Väznice v Maďarsku sú preplnené

23. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)

Priemerná vyťaženosť ústavov na výkon trestu odňatia slobody v Maďarsku je v súčasnosti 138-percentná. K zlepšeniu situácie by mal podľa ministra vnútra Sándora Pintéra prispieť program vyváženia vyťaženosti a znovuotvorenie dvoch zariadení v Solte a v Budapešti na ulici Gyorskocsi.

Podľa spravodajského servera Metropol.hu Pintér v máji na rokovaní parlamentného výboru pre ústavné záležitosti informoval, že v prvej etape uvedeného programu klesla vyťaženosť týchto ústavov, no potom stúpla na pôvodnú úroveň.

Dôvodom je rast objasnenosti trestných činov, ktorý nastal po rozšírení počtu policajtov o 3500 ľudí, dodal šéf rezortu.

Ďalším krokom podľa neho je plánovaná výstavba väznice s kapacitou 500 osôb pri Miškovci. Okrem toho chcú zriadiť aj zariadenia pre väzňov odsúdených na odňatie slobody v dĺžke od troch do šiestich mesiacov, v ktorých by vytvorili lepšie podmienky pre väznených, pričom by ich umiestnenie stálo menej peňazí.

Na neúnosný stav väzníc upozorňujú priebežne maďarskí ochrancovia ľudských práv. Podľa správy ombudsmana z roku 2009 v Baranskej župe fungovali samotky, v ktorých na dvoch trojposchodových posteliach spávali šiesti väzni. Terajší ombudsman Máté Szabó poukázal na pretrvávajúci stav v apríli pri návšteve tökölskej väzenskej nemocnice.

Podľa údajov Celoštátneho veliteľstva ústavov na výkon trestu najvyťaženejšie zariadenia sú na východe krajiny v Sabolčskej, Boršodskej a Hajdúcko-biharskej župe a v Budapešti, kde je vyťaženosť dosahuje takmer 200 percent.

„Snažíme sa väzňom zabezpečiť zákonom stanovenú optimálnu rozlohu – pre mužov tri metre štvorcové, pre ženy a mladistvých 3,5 metra štvorcového,” povedal Zsolt Balogh z veliteľstva.

Ako dodal, znovuotvorením jednotlivých krídiel väzníc v Solte a na budapeštianskej ulici Gyorskocsi sa kapacity rozšíria o 200-300 osôb. Ďalšie plánované zariadenia sú zatiaľ iba vo fáze projektovej prípravy.

V Maďarsku si vo väzniciach odpykáva trest zhruba 16.000 odsúdených.

Únia zrušila finančné sankcie voči Maďarsku

22. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)

Európska únia (EÚ) zrušila finančné sankcie proti Maďarsku. Budapešť totiž dokázala presvedčiť svojich európskych partnerov, že udrží svoje výdavky v rámci limitov únie.

Ministri financií EÚ v marci zablokovali Maďarsku 495 miliónov eur z európskych fondov. Stratili trpezlivosť, pretože Maďarsko nedodržovalo svoje ciele týkajúce sa rozpočtového deficitu. Ministri však zrušili svoje marcové rozhodnutie. Maďarský minister hospodárstva György Matolcsy dúfa, že peniaze z eurofondov sa čo najskôr dostanú do ekonomiky.

Prezident Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso potom, čo komisia zlepšila svoju prognózu maďarského deficitu v roku 2013 na 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), odporúčal ministrom financií, aby zrušili sankcie.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Maďarsko sa pripravuje na masový návrat Rómov z Kanady

21. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarsko sa pripravuje na masový návrat Rómov z Kanady po tom, čo kanadský parlament prijal novelu zákona sprísňujúcu podmienky prijímania utečencov.

Pre regionálny denník Észak Magyarország to povedal šéf rezortu ľudských zdrojov Zoltán Balog.

„Vysťahovalci sa zrejme nevrátia už zajtra domov, uplynie určitý čas, kým prijatý systém zavedú, preto budeme mať čas na prípravu,” povedal minister.

Maďarský denník Magyar Nemzet informoval, že na jeseň tohto alebo začiatkom budúceho roka vstúpi do platnosti v Kanade prísnejší systém prijímania utečencov.

Vlani požiadalo v Kanade o štatút utečenca rekordných 4423 občanov Maďarska, predvlani to bolo 2296.

Najviac žiadateľov až 40 percent pochádza z okolia Miškovca.

Po celom Maďarsku rastie kult vojnového vodcu Horthyho

21. júna 2012 (ČTK/Pravda.sk)

Prišli v hojnom počte - vojnoví veteráni a krajne pravicoví politici, husári na koňoch a gardisti v maskáčoch. Asi 1000 ľudí sa uplynulý víkend zhromaždilo v dedine Csókakő, aby odhalili bronzovú bustu admirála Miklósa Horthyho, maďarského vládcu v rokoch 1920 až 1944, napísala agentúra AP.

Väčšina Maďarov síce považuje Horthyho za autoritára, ktorý zatiahol Maďarsko do zničujúceho spojenectva s Adolfom Hitlerom a ktorý bol zodpovedný za smrť státisícov maďarských Židov počas holokaustu. Kým sa ale Maďarsko snaží odvrátiť recesiu, nacionalistické nálady rastú.

Na sile nadobúdajú aj hnutia, ktoré považujú Horthyho za vlasteneckého hrdinu, ktorý sa vzoprel Sovietskemu zväzu a ktorý sa len neochotne spojil s Hitlerom. Kritici tvrdia, že populistická vláda Viktora Orbána robí len veľmi málo pre to, aby zastavila kult vznikajúci okolo tohto vojnového predstaviteľa.

Horthyho éra sa začala v čase, keď sa Maďarsko po prvej svetovej vojne snažilo zotaviť z traumy po strate veľkej časti svojho niekdajšieho územia. A skončila sa maďarskými jednotkami, ktoré bojovali počas druhej svetovej vojny na strane Hitlera. Priaznivci Horthyho v ňom vidia vodcu, ktorý sa snažil nájsť priestor pre Maďarsko tým, že manévroval medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, a ktorý ostro postupoval proti domácim fašistom a komunistom.

„Chceme objasniť Horthyho úlohu v histórii. Bol konzervatívnym, vlasteneckým a kresťanským politikom,” povedal György Fürész, starosta obce Csókakő. „Horthyho odkaz pre nás je taký, že aj v úplne bezvýchodiskovej situácii musíme dbať na záujmy národa a krajiny.”

Sedemdesiatjedenročný bývalý technik Ferenc Danke, ktorý letné horúčavy počas slávnosti vydržal v otcovej vojenskej uniforme, tvrdí, že tí, ktorí obviňujú Horthyho z toho, čo sa v Maďarsku počas druhej svetovej vojny stalo, sú „slepí a zákerní”.

„Horthy nemal zlú stránku,” hovorí Danke, ktorý od roku 1976 žije v Austrálii. Návštevu vlasti naplánoval tak, aby sa zhodovala so slávnostným odhalením Horthyho busty. Tento počin považuje za známku toho, že sa „národ zobudil”.

Orbánova vláda sa väčšinou vyhýba krajne pravicovým pokusom rehabilitovať Horthyho. Ale jej pozícia je k jeho ére zjavne viac naklonená než u predchádzajúcich kabinetov. To umožňuje, aby sa také veci ako busta v Csókakő mohli šíriť.

„Maďarsko už niekoľko rokov prechádza hlbokou ekonomickou krízou. Miesto zmeny ekonomickej politiky sa vláda obrátila k politike symbolov,” vysvetlil sociológ Antal Böhm. „Štýl, tón a autoritárske tendencie 20. a 30. rokov sa v Maďarsku znova objavujú, vynahrádza to chýbajúci hospodársky úspech.”

Orbán priviedol svoju konzervatívnu stranu Fidesz k celoštátnemu volebnému víťazstvu v roku 2010, kedy získal v parlamente ústavnú väčšinu. Populistické a „neortodoxné” ekonomické opatrenia zvýšili u investorov pocit neistoty a vystavili maďarský forint výkyvom trhu.

