Keby v Maďarsku hlasovali iba prvovoliči, extrémistický Jobbik by bojoval o víťazstvo. Pre favorita aprílových parlamentných volieb Viktora Orbána, ktorý bol dlho ikonou mládeže, musí byť najnovší prieskum agentúry Forsense tvrdým zauchom. Skratku jeho Fideszu, ktorý sa pôvodne nazýval Zväz mladých demokratov, síce otcovia zakladatelia s prvými šedinami prestali rozpisovať, imidžu mladej strany sa však vzdať nechystali. Dnes má Orbán 46 rokov, o pätnásť viac ako vodca Jobbiku, a v boji o priazeň najmladších voličov začína za Gáborom Vonom zaostávať. Orbán sa dlho tváril, že radikálne posilňovanie extrémnej pravice ho netrápi. Zrejme mu bolo aj nepríjemné útočiť na Vonovo zoskupenie, pri kolíske ktorého stál. Po volebnej porážke v roku 2002 sa totiž vodca Fideszu rozhodol, že pod svojou vlajkou zjednotí celú pravicu vrátane radikálov. Mladý historik Vona sa vtedy zapojil do Orbánových občianskych krúžkov. A šéf Fideszu mu dal to najlepšie vysvedčenie: „Ide o čestných, poriadnych, národne angažovaných mladých ľudí hľadajúcich hlbší životný zmysel. Želám im, aby v živote uspeli a aby ich pokusy vo verejnom živote tiež korunoval úspech.” Jobbik niekoľko rokov slúžil Fideszu ako baranidlo proti socialistickej vláde. Ešte začiatkom minulého roku pritom nič nenasvedčovalo, že by mu mohol konkurovať. Vtedy mal Jobbik medzi rozhodnutými voličmi iba trojpercentnú podporu. Dnes už je to však pätnásť percent, pričom najviac silnie na úkor Orbánovej strany. Podľa štúdie Forsense až štvrtina voličov Jobbiku ešte pred rokom patrila do táboru Fideszu. Prieskum tiež ukázal, že ďalších 12 percent sympatizantov najväčšej opozičnej strany má blízko k Jobbiku, čo znamená, že vonovci môžu orbánovcom odčerpať ďalších tristotisíc hlasov. To už ohrozuje nielen sen Fideszu o získaní ústavnej väčšiny, ale aj jeho minimálny program väčšinového vládnutia bez cudzej podpory. Orbán to pochopil ako vážnu výzvu. A hoci v minulosti, keď sa ho pýtali na Jobbik, sebavedome odpovedal, že „orol sa nenaháňa za muchami” a problém Maďarskej gardy zľahčoval slovami, že keď príde k moci dá im dve zauchá a pošle ich domov, tentoraz už dal povel na ostrú protiofenzívu. V médiách blízkych Fideszu sa v týchto dňoch objavili príspevky viacerých politikov z radikálneho krídla strany, ktorí majú autoritu aj u extrémistov, a tí Jobbiku vyčítali, že útokmi na Fidesz nahráva ľavici. Vona, ktorý aktívnou kampaňou a masívnym ovládnutím internetu sebavedomo boduje, svojmu mentorovi v piatok s mladíckou trúfalosťou odpovedal otvoreným listom. Upozornil ho v ňom, že odvtedy, čo vyhlásil, že orol sa nenaháňa za muchami, sa časy zmenili. „Vy nie ste pánom múch. A ani my nie sme muchy, ktoré možno odplašiť dvomi zauchami... Voľby sa rozhodnú medzi vašou stranou a Jobbikom. Medzi minulosťou a krajšou budúcnosťou,” napísal Vona.

Orbán chce totálne prevziať moc

3. marca 2010 - (Der Standard / Viliam Roth - Slovo)

Maďarsko stojí pred historickým obratom, pripomína šesť týždňov pred parlamentnými voľbami jeden z najskúsenejších znalcov tamojšej politickej scény Paul Lendvai, ktorý z Budapešti emigroval v pohnutom roku 1956. Ako vidí dnes renomovaný rakúsky publicista príčiny svojej predpovede. Socialisti (MSZP) napriek volebným víťazstvám v rokoch 2002 a 2006 (alebo práve preto) premrhali svoj politický kapitál. A súčasne úplne stratili morálne právo vystupovať ako strana malého človeka. Ich jediný výnimočný politik Ferenc Gyurcsány padol pre svoju nadmernú odvahu a opakované zmeny stratégie i taktiky. Padol aj kvôli zrade a obštrukciám svojich neschopných súdruhov vo vedení MSZP a v neposlednom rade vinou zničujúcej mediálnej kampane pravicových konzervatívcov, prepiato nacionalistickej strany Fidesz, ktorú zorganizovala za pomoci štátnej prokuratúry a oligarchie. K tomu sa pridali korupčné škandály, do ktorých sa hlboko zaplietol aj menší liberálny koaličný partner socialistov - Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Z budapeštianskeho magistrátu, ktorý dvadsať rokov ako liberálny primátor viedol bývalý statočný obranca ľudských práv Gábor Demszky sa vykľula žumpa korupcie. SZDSZ sa medzitým úplne vytratil. A socialisti, z vlastnej viny osamotení, podstúpia v aprílových voľbách zničujúcu porážku. Na jeseň 2008 stálo Maďarsko, predtým jediná zázračná krajina komunistického sveta, pred bankrotom. Západná podpora vo forme úveru 25 miliárd eur umožnila, že sa až prekvapujúco úspešne podarilo situáciu stabilizovať. Západní pozorovatelia hovoria dnes o „tichom zázraku”. Ekonomický expert Gordon Bajnai zostril v apríli 2009, v čase krajnej núdze, ešte Gyurcsányovou vládou zavedený sanačný kurz a donútil socialistických poslancov schváliť bolestné úsporné opatrenia. Hrubý domáci produkt síce v roku 2009 klesol približne o sedem percent, napriek tomu dnes patrí deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,9 percent medzi najnižšie v EÚ. Od marca minulého roka stúpol kurz forintu voči euru o 15 percent. Citeľne sa uľavilo poldruha miliónu rodín so spotrebnými úvermi, prerátanými na cudziu menu. Nezamestnanosť však zostáva vysoká (10 percent) a sociálne protiklady sú naďalej obrovské. Súčasný premiér Bajnai nepochybne zabránil najhoršiemu, ale všetko naznačuje, že totálne zdiskreditovaným socialistom to sotva pomohlo. Je tiež pochybné, či malá opozičná strana Maďarské demokratické fórum (MDF), ktorej volebnú kandidátku vedie ekonomický reformátor Lajos Bokros, zvládne skok do parlamentu. Medzitým sa pripravuje 47-ročný expremiér Viktor Orbán na totálne prevzatie moci. Podľa všetkých prieskumov dosiahne jeho strana Fidesz v parlamente pohodlnú, možno až dvojtretinovú väčšinu. Podľa jeho nedávneho prejavu by si trúfal prostredníctvom veľkej konzervatívno-nacionalistickej strany, teda v podstate formou systému jednej strany - vraj namiesto „dvoch permanentne sa hádajúcich strán” - zabezpečiť vládu na 15 až 20 rokov! Zľava Orbánovi vážne nebezpečenstvo nehrozí. Škrt cez rozpočet mu môžu urobiť už len po moci bažiaci pravicoví radikáli z protirómskeho a antisemitského hnutia Jobbik (s volebným potenciálom takmer 20 percent).

Kampaň v Maďarsku: Lož, prekliata lož a štatistika

3. marca 2010 - (Viliam Roth - Slovo)

Internetový portál Hungarian Spektrum publikoval 25. februára 2010 v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Maďarsku diskusiu nad účelovými publikáciami hlavných rivalov - MSZP a Fidesz. Relativizuje nadmieru kategorické úsudky o ôsmich rokoch vlády socialistov, ktorá krajinu dostala do stavu ekonomickej núdze. Winston Churchill raz povedal: „Jediná štatistika, ktorej môžete veriť je tá, ktorú ste sfalšovali sami.” Maďari majú tento výrok veľmi radi, hoci radšej by sa mali stotožniť s názorom Benjamina Disraeliho: „Jestvujú tri druhy lži - lož, prekliata lož a štatistika.” Keď Maďari citujú legendárneho premiéra, obyčajne to znamená, že neveria žiadnej štatistike, najmä ak cez ňu porovnávajú, či sa žilo lepšie pred ôsmimi rokmi. Obe strany - Fidesz i MSZP - by mali zavrhnúť obidva citáty. Fidesz tvrdí, že štatistiky, ktoré používa MSZP vo svojej brožúre Aby bolo jasne vidieť, sú falošné. Socialisti zase tvrdia, že publikácia Fideszu Je čas! je plná zavádzajúcich štatistík. Pokiaľ ide o falošné štatistiky MSZP, neverím, že tie holé čísla sú zlé. Minister na čele priveľkej premiérovej kancelárie Csaba Molnár pripomína, že nepoužili údaje zhromažďované Ústredným štatistickým úradom, ale sa obrátili na Ecostat Európskej únie. Chceli tak vyvrátiť obvinenia, že úrad je na strane súčasnej vlády. Ja však verím číslam. Ale ak nie sú prevedené na spoločného menovateľa, môže byť ťažké získať zmysluplné porovnania. V každom prípade brožúra MSzP zobrazuje príbeh úspechu, kým publikácia Fideszu opisuje svet mizérie a sériu zlyhaní. Podľa Orbánovho scenára tri socialisticko-liberálne vlády uvrhli krajinu o desaťročia späť. Problém s jeho propagandou je v tom, že sa pokúša z politických dôvodov navliecť ekonomické ťažkosti posledných pár rokov na celé osemročné obdobie. MSZP v podtitule svojej brožúry tvrdí, že namiesto sľubov „by mali prehovoriť fakty”. Niežeby socialisti vo svojom volebnom programe nemali dosť sľubov. Nech teda hovoria fakty. Ak vezmeme HDP v roku 2001 ako index s hodnotou 100, v roku 2008 to bolo už 125, hoci teraz je 116. Inflácia pred desiatimi rokmi dosahovala 9,2 percenta, dnes 4,5 percenta. MSZP uvádza takmer 30-percentný rast reálnych miezd v rokoch 2001 až 2009. Zavádza však, lebo nezohľadňuje infláciu. V roku 2001 bola priemerná čistá mesačná mzda 64 913 forintov, kým vlani 124 466 a v tom roku sa očakáva 140 868 forintov. Pokiaľ ide o kúpnu silu v porovnaní s úrovňou roku 1989, čísla sú oveľa informatívnejšie. V roku 2001 bola kúpna sila dôchodcov v porovnaní s posledným rokom socializmu o 18,9 percenta nižšia, kým u ekonomicky činného obyvateľstva bola nižšia o 10,6 percenta. Takže, nový maďarský kapitalistický systém nedosahoval ani len úroveň na konci Kádárovho režimu. Po roku 2001 však nastala pozoruhodná zmena. V súčasnosti je kúpna sila pracujúcich vyššia o 12,3 a penzistov o 11,5 percenta ako v roku 1989. Fyzicky pracujúci potreboval pred deviatimi rokmi na kúpu televízora 456 hodín práce, čiže štyrikrát viac ako v roku 2008 (112 hodín). Samozrejme, že cena televízorov za toto obdobie podstatne klesla. Socialisti tvrdia, že rodiny dostávajú značne vyššiu pomoc než v roku 2002, keď na ich podporu vláda vydala 252 miliárd forintov. Teraz je to 534 miliárd. Matky, ktoré zostali s novorodencami doma tri roky, dostávali v roku 2001 v priemere 39 274 forintov, teraz okolo 75-tisíc. No znova do tejto sumy „zabudli” zakalkulovať infláciu. Podľa MSZP sa dnes v Maďarsku ľahšie podniká. Kým v roku 2001 bolo na zriadenie novej spoločnosti potrebných 52 dní, v súčasnosti môžu biznismani všetko vybaviť za jeden deň. Poľnohospodári sa mohli v roku 2001 tešiť z vládnych dotácií v celkovej výške 206,8 miliardy forintov, kým vlani to bolo až 6 123,3 miliardy. Hoci sa lekári sťažujú, že do nemocníc ide zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako kedysi, štatistiky ukazujú niečo iné. V roku 2001 dostali 623 miliardy forintom, kým tohto roku pôjde o 1,236 bilióna. Dotácia na lieky ktorá dosahovala pred deviatimi rokmi 179 miliárd, vzrástla na 345 miliárd forintov. V roku 2001 na školách mali 179 753 počítačov, teraz 273 479. Vláda vydala o 70 miliárd forintov viac na vysokoškolské štúdium. Prečo sa koncentruje len naň? Najpravdepodobnejšie preto, lebo počet študentov sa zmnohonásobil, kým do základných škôl nastupuje menej a menej detí. Počas Orbánovej vlády sa vybudovalo sedem kilometrov diaľnic, kým za posledných osem rokov, keď sú pri moci socialisti (čiastočne s liberálmi), až 700 kilometrov. Ich vlády spotrebovali na seba oveľa menej peňazí Orbánov kabinet. V roku 2001 vydal Fidesz na administratívu 15,9 percenta vládneho rozpočtu, kým v roku 2006 MSZP 14,3 a v tomto roku už len 12,4 percenta. Nebol som schopný dostať sa k brožúrke Fideszu, a preto sa môžem spoľahnúť iba na jej kritiku z prostredia MSZP. Jej hovorkyňa Bernadetta Budaiová upozorňuje, že tam miešajú dohromady základné termíny ako „nezamestnaní” či „neaktívna” populácia. Príznačne, jedným z obvinení Fideszu je: „Naša vláda sprivatizuje penzijné fondy!” Ide o nezmysel, pretože penzijné fondy sú odjakživa v súkromných rukách. Teším sa, keď uvidím originál. Sú tam presné cifry? V minulosti som našiel v dokumentoch Fideszu priveľa zjavných skreslení. Len jedno z posledných: Péter Szíjjártó vyhlásil, že Maďarsko padlo na posledné miesto v Európe vo všetkých ekonomických ukazovateľoch vrátane nezamestnanosti. Pritom je dobre známe, že Španielsko a Lotyšsko majú blízko k 20-percentnej nezamestnanosti a aj Estónsko je s 15 percentami vyššie ako Maďarsko (10,5). Expert Fideszu na poľnohospodárstvo zasa nedávno tvrdil, že Maďarsko by malo robiť to, čo Dánsko - žiadny cudzinec si tam nemôže kúpiť pôdu, kým nehovorí dánsky a neabsolvuje v Dánsku štúdium agronómie. Ani slovo z toho nie je pravda! A dalo by sa pokračovať. Problémom spočíva v tom, že tieto zjavné lži zostávajú nezodpovedané v elektronických médiách a viacerým novinám príde zaťažko overiť si u dánskych úradov skutočnosť. V každom prípade v najbližších týždňoch môžu obe strane zabojovať nad týmito lžami, prekliatymi lžami a štatistikou.

Orbán volá späť maďarské firmy

4. marca 2010 - (Martina Lidinská - hn)

Napätie na oboch stranách Dunaja naberá pred voľbami na obrátkach. Najnovšie prilial oheň do ohňa líder najsilnejšej opozičnej strany u našich južných susedov - Fidesz - a pravdepodobný budúci premiér Viktor Orbán. Maďarské firmy podnikajúce na Slovensku vyzval, aby sa vrátili domov. „Podnikateľov treba namiesto posielania na Slovensko stiahnuť odtiaľ domov, aby boli partnermi novej maďarskej vlády,“ povedal Orbán, ktorého Fidesz s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá aprílové parlamentné voľby a bude tak zostavovať nový vládny kabinet. Maďarské spoločnosti u nás, ako aj analytici podobný scenár spochybňujú. „Je veľmi malá šanca, aby sa spoločnosti odsťahovali zo Slovenska len na základe vyhlásenia nejakého politika,“ komentoval pre HN Orbánovu výzvu maďarský analytik Krisztián Szabados. Pre maďarské firmy pritom u nás pracujú tisícky ľudí. Slovnaft, ktorý patrí maďarskej rafinérii Mol, zamestnáva asi 2,5-tisíca ľudí, ďalšie stovky pracujú pre OTP banku či farmaceutickú spoločnosť Gedeon Richter. Samotní podnikatelia vylučujú, že by sa Orbánova výzva stretla s pozitívnym ohlasom. „Nemyslím si, že by vyhlásenia tohto typu mohli mať nejaký vplyv na podnikateľské aktivity maďarských firiem v zahraničí, a teda i na Slovensku,“ povedal pre HN tajomník Slovensko-maďarskej obchodnej komory Vladimír Bystriansky. Negatívne stanovisko zastávajú aj veľké maďarské spoločnosti u nás, ktoré nad odchodom vôbec nerozmýšľajú. „Neuvažujeme o znižovaní aktivít v krajinách, v ktorých pôsobíme. Naša spoločnosť cíti zodpovednosť aj za akcionárov, ktorých hlavným zámerom je rozvoj spoločnosti bez zasahovania do politického diania,“ povedala pre HN Jana Martincová zo spoločnosti Gedeon Richter. O odchode neuvažuje ani maďarský koncern MOL, ktorého dcérskou spoločnosťou je Slovnaft, ani OTP banka. Orbán je presvedčený, že by sa mala skončiť éra, keď politici súhlasili s odchodom maďarských podnikateľov za hranice. Mnohí z nich totiž nachádzali lepšie podmienky na svoje obchody práve u nás. Vo svojej predvolebnej kampani apeluje najmä na to, že jedinou záchranou Maďarska je silná metropola. O ňu naši susedia podľa Orbána prišli počas osemročnej vlády socialistov, ktorí namiesto rozvoja podnikania doma, posielali podnikateľov za hranice krajiny. Jediným riešením pre silné Maďarsko je vytvoriť okolo Budapešti produktívne hospodárske prostredie, ktoré by metropolu našich južných susedov vytiahlo na úroveň Berlína alebo Paríža. Podľa analytikov si však Orbán chce týmito silnými slovami len zbierať body pred aprílovými voľbami. Jeho popularita za posledné týždne klesla asi o osem percent, napriek tomu by bez problémov dokázal sám zostaviť vládu. Okrem spoločností sa Orbán poriadne obul aj do postavenia Bratislavy v rámci spolupráce stredoeurópskeho priestoru. Líder maďarskej opozície na zasadnutí obchodnej komory v Budapešti vyzval na vytvorenie stredoeurópskeho hospodárskeho prostredia. Jeho hlavným pilierom by sa popri Varšave a Prahe mala stať aj Budapešť. Bratislavu, ako hlavné mesto členského štátu Vyšehradskej štvorky, však spomenúť zabudol. Podľa Szabadosa toto nie je ničím prekvapujúcim, keďže sa slovensko-maďarské vzťahy ocitli na bode mrazu. „To, že Bratislava nemá miesto v žiadnom z Orbánových plánov, nie je náhodné. Počítame so zhoršovaním slovensko-maďarských susedských vzťahov, čo však neprospieva ani jednej krajine,“ povedal Szabados.

Orbán chce stiahnuť maďarských podnikateľov zo Slovenska

3. marca 2010 - (tasr)

Maďarsko trpí nielen hospodárskymi, ale aj politickými špekuláciami. Vyhlásil to v utorok na budapeštianskom podujatí Obchodnej a priemyselnej komory predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán. Podľa Orbána by bolo potrebné stiahnuť maďarských podnikateľov, ktorí svoje podnikanie premiestnili na Slovensko. „Podnikateľov treba namiesto posielania na Slovensko stiahnuť odtiaľ domov, aby boli partnermi novej maďarskej vlády,” konštatoval opozičný líder. Vplyvom opatrení Gyurcsányovej ľavicovo-liberálnej vlády sa totiž množstvo maďarských podnikateľov rozhodlo svoje podnikanie premiestniť na Slovensko, pretože tam našli výhodnejšie podnikateľské prostredie. Za politickú špekuláciu považuje predseda Fidesz aj predaj národnej leteckej spoločnosti Malév pre tromi rokmi Rusku za 200 miliónov forintov (749.344 eur), pričom teraz Maďarsko získalo zvýšením kapitálu o 25 miliárd forintov (93,7 milióna eur) v spoločnosti 95-percentný podiel. Orbán takýto spôsob spätného odkúpenia spoločnosti považuje za neprijateľný. Podľa neho ide o špekuláciu, ktorú bude potrebné preveriť. Orbán sa tiež domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť „stredoeurópske hospodárske prostredie”, ktorého silným pilierom popri Varšave a Prahe by mohla byť aj Budapešť.

V. Orbán: Po voľbách musíme ľuďom povedať pravdu o ekonomike

4. marca 2010 - (sita / mti)

Budúca maďarská vláda bude musieť po voľbách verejnosti „odhaliť” stav ekonomiky v krajine. Vo štvrtok to vyhlásil šéf opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán, ktorý je zároveň najpravdepodobnejším kandidátom na post budúceho maďarského premiéra. Jeho politické zoskupenie Fidesz pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami v prieskumoch verejnej mienky jasne vedie. Na stretnutí Európskej ľudovej strany (EPP), v ktorej Orbán zastáva funkciu podpredsedu, maďarský expremiér povedal, že je pripravený na „obnovenie dôvery a prestíže” Maďarska. Jeden alebo dva mesiace po voľbách bude potrebné odhaliť skutočnú pravda o štáte a ekonomike, tvrdí. „Budeme to musieť spraviť v tieni Grécka, ale spôsobom, aby sme zachránili to málo, čo nám zostalo z našej reputácie,” vyhlásil šéf Fideszu. Strana si podľa Orbánových slov uvedomuje túto „citlivú dilemu”, ale obnova dôvery v Maďarsko nemôže byť založená na „lžiach”, dodal. Orbán tak narážal na škandál okolo svojho niekdajšieho rivala a expremiéra Ferenca Gyurcsánya. Ten sa po víťazstve vo voľbách z roku 2006 priznal, že v predvolebnej kampani jeho Maďarská socialistická strana (MSZP) oklamala voličov v súvislosti so stavom ekonomiky. „Klamali sme ráno, večer aj v noci,” vyhlásil pred svojimi spolustraníkmi. Audionahrávka s Gyurcsányovým prejavom sa neskôr dostala na verejnosť, čo vyvolalo v Maďarsku masové protesty. Dôvera v socialistov sa medzitým prepadla na historické minimá a pred blížiacimi sa voľbami majú teraz prakticky nulovú šancu na volebný úspech.

Po miernom oslabení si Fidesz opäť posilnil preferencie

4. marca 2010 - (tasr)

Po prechodnom oslabení opäť stúpli preferencie opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz, ktorý podporuje 39 percent všetkých voličov. Maďarskú socialistickú stranu by volilo deväť percent, extrémne pravicovú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik osem percent opýtaných. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Nézőpont Intézet. V kategórii voličov rozhodnutých ísť voliť dosiahol dva týždne pred terajším prieskumom Fidesz 43-percentnú, týždeň potom už iba 42-percentnú podporu respondentov. V aktuálnom prieskume, ktorý vykonali koncom februára, si najväčšia opozičná strana polepšila v tejto kategórii voličov na 48 percent. V rovnakej kategórii by hlasovalo za MSZP desať percent a za Jobbik osem percent opýtaných. Nézőpont Intézet konštatoval, že z prechodného oslabenia Fideszu nedokázali profitovať socialisti ani napriek otvoreniu volebnej kampane MSZP, do centra ktorého postavili kandidáta na premiéra Attilu Mesterházyho. Socialistov podporujú najmä starí ľudia, v tejto vekovej kategórii by ich volilo 19 percent. V kategórii od 30-44 rokov ich preferuje necelých päť percent voličov. Ďalšie strany nedosahujú päťpercentnú hranicu potrebnú k vstupu do parlamentu. Parlamentné voľby v Maďarsku sa uskutočnia 11. a 25. apríla 2010.

Zvolebnieva sa

3. marca 2010 - (Laco Hámor - Liptovské noviny)

V SMK tvrdia, že jazykový zákon je výsledkom hlúpej vládnej politiky proti menšinám. A to, že „iné menšiny nepoužívajú svoj jazyk vo verejnom živote, svedčí o tom, že nie sú až tak početné a nemajú toľko inštitúcií.” Dodajme, ako maďarské. Čiže, ak sa z važeckých lúk neozýva maďarčina, je tam menej maďarských hubárov. To je škoda, lebo popri zbieraní dubákov by si možno dali aj pivo, polievku, sviečkovú. Keď sme žili spolu, v Tatrách stavali architekti z Pešti, rekreovali sa tam úradníci, podnikatelia, šľachta a iní. Boli tu ľudia z našich dolných zemí, uhorských. Či vari Uhorsko nebolo tiež naše? Nebolo hótentótov? V Tatrách sa už toľko neozýva nemčina ani maďarčina. Ba ani personál z Važca, Štrby, Lučivnej a iných liptovských dedín hovorí po maďarsky. Pri hľadaní zamestnania je výhodou vedieť anglický jazyk. V hlavnom meste Nórska, v Oslo, jazdí vozidlami hromadnej dopravy asi sto slovenských vodičov. Sú aj z Liptova. Musia hovoriť po nórsky. Ak Maďarom prekážajú pokuty, verejné dvojjazyčné nápisy či nápisy na pomníkoch, je to názor, ktorý treba rešpektovať. No, ani komisár Vollebaek sa na južnom Slovensku nebude rozprávať po maďarsky, ale po anglicky. Aj on o odstránení „nerovnováhy medzi používaním jazyka národnostných menšín a štátneho jazyka” hovorí dovtedy, pokým nám problém nevysvetlí „hlúpa vláda”. A tak to ide stále dokola. Veď, nejde o život, ale o profit pár politikov.

Ivan Gašparovič: SR nepovažuje za zodpovedné otvárať Benešove dekréty

5. marca 2010 - (tasr)

Slovenská republika nepovažuje za šťastné a zodpovedné otvárať v politickom zápase prekonané historické témy, s ktorými sa Európa a svet už vyrovnali. Pre TASR to uviedol Marek Trubač, hovorca prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Reagoval tak na nedávne vyjadrenia prezidenta Rakúskej republiky Heinza Fischera o Benešových dekrétoch. Spochybňovať výsledky povojnového usporiadania z akéhokoľvek dôvodu je pre ďalší pokojný a mierový vývoj v strednej Európe nežiaduce. Žijeme v období, ktoré potrebuje spoluprácu a solidaritu pri riešení akútnych ekonomických a sociálnych problémov, ktoré predstavujú hlavnú starosť a traumu občanov našich krajín, uviedol Trubač. Podľa jeho slov by sme sa mali sústrediť na pozitívnu budúcnosť v zjednotenej Európe a nie otvárať otázky z minulosti, na ktorých sa nikdy nezhodneme.

Rakúsky prezident si posvieti na „Beneša“

5. marca 2010 - (hn)

Benešove dekréty, ktoré sú dodnes nočnou morou pre státisíce vysídlených Maďarov a sudetských Nemcov, stále nedávajú našim susedom spávať. Útoky na povojnové dokumenty sa pravidelne vyostrujú najmä pred voľbami v susedných krajinách. Najnovšie túto kontroverznú tému vytiahol rakúsky prezident Heinz Fischer. Urobil tak v čase predvolebnej kampane pred aprílovými prezidentskými voľbami, v ktorých je hlavným favoritom. „Benešove dekréty sú veľkým bezprávím, ktoré ostatné členské krajiny Európskej únie nesmú legalizovať,“ napísal Heinz Fischer v liste Sudetonemeckému krajanskému združeniu v Rakúsku. Zároveň pohrozil, že ak sa stane prezidentom, táto otázka sa určite ocitne na jeho pracovnom stole. Najvyšší rakúsky predstaviteľ varoval, že ak sa aj druhýkrát stane prezidentom, neprestane proti Benešovým dekrétom bojovať. „Ako rakúsky prezident sa budem aj naďalej usilovať o to, aby boli spracované temné stránky našich dejín. Budem sa tiež zasadzovať o to, aby ľudské práva boli dodržiavané tak v našej krajine, ako aj za jej hranicami,“ zdôraznil Fischer. Ten napadol dekréty československého exprezidenta Eduarda Beneša aj napriek tomu, že český líder Václav Klaus minulý rok podpísal Lisabonskú zmluvu jedine pod podmienkou ich nedotknuteľnosti. Rakúsky prezident teraz tvrdí, že Európa sa voči Čechom necíti ničím zaviazaná. „To, že Václav Klaus si pri podpise Lisabonskej zmluvy dal ako podmienku, že európska charta ľudských práv sa na dekréty nevzťahuje, nemá v skutočnosti žiadny vplyv,“ cituje Fischera rakúska agentúra APA. Fischerove slová vyvolali v Prahe aj Bratislave odmietavé reakcie. Obidve nástupnícke krajiny bývalého Československa dlhé roky zhodne tvrdia, že dekréty sú pre nich definitívne uzavretou kapitolou. „Slovensko má k tejto téme jasne vyhranený historický aj právny názor. Benešove dekréty považujeme za neoddeliteľnú súčasť nášho právneho poriadku. Je to sústava právnych noriem, z ktorých žiadnu nie je možné na základe nejakého čiastkového rozhodnutia otvoriť,“ potvrdil pre HN František Ružička z nášho ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho sú navyše Benešove dekréty zastarané a v praxi sa už nepoužívajú. „Na tejto pozícii sa nič nemení na Slovensku ani v Česku.“ Rovnaký názor má aj česká diplomacia. „Vracať sa k tejto otázke nepovažujeme za potrebné. Z českého pohľadu je uzavretá, naše stanoviská sú dostatočne známe,“ odkázal pre HN šéf českej diplomacie Jan Kohout. Pripomenul, že už v rámci prístupových rozhovorov Česka s Európskou úniou bola preskúmaná kompatibilita legislatívy Českej republiky, a to vrátane Benešových dekrétov, s európskou legislatívou. „Všetky posudky ju potvrdili.“ Česká Poslanecká snemovňa už v roku 2002 prijala uznesenie, na základe ktorého sú kontroverzné Benešove dekréty nemenné. Rovnaký krok urobil pred necelými troma rokmi aj slovenský parlament.

ČR: Benešove dekréty platia a sú súčasťou českého právneho poriadku

4. marca 2010 - (sita)

Povojnové Benešove dekréty platia, sú súčasťou českého právneho poriadku a nebude sa na nich nič meniť. Českí politici takto vo štvrtok reagovali na vyhlásenie rakúskeho prezidenta Heinza Fischera, ktorý tieto dekréty označil za „ťažké bezprávie, ktoré európske krajiny nesmú legalizovať”. Na základe Benešových dekrétov zbavili občianstva a vyhostili z Československa niektorých Nemcov a Maďarov. Dekréty im tiež zabavili majetok. „Benešove dekréty sú platné a neopakovateľné,” vyhlásil český poslanec z TOP 09 Miroslav Kalousek. Jana Bobošíková, líderka strany Suverenita - blok Jany Bobošíkovej sa vyjadrila ostrejšie a zdôraznila, že dekréty prezidenta Eduarda Beneša boli vyústením nemeckého nacizmu. Rakúskemu prezidentovi zároveň pripomenula, že Hitler bol Rakúšan. „Celá druhá svetová vojna bola ťažké bezprávie a Benešove dekréty sú jej súčasťou,” myslí si bývalý minister financií Vlastimil Tlustý. Podobný názor má predseda ľudovcov Cyril Svoboda, podľa ktorého sú dekréty dôsledkom povojnového stavu a s EÚ a jej právnym poriadkom nijako nesúvisia. Rakúsky prezident Fischer v liste rakúskemu sudetonemeckému spolku napísal, že Benešove dekréty sú ťažkým bezprávím. Tieto dekréty by podľa neho nemali byť v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy ostatnými štátmi EÚ legalizované. Český prezident Václav Klaus dosiahol pre ČR trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Výnimka má chrániť platnosť Benešových dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.

Bajnai vyjadril Barrosovi výhrady k jazykovému zákonu

4. marca 2010 - (tasr)

Program desaťročnej stratégie Európa 2020 bol hlavnou témou stredajšieho budapeštianskeho rozhovoru maďarského premiéra Gordona Bajnaiho s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Bajnai na schôdzke vyjadril Barrosovi aj výhrady k slovenskému jazykovému zákonu, informoval dnes maďarský Úrad predsedu vlády. Zdroj: APPolitici sa podľa vyhlásenia na pracovnej večeri zhodli v tom, že v rámci Európskej únie treba vybudovať stratégiu založenú na užšej hospodársko-politickej spolupráci. Členské štáty si musia uvedomiť, že každý z nich nesie zodpovednosť za dosiahnutie strategických cieľov, konštatovali. Stratégia musí podľa Bajnaiho i Barrosa riešiť problematiku zamestnanosti, ale aj otázku spôsobu znižovania chudoby. Bajnai navrhol, aby boli v súvislosti so stratégiou sformulované konkrétne, číslami vyjadrené ciele na zníženie rozdielov jednotlivých regiónov EÚ. Maďarský premiér informoval hosťa o stabilizačných a protikrízových opatreniach svojej vlády; politici hovorili aj o ekonomickej situácii v Grécku. Rokujúce strany sa krátko dotkli tiež otázky slovensko-maďarských vzťahov. Bajnai informoval Barrosa o iniciatívach maďarskej vlády na zníženie napätia vzájomných slovensko-maďarských vzťahov. V súvislosti so slovenským jazykovým zákonom premiér povedal, že niektoré ustanovenia právnej normy vzbudzujú obavy z hľadiska práv únie, píše sa v dokumente.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity odmieta kritiku OSN

5. marca 2010 - (tasr)

Slovenská republika vyvíja všetky postupy v zhode s medzinárodnou legislatívou a medzinárodnými dohovormi. Spolu s vlastnými národnými politikami sa intenzívne zaoberá riešením problémov svojich obyvateľov vo všetkých oblastiach vrátane odstraňovania všetkých foriem rasovej diskriminácie. TASR o tom informovala Iveta Duchoňová z Odboru zahraničných vzťahov a komunikácie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity SR (ÚSVRK). Úrad tak reagoval na štvrtkovú (4.3.) správu vysokej komisárky OSN Navi Pillayovej, v ktorej konštatovala zhoršovanie správania voči Rómom v niektorých európskych krajinách vrátane Slovenska. Podľa slov Duchoňovej Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie na svojom februárovom zasadnutí prijal vyjadrenia splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a označil vývoj v tejto oblasti na Slovensku ako pozitívny. Duchoňová uviedla, že Slovenská republika je členským štátom medzinárodného programu Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015, ktorého základnou filozofiou je integrácia v prioritných oblastiach vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť, bývanie, a v prierezových témach boj proti diskriminácii, chudoba a rodová problematika. V Európe vysoko hodnoteným nástrojom, ktorým disponuje len Slovensko, je pilotný projekt podpory Lokálnych stratégií komplexného prístupu, v rámci ktorého je cieľom dosiahnutie zvýšenia zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov v marginalizovaných rómskych komunitách a zlepšenie ich životných podmienok. Podľa informácií Duchoňovej je projekt realizovaný prostredníctvom finančných zdrojov z EÚ alokovaných vo viacerých operačných programoch a koordinátorom je ÚSVRK SR.

Maďarskí daňoví úradníci a colníci protestovali proti poklesu príjmov

4. marca 2010 - (tasr)

Pracovníci daňových úradov a colníci v Maďarsku dnes na protestnej akcii v Budapešti vyjadrili nespokojnosť s tým, že ich reálna mzda klesla vlani takmer o štvrtinu, pričom množstvo ich pracovných povinností stúplo. Pred budovou ministerstva financií sa zhromaždilo okolo 2000 odborárov Úradu daňovej a finančnej kontroly (APEH) a Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže (VPOP), ktorí žiadali, aby dostali kompenzáciu aspoň vo výške jednej mesačnej mzdy. Daňoví kontrolóri a colníci nemali minulý rok vyplatené pohyblivé zložky mzdy a zrušili im trinásty plat; popritom celkovo mzdy vo verejnej správe klesli o osem až desať percent. Odborári upozornili na to, že zhoršenie hmotnej situácie finančných kontrolórov povedie k rastu rizika korupcie. Vyplatenie mesačnej mzdy navyše pre 22.000 pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v uvedených sférach, by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu o päť miliárd forintov (18,8 milióna eur), uviedol maďarský verejnoprávny rozhlas MR1.

Registrácia vinohradníckej oblasti Tokaj

5. marca 2010 - (SRo)

Slovensko sa stalo opäť majiteľom značky Tokaj, a to so spätnou platnosťou od minulého augusta. Registráciu sme stratili vlani, keď Budapešť urobila jednostranne zmeny vo svojich zákonoch a požiadala Európsku komisiu o zápis. Teraz sme s maďarskom registrovaní rovnako a naše krajiny sa musia dohodnúť na ďalšej stratégii. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva SR Jána Slabého, ktorý bol poverený vyjednávaním s Európskou komisiou, rokovania skončili zatiaľ v prospech Slovenska, teraz však prechádzajú do ďalšej fázy. „Skutočnosť, že je to platné, je len jednou etapou celého mechanizmu, ktorý pokračuje ďalej tzv. špecifikáciou, na ktorej teraz pracuje Slovensko aj Maďarsko a ktorú budeme musieť ešte jednoznačne obhájiť v Bruseli.” Na efektívne rokovania treba podľa neho intenzívne spolupracovať s našimi južnými susedmi. „Je úplne jasné, že oveľa lepšie vieme presadiť tieto veci spoločne. Nám ide predsa o to, aby sa Tokaj vyrábal len u nás a v Maďarsku, aby sa nedal vyrábať v Austrálii. Toto je naša spoločná idea.” Opätovnú registráciu vinohradníckej oblasti Tokaj pokladá za úspech aj exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon: „Podstatné je, že je tam slovo Tokaj. Pokiaľ máte oblasť Tokaj, môžete produkovať víno Tokaj. Preto som upozorňoval, že SR musí veľmi intenzívne konať v ochrane značky Tokaj.” Teraz však treba podľa neho zosúladiť naše zákony s Európskou úniou. „V septembri minulého roka sa zmenil zákon, ktorý opätovne hovorí o Tokajskej vinohradníckej oblasti, nie o vinohradníckej oblasti Tokaj. Preto by bolo dobré, keď nám teraz EÚ zapísala vinohradnícku oblasť Tokaj, ako sme to mali v zákone v roku 2005, keď sme o to žiadali, aby sme aj našu legislatívu zosúladili s legislatívou a terminológiou, ktorú používa EÚ.” Slovensko a Maďarsko sa musia na spoločných postupoch dohodnúť a Tokaj pred EK definitívne obhájiť do roku 2011.

Brusel uznal Slovensku Tokaj ako oblasť, nie víno

4. marca 2010 - (Jozef Sedlák - Pravda)

Slovensko opäť môže používať názov Tokaj. V elektronickom registri E-Bacchus je od marca zapísaný názov Vinohradnícka oblasť Tokaj s platnosťou od prvého augusta 2009. V spore s Maďarskom, ktoré si dalo, nepočkajúc na konzultácie so Slovenskom, registrovať v Bruseli názov Tokaj, je to však zatiaľ len polovičné víťazstvo. Názov Tokaj totiž Európska komisia zaregistrovala spolu so slovami „vinohradnícka oblasť”. „Určite sme dosiahli pokrok, pretože sa podarilo zachovať slovo Tokaj, jeho koreň aj pre Slovensko,” vyhlásila riaditeľka Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Napriek tomu Slovensko nemôže byť s dosiahnutým výsledkom stále spokojné. E-Bacchus je totiž register chránených označení produktov. Názov Vinohradnícka oblasť Tokaj, ktorý zaregistrovala Európska komisia po naliehavom liste ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana (HZDS), však nie je výrazom pre produkt, ktorý sa v nej rodí, teda pre víno nazývané Tokaj. „Registráciu označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj chápeme ako prvý krok k tomu, aby Európska komisia po doložení slovenskej špecifikácie názvov Tokaj, tokajský, tokajská, tokajské urobila zmenu tak, ako sme ju od začiatku požadovali,” uviedla Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Komisia tak mala podľa slovenskej strany urobiť na základe slovenskej legislatívy, v ktorej sa výraz Tokaj objavil už v roku 2005. Slovenská vinárska legislatíva pozná, ako pripomenula Pátková, označenie Tokaj či tokajské víno, Tokajská lipovina alebo Tokajský furmint. Spor okolo Tokaja vznikol po tom, čo si Maďarsko v júli minulého roka zmenilo vo svojej legislatíve názov Tokaji na Tokaj. Vzápätí požiadalo Európsku komisiu o zaregistrovanie chráneného označenia pôvodu Tokaj.

Na Tokaji potešila správa o zaregistrovaní značky

5. marca 2010 - (sita)

Správa z Ministerstva pôdohospodárstva SR o zaregistrovaní značky Tokaj aj pre Slovensko potešila vlastníkov vinohradov a tokajskej pôdy na Slovensku. Mnohí z nich sú organizovaní v Združení pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska. „Nikdy sme neprestali byť vnútorne presvedčení o tom, že Tokaj je právom aj slovenský. Zdôrazňovali to naši starí otcovia, ba aj história to potvrdila. Obyčajná maďarsko-slovenská štátna hranica nemôže predsa rozdeliť historické vinohradnícke územie na dva póly,“ zdôraznila prezidentka združenia Magda Haburová. Uviedla, že nedávnym podpisom Memoranda o spolupráci pri rozvoji Tokajskej vinohradníckej oblasti s Košickým samosprávnym krajom (KSK) a združeniami, ktoré na území slovenského Tokaja pôsobia ako aj konečným označením oblasti aj výrobkov ochrannou značkou Tokaj nastáva šťastná konštelácia pre ľudí a vinohradníkov tu žijúcich. Haburová hovorí, že po rokoch degradácie územia by mal nastať jeho ozajstný rozvoj nielen v oblasti cestovného ruchu, agroturistiky a vínnej turistiky, ale aj kultúrny turizmus. „Žiaľbohu marketing zodpovedných manažérov za túto oblasť na Slovensku kríva. Namiesto toho, aby sme svetu odkryli úžasné podzemie historických gazdovských pivníc, prezentujeme Slovensko ľadovým medveďom. Veď znamenité tokajské vína konzumované v prostredí tajuplných starých vinných pivníc obrastených ušľachtilou plesňou, ktoré nikde na svete nemajú, to je zážitok na celý život. My, ktorí sme sa tu narodili, sme deťmi šťasteny a preto si tento kúsok Slovenska nesmierne vážime a chceme dopriať každému, aby sa tu aspoň raz zastavil,“ zdôrazňuje Haburová. „Tokaj je rodinným striebrom všetkých Slovákov a som nesmierne rada, že spolu sme to dokázali. Aj podporou petície za zachovanie územia Tokaja na pôvodné účely vtedy, keď sa tu uvažovalo o ťažbe perlitu, uránu i výstavbe uhoľnej elektrárne. Veď podpisy pod jej text prichádzali zo všetkých kútov Slovenska, čo si nesmierne ceníme a vidieť, že v Slovákoch téma TOKAJ vždy rezonuje. Teraz máme ešte jeden cieľ - dosiahnuť zápis územia medzi chránené pamiatky na zoznam UNESCO. Maďarsko to už dávno presadilo, ale náš návrh zostal kdesi v šuplíku,“ podčiarkla Haburová. Rozloha slovenskej tokajskej vinohradníckej pôdy je 908 hektárov, na ktorých hospodária a dorábajú víno stovky malých vlastníkov a do desať veľkovýrobcov tokajského vína.

Utazás 2010 - Maďarskí klienti sa pravdepodobne vrátia na Slovensko

5. marca 2010 - (tasr)

Aj Maďari hľadajú lacnejšiu, bližšiu dovolenku, maďarskí klienti sa pravdepodobne po vlaňajšom prepade ich návštevnosti vrátia na Slovensko. Dnes, v prvý deň 33. letnej výstavy cestovného ruchu v Budapešti Utazás 2010, to pre TASR povedala vedúca zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti Soňa Jelínková. „Zmenili sa cestovateľské návyky, ľudia aj v Maďarsku hľadajú lacnejšiu, bližšiu dovolenku, ktorá nie je taká náročná na čas, pretože sa skracujú aj pobytové dni. Myslím si, že maďarskí klienti sa k nám vrátia,” konštatovala. Rok 2009 bol relatívne zlý pre príchodový cestovný ruch smerom na Slovensko. Začiatkom roka prijala SR euro, domáce meny okolitých krajín klesli a v Maďarsku bolo treba za jedno euro zaplatiť aj vyše 300 forintov. Maďari sa zľakli slovenských cien, podčiarkla Jelínková. Podnikatelia sa podľa jej vyjadrenia neprispôsobili tomuto cenovému výkyvu, ktorý vznikol na okolitých trhoch, ostali dosť vysoké ceny v cestovnom ruchu, a tak to SR pocítila aj na príjazdovom cestovnom ruchu i z Maďarska. Napriek tomu, že SR vstúpila do eurozóny a že bola kríza v druhej polovici roka, Maďari v počte návštev zostávajú stále na svojom čestnom štvrtom mieste, ako tomu bolo aj za posledných 20 rokov. „Maďari sú v počte návštev Slovenska medzi krajinami na štvrtej priečke (po Česku, Poľsku a Nemecku). Štatistika nie je presná, vstúpili sme do Schengenu, to znamená, že nemáme už pohraničnú štatistiku, máme k dispozícii iba štatistiku hotelových kapacít a hotelového ubytovania,” dodala Jelínková. Podľa uvedených štatistík vlani klesla návštevnosť z Maďarska o vyše 38 %. Slovenská republika má na výstave Utazás 2010 stánok s rozlohou 140 štvorcových metrov (m2), kde je zastúpených 12 spoluvystavovateľov. Prítomné sú tradičné regionálne zastúpenia ako Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Banskobystrický samosprávny kraj, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Košice, ale aj Bratislava. „Nechýbajú Tále so svojím golfom a Spiš, Pieniny so svojimi goralmi. Novinkou je časť juhu - Hokovce a Patince, ktoré sa takisto prezentujú na tejto výstave, pretože dúfajú, že jednodňoví klienti prídu aj k nim z Maďarska,” poznamenala a dodala, že najväčšou novinkou v stánku je Slovenské národné múzeum, ktoré predstavuje svoje múzeá a galérie a, pochopiteľne, svoje hrady a zámky, ktoré sú v Maďarsku veľmi obľúbené - Červený Kameň, Bojnice, Trenčín, Betliar, či Krásna Hôrka. Na margo krokov, ktoré povedú k eliminácii vplyvov krízy, Jelínková povedala, že podnikatelia zmenili ceny už na zimnú sezónu 2009-2010. „Nie je také jednoduché znižovať ceny, nedajú sa znižovať do nekonečna. Cesta späť je potom veľmi ťažká k normálnym cenám, ale za tú istú cenu sa dá predávať viacej. Dajú sa pripraviť balíčky v cestovnom ruchu, predovšetkým sú to lyžiarske lístky v spojení s hotelom respektíve vstupné do akvaparkov a hotelov. A toto si myslím, že sa nám podarilo na Slovensku,” spresnila. Výstava Utazás je jednou z najväčších svojho druhu v strednej a východnej Európe, na ktorej sa na celkovej ploche 25.000 m2 predstaví do 7. marca v rámci 7 expozícií takmer 1000 vystavovateľov. Čestným hosťom výstavy je tento rok Turecko, veľký záujem je o indickú expozíciu. Vlani veľtrh navštívilo vyše 45.000 návštevníkov.

MZV: SR má prehodnotiť 20-% hranicu

pre používanie jazykov menšín v úradnom styku

5. marca 2010 - (tasr)

Výbor ministrov Rady Európy (RE) považuje za problém 20-percentnú hranicu pre používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Hovoriť ním tým pádom nemôžu obyvatelia obcí, ktorí tam žijú v dostatočnom počte, ale nedosahujú 20-percentný podiel na populácii. Túto územnú výhradu pokladá za nezlučiteľnú s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a vyzýva slovenské orgány, aby predmetnú hranicu prehodnotili. Vyplýva to zo správy o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie charty na Slovensku, ktorú ministerstvo zahraničných vecí predložilo do pripomienkového konania. Na základe odporúčaní má Slovensko zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti. Zlepšiť sa má dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporiť súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v menšinových jazykoch. Súkromné televízie podľa výboru odrádza od vysielania v menšinovom jazyku nutnosť zabezpečiť slovenské titulky pre všetky programy. Rezort diplomacie pripomína, že novela jazykového zákona túto povinnosť odstránila, a to pri regionálnom alebo lokálnom vysielaní určenom pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose. Podľa Výboru ministrov RE má Slovensko podporiť tiež vydávanie novín v menšinových jazykoch. MZV konštatuje, že je to možné cez grantové programy ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. „Grantový program Kultúra národnostných menšín je prioritne zameraný na podporu vydávania denníkov, týždenníkov, mesačníkov a elektronických periodík národnostných menšín, pričom ich periodicita závisí výlučne od rozhodnutia jednotlivých žiadateľov,” upozorňuje. Z odporúčaní výboru vyplýva aj potreba presadzovať opatrenia zamerané na zrušenie praxe neodôvodnených zápisov rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a plošné vzdelávanie rómskych detí v ich jazyku. Ministerstvo poukazuje na fakt, že vyhlásením štandardizácie rómskeho jazyka v júni 2008 sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v ňom vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich tento jazyk. Dodáva, že do predmetného obdobia sa používal rómsky jazyk v predškolských zariadeniach ako pomocný či podporný. Odporúčanie o implementácii charty jazykov na Slovensku prijal výbor ministrov 28. novembra minulého roku. Tým bolo ukončené druhé kolo monitoringu, ktoré sa začalo v roku 2008. Tretiu správu má Slovensko predložiť do novembra 2012. Charta je jedným z dohovorov Rady Európy. Prijatá bola v roku 1992 a platnosť nadobudla 1. marca 1998. Zo 47 členských štátov RE ju ratifikovalo 24 štátov, Slovensko 20. júla 2001. Vytvorená je na ochranu a podporu regionálnych alebo menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Nestanovuje však individuálne alebo kolektívne práva užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov. Na jej základe sú jednotlivé štáty povinné prijať také opatrenia, aby sa tieto jazyky zachovali a rozvíjali ako živý aspekt európskej kultúrnej identity. Neurčuje ani neodporúča presné percentuálne vyjadrenie užívateľov týchto jazykov, na ktoré by sa mali vzťahovať opatrenia stanovené v charte. Dokument sa skladá z preambuly a piatich častí. SR vybrala pre bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk od 49 do 53 ustanovení z tretej časti charty, pričom minimum je 35. Tretia časť obsahuje opatrenia na podporu používania jazykov vo verejnom živote. Ide o ťažiskovú oblasť, týkajúcu sa vzdelávania, súdnictva, správnych orgánov a verejných služieb, médií, kultúrnej činnosti a kultúrnych zariadení, ekonomického a sociálneho života, ako aj cezhraničnej spolupráce.

Vyšiel druhý diel antológie krajanskej a exilovej slovenskej prózy

4. marca 2010 - (tasr)

Vo Vydavateľstve Matice slovenskej (V MS) vyšiel v týchto dňoch druhý diel antológie slovenskej krátkej prózy krajanských a exilových spisovateľov pod názvom Medzi dvoma domovmi. Kým prvý diel antológie z roku 2008 predstavil slovenskú poéziu v zahraničí od polovice minulého storočia, druhý diel je prierezom toho najlepšieho, čo vzniklo v tomto období v zahraničí v oblasti slovenskej krátkej prózy, konštatoval riaditeľ V MS Stanislav Muntág. Obe knihy sú podľa neho prvým uceleným prejavom záujmu slovenských inštitúcií o tvorbu slovenských spisovateľov v zahraničí, bez kladenia štátnych alebo ideologických hraníc. Tak to totiž bolo pred rokom 1989. Antológia je dôkazom, že aj mimo domova autori v tých rokoch bojovali za skutočné hodnoty jednotnej slovenskej literatúry, zdôraznil Muntág. Druhý diel antológie sa v prvej časti chronologicky venuje slovenskej dolnozemskej próze, ktorá je rozsahom najbohatšia. Jeden z trojice autorov Michal Hrpáň vybral napríklad literárne práce od Jána Labátha, Viery Benkovej, Zlatka Benku či Miroslava Šipického zo Srbska, Ildiky Fúzikovej z Maďarska, Dagmar Márie Anoca z Rumunska a ďalších. Ďalšiu rozsiahlu časť tvorí exilová próza, ktorú zostavil Peter Cabadaj. Nemôže tam chýbať Jozef Cíger-Hronský, ktorý emigroval do Argentíny, Peter Klas z Kanady, Pavol Hrtus Jurina z Austrálie, Ladislav Grosman z Izraela, Dušan Šimko zo Švajčiarska a iní. Vladimír Skalský zasa pripravil výber z tvorby slovenských autorov v Česku. Je medzi nimi Ľubomír a Oľga Feldekovci, Gaco Novomesský, Naďa Vokušová, Ján Rakytka a Michaela Rosová. Publikácia vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

O azyl v Kanade žiadajú stovky občanov Maďarska, väčšinou Rómovia

3. marca 2010 - (tasr)

Maďarsko sa stáva krajinou s najvyšším počtom žiadateľov o azyl v Kanade, mesačne evidujú stovky žiadostí. Vyhlásil to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI kanadský minister pre prisťahovalectvo Jason Kenney. Minister v utorok v torontskej spravodajskej televízii CTV News uviedol, že najnovším prípadom je žiadosť štyroch maďarských občanov, ktorí sa zúčastnili ako diváci olympijských hier vo Vancouveri. Podľa jeho vyjadrenia je divné, že 97 percent žiadateľov o azyl neskôr odvolá žiadosť. Dôvodom môže byť skutočnosť, že aj po takomto kroku môžu dostať pracovné povolenie, podporu a inú sociálnu pomoc. Šéf rezortu zdôraznil, že si vie iba ťažko predstaviť, že by z Maďarska prišli ozajstní utečenci, aj keď sú z rómskej menšiny. Minister konštatoval, že Maďarsko je členom Európskej únie, je demokratickou krajinou, kde sú dodržiavané ľudské práva. „Je síce pravda, že občania čelia výzvam, neexistuje však žiadny dôkaz, že by štát kohokoľvek prenasledoval,“ dodal. Maďarskí občania nepotrebujú víza na vstup do Kanady a kanadská vláda by podľa Kenneyho chcela, aby to takto zostalo aj naďalej. Poznamenal, že pripravujú zmeny týkajúce sa utečeneckého režimu. Maďarský rezort diplomacie vo vyhlásení zverejnenom MTI uviedol, že na riešenie tohto problému vzniklo v lete 2009 maďarsko-kanadské odborné fórum, ktoré pracuje na vzájomne prijateľnom riešení tak, aby sa súčasný trend žiadateľov zvrátil, a aby bezvízový režim zostal zachovaný. Nasledujúca schôdza fóra sa bude konať v prvej polovici marca. Kanada zrušila vízovú povinnosť pre maďarských občanov 1. novembra 1994, potom 5. decembra 2001 ju obnovili. V období rokov 1998-2001 totiž požiadalo o azyl 8600, z toho iba v roku 2001 3500 občanov Maďarska, čo považovali Kanaďania za neprijateľné. Bezvízový styk pre pobyt v Kanade do troch mesiacov bez možnosti pracovať obnovila Kanada 2. marca 2008.

V Kanade požiadali o politický azyl dobrovoľníci z Maďarska i Japonska

3. marca 2010 - (tasr)

Štyria Maďari, dvaja Japonci a jeden Rus požiadali po ZOH 2010 v Kanade o politický azyl. Všetci pracovali na olympiáde ako dobrovoľníci. „Požiadavka Japonca mi pripadá smiešna. Čo sa týka Maďarov, ich možný rómsky pôvod ešte nie je žiadnym dôkazom pre prenasledovanie zo strany štátnych úradov,” cituje nemecký magazín Focus slová kanadského ministra pre prisťahovalectvo, občianstvo a multikulturalizmus Jasona Kenneya. K ruskému žiadateľovi sa politik nevyjadril.

Maďarskí pracovníci daňových úradov a colníci budú demonštrovať

3. marca 2010 - (tasr)

Pracovníci daňových úradov a colníci v Maďarsku pripravujú na štvrtok protestnú akciu. Demonštráciou pred ministerstvom financií v Budapešti chcú odborári Úradu daňovej a finančnej kontroly (APEH) a Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže (VPOP) dať najavo nespokojnosť s tým, že ich reálna mzda klesla vlani o 20 percent. Daňoví kontrolóri a colníci nemali vlani vyplatené pohyblivé zložky mzdy a zrušili im 13. plat, popritom celkovo mzdy vo verejnej správe klesli o osem až desať percent. Ako pre maďarský server origo.hu uviedol nemenovaný vysokoškolsky vzdelaný daňový pracovník s dvoma štátnymi jazykovými skúškami, za čistú mesačnú mzdu vo výške 110.000 forintov (412,14 eur) robí prácu, ktorá je vo všeobecnosti vnímaná verejnosťou negatívne. Okrem toho mu nepreplácajú nadčasy, sám si nakupuje kancelárske potreby, lebo jednoducho APEH nemá na to peniaze. Odborári očakávajú na námestí Nádora Józsefa až 4000 demonštrantov.

Belehrad radšej nevstúpi do EÚ ako by uznal Kosovo

3. marca 2010 - (sita / mti)

Ak si niekto myslí, že Srbsko si bude musieť vyberať medzi Kosovom a členstvom v Európskej únii, je na veľkom omyle, vyhlásil počas stredajšej návštevy Maďarska srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Ten tak reagoval na informácie, podľa ktorých Belehrad bude musieť v záujme svojho budúceho členstva v EÚ zmeniť postoj k svojej bývalej provincii po vyhlásení jej nezávislosti spred dvoch rokov. Podľa Jeremiča je však vytváranie súvislosti medzi členstvom v súčasnom 27-člennom bloku a Kosovom „tragickou chybou”, povedal po rokovaní so svojím maďarským kolegom Pétrom Balázsom. Jeremič však označil za rovnako mylný aj názor, že ak by si jeho krajina naozaj musela vybrať medzi EÚ a Kosovom, tak si vyberie členstvo v únii. Srbska sa zastal aj Balázs, podľa ktorého nie je nevyhnutné žiadať od Belehradu takúto „nemožnú voľbu”, keďže balkánska krajina urobila už dosť na to, aby bola akceptovaná ako budúci člen EÚ. Šéf maďarského rezortu diplomacie upozornil, že Srbsko je dôležitým stabilizačným faktorom v regióne a bolo vždy ochotné pomôcť svojim susedným krajinám pri riešení ich problémov.

SMK označila streľbu na Basternáka za terorizmus

4. marca 2010 - (sita)

Strana maďarskej koalície ostro odsudzuje štvrtkový „hanebný čin”, pri ktorom v Hurbanove neznáma osoba streľbou ohrozila život komárňanského okresného predsedu Lászlóa Basternáka. „V právnom štáte žiadna forma prípadného sporu neoprávňuje nikoho na to, aby vykonal takýto teroristický čin. SMK očakáva od Policajného zboru SR čo najskoršie vyšetrenie tohto trestného činu, „ uvádza sa vo vyhlásení SMK, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa strany Eva Dunajská. Na poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja za SMK Lászlóa Basternáka niekto v stredu večer strieľal priamo pred jeho domom v Hurbanove. Hlavný kontrolór mesta a poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja sa práve vracal z prechádzky so svojou manželkou, keď na neho z bezprostrednej blízkosti zhruba troch-štyroch metrov vystrelil neznámy mladý muž. Zasiahol železnú bránku a potom bez slov odišiel. Podľa Basternáka sa mu v poslednom čase stále niekto vyhráža, kladie to do súvisu so svojou politickou kariérou. Ako agentúru SITA informovala nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová, strieľalo sa o 20:45, zranený nebol nikto. “Polícia začala trestné stíhanie pre prečin pokusu ublíženia na zdraví. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie a bližšie podrobnosti prípadu zatiaľ zverejňovať nebudeme,” uviedla. S mafiánskymi praktikami sa už stretla aj podpredsedníčka Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubica Burdová (Smer-SD), ktorej niekto podpálil v noci na 3. novembra 2009 rodičovský dom v Komjaticiach. Obvinený nie je nikto, polícia čaká na výsledky expertízy. Výška škody tiež ešte stanovená nie je, čaká sa na znalecké posudky. Podľa Burdovej požiar súvisí s tým, že na jej návrh krajskí poslanci vypovedali nájomné zmluvy neziskovým organizáciám, ktoré spravujú nemocnice Topoľčany a Levice. “Vo všetkých izbách bol porozlievaný alkohol, poliaty nábytok aj koberce a hodená zápalka na hornom poschodí,” uviedla bezprostredne po incidente.

SMK: Most-Híd vznikol na popud Smeru, dôkazom je Angyal

3. marca 2010 - (sita)

Strana maďarskej koalície považuje prijatie novely zákona o verejnom obstarávaní za „veľavravné divadlo zo strany vládnej koalície.” Tvrdia, že novela nerieši podstatné problémy v oblasti verejného obstarávania, no snaží sa zachovať na poste krajského predsedu strany Most-Híd Bélu Angyala, ktorý sa zachoval v minulosti niekoľkokrát servilne k vládnej koalícii. „SMK vidí v tomto kroku vládnej koalície dôkaz, že strana Most bola vytvorená na popud a podporu záujmov Smeru. O ďalší dôkaz takejto spolupráce sa postaral minister zdravotníctva Richard Raši, ktorý 11. februára vymenoval do funkcie predsedu správnej rady polikliniky vo Veľkých Kapušanoch Eleméra Jakaba, ktorý sa nevyzná v oblasti zdravotníctva, no je taktiež krajským predsedom strany Most,” píše sa v stanovisku strany, ktoré poskytla hovorkyňa strany Eva Dunajská. Koalícia zmenila zákon, aby Béla Angyal mohol šéfovať Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) aj po skončení funkčného obdobia. Zostať na čele úradu mu umožnil pozmeňovací návrh v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v utorok schválila Národná rada SR. V kresle tak zostáva až do vymenovania nového predsedu úradu. Päťročné funkčné obdobie predsedu ÚVO uplynie 10. marca, dokedy by mala vláda vymenovať jeho nástupcu. Funkcia podpredsedu úradu sa skončí 16. marca a ak by vláda dovtedy nevymenovala nové vedenie úradu, ten by mohol zostať v podstate nefunkčný.

Most-Híd: Obvinenia SMK sú súčasťou škaredej kampane

3. marca 2010 - (sita)

Obvinenie Strany maďarskej koalície (SMK) je súčasťou kampane, ktorá bude „škaredá a špinavá a môžeme očakávať ďalšie krivé obvinenia”, reaguje Most-Híd na tvrdenie, že strana bola vytvorená na popud a podporu záujmov Smeru. „Na obvinenie strany SMK, že vymenovanie Eleméra Jakaba do funkcie predsedu správnej rady polikliniky vo Veľkých Kapušanoch je dôkazom spolupráce strany Most-Híd so Smerom môžeme iba dodať, že strane Most-Híd nevadilo, keď Imricha Hugyivára navrhol na post člena dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minister zdravotníctva Richard Raši a vymenovala ho vláda SR. Tak isto sme neprotestovali, keď ďalší podpredseda SMK István Zachariaš bol vymenovaný do funkcie člena predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti,” kontruje Most ústami hovorkyne Nory Czuczorovej. „O poste predsedu Úradu pre verejné obstarávanie sme sa už vyjadrili, že ak Béla Angyal neodíde z funkcie 10. marca, strana ho vyzve, aby odstúpil a bude konať,” uzavrela Czuczorová. Strana maďarskej koalície považuje prijatie novely zákona o verejnom obstarávaní za „veľavravné divadlo zo strany vládnej koalície.” Tvrdia, že novela nerieši podstatné problémy v oblasti verejného obstarávania, no snaží sa zachovať na poste krajského predsedu strany Most-Híd Bélu Angyala, ktorý sa zachoval v minulosti niekoľkokrát servilne k vládnej koalícii. „SMK vidí v tomto kroku vládnej koalície dôkaz, že strana Most bola vytvorená na popud a podporu záujmov Smeru. O ďalší dôkaz takejto spolupráce sa postaral minister zdravotníctva Richard Raši, ktorý 11. februára vymenoval do funkcie predsedu správnej rady polikliniky vo Veľkých Kapušanoch Eleméra Jakaba, ktorý sa nevyzná v oblasti zdravotníctva, no je taktiež krajským predsedom strany Most,” píše sa v stanovisku strany, ktoré poskytla hovorkyňa strany Eva Dunajská. Koalícia zmenila zákon, aby Béla Angyal mohol šéfovať Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) aj po skončení funkčného obdobia. Zostať na čele úradu mu umožnil pozmeňovací návrh v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v utorok schválila Národná rada SR. V kresle tak zostáva až do vymenovania nového predsedu úradu. Päťročné funkčné obdobie predsedu ÚVO uplynie 10. marca, dokedy by mala vláda vymenovať jeho nástupcu. Funkcia podpredsedu úradu sa skončí 16. marca a ak by vláda dovtedy nevymenovala nové vedenie úradu, ten by mohol zostať v podstate nefunkčný.

Slováci a Maďari si vymenili ceny. Napätie však hustne

3. marca 2010 - (hn)

Vzťahy s našimi južnými susedmi sa aspoň symbolicky snažili včera zlepšiť rezorty diplomacie Slovenska a Maďarska. A to priamo v čase, keď vzájomné prestrelky na oboch stranách Dunaja naberajú pred voľbami v Bratislave i Budapešti na obrátkach. Šéfovia zahraničných vecí - Miroslav Lajčák a Péter Balázs - odovzdali Cenu za dobré susedstvo a porozumenie záchranárom Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry, ktorí zachránili troch maďarských horolezcov, a spoločnej vojenskej jednotke na Cypre. V čase prudkého ochladenia vzťahov je to pozitívny signál, ktorý však sám osebe susedský problém sotva dokáže vyriešiť. „Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú zásluhou politických reprezentácií na oboch brehoch Dunaja na zlej úrovni. Snaha šéfov diplomacií je chvályhodná, aj keď tŕne z päty určite nevytrhne,“ povedal pre HN riaditeľ bratislavskej pobočky German Marshall Fund Pavol Demeš. Nielen vzťahy, ale aj spolupráca dvoch krajín sa ocitli v slepej uličke. V súčasnosti totiž neprebiehajú na úrovni slovensko-maďarskej spoločnosti žiadne aktivity. Práve týmto krokom sa snažili ministri odmeniť tých, ktorí prispeli k zlepšovaniu našich vzťahov. Cena sa odovzdávala po druhýkrát a Lajčák dúfa, že tradícia sa zachová aj po voľbách. Rudolf Chmel, ktorý cenu získal spolu so starostom maďarskej obce Hejce minulý rok, podobné aktivity veľmi oceňuje. „Angažovanosť ministrov považujem za veľmi dobrú. Je to však len jedna z aktivít, ktoré by nás k lepším vzťahom mali priviesť. Politici nemajú záujem o zlepšenie vzťahov,“ povedal pre HN náš bývalý veľvyslanec v Budapešti Chmel. Nekonečné susedské hádky podľa rezortu diplomacie nepomáhajú nikomu a zbytočne nimi strácame renomé. Aj podobné snahy si preto len veľmi ťažko dokážu nájsť širšiu podporu a mnohí nad nimi len mávnu rukou. Vzťahy medzi oboma krajinami sa zhoršili po voľbách pred štyrmi rokmi, odkedy sa situácia len zhoršovala. Napäté vzťahy priznáva aj šéf našej diplomacie. Najbližšie sa to podľa neho môže zlepšiť až po voľbách. „Potom si obaja premiéri budú musieť sadnúť a dohodnúť sa,” uviedol pre HN Lajčák. Strašiakom na scéne je však povolebné obsadenie maďarského parlamentu. Vo volebných prieskumoch vedie Orbánov Fidesz, vysokej popularite sa však tešia aj radikálni extrémisti z Jobbiku. Spolupráca, ktorá vyzerá na prvý pohľad nelogicky, môže byť celkom rozumná. Oba rezorty diplomacie veria, že sa situácia zmení k lepšiemu. Podľa politológa si však snaha o zlepšenie vzťahov vyžaduje oveľa viac. „Podstatou zmierenia je vyrovnať sa s minulosťou. Tieto spoločnosti zápasia hlavne samy so sebou a správajú sa podobne ako ich predkovia,“ povedal pre HN politológ Ladislav Öllős.

Slovensko-maďarskú cenu majú aj vojaci

2. marca 2010 - (Martina Kováčová - Sme)

Slovensko-maďarská cena za dobré susedstvo a porozumenie putuje tento rok symbolicky do Tatier a na Cyprus. Minister zahraničných vecí Slovenska Miroslav Lajčák a jeho maďarský kolega Péter Balázs ju dnes vo vstupnej hale maďarského rezortu diplomacie odovzdali zástupcom tatranskej horskej záchrannej služby a príslušníkom slovensko-maďarského kontingentu na Cypre. Kým záchranári, ktorých na ocenenie navrhlo SMK, si cenu zaslúžili záchranou troch maďarských horolezcov, ktorých zasypala lavína začiatkom januára v Dračej Dolinke, vojaci v zmiešanej jednotke SLOVHUNCONu, udržiavajúci mier na nepokojnom Cypre, dostali cenu vďaka svojej dlhoročnej vzájomnej spolupráci na návrh šéfa slovenského rezortu obrany Jaroslava Bašku. „Slovenskí a maďarskí mierotvorcovia sú dobrým príkladom toho, že vieme spolupracovať navzájom a ešte aj v prospech iných. Sme presvedčení, že svojim dlhoročným spoločným pôsobením vystihujú ducha tejto ceny,” povedal o vojakoch z Cypru Lajčák. Balázs zase vyzdvihol prácu slovenských záchranárov, ktorí pomáhajú turistom neraz s nasadením vlastného života bez ohľadu na národnosť. Obe skupiny okrem ceny dostanú po 2000 eur. Ako vojaci, tak aj záchranári sa cítia poctení, tvrdia, že si len robili svoju prácu. „Je to pre nás veľká pocta, že táto naša záchranná akcia bola ocenená. Zároveň je to pre nás výzva do ďalšej práce,” povedal Igor Trgiňa, jeden zo skupiny 45 záchranárov, ktorí v Dračej Dolinke zachránili okrem dvoch ďalších horolezcov aj maďarského národného hrdinu - prvého Maďara, ktorí vystúpil na najvyšší vrch sveta Mont Everest Zsolta Erössa. On, ani jeho kolega Ján Kušnirák problémy v slovensko-maďarských vzťahoch necítia. „Mám len pozitívne skúsenosti aj z južného Slovenska. Obyčajní ľudia problémy medzi sebou nemajú,” hovorí Kušnirák. Rovnaký názor na napätie medzi Slovákmi a Maďarmi má aj Miloš Vasko, ktorí prebral ocenenie za slovenskú 196-člennú časť zmiešaného kontingentu a jeho maďarský kolega László Domján, ktorý sa o cenu podelí v rámci 84-členného maďarského kolektívu. Problémy vraj neboli ani v ich vzájomnej spolupráci na Cypre, kde sledujú dodržiavanie mieru na zelenej línii medzi gréckou a tureckou časťou ostrova. „Či je niekto Maďar alebo Chorvát, je tam jedno, robíme rovnakú robotu,” hovorí Vasko. Domján vzájomnú spoluprácu so Slovákmi zhodnotil ako fantastickú, ktorá sa po 9 rokoch pôsobenia v oblasti premenila na priateľstvo. Hoci do druhého ročníka slovensko-maďarskej ceny prišlo takmer o polovicu menej nominácií na oboch stranách ako vlani, bola symbolická aj 15. výročím podpísania základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom. Ocenenie, na ktorého každoročnom odovzdávaní sa dohodli ešte bývalý slovenský minister zahraničia Ján Kubiš so svojou vtedajšou maďarskou kolegyňou Kingou Gönczovou v roku 2007, získali minulý rok literárny vedec a bývalý veľvyslanec v Budapešti, dnes podpredseda Mostu-Híd Rudolf Chmel a maďarská obec Hejce za pomoc pri havárií slovenského vojenského lietadla vracajúceho sa misie v Kosove v roku 2006.

Most-Híd: Cenu za dobré susedstvo a porozumenie vníma pozitívne

2. marca 2010 - (sita)

Rozhodnutie slovenskej a maďarskej diplomacie o tom, že Cenu za dobré susedstvo a porozumenie dostali horskí záchranári z Vysokých Tatier a slovensko-maďarská jednotka na Cypre, vníma strana Most-Híd pozitívne. „Nie som sklamaný, naopak, dôležité je, že existuje cena, ktorá sa prideľuje organizáciám a ľuďom, ktorí sa usilujú o vzájomnú spoluprácu,“ reagoval predseda strany Béla Bugár. Horskí záchranári a jednotka na Cypre si toto uznanie podľa Mostu-Híd zaslúžia, zároveň veria, že nasledujúci rok neprinesie tragédie a bude mať šancu uspieť aj vydavateľstvo Kalligram, ktoré navrhovala strana Most-Híd. Ocenenia dnes popoludní odovzdali šéfovia slovenskej a maďarskej diplomacie Miroslav Lajčák a Péter Balázs po rokovaní krajín V4 o východnom partnerstve v Budapešti. Nominácie mohli prichádzať od polovice novembra minulého roku do konca januára, tie potom posúdili experti oboch ministerstiev a na laureátoch sa dohodli obaja ministri pred týždňom. Vojakov nominovalo slovenské ministerstvo obrany a záchranárov Strana maďarskej koalície. „Išli sme cestou nepolitických nominácií,” vyhlásil Lajčák. Kritériami bolo to, aby ocenili osoby alebo skutky, ktoré prispievajú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a aby tieto skutky a osoby boli apolitické.

Deťom budú hrať v škole hymnu každý týždeň

2. marca 2010 - (Miroslav Kern - Sme)

Je pondelok ráno. V každej štátnej základnej, strednej i vysokej škole na Slovensku musia riaditelia pustiť štátnu hymnu tak, aby ju počul každý žiak. V triede je okrem portrétu prezidenta aj štátny znak, zástava, text hymny aj preambula ústavy. Takto to bude musieť vyzerať v každej štátnej škole už od 1. apríla. Poslanci dnes schválili kontroverzný vlastenecký zákon, ktorý navrhla SNS. Povinné vlastenectvo sa však nekončí v školách. Koaliční poslanci ho prenesú aj k dospelým. Na všetkých športových podujatiach a zápasoch, ktoré organizujú národné športové zväzy, sa bude hrať hymna. Nad Tatrou sa blýska bude znieť aj pred rokovaním parlamentu, ale aj na začiatkoch zasadaní obecných či mestských zastupiteľstiev, ale aj župných parlamentov. Každý úradník, ktorý nastúpi do štátnej služby, musí povinne sľúbiť vernosť republike. Za návrh hlasovali okrem SNS aj všetci prítomní poslanci HZDS a takmer celý Smer. Jedinou výnimkou bol predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý bol síce v sále, ale nehlasoval. Zákon píše, že „upravuje základné princípy, ciele, formy a právne pravidlá, smerujúce na podporu výchovy k vlastenectvu”.

Maďari sa boja zneužívania

Vlastenecký zákon, ktorý dnes schválil parlament, by mohol štát zneužívať na šikanovanie národnostných menšín. Obáva sa SMK. „Keď sa v rámci školského systému bude kontrolovať výlučne dodržiavanie tohto zákona a nebudú sa starať o iné dôležité veci,” zhrnul obavy podpredseda SMK József Berényi. Podobné obavy má aj pri samospráve, ktorá by mohla byť šikanovaná preto, „či hrajú celú hymnu, či je platňa v poriadku, či to ide nahlas, alebo nie - tam sú rôzne možnosti, ako to zneužívať”. Očakáva, že nálada na miestnych zastupiteľstvách na juhu Slovenska bude „zvláštna”. „Ja nebudem spievať hymnu,” hovorí Berényi. Na otázku prečo, odvetil, že so slovenskou hymnou nemá žiadny problém, ale nelákajú ho veci, ktoré sú mu vnútené. Vlastenectvo sa podľa neho nedá vynútiť na základe zákonov. Zákon síce neukladá nijaké sankcie, ale jeho porušenie by mohlo spôsobiť nepríjemnosti najmä riaditeľom škôl. Nerešpektovanie by totiž mohli zriaďovatelia škôl interpretovať ako porušenie pracovných povinností. „Budeme väčšími vlastencami,” sľuboval si Rafael Rafaj z SNS. Na otázku, čo s riaditeľmi škôl, ktorí nebudú chcieť hrať hymnu, odpovedal: „Je to, akoby ste sa občana pýtali, či nechce dodržať zákon.” Takíto šéfovia by podľa neho „ako keby pošliapali Komenského prísahu”. Rafaj tvrdí, že štátne médiá budú musieť hrať povinne každý deň hymnu okolo polnoci. Povinné vlastenectvo malo byť ešte rozsiahlejšie. SNS pôvodne navrhovala, aby sľub vernosti Slovenskej republike museli zložiť všetci, ktorí dostanú prvýkrát občianske preukazy. Chcela tiež, aby sľuby skladali všetci zamestnanci štátnej správy, ale aj starostovia a primátori. Smer bol proti. Ešte dnes ráno to vyzeralo, že Smer nemusí zákon podporiť. Podpredseda Smeru Pavol Paška hovoril po koaličnej rade, že by zákon „možno aj podporil”, ale iba v prípade, že by v ľuďoch nevyvolával „pocity tlaku a povinnosti”. O pôvodnej podobe povedal, že bola „nátlaková”.

V školách bude znieť štátna hymna

2. marca 2010 - (aktuality.sk)

Vlastenectvo a jeho podpora bude mať od apríla 2010 zákonnú podobu. Poslanci Národnej rady SR dnes aj po viacerých ústupkoch predstaviteľov SNS k ich návrhu zákona na podporu vlastenectva túto iniciatívu schválili. Zo 122 prítomných zákonodarcov za právnu normu zahlasovalo 77 poslancov. Ak právnu normu podpíše aj prezident SR, tak štátna hymna zaznie nielen pred zasadnutiami vlády, parlamentu a zastupiteľstiev, ale aj na verejných zhromaždeniach obcí či začiatku každého školského vyučovacieho týždňa. Jej hranie budú musieť do vysielania zaradiť verejnoprávne médiá a v rámci svojej programovej štruktúry odvysielajú v deň štátneho sviatku takto zameraný blok. Zároveň výchova k vlastenectvu a jeho obsahu bude zaradená do učebných osnov výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch školskej vzdelávacej sústavy. Štátne školy budú povinné umiestniť v každej miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, štátny znak, zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy SR. To isté má platiť aj v miestnostiach, kde prebieha rokovanie miestneho, obecného a mestského zastupiteľstva a zastupiteľstva samosprávneho kraja. Podľa pôvodného návrhu mali ľudia pri prevzatí prvého občianskeho preukazu skladať Sľub vernosti SR. Táto povinnosť sa mala týkať aj poslancov NR SR, miestnych a regionálnych samospráv, a to pred prebratím dekrétu o zvolení, rovnako primátorov či starostov. Rafael Rafaj (SNS) však pozmeňovacím návrhom ustúpil a skladať sľub tak budú už len štátni zamestnanci. Tí sľúbia „na svoju česť a svedomie vernosť SR, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu. Sľubujem, že ako občan SR budem podľa svojich možností a schopností oddane a verne chrániť svoju vlasť, jej územnú celistvosť, zvrchovanosť, štátnu suverenitu a mať v prirodzenej úcte jej štátne symboly”.

Čo prešlo vo vlasteneckom zákone

· štátnu hymnu budú hrať pred každým rokovaním parlamentu, vlády a samosprávnych zastupiteľstiev

· na školách musí štátna hymna zaznieť každý pondelok pred vyučovaním a pri odovzdávaní vysvedčení

· v každej triede musí byť štátny znak, štátna zástava, text štátnej hymny a preambuly Ústavy SR

· rovnakými symbolmi musia byť upravené aj miestnosti, v ktorých zasadajú samosprávne orgány

· novoprijatí štátni zamestnanci budú skladať sľub vernosti

· Slovenská televízia a Slovenský rozhlas musia okolo polnoci vysielať štátnu hymnu

· verejnoprávne médiá musia odvysielať v deň štátneho sviatku program, ktorý súvisí s oslavovanou udalosťou

SMK o vlasteneckom zákone: Ďalší z nezmyselných a zbytočných

3. marca 2010 - (sita)

Prijatie zákona o vlastenectve v utorok v parlamente považuje Strana maďarskej koalície za „ďalší dôkaz intelektuálneho nihilu súčasnej vládnej koalície”. SMK tvrdí, že zákon v prijatej forme nebude vychovávať nikoho k vlastenectvu, skôr opačne. „Zo skúsenosti z totalitného obdobia vieme, že veci, ktoré sú nanútené občanom umelým spôsobom, väčšinou nevyvolávajú pozitívnu odozvu. SMK predpokladá, že tento zákon bude patriť medzi tie zbytočné a nezmyselné zákony, ktoré časom aj tak skôr či neskôr zaniknú,” píše sa v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa strany Eva Dunajská. Rokovania vlády, Národnej rady, obecných a mestských zastupiteľstiev či verejných zhromaždení obyvateľov obce otvorí štátna hymna. Štátna hymna sa bude povinne hrať aj na športových podujatiach a súťažiach organizovaných národnými športovými zväzmi a na začiatku každého vyučovacieho týždňa v školách. Právna norma poslancov za SNS Jána Slotu a Rafaela Rafaja ukladá novoprijatým štátnym zamestnancom povinnosť zložiť sľub vernosti Slovenskej republike. V štátnych školách v triedach pribudnú štátne znaky, zástava, text hymny a preambula ústavy. Ak prezident zákon podpíše, do platnosti by mal vstúpiť 1. apríla.

Maďari nad vlasteneckým zákonom krútia hlavami

4. marca 2010 - (plus jeden deň)

Národniari jasajú, Maďari ostávajú v nemom úžase. Vlastenecký zákon nariadi hymnu aj v školách s maďarským vyučovacím jazykom. Tie o tom nechcú ani počuť. Predseda Mostu- Híd Béla Bugár za všetkým vidí kšeft. Na základnej škole v Diakovciach v okrese Šaľa sa učí po maďarsky. Žiaci hymnu poznajú z hodín hudobnej výchovy, no teraz ňou budú povinne začínať školský týždeň. „Neviem, či to bude dobré pre tie deti. Pri nejakých slávnostných udalostiach by som to ešte pochopila, ale každý týždeň?“ nevychádza z údivu riaditeľka školy Gabriela Bendeová. Podľa poslanca a šéfa strany Most-Híd Bélu Bugára podstatou zákona nie je vlastenectvo, ale biznis. „Zákon navrhli ľudia, ktorí vlastencami ani nie sú. Ako môže byť vlastencom ten, kto rozkráda? Pre koho bude toto ďalší kšeft?“ vyjadril sa k zákonu z dielne SNS Bugár.

Fórum maďarských poslancov k vlasteneckému zákonu

5. marca 2010 - (gmp-sro)

Stály výbor Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny vyslovuje zdesenie nad slovenským tzv. vlasteneckým zákonom. Okrem toho si myslí, že politický extrémizmus získava v slovenskej vláde i vo verejnom živote čoraz väčší priestor. Stály výbor je vrcholný orgán Fóra a teraz pripravoval septembrové plenárne zasadanie a rôzne strategické projekty. Nevyhýbal sa však ani aktuálnym udalostiam, ktoré sa dotýkajú maďarskej menšiny na Slovensku. Predstavitelia maďarských poslancov z Karpatskej kotliny uvítali, že maďarská vláda založila finančný fond na podporu postihnutých jazykovým zákonom. Po druhé, vyjadrili obavy nad šíriacim sa extrémizmom vo vládnej politike a vo verejnom živote na Slovensku. Po tretie, vyslovili zdesenie nad najnovším vlasteneckým zákonom. Hovorí predsedníčka Fóra Katalin Sziliová: „Naše zdesenie sme vyjadrili aj v záverečnom stanovisku zasadania. Slovenský parlament totiž prikazuje aj vyvesenie preambuly ústavy, ktorá deklaruje, že príslušníci maďarskej menšiny sú druhoradými občanmi. Je to nezvyčajné riešenie a poviem úprimne, že sme si nedokázali predstaviť, že v Európe 21. storočia niečo také ešte existuje.”

Sziliová zdesená vlasteneckým zákonom: Politický extrémizmus

5. marca 2010 - (čtk)

Stály výbor takzvaného Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny vyjadril vo štvrtok zdesenie nad zákonom na podporu vlastenectva, ktorý v stredu schválil slovenský parlament. Skupina združujúca aj zástupcov maďarskej menšiny z krajín susediacich s Maďarskom označila zákon, ktorý prikazuje školám povinné hranie slovenskej hymny a štátnym zamestnancom skladanie sľubu vernosti štátu, za prejav politického extrémizmu. Podľa jednomyseľne schváleného vyhlásenia „získava od roku 2006 politický extrémizmus v slovenskej vláde a politike čoraz pevnejšiu pôdu”. Novinárom to povedala socialistická členka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ktorá bola do vlaňajška predsedníčkou maďarského zákonodarného zboru. Slovenský vlastenecký zákon z dielne vládnej populistickej SNS od apríla okrem iného nariaďuje hranie slovenskej hymny v štátnych školách vždy pred začiatkom prvej hodiny v týždni. V školských triedach by podľa novej normy nemal chýbať štátny znak, text hymny a preambuly ústavy. Pieseň Nad Tatrou sa blýska bude musieť znieť aj na úvod zasadnutia orgánov štátu aj vo verejnoprávnych médiách. Noví štátni úradníci budú musieť prisahať vernosť Slovenskej republike a jej demokratickému zriadeniu a sľubovať, že budú chrániť jej územnú celistvosť, zvrchovanosť a štátnu suverenitu. Členmi Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny sú napríklad niektorí poslanci maďarského parlamentu, ale aj zástupcovia maďarskej menšiny z Rumunska, Ukrajiny, Srbska, Slovenska alebo Chorvátska. Fórum pracuje pri maďarskom parlamente. SNS vlani navrhla disciplinárne konania proti poslancom SMK kvôli ich účasti na činnosti fóra. Jeho snahou je vraj vznik autonómie na územnom, kultúrnom a osobnom princípe. Navyše tu údajne dochádza k tomu, že sú poslanci jednej krajiny podriadení parlamentu iného štátu.

Vlastenecký zákon - Reakcie na maďarské výroky

5. marca 2010 - (SRo)

Vlastenecký zákon už zarezonoval aj u našich južných susedov. Svoje zdesenie nad ním vyjadril stály výbor Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Vyčíta mu najmä povinnosť škôl vyvesiť preambulu našej Ústavy, čo naopak niektorí zástupcovia nášho parlamentu odmietajú. Predsedníčka Fóra a bývalá šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová: „Slovenský parlament totiž prikazuje aj vyvesenie preambuly Ústavy, ktorá deklaruje, že príslušníci maďarskej menšiny sú druhoradými občanmi. Je to nezvyčajné riešenie a poviem úprimne, že sme si nedokázali predstaviť, že v Európe 21. storočia niečo také ešte existuje.” Ministerstvo zahraničných vecí sa k vyhláseniu odmieta vyjadriť, keďže nejde o oficiálny štátny orgán. Hovorca rezortu Peter Stano: „Nebudeme reagovať na žiadne vyhlásenia tohto Fóra. Pre nás to nie je relevantný partner. Navyše, nemá žiadnu legitimitu, aby posudzoval či hodnotil zákony jednotlivých členských krajín EÚ.” Šéf zahraničného výboru slovenského parlamentu za Smer-SD Juraj Horváth reaguje, že naša Ústava a jej preambula spĺňajú všetky atribúty základného zákona štátu v modernej a demokratickej spoločnosti, a preto považuje za samozrejmé, že bude ako symbol pred očami študentov v školách. Juraj Horváth: „Pokiaľ ide o Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, práve takýmito vyjadreniami len stále dokazuje, že je to zoskupenie, ktoré má za cieľ atakovať Slovensko a svojou agresívnou politikou a činnosťou znepríjemňovať život obyvateľom Maďarska a Slovenska.” Robiť slovensko-maďarský problém z vlasteneckého zákona je absurdný krok vedľa, reaguje nezaradený poslanec Béla Bugár, šéf mimoparlamentnej strany Most Híd: „Zase to bude tak, že vlastenecký zákon bolo potrebné prijať kvôli Maďarom. Dobre vieme, že to tak nie je. Práve preto by som očakával, že aj reakcie z Maďarska budú veľmi opatrné.”

Koľko vlastenectva?

5. marca 2010 - (Martin Hric - Pravda)

Bol pred rokmi náš minister na rokovaní v Číne. A partnerom podotkol, či by Čína neuniesla trochu viac demokracie. Tí odpovedali: „Ak u nás nastolíme americkú či vašu demokraciu, do roka sa pol miliardy Číňanov vysťahuje. Sú Spojené štáty schopné prijať 100 miliónov emigrantov? A vy milión?” Prešiel ho demokratizačný amok. Nechceme, aby bin Ládin exportoval svoju predstavu islamu po celom svete. Rovnako by sme mali suverénnym štátom ponechať právo na toľko demokracie, koľko chcú, unesú, zvládnu. Prečo tento kacírsky úvod? Lebo rovnako je to s vlastenectvom. Áno, Američania sú vlastenci. Stars and strips im visia pred domom i v obývačke. Ale nie je to náhodou preto, že tí bieli sú Američanmi len 200-300 rokov? Všetci sú prisťahovalci. Dlho sa cítili ohrození. Najprv Indiánmi, potom materskými kolonizátormi. A každý Brit, Ír, Nemec, Talian túžil byť čo najskôr Američanom. Aby už jeho vnuk mohol byť prezidentom USA. My sme tu doma pol druha tisícročia. Maďari o 400 rokov kratšie. Možno aj im ten pocit ohrozenia a výlučnosti za pár storočí „odpuchne”. Demokraciu možno importovať či uzákoniť. Vlastenectvo nie. Hrdíme sa vlasteneckým zákonom. Poniektorí. Keby Anna Belousovová niečo tušila o disciplíne dnešných žiakov, čo budú stvárať pri hymne a čo s vyvesenou vlajkou - no, asi by zaváhala. Neprijali sme zákon na hanobenie štátnych symbolov?

Koalícia v službách nepriateľov národa

3. marca 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Vlastenecký zákon je výborným nástrojom na to, aby väčšine slovenskej mládeže vlastenectvo znechutil na celý život. Vláda ním len pokračuje v tom, čo robila doteraz. „Vlasť, to je celkom konkrétne spoločenstvo rovných a sebavedomých Sloveniek a Slovákov,” povedal premiér Fico na vlaňajších oslavách SNP v Banskej Bystrici. Od národnostných menšín premiér podľa svojich slov očakáva len „slušné správanie voči štátotvornému národu a úctu aj voči nášmu štátu”. Plus naučiť sa dobre po slovensky, „aby ste nám mohli na Slovensku rozumieť”. Ficove slová sú jasné a netreba pochybovať o tom, že vyjadrujú hlboké presvedčenie jeho aj celej vládnej koalície. Slovensko je vlasťou výhradne len etnických Slovákov, príslušníci menšín ho za svoju vlasť budú môcť považovať, len ak prestanú byť príslušníkmi národnostných menšín, čiže sa stanú Slovenkami alebo Slovákmi. Inak majú len povinnosť úcty voči štátu, v ktorom síce žijú, sám premiér im však jasne hovorí, že ho nemajú považovať za svoj štát, nie je to ich vlasť, je len „náš”, čiže štát Slovákov. Existujú štyri možné vysvetlenia, na čo je vlastenecký zákon dobrý. Prvým je, že slúži ako väčšina podobných nápadov SNS či Maďariča na buzeráciu tunajších Maďarov. Sám premiér však s predstihom dodal „právny výklad”, z ktorého je jasné, že sa vlasť, a tým logicky ani vlastenecký zákon, slovenských Maďarov netýka. Druhým tradičným motívom podobných návratov do 19. storočia býva snaha vlády dať niekomu poriadne zarobiť, alebo zakryť to, že vláda opäť dala niekomu poriadne zarobiť. Treba sa pozrieť, či sa Slota, či niekto z jeho blízkych neangažuje v priemyselnom odvetví výroby vlajok alebo rámovania obrázkov a nezíska na to veľké a ako obvykle mnohonásobne predražené zákazky. Tretím vysvetlením je, že ide o predvolebnú akciu slúžiacu na mobilizáciu voličov. Tomu by nasvedčovalo, že sa okrem troch politikov KDS, čo už v politike aj tak končia, neodvážil proti zákonu, ktorý pritom sami označovali za nezmysel, hlasovať nikto z takzvanej demokratickej slovenskej opozície. Okrem predchádzajúcich je tu už len jedno vysvetlenie, ale to je také strašné, že sa tomu človek zdráha uveriť. Zároveň však ako jediné vznáša nejaký zmysel do všetkého, čo zatiaľ na tomto poli SNS, Maďarič, Fico a všetci im podobní reálne dosiahli a ešte dosiahnu. Týmto vysvetlením, či skôr podozrením, ktorým by sa v každom prípade mala zaoberať SIS, je, že vládni politici a poslanci stoja v službách nepriateľov slovenského národa a práve teraz podnikli rozhodujúci útok na jeho budúcnosť. Zatiaľ sa v mysliach etnicky slovenskej mládeže vďaka pôsobeniu vlády len krásne presadzovala rovnica vlastenec = úspešný zlodej. To však svoj účel nesplnilo, naopak, mnohých dovtedy ľahostajných to k vlastenectvu prilákalo. Na čo je však mládež oveľa citlivejšia, je pocit nudy, zbytočnej otravy, trápnosti a smiešnosti. A presne to si začnú spoľahlivo s vlastenectvom spájať vďaka zákonu, ktorý vládni politici presadili, a to si so sebou ponesú aj do budúcnosti. Je to mimoriadne zákerný ťah, zjavne motivovaný nepriateľskými úmyslami voči národu, a príslušné orgány by mali konečne zistiť, aké temné sily za ním stoja.

Vlastenectvo narazilo na odpor

5. marca 2010 - (Ján Glovičko - Sme)

Vlastenecký zákon je zbytočný, zhodli sa včera riaditelia 14 základných škôl s vedúcim odboru školstva Mestského úradu v Banskej Bystrici Stanislavom Kútikom. Prezidenta Ivana Gašparoviča vyzvú, aby zákon schválený v utorok parlamentom nepodpísal. „Riaditelia hovorili, že zákon bol schválený narýchlo a je zbytočný. Zhodli sa, že tí, čo zákon navrhli, by mali nájsť aj zdroje,“ zhrnul výhrady riaditeľov Kútik. Vlastenecký zákon znepokojil riaditeľov základných a stredných škôl, ale aj starostov, primátorov a županov, lebo nákup štátnych symbolov zaplatia obce, mestá a župy. Desiatky riaditeľov škôl oslovených SME sa zhodli, že peniaze potrebujú na dôležitejšie veci, ako sú zástavy do každej učebne. „Odmietam to, vlastenecká výchova je v školách prítomná, a zákonom dosiahnu pravý opak. To, čo musia robiť žiaci povinne, radi robiť nebudú,“ hovorí Monika Nováková, riaditeľka základnej školy v Nových Zámkoch. Nákup zástav, rámov a preambúl môže ich školu stáť okolo tisíc eur. Budovanie národnej hrdosti a vlastenectva cez zákon sa nepozdáva žiakom základných a študentom stredných škôl. Na sociálnej sieti Facebook pribúdajú niekoľkotisícové skupiny odsudzujúce vlastenecký zákon od SNS. Iniciatíva za transparentnú demokraciu, ktorá združuje mladých študentov, zvolala na stredu 10. marca štrajk pred Prezidentský palác. „Spúšťame petičnú kampaň za zrušenie tohto zákona. V prípade, že by ho prezident podpísal, vyzývame študentov na druhý protest 1. apríla, keď nadobudne právoplatnosť a následný štrajk študentov na celom Slovensku,“ povedal Robert Mihály za iniciatívu. Prezident Ivan Gašparovič zákon ešte oficiálne nedostal, včera sa o ňom krátko neformálne rozprával s ministrom školstva Jánom Mikolajom z SNS. „Prezident je presvedčený, že úlohou škôl je viesť mladých ľudí k vlastenectvu, ale k zákonu sa vyjadrí, až keď ho bude mať k dispozícii,“ povedal hovorca Marek Trubač. Nevôľa bola tri dni po prijatí zákona zrejmá aj z reakcií riaditeľov škôl, starostov, primátorov a niektorých županov. Autorom zákona vyčítajú chaos, nejasné pravidlá a zvýšené náklady, 14 banskobystrickí riaditelia Gašparoviča vyzvali, aby zákon nepodpísal. Školy majú povinnosť, aby v každej miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, bol štátny znak, zástava, text hymny a preambula Ústavy. Náklady na ich nákup odhadlo SME podľa počtu tried a cien na 638-tisíc až 1,21 milióna eur. Nejasne napísaný zákon pomýlil viac rektorov, ktorí sa chystali kúpiť štátne symboly. V skutočnosti sa vzťahuje len na štátne školy, v prípade vysokého školstva sú také len tri. Univerzity sú verejnými školami. Minister školstva sa včera snažil situáciu upokojovať. „Pripravujeme smernicu o používaní štátnych symbolov na školách a v nej zadefinujeme, v ktorej miestnosti čo má byť, kde to má visieť, v akej výške a akých rozmerov majú byť.“ Školám chce pomôcť. „Nemyslím ako ministerstvo školstva, ale určite sa nájdu ľudia, ktorí im pomôžu s týmito pár korunami. Prispieť môže aj SNS. Každý, kto sa bude sťažovať, že nemá peniaze, tak im určite pomôžeme, pretože to nie je veľa peňazí,“ hovorí minister. Tomáš Suchý je starosta Sokolian neďaleko Košíc. Zákon považuje za prejav menejcennosti. „S takýmto návrhom môže vyrukovať len zakomplexovaný človek či politická strana.“ V Sokoľanoch majú základnú školu pre prvý až štvrtý ročník. Chodia do nej výlučne rómske deti. „Najskôr ich musíme naučiť po slovensky,“ hovorí o skutočných problémoch. V budove nie je školský rozhlas a starosta doň nemieni v investovať. Obec podľa Suchého potrebuje peniaze na iné, životne dôležité, veci. Ani pred zasadnutím zastupiteľstva nebude na úrade znieť hymna. „Nemyslím si, že by sa tým skvalitnila práca samosprávy. Ale keď si to poslanci budú želať, tak si zaspievajú.“ Primátor Martina Andrej Hrnčiar si myslí, že takto sa k vlastenectvu nevychováva. Zatiaľ nevie, koľko bude zákon školy stáť, ale už dnes tvrdí, že mesto školám nepomôže, lebo nemá dodatočné peniaze v rozpočte. Žilinský primátor Ivan Harman zákon rešpektovať bude, upozorňuje však, že to pôjde na úkor prevádzky škôl. Župan Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka (Smer) na otázku, či dohliadnu, aby v stredných školách boli vlajky a symboly, hovorí: „Zákon je zákon a má sa dodržiavať. Policajtov robiť nebudeme.“ O zákone a financovaní ešte s riaditeľmi bude hovoriť. Zákon prikazuje počúvať hymnu pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny v týždni. Znamená to, že ak budú žiaci športovej triedy v pondelok cez prvú hodinu na plavárni, mali by si uctiť hymnu v plavkách. Zástupca riaditeľa Gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne Pavol Kováč hovorí, že si ctia zákony, ale počúvanie hymny pred telocvikom nepovažuje za prejav vlastenectva. „V telocvični by bolo plnenie zákona smiešne, keby tam visela preambula a ďalšie štátne symboly. Nemáme tam ani rozhlas.“

Nejasnosti

• Čo spravia riaditelia, ak nedostanú peniaze na nákup symbolov od zriaďovateľa, teda obcí, alebo župy?

• Aká veľká má byť zástava? Z akého materiálu?

• Majú štátne symboly mať nejaké vyhradené miesto?

• Patria štátne symboly aj do telocvične, k výučbovému bazénu, alebo do odbornej učebne dielní?

• Ako budú školy postupovať proti žiakom, ktorí sa odmietnu zúčastňovať v pondelok na púšťaní hymny?

• Bude štát cez školskú inšpekciu, alebo samospráva vyžadovať jeho plnenie?

250. výročie Uhorskej šľachtickej telesnej stráže

6. marca 2010 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Telesnú stráž v Uhorskom kráľovstve mali všetci panovníci i magnáti od začiatku, no v organizovanej, takpovediac štátnej fazóne jestvuje ochrana - ako by sme to povedali dnes - ústavných činiteľov práve 250 rokov. Cisárovná Mária Terézia založila roku 1760 tzv. Uhorskú šľachtickú telesnú stráž. V Budapešti si to nezabudli pripomenúť, dokonca výstavou v budove Parlamentu, ktorá je jedným z hlavných polí pôsobnosti tejto špeciálnej jednotky maďarskej polície. Tu je ochrana politikov, objektov, uhorskej kráľovskej koruny, ale aj „ozdobná” funkcia stráže na jednom mieste. - Kulisa - Po budapeštianskej ulici sa často preháňajú kolóny áut, sprevádzajúcich zahraničného či domáceho štátnika. V autách sedia aj ochrankári, s mnohými sa zdravím, veď tu pôsobím už celé veky, poznám „chlapcov”, pravda, zostarli aj oni, možno aj pribrali trocha, no pôsobia rovnako „strašidelne”, presnejšie neoblomne, odhodlane, dakedy až odstrašujúco. Tí mladší sú tvrdší, často mi bránia hoci aj v tom, aby som držal svoj mikrofón blízko premiérových úst, a videl som aj to, ako bodyguard kopol kameramana tesne pod koleno, aby už nemohol byť taký dotieravý... Sú to zväčša muži ako skriňa, a okrem tvrdého pohľadu ich možno rozoznať vďaka slúchadlám v uchu, odkiaľ im vedie špirálový káblik pod golier saka. Ich predkovia mali iba šabľu a peknú uniformu. A bol to, samozrejme, tiež výber toho najlepšieho, člen „šľachtickej telesnej stráže” musel mať minimálne 185 centimetrov, pravdaže, musel mať šľachtický pôvod, musel vedieť tancovať, spoločensky sa správať, konverzovať, slovom, okrem ovládania bojového umenia musel byť aj vzdelaný. Táto služba trvala vtedy 5 rokov. Revolúcia roku 1848-49 zmietla aj tento monarchistický inštitút, obnovili ho roku 1867, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Túto druhú etapu vystriedala tretia po Trianone, keď regent Miklós Horthy založil v kráľovstve bez kráľa maďarskú kráľovskú telesnú stráž. Za socializmu to bola parlamentná a vládna stráž, v súčasnosti sa nazýva jednotka Republikovým strážnym plukom. - Kulisa - To sa už rozprávam so šéfom parlamentnej poriadkovej služby Lászlóm Parlóm, ktorému som predtým pripomenul, že sa tu, v „dome vlasti” aj strieľalo. Kde bola vtedy slávna telesná stráž? Hovorí, že atentát na predsedu vlády Istvána Tiszu 7.júla 1912 bol jedinou negatívnou historickou udalosťou spojenou s parlamentom. „Vtedajší predseda snemu, ktorým bol samotný premiér, presadil vzápätí rozhodnutie, podľa ktorého ani do budovy parlamentu, ani do rokovacej sály nemožno vstupovať so zbraňou. Odvtedy musíme udržiavať poriadok bez zbrane, silou ducha a slov.” Šéfbezbečák sa nepamätá dobre, lebo roku 1994 pri bráne na dunajskej strane Parlamentu vybuchla silná nálož, páchateľov dodnes nenašli, pravda, vďaka tomu sa začala celková rekonštrukcia bezpečnostnej techniky Parlamentu. Ja ju zdolávam pomerne ľahko, lebo mám na to príslušnú magnetickú kartičku, a už sa mi strážnici nepozerajú na veľký mikrofón v taške. Nie môj, ale podobný predmet však už tu spôsobil „fukoty” - „Keď tu bol na návšteve Jeľcin, bolo to roku 1993, za zbraň bol považovaný aj mikrofón. Pokazil sa totiž, a neposúval hlas ruského prezidenta do reproduktorov a televízie. Ozvali sa hlasy, ktoré hovorili o sabotáži, ale samotný Jeľcin bol veľkorysý a uznal, že chyba bola iba technického rázu”. Ale vráťme sa k dejinám. Po výstave, ktorú práve otvorili v Parlamente, sprevádza nás generálny riaditeľ vojenského múzea, generálporučík, Dr. József Holló: „Striedali sa králi a cisári, pustošili svetové vojny, a tieto historické udalosti často menili aj poslanie telesnej stráže. A keď sa dostávame na koniec 250 ročného obdobia, čiže do dneška, môžeme si všimnúť, že výzvy sú v dôsledku rôznych teroristických aktov, miestnych vojen stále väčšie, a tak stále sa zvyšuje aj dôležitosť ľudí, ktorí chránia hodnoty a život demokraticky zvolených najvyšších štátnych predstaviteľov.” Je nesporné, že bezpečnosť týchto osôb je a aj bola vždy kľúčová, veď keď telesná stráž zlyhala, viedlo to aj ku svetovej vojne - pripomína generálporučík sarajevský atentát na nástupcu trónu Františka Ferdinanda, čo poslúžilo ako casus belli... A keď už sme pri latinčine: Semper Fidelis - celých 250 rokov to bolo, a aj dnes je hlavným heslom štátnych ochrankárov: Vždy verný...

OTP Banka Slovensko vykázala vlani stratu 24,5 mil. eur

3. marca 2010 - (sita)

OTP Banka Slovensko vykázala v minulom roku stratu 24,5 mil. eur, v roku 2008 to bol čistý zisk 11 mil. eur. Ako ďalej informovala hovorkyňa banky Tatiana Jonáková, na výsledkoch sa výrazne prejavilo zhoršené ekonomické prostredie. Vykázaná strata bola v súlade s očakávaniami. „Hlavným dôvodom straty je zvýšená tvorba opravných položiek, predovšetkým k úverom podnikateľských subjektov, u ktorých sa ekonomická kríza negatívne prejavila na zníženej schopnosti splácať úvery,” povedala Jonáková. Vlani vykázala banka stratu z rizík na úvery a podsúvahu 34,3 mil. eur, čo je v medziročnom porovnaní takmer štvornásobný nárast. Celkové príjmy banky sa v minulom roku znížili o 25 % na 49 mil. eur. Prvým dôvodom bola podľa Jonákovej vyššia porovnávacia základňa v roku 2008, kedy banka zrealizovala mimoriadny príjem z predaja poisťovní OTP Garancia. Ďalej kvôli prechodu Slovenska na euro sa výrazne prepadli čisté výnosy z devízových obchodov a výnosy z poplatkov zo zahraničného platobného styku, čo sa podľa Jonákovej negatívne prejavilo u všetkých bánk na slovenskom trhu. „OTP Banka, rovnako ako ostatné banky na trhu, zaviedla vzhľadom na ekonomickú situáciu striktnú kontrolu nákladov, ktorou sčasti kompenzovala pokles príjmov,” uviedla Jonáková. Prevádzkové náklady OTP Banky poklesli medziročne o 13,4 % na zhruba 37 mil. eur. Bilančná suma banky bola na konci minulého roka vo výške 1,386 mld. eur a v porovnaní so stavom z konca roka 2008 to znamená zníženie o 14,5 %. Stav úverov a pohľadávok po odpočítaní opravnej položky na možné straty sa znížil o 18 % na 960,5 mil. eur. OTP Banka zaznamenala podľa Jonákovej pokles aktivity v oblasti retailového úverovania, čomu spoločnosť venovala neustálu pozornosť s cieľom zvrátiť daný stav. Záväzky voči klientom sa znížili medziročne o 5,9 % na 937,8 mil. eur. Stav retailových vkladov v banke sa však zvyšoval a dosiahol 579 mil. eur pri raste o 3 %. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.

Capital Partners uvažuje pre raziu o arbitráži

4. marca 2010 - (Libor Akrman - ihned)

Koncom februára maďarská polícia na popud kontrolného úradu zatkla sedem manažérov, na ktorých súd uvalil väzbu. Maklérska firma chystá sťažnosť na postup úradov a polície u orgánov Európskej únie. Česká firma s cennými papiermi Capital Partners (CP), ktorá v Maďarsku čelila podozreniu z podvodov a na ktorej sedem zamestnancov je uvalená väzba, pripravuje právne kroky proti postupu maďarských úradov a polície. Dokonca zvažuje aj o začatí arbitráže proti Maďarskej republike za zmarenie investície, ak by došlo k vyčerpaniu možností nápravy. „V najbližších dňoch firma podá, na ministerstvo zahraničných vecí, aj na Európsku komisiu, sťažnosť proti bezprecedentnému postupu maďarských úradov,” uviedla vo štvrtok Vendula Pavlíková z Empirimedia, ktorá Capital Partners mediálne zastupuje. Maďarská polícia koncom februára v Budapešti zatkla asi 30 osôb nachádzajúcich sa v kancelárii zmluvných partnerov CP, t.j. spoločností, ktoré ako naviazaní agenti spolupracujú s CP na území Maďarska. Podľa informácií polície z minulého týždňa je vyšetrovanie vedené celkom proti 15 osobám. Vo väzbe je sedem osôb, z ktorých jeden je Čech a ostatní sú Slováci. „Tieto osoby boli zadržané bez ohľadu na to, či išlo o agentov, ich zamestnancov alebo externých konzultantov,” sťažuje sa Capital Partners. Maďarský úrad pre dohľad nad finančným trhom PSZAF tiež minulý týždeň odobral licenciu bezmála 70 firmám a maklérom, spolupracujúcim s českým obchodníkom. Rozhodnutie úradu sa dotýka niekoľkých stoviek klientov a investícií v rádoch niekoľkých miliárd forintov. „Spoločnosť považuje tento zásah iniciovaný zo strany PSZAF ako neadekvátny a neoprávnený, čo dokazuje aj fakt, že správne konanie ešte nebolo riadne ukončené a neboli preukázané ani žiadne pochybenia pri poskytovaní investičných služieb,” tvrdí CP s tým, že došlo k ohrozeniu záujmov stoviek maďarských zákazníkov. Podľa CP aj Maďari svojím konaním hrubo porušili európsku úpravu regulácie podnikania na kapitálovom trhu v rámci EÚ. „Z vyjadrenia tlačového hovorcu Českej národnej banky vyplynulo, že maďarské orgány o tomto prelomovom kroku ČNB vopred vôbec neinformovali,” uvádza CP s tým, že maďarské orgány dohľadu prakticky vylučujú zákonom danú právomoc ČNB nad subjektom so sídlom v ČR, ktorý poskytuje služby aj v zahraničí. Maďarské médiá napísali, že mnohí, ktorí v Capital Partners investovali najmenej 150 tisíc dolárov, prišli o všetko. Polícia odhaduje škody na približne tri miliardy forintov. Konečný účet však môže byť oveľa vyšší, uviedol minulý týždeň denník Népszabadság. Hoci mnohé transakcie skončili stratou, predstavitelia firmy si vyplácali rekordné odmeny dosahujúce nezriedka 1,5 až 1,9 percenta z objemu transakcie. Podľa denníka môže vyšetrovanie finančného dohľadu skončiť ešte v prvom polroku tohto roka. To policajné podľa denníka bude trvať oveľa dlhšiu dobu. Spoločnosť pôsobí na českom kapitálovom trhu od roku 1994 v rámci licencie obchodníka s cennými papiermi, ktorú na výkon činnosti dostala od ČNB. Nepatrí medzi desať najväčších obchodníkov s akciami na pražskej burze, obchoduje väčšinou so zahraničnými investičnými nástrojmi. Má základné imanie 40 miliónov českých korún a podľa posledných zverejnených údajov z konca roka 2008 zamestnávala 38 osôb.

Maďarský olympijský víťaz je doma za mrežami

3. marca 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Priletel znova z Barcelony a tak ako pred osemnástimi rokmi ho čakali desiatky fotoreportérov a skandujúci fanúšikovia s maďarskou vlajkou. Tentoraz sa mu na krku nehompáľala medaila a so spútanými rukami nemohol zamávať. Priaznivcov iba s úsmevom pozdravil: „Dobrý večer a dobré fanúšikovanie.” Olympijský víťaz z Barcelony 1992 Péter Farkas (41) sa v noci na včera vrátil do vlasti, kde si má odpykať sedem rokov za mrežami. Pred dvoma mesiacmi ho tam ako najväčšieho pestovateľa marihuany v dejinách Maďarska poslal odvolací súd. Príbeh jedného z najpopulárnejších maďarských športovcov sa priam núka na sfilmovanie. Sú v ňom výšiny i pády, veľké peniaze, útek pred spravodlivosťou i osudová láska, čo ho napokon doviedla do väzenia. Talentovaného zápasníka, ktorý víťazil aj napriek tomu, že radšej ako tréningy mal zábavu, si Maďari pamätajú, ako po finále v Barcelone od radosti zdvihol rozhodcu nad hlavu. Potešil ich aj dvoma titulmi majstra sveta a mnohými ďalšími úspechmi. Potom prestal súťažiť a počuť o ňom bolo len keď sa dostal do konfliktu so zákonom. Išlo najmä o drobné výtržnosti; väčší ohlas malo až to, keď takmer zrazil dopravného policajta, ktorý mu chcel dať odtiahnuť auto. Na prvé stránky novín sa znova dostal na jeseň 2004. Polícia vtedy objavila v suteréne domu patriacom Farkasovej mame plantáž s tisícami rastlín indického konope. Podzemná farma a sušiareň vybavená zavlažovaním, ventiláciou a osvetlením za takmer dvestotisíc eur bola suverénne najväčším podobným zariadením, na aké dovtedy maďarská protidrogová jednotka naďabila. Farkasa, jeho brata a ďalšieho komplica zatkli. Po vyše roku ich však z vyšetrovacej väzby prepustili a žalobe čelili na slobode. Na proces prišli dobrovoľne. Kým však sudkyňa niekoľko hodín čítala rozsudok, obaja Farkasovci si odskočili na toaletu a už sa nevrátili. Mladšieho brata po dni dolapili, starší - olympionik - sa bez stopy stratil. Chýbal tak aj na odvolacom súde, ktorý mu pôvodne päťročný trest vlani v decembri predĺžil na sedem rokov. A to ešte sudca nezabudol podotknúť, že keby vyšetrovatelia odviedli poctivú prácu a dôkazmi doložili nielen produkciu zakázaných psychotropných látok, ale aj obchodovanie s nimi, olympijského víťaza, ktorý za štyri roky dal do obehu „neopísateľné množstvo” marihuany za zrejme až milióny eur, by sotva minul doživotný trest. O novom, už právoplatnom rozsudku, sa Farkas dozvedel v dobrovoľnom exile v španielskej Valencii. Len o niekoľko dní neskôr ho muselo nepríjemne prekvapiť rozhodnutie parlamentu odobrať doživotnú rentu olympijským víťazom, ktorí vedome spáchali závažný trestný čin. Až do konca minulého roku totiž Farkas poberal od štátu 750 eur mesačne. Podľa maďarskej tlače si príspevok vyberal z bankomatu. A práve to bola jedna z elektronických stôp, ktorá políciu doviedla k jeho úkrytu. Druhou boli kontakty Farkasa s jeho životnou láskou cez internet. Vyšetrovatelia odpočúvali jej telefón a sledovali elektronickú poštu. Tak sa dozvedeli, že Farkas plánuje vianočné stretnutie s družkou a ich dvoma deťmi v Andorre. Dve hodiny po tom, čo sa utečenec ubytoval v hoteli v miništátiku na hraniciach Španielska a Francúzska, si poň prišla polícia. V pondelok ho andorrské úrady vydali maďarskej eskorte, ktorá ho cez najbližšie medzinárodné letisko v Barcelone dopravila do Budapešti.

Bol to meteorit? Niektorí tvrdia, že UFO

3. marca 2010 - (aktuality.sk/)

Téma žiary, ktorá osvietila východnú a severnú časť Slovenska, časť Maďarska a mohli ju sledovať aj v Českej republike, nie je zrejme uzavretá. V Maďarsku sa začínajú otvárať témy, či to nebolo UFO. Diskusiu otvorilo najmä nedávno zverejnené video, kde je vidieť horiaci bod. „Neverím, že to bol meteorit. Toto je väčšie. Podľa mňa to je UFO” rozoberajú maďarské médiá názory verejnosti. Dôležitým svedkom je pilot György Feredi, ktorý zvláštne teleso videl, keď letel okolo neho. Nevie však ako blízko bol, ani akou rýchlosťou letelo, pretože vysoko nad zemou je to podľa neho len veľmi ťažké odchadnúť. Letelo to vraj až extrémne rýchlo. Ľuďom venujúcim sa mimozemským civilizáciám, najmä z radov laickej verejnosti, to núti k špekuláciám, či to skutočne nebol neidentifikovateľný lietajúci objekt, teda UFO. Astronómovia sú však presvedčení, že to UFO nebolo. Attila Mizsér, maďarský odborník na astronómiu, je presvedčený, že to bol meteoroid. Podobne je na tom aj jeho slovenský kolega vedecký tajomník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici Drahomír Chochol, týmto zvláštnym úkazom bol meteoroid, vesmírne teliesko, ktoré preniklo do atmosféry. „Pri vniknutí do atmosféry sa teleso zohrialo a došlo k výbuchu,” spresnil s tým, že zatiaľ v Astronomickom ústave pracujú s množstvom informácií od laických pozorovateľov. „My sme úkaz v Tatrách nemohli pozorovať, pretože bolo zamračené. Máme však informáciu z Českej republiky, podľa ktorej zaznamenali bolid, teda svetelný jav sprevádzajúci výbuch meteoroidu, s magnitúdom mínus deväť,” dodal Chochol. Podľa tejto informácie malo ísť o predmet zelenej farby. „K výbuchu došlo pravdepodobne vo výške asi 30 kilometrov v okolí Košíc. Presnú dráhu budeme môcť zistiť, ak budú k dispozícii tri vedecké pozorovania javu,” spresnil Chochol. Objekt mohol mať veľkosť futbalovej lopty a na zem mohli dopadnúť len malé kúsky vesmírneho telesa.

Brutalita - Študenti v Maďarsku strieľali na mačku

3. marca 2010 - (tasr)

V juhomaďarskom Pécsi zadržalo policajné komando dvoch mužov, ktorí strieľali na mačku. Podľa nepotvrdených informácií viacerých médií ide o študentov z Írska a Izraela. Maďarský spravodajský server stop.hu uviedol, že írsky mladík strieľal pištoľou na mačku v okne obchodu, pretože študentom prekážalo štekanie susedovho psa na mačku. Útočník zviera netrafil. Študent tiež namieril zbraň na obchodníka, ktorý vyšiel z obchodu, aby zistil, čo sa deje. Potom ďalej strieľal na mačku. Policajné komando obkolesilo predpoludním miesto streľby a zadržalo dvoch mužov. Polícia potvrdila iba to, že vypočúva dvoch podozrivých, bližšie informácie poskytne neskôr. Vlani v novembri strieľal na univerzite v Pécsi 23-ročný študent. Zavraždil svojho 19-ročného spolužiaka, ťažko zranil tri ďalšie osoby - študenta, laboranta a upratovačku.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink