktorý by mal podčiarknuť hrdosť na tento štát. „Aj v zjednocujúcej sa Európe by sme mali mať stále na pamäti, že je to zjednocujúca sa Európa po stránke ekonomickej, ale identita národov a národných štátov musí byť za každú cenu zachovaná. Inak by to bolo veľmi zle,“ zdôraznil líder národniarov. Podľa Slotu je dôležité, aby mladí videli svoje historické korene. „Som presvedčený, že národ pod Tatrami má korene veľmi silné a náš strom v tisícročných víchriciach obstál a vydržal aj nápory od Tatárov, cez Turkov a Maďarov. Pevne verím, že SR má peknú a veľkú perspektívu, len my Slováci musíme byť pevný v národných koreňoch,“ vyhlásil. Najdôležitejšie podľa Slotu je, aby sme nestratili národnú identitu. „To, čo sme nestratili pod korbáčom, tisícročným útlakom, keď sme si zachovali materinskú reč, aj napriek tomu, že sme boli zatváraní, strieľaní a vešaní, aby sme túto identitu nestratili v rokoch, keď máme vlastný štát,” povedal. Najväčšie nebezpečenstvo vidí v niektorých médiách, ktoré sú nepriateľsky naladené na všetko, čo je národné. „Všetko sa zosmiešňuje, bagatelizuje. Vyzdvihuje sa bezbrehý liberalizmus. Globalizácia zotiera všetko národné,” dodal.

Hrsť črepín z Budapešti

29. decembra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

„Zabránil” už stretnutiu premiérov, lebo vytáral vraj verejnosti, čo nemal, obstál v skúške svojich kolegov v rozhlasovej relácii, keď sa nenechal vyprovokovať, informoval o reakciách na prehradenie Dunaja, o futbalovom konflikte Slovan-Ferencváros, o mnohých komplotoch, dokonca o údajných tankoch. Možno už tušíte, že za hrsť črepín zo svojho pôsobenia v Budapešti ponúka Gregor Martin Papucsek...

Prechádzam sa po centre Budapešti, medzi stánkami vianočných trhov, a hľa, jeden eurokomisár! S Lászlóm Kovácsom sa srdečne zvítame, a keď sa spýta, či som tu stále, hovorím mu, že áno, ale už ako slobodný novinár a nie ako spravodajca Slovenského rozhlasu. Zaspomíname si na „staré časy”, keď bol šéfom maďarskej diplomacie, a kedykoľvek som mu mohol zatelefonovať, požiadať ho o vyjadrenie hoci o polnoci, k nejakej aktuálnej, najmä slovensko-maďarskej téme. Na jednom z vrcholov vyostrených sporov, bolo to roku 1995, on mi udelil výročnú cenu svojho rezortu, práve založenú pre zahraničných korešpondentov. Čiže som bol prvý, a hoci mnohí kolegovia to zo žartu označili div nie za provokáciu, dodnes si to vysoko vážim. Potom neraz, napríklad na tlačovej konferencii, sme sa na seba len usmievali, keď v maďarskom jazykovom kontexte nepoužil slovo „Pozsony”, ale „Bratislava”, pričom nemohol mať tušenie, že o dvanásť rokov by to chcel niekto zaviesť aj v maďarských učebniciach na Slovensku...

A keď nostalgia, poďme ešte späť v čase! Ako relikviu uchovávam svoj prvý, rukou písaný príspevok do Československého rozhlasu - je na ňom dátum 1. 9. 1992. Práve v ten deň som začal svoju činnosť v Budapešti, a hneď som vhupol do gabčíkovsko-nagymarošskej tematiky. Bol to štart raketový, a ako týždňový spravodajca som tu mal hneď slovenského premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý v kombinácii s Józsefom Antallom bol ako kosa na kameň. O rok sa Antall aj chcel nejakým spôsobom pomstiť, a v dôvernom liste požiadal českého premiéra Klausa o spojenectvo proti Mečiarovi. O existencii listu prenikla informácia z Prahy, ale čo je v ňom, nikto nevedel. Keď som po ňom pátral tu v Budapešti, z istého zdroja mi ho poslali faxom. Ten mi však už vybledol.

Nevybledla spomienka na „futbalový konflikt”, keď na bratislavskom Slovane zbili policajti fanúšikov Ferencvárosu, tu zasa rozbili výklad nášho kultúrneho strediska. O pár týždňov sme prehradili pri Čunove Dunaj, čo na maďarskej strane vyvolalo neuveriteľnú hystériu: „Slováci nám ukradli Dunaj!” - znelo z každého kúta. Paniku niekto vyvolával aj doma, v Bratislave, lebo sa rozšírilo, že k hraniciam sa pohli maďarské tanky. Podarilo sa mi zistiť priamo od vtedajšieho ministra obrany, že to nie je pravda. Len v zátvorkách dodávam, že téma sa vyskytla ešte raz, oveľa neskôr, akurát tanky mali vyraziť v opačnom smere... našťastie tiež iba v rovine humbugu.

Potom - a sme opäť v kritickom období, keď sa pripravovala základná zmluva - bol každý vrcholný kontakt po slovensko-maďarskej línii senzáciou. Chápem politikov, že chcú mať pokoj, nechcú predbiehať udalosti, ale čo, keď verejnosť už priam prahla po nejakej priaznivej informácii. Moji „špióni” mi raz našepli, že sa niečo chystá na úrovni premiérov Mečiara a Horna. Je neprípustné si to neoveriť, hneď z viacerých zdrojov! Tunajší hovorca nevedel o ničom, ani domáca hovorkyňa, ktorá sa na to musela opýtať „šéfa”, ten jej to potvrdil, a ja som to mohol pustiť do éteru. Na druhý deň som s hrôzou zistil, že všetky maďarské denníky palcovými titulkami citujú mňa, spravodajcu Slovenského rozhlasu v Budapešti, ako zdroj takej dôležitej informácie, že sa zídu predsedovia vlád. Potom to potvrdili aj oficiálne - čo im iné zostalo? - no pointa je tá, že sa nakoniec tento „utajovaný” summit nekonal. Mne zostalo iba dúfať, že azda nie preto, lebo som to predčasne oznámil. Myslím to, samozrejme, sebaironicky, pretože neverím, že novinár usmerňuje dianie. To sú iba najnovšie móresy, že udalosti sa vyrábajú, a nielen sa informuje o tom, čo sa naozaj stalo...

A stalo sa, že som bol pozvaný ako hosť do najpočúvanejšej relácie Maďarského rozhlasu - vysiela sa v nedeľu po poludňajších správach, a je to akýsi zápisník zahraničných spravodajcov plný smiešnych vecí zo sveta. Po každom príspevku sme s moderátorom prehodili slovo, aj my sme sa dosť nasmiali, ale zrazu ma požiadal, aby som povedal nejaký vtip o Mečiarovi. Krátko som zaváhal a vyzval som ho, aby najprv on povedal vtip o Hornovi. Jasné, že nepovedal. Tento prípad má oneskorenú pointu: o niekoľko rokov, keď som dcére hľadal strednú školu, človek, ktorý o jej prijatí mal rozhodovať, spomenul si na mňa z onej relácie a dcéra bola prijatá. Že by sme boli predsa - neviemkoľkáta - veľmoc???

To boli len niektoré črepiny z poldruha desaťročia môjho pôsobenia na tomto poste. Najnovšie - nemenej búrlivé - som nespomenul zámerne, hádam o rok - keď to už bude - história?

Bez diaľničnej polície

28. decembra 2007

Maďarsko od 28. decembra nemá diaľničnú políciu. Ide o zmenu, ktorú si vyžiadala reforma bezpečnostných zložiek po vstupe krajiny do schengenského priestoru. Diaľničná polícia ako samostatný úsek bezpečnostných zložiek vznikla v Maďarsku pred štyrmi rokmi. Mala dve riaditeľstvá a 9 kontrolných štábov. Policajti v špeciálne upravených vozidlách kontrolovali diaľničné úseky po 60 kilometroch. Dnes sa toto rozdelenie mení. Hovorí Ildikó Bencze z maďarského policajného riaditeľstva: „Diaľničná polícia fungovala už v 70. rokoch, akurát pod iným názvom. Podobne to bude aj dnes. Teda príslušníci budú naďalej hliadkovať, budú však patriť pod krajské policajné zbory. K dispozícii budú mať špeciálne vozidlá, motocykle a radary na meranie rýchlosti. Zmenami sa teda nezhorší ani dopravná situácia, ani bezpečnosť na cestách, a nezvýši sa kriminalita.” Kompetentní v tejto súvislosti upozorňujú motoristov, že už čoskoro bude v Maďarsku celoštátna policajná akcia, zameraná najmä na porušovanie predpisov na diaľniciach.

Recenzia - Divák spomínať nebude (Lajos Koltai: V ten večer)

12. januára 2008 - (Daniel Bernát - Pravda)

Maďarský kameraman a režisér Lajos Koltai vstupuje do príbehu svojho nového filmu cez prelínačky. Dostáva sa k starej žene na smrteľnej posteli, ktorú trápi minulosť a jej predstavy sa prelínajú so skutočnosťou. Ann nedokáže bojovať s príťažlivou silou spomienok. Prehodnocuje svoje dávne rozhodnutia a Koltai sa v obraze vracia do 50. rokov minulého storočia, aby ukázal, čo sa vlastne stalo. V ten večer. Príbeh však nerieši len ľúbostný vzťah z Anniných spomienok, tvorcovia sa pustili aj do rozprávania o problémoch, ktoré majú jej dospelé dcéry. Lenže postavám Constance a Niny neposkytli toľko priestoru, aby dokázali výraznejšie upútať divákovu pozornosť, presvedčivo vypovedať svoje starosti, dôsledne odkryť svoje osobnosti. Všetko z toho je len naznačené a zjednodušené. Koltai však uspokojivo nevyriešil ani hlavnú dejovú líniu, tú spomienkovú, ktorá sa venuje Anninmu vzťahu s Harrisom Ardenom. Režisér ju rozmazal do stratena. Divák nevie, ako sa cesty milencov rozišli a čím hrdinka prešla neskôr. Prirodzene ho to však zaujíma, pretože pri sledovaní ľúbostnej zápletky strávil množstvo času a tvorcovia vkladajú do úst Meryl Streepovej slová o tom, že Ann spravila v živote veľa, pretože sa stala matkou úžasných detí. Čo zostáva? Veľmi dobrá Vanessa Redgraveová v úlohe zomierajúcej Ann, výborná Meryl Streepová a sympatická Claire Danesová ako mladá Ann. Zvyšok je klasická ľúbostná dráma. O vzťahu, ktorý mal na hrdinku filmu zásadný vplyv, ale diváka zasiahne oveľa menej. Nezanechá v ňom také výrazné spomienky, o akých rozpráva. - V ten večer / USA 2007 / scenár: Susan Minotová, Michael Cunningham / réžia: Lajos Koltai / hrajú: Claire Danesová, Vanessa Redgraveová, Toni Colletteová, Meryl Streepová, Patrick Wilson a iní / premiéra: 3. januára 2008.

Nový film: V ten večer

29. decembra 2007

Maďarský kameraman a režisér Lajos Koltai nakrútil v americkej produkcii hviezdne obsadenú drámu V ten večer, ktorá bude mať slovenskú premiéru 3. januára. Ann má dve dcéry a na sklonku svojho života sa rozhodla, že im prezradí tajomstvo, ktoré v sebe dlho nosila. Začne teda Nine a Constance rozprávať o mužovi, ktorého kedysi vrúcne milovala. Ann sa v spomienkach vracia 50 rokov do minulosti, keď na svadbe svojej priateľky stretla Harrisa Ardena. Ten zmenil jej život a Nina s Constance sa snažia prísť na to, o koho vlastne išlo a ako s nimi súvisí. Lajos Koltai spolupracoval ako kameraman na viacerých filmoch slávneho režiséra Istvána Szabóa a v roku 2005 nakrútil podľa románu Imre Kertésza snímku Bezosudovosť. Do drámy V ten večer obsadil Vanessu Redgraveovú, Claire Danesovú, Toni Colletteovú, Meryl Streepovú, Glenn Closeovú aj Natashu Richardsonovú.

Hranice podľa premiéra R. Fica zostali a zostanú

29. decembra 2007 - (tasr/sro)

Hranice podľa premiéra Roberta Fica zostali a musia zostať. „Nevytvárajme dojem, že sa zrazu stratili a že sa zo schengenského priestoru stalo jednoliate územie, kde sa všetko pomieša,” uviedol dnes premiér v relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu na margo vstupu SR do schengenského priestoru. Fico prostredníctvom relácie požiadal médiá, aby prestali rozprávať o tom, že zanikli hranice. Zdôraznil, že hranice sú integrálnou súčasťou štátu, jeho znakom, ohraničujú priestor, v ktorom si konkrétny štát prostredníctvom svojich vlastných štátnych orgánov uplatňuje vplyv a moc. „Hranice zostali a zostanú. Schengen je iba o tom, že sme zrušili hraničné kontroly. Nejde o zánik hraníc, ale len o zánik hraničných kontrol na hraničných priechodoch,” povedal. Čo sa týka priorít vlády, medzi najdôležitejšie zaradil postupné vytváranie takých podmienok v krajine, „aby bola dostatočne atraktívna pre mladých ľudí, aby v nej zostali”. Prioritou vlády je podľa jeho slov za každú cenu robiť doma všetko pre to, aby si mladý človek po skončení školy povedal, že sa mu neoplatí odísť pracovať do zahraničia. Druhou najväčšou výzvou je „realita východných platov a západných cien”. Treba sa podľa neho sústrediť na to, aby sa Slovensko približovalo k EÚ aj čo sa týka príjmov. Premiér sa vyjadril taktiež k Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý avizoval, že posunie orgánom činným v trestnom konaní trestné prípady pohraničníkov v súvislosti so streľbou na hraniciach pred rokom 1989. Uviedol, že nechce vstupovať do práce ÚPN. Treba si však podľa neho uvedomiť, že zákony, na základe ktorých postupovali pohraničníci, vymýšľal niekto iný. „Tá zodpovednosť je podstatne vyššie a ak ÚPN chce vyvodzovať zodpovednosť za tragédie, ktoré sa stali na hraniciach, mal by siahnuť vyššie. Nielen na tých, ktorí použili zbraň a aplikovali nejaké právne predpisy, ktoré v tom čase platili,” zdôraznil Fico. Podľa neho patrí Slovensko medzi národy, ktoré využívajú históriu na vzájomnú konfrontáciu. „Históriu by som nechal historikom, ale ak niekto spáchal trestný čin a je možnosť takéhoto človeka za minulosť postihnúť, tak to urobme. Ale už nerozdeľujme spoločnosť na základe historických udalostí, že ten, kto v minulosti pôsobil, bol buď hrdina, alebo zradca.” Fico ďalej povedal, že do roku 1989 nebolo všetko elementárne zlé. V štáte bolo podľa jeho slov veľmi veľa dobrých sociálnych vecí, na ktoré by sa dalo nadviazať, na druhej strane bolo aj veľa porušení. „Ale určite nikdy nepoviem, že do roku 1989 bola na Slovensku nejaká čierna diera. Ľudia pracovali od rána do večera, tvorili obrovské hodnoty, potom tie hodnoty niekto predal za korunu cudzím vlastníkom,” poznamenal premiér.

Tachty-Cered - Maďari prišli na polnočnú omšu

29. decembra 2007 - (Pravda)

Medzi gemerskou obcou Tachty a kilometer vzdialeným maďarským Ceredom sa do pádu hranice dalo chodiť peši alebo na bicykli. Autom sa nedalo, len so sedemdesiatkilometrovou obchádzkou. „Zrazu je u nás denne viacero áut z Maďarska. Niektorí ľudia chodia na návštevy známych, iní len prechádzajú. Do krčmy či reštaurácie chodia Maďari na pivo, nárast cítia aj v potravinách či iných predajniach,” zdôrazňuje miestny starosta Július Molnár. V obci zažili podľa neho nezvyklý úkaz aj počas sviatkov. „Na polnočnú omšu zaplnili náš kostol spolovice ľudia z maďarského Ceredu,” podčiarkol Molnár. Očakáva, že zrušenie hraníc pomôže v regióne cestovnému ruchu. Za posledný týždeň pritom v najjužnejších slovenských obciach skutočne pribudlo Maďarov. „Podľa mňa sa na tom podpisuje aj psychologický aspekt. Do susedného Maďarska sme chodievali aj predtým pravidelne a bez problémov, takisto Maďari na Slovensko. Teraz sa to ešte zvýšilo,” vysvetľuje vyšší pohyb ľudí na bývalých hraniciach starosta obce Kráľ v okrese Rimavská Sobota Ľudovít Ligárt. „To, že na hraniciach nestoja uniformovaní hraniční policajti, spôsobilo v ľuďoch akúsi duševnú voľnosť a viac cestujú,” zamýšľa sa ďalej. Pád posledných bariér cítia podľa neho aj živnostníci vrátane samotnej obce. „Obecný úrad sídli v barokovom kaštieli a v objekte obec prevádzkuje aj vlastnú reštauráciu. Podľa zloženia jej hostí môžem potvrdiť, že za posledný týždeň počet návštevníkov v nej z Maďarska jednoznačne stúpol,” tvrdí Ligárt. Maďarov lákajú k nám nižšie ceny v reštauráciách, ale aj cena alkoholu, najmä piva. To u nás je lepšie a aj lacnejšie. V rozvoj turistiky verí aj starosta Šiatorskej Bukovinky v okrese Lučenec Juraj Badinka. „Pri hrade Šomoška, ktorý máme v prenájme, je turistický chodník. Za tých niekoľko dní od nášho vstupu do schengenského priestoru sa podľa mojich informácií zvýšil počet turistov z Maďarska, ktorí si chodia obzrieť hrad a prejsť sa po náučnom chodníku,” zdôraznil Badinka. Ten sa nazdáva, že ešte väčšiemu rozvoju turistického ruchu bránia rozdielne meny v oboch štátoch. „Keď bude u nás aj v Maďarsku zavedené euro, turistický ruch sa zvýši ešte viac,” konštatuje.

G. Jeszenszky: Maďari si so SR predstavovali harmonickejší vzťah

28. decembra 2007 - (tasr)

Maďarsko bolo prekvapené rozdelením Československa, no myšlienku samostatnosti Slovenska vedelo prijať. Inou otázkou je, že si Maďari predstavovali harmonickejší vzájomný vzťah so samostatnou SR. Povedal to v rozhovore pre TASR pri príležitosti 15. výročia rozdelenia Československa niekdajší minister zahraničných vecí a prvý šéf maďarskej diplomacie po zmene režimu Géza Jeszenszky. Podľa exministra a historika, ktorý v súčasnosti prednáša medzinárodné vzťahy na budapeštianskej univerzite Corvinus, po roku 1990 maďarské obyvateľstvo - dokonca ani odborníci - nečakali, že sa Československo rozdelí na dve časti. Zvlášť nie po tom, čo sa federácia stala realitou. Ako dodal, spoznajúc však spôsob rozmýšľania, ktorý v tom období čoraz viac prevládal na Slovensku a podľa ktorého cieľom bola úplná samostatnosť, sa Maďarsko vedelo stotožniť s touto myšlienkou a dokázalo ju prijať. „Ja osobne, aj vtedajší premiér József Antal, ako znalci dejín, ktorí sme vždy považovali Slovákov za bratský národ, s ktorým sme tisíc rokov žili spolu v dobrom i zlom, sme toto rozhodnutie prijali v podstate s radosťou,” konštatoval Jeszenszky. Inou otázkou podľa neho je, že Maďari si predstavovali omnoho harmonickejší vzťah medzi oboma krajinami. „Napriek tomu, že v tom čase bolo dosť ťažké obdobie v dôsledku prehradenia Dunaja, ktoré bolo podľa nášho názoru protiprávne, Maďarsko okamžite uznalo Slovensko a úprimne mu zaželalo všetko dobré k samostatnej existencii, čo platí aj dnes,” zdôraznil. „Musím povedať, že to Slovensku vyšlo, rozvoj SR predstihol všetky očakávania a potvrdilo sa, že Slováci si poradia lepšie v samostatnom štáte, ako keby zostali v spoločnom,” uzavrel maďarský exminister zahraničných vecí.

Ján Slota: Hlásali sme samostatnosť od roku 1989

28. decembra 2007 - (sita)

„Nikto iný to nehlásal v roku 1990, jedine SNS. Ani HZDS, ani KDH a tobôž nie nejaká iná strana,” povedal dnes Slota pre agentúru SITA. Národniari sú podľa Slotu šťastní, že dnes sa viac politických subjektov hlási k programovým cieľom SNS. „Na druhej strane mi nedá nepovedať, že mal by sa podľa rečí politický subjekt správať a aj prijímať svoje rozhodnutia v intenciách toho, čo sa hovorí. A to už je problémovejšie. SNS je v tomto jednoznačne principiálna. To čo má v svojich cieľoch, presadzuje do života,” vyhlásil Slota. Pripomenul, že SNS presadila deklaráciu o Černovej, deklaráciu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov a zákon o zásluhách Andreja Hlinku. SNS je podľa jej predsedu Jána Slotu v súčasnosti jednotná. „SNS je stabilizovaná politická strana. Na slovenskom politickom kolbišti je najstabilnejšia,” uviedol pre agentúru SITA líder národniarov. SNS podľa Slotu robí všetko preto, aby vláda SR bola proslovenská. „Nikdy už nespravíme taký chybný krok, ako sme spravili pred voľbami v roku 2002, keď z titulu vnútorných rozporov sa dostali do vlády Maďari, teda SMK,” vyhlásil.

P. Csáky: SMK možno najpevnejším bodom opozičnej spolupráce

28. decembra 2007 - (tasr)

Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa domnieva, že jeho strana patrí v súčasnosti možno k najpevnejším bodom opozičnej spolupráce a nemá pocit, že by bola vytláčaná na jej okraj. „Sme oslovovaní, sme vo všetkých opozičných iniciatívach, aj v prípade postavenia spoločného kandidáta na prezidenta budeme hrať kľúčovú úlohu,” konštatoval v rozhovore pre TASR. SMK má naďalej záujem spolupracovať s opozičnými partnermi, avšak za jeden z nešťastných momentov považuje verejné útoky nacionálneho krídla KDH na ich stranu, ktoré podľa neho boli neopodstatnené a amatérske. „Pán Hrušovský rovnako ako oficiálna delegácia KDH na opozičnom stretnutí potvrdil, že na rokovaniach predsedníctva KDH nikdy nepadlo rozhodnutie o tom, že nechcú s nami ďalej rokovať,” reagoval líder SMK. Dodal, že išlo skôr o veľmi nešťastnú interpretáciu osobného názoru Daniela Lipšica. „Takto sa vytvárajú fámy. Brali sme to športovo a povedali sme im, že ak sa chce KDH odizolovať od potenciálnych voličov SMK, ktorí môžu garantovať určité zázemie aj pre spoločného prezidentského kandidáta, tak toto je najlepšia cesta, aby prehral,” poznamenal. Csáky pripomenul, že SMK bude tejto spolupráci, ktorá by sa dala zlepšiť, korektným partnerom. Isté zápory ale vidí v pretrvávajúcom súperení medzi KDH a SDKÚ-DS. „Snažíme sa zohrať aj určitú rolu sprostredkovateľa medzi týmito dvoma stranami,” uviedol. Líder SMK nesúhlasí s názorom, že súčasné vedenie strany stratilo pre témy, s ktorými prišlo, koaličný potenciál. „My sme sa de facto nedostali do vlády počas pôsobenia bývalého vedenia SMK, to bolo odizolované a vytlačené z moci,” upozornil na fakt, že sa strana po voľbách v minulom roku stala súčasťou opozície. Pre Csákyho bolo nepríjemným poznaním, že po vytvorení vlády v roku 2006 sa celé politické spektrum a aj zameranie verejných diskusií viac prenieslo do nacionálnej roviny. „Obávam sa, že to bol skôr prínos SNS. Bohužiaľ, aj v strane Smer existuje istá platforma, ktorá akceptuje takúto hru a takýto spôsob správania sa,” podotkol. Za nebezpečné a nešťastné označil vyjadrenie predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara o tom, že kvôli prijatiu Slovenska do eurozóny sa do mája budúceho rok nič v koalícii neudeje. „Ja by som žiadnu garanciu nevidel v tom, že to dovtedy vydrží. Možno tie záujmy budú na budúci rok ešte vypuklejšie a k ďalším turbulenciám rozhodne príde,” zdôraznil šéf SMK. Nedávne rozpory medzi vládnymi stranami nepovažuje Csáky za krízu, ale za hľadanie si nových pozícií a meranie síl. Prípadné predčasné voľby by podľa jeho slov boli pre Smer, SNS aj ĽS-HZDS určitým riskom. „Asi najpokojnejšia v tomto smere môže byť SMK, ktorá má stabilnú voličskú základňu,” myslí si. Csáky vyzdvihol úlohu opozície na silnú a efektívnu kontrolu vlády. Avšak nie je presvedčený o tom, že všetky jej kroky boli v minulosti premyslené a správne načasované. „Na druhej strane najhoršia opozícia je tá, ktorá nerobí nič,” poznamenal. Na margo návrhov na vyslovenie nedôvery predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi a premiérovi Robertovi Ficovi Csáky povedal, že opozičné aktivity sa nemôžu týkať len iniciovania odvolávania, avšak za veľký nedostatok slovenského politického života pokladá to, že sa z parlamentu stal stroj na tvorbu zákonov. „Chýba tam platforma na skutočne politický dialóg. A práve návrhy na odvolávanie dávajú možnosť na takúto platformu,” uzavrel predseda SMK.

Z bilančného rozhovoru TASR s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom

27. decembra 2007 - (tasr)

Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sa naozaj dostali do pozície, ktorá neslúži záujmom ani jedného z nás. (...) Slovensko ponúklo dosť termínov, možností aj spôsobov na stretnutie, treba ich len prijať.

- Zdá sa, že jediným problémom našich zahraničných vzťahov sú vzťahy s Maďarskou republikou (MR). Podľa našich informácií ste stále nedostali pozvanie na oficiálnu návštevu. Vnímate to Vy osobne ako problém, keďže naposledy tam bol ešte Váš predchodca Rudolf Schuster?