Orbán si síce naďalej drží neochvejnú legislatívnu väčšinu, ktorá mu umožňuje centralizovať moc a získavať väčší vplyv nad súdnictvom, médiami, cirkvami, školstvom a centrálnou bankou, posledný prieskumy verejnej mienky však ukazuje, že podpora Fideszu medzi voličmi je na desaťročnom minime.

Fidesz tiež čelí neustálej výzve v podobe krajne pravicového Jobbiku, druhej najväčšej opozičnej strany. To priviedlo Fidesz k vlastnej nacionalistickej rétorike.

„Je to čisto o volebnej podpore,” povedal Böhm. „Fidesz si chce pre ďalšie voľby zabezpečiť pravicové hlasy.”

Posledné udalosti v Maďarsku vyvolali obavy za hranicami. Múzeum holokaustu v Spojených štátoch označilo očividnú vládnu podporu rehabilitácie fašistických vodcov za „alarmujúcu”.

Maďari potrebujú finančnú injekciu

20. júna 2012 (TASR/Pluska.sk)

Maďarsko je pripravené na otvorenie rokovaní s Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom, ktorých výsledkom by mala byť dohoda o preventívnom úvere.

Premiér Viktor Orbán o tom dnes v liste informoval predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa.

Viktor Orbán súčasne šéfovi EK napísal, že nevymenuje tretieho viceprezidenta Maďarskej národnej banky (MNB) dovtedy, kým nevyprší mandát jej šéfa Andrása Simora.

Predseda maďarskej vlády využil túto príležitosť aj na informovanie predsedu EK o opatreniach, ku ktorým došlo v Maďarsku na základe pripomienok Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu k zákonu o MNB.

Maďarsko akceptovalo pripomienky k zákonu o centrálnej banke

20. júna 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarská vláda akceptovala všetky návrhy medzinárodných inštitúcií týkajúcich sa zákona o centrálnej banke, ktoré boli predbežnou podmienkou pre začatie rokovaní o úveroch zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Centrálna banka Maďarska to uviedla v stredu.

Na otázky agentúry Rueters centrálna banka odpovedala prostredníctvom e-mailu, v ktorom uviedla, že guvernér centrálnej banky András Simor a minister Mihály Varga informovali MMF, Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsku komisiu (EK), že „vláda akceptovala všetky návrhy, ktoré predložili medzinárodné inštitúcie počas rokovaní, ktoré boli predbežnou podmienkou pre začatie rozhovorov o úveroch”.

Maďarsko chce zvýšiť výber mimoriadnej bankovej dane

20. júna 2012 (SITA/SME.sk)

Nová daň z finančných transakcií v Maďarsku má v roku 2014 priniesť do štátneho rozpočtu 322 mld. HUF, čo predstavuje nárast zo sumy 283 mld. HUF, s ktorou počíta maďarská vláda v budúcom roku.

Vyplýva to z upraveného návrhu zákona o štátnom rozpočte, o ktorom informovala v stredu agentúra Reuters. Maďarsko počas uplynulých troch rokov zaťažilo finančné inštitúcie najvyššími mimoriadnymi daňami v Európe.

Vláda v Budapešti chcela na bankovej dani v roku 2013 vybrať pôvodne 130 mld. HUF, minulý týždeň však cieľovú sumu zvýšila na 280 mld. HUF.

Vyššie mimoriadne bankové odvody majú podľa vlády slúžiť na krytie verejných výdavkov a zníženie rozpočtového deficitu.

Maďarov je menej. Na Slovensku aj v Maďarsku

19. júna 2012 (Daniela Balážová/Pravda.sk)

Pre klesajúci počet občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, chce Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku prijať opatrenia na zastavenie tohto trendu. Združenie maďarských mimovládnych organizácií pripravilo dokument pre Most - Híd a SMK, v ktorom žiada ústavnú rovnosť maďarskej menšiny alebo zrovnoprávnenie menšinového jazyka v maďarských regiónoch. Či si tieto odporúčania strany osvoja, nechce ani jedna z nich povedať.

