TASR: Slováci nežijú len na Slovensku

Slovenská republika považuje Slovákov žijúcich v zahraničí za integrálnu súčasť slovenského národa. Po celom svete ich žijú viac ako dva milióny. V aktuálnej téme mapuje Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) život Slovákov za hranicami SR a tiež formy spolupráce s nimi zo strany Slovenska.

Vo svete žijú viac ako dva milióny Slovákov

5. marca 2010 - (tasr)

Predpokladaný počet Slovákov žijúcich v zahraničí je 2.236.730. Vyplýva to z odhadov štatistických úradov, krajanských spolkov, Ministerstva zahraničných vecí SR a zastupiteľských úradov, naposledy sa však sumarizovali v roku 2008. TASR o tom informoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 1991 bol odhadovaný počet Slovákov žijúcich vo svete až 2.660.000. V roku 2005 zaznamenali štatistiky ich pokles na približne dva milióny, ktorý sa do roku 2008 postupne zvýšil o viac ako 200.000 krajanov žijúcich v zahraničí. Najvyšší rozdiel v odhadoch počtu Slovákov žijúcich v zahraničí medzi rokom 1991 a 2008 zaznamenali štatistiky týkajúce sa Veľkej Británie, kde za toto obdobie pribudlo podľa odhadov 89.000 Slovákov. V porovnaní s rokom 1991, keď ich tam žilo približne 1000, dnes v tejto krajine žije 90.000 Slovákov. Na druhom mieste je Česká republika, kde v období 1991-2008 pribudlo 60.000 Slovákov a dnes ich v susednej krajine žije približne 375.000. V Nemecku pribudlo 40.000 Slovákov, dnes sa predpokladá, že tam žije 60.000 Slovákov. V porovnaní s rokom 1991, kedy v Írsku žila podľa odhadov približne tisícka osôb so slovenskou národnosťou, zaznamenala táto ostrovná krajina dramatickejší nárast, dnes odhady hovoria o 30.000 tam žijúcich Slovákov. V Rakúsku, kde v roku 1991 žilo približne 15.000 Slovákov, sa ich počet do roku 2008 zdvojnásobil na 30.000. V období 1991-2008 pribudlo asi 14.500 Slovákov aj v Taliansku, kde ich dnes žije približne 15.000. Medzi ďalšie krajiny, ktoré podľa odhadov zaznamenali výraznejší nárast Slovákov, patrí Belgicko, kde ich dnes žije približne 8000. V tejto krajine stúpol ich počet od roku 1991 o takmer 6000. Rovnaká situácia nastala aj v Holandsku a Španielsku, kde sa počty Slovákov v každej krajine odhadujú tiež na 6000. Podľa odhadovaných údajov z roku 1991 do roku 2008 stúpol počet Slovákov žijúcich na Cypre z viac ako dvoch desiatok na 7000 osôb. Výraznejší nárast počtu Slovákov žijúcich v zahraničí zaznamenal aj Izrael, kde od roku 1991, kedy v krajine bolo odhadovaných 1000 Slovákov, do roku 2008 zaznamenali odhady až 5300 Slovákov žijúcich v tejto krajine. Asi 3000 Slovákov pribudlo v Austrálii, kde ich dnes žije približne 15.000. Vo Francúzsku hovoria odhady o 13.000 Slovákoch, okolo 2000 ich pribudlo vo Švajčiarsku a Švédsku, ale aj v Rusku a v Slovinsku. Najväčšiu zostupnú tendenciu uvádzajú odhady v prípade Spojených štátov amerických. Pokiaľ podľa nich v roku 1991 v tejto zámorskej krajine žilo 1,9 milióna Slovákov, rok 2008 zaznamenal ich úbytok na počet 1,2 milióna. V rozmedzí rokov 1991 a 2008 uvádzajú odhady úbytok Slovákov v Poľsku, z 20.000 osôb na 15.000. V Rumunsku za toto obdobie ubudlo 3000 Slovákov a dnes ich tam žije 18.000. Podobná situácia nastala aj v Srbsku, kde klesol počet Slovákov zo 64.000 na 60.000. Od roku 1991 zaznamenalo úbytok približne tisícky Slovákov aj Chorvátsko, dnes tam žije asi 5000 Slovákov. Do skupiny krajín so zostupnou tendenciou patrí aj Juhoafrická republika, v ktorej od roku 1991 do roku 2008 klesol počet Slovákov z 2000 na 600 osôb. Odhad počtu osôb slovenského pôvodu sa od sledovaného obdobia rokov 1991-2008 nemenil v krajinách ako Argentína, Brazília, Bulharsko, Chile, Kanada, Maďarsko, Nový Zéland a Uruguaj. Najviac Slovákov žije v Maďarsku, kde ich počet dosahuje 110.000 osôb, nasleduje Kanada s odhadovaným počtom 100.000, v Argentíne sa predpokladá 30.000 Slovákov, okolo 400 v Brazílii, 250 v Bulharsku a približne stovka v Uruguaji. Na Novom Zélande zaznamenali štatistiky asi 50 a v Chile 25 žijúcich Slovákov. Podľa odhadov približne 1000 Slovákov dnes žije v Nórsku a tiež v Bosne a Hercegovine. Desiatky Slovákov dnes možno nájsť aj na exotickejších miestach sveta. Takmer 500 Slovákov žije v Japonsku a okolo dvoch stoviek ich nájdeme v Kuvajte, ako aj v Kirgizsku. Podľa odhadov žije stovka Slovákov v Indii, rovnako v Číne, 100 ich je na Islande i v Kazachstane. Osemdesiatpäť Slovákov zaznamenali štatistiky v Libanone, 75 v Jordánsku, 60 v Thajsku a približne po 50 Slovákov žije v Bahrajne, v Bolívii, v Egypte a v Katare. Okolo 20 Slovákov by sme našli v Indonézii aj v Malajzii.

Vilma Prívarová: Starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí sa skvalitnila

7. marca 2010 - (tasr)

Vo svete sa k slovenskému pôvodu hlásia viac ako dva milióny osôb. Ich počet, ktorý z roka na rok len mierne kolíše, sleduje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) na základe oficiálnych sčítaní obyvateľstva, odhadov slovenských zastupiteľských úradov a samotných krajanských spolkov. Dva milióny Slovákov žijúcich v zahraničí predstavujú významnú časť populácie, ktorá sa hlási k slovenskému národu a národnosti. Aj preto si zaslúžia pozornosť a starostlivosť zo strany Slovenskej republiky. O Slovákoch žijúcich v zahraničí sa TASR rozprávala s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou.

- Prečo je dôležité, aby Slovenská republika venovala pozornosť krajanom žijúcim v zahraničí?

- Slovenská republika považuje Slovákov žijúcich v zahraničí za integrálnu súčasť slovenského národa. Všetky legislatívne ustanovenia nás zaväzujú k starostlivosti o časť nášho národa žijúceho za hranicami SR. Vzájomné kontakty však slúžia aj na udržiavanie súdržnosti a uchovávanie národného povedomia našich krajanov. Aj v rozširujúcom sa európskom spoločenstve je spolupatričnosť a príslušnosť k národu cennou devízou a rozvíjanie kontaktov, ako aj posilňovanie týchto väzieb nie je dôležité len v morálnej, ale aj praktickej rovine. Krajania predstavujú pre Slovensko významné spoločenstvo, prispievajú k šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí, k propagácii cestovného ruchu, k šíreniu kultúry, ale aj k podpore podnikateľských aktivít a napomáhajú tak k lepším vzájomným vzťahom obidvoch strán.

- Kedy vznikol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol 1. januára 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Prevzal kompetencie z rôznych rezortov. V rámci úradu sa zlúčili Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, ktorý bol štruktúrou Úradu vlády SR, Dom zahraničných Slovákov Ministerstva kultúry SR a z Ministerstva zahraničných vecí SR sme prevzali kompetenciu týkajúcu sa vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, v tom čase preukazu zahraničného Slováka.

- Čo všetko spadá do kompetencie ÚSŽZ?

- Prvoradou úlohou, ktorá nášmu úradu vyplýva zo zákona, je tvorba a výkon štátnej politiky starostlivosti o našich krajanov. Vydávame osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, zabezpečujeme grantový systém, v rámci ktorého krajania predkladajú každý rok svoje projekty. Zabezpečujeme záchranu kultúrneho dedičstva, organizujeme celosvetové konferencie, na ktoré pozývame delegovaných zástupcov krajanských spolkov z celého sveta, realizujeme vzdelávacie aktivity ako napríklad Letnú školu žurnalistiky, poznávacie tábory pre krajanskú mládež, kurzy choreografov, divadelníkov a pripravujeme aj jednotlivé výstavy a prezentácie rôznych diel našich krajanov pre slovenskú verejnosť na území SR. Povinnosťou a zároveň kompetenciou úradu je každoročne predkladať na rokovanie vlády a následne do NR SR Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za predchádzajúci rok a program na budúci rok.

- Aká je kvalita starostlivosti Slovenskej republiky o krajanov žijúcich v zahraničí v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi?

- Vláda SR venuje našim krajanom veľkú pozornosť a obsiahla starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí aj vo svojom programovom vyhlásení. Čo je však oveľa dôležitejšie - tieto prísľuby vlády SR sa aj v praxi napĺňajú. Vláda po prvý raz v histórii prijala strednodobú Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Na základe tohto materiálu sa zabezpečuje koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na starostlivosti o našich krajanov v oblasti legislatívnej, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej a mediálnej. Koncepcia sa dotýka aj otázok súčasnej migrácie, ktorá je jednou z najdôležitejších globálnych tém.

- Dá sa teda povedať, že sa starostlivosť o Slovákov v zahraničí skvalitnila?

- Starostlivosť o našich krajanov sa v posledných rokoch nielen skvalitnila, ale vychádzajúc z kvantitatívnych ukazovateľov zvýšil sa aj objem finančných prostriedkov v rámci grantového systému úradu z pôvodných 2,65 milióna Sk (87.963 eur) na 1,327 mil. eur (40 mil. Sk). Čo je však najdôležitejšie, samotní krajania vnímajú v ostatných štyroch rokoch veľmi pozitívne zvýšený záujem Slovenskej republiky o svoju diaspóru v zahraničí a skvalitnenie starostlivosti Slovenska o Slovákov žijúcich za hranicami svojej vlasti deklarujú na vrcholných krajanských fórach. Významnú oporu majú naši krajania aj v osobe podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý vo vláde SR túto problematiku garantuje, rozumie jej, s krajanmi intenzívne komunikuje a aktivity Slovákov za hranicami vždy podporuje.

- Dá sa kvalita starostlivosti SR o krajanov porovnať napríklad s inými, kultúrne podobnými krajinami?

- Pri porovnávaní s inými krajinami treba vziať do úvahy, že všade majú iný systém starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí. Niekde existujú samostatné inštitúcie, inde podpora funguje len v rámci ministerstiev zahraničných vecí. Ale ak by sme sa porovnali napríklad so susednou Českou republikou, už dvakrát nás navštívila delegácia komisie pre krajanov v Senáte ČR, ktorej sa veľmi páči systém a slovenský model starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí a jej členovia sa zaoberajú aj myšlienkou na zriadenie podobného úradu v Českej republike.

- Je model, v ktorom je starostlivosť o krajanov žijúcich v zahraničí vyčlenená 'pod jednou strechou', teda do kompetencie jedného úradu, prínosnejší?

- -Roztrieštenosť prekážala predovšetkým krajanom, ktorí dlhodobo deklarovali potrebu zjednotenia celej problematiky pod jednu strechu, teda pod jednu inštitúciu. V praktickej oblasti museli isté veci vybavovať na Ministerstve zahraničných vecí SR, iné na Ministerstve kultúry SR či Úrade vlády SR. Dokonca existovali dva grantové systémy, jeden v rámci Ministerstva kultúry SR, druhý na Úrade vlády SR. Kompetentní štátni predstavitelia akceptovali pripomienky a požiadavky krajanov a výsledkom bol vznik Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dnes sa všetky požiadavky krajanov zhromažďujú na jednom pracovisku. Jediná kompetencia, ktorá neprešla na náš úrad, je kompetencia v oblasti školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá zostala na Ministerstve školstva SR. Na druhej strane však treba konštatovať, že aj túto problematiku koordinujeme. Napríklad udeľovanie krajanských štipendií je v kompetencii Ministerstva školstva SR, úrad má však v tejto komisii svoje zastúpenie.

- Koho vlastne môžeme označovať za Slováka žijúceho v zahraničí?

- Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je buď štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.

- Aká legislatíva upravuje štatút Slováka žijúceho v zahraničí?

- Je to Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

- Aké výhody získava Slovák žijúci v zahraničí získaním osvedčenia, preukazu o svojom statuse, teda priznaním postavenia zahraničného Slováka?

- Vydaním osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí jeho držiteľ nadobudne prechodný pobyt v Slovenskej republike. Držiteľ osvedčenia nemusí žiadať o povolenie na zamestnanie v SR. Tým, že má povolený prechodný pobyt na Slovensku, môže vydaný doklad použiť v rámci podnikania alebo živnosti a výhodou je aj zjednodušený proces udeľovania občianstva.

- Koľko percent zo Slovákov žijúcich v zahraničí má záujem o získanie štatútu Slováka žijúceho v zahraničí?

- Percentuálne sa to nedá vyjadriť, explicitne však áno. Od svojho vzniku, teda od roku 2006 ÚSŽZ vydal celkovo 3707 osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí.

- V ktorých krajinách a na ktorých kontinentoch sú najväčšie enklávy Slovákov?

- Na základe cenzu je najväčší počet osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti v USA, veľa Slovákov žije v Čechách, ale aj v Kanade, vo Veľkej Británii, Írsku a v Srbsku.

- V ktorých exotických kútoch sveta tiež mapujete Slovákov?

- Aktívne krajanské spolky máme v Libanone, Sýrii, na Cypre, ale aj v Turecku. Niekoľko desiatok krajanov evidujeme i v niektorých krajinách Afriky a dokonca aj v Japonsku.

- Možno presnejšie charakterizovať rozdiely medzi jednotlivými komunitami Slovákov vo svete?

- Slovenské komunity v západnej Európe a zámorí sú bez právneho statusu menšiny a tvoria početnú väčšinu slovenského zahraničia. Možno ich rozdeliť na tri skupiny. Tou prvou sú potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, ktorí žijú v prisťahovaleckých krajinách západnej Európy a zámoria, stratili výhodu pôvodného lokálneho sústredenia, sú značne asimilovaní, jednotiaci aspekt materinského jazyka sa vo významnej miere stratil, pretrváva však vzťah ku krajine ich predkov a hrdosť na slovenský pôvod. Migračná vlna po roku 1989 smerovala predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií. Tvoria ju predovšetkým príslušníci strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl, so živými väzbami na domovinu. Tretiu skupinu tvorí migračná vlna po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) po roku 2004, ktorá smerovala predovšetkým do tzv. starých krajín EÚ, do západnej, južnej a severnej Európy.

- V ktorých krajinách žijú Slováci so statusom národnostnej menšiny?

- Komunity Slovákov so statusom národnostnej menšiny pôsobia v Maďarsku, Českej republike, v Poľsku, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Ukrajine a v Rakúsku.

- Čo podľa vašich skúseností motivuje dnes Slovákov k odchodu do zahraničia?

- Predovšetkým sú to pracovné príležitosti, možnosti vyššieho zárobku, štúdium a rodinné dôvody.

- Zaznamenali ste aj návrat Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensko, napríklad v dôsledku hospodárskej krízy?

- Áno. Veľa Slovákov sa vrátilo z Veľkej Británie a taktiež z Írska.

- Ako sa organizujú Slováci v zahraničí, v ktorých krajinách sú organizácie Slovákov najagilnejšie?

- V zámorských krajinách sa krajania združujú v spolkoch s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú svoje odbočky v jednotlivých štátoch a provinciách. V niektorých krajinách sa združujú v početných neštruktúrovaných organizáciách, v menšine krajín pôsobí len jeden spolok s teritoriálnym obmedzením. Migračná vlna Slovákov po roku 1989 sa, po vytvorení organizácií, sústreďuje predovšetkým na prezentáciu Slovenska, na vytváranie vzájomných kontaktov.

- Zmenilo sa niečo po vstupe SR do EÚ?

- V migračnej vlne po vstupe Slovenska do Európskej únie po roku 2004 vznikli nové veľké komunity napríklad vo Veľkej Británii, Írsku, Belgicku. Tvoria ju predovšetkým príslušníci mladej a strednej generácie, so živými neprerušenými väzbami na Slovensko, ktorí majú v rámci priestoru EÚ svoje práva vyplývajúce z členstva SR v EÚ. U tejto skupiny ide o slovenských občanov, ktorí si zachovávajú svoje občianstvo, práva a povinnosti z toho vyplývajúce, udržiavajú intenzívne kontakty so Slovenskom a rodná krajina je povinná sa o nich starať a poskytovať pomoc v zmysle práv občana SR a občana členského štátu EÚ. U veľkej časti tejto emigrácie je predpoklad, že si zachovávajú slovenský jazyk a kultúru, respektíve že sa vrátia na Slovensko.

- Ktoré organizácie na Slovensku sa venujú Slovákom žijúcim v zahraničí?