- Pozvanie nemám, z kancelárie maďarského prezidenta dostala zamietavú odpoveď aj jedna naša televízia, keď sa ponúkla zorganizovať náš rozhovor v rámci telemostu. Stretneme sa však na budúci rok, kedy sa na Slovensku uskutoční stretnutie predstaviteľov V4. Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sa naozaj dostali do pozície, ktorá neslúži záujmom ani jedného z nás. Do určitej miery tu veľkú úlohu zohráva aj maďarská politická strana na Slovensku, ktorá svoje predstavy nepresadzuje na verejnosti vždy celkom vhodne. Reakcie, ktoré boli na Benešove dekréty, neboli podľa mňa adekvátne. Ja som nebol za to, aby sme prijali takú deklaráciu - Benešove dekréty sú minulosť, ktorá sa naplnila a nedá sa vziať späť. Nebol to výmysel Československa, ale vzišli z politiky po skončení druhej svetovej vojny. Ja si myslím, že tu už nie je priestor na hľadanie vzájomnej spolupráce. Ten je v budúcnosti. Krívd, ktoré sa v minulosti stali, bolo strašne veľa - možno aj na maďarskej strane, ale nespočetne viac na slovenskej. Ale dnes už treba hľadať možnosti spolupráce. A tá je nám predurčená aj faktom, že sme členmi EÚ a Vyšehradskej štvorky. Ja osobne nemám so vzťahmi k Maďarsku problémy, veď napokon ja som ponúkol prezidentovi Sólyomovi, aby sme o našich vzťahoch hovorili medzi mladými ľuďmi, ktorí si už ani nevedia predstaviť, aká bola minulosť. Som rád, že maďarský prezident prišiel do Banskej Bystrice prednášať na univerzitu, ja som zas vystúpil na maďarskej v Pilíši. Záujem študentov bol veľký a debaty boli skutočne na úrovni rozumných ľudí, ktorí hovorili práve o budúcnosti.

- Vaša Excelencia, vy ste v Maďarsku boli niekoľkokrát na pracovných návštevách, ale nikdy ste počas nich verejne nevystupovali. Kde je podľa Vás už tá hranica medzi „súkromnou” a naozaj súkromnou návštevou, ktorú by skúsený politik a vysoký štátny činiteľ nemal prekročiť, ak nechce narušiť medzištátne vzťahy?

- Diplomacia má svoje pravidlá a súkromná návšteva svoj presný význam. Nie je to len o tom, že pricestujem a robím si, čo chcem. Žiaľ, musím skonštatovať, že obsah návštevy maďarského prezidenta nebol organizačne ani obsahovo zvládnutý - tým myslím jeho niektoré vyjadrenia. Druhým aspektom návštevy je politická rovina. Za môjho pôsobenia v úrade a mojich skúseností s maďarskými partnermi nadobúdam trochu dojem, že otvorením tej minulosti sa snažia prekrývať domáce vnútropolitické a ekonomické problémy. Myslím si, že ten spôsob nepomohol ani riešeniu ich problémov medzi koalíciou a opozíciou doma. Preto ma mrzí, že by Slovensko malo byť určitým zakrývacím jazýčkom. Ale priznám sa, že som v tom čase význam jeho návštevy chápal asi len v podtexte. Ja stále tvrdím, že sa chcem stretávať a budem veľmi rád, keď sa budeme stretávať aj veľmi často s prezidentom, s predstaviteľmi maďarskej politickej scény i parlamentu. Slovensko ponúklo dosť termínov, možností aj spôsobov na stretnutie, treba ich len prijať.

Rok 2007 - Slovensko verzus Maďarsko. Aj oheň, aj bod mrazu

28. decembra 2007 - (HN)

Novodobé slovensko-maďarské vzťahy neboli nikdy horšie ako po tom, čo Smer-SD vytvoril vládu s národniarmi Jána Slotu a s Mečiarovým ĽS-HZDS. Prestrelky medzi slovenskými a maďarskými politikmi pokračovali aj v tomto roku. Protestné diplomatické nóty, odmietanie návštev Slovenska Maďarmi a vzájomná komunikácia politikov na minimálnej úrovni. Výrazné dozvuky v Maďarsku mal obrat v kauze Hedviga, keď polícia ohlásila, že útok na študentku maďarskej národnosti sa nestal a vzápätí ju obvinila z krivej výpovede. Maďarskí politici bleskovo zareagovali. Skupina okolo predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha poslala Slovensku varovný signál, že sa „pozrú na to, ako budú slovenské justičné orgány postupovať pri tomto vykonštruovanom súdnom procese, ktorý slúži záujmom politickej moci”. Voči Hedvige Malinovej je naďalej vedené trestné stíhanie. Jej právny zástupca Roman Kvasnica najnovšie požaduje v prípade vypočuť ako svedka predsedu vlády Roberta Fica a vicepremiéra Dušana Čaploviča. Ďalším kameňom úrazu bolo prijatie Uznesenia o nemennosti Benešových dekrétov v Národnej rade SR z dielne SNS. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány o ňom povedal, že nepomôže dobrým susedským vzťahom. Ešte ďalej však zašiel maďarský prezident László Sólyom, ktorý uznesenie označil za facku namiesto plánovaného slovensko-maďarského zmierenia. Slovenskí politici však tvrdia, že uznesenie parlamentu len fixuje súčasný stav platný od konca druhej svetovej vojny nastolený prezidentom Benešom. Oficiálnym argumentom pre uznesenie bola snaha zabrániť politikom SMK v ich možnom pokuse otvoriť Benešove dekréty s cieľom odškodnenia Maďarov, ktorých sa týkali. Maďarskí politici to však zobrali ako postup Slovenska proti maďarskej menšine a snahu o obmedzovanie ich práv. Reakcia nenechala na seba dlho čakať - zástupcovia zahraničného výboru maďarského parlamentu odmietli rokovať so svojimi kolegami zo slovenského parlamentu. Šéfka parlamentu našich južných susedov Katalin Sziliová sa zas nestretla s predsedom NR SR Pavlom Paškom (Smer-SD). Olej do ohňa prilievali svojím lobingom v europarlamente aj politici SMK. Pál Csáky písal v súvislosti s prijatím uznesenia o nemennosti povojnových dokumentov „svojim priateľom v Európe” o alarmujúcej situácii na Slovensku. Proti tomu ostro vystúpil Paška, ktorý od neho žiadal ospravedlnenie za takého „donášanie” na Slovensko v Európskej únii. Téma sa dostala aj na pôdu europarlamentu, kde sa k maďarským europoslancom pridali aj Nemci. Situáciu prebral výbor europarlamentu pre ľudské práva a občianske slobody. Na Slovensko poslal monitorovaciu skupinu. Problémom pre slovenských politikov sa stala aj súkromná návšteva maďarského prezidenta v Komárne, na ktorej sa Sólyom vyjadroval k znepokojujúcim krokom, ktoré podľa neho slovenská vláda voči maďarskej menšine chystá. Mal na mysli najmä prijatie uznesenia NR SR o Benešových dekrétoch či snahy o obmedzenie vysielania národnostného Rádia Patria. Od slovenskej diplomacie si za to vyslúžil diplomatický protest.

Pál Csáky: S traumou, že sa SMK dostala do opozície, sa nám podarilo vyrovnať

27. decembra 2007 - (tasr)

Otrasy, ktoré v politických stranách vyvolá odchod do opozície, považuje predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky za bežné. „Všade v demokratickom svete je to taká menšia trauma, s ktorou sa strana musí vyrovnať. Myslím si, že SMK sa to viac-menej podarilo,” zhodnotil v rozhovore pre TASR. Pripomenul, že každá politická strana, ktorá nie je založená len na realizovaní momentálnych záujmov svojich členov, akceptuje aj situáciu, keď sa nedostane do vládnych štruktúr. „Uvedomujeme si, že v demokratických podmienkach má opozícia dôležitú úlohu, a to predovšetkým ponúknuť alternatívu k danému vládnutiu,” vysvetlil. Na druhej strane však podľa neho nebolo veľmi šťastné vnútorné napätie medzi niektorými predstaviteľmi SMK, rovnako ako spôsob vedenia vzájomného dialógu. „Ja som sa dostal do situácie človeka, ktorý to mal hasiť, tak som sa o to snažil. Problém bol v tom, že niektoré veci boli zbytočné, vyplývali z prílišných emotívnych názorov,” vysvetlil. Poukázal na výroky Miklósa Duraya a následnú reakciu Bélu Bugára ako aj Zsolta Simona. „Dalo sa to vyriešiť aj iným spôsobom. Dúfam, že kolegovia to pochopili. My sme sa tomu venovali na rôznych fórach SMK a prijali sme dohody. Teraz je na každom človeku, aby ich dodržiaval a zdá sa, že na to máme šancu,” prízvukoval šéf SMK. Na margo poklesu preferencií strany po marcovom kongrese Csáky poznamenal, že od roku 1998 SMK zaznamenala mierny nárast. „Boli a sú tam výkyvy, ale žiadne dramatické zmeny to nie sú. Za deväť rokov je to absolútne v norme,” domnieva sa Csáky. Podčiarkol, že SMK bola tento rok aktívna na miestnej, regionálnej, celoštátnej aj európskej úrovni. „Snažíme sa byť korektná strana, ale s vyhranenými názormi, spoľahlivý ale tvrdý partner. No a v tom mienime pokračovať aj v budúcnosti,” upozornil Csáky. Dôraz budú naďalej klásť na regionálnu politiku, avšak aktívnejší by chceli byť v sociálnej oblasti. Taktiež pripravili koncepciu rozvoja infraštruktúry a podpredsedovia strany sa budú venovať novým možnostiam podpory malých a stredných podnikateľov.

Kardinál Tomko spomínal na výročie vzniku cirkevnej provincie

30. decembra 2007 - (sita)

Svätou omšou v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa, ktorú celebroval kardinál Jozef Tomko, pripomenula si katolícka cirkev a veriaci v Trnave 30. výročie vzniku Slovenskej cirkevnej provincie. Ako v homílii pred zaplnenou katedrálou zdôraznil kardinál Tomko, vznik cirkevnej provincie bolo významné uznanie pápeža Pavla VI., že katolícka cirkev na Slovensku rastie. „Proces vzniku provincie bol zdĺhavý. Ovplyvňovali to rôzne okolnosti, aj politické, prišla do toho druhá svetová vojna aj nový režim v Československu, ktorý nemal o to záujem. Možno, že vtedajšia vláda lepšie chápala, čo to znamená pre cirkev a pre ľudí, keď sa tomu bránila,” dodal kardinál Tomko na vysvetlenie zložitej, vyše polstoročnej cesty k vzniku samostatnej cirkevnej provincie na Slovensku. Ako doplnil pred novinármi arcibiskup Ján Sokol, prekvapujúco významnú zásluhu na vzniku provincie mal vtedajší prezident Československa a generálny tajomník KSČ Gustáv Husák, ktorý pochopil, že vznikom provincie sa upevnia štátne hranice. „Pôvodne sa v rozhovoroch medzi vládou Československa a Vatikánom hovorilo o Bratislave, ako metropolitnom sídle. Ale štátni páni z delegácie to nechceli dovoliť a ani Husák nemal takú silu, aby to zmenil,” dodal na vysvetlenie arcibiskup Sokol, ako sa vlastne Trnava stala sídlom metropolitu. Podľa arcibiskupa však v spisoch bolo zaznamenané, že keď sa časy upravia, bude sídlo v Bratislave. Ako pre agentúru SITA potvrdil hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Jozef Kováčik, dnes sa o tejto zmene neuvažuje, ale po Košiciach ako druhom metropolitnom sídle, ktoré sa stali v roku 1995, môže na Slovensku vzniknúť aj ďalšia arcidiecéza a diecézy, „Už dlhší čas sa hovorí, že na Slovensku príde aj k takýmto zmenám. Na júnovej návšteve biskupov u Svätého otca im bolo potvrdené, že skutočne tento proces prebieha a v budúcnosti očakávame krok, ktorý pravdepodobne prinesie aj vznik nových diecéz,” dodal na vysvetlenie Kováčik a zároveň spresnil, že pokiaľ nie je tento proces ukončený a podpísaný pápežom, všetko je len v rovine úvah. „Keď Svätý otec tento dekrét podpíše, potom samozrejme budeme verejnosť informovať,” dal bodku za možnými špekuláciami riaditeľ Tlačovej kancelárie KBS. História vzniku Slovenskej cirkevnej provincie ako odznelo aj na dnešnej slávnostnej spomienke, má dlhšie obdobie, ako len tridsaťročné jubileum. Už 17. decembra 1927 bola uzavretá dohoda medzi Vatikánom a Československom pod názvom „Modus Vivendi”, v ktorej bolo ustanovené, že žiadna slovenská diecéza nebude zasahovať na územie Maďarského kráľovstva a žiadna diecéza so sídlom v Maďarsku nebude zasahovať na územie Slovenska. Podľa listu arcibiskupa Sokola touto dohodou dal Vatikán prísľub, že pripraví nové územné členenie diecéz. Na prísľub nadviazala pred 70 rokmi (2. septembra 1937) Apoštolská konštitúcia „Ad Ecclesiastici Regiminis Incrementum”, ktorou boli slovenské územia natrvalo vyňaté z Ostrihomskej arcidiecézy a boli vyhlásené za samostatné územie s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Na jej čele bol apoštolský administrátor Pavol Jantausch. Obdobie druhej svetovej vojny aj nástup socializmu po roku 1948 však odložili usporiadanie diecéz na Slovensku na neurčito. Až v roku 1977 Apoštolskou konštitúciou „Qui Divino” bola ustanovená Slovenská cirkevná provincia, ktorej súčasťou boli Trnavské arcibiskupstvo so sufragánnymi diecézami Nitrianskou, Banskobystrickou, Spišskou, Košickou a Rožňavskou. Súčasne boli zosúladené hranice Trnavského arcibiskupstva so štátnymi hranicami. Vykonaním poveril pápež Pavol VI. kardinála Tomáška, ktorý 7. júla 1978 na slávnostnej sv. omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave promulgoval konštitúciu „Qui divino”. Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný 26. júla 1989 Ján Sokol.

Sídlo arcibiskupa - metropolitu sa pripravuje na jubileum

27. decembra 2007 - (sita)

Už v r. 1927 bola uzavretá dohoda medzi Vatikánom a Československom, v ktorej bolo ustanovené, že žiadna slovenská diecéza nebude zasahovať na územie Maďarského kráľovstva a žiadna diecéza so sídlom v Maďarsku nebude zasahovať na územie Slovenska.

Sídlo metropolitu slovenských katolíkov, ktorým sa pred tridsiatimi rokmi 30. decembra 1977 stala Trnava, sa pripravuje na uctenie si jubilea vzniku Slovenskej cirkevnej provincie. Ako informoval agentúru SITA sekretár Arcibiskupského úradu v Trnave Tibor Hajdu, v nedeľu o 11:00 sa uskutoční v katedrále sv. Jána Krstiteľa slávnostná sv. omša, ktorú bude celebrovať kardinál Jozef Tomko. „Po svätej omši odznie v katedrálnom chráme prednáška dekanky Filozofickej fakulty Trnavskej Univerzity Emílie Hrabovec, v ktorej objasní okolnosti a význam tejto dôležitej udalosti,” priblížil Hajdu ďalší program nedeľnej slávnostnej spomienky na jubileum. Výročie vzniku cirkevnej provincie, diecézy aj metropolitného sídla pripomenú v nedeľu o 12:00 tiež zvony na všetkých chrámoch Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy, ktoré sa rozozvučia na päť minút. História vzniku Slovenskej cirkevnej provincie má však dlhšie obdobie, ako len spomínané jubileum. Ako odznelo na tohtoročných polnočných sv. omšiach z listu arcibiskupa Sokola, už 17. decembra 1927 bola uzavretá dohoda medzi Vatikánom a Československom pod názvom „Modus Vivendi”, v ktorej bolo ustanovené, že žiadna slovenská diecéza nebude zasahovať na územie Maďarského kráľovstva a žiadna diecéza so sídlom v Maďarsku nebude zasahovať na územie Slovenska. Podľa listu arcibiskupa Sokola touto dohodou dal Vatikán prísľub, že pripraví nové územné členenie diecéz. Na prísľub nadviazala pred 70 rokmi (2. septembra 1937) Apoštolská konštitúcia „Ad Ecclesiastici Regiminis Incrementum”, ktorou boli slovenské územia natrvalo vyňaté z Ostrihomskej arcidiecézy a boli vyhlásené za samostatné územie s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Na jej čele bol apoštolský administrátor Pavol Jantausch. Obdobie druhej svetovej vojny aj nástup socializmu po roku 1948 však odložili usporiadanie diecéz na Slovensku na neurčito. Až v roku 1977 Apoštolskou konštitúciou „Qui Divino” bola ustanovená Slovenská cirkevná provincia, ktorej súčasťou boli Trnavské arcibiskupstvo so sufragánnymi diecézami Nitrianskou, Banskobystrickou, Spišskou, Košickou a Rožňavskou. Súčasne boli zosúladené hranice Trnavského arcibiskupstva so štátnymi hranicami. Vykonaním poveril pápež Pavol VI. kardinála Tomáška, ktorý 7. júla 1978 na slávnostnej sv. omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave promulgoval konštitúciu „Qui divino”. Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný 26. júla 1989 Ján Sokol.

Vytierač mláčok

27. decembra 2007 - (Peter Morvay - sme)

Minister zahraničia Ján Kubiš v rozhovore pre TASR tvrdí, že slovenská zahraničná politika má za sebou veľmi úspešný rok s „jednoznačnou obrovskou prevahou veľkých pozitív“. Ako príklad uvádza vstup do Schengenu a pôsobenie v Bezpečnostnej rade OSN, kde vraj nachádzala „zlatú strednú hodnotovú cestu“, a úspešné rozvíjanie vzťahov so susedmi vrátane Maďarska. To všetko „z principiálnej pozície člena euroatlantických štruktúr“, ktorý zároveň „obhajoval svoje štátne záujmy“. Pekná ukážka toho, ako dokáže diplomat dávať slovám opačný význam. Kubiš má pravdu v jedinom: Slovensko sa opäť zviditeľnilo. Nie je však náhoda, že tak urobilo takisto, ako to bolo naposledy za vlády HZDS a SNS. Naše zviditeľnenie nebolo pozitívne a k prestíži krajiny, vrátane jej šéfa zahraničia, rozhodne neprispelo. Aspoň nie vo vyspelej a demokratickej časti sveta. O tej však súčasnej vláde aj tak príliš nejde, takže zo svojho pohľadu môže mať Kubiš aj pravdu. Ak však na svet nehľadíme iba prizmou Moskvy, má Slovensko za sebou v zahraničí rok trapasov až katastrof. Jeho vedenie pritom neukázalo ani za mak principiality a išlo často proti záujmom krajiny. Vzťahy s Maďarskom sú napriek vyhláseniam o potrebe spolupráce na bode mrazu a pri zostave súčasnej vlády to ťažko bude inak. Ešte horšie je, že pre Slotu, Kosovo a servilnosť k rôznym diktátorom (Putin, Kaddáfí, Nazarbajev) klesá naša váha v únii i dôveryhodnosť ako euroatlantického partnera. Najväčší omyl v Kubišovom hodnotení je teda ten, že vlastne niet čo hodnotiť. Žiadnu zahraničnú politiku hodnú zmienky nemáme. Najlepšie to musí vedieť práve Kubiš, ktorého činnosť pripomína prácu čašníka, neustále utierajúceho v elegantnom obleku v dobrej reštaurácii mláčky, ktoré tam zanechali neposední psíci niektorých hostí.

Všetci všade doma

27. decembra 2007 - (Peter Schutz - sme)

Sobotňajšia momentka z priechodu Hegyeshalom, na ktorej slovenský a maďarský premiér spoločne oslavujú vstup do Schengenu, oživila viacero spomienok. Na prvom mieste pamätnú vetu Roberta Fica, že „slovenská vláda nebude tolerovať a akceptovať, aby niekto prekračoval hranice štátu a zneužíval súkromné návštevy na kritiku slovenských orgánov“. Premiér mal, ako vždy, pravdu. Po 21. decembri 2007 je totiž nezvratné, že jeho vláda „tolerovať a akceptovať prekračovanie hraníc“ už naozaj nikdy nebude. Spôsob, akým Fico ešte v októbri, dva mesiace pred vstupom, vnímal posvätnosť a význam hranice, jasne naznačuje, že obsahové konzekvencie, ktoré z účasti v Schengene vyplývajú, si stále neuvedomuje. Popri voľnom pohybe, čo oslavujeme ako nóvum rukolapné, Schengen predovšetkým vyzdvihuje, že vo vnútornom priestore únie je každý všade doma. Teda aj ktorýkoľvek občan Maďarska, vrátane prezidenta, na juhu Slovenska. Skoro tak, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska, keď hranice v zmysle, aký im vnútilo 20. storočie, neexistovali vôbec. A všetci smeli slobodne pendlovať po celej monarchii. To bol prirodzený a normálny stav vecí, ku ktorému sa vraciame. Pohyb bez bariér teda znamená fakticky koniec sveta, do ktorého sa narodili všetky žijúce generácie. Sveta, v ktorom bola hranica výsostným štátnym znakom a symbolom oddelenia nielen v politickom zmysle. Toto vnímanie Schengen síce neruší, ale v čase ho bude výrazne oslabovať. Štáty prestávajú na hraniciach „končiť“, ale začnú splývať, a to kultúrne, ľudskými väzbami i ekonomicky. Nielen pozdrav Viktora Orbána, že „otvárame epochu zrastania, pretože musí zrásť to, čo patrí k sebe“, avizuje, že Maďari sa na zmenu mentálne pripravili lepšie.

Slovensko-maďarské vzťahy treba zamerať na budúcnosť

27. decembra 2007 - (sita)

Hľadanie kompromisov, stretávanie sa a diskusie o budúcnosti a nie o minulosti, tak si prezident Ivan Gašparovič predstavuje perspektívny vývoj slovensko-maďarských vzťahov, o ktorých hovoril s agentúrou SITA. „Nestaval by som otázku tak, že jedna strana chce to, druhá strana chce zasa to. Treba, aby pozitívne veci hľadali obe strany, nielen naša,” reagoval prezident Gašparovič na poznámku agentúry SITA, že šéfke maďarskej diplomacie Kinge Gönczovej prekážajú nejednoznačné signály zo slovenskej vládnej koalície a minister Ján Kubiš musí v zahraničí vysvetľovať, že protimaďarské vyjadrenia predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu nekorešpondujú s oficiálnou líniou slovenskej zahraničnej politiky v súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi. „Čo sa týka histórie, tú nech predložia historici. Ale nestaval by som otázku tak, že jedna strana chce to, druhá strana chce niečo iné,” dodal Ivan Gašparovič. Prezident súhlasí s názorom, že pokusy o návrat do minulosti slovensko-maďarských vzťahov sú zrejmé. „Tento problém tu je a častejšie ho otvárajú predstavitelia našej politickej scény, konkrétne Strany maďarskej koalície (SMK). Rezolúcia o nemennosti Benešových dekrétov bola dôsledkom názorov Strany maďarskej koalície,” uviedol. Dodal, že hneď po zvolení nových funkcionárov SMK, sa s nimi stretol. Hovorili s nimi o tom, ako bude SMK vnímať slovenskú politiku a Slovensko ich politiku, keďže sú jeho občanmi, či mienia otvárať problémové otázky. „Predseda Pál Csáky mi vtedy povedal, že žiadne Benešove dekréty otvárať nebudú, že SMK chce spolupracovať so Slovenskom a pre Slovensko vytvárať v zahraničí dobrý imidž. To sú výroky, ktoré sú na zázname,” pripomenul slovenský prezident Ivan Gašparovič.

Ján Kubiš: Slovensko-maďarské vzťahy boli vždy „svojské”

26. decembra 2007 - (tasr)

Minister: Chceme zlepšenie vzťahov s Maďarskom

26. decembra 2007 - (tasr / Akt-Cent-)

Súčasná vláda sa po svojom nástupe snažila podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša presvedčiť partnerov o tom, že jej program je nasmerovaný na rozvoj dobrej susedskej spolupráce. „Nedá sa veľmi povedať, že slovensko-maďarské vzťahy boli vynikajúce počas predchádzajúcej vlády, pretože oficiálne sa premiéri stretli poslednýkrát v roku 2001. Aké sú to vzťahy, keď sa dvaja predsedovia vlády nestretávajú? To je dobrý dôkaz toho, že tie vzťahy boli vždy svojské,” uviedol šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre TASR. Potvrdil, že do dvojstranného dialógu na vládnej úrovni patria tiež menšinové otázky, ktorým sa venuje náležitá pozornosť. Spomenul financovanie Rádia Patria alebo dvojjazyčné uvádzanie zemepisných názvov v učebniciach národnostných menšín. „My sa vždy budeme snažiť, aby sa veci podobného charakteru doriešili,” prízvukoval Kubiš. Postupne sa plnia aj jednotlivé body spolupráce, na ktorých sa dohodlo počas júnového rokovania slovenského a maďarského premiéra Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya v Bratislave po summite Vyšehradskej štvorky. Minister poukázal na to, že sa v súčasnosti pripravuje oficiálna návšteva maďarského premiéra na Slovensku. „Kde-tu nám do toho niekto podložil mínu a neskrývam, že predseda SMK Pál Csáky tým, že otvoril a akým spôsobom otvoril otázku Benešových dekrétov, deštruoval čo mohol,” zdôraznil. Predpokladá však, že to bude len na krátky čas. „Snažíme sa o jej preklenutie pozitívnym programom spolupráce, ktorý si budeme stavať v súčinnosti s vládou Maďarskej republiky,” konštatoval minister. Ako poznamenal, napriek určitým peripetiám a turbulenciám sa slovenská vláda usilovala o to, aby sa slovensko-maďarské vzťahy dostávali čoraz viac na pôdu reality. „Realita je taká, že vzťahy sú dobré, môžu byť aj lepšie a my sa o to snažíme,” dodal Kubiš. Minister považuje tento rok za veľmi úspešný, tak z hľadiska slovenskej zahraničnej politiky, ako aj z hľadiska zvyšovania prestíže Slovenska a jeho pozitívneho zviditeľňovania sa. „Máme jednoznačnú obrovskú prevahu veľkých pozitív,” povedal. Okrem vstupu do Schengenu a predsedníctva v Rade Európy oceňuje predovšetkým ukončenie slovenského dvojročného pôsobenia na poste nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. „Pôsobili sme tam veľmi dobre, konzistentne a vyvážene. Napríklad aj v sporných otázkach sme nachádzali zlatú strednú hodnotovú cestu,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie. Kladné hodnotenia slovenskej činnosti si minister vypočul zo strany členov EÚ a NATO. Slovensko označili za vynikajúceho partnera, s ktorým sa výborne spolupracovalo, pričom naša krajina vystupovala z principiálnej pozície člena euroatlantických štruktúr, ale zároveň obhajovala svoje štátne záujmy. „Dokonca vyslovili ľútosť nad tým, a nemyslím si, že je to len diplomatická zdvorilosť, že odchádzame z Bezpečnostnej rady,” dodal Kubiš. Minister dodal, že zaťažkávacou skúškou bude to, ako Slovensko obstojí v prvých týždňoch roku 2008 v spojitosti s rozšírením schengenského priestoru. „Z hľadiska zahraničnej politiky je tiež veľmi dôležité, aby sme išli dopredu, pokiaľ ide o vstup SR do eurozóny,” uzavrel šéf slovenskej diplomacie.

