Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

V Pécsi ako metropole európskej kultúry bude koncertovať Seal

16. apríla 2010 - (tasr / seal.com / mti)

Koncert britského speváka Seala sa stane 13. júla jedným z vrcholov seriálu podujatí v maďarskom Pécsi, európskej kultúrnej metropole roka. Pred koncertom v Pécsi vystúpi Seal v rámci európskeho turné v Moskve, Prahe (6. júla), rakúskom Klagenfurte (7. júla), Moskve (9. júla) a Varšave (11. júla), deň po vystúpení v Pécsi v chorvátskom Zadare. Vyplýva to z informácií na internetovej stránke speváka. Samotní organizátori budú o koncerte informovať zrejme na tlačovej konferencii v pondelok. Pécs mal problémy pritiahnuť do centra kultúry na starom kontinente tak írsku skupinu U2, pre ktorej vystúpenie sa tu nenašlo vhodné dejisko, následne patrili medzi adeptov na koncert v Pécsi aj Bob Dylan a Paul McCartney. Seal, manžel nemeckej topmodelky Heidi Klumovej, sa následne predstaví aj v Taliansku, Turecku, Izraeli, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Belgicku.

SaS a Most-Híd sa zhodujú v oblasti priorít zahraničnej politiky SR

16. apríla 2010 - (tasr)

Dva neparlamentné politické subjekty, ktoré majú na základe posledných prieskumov verejnej mienky reálnu šancu na vstup do Národnej rady (NR) SR po júnových parlamentných voľbách, Sloboda a solidarita (SaS) a Most - Híd, sa vo veľkej miere zhodujú v oblasti základných priorít zahraničnej politiky SR. Vyplýva to z volebného programu oboch politických subjektov. Strany prikladajú veľký význam tzv. stredoeurópskej identite, ako aj dobrým a vyváženým bilaterálnym vzťahom s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky (V4). Osobitný dôraz je kladený najmä na zlepšenie vzťahov s Maďarskou republikou, ktoré Bugárova strana označuje za svoju hlavnú prioritu. Pre SaS je podľa volebného programu riešením odpolitizovanie sporných otázok vzájomného vzťahu a ich prenesenie do vecnej roviny. Isté rozdiely sa vyskytujú v oblasti rozširovania Európskej únie, kde obe strany zhodne podporujú pristúpenie Chorvátska. Zdržanlivejší postoj ohľadom ostatných kandidátskych krajín zaujala SaS. Na rozdiel od Mostu - Híd sa vo svojom volebnom programe nevyjadruje k možnosti pričlenenie Srbska. V prípade Turecka sa rovnako nezasadzuje za jeho plnohodnotnú integráciu do Európskeho spoločenstva, ale len na úrovni akéhosi špeciálneho pridruženého členstva s neúplnou účasťou v spoločných orgánoch EÚ, podľa modelu Európskeho hospodárskeho priestoru. Oba politické subjekty kritizujú ľahostajnosť súčasnej slovenskej diplomacie v prípade porušovania ľudských práv a slobôd v iných krajinách, pričom požadujú obmedzenie aktívnej spolupráce s danými režimami. SaS v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky venuje jeden z bodov svojho programu aj potrebe zvyšovania energetickej bezpečnosti Slovenska, a to najmä prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a prepravných ciest, ktorými by sa mala podľa jej programu znížiť jednostranná závislosť krajiny od dodávok strategických surovín z Ruskej federácie.

Analytici: Výhodou SMK sú verní voliči, tromfom Mostu je Bugár

19. apríla 2010 - (čtk)

Osobitosťou júnových parlamentných volieb bude súboj SMK Pála Csákyho a Mostu-Híd Bélu Bugára o voličov maďarskej národnosti. Aj keď šance na vstup do Národnej rady majú podľa prieskumov obe strany, potrebnú päťpercentnú hranicu podľa analytikov zrejme prekročí len jedna z nich. Výhodou SMK je vraj stabilná voličská základňa a početné regionálne zväzy, tromfom Mostu-Híd je zas niekdajší šéf SMK Bugár či podpora podnikateľov. Záujmy Maďarov žijúcich na Slovensku do minulého roka zastupovala SMK. Pre nezhody vo vedení z nej vlani v júni odišlo viacero jej členov na čele s Bugárom, aby neskôr založili novú stranu. Prieskumy verejnej mienky striedavo favorizujú SMK či Most-Híd, ich popularita sa pohybuje na úrovni piatich až šiestich percent. Na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská komunita. Šance Csákyho SMK i Bugárovho Mostu-Híd sú podľa oslovených expertov zatiaľ vyrovnané. „Konečný výsledok ovplyvnia aj predvolebné preferencie strán, ktoré môžu povzbudiť alebo odradiť voličov,” povedal riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík. Politológ László Öllös z mimovládnej organizácie Fórum inštitút pre výskum menšín upozornil, že prípadný pokles popularity jednej zo strán môže vážne ohroziť jej šance na dobrý výsledok. Úspech oboch by bol podľa neho prekvapením. „Maďarská menšina by sa musela zmobilizovať oveľa viac ako celoštátny priemer,” dodal. Oslovení analytici zhodne predpokladajú, že v snemovni bude mať svojich zástupcov len jedna zo strán. „Najpravdepodobnejšie je, že to bude jedna strana, skôr SMK,” myslí si prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Vylúčil, že by obe strany skončili pred bránami parlamentu. „Muselo by sa stať niečo, čo by demobilizovalo voličov,” dodal. V minulosti rozdelenie národne orientovanej SNS na SNS a Pravú SNS znamenalo, že sa vo voľbách v roku 2002 ani jedna zo strán nedostala do parlamentu. Svoje rezervy i výhody majú podľa expertov obe strany. „Voliči SMK sú oveľa stabilnejší ako voliči Mostu-Híd, čo je výrazný tromf v rukách SMK,” poznamenal sociológ Haulík. Potvrdil to aj Mesežnikov, podľa ktorého je maďarský volič konzervatívny a spolieha sa na zabehnutú značku. „Väčšina voličov maďarskej národnosti zrejme podporí SMK, Most-Híd tak bude musieť osloviť aj voličov slovenskej národnosti,” upozornil. Prednosťou Mostu-Híd je podľa Öllösa jeho líder Bugár, ktorý sa dlhodobo teší popularite. „Všetky prieskumy doteraz potvrdili, že nemalá časť voličov Mostu volí túto stranu kvôli Bugárovi,” tvrdil. Most-Híd má podľa neho tiež lepšiu finančnú podporu zo strany podnikateľov. „SMK je zas veľká strana s veľkým počtom členov,” pripomenul. Zatiaľ čo SMK má vraj oficiálne asi 11.000 členov, Most nemá údajne ani tisícku. SMK vznikla v roku 1998 zlúčením troch strán, ktoré obhajovali politické záujmy občanov maďarskej národnosti na juhu Slovenska. V posledných parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi strana ešte pod Bugárovým vedením získala 11,7 percenta hlasov voličov; samotný Bugár dostal najviac prednostných hlasov s výrazným náskokom pred Csákym. Bugár po svojom odchode zo strany založil v roku 2009 Most-Híd, ktorý sa hlási k spolupráci a uzmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi.

Sólyom: Maďarsko podporuje prístupový

proces Chorvátska a integráciu Srbska

16. apríla 2010 - (tasr)

Počas maďarského predsedníctva v Európskej únii v roku 2011 by sa mohol ukončiť prístupový proces Chorvátska a Srbsko by mohlo získať štatút kandidátskej krajiny pre vstup do Európskej únie. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI do dnes vyhlásil maďarský prezident László Sólyom v Pécsi po schôdzke s jeho srbským a chorvátskym partnerom. Maďarsko mieni podľa jeho vyjadrenia podporovať ratifikačný proces vstupu Chorvátska do únie a Srbsku by zas pomohlo pri „vyplňovaní dotazníka únie“. Sólyom vyjadril presvedčenie, že Srbsko a Chorvátsko splnia očakávania Medzinárodného súdneho dvora v Haagu týkajúce sa vydania vojnových zločincov. Srbský prezident Boris Tadič zdôraznil, že pre jeho krajinu je mimoriadne dôležitý európsky integračný proces, v ktorom je veľmi užitočná vzájomná politická pomoc. Srbsko má tiež záujem na tom, aby Chorvátsko sa stalo čo najskôr členskou krajinou EÚ, pretože potom aj Srbsko - ako národ v kultúrnom ponímaní v rámci relativizovaných európskych hraníc - môže dosiahnuť svoj cieľ. Podľa Tadiča by Srbsko štatút kandidáta mohlo získať dokonca ešte pred maďarským predsedníctvom. Vyjadril tiež presvedčenie, že po pravdepodobnom nástupe „starého známeho“ Viktora Orbána na post predsedu maďarskej vlády a počas maďarského predsedníctva môžu byť srbsko-maďarské vzťahy ešte silnejšie. Maďarský verejnoprávny rozhlas v tejto súvislosti informoval, že sa prezidenti zhodli na tom, že by zavedenie pojmu „kultúrny národ“ bolo vhodné a zrozumiteľné v rámci Európy pri riešení situácie menšín. Podľa Sólyoma ide o pojem národa z pohľadu jazyka, kultúry, historického povedomia národných skupín, ktorých členovia tvoria jednotný celok nezávisle na ich štátnom občianstve. Maďarský prezident spresnil, že by tento pojem znamenal, že síce existujú národné spoločenstvá, za ktoré nesie zodpovednosť materský národ, pritom ale s tým nesúvisia žiadne teritoriálne požiadavky. Časti „kultúrneho národa“ by museli byť lojálnymi k danej krajine, mali by sa integrovať do národa daného štátu a mali by ovládať oficiálny štátny jazyk, podčiarkol. Chorvátsky prezident Ivo Josipovič na margo prístupových rokovaní svojej krajiny konštatoval, že ide o najväčší projekt, na ktorom Chorváti pracujú. Ako dodal, vyvíjajú veľké úsilie na uskutočnenie reformy justície a v otázke spolupráce s haagskym súdom. Vstup do únie je podľa chorvátskej hlavy štátu dôležitý aj z pohľadu stability regiónu. „Bez Srbska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory nebude integrácia úplná. Bosna a Hercegovina je pre Chorvátsko dôležitá aj kvôli tam žijúcej chorvátskej menšine, ktorá dnes ešte má problémy týkajúce sa rovnoprávnosti,“ zdôraznil Josipovič. Prvé stretnutie hláv týchto troch štátov sa konalo pred poldruha rokom.

D. Čaplovič uviedol do života knihu Pramene k dejinám osídlenia Slovenska

16. apríla 2010 - (tasr)

Vedeckú publikáciu Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia, III. zväzok Východné Slovensko, uviedli dnes slávnostne do života na pôde Úradu Košického samosprávneho kraja. Pieskom zo zemplínskych dún knihu „pokrstil” podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič spolu s vedúcim 12-členného autorského kolektívu Júliusom Bérešom. „Triáda vydaná na Slovensku sa uzatvára, po najstaršej histórii západného a stredného Slovenska prišla na svet aj publikácia o východnom Slovensku. Je to významný čin, lebo takáto publikácia vznikne raz za polstoročie. Je odrazom poznania z pohľadu prameňov objavených v regióne. Treba si ctiť také diela, lebo prinášajú nové poznanie i hrdosť na konkrétne fakty. Publikácia ukazuje, že toto územie bolo vždy dôležité v strednej Európe a malo dôležité miesto vo formovaní dejín,” uviedol Čaplovič. Vicepremiér poďakoval autorom - bývalým kolegom. Čaplovič totiž 15 rokov pôsobil vo Východoslovenskom múzeu a v Archeologickom ústave SAV na Hrnčiarskej 13 v Košiciach a bol pri počiatkoch tejto knihy. „Je dôležité, že Archeologický ústav SAV v posledných rokoch sa môže venovať nielen záchranným, ale aj cieleným a plánovaným výskumom, ktoré prinášajú poznatky o prednárodnom a národnom čase Slovenska. Všetky potvrdzujú, že Slovensko bolo križovatkou ciest, národov a národností,” dodal podpredseda vlády. Vydavateľom knihy je Archeologický ústav SAV v Nitre a vznikla v rámci Centra excelentnosti SAV. Ako uviedla vedecká pracovníčka SAV Elena Miroššayová, tematicky nadväzuje na I. zväzok - Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj, časť 1 - 2 (Nitra 1989) a II. zväzok - Stredoslovenský kraj (Nitra 1992). Zároveň uzatvára kompletný súpis nálezísk z územia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. Na spracovaní jednotlivých hesiel III. zväzku sa podieľali odborní a vedeckí pracovníci AÚ SAV v Nitre a Košiciach a pracovníci Krajského múzea v Prešove, Podtatranského múzea v Poprade, Vihorlatského múzea v Humennom a Vlastivedného múzea v Hanušovciach. Pramene sú zostavené podľa administratívneho členenia bývalého Východoslovenského kraja, aké bolo v čase publikovania I. zväzku a obsahuje údaje o 642 obciach a ich častiach. Okresy sú zoradené v abecednom poradí a v úvode každého je mapa s registrovanými archeologickými lokalitami. Mapky sú aj pri obciach, kde bolo osídlenie vo viacerých polohách. Práca je doplnená registrom osídlených obcí a súpisom literatúry. Informácie, ktoré obsahuje, budú východiskom pre výskum rozsahu a štruktúry osídlenia jednotlivých regiónov z aspektu geografického, kultúrneho a chronologického, dodala Miroššayová.

D. Čaplovič: Na slovenských známkach by malo byť viac osobností z minulosti

17. apríla 2010 - (tasr)

Na poštových známkach by sa malo objavovať viac slovenských osobností z minulosti, ktoré sa vždy chovali demokraticky a nikdy sa nespojili s totalitnými režimami. Pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky Milana Hodžu to dnes v Sučanoch skonštatoval podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. „Konečne je na našej známke politik a novinár Milan Hodža, jedna z najvýznamnejších osobností prvej polovice minulého storočia. A myslím si, že si to zaslúži. Lebo známka je malé výtvarné dielo, ale je to dielo trvalé pre všetkých Slovákov a občanov Slovenskej republiky,“ skonštatoval Čaplovič. Vysoko ocenil snahu Sučian propagovať svojho rodáka a dodal, že každá obec, ktorá má významných rodákov, by sa mala vrátiť k tradíciám a histórii. Starosta Sučian Jozef Petráš zdôraznil, že uvedenie známky Milana Hodžu je pre obec historickým dňom. „Pre nás je to veľmi významné najmä z toho dôvodu, že sme opäť urobili krok dopredu v súvislosti s hľadaním dôstojného miesta pre osobnosť a dielo Milana Hodžu,“ povedal Petráš. Čaplovič ďalej podotkol, že novinárske schopnosti, politické názory, aktivita v poslaneckom zbore, schopnosť úspešne viesť rôzne ministerstvá, jasná predstava o politike a najviac to, že bol prvým Slovákom na poste predsedu Československej vlády, oprávnene zaradili Milana Hodžu medzi svetových politikov. Za jeden z dôkazov Hodžovej výnimočnosti považuje aj štátne vyznamenania z Francúzska, Poľska, Juhoslávie či Rumunska.

Pamätajte na Katyň

18. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Je smutné, že svet jednu historickú tragédiu naozaj vezme na vedomie len vtedy, ak sa zopakuje. Mnohí ľudia z poľského lietadla havarovaného pri Smolensku zasvätili život tomu, aby sa na obete katynského vraždenia, na ich pravých vrahov a na následné klamstvá nikdy nezabudlo. Museli však sami zomrieť, aby v tomto úsilí zaznamenali ozajstný úspech. V komunistickom Poľsku sa za pravdu o Katyni zatváralo a väčšinu sveta táto pravda do minulej soboty príliš nezaujímala. Čo bol ešte ten lepší prípad. Aj na slobodnom Západe, kde bol prístup k necenzurovaným faktom, mnohí verili sovietskym lžiam, že v Katyni vraždili nacisti. Bolo to pohodlnejšie a lepšie to zodpovedalo čiernobielemu obrazu sveta, v ktorom nebolo treba vyrovnávať sa s vlastným bývalým či pretrvávajúcim obdivom ku komunizmu. Nebyť pádu lietadla, české a maďarské televízie by nemenili programy a nevenovali by toľko priestoru prvej Katyni, nielen Wajdovmu filmu, ale najmä záplave dokumentov a diskusií. (Po tom, čo naši ústavní činitelia predviedli s Medvedevom na Slavíne, sa nemožno čudovať, že sa z tohto trendu vymykala najmä STV.) Klamať o Katyni bude ťažšie aj v Rusku, kde stále väčšina verí, že my nič, to Nemci. Ťažšie, ale nie nemožné. Vládcovia Ruska stále oddeľujú nevyhnutné gestá pre cudzinu a prevládajúcu komunikáciu smerom dovnútra. Moskva sa skvelým načasovaním postarala, aby Putinovo priznanie v ruských médiách prehlušili práve oslavy na Slavíne, kremeľskí historici sa stále snažia Katyň prehlušiť fabuláciami o poľskej zodpovednosti za vojnu. Ozajstným pokrokom by na strane Moskvy bolo otvorenie archívov a koniec tichej rehabilitácie Stalina. Až vtedy môžeme začať veriť, že sa tam niečo mení.

Poľského prezidenta Kaczyńského s manželkou

pochovali vo Wawelskej katedrále

18. apríla 2010 - (tasr / dpa / reuters)

Tragicky zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského a jeho manželku Mariu dnes pochovali v krypte Wawelskej katedrály v Krakove. Telesné pozostatky uložili do sarkofágu vedľa poľských kráľov a ďalších významných osobností krajiny. Smútočný akt sprevádzalo 21 delostreleckých sálv. Štátny pohreb sa konal za účasti vysokých poľských činiteľov a zahraničných predstaviteľov. Slovensko zastupovali prezident Ivan Gašparovič a premiér Robert Fico. Medzi hosťami boli ďalej prezidenti Ruska, Nemecka, ČR, Maďarska, Rumunska či Gruzínska. Lech Kaczyński a jeho manželka Maria sa minulý týždeň spolu s ďalšími 94 ľuďmi stali obeťami leteckého nešťastia pri ruskom Smolensku. Všetci vtedy smerovali do neďalekej Katyne, aby si pripomenuli 70. výročie masakry 22.000 poľských dôstojníkov sovietskou tajnou službou. Zádušná omša za zosnulý pár sa konala v bazilike Panny Márie na hlavnom námestí, viedol ju krakovský arcibiskup kardinál Stanislaw Dziwisz. Zhruba 90.000 ľudí, vrátane zahraničných návštevníkov, sledovalo bohoslužbu na hlavnom námestí na veľkoplošných obrazovkách. Mnohí mávali poľskými vlajkami a zástavami so symbolom hnutia Solidarita, ku ktorému sa Kaczyński počas komunizmu pripojil. Z Mariánskeho kostola sa smútočný sprievod vydal na vrch Wawel, kde leží kráľovský hrad a katedrála sv. Stanislava a sv. Václava. Rakvy so zosnulými uložili do alabastrového sarkofágu pri hrobke generála Józefa Pilsudského, ktorý pre Poľsko v roku 1918 vybojoval nezávislosť po storočie trvajúcej rozdrobenosti. Niektorí Poliaci však vyjadrovali nesúhlas s pochovaním Kaczyńského na tak uctievanom mieste a proti rozhodnutiu organizovali protestné zhromaždenia a petície. Svoju účasť na pohrebe pre kolaps leteckej dopravy museli zrušiť početné delegácie a lídri mnohých štátov a vlád, napríklad americký prezident Barack Obama, nemecká kancelárka Angela Merkelová či francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Uzavretie letísk a vzdušného priestoru nad veľkou časťou Európy spôsobilo mračno vulkanického popola z islandskej sopky.

Možnosť letieť do Krakova je neistá, politici presadajú do áut

17. apríla 2010 - (sita)

Situácia v európskej leteckej preprave, ktorá je ochromená v dôsledku výbuchu sopky na islandskom ľadovci Eyjafjallajökull, výrazne skrížila plány aj organizátorom pohrebu zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského. Ten sa má konať v nedeľu v poľskom Krakove a účasť na ňom prisľúbilo vyše sto významných štátnikov z celého sveta vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, či nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Zatiaľ však nie je jasné, ako a či vôbec sa do Poľska dostanú. Niektorí európski politici sa už pre istotu vypravili do Krakova autom alebo vlakom, iní takúto cestu plánujú. Úmysel zavítať do Krakova zatiaľ nevzdali ani Obama či vatikánsky kardinál Angelo Sodano, ktorý by mal pohrebný obrad slúžiť. Mnohí európski politici sa nechcú spoliehať na to, že sa do nedele upokojí situácia v leteckej doprave, a rozhodli sa cestovať na pohreb poľského prezidenta Lecha Kaczyńského v Krakove autom, prípadne vlakom. Takto sa rozhodli okrem iných delegácie Českej republiky, Maďarska, Slovenska, Slovinska, Rumunska, Estónska či Ukrajiny. Z maďarskej politickej elity sa na pohrebe zúčastnia prezident László Sólyom, premiér Gordon Bajnai, ako aj budúci premiér Viktor Orbán a János Martónyi, ktorý by sa mal stať budúcim šéfom maďarskej diplomacie. Ako v sobotu večer informovala tlačová agentúra MTI, maďarskí politici pocestujú do Krakova v spoločnej kolóne, no každý v osobitnom aute. Vlakom a neskôr autom sa do Krakova v nedeľu vydajú český prezident Václav Klaus, jeho manželka Livie, premiér Jan Fischer a pražský arcibiskup Dominik Duka. Ako v sobotu informoval Klausov hovorca Radim Ochvat, všetci štyria nastúpia na pravidelný spoj EuroCity z Prahy do Žiliny, ktorý má odchod z Prahy o 06.11 ráno. Vystúpia na severe Moravy, odkiaľ budú do Krakova pokračovať autom. „Pôjdu bežným spojom. Pre prezidenta a jeho delegáciu bude vyčlenený určitý počet miest vo vozni prvej triedy,” povedala pre internetový server iDnes.cz hovorkyňa Českých dráh Radka Pistoriusová. Na 850-kilometrovú cestu do Krakova sa z Ľubľany autom vydáva slovinský premiér Danilo Turk. Ešte dlhšiu, až 1 300-kilometrovú cestu z Tallinnu bude zrejme mať estónsky premiér Andrus Ansip, ktorý chce ale ešte chvíľu počkať, či sa nebude dať letieť, a ak nie, vydá sa na 18-hodinovú cestu autom. Rumunský prezident Traian Basescu sa prevezie najskôr na severozápad Rumunska vrtuľníkom, odtiaľ bude pokračovať cez Maďarsko a Slovensko autom. Na dlhú cestu do Krakova sa už v sobotu ráno o siedmej vydal z Kyjeva bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko so svojou manželkou. Viacero zahraničných delegácií už v sobotu svoju účasť odrieklo. Podľa hovorcu poľského ministerstva zahraničných vecí Piotra Paszkowského sa ospravedlnili zatiaľ delegácie Indie, Japonska, Južnej Kórey, Mexika, Nového Zélandu a Pakistanu. Nie je vylúčené, že sa k nim postupne pridajú ďalšie krajiny. Cestu do Krakova medzitým ako prvý z predstaviteľov veľkých európskych krajín odriekol španielsky premiér José Luis Zapatero. Agentúra AFP sa pozastavuje nad tým, že cestu zrušil aj napriek tomu, že väčšina španielskeho letového priestoru je otvorená, keďže nie je kontaminovaná sopečným prachom. Ako vyhlásil v sobotu večer hovorca britského kráľovského dvora, aj princ Charles „stále dúfa, že sa bude môcť zúčastniť” na Kaczyńského pohrebe, no konečné rozhodnutie padne až v nedeľu ráno. Hoci aj Poľsko má úplne uzavretý vzdušný priestor, krakovské letisko v sobotu ohlásilo, že v nedeľu bude schopné prijať 40 zahraničných delegácií. Na pohrebe sa mali podľa pôvodných plánov zúčastniť delegácie až 80 štátov. Kaczyńského rodina už v piatok vyslovila želanie, aby sa pohreb ani v prípade neúčasti zahraničných hostí neodkladal.

Obama aj Merkelová zrušili cestu na Kaczyńského pohreb

Americký prezident Barack Obama odriekol dnes plánovanú cestu na nedeľňajší pohreb tragicky zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského. Informoval o tom dnes Biely dom. Dôvodom sú pokračujúce vážne problémy v leteckej doprave v Európe, spôsobené oblakom vulkanického popola z islandskej sopky. Cestu do Poľska odvolal aj britský princ Charles, šéf britskej diplomacie David Miliband a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Z rovnakého dôvodu plánovanú účasť na pohrebe odvolalo už vyše 15 zahraničných delegácií a príchod niektorých ďalších predstaviteľov je stále neistý. Pôvodne mali na pohrebné obrady pricestovať zástupcovia 98 krajín, vrátane 69 štátnych delegácií a 29 veľvyslancov.

Komentár - Medzi poľskými panovníkmi

15. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Pohreb prezidenta Kaczyńského sprevádzajú nie príliš povznášajúce spory o miesto jeho posledného odpočinku. Opäť a úplne zbytočne rozdeľujú Poliakov dočasne zjednotených druhou katynskou tragédiou. Nie je podstatné, či za rozhodnutím pochovať prezidentský pár na krakovskom, bývalom kráľovskom hrade Wawel stoja pozostalí, cirkev alebo Kaczyńského politickí spojenci. Dnes je druhoradé dokonca aj to, či ide naozaj len o úprimnú poctu zosnulým, alebo aj o snahu vytrieskať z toho nejaký politický kapitál. Pri všetkej sústrasti a úcte k ich žiaľu to bolo prinajmenšom veľmi nešťastné rozhodnutie. Problém nie je v tom, že bol Kaczyński kontroverzný a skôr neúspešný politik. Určite nebol kontroverznejší než maršal Pilsudski, považovaný za obnoviteľa poľskej nezávislosti, ktorý sa však potom stal aj medzivojnovým diktátorom krajiny. Neúspešných bolo mnoho kráľov a národných hrdinov odpočívajúcich vedľa Pilsudského na wawelskom kopci. Problém je, že v politickej a historickej rovine je Wawel skôr pohrebiskom pre vládcov, než pre demokratických politikov. Je pohrebiskom pre tých poľských lídrov, čo svoju moc a právo vládnuť odvodzovali väčšinou v úplne iných časoch od iných princípov, než je vôľa voličov. Alebo viedli Poliakov za mimoriadnych okolností, ako vojnový exilový premiér Władysław Sikorski, ktorý v roku 1943 tiež zomrel pri páde lietadla. Tí, čo presadili pohreb Kaczyńských na Waweli, zosnulému prezidentovi urobili medvediu službu. Ak si myslia, že ich idol patrí medzi takýchto lídrov a dokonca predpokladajú, že sa sám videl v takejto úlohe, dávajú za pravdu jeho početným kritikom, podľa ktorých si Kaczyński a demokracia navzájom vždy nerozumeli.

Maďarsko, Chorvátsko a Srbsko chcú eurokomisára pre menšiny

16. apríla 2010 - (sita)

Prezidenti Maďarska, Chorvátska a Srbska v piatok vyzvali na vytvorenie postu európskeho komisára pre národnostné menšiny. Ako vyhlásil pred novinármi maďarský líder László Sólyom, ktorý sa v juhomaďarskom Pécsi stretol s chorvátskym partnerom Ivom Josipovičom a srbským prezidentom Borisom Tadičom, ich konečným cieľom je vymenovanie eurokomisára „zodpovedného za národnostné otázky”. Európska únia by pritom mala „uznať pojem kultúrneho národa” ako označenie pre spoločenstvá obývajúce viacero krajín, ktoré si zachovávajú spoločný jazyk, kultúru, históriu a identitu. Sólyom však trvá na tom, že súčasťou tejto myšlienky nie sú žiadne územné nároky. Maďarský prezident taktiež prisľúbil, že Budapešť počas európskeho predsedníctva v prvej polovici roka 2011 podporí rýchly vstup Chorvátska a Srbska do Európskej únie.

Malév zrušil od štvrtka 150 letov

19. apríla 2010 - (tasr)

Maďarská letecká spoločnosť Malév zrušila od minulého štvrtka celkom 150 leteckých spojov. Kvôli oblaku sopečného popola z islandskej sopky neletelo takmer 25.000 cestujúcich Malévu, informoval dnes maďarskú tlačovú agentúru MTI hovorca Malévu Ádám Hegedüs. Hovorkyňa Riaditeľstva leteckej dopravy Národného úradu pre dopravu Aliz Szabóová uviedla, že o možnosti otvorenia vzdušného priestoru nad Maďarskom priebežne rokujú s Celoštátnou meteorologickou službou (OMSZ), podľa súčasnej situácie však nie je pravdepodobné že dopoludnia ho otvoria. Drvivá väčšina cestujúcich Malévu má rezerváciu na ďalší let namiesto zrušeného spoja, povedal hovorca Malévu a dodal, že Malév po otvorení vzdušného priestoru začne lietať v zmysle pôvodného letového poriadku. Všetky spoje budú pravdepodobne úplne obsadené.

Malév a Wizz Air zrušili z Budapešti pre popol

z islandskej sopky desiatky letov

16. apríla 2010 - (tasr)

Maďarská letecká spoločnosť Malév zrušila dnes zatiaľ desať leteckých spojov z Budapešti kvôli mraku islandského sopečného popola nad severnou Európou. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom o informoval hovorca Malévu Ádám Hegedüs. Vo štvrtok zrušil Malév osem večerných letov. Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air zrušila vo štvrtok 34 letov, dnes 32. Budapeštianskeho letiska Ferihegy sa dotklo rušenie letov medzi Maďarskom a západoeurópskymi krajinami. Spojenia s juhom a východom Európy pokračujú podľa letového poriadku. Lety medzi Maďarskom a severnou Európou budú závisieť počas dňa od smeru vetra a miery znečistenia ovzdušia.

Poľsko: Oddialenie pohrebu prezidenta by bolo

najkrajnejším z možných riešení

16. apríla 2010 - (tasr)

Oddialenie štátneho pohrebu tragicky zosnulého poľského prezidentského páru by bolo najkrajnejším z možných riešení a rozhovory o tejto možnosti sa zatiaľ nekonajú. Vyhlásil to dnes predstaviteľ poľskej prezidentskej kancelárie Jacek Sasin. Sasin predtým povedal, že popol z islandskej sopky, ktorý spôsobil uzatvorenie viacerých európskych letísk, by mohol spôsobiť aj oddialenie štátneho pohrebu. „Scenár presunutia pohrebu na iný termín neexistuje a ani sa o ňom nehovorilo. Bolo by to najkrajnejšie z možných riešení. Nateraz sledujeme situáciu,” uviedol Sasin. Podotkol, že na dnes je naplánované rokovanie o tejto otázke. Záujem zúčastniť sa nedeľného pohrebu vo Wawelskej katedrále v Krakove prejavili americký prezident Barack Obama a desiatky ďalších svetových štátnikov. Letisko v Krakove je dnes jedným z dvoch letísk v krajine, ktoré zostali v prevádzke. „Ak by tento sopečný popol mohol ovplyvniť udalosť a ak kvôli nemu nebudú môcť pricestovať niektorí účastníci, mohli by sme zvažovať možnosť oddialenia pohrebu,” citovala predtým Sasina tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu RMF. Poľský prezident Lech Kaczyński, jeho manželka a ďalších 95 ľudí prišlo v sobotu minulý týždeň o život pri havárii poľského vládneho lietadla pri letisku v ruskom meste Smolensk.

Strana Most-Híd plánuje voziť deti z Oravy

na južné Slovensko a búrať tak predsudky

16. apríla 2010 - (tasr)

Strana Most-Híd chce voziť deti z Oravy na južné Slovensko a naopak, aby im ukázal realitu v slovensko-maďarských vzťahoch. Výlety plánuje organizovať pomocou Fondu maďarsko-slovenského porozumenia, ktorého zriadenie navrhuje vo svojom volebnom programe s názvom „Je čas robiť veci lepšie”. Jeho najdôležitejších 18 bodov dnes v Bratislave predstavilo vedenie strany na čele s predsedom Bélom Bugárom. „Máme v úmysle každý rok počas dvoch mesiacov prázdnin robiť výmenu mládeže. Napríklad 20 študentov z Oravy priviezť na južné Slovensko a naopak, aby videli realitu a neverili klamstvám ako napríklad, že na juhu nevedia deti po slovensky,” vysvetlil zámer strany Bugár, podľa ktorého treba odbúravať predsudky. Tvrdí, že tie sú v súčasnosti veľmi silné. Vytvorenie Fondu maďarsko-slovenského porozumenia je jednou z priorít Mosta-Híd. Podpredseda strany Rudolf Chmel ním chce liečiť vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Zlepšiť spolužitie oboch krajín je podľa neho dôležité aj preto, že Slováci s Maďarmi sú „najintímnejší susedia”, no vzťahy medzi nimi patria „na historické dno a sú aj v rámci EÚ najhoršie z najhorších”. Dodal, že zriadenie fondu, ktorý by financovali obidvaja susedia, už má Most-Híd s maďarskou stranou do istej miery predrokované. „Hovorili sme o tom ešte s predchádzajúcou vládou. Ale po voľbách v Maďarsku treba však začať tieto rokovania znovu,” poznamenal. Zámerom strany je podľa Chmela dotovať fondom napríklad mládežnícke, umelecké aj športové aktivity, a tiež projekty, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia so slovensko-maďarským vyrovnaním. Predseda strany Bugár zdôraznil, že volebný program sa venuje aj iným témam a zaoberá sa každým občanom a problémami každej vrstvy. Ponúka riešenia v oblasti nezamestnanosti a ekonomiky. Zaoberá sa aj otázkou dôchodkového zabezpečenia, ochranou menšinových práv, korupciou či zdravotníctvom. „Teda všetko to, čo vidíme, že trápi spoločnosť, občanov a vyrába problémy,” dodal. Strana chce prostredníctvom programu Štartovacie byty, za ktorý je zodpovedná aj podpredsedníčka Mosta-Híd Edit Pfundtnerová, zabezpečiť dôstojné bývanie pre mladé rodiny s deťmi. Plánuje tiež uľahčiť migráciu za prácou v rámci SR a zabezpečiť určitú istotu ľuďom vstupujúcim do zamestnania. V oblasti vzdelania považuje za dôležité vytvoriť taký vzdelávací program, ktorý zabezpečí stabilný rozvoj školstva. Najvyššou prioritou Mosta-Híd v oblasti ekonomiky je boj proti nezamestnanosti. Znížiť ju chce o 30 percent. V sociálnej agende sa venuje zníženiu diskriminácie starodôchodcov. „Chceme zvýšiť dôchodky a zmeniť systém valorizácie dôchodkov tak, aby bol stanovený pevnou a pohyblivou čiastkou. Starodôchodcom by rástli dôchodky rýchlejšie,” vysvetlil podpredseda strany pre ekonomiku Ivan Švejna, podľa ktorého treba tiež naštartovať 2. pilier. Zsolt Simon zas považuje za nevyhnutné využiť potenciál každého regiónu. Presadzuje tiež dostavbu južnej trasy, ochranu rodnej zeme a plné využitie potenciálu v krajine. Jednou z jeho priorít je tiež ochrana zdrojov pitných vôd. „Pitná voda je najväčším bohatstvom, aké môže krajina mať,” vyhlásil.

Záujmy SR a MR sú zväčša zhodné, zaznelo na konferencii v Budapešti

15. apríla 2010 - (tasr)

Záujmy Slovenska a Maďarska sú zväčša totožné, vzájomné vzťahy týchto krajín sú podstatne priaznivejšie, ako ich vníma verejnosť. Zhodli sa na tom dnes na budapeštianskej konferencii o slovensko-maďarských vzťahoch a bezpečnostnej politike predseda Slovenskej atlantickej komisie Rastislav Káčer a štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Iklódy. Cieľom podujatia, ktoré zorganizovali maďarská Nadácia centra pre výskum bezpečnostnej politiky a obrany spolu so Slovenskou atlantickou komisiou, bolo prezentovať spoluprácu SR a Maďarska v oblasti obrannej politiky a ich systém vzťahov v rámci Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a ďalších medzinárodných inštitúcií. Dejiny týchto dvoch krajín, záujmy a charakter ich občanov vykazujú množstvo podobností, paradoxom je, že politici zdôrazňujú práve rozdiely, povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Káčer. Na margo vyhlásení predsedu SNS Jána Slotu o nutnosti posilniť obranné schopnosti slovenských ozbrojených síl, pretože maďarské vojská už nacvičujú prechod cez vodné toky, predseda Slovenskej atlantickej komisie konštatoval, že SR a Maďarsko sú spojenci, ktorí svoje obranné stratégie zosúlaďujú. Podľa Iklódyho je v medzinárodných vzťahoch ťažké nájsť užšiu spoluprácu ako je slovensko-maďarská. V záležitostiach EÚ, NATO, či OSN sotva nájsť témy, ku ktorým majú SR a Maďarsko rozličné postoje, povedal a dodal, že verejnosť, žiaľ, často vníma opak. Predstaviteľ maďarskej diplomacie zdôraznil, že napätie nemožno zamlčať, nie je ale správne, ak ho zneužijú politici na svoje krátkodobé politické ciele. Sporné oblasti sa podľa jeho názoru treba pokúsiť riešiť na čo najnižšej, expertnej úrovni. Iklódy vyjadril radosť, že napätie medzi SR a Maďarskom sa neodrazilo v maďarskej volebnej kampani. Súčasne poznamenal, že dúfa, že to bude tak aj na Slovensku, kde voľby budú v júni. Vyzdvihol tiež skutočnosť, že medzi Slovenskom a Maďarskom panuje zhoda aj v otázkach západného Balkánu, východného partnerstva, energetickej bezpečnosti, stredoeurópskej rómskej stratégie, či v otázke kohéznej politiky EÚ, teda v oblastiach, ktoré sú prioritami práve prebiehajúceho maďarského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke.

Mečiar poslal SNS do opozície. Má sa „vytĺkať“ s SMK

19. apríla 2010 - (hnonline.sk)

Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nesúhlasí s tvrdením šéfa SMK Pála Csákyho, že pre slovensko-maďarské vzťahy by bolo lepšie, keby v budúcej slovenskej vláde boli priatelia lídra Fideszu a zrejme budúceho maďarského premiéra Viktora Orbána, teda členovia SMK. „Lepšie by bolo, keby sme tam boli my dvaja so Smerom a SNS a SMK sa v opozícii vytĺkali v témach, ktoré nie sú určujúce pre ľudí, ale sú dôležité,“ povedal v diskusnej relácii STV O 5 minút 12. V súvislosti s víťazstvom Fideszu v prvom kole dodal, že „to išlo samé“. Strane v tom podľa Mečiara pomohli socialisti, ktorí sa podľa jeho slov zničili sami, pretože klamali voličov. Samotného Orbána nepovažuje Mečiar za veľmi dobrého lídra strany. „Premiérom bol raz, nie je to typ, ktorý vyhráva voľby,“ vysvetlil. Pripomenul, že Orbánov Fidesz je už reálnym víťazom volieb, no je otázne, či bude mať aj ústavnú väčšinu v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky. Pre Slovensko zostáva podľa Mečiara v každom prípade dôležité, aby slovenská menšina nebola v zajatí vlády Viktora Orbána. Líder ĽS-HZDS je však presvedčený, že Slovensko sa vie vyrovnávať s politikou tohto „nacionalistického politika“. Pokiaľ ide o vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica, že je pripravený rokovať s novým maďarským predsedom vlády, nech je ním ktokoľvek ešte pred slovenskými voľbami, Mečiar tvrdí, že „je prejavom zdvorilosti“ stretnúť sa s novým premiérom susedného štátu. „Ak príde nový predseda vlády, navštevuje susedné štáty, aby vysvetlil svoje postoje, preto je slušné prijať ho.“

Maďarsko uvažuje o novej dohode s MMF prípadne o predĺžení súčasnej

15. apríla 2010 - (tasr)

Budúca maďarská vláda pod vedením strany Fidesz sa bude usilovať o novú finančnú dohodu prípadne o predĺženie súčasnej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ). Povedal to pre agentúru Reuters kandidát na post ministra zahraničných vecí János Martonyi. „Budeme si musieť s MMF a EÚ opäť sadnúť za stôl,” povedal Martonyi. „Budeme musieť rokovať o terajšej situácii a vzhľadom na to, že súčasná dohoda vyprší v októbri tohto roka, budeme musieť rokovať aj o jej prípadnom predĺžení na základe upravených podmienok prípadne o novej dohode,” dodal. MMF schválil Maďarsku v októbri 2008 finančnú pomoc vo výške 25,1 miliardy eur potom, ako sa krajina len tesne vyhla bankrotu. Podľa Martonyiho by nová dohoda mala vziať do úvahy aj cieľ Fideszu, ktorým je podpora recesiou poškodenej ekonomiky. „Je jasné, že musíme plniť základné podmienky fondu, no musíme brať ohľad aj na zabezpečenie hospodárskeho rastu, na prípadné ekonomické stimuly, ktoré jednoznačne potrebujeme,” dodal Martonyi s tým, že súčasne musí vláda veľkú pozornosť venovať reformám.

V Poľsku sa stretnú zástupcovia regionálnych štúdií televízii krajín V4

15. apríla 2010 - (tasr)

Predstavitelia regionálnych televízií zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka sa 15. a 16. apríla stretnú v poľskom Sanoku. TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Stretnutie je venované pokračovaniu doterajšej úspešnej spolupráce v rámci strednej Európy. Združenie ôsmich regionálnych štúdií národných televízií členských štátov V4 vzniklo v roku 1999 z iniciatívy košického štúdia Slovenskej televízie (STV). Jednou z jeho najvýznamnejších aktivít je transhraničný magazín Kvarteto, ktorý v tomto roku oslavuje 10. výročie a ktorý pripravujú regionálne štúdiá ČT v Ostrave a Brne, MTV v Szegede a Miškolci, TVP v Rzeszove a Krakove, STV v Košiciach a Banskej Bystrici. Kvarteto sa vysiela v každom z týchto štátov raz za mesiac a v každom vydaní je po jednom príspevku z každej krajiny v 4 jazykových mutáciách. Od roku 2002 projekt finančne podporuje Medzinárodný vyšehradský fond. Združenie má vlastnú internetovú stránku www.v4tv.eu.

M. Urbáni: Slovensko-maďarským vzťahom

by pomohla nedotknuteľnosť niektorých tém

15. apríla 2010 - (tasr)

Slovensko-maďarským vzťahom by podľa predsedu Aliancie za Európu národov (AZEN) Milana Urbániho pomohlo, keby si obidva štáty určili témy, ktoré by vôbec neotvárali. „Na Slovensku sú to napríklad otázky Trianonu, Benešových dekrétov a autonómie,” konkretizoval pre TASR Urbáni. Dodal, že nevyhnutný je aj vzájomný dialóg krajín. „Preto sme pred šiestimi týždňami kontaktovali pána Orbána (predseda Fideszu a zrejme budúci maďarský premiér, pozn. TASR) dávno pred voľbami, že chceme diskutovať o budúcnosti vzťahov. A to aj hneď po voľbách,” vyhlásil. Šéf AZEN-u je presvedčený, že dialóg, dohody a pravidlá súvisiace s nedotknuteľnými témami by zlepšeniu bilaterálnych vzťahov pomohli najmä preto, že by sa tak krajiny navzájom neprovokovali. „A občanom a extrémistom nebudeme dávať do rúk zbrane,” doplnil bývalý predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti. Za dôležité považuje Urbáni aj to, aby slovenské a maďarské politické strany založené na etnickom princípe neťažili z menšinových otázok a aby sa medzi krajinami dohodlo určité status quo, ktoré by sa dodržiavalo. „Aby sme mohli spolunažívať priateľsky a ekonomicky prospešne,” doplnil Urbáni. Potrebu dobrej a korektnej spolupráce Slovenska a Maďarska zdôvodňuje tým, že obe krajiny sú na sebe závislé ekonomicky aj hospodársky. „Žiaľ, naše vzťahy sa vďaka hlúpym politikom narušili a dnes sa navzájom hospodársky ochudobňujeme,” poznamenal. Urbáni pripomenul, že bilaterálne vzťahy SR a MR prežívali krízu aj pred niekoľkými rokmi, no aj vďaka nemu sa situácia zlepšila. „Pán Kubiš ako vtedajší minister zahraničných vecí v tom čase vyjadroval nemožnosť stretnúť sa na oficiálnej úrovni. Ale my, ja a maďarský predseda výboru pre európske záležitosti, sme sa aj tak stretli, v Komárome a rozbili sme ľady. Vzťahy sa tak začali uvoľňovať, čo bolo veľmi dôležité,” priblížil pre TASR Urbáni. Zlepšeniu podľa neho pomohol predovšetkým dialóg a v ňom treba pokračovať aj v súčasnosti.

Budúca maďarská vláda: Chceme dvojaké

občianstvo na individuálnom základe

15. apríla 2010 - (tasr)

Nová maďarská vláda sa bude snažiť v otázke maďarského občianstva zlikvidovať diskrimináciu Maďarov žijúcich v susedných krajinách oproti Maďarom žijúcim v iných častiach sveta. Vyhlásil to v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters kandidát na post ministra zahraničných vecí budúcej maďarskej vlády János Martonyi. „Tisíce Maďarov má popri francúzskom, britskom či americkom občianstve aj maďarské občianstvo. Takáto možnosť zatiaľ neexistuje pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách. Maďarské občianstvo dostanú iba vtedy, ak sa usadia v Maďarsku alebo na určenú dobu majú trvalý pobyt v Maďarsku,” pripomenul Martonyi, ktorý post šéfa diplomacie zastával aj v Orbánovej vláde v rokoch 1998-2002. „Ak zrušíme podmienku odvodov, potom by sa aj k Maďarom žijúcim v susedných krajinách pristupovalo rovnako, ako k Maďarom žijúcim kdekoľvek na svete,” poznamenal. Umožnenie práva voliť je podľa jeho slov iná vec. „Vždy sme zdôrazňovali, že celá otázka dvojakého občianstva sa nesústreďuje na hlasovacie právo,” podčiarkol. Ako dodal, ide o možnosť, zdôraznil však, že dvojaké občianstvo je možné udeliť iba individuálnym procesom, získanie občianstva sa deje vždy na individuálnom základe. „Existuje domnienka, že občianstvo možno udeľovať masovo, automaticky. Nie je to tak! Hovoríme iba o tom, že by udeľovanie bolo možné zjednodušiť úpravou existujúcich právnych noriem,” konštatoval Martonyi, podľa ktorého takéto zjednodušenie nespôsobí napätie v susedných krajinách Maďarska.

Lajčák: Zákon o dvojakom občianstve môže byť problém, chceme diskusiu

16. apríla 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Zákon o dvojakom občianstve pre Maďarov v susedných krajinách môže byť pre Slovensko problémom, priznáva šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Potvrdzuje však zmenu prístupu vlády. S novou maďarskou vládou chce rokovať ako so štandardným partnerom. Predchádzajúce radikálne vyhlásenia jednej i druhej strany boli podľa Lajčáka určené skôr voličom ako susednému štátu.

- Budúci maďarský premiér Viktor Orbán chce v prvom balíku prijať zákon o dvojakom občianstve pre zahraničných Maďarov. Je to pre Slovensko problém?

- Zákon ešte nemá kontúry, je to v podobe politickej debaty. My sme maďarskej strane dali najavo, že pokiaľ by sa debata mala posunúť do konkrétnej polohy, tak očakávame, že budú s nami konzultovať a že o tom budeme diskutovať. V tejto fáze nemôžem zákon verejne hodnotiť, lebo nemá definované parametre.

- Nemohol by byť aj maďarský zákon bežnou európskou normou, keďže Slovensko má s viacerými krajinami dohodu o dvojakom občianstve?

- To je presne to, čo hovorím - ako výsledok procesu rokovania medzi dvoma krajinami, nie ako výsledok nejakého jednostranného rozhodnutia jedného štátu.

- Bolo by pre Slovensko prijateľné uzavrieť s Maďarskom dohodu o dvojakom občianstve?

- Všetko závisí od rozsahu zákona. V samotnom Maďarsku prebieha debata, čo by malo byť jeho obsahom. Nešpekulujme. Uvidíme, s čím príde maďarská strana, sme pripravení rokovať a budeme rokovať.

- Premiér Robert Fico povedal, že sa chce s novým maďarským partnerom Viktorom Orbánom stretnúť ešte pred júnovými parlamentnými voľbami na Slovensku. Je to reálne?

- To bude závisieť od pripravenosti druhej strany. Premiér Fico dal takúto ponuku jasne. My sme vždy pripravení.

- Ponuka bola dosť vágna, nie je jasné, či ho pozval na Slovensko, alebo chce schôdzku v Maďarsku.

- Premiér dal jasne najavo, že to nechceme nijako podmieňovať a nechceme z toho robiť žiadnu šou. Považujeme za normálne, aby sa predsedovia vlád Slovenska a Maďarska stretávali tak často, ako je to možné. Aj preto, aby tieto stretnutia neboli vnímané ako osudové a obe krajiny nesledovali pomaly so zatajeným dychom, čo prinesú.

- Je Slovensko pripravené na takého silného súpera? O Orbánovi sami Maďari hovoria, že je ľstivý a útočný ako tiger.

- My nevnímame Maďarsko ako súpera - je to náš partner a spojenec a sused. Pochopiteľne, že sme viac než pripravení na veľmi serióznu komunikáciu s každým naším partnerom, a tým viac, že je to náš sused.

- Takže Viktor Orbán už nie je nacionalista ani extrémista?

- Viktor Orbán je predseda strany Fidesz, ktorá je členom európskej rodiny ľudových strán, navyše on sám je podpredseda tejto strany (EPP). Myslím si, že to je definícia jeho zaradenia v politickom spektre. Vyjadrenia, ktoré na jeho adresu zaznievali, boli reakciou na konkrétne slová z jeho strany, ktoré sú na Slovensku vnímané citlivo, predovšetkým v kontexte spochybňovania územnej celistvosti našej krajiny. Ale, zase ich treba vnímať aj v kontexte predvolebnej kampane a predpokladáme, že po voľbách a po sformovaní vlády bude príležitosť, aby sme sa venovali témam, ktoré sú kľúčové.

Fidesz a dvojaké občianstvo

● O občianstvo môže požiadať každý, koho priamy predok mal maďarské občianstvo. Žiadateľ musí vedieť po maďarsky, nemusí mať v krajine trvalé bydlisko. Udeľovanie občianstva sa skráti z roka na pár mesiacov. Žiadosť bude možné podať na maďarskom veľvyslanectve v krajine, kde žiadateľ žije. Ak nebude žiť v Maďarsku, nebude mať volebné právo.

● Zmeniť zákon o štátnom občianstve a uľahčiť tak získanie občianstva krajanom navrhol v parlamente predseda jeho zahraničného výboru Zsolt Németh z Fideszu. Vzápätí novelu stiahol s tým, že ju predložia po voľbách, keď bude mať Fidesz jasnú väčšinu. Zmena zákona nebude podľa Németha znamenať kolektívne ani automatické udelenie občianstva krajanom, čo by bolo proti normám EÚ.

● Viktor Orbán avizoval, že pre Slovensko kontroverzný Zsolt Németh bude v jeho novej vláde štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Ministrom bude umiernenejší János Márton, ktorého nepotopili ani podozrenia, že v 60. rokoch ako študent práva donášal tajnej službe na emigrantov. Šéfom diplomacie bol už v prvej Orbánovej vláde v rokoch 1998 až 2002.

Dvojaké občianstvo je štandard, tvrdí exveľvyslanec v Maďarsku Markuš

13. apríla 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Viktor Orbán nie je nacionalista, tvrdí bývalý veľvyslanec v Budapešti Štefan Markuš. Budúci maďarský premiér je podľa neho „dobrý Maďar” so všetkým, čo k tomu patrí. Slovenskí politici by si podľa neho mali uvedomiť, že dostali ťažkého súpera.

- Čo znamená výsledok prvého kola maďarských volieb pre Slovensko?

- Naši politici sa musia mať viac na pozore, čo povedia, pretože napätie môže narastať z obidvoch strán, napriek tomu, že Viktor Orbán je dostatočne skúsený politik a povedal, že Maďari sa prebudili do nového Maďarska, do novej krajiny, a tá nová krajina chce mať dobré vzťahy aj so susedmi. Naši politici však dostali veľmi zdatného partnera.

- Je Orbán hrozbou pre Slovensko alebo, naopak, môže slovensko-maďarské vzťahy zlepšiť?

- Určite nie je takou bezprostrednou hrozbou, že by zrazu vybuchol nejaký neriešiteľný konflikt. To závisí aj od nás, od slovenskej politiky - ako sa zachováme k veciam, ktoré si Maďari prísne strážia. To sú ľudské práva, jazykový zákon, veci, ktoré oni pokladajú za ublíženie maďarskej menšine na Slovensku.

- Vy poznáte Orbána aj jeho politiku. Je podľa vás nacionalista?

- Nemyslím si, že je nacionalista. Viktor Orbán je dobrý Maďar, so všetkým, čo ten výraz obsahuje. Maďarský politológ László Lengyel ho nazval tigrom - je ľstivý, rýchly, nevypočítateľný, a keď na niekoho zaútočí, ten nemá šancu - jeho ciele sú beznádejne pohltené. To znamená, že pán Fico dostal mimoriadneho súpera. To nie je Gordon Bajnai ani Ferenc Gyurcsány.

- Nebude to znamenať posilnenie nacionálnej rétoriky na maďarskej aj slovenskej strane - u Orbána aj Fica?

- Podľa mňa nie. Sú tu isté obmedzenia - Európska únia, členstvo v NATO. A Európska únia nedovoľuje veľké excesy. Viktor Orbán nie je natoľko neskúsený, že by išiel proti náladám, ktoré vládnu v oblasti menšinových práv v Európskej únii. Už to skúsil s krajanským zákonom, Benešovými dekrétmi, ukázalo sa, že to nefunguje.

- Orbán chce na úvod svojho vládnutia prijať zákon o dvojakom občianstve pre etnických Maďarov za hranicami. Môže to byť ďalší sporný bod vzájomných vzťahov?

- Môže, aj keď ho už zmiernil tým, že takí Maďari nebudú mať volebné právo. Ale dvojaké občianstvo je bežná prax, má ho kdekto. Tu môžu vyvstať skôr obavy, či to nie je príprava na nejakú územnú autonómiu, že ide len o pomalý proces k autonomizácii krajín, odlúčených po Trianone.

- Sú také obavy oprávnené?

- V Európskej únii nie. Je to len rétorika. Dvojaké občianstvo je veľmi európska a štandardná právna norma.

- Siahla podľa vás vláda za posledné dva roky maďarskej menšine na jej práva, ako hovorí SMK?

- Nemyslím si, že menšinové práva sú ohrozené, skôr sú európsky štandardné. Možno nikde inde taký štandard národnostné menšiny nemajú, dá sa povedať, že na Slovensku je kultúrna autonómia menšín. To, že menšiny chcú viac, je iný problém a o tom treba diskutovať. Mikuláš Dzurinda za svojej prvej vlády s Viktorom Orbánom veľa diskutoval. Boli takmer priateľmi. Myslím si, že to je ono. Premiéri dvoch susedných štátov musia spolu hovoriť.

- Môže mať Robert Fico dobré vzťahy s Orbánom po tom, čo budúceho maďarského premiéra nazýval superextrémistom ohrozujúcim územnú celistvosť Slovenska?

- Náš pán premiér nezačal veľmi dobre tým, že dopredu avizoval problémy, keď sa Fidesz dostane k moci. To je slovník reprezentanta SNS, ktorý premiér prebral. Dnes si už stretnutie s Orbánom želá, čo je nádejné. Takto mal začať.

- Vláda Roberta Fica zakázala vstup maďarskému prezidentovi a on sám používa protimaďarskú rétoriku. Máte pocit, že chce vzťahy s Maďarskom naprávať?

- Má inú šancu? Žiť so susedom v neprestajnej konfliktnej situácii, je cestou do pekla. Slovensko je odkázané na dobré susedstvo, my musíme s Maďarmi jednoducho kooperovať.

- Na Slovensku sa však blíži volebná kampaň. Odolá premiér pokušeniu využiť maďarskú kartu?

- Pokiaľ Smer nebude mať v koalícii SNS, myslím si, že aj Ficova rétorika voči Maďarom sa zmení. On možno bol tlačený, lebo nechcel stratiť koaličného partnera.

- Ide o to, či chce inú koaličnú zostavu.

- Hádam chce. Myslím si, že chce.

Maďarský politický svet sa zmenil

Parlamentnými voľbami sa skončil politický vývoj po páde komunizmu v Maďarsku.

16. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Až do posledných volieb sa mohol maďarský stranícky systém pochváliť mimoriadnou stabilitou. Voľby sa tu vrátane tých posledných konali vždy v riadnom termíne a parlament vyplnil svoj štvorročný mandát. Pomer síl medzi stranami sa však riadne zmenil, od roku 1998 sú dve najsilnejšie strany tie, ktoré boli v roku 1990 najslabšie: Fidesz a socialisti (MSZP). Zásadne sa zmenil aj sám Fidesz, od liberalizmu prešiel k národnému populizmu. Všetky strany končiaceho parlamentu však zasadali už v parlamente, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Súčasné voľby, ktoré sa skončia na budúcu nedeľu druhým kolom, sú prielomom a symbolicky ukončujú prvú etapu politického vývoja po páde komunizmu. Do parlamentu sa po prvý raz nedostali hlavné sily transformačného obdobia, konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré vytvorilo prvú slobodnú vládu pod vedením Józsefa Antalla, a liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), vtedy hlavná opozičná sila. Obe prešli postupnou eróziou, opustila ich väčšina zakladateľov a známych tvárí. Zvyšky nezmieriteľných protivníkov z roku 1990 sa pred súčasnými voľbami dokonca spojili pod heslom ochrany odkazu demokratickej transformácie pred rastúcim populizmom. Politici SZDSZ boli na kandidátke MDF, to však získalo len 2,67 percenta. SZDSZ už v podstate zaniklo a ani pri MDF nie je jasné, či prežije. Kandidát na nového šéfa strany je aj známy reformátor Lajos Bokros, zvyšok strany však môže splynúť i s Fideszom. Prvý raz sa do nového parlamentu naraz dostali dve mimoparlamentné strany, extrémistický Jobbik a hnutie Politika môže byť iná (LMP). S Jobbikom odmietajú spoluprácu všetci, LMP zase odmietlo spoluprácu so socialistami. MSZP chcela, aby sa spolu pokúšali zvrátiť očakávané víťazstvo kandidátov Fideszu aspoň v niektorých z 57 jednomandátových obvodov, v ktorých sa nerozhodlo v prvom kole. Tým by zabránili Fideszu získať dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Nejasný je aj ďalší osud MSZP. Strana stratila väčšinu voličov, kredit a hrozí jej rozpad. Oddeliť sa môžu prívrženci expremiéra Ferenca Gyurcsánya, pre ktorého strana nie je dosť moderná, aj krídlo bývalej predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej, podľa ktorej MSZP nie je dosť ľavicová. Mladšia generácia sa chce zbaviť politikov zdedených spred roku 1989. Katastrofálna porážka strane môže pomôcť zreformovať sa a zbaviť postkomunistického charakteru, o čom sa v nej neustále hovorilo, nikdy to však nedokázala. Paradoxom nového parlamentu je, že v ňom nebude jediná jasne pravicová demokratická strana. Ekonomický a sociálny program Fideszu bol v posledných rokoch skôr ľavicový.

Podunajský hlavolam

Úspech maďarských nacionalistov vo voľbách si v Nemecku dobre všimli.

15. apríla 2010 - (Katarína Mallok - Sme)

Udalosti spojené s pravicovým extrémizmom v európskom priestore sleduje sotva niekto dôslednejšie ako Nemci. A je im jedno, či svoj pohľad musia zamerať na Západ, Východ, či Juh. Nuž ich pozornosti neunikli ani voľby v Maďarsku. Márne maďarskí politici pre nemecké médiá vysvetľovali, že Maďari, ak už budú voliť i problémový Jobbik, tak nie pre akýsi vrodený nacionalizmus, lež pre sklamanie zo sociálneho, politického a hospodárskeho vývoja v krajine. O tom, čo všetko môže spôsobiť sklamanie, vedia Nemci svoje. Sklamanie nie je v politike poľahčujúca okolnosť a voľby sledovali o to pozornejšie. Jobbik skončil tretí a nemecké médiá špekulujú o tom, čo to môže znamenať pre ďalší vývoj v Maďarsku a okolitom regióne. Dosiaľ vychádzali z predpokladu, že surový nacionalizmus, vo východnej lokalite príležitostne zvaný i vlastenectvo, ktorý vyskakuje raz v Maďarsku, raz v Česku, či na Slovensku, udrží únia na uzde. Tieto nacionalistické vášne sa z čisto pragmatického dôvodu nemôžu zvrhnúť, lebo každý chce dojiť európsku kravu, a preto sa bude správať konformne. Aj Maďari zastavia čierne gardy pri pohľade na miliardové pôžičky z Bruselu, ktoré majú posilniť oslabené hospodárstvo. Čomu však veriť dnes, ak poslankyňa európskeho parlamentu za Jobbik Morvaiová pre nemeckú tlač hrdo vyhlasuje, že Maďarsko je pripravené za istých okolností úniu opustiť. Podobnými siláckymi rečami vydierala úniu nie raz aj Praha či Varšava, ale teraz je v hre viac než nadutosť dvoch či troch politikov, ktorí sa tvária, že idú bojovať za demokratizáciu Európskej únie. V hre je sklamanie a z toho rastúci pocit ukrivdenosti. A ako to už u nacionalistov chodí, vinní sú vždy tí druhí, raz Židia, raz Rómovia, a teraz aj Západ. Nemci nemajú radi, ak sa Východ štylizuje do pozície obete Západu. Výčitky, ako zlý Západ po prevrate všetko skúpil, zničil hospodárstvo Východu a vycical ho, vedia krajinu, ktorá dala miliardy na projekty solidarity, naštvať. Iste, do regiónu prišli aj investori, ktorí nehoreli láskou k podunajsku, no pre korektnosť treba dodať, že ani domáci láskou k vlastnej hrude neprekypovali, chamtivosť po západnej mene ich orientovala v mnohých pochybných obchodoch omnoho zásadnejšie. Bohaté roky sú však preč, a dôsledky nemôžu cítiť len západní investori, ale aj národy, ktoré si žili nad pomery. Ak majú Nemci veriť, že narastajúci nacionalizmus je dôsledkom sklamania, tak svojim východným partnerom nemôžu odkázať nič iné, ako reformu hospodárstva a štátnej správy. Šetrenie a transparentnosť sú témy najbližších dní. Otázne len je, či má Východ k dispozícii politikov, ktorí tieto témy otvoria. Do Orbána priveľké nádeje nevkladajú. A nad Slovenskom visí predvolebný otáznik. Tento región začína byť zložitým hlavolamom, ktorý domáci podceňujú a odporúčania únie sú opätované siláckymi rečami nacionalistov. A extrémizmus narastá priamo úmerne neliečenému sklamaniu. Teraz je ešte hlavným pacientom únie Grécko, no Nemci čakajú, že neskôr sa na lôžko zvalí aj Východ. Lenže preň terapie zatiaľ niet.

Kto je vinný?

15. apríla 2010 - (Die Zeit - Nemecko)

V rozhovore s Jörgom Lauom na prvých stranách Zeitu vysvetľuje maďarský spisovateľ Péter Nádas, ako mohlo dôjsť k tomuto prepadu Maďarska do extrémizmu. A hnevá sa, že Západ sa zasa raz zhrozene odvracia od Východnej Európy, skôr než sa o tej „chudobný a nudný“ Východ vôbec začal zaujímať. „Mali by tu vziať na vedomie aj vlastné chyby. Veľké nemecké a francúzske firmy sa v Maďarsku správajú ako koloniálni páni. Sú to jediní zamestnávatelia, a často neexistujú odbory. Nečudo, že Jobbik rastie tam, kde zúfalí mladí otcovia rodín každú chvíľu prichádzajú o zamestnanie, a to nové si nájdu vždy len za horších a horších podmienok.“

Orbán sa poráta s Jobbikom

15. apríla 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Doteraz bol opatrný, aby mu Jobbik nevzal hlasy. O desať dní však bude po voľbách a predpokladaná ústavná väčšina mu uvoľní ruky. Budúci maďarský premiér Viktor Orbán sa už pripravuje na to, ako sa poráta s krajnou pravicou. Orbánov Fidesz bol zaskočený reakciou zahraničia na výsledky prvého kola volieb. Namiesto ocenenia toho, že jedna strana dostala presvedčivý mandát na vyvedenie Maďarska z krízy, sa svet pohoršoval nad silou krajnej pravice, ktorá so ziskom 17 percent hlasov vtrhla do parlamentu. „Fidesz si musel uvedomiť, že nástup Jobbiku poškodzuje obraz Maďarska a môže odplašiť zahraničných investorov,” píše denník Népszabadság. Čo s tým? Uznávaný politológ László Lengyel tvrdí, že šéf Fideszu musí urýchlene konať, ak nechce stratiť dôveryhodnosť. „Nastal čas, aby Orbán zasadil úder Jobbiku,” radí na portáli hvg.hu. Ale ako? Podľa Népszabadságu Fidesz už má pripravený recept: „Na jednej strane nastolením poriadku, na druhej strane zvyšovaním pocitu sociálnej istoty.” Jobbik už dávnejšie obviňuje Fidesz, že mu kradne témy. Víťazná strana skutočne kladie dôraz na to, čo spoločnosť najviac trápi: zlý stav verejnej bezpečnosti, rozbujnená byrokracia a korupcia. Orbán už na prvej povolebnej tlačovke sľúbil, že za dva týždne spraví poriadok aj v oblastiach, kde si s rastúcou kriminalitou doteraz nik nevedel rady. Tými oblasťami je chudobné severovýchodné Maďarsko, kde žije veľká časť vyše polmiliónovej rómskej menšiny. S javom, ktorý Jobbik pomenoval politicky nekorektným termínom „cigánska kriminalita”, chce Orbán skoncovať nielen posilnením polície a sprísnením trestného zákonníka podľa pravidla „trikrát a dosť”, ale aj sústredením sa na rómsku otázku. Tej sa bude venovať nový úrad pre integráciu Rómov na čele so štátnym tajomníkom priamo podriadeným kancelárii premiéra. Aj v ďalších témach, ktoré Jobbik označoval za svoje, chce Fidesz rázne konať. Týka sa to trestného stíhania skorumpovaných politikov aj podstatného zníženia počtu poslancov parlamentu i miestnych zastupiteľstiev. Vodcovi Jobbiku, ktorý sa chystá zložiť poslanecký sľub vo veste zakázanej Maďarskej gardy, už Orbán odkázal, že nedopustí „nijaké porušovanie zákonov ani na ulici, ani v parlamente”. Úlohu udržať na uzde odbojných poslancov Jobbiku mieni podľa Népszabadságu zveriť jednému zo svojich „najostrejších mužov” Lászlóovi Kövérovi, ktorému ponúkol post šéfa parlamentu.

Komentár - Most - SMK sa hlási

16. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Nemožno dnes odhadnúť, ako SMK a Most-Híd dopadnú v júnových voľbách. Celoslovenské prieskumy pracujú s príliš malými vzorkami maďarských voličov. Do parlamentu sa môžu dostať obe ani jedna alebo jedna z nich. V treťom prípade má už len pre zotrvačnosť ľudí stále väčšiu šancu SMK. Sama si ju však kazí zúrivou kampaňou proti bugárovcom, ktorá by mohla presvedčiť Maďarov unavených „vládou jednej strany”, že Most je niečo iné. Čomu inak stále nič nenasvedčuje. Symptomatický je až podliezavý tón, ktorým obaja šéfovia strán gratulovali Orbánovi po voľbách. Je v poriadku, a dokonca nutné, že menšinoví Maďari chcú dobré vzťahy s aktuálnou vládou v Budapešti. Jasanie nad víťazstvom Fideszu, ktorého prvá vláda menšinám dala frázy, kontroverzné zákony a vyhlásenia, priame zásahy do ich vnútrostraníckych pomerov a ako bolestné o niečo viac peňazí, hovorí mnohé o tunajších maďarských politikoch. Najnápadnejšie je, ako málo dokážu obe strany okrem ponúkania seba samých povedať k národnostnej otázke a slovensko-maďarským vzťahom. Most je asi prvá strana, ktorej sa podarilo svoj program vtesnať do dvoch slov a celý ho dostať na plagáty (Lebo Bugár). Ostatné je omáčka okolo. Inak bugárovci len prevzali Csákyho jediný argument, že sa vzťahy zlepšia, ak budú práve oni vo vláde a mostom medzi Bratislavou a Pešťou. Trochu menej obe strany zdôrazňujú, že sa hlásia do funkcie rozdeľovača rozpočtových peňazí (nielen) smerom k menšine. Nie náhodou je hlavným nápadom Mosta v tejto oblasti nový Fond maďarsko-slovenského porozumenia. Okrem toho, že bude viac stáť, má navyše všetky predpoklady skončiť ako už existujúca cena za dobré susedstvo: prínos žiadny, no politikom umožní vykazovať činnosť a chváliť sa ňou pred kamerami.

KDH: V. Orbán na zasadnutie Predsedníctva EPP v Košiciach asi nepríde

14. apríla 2010 - (tasr)

Podpredseda Európskej ľudovej strany (EPP) a pravdepodobne budúci premiér Maďarska Viktor Orbán na zasadnutie rozšíreného Predsedníctva EPP v Košiciach asi nepríde. „Zatiaľ nepotvrdil účasť, pravdepodobne nepríde,” povedal pre TASR hovorca KDH Martin Krajčovič. Zasadnutie sa uskutoční v dňoch 15. - 16. apríla v Košiciach, očakáva sa účasť viacerých podpredsedov EPP a asi stovka delegátov. „Budú rokovať najmä o sociálnych a ekonomických problémoch Európskej únie a o jej ďalšom rozširovaní,” uviedol Krajčovič. „Je to vrcholné zasadnutie klubu EPP-ED (Európska ľudová strana a Európski demokrati, pozn. TASR), príde naň aj predseda frakcie Joseph Daul.” Členmi EPP je tak SDKÚ-DS, ako aj KDH a SMK. „Vystúpenie Mikuláša Dzurindu, Jána Figeľa a Pála Csákyho sa očakáva už na začiatku rokovania,” pokračoval Krajčovič.

Fico: Sme pripravení na dialóg s Maďarskom

14. apríla 2010 - (euractiv.sk)

Slovenský premiér je podľa vlastných slov pripravený urobiť všetko preto, aby bola spolupráca s novou vládou v Maďarsku taká vecná a konštruktívna ako tá s odchádzajúcim maďarským premiérom Gordonom Bajnaim. Nenechá sa však vydierať, povedal na výročnej konferencii o slovenskej zahraničnej politike. Najvyšší ústavní činitelia vyhodnotili vzťahy medzi jednotlivými členmi Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska, ako z prevažnej časti bezproblémové, a to najmä v oblastiach ako energetika, doprava či cezhraničná spolupráca. Slovenský prezident Ivan Gašparovič dokonca povedal, že v rámci Európskej únie podporuje koncept makroregionálnej stability a vytvorenie makroregiónu štátov V4. Poslanec za SMK József Berényi však v panelovej diskusii dodal, že spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky nie je na takej úrovni ako iných regionálnych združení, napríklad Beneluxu či severské krajín. Jedným z dôvodom je podľa neho strata spoločného cieľa, ktorým bol vstup krajín V4 do Európskej únie a do NATO. Zároveň je to dané tým, že podľa zmluvy sa štáty musia stretávať iba raz ročne na úrovni ministerskej konferencie. „Je tak na ministroch, či bude spolupráca formálna alebo aktívna,“ uviedol. To, že štáty V4 záujem o spoluprácu majú, však dokazuje aj fakt, že „príspevok do Vyšehradského fondu je vyšší ako do OSN, čo hovorí dosť o prioritách,“ povedal Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí František Ružička. Krajiny Vyšehradu podľa Berényiho ukázali, že vedia byť voči sebe solidárne. Príkladom je vstup do Schengenského priestoru, kedy vznikali v EÚ obavy, či Slovensko dostatočne zabezpečilo svoju hranicu s Ukrajinou. Po tlaku, ktorý na Európsku úniu ostatné krajiny V4 vyvinuli, sa však podarilo termín rozšírenia schengenského priestoru dodržať, uvádza Berényi. Naopak, v prípade minuloročnej kandidatúry Slovenska ako sídla Európskej agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov nás Maďarsko ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky nepodporila. Ružička na to povedal, že „ešte musíme zlepšiť koordináciu našich kandidatúr“. Spoločný postoj bude dôležitý aj v súvislosti s tým, že Slovensko sa v júni stane na rok predsedníckou krajinou V4, čo sa bude priamo prelínať s maďarským predsedníctvom v prvej polovici roku 2011 a predchádzať poľské Predsedníctvo v druhej polovici budúceho roku. Práve vzťahy Slovenska a Maďarska sa dostali v rámci V4 do najväčšieho centra pozornosti. Fico však na konferencii povedal: „Maďarská republika je náš sused, s ktorým máme najdlhšiu hranicu a už pätnásť rokov máme s touto krajinou aj Zmluvu o dobrom susedstve a vzájomnom partnerstve. Zároveň je to aj náš partner, spojenec v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Máme preto prirodzený záujem na permanentnom dialógu na všetkých úrovniach a dobrých vzťahoch s akoukoľvek vládou, ktorá vzíde z demokratických volieb v Maďarskej republike.“ V súvislosti s nedávnymi voľbami tiež dodal, že so svojim maďarským kolegom je pripravený sa stretnúť kedykoľvek, kdekoľvek a rokovať s ním o čomkoľvek, čo sa týka spoločných záujmov oboch krajín ako susedov a členských štátov NATO a Európskej únie. „Moja predstava slovensko-maďarských vzťahov je vcelku jednoduchá. Treba stavať na tých viac ako 90 percent našich vzťahov, ktoré sú dobré a vynikajúce, a kde máme jasne identifikovateľné spoločné, ba priam strategické záujmy. A v tých málo oblastiach, kde máme názorové rozdiely chceme viesť kultivovaný dialóg,“ uvádza Fico. Slovenská vláda však podľa neho „nemala a nebude mať záujem znervózňovať našich partnerov a spojencov z Európskej únie a NATO ťahaním názorových nezhôd na medzinárodné fóra, pretože v konečnom dôsledku si obidva štáty iba kazia medzinárodný imidž,“ čím narážal najmä na názorové nezhody ohľadne slovenského jazykového zákona.

Komentár - Parlament bez reformátorov

14. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Na novom maďarskom parlamente bude najnápadnejšia dominancia Fideszu, odsudzujúca ostatných do roly štatistov. Plus frustrovaný rev extrémistov. Menej pozornosti dnes budí, že Maďarsko je jedinou krajinou Visegrádskej štvorky, do ktorej parlamentu nezasadne proreformná strana. Nebude tam nikto, kto by jasne a otvorene hovoril, že verejné financie krajiny treba od základov prekopať, zefektívniť a zoštíhliť, že ekonomiku treba zbaviť hlúpej byrokratickej džungle, ktorá ju škrtí, celého toho prerasteného štátu, čo na nej leží sťa balvan. A najmä, že to všetko jednoducho nie je možné bez toho, aby to mnohých bolelo, aby sa obmedzili daňové úniky a zneužívanie dávok, v ktorých sa vezie väčšina Maďarska, aby množstvo ľudí prišlo o výhody a privilégiá, ktoré považujú za zhora dané a nedotknuteľné. Azda najšokujúcejšou správou minulého roku bolo, že len asi 15 percent cestujúcich na maďarských železniciach platí plné cestovné. Všetci ostatní od štátnych zamestnancov cez študentov po dôchodcov majú nárok na nejakú zľavu alebo cestujú zadarmo. Človek sa potom čuduje, že tam vlaky vôbec jazdia. Budúce parlamentné strany nejaké zmeny hlásajú, Fidesz napríklad zníženie byrokracie a ľavicové hnutie LMP nezmyselné dotovanie konečnej ceny plynu pre odberateľov. Fidesz však zároveň presadzuje centralizáciu moci, masívne prerozdeľovanie a štátne zásahy, LMP má zasa populistické heslá typu, že má štát všetkým zabezpečiť prácu. Oboje je so systémovými reformami nezlučiteľné. Paradoxne sa tak deje v krajine, ktorá reformy potrebuje najviac z celej V4. Absencia proreformných strán sa môže ukázať pre Maďarsko oveľa závažnejšia než úspech extrémistov a môže zapríčiniť, že ich zisk bude o štyri roky ešte vyšší.

Nová maďarská vláda môže vzniknúť najskôr 20. mája

14. apríla 2010 - (tasr / mti)

Ustanovujúca schôdza Národného zhromaždenia Maďarskej republiky po aprílových voľbách sa môže konať podľa platných právnych noriem najskôr 17. mája. Nová maďarská vláda by mohla vzniknúť najskôr 20. mája, uviedla dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Optimálny scenár môže narušiť skutočnosť, že parlamentné strany by sa nedokázali dohodnúť na štruktúre parlamentných výborov - tie totiž musia dosiahnuť dohodu o štruktúre novej vlády a musia vypočuť ministerských kandidátov. V opačnom prípade môže volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) využiť svoju „presilu”. Výsledky parlamentných volieb v zmysle volebného zákona sa stanú právoplatnými v 21. deň po konaní volieb, teda 16. mája. Ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident po konzultácii s predstaviteľmi parlamentných strán najneskôr do mesiaca po voľbách.

V druhom kole volieb rozhodnú Maďari o rozdelení 57 mandátov

14. apríla 2010 - (tasr / mti)

V prvom kole maďarských parlamentných volieb v nedeľu 11. apríla bolo rozhodnuté o pridelení mandátov v 119 jednomandátových obvodoch. V druhom kole volieb 25. apríla sa bude rozhodovať o poslancoch 57 jednomandátových obvodov, z toho 21 budapeštianskych a 36 obvodov mimo hlavného mesta. Volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) získal v jednomandátových obvodoch a z voličskej listiny viacmandátových obvodov doposiaľ celkom 206 mandátov. K vládnutiu je potrebných minimálne 194 mandátov, k dvojtretinovej väčšine 258 mandátov. Maďarská socialistická strana (MSZP) obsadila zatiaľ 28 poslaneckých kresiel, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik 26 a Politika môže byť iná (LMP) päť kresiel. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v ôsmich volebných obvodoch bude možné očakávať v druhom kole ostrý súboj kandidátov. Druhé kolo sa bude konať iba v tých volebných obvodoch, v ktorých síce k urnám prišla nadpolovičná väčšina, ale ani jeden kandidát nezískal vyše polovicu voličských hlasov. V uvedených volebných obvodoch budú môcť kandidovať iba tí, ktorí v prvom kole dosiahli najmenej 15 percent hlasov. Neplatí to však pre kandidátov na prvých troch miestach výsledkov prvého kola, oni môžu kandidovať v každom prípade. Druhé kolo volieb bude platné, ak svoje hlasy odovzdá vyše štvrtina oprávnených voličov. Poslanecký mandát získa ten, kto dostane najviac hlasov. Po skončení druhého kola sa hlasy rozdelia nasledovne: kreslá v jednomandátových obvodoch, kde volebná účasť nedosiahla 25 percent alebo prví dvaja kandidáti získali rovnaký počet hlasov, zostanú prázdne a prejdú medzi kompenzačné kreslá. Všetky ostatné kreslá v jednomandátových obvodoch získajú kandidáti s najväčším množstvom získaných hlasov. Vo viacmandátových obvodoch, kde voličská účasť neprekročila 25 percent, nezískava mandáty žiadna strana a kreslá sú priradené ku kompenzačným mandátom. Tam, kde voličská účasť prekročila túto hranicu, sú mandáty rozdelené medzi strany, ktoré prekročili hranicu päť percent hlasov v rámci obvodu. Aby mohla strana získať kompenzačné kreslá, musí takisto prekročiť hranicu piatich percent v celoštátnom meradle. Prerozdeľuje sa suma zvyšných hlasov vo viacmandátových obvodoch plus suma hlasov pre kandidátov tej-ktorej strany v jednomandátových obvodoch. Stosedemdesiatšesť poslancov vzíde z rovnakého počtu volebných obvodov. Kandidovať môže ktokoľvek, kto získa 750 podpisov od voličov vo svojom obvode. V prvom kole volieb ide kandidátom o dosiahnutie absolútnej väčšiny, v druhom im stačí len jednoduchá väčšina hlasov. Hlasy, ktoré „prepadnú”, sa následne pridajú ku kompenzačným kreslám. Model väčšinového volebného systému, v ktorom kandidátovi stačí na získanie mandátu v druhom kole len jednoduchá väčšina hlasov, sa nazýva väčšinovo-pluralitný. Pri viacmandátových obvodoch, kde účasť presiahla 50 percent zúčastnených voličov, sa mandáty prerozdelia na základe tzv. Hagenbach-Bischoffovej formule - metódy najväčšieho zostatku - medzi lokálne uzavreté kandidátky politických strán, ktoré prekročili hranicu piatich percent voličských hlasov. Volebný zákon vylučuje pridelenie zvyškových kresiel, pokiaľ počet neprerozdelených hlasov pre tú-ktorú stranu neprekračuje dve tretiny kvocientu vypočítaného v danom obvode. Tento postup je známy pod pojmom „limit dvoch tretín”. Vedie to k tomu, že veľké množstvo kresiel prejde ku kompenzačným kreslám. K prerozdeleniu kompenzačných kresiel sa používajú hlasy pre strany, ktoré v celoštátnom meradle prekročili volebnú klauzulu. Hlasy sa rozdeľujú medzi celoštátne uzavreté kandidátky strán, ku ktorým sa pridávajú aj neúspešní/odstúpivší kandidáti strán z jednomandátových obvodov. Použijú sa tu všetky voličské hlasy, ktoré doposiaľ neboli použité pri pridelení poslaneckého kresla. K 58 základným kompenzačným kreslám sa pridávajú kreslá z obvodov, kde boli voľby prehlásené za neplatné, a kreslá z viacmandátových obvodov, ktoré boli vylúčené, pretože kandidáti nesplnili „limit dvoch tretín”. V terajších voľbách tak dosiahnu kompenzačné kreslá počet 64. Tieto hlasy rozdelia v jedinom celoštátnom volebnom obvode na základe d'Hondtovej formule.

Zastaví lavínu Fideszu zelený panáčik?

14. apríla 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

O jeden zázrak sa už postarali, bezradní protivníci Fideszu teraz od nich čakajú ďalší. Maďarská ľavica stavila na politického nováčika, ktorý sa zázračne prebojoval do budúceho parlamentu. Vládnuci socialisti priznali, že je nad ich sily samostatne zabrániť budúcemu premiérovi Viktorovi Orbánovi v zisku ústavnej väčšiny. Zastaviť ho podľa nich môže už len zelený panáčik zo semaforu, ktorého má vo svojom znaku liberálno zelené zoskupenie s nezvyčajným názvom Politika môže byť iná (LMP). Politickí zelenáči, ktorí si svoju ťažko zaškatuľkovateľnú postmodernú stranu založili iba vlani, získali v nedeľu senzačných 7,5 percenta hlasov. Navyše pred druhým kolom volieb, ktoré sa uskutoční v poslednú aprílovú nedeľu, im zostali v hre ešte trinásti kandidáti v jednomandátových obvodoch. Fidesz má svojho finalistu v každom z 57 obvodov, v ktorých sa minulú nedeľu nerozhodlo. Vo všetkých s výnimkou jediného majú orbánovci našliapnuté na víťazstvo. Na získanie ústavnej väčšiny im pritom stačí premeniť 50 „mečbalov”. V minulosti sa pred druhým kolom medzi spriaznenými stranami uzatvárali veľké obchody. Socialisti si napríklad so slobodnými demokratmi sťahovali kandidátov, aby si vzájomne nekonkurovali. Dnes však ľavicová strana nemá po boku tradičného liberálneho spojenca, ktorý sa jej rozpadol. S extrémistickým Jobbikom sa bez straty tváre nemôže proti Fideszu spolčiť. A tak sa pokúša získať priazeň novej liberálno zelenej strany. Socialisti včera svoje dvorenie podporili veľkorysým gestom. Z druhého kola stiahli štyroch svojich kandidátov. Všetci postúpili z prvého kola na druhom mieste, pred nimi skončil kandidát Fideszu a za nimi LMP. Tým, že odstúpili, zverili úlohu poraziť favorita zeleným. A čo za to očakávajú? Stačilo by im, keby sa voliči LMP v desiatkach obvodov, kde ich kandidáti vypadli, priklonili k socialistom. „Lídri a voliči LMP by si mali uvedomiť, že od ôsmich obvodov závisí neúmerná moc jednej strany. Musia sa rozhodnúť, či politika môže byť iná, keď bude mať Fidesz dve tretiny mandátov,” citoval predsedníčku socialistov Ildikó Lendvaiovú portál index.hu. Pre Lendvaiovú to nebolo jednoduché pokoriť sa pred stranou, ktorú ešte minulý týždeň odpisovala a jej voličov varovala, aby podporou outsidera neprišli o hlasy. András Schiffer, volebný líder najveselšej strany budúceho parlamentu, to včera Lendvaiovej s neskrývanou škodoradosťou pripomenul. „Pred pár dňami ešte tvrdila, že hlasy pre našu stranu budú stratené. Zdá sa, že rýchlo našla tie stratené hlasy,” ironizoval pre noviny Népszabadság. „Je zábavné, že nás socialisti jeden týždeň ohovárajú a potom v nás zrazu objavia spojencov v boji za demokraciu,” dodal. Lídri LMP upozornili, že gesto socialistov chápu ako jednostranné. Nebudú ho opätovať stiahnutím svojich kandidátov v obvodoch, kde majú šance socialisti. „Bolo by to proti našim zásadám a ani matematicky by to nebolo šťastné” povedal pre portál stop.hu Gergely Karácsonyi z vedenia strany. „Ak náš kandidát bude v druhom kole chýbať, 60 percent našich voličov zostane doma, 20 percent bude hlasovať za Fidesz a 20 percent za socialistov,” dodal. Volebný líder LMP pripustil, že ústavná väčšina Fideszu znepokojuje aj jeho stranu. „V predstave o demokracii sa s Fideszom rozchádzame. Na druhej strane však neverím, že takýmito fintami sa dá zabrániť Fideszu v zisku dvoch tretín poslaneckých kresiel,” uviedol pre Népszabadság.

Poslancom Jobbiku bude bitkár a rasista

Na kandidátke radikálov je aj Tünde Koczihová, ktorá sa hanbí za slovenské korene.

14. apríla 2010 - (hn)

Ultranacionalistická radikálna strana Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik prekvapila svojou kandidátskou listinou nielen Maďarsko, ale aj svojich susedov. Veľké znepokojenie vzbudzuje najmä skutočnosť, že v parlamente budú nasledujúce štyri roky sedieť spoluzakladatelia nelegálnej polovojenskej Maďarskej gardy. Najväčšie obavy vyvoláva zrejme kontroverzný Sándor Pörzse, ktorý smeruje do parlamentu z tretieho miesta na kandidátke. Práve Pörzse sa pritom „preslávil” bitkami s politikmi z konkurenčných strán či tvrdými rasistickými vyjadreniami. Pörzse pracoval niekoľko desiatok rokov ako novinár, založil Maďarskú gardu a hrdo reprezentoval jej záujmy. V poslednom čase sa dostal na predné stránky maďarskej tlače, keď údajne zaútočil na svojho politického rivala, socialistu Zsolta Nádasa. Okrem úderov malo dôjsť aj k ostrejším vyhrážkam. „Vy demokrati, vy sa chcete len udobrovať, ale my potom prídeme, a to bude váš koniec,“ vyhlásil Pörzse. Fakt, že takýmto spôsobom urážal svojich protivníkov, však politickej elite Jobbiku vôbec neprekáža. „Kto je ten Nádas? Je to nejaký cigáň? Nič rasistické ani zlé na tom nevidím a okrem iného sa takéto veci medzi chlapmi dejú,“ povedal pre HN šéf tlačového odboru Jobbiku Zsolt Várkonyi s odporúčaním, aby sa Slováci radšej zaoberali vyjadreniami šéfa SNS Jána Slotu na adresu Maďarov. Medzi budúcimi poslancami za Jobbik sa však nájdu i lekári, právnici, experti na európske právo, spisovatelia a podnikatelia. Maďarský analytik Alexander Kuli tvrdí, že dávno sa skončili časy, keď radikálne strany zastupovali „ťažkoodenci“ a v súčasnosti na scénu nastupuje nová generácia týchto politikov. „Napríklad šéf Jobbiku Gábor Vona, ten je extrémne inteligentný, a keď sa s ním človek rozpráva, jeho slová vyznievajú zmysluplne a usporiadane.“ Zaujímavé však je, že štvorkou na kandidátke je aj bývalý člen Maďarského demokratického fóra Levente Murányi. V tejto liberálnej strane pôsobil trinásť rokov a z jej radov prestúpil pred piatimi rokmi do Jobbiku.

Radikáli lákajú aj Slovákov

Na predvolebné sľuby sa podarilo Jobbiku nalákať veľa voličov a v prvom kole si tak zaistili v maďarskom parlamente až 26 kresiel. Okrem zlepšenia hospodárskej situácie sľubujú zvýšenie pracovných miest, boj proti kriminalite a sprísnenie kontroly nad Rómami. Zahraničným Maďarom zase prisľúbili dvojité občianstvo spojené s volebným právom a vlastných zástupcov v budapeštianskom parlamente. Šéfredaktorka slovenských Ľudových novín v Maďarsku Alžbeta Račková pripúšťa, že radikálom odovzdali svoj hlas aj naši krajania. „Za Jobbik určite hlasovali aj Slováci alebo ľudia, ktorí majú slovenský pôvod.“ Zaujímavou postavou je aj Tünde Koczihová, šéfka Jobbiku v Békešskej Čabe. „Má slovenský pôvod a možno ešte ani jej starí rodičia nevedeli ani slovo po maďarsky. Počas demonštrácie proti jazykovému zákonu však vyhlásila, že sa hanbí za svoje slovenské korene,“ dodáva Račková.

Volebná komisia chce stíhať socialistov

14. apríla 2010 - (sita)

Predstavitelia maďarskej Národnej volebnej komisie (OVB) v utorok iniciovali vyšetrovanie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) pre údajné zneužitie údajov voličov. Urobili tak potom, ako sa im dostalo do rúk video, na ktorom neidentifikovaný muž hovorí o zneužití databázy obsahujúcej osobné údaje občanov, ktoré strana zozbierala za posledných osem rokov. Strana údajne voličské dáta nevymazala tak, ako im to káže zákon, a záznamy získané vo voľbách z rokov 2002, 2006 a 2010 využívala vo svojich neskorších kampaniach. Ak by sa tieto informácie potvrdili, išlo by o porušenie maďarského volebného zákona. Hovorca socialistov István Nyakó na kauzu reagoval slovami, že jeho strana je pripravená spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi. „Nemáme čo skrývať,” vyhlásil. Podobným podozreniam čelil nedávno aj ešte stále opozičný Fidesz, ktorý si však v nedeľnom prvom kole volieb do maďarského parlamentu zaknihoval drvivé víťazstvo. Maďarský Najvyšší súd v utorok nevyhovel žiadosti ústrednej volebnej komisie a vyšetrovanie strany pravdepodobného budúceho premiéra Viktora Orbána zastavil. Kauza sa rovnako týkala porušenia volebného zákona.

Maďarsko rieši volebný zmätok

14. apríla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarsko sa stále vyrovnáva so zmätkom na záver nedeľných volieb. Strany sa navzájom obviňujú, kto môže za túto svetovú hanbu. Právnici riešia, či celoštátna volebná komisia mala právo najprv predĺžiť, a potom po troch hodinách hádok zrušiť volebné moratórium, aj keď ešte všetci neodvolili. Tým sa posunulo aj vyhlasovanie výsledkov, čím zasa volebná komisia mohla zabrániť zverejneniu informácií v obecnom záujme. Diskutuje sa aj o tom, či má volebné moratórium v internetovej ére vôbec zmysel. Zmätky bezprostredne zapríčinila zmena zákona, podľa ktorej mohli voliči, čo nehlasovali v mieste trvalého bydliska, voliť len v niektorých určených volebných miestnostiach. Takýchto voličov bolo nakoniec viac, než médiá pôvodne uvádzali, celoštátne išlo asi o 60-tisíc ľudí a pred vybranými urnami niekde stál rad až do druhého dňa. „Oni boli vládnucou stranou, ich vecou bola realizácia volieb,“ pripísal v pondelok budúci premiér Viktor Orbán zodpovednosť za zmätok doteraz vládnucim socialistom. Na možné problémy naozaj už vopred mnohí upozorňovali. Médiá informovali, že miestne úrady hlásili ťažkosti pri hlasovaní už aj pri referende v roku 2008 a voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009. Vážne zmätky vtedy nevznikli len pre nízku účasť. Nikoho to však nezaujímalo. Socialisti sa bránia, že príslušná zmena zákona vychádzala z rozhodnutia ústavného súdu a že ju odhlasovali všetky parlamentné strany. Navyše prešli do protiútoku a tvrdia, že hlasovanie mimo miesta bydliska organizovali Fidesz a Jobbik. Masovo k nemu dochádzalo najmä tam, kde mali socialistickí kandidáti šancu vo voľbách uspieť. Vo volebných miestnostiach určených nielen pre miestnych voličov spravidla naozaj získali kandidáti Fideszu viac hlasov než v okolitých volebných miestnostiach. „To je však prirodzené. Problém bol v Pešti, Segedíne a Pécsi, v univerzitných mestách. Drvivá väčšina hlasujúcich mimo svojho trvalého bydliska sú študenti. A medzi nimi dnes ťažko nájsť takého, čo volí socialistov,“ hovorí novinár Tamás Szűcs.

Politológ Zoltán Kiszelly: Fidesz sa určite pokúsi o dvojtretinovú väčšinu

13. apríla 2010 - (tasr)

Volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) sa v nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb v Maďarsku dostal veľmi blízko k dvojtretinovej väčšine, ktorá by mu umožnila v parlamente aj úpravu ústavy, volebného zákona, zákona o politických stranách či občianskeho zákonníka. Povedal to v Budapešti maďarský politológ Zoltán Kiszelly. „Fidesz-KDNP je veľmi blízko k tejto väčšine, v druhom kole volieb sa pokúsi získať ešte potrebných 52 mandátov k terajším 206,” konštatoval politológ. Situácia maďarského štátneho rozpočtu je podľa jeho slov vo veľmi zlom stave, 70 percent plánovaných zdrojov na celý rok už minuli, je možné, že financie do decembra jednoducho nebudú stačiť. Fidesz teda bude musieť v lete prijať nový rozpočet a bude musieť predĺžiť aj dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorý zabezpečuje vonkajšie financovanie štátu iba do októbra. „MMF bude zrejme zhovievavý a namiesto stanoveného stropu deficitu vo výške 3,9 percenta pripustí vyšší deficit až do výšky do šiestich percent. Fidesz by takto mohol premostiť zvýšením deficitu obdobie tohto roka, v ktorom by mali byť ešte regionálne voľby. Po nich potom Fidesz bude mať časový priestor tri a pol roka bez volieb, budú teda môcť prijať aj nepopulárne opatrenia,” poznamenal. Fidesz sa teraz snaží znížiť počet poslancov samospráv väčších miest, v Budapešti by napríklad namiesto terajších 66 poslancov stačilo 35. Tým by sa im podarilo dosiahnuť, aby opozičné strany mali nižšiu šancu delegovať do týchto samosprávnych celkov svojich politikov, ktorí vypadli z parlamentu. Je to podľa Kiszellyho taktický krok, aby opozičné strany sa nemohli oprieť o samosprávy významnejších miest. Fidesz bude musieť podľa názoru politológa pokračovať v korekcii štátneho rozpočtu. Miera zadlženia štátu dosahuje totiž takmer 80 percent HDP, deficit bude v tomto roku nad štyri percentá, takmer päťpercentný. „Maastrichtské kritériá zatiaľ Maďarsko ani zďaleka neplní a sú potrebné systémové reformy v zdravotníctve, v školstve, aj v štátnej správe. Sú potrebné nepopulárne opatrenia k zvýšeniu účinnosti týchto systémov. Po voľbách do samospráv však bude mať Fidesz dostatok času na to, aby prežil negatívny úsek vládnutia a aby z neskorších výsledkov mohol politicky profitovať,” myslí si Kiszelly. Ako dodal, Fidesz vie presadiť väčšinu opatrení aj väčšinou, ktorú má už teraz k dispozícii. Minimum k väčšine je 194 poslancov, Fidesz získal už 206 mandátov. S dvojtretinovou väčšinou by ale mohli urobiť zmeny v štruktúrach štátu. Do samosprávnych volieb bude zrejmé, ktorých rámcov sa budú reformy a zmeny týkať. Nepôjde o niekoľko veľkých, viditeľných reformných krokov, ale skôr o mnohé malé zmeny, voči ktorým budú môcť opozičné strany menej mobilizovať svoje tábory, ako to urobil v roku 2008 opozičný Fidesz, ktorý vypísal referendum voči blokom reforiem ľavicovo-liberálnej vlády. Ako povedal Kiszelly na margo maďarsko-slovenských vzťahov, zdá sa, že do júnových volieb na Slovensku bude prítomná na maďarskej aj slovenskej strane konfrontačná politika vo vzájomných vzťahoch, na Slovensku totiž hra maďarskou kartou stále dokáže osloviť voličov. Podotkol, že strana Roberta Fica je európsky integrovanou stranou. Ak by podpora Smeru stúpla a podpora Slotovej SNS klesla, Fico by si mohol lepšie rozumieť s Orbánom. „Je možné že na jeseň sa začne obdobie zlepšenia vzájomných vzťahov. Pod povrchom bude stále vrieť napätie, lebo Fidesz sa bude snažiť vytvoriť silné Maďarsko, na ktoré budú zahraniční Maďari, teda aj Maďari žijúci v SR, hrdí. Fidesz bude aj v symbolickej rovine viac podporovať zahraničných Maďarov - školy s maďarským vyučovacím jazykom, alebo výstavbu ipeľských mostov, ktoré by umožnili lepšiu mobilitu medzi SR a Maďarskom. Skôr či neskôr tak budú akoby potvrdené obavy, ktoré v slovenskej spoločnosti existujú,” vyjadril názor politológ. Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa po slovenských parlamentných voľbách podľa slov Zoltána Kiszellyho zmierni, je možné očakávať, že od jesene budú slovenská a maďarská vláda v partnerstve európskeho charakteru. Podľa výsledkov prvého kola volieb obsadí volebný blok Fidesz-KDNP 206 mandátov, k vládnutiu je v maďarskom parlamente potrebných 194 mandátov. Maďarská socialistická strana (MSZP) získala 19,30 percenta, Jobbik 16,70 percenta hlasov a do parlamentu sa dostala aj strana Politika môže byť iná (LMP) so ziskom 7,43 percenta hlasov. Volebná účasť predstavovala 64,3 percenta. O obsadení zvyšných 121 mandátov v parlamente sa rozhodne v druhom kole hlasovania 25. apríla vo volebných okrskoch, kde ani jeden z kandidátov nezískal aspoň polovicu hlasov.

Domica bola neplatič

19. apríla 2010 - (Alexander Buzinkay - hnonline.sk)

Domica je zakliate miesto. Na rozdiel od svojej maďarskej dvojičky, Aggteleku, sa jej nedarí dostať na výslnie cestovného ruchu. Najnovšie s veľkou pompou, ale i problémami sprevádzaný projekt rekreačného areálu Domica Resort, po štyroch rokoch trápenia krachol. Signály o tom, že v ňom kadečo škrípalo a nebolo v súlade s kostolným poriadkom, sa tak potvrdili. Potvrdilo sa tiež, že nestačí investovať v atraktívnej lokalite, mať veľké oči a veľkolepé plány, ale že to treba najmä vedieť. A mať finančne zaistené. Silných amerických investorov, ktorí mali Domicu zatraktívniť a s veľkolepými plánmi prebudiť zaspatý cestovný ruch v rozprávkovom kraji, vraj skosila kríza. Ťažko tomu uveriť. Vyzerá to skôr tak, že údajní investori boli len maskovacím manévrom pre biznis miestnych podnikateľov s kontaktmi v USA. Ak má niekto miliardy dolárov z turizmu a prevádzkuje desiatky hotelov v najvychytenejších rezortoch sveta, ako to tvrdili, tak nemôže v cestovnom ruchu na Slovensku robiť školácke chyby. A fungovanie Domice bolo toho rukolapným dôkazom. Prvé prešľapy vyšli na svetlo už pri výstavbe. Neustále prerušovanie prác pre meškajúce platby, problémy s ich kvalitou, donekonečna posúvaný termín ukončenia. Potom prepálený marketing a blamáž s billboardmi lákajúcimi na dovolenku do neexistujúceho zariadenia. Neskôr, po spustení prevádzky, a aj to len v časti areálu, ťažkosti s kvalitou a nefungujúcimi službami, fluktuácia zamestnancov, neplatenie dodávateľom, narastajúci balík záväzkov, meškajúce výplaty a ďalšie patálie, ktoré len ťahali ku dnu sen o výkladnej skrini turizmu v Gemeri. Čerešničkou na torte jazdy z kopca bola štátna dotácia pre chronického neplatiča, pričom je príznačné, že tí, čo o dotácii rozhodovali, o problémoch akože nevedeli. Dnes má Domica druhú šancu. Jej obrovský turistický potenciál, podčiarknutý aj zápisom do svetového prírodného dedičstva, si zaslúži, aby bol primerane využitý.

Sándor Márai - Rukojemník dejín

15. apríla 2010 - (Peter Maczovszký - Sme)

Nebyť dvoch mien, maďarská literatúra by v súčasnosti asi nebola na Západe taká populárna. Tými menami sú Imre Kertész a Sándor Márai. Kým prvý z nich upriamil pozornosť sveta na maďarskú kultúru tým, že v roku 2002 získal Nobelovu cenu za literatúru, toho druhého - košického rodáka - si západná Európa, kde sa dnes jeho romány vydávajú v státisícových nákladoch, začala postupne objavovať sama. Možno aj preto, lebo významnú časť svojho života prežil v jej krajinách. Život spisovateľa, básnika a novinára Sándora Máraia skutočne nebol nudný: máloktorého spisovateľa prenasledovali dejiny i osobné tragédie tak vytrvalo ako práve jeho. Sťahoval sa z krajiny do krajiny, spočiatku len preto, lebo sa chcel vzdelávať, neskôr však z donútenia. Musel sa pritom stať svedkom dvoch svetových vojen a musel sa na starobu prizerať aj tomu, ako mu rad za radom umierajú najbližší. Možno práve preto znie jeho hlas i po toľkých rokoch tak strhujúco. Sándor Márai, ktorého 110. výročie narodenia si v týchto dňoch pripomíname, bol vďaka svojmu meštianskemu pôvodu a vzdelaniu presvedčeným humanistom. Veril v univerzálne ľudské hodnoty, sníval o jednotnej Európe a veril, že literatúra raz významne prispeje k jej zjednoteniu. V roku 1936, teda v čase, keď už patril medzi uznávaných literátov, napísal: „Jedného dňa predsa len spisovatelia urobia z tridsiatich krajín Európu, spisovatelia, tí úzkostliví dobrodruhovia ducha, navzdory všetkým colníkom. Bude to ťažké!“ Po druhej svetovej vojne, doslova na troskách Európy, veď počas náletu na Budapešť bol zničený jeho dom aj s celou bohatou knižnicou, si spisovateľ s trpkosťou uvedomil, že v jeho vlasti sa rodí nový poriadok, taký svet, v ktorom pre neho už niet miesta. Predsa však ešte veril, že aj v zahraničí bude môcť zostať maďarským spisovateľom a odtiaľ vychovávať Maďarov.

Kafka a Paríž

Vzťah Sándora Máraia k maďarčine bol spočiatku trochu zvláštny. Dalo by sa povedať, že typicky stredoeurópsky, najmä vo vtedajšom meštianskom prostredí. Jeho skutočné priezvisko bolo totiž Grosschmid a rodina sa mohla pochváliť predkami, ktorí kedysi slúžili saskému kurfirstovi. Nemecký kultúrny vplyv bol teda naozaj očividný a spisovateľ sa od roku 1919, po krachu Maďarskej republiky rád, vzdelával v Lipsku a vo Frankfurte. O rok nato žil už v Berlíne, kde prispieval do takých nemeckých tlačovín ako Drache, Simplicissimus a Frankfurter Zeitung und Handelsblatt. Mohol sa teda rozhodnúť, či bude písať po nemecky alebo po maďarsky. V roku 1921 ho požiadali, aby preložil jednu z poviedok Franza Kafku, a tak sa Márai zaslúžil o uvedenie próz pražského proroka úzkosti do maďarského literárneho povedomia. Pokiaľ šlo o jeho vlastné ambície, už ako sedemnásťročný v liste priateľovi píše: „Viem, že som génius. (…) Som vyvolený a v živote to dotiahnem ďaleko alebo nikam, no budem tvoriť, cítim to, viem, že je to neodvratné.“ Mladý Sándor Grosschmid si pseudonym Márai zvolil preto, lebo rodina neschvaľovala jeho literárne ambície, obávala sa hanby. V roku 1918, keď sa presťahoval do Budapešti, aby sa venoval štúdiu filozofie, vychádza jeho básnický debut Pamätník. Hoci sa jeho básňam dostane priaznivého prijatia - chváli ich aj vtedy už slávny Dezső Kosztolányi - Márai zostáva k svojim lyrickým pokusom naďalej skeptický. V roku 1923 sa ožení s Ilonou Matznerovou, ktorej zostane verný až do jej smrti, čiže vyše šesť desaťročí. V tom istom roku odcestujú do Paríža, kde pôvodne plánovali pobudnúť tri týždne, no nakoniec tam zostávajú šesť rokov. Márai sa tak mohol stať svedkom jedinečného obdobia v dejinách literatúry a umenia. Takrečeno in vivo, od kaviarenského stola, sledoval celý ten pestrý a hlučný avantgardný kvas: Tristana Tzaru, T. S. Eliota, Ezru Pounda... K tomuto obdobiu sa potom vrátil v prózach Cudzinci, Spoveď mešťana a Zem, zem!... Druhá z menovaných kníh, ktorú napísal v rokoch 1934 - 1935, sa považuje za jeho vrcholné dielo.

Brilantný štylista

Máraiov štýl rozprávania najčastejšie prirovnávajú k Thomasovi Mannovi, Robertovi Musilovi, Arthurovi Schnitzlerovi. Vôbec spätosť medzi maďarskou, nemeckou a rakúskou literatúrou bola odjakživa veľmi úzka. Po nemecky písané diela vplývali na maďarských autorov a diela maďarských autorov vychádzali v Nemecku, kde sa tešili značnej popularite. (Napríklad spomínaného Dezsőa Kosztolányiho obdivoval Thomas Mann, dokonca napísal predslov k nemeckému vydaniu jeho románu Krvavý básnik Nero.) Snaha o štylistickú vycibrenosť v Máraiových knihách však niekedy ústí do vyumelkovanosti a prezdobenosti, zbytočne bujnejúcich synoným, ktoré len zahmlievajú obsah výpovede. Máraia však ovplyvnili aj maďarskí autori, ako napríklad Tamás Moly, no predovšetkým Gyula Krúdy, ktorý tak pôsobivo a melancholicky opísal zašlý uhorský svet zo začiatku dvadsiateho storočia. Máraiovi museli byť Krúdyho témy a spôsob pomalého, cyklického a snového rozprávania veľmi blízke: veď Krúdy s nostalgiou rozprával o zašlom meštianskom i bohémskom svete, v ktorom ešte vládli tradičné hodnoty a kde hranice medzi týmto a tamtým svetom boli oveľa priechodnejšie ako v hlučnej medzivojnovej Európe. Krúdyho považoval Márai za svojho majstra a zložil mu poctu v románe Sindbád sa vracia domov. Sindbád bol ústredným hrdinom mnohých Krúdyho próz; bol to prototyp spustnutého bohéma, bezcieľne sa potulujúceho ospalými mestečkami Horného Uhorska. Ostatne práve kultúrna mnohorakosť, pestrosť, vrstevnatosť Horného Uhorska, čiže dnešného Slovenska, tvorili to inšpiratívne prostredie, z ktorého vzišli markantné a nesmierne vplyvné spisovateľské osobnosti modernej maďarskej literatúry, ako napríklad Imre Madách, Lajos Kassák, Béla Hamvas a v neposlednom rade samotný Sándor Márai. A práve on si nesmierne vážil kultúrne dedičstvo Hornej zeme, ktoré nepodľahlo ošiaľu zmechanizovaných čias a tíško dožívalo v tmavých knižniciach vidieckych kúrií. Zakrátko však i tento svet mal ľahnúť popolom.

Mesiáš v Berlíne

V roku 1933 je Márai opäť v Berlíne, kde sa stáva svedkom Hitlerovho prevzatia moci. O tejto udalosti podal smelé, parodisticky ladené antifašistické spravodajstvo pod názvom Mesiáš v Sportpalaste. Samozrejme, ako prívrženec a nositeľ buržoáznych a univerzálnych humanistických hodnôt nemohol sympatizovať so žiadnou rasistickou ideológiou či autoritárskym režimom. Pikantné však je, že keď pre nacistický vplyv bolo južné Slovensko - spolu s Košicami - opäť pripojené k horthyovskému Maďarsku, nadšený sa vybral navštíviť svoje milované rodisko. O zážitkoch a dojmoch z tejto cesty píše v reportážne ladenej eseji Košická pochôdzka (1941). Podchvíľou sa zdá, že spisovateľ vtedy uveril, že Košice už nadobro budú patriť Maďarsku. Nepokojné štyridsiate roky patria k jeho najplodnejšiemu obdobiu. Rad radom mu vychádzajú štylisticky vycibrené prózy ako Hosťovanie v Bolzane (1940), Sindbád sa vracia domov (1940), dráma Dobrodružstvo (1940), ktorá sa dožila 351 predstavení, ďalej poviedková kniha Mágia (1941), román Sviece dohárajú (1942) a zbierky stoicky ladených epigramov a maxím Nebo a zem (1942) a Kniha byliniek (1943). To je len niekoľko titulov spomedzi tých osemnástich diel, ktoré vznikli v rokoch 1940 - 1945. Apokalyptickú blokádu Budapešti prežije neďaleko hlavného mesta, v dedinke Leányfalu. Otrasné a absurdné vojnové zážitky však spracuje neskôr, v pamätiach Zem, zem!... (1972), ktoré mali tvoriť tretiu časť Spovede mešťana, a v románe Oslobodenie (vyšiel posmrtne, v roku 2000).

Súmrak Európy

Svetonázorové stanoviská, ktoré Márai po celý život zastával, mu neumožňovali, aby sa spriahol s dobovými politickými prúdmi. Pochádzal z katolíckej rodiny a základ jeho orientácie teda predstavovala kresťanská etika. Vďaka tomu bol pre konzervatívcov príliš liberálny a pre liberálov príliš konzervatívny - bezdomovcom sa teda stal i zo stránky ideologickej. Svojich obľúbených filozofov si našiel medzi stoikmi, nadovšetko si cenil Marca Aurelia a Senecu. Jeho postoje k civilizácii ovplyvnila Spenglerova kniha Súmrak Západu. Pravdepodobne aj pod jej vplyvom - no zrejme i vďaka vzniku Československa - sa v jeho názoroch prejavila akási slavianofóbia, čo vojnové skúsenosti s drancujúcimi ruskými vojskami museli ešte umocniť. Blízka mu však bola i stará čínska filozofia, ktorú v tridsiatych rokoch na Západe spopularizovali knihy Lina Yutanga. Márai si, a tým vlastne pripomínal orientálneho mudrca, vždy držal odstup od diania, vždy radšej zotrvával v pozícii nestranného pozorovateľa. Práve preto už po skončení druhej svetovej vojny jasne videl, že medzi dvomi znepriatelenými ideologickými tábormi, na ktoré sa svet rozdelil, niet principiálneho rozdielu: v oboch ideológiách - v kapitalistickej i komunistickej - chýba duch a obe človeka zotročujú: jedna blahobytom, druhá biedou. Po vojne ešte nakrátko navštívi Paríž, kde v kníhkupectvách s ľútosťou konštatuje, že z literatúry sa stal masový produkt. Vtedy už vedel, že svet, v ktorom sa kedysi cítil doma, navždy zanikol, a s európskou kultúrnosťou je koniec.

Hľadanie domova

V roku 1948 spolu s manželkou definitívne opustili Maďarsko. Utekali pred komunistami a spoločenskou degradáciou. Najprv odcestovali do Švajčiarska, no po dvoch rokoch sa presunuli do Talianska, kde sa snažili nájsť nový domov v Neapole, v malebnej štvrti Posilipo. Spisovateľ však ani tu nenachádza vytúžený pokoj. Darmo sú talianski hostitelia srdeční a starostliví, darmo je krajina krásna a prívetivá: on sa už nechce cítiť ako emigrant, chce sa usadiť. Okrem toho ho prenasleduje predstava, že zanedlho vypukne tretia svetová vojna a západná Európa prestane byť bezpečným miestom. Prvým Máraiovým románom, ktorý vyjde už počas emigrácie, je Mier v Ithake (1952). No i pobyt v Neapole bude nakoniec zvečnený: v románe Krv svätého Januária, vydanom v roku 1965. Je to smutnokrásna kniha o emigrantoch, o večných cudzincoch, ktorých Európa od seba odvrhla, a ktorí teraz čakajú na odchod do novej vlasti - do Austrálie alebo Ameriky. Kedysi, v štyridsiatych rokoch, Márai napísal, že človek na Zemi je ako v hoteli, zdržuje sa tu len prechodne, a má dbať na to, aby jeho batožina nebola priveľká, má si vystačiť s jediným kufrom. Prorocké slová, ktoré sa teraz vzťahovali najväčšmi na toho, kto ich napísal. Po dvoch rokoch života v Taliansku nasledujú Spojené štáty, konkrétne New York. Ani tu sa však necíti dobre, chýba mu európska kultúra, vlasť, kvári ho prerušený kontakt s materinským jazykom, nevládze písať. Amerika mu pripadá bezduchá. Pokúša sa však s daným stavom vecí vyrovnať, sumarizuje: emigrant sa počas prvého roka búri, v druhom roku už snuje plány na útek a v treťom roku rezignuje.

Urazili ma!

Márai však nikdy neprestal veriť, že raz sa predsa len vráti do Budapešti. V roku 1956, keď maďarský národ povstal proti ruským okupantom, spisovateľ, ktorý sa v tom čase Maďarom prihováral vo vysielaní Slobodnej Európy, ihneď odcestoval do Európy. Keď však 7. novembra dorazil do Mníchova, ďalší osud Maďarov už bol spečatený. Hlboko ho sklamalo, že v ťažkej historickej chvíli západné mocnosti nepodali Maďarsku pomocnú ruku. O rok nato získava americké štátne občianstvo. Dejiny spisovateľovi nedožičili pokoja. Ani v osobnom živote to nemal ľahké. Ostatne, ako búrlivák sa prejavil už v mladosti. Ako štrnásťročného ho vylúčili zo školy jasovských premonštrátov za to, že utiekol z domu. Márai mal vlastne odjakživa problém rešpektovať autority a je len pochopiteľné, že v mladosti po príchode do Budapešti začal viesť búrlivý bohémsky život. Keďže na dôvažok aj dosť sebavedome vystupoval, čoskoro sa tam dostal do roztržky s peštianskymi spisovateľmi. Za to, že sa znevažujúco vyjadril o próze vtedy začínajúceho Tibora Déryho, si od už slávneho Milána Füsta vyslúžil ostré napomenutie: „...vy budete šťastný, ak na staré kolená budete môcť predložiť čo len jedinú takú vetu, akých možno nájsť celé tucty v prácach tohto mladíka.“ Trpkosť, ktorá v Máraiových prózach často zaznieva, má teda príčinu nielen v životných skúsenostiach, ale aj v chúlostivej náture spisovateľa. Zánik meštianskych hodnôt, nástup autoritárskych režimov považoval za osobnú, existenciálnu urážku. Zvláštne, že tento pocit urážky sa objavil v jeho dielach prv, než opustil Maďarsko. V poviedke Samota, ktorá vyšla v roku 1941 v knihe Mágia, píše: „Urazili ma a neviem sa zmieriť so svetom.“ Súčasne si však uvedomuje, že ani so samotou sa nebude vedieť zmieriť. V závere tej istej poviedky sa totiž objavuje výrok: „Bez ľudí aj samota a bolesť strácajú zmysel.“

V prach sa obrátiš

Na starobu spisovateľ nakoniec zostal sám. Pomreli všetci jeho súrodenci - Kató, Géza a Gábor - a v roku 1986 zomiera aj jeho manželka Ilona. Otrasné svedectvo o jej utrpení a slepote podal Márai vo svojich denníkoch. S Ilonou Matznerovou prežil vyše pol storočia, prežili spolu smrť svojho niekoľkomesačného synčeka, vojnu i útrapy emigrácie. Popol svojej ženy dal roztrúsiť v Tichom oceáne, pri kalifornskom meste San Diego, kde sa usadili na sklonku života. Spisovateľovi zostal už len adoptívny syn János, no keď nečakane zomrel aj ten, rakovinou trpiaci Márai začína pomýšľať na samovraždu. Kúpi si pištoľ a 21. februára 1989 sa zastrelí. Aj popol jeho telesných pozostatkov skončí v Tichom oceáne.

Sviece horia ďalej

Sándor Márai zanechal po sebe neobyčajne rozsiahle, kvalitatívne rôznorodé dielo, pozostávajúce z viac ako šesťdesiatich zväzkov. Medzi jeho románmi, poviedkami, drámami, reportážami sa nájdu štylisticky skvelé kusy, no pravdou je aj to, že podaktoré prózy sú poplatné akémusi patetickému a sentimentálnemu expresionizmu, čo však zďaleka neznižuje ich čitateľskú pútavosť. Jednou z takých je i román Sviece dohárajú, ktorý Máraiovi priniesol posmrtnú svetovú slávu. Tá sa spustila krátko po tom, ako dielo vyšlo v roku 1998 v Taliansku, v stotisícovom náklade. O dva roky neskôr v divadlách v Berlíne a vo Viedni hrajú jeho divadelnú adaptáciu. Ešte v tom istom roku sa predaj Máraiových kníh vyšplhá v Nemecku na jeden milión. Sviece dohárajú zaujmú aj amerického režiséra Miloša Formana, no prózu nakoniec v roku 2006 sfilmuje maďarský režisér István Iglódi. V tom istom roku má divadelná adaptácia premiéru v Londýne, v hlavnej úlohe s Jeremym Ironsom. Sviece dohárajú je príbeh priateľstva a nevery: má to byť rozhovor dvoch mužov, no v konečnom dôsledku rozpráva len jeden z nich, pretože ten druhý mlčí. Je to román o zásadnej a roky nevyslovenej otázke, na ktorú je odpoveďou mlčanie. Vlastne viacerými Máraiovými dielami sa ako taká červená niť, spájajúca a rozpájajúca ľudské osudy, tiahne akási nezodpovedaná otázka, niečo magické, tajomné, osudové, slovami neuchopiteľné. Ako keby spisovateľ prostriedkami umeleckej prózy znovu a znovu vyjadroval vetu, siedmu vetu, ktorá uzatvára slávny Tractatus rakúskeho filozofa Ludwiga Wittgensteina: „O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať.“

Banky v Maďarsku musia počítať tento rok s nižšími ziskami

14. apríla 2010 - (tasr / bloomberg)

Komerčné banky v Maďarsku musia počítať tento rok s nižšími ziskami, keďže finančné operácie im prinesú menšie príjmy a úvery začnú „výraznejšie” rásť až v roku 2011. Uviedla to vo svojej prognóze Maďarská národná banka (MNB). Podľa nej straty z úverov a výpadok jednorazových príjmov spôsobia, že zisky bánk v Maďarsku budú tento rok nižšie ako očakávaných 334 miliárd HUF (1,26 miliardy eur). Recesia, do ktorej sa prepadla maďarská ekonomika, mala negatívny dopad na zisky firiem a príjmy domácností, čo sa prejavilo aj na raste nesplácaných úverov. Ich podiel na celkovom objeme pôžičiek dosiahol koncom roka 2009 v prípade firiem 10 % a domácností 8 %. Banky však majú dostatočné rezervy na to, aby odolali aj výrazným otrasom na finančných trhoch či výberu vkladov. Centrálna banka predpovedá, že pri „základnom scenári” finančné ústavy v Maďarsku nebudú potrebovať žiadnu kapitálovú injekciu a v prípade vleklej hospodárskej krízy budú možno potrebovať 50 miliárd HUF. Súčet ziskov pred zdanením všetkých komerčných bánk v Maďarsku vlani dosiahol 306 miliárd HUF a prekonal aj odhad centrálnej banky, ktorá očakávala, že sa bude pohybovať v rozmedzí od 100 do 200 miliónov HUF. Mnohé banky v krajine sú dcérami zahraničných bánk, najmä rakúskych, talianskych a nemeckých. Všetky sa zaviazali, že z trhu neodídu. MNB upozorňuje, že nedostatočné úspory domácností, obmedzenie úverov a vysoké náklady na pôžičky môžu brzdiť zotavovanie ekonomiky. Vláda očakáva, že maďarské hospodárstvo začne znova rásť v roku 2011, ale tento rok jeho výkon ešte klesne o 0,2 % po vlaňajšom prepade o 6,3 %.

Maďarská centrálna banka sa sťažuje na komerčné. Vraj bránia rastu

14. apríla 2010 - (čtk)

Banky v Maďarsku požičiavajú málo a držia úroky vysoko, aby si udržali zisk a kapitálovú pozíciu. Bránia tým obnoveniu hospodárskeho rastu, uviedla v stredu centrálna banka krajiny. Správa jej menového výboru odhaduje, že zisk maďarského bankového sektoru sa v tomto roku zníži. V minulom roku profit odvetvia vzrástol o päť percent. Podiel stratových úverov sa však v minulom roku zdvojnásobil na 2,5 percenta a zlepšenie sa čaká až v druhej polovici tohto roku. V minulom roku sa výkon maďarskej ekonomiky znížil o 6,3 percenta. A nepredpokladá sa, že sa rast obnoví pred rokom 2011. Opozičná pravicová strana Fidesz, ktorá vyhrala voľby, má pred sebou ťažkú úlohu obnoviť hospodársky rast, ako sľúbila. „Nedostatočné domáce úspory, obmedzenie podnikových úverov a súčasné cenové praktiky bánk môžu zabrzdiť hospodárske oživenie a poškodiť dlhosobý rast,” uviedol menový výbor o situácii v bankovom systéme. Ten sa dostal z krízy v silnej kapitálovej pozícii, uviedla agentúra Reuters.

Maďarská polícia chytila hľadaného amerického pedofila

14. apríla 2010 - (tasr)

Maďarská polícia zadržala v Budapešti hľadaného amerického pedofila, ktorého hľadal americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI). Uviedol to dnes maďarský bulvárny denník Bors. John D. Clark učil na elitnom budínskom gymnáziu angličtinu. Polícii ho nahlásili jeho vlastní žiaci, ktorí zistili, že figuruje na zozname FBI ako hľadaná osoba. V prvom prípade sa mu podarilo ujsť, pretože kolega ho informoval, že sa o neho zaujíma polícia. Páchateľ zahodil svoj mobil a nevrátil sa ani do svojho bytu. Neskôr ho však polícia zadržala.

Ján Slota: Nomádov na území Uhorska vyvraždil ešte sv. Štefan

17. apríla 2010 - (tasr)

Súčasný maďarský národ má geneticky veľmi ďaleko od „tých Mongolov”, ktorí sem pricestovali pred tisíc rokmi na „hnusných koníkoch”. „Sv. Štefan sa spojil so slovenskými kniežatami a franskými rytiermi a vyvraždil týchto Mongolov na území vtedajšieho Uhorska. Možno ich zopár ostalo schovaných v rákosí,” povedal pre TASR predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. „Bol to uhorský, nie maďarský kráľ, ktorý hovoril viac po nemecky ako po maďarsky,” povedal Slota. „To im spravil ten ich slávny sv. Štefan, že ich vyvraždil, ich bývalých predkov,” dodal predseda SNS v reakcii na výrok predsedu Jobbiku Gábora Vonu, podľa ktorého Robert Fico s Jánom Slotom presvedčili Slovákov, že sú národ. „Slovenský národ je autochtónny na tomto území už 1500 rokov. Maďarské mongoloidné kmene, ktoré sem dorazili na tých hnusných chlpatých koníkoch, oslavovali tisíc rokov niekedy teraz,” vyhlásil Slota. „Pozostatky týchto prišelcov, nomádov sú na území Maďarska veľmi stenčené,” dodal.

Magin politicky bránil Slovákov už r. 1728, čerpal z neho i Fándly

17. apríla 2010 - (Roman Kebísek - kebisek.blog.sme.sk)

V roku 1728 vydal dubnický farár Ján Baltazár Magin prvú politickú obranu Slovákov, v ktorej trval na rovnakých právach Slovákov a Maďarov v Uhorsku. Dielo vošlo do slovenskej historiografie pod zjednodušeným názvom Apológia (Obrana). Reagoval ním na spis profesora práva na Trnavskej univerzite Michala Bencsika, ktorý na uhorskom sneme v Bratislave v roku 1722 vyhlásil, že Maďari si v minulosti predkov Slovákov podmanili, z čoho údajne vyplýva, že sú im „večne” podriadení. Z Maginovej Apológie neskôr čerpal Matej Bel aj Juraj Fándly.

Vyjadrenia proti Slovákom na uhorskom sneme

Keď sa v Bratislave konal v roku 1722 uhorský snem, vydal v Trnave pri tejto príležitosti profesor uhorského práva Michal Bencsik spis Novissima diaeta nobilissima principis statuumque et ordinum inclyti regnum Hungarie.. (Najnovší a najznámejší snem kniežat, stavov a radov slávneho Uhorského kráľovstva..) a adresoval ho poslancom. V diele nazval obyvateľov Trenčianskej stolice a mesta Trenčín „pozostatkami Svätoplukovho ľudu, ktorý ako panovník v Panónii predal zem, vodu a trávu za bieleho koňa, uzdu a sedlo Maďarom, ktorí prišli zo Skýtie, a sám bol vyhnaný z krajiny”. Podľa autora z toho vyplývalo, že aj potomci tohto ľudu (teda Slováci) sú „na večnosť poddaní Maďarom” a nie sú rovnoprávni občania uhorského štátu. Spis odznel na sneme.

Výroky vyvolali reakciu u slovenskej šľachty

Historik Ján Tibenský píše, že Bencsikov spis vyvolal u trenčianskych Slovákov búrku a pripravovali verejnú odpoveď. V roku 1723 sa na župnom zasadnutí trenčianskej šľachty stretli hlavní aktéri odpovede: katolícky farár z Dubnice nad Váhom Ján Baltazár Magin, František Tukinský (ktorý bol zástupcom mesta Trenčín na uhorskom sneme), Krištof Ugronovič a Gašpar Hrabovský (ktorí zastupovali v dolnej komore snemu Trenčiansku stolicu). Na schôdzi stoličnej šľachty sa aj dohodli, že zostavovateľom odpovede ako „verejného spisu” bude Magin.

Vznik Apológie

Magin vzal poverenie šľachty vážne a ešte v roku 1723 napísal spis Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi (Ostne namierené proti pisateľovi spisu Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice). Tlačou vyšiel až v roku 1728 v Púchove. Spis venovali županovi Trenčianskej a Liptovskej stolice Jozefovi Ilešházimu „stavy slávnej Trenčianskej župy”. Z toho možno podľa historika Vincenta Sedláka usudzovať, že spis mal všeobecný súhlas šľachty a meštianstva celej župy, prípadne ich reprezentatívnych zložiek.

Magin: Slováci majú to isté občianske právo ako Maďari

Magin označil vo svojom diele Bencsikov spis za „nešťastný výplod nezrelého ducha”, „urážajúce výmysly”, či „zlomyseľné a urážlivé výroky o slovenskom národe”. Autor Apológie tvrdí, že „všetky národy boli stvorené na slávu Božiu” a „netreba pohŕdať nijakými národmi, keďže Kristus ich rovnako miloval”. Podľa Magina všetci Slovania bývajúci v Uhorsku (resp. Slováci) „majú to isté občianske právo ako Maďari, tú istú rodovú starobylosť i dôstojnosť, tú istú vojenskú česť svojich predkov, ten istý prístup k výsadám, tú istú zem zdedenú po predkoch”.

Magin o Svätoplukovi

Pokiaľ ide o Bencsikove výroky o Svätoplukovi, v Apológii je hodnotenie vladára opačné. Podľa Magina „treba Svätopluka zahrnúť najväčšou chválou”. „Pod strechu pripustiť cudzincov je zriedkavý skutok milosrdenstva,” píše Magin a dodáva, že Maďarov „prijal Svätopluk láskavo do pohostinstva”. „Čo je tu teda, čo by malo hanbou zaliať tvár Svätoplukovu alebo našu? Iba ak by sa azda malo klásť za vinu tomuto neobyčajne prívetivému, zdvorilému a vľúdnemu kráľovi, že najprv bol oklamaný úskočnosťou Maďarov, potom olúpený o svoje kráľovstvo násilným nepriateľským prepadom a to napriek platným dohodám a ujednaniam,” píše sa v Apológii podľa prekladu Gašpara Sedláka.

Z Maginovej Apológie čerpal M. Bel aj J. Fándly

Magin vydal Apológiu anonymne, no nebolo to dielo neznáme, hoci autor pre mnohých áno (slovenská historiografia sa meno autora Apológie dozvedela až zásluhou historika Antona A. Baníka v roku 1936). Z Apológie prevzal niektoré časti do svojho vlastivedného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súvekom Uhorsku) Matej Bel (1684-1749). Bernolákovec Juraj Fándly vydal v roku 1793 po latinsky Compendiata Historia Gentis Slavae (Stručné dejiny slovenského národa), kde v dodatku uvádza pasáže z Maginovej Apológie.

Slovenský dom v Mlynkoch na dohľade

15. apríla 2010 - (Informácia CSS)

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) organizuje dňa 21. apríla 2010 v stredu o 15.00 hodine slávnostné položenie základného kameňa Slovenského spoločenského domu v Mlynkoch. Výstavba inštitúcie CSS - ktorá má slúžiť aj Slovákom žijúcim v pilíšskom regióne - bude realizovaná za finančnej podpory maďarskej a slovenskej vlády. Pred slávnostným aktom od 14.00 hodiny sa budú podpisovať v Mlynkoch posledné dohody, ktoré umožnia na základe právoplatného stavebného povolenia pokračovať v realizácii projektu. Za účasti veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa, v mene podporovateľov štátny tajomník Úradu predsedu vlády MR Ferenc Gémesi a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová podpíšu dohodu o spoločnej finančnej dotácii výstavby. Maďarská strana ratifikovala zmluvu o podpore vo výške 80 miliónov forintov s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fuzikom 4. júna 2008. Úrad vlády SR pre krajanov poskytne podpísaním terajšej zmluvy bezmála 340 tisíc EUR. Celoštátna slovenská samospráva a jej nezisková hospodárska spoločnosť Legatum s.r.o. zastúpená výkonným riaditeľom Jurajom Andom garantujú realizáciu projektu zriadením záložného práva na vlastné majetky, ako aj na novú budovu. O tom podpíšu s predstaviteľmi oboch podporujúcich vlád štyri záložné zmluvy, schválené Valným zhromaždením CSS. Uzavretie dohôd umožní urýchlené vypísanie už pripraveného verejného obstarávania na realizátora výstavby Slovenského spoločenského domu v Mlynkoch, ktorý má byť podľa plánov ešte tohto roku pod strechou.

Základný kameň Slovenského domu v Mlynkoch položia 21. apríla

14. apríla 2010 - (tasr)

Základný kameň nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) položia 21. apríla. TASR o tom informovala predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Marta Demjénová. „Pred položením základného kameňa podpíšeme zmluvy. Na výstavbu sme dostali finančné prostriedky od vlády Maďarskej republiky a vlády Slovenskej republiky,” povedala predsedníčka s tým, že stavebné povolenie je už schválené. Slovenská komunita v Mlynkoch je hrdá na svoju národnosť. Pri posledných parlamentných voľbách viacerí prichádzali do volebných miestností v slovenských krojoch. Sú pyšní aj na časopis, ktorý vydávajú so štvrťročnou periodicitou. „Píšeme o našich slovenských programoch, máme o čom písať, lebo organizujeme celý rad podujatí. Najvýznamnejším naším programom je Pilíšska kavalkáda a šiškový festival, ktorý sme organizovali tento rok vo februári štvrtýkrát,” uviedla Demjénová a dodala, že cieľom podujatia je, aby zachovali krásny slovenský fašiangový zvyk. Mlynčania chcú zlepšiť aj slovensko-maďarské vzťahy. „Vlani, keď bolo veľké napätie medzi Maďarskom a Slovenskom, sme vymysleli pešiu túru na Pilíš pod názvom Spoločnými chodníkmi, aby sme poukázali na to, že máme spoločné korene, bývame spoločne v Karpatskej kotline a že Slováci s Maďarmi vedia žiť spolu aj v priateľstve,” uviedla Demjénová a pripomenula, že pešiu túru organizujú v tomto roku 8. mája a pozývajú účastníkov z Maďarska i Slovenska. V Mlynkoch funguje slovenská národnostná škola, kde sa slovenčina vyučuje štyrikrát týždenne. „Slovenský jazyk sa vyučuje ako cudzí jazyk, ostatné predmety sú v maďarčine. Existujú rôzne krúžky, kde si deti osvojujú slovenské piesne a tance,” konštatovala predsedníčka s tým, že v národnostnej škôlke sa deti učia slovenské základné pojmy a výrazy, spievajú a recitujú po slovensky. Starší ľudia hovoria pomerne dobre po slovensky, mladšia generácia s ťažkosťami. „Problém vidím v tom, že na rozdiel od Maďarov na Slovensku žijeme tu roztrúsene. Keď opustíme našu dedinu, všade hovoríme len po maďarsky,” vysvetlila Demjénová a dodala, že po skončení základnej školy študenti hovoria na stredných školách už len po maďarsky. Slovenská samospráva dostáva finančné prostriedky od vlády MR a národnostné podujatia podporujú aj rôzne nadácie. „Podľa môjho názoru štát by mal rozdeľovať finančné prostriedky iným spôsobom. V súčasnosti skoro tú istú sumu dostáva obec, v ktorej žije 30 Slovákov, ako dedina s 1200 obyvateľmi slovenskej národnosti. Do určitej miery sa už rozlišujú menšie komunity od väčších, pohyblivá čiastka je 25-percentná, ale je to nepostačujúce,” zdôraznila Demjénová. Dodala, že z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Slovenská samospráva dostáva taktiež dotáciu.














.
.
.
.
.
........................................................................................................................................






.........................................................................................................................................