Pre klesajúci počet občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, chce Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku prijať opatrenia na zastavenie tohto trendu. Združenie maďarských mimovládnych organizácií pripravilo dokument pre Most - Híd a SMK, v ktorom žiada ústavnú rovnosť maďarskej menšiny alebo zrovnoprávnenie menšinového jazyka v maďarských regiónoch. Či si tieto odporúčania strany osvoja, nechce ani jedna z nich povedať.

Predseda parlamentnej strany Most Béla Bugár považuje materiál za istý základ pre riešenie problémov občanov maďarskej národnosti. Podľa neho ho však treba „doladiť” a vyžaduje si odborné rokovania. Dodal tiež, že na niektoré oblasti majú Most a SMK odlišné názory. Konkrétne oblasti, o ktorých budú obe strany rokovať, nechcel Bugár menovať.

Predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi si myslí, že pod spoločný dokument by sa mal podpísať aj Most a mal by byť schválený do konca septembra. „Treba, aby sme konali spoločne, chceme dospieť k spoločnému názoru,” dodal.

Potrebu konať za maďarskú menšinu Berényi odôvodňuje výsledkami sčítania obyvateľstva. „Situácia je veľmi vážna, každý deň je na Slovensku o 17 Maďarov menej,” zdôrazňoval. Nový splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Nagy (Most - Híd) považuje Berényiho slová za expresívne. Úbytok podielu obyvateľov maďarskej menšiny však tiež označil za vážny. „Je to varovanie pre každého, nielen pre menšinu, ale pre všetkých, ktorí zodpovedajú za chod štátu,” povedal.

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva sa k maďarskej národnosti prihlásilo vlani necelých pol milióna ľudí, približne o 62-tisíc menej ako pred desiatimi rokmi. Podiel príslušníkov maďarskej menšiny klesol z 9,7 percenta celkovej populácie na 8,5 percenta. Pred dvadsiatimi rokmi sa k maďarskej menšine hlásilo 10,8 percenta.

Sociológ Miloslav Bahna zo SAV predpokladá, že pravdepodobne hlavnou príčinou tohto poklesu je prirodzený demografický proces starnutia obyvateľstva. „Drvivá väčšina občanov maďarskej národnosti je v poproduktívnom veku. Má najvyšší priemerný vek,” hovorí Bahna. Upozorňuje, že aj populácia samotného Maďarska ako krajiny už niekoľko rokov klesá.

Do akej miery sa na poklese podielu obyvateľov maďarskej národnosti podieľa prirodzená asimilácia, zmiešané manželstvá a prikláňanie sa k väčšinovej národnosti, nechcel odhadovať. „Starnutie obyvateľstva je dosť výrazný dôvod. A zdá sa, že starnutie populácie a jej vymieranie v okresoch s tradične veľmi nízkou pôrodnosťou je silnejším faktorom ako všetko ostatné,” dodal Bahna.

Podľa splnomocnenca Nagya príčin úbytku podielu maďarskej menšiny je viacero, v prvom rade je to však demografická situácia. „Pôrodnosť u maďarskej menšiny je nižšia, dlhodobo patrí medzi najhoršie ukazovatele,” myslí si. Ďalšou príčinou sú podľa neho ekonomické dôvody. „Ľudia zo zaostávajúcich regiónov odchádzajú za prácou do iných častí Slovenska, mladí zas odchádzajú mimo republiky,” dodáva. Stúpa tiež počet zmiešaných manželstiev, v ktorých sa rodičia často prikláňajú k tomu, že deti prihlásia k slovenskej národnosti. K ďalším dôvodom zaraďuje Nagy vysoký podiel detí, ktoré po nástupe do školy s vyučovacím jazykom slovenským strácajú kontakt s maďarskou komunitou. „Často sa spomínajú aj príčiny ako spoločenská atmosféra, ktorá sa menila podľa politickej situácie. Ale jedna jasná príčina neexistuje, vidím to skôr ako balík faktorov,” dodal Nagy.

Na svojom novom poste sa bude týmito otázkami vrátane regionálneho rozvoja školstva a kultúry národných menšín zaoberať do tej miery, aká „je splnomocnencovi umožnená”. K tomu, či môže Most - Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku dospieť do jesene k dohode, sa nechcel vyjadriť. „Bude to závisieť od toho, aké budú predstavy o základnom dokumente,” dodal.

Maďarský exprezident sa vzdal nároku na štátnu vilu

19. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt sa vzdal nároku na doživotnú štátnu nehnuteľnosť na bývanie, ktorá mu vyplýva zo zákona.

Ako informovala agentúra MTI, kancelária exprezidenta zverejnila vyhlásenie, podľa ktorého sa Schmitt poďakoval vláde za snahu zabezpečiť mu štátnu vilu v zmysle zákona, vzhľadom na ekonomickú situáciu krajiny sa však rozhodol nevyužiť túto možnosť.

Otázka zabezpečenia bývania Schmitta, ktorý podľa maďarských médií vlastní v Budaligete vilu s rozlohou 320 metrov štvorcových, dva luxusné byty v Budíne a byt s rozlohou 68 metrov štvorcových aj v centre Budapešti, vyvolala vo verejnosti značný rozruch.

Schmitt po odstúpení pre kauzu z plagiátorstva pôvodne avizoval, že o štátnu vilu bude mať záujem.

Až do prijatia novej ústavy začiatkom tohto roka platil zákon, podľa ktorého prezidentovi po odchode z funkcie prislúcha vozidlo s vodičom, sekretariát s dvoma pracovníkmi a vila iba v prípade, že vyplní svoj mandát.

Podľa nových právnych noriem by Schmitt dostal tieto materiálne výhody prislúchajúce exprezidentom aj napriek tomu, že skončil predčasne.

Príslušnú úpravu zákona, ktorá vstúpila do platnosti spolu s novou ústavou, podpísal sám Schmitt vlani v lete. Rentu, vozidlo a sekretariát si bude môcť bývalá hlava štátu užívať až potom, čo si splní povinnosť odovzdania majetkového priznania.

Maďari zarobia o 20 eur menej ako Slováci

19. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)

Priemerná mzda v Maďarsku dosiahla 219 tisíc forintov, stúpla o 3,9 percenta.

Priemerná hrubá mzda zamestnancov na plný úväzok v Maďarsku podľa dnes zverejnených údajov Ústredného štatistického úradu (KSH) dosiahla v období od januára do apríla tohto roka 219.000 forintov (748,46 eura). Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka mzdy vzrástli o 3,9 %.

Priemerná mzda zamestnancov podnikateľskej sféry dosiahla výšku 230.500 forintov (787,76 eura). V uvedenom období tohto roka zarobili o 6,4 % viac než pred rokom.

Medziročný pokles o 2,3 % priemernej hrubej mzdy zaznamenali zamestnanci rozpočtovej sféry. Ich priemerné zárobky dosiahli 195.600 forintov (668,49 eura).

Na Slovensku je priemerná mzda vo výške 770 eur.

V septembri vznikne maďarsko-česko-slovenský trh s elektrinou

19. júna 2012 (TASR/SME.sk)

V septembri môže začať fungovať spoločný maďarsko-česko-slovenský trh s elektrickou energiou, píše dnešné vydanie maďarského hospodárskeho denníka Világgazdaság.

Podmienkou uvedenia trhu do prevádzky je úspešné vykonanie augustových testov účastníkov trhu.

„Prepojením sa prehĺbi trh s elektrinou jednotlivých krajín, vzrastie likvidita a cezhraničná integrácia. Bude to dôležitý krok smerom k vytvoreniu vnútorného európskeho trhu v roku 2014,” cituje Világgazdaság z vyhlásenia maďarskej spoločnosti HUPX Zrt., ktorá je zodpovedná za maďarský trh.

Jednotný jednodňový trh s elektrinou medzi Českou republikou a Slovenskom funguje už od septembra 2009.

Wiesel na protest vrátil maďarskú cenu

18. júna 2012 (Juraj Čokyna/SME.sk)

Držiteľ Nobelovej ceny vrátil štátne vyznamenanie. Maďarsko podľa neho nepriznáva zodpovednosť za deportácie Židov.

Keď chceli koncom mája maďarskí nacionalisti pochovať spisovateľa Józsefa Nyirőa na rumunskom území, vyvolala ich snaha diplomatickú roztržku medzi Maďarskom a Rumunskom.

Nyirő rozdeľuje ďalej

K pochovaniu Nyirőa napokon pre rumunské protesty nedošlo.

Predseda maďarského parlamentu László Kovér však predniesol slávnostnú reč, v ktorej povedal, že „ľud, ktorý má takého syna, že aj jeho popola sa boja, je odsúdený na víťazstvo“.

Na májovú udalosť zareagoval laureát Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel.

Ako protest voči postoju Orbánovej vlády k vlastnej minulosti vrátil maďarské štátne vyznamenanie, ktoré dostal v roku 2004.

Zastieranie minulosti

„Považujem za nehanebné, že sa predseda maďarského parlamentu zúčastnil na slávnosti, ktorá oslavovala maďarský fašistický režim. V nijakom prípade nechcem byť spájaný s takýmito aktivitami,“ povedal podľa Reuters Wiesel.

Maďarsko podľa neho zastiera spoluzodpovednosť za deportácie Židov do vyhladzovacích táborov.

Wiesel sa rovnako ako Nyirő narodil na území dnešného Rumunska a počas 2. svetovej vojny prežil holokaust.

Po vojne odišiel do Francúzska, dnes žije v Spojených štátoch. Nobelovu cenu za mier dostal v roku 1986 ako ocenenie za svoje knižné diela, v ktorých sa vyrovnáva so spomienkami na koncentračné tábory.

Brusel zažaloval Maďarsko na Európskom súdnom dvore

18. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)

Európsky súdny dvor (ESD) so sídlom v Luxemburgu dnes zaznamenal dve nové žiadosti od Európskej komisie (EK) na konanie proti Maďarsku. Ide o žalobu vo veci odchodu do dôchodku pre zamestnancov justície a v oblasti ochrany osobných údajov. Zatiaľ však nie je známe kedy dôjde k samotnému súdnemu procesu.

Komisia ešte 28. apríla oznámila zámer začať súdne konanie voči Maďarsku, pričom dôvodom boli neuspokojivé odpovede Budapešti na problémy vytýčené EK. Pôvodne Brusel rozbehol tri súdne konania, medzičasom však bola sťažnosť na ohrozenie nezávislosti Maďarskej centrálnej banky stiahnutá, keď EÚ akceptovala prísľub maďarskej strany, že urobí príslušné zmeny v súlade s návrhom Európskej centrálnej banky.

Európska komisia vníma ako diskriminačný návrh maďarskej vlády na zmenu veku odchodu do dôchodku pre sudcov, prokurátorov a notárov z terajších 72 na 60 rokov. Výkonný orgán EÚ uvádza, že ak sa toto pravidlo zavedie do praxe, už tento rok bude musieť ísť do predčasného dôchodku 236 maďarských sudcov, čo je asi desatina celkového počtu a hrozba predčasnej penzie by zároveň postihla okolo 25 percent všetkých maďarských notárov.

EK priznala, že v prípade Úradu na ochranu osobných údajov Budapešť dosiahla istý pokrok, ale zriadením novej Národnej agentúry na ochranu osobných údajov bol ukončený mandát bývalého komisára zodpovedného za ochranu údajov, čo je v protiklade s platnou európskou legislatívou. Bývalý komisár mal mandát do roku 2014.

Fidesz súri prijatie novely zákona o centrálnej banke

18. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)

Parlamentná frakcia Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz iniciuje, aby zákonodarný zbor na budúci týždeň mimoriadne prerokoval a schválil novelu zákona o Maďarskej národnej banke (MNB), ktorú predloží vláda a ktorá je podmienkou začatia rokovaní o úvere s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Informoval o tom dnes v Budapešti predseda frakcie Antal Rogán.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Rogán povedal, že podstata zmeny zákona spočíva v kompetenciách Monetárnej rady, ktorá bude môcť v určitých veciach rozhodovať, pričom výkon rozhodnutí bude v rukách vedenia centrálnej banky.

Predseda zdôraznil, že prijatím novely tohto zákona sa odstráni posledná prekážka k tomu, aby sa mohli vecne začať úverové rokovania Maďarska s MMF.

Maďarský premiér Viktor Orbán avizoval, že tento týždeň pošle list predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, v ktorom sa zaviaže, že v MNB nevymenuje do marca budúceho roka nového podpredsedu. Dovtedy trvá mandát terajšieho vedenia centrálnej banky, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.

Orbán v liste ďalej sľúbi, že nerozšíri ani počet členov monetárnej rady. „To sú kompromisy, ktoré otvoria brány rokovaniam Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF),“ povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Mihály Varga, minister bez kresla zodpovedný za rokovania s MMF a EÚ.

Varga tiež povedal, že vláda stiahne svoj terajší návrh zákona o centrálnej banke a parlamentu predloží nový, ktorý zohľadní požiadavky EK a vyhovie podmienkam Európskej centrálnej banky a MMF týkajúcim sa nezávislosti centrálnej banky.

Budapešť spoplatní jazdu centrom

18. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Magistrát Budapešti zavedie od júla budúceho roka poplatky za jazdu motorovým vozidlom v užšom centre maďarskej metropoly.

Zatiaľ však nedoriešenou otázkou je, či sa bude platiť za vjazd do jednej, alebo dvoch zón - prípadne, či to bude mýtne za prejazd dunajských mostov.

Pôvodný zámer magistrátu bol inkasovať za vjazd do centra mesta v hodnote lístka na MHD, ktorý v súčasnosti stojí 320 forintov (1,08 eura).

Zavedenie mýta je podľa budapeštianskeho starostu Istvána Tarlósa aj súčasťou zmluvy s Európskou úniou o podpore výstavby 4. linky metra.

Tarlós pre dnešné vydanie denníka Népszava uviedol, že príprava mýtneho je vo fáze plánovania. Experti zvažujú všetky možnosti, vrátane mýtneho na mostoch, ktoré by zaviedli najskôr na Reťazovom moste.

Maďarsko podľa Orbána prežije aj bez úveru od MMF

18. júna 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarsko dokáže získavať financie na trhu bez pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF), hoci dohoda s MMF by znížila náklady Budapešti na požičiavanie si. Pre rakúsky denník Die Presse to povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Maďarsko, ktoré je v stredoeurópskom regióne najzadlženejšou krajinou, je už mesiace v spore s MMF a Európskou úniou o podmienkach pre začatie rokovaní o úvere v objeme niekoľkých miliárd eur.

Pre tento spor je krajina zraniteľná vzhľadom na zhoršujúcu sa európsku dlhovú krízu. Nezhody sa sústredili na zákon, ktorý podľa poskytovateľov núdzových úverov podkopáva nezávislosť centrálnej banky

Orbán však v rozhovore pre Die Presse odmietol názor, že Maďarsko potrebuje zahraničnú pomoc. „Sme schopní štát financovať bez úverov od MMF, ale úroky z dlhopisov sú veľmi vysoké. Otázkou nie je to, či dokážeme štát financovať, otázkou je za akú cenu,” citoval ho denník.

„Stále sme na finančnom trhu a nechceme z neho odísť,” poznamenal premiér. Orbán ďalej uviedol, že verejné financie Maďarsko dokáže zvládnuť vysoké náklady na požičiavanie si v tomto roku a na budúci rok.

„Ak by sme však mali dohodu s MMF, úrokové miery by boli oveľa nižšie. Naozaj nepotrebujeme úvery, ale iba podnikáme preventívne opatrenia. Maďarsko nemá v úmysle žiť s peňazí MMF, ale mohlo by ich využiť ako rezervu v prípade najhorších scenárov vzhľadom na turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyplývajú z problémov v Grécku, Španielsku, Taliansku a inde”, povedal Orbán.