Rozhovor s Jánom Čarnogurským

Najväčším nebezpečenstvom pre moderné Slovensko je Maďarsko

27. decembra 2007 - (tasr)

Bývalý podpredseda vlády národného porozumenia v Česko-Slovenskej federatívnej republike a expredseda KDH Ján Čarnogurský si myslí, že rozdeleniu federácie sa vyhnúť nedalo. Spôsob, aký zvolil Vladimír Mečiar, však podľa neho hrozil medzinárodnou izoláciou, čo by Slovensko vystavilo nechránené požiadavkám Maďarskej republiky. Za najväčšie nebezpečenstvo pre moderné Slovensko považuje Ján Čarnogurský práve jeho južného suseda. Uviedol to pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky v exkluzívnom rozhovore pre TASR.

- Máme pätnáste výročie vzniku Slovenskej republiky. Podľa posledného prieskumu by však o niečo viac Slovákov preferovalo spolužitie s Čechmi. Je to však reálne?

- Žijeme s Čechmi a ďalšími národmi v Európskej únii. Československo už nepovažujem za reálne. Už sa dvakrát rozpadlo, ak by sa znovuobnovilo, pokračovali by tie problémy, ktoré boli.

- Medzi ľuďmi boli vtedy obrovské diskusie o tom, kto na koho dopláca...

- A to by sa zopakovalo.

- Vy ste ako jeden z prvých poukázali na to, že v Európskej únii môže byť samostatné Slovensko. Keď ale prišlo na delenie Československa, neboli ste za to...

- Pretože to delenie robil Vladimír Mečiar spôsobom, ktorý nás od Európskej únie vzďaľoval.

- Kvôli čomu?

- Kvôli politike, ktorú robil. A Slovensko mimo Európskej únie by bolo existenčne ohrozené. Predstavte si, že by sme neboli v Európskej únii, všetci okolo nás okrem Ukrajiny by boli... Boli by sme v postavení asi ako Bielorusko.

- Možno skôr ako Srbsko...

- Alebo Srbsko.

- Myslíte si, že už v roku 1992 bolo zjavné, že vláda Vladimíra Mečiara môže mať problémy pri vstupe do EÚ?

- Pre nás, ktorí sme boli vo vrcholovej politike, to bolo zjavné. A veď sa to aj uskutočnilo, veď potom prišli z EÚ dva demarše.

- Vy ste boli proti rozdeleniu ČSFR kvôli tomu, že to robil Mečiar?

- Nie kvôli tomu, že to robil Mečiar, ale kvôli tomu, ako to robil.

- V čom bolo špecifikum jeho postupu, ktoré bolo problémom?

- Špecifikum bolo v tom, že v jeho vnútornej politike boli problémy. My, ktorí sme boli vo vrcholovej politike, sme to vnímali. Zoberte si, že potom prišlo k vylúčeniu Gauliedera z parlamentu, k tým spomínaným demaršom...

- Vy ste mali pocit, že nás Československo chráni pred Mečiarom?

- Nie pred Mečiarom. Československo bolo zárukou, že ideme do Európskej únie. Samostatné Slovensko s Mečiarovou vládou bolo takmer zárukou, že sa do EÚ nedostaneme. A to by sme sa ocitli v postavení Srbska alebo Bieloruska.

- Ani pre Mečiara situácia nebola jednoduchá. HZDS pred voľbami nesľubovalo osamostatnenie, vyjadrovalo sa skôr v rôznych variantoch...

- Áno, on vtedy vlastne až tak veľmi nechcel samostatné Slovensko.

- Hovorilo sa o konfederácii...

- Áno. Fakt je, že československý národ neexistoval. Ani ako politický národ. A pocit súnáležitosti medzi Čechmi a Slovákmi nebol taký silný, aby udržal spoločný štát. Najviditeľnejšie sa to prejavovalo pri zostavovaní rozpočtu na ďalší rok. Keďže česká republika produkovala viacej, bolo tam populárne heslo „Každý za své”. Lenže to je princíp konfederácie...

- Práve Václav Klaus vtedy povedal, že žiadne „dvoudomky” tu stavať nebudeme...

- Princíp „Každý za své” je princípom konfederácie. S tým, že každá republika by prispievala na platenie armády, atď. V ekonomike to ťahali Česi princípom „Každý za své” fakticky ku konfederácii, ale v štátoprávnom usporiadaní trvali na federácii. Ale pri federácii jednoducho bohatšia časť štátu prispieva na chudobnejšiu. To síce Česi robili, ale z roka na rok to bolo ťažšie. Ja som bol pri tom, keď sa v roku 1991 zostavoval rozpočet na rok 1992, vtedy som bol predsedom vlády. Bolo to tak, že ministri financií - federálny, český a slovenský sa zišli a urobili také hrubé čísla, príjmy a výdavky. A potom išiel každý do svojej vlády a povedal, ako sa dohodli. A nato česká vláda, ktorá nám bola priateľsky naklonená, veď predsedom bol Petr Pithart, povedala, že chce o päť miliárd korún viac...

- To na pomery Československa nebolo až tak veľa...

- (smiech)... Áno, nebolo to až tak veľa. Ale potom by sa to z roka na rok zhoršovalo. Ale ako to dopadlo. Potom bolo v Brne stretnutie predsedov vlád, federálneho, českého a slovenského. Federálny rozpočet dostal o päť miliárd menej, český o štyri viacej a slovenský o osemsto miliónov viacej, aby sa nepovedalo. Presnejšie, federálny rozpočet dostal o 4,8 mld menej.

- Čo vtedy financoval federálny rozpočet?

- Vtedy ešte boli spoločné veci a bolo ich pomerne veľa, veď veľká časť hospodárstva bola spoločná. A samozrejme, armáda, zahraničná politika a sociálne veci. Veď povedzme penzie, zdravotné poistenie a podobne išlo cez federálny rozpočet. Ale napríklad justícia bola iba republiková, takže napríklad na súdy z federálneho rozpočtu nešlo nič.

- Na prvý pohľad sa vtedajšie Klausovo stanovisko, že je potrebné rozdeliť republiku, javilo ako prekvapujúce...

- Klaus povedal, aby bola buď federácia, relatívne pevná najmä v ekonomických veciach, čiže základné makroekonomické rozhodnutia by sa robili vo federálnej vláde v Prahe, alebo potom úplné rozdelenie.

- To znamená, že reálne bol za úplné rozdelenie, pretože federácia v jej pôvodnej podobe udržateľná nebola...

- Asi máte pravdu.

- A Česká republika, ako ste povedali, pociťovala nespokojnosť s rozdeľovaním peňazí...

- Áno, lebo na Slovensko išla časť peňazí vyprodukovaných v Českej republike.

- Veď to je normálne. Dnes veľká časť daní, ktorá sa vyprodukuje v Bratislave, ide do regiónov Slovenska...

- Boli potom aj také veci, napríklad pri výbere daní. Platil princíp, že dane sa platia tam, kde sa vyprodukujú. Ale tu bol Slovnaft, ktorý platil veľa daní a podľa tohto princípu sa tieto dane mali platiť do slovenského rozpočtu, ale federálna vláda trvala na tom, aby sa platili do federálneho rozpočtu, čo ale zase veľmi ochudobňovalo Slovensko.

- Ak by nejakou zhodou okolností znovu vzniklo Československo, všetky tieto vzájomné výhrady by sa vrátili...

- Áno, to určite.

- Kedy ste vy ako vrcholový politik prvýkrát pocítili, že by sa Československo mohlo rozpadnúť?

- Mne bolo jasné ešte za komunizmu, že Československo v takej podobe, v akej bolo, sa v slobodných podmienkach neudrží. To bolo možné iba za komunizmu, keď to KSČ držala pevnou rukou. A naozaj sa to začalo prejavovať, veď pomlčková vojna sa začala v marci 1990. Štyri mesiace po dosiahnutí slobody...

- Alebo inak, štyri mesiace po tom, ako ste sa dostali z komunistického väzenia...

- Ale áno, aj to.

- Vy ste boli vtedy podpredsedom vlády národného porozumenia. Riešili ste už vtedy aj problém budúcnosti Slovenska?

- Nie, spočiatku nie. Keď začali tieto problémy a bolo to v prvých mesiacoch roku 1990, bol Alexander Dubček ako predseda Federálneho zhromaždenia poverený tým, aby vytvoril komisiu, ktorá by pripravovala nové štátoprávne usporiadanie. On však dokopy neurobil nič. Tak potom začal Václav Havel organizovať stretnutia, ktoré neskôr dostali ten hanlivý názov „Po hradoch a zámkoch”. Proste boli to stretnutia väčšinou na nejakom zámku alebo v nejakom peknom prostredí. A tak to išlo až do mílovskej dohody z roku 1992, ktorá keď nebola prijatá v Slovenskej národnej rade a potom ani v českej, tak potom to už išlo dolu vodou.

- Kto prvý inicioval rokovania o rozdelení?

- Neviem, kto ich presne inicioval, ale to už nie je zaujímavé.

- Ale áno. Bolo by dobré vedieť, kto bol iniciátorom procesu rozdelenia...

- Pozrite sa, tieto dve strany vyhrali voľby na Slovensku a v Čechách, teda HZDS a ODS, tak bolo jasné, že sa musia stretnúť a riešiť tieto zásadné otázky.

- Kto sa koho zbavil? My Čechov, alebo sa Česi zbavili nás?

- Takto otázka nestála. Proste nebol pocit súdržnosti a predstavy slovenskej a českej strany o budúcej politike boli odlišné, aj o budúcom usporiadaní republiky. Slovensko trvalo na tom, aby malo medzinárodnú subjektivitu, aby v medzinárodných vzťahoch vystupovalo samostatne, čo pri konfederácii je možné. Ale Česi nechceli súhlasiť, aby národné republiky vystupovali ako samostatné subjekty. A tým to bolo povedané.

- A aký to bol pocit, keď Vladimír Mečiar ohlásil v Bratislave na námestí samostatnosť Slovenska?

- Opakujem, že nám bolo jasné, že Mečiarova politika nás povedie do medzinárodnej izolácie, čo by mohlo byť pre Slovensko zničujúce. Napríklad Maďarská republika by si mohla úplne slobodne vznášať požiadavky na Slovensko...

- Však to sa aj snažili robiť...

- Áno, aj to robili. Ak by bolo Slovensko izolované, nemal by sa nás kto zastať. Čiže by sme to prehrali. KDH bolo jasné, že musí robiť opozičnú politiku voči Mečiarovej politike, aby Slovensko doviedlo do Európskej únie a tým zabránilo našej medzinárodnej izolácii a tým zachránilo Slovensko.

- Nemáte pocit, akoby ste niekedy predbiehali dej? O Európskej únii rozmýšľate v časoch, keď sme sa zbavili komunizmu, keď Mečiar dohodol rozdelenie Československa, vy riešite, či sa nedostaneme do medzinárodnej izolácie...

- Pre mňa je vzorom rakúsky lyžiar Tony Sailer zo začiatku šesťdesiatych rokov, on bol trojnásobný olympijský víťaz v zjazdových disciplínach. A on povedal, že keď jazdí slalom, tú bránku, cez ktorú ide, rieši jeho telo už len reflexne, on sa pozerá vždy na tú bránku, ktorá nasleduje.

- A to mu nehrozilo, že kým pozerá na bránku pred ním, narazí na tú, cez ktorú práve prechádza?

- Vyhral tri alebo štyri zlaté olympijské medaily.

- Čo bolo podľa vás najväčším úspechom Slovenska za pätnásť rokov jeho existencie? Vstup do NATO a EÚ?

- Vstup do NATO podľa mňa nie je veľkým úspechom, lebo NATO sa podľa mňa rozpadá a zatiahlo nás do Iraku, Afganistanu a bohviekde nás ešte zatiahne. Podľa mňa bolo veľkým úspechom Slovenska už dokončenie Gabčíkova, lebo o prehradení Dunaja rozhodla moja vláda v júli 1991 a uskutočnilo sa v októbri 1992, kedy ešte Slovensko nebolo samostatné, ale Československo už sa rozpadalo. Maďarsko bolo intenzívne proti dokončeniu Gabčíkova a napriek tomu sa to Slovensku podarilo, dokonca tak, že neskôr vyhralo medzinárodný súd v Haagu. To bol prvý úspech Slovenska. A ďalší bol, že sa Slovensku podarilo vyrovnať s Mečiarovou politikou, ktorá ho viedla do izolácie, tak, že sme sa neskôr dostali do EÚ.

- Aký je vlastne váš vzťah k EÚ? Kresťanskí demokrati sa netaja obavou z oslabovania úlohy národných štátov v únii...

- To je v poriadku. EÚ nezakazuje jednotlivým štátom mať výhrady k rôznym aspektom jej politiky. Ale ako celok je veľmi dobrá. Vo svete nie je bez problémov.

- Ako hodnotíte súčasnú situáciu na Slovensku?

- Nevidím ju nijako dramaticky. Osem rokov tu bola Dzurindova stredo-pravá vláda a bola nahradená stredo-ľavou Ficovou vládou. V Európe je takéto striedanie vlád úplne bežné. A politika, ktorú Fico robí, je vcelku štandardnou stredo-ľavou politikou.

- Ak by ste mali rozdeliť pätnásť rokov Slovenska na nejaké základné etapy, ktoré by to boli?

- Od vyhlásenia samostatného Slovenska do roku 1998 a od roku 1998 doteraz. To si myslím, že je zásadné delenie.

- Čo je podľa vás po pätnástich rokoch najväčšie nebezpečenstvo pre Slovensko?

- Historicky sa Slovensko bude musieť vyrovnať s niečím, čo by som nazval maďarskou výzvou. S maďarskými požiadavkami, ktoré sa v histórii objavili vždy, keď sa Slovensko čo i len o krôčik pozdvihlo. Po meruôsmych rokoch 19. storočia napríklad mohla vzniknúť Matica Slovenská, ale po rakúsko-maďarskom vyrovnaní ju zakázali. Po vzniku ČSR sme tu mali rovno útok maďarských vojsk. V roku 1938 bola Viedenská arbitráž, zobrali nám južné územia. Keď vznikol v roku 1939 slovenský štát, nasledovala malá vojna. Keď sa teraz Slovensko osamostatnilo, opäť tu bol maďarský tlak a tomuto tlaku bude musieť samostatné Slovensko vedieť odolať.

- Fakt je, že Slovensko je v tých istých hraniciach už skoro 90 rokov, ale z niektorých vyjadrení maďarských politikov môže mať človek pocit, že si stále myslia, že sme im niečo ukradli...

- Ale my sme im nič neukradli. Keď majú taký pocit, je to ich problém.

- A nie je možné urobiť nejaký politický krok, ktorý by to zastavil?

- To sa žiadnym jedným krokom nedá vyriešiť. To bude trvalý politický problém ešte najbližších sto rokov. Ale musíme to vyhrať.

Rozhovor je súčasťou témy TASR

venovanej 15. výročiu vzniku Slovenskej republiky.

Inflácia v Maďarsku by sa mala v r. 2009 znížiť na 3 %

27. decembra 2007 - (tasr)

Ročná miera inflácie by mala v Maďarsku v roku 2009 dosiahnuť asi 3 %. Je to strednodobý cieľ centrálnej banky krajiny. Pre agentúru MTI to uviedol guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) András Simor. V poslednom výhľade o vývoji inflácie v krajine, ktorý bol vydaný minulý mesiac, centrálna banka uviedla, že 3-% úroveň inflácie by sa mala dosiahnuť v 1. štvrťroku 2009 a jej celoročná priemerná úroveň sa očakáva v tom istom roku. Podľa Simora však cieľ nie je celkom istý, ohrozuje ho niekoľko závažných rizík. Základná úroková sadzba MNB zostáva už tri mesiace 7,5-% a zatiaľ ju neplánuje znížiť, aby nedala podnet k rastu spotrebiteľských cien. Najvyšší vzostup cien dosiahla krajina v marci tohto roka, keď inflácia vzrástla na 9 %. Došlo k tomu po silnom obmedzení cenových dotácií, ktoré realizovala vláda na zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Tento mesiac by mali byť spotrebiteľské ceny v Maďarsku vyššie asi o 7,2 % než pred rokom.

Slováci posielajú zo zahraničia domov asi 30 miliárd ročne

25. decembra 2007 - (tasr)

V zahraničí pracuje podľa odhadov 200- až 230-tisíc Slovákov. Tí počas celého roka pošlú zo svojich zárobkov blízkym na Slovensku okolo 30 miliárd korún. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). „Sú to odhady, pretože presné štatistiky neexistujú,” konštatovala s tým, že na Slovensko prichádza samozrejme oveľa menej ľudí. Predpokladá sa, že Slováci, ktorí už sú v zahraničí, sa budú vracať vo veľmi malej miere, povedala. Objasnila, že zo Slovenska odchádzajú minimálne stredoškolsky vzdelaní ľudia. Podľa Vatráľovej za prácou do zahraničia odchádza každý tretí vysokoškolák, pričom tak dochádza nielen k tzv. odlivu mozgov, ale aj k ich strate. „Tí čo tu vyštudujú, potom v zahraničí pracujú v nízkokvalifikovaných pozíciách, lebo zarobia viac ako tu vo svojom odbore,” konštatovala. Typický človek, ktorý odíde pracovať mimo Slovenska, je muž so stredoškolským vzdelaním vo veku okolo 25 rokov. Ako ďalej uviedla Vatráľová, ukazuje sa, že ľudia, ktorí odišli pred rokom 2004 za prácou najmä do Írska a Veľkej Británie, sa zatiaľ na Slovensko nevracajú. Dodala, že prevažne mladí ľudia sa v zahraničí usádzajú a nechýba im ani domovina vzhľadom na silnú enklávu Slovákov v týchto krajinách. Cestovanie za prácou prináša so sebou aj riziko v podobe obchodu s ľuďmi. Ten je popri drogách a zbraniach jedným z najvýnosnejších nelegálnych obchodov na svete a ročne sa jeho obeťami stane okolo 100 až 500 Slovákov, niektoré odhady hovoria až o počte 1000 osôb. Aj z tohto dôvodu Vatráľová odporúča, aby Slováci v zahraničí pracovali legálne a preverili si agentúru, ktorá im prácu sprostredkováva. Vatráľová upozorňuje, že každá agentúra musí mať akreditáciu nielen na krajinu, v ktorej prácu ponúka, ale aj na konkrétnu činnosť. Informácie o akreditácii možno nájsť na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ján Kubiš: Tento rok bol pre slovenskú diplomaciu úspešný

25. decembra 2007 - (tasr)

Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš považuje tento rok za veľmi úspešný tak z hľadiska slovenskej zahraničnej politiky, ako aj z hľadiska zvyšovania prestíže Slovenska a jeho pozitívneho zviditeľňovania sa. „Máme jednoznačnú obrovskú prevahu veľkých pozitív,” povedal v rozhovore pre TASR. Okrem vstupu do Schengenu a predsedníctva v Rade Európy je to predovšetkým ukončenie nášho dvojročného pôsobenia ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady (BR) OSN. „Pôsobili sme tam veľmi dobre, konzistentne a vyvážene. Napríklad aj v sporných otázkach sme nachádzali zlatú strednú hodnotovú cestu,” pripomenul šéf slovenskej diplomacie. Kladné hodnotenia si minister vypočul zo strany členov EÚ a NATO. „Dokonca vyslovili ľútosť nad tým, a nemyslím si, že je to len diplomatická zdvorilosť, že odchádzame z Bezpečnostnej rady,” dodal. Súčasne SR označili za vynikajúceho partnera, s ktorým sa výborne spolupracovalo, pričom naša krajina vystupovala z principiálnej pozície člena euroatlantických štruktúr, ale zároveň obhajovala svoje štátne záujmy. K ďalším dôležitým úlohám patrilo predsedníctvo Slovenska vo Vyšehradskej skupine, ktoré sme ukončili v júni tohto roka. Stretnutie premiérov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya po summite V4 označil Kubiš za významný faktor pre upevnenie vzájomných slovensko-maďarských vzťahov a ďalšiu spoluprácu. Rovnako úspešne sa podľa jeho slov rozvíjalo i partnerstvo s ostatnými susednými krajinami, pričom v tejto súvislosti pripomenul nadštandardné vzťahy s Českou republikou. Základná činnosť slovenskej zahraničnej politiky bude v nasledujúcom roku vychádzať predovšetkým z nášho členstva v EÚ a Severoatlantickej aliancie. „Jednou z priorít je ratifikácia Reformnej zmluvy, pričom chceme, aby sa uskutočnila čo najskôr. Taktiež budeme niekoľko mesiacov v predsedníctve Rady Európy a chceme, aby sa ukončilo rovnako úspešne ako naše členstvo v BR OSN,” vysvetlil minister. Slovensko sa zameria i na zlepšenie vzťahov s Maďarskom. Kubiš zdôraznil, že napriek niektorým jednostranným interpretáciám o ich zhoršovaní realita potvrdzuje niečo iné. „Aj keď v niektorých otázkach môžeme mať rozpory a môžu vznikať problémy,” konštatoval. Dodal, že zaťažkávacou skúškou bude to, ako Slovensko obstojí v prvých týždňoch roku 2008 v spojitosti s rozšírením schengenského priestoru. „Z hľadiska zahraničnej politiky je tiež veľmi dôležité, aby sme išli dopredu pokiaľ ide o vstup SR do eurozóny,” uzavrel šéf slovenskej diplomacie.

Mzdy v Maďarsku by mali v budúcom roku vzrásť o 5 až 7,5 %

24. decembra 2007 - (sita/reuters)

Maďarské odborové zväzy, vláda a zamestnávatelia sa dohodli na zvýšení hrubých miezd v súkromnom sektore o 5 % až 7,5 %. Centrálna banka má však obavy, že rast miezd nepriaznivo ovplyvní mieru inflácie, a preto mu venuje zvýšenú pozornosť. Budúcoročná miera rastu inflácie podľa odhadu banky dosiahne približne 5 %, a odborové zväzy by preto radi po tohtoročnom úpadku videli hmatateľný nárast reálnych miezd. V prvých desiatich mesiacoch roku 2007 sa reálne mzdy prepadli o 5,2 %, pod čo sa podpísal balík ekonomických opatrení maďarskej vlády, ktorý zahŕňal zvýšenie niektorých poplatkov a zníženie výdavkov, svoju úlohu tu zohrala aj vysoká inflácia, ktorá sa v máji dotkla 9-percentnej hranice. Guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor si myslí, že návrh zvýšenia miezd v súkromnom sektore korešponduje s odhadovaným tohtoročným rastom 7,7 %. Simon ďalej uviedol, že v posledných rokoch mzdy v priemere vždy presiahli hodnoty, na ktorých sa dohodli zamestnávatelia, odborové zväzy a vláda.

J. Bósza chce Košice za hlavné mesto autonómneho okolia

23. decembra 2007 - (tasr)

Novovytvorené Juho-hornozemské autonómne okolie (JHAO) má siahať od Šamorína po Kráľovský Chlmec, má mať približne 1,2 milióna obyvateľov a jeho hlavným mestom majú byť Košice. V návrhu štatútu JHAO to uvádza János Bósza. Maďarčina by bola materinským jazykom pre 38 percent obyvateľov autonómneho územia. Okolie by mohlo podľa Bószu pozostávať z troch žúp, okrem Košíc by župnými mestami bolo Komárno a Lučenec. Vykonávaním exekutívy by poveril Vládu Južného Hornozemska odvodenú od 60-členného Samosprávneho parlamentu. Reprezentovať novovzniknutý útvar by mal prezident. Okrem vlastného exekutívneho a legislatívneho orgánu by si JHAO malo upraviť aj tretiu zložku moci - súdnictvo. V prospech vytvorenia územnej autonómie na južnom Slovensku hovorí podľa autora štatútu fakt, že aj Srbi sú ochotní dať najvyšší stupeň územnej autonómie kosovským Albáncom. V preambule štatútu argumentuje princípom subsidiarity, na ktorom je založená Európska únia. Rovnako vyzýva Slovákov, aby rešpektovali 87-ročné sľuby z Trianonu, kde sa zaviazali uspokojiť kultúrne a hospodárske požiadavky menšín. Ďalej zdôrazňuje, že autonómia nenarušuje územnú integritu Slovenska a jeho národnú zvrchovanosť.

Posledné oslavy rozšírenia v Maďarsku a Slovinsku

22. decembra 2007 - (sita/afp)

Predstavitelia Európskej únie, Maďarska, Rakúska a Slovenska sa zúčastňujú na poslednom, sobotňajšom kole osláv pri príležitosti vstupu deviatich nových krajín do schengenského priestoru. Deň po zrušení hraníc, vďaka ktorému je teraz možné precestovať Európu od Estónska do Portugalska bez pasových kontrol, sa posledná ceremónia koná najskôr na rakúsko-maďarskej hranici v Hegyeshalome. Na slávnostnom otvorení hraníc sa zúčastňuje predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, portugalský premiér zastupujúci predsednícku krajinu EÚ José Sócrates a taktiež premiéri Maďarska Ferenc Gyurcsány, slovenský predseda vlády Robert Fico a rakúsky minister vnútra Günther Platter. Barroso, Sócrates a Platter by mali následne poobede odcestovať do Skofije na hranici medzi Talianskom a Slovinskom, kde sa k nim pripojí slovinský premiér Janez Janša a taliansky minister vnútra Giuliano Amato. Rozšírenie schengenského priestoru je pre Európu veľmi dôležitým momentom, vyhlásil v sobotu v hraničnom trojuholníku Maďarska, Rakúska a Slovenska na hraničnom priechode Hegyeshalom - Nickelsdorf José Manuel Barroso a dodal, že sa teší na novú Európu spojenú v mieri, slobode a demokracii. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány uviedol, že hranice desaťročia rozdeľovali, ale teraz sa z tohto „územia nikoho” stáva pôda demokracie a slobody, ktorá už nebude rozdeľovať ale spájať. Slovenský premiér Robert Fico poďakoval za tento „nádherný vianočný darček pre všetkých obyvateľov Európy.” Slovinsko ako prvá krajina bývalej Juhoslávie, ktorá vstúpila do Európskej únie a eurozóny, bude odteraz kontrolovať aj 760-kilometrovú hranicu schengenského priestoru. V piatok o polnoci sa k 15 krajinám schengenského priestoru pridalo deväť nových krajín - Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V rámci Európy sa tak bude môcť voľne pohybovať celkovo 400 miliónov ľudí z 24 krajín. Pôvodnými signatármi Schengenskej dohody z roku 1985 boli Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Európska únia odhaduje, že náklady na rozšírenie schengenského priestoru, ktoré si vyžiadalo roky príprav, dosiahli približne miliardu eur, ktoré boli použité na zvýšenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach zóny.

Rozšírenie Schengenu je vianočným darčekom pre všetkých Európanov

22. decembra 2007 - (tasr)

Rozšírenie Schengenu je nádherným vianočným darčekom pre všetkých ľudí Európy. Uviedol to dnes predseda vlády SR Robert Fico pri otváraní maďarsko-rakúskeho hraničného priechodu Hegyeshalom-Nickelsdorf, kde sa zavŕšilo trojdňové symbolické „lámanie závor” pri vstupe nových členských krajín EÚ do schengenského priestoru. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso označil dnešný deň za veľmi významný a povedal, že EK je hrdá na novú Európu. Nový rozmer európskej integrácie a význam schengenského projektu vyzdvihol na slávnostnom akte v symbolickom trojuholníku Maďarska, Slovenska a Rakúska aj portugalský premiér José Socrates, ktorý povedal, že „všetci môžeme oslavovať slobodu, pretože Európa znamená slobodu”. Minister vnútra Rakúska Günther Platter konštatoval, že rozdelením hraníc je prekonané rozdelenie Európy. Zdôraznil význam slobodného pohybu obyvateľov Európy, ale zároveň poukázal aj na potrebu bezpečnosti. Premiér SR spolu s maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom a Güntherom Platterom potom odhalili pamätník vstupu nových členov do schengenského priestoru. Na záver Socrates pozdravil zhromaždených slovami „vivat Europa!”

F. Gyurcsány: Bývalé hranice sa stali pôdou demokracie a slobody

22. decembra 2007 - (sita)

Rozšírenie schengenského priestoru je pre Európu veľmi dôležitým momentom, vyhlásil dnes na symbolickom slávnostnom otvorení hraníc v hraničnom trojuholníku Maďarska, Rakúska a Slovenska na hraničnom priechode Hegyeshalom - Nickelsdorf predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Zdôraznil, že odstránenie hraníc je pre všetkých otázkou dôvery a teraz v spojenej Európe si môžeme všetci dôverovať. Barroso vyhlásil, že sa teší na novú Európu spojenú v mieri, slobode a demokracie. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány uviedol, že hranice desaťročia rozdeľovali, ale teraz sa z tohto „územia nikoho” sa stáva pôda demokracie a slobody, ktorá už nebude rozdeľovať ale spájať. Slovenský premiér Robert Fico poďakoval za tento „nádherný vianočný darček pre všetkých obyvateľov Európy.”

Barroso: Už si všetci môžeme dôverovať

22. decembra 2007 - (sita)

Na slovensko-maďarsko-rakúskej trojhrane pribudol kamenný labyrint

22. decembra 2007 - (tasr)

Na trojhraničnom bode medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom dnes pribudol kamenný labyrint pri príležitosti vstupu Slovenska do schengenského priestoru. „Je to malé bludisko s ostnatým drôtom a vchodmi aj východmi z troch strán, v jeho strede je symbol EÚ,” uviedol pre TASR autor objektu, architekt Peter Beňuška, ktorý ho realizoval s výtvarníkom Ferom Guldanom. Trojuholníkový labyrint postavili medzi doterajšími troma dvojhraničnými kameňmi a tak zapĺňa tzv. zem nikoho. Vraj v čunovskej krčme ten bod volajú Bermudský trojuholník. „Nový objekt symbolizuje dlhoročné blúdenie, kým sme si našli spoločnú cestu so susednými krajinami,” zdôvodnil Beňuška. Labyrint je zo žuly ako symbolu Karpát aj Álp a ďalší stavebný kameň je z Dunaja, ktorý nás tiež spája. Na popoludňajšom podujatí sa zúčastnilo asi dvesto občanov z tamojšieho trojhraničia. Slovensko zastupovali obyvatelia Petržalky, Rusoviec, Čunova, Jaroviec a nechýbal ani predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan. Maďarsko zastupovala najmä obec Rajka a Rakúsko Deutsch Jahndorf, po slovensky Nemecké Jarovce.

Na slovensko-maďarskej hranici susedská lavička

22. decembra 2007 - (sita)

Na slovensko-maďarskej hranici pri gemerských obciach Kečovo a Aggtelek je už susedská lavička. S myšlienkou takejto lavičky, ktorá má byť unikátnym hraničným symbolom priateľstva a dobrého susedského spolužitia, prišli dvaja maďarskí priemyselní dizajnéri. Agentúru SITA o tom informovali zo spoločnosti Desing Slovakia. Polovica lavičky stojí na jednej, polovica na druhej strane hranice, uprostred lavičky je srdce, ktoré vzniklo spojením polovíc lavičky. Podobné lavičky budú osadené aj na hranici Maďarska so Slovinskom a Rakúskom, a to na menej frekventovaných miestach malého pohraničného styku, kde si ľudia môžu na lavičke oddýchnuť, porozprávať sa a uvedomiť si, aké zbytočné sú hranice medzi dobrými susedmi. Realizácia projektu je príkladom úspešnej medzinárodnej spolupráce. Autormi základného dizajnu lavičky sú českí dizajnéri Radek Hegmon a David Karásek, redizajn produktu na lavičku priateľstva vytvorili maďarskí dizajnéri Peter Kukorelli a Balász Orlai. Lavičky vyrobila spoločnosť mmcité, ktorá pôsobí v ČR, SR a v Maďarsku ako výrobca a dodávateľ mobiliára na verejné priestranstvá.

Hranice padli, ľudia oslavovali

22. decembra 2007 - (Pravda)

Za krásny a príjemný vianočný darček označilo mnoho Európanov zrušenie hraničných kontrol. Nechýbali medzi nimi ani Rakúšania a Slováci. Medzi tými, ktorí v noci z 20. na 21. decembra prišli na spoločný priechod v Bratislave - Bergu osláviť, že „na Vianoce sa hranice stali minulosťou”, nechýbal Gerhard Schődinger, rakúsky policajt a starosta prihraničnej obce Wolfsthal a jeho manželka, pochádzajúca zo Slovenska. Hoci ich o polnoci, keď hranice vstupom nových členov Európskej únie do Schengenu oficiálne padli, oddeľoval dav, dali si aspoň v duchu bozk, povedala pre Pravdu Marta Schődingerová. „Vnímam vstup Slovenska do Schengenu veľmi pocitovo, lebo sa do istej miery cítim ako symbol,” hovorí, spomínajúc: „Ako právnička som pracovala na colnom riaditeľstve, Gerhard robil ako colník vedľa v Bergu.” Spoznali sa 1. januára 1990. Vtedy ešte netušila, že po vyše sedemnástich rokoch bude spolu s manželom, otcom ich dvoch chlapcov, prežívať eufóriu na hraničnom priechode, kde sa zoznámili. „Vitajte v Schengene,” opakoval Gerhard Schődinger včera nespočetne veľa ráz slová, ktoré povedal aj pre Pravdu. Ako starosta obce, ležiacej tak blízko pri Slovensku, spojenej s Bratislavou mnohými aktivitami, to pokladá jednoznačne za úžasné, za veľký, kladný krok. „Nie každý je nadšený,” pripúšťa. Pád hraníc tak podľa neho nestačí, ak zostávajú v hlavách. V mnohých rakúskych ešte sú. Aj v hlavách politikov. „Postupne sa však strácajú, vidím to aj u nás vo Wolfsthale. Môžem to doložiť aj takým príkladom, že moja manželka učíslovenčinu piatich či šiestich dospelých Rakúšanov,” dodáva starosta, ktorý zaviedol pred pár rokmi výučbu slovenčiny na materských školách vo Wolfsthale a štyroch ďalších dedinách. „Nesmieme predsa dovoliť politike, aby nemyslela na pozajtrajšok,” tvrdí s narážkou na to, že prihraničné oblasti Rakúska pri Slovensku či Maďarsku budú kontrolovať aj vojaci - popri policajtoch, ku ktorým patrí aj on. „Musíme spoločne pracovať na tom, aby hranice celkom zmizli aj z hláv ľudí,” dodáva. Šéfuje Spoločnému rakúsko-slovenskému policajnému kontaktnému centru v Kittsee-Jarovciach. „Spoločné hliadky sme zaviedli dva mesiace po vstupe Slovenska do únie,” pripomína. Spoluprácu si pochvaľuje nielen on. Pre Pravdu ju potvrdil aj minister vnútra Günther Platter. „Nemôžeme však zaspať na vavrínoch. Keď ľudia budú slobodne cestovať, musíme im zaručiť bezpečnosť,” zdôrazňuje. „Je to krásne a pre Slovákov úžasné,” hovorí Marta Schődingerová. Na druhej strane chápe však aj obavy ľudív Rakúsku z toho, že teraz po zrušení hraničných kontrol budú mať zločinecké a prevádzačské bandy ľahšiu cestu aj do Rakúska. „Myslím, že zrušením hraničných kontrol sa tak veľa nezmení,” hovorí Pravde Michael Minarik z kaviarničky na námestí pri kostole vo Wolfsthale. Obavy svojich spoluobčanov z kriminality pokladá za „prehnané”. Oficiálne hranice padli. Vo východných prihraničných oblastiach budú podľa rozhodnutia vlády vo Viedni hliadkovať aj rakúski vojaci. Niektorí Rakúšania to vítajú, iní to pokladajú za nepotrebné, a hoci vojaci nesmú nikoho zastaviť a už tobôž nie kontrolovať, pozerajú sa na to ako na prejav istej nedôvery voči novým členom schengenského priestoru. „Mali by sme našim susedom dôverovať,” vyhlásila vo štvrtok rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková. Jej kolega, minister vnútra Günther Platter, je však opatrnejší. „Samozrejme, že aj mne ide o to, aby sa stará schengenská hranica stala minulosťou. Kontroly policajtov aj pozorovanie územia vojakmi na východnej hranici sú však logické. Do septembra 2008 ich budeme robiť aj v prihraničných oblastiach na zabránenie nelegálnych prechodov na naše územie aj kriminality,” vyhlásil. Potom situáciu vyhodnotia a zvážia, či budú vojaci hliadkovať aj ďalej.

Slovenské Ďarmoty - Pamätné listy si ľudia odnášali ako vzácnosť

22. decembra 2007 - (Pravda)

Tritisíc pamätných listov s poslednými pečiatkami z bývalej colnice medzi Slovenskom a Maďarskom v Slovenských Ďarmotách v okrese Veľký Krtíš rozdávali včera pracovníci hraničnej polície počas osláv Bezhraničného dňa. Ten zorganizovali spoločne Banskobystrický samosprávny kraj a susediaca župa Nógrád v Maďarsku. Pamätné listy začali colníci rozdávať presne o druhej popoludní a zo strany ľudí bol o ne veľký záujem. „Sú a ešte len budú veľkou vzácnosťou,” tešil sa na ne aj päťdesiatročný Adolf Kabaluk z Leseníc, ktorý si nielen túto pamiatku, ale ani spoločnú akciu slovenskej a maďarskej strany na moste Ipeľ nenechal ujsť. Kabaluka teší, že do Maďarska po tabak, kam chodieva pravidelne, už bude môcť ísť bez akéhokoľvek preukazovania svojej totožnosti. Na posledné pečiatky v pamätnom liste sa tešil aj tridsaťsesťročný Alexander Račko zo Slovenských Ďarmôt. Na oslavu pádu hraníc však prišli aj mnohí cezpoľní. Starosta Mýtnej v okrese Lučenec Pavel Greksa poznamenal, že v ich obci sa voľakedy vyberalo mýto a doterajšie colnice boli tiež vyberači mýta - času. „Chcem zažiť na vlastnej koži koniec jednej z colníc a s veľkou radosťou si domov odnesiem listy s poslednými pečiatkami,” konštatoval. Zástupca riaditeľa oddelenia hraničnej polície policajného zboru v Slovenských Ďarmotách Radomír Gallo podotkol, že aj keď sa oslava zrušenia colnice konala až v piatok popoludní, colníci svoju činnosť ukončili o polnoci zo štvrtka na piatok. Pamätné listy pripravovali obe strany s predstihom a colníci ich pečiatkovali tento štvrtok. V piatok ich rozdali a hranica v Slovenských Ďarmotách sa definitívne stala minulosťou.

Komárno - Komárom - Spojení!

22. decembra 2007 - (Andrej Šimončič - Život)

Pre obyvateľov Komárna a Komáromu bude mať rozšírenie schengenského priestoru výnimočnú príchuť. Kedysi jedno mesto práve štátna hranica rozdelila na dve časti. Teraz sa fakticky opäť spoja. Kým v drvivej väčšine slovenských hraničných miest náš vstup do schengenského priestoru veľké vzrušenie nevyvoláva, v Komárne bude veľkou udalosťou. Sprevádzať ho budú oslavy a oblohu dokonca rozžiari veľkolepý ohňostroj. O tom, že blížiaci sa okamih je pre miestnych naozaj výnimočný, svedčia už niekoľko dní aj digitálne hodiny umiestnené na hlavnom komárňanskom námestí hneď vedľa budovy radnice. Nainštalovali ich z iniciatívy mesta a jeho primátora Tibora Bastrnáka, poslanca parlamentu a okresného šéfa SMK Neukazujú však presný čas, naopak, odratúvajú dni, hodiny a minúty zostávajúce do chvíle, keď sa aj na tunajšom slovensko-maďarskom hraničnom priechode skončia kon- troly a medzi dvoma časťami kedysi jedného mesta už nebude stáť žiadna bariéra. „Mám pocit, že niektorí ľudia sa tej chvíle už nemôžu dočkať,” poznamenáva jeden z policajtov, ktorí pred mostom spájajúcim Komárno a Komárom kontrolujú pasy a občianske preukazy. Hoci do Schengenu chýbal len týždeň, na návštevu tunajšieho hraničného oddelenia a fotografovanie v priestoroch hraničného priechodu sme potrebovali povolenie z ministerstva vnútra. Do posledných chvíľ brali všetko vážne aj policajti na „čiare”. Poctivo kontrolovali pasy a občianske preukazy a bude to tak vraj až do poslednej minúty. Nie je to však pre napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, dôvod je prozaický. „Keby sme robili len symbolické kontroly, určite by sme pred pár dňami neodhalili osoby, po ktorých pátral Interpol, a nezadržali by sme ani 7 kilogramov kokaínu, ktorý prešiel cez celú Európu a my sme ho tu chytili,” hovorí hrdo riaditeľ komárňanského oddelenia hraničnej polície pplk. Ján Morvay. Úderom polnoci 20. decembra síce policajti prestanú ľudí kontrolovať, z hraníc však neodídu. „Zostávame v týchto priestoroch a zatiaľ aj v takých početných stavoch ako doteraz. Náhodné kontroly budeme vykonávať vo vnútrozemí,” dodáva. Na hraničnom priechode Komárno-Komárom bol vždy veľmi čulý pohyb, no v poslednom období sa ešte zvýšil. Presúvajú sa predovšetkým pracovné sily a najmä smerom von zo Slovenska. Pri Komárome je priemyselný park a do tamojších firiem dochádza za prácou asi 3-tisíc našich ľudí. Obojsmerne zase chodia ľudia za nákupmi. Niektoré obchodné reťazce totiž postavili hypermarkety na jednej strane hranice, ďalšie na druhej. „V tomto smere je ten pohyb približne rovnaký,” dodáva pplk. Morvay. Podľa jeho slov tunajší ľudia vnímajú zrušenie hraničných kontrol skôr tak, že im to uľahčí život. „Berú to ako historický proces, úplne pokojne a bez emócií,” tvrdí. „Zrušením hraničných kontrol sa tu nič nezmení, to vám hovorím ako obyvateľka Komárna, ktorá tu prežila celý život a tunajších ľudí dobre pozná. Tu sa totiž už nemá čo zmeniť, pretože sa všetko zmenilo,” hovorí Gabriela Kobulská, riaditeľka komárňanského Domu Matice slovenskej. Spojenie oboch miest podľa nej nie je len otázkou Schengenu. „Na tom sa tu pracovalo veľa rokov. Myšlienka Komárno-Komárom ako jedno mesto sa objavila prakticky hneď prvý deň po revolúcii, keď začali hovoriť o tom, že treba dať nové tabule. Mnohí Slováci prechádzajúci Komárnom si vtedy mysleli, že už sú za hranicou, a čudovali sa, že ich nikto nezastavil. Dostávali totiž propagačné materiály, v ktorých bolo mesto uvedené pod názvom Komárom,” tvrdí. Spolužitie maďarskej väčšiny a slovenskej menšiny v takmer 37-tisícovom meste vníma Gabriela Kobulská veľmi citlivo. Pripomína, ako vedenie mesta bránilo matičiarom umiestniť na verejné priestranstvo sochu sv. Cyrila a sv. Metoda, aj ďalšie podobné prípady. „Veď my tu nemáme slovenský pamätník. Štefánikovu sochu, ktorá tu stojí, sme si museli kedysi vybojovať až v Prahe. To sú veci, ktoré ma už nebaví stále memorovať. Viem však jedno, odo dňa, ako vstúpime do Schengenu, sa budú mať Slováci v Komárne opäť o čosi horšie, pretože sebavedomie a arogancia Maďarov znovu stúpnu,” dodáva. Spojenie oboch miest, ku ktorému podľa Gabriely Kobulskej fakticky už dávno došlo, sa vraj prejavuje aj vo veľmi úzkej spolupráci oboch samospráv. „Spolupracujú tak, ako keby išlo o jedno mesto, koordinujú všetky svoje kroky,” tvrdí. Dôkazom majú byť aj spoločné oslavy k vstupu do Schengenu, ktoré sa na hranici chystajú. „To, že sa bude oslavovať v Petržalke, že tam budú premiéri píliť rampu, je prirodzené. Tam bola kedysi železná opona. Tu však nebola nikdy. Nemyslím si teda, že je adekvátne robiť pompézne oslavy na tejto hranici, ktorú tu dávno prechádzame len s občianskym preukazom,” dodáva Gabriela Kobulská. „Musíme koordinovať kroky samospráv, Komárno a Komárom sú predsa dve susedné mestá na brehoch jednej rieky. Naša spolupráca je navyše veľmi dobrá a osvedčila sa. Keď sa objaví nejaký problém, hocikedy si zavoláme, stretneme sa a riešime každodenné veci. Schengen môže túto spoluprácu len zlepšiť,” rozháňa obavy prednosta komárňanského mestského úradu Peter Kovács. Netají sa však tým, že zrušenie hraničných kontrol, ktoré bude znamenať faktické spojenie oboch miest, môžu ľudia vnímať ako satisfakciu. To, že by sa však mestu opäť vládlo z jednej radnice ako v časoch Rakúsko-Uhorska či počas druhej svetovej vojny, však dnes považuje za nemožné. „Spoločná samospráva je teraz len fikcia, aj keď nevieme, ako sa to v Európskej únii bude v budúcnosti vyvíjať,” hovorí. Oslavy, ktoré deň po zrušení hraničných kontrol medzi Komárnom a Komáromom vypuknú, budú stáť asi milión korún a rovným dielom ich budú financovať samosprávy oboch miest. Ich spojenie bude symbolizovať hneď prvý bod programu. Žiaci základných a stredných škôl z oboch miest vytvoria živú reťaz medzi radnicami.

Spájané a rozdeľované mesto

Na pravú stranu rieky Dunaj sa Komárno začalo rozširovať v roku 1896, keď bola k nemu administratívne pripojená dedina Újszöny, dnešné mesto Komárom. Štyri roky predtým medzi nimi vyrástol Alžbetin most, prvé pevné spojenie dunajských brehov v týchto miestach. Po skončení prvej svetovej vojny rozdelila mesto štátna hranica prechádzajúca stredom rieky. Väčšiu, severnú časť Komárna obsadili v januári 1919 československí legionári, južná časť zostala v Maďarsku. Rozdelenie nebolo bezbolestné. Maďarské vojská sa viackrát pokúsili časť mesta na ľavom brehu obsadiť, československá posádka sa však udržala. O tom, že tu prebiehali ťažké boje, svedčí aj pomník na komárňanskom cintoríne, venovaný 25 československým legionárom, ktorí v boji o mesto padli. Trianonská zmluva podpísaná o rok neskôr status Komárna ako hraničného mesta potvrdila. Bolo ním až do novembra 1938, keď ho v zmysle Viedenskej arbitráže pričlenili k Maďarsku, čím sa obe časti mesta na brehoch Dunaja znovu spojili. Takýto stav trval počas celej druhej svetovej vojny. Súčasťou Československej republiky a jej hraničným mestom sa Komárno opäť stalo 30. marca 1945, po prechode frontu. Československí legionári bránia v roku 1919 na Alžbetinom moste štátnu hranicu. Už teraz fungujú na štátnej hranici zmiešané slovensko-maďarské policajné hliadky. Po vstupe do Schengenu sa presunú do vnútrozemia.

Vianočná Budapešť

15. decembra 2007 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Sme v centre maďarského hlavného mesta, na vianočných trhoch, ktoré patria podľa amerického združenia cestovných kancelárií medzi desať najkrajších takýchto podujatí na svete. Neviem, ale živého Američana som tu nevidel. Zato plno talianskych fičúrov, starších Nemcov a Rakúšanov a prekvapujúco veľa Čechov som počul sŕkať varené víno a mľaskať pri pečenej klobáse a cigánskej pečienke. Nno, títo štyria pochabí gymnazisti spievajú ako „mariatalskí žebráci” - to hneď počuť. V ich očiach však hrá potmehúdsky úsmev. „Začali sme to tak, že vo štvrtok sa skončilo vyučovanie skôr a z recesie sme sem prišli spievať. Boli sme totiž u burgerkinga a chceli sme nejakým spôsobom získať peniaze, čo sme tam minuli, späť. Obchod sa vydaril, za hodinu sme zarobili 15 tisíc forintov.” Hlavné bolo v tomto prípade oduševnenie, a nepovedal by som, že išlo o zneužívanie predvianočnej atmosféry, keď každý je ochotný siahnuť do vrecka po drobné. Najmä, keď treba oceniť niečo žartovné. Sledujem staršiu ženu, ako pristupuje k cudzincom a priamo si pýta peniaze na jedlo. Prevažná väčšina sa odvracia, nie preto, lebo sýty turista hladnej žobráčke nerozumie... Po smutnej medzihre sa idem opäť popučiť od smiechu, keď v bočnej ulici vyúsťujúcej na námestie s vianočnými trhmi počujem latinskoamerickú muziku. Naposledy som sa takto zabavil na chorvátskom pobreží, keď podobná grupa clivo hrala „El condor pasa”, čo sa absolútne nehodilo k modrému Jadranu. Ako aj teraz, v peštianskej predvianočnej nálade pôsobili títo „Indiáni” groteskne. Však nikto ani nekupuje ich „cédéčka” Nedá sa povedať, že Maďari kupujú na trhoch nejaké vianočné darčeky. Skôr sa iba obzerajú, obchytkávajú z dreva vyrezávané predmety, hlinené sošky, popoťahujú anjelíčkov na dlhej strune... Koncoročný prieskum ukazuje, že väčšina ľudí kupuje pod stromček kozmetiku, šatstvo, knihy a detské hračky. Predstavte si, mobilný telefón je až na jedenástom mieste! A keď už o tom hovorím, prezradím, že priemerná maďarská rodina plánovala minúť na darčeky 30 tisíc forintov, čo je 120 eur. Podľa mňa respondenti neboli úprimní, len sa hrali na sporovlivých, pretože na druhej strane čítam štatistiku obchodov, ktoré poskytli zákazníkom miliardové pôžičky! Deti si však úprimnosť požičať nemusia. Sme v stánku, kde prijíma návštevy skutočný a pravý Mikuláš - Joloupukki, ktorý priletel na pár dní naozaj z fínskeho Laponska. Jemu prinášajú deti kresby, rôzne malé darčeky, alebo mu aj zaspievajú, ako toto asi päťročné chlapča. Rodičia filmujú, fotografujú, nno, budú mať na čo spomínať aspoň rok.

Je neprijateľné oživovať fašizmus, tvrdí Kubiš

21. decembra 2007 - (čtk)

Minister zahraničných vecí Ján Kubiš opäť kritizoval činnosť polovojenskej organizácie Maďarská garda, ktorú v lete v Budapešti založili maďarskí nacionalisti. Šéf slovenskej diplomacie vo svojom vyhlásení však uvítal iniciatívu maďarskej prokuratúry na rozpustenie nacionalistického zoskupenia. „Kubiš aj ako predseda Výboru ministrov Rady Európy s poľutovaním konštatuje, že v poslednom období Maďarská garda uskutočnila bez väčších prekážok celý rad podujatí, ktoré mali zjavne protirómsky charakter,” uviedlo ministerstvo v stanovisku. „Je to neprijateľná situácia, keď sa oživuje duch fašizmu a neznášanlivosti, ktorý je v ostrom rozpore s demokratickými princípmi súčasnej Európy,” dodalo. Gardu založilo v auguste nacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko, ktoré sa označuje skráteným názvom Jobbik. Garda je polovojenskou jednotkou, ktorá má najmenej 700 členov. Cieľom gardy je podľa jej predstaviteľov zmena politického režimu v Maďarsku a ochrana krajiny pred údajnými útokmi z okolitých štátov vrátane Slovenska. Kubiš podľa vyhlásenia však uvítal, že maďarská prokuratúra požiadala o rozpustenie Maďarskej gardy. „Minister privítal informáciu ako jasný signál maďarskej vlády a očakáva, že príslušné orgány Maďarska prijmú kroky k zákazu tejto organizácie,” píše sa v stanovisku. Vznik a činnosť gardy patril v posledných mesiacoch medzi sporné témy vo vzájomných vzťahoch Slovenska a Maďarska. Diplomatické napätie medzi štátmi sa však objavilo už po vlaňajších voľbách, po ktorých sa do vlády dostala aj Slovenská národná strana. Jej predstavitelia sú totiž známi aj protimaďarskými vyjadreniami.

