V utorok (21. septembra) sa na sociálnej sieti Cukrárne Emil objavila smutná správa: Emil Valencsics, santovský zakladateľ vychýrenej výrobne a predajne sladkých dezertov z Verešváru vo veku 82 rokov potichu odišiel.

Pochádzal zo slovensko-nemeckej rodiny a celý život bol spojený so svojou rodnou dedinou, Santovom. Na začiatku svojej kariéry pracoval v Maďarskom rozhlase. O každej známej osobnosti verejnoprávneho rozhlasu poznal nejaký zaujímavý príbeh z rozhlasového bufetu, kedysi nazývaného Pagoda. V rozhlasovej kuchyni sa od staršej kolegyne naučil piecť jedinečný závin, už o deviatej ráno rozvoniavala táto horúca lahôdka v priestoroch rádia, píše sa na webovej stránke cukrárne.

Skutočne to bolo tak, pamätám sa, ako sme so štábom raňajšieho vysielania po odznení záverečného signálu bežali do Pagody nahradiť stratenú energiu. Potom sme zistili, že vo Verešvári založil cukrársky pojem Emil. Desaťročia sa spolu s manželkou Terkou starali o zákazníkov. Nielen o tých, ktorí bažia po sladkostiach, veď robia aj lahodné slané drobné pečivo. (Ani neviem, prečo som minulý týždeň idúc okolo cukrárne na Santov, nezastavila a nekúpila zásoby kapustového hašé. Asi som sa priveľmi ponáhľala. Teraz ma to mrzí.) Postupne prevzal cukrárne a výrobu syn Emil, pridala sa aj jeho manželka a dcéra, na ktorú bol starý otec nekonečne pyšný. „Má nesmierne dobrú ruku. Nádherne zdobí medovníčky,“ chválil svoju vnučku. Kde len mohol zapájal sa do slovenského diania v Maďarsku. Ochotne išiel do poroty, keď niekde súťažne piekli šišky, či záviny. V období rokov 2008 – 2019 bol členom Dozornej rady Verejnoprospešnej nadácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Za Slovákov v Maďarsku. Keď sme sa pred dvomi rokmi rozprávali s ujom Emilom, vykonával najmä láskyplný dozor. Každý deň pochodil po dielni a pochválil svojich ľudí, či poradil, keď sa mu zdalo, že by niečo mohli vylepšiť. Bolo vidieť, že Valencsicsovci tvoria so spolupracovníkmi jednu rodinu. Vtedy Majster so Zlatým vencom a člen Rytierskeho rádu bieleho stola zaspomínal, že rád robil kysnuté bajgle svojej mamičky. „Aj Terka ich ľúbi,“ povedal. Sám mal veľmi rád buchty svojej mamy.

Pohreb Emila Valencsicsa sa uskutoční v piatok 24. septembra o 16. hodine na cintoríne v Santove.

S úctou, Erika Trenková

Foto: autorka