- Na starostlivosť o Slovákov v zahraničí sa zameriava aj Matica slovenská. V rámci Matice slovenskej pôsobí ako zbierkotvorné pracovisko Krajanské múzeum. Pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí je vytvorená Komisia kultúrneho dedičstva zložená z členov, ktorí zastupujú inštitúcie a vedecké pracoviská, ktoré majú vo svojich fondoch dokumenty a zbierky týkajúce sa dejín a života Slovákov žijúcich v zahraničí. Sú to Slovenský národný archív, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Ústav pamäti národa, Univerzitná knižnica, Krajanské múzeum Matice slovenskej.

- Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje proces tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako vyzerajú jeho konkrétne aktivity v praxi?

- Náš úrad v zmysle zákona o Slovákoch žijúcich zahraničí koordinuje vzájomnú komunikáciu a spoluprácu SR so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Jednou z povinností a zároveň kompetencií úradu je predkladať každoročne na rokovanie vlády SR a následne do Národnej rady SR Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za predchádzajúci rok spolu s návrhom programu štátnej politiky na ďalší rok. Predmetný materiál nám teda umožňuje predkladať vláde konkrétne zámery v uspokojovaní potrieb našich krajanov v krátkodobom horizonte.

- Úrad si však stanovil aj vyššie méty a prvýkrát v histórii vypracoval strednodobú Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Čo je jej cieľom?

- Tento materiál schválila slovenská vláda v septembri 2008. Na jeho základe sa zabezpečuje koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na realizácii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti legislatívnej, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej a mediálnej. Koncepcia sa dotýka aj otázok súčasnej migrácie, ktorá je jednou z najdôležitejších globálnych tém. V súčasnosti je v pohybe viac ľudí ako v ktoromkoľvek inom období ľudských dejín. Koncepcia stanovuje konkrétne úlohy s presne definovaným dátumom plnenia.

- Na čo prioritne je zameraná štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Oblasti podpory sú explicitne uvedené v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí a je to vzdelávanie, veda, výskum, kultúra, médiá a oblasť informačná. Medzi najdôležitejšie úlohy podchytené uzneseniami vlády patrí príprava televízneho vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zriadenie expozície dejín vysťahovalectva a života Slovákov, ale aj vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave a v neposlednom rade udržanie výšky finančných prostriedkov na podporu krajanov výhľadovo každoročne v rámci grantového systému úradu na úrovni 1,327 mil. eur (40 mil. Sk). Väčšinu z týchto úloh sa nám darí postupne plniť, definitívne plnenie niektorých z nich však bude zrejme oddialené v dôsledku finančnej krízy.

- Má finančná kríza dopad aj na kvalitu štátnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Za veľké pozitívum považujem fakt, že aj v tomto roku udržíme výšku finančných prostriedkov určených na priamu podporu aktivít našich krajanov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má svoje zastúpenie v Rade vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a aktívne sa do jej práce zapája, ak by však nebol personálne poddimenzovaný, mohlo by sa jeho jedinečné know-how v krajanskej problematike širšie využívať aj v iných oblastiach, akými sú napríklad podpora cestovného ruchu a vzájomných podnikateľských aktivít.

- Ako konkrétne pomáha Slovenská republika Slovákom žijúcim v zahraničí?

- Strategickým cieľom štátnej politiky Slovenskej republiky je prostredníctvom nášho úradu vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít so zámerom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Od vstupu do EÚ vychádzajú hlavné ciele štátnej politiky v oblasti starostlivosti o krajanov z jej európskej dimenzie, z európskeho princípu riešenia záležitostí národnostných menšín a migrantov. Úrad je zodpovedný za realizáciu grantového systému, v rámci ktorého sa na základe predkladaných projektov podporujú rôznorodé aktivity zahraničných Slovákov. Hoci projektové žiadosti niekoľkonásobne presahujú finančné možnosti, krajania sú vďační vláde SR za túto formu priamej podpory.

- Výkon štátnej politiky v oblasti krajanskej problematiky sa opiera o celkové smerovanie zahraničnej politiky SR. S akými inštitúciami v tomto smere úrad spolupracuje?

- Rada konštatujem, že úrad má vynikajúcu spoluprácu tak s rezortom zahraničia Slovenskej republiky, s našimi zastupiteľskými úradmi a konzulátmi v zahraničí, s mnohými honorárnymi konzulmi SR v zahraničí, ako aj s kanceláriou prezidenta SR, s ktorými veľmi často koordinuje svoje aktivity a priamu podporu našich krajanov.

- Treba však zdôrazniť, že bez finančnej dotácie zo strany Slovenska by mnohé krajanské akcie a aktivity zostali jednoducho nerealizovateľné...

- Priama finančná podpora je však iba jedna strana mince. Vláda SR v rámci svojej politiky zameranej na diaspóru podporuje aj iné prioritné oblasti pomoci, akcie a aktivity realizované naším úradom na pôde SR, akými sú Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí ako vrcholné celosvetové fórum delegovaných zástupcov krajanských spolkov a organizácií, Dni Slovákov žijúcich v zahraničí v rôznych slovenských regiónoch a v Bratislave, Krajanská nedeľa folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, Letná škola žurnalistiky, poznávací tábor pre krajanskú mládež Putovanie za poznaním, kurzy pre divadelníkov a ochotníkov, odborné semináre, výstavy, prezentácie. Okrem prezentácie živej krajanskej kultúry sa úrad zameriava aj na záchranu kultúrneho dedičstva s cieľom zachovať a odovzdať čo možno najviac pre nasledujúce generácie. Je to práve náš úrad, ktorý sprostredkúva presun vzácnych písomností na Slovensko, realizuje projekt katalogizácie slovacík prostredníctvom katalogizačného celoslovenského systému CEMUZ ponúknutého na používanie krajanským inštitúciám, múzeám a dokumentačným strediskám a spolupracuje so všetkými inštitúciami na Slovensku, v ktorých odbornej náplni je aj činnosť zameraná na našich krajanov.

- Úrad sa venuje aj vybavovaniu sťažností Slovákov žijúcich v zahraničí. Čoho sa najčastejšie týkajú?

- Musíme sa pochváliť, že minulý rok sme nedostali ani jednu oficiálnu sťažnosť. Niekedy prídu listy, v ktorých sa krajania informujú, prečo bolo pozastavené konanie o udelení osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Väčšinou ide o mailové otázky jednotlivcov, ale všetko je v rovine získavania informácií. Pokiaľ nie je daná oblasť v našej kompetencii, odporúčame im, kde a na koho sa majú obrátiť.

- Čo by sme ako Slováci žijúci na území Slovenska mali vedieť o Slovákoch žijúcich v zahraničí? Venujeme ich dostatočnú pozornosť?

- Každý vníma túto problematiku inak. Škála postojov obyvateľstva Slovenska ku krajanom v zahraničí je široká, ale ľudí celkove oslovuje, keď sa dozvedia, že významné osobnosti máme aj v radoch našich krajanov v zahraničí, ktorí sa stále hlásia ku svojim koreňom. Slovenská verejnosť veľmi pozitívne vníma veľké množstvo folklórnych telies, ktoré šíria dobré meno Slovenska v zahraničí. Táto téma nie vždy dostatočne zamestnáva aj médiá, aj keď nám Slováci žijúci v zahraničí majú stále čo ponúknuť. V tomto smere je veľmi pozitívne, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol kooptovaný aj do Rady vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí sme prostredníctvom informácií od krajanských spolkov zrealizovali analýzu, ako samotní krajania vnímajú prezentáciu Slovenska v zahraničí a ako by si sami predstavovali skvalitnenie imidžu našej krajiny.

- Čo na základe analýzy krajanom v prezentácii Slovenska najviac chýba?

- Mnohí z nich deklarovali potrebu oveľa väčšieho množstva propagačných materiálov. Sami robia prezentačné akcie, na ktoré prichádzajú občania ich domovských krajín a nedostatok tejto formy prezentácie postrehli napríklad aj na veľtrhoch cestovného ruchu. Aktívne sa ponúkajú za prostredníkov informácií a vyžadujú väčšiu schopnosť Slovenska „vedieť sa v cudzine predať”. A pretože sami vedia o krásach a bohatstve Slovenska, o to citlivejšie vnímajú nedostatok propagačných materiálov o našej krajine. Na druhej strane im chýba aj malá prezentácia osobností Slovákov žijúcich v zahraničí aj doma na Slovensku. Privítali by aj vysielanie Slovenskej televízie pre krajanov, na ktorom momentálne pracujeme, čo by pomohlo nielen krajanom, ale aj zviditeľneniu Slovenska v zahraničí.

- Prostredníctvom akých kanálov sa zasa najčastejšie dostávajú informácie o dianí v našej krajine ku krajanom žijúcim v zahraničí?

- Tých kanálov je viac. Vydávame časopis Slovenské zahraničie, kde v rámci možností časopisu informujeme, čo sa deje doma a približujeme život krajanských komunít na Slovensku. Štátna starostlivosť je jedna rovina, ale priamu spoluprácu s našimi krajanmi majú aj vyššie územné celky a jednotlivé mestá Slovenska, ktoré majú podpísané aj zmluvy s rôznymi oblasťami, kde sú aktívne krajanské spolky, ktoré do spolupráce veľmi pozitívne vstupujú. Informačných zdrojov a kanálov je viac. Napríklad naše katolícke misie v zahraničí plnia okrem dušpastierskej roviny aj spoločenskú a informačnú funkciu.

- Mnohí zo Slovákov žijúcich v zahraničí sa na Slovensku narodili, odišli do cudziny a svoje korene prežívajú stále veľmi intenzívne. Myslíte si, že aj mladšie generácie Slovákov, ktoré sa narodili už v cudzine, dokážu rovnako intenzívne prežívať vzťah ku krajine svojich predkov?

- U druhej a tretej generácie je to už trochu iné, ale je to veľmi individuálne a dovolím si tvrdiť, že záleží od každej slovenskej rodiny v zahraničí, ako vedie svojho potomka. Máme ale skvostné prípady, kde sa slovenský jazyk, ale aj identita k slovenskému národu naozaj udržiava aj po viacero generácií, aj keď už okolie nie je slovenské. Veľa závisí aj od rodinných kontaktov so Slovenskom. Pokiaľ môžem hodnotiť podľa mojich osobných postrehov, tak jednoznačne majú v období mladosti príslušníci druhej alebo tretej generácie Slovákov žijúcich v zahraničí iné životné starosti a problémy, v staršom veku začínajú viac hľadať korene a cestovať do krajiny svojich predkov. V súčasnosti podporujú budovanie vzťahu k vlasti svojich predkov aj vďaka možnosti veľmi intenzívnej mobility, ako aj vďaka technickým vymoženostiam a komunikácie. Neobávam sa, že by sa niť spájajúca krajanov so svojou vlasťou v ďalších generáciách v budúcnosti pretrhla. Naopak, dnes môže len silnieť.

Televízne vysielanie pre krajanov sa rozbieha v tomto roku

7. marca 2010 - (tasr)

Distribúcia signálu slovenskej televízie do zahraničia je dlhoročnou požiadavkou Slovákov žijúcich v zahraničí v rôznych krajinách sveta. Uviedol to pre TASR predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. V dnešnom čase, keď sú elektronické médiá najsledovanejším informačným zdrojom a najsledovanejším kultúrnym nosičom je celkom pochopiteľné, že táto požiadavka je pre zachovanie národnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí opodstatnená. „V priebehu mnohých rokov sme absolvovali množstvo rokovaní a objavilo sa veľa projektov. Dlho sa hovorilo o možnosti satelitného vysielania, existoval už aj projekt Slovenskej televízie 5, ktorá by sa vysielala prostredníctvom satelitu. V projekte šlo o blokové osemhodinové vysielanie. Všetky projekty sa napokon skončili s príchodom ekonomickej krízy,” dodal. Pri hľadaní náhradných riešení sa podľa Skalského podarilo nájsť východisko v spoločnom projekte s ministerstvom kultúry. „Ide o distribúciu individuálnych prijímačov, ktoré budú dekódovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a s pomocou našich členských organizácií sa budú distribuovať priamo medzi Slovákov, ktorí v cudzine žijú a majú o šírenie slovenského televízneho a rozhlasového vysielania záujem,” spresnil. Podľa neho sa budú prijímače vďaka množstvovej zľave a dotácii zo strany Slovenskej republiky distribuovať za relatívne nízky poplatok. „Tým, že ide o individuálny príjem vyhneme sa aj právnym problémom, napríklad s autorskými právami, ktoré predtým úvahy o možnosti televízneho príjmu v zahraničí sťažovali,” vysvetlil s tým, že projekt je momentálne v štádiu rokovaní a zisťovania záväzného záujmu ľudí v zahraničí. Skalský uviedol, že projekt vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa má rozbiehať už v tomto roku a v prvej fáze sa bude týkať blízkych krajín ako Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a Srbska a v ďalších fázach ho chcú realizovať aj v zámorí, kde sú požiadavky na vysielanie slovenskej televízie dlhodobo silné. „Záleží nám aj na tom, aby sa vysielalo nielen pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Preto sa do programu Slovenskej televízie usilujeme dostať aj niektoré programy o týchto komunitách alebo o výnimočných osobnostiach, ktoré v slovenských komunitách v zahraničí žijú. Pre krajanov žijúcich v zahraničí je dôležité včleniť sa aj do existujúcich formátov Slovenskej televízie. Privítali by sme aj možnosť, aby sa do rôznych druhov diskusných televíznych relácií pozývali odborníci, politológovia alebo umelci z komunít Slovákov žijúcich v zahraničí,” spresnil Skalský. Pri zmienke o komerčných televíziách uviedol, že to, o čom sa dnes zatiaľ hovorí je vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, všetkých ich kanálov. Zároveň ocenil vysielanie Slovenského rozhlasu pre krajanov. Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí už niekoľkokrát intervenovalo v prospech jeho zachovania. Toto vysielanie podľa neho zohráva v živote Slovákov v zahraničí veľkú rolu a dodal, že podobný typ vysielania by krajania uvítali aj v Slovenskej televízii, aj keď je proces prípravy televízneho vysielania určeného špeciálne pre krajanov komplikovanejší a finančne náročnejší ako jeho rozhlasová podoba. „V súčasnosti sa usilujeme túto požiadavku riešiť tak, že medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí bude šírené celé vysielanie Slovenskej televízie a zároveň budú do vysielania implementované programy, ktoré sa budú venovať problematike Slovákov žijúcich v zahraničí,” uviedol. Efekt takéhoto vysielania bude podľa neho dvojstranný. Na jednej strane sa dozvedia čosi o Slovákoch žijúcich v zahraničí aj Slováci doma a na druhej strane Slovákov žijúcich v zahraničí zaujíma aj dianie na Slovensku. Skalský nepovažuje internetové vysielania za dostatočne kvalitné a prístupné všetkým vekovým ročníkom Slovákov žijúcich v zahraničí. „Určite je to budúcnosť, ale my si nemôžeme dovoliť počkať 10-15 rokov a medzitým stratiť identitu množstva Slovákov žijúcich v zahraničí, a potom čakať, že sa to vyrieši samo,” uzavrel Skalský.

Slovenské komunity v zahraničí majú záujem

o kultúrnu prezentáciu Slovenska

8. marca 2010 - (tasr)

V každej krajine so slovenskou komunitou je snaha o kultúrnu prezentáciu Slovenska. Najvšestrannejší v kultúrnych aktivitách sú podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubice Bartalskej Slováci v Srbsku. „V Srbsku dominuje literatúra, divadlo a výtvarné umenie. Divadelná scéna má aj svoje profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo, kam chodia predstavenia režírovať aj režiséri zo Slovenska,” konštatovala pre TASR s tým, že majú aj svojich režisérov, z ktorých viacerí vyštudovali na Slovensku. V Srbsku vyjde ročne okolo pätnásť kníh po slovensky píšucich autorov, vydávajú reedície klasickej slovenskej literatúry, ale aj historické diela a odbornú literatúru. „Spomedzi Slovákov žijúcich v zahraničí vydávajú v Srbsku aj najviac časopisov, medzi nimi aj časopisy pre deti a mládež výlučne v slovenskom jazyku,” spresnila. Literatúra bola silnejšou stránkou tvorivej prezentácie aj u Slovákov v Rumunsku, o čo sa zaslúžil už nežijúci básnik, spisovateľ a publicista Ondrej Štefanko. Sformoval okolo seba skupinu spisovateľov, ktorých diela vydával vo vydavateľstve v Nadlaku a tým ponúkol možnosti vydávania slovenských kníh aj ďalších autorov z Dolnej zeme. K umeleckému rastu týchto spisovateľov prispela aj vzájomná a veľmi intenzívna spolupráca so spisovateľmi zo Srbska a v istom období významne prispeli aj k literárnej prezentácii Slovákov v Maďarsku. „Maďarsko je v súčasnosti charakteristické dobrou úrovňou etnologického výskumu tamojších Slovákov. V Békešskej Čabe je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, kde sa venujú zaujímavým témam,” povedala Bartalská, pričom uviedla, že v každom regióne sa organizujú Slovenské dni a Dni slovenskej kultúry, gastronomické prehliadky a ochutnávky typických dolnozemských jedál, folklórne prehliadky, súťaže v speve a recitácii. „V posledných rokoch sa v Maďarsku revitalizovala aj divadelná činnosť. Divadelný súbor Vertigo v Budapešti má napr. profesionálnu aj amatérsku scénu a často ich vystúpenia môžeme vidieť aj v bratislavskom divadle A-ha,” informovala. Slováci v Poľsku majú zasa vynikajúcu tlačiareň, ktorá bola postavená ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia aj vďaka finančnej pomoci zo Slovenska. „Tlačia v nej nielen reprezentačný krajanský časopis Život a svoje publikácie, ale plnia aj objednávky na tlač novín, časopisov a kníh krajanov z iných kútov sveta,” dodala. „V Rakúsku je aktívny Rakúsko-slovenský kultúrny spolok a príchodom Slovákov najmä do Viedne v ostatných dvadsiatich rokoch nastali podmienky pre vznik detského folklórneho súboru Rozmarín, v ktorom účinkujú slovenské deti od 3 do 14 rokov, ktoré sa už v Rakúsku narodili,” povedala Bartalská. Slovenský folklór podľa nej milujú aj v krajine galského kohúta. Najstarší je folklórny súbor Nádeje, v ktorom pôsobia krajania zo Slovenska aj Česka. Tento zožal veľké úspechy nielen vo Francúzsku, ale aj v iných krajinách, a samozrejme, aj na Slovensku. Popularita slovenského folklóru, tanca a hudby medzi Francúzmi prispieva k tomu, že každé vystúpenie súboru je žiadané a v posledných rokoch sa do súboru hlásia aj mladí Francúzi. Napriek tomu, že aj v Nemecku slovenská komunita za posledných dvadsať rokov vzrástla, v tejto krajine treba podľa Bartalskej vyzdvihnúť najmä činnosť slovenských katolíckych misií, ktoré pôsobia nielen ako cirkevné a náboženské, ale aj ako kultúrne stánky. „Stretnutia po bohoslužbách vytvárajú vhodný priestor na organizovanie a prípravu rôznych kultúrnych podujatí. S misiami spolupracujú aj spolky pôsobiace v Nemecku, napr. Slovensko-nemecký kultúrny klub v Mníchove a podobne,” spresnila. V Škandinávii žijú najmä Slováci z migračnej vlny 68. roku. Ide zväčša o Slovákov, ktorí ešte stále dokonale ovládajú slovenský jazyk a ktorí majú k Slovensku stále živý vzťah. Táto generácia sa v súčasnosti dostáva do vedenia spolkov, pretože v čase príchodu do novej krajiny mali iné starosti a problémy, ako sa starať o slovenský život. Bartalská pripomenula, že vo Švédsku je veľmi aktívny Švédsko-slovenský spolok, ktorý vydáva reprezentačný dvojrečový časopis. Za zmienku stojí Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa, ktorá prispela k tomu, že Rúfusove básne sa začali prekladať do švédčiny. V Taliansku okrem známeho Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a Slovenského ústavu, ktorý sa v minulosti meritórne pričinil o vydávanie kníh slovenských autorov v exile a náboženskej literatúry v slovenčine, kultúrnu misiu napĺňajú Slovenky, ktoré sa vydali za Talianov a sú veľkými propagátorkami slovenskej kultúry. „Aktívne spolky so zameraním na kultúrne prezentácie pôsobia v Miláne, v Turíne, v Bologni a aj vďaka ich činnosti sa o Slovákoch v Taliansku viac vie. V Turíne sa napríklad pravidelne organizujú kvalitné umelecké výstavy umelcov zo Slovenska,” konkretizovala Bartalská. V posledných rokoch podľa nej významne stúpol počet Slovákov vo Veľkej Británii. Na rozvoji kultúry sa odráža aj ich vekové zloženie. Zväčša mladí ľudia založili nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Írsku slovenské centrá a venujú sa aktivitám na propagáciu Slovenska. Vo Veľkej Británii pôsobia dva kvalitné folklórne súbory, v Írsku jeden. Ich založenie iniciovali tanečníci, hudobníci a speváci, ktorí v rôznych folklórnych súboroch účinkovali na Slovensku. „V cudzine sa zorganizovali a dnes prezentujú slovenskú komunitu na kultúrnych podujatiach v Británii a Írsku, aj na folklórnych prehliadkach na Slovensku. V tomto roku vystúpi na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve aj folklórny súbor Ostroha z Írska,” informovala. Slovenská kultúra má v kruhoch krajanov svojich reprezentantov aj na opačnom konci planéty. „Málopočetnú slovenskú komunitu v Austrálii posilnili juhoslovanskí Slováci, ktorí sa vysťahovali za prácou v 60.- 70. rokoch minulého storočia. Dnes je to už druhá generácia Slovákov, ktorá je aktívna v Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne a patria k najslovenskejším predstaviteľom slovenskej kultúry v Austrálii,” uzavrela.

Jarmila Šimaiová-Divíšková (Švédsko):

Doma je na Slovensku, stále sme Slovákmi

8. marca 2010 - (tasr)

Rodina Šimaiovcov zo Švédska navštívila pri príležitosti Dní zahraničných Slovákov 2009 Slovensko po dlhých 26 rokoch v kompletnom zložení: mama Jarmila, otec Pavol a synovia Vladimír a Peter. Prvýkrát po emigrácii v roku 1968 navštívili spolu rodnú krajinu v roku 1983. Počas Dní zahraničných Slovákov Jarmila Šimaiová-Divíšková na výstave predstavila svoje výtvarné diela z batiky a hudobný skladateľ Pavol Šimai na slávnostnom záverečnom galakoncerte uviedol dve skladby. Manželia Šimaiovci zo Švédska navštevujú rodné Slovensko najmenej raz do roka. Zväčša ich sem privedie hudba. Vďaka záujmu o tvorbu hudobného skladateľa Pavla Šimaia nechýbajú na Bratislavských hudobných slávnostiach alebo na medzinárodnom festivale súčasnej hudby Melos Ethos. Rodina Šimaiovcov za dramatických podmienok opustila Československo bezprostredne po vpáde sovietskych vojsk v auguste 1968. Ich rozhodnutiu nezabránil vtedy ani nízky vek ich detí. V rozhovore pre TASR zaspomínali, aká bola ich cesta do Švédska, ktoré sa stalo ich druhým domovom.

- Napriek tomu, že vaše deti boli veľmi malé, neváhali ste v auguste 1968 spraviť krok, ktorý navždy zmenil vaše životy...

Jarmila Šimaiová: - Áno, syn Vladimír mal päť rokov a Peter len tri. Rozhodli sme sa presne 21. augusta o šiestej hodine ráno, po vstupe sovietskych vojsk na naše územie. Manželovi som hneď povedala, že treba odísť. Vychádzala som z toho, že moji rodičia zažili prvú svetovú vojnu, ja som sa narodila do druhej svetovej vojny a naše deti sa zrazu ocitli v okupácii. Vedela som, že treba odísť. A už ráno sme zabalili všetky veci a pokúšali sme sa odísť. Ale veľmi sa nám to nedarilo.

- Ako sa vám to podarilo?

JŠ: - Odišli sme až na tretí pokus. Na tretí deň sme prešli do Rakúska cez Mikulov. Bolo to však dosť dramatické, pretože sme sa s malou fiatkou predierali medzi sovietskymi tankami. Mala som strach najmä kvôli deťom. Odchod bol dramatický aj svojou rýchlosťou. Nahádžte v priebehu pár hodín do auta veci, o ktorých si myslíte, že sú najpotrebnejšie a nechajte celý svoj doterajší život za chrbtom. Nevedeli sme, čo bude ďalej, kedy a či sa budeme môcť vrátiť, nevedeli sme, na ako dlho odchádzame. Ale hnala ma myšlienka, že keď mama prežila vojnu, ja som sa narodila do vojny, nechcem, aby moje deti žili v takom svete a chcem odísť za každú cenu.

Pavol Šimai: - Za všetkým bola manželka. Keby nebola prevzala iniciatívu, neviem, ako by to dopadlo. Bolo to najmä jej rozhodnutie. Na jednej strane má dobrodružnú povahu, na strane druhej ju ovládol strach z toho, ako sa zmení spoločenská situácia.

- Dnes žijete v Štokholme. Aká bola cesta z Československa do vášho nového domova?

JŠ: - Stále to bolo dramatické. Hranice v Mikulove sme prechádzali s vízami do Rumunska, kam sme sa v ten rok chystali na dovolenku. Pohraničník nás preto nechcel pustiť. Na naliehanie, že ideme do Rumunska cez Rakúsko a vďaka sľubu, že sa určite vrátime, napokon privolil. Sľub sme ale nedodržali.

PŠ: - Zostali sme vo Viedni, kde sa nám ponúkalo niekoľko možností. Mňa lákala emigrácia do Švajčiarska, pretože krajina počas istého času prijímala Čechoslovákov. Dostal som aj prisťahovalecké vízum pre Slovákov. Ale dostali sme list aj od slovenských priateľov zo Švédska, ktorí nás uistili, že nám zabezpečia aj ubytovanie a prácu. To rozhodlo. Vízum je pekná vec, ale zvíťazili lepšie podmienky pre život rodiny.

- Aké boli vaše začiatky vo Švédsku?

JŠ: - Bolo to veľmi ťažké. V cudzine človek stratí svoju identitu. Doma som mala veľmi peknú prácu, dobrých kolegov, rodinu. Harmónia. Bolo to ťažké.

PŠ: - Človek sa samozrejme dožije všelijakých sklamaní. Ani sľubovaná práca nebola taká, ako som očakával. Zobral som si so sebou niekoľko magnetofónových pások so svojou tvorbou. Ale ukázalo sa, že na ne nie je nikto zvedavý. Mohol som si ich hrať len sám pre seba v peknom byte. Dodnes ich nikto nepočúval. To, čo som tam doteraz vytvoril, je už nová tvorba. Tvorba, ktorá vznikla na novej pôde a z nových podnetov, ktoré tam boli.

- Akej profesii ste sa teda venovali na začiatku pôsobenia vo Švédsku?

PŠ: - Moja služba, tak sa volá práca vo Švédsku, spočívala v tom, že som učil malé deti hrať na klavíri a na zobcovej flaute.

JŠ: - Spočiatku som sa starala o deti a v januári som dostala prácu v detskom vydavateľstve, napriek tomu, že som nevedela ani slovo po švédsky. Ale pracovala som ako výtvarný redaktor, tak som sa jazyk učila postupne. Nevedela som si ale zvyknúť na povahu tamojších ľudí, ktorí sú uzatvorenejší ako my. Všetko mi pripadalo príliš čisté, všetko dokonale fungovalo. Najskôr som túto krajinu vnímala ako „akvárium bez srdca.” Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie a trvalo veľmi dlho.

- Koľko rokov ste sa nemohli vrátiť domov?

PŠ: - Sedemnásť rokov. V roku 1969 sme sem ešte prišli na návštevu a potom spadla opona. Ako emigranti sme boli odsúdení, dostali sme rok a pol väzenia a kým sme požiadali o vyslobodenie z československého občianskeho zväzku, boli sme stále v nebezpečenstve.

JŠ: - Pre mňa to bolo veľmi ťažké. Nevidieť mamu a sestry. Je to ťažké dodnes myslieť na mamu bez toho, aby som nemyslela na ten žiaľ a roky, ktoré sme boli odlúčené.

- A ako sa vám v porovnaní so začiatkami žije vo Švédsku dnes?

JŠ: - Cítim sa tam veľmi dobe. Cez žiaľ, ktorý trval veľmi dlho, som sa dostala tvorbou. Vo Švédsku som navštevovala dva roky výtvarnú školu, kde som sa naučila a zdokonalila v špeciálnej technike batikovania. Svoje pocity som pretransformovala do tvorby. V tejto technike sa najskôr nanášajú najsvetlejšie tóny a vrstvy horúceho vosku. Finále obrazu je len čierna farba. Takže pred jeho dokončením vôbec nevidíte, ako bude vyzerať. To more vosku pre mňa vtedy symbolizovalo mŕtve Československo a obraz, ktorý bol po dokončení farebný a živý, sa stal zobrazením mojej prítomnosti. Cez obrazy som sa z depresie dostala.

PŠ: - Mne sa zasa takmer 15 rokov snívali sny o tom, že sa niekam vraciam, odkiaľ ma potom nechcú pustiť. Naraz som nazad v Československu a neviem, ako sa mám dostať späť do Švédska. Vo sne vás prepadne poriadna panika. Ako som sa dozvedel od ostatných, podobné sny však mávajú mnohí emigranti.

- Ovplyvnilo cudzie prostredie aj vašu tvorbu?

PŠ: - Nemyslím. Pri svojom vývoji sú umelci ovplyvnení tým, čo robili druhí, pred vami alebo v súčasnosti. A keď sa chcete vymaniť z priemeru, najskôr sa musíte zaradiť do radu, umeleckej skupiny. Keď ste v emigrácii, nemáte kam patriť. Tak človek robí to, čo sa mu chce robiť najviac. Odpadajú pózy alebo povinnosti, že to treba robiť tak, ako to robia ostatní. Do istej miery ma emigrácia paradoxne práve tvorivo oslobodila.

JŠ: - V tvorbe ma inšpirovala aj krajina a nové podnety, ktoré mi ponúkala. Keď som mala prvú výstavu, napísala som mame, že ma čakajú výstavy aj inde. V Bratislave, v Prahe, v Osle, v Štokholme, Göteborgu... a naozaj sa to všetko splnilo. Veľkú výstavu v Bratislave navštívila aj moja mama. Uvedomila som si, že toto by sa mi nestalo, ak by som zostala v Bratislave. Dodnes by som asi sedela vo vydavateľstve a robila výtvarnú redaktorku. Tieto obrazy by nikdy neboli vznikli. Dnes sú moje obrazy pre moju dušu bohatstvom.

- Váš syn Peter pracuje vo finančnej sfére a žije v Londýne. Veľa cestuje aj syn Vladimír, ktorý sa venuje žurnalistike a výučbe švédčiny a angličtiny. Je to pre vás satisfakcia, že vaše deti dnes môžu voľne prechádzať hranice?

JŠ: - To je veľký rozdiel a je to celkom iný pocit, keď sú hranice otvorené. Ako rodina sme spolu prešli Holandsko, Belgicko, Írsko, Škótsko. Pocitovo je to obrovský rozdiel, či človek odchádza z vlasti ako emigrant alebo ide, tak ako dnes mladí ľudia, za prácou alebo vzdelaním. Ľudia, ktorí pred rokmi emigrovali, nemohli cestovať skoro 20 rokov domov, navštíviť mamu, rodičov. Pre dnešných ľudí nie je žiadny problém odísť a vrátiť sa. Hocikedy, keď im je smutno nasadnú do lietadla a sú pri rodine. Nehovoriac o súčasných možnostiach elektronickej komunikácie.

- Ako sa dnes pozeráte na krok, ktorý urobili vaši rodičia, v dobe keď sa rozhodli opustiť rodnú vlasť?

Syn Vladimír Šimai: - Pohľad dospelého človeka je dnes už iný. Naozaj ma to obohatilo. Ovládam dve reči a som súčasťou dvoch rozličných kultúr. Urobilo to zo mňa bohatšieho človeka.

Syn Peter Šimai: - A máme dve identity. Medzi rodinou sa cítim ako Slovák, ale medzi Slovákmi nie som si úplne istý, pretože na Slovensku som nebol veľakrát. Brat chodí na Slovensko častejšie. Na druhej strane medzi Švédmi som Švéd, ale niekedy sa tak necítim. Vedia, že nie som rodený Švéd. Preto je pre mňa príjemné žiť v tretej krajine a v Londýne, kde žijem, sú všetci cudzinci. Je to metropola mnohých národností a rečí.

- Ako vás viedli rodičia k uchovávaniu rodného jazyka?

Syn Vladimír Šimai: - Najmä tým, že s nami po slovensky hovorili. Ja som sa učil slovenčinu aj jeden rok v škole. Mama nám stále čítala slovenské rozprávky. Vedeli sme ich naspamäť. Rovnako ako rôzne básničky. Aj tie sme vedeli naspamäť. Vďaka tomu nám ani v švédskom prostredí nechýbala bohatá slovná zásoba zo slovenčiny.

- Viete krásne po slovensky. Prečo si aj vo Švédsku udržiavate slovenčinu?

Syn Peter Šimai: - Pre mňa je dôležité udržať si tento jazyk. S rodičmi nehovorím švédsky, pretože by som mal zlý pocit. Aj keď by sme sa všetci mohli zhovárať aj po švédsky, nedalo by nám to tú blízkosť. A samozrejme, keď prídeme na Slovensko, kde sme boli spolu ako rodina po prvý raz v roku 1983, je to neuveriteľný pocit, že všetci naraz hovoria tou istou rečou. Predtým som tento pocit nikdy nepoznal, lebo slovenčinu sme si udržiavali ako malá rodina len ako malý ostrov Slovákov vo Švédsku. Až na Slovensku si človek zreteľnejšie uvedomuje, kde je jeho miesto a kam patrí.

- Odchádzali ste zo Slovenska ako malé deti. Keď dnes navštívite Slovensko, aká je to pre vás krajina? Budujete si ku nej vzťah len prostredníctvom vzťahu rodičov, alebo cítite aj vlastné korene?

Syn Vladimír Šimai : - Je to niečo, čo máte v srdci. Chodím sem veľmi rád a teší ma, ako rýchlo sa Slovensko vyvíja. Stále sa tu niečo mení a teší ma, že sú to zmeny k lepšiemu.

Syn Peter Šimai: - Musím oceniť aj prácu, ktorú robí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako sa usiluje organizovať podujatia pre zahraničných Slovákov. Inak by som sem prišiel len ako turista. Možno by som sa išiel pozrieť na hrad, do Tatier, ale plne by som neprecítil pocit, že je to krajina, ku ktorej patrím aj ja.

- Ako často prichádzate na Slovensko?

JŠ: - Aspoň raz do roka. Zväčša nás sem privedie nejaká výstava alebo koncert. Kontakty udržiavame najmä prostredníctvom práce. Paľo je slovenský hudobný skladateľ a jeho diela sa dosť často na Slovensku hrajú. Naposledy sme boli na Slovensku v novembri minulý rok na Melos Ethos.

- Ako je pre vás ako pre Slovákov žijúcich v zahraničí dôležité rozvíjať kontakty so Slovenskom?

JŠ: - Je pre nás veľmi dôležité, aby mosty medzi Slovákmi a Švédmi a celým svetom boli aktívne a aby sa podporovali. Je dobré, ak Slovensko na svojich krajanov nezabúda. A o manželovu hudbu je aj na Slovensku stále dosť veľký záujem, čo nás teší a pokladáme to nielen za ocenenie jeho tvorby, ale aj za prejav toho, že Slovensko na nás nezabúda. Aj záujem o moje práce, ktoré budem v najbližšej dobe vystavovať aj doma na Slovensku, je potvrdením vzťahu, ktorý medzi nami a našou rodnou krajinou našťastie stále existuje. A pre nás je to po všetkých životných peripetiách a dlhoročne stratených možnostiach kontaktov životne dôležitý pocit. Musím vyzdvihnúť aj prácu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práca, ktorú pre nás organizovaním rôznych podujatí robia, sa ani lepšie robiť nedá. A na Slovensku máme ešte stále veľa rodiny a rodina je rodina, nech ste kdekoľvek.

- Organizujete sa aj ako Slováci vo Švédsku?

JŠ: - Od roku 1969 sme v spolku, ktorý sa volá Slobodní Česi a Slováci a ktorý organizuje množstvo podujatí. Veľa aktivít prebieha na pôde veľvyslanectiev, keď sa Česi a Slováci spoja. Spolupráca oboch národností vo Švédsku funguje veľmi dobre. Prebiehajú napríklad večery slovenskej a českej poézie, premietajú sa slovenské a české filmy, vystupujú u nás umelci zo Slovenska. Na týchto podujatiach sa všetci radi stretávame, pretože môžeme hovoriť rodným jazykom, stretneme ľudí, s ktorými si máme čo povedať, zaspomínať a priblížiť sa zasa na chvíľu k domovu. Na druhej strane sa robia aj aktivity na spropagovanie Slovenska v zahraničí. Napríklad k 40. výročiu okupácie zorganizovali Česi a Slováci veľký koncert slovenskej a českej kultúry.

- Severské Švédsko má inú mentalitu, inú kultúru. Čo slovenské ste sa ale usilovali uchovať si v cudzine?

JŠ: - Srdcia nás všetkých sú samozrejme na Slovensku. Dôležité bolo uchovávanie materinského jazyka, zvykov, ktoré sa viažu k slávnostným obdobiam a samozrejme, že sme nezabudli na tradičné slovenské recepty. Dodnes varím slovenskú kuchyňu. Keď sme prišli do Švédska nechutil nám tamojší chlieb, tak ešte dodnes pečiem domáci chlieb. A keď sa aj u nás doma reč krúti okolo bryndzových halušiek alebo šúľancov s makom, nevyjadrujeme len chuť, ale aj túžbu za domovom. Vo Švédsku sú ale zasa iné veci, ktoré môžeme hodnotiť pozitívne. Je tam vynikajúci vzduch, krásna príroda, zvláštne osvetlenie.

- Vedeli by ste sa dnes aj vrátiť?

JŠ: - Mám veľmi rada Švédsko a dnes už tú nostalgiu za domovom nemám. Páči sa mi krajina, štýl života, ktorým Švédi žijú, množstvo pohybových aktivít. Veľmi rada športujem a Švédsko ponúka nesmierne možnosti športového vyžitia. Dnes by som sa už ale na Slovensko nevrátila. Už nemám tú túžbu, ktorú som mala ako emigrantka. A už emigrantkou ani nie som. Hocikedy, keď mám chuť, sadnem do lietadla a prídem na Slovensko.

PŠ: - Keď som vedel odísť, viem sa aj vrátiť. Je to len otázka rozhodnutia. Ale otázka stojí aj tak, že keď odniekiaľ prídem, niečo aj očakávam. Pozerám sa do budúcnosti. Keď by som sa vrátil, tak sa pozerám do minulosti; čo tu bolo, keď som tu žil, kto z mojich rovesníkov žije... To je celkom iná perspektíva. Mohol by som sem prísť zomrieť, to je iný variant a mnohí to aj tak robia, ale kto by mi sem chodil na hrob?

- Akými Slovákmi sa predsa len dnes cítite byť?

JŠ: - Stále sa cítime takými, ako sme boli. Slovákmi. Ale doma sa cítime na Slovensku. Domov je domov. Ten nemôžeš vygumovať z hlavy. A prečo by sme to robili? Tam ste sa narodili, tam ste vyrastali... Aj keď už dnes žijeme dlhšie vo Švédsku, je to už 42 rokov, pre mňa je doma Slovensko. Vlastne Československo, pretože otec bol Čech, mama Slovenska, ja som sa narodila v Československu. Takže moje cítenie je dodnes československé.

_________________________

Jarmila Šimaiová-Divíšková vyrastala v povojnovej Bratislave. Už v mladosti sa stretávala s poprednými osobnosťami nášho moderného výtvarného umenia - s Galandom, Mudrochom, Millym či Nemčíkom, ktorí významne ovplyvnili a usmernili jej tvorivú umeleckú cestu. Stredoškolské štúdiá absolvovala v Prahe na Strednej umeleckej priemyslovej škole grafickej. Vo Švédsku, kam s rodinou v roku 1968 emigrovali, sa venuje výtvarnej tvorbe technikou batiky. Jej obrazy sú plné nehy, ale aj smútku a najmä symboliky a vo výtvarných dielach sa objavujú tvary a symboly podmienené nostalgiou a túžbou po domove. Témy jej diel odmietajú agresiu, vysmievajú sa malodušnosti a upozorňujú na hroziacu ekologickú katastrofu. Vystavovala vo Švédsku, na Slovensku a v mnohých európskych mestách.

_________________________

Pavol Šimai sa narodil v roku 1930 v Leviciach. Kontakty s hudbou z detských rokov sa viažu na matku a starú matku, ktoré boli učiteľky hudby. Hru na klavíri neskôr študoval u Pála Kadosu, Stefana Németha-Samorínskeho a Johannesa Bacha. Na Akadémii múzických umení v Bratislave študoval odbor skladba u Jána Cikkera. Štátne štipendium ministerstva kultúry mu umožnilo ďalšie štúdium skladby na Deutsche Akademie der Künste vo východnom Berlíne u Paula Dessaua. Na Musichhögskolan v Štokholme absolvoval odbor pedagogika hudobnej teórie. Najprv pracoval ako skladateľ v slobodnom povolaní a ako učiteľ na Štátnom konzervatóriu a na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako hudobný režisér pôsobil v Československom rozhlase a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. V roku 1968 emigroval do Švédska, kde pracoval na rôznych školách s umeleckým zameraním. Jeho skladby sa dnes hrávajú rovnako vo Švédsku, ako aj na Slovensku.

Slovenské časopisy ilustrujú stav slovenskej komunity v ČR

8. marca 2010 - (tasr)

V Českej republike majú Slováci - vďaka spoločnej československej minulosti i jazykovej blízkosti - mimoriadne postavenie. K tomu prispieva aj fakt, že Česko je trvalým či prechodným domovom pre vyše 300.000 Slovákov. Teritoriálna blízkosť a dostupnosť slovenskej tlače i televízneho vysielania, spolu s ďalšími faktormi, však prispievajú k viacerým špecifickým problémom a anomáliám. V Čechách a na Morave nie je záujem o slovenské školstvo, a to na žiadnom stupni. Napríklad snaha o vznik slovenského gymnázia v Prahe pred niekoľkými rokmi skončila fiaskom kvôli malému záujmu rodičov. A o slovenskej škôlke sa zatiaľ ešte len uvažuje. A aj tá by mala byť slovensko-česko-anglickou... Český štát dlhodobo podporuje činnosť slovenských národnostných spolkov a ich vydavateľskú činnosť: aj tu sú však anomálie. Každý týždeň v Českom rozhlase počuť slovenskú reláciu, ale Česká televízia nič podobné nemá - a to pre žiadnu menšinu. Dlhodobá vzájomná „nejednotnosť” slovenských spolkov v ČR, ktorá nemá ďaleko od žiarlivosti a niekedy až nezdravej rivality, dávno nie je žiadnym tajomstvom. Vie o nej aj veľvyslanec SR v ČR Peter Brňo, podľa ktorého táto skutočnosť pozíciu Slovákov v Česku oslabuje. Ambasádor sa nechce pasovať do roly zjednotiteľa slovenského spolkového života v ČR, ale verí, že na niektorých kľúčových veciach sa spolky budú schopné dohodnúť. „Pokiaľ sa na mnohých veciach nevedia dohodnúť, tak - pochopiteľne - nemôžu dosiahnuť ani takú finančnú podporu, akú potrebujú na svoje aktivity, ale aj ich to oslabuje. To je vec, ktorá by sa mohla nejakým spôsobom, čiastočne, posunúť. Ale na druhej strane, nie je mojím cieľom, aby som ich nasilu zjednocoval do jednej skupiny,” povedal veľvyslanec SR v Prahe v rozhovore pre TASR. Všetky tri veľké slovenské spolky v ČR - Klub slovenskej kultúry, Obec Slovákov v ČR i Slovensko-český klub - vydávajú svoje vlastné časopisy. V roku 2008 české ministerstvo kultúry poskytlo štyrom slovenským periodikám - časopisom Listy, Korene, Slovenské dotyky a Zrkadlenie, - dotáciu v celkovej výške 7,075 milióna Kč (272.000 eur), o rok neskôr sa štátna dotácia znížila na 5,795 milióna Kč (takmer 223.000 eur), a v tomto roku to môže byť podobná suma. Na podporu národnostnej tlače dáva Ministerstvo kultúry ČR ročne všetkým menšinám v krajine v prepočte až 1,15 milióna eur, pričom slovenské časopisy dostávajú vždy viac ako pätinu z celého dotačného koláča. O tom, že by slovenská menšina v ČR vydávala jeden spoločný časopis, už uvažovali viacerí, ale úvahami sa to aj skončilo. Spolky, ktoré sa navzájom nemajú v láske, sa do toho nehrnú, a nikto ich k tomu ani netlačí. „To reálne nie je. Dovtedy, kým, Ministerstvo kultúry ČR neuzná, že toto by bola lepšia cesta. A ja takú cestu poznám: idú ňou napríklad v Nemecku. Konkrétne ide o Lužických Srbov, ktorí majú svoju Domovinu, zastrešujúci orgán všetkých svojich organizácií. Domovina má svoje kuratórium, do ktorého vymenúva svojho člena aj nemecké spolkové ministerstvo financií,” povedal pre TASR novinár Jozef Gáfrik, ktorý pôsobí v redakcii slovenského časopisu Listy a scénu slovenských periodík v ČR detailne pozná. „Myslím si, že zatiaľ to nie je reálne. Ale podľa mňa by to bola cesta, aby sme mali jeden poriadny časopis, ktorý by akceptovala aj väčšinová spoločnosť alebo aspoň väčšinové redakcie, ktoré by z neho citovali. Možné je to len vtedy, ak by tu bol ekonomický tlak, ak by ministerstvo povedalo, dáme vám peniaze, ale zjednoťte sa. Dovtedy sa bude každý sám hrať na svojom piesočku,” zdôraznil. Realita však momentálne svedčí o opačnom trende. K trom slovenským časopisom v ČR - Korene, Slovenské dotyky a Listy - pribudol nový titul, Slovenské korene. Aj on sa teraz hlási o „svoj” diel dotačného koláča sa na trhu slovenských periodík. „Keď sa objaví nejaká nová skupina, ktorá chce vydávať časopis, tak, samozrejme, ona vždy tvrdí, že ona je tá najdôležitejšia, najvýznamnejšia, ona nesie na pleciach ťarchu celej problematiky a ona musí dostať tie dotácie,” dodal Gáfrik. Jednotlivé slovenské národnostné časopisy v ČR deklarujú, že ich náklad je od 2000 do 7000 kusov. Značná časť nákladu však pravdepodobne končí ako remitenda a čitateľov je tak podstatne menej.

Vladimír Skalský: Slovensko-slovenská spolupráca sa zlepšuje

8. marca 2010 - (tasr)

Slovensko-slovenská spolupráca nie je jednosmerná. Slováci zo zahraničia nepredstavujú vystretú ruku žiadajúcu Slovensko len o pomoc, ale ruku podanú na spoluprácu. Aj keď sú Slováci v zahraničí stále deklarovaní ako integrálna súčasť slovenského národa, o čom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky, na Slovensku sa málo doceňuje ich významný potenciál, ktorý pre Slovensko predstavujú. O význame viac ako dvojmiliónovej komunity Slovákov žijúcich v zahraničí sa TASR rozprávala s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimírom Skalským.

- Svetové združenie Slovákov v zahraničí funguje od roku 2002. Na akom základe vzniklo?

- Svetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo v roku 2002 na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Je to podujatie, ktoré každoročne organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým Generálny sekretariát pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve tam vznikla spontánna myšlienka všetkých zúčastnených spolkov o potrebe existencie strešnej organizácie celého slovenského sveta. Nadviazali sme aj na staršie integračné zoskupenia, ako bol napríklad Svetový kongres Slovákov, ale v tejto novej situácii sme mali možnosti, ktoré v minulosti neexistovali. Svetový kongres Slovákov nemohol napríklad združovať Slovákov, ktorí žili za vtedajšou železnou oponou, Slovákov, ktorí žili na Dolnej zemi alebo vo vtedajšom Česku, ktoré bolo súčasťou spoločného štátu, ktorí žili na Ukrajine, v Poľsku a podobne. Teraz združuje naša organizácia naozaj všetky prúdy, všetky emigračné vlny, všetky regióny, všetky konfesie. A zatiaľ čo Svetový kongres Slovákov bol jednoznačne politicky vyhranený, naša organizácia je apolitická. Usilujeme sa predovšetkým o zachovávanie identity Slovákov žijúcich v zahraničí a do politických oblastí vstupujeme iba tam, kde obhajujeme oprávnené záujmy vyše dvoch miliónov Slovákov žijúcich vo svete.

- Aké priority Slovákov žijúcich v zahraničí určili hlavné ciele ich zastrešujúcej organizácie?

- Cieľom vzniku Svetového združenia Slovákov v zahraničí bolo, aby existovala platforma, ktorá dokáže komunikovať s reprezentáciou Slovenskej republiky, zastať sa Slovákov v danej krajine, rovnako komunikovať aj na európskej úrovni. Podobná strešná organizácia nie je žiadny unikát. Minulý rok som sa stal aj viceprezidentom organizácie Európania vo svete, ktorá združuje práve takéto strešné organizácie jednotlivých diaspór a v súčasnosti je v tejto organizácii štrnásť krajín z Európskej únie. Z toho je zrejmé, že podobné myšlienky mala zhruba polovica národov, ktoré žijú v Európskej únii a ďalšie k tomu nejakým spôsobom smerujú. Ide teda o celkom prirodzený proces.

- Darí sa vám realizovať jej hlavné ciele?

- Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí sa podarilo aj počas krátkej existencie od roku 2002 preukázať svoju životaschopnosť a význam. Podarilo sa nám výrazne zlepšiť slovensko-slovenský dialóg, povedomie o Slovákoch žijúcich v zahraničí tu doma. Podarilo sa nám zvýšiť jednak úroveň podpory zo Slovenska smerom k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale aj schopnosti Slovákov žijúcich v zahraničí pomáhať Slovensku pri propagácii, pri nadväzovaní obchodných vzťahov, pri smerovaní cestovného ruchu smerom na Slovensko a podobne. Takže sa naozaj ukázalo, že vznik strešnej organizácie mal zmysel.

- Koľko organizácií a členov združuje vaša organizácia?

- V Svetovom združení je dnes zhruba stovka organizácií z 23 krajín sveta a ďalšie sa hlásia. Novým procesom dokonca je, že Svetové združenie svojimi aktivitami iniciuje vznik nových slovenských organizácií v krajinách, kde dosiaľ neboli. V tejto chvíli napríklad vznikajú takéto slovenské organizácie v Brazílii alebo v Španielsku. Ešte ani nie sú na svete a už sa hlásia o členstvo vo svetovom združení. Okrem inštitucionálnych členov máme aj individuálnych členov, pričom ide skôr o formu podporného členstva zo strany rôznych podnikateľov a osobností žijúcich po svete. Dá sa povedať, že prostredníctvom členských organizácií, z ktorých sú niektoré naozaj veľmi početné, máme vlastne sprostredkovane až pol milióna členov, čo je už skutočne pomerne veľmi reprezentatívna vzorka slovenského sveta.

- V ktorých krajinách sú najväčšie členské organizácie vášho združenia a ako sa mení ich počet v jednotlivých krajinách sveta?

- Najviac Slovákov žije v Spojených štátoch amerických a na druhom mieste je Česká republika. Celkom špecifická je Dolná zem, čo je enkláva dnes rozdelená medzi Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko. Títo Slováci tam odišli pred štvrťtisícročím po vyhnaní Turkov na ľudoprázdne územia. Veľa Slovákov žije v Kanade, Austrálii, Poľsku, na Ukrajine, v jednotlivých krajinách západnej Európy. Po revolúcii a neskôr po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudla situácia novú dynamiku, keď veľký počet mladých Slovákov odchádzal do druhých krajín za prácou či za štúdiom. Takto vzrástli niektoré predtým málopočetné komunity, napríklad vo Veľkej Británii, v Írsku. Narastajú aj komunity Slovákov v Španielsku, kde predtým nežili. Na túto novú dynamiku sa usilujeme reagovať a v mnohých krajinách koexistujú tradičné organizácie a organizácie novopríchodzích Slovákov. Snažíme sa pomáhať všetkým a so všetkými komunikovať a niekedy, paradoxne, napomáhame zblíženiu organizácií z jednej krajiny, ktoré sa nespoja bezprostredne, ale cez nás.

- Ak berieme do úvahy, že Slováci žijú na všetkých kontinentoch sveta, z ktorej časti najviac deklarujú potrebu udržiavania kontaktov so Slovenskou republikou?

- To je veľmi zložitá otázka. Napríklad Slováci v Česku, ktorých je 400.000, sú so Slovenskom v každodennom kontakte. Niektorí napriek blízkosti Slovenska majú nemalé problémy, ako Slováci v Maďarsku alebo o čom sa málo hovorí Slováci v Poľsku, kde je značný asimilačný tlak. Napríklad v Zakopanom bola odhalená socha poľskému partizánovi, ktorý po druhej svetovej vojne z etnických dôvodov vyvražďoval Slovákov, proti čomu Slováci v Poľsku márne protestujú. Trochu iné problémy majú mladé komunity. Ide zväčša o pracovno-právne problémy v krajinách, kde nie sú doposiaľ dostatočne etablovaní. V naozaj vzdialených komunitách ako v Spojených štátoch amerických alebo v Austrálii je to zasa každodenný boj o zachovanie aspoň určitej jazykovej alebo zvyškovej kultúrnej identity. K Slovensku majú ďalej a tam je dôležité najmä dostať medzi nich slovenskú kultúru, vysielanie slovenskej televízie. Problémy v každej komunite sú teda celkom iné a Slováci dokážu byť rozdielni aj v jednej krajine.

- Sú rozdielne problémy Slovákov v rámci krajiny spôsobené aj rôznymi vlnami emigrácie?

- Napríklad v Rumunsku, problémy Slovákov v Nadlaku, kde je obyvateľstvo relatívne bohaté, veľmi kultúrne a mestské, mimochodom evanjelické, sú celkom iné ako problémy Slovákov v pohorí Bihor, kde zápasia o holé prežitie, kde sú mimoriadne chudobné pomery, nízka vzdelanostná úroveň a ide o katolícku komunitu. Napriek tomu, že obe komunity sú slovenské a žijú pár desiatok kilometrov od seba, ich problémy v jednej krajine sú diametrálne odlišné. Bez podrobnej znalosti komunít je teda veľmi ťažké prijímať jednotné politiky a nedalo by sa bez nej účinne pomáhať Slovákom vo svete. Aj preto je pre slovenské orgány veľmi užitočné, že existuje organizácia ako svetové združenie, ktorá dokáže dávať informácie dohromady a prichádzať s určitými návrhmi a riešeniami.

- V histórii slovenského národa existovalo niekoľko migračných vĺn. Dá sa medzi ich príslušníkmi postrehnúť rozdiel k hláseniu sa k slovenskej národnosti?

- Je to, samozrejme, odlišné. Ale podľa mňa to záleží ako od krajiny, tak od pocitu, aký v tej krajine majú. Uvediem príklad. Slováci, ktorí odchádzali na Dolnú zem, tam prežili 250 rokov a udržali si identitu z viacerých príčin. V novom prostredí mali určitý pocit superiority, boli odlišní aj nábožensky, ako evanjelici mali vlastné bohoslužby v slovenčine, vybudovali školy a dokázali si to uchovať. Keď boli po roku 1945 niektorí z týchto Slovákov napríklad z Rumunska v rámci akcie Mať volá presťahovaní, pričom si mysleli, že sa vracajú na Slovensko a mnohí sa dostali do česko-nemeckého pohraničia, rýchlo sa tam asimilovali. V novom prostredí boli zrazu v jazykovo blízkom prostredí, neboli vydelení nábožensky a navyše mali pocit, že sú tam ako hostia a v tomto novom prostredí sa už necítili natoľko silní. Takto by sme našli množstvo iných príkladov.

- Aké rozdiely by sme našli medzi jednotlivými generáciami?

- Je pravda, že zatiaľ, čo emigračná vlna po roku 1948, ktorá mala aj silnú politickú aj kultúrnu zložku, bola dosť národovecky orientovaná, tak už väčšina emigrácie, ktorá odchádzala v čase najtvrdšej normalizácie, mala v novej krajine skôr ambíciu splynúť s prostredím a angažovala sa o čosi menej. Ale všetko sú to generalizácie, ktoré možno platia štatisticky, ale zďaleka sa na ich základe nedá povedať, že sa tak správal každý človek. Mnohí si myslia, že mladí Slováci, ktorí odchádzajú dnes, sú už úplne globalizovaní a otázka slovenskosti alebo slovenskej kultúry ich nezaujíma. Zďaleka to nie je pravda. Objavilo sa množstvo mladých ľudí, ktorým na tom záleží, ktorí v zahraničí na jednej strane zakladajú tradičné folklórne súbory, na strane druhej divadelné aktivity a multimediálne umelecké projekty. Je to naozaj individuálne, ale určitý rozdiel sa dá pozorovať a dá sa pochopiť, že vždy vtedy, keď odchádza kultúrna a politická elita, tak je snaha po nejakej inštitucionalizácii národnosti silnejšia.

- Ktoré z problémov Slovákov žijúcich v zahraničí ich v súčasnosti vo vzťahu ku Slovensku najviac trápia?

- Mnohých z nich trápi, že Slovensko o mnohých práve tradičných slovenských komunitách vo svete vie veľmi málo. Na Slovensku sa napríklad stále málo vie o Slovákoch žijúcich na Dolnej zemi. Aj keď tam žijú 250 rokov, pochádza odtiaľ veľa významných osobností spoločnej slovenskej kultúry. Trápi ich skreslený názor ľudí, prečo sa starať o Slovákov v zahraničí, keď do cudziny 'odišli za lepším'. A už samotná otázka ako sa stará Slovensko o Slovákov žijúcich v zahraničí poukazuje na paternalistický stereotyp. Akoby boli Slováci žijúci v zahraničí len skupinou, ktorú treba trochu podporiť, aby prežili, ale ktorá nemá žiadny významný potenciál. Príklady Maďarov, Poliakov, Francúzov, Čechov, Írov dokazujú, aký ohromný potenciál môže krajanská komunita vo svete mať a ako veľmi dokážu byť krajania užitoční.

- V ktorých oblastiach vzájomnej spolupráce v slovensko-slovenských vzťahoch sa dá tento potenciál využiť?

- V čase, keď je najväčším majetkom informácia, je veľmi podstatné, že krajania dokážu prirodzeným spôsobom šíriť 'dobrú zvesť' o Slovensku. Nejde len o meno krajiny, ale aj šírenie informácií o obchodných možnostiach, príležitostiach cestovného ruchu, v pozitívnom zmysle slova môžu Slovensku napomáhať lobingom. Veď aj z hľadiska politickej reprezentácie je medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí nejeden americký kongresman, medzi členmi svetového združenia je podpredsedníčka vlády Vojvodina v Srbsku, členovia parlamentov slovenskej národnosti sú napríklad v Rumunsku, Česku. V súčasnej vláde Českej republiky sú napríklad traja Slováci. Nezanedbateľný je aj ekonomický potenciál krajanov. Podľa štatistík, čísiel vyjadrených ešte v bývalej mene, posielajú Slováci žijúci v zahraničí niekoľko miliárd korún ročne.

- Ako na druhej strane pomáha kontakt a vzťah so Slovenskom krajanom v zahraničí v podporovaní ich národnej identity?

- Každá kultúra je národná. Je viazaná na jazyk a na tradície. Kultúrna identita je dôležitou súčasťou identity človeka. Bez nej si nikto nedokáže udržať životnú rovnováhu. Nikto nežije iba prácou, ale potrebuje sa aj kultúrne vyžiť, potrebuje sa upínať k nejakým hodnotám. Viem, že to v dnešnom svete, ktorý sa prezentuje konzumne, znie ako fráza. Ale ak sa naozaj človek zamyslí nad tým, čo potrebuje, aj keď nie je presvedčený, že nie je nijako národný a je, naopak, veľmi otvorený svetu, to sa nevylučuje s tým, že predsa len potrebuje prijímať kultúre hodnoty a to aj tie, ktoré súvisia s jeho koreňmi a s jazykom, s ktorým sa rozprával so svojimi rodičmi. Pre Slovákov žijúcich v zahraničí je to o to dôležitejšie túto väzbu si uchovať, že žijú v cudzom prostredí. Väzbu jednak k slovenskej kultúre a jednak k Slovensku ako krajine. Až v zahraničí si často človek uvedomí, že je naozaj súčasťou národa.

- Ako hodnotíte úroveň štátnej podpory Slovenskej republiky smerom k Slovákom žijúcim v zahraničí?

- Situácia sa od revolúcie a neskôr od vzniku SR kontinuálne zlepšuje. Začínali sme vlastne z bodu nula, ak nie z bodu z mínusovej časti stupnice, pretože voči Slovákom v zahraničí existovali predsudky a za bývalého režimu boli doma vnímaní ako nepriatelia štátu. Postoje k nim sa postupne zlepšovali, zvyšovalo sa povedomie o nich a neskôr začali vznikať inštitúcie, ktoré sa starostlivosti o Slovákov v zahraničí venovali. Veľmi dôležitým krokom bolo, že okrem Svetového združenia Slovákov v zahraničí vznikol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa ako inštitúcia krajanskej problematike komplexne venuje. Určitý ukazovateľ, aj keď nie najpodstatnejší, v ktorom sa odzrkadľujú všetky ostatné zložky vzťahu, je aj výška finančných prostriedkov. V čase, keď som nastupoval do funkcie predsedu v roku 2006, bola podpora na úrovni 2,65 milióna Sk a dnes je na úrovni 1,327.757 eur (40 miliónov slovenských korún). Posledným významným medzníkom bolo prijatie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Prvýkrát vznikol strednodobý dokument, ktorý umožňuje pracovať z roka na rok, ale umožňuje rozbehnúť dlhodobejšie výskumy a ďalšie projekty podpory.

Grantová politika SR podporuje činnosť slovenských komunít v zahraničí

5. marca 2010 - (tasr)

Výška finančných prostriedkov na podporu krajanov žijúcich v zahraničí v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dosahuje 1,327 milióna eur. Pre TASR to uviedla predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. „Úrad je zodpovedný za realizáciu grantového systému, v rámci ktorého sa na základe predkladaných projektov podporujú rôznorodé aktivity zahraničných Slovákov,” dodala. Vláda SR podľa nej v ostatných rokoch zvýšila objem finančných prostriedkov na priamu podporu našich slovenských menšín a komunít v zahraničí v rámci grantového systému úradu z pôvodných 2,65 milióna Sk (87.963 eur) na 1,327 milióna eur, pričom sa v schválenej Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 zaviazala túto výšku finančných prostriedkov udržať. „Slováci žijúci v zahraničí sa môžu o grantovú podporu uchádzať ako právnické osoby, ale aj ako fyzické osoby. O granty však oveľa častejšie žiadajú krajanské spolky a organizácie ako jednotlivci z radov krajanov,” spresnila predsedníčka úradu. Oblasti podpory, na ktoré krajania môžu získať dotácie, sú presne definované v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí. „Sú to oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, oblasť informačná a oblasť médií,” uviedla. Rozsah aktivít našich krajanov, ktoré možno podporiť, je veľmi široký - od podpory kultúrnych podujatí, cez edičnú činnosť, vydávanie krajanskej tlače, technické vybavenie a zariadenie subjektov, nájomné priestorov, v ktorých sa krajania stretávajú, podporu slovenských katolíckych misií až po podporu investičných zámerov. Systém udeľovania grantov podľa Prívarovej podlieha prísnym pravidlám. V zmysle zásad uvedených v zákone na každú žiadosť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vypracúva posudok, ktorý sa predkladá na rokovanie grantovej medzirezortnej komisii, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých rezortov nominovaní ministrami. Komisia objektívne a dôkladne posudzuje opodstatnenosť, obsah, význam žiadostí a ich reálny prínos pre slovenskú komunitu. Každý projekt sa pritom posudzuje jednotlivo. Prívarová dodala, že Slováci žijúci v zahraničí mali možnosť okrem grantových dotácií získať podporu SR prostredníctvom veľkých investičných účelových dotácií z rezervy premiéra SR, z rezervy vlády SR, Ministerstva školstva SR a Ministerstva zahraničných vecí SR. „Menovite boli v ostatných rokoch udelené účelovo viazané dotácie napríklad na výstavbu Slovenského domu v Mlynkoch, na rekonštrukciu 21. školy s vyučovacím jazykom slovenským v Užhorode alebo na rekonštrukciu Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Špeciálna dotácia vo výške milión korún bola vyčlenená napríklad aj na podporu Ľudových novín v Maďarsku,” spresnila. Podľa predsedníčky je dôležité, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje výkon medzivládnej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín, v rámci ktorej sa každoročne vyčleňuje čiastka 100.000 eur, ktoré slovenská menšina v Maďarsku využíva jednak na organizovanie poznávacích pobytových táborov pre mladých Slovákov z Maďarska na Slovensku a na druhej strane na podporu rôznych kultúrnych aktivít. Prívarová zdôraznila, že v krajinách, kde majú Slováci štatút národnostnej menšiny, im materský štát taktiež poskytuje podporu v rámci svojej vlastnej vnútornej politiky zameranej na podporu menšín žijúcich v tom ktorom štáte. „Oveľa komplikovanejšia situácia niekedy býva v krajinách, kde Slováci nemajú štatút národnostnej menšiny a ich domovský štát im neudeľuje žiadne podpory na ich činnosť. Menšie spolky často nemajú ani vlastný priestor a sídlo spolku je umiestnené priamo v byte jeho predsedu,” konštatovala s tým, že bez finančnej dotácie zo strany Slovenska by mnohé krajanské akcie a aktivity boli nerealizovateľné. Ďalšiu významnú podporu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti školstva a vzdelávania predstavujú podľa Prívarovej krajanské štipendiá, ktorých SR poskytuje každoročne 70. Významnou formou pomoci je tiež vysielanie učiteľov do škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, ale aj školy v prírode pre našich krajanov na území Slovenskej republiky, ktoré organizuje Ministerstvo školstva SR. „Komplex podpory Slovákov žijúcich v zahraničí je teda oveľa širší ako len náš grantový systém,” dodala Prívarová. Najviac žiadostí o poskytnutie grantu prichádza na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Srbska, Rumunska a z Maďarska. „Aj vo finančnom vyjadrení ide najväčšia finančná čiastka práve do týchto krajín,” pokračovala s tým, že značná, ale menšia čiastka smeruje napr. do Českej republiky, Poľska, Chorvátska, ale aj do krajín západnej Európy či do Kanady a Argentíny, ale aj do Sýrie, Libanonu, či Cypru. Fenoménom je stále malý počet žiadostí od krajanov zo Spojených štátov amerických. „Napriek tomu, že ich každý rok informujeme o nových grantových kolách, stále majú v sebe zakódované, že oni sú a boli tí, čo v minulosti organizovaním rôznych zbierok významne pomáhali Slovensku. Pomaly si však začínajú uvedomovať, že doba sa zmenila natoľko, že aj im už nestačia nielen sily, ale často aj finančné prostriedky,” uviedla. Aj keď projektové žiadosti niekoľkonásobne presahujú finančné možnosti, krajania sú vláde SR za túto formu priamej podpory vďační. „Možnosť poskytovania grantov Slovákom žijúcim v zahraničí je významným motivujúcim činiteľom k organizovaniu stále nových kultúrnych podujatí, k tvorbe diel slovenských autorov a ku skvalitňovaniu života slovenských komunít v zahraničí, ale aj k prehlbovaniu vzájomných kontaktov medzi krajinami, v ktorých žijú a Slovenskou republikou,” zhodnotila Prívarová. Strategickým cieľom štátnej politiky Slovenskej republiky je prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít so zámerom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Od vstupu do Európskej únie vychádzajú hlavné ciele štátnej politiky v oblasti starostlivosti o krajanov z jej európskej dimenzie, z európskeho princípu riešenia záležitostí menšín.

Ľubica Bartalská: Znalosť materinského jazyka

závisí od možnosti používať ho

5. marca 2010 - (tasr)

Kultúra ako súhrn materiálnych a duchovných hodnôt a zachovanie kultúrneho dedičstva je jedným z podstatných znakov etnického spoločenstva a zanedbávanie tejto stránky života, aj v prostredí slovenských komunít vo svete, prispieva k strate etnického sebauvedomenia. Vychádzajúc z hlavných smerov pomoci a starostlivosti zo strany Slovenska ako materskej krajiny, v súlade so všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, sa podpora aktivít Slovákov v zahraničí zameriava na udržiavanie slovenskej identity, kultúry a jazyka a na udržiavanie kultúrneho dedičstva. Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí neodmysliteľne patrí do korpusu celoslovenskej kultúry. Pre Slovensko predstavuje jej prezentácia v zahraničí jedinečnú možnosť propagácie krajiny a pre krajanov žijúcich v zahraničí zasa príležitosť predstaviť kultúrnosť svojho národa a krajiny, odkiaľ pochádzajú ich korene. O kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí sa TASR zhovárala s riaditeľkou odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubicou Bartalskou.

- Na čo sa prednostne zameriava odbor kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Jednou z hlavných úloh je kultúrno-prezentačná činnosť s cieľom začleňovať kultúrne a umelecké aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí do kultúrneho diania na Slovensku. V tejto oblasti sa zameriavame na prezentáciu všetkých živých kultúrnych aktivít, ktorými sa prezentujú vo svojich domovských krajinách ako slovenská etnická skupina. Našou snahou je predstaviť na Slovensku ich kultúrnu činnosť vo všetkých jej zložkách a tvorivých počinoch, či už ide o krásnu literatúru, vydavateľskú činnosť, hudbu, divadlo, výtvarné umenie, ľudové umenie, predstavujeme významné osobnosti slovenského pôvodu, ktoré zaznamenali úspechy v oblasti vedy, techniky, športu a osobnosti slovenského spolkového a kultúrneho života.

- Organizujete aj nejaké podujatia?

- V spolupráci s kultúrnymi inštitúciami na Slovensku organizujeme vystúpenia folklórnych tanečných, speváckych a hudobných skupín, účasť krajanských súborov na folklórnych slávnostiach, divadelných prehliadkach. Pripravujeme konferencie na tému záchrany slovenského kultúrneho dedičstva, programy na digitalizáciu, elektronické spracovanie dokumentov a zbierok, ktoré dokumentujú dejiny a život slovenských komunít v zahraničí. Venujeme pozornosť aj akvizícii a záchrane dokumentov zo spolkového života, písomných pozostalostí slovenských osobností. Pre túto oblasť funguje Komisia kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí ako poradný orgán Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorej členmi sú zástupcovia kultúrnych, dokumentačných a zbierkotvorných inštitúcií, ktoré majú vo svojich fondoch dokumenty a zbierky s krajanskou problematikou.

- Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí má niekoľko kontextov. Dajú sa charakterizovať?

- Na jednej strane sa Slováci žijúci v zahraničí svojou kultúrou snažia zaradiť do kontextu celoslovenskej kultúry, to znamená, že prezentujú tradičnú kultúru Slovenska, ktorú si priniesli ich predkovia zo Slovenska. Na druhej strane však už predstavujú svoj vlastný kultúrny fenomén, ktorý vznikal počas dlhého obdobia života v krajinách, kde sa usadili oni a ich predkovia. A do tretice čerpajú aj z kultúrnej tradície majoritnej spoločnosti. Ich kultúra je týmito vplyvmi a reáliami trojkontextová a vďaka týmto vplyvom zaujímavá, bohatá a jedinečná.

- Je rozdiel vo formovaní kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí v závislosti od krajín, resp. oblastí sveta kde žijú?

- Rozdiely v jednotlivých krajinách súvisia s obdobím odchodu do zahraničia a závisia aj od toho, či Slováci v zahraničí žijú v kompaktných osídleniach. Napríklad Slováci na tzv. Dolnej zemi (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko), kde žijú už vyše 250 až 300 rokov, na kultúrnych podujatiach prezentujú svoju pôvodnú tvorbu, ktorá vznikla v ich prostredí. V Srbsku, ale už aj v Rumunsku a Maďarsku predstavujú v prvom rade diela svojich spisovateľov píšucich slovensky, výtvarných umelcov z radov tam žijúcich Slovákov, na podujatiach vystupujú folklórne súbory s ukážkami ich folklóru, ktoré si zachovali a zveľaďovali. V poslednom čase však zaznamenávame príklady prezentovania rôznych oblastí umenia v spolupráci s umelcami zo Slovenska (divadelná réžia, účinkovanie hercov) a na folklórnych a divadelných prehliadkach, na tradičných alebo jubilejných podujatiach vystupujú súbory zo Slovenska alebo súbory Slovákov z ďalších krajín.

- A čo v iných krajinách, kde Slováci žijú?

- V západnej Európe a v zámorí, kde je vysťahovalectvo mladšieho dáta, spravidla nevznikol fenomén vlastnej kultúry. Jej nositelia, vysťahovalci jednotlivo a nie skupinovo odchádzali zo Slovenska do emigrácie a preto sa viac venujú propagácii kultúry zo Slovenska. Napríklad organizácie v Škandinávii, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku si zo Slovenska pozývajú na svoje podujatia rôzne kultúrne telesá, umelcov, pripravujú besedy, koncerty, divadelné predstavenia.

- Akú úlohu udržania vzťahu Slovákov žijúcich v zahraničí k rodnej krajine, ale aj na poli udržiavania kultúrnych tradícií zohráva rodný jazyk?

- Znalosť materinského jazyka patrí k významným faktorom zachovania národnej identity celej slovenskej komunity v zahraničí. Keď Slováci v zahraničí hlásiaci sa k slovenskej národnosti ovládajú jazyk, môžu prijímať viac informácií nielen o slovenskej kultúre, ale o celkovom spoločenskom dianí v našej krajine. Ovládaním jazyka majú možnosť spoznať a čítať krásnu literatúru, historické diela a majú aj bližší prístup k iným reáliám v historickom kontexte. Podľa môjho názoru však materinský jazyk nie je jedinou podmienkou vedomia o svojom pôvode a identite, pretože aj ľudia, ktorí už napríklad nemali príležitosť naučiť sa slovenčinu v rodinnom prostredí alebo v škole, môžu mať hlboký vzťah ku krajine svojich predkov a môžu byť veľkými propagátormi slovenskej kultúry a umenia.

- Ktoré faktory v novom prostredí pomáhali udržiavať materinský jazyk ako účinný asimilačný nástroj?

- Znalosť jazyka vždy závisí od možností si ho zachovať alebo sa v ňom zdokonaľovať v rodine, škole, počas bohoslužieb v slovenskom jazyku, od možnosti prístupu k slovenským knihám i tlači, ale aj od toho, či žijú v kompaktnom slovenskom prostredí. Je všeobecne známe, že tam, kde sa zachovalo vyučovanie slovenčiny v školách, kde boli slovenské kostoly a slovenské bohoslužby, kde existovali po slovensky písané noviny a časopisy, kde spolky a organizácie pripravovali kultúrne podujatia a venovali sa udržovaniu národného povedomia, kde boli uznaní štátom ako menšina alebo mali vytvorené podmienky na národnostný život, sa slovenčina zachovala aj po dlhodobom odlúčení od materskej krajiny.

- Kde to tak je? Mohli by ste uviesť nejaký príklad?

- Dodnes je tomu tak predovšetkým v Srbsku, ale aj v Rumunsku, napokon aj v Maďarsku, kde napriek nepriaznivým podmienkam na národnostný život v minulosti sa ako Slováci udržali dodnes, aj keď nie v takej miere, ako napr. v Srbsku alebo Rumunsku. V anglosaskom prostredí, v USA, Kanade, Austrálii, Veľkej Británii alebo v Írsku, kde spolková činnosť nie je podporovaná štátom, ostáva povinnosť udržania národného povedomia a kultúrnej prezentácie na spolkoch a farnostiach. Ceníme si ich všetky prejavy vzťahu k Slovensku, ktoré nemožno vždy podmieňovať znalosťou ich rodného jazyka.

- Zohrávalo v zachovávaní národnej identity svoju úlohu aj odlišné vierovyznanie?

- Áno, odlišnosť vierovyznania od majoritného obyvateľstva bola významným faktorom zachovania jazyka a identity. Napríklad na územie Srbska prišli Slováci evanjelického vierovyznania, ktorí mali možnosť pozývať do svojich obcí kňazov, ktorí odbavovali Služby Božie v slovenskom jazyku a odlišnosť od vierovyznania od pravoslávnych Srbov im dala príležitosť pridržiavať sa svojho vierovyznania aj v majoritnom prostredí. V Chorvátsku je znalosť slovenčiny aj v dôsledku rovnakého rímskokatolíckeho vierovyznania Slovákov a Chorvátov slabšia. U Slovákoch v Poľsku (rímskokatolíci) je dlhodobý problém nie priaznivo prijímanej požiadavky obsadzovať slovenských kňazov vo farnostiach s obyvateľstvom slovenského pôvodu, čo sa odzrkadľuje aj v stupňujúcom sa asimilačnom procese na poľskej strane Spiša a Oravy.

- Ako to je v Amerike?

- Na americkom kontinente sa slovenské farnosti a bohoslužby v slovenskom jazyku výdatne podieľali na zachovaní slovenskej identity. Slováci v Amerike si vybudovali z vlastných finančných zbierok do 300 kostolov. Žiaľ, migráciou vysťahovalcov z pôvodných slovenských stredísk (v blízkosti priemyselných stredísk) najmä vo východných štátoch USA slovenské farské osady postupne zanikali. Slovenské bohoslužby v USA i Kanade sa v súčasnosti konajú pravidelne raz za týždeň len v najväčších strediskách Slovákov, ktoré posilnila aj nová vlna prisťahovalcov po roku 1990 a Slovákov s krátkodobým pobytom v USA.

- V ktorých lokalitách sveta je najviac rozvinuté slovenské školstvo v zahraničí?

- Predovšetkým je to v Srbsku, kde okrem základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským už 90 rokov existuje v Báčskom Petrovci slovenské gymnázium a na filozofickej fakulte v Novom Sade sa prednáša slovenský jazyk a literatúra. Tradíciu slovenského školstva si zachovali Slováci v Rumunsku, kde sú dve slovenské lýceá. Existujú aj gymnáziá a školy s vyučovaním slovenčiny ako predmetu aj v Maďarsku, ale v porovnaní s menovanými krajinami v znalosti jazyka meritórne zaostávajú. Slováci v Chorvátsku majú v školách výučbu slovenského jazyka, ale nie sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, rovnako ako aj v Poľsku, čo sa odzrkadľuje v problémoch v komunikácii mládeže v slovenčine.

- V zámorí sa však slovenčina nevyučuje...

- Na americkom kontinente vznikali v minulosti slovenské cirkevné školy pri farnostiach, kde vyučovali slovenské rehoľné sestry až do 70. rokov minulého storočia a pri reholiach v USA fungovali aj vyššie dievčenské a chlapčenské školy, kde sa vyučovala slovenčina, ale v súčasnosti v zámorí vyučovanie slovenčiny neexistuje. S výučbou slovenčiny sa môžu krajania stretnúť len na kurzoch či v nedeľných školách. V rámci oddelenia slovanských štúdií pôsobí v USA jediný profesor slovenského jazyka a slovenskej literatúry na Pittsburskej univerzite v Pittsburghu v Pennsylvánii. V Kanade v Montreali je od roku 1992 katedra slovenskej histórie a kultúry na University of Ottawa.

- Ktoré nástroje v oblasti médií v súčasnosti podporujú udržiavanie materinského jazyka u Slovákov žijúcich v zahraničí?

- V prvom rade slovenská tlač, ktorá v jednotlivých krajinách vychádza v týždňových až mesačných intervaloch. V niektorých krajinách sa vydávajú aj literárne, detské časopisy, napr. v Srbsku, ktoré sú dotované aj z grantov zo Slovenska a tam, kde je štátom uznaná etnická menšina aj podporou ich domovskej krajiny. Takmer každá krajina aj s menšou slovenskou komunitou má svoje spolkové tlačové orgány alebo elektronické médiá. Ešte pred niekoľkými rokmi sme aj zo Slovenska posielali časopisy, ale pre vysoké ceny poštovného si to dnes nemôžeme dovoliť. Ale v rámci grantu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí si krajania môžu požiadať o uhradenie poštovného pri objednávaní novín a časopisov zo Slovenska. Z nášho úradu im posielame časopis Slovenské zahraničie. K informáciám o Slovensku sa krajania môžu dostať aj virtuálnymi kanálmi.

- Ktoré oblasti kultúry sú u Slovákov žijúcich v zahraničí najživšie?

- Závisí to aj od vekovej kategórie, ale aj zamerania spolkov a ich intelektuálneho zázemia. V niektorých krajinách pôsobia významní spisovatelia, ktorí píšu po slovensky a pričinili sa o preklady slovenskej literatúry. Sú čestnými členmi Spolku slovenských spisovateľov na Slovensku, ale aj členmi spolkov spisovateľov tamojších krajín. V Srbsku je niekoľko významných a uznávaných autorov, ako je Víťazoslav Hronec, autor desiatok poetických zbierok, próz, literárno-kritických štúdií, prekladateľ zo slovenčiny do srbčiny, literárny vedec Michal Harpáň, jazykovedec i básnik Miroslav Dudok a mnohí ďalší. Slovenských spisovateľov v Srbsku by sme však mohli rátať na desiatky. Je to spôsobené aj tým, že v minulosti tam existovali dobré vydavateľské možnosti slovenskej Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci založenej v roku 1919. Významných spisovateľov máme aj v radoch Slovákov v Rumunsku (Ondrej Štefanko, Miroslav Ambruš, Dagmar Anoca). Početnejšiu skupinu slovenských spisovateľov sme zaznamenali aj vo Švajčiarsku, kde je najväčšia slovenská komunita regrutovaná z emigrantov roku 1968 (Dušan Šimko, nebohý Jozef Milučký, Blažena Kostolná, Irena Brežná).

- Tvoria spisovatelia pôsobiaci v zámorí ešte v materinskom jazyku?

- Spisovatelia slovenského pôvodu v zámorí už väčšinou píšu po anglicky, ale venujú sa problematike s vysťahovaleckou, resp. prisťahovaleckou tematikou, ako napríklad Paul Wilkes. Ku generácii z radov politickej emigrácie rokov 1945-1948 patria literáti, ktorí debutovali na Slovensku a v emigrácii sa snažili pokračovať v literárnom diele. Patria k nim také literárne osobnosti, ako bol Jozef Cíger Hronský, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Rudolf Dilong. Pretože slovenská komunita v 50. až 60. rokoch minulého storočia bola najmä v USA, Kanade, ale i Argentíne veľmi aktívna a revitalizovaná príchodom emigrantov z radov slovenskej inteligencie, vďaka mecénom slovenskej kultúry, ale aj fungovaniu tlačiarní spolkov, mala možnosti na vydávanie svojich diel a publikačné možnosti v časopise pre literatúru a kultúru Most v rokoch 1954 až 1992.

- Máme medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí aj dostatok výtvarných umelcov?

- Výtvarné umenie so slovenským rukopisom v zahraničí sa dá nájsť takmer v každej krajine s väčšou slovenskou komunitou. Na americkom kontinente to bol predovšetkým Koloman Sokol, ale aj príslušníci emigrácie z konca 60. rokov, ktorí sa prezentovali už aj na Slovensku. Medzi významných slovenských výtvarných umelcov patrí napríklad v Nemecku Ján Mráz, z mladších Martin Oscitý, v Kanade Tibor Kovalík, vo Švédsku Jarmila Šimaiová-Divíšková, vo Švajčiarsku Viola Motýlová a ďalší. Výtvarníkov slovenského pôvodu máme v Chorvátsku a v Srbsku. Viacerí z nich študovali na Slovensku. V Srbsku majú slovenskí výtvarníci aj svoje výtvarné galérie, ako napr. v Báčskom Petrovci Galéria Zuzky Medveďovej. Pri výtvarnom umení Slovákov žijúcich v zahraničí nesmieme zabudnúť ani na insitu v Kovačici, ktorej tvorba slovenských výtvarníkov je dnes už vo výtvarnom umení samostatným umeleckým fenoménom. Aj keď naivné umenie z Kovačice trochu stráca úroveň tým, že sa mu venuje veľa ľudí a prestáva mať kritériá autentickosti, ako boli diela z čias Martina Jonáša a Zuzky Chalupovej.

- Čo všetko sa organizuje na poli kultúry pre Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Ako som už spomínala, zameriavame sa na prezentáciu tvorivej činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí vo všetkých jej zložkách: v knižnej tvorbe, v literatúre, v oblasti hudobného a výtvarného umenia, vydavateľských aktivít, predstavovania významných osobností z oblasti umenia a vedy. Pravidelne sa konajú prezentácie knižných noviniek, umeleckých diel, divadelných inscenácií, folklórne súbory z celého sveta sa zúčastňujú na folklórnych festivaloch. Jednou z hlavných prezentácií kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí sú Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré organizuje náš úrad v spolupráci s vyššími územnými celkami a mestami, mestskými a obecnými úradmi a ktoré sú veľkou príležitosťou na prezentáciu širokého spektra kultúrnych aktivít našich krajanov zo zahraničia.

- Ktoré kultúrne podujatia majú už svoju dlhoročnú tradíciu, o ktoré je zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí najväčší záujem?

- Veľký záujem je najmä o možnosť účinkovania v samostatnom krajanskom programe Krajanská nedeľa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Už 35 rokov sem prichádza okolo desať folklórnych súborov, čo predstavuje ročne 250 až 300 mladých ľudí. Pretože v poslednom desaťročí sa konajú folklórne prehliadky aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku, Chorvátsku alebo v Srbsku, víťazi domácich prehliadok dostanú ako ocenenie možnosť reprezentovať tu slovenskú komunitu z danej krajiny. Detské folklórne súbory majú možnosť prezentácie na Detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach. Tradíciu má aj prehliadka divadelných ochotníckych súborov Paláriková Raková v Rakovej a Čadci, kam už 20 rokov prichádzajú slovenskí divadelníci zo zahraničia, najmä zo Srbska, kde je veľká divadelná ochotnícka tradícia. Pôsobí tam aj stála divadelná scéna, Slovenské vojvodinské divadlo. Popularitu medzi krajanmi majú už spomínané Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, na ktorých sa počas celého týždňa prezentujú slovenské komunity vždy v inom regióne Slovenska prostredníctvom výstav, divadelných predstavení, besied a záverečným galakoncertom krajanov, na ktorom vystupujú aj profesionálni umelci slovenského pôvodu. V posledných rokoch získava medzi krajanmi popularitu aj Martinská literárna jar v Martine, na ktorej sa predstavujú spisovatelia z jednotlivých slovenských komunít.

- Čo vedia Slováci na Slovensku o kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí?

- V tejto oblasti sme zaznamenali v posledných rokoch isté pokroky, aj vďaka našim podujatiam a tomu, že dnes sa môžu ľudia, v porovnaní s minulosťou, nielen zoznamovať, ale aj navštevovať rôzne krajiny sveta so slovenskými komunitami aj na súkromnej báze. Ale podľa názoru našich krajanov je to stále ešte málo. Napríklad našim krajanom v Srbsku nelichotí, keď návštevníci zo Slovenska s údivom konštatujú, ako dobre hovoria po slovensky. Znalosť slovenčiny, ako materinského jazyka je pre nich samozrejmosťou a nevedia pochopiť, že na Slovensku pôsobia s takou znalosťou slovenčiny priam „exoticky”.

- Je zo strany Slovenska v súčasnosti štátna pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí aj na poli podpory ich kultúrnych aktivít dostatočná?

- Nedá sa povedať, že je úplne dostačujúca, mohla by byť aj vyššia, ak to porovnáme s vynaložením finančných prostriedkov napr. pre Maďarov žijúcich vo svete, ale v porovnaní s minulosťou za posledné roky meritórne vzrástla. To, čo sa urobilo na tomto poli v posledných rokoch, privítali aj samotní krajania, o čom sa zmieňujú vo svojich listoch a hodnoteniach. Veríme, že to bude mať odraz aj na uchovaní slovenskej identity a aj na spätnú väzbu vo vzťahu k Slovensku a propagácii Slovenska v zahraničí.

- Čo vyčítajú Slováci žijúci v zahraničí svojim krajanom na Slovensku?

- Predovšetkým to, že málo vieme o slovenskom vysťahovalectve a tým o našich národných dejinách, málo o osobnostiach, ktoré zaznamenali v cudzine veľké úspechy na poli vedy, techniky a umenia, a že zmienky o histórii a živote Slovákov v diaspóre absentujú v školských učebniciach, a médiá sa tejto tematike venujú len okrajovo. Mnohí, predovšetkým z radov emigrantov zo zámoria priznávajú, že pocit hrdosti na svoj pôvod si začali uvedomovať až po odchode zo Slovenska a z radov ďalšej generácie si nadobudli vzťah po návšteve Slovenska.

- Prečo sa práve kultúra stala oblasťou, prostredníctvom ktorej sa Slováci žijúci v zahraničí najviac aktivizujú?

- Funguje to tak všade vo svete. Kultúra je zrkadlom nielen kultúrnosti, ale aj vyspelosti národa. Slováci žijúci v zahraničí prostredníctvom kultúrnej prezentácie zviditeľňujú Slovensko vo svete, prispievajú k zbližovaniu národov a národností v multietnickom prostredí. Pre nich je slovenská kultúrna tradícia, ktorú dostali do vienka od svojich predkov, pýchou a prostriedkom uvedomovania si národnej identity. Sú hrdí na to, že môžu ukázať ľuďom v krajine, v ktorej žijú, aké bohaté sú kultúrne tradície národa, ku ktorému patria.

- Prečo je dôležité podporovať kultúru Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Pretože cez kultúru sa zviditeľňuje krajina. Kultúra je živý fenomén, ktorý má na jednej strane tradíciu, ale na jej trvalé hodnoty nadväzujú aj ďalšie generácie. A je obdivuhodné, že sa k jej tradíciám aj Slováci žijúci v blízkom či ďalekom zahraničí nielen hlásia, ale k nej tvorivo prispievajú a zveľaďujú ju.

Mladú generáciu Slovákov v zahraničí priťahuje najmä folklór

6. marca 2010 - (tasr)

Pre mladých Slovákov žijúcich v zahraničí je v oblasti udržiavania kultúrnych tradícií najpríťažlivejší slovenský folklór, tanec, hudba a spev, ktorým sa venujú vo svojich súboroch. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská. Významným motivačným nástrojom je pre nich aj možnosť prezentácie práce súboru na Slovensku, vystúpenia a stretávanie s mladými ľuďmi slovenského pôvodu z rôznych kútov sveta a umelecké zážitky z vystúpení domácich súborov. Mnohé slovenské folklórne súbory pôsobiace v zahraničí sú v súčasnosti na dobrej, niekedy až špičkovej úrovni. „Len v samotnom Srbsku pôsobí približne 40 folklórnych súborov, a prevažná väčšina z nich má detskú a mládežnícku skupinu, čím si zabezpečujú ďalších členov súborov,” konštatovala s tým, že folklóru sa venuje veľká pozornosť aj v Maďarsku, Chorvátsku, Česku, niekoľko súborov účinkuje v Poľsku a v Rumunsku. Po jednom či dvoch folklórnych súboroch majú aj vo Švajčiarsku, Veľkej Británii, Írsku a Rakúsku. Slovenský folklór je pre zahraničie príťažlivý. Ako zaujímavosť Bartalská uviedla príbeh medzi folkloristami na Slovensku známeho Daniela Compagnona, stredoškolského profesora, ktorý je ako rodený Parížan dlhoročným umeleckým vedúcim slovenského folklórneho súboru Nádeje a ktorý je nositeľom niekoľkých vyznamenaní za zásluhy o rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov. K slovenskému folklóru ho priviedla jeho manželka Monika, ktorá je slovenského pôvodu. „V detvianskom kroji s fujarou v ruke je naozaj neprehliadnuteľný a so súborom príde tento rok už po 35 raz na Folklórne slávnosti do Detvy. Ako šéf súboru sem prichádza už s druhou generáciou Slovákov. Jeho dcéra prišla na Slovensko po prvý raz, keď mala tri mesiace, neskôr prišli manželia do Detvy aj s ďalšou dcérkou a dnes spolu tancujú v súbore,” ilustrovala Bartalská. Folklóru sa dnes venuje už druhá generácia Slovákov v Austrálii. Zaujímavú históriu má folklórny súbor v Melbourne, ktorý je zložený zo Slovákov z bývalej Juhoslávie. „Ide o príslušníkov novšej vysťahovaleckej vlny asi zo 60. rokov minulého storočia, ktorí sa tam organizujú nie ako Juhoslovania či Srbi, ale ako Slováci,” povedala. Postavili si kostol, zriadili Slovenský dom a založili spolok Ľ. Štúra, pri ktorom folklórny súbor pôsobí a bude aj tento rok účinkovať na folklórnych slávnostiach v Detve. Na americkom kontinente v USA a Kanade pôsobí do desať folklórnych súborov, ktoré nepatria, tak ako v niektorých iných krajinách pod spolky, ale fungujú na svojpomocnej báze. V posledných rokoch súbory podporuje prostredníctvom grantového systému Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom ide väčšinou o projekty zamerané na nákup krojov a doplnkov ku krojom alebo na cestovné na národnostné festivaly. Bartalská upozornila, že veľkým impulzom pre ďalšie účinkovanie mládeže vo folklórnom súbore sú cesty na Slovensko, kde vystupujú na folklórnych festivaloch. K najvýznamnejším patria Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, na ktorých sa Slováci žijúci v zahraničí už 35 rokov prezentujú v programe Krajanská nedeľa. „Tento rok oslávime 45. výročie založenia folklórneho festivalu v Detve. Srdečné prijatia členov súborov v Detve a dobrá organizácia festivalu si získala stovky mladých nadšencov folklóru z radov krajanov,” dodala Bartalská. Tiež podotkla, že na festivaloch nadväzujú kontakty s ďalšími krajanskými súbormi, ale aj so súbormi na Slovensku. Získavajú od nich nové choreografie a inšpirácie. V minulosti často prichádzali do ich krajín aj choreografi zo Slovenska, ktorí sa snažili naučiť ich nielen naše tance, ale zameriavali sa na ich pôvodný folklór, ktorý sa zachoval v ich prostredí. K zvyšovaniu umeleckej úrovne prispievali choreografické kurzy, ktorých organizovanie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí obnovil v minulom roku a ktoré sa tešia sa veľkej obľube. Podľa Bartalskej je autenticita prejavu folklórnych súborov v ich prostredí aj vďaka častým návštevám Slovenska a možnostiam výmeny skúseností ovplyvnená novými prvkami folklóru. V krajanskom prostredí má popularitu dnes už viac folklór z jednotlivých regiónov Slovenska. „Napríklad v Srbsku mali úžasný úspech choreografie divácky príťažlivého myjavského tanca, tancujú ich aj v krojoch z oblasti Myjavy, ktoré sú úplne odlišné od tých, ktoré sa udomácnili v ich dolnozemskom prostredí,” spresnila. Folkloristi na Slovensku vedú krajanov k tomu, aby prišli so svojím pôvodným folklórom, k čomu je však potrebná dlhodobejšia príprava, výskum a spolupráca odborníkov z oblasti etnológie. V tomto smere sa svojich ľudových tradícií pridržiavajú najmä Slováci v Maďarsku. Uchovávanie folklóru v komunitách Slovákov žijúcich v zahraničí sa prenáša z generácie na generáciu, a tak sa neraz stáva, že v jednom súbore tancuje otec s dcérou, matka so synom, postupne sa rodičia stanú vedúcimi súborov a tradícia pokračuje. Nový dorast získavajú tak, že súbory majú skupiny aj troch vekových kategórií. „Folklór, najmä tanec, piesne, hudba a ukážky výročných zvykov sú pre mladých ľudí najpútavejšou formou zachovávania slovenských ľudových tradícií a formujú ich vzťah k slovenským koreňom,” zdôraznila Bartalská. Každou návštevou podujatí ako sú Folklórne slávnosti v Detve sa upevňuje ich vzťah k Slovensku. Sú nabití pozitívnou energiou, odhodlaní pre ďalšie zdokonaľovanie sa v umeleckom prednese, pretože majú aj príležitosť konfrontovať sa s ďalšími súbormi. „Nás zasa teší, že sa takto zabezpečuje generačná kontinuita odovzdávania tradícií a kultúry predkov,” uzavrela.

V oblasti kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí

má každá krajina svoje špecifiká

7. marca 2010 - (tasr)

Kultúrne aktivity a prezentácie v jednotlivých slovenských komunitách majú spoločné prvky, ale aj špecifické črty v závislosti od historického vývinu komunity, možností kontaktov s materskou krajinou v minulosti, sociálnej zostavy krajanov a zamerania spolkov a organizácií, ktoré sa venujú aj kultúrnej činnosti. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská. V USA, kam odchádzali Slováci za prácou v prvej vysťahovaleckej vlne, hromadnejšie od roku 1870, majú dlhodobú tradíciu spolky, ktoré mali spočiatku sociálny a podporný charakter. „Keďže im zamestnávatelia nezabezpečovali žiadne sociálne istoty, suplovali ich podporné spolky tak, že z členského príspevku sa v spolku vytvoril fond na pomoc rodinám, ktorých živitelia utrpeli úraz alebo zomreli,” vysvetlila Bartalská. Úloha udržiavania národného povedomia podľa nej vyplynula z činnosti spolkov neskôr, a to najmä príchodom národnouvedomelej inteligencie zloženej prevažne z kňazov, ktorí sa okrem cirkevných či kňazských povinností venovali aj zakladaniu a redigovaniu slovenskej tlače v národnom duchu a viedli členov spolkov k vlasteneckej a kultúrnej činnosti. „Najväčšie organizácie, ako sú napríklad Prvá katolícka slovenská jednota, Národný slovenský spolok, Telocvičná jednota Sokol, Slovenský katolícky Sokol mali a dodnes majú odbočky aj v Kanade, kam prichádzali za prácou Slováci hromadnejšie až v 30. rokoch 20. storočia,” konkretizovala Bartalská. Ďalšie krajanské spolky zakladané v USA a Kanade a v medzivojnovom období aj v Južnej Amerike tiež organizovali pri príležitosti významných udalostí z histórie Slovenska pre svojich členov výročné spolkové podujatia, tzv. Slovenské dni, počas ktorých sa konali vystúpenia hudobníkov, folklórnych súborov, divadelné predstavenia či športové podujatia. Slovenské dni organizovali aj odbočky v jednotlivých amerických štátoch a viaceré sa konajú aj v súčasnosti. „Najväčšie spomedzi týchto podujatí v USA je Heritage festival (festival dedičstva) v štáte New Jersey, ktorý sa koná vyše 30 rokov pravidelne v septembri a zúčastňuje sa ňom 8000 až 10.000 krajanov. Na festivaloch vystupujú krajanské folklórne súbory z USA i Kanady,” spresnila. Pozitívnu rolu v oblasti kultúry zohrávali podľa Bartalskej aj slovenské kostoly, ktoré mali priestory na spoločenské stretnutia a konali sa v nich aj kultúrne podujatia. V Kanade sa v súčasnosti obnovila tradícia divadelného ochotníctva. V Toronte a Montreale pôsobia štyri divadelné ochotnícke scény, ktoré uvádzajú hry svojich autorov z radov krajanov, ale aj autorov zo Slovenska. Zo Slovenska si dokonca pozývajú režisérov alebo hercov. „Kultúrne aktivity pri spolkoch vyvíjali vysťahovalci z čias sociálneho vysťahovalectva v medzivojnovom období aj v západnej Európe. Ich činnosť sa revitalizovala príchodom povojnových emigrantov,” konkretizovala Bartalská a dodala, že v škandinávskych krajinách, ale aj vo Švajčiarsku prichádzalo k zakladaniu spolkov až príchodom početnejšej skupiny emigrantov z roku 1968. „Predstavitelia tejto generácie sú dnes vo vedení spolkov a svoju kultúrnu činnosť zameriavajú na prezentáciu umenia Slovenska, pozývajú na svoje podujatia umelcov, folklórne súbory a osobnosti kultúrneho života. O podujatiach informujú v tlačových orgánoch spolkov a v elektronických médiách,” konštatovala. V krajinách s málopočetnou slovenskou komunitou, ako napríklad v Nórsku, v Dánsku, v Sýrii, v Libanone a na Cypre organizujú kultúrne podujatia na slovenských zastupiteľských úradoch.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydal za štyri roky 3707 osvedčení

6. marca 2010 - (tasr)

Za štyri roky svojej existencie vydal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí celkovo 3707 osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, z ktorých 2667 bolo vydaných pre našich krajanov v Srbsku. „Vyšší počet osvedčení putoval aj na Ukrajinu či do Rumunska,” informovala TASR predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Zároveň dodala, že osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí možno podľa zákona udeliť osobe, ktorá sa národným povedomím aktívne hlási k slovenskému národu a k hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície. „Národné povedomie sa preukazuje vyhlásením žiadateľa o výsledkoch jeho verejnej činnosti alebo písomným svedectvom krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu,” spresnila. Ak takáto organizácia v mieste pobytu nie je, postačuje písomné svedectvo aspoň dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú pobyt v tom istom štáte ako žiadateľ. Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky. „Žiadosť sa podáva na úrade alebo v zahraničí na zastupiteľskom úrade alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky v štáte pobytu žiadateľa,” informovala. Prívarová upozornila, že osvedčenie nemožno vydať osobe, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za čin, ktorý je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom a osobe, ktorá vykonáva činnosť poškodzujúcu záujmy Slovenskej republiky. Vydaným osvedčením jeho držiteľ nadobúda zo zákona prechodný pobyt v Slovenskej republike. Pritom mu úrad môže osvedčenie zrušiť len v prípade spáchania úmyselného trestného činu, alebo stráca platnosť, ak nadobudne v Slovenskej republike trvalý pobyt. Na základe evidovania sa na príslušnom oddelení cudzineckej polície držiteľ osvedčenia môže požiadať už po troch rokoch nepretržitého pobytu v Slovenskej republike o udelenie štátneho občianstva. Držiteľ osvedčenia sa tiež môže zamestnať v Slovenskej republike bez povolenia úradu práce. Novelizovaný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí nadobudol účinnosť 1. januára 2006. V súlade s terminológiou obsiahnutou v ústave namiesto pojmu zahraničný Slovák zaviedol pojem Slovák žijúci v zahraničí. Slovákom žijúcim v zahraničí je každá osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo nie je občanom Slovenskej republiky, ale si uchováva národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.

Proces volieb zo zahraničia je zložitý, hlasovať sa dá len poštou

6. marca 2010 - (tasr)

Proces volieb zo zahraničia je zložitý. Voľby do Národnej rady SR sú jediné, v ktorých sa dá hlasovať aj zo zahraničia. Najbližšie sa konajú 12. júna. Päťdesiat dní pred voľbami musí Slovák zo zahraničia, ktorý sa chce zúčastniť na voľbách, zaslať formou listu žiadosť s kópiou dokladu do špeciálneho volebného obvodu v bratislavskej Petržalke, v prípade ak nemá trvalý pobyt na Slovensku. Ak má trvalý pobyt na Slovensku, do miesta svojho trvalého pobytu. Na základe žiadosti sú mu doručené volebné lístky, ktoré musí v danej lehote pred voľbami odoslať späť. Žiadosť o voľbu poštou musí zaslať na adresu obecného úradu v mieste svojho trvalého pobytu tak, aby bola doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb, čiže do 23. apríla. Následne na to má táto obec zaslať žiadateľovi na adresu v cudzine obálku obsahujúcu hlasovacie lístky, obálku s odtlačkom úradnej pečiatky obce určenú na vloženie jedného hlasovacieho lístka, poučenie o spôsobe hlasovania a návratnú obálku s heslom „Voľba poštou”. Zásielku musí obec zaslať najneskôr 35 dní pred dňom volieb, teda najneskôr 8. mája. Rovnako sa môže do júnového hlasovania zapojiť aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenska a požiadal o zapísanie do osobitného zoznamu voličov. Žiadosť musí zaslať na adresu: Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka, organizačné oddelenie, Kutlíkova 17, Bratislava. Doručená musí byť najneskôr 50 dní pred dňom volieb, teda do 23. apríla. K žiadosti má volič priložiť čestné vyhlásenie, že nemá trvalý pobyt na území SR v slovenskom jazyku a fotokópiu časti platného cestovného dokladu SR s osobnými údajmi alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve SR. Mestská časť Bratislava-Petržalka na základe doručenej žiadosti so všetkými požadovanými náležitosťami dopíše voliča do osobitného zoznamu voličov. Na adresu uvedenú v písomnej žiadosti musí najneskôr 35 dní pred dňom volieb, čiže najneskôr 8. mája, zaslať žiadateľovi obálku obsahujúcu hlasovacie lístky, obálku s odtlačkom úradnej pečiatky mestskej časti Bratislava-Petržalka určenú na vloženie jedného hlasovacieho lístka, poučenie o spôsobe hlasovania a návratnú obálku s heslom „Voľba poštou”. „Základný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí si na voľby nespomenie dva mesiace vopred, kedy je potrebné žiadosť poslať, aby to päťdesiat dní pred voľbami už bolo na Slovensku,” konštatoval pre TASR predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Všetky kroky sa realizujú poštovou cestou a súčasný proces odvolenia spoza hraníc je podľa neho extrémne zložitý. „Navyše pri novelizácii zákona, ktorá umožnila korešpondenčnú voľbu a bola v zásade pozitívna, prišlo k niekoľkým chybám,” konštatoval Skalský, pričom spresnil, že ak v minulosti pricestoval na Slovensko Slovák žijúci v zahraničí bez trvalého pobytu, mohol po registrácii voliť v ktoromkoľvek obvode na Slovensku. Po novelizácii zákona táto možnosť zanikla. V roku 2006 mnohí Slováci pricestovali zo zahraničia na Slovensko voliť, ale nebolo im to umožnené. „Prinajmenšom chceme, aby sa chyby ako táto odstránili, aby sa komfort voliča výrazne zvýšil, aby sa prístup systematizoval v smere umožňujúcom Slovákom žijúcim v zahraničí účasť na všetkých druhoch volieb. V dlhodobejšom horizonte chceme, aby bolo možné voliť prostredníctvom internetu, čo je aj požiadavka organizácie Európania vo svete,” vysvetlil. V zahraničí žije podľa oficiálnych údajov asi 2,2 milióna Slovákov. Určitá časť z nich má slovenské občianstvo a predstavuje skupinu s niekoľko stotisícovým voličský potenciálom. Podľa Skalského ide najmä o mladých ľudí, ktorí odišli do zahraničia v posledných rokoch, o Slovákov v komunitách v Česku, vo Veľkej Británii, v Írsku, v Spojených štátoch a podobne. Druhú skupinu tvoria Slováci s dvojitým občianstvom, ktorú reprezentuje pomerne veľká státisícová skupina v Česku, v Spojených štátoch a v menšom zastúpení v rôznych kútoch sveta. „Z moderných foriem komunikácie, ako sú blogy a diskusie na internete, je evidentné, že záujem o voľby na Slovensku existuje, aj keď nie v plnej šírke,” konštatoval Skalský, čo podľa neho ukázala aj nízka účasť na parlamentných voľbách v roku 2006, na ktorých sa mohli historicky prvýkrát zúčastniť aj Slováci žijúci v zahraničí. Vtedy sa podľa neho zbehlo niekoľko nepriaznivých okolností súčasne. „Propagácia tejto možnosti u krajanov bola nedostatočná, pretože išlo o predčasné parlamentné voľby, všetko sa dialo vo veľkom časovom strese a ďalším dôvodom bola aj značná zložitosť volieb,” spresnil Skalský s tým, že aj keď zo všetkých uvedených dôvodov nebola volebná účasť dobrá, na druhej strane nebola ani katastrofálna, ako sa uvádzalo v slovenskej tlači, keď došlo k nepresnej interpretácii volebnej účasti slovenskej komunity v zahraničí. Za nesystémové považuje Skalský riešenie, že Slováci žijúci v zahraničí môžu zatiaľ voliť len v parlamentných voľbách. Pokiaľ sa voľby považujú za atribút občianstva a nie atribút pobytu a pokiaľ existuje možnosť voliť aj zo zahraničia, nevidí dôvod, aby rovnaké argumenty neplatili aj pri prezidentských alebo iných typoch volieb. Skalský na tohtoročných parlamentných voľbách očakáva vyššiu účasť Slovákov žijúcich v zahraničí. „Budeme sa usilovať o ich širokú propagáciu masívnou kampaňou najmä prostredníctvom internetu, ale aj periodík našich členských organizácií, aby ľudia využili svoje volebné právo. Verím, že aj slovenská vláda bude túto možnosť v zahraničí inzerovať masívnejšie než v minulosti,” dodal. Skúsenosti s hlasovaním cez internet majú v rôznych typoch volieb obyvatelia Estónska, Francúzska, Holandska, Kanady, Švajčiarska, USA či Veľkej Británie. Prvou krajinou vo svete, ktorá umožnila všetkým občanom hlasovanie v parlamentných voľbách aj cez internet sa v roku 2007 stalo Estónsko, pričom si tento spôsob volieb vybrali asi 3 percentá voličov. Slovenská vláda po februárom zasadnutí deklarovala zámer, aby sa po tohtoročných voľbách vytvoril nový volebný kódex, ktorý naplní všetky požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí. „Takto sa zvýši nielen komfort Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj Slovákov žijúcich doma,” uzavrel Skalský.

Imrich Fuhl: Jobbik má najprijateľnejší program menšín v Maďarsku

11. marca 2010 - (LADISLAV VALLACH - tasr)

Najprijateľnejší program pre menšiny v Maďarsku, vrátane slovenskej, má paradoxne extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnili Ľudové noviny (luno.hu), portál Slovákov žijúcich v Maďarsku. Pred nadchádzajúcimi voľbami do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktoré sa uskutočnia 11. a 25. apríla, sa Ľudové noviny obrátili na politické strany s otázkou, ako je zastúpená v ich programe národnostná politika orientovaná na menšiny žijúce v Maďarsku. „Keby som mal svoj hlas odovzdať iba na základe programu starostlivosti o menšiny v Maďarsku, musel by som voliť Jobbik,” zhodnotil pre TASR výsledky prieskumu zakladateľ a redaktor portálu luno.hu a člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl. Zároveň však zdôraznil, že Jobbik určite nebude voliť a že je to hanba pre celú maďarskú politickú reprezentáciu.

Maďarský občiansky zväz - Fidesz sa opiera o svoj program z roku 2007. Tlačové oddelenie najväčšej opozičnej strany odporučilo preštudovať program strany spred troch rokov. Program s rozsahom 96 strán sa národnostiam žijúcim v Maďarsku venuje polstranová časť: „Národnostná politika je národným záujmom. Pre Fidesz je kultúrna činnosť národností a podpora zachovávania ich tradícií výsostne dôležitá. Dôležitou úlohou štátu je pestovanie miestnych národnostných tradícií a pomoc pri udržiavaní stykov s materinskou krajinou a jej kultúrou, podpora medializácie činnosti minorít v miestnych a celoštátnych médiách, a prezentovanie hodnôt hmotnej a nehmotnej kultúry národných a etnických menšín v celoštátnom meradle. V záujme finančného podporovania menšinovej kultúry vytvoríme špeciálny motivačný systém pre súkromné osoby a pre hospodárske spoločnosti, a kultúrna činnosť národných a etnických menšín bude mať 'gazdu' na miestnej, župnej i celoštátnej úrovni.”

Predseda národnopolitického kabinetu Jobbiku István Szávay, ktorý je pôvodom nemeckej národnosti, pre luno.hu v tejto súvislosti uviedol, že program Jobbiku s názvom „Radikálna zmena” obsahuje bod o národnej politike, ktorý sa zaoberá národnosťami žijúcimi v Maďarsku a zvlášť postavením Rómov. „Maximálne podporujeme domáce národnosti pri uplatňovaní ich individuálnych a kolektívnych práv a o priebežnom zabezpečovaní týchto práv budeme s nimi systematicky konzultovať. Plánujeme vytvoriť usporiadané domáce národnostné pomery, poskytnúť národnostiam náležitú pomoc v záujme zachovania ich jazyka a kultúry,” povedal predseda. Jobbik bude podľa jeho slov oveľa rozhodnejšie a jednoznačnejšie vystupovať v záujme Maďarov žijúcich v zahraničí, ako to robia strany súčasnej politickej elity, bude podporovať ich snahy, pretože efektívnejšie zastupovanie národných záujmov je nielen potrebné, ale aj možné. „K tomu je však potrebné, aby sme podobným metrom merali aj v prípade domácich menšín, čo zvlášť platí v prípade Slovákov žijúcich v Maďarsku a Maďarov na Slovensku,” zdôraznil Szávay a dodal, že Jobbik chce vyriešiť protiústavný stav, existujúci od roku 1993, a zabezpečiť parlamentné zastúpenie menšín v dvojkomorovom Národnom zhromaždení. Dôležitým cieľom programu Jobbiku je posilnenie občianskej sféry, čo sa týka i spoločenského života národností. „Je nám jasné, že budúcnosť národností závisí najmä od miestnych komunít, ktoré majú dôležitú úlohu v zachovaní materinského jazyka a kultúry. Výšku podpory verejnej nadácie plánujeme zvýšiť iba v dlhodobom horizonte, ale súčasný rámec chceme využiť výlučne na podporu národnostných menšín,” konštatoval. Z tohto zdroja nechcú podľa jeho vyjadrenia podporovať aktivity Rómov - vzhľadom na to, že existuje osobitná verejná nadácia, ktorá podporuje Rómov. Takto by sa okamžite výrazne zvýšili sumy na podporu ostatných národností, a teda aj Slovákov. Na usporiadanie a vylepšenie postavenia Rómov treba zabezpečiť iné prostriedky a zdroje. Menšinové samosprávy chcú podporovať diferencovane a zvýšili by podporu tých celoštátnych a miestnych menšinových samospráv, ktoré disponujú významným systémom vlastných inštitúcií. Pomer jednotnej štátnej podpory miestnych menšinových samospráv by zo súčasných 70 percent znížili na 30-40 percent a zdroje by získali tie miestne komunity, ktoré v prípade podpory na základe splnených úloh nebyrokratickým spôsobom dokážu, že potrebujú vyššie zdroje než doteraz, napríklad pre prevádzku vlastných inštitúcií alebo na podporu spoločenských organizácií. Jobbik podporuje aj dobre fungujúcu výučbu menšín, ktorá prebieha (aj) v materinskom jazyku. „Máme v úmysle uskutočniť zmeny v systéme národnostných školských normatív, aby sa tieto nedostávali do miestnych škôl a škôlok cez obecné samosprávy, ale prostredníctvom rozpočtu miestnych menšinových samospráv, teda aby sa táto podpora objavila ako zdroj navyše na plnenie úloh navyše,” uzavrel politik Jobbiku.

Podľa hlavných bodov materiálu, ktorý poslali z tlačového oddelenia vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), strana má v úmysle pokračovať v doterajšej národnostnej politike. „MSZP považuje komunity národných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku za integrovanú časť maďarskej spoločnosti, preto skoro každý bod jej programu - od sociálnej politiky po regionálny rozvoj, od samosprávneho systému po školstvo - obsahuje otázky týkajúce sa aj ich. Zastávame názor, že treba skoncipovať taký program, ktorý nebude určovať ciele iba jednej alebo druhej časti krajiny, spoločenským skupinám, ale Maďarsku ako celku. MSZP ponúka spoluprácu v zásahu proti bezbrannosti - popri iných spoločenských dejateľoch - aj tým, ktorí bojujú za uplatňovanie menšinových práv,” píše sa v dokumente socialistov. V otázke parlamentného zastúpenia národností pri Úrade predsedu vlády (MEH) začala pracovať v roku 2007 verejnoprávna pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení národnostní experti a delegáti ministerstiev. Po ročnej prípravnej práci sa začali rysovať hlavné body možnej regulácie a dve možné koncepcie. Vláda na základe načrtnutých predstáv vytvorila na jeseň 2008 svoju koncepciu. Vládne stanovisko je teda k dispozícii od konca roka 2008. „Je nám ľúto, že k tejto otázke sa nepodarilo získať vládnej strane dvojtretinovú podporu Národného zhromaždenia. Zo strany vlády sa popritom skoncipoval názor, že regulácia sa nemôže uskutočniť izolovane, sterilne, je potrebné brať do ohľadu aj otázky úzko súvisiace s parlamentným zastúpením národností. Dúfame, že februárové rozhodnutie Národného zhromaždenia o legislatívnom procese parlamentného zastúpenia urýchli tento proces. Súhlasíme s tým, že národné a etnické menšiny majú mať v parlamente plnoprávne zastúpenie a že zákon, ktorý sa má vytvoriť, musí zabezpečiť všetkým minoritám potrebné a dostatočné výhody poskytujúce reálne šance na získanie zastúpenia v Národnom zhromaždení,” konštatovali v dokumente socialisti. Právne a finančné pozadie a prevádzka menšinových inštitúcií sú podľa MSZP stabilné a prehľadné. Ďalším faktorom smerujúcim k transparentnosti je forma financovania menšinového školstva, ktorú charakterizuje normatívny systém. Normatív menšinového školstva je vždy vyšší ako majoritného školstva prebiehajúceho vo väčšinovom jazyku, zdôrazňujú socialisti.

V programovom vyhlásení strany Politika môže byť iná (LMP) nefigurujú domáce menšiny. LMP vníma menšiny ako motor európskeho multikulturalizmu. Tlačová referentka strany Hanna Hámoriová pre luno.hu vyhlásila, že postavenie národností v Maďarsku v medzinárodnom meradle - aj napriek niektorým nesplneným cieľom - vyhovuje európskym normám. „LMP vypracuje vlastný verejnoprávny návrh na zabezpečenie parlamentného zastúpenia národností. Naším elementárnym cieľom je zachovanie identity a podpora kultúrnej svojráznosti,” poznamenala. Cieľom LMP v súvislosti s menšinami žijúcimi v Maďarsku podľa nej je, aby Maďarsko pokladali za svoj domov, aby zachovaním svojej identity a historických a kultúrnych hodnôt existovali ako samostatné entity.

Z Maďarského demokratického fóra (MDF) sa Ľudovým novinám napriek opakovanej žiadosti nepodarilo získať informácie týkajúce sa zastupovania záujmov menšín žijúcich v Maďarsku.















........................................................................................................................................







......................................................................................................................................... ..







.
.
.