Ministerstvo je znepokojené narastajúcimi aktivitami Maďarskej gardy

21. decembra 2007 - (tasr)

Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR je znepokojené v súvislosti s narastajúcimi aktivitami Maďarskej gardy založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik. „Minister zahraničných vecí SR aj ako predseda Výboru ministrov Rady Európy Ján Kubiš s poľutovaním konštatuje, že v poslednom období Maďarská garda uskutočnila bez väčších prekážok celý rad podujatí, ktoré mali zjavne protirómsky charakter. Príslušníci gardy boli pritom oblečení v uniformách so symbolikou pripomínajúcou bývalý fašistický režim v Maďarsku. Je to neprijateľná situácia, keď sa oživuje duch fašizmu a neznášanlivosti, ktorý je v ostrom rozpore s demokratickými princípmi súčasnej Európy,” informoval TASR hovorca MZV SR Ján Škoda. Minister Kubiš súčasne privítal informáciu, že prokuratúra v Budapešti požaduje rozpustenie Maďarskej gardy ako jasný signál maďarskej vlády, a očakáva, že príslušné orgány Maďarska prijmú kroky k zákazu tejto organizácie aj v duchu vyjadrenia predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya počas zasadania predsedov vlád krajín V-4 v Ostrave 17. decembra. MZV SR dôrazne odmieta všetky prejavy diskriminácie, nenávisti a akéhokoľvek extrémizmu voči ktorýmkoľvek príslušníkom národov, menšín alebo etnických skupín vrátane Rómov.

Péter Ákos Bod: Mentalita gulášového komunizmu prežíva

20. decembra 2007 - (tasr)

Súčasná maďarská ľavicovo-liberálna vláda má „nezodpovednú hospodársku politiku”. Uviedol to bývalý maďarský minister priemyslu, exprezident Maďarskej národnej banky (MNB) a renomovaný ekonóm Péter Ákos Bod v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse. Bod kritizoval výdavkovú politiku súčasného premiéra Ferenca Gyurcsánya i jeho predchodcu Pétera Medgyessyho (2002-2004), ktorí zapríčinili, že deficit štátneho rozpočtu v roku 2002 dosiahol 8,9 % a vlani až 9,2 %. Terajšia stagnácia rastu maďarskej ekonomiky - v 3. štvrťroku vzrástol domáci produkt len o 1 % - súvisí s drastickými úspornými opatreniami, ktoré Gyurcsányov kabinet zaviedol minulý rok. „Keď nejaká krajina žije roky nad svoje pomery, a potom sa v nej náhle začnú uplatňovať škrty vo výdavkoch, logickým dôsledkom je zastavenie hospodárskeho rastu,” povedal ekonóm. V uvoľnenej výdavkovej politike vlády vidí Bod „dedičstvo reálneho socializmu v Maďarsku”. Takzvaný gulášový komunizmus, ktorý mal kedysi potvrdiť oprávnenosť spotrebiteľských požiadaviek ľudu, sa živil hlavne úvermi. Táto mentalita prežíva „v hlavách tých, ktorí vládnu”. Bod poukázal na to, že v krajine s 10 miliónmi obyvateľov platia dane len 4 milióny z nich. A z tých, ktorí platia dane, viac ako tretina ich odvádza z príjmu rovnajúcemu sa minimálnej mzde. Z toho možno vyvodiť záver, že tieňová ekonomika prekvitá. Podľa ekonóma možno dosiahnuť zníženie daňových únikov v krajine len znížením zdanenia práce. Avšak rovnú daň Bod odmieta. Tvrdí, že teraz je čas jej „módy”, ale prospieva len bohatým. Nižším sociálnym vrstvám môže však dokonca priniesť vyššie daňové zaťaženie. Bod sa domnieva, že daňovú reformu možno očakávať v krajine najskôr v roku 2009. Bod sa mal stať podľa predstáv šéfa opozície Viktora Orbána premiérom vlády expertov. Bol by ním v prípade, keby Orbán vyhral minuloročné parlamentné voľby. Namiesto toho, aby sedel vo vládnom kresle, zostáva aj naďalej „len” na univerzite.

L. Sólyom: Regióny, ktoré dávno patrili k sebe, môžu teraz opäť zrásť

21. decembra 2007 - (tasr)

Vstup do schengenského priestoru je veľkou radosťou pre Maďarov na oboch stranách hraníc, ale súčasne aj obrovská príležitosť pre tamojšie regióny, nezávisle od národnostných menšín. Vyhlásil to v predvečer vstupu Maďarska a jej troch susedných krajín - Rakúska, Slovenska a Slovinska - do schengenskej zóny maďarský prezident László Sólyom. Podľa jeho slov regióny, ktoré kedysi dávno patrili hospodársky a prírodne k sebe, môžu opäť zrásť. „Bude možné spoločne plánovať budúcnosť a rozvoj - a Európska únia na to dokáže poskytnúť významnú pomoc,” povedal Sólyom. Ako dodal, je zrejmé, že tieto výhody nemôžu využívať všetky maďarské spoločenstvá v Karpatskej kotline. „Chcem ubezpečiť Maďarov v Podkarpatsku a vo Vojvodine, že urobím všetko pre to, aby čo najľahšie mohli prekračovať maďarské hranice,” zdôraznil najvyšší predstaviteľ maďarského štátu. Prezident vyzval, aby sa maďarskí občania tešili, že sa dostali dovnútra schengenských hraníc, aby sa tešili, že v každodennom živote už každý môže pociťovať, že sú skutočne v srdci Európy.

Podľa Gyurcsánya je vstup do Schengenu náprava historických krívd

21. decembra 2007 - (čtk)

Pre maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya je vstup do schengenského priestoru a uvoľnenie hraníc istý spôsob nápravy historických krívd. Pri dnešných oslavách vstupu Slovenska a Maďarska do Schengenu pri obci Tachty šéf maďarskej vlády povedal, že sa opäť spojili Maďari s Maďarmi, ktorých rozdelili novovzniknuté hranice začiatkom minulého storočia. Tvrdil, že po najnovšom uvoľnení režimu na hraničných priechodoch by sa mali zrušiť aj hranice v dušiach ľudí. Na juhu Slovenska žije približne polmiliónová maďarská menšina, ktorá zostala po vzniku Československa v roku 1918 mimo maďarského územia. Časť maďarských politikov a obyvateľstva sa dodnes nezmierila s Trianonskými zmluvami, ktorými Maďarsko v roku 1920 uznalo hranice bývalého Československa. Maďarský premiér však dnes tiež povedal, že neverí, že Maďari niekedy v duši na tieto údajné krivdy zabudnú. Zjednodušenie cesty cez hranice však podľa neho dáva aj šancu na začiatok nových vzťahov. Schengenský priestor s voľným pohybom ľudí bez hraničných kontrol doteraz tvorilo 13 krajín EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Írska, a ďalej Nórsko a Island. O polnoci zo štvrtka na dnešok sa k nemu pripojili všetci nováčikovia únie, ktorí vstúpili do EÚ v roku 2004, okrem Cypru. Obce Tachty v okrese Rimavská Sobota a maďarský Cered sú vzdialené iba niekoľko sto metrov, autá však doteraz jazdili 70 kilometrov dlhou obchádzkou. Od 21. decembra však môžu využívať cestu, ktorú postavila slovenská strana ešte pred 12 rokmi.

F. Gyurcsány: Cesta v Cerede bude cestou prosperity Slovákov a Maďarov

20. decembra 2007 - (tasr)

Vstup do schengenského priestoru dnes v maďarskej obci Cered, ktorá susedí so slovenskou dedinou Tachty v okrese Rimavská Sobota prišiel osláviť aj maďarský premiér Ferencz Gyurcsány. Na hranici, na ktorej iba pred pár hodinami prepiľovali obyvatelia oboch obcí hraničnú závoru, prišlo podľa odhadov asi 600 až 700 ľudí. Maďarský premiér sa v sprievode svojej manželky najprv pozdravil s obyvateľmi oboch obcí. Ako povedal pri vianočnom stromčeku osadenom na hranici, história sa neustále s týmto územím zahrávala. V jednotnej Európe má mať ale každý priestor, aby sa bez obmedzení dostal k tomu druhému. „Táto cesta, ktorá nás bude odteraz spájať, bude cestou prosperity Slovákov aj Maďarov,” uviedol Gyurcsány. Zároveň vyzval obyvateľov oboch obcí, aby sadli na bicykel a išli navštíviť svojich známych a príbuzných a aby podnietili oveľa väčšiu obchodnú i kultúrnu výmenu. Podľa poslanca slovenského parlamentu Zsolta Simona, ktorý bol predrečníkom maďarského premiéra, predchádzajúca slovenská vláda dosiahla, že sme vstúpili do Európskej únie. „Dnes máme prvý deň užiť si aj Európu bez hraníc,” uviedol. Na oslavy prišiel na poslednú chvíľu aj predseda SMK Pál Csáky. Aj keď nebol na oficiálnej listine pozvaných hostí, na podnet premiéra Gyurscánya mal krátky príhovor. Podľa Csákyho bolo chybou, že do Ceredu neprišli aj slovenskí politici. Ako povedal pre prítomné médiá, myslí si, že by bolo vhodné, keby sa na túto akciu prišiel aj slovenský premiér. „Toto je najdlhšia hranica, ale dnes bola najviac podceňovaná,” uviedol. Podľa Gyurcsánya stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom sa v súčasnosti pripravuje. Všetky detaily stretnutia sa majú dolaďovať na rokovaniach na budúci rok v januári. Medzi obcami Tachty a Cered vybudovali pred 12 rokmi cestu, ktorá mala spájať jej obyvateľov. Hraničný priechod však na nej nikdy nevybudovali. Dnešné otvorenie hranice privítal aj starosta obce Tachty Július Molnár. Desiatky obyvateľov nemusia už podľa neho chodiť okľukou za prácou či do škôl. Okrem výhod však otvorenie hraníc prinesie pravdepodobne aj zvýšenú kriminalitu, podotkol.

Slovenské Komárno a maďarský Komárom spojili živou reťazou

21. decembra 2007 - (tasr)

Živá reťaz vytvorená stovkami žiakov a študentov škôl na dunajskom Alžbetinom moste spojila dnes slovenské Komárno a maďarský Komárom. Reťaz bola súčasťou podujatia Kde bolo, tam bolo - oslavy voľných hraníc a rozlúčka s rampou, ktorým občania miest na oboch brehoch Dunaja oslavujú otvorenie hraníc v rámci vstupu Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru. Oslavy, ktorých sa zúčastní večer aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška, pokračujú koncertom Petra Cmorika, príhovormi primátorov Komárna Tibora Bastrnáka a Komáromu Jánosa Zatykóa, a ohňostrojom.

P. Paška v Komárne: Nech sú slovensko-maďarské vzťahy také úprimné, ako dnes

21. decembra 2007 - (tasr)

Nech sú slovensko-maďarské vzťahy také úprimné, ako bol dnešný večer. Povedal to predseda Národnej rady SR Pavol Paška počas dnešných osláv otvorenia hraníc v Komárne po tom, čo s primátormi Komárna Tiborom Bastrnákom a Komáromu Jánosom Zatykó spoločne hodili symbolickú hraničnú rampu z Alžbetinho mosta do Dunaja. Na oslavách vstupu Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru a s tým súvisiacich zrušení hraničných kontrol medzi Komárnom a Komáromom sa zúčastnilo niekoľko tisíc obyvateľov z oboch strán Dunaja. Paška v reakcii na otázku TASR povedal, že videl na tvárach najmä mladých obyvateľov Komárna a Komáromu odhodlanie, keď im želal všetko dobré do spoločnej európskej budúcnosti. Vyjadril presvedčenie, že to tak bude. „Som rád, že som sem dnes prišiel, pretože po oslavách na slovensko-českých, slovensko-rakúskych a slovensko-poľských hraniciach ako keby sme tak trošku zabudli na slovensko-maďarské vzťahy, bez ohľadu na to, ako sú v minulosti, alebo v posledných dňoch interpretované,” konštatoval predseda slovenského parlamentu. Podľa neho ľudia v týchto prihraničných mestách žijú, tak, ako všade inde. Paška vyjadril radosť z toho, že aj na Alžbetinom moste si vychutnávajú okamihy skutočnej slobody. „Som rád, že po tých stovkách rokov súžitia Slovákov a Maďarov sme oba národy opäť v jednotnej Európe, ako rovnocenné suverénne národy, ktoré kreujú budúcnosť celej Európy. Som rád, že som dnes tu a že som mohol aj do veľmi krehkých slovensko-maďarských vzťahov vniesť opäť trošku perspektívy a budúcnosti, zdôraznil Paška. Primátor maďarského Komáromu označil dnešný deň za dôležitý míľnik, ktorý má symbolický zmysel, pretože sme sa stali členmi Európy bez hraníc, a praktický v tom, že vzťahy Komáromu a Komárna sa budú rýchlejšie ďalej rozvíjať. Obe mestá sa naučia spoločne konať a pracovať. „V ostatných rokoch sme už ukázali, že vieme spolupracovať,” dodal Zatykó. Slávnosť otvorenia hraníc sa začala napoludnie živou reťazou, ktorú vytvorili stovky žiakov škôl Komárna a Komáromu. Vyvrcholila ohňostrojom a koncertom slovenských a maďarských hudobných skupín.

P. Paška: Schengen prispeje k eliminácii napätia vzťahov s Maďarskom

21. decembra 2007 - (tasr)

Začlenenie Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru prispeje k eliminácii napätia vo vzájomných vzťahoch. V exkluzívnom rozhovore to dnes pre TASR uviedol predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD). Paškovi, ako dodal, je ľúto, že v Maďarsku sú vzťahy so Slovenskou republikou naďalej jednou z kľúčových politických tém. „A to napriek tomu, že sme si veľa vecí osobne vysvetlili. Verím, že odstraňovanie bariér na hraniciach bude najlepším spôsobom, ako prekonať negatívne tendencie,” povedal Paška. Myslí si, že vzájomná komunikácia ľudí v spoločnom priestore je najlepším liekom na odstránenie animozít. Zdôrazňuje, že ide o animozity politické, nie osobné. Príčinou napätia je podľa Pašku nepochopenie dôvodu, prečo sa Slovensko vrátilo k problematike Benešových dekrétov. „Bola to reakcia na neprimerané aktivity nového vedenia SMK, ktoré veľmi citlivo zasahovali do európskeho povojnového kontextu,” analyzuje situáciu predseda parlamentu. Zároveň nezabúda podotknúť, že deklarácia o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov explicitne odmieta princíp kolektívnej viny. Najlepším dôkazom toho, že deklarácia bola len reakciou na udalosti na slovenskej vnútropolitickej scéne je podľa Pašku fakt, že NR SR ju prijala hlasmi naprieč politickým spektrom s výnimkou SMK.

Šahy - Štúrovo - Slovensko-maďarskú hranicu rozdeľoval Orbán a Csáky

20. decembra 2007 - (tasr)

Niekoľko tisíc ľudí oslavuje v Šahách a Štúrove vstup Slovenska do schengenského priestoru. Obidva hraničné priechody s Maďarskou republikou využívajú denne stovky ľudí z priľahlého regiónu, ktorí dochádzajú za prácou do maďarských priemyselných parkov. Zrušenie hraníc vítajú, očakávajú, že sa pre nich výrazne skráti čas strávený na ceste do práce a späť. Bežná premávka na hraniciach Šahy Parassapuszta a Štúrovo Esztergom bola zvyčajne plynulá, výrazne sa však zhoršovala v období pred sviatkami. „Na obidvoch stranách hranice sa pred sviatkami zvyšuje nákupná turistika, niekedy sme čakali na vybavenie desiatky minút,” tvrdia obyvatelia Štúrova, dochádzajúci za prácou do Ostrihomu. Slávnostný program pri príležitosti vstupu do schengenského priestoru sa začal v Šahách už počas dňa. V rámci diskusného fóra zameraného na témy Maďari v Československu v rokoch 1938 až 1948, Nárast populizmu vo východnej časti strednej Európy a Chaos a východiská sa predstavili poprední slovenskí i maďarskí historici, sociológovia, literárni vedci i publicisti. Svojou účasťou podporil oslavy predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky, ktorý sa podvečer stretol v Štúrove s predsedom maďarskej strany Fidesz Viktorom Orbánom. Oslavy pokračujú na hlavnom námestí v Šahách i v priestoroch hraničného priechodu, kde sa do polnoci budú najmä mladí ľudia baviť na laserovej diskotéke. Podujatie vyvrcholí úderom polnoci slávnostným ohňostrojom.

Štúrovo aj Ostrihom oslavovalo veľkolepo

21. decembra 2007 - (SRo)

Obidve pohraničné mestá Štúrovo aj Ostrihom privítali vstup do schengenského priestoru veľkolepo. Najprv sa pod historickou ostrihomskou bazilikou slávnostne rozlúčili pracovníci slovenskej aj maďarskej hraničnej polície, potom sa na štúrovskej radnici stretli na spoločnom zasadaní poslanci mestského zastupiteľstva Štúrova a tiež Ostrihomu. Plávajúce kahance s plamienkami po Dunaji symbolizovali odchádzajúcu dobu pasových kontrol. Okolo polnoci sa na moste Márie Valérie v Štúrove stretlo veľké množstvo ľudí. Pár sekúnd po polnoci sa ozval potlesk. Štúrovčania sa tešili a vítali vstup do schengenského priestoru. Objímali sa nielen bežní obyvatelia, ale aj pracovníci maďarskej a slovenskej pohraničnej polície, ktorí tu skončili činnosť. Krátko po tom bola obnovená premávka automobilov zo Štúrova do Ostrihomu a späť, tentoraz bez pasovej kontroly. Všetko osvetlil nádherný ohňostroj nad starodávnou ostrihomskou bazilikou a dunajským mostom Márie Valérie.

Csáky a Orbán slávili zlúčenie Maďarov

21. decembra 2007 - (Peter Morvay - sme)

Predseda SMK Pál Csáky oslávil vstup do Schengenu s predsedom strany Fidesz a maďarským expremiérom Viktorom Orbánom v Ostrihome. Ako prvý pred niekoľkými stovkami ľudí vystúpil Csáky, vystúpeniu predchádzalo krátke stretnutie delegácií Fideszu a SMK. Csáky spomínal, ako trianonská hranica rozdelila jeho rodinu. Pokračoval v príbehu o malom bratancovi, ktorý sa matky pýtal, na čo je hranica, keď na oboch stranách žijú Maďari, a ako chlapča dostalo po hlave, lebo sa blížili pohraničiari a matka sa bála, že ho budú počuť. „Nechceme sa vracať v čase, to sa ani nedá, chceme lepšiu kvalitu a šance pre seba,“ povedal. „Ukončíme tu éru, keď Maďara od Maďara oddeľovala fyzická hranica. Otvoríme éru spájania. Pretože to, čo patrí k sebe, zrastie dokopy,“ rečnil Orbán. Odstránenie hraníc podľa neho ešte neznamená zjednotenie národa. Na to je podľa Orbána nutné aj duchovné zjednotenie. Privítal odchod pochybnej liberálnej éry, v ktorej sa na národné hodnoty hľadelo negatívne a slovo národ sa používalo ako nadávka. „Nesmieme dopustiť, aby sa naša špecifická maďarská civilizácia rozpustila v mori národov, ktoré nás obklopujú,“ povedal expremiér. Dnes sa má Csáky na oslavách v hraničných obciach Tachty a Cereď pri Rimavskej Sobote stretnúť aj s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom. Csákyho nepozvali a stranu mal zastupovať jeho stranícky protivník Zsolt Simon. „Nepovažovali sme za dôležité pozvať Pála Csákyho. Ako súkromná osoba však do našej obce môže prísť, kto len chce. Csáky nefiguruje na zozname účastníkov recepcie,” povedal pre Új Szó starosta obce Tachty Július Molnár. „Pozvali ma,“ tvrdil pre SME Csáky. Tvrdí, že to bolo občianske združenie Poiplie.

Bariéra padá aj medzi mestami Šahy a Vác

20. decembra 2007 - (sita)

Otvorenie schengenského priestoru v slovenskom pohraničnom meste Šahy zaznamenali s celodennými diskusnými panelmi pod spoločným názvom Európa bez hraníc. Zúčastnili sa na nich viaceré známe osobnosti zo Slovenska a Maďarska, ktoré pozornosť venovali súčasnej situácii v krajinách, ale aj populizmu v strednej a východnej Európe a budúcnosti tohto priestoru bez hraničných bariér. Pre bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského dnes v noci padne jedna hranica, ale ďalšie ešte zostávajú. „Sme stále v procese a ten by bolo treba viesť k odbúravaniu ďalších hraníc medzi krajinami. Dôležité bude, že pádom fyzických bariér sa uvoľní priestor na lepšiu komunikáciu medzi ideami v schengenskom priestore.” Politológ Kálmán Petöcz poukázal na niektoré kroky súčasnej slovenskej vlády, ktorými ako by chcela získať kompenzáciu za odbúravanie hraníc tým, že chce získať väčšiu moc nad občanmi. Primátor Šiah Ján Lőwy podotkol pre agentúru SITA, že hraničný priechod, ktorý spája Šahy a Vác bol aj doteraz veľmi frekventovaný. Za rok cezeň prešlo poldruha milióna ľudí. Ešte väčší ruch však očakáva po dnešnej noci. „Je to zároveň akási satisfakcia pre občanov strednej a staršej generácie za obdobie spred roku 1989, že Európa je voľná.”

Schengenský priestor sa rozšíril na 24 krajín

21. decembra 2007 - (sita)

Schengenský priestor voľného pohybu osôb sa o polnoci zo štvrtka na piatok rozšíril z 15 na 24 krajín. Obyvatelia Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Českej republiky slávnostne privítali otvorenie pozemných hraníc, zatiaľ čo v maltskej Valette zrušili pasové kontroly pre trajekty z európskej pevniny. Vďaka hodinovému časovému posunu zrušila hraničné kontroly ako prvá trojica pobaltských štátov. Spomedzi starých členských krajín Európskej únie do Schengenu nepatria iba Veľká Británia a Írsko, ktoré naďalej uplatňujú hraničné kontroly. Z nečlenských krajín do priestoru patria Nórsko a Island, onedlho by sa malo pripojiť aj Švajčiarsko. Z desiatich krajín, ktoré do EÚ vstupovali v roku 2004, sa súčasťou systému zatiaľ nestane iba Cyprus, rovnako ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré do únie vstúpili na začiatku tohto roku. Európska komisia (EK) vo štvrtok vyjadrila potešenie nad rozšírením schengenského priestoru. „Od dnešného dňa môžu ľudia cestovať v rámci 24 krajín schengenského priestoru bez stresu a bez kontrol na vnútorných pozemských či morských hraniciach - tak z Portugalska do Poľska ako z Grécka do Fínska. Spoločným pričinením sme odstránili hraničné kontroly, tieto človekom umelo vybudované prekážky brániace mieru, slobode a jednote v Európe, a zároveň sme vytvorili podmienky pre zvýšenú bezpečnosť,” vyhlásil predseda EK José Manuel Barroso. Slovenský a český premiér Robert Fico a Mirek Topolánek v piatok oslávia pripojenie svojich krajín k schengenu spolu s českým a slovenským eurokomisárom Vladimírom Špidlom a Jánom Figeľom na česko-slovenskej hranici medzi Holíčom a Hodonínom. Podľa Figeľa je pristúpenie Slovenska k schengenu „ďalším historickým a dôležitým krokom v integračnom procese, ktorý rozvíja našu spoločnú európsku perspektívu”. Špidla považuje vstup našich krajín do schengenu za „najlepší dôkaz, že proces európskej integrácie má úplne hmatateľný prínos a jeho pozitívne dopady môže pocítiť doslova každý z nás”. Od piatku je možné hranice prekračovať na ľubovoľnom mieste, teda aj cez takzvanú „zelenú hranicu”, mimo doterajších oficiálnych hraničných priechodov. Schengenskú dohodu podpísali 14. júna 1985 v luxemburskom mestečku Schengen. Schengenské opatrenia ustanovujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov schengenského priestoru, vytvárajú spoločné pravidlá kontrol na vonkajších hraniciach, ustanovujú spoločnú vízovú politiku a zavádzajú sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach.

Únia víta rozšírenie schengenského priestoru

20. decembra 2007 - (sita)

Európska komisia (EK) vo štvrtok vyjadrila potešenie nad rozšírením schengenského priestoru. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na margo udalosti vyhlásil: „Od dnešného dňa môžu ľudia cestovať v rámci 24 krajín schengenského priestoru bez stresu a bez kontrol na vnútorných pozemských či morských hraniciach - tak z Portugalska do Poľska ako z Grécka do Fínska. Spoločným pričinením sme odstránili hraničné kontroly, tieto človekom umelo vybudované prekážky brániace mieru, slobode a jednote v Európe, a zároveň sme vytvorili podmienky pre zvýšenú bezpečnosť”. Franco Frattini, podpredseda EK zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vyhlásil: „Priestor 24 krajín bez vnútorných hraníc je jedinečným a historickým úspechom. Rozšírenie Schengenu demonštruje záväzok EÚ umožniť legálne cestovanie v rámci únie a do únie, pričom podporuje bezpečnosť vonkajších hraníc a tým posilňuje bezpečnosť všetkých občanov EÚ.“ 21. decembra 2007 sa Estónsko, Česká republika, Litva, Maďarsko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko stanú členmi schengenského priestoru. Kontroly na vnútorných pozemných a námorných hraniciach medzi týmito štátmi a súčasnými 15 členskými štátmi budú zrušené. Výsledkom bude veľmi hmatateľné naplnenie ideálu voľného pohybu osôb: posledné rozšírenie zväčšuje zónu voľného pohybu o 4 278 km. Od 21. decembra bude možné cestovať bez hraničnej kontroly z Pyrenejského polostrova do pobaltských štátov a z Grécka do Fínska. Napojenie nových členov na Schengenský informačný systém, ktorý umožňuje výmenu informácií o hľadaných, nezvestných a vypovedaných osobách a stratenom a odcudzenom majetku, bolo zaručené pred podpísaním dohody o členstve. Ministri spravodlivosti a vnútorných vecí v novembri dospeli k záveru, že všetky kandidátske krajiny splnili kritériá schengenského acquis. Príprava nových vonkajších hraníc EÚ, financovaná cez Schengenský fond, stála 1 miliardu eur. Kontroly na vonkajších hraniciach zostávajú nezmenené, keďže nové členské štáty EÚ uplatňujú od svojho vstupu acquis týkajúce sa vonkajšej hranice. Jediným rozdielom bude, že nové členské štáty budú tiež kontrolovať občanov tretích krajín v Schengenskom informačnom systéme (SIS). Tým, že policajné zložky na oboch stranách hranice budú mať prístup do SIS, sa posilní bezpečnosť na hraniciach.

Rakúsky a maďarský minister vnútra slávnostne rušili hraničné závory

20. decembra 2007 - (tasr)

Za „veľký krok k európskej integrácii” označil rozšírenie schengenského priestoru na východ maďarský eurokomisár László Kovács počas dnešnej slávnosti pred polnočným zrušením hraničných kontrol na rakúsko-maďarských hraniciach. Hraničnú závoru na priechode v rakúskom St. Margarethen Kovács symbolicky odstránil spolu s ministrami vnútra dvoch krajín Güntherom Platterom a Albertom Takácsom. Následne otvorili závoru na maďarskej strane. Posun schengenských hraníc na východ podľa eurokomisára pre energetiku vytvára pre Maďarsko nielen nové príležitosti, ale aj výzvy. Rakúšanov Kovács upokojoval, že po polnoci budú rovnako bezpeční ako predtým. Veľká väčšina rakúskeho obyvateľstva má skeptický postoj k zrušeniu hraničných kontrol s východnými susedmi z obavy pred masívnym prílivom kriminálnych živlov a znížením bezpečnosti. Rakúsky minister vnútra zdôraznil, že pádom hraníc kontinent definitívne prestáva byť rozdelený, uvádza nemecká agentúra DPA. Slávnostný akt pri príležitosti rozšírenia Schengenu sa dnes uskutočnil aj v historickom maďarskom meste Šoproň. Spolu s ministrami vnútra Rakúska a Maďarska boli hosťami podujatia policajní prezidenti z oboch krajín, a tiež zo Slovenska a Slovinska. „Teraz, keď sa poznateľne otvárajú hranice pre všetkých spoluobčanov, máme spoločnú šancu sformovať európsky kontinent,” povedala komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová na slávnosti pred radnicou. Maďarský eurokomisár Kovács v Šoproni zdôraznil aj ekonomický význam rozšírenia Schengenu, píše rakúska agentúra APA.

Definitívne padli hranice - Vystúpili sme do Schengenu

21. decembra 2007 - (čtk)

S úderom polnoci zo štvrtka na piatok sa občanom Slovenska otvorila možnosť cestovať do väčšiny susedných krajín bez hraničných kontrol. Slováci tak zožali jednu z hmatateľných výhod Európskej únie, do ktorej vstúpili pred vyše troma a pol roka. Kontroly ostali iba na hraniciach s Ukrajinou. Spolu so Slovenskom vstúpilo do schengenského priestoru aj ďalších osem novších členských krajín EÚ. Z viacerých hraničných miest, na ktorých sa začal voľný pohyb oslavovať už počas dňa, sa najväčšia pozornosť sústredila na úsek medzi Slovenskom a Rakúskom. Hranicu, ktorá počas komunistického režimu tvorila časť „železnej opony” medzi Západom a Východom, otvoril na priechode Petržalka-Berg minister vnútra Robert Kaliňák a starosta luxemburského mesta Schengen Roger Weber. Už dopoludnia na tomto mieste prepílili symbolickú závoru predsedovia vlád Robert Fico a Alfred Gusenbauer. Okrem Rakúska môžu Slováci oddnes voľne cestovať po pozemných komunikáciách aj do Česka, Poľska a Maďarska, teda cez hranice o dĺžke presahujúcej 1500 kilometrov. Zatiaľ čo zrušenie kontrol na česko-slovenskej hranici znamená opätovné zblíženie bývalých krajín federácie takmer 15 rokov od rozdelenia, otvorenie hraníc na juhu má osobitný význam pre polmiliónovú maďarskú menšinu. Kontrola priechodov a stráženie hraníc sa naopak sprísňuje na takmer stokilometrovej vonkajšej schengenskej hranici Slovenska s Ukrajinou. Práve v prípravách na dôkladnejšiu ochranu východnej hranice Slovensko v minulom období meškalo, v poslednom roku však dokázalo svoj schengenský handicap vymazať. Uvoľnenie cezhraničného pohybu sa týka iba pozemných a námorných hraníc. Na zrušenie kontrol na letiskách si Slováci a obyvatelia ďalších ôsmich členských krajín EÚ budú musieť počkať do marca budúceho roka. Ďalším krokom v európskej integrácii Slovenska by malo byť zavedenie eura od roku 2009. Pokiaľ by Bratislave plánovaný termín vyšiel, vstúpilo by do eurozóny ešte pred Českom, Poľskom alebo Maďarskom. Pre občanov bude dôležité aj odbúravanie bariér, ktorými si niektoré západné členské krajiny EÚ bránia prístup na svoj pracovný trh.

Cesta do Európy je už bez prekážok

21. decembra 2007 - (hn)

Slovensku už na ceste do Európy nestoja v ceste žiadne prekážky. Tá posledná - hranice so štátmi Európskej únie - včera definitívne padla. Úderom polnoci Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru, v ktorom sa Slováci môžu pohybovať už bez obmedzenia. „Stávame sa skutočnými občanmi EÚ,“ vyhlásil včera premiér Robert Fico na slovensko-rakúskom hraničnom priechode Petržalka-Berg. Ten je jedným z viac ako stovky priechodov, cez ktoré sa oddnes už dostaneme do Čiech, Poľska, Rakúska a Maďarska bez zastavenia a policajných kontrol. V Bergu Fico ešte včera predpoludním prepílil spolu s rakúskym kancelárom Alfredom Gusenbauerom symbolickú závoru. „Schengen robí Európu bezpečnejším miestom. Bariéry pomaly padajú aj na pracovnom trhu. Keď niekto príde po 12 rokoch, nebude vedieť, kde kedysi bola hranica,“ povedal Gusenbauer. Schengen vítajú aj bežní ľudia - odpadnú totiž otravné procedúry na hraniciach. „Ako pretekári supermaratónu Viedeň, Bratislava, Budapešť sme museli vždy odovzdávať pasy v Rakúsku alebo Maďarsku a boli komplikácie. Teraz to bude lepšie,“ hovorí 61-ročný športovec Jaroslav Sopúch. Slovenské nadšenie však končí na východnej hranici - tá jediná, kedže hraničí s „mimoschengenskou“ Ukrajinou, ostáva mimoriadne prísne strážená. Mnohí Ukrajinci náš vstup do Schengenu vidia po svojom. „My sme tí chudáci za plotom a vy tí, ktorí diktujú podmienky,“ smutne hovorí Izolda Kováčová, predavavčka z hraničnej ukrajinskej obce Malé Slemence. Do Schengenu okrem nás vstúpilo ďalších osem krajín. Symbolické hranice sa včera pílili aj u našich susedov. Pre Čechov má vstup do Schengenu osobitnú príchuť, pretože stratia kontroly na všetkých svetových stranách. Stráženie hraníc, tak ako ich poznáme dnes, tam padne po 700 rokoch. Vyvrcholenie však príde až dnes - český premiér Mirek Topolánek, nemecká kancelárka Angela Merkelová a poľský premiér Donald Tusk „zmažú“ hranicu na česko-poľsko-nemeckom trojuholníku. Oficiálne oslavy však bojkotovali šéfovia vlád niektorých rakúskych spolkových krajín. Mnoho Rakúšanov aj Nemcov sa totiž bojí nárastu kriminality a ďalších negatívnych vplyvov po rozšírení Schengenu. „Musíme svojim susedom prejaviť dôveru. Urobili obrovský kus práce pri príprave na rozšírenie,“ odkázala im však šéfka rakúskej diplomacie Ursula Plassniková.

Fico prepílil hranicu, cesta je voľná

Hranice medzi Slovenskom a Európskou úniou sú minulosťou. Včera o polnoci sme vstúpili do Schengenu - pri vstupe do krajín únie nás už nebudú zastavovať a kontrolovať. Ešte včera predpoludním prepílili symbolickú hranicu medzi slovenskou Petržalkou a rakúskym Bergom premiér Robert Fico a rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer. Za zvukov Beethovenovej Ódy na radosť im asistoval aj prezident Ivan Gašparovič a viacero ministrov našej vlády. Predsedovia vlád sa tak aspoň mohli zahriať pri práci. Deň, keď sa „topili“ hranice, bol totiž mrazivo studený. „Po možno viac ako 700 rokoch stojíme medzi Slovenskom a Rakúskom, aby sme symbolicky odstránili najznámejší symbol hraničných priechodov - závoru,“ povedal vo svojom príhovore premiér Fico. Prepílenie závory trvalo približne dve minúty. „Celý vstup do Schengenu bol veľmi náročný, bolo by zlé, keby prepílenie tej závory trvalo len dve sekundy,“ reagoval premiér na otázku, či sa to nedalo urobiť rýchlejšie. Pre Slovákov je podľa neho veľmi dôležité, že odteraz budú môcť cestovať bez toho, aby boli zastavovaní a kontrolovaní na hraniciach. „Stávame sa skutočnými občanmi EÚ. Pozeral som sa na mapu a uvedomil som si, že človek môže ísť z estónskeho Tallinu krížom cez celú Európu až po pobrežie Atlantického oceánu do Lisabonu alebo do Porta bez toho, aby niekde musel zastaviť, ak mu nedôjde benzín.“ Po práci prišiel k slovu aj prípitok hlavy štátu Ivana Gašparoviča a šampanské s jahodami. Otvorenie Schengenu považuje prezident za sviatok všetkých tých, ktorí sa ešte pamätajú na obdobie ostnatých drôtov a závor. „Schengen robí Európu bezpečnejším miestom. Bariéry pomaly padajú aj na pracovnom trhu. Keď niekto príde po 12 rokoch, nebude vedieť, kde kedysi bola hranica,“ vyhlásil kancelár Gusenbauer. Premiér Fico si zaspomínal aj na prvý raz, keď prekročil hranice s Rakúskom. Zhodou okolností to bolo práve pred 20 rokmi. „Ja som prvýkrát prekročil tento hraničný priechod v roku 1987. V tom čase som navštívil Viedeň, kde bola medzinárodná konferencia trestného práva.“ Keďže inštitút, kde Fico pracoval, nemal dosť peňazí, každý deň sa z konferencie musel na noc vracať domov. „Mal som vtedy Škodu 120 L a sám som si šoféroval. Bola to tu ospalá časť, kde prechádzalo možno desať, dvadsať, tridsať áut a Hainburg bol malou dedinou, kde dohromady nič nebolo.“ Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák sa do susedného Rakúska dostal až po nežnej revolúcii v decembri 1989. Na prvý výlet išiel loďou. „Bolo to nádherné, pretože dovtedy sme sa len z hradného kopca mohli pozerať a cítiť Rakúsko. A zrazu sme tam mohli ísť.“ Každý to podľa neho prežíval mimoriadne emotívne. „Pamätám si, že vtedy som videl Devínsky hrad po prvý raz z druhej strany od Dunaja - a to bol pre mňa najväčší zážitok.“ Okrem vládnych predstaviteľov, diplomatov a novinárov z celej Európy sa na slávnostné otváranie hraníc cez deň prišla pozrieť aj hŕstka ľudí. „Prišiel som oslavovať vstup do Schengenu,“ povedal 55-ročný Rastislav Ľudovít. V Rakúsku bol po prvý raz ešte v roku 1979. „Bolo to vynikajúce, ale krátke, vtedy boli doložky len na štyri dni.“ Keď sa vracal domov, rakúsky colník sa ho pýtal, ako sa mu páčilo. „Povedal som mu, že,gut´, ale čo z toho, keď musím ísť domov.“ Nevyhol sa ani prísnym kontrolám. „Keď som išiel naspäť, pozerali sa mi ešte aj do motora na aute.“ Zo vstupu Slovenska do Schengenu sa veľmi teší aj 61-ročný športovec Jaroslav Sopúch. „Pre mňa to veľa znamená, pretože behávam a plávam. Ako pretekári supermaratónu Viedeň, Bratislava, Budapešť sme museli vždy odovzdávať pasy v Rakúsku alebo Maďarsku a boli komplikácie. Teraz to bude lepšie.“ Uľahčí mu to aj plány do budúcnosti. Vitálny starší pán totiž chce preplávať kanál La Manche a tréning chce mať v Dunaji. „Vždy na to treba súhlas ministra vnútra, nemôžete plávať len tak. Teraz mám voľný spôsob plávania.“

Hranica je bez policajtov. Môžete ísť

21. decembra 2007 - (pravda)

Policajti po polnoci na mnohých hraničných priechodoch vzali do igelitiek pečiatky, zamkli dvere a odišli domov. Ľudia začali prekračovať hranice bez kontrolovania. Hraničné budovy či unimobunky ostali prázdne. Stalo sa to v deviatich krajinách Európy vrátane Slovenska. Zmena, ktorá nemá obdobu, sa na Slovensku týka celej hranice. Výnimkou je 93-kilometrový úsek s Ukrajinou, ktorý zostáva prísne strážený. Vstup do schengenského priestoru rozradostil vládnych politikov natoľko, že urobili niekoľko miliónové oslavy na hraničných priechodoch a premiér Robert Fico vzal do ruky pílu. Včera dopoludnia prepílil závoru na hraničnom priechode Petržalka - Berg, pomáhal mu rakúsky premiér Alfred Gusenbauer. V budovách hraničných priechodov medzitým policajti odkladali posledné veci. „My sme sa vysťahovali už v stredu, prišla vétrieska, odviezla nábytok, počítače, dokumenty. Bolo toho za dve autá,” hovoril včera na poludnie policajt Viliam Blažek na hraničnom priechode Moravský Svätý Ján - Hohenau. Pozeral sa na staršieho pána, ktorý prichádzal cez most z rakúskej strany. Ukázal pas: „Prosím si pečiatku, na pamiatku. Nech mám v pase pečiatku s dátumom 20. december,” prosil Rakúšan policajta. „Nebol dnes prvý ani posledný. Slováci a Rakúšania pečiatky na rakúsko-slovenskej hranici už nedostávajú od roku 2004, na pamiatku im ju dáme aj do denníčkov, diárov,” usmial sa policajt. Dnes by už pečiatku nemal od koho dostať, policajti na priechodoch nie sú. Schengenský priestor tak oddnes tvorí územie 24 štátov s rozlohou 3,6 milióna štvorcových kilometrov, na ktorom žije 400 miliónov obyvateľov. Priestor pomenovaný podľa mestečka Schengen v Luxembursku vytvorilo najskôr päť štátov - Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Francúzsko. Postupne sa rozšíril na takmer všetkých „starých” členov Európskej únie s výnimkou Británie a Írska. Naopak, k schengenskému priestoru sa pridali Nórsko a Island, ktoré nie sú členmi únie. Čo schengenský priestor znamená pre obyčajného Slováka? Na hraničných priechodoch s výnimkou Ukrajiny ho už nikto nezastaví. Hovorca ministra vnútra Erik Tomáš vysvetlil, že oddnes môžu ľudia prekročiť hranice s Poľskom,ČR, Rakúskom a Maďarskom na ktoromkoľvek mieste. Nemusia ísť len cez hraničné priechody, pokojne môžu prechádzať po lúke, lese, preplaviť sa po vode. „Platí zásada, že vždy treba mať pri sebe doklady,” hovorí Tomáš. Na malom hraničnom priechode v Záhorskej Vsi včera ostala v budove slovenských policajtov jedna stolička, staré kreslo a stôl. Priechod je cez rieku Moravu, ľudí a autá vozí kompa. Pasy kontrolovala jedna policajtka. S kompármi sa ani nerozlúčila. Urobí tak na Nový rok pri obecných oslavách. „Nám policajné kontroly chýbať nám nebudú,” hovorí kompár Ján Csomor. Cez rieku práve prevážal tri autá a dve malé školáčky, ktoré išli zo školy z Angernu domov do Záhorskej Vsi. Včera ešte museli ukazovať pas, dnes ráno ich pri ceste do školy nik kontrolovať nebude. Dovčera kompári vozili len Slovákov a Rakúšanov. Bol to malý priechod s tzv. malým pohraničným stykom. Oddnes tadiaľ môže prechádzať hocikto. Policajti sa z hraničných priechodov presunú do vnútrozemia. Vytvoria zmiešané hliadky a budú pôsobiť vo vnútrozemí do 40 kilometrov od hraničných priechodov. Policajti sa však na hraničné priechody môžu aj vrátiť, ak krajina požiada o dočasnú kontrolu. Vlani tak urobili Nemci pri svetovom futbalovom šampionáte a na budúci rok to urobia Rakúšania, ktorí organizujú európske futbalové majstrovstvá.

Končí sa 700 rokov stráženia

21. decembra 2007 - (pravda)

Vstupom do Schengenu sa končia stáročné dejiny stráženia hraníc v stredoeurópskom priestore. Historici preto považujú dnešný deň za veľkú udalosť. „Každý štátny útvar na našom území vrátane Veľkomoravskej ríše si svoje hranice ochraňoval,” pripomína historička práva Katarína Zavacká. Stráženie hraníc v pravom zmysle tohto slova sa však datuje od 13. storočia, čiže má vyše 700-ročnú históriu. „Ale obdobie, ktoré tomu predchádzalo, nemožno v žiadnom prípade prirovnávať k situácii v schengenskej zóne -cestovalo sa síce bez hraníc, no s nasadením života,” upozorňuje Zavacká. Jednotlivé kmene reagovali totiž viac ako citlivo na každý vstup cudzincov do ich teritória. Aj oveľa neskôr cestovali do sveta len odvážlivci, ktorí si týmto spôsobom odskúšali doma nadobudnuté zručnosti. A zároveň sa vydávali napospas neznámym rizikám. Turizmus dlho neexistoval, Slováci sa vyberali do cudziny buďza vzdelaním, alebo za zárobkom. Takáto cesta vtedajšími dopravnými prostriedkami mohla trvať aj pol roka a nikto nikdy nemal istotu, že sa z nej vráti celý a zdravý. „Územie Slovenska bolo dlho súčasťou uhorského štátu, potom Rakúsko-Uhorska, v jeho hraniciach bol pohyb voľný, pri vstupe do ďalších štátov sa však našinec nevyhol početným kontrolám cestovných dokladov,” konštatuje historička Alena Bartlová. V časoch súmraku monarchie postihlo chudobné slovenské kraje masové vysťahovalectvo. Len v rokoch 1873 - 1914 odišlo do Ameriky za prácou okolo 600-tisíc Slovákov. Spravidla nikto z nich nevedel po anglicky, o vysťahovanie sa postarali osobitné „cestovné agentúry” za mastný poplatok. „Kto má cestovný pas a šifkartu odo mňa, ten sa na každý spôsob a bez prekážky dostane do Bremen. Kto už má pas cez Fiume vystavený, ten ho musí dať prepísať na Bremen,” uvádza sa v zachovalom letáku agenta jednej takejto agentúry z roku 1904. Na vysvetlenie: Bremen sú Brémy, Fiume - Rijeka. Do Brém sa dalo zo Spiša odobrať aj cez Bohumín, ale skúšalo sa lacnejšou cestou cez Poľsko, lebo tamojšie hranice vraj neboli tak prísne strážené. Na tejto trase sa používali aj takzvané kravské pasy, čiže pasporty vydávané veterinármi pre zvieratá. Doklady boli písané po maďarsky a poľskí žandári im nerozumeli. Prvá svetová vojna sa skončila rozpadom Habsburskej monarchie na následnícke štáty. Československú hranicu s Maďarskom určila Trianonská zmluva z júna 1920. Podľa historika Mariana Hronského sa pri tom uplatnili nielen etnické alebo geografické zásady, ale napríklad aj hospodárske hľadisko, aby nástupnícke štáty Uhorska boli životaschopné. „Najvyššia rada mierovej konferencie brala do úvahy aj vzájomnú vyváženosť menšín v týchto štátoch,” prízvukuje Hronský. Po celom Maďarsku však vtedy viseli čierne zástavy na znamenie smútku. „Nem, nem soha!” (Nie, nie, nikdy!), toto heslo zaznievalo už vtedy. Po rozčlenení Uhorska zostalo totiž za hranicami Maďarska asi tri milióny osôb, ktorých materinským jazykom bola maďarčina. Maďarské médiá považujú aj preto vstup do Schengenu za historický dátum. „V noci budú prvý raz od Trianonu zrušené hraničné kontroly na celých úsekoch hraníc s Rakúskom, so Slovinskom a Slovenskom,” pripomenul včera denník Magyar Nemzet. Vrcholom stráženia štátnych hraníc bolo obdobie rokov 1948 - 1989, kedy Európu rozdelila železná opona. Teraz z nej nezostanú už ani strapce. Podľa Zavackej vytvára Schengen situáciu, ktorá nemá v tejto časti sveta obdobu. „Zrušenie kontroly na hraniciach dá strednej Európe nový charakter a postupne zmení aj mentalitu jej obyvateľov, umožní ich lepšie spolužitie a spoluprácu,” myslí si historička.

Neviditeľné hranice

21. decembra 2007 - (Daniela Balážová - Pravda)

Prepílili, odniesli do múzea. Symbolicky padli ploty a závory, ktoré označovali hraničnú kontrolu k susedom. Nielen tú ponižujúcu smerom do bohatšieho Rakúska, ale aj tú čudnú novšiu a zbytočne drahú smerom do Českej republiky. Otvoril sa aj priestor na rýchlejšie cestovanie na trhy do Poľska, ale tiež za prácou a stretnutiami s blízkymi do Maďarska. Väčšina viditeľných hraníc zmizla, jedna o to výraznejšia zostala. Hranica s Ukrajinou pripomína časy rozdelenej Európy, len v modernejšej verzii. No aj tak ktovie, či táto prísna kontrola v skutočnosti nepostihne viac bežných ľudí namiesto zločincov a gangov pašerákov, ktorí sa vyznačujú mimoriadnou tvorivosťou a tučnými bankovými kontami? Zodpovednosť za bezpečnosť vnútri krajiny, ale aj v 23 ďalších štátoch, nenesú pritom len pohraničníci na slovensko-ukrajinskej hranici, ale aj ľudia na poľsko-ukrajinskej, maďarsko-srbskej, španielsko-marockej a iných hraniciach, hliadky v Stredomorí, na letiskách či hociktorá policajná kontrola kdekoľvek na území priestoru bez hraníc... Slovensko potrebuje rýchlu výmenu informácií so všetkými ostatnými štátmi Európskej únie a schengenského priestoru. Všetci noví členovia sa ponáhľali k čo najskoršiemu zrušeniu hraníc. Únia to napokon umožnila napriek technickým problémom so spustením novej spoločnej policajnej databázy. Teraz by však aj Slovensko malo trvať na tom, aby Brusel technické problémy rýchlo riešil. A myslieť treba aj na to, že samotná nová databáza na zlepšenie spoločného boja proti kriminalite a organizovanému zločinu nestačí. Eufória historickej chvíle čoskoro vyprchá. Znova sa ukáže, že zrušenie hraničných kontrol ešte neznamená, že zmizli aj hranice v hlavách mnohých ľudí. Rakúsko sa napríklad nechystá úplne otvoriť svoj pracovný trh. Aj preto bude kontrola dokladov v prihraničných oblastiach Rakúska hustejšia. V tomto prípade nejde len o bezpečnosť, ako to tvrdia politici.

Trápenie ľudí z Tácht vyriešil až Schengen

21. decembra 2007 - (Števo Rimaj - Pravda)

Vstup Slovenska do schengenského priestoru osobitne potešil obyvateľov slovenskej obce Tachty v okrese Rimavská Sobota a susednej obce Cered v Maďarsku. O hraničný priechod medzi oboma dedinami sa už roky usilovala najmä slovenská samospráva, jej márnu snahu vyriešil až Schengen. „Tachty a Cered sú od seba vzdialené len kilometer. Spája nás blízkosť, rodinné putá, priateľstvá. Napriek tomu sme bývalý hraničný priechod využívať nemohli. Motoristi vôbec a peší či cyklisti len niekoľko posledných mesiacov,” hovorí starosta Tácht Július Molnár. Namiesto kilometra tak museli motoristi merať do Cerede 70 kilometrov dlhú cestu cez Šiatorskú Bukovinku. Od roku 1992 sa pritom po podpise medzištátnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom nádejali, že priechod sa otvorí. Podmienkou pre Tachty bolo vybudovať cestu k závore. „Cestu sme za štrnásť miliónov postavili, no zbytočne. Hranica naďalej zostala zatvorená,” hovorí s trpkosťou Molnár. Sklamanie bolo veľké. Ľudia z oboch strán sa už viackrát tešili na návštevy známych aj na štyroch kolesách. Dočkali sa však až teraz. „Pravdaže sme radi, ale tento pocit sme mohli a mali zažívať už najmenej desať rokov,” zdôrazňuje Molnár a súhlasí s ním aj starosta Cerede Árpád Czene. Noc na dnešok bola pre nich aj zadosťučinením za všetky útrapy z minulosti. Preto sa zrušenie hranice chystali aj patrične vychutnať. „K priechodu sa presunieme o pol dvanástej v noci. Cesty k závore z oboch strán najskôr vysvätia kňazi. O polnoci zaznejú hymny našich krajín aj hymna Európskej únie. Potom bude hranica definitívne odstránená,” tešil sa včera starosta Molnár. Dnes má oslava pokračovať. Na bývalú hranicu medzi Tachtami a Ceredou sa chystá aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Dôležité je, že ľudia konečne budú môcť cestovať a chodiť oboma smermi, kedy sa im zachce. Mnohí naši obyvatelia sa chystajú na návštevu známych v Ceredi už v piatok,” dodal Molnár.

Schengen v otázkach a odpovediach

Bude možné cestovať po Európe bez dokladov?

Nie, neexistencia priechodov ešte neznamená, že nie je nutné preukazovať sa dokladom totožnosti. O ten nás napríklad nemecký policajt v hraničnom priestore môže požiadať v rámci náhradnej kontroly. V celom Schengene ale stačí občiansky preukaz.

Ako budú cestovať deti, ktoré občiansky preukaz nemajú?

Musia byť zapísané v pase alebo občianskom preukaze rodičov. To je ale neisté riešenie, vnútorné predpisy niektorých štátov Schengenu totiž vyžadujú vlastné doklady dieťaťa. Najschodnejším riešením je vlastný pas.

Keď nebudú na hraniciach kontroly, je možné prevážať čokoľvek?

Naďalej zostávajú v platnosti pravidlá EÚ. Domáci maznáčikovia tak musia mať v zahraničí svoj platný veterinárny preukaz a tetovanie alebo mikročíp. Aj na určitý tovar platia kvóty. Naďalej tak nie je možné dovážať viac ako 110 litrov piva alebo 800 cigariet.

Ako to bude s kontrolou na letisku?

Pasová kontrola ostáva na medzinárodných letiskách až do marca 2008. Potom už bude do štátov Schengenu potrebná len letenka a doklad totožnosti.

Bude možné prekonávať zelenú hranicu v terénnom voze alebo na lodi?

Len pokiaľ ide o verejnú komunikáciu. Vjazd automobilov do lesa už teraz zakazuje lesný zákon. Je tiež nutné rešpektovať dopravné značenie. Na riekach môže preplávanie k susedom obmedziť len splavnosť.

Čo všetko bude v schengenskej databáze?

Zdieľaná databáza označovaná ako SISone4All obsahuje dáta o hľadaných osobách, kradnutých a falšovaných dokladoch alebo kradnutých autách a zbraniach. Výhodou je predovšetkým rýchlosť vyhľadávania a neustála aktualizácia.

Maďari a Slováci budú cez bývalú hranicu kotúľať sudy

20. decembra 2007 - (tasr)

Symbolickým prekotúľaním sudu s pivom a s vínom chcú obyvatelia maďarsko-slovenskej prihraničnej oblasti Milhosť - Tornyosnémet osláviť vstup oboch krajín do schengenského priestoru a zbúranie hraníc. Slávnostný večerný program sa začne dnes o 20. hodine vystúpením amatérskych hudobných skupín. Krátko pred polnocou by mali s príhovormi vystúpiť predseda zhromaždenia poslancov Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Ferenc Ódor a košický župan Zdenko Trebuľa. Účasť prisľúbil riaditeľ Riaditeľstva pohraničnej stráže v Miškovci József Rolyák a riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove Ladislav Malik. „O polnoci sa začnú symbolicky rozoberať hraničné rampy, čo vyvrcholí kotúľaním sudov cez bývalú hranicu. Zo slovenskej strany na maďarskú prítomní prekotúľajú sud piva. Z maďarskej strany na slovenskú poputuje sud s vínom,” povedala Zuzana Bobriková, hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK). Z iniciatívy portugalského predsedníctva Európskej únie sa Slovenská republika a Maďarská republika spolu so siedmimi ďalšími novými členskými krajinami pridali dnes k schengenskej zóne. Tým sa zlikvidovala posledná fyzická hranica existujúca medzi novými členskými krajinami EÚ. Symbolickým zbúraním fyzickej hranice na priechode v Tornyosnémete sa vstup našich krajín do schengenskej zóny stane skutočnosťou. Podujatie organizačne pripravila maďarská partnerská Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa. Medzi pozvanými hosťami nebude chýbať vedenie KSK a vedenie Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, poslanci, primátori a starostovia obcí, zástupcovia cirkví, hraničnej polície a jej pobočiek, obyvatelia prihraničných obcí. „K dispozícii bude vyhrievaný stan s vareným vínom, teplým čajom a párkami,” dodala Bobriková.

Csáky dnes oslavuje s Orbánom

20. decembra 2007 - (sme)

Predseda SMK Pál Csáky oslávi vstup do Schengenu so svojimi kolegami z Budapešti. Dnes bude v Ostrihome rečniť spolu s predsedom opozičného Fideszu Viktorom Orbánom, zajtra sa stretne s premiérom Ferencom Gyurcsányom v obci Tachty v okrese Rimavská Sobota. Väčšiu pozornosť vzbudila správa o stretnutí s Orbánom. Denníku Új Szó Csáky ešte minulý týždeň tvrdil, že naň pricestuje spolu s lídrom Fideszu z Budapešti, z konferencie o Schengene. Nepôjde vraj o oficiálne rokovania, iba spolu krátko pohovoria. Rozhovor sa však môže týkať aj slovensko-maďarských vzťahov. V programe, ktorý rozosielala SMK, sa však píše, že ešte pred stretnutím s Orbánom by sa mal dnes Csáky zúčastniť na konferencii o slovensko-maďarských vzťahoch v Šahách. Politológ László Öllős hovorí, že SMK aj Fidesz sú členmi rovnakého európskeho politického zoskupenia a Csáky môže oslavovať, s kým chce. „Slovenské médiá si však túto vec určite všimnú a budú preto určite (Csákyho) kritizovať,“ povedal Öllős pre Új Szó. Podľa neho je dôležité, aby krajanskí politici vždy udržiavali dobré vzťahy aj s aktuálnou budapeštianskou vládou. SMK je už niekoľko rokov najdôležitejším spojencom Fideszu medzi maďarskými menšinovými stranami. Iba na Slovensku ešte nie je krajanská politická reprezentácia rozdelená, a v jednej strane spolu pôsobia radikálni aj umiernení politici. V Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine Fidesz podporuje radikálne zoskupenia, ktoré väčšinou vystupujú proti najsilnejšej menšinovej strane. Pred nedávnymi voľbami do europarlamentu v Rumunsku Fidesz otvorene a pravdepodobne aj finančne podporoval kandidatúru radikálneho pastora Lászlóa Tőkésa. Ten išiel do volieb samostatne a uberal hlasy vládnemu Demokratickému zväzu Maďarov v Rumunsku. Orbán v Sedmohradsku osobne vystupoval na Tőkésových predvolebných mítingoch.

Na Stalinove narodeniny

20. decembra 2007 - (Lajos Grendel - sme)

Dvadsiaty prvý december je dňom zimného slnovratu; deň je vtedy najkratší a noc najdlhšia. V tento deň sa skončí stráženie slovensko-českej, slovensko-rakúskej, slovensko-maďarskej a slovensko-poľskej hranice. A v tento deň sa narodil Stalin, a či už je to náhoda, alebo nie, v tento deň odpraceme posledné zvyšky železnej opony, jedného z jeho hlavných diel. Túto zhodu by sme mohli brať aj ako symbolickú, hoci nie je pravdepodobné, že by pragmatických predstaviteľov únie pri výbere práve tohto dňa motivovala aj táto zvláštna zhoda. Stalin bol človekom noci, prišiel na svet v najtemnejší deň roka. Bol vyslancom noci a v súlade s tým zahalil nocou tú polovicu Európy, ktorú svojimi vojakmi dobyl. Toto podrobenie sme ani nie tak dávno ešte oslavovali ako oslobodenie, pritom v tomto slove, ktoré si zasluhuje lepší osud, je zahrnutá všetka ambivalentnosť, ktorá na celé desaťročia poznačila dejiny 20. storočia. Pretože to bola naozaj sovietska armáda, ktorá nás zachránila pred besnením ďalšieho posadnutého masového vraha našej doby, Hitlera. Boli sme oslobodení, ale sme len zmenili diktatúru. Vyslanec noci, najtemnejšieho dňa roka, sa postaral o to, aby sa medzi prenasledovateľmi a prenasledovanými nanajvýš len vymenili úlohy, hoci nebolo zriedkavosťou ani to, že prenasledovaný ostal aj po oslobodení prenasledovaným. Istý maďarský literárny historik, môj dávny priateľ - s nadhľadom a vyrovnanosťou zrelého človeka - vravieva, že dom jeho rodičov v Rimavskej Sobote zabrali dvakrát. Najprv maďarskí fašisti ako židovský majetok, potom československí osloboditelia ako maďarské vlastníctvo. Stalin sa dnes nespomína často, jeho utopický spoločenský poriadok nenávratne padol. No jeho duch dodnes máta medzi nami. Nedôverčivosť, podozrievavosť a nenávisť, prechmaty polície, vodcovské ambície politikov, denné politické šarvátky, v ktorých nechýbajú klamstvá alebo polopravdy, scenár kauzy Hedvigy Malinovej, pripomínajúci politické procesy - to všetko je aj jeho dedičstvo. Keď sa teda tešíme schengenskému otváraniu hraníc, nezabúdajme, odkiaľ, z akej diaľky sme došli k tomuto skutočne veľkému dňu. Myslime aj na Stalina. Spomeňme si 21. decembra aj naňho, pripomeňme cára ríše temnoty aj svojim deťom a vnukom. Aby sme sa po odstránení štátnych hraníc mohli jedného dňa pustiť aj do odstraňovania závor predsudkov, mýtov, nedôvery, ktoré sme si, podvoliac sa medovej demagógii falošných prorokov, sami vybudovali vo svojom vedomí, vo svojej duši - voči sebe navzájom.

Zmiznú hranice. Čo to znamená

20. decembra 2007 - (Štefan Mesároš - Plus jeden deň)

V noci zo štvrtka na piatok sa na našich hraniciach s okolitými štátmi Európskej únie udeje nevídaná zmena. Zmiznú hraničné stanovištia. Napriek všetkým ubezpečeniam o slobode pohybu zaznievajú otázky, či budeme v zjednotenej Európe úplne slobodní, alebo nás čakajú aj dajaké iné povinnosti. Ponúkame odpovede na 10 najzákladnejších otázok.

1. Čo sa stane o polnoci?

V nocí z 20. na 21. decembra vstúpime do Schengenského priestoru, ktorý už tvorí 15 štátov. Medzi týmito krajinami neexistujú hranice a ľudia sa môžu v celom priestore slobodne pohybovať. Od 21. decembra sa Schengenský priestor rozšíri o deväť nováčikov. Na budúci rok by malo do tohto spoločenstva pribudnúť aj Švajčiarsko a v roku 2009 Lichtenštajnsko. V ďalších rokoch chce do tejto veľkej rodiny vstúpiť Rumunsko a Bulharsko. Naopak, Schengenu sa stále vyhýba Veľká Británia a Írsko.

2. Zostaneme bez hraníc?

Hraničné priechody sa stanú minulosťou. Všade, kde existujú cesty, môžete po nich prechádzať z jedného štátu do druhého, bez toho, že by vás niekto kontroloval. To isté piati aj pri ceste vlakom alebo keď pôjdete peši, alebo na bicykli. Ak neovládate cudzí jazyk a v cudzine sa stratíte, pomôžu vám vyškolení ľudia v kontaktných pracoviskách. Tie budú vytvorené v pohraničí.

3. Bude niekde platiť špeciálny režim?

Áno. V národných parkoch a chránených oblastiach. Na tomto území sa bude môcť chodiť len po vyznačených turistických chodníkoch. Vo Vysokých Tatrách však napríklad plánujú otvoriť niektoré nové turistické trasy, aby sa ešte viac umožnilo turistom z Poľska navštevovať ich. Na otvorenie viacerých prechodov a zriadenie ďalších turistických chodníkov tlačia predovšetkým starostovia obcí a podnikatelia. Očakávajú, že zvýšený turistický ruch im prinesie podstatne viac peňazí.

4. Zmiznú hraničné kontroly už natrvalo?

Nie. Každý štát v Schengene môže kontrolu na hraniciach opätovne zaviesť. Rakúšania už avizovali, že počas majstrovstiev Európy vo futbale to urobia, aby zamedzili príchodu agresívnych fanúšikov. Platí však, že dočasné kontroly by mali trvať maximálne 30 dni. Ich ďalšie predĺženie už treba zdôvodniť.

5. Môžeme cestovať bez dokladov?

Nie. Na výlet do Schengenského priestoru vám však stačí občiansky preukaz. Ľudia by na to nemali zabúdať ani vtedy, keď pôjdu za hranice napríklad len na hríby. Ak sa však vyberiete do krajín, ktoré nepatria do Schengenu, potrebujete na cestu platný cestovný doklad, podľa potreby aj s vízami. Bez neho vás do krajiny nepustia.

6. Ako to bude so zvieratami?

Preukaz potrebujete aj pre svojho domáceho miláčika, aby ste vedeli doložiť, že bol zaočkovaný napríklad proti besnote. Okrem preukazu by mal mať pes či mačka aj tetovanie alebo mikročip. V krajinách Schengenu prísne kontrolujú pohyb zvierat a robia všetko pre to, aby neprekvital s nimi čierny obchod. Preto sa vám môže stať, že vášho miláčika budú chcieť skontrolovať, a iné označenie ako čip či tetovanie neuznávajú.

7. Čo nás čaká na letiskách?

Na domácich letiskách, kde pravidelne prilietajú medzinárodné linky, zostane všetko po starom. Kontroly všetkých cestujúcich sa ešte sprísnia a na letiskách bude podstatne viac policajtov, ktorí budú strážiť celý letiskový priestor. Od marca budúceho roka sa však kontrola cestujúcich zo Schengenského priestoru zmierni. Ostatní však musia rátať s dôkladnou osobnou i batožinovou prehliadkou.

8. Čo bude s hraničnými policajtmi?

Policajti síce z hraníc odídu, ale budú ich i naďalej kontrolovať. Nemci napríklad monitorujú celé pohraničné územie 40 až 100 kilometrov od hranie. Podobný systém bude fungovať aj na Slovensku a s takzvaným závojovým pátraním treba rátať aj vo vlakoch. V nich sa budú pohybovať policajti v civile, a ak napríklad zadržia podozrivú osobu, odovzdajú ju uniformovaným policajtom v najbližšej stanici.

9. Hrozí nám rast kriminality?

Ľudia sa podľa policajtov nemusia obávať, že narastie kriminalita, V pohraničí bude totiž podstatne viac policajných hliadok ako doteraz. Tie budú kontrolovať ľudí. Prehliadke sa niekedy nevyhnete ani na ceste či na parkovisku. Okrem toho polícia bude môcť využívať informácie zo spoločného Schengenského informačného systému, v ktorom zhromažďujú informácie o ľuďoch podozrivých z trestnej činnosti. Systém obsahuje aj informácie o ľuďoch, ktorí majú zakázaný vstup do Schengenu, ako aj o ukradnutých autách.

10. Čo bude s budovami colníc?

Všetky hraničné pracoviská nezmiznú. Niektoré, napríklad na hraničnom priechode Bratislava-Berg, síce už zrúcali, ale podobný osud stihne len tie, ktoré boli v zlom technickom stave alebo by prekážali v plynulej cestnej premávke. Ostatné si ponechajú policajti alebo ich predajú. Mohli by tam vzniknúť napríklad reštaurácie alebo obchody.

Na dom podpredsedu MSZP dvakrát vystrelili

19. decembra 2007 - (tasr)

Neznámi páchatelia vystrelili dva ostré náboje na dom podpredsedu vládnucej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a ministra kultúry Istvána Hillera. Včase incidentu, ku ktorému došlo ešte počas víkendu, sa v byte nikto nenachádzal. Budapeštianska polícia dnes podľa maďarského portálu NetNap potvrdila, že dva náboje prešli spálňovým oknom. Polícia začala vyšetrovanie pre trestný čin zneužitia strelnej zbrane. Pred Hillerovým domom stáli aj dnes policajti. Podľa NetNap sa k zodpovednosti za útok priznala organizácia, ktorá si hovorí Šípy Maďarov - národná oslobodzovacia armáda. Táto skupina sa priznala aj k minulotýždňovému prepadnutiu novinára Sándora Csintalana a k víkendovému útoku zápalnými fľašami na rozostavaný dom predsedu koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Jánosa Kóku. Útok proti Hillerovho domu odsúdil aj opozičný Maďarský občiansky zväz (FIDESZ). Strana podľa vyhlásenia rozhodne odmieta každý trestný čin namierený proti osobe, alebo majetku, nezávisle od jeho motívu. FIDESZ vyjadril nádej, že polícia čo najskôr vypátra páchateľov. V priebehu niekoľkých hodín dnes polícia zadržala dvoch mladíkov, ktorí poškodili kanceláriu MSZP v 3. budapeštianskom obvode Starý Budín. Do miestnosti sa snažili vhodiť zápalnú fľašu, ktorá však nevzbĺkla, preto k väčším škodám nedošlo.

Poslanci NR SR k vývoju slovensko-maďarských vzťahov

19. decembra 2007 - (tasr)

Stanovisko poslancov Národnej rady SR (NR SR) Petra Gaburu a Jána Slabého k aktuálnemu vývoju slovensko-maďarských vzťahov: Kosovskí Albánci avizujú jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova, ktoré je historicky integrálnou súčasťou Srbska. Všetky slovenské parlamentné strany - s výnimkou SMK - takýto postup nepodporujú. V súvislosti s riešením kosovského problému sa politici SMK odvolávajú na právo Albáncov na sebaurčenie. Právo na sebaurčenie je v slovníku viacerých maďarských politikov zaklínadlom na vyvolávanie nádejí na politické zjednotenie všetkých Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. V tomto kontexte je príznačné, že predseda SMK Pál Csáky bude 20. decembra oslavovať rozšírenie schengenského priestoru v Štúrove v spoločnosti Viktora Orbána, predsedu maďarskej nacionalistickej strany Fidesz. Práve Viktor Orbán reprezentuje hlavný budapeštiansky prúd požadujúci politickú jednotu všetkých Maďarov bez ohľadu na existujúce štátne hranice. Viktora Orbána pritom všetky maďarské parlamentné strany napomínajú, že ani raz sa jasne nedištancoval od Maďarskej gardy sponzorovanej extrémistickou stranou Jobbik. Práve naopak, významní predstavitelia Fideszu sa zúčastňujú podujatí Maďarskej gardy a Jobbiku. Opozičné Maďarské demokratické fórum dokonca vydalo výzvu všetkým maďarským miestnym zastupiteľstvám, aby vyhlásili Maďarskú gardu a jej podobné organizácie za „neželané na svojom území”. Uvedená výzva bola reakciou na nedávny rasistický protirómsky pochod v Tatárszentgyörgyi organizovaný Maďarskou gardou. Podobné reakcie na aktivity Maďarskej gardy uverejnili aj iní maďarskí politici, vrátane prezidenta Maďarskej republiky Lászlóa Sólyoma. Viktor Orbán sa neozval, pretože koketuje s voličským potenciálom Maďarskej gardy. Fidesz Viktora Orbána je dlhodobo hlavným politickým partnerom SMK. Potvrdzuje to aj očakávaná oslava Viktora Orbána a Pála Csákyho v Štúrove. Fidesz sa po najbližších maďarských voľbách s určitosťou stane vládnou stranou a začne realizovať svoju nacionalisticko-extrémistickú politiku. Budeme bedlivo pozorovať, či Fidesz a SMK pripravujú v strednej Európe a v celej Karpatskej kotline scenár podobný súčasnému dianiu v Kosove.

Návrh koncepcie vzdelávania menšín Maďarov pobúril - SMK hrozí protestmi

20. decembra 2007 - (sme)

Minister školstva Ján Mikolaj zo SNS chce zaviesť na školách národnostných menšín možnosť učiť v slovenčine aj ostatné predmety, nielen slovenský jazyk. Čo presne to znamená, nepovedal. Môže to znamenať aj to, že ak čo i len jeden žiak v triede požiada o matematiku v slovenčine, škola to bude musieť zabezpečiť. Nie je jasné, či nie aj na úkor vyučovania v maďarčine. „Hrozí návrat k myšlienke alternatívneho školstva,“ tvrdí znepokojený exminister László Szigeti z SMK. To chcela kedysi zaviesť ministerka SNS Eva Slavkovská. Chcela, aby sa niektoré predmety učili len po slovensky. Maďarské organizácie vtedy vyzývali na občiansku neposlušnosť. Szigeti ňou hrozí opäť. „Využijeme všetky spôsoby, ktoré má politická strana k dispozícii. Ak to nepomôže, existuje občianska neposlušnosť,“ povedal. Zároveň priznáva, že záujem o predmety v slovenčine nemusí byť, keďže rodičia vedia, prečo menšinovú školu vybrali. „Ale vždy sa nájdu jednotlivci, ktorí sú ochotní za pár grošov predať aj vlastnú česť.“ Zvyšok opozície s koncepciou tiež nesúhlasí, ale pri protestoch SMK nepodporí. „Znie to ako návrh, ktorý je samoúčelný a skôr má za cieľ zakročiť proti školám s vyučovacím jazykom menšiny,“ tvrdí poslankyňa SDKÚ zo školského výboru Tatiana Rosová. Reakciu SMK však považuje za prehnanú. „Je to len koncepcia a z tých, ktoré doteraz vláda prijala, sa takmer nič neplní.“ „Je to jedna z ďalších nepoužiteľných koncepcií. Nie je dôvod sa obávať,“ myslí si tiež exminister Martin Fronc z KDH. Mikolaj pre menšinové školy navrhuje viac hodín slovenského jazyka. Hovorí, že v rámci reformy dáva školám väčšiu slobodu. „Sám som zvedavý, ako to využijú.“ Minister zásah do práv menšín odmieta. Naopak, tvrdí, že chce skvalitniť ich vzdelávanie. „Chceme, aby tieto deti boli plnohodnotné. Aby to, čo sa učí na iných školách, mohli tiež vedieť,“ povedal Mikolaj. Maďarskí žiaci by nemali mať možnosť učiť sa z maďarských učebníc. Práve tie im pritom zrejme pomohli lepšie obstáť aj v testoch PISA. Nedávne výsledky testov OECD PISA pritom ukázali, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským dopadli lepšie ako ich rovesníci zo slovenských škôl. Zlepšili sa v čitateľskej gramotnosti. „Tieto školy zrejme ťažia z prenosu dobrej praxe zo susednej krajiny. Toto by mohlo byť významnou inšpiráciou pre celý slovenský školský systém,“ píše sa v národnej správe k PISA 2006. Zverejnil ju na svojej stránke Štátny pedagogický ústav. Mikolaj hovorí, že analýzy k testovaniu nie sú ešte hotové. Riaditelia maďarských škôl sa väčšiemu počtu hodín slovenčiny nebránia, i keď nevedia, na úkor čoho žiakom pribudnú, lebo už teraz toho majú veľa. Riaditeľ školy v Komárne Zoltán Fekete si však myslí, že to bude zbytočné. Tvrdí, že dobrí žiaci nemajú so slovenčinou problémy. Neovládajú ju tí horší a tí sa ju nebudú učiť, ani keď budú mať viac hodín. Exminister László Szigeti z SMK nemá výhrady voči prírastku slovenčiny. Nepozdáva sa mu však návrh, že ak žiak požiada, aby sa učil v slovenčine niektorý predmet, riaditeľ mu to musí umožniť.

Mikolaj chce Maďarov učiť slovenčinu od škôlky

20. decembra 2007 - (Pravda)

Školy s vyučovacím jazykom maďarským budú musieť zabezpečiť vyučovanie slovenčiny, ak o to požiada čo i len jeden žiak. Navrhuje to minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v koncepcii, ktorú včera odsúhlasila vláda. Mikolaj tvrdí, že chce zlepšiť štúdium slovenčiny v školách. „Poskytnúť deťom rovnaké príležitosti,” uviedol. Národnostné školy budú povinné vyučovať aj po slovensky. Ak o to žiak požiada, riaditeľ mu musí prideliť učiteľa, ktorý mu učivo vysvetlí v slovenčine. Exminister školstva László Szigeti (SMK) tvrdí, že je to nezmysel. „Nedá sa to zrealizovať. Riaditeľ by pre jedného alebo dvoch žiakov musel vyčleniť miestnosť a osobitného pedagóga,” konštatoval. Szigeti pripomenul, že rodičia maďarskej národnosti si môžu vybrať, či dajú svoje dieťa do maďarskej, alebo slovenskej školy, ak chcú aby malo predmety v slovenčine. Mikolaj chce deti národnostných menšín učiť po slovensky už od materskej škôlky. SMK je proti, podľa nej treba so slovenčinou začať až na základných školách, rovnako ako s inými predmetmi. Minister tiež plánoval meniť učebnice národností tak, aby mohli používať len preklady slovenských kníh. V súčasnosti ich totiž školy dovážajú aj z Maďarska. Mikolaj zmeny zdôvodňuje tým, že chce zlepšiť úroveň škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá je podľa neho nižšia. Posledná správa OECD však poukázala na to, že deti z týchto škôl sú napríklad v čitateľskej zručnosti lepšie ako slovenské. „Zrejme ťažia z prenosu dobrej praxe z tejto krajiny,” uvádza OECD.

Menšiny čaká viac slovenčiny

20. decembra 2007 - (Veronika Šutková - sme)

Žiakom národnostných škôl by mali pribudnúť hodiny slovenčiny. Rovnako by sa mali učiť len z prekladov slovenských učebníc. Počíta s tým koncepcia vzdelávania národnostných menšín, ktorú včera schválila vláda. Minister školstva Ján Mikolaj hovorí, že viac slovenčiny má menšinám pomôcť, aby mali rovnakú šancu ako slovenskí žiaci. „Chceme, aby tieto deti boli plnohodnotné. Aby to, čo sa učí na iných školách, mohli tiež vedieť,” povedal Mikolaj. Nedávne výsledky testov OECD PISA pritom ukázali, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským dopadli lepšie ako ich rovesníci zo slovenských škôl. Zlepšili sa v čitateľskej gramotnosti. „Tieto školy zrejme ťažia z prenosu dobrej praxe zo susednej krajiny. Toto by mohlo byť významnou inšpiráciou pre celý slovenský školský systém,” píše sa v národnej správe k PISA 2006. Zverejnil ju na svojej stránke Štátny pedagogický ústav. Mikolaj hovorí, že analýzy k testovaniu nie sú ešte hotové. Riaditelia maďarských škôl sa väčšiemu počtu hodín slovenčiny nebránia, i keď nevedia, na úkor čoho žiakom pribudnú, lebo už teraz toho majú veľa. Riaditeľ školy v Komárne Zoltán Fekete si však myslí, že to bude zbytočné. Tvrdí, že dobrí žiaci nemajú so slovenčinou problémy. Neovládajú ju tí horší a tí sa ju nebudú učiť, ani keď budú mať viac hodín. Exminister László Szigeti z SMK nemá výhrady voči prírastku slovenčiny. Nepozdáva sa mu však návrh, že ak žiak požiada, aby sa učil v slovenčine niektorý predmet, riaditeľ mu to musí umožniť.

Mikolaj na koni

20. decembra 2007 - (Peter Morvay - sme)

SMK chce vyzvať príslušníkov menšiny na občiansku neposlušnosť. Urobí to, ak minister školstva za SNS Mikolaj presadí opatrenia, ktoré by mohli spôsobiť menšinovým školám veľké problémy. Deklarované zlepšenie výučby menšín, podobne ako pokusy za hlbokého socializmu a potom za Mečiarových vlád, majú pravdepodobne iba zakryť snahu obmedziť maďarské školstvo na Slovensku. SMK má dobrý dôvod návrhom z dielne SNS nedôverovať. Aj na vývoj slovensko-maďarských vzťahov je však veľmi podstatné, či naň dokáže reagovať primerane. Vyzývanie na občiansku neposlušnosť primeranou reakciou určite nie je. Z tohto hľadiska má slovenská opozícia pravdu, ak podobné protesty SMK nepodporí. Sú nezmyselné, rovnako ako nápady protestných mítingov, ktoré chcela zvolávať SDKÚ. Na vývoj vzájomného spolužitia a menšinových práv na Slovensku je však dôležité aj to, či sa opozičné strany postavia za SMK, ak bude proti Mikolajovmu návrhu bojovať inou, rozumnejšou cestou.

Za tú našu slovenčinu

20. decembra 2007 - (Peter Morvay - sme)

Ministerstvo školstva predložilo vláde nový koncept vzdelávania národnostných menšín. Maďarskí lídri spustili poplach. Nedá sa ešte jednoznačne povedať, či ide o zbytočnú hystériu, alebo o oprávnené obavy podložené negatívnymi skúsenosťami z minulosti. Koncept v každom prípade obsahuje kontroverzné prvky a vychádza z pochybného spôsobu uvažovania. Väčšinou sa zaoberá tým, ako menšiny učiť slovenčinu a lojalite k väčšinovému národu. Ako keby sa menšinové či akékoľvek školy ničomu inému nevenovali. Niežeby mnohí tunajší Maďari nepotrebovali svoju slovenčinu zlepšiť. Nápaďy slovenských národniarov, ako im v tom pomôcť, však tradične mávajú opačný efekt. Platí to aj pre návrh umožniť žiakom škôl s vyučovacím jazykom menšiny absolvovanie „vybraných predmetov v štátnom jazyku SR”. Na prvý pohľad je to v poriadku. Školy by mali rozširovať možnosť voľby a výučba v slovenčine môže byť pre študenta, ktorý sa chce v danom odbore uplatniť, tiež užitočná. Znamená to však, že ak bude chcieť jeden študent z maďarskej triedy históriu v slovenčine, prejde na slovenčinu celá trieda, alebo mu škola zaistí zvláštnu výučbu. Dostane na to peniaze navyše, alebo musí ušetriť inde? Ešte podivnejší je návrh stanoviť výšku normatívu pre všetky školy na zmiešanom území rovnako. Menšinové dnes dostávajú o osem percent viac, než slovenské, lebo majú viac vyučovacích hodín. Učia napríklad maďarčinu. Znamená zjednotenie normatív na zmiešaných územiach, že slovenská škola v Dunajskej Strede dostane viac peňazí ako škola v Dolnom Kubíne, aj keď učia rovnako? Prečo? Lebo pôsobí na nepriateľskom alebo misijnom území? Táto logika síce na ministerstve vedenom SNS neprekvapuje, našich Maďarov však ťažko presvedčí, že sú doma aj ako Maďari a slovenčinu naozaj potrebujú a využijú.

Vláda SR: Menšiny sa dovzdelajú v slovenčine

19. decembra 2007 - (tasr)

Ministerstvo školstva (MŠ) SR chce popracovať na tom, aby sa vzdelávanie menšín viac sústredilo na slovenčinu a slovenskú históriu. Vyplýva to z novej koncepcie výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, ktorú na svojom dnešnom zasadnutí schválila vláda. Predkladateľ materiálu, minister školstva Ján Mikolaj (SNS) argumentuje občianskym právom na osvojenie si slovenského jazyka. Počíta sa preto so zvýšením počtu hodín slovenského jazyka a slovenskej literatúry a komunikácie v slovenskom jazyku. Výsledkom má byť lepšia schopnosť príslušníkov národnostných menšín uplatniť sa na trhu práce a v spoločenskom styku. Ministerstvo chce popracovať aj na odbornom profile pedagógov maďarských škôl, ktorým vyčíta slabú znalosť štátneho jazyka. Rovnako má v úmysle posilniť spoluprácu národnostných škôl so školami so slovenským vyučovacím jazykom. V súlade s programovým vyhlásením vlády kladie materiál dôraz na multikultúrny rozmer vzdelávania a akceptáciu rasových, národnostných a jazykových odlišností. Mikolaj v prílohe pripomína, že pod národnostným školstvom sa myslia predovšetkým školy s maďarským vyučovacím jazykom a dve ukrajinské školy.

Menšiny sa majú zlepšiť v slovenčine

19. decembra 2007 - (čtk)

Deti z rodín patriacich k národnostným menšinám by sa mali zlepšiť v slovenčine. Ministerstvo školstva to navrhlo v materiáli, ktorý dnes schválila vláda. V budúcnosti by preto podľa jeho zástupcov mali odborníci napríklad vytvoriť koncepciu, podľa ktorej by si deti príslušníkov menšín osvojovali slovenčinu už v materských školách. Proti tomu je SMK, s výučbou slovenčiny stačí začať až v základnej škole, povedal poslanec strany László Szigeti. Ministerstvo tvrdí, že na školách s vyučovacím jazykom menšín sa na výučbu slovenčiny nekladie dostatočný dôraz. Podobne sa však jeho predstavitelia vyjadrili aj o úrovni materinského a cudzích jazykov. Lepšia znalosť štátneho jazyka vraj otvorí príslušníkom národnostných menšín viac príležitostí pri hľadaní si zamestnania, zdôvodnilo navrhnuté zmeny ministerstvo. „Zatiaľ neboli urobené žiadne analýzy, že by žiaci z rodín národnostných menšín mali väčšie ťažkosti pri hľadaní si zamestnania, než žiaci z väčšinovej populácie,” oponoval Szigeti, ktorý bol v minulosti ministrom školstva. Rovnako podľa neho nedosahujú horšie výsledky v celoštátnych testoch deviatakov a maturantov. Koncepcia je navyše príliš orientovaná na výučbu slovenčiny a nedostatočne sa venuje skvalitneniu ostatných predmetov, tvrdil. Maďarská menšina je najpočetnejšou zo všetkých národnostných menšín v krajine. SMK už skôr kritizovala aj snahy ministra školstva Jána Mikolaja zo SNS, aby sa zemepisné názvy v maďarských učebniciach mohli uvádzať len v slovenčine. Lepšie znalosti slovenčiny budú žiaci z národnostných menšín potrebovať aj preto, že už v tomto školskom roku by mali absolvovať z tohto predmetu celoštátnu - externú maturitu, upozornilo ministerstvo. Szigeti proti externej maturite zo slovenského jazyka nemá výhrady, podmienkou však je, aby testy pre žiakov z rodín národnostných menšín boli prispôsobené učivu, ktoré absolvovali. To sa totiž líši od učiva žiakov z väčšinovej populácie, povedal.

Maďarskí učitelia nechcú viac hodín slovenčiny, chcú iný spôsob výučby

19. decembra 2007 - (tasr)

Viac ako zvyšovať počet hodín slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským je potrebné zmeniť spôsob jeho výučby. Uviedol to pre TASR na margo vládou prijatej koncepcie výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín štatutár Zväzu maďarských pedagógov (ZMP) László Pék. „Zatiaľ nevieme, na úkor čoho sa zvýši počet týchto hodín, ani či je to nutné. Rozhodne vítame snahu o zlepšenie ovládania štátneho jazyka - žijeme na Slovensku a je potrebné ovládať štátny jazyk na dobrej úrovni. Tiež si myslím, že spolupráca so slovenskými školami prispeje ku zmiereniu napätia,” uviedol Pék. Pochybuje však o tom, že by kontroly učiteľov a žiakov, ako ovládajú slovenčinu, prispeli ku zlepšeniu úrovne. Za dôležitejšie pokladá zriadenie Metodického centra pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, o ktoré žiadajú rezort školstva už roky a stále neexistuje. Zmien v systéme národnostného školstva sa domáhajú aj Ukrajinci. Podľa podpredsedu Ústrednej rady Zväzu Rusínov a Ukrajincov Pavla Bohdana je na Slovensku 13 základných a dve stredné školy, kde sa ukrajinčina učí ako povinný alebo nepovinný predmet a ostatné predmety sa učia po slovensky. „Nepotrebujeme zvyšovať počty hodín slovenčiny, skôr máme opačný problém. Výskumy hovoria, že slovenčina žiakov ukrajinskej národnostnej menšiny je porovnateľná s úrovňou Slovákov. Avšak keď sa deti učia ukrajinčinu len dve hodiny ako nepovinný jazyk, tak skôr majú problémy s jej gramatikou,” uviedol pre TASR Bohdan. Aj on dodal, že ťažko sa dá hovoriť o riadení národnostného školstva, pretože prakticky neexistuje - Ukrajinci majú totiž len jednu metodickú pracovníčku, aj to len na štvrtinový pracovný úväzok. Teší ho však, že hoci sú školy s vyučovacím jazykom ukrajinským málopočetné, ministerstvo ich udržiava. MŠ SR chce v novej koncepcii dosiahnuť zlepšenie vzdelávania menšín v oblasti štátneho jazyka a slovenskej histórie zvýšením počtu hodín slovenčiny a slovenskej literatúry a komunikácie v slovenskom jazyku. Slabú znalosť štátneho jazyka chce zvyšovať aj u pedagógov. Rezort chce ďalej posilniť spoluprácu národnostných škôl - najmä s maďarským a ukrajinským vyučovacím jazykom - so školami so slovenským vyučovacím jazykom.

V mieri a v priateľstve - Hraničné závory sa budú píliť, páliť aj búrať

19. decembra 2007 - (sita)

Bez hraníc - v mieri a v priateľstve je názov slávnostného programu v Šahách pri príležitosti vstupu do schengenu na južnej hranici s Maďarskom. Vo štvrtok od 12 hodiny bude v Divadelnej sále Mestského úradu diskusné fórum, ktoré otvoria primátor Šiah Ján Lővy a primátor maďarského mesta Vác János Bóth. Kultúrny program bude pokračovať až do večera, o polnoci oslávia vstup do schengenu ohňostrojom. Rovnako o polnoci zbúrajú hranicu na hraničnom priechode Milhosť - Tornyosnémethy. V piatok bude lúčenie so závorou na hraničnom priechode Komárno - Komárom, o 20 hodine vystúpi predseda NR SR Pavol Paška a primátori oboch miest Tibor Bastrnák a János Zatykó. Premiér Fico bude oslavovať aj v Bratislave na Úrade vlády SR. V piatok vo večerných hodinách privíta delegáciu vysokých predstaviteľov EÚ vedenú predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom a absolvuje s nimi slávnostnú večeru. V sobotu 22. decembra sa spoločne s delegáciou presunie do maďarského Hegyeshalomu, ktorý leží asi 30 kilometrov od Bratislavy. O 10 hodine v priestoroch rakúsko-maďarského hraničného priechodu slávnostne otvorí hranice v symbolickom trojuholníku medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom. Na oslavách sa zúčastnia aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a predstavitelia Slovensko vstúpi do najväčšej bezhraničnej zóny na zemeguli minútu po polnoci z 20. na 21. decembra.

Vstup Slovenska do schengenského priestoru sa bude oslavovať na štyroch hraniciach - s Rakúskom, Českom, Poľskom a Maďarskom. Oficiálne oslavy budú na hraničnom priechode Petržalka - Berg na hranici s Rakúskom. Začínajú sa vo štvrtok 20. decembra o 11 hodine, keď predseda vlády SR Robert Fico a rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer symbolicky prepília hraničnú závoru. Špeciálnym hosťom bude starosta luxemburského mesta Schengen Roger Weber. Policajti odporúčajú vodičom cestujúcim do Rakúska použiť hraničný priechod Jarovce - Kittsee. Oslavy na rakúskej hranici pokračujú večer. Od 20 hodiny bude atmosféru navodzovať disko hudba. O 21 hodine podujatie oficiálne otvorí moderátor Tony Moyzes, počas programu vystúpia Love4money a Tublatanka. Atrakciami budú posledné pečiatky do pasov, vyhľadanie kontrabandu služobným psom či súťaž o nájdenie pašovaného tovaru v starých autách. Vo štvrtok v noci o 23.30 sa ľuďom prihovorí minister vnútra Robert Kaliňák a starosta Schengenu Roger Weber, presne o polnoci obaja slávnostne otvoria hraničnú závoru. Nasleduje ohňostroj a prípitok. Minister Kaliňák navštívi aj štvrtkové oslavy v slovensko-českej hraničnej obci Starý Hrozenkov. Spolu s českým náprotivkom Ivanom Langerom o 19 hodine rozpília hraničnú závoru a odhalia pamätnú dosku k vstupu krajín do Schengenu. Vo štvrtok sa oslavuje aj na slovensko-českej hranici na priechode Skalica - Sudoměřice. O 11 hodine spoločne otvoria hranicu primátor Skalice Stanislav Chovanec a starosta Sudoměříc Stanislav Tomšej. Príhovor bude mať aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. V piatok 21. decembra oslavujú na priechode Holíč - Hodonín vstup do schengenského priestoru eurokomisári oboch štátov - Ján Figeľ aj Vladimír Špidla. Krátko po 15 hodine sa prihovorí slovenský premiér Fico aj český premiér Mirek Topolánek, potom dostanú spolu s komisármi kľúče od miest a nasledovať budú príhovory Figeľa a Špidlu. O 15.30 prestrihnú modrú pásku. Na oslavách sa zúčastnia aj starostovia oboch miest Zdenko Čambal a Jiří Koliba a predsedovia samosprávnych krajov Tibor Mikuš a Stanislav Juránek. Hraničné závory sa pália na priechode Klokočov - Bílá v piatok o 10 hodine. O 13 hodine sa slávi v Hornom Srní, „páliť sa budú pomyselné hranice,” povedal predseda Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty František Ježík. Na štátnej hranici s Poľskom bude vo štvrtok na priechode Vyšný Komárnik - Barwinek oslavovať štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Oľga Algayerová. V rovnaký deň budú oslavovať aj na najväčšom slovensko-poľskom hraničnom priechode Trstená - Chyžné. Kultúrny program bude od 22 hodiny, vystúpia folklórne a dychové súbory. Desať minút po polnoci bude ohňostroj a po ňom prepília hraničnú závoru.

Pre krajiny, ktoré už sú alebo sa na budúci týždeň stanú členmi bezhraničnej zóny, vyplýva zo Schengenskej dohody rad povinností. Musia sprísniť kontroly na vonkajších hraniciach podľa jednotných pravidiel. Dohoda krajinám ukladá spoluprácu súdov a policajných orgánov, zabezpečenie medzinárodného sledovania činnosti kriminálnych skupín a jednotlivcov, zavedenie jednotnej podoby víz a spoločnú azylovú politiku. Krajiny musia byť súčasťou Schengenského informačného systému a vytvoriť jednotné kritériá pre záruky poskytované svojim štátnym príslušníkom v zahraničí prostredníctvom integrovanej konzulárnej služby. Schengenská dohoda, podpísaná 14. júna 1985, sa stala základným aktom postupného zrušenia kontrol na spoločných hraniciach s cieľom voľného prekračovania vnútornej hranice občanov zmluvných štátov a rozvoja voľného pohybu služieb a tovaru.

Vstupom do Schengenu zrušia v Maďarsku 30 hraničných priechodov

19. decembra 2007 - (tasr)

Vstupom Maďarska do schengenského priestoru zanikne v krajine na úsekoch hraníc so Slovinskom, Rakúskom a Slovenskom dovedna 30 cestných hraničných priechodov. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom dnes informovalo Celoštátne veliteľstvo colnej a finančnej stráže (VPOP). Zariadenia hraničných priechodov musí VPOP zlikvidovať do 31. decembra 2007. Podmienky pre bezprekážkovú premávku zatiaľ zabezpečia dočasnými prostriedkami riadenia dopravy bez zbúrania existujúcich budov a prístreškov colníc. O osude prebytočných nehnuteľností rozhodne spoločnosť Správca maďarského národného majetku (MNV). Pri úvahách o prípadnom predaji budov musia zohľadniť, že v zmysle požiadavky Európskej únie je potrebné zabezpečiť podmienky na kontrolu pre prípad opätovného obnovenia hraničných kontrol, píše sa vo vyhlásení VPOP.

SMK: Rozšírenie schengenského priestoru vníma ako historickú zmenu

19. decembra 2007 - (tasr)

Strana maďarskej koalície (SMK) vníma rozšírenie schengenského priestoru o členské štáty Európskej únie v strednej Európe za jednoznačnú historickú zmenu. Zrušenie kontroly na hraničných priechodoch a teda podstatná zmena charakteru štátnych hraníc sú podľa SMK príležitosti aj na zmenu postoja občanov - na odbúranie hraníc v sebe samých, informovalo TASR tlačové oddelenie SMK. „Rozšírenie schengenského priestoru považujeme za ďalšiu dovŕšenú etapu integrácie Slovenska do modernej Európy. Toto rozšírenie je rovnako dôležité ako náš vstup do Európskej únie v roku 2004. Oba historické momenty vnímame ako spojené nádoby, ktoré sa navzájom podmieňujú. Bez členstva v EÚ, bez dôsledného dodržiavania pravidiel únie a aktívnej politiky aj predchádzajúcej vlády, ktorej bola SMK neoddeliteľnou súčasťou, by Slovenská republika nemohla vstúpiť do schengenského priestoru,” uvádza sa ďalej v tlačovej správe. SMK zastáva názor, že aj aktuálne rozšírenie bezhraničnej zóny je spoločným dielom. Vstup do európskeho bezhraničného priestoru je však podľa SMK predovšetkým zadosťučinenie pre všetkých občanov Slovenska.

Slovensko 21. decembra čaká historický vstup do schengenského priestoru

19. decembra 2007 - (tasr)

Slovensko vstúpi k 21. decembru spoločne s ďalšími ôsmimi členskými krajinami Európskej únie (EÚ) do schengenského priestoru. Definitívne tak ukončí hraničné kontroly s Rakúskom, Českom, Poľskom a Maďarskom. Zrušenie kontrol sa bude týkať najprv len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestanú kontroly existovať až v marci budúceho roku. Tento rozdiel súvisí s prechodom na letný čas a s ním spojenou zmenou letových plánov. Doteraz najväčšie rozšírenie Schengenu bolo pôvodne naplánované na október tohto roka. Vzhľadom na problémy s prípravou novej informačnej databázy (SIS II) ako náhrady za doterajšiu SIS, neschopnú pokryť rozšírenú EÚ, však hrozil odklad až do roku 2009. Portugalsko preto prišlo s návrhom na prispôsobenie SIS aj pre nových členov únie (SISone4all) s cieľom zrealizovať rozšírenie Schengenu ešte tento rok. Práce na príprave databázy SIS II naďalej pokračujú a jej spustenie sa očakáva koncom budúceho roka. Deväť krajín, ktoré sa stanú novými členmi schengenského priestoru, sa počas uplynulých dvoch rokov podrobovalo hodnoteniu úrovne pripravenosti, pričom museli prispôsobiť svoju infraštruktúru a úspešne sa napojiť na databázu. Tá obsahuje informácie o hľadaných, nezvestných a nežiaducich osobách, ako aj údaje o ukradnutých veciach, vrátane vozidiel, osobných dokladov či zbraní. Členmi schengenského priestoru je momentálne 13 z 15 starých členských krajín EÚ okrem Írska a Veľkej Británie, ako aj ďalšie dva štáty mimo únie - Nórsko a Island. Najnovšie k nim pribudne aj Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Česko. Zvyšné členské krajiny EÚ si budú musieť ešte počkať. Rumunsko a Bulharsko totiž vstúpili do EÚ len začiatkom tohto roka a Cyprus požiadal o ročný odklad, pretože potrebuje dlhšiu prípravu vzhľadom na problematickú hranicu s tureckou časťou ostrova. Schengenská dohoda vznikla v rámci zavedenia voľného pohybu osôb a tovaru 14. júna 1985 medzi piatimi krajinami - Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom. Meno dostala podľa malého luxemburského mestečka Schengen, ktoré leží na hraniciach signatárskych krajín, kde sa všetci zišli, aby podpísali dohodu.

Rakúšania sa boja Schengenu

19. decembra 2007 - (tasr)

V Maďarsku sa vstupom do schengenskej zóny 21. decembra zruší kontrola na spoločných hraniciach s Rakúskom, Slovinskom a Slovenskom - podľa maďarského portálu Origo sa tohto kroku Rakúšania obávajú. Tí okrem toho, že aj keď nie priamo na hraniciach, ale pri nich nechávajú vojakov a policajtov, v mnohých obciach sa snažia cudzincom zabrániť vstupu dopravnou značkou zakazujúcou vjazd vozidiel. Rozšírenie Schengenu odmieta 58 percent Rakúšanov, iba tretina súhlasí so zrušením kontrol na spoločných hraniciach s novými členskými krajinami schengenskej zóny a 22 percent sa vyslovene obáva, že po otvorení hraníc sa zo zahraničia bude šíriť kriminalita, cituje Origo z prieskumu rakúskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu ORF. Podľa Origo z viacerých maďarských prihraničných obcí informovali o tom, že Rakúšania v obciach na druhej strane hraníc inštalujú dopravné tabule Zákaz vjazdu, ktorými chcú zabrániť voľnému prístupu cudzincov cez otvorené hranice a nárastu dopravy po otvorení hraníc. Predseda burgenlandského výboru pre cezhraničné vzťahy Christian Illedits tieto opatrenia zdôvodnil tým, že premávka vozidiel v prihraničných obciach by rušila pokoj, napríklad aj v tamojších hoteloch. Riešením by bolo podľa jeho slov vybudovať cestné obchvaty, čo si však vyžaduje dlhotrvajúce rokovania. Maďarská verejnoprávna televízia Magyar Televízió oslovila obyvateľov rakúskych obcí pri maďarských hraniciach, z ktorých viacerí vyjadrili obavy, že otvorením hraníc sa bude šíriť do ich krajiny kriminalita.

Sócrates sa zúčastní otvorenia hranice medzi Rakúskom, Maďarskom a SR

19. decembra 2007 - (tasr)

Pri príležitosti vstupu Slovenska do schnegenského priestoru pricestuje do SR predseda portugalskej vlády José Sócrates. Pracovná návšteva delegácie, ktorú tvorí aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a komisár EÚ pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť Franco Frattini, sa uskutoční 21. až 22. decembra na pozvanie premiéra SR Roberta Fica. Návrh na jej prijatie dnes schválila vláda. Európski predstavitelia budú prítomní na otvorení hranice medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom v maďarskom meste Hegyeshalom. Portugalské predsedníctvo uskutoční 20. až 22. decembra oslavy zrušenia hraničných kontrol na štyroch hraničných bodoch, a to konkrétne medzi Nemeckom, Poľskom a Českou Republikou, ďalej pobaltskými krajinami, nasleduje Rakúsko, Maďarsko a SR. Posledným bodom bude hranica medzi Talianskom a Slovinskom. Rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín vrátane Slovenska schválili ministri vnútra členských krajín Európskej únie 6. decembra. Momentálne ho tvorí 13 z 15 starých krajín EÚ okrem Írska a Veľkej Británie, ako aj ďalšie dva štáty mimo únie - Nórsko a Island.

Slováci na juhu na Schengen nečakali

Reportáž z maďarskej Rajky, kde žije zhruba päťsto Slovákov. Prilákali ich sem nižšie ceny domov.

19. decembra 2007 - (Tomáš Nejedlý - hn.hnonline.sk)

Na konci dediny stojí sedem rozostavaných domov. Všetky okrem jedného budú patriť slovenským rodinám. Sme v Rajke - prvej maďarskej dedine za Bratislavou. O niekoľko desiatok hodín neskôr a niekoľko kilometrov odtiaľto bude slovenský premiér Robert Fico v noci zo štvrtka na piatok píliť hraničnú závoru - na znak toho, že Slovensko aj Maďarsko vstúpia do európskeho priestoru voľného pohybu osôb, Schengenu.

Slovenská „kolónia”

Ľudia oficiálne termíny predbehli. V Rajke dnes žije zhruba päťsto Slovákov - takmer pätina všetkých obyvateľov obce. Z Bratislavy ich vyhnali vysoké ceny bytov a domov. Za rovnaké peniaze - zhruba 3 milióny korún - si dnes môžete kúpiť dvojizbový byt v Bratislave alebo kompletne zrekonštruovaný rodinný dom so záhradou v Rajke. Slováci sú roztrúsení po celej dedine - skupina domov na konci dediny je prvým pokusom vytvoriť ucelenú komunitu. „Domáci, ktorí predali v Rajke dom, odchádzajú väčšinou do blízkeho mestečka Mosonmagyaróvár,” vysvetľuje pracovníčka miestnej banky Borbála Horváth. Ako vnímajú obyvatelia nadchádzajúce úplné otvorenie hraníc? „Náš život to veľmi nezmení, už dnes sa na hraniciach veľmi nezdržíme a na nákupy do Bratislavy prestali ľudia chodiť tri-štyri roky dozadu, keď sa ceny vyrovnali.” Veľké nákupy, elektroniku, šatstvo, či kozmetiku kupujú maďarskí Rajčania skôr vo Viedni alebo neďalekom Győri, ktorý je tretím najväčším mestom v Maďarsku.

Chutí im slovenské pivo

Prechádzame sa po malej dedine s jarkami pri ceste, s drevenými bránami do dvorov. Pred hostincom stojí modré auto s bratislavskou poznávacou značkou. Po úsmevnej a úspešnej snahe dohovoriť sa majiteľ krčmy ústretovo telefonuje kamarátovi, ktorý sa do Rajky presťahoval zo Slovenska. „Pracoval som dlhé roky na colnici, viem po maďarsky a s miestnymi mám dobré vzťahy,” vysvetľuje do telefónu Juraj Seneš voľbu presťahovať sa na „dolnú zem”. „Hrám aj futbal za miestnych starých pánov.” Maďari podľa neho chodia na slovenskú stranu na pivo, údajne im šmakuje Zlatý Bažant. V obci sa podľa neho rozmáha slovenčina - našinec sa už dohovorí v krčme aj potravinách. V dedine sa dá platiť aj korunami. Medveďov. Hraničný priechod do Maďarska. Obec vzdialená pätnásť kilometrov od Győru pociťuje blízkosť veľkého mesta každý deň. Odchod policajtov z hraničnej čiary prinesie do cestovania obyvateľov z oboch strán hranice viac plynulosti. Náhodné kontroly, či zbežné prehliadnutie občianskych preukazov končí od piatku aj tu. Kým Slováci chodia do Maďarska každý deň za prácou, Maďari zase využívajú nízke ceny služieb na slovenskej strane Dunaja. „A chodia sem stávkovať. V Maďarsku je jediná štátna stávková kancelária, u nás ich máme niekoľko,” pochvaľuje si Gyöngyi Horváthová, ktorá pracuje v jednej z nich. Údajne až deväťdesiat percent tržby robia práve Győrčania, za deň podá tiket zhruba štyridsať ľudí. Ceny potravín sú približne rovnaké, lacnejšie vyjdú syry či fľaškové pivo. „Chodia sem však na večeru a v lete na pivo,” dodáva obyvateľ obce Tibor Husár. Kým v meste vyjde polliter na 50 korún, v miestnej krčme stojí necelú polovicu.

Maďarčina? Samozrejmosť

Pri ceste míňame bocianie hniezdo na stĺpe, dva obchody s potravinami, stánok s pyrotechnikou, krčmu. Za prácou z Medveďova dochádza do Győru zhruba dvadsať ludi - niektorí pracujú v závode automobilky Audi, či Raab, ženy pracujú v nákupných centrách, či potravinových reťazcov ako predavačky. Maďarčina je samozrejmosťou. Vystačiť si musia s vlastnými autami - starosta už dlhšie neúspešne žiada SAD v Dunajskej Strede o linku do mesta. Ďalších dedinčanov zvážajú podnikové autobusy do podnikov Samsung a Nokia v maďarskom Komárne. Všetci títo ľudia už nebudú čakať na odbavenie, ani tí ktorí chodia do Győru do kina, príbuznými či láskami.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink