V dňoch 20. až 29. júla sa opäť konala vo Vyšnej Boci Letná škola pre Slovákov zo zahraničia. Deti zo Srbska a Maďarska prišli do tábora preto, aby sa učili slovenčinu a zoznámili sa so slovenskou kultúrou.

V piatok účastníkov tábora privítala organizátorka Letnej školy Zuzana Drugová a podrobne informovala o celotýždňových programoch. Ďalší deň ráno agilné a stále usmievavé animátorky vyskúšali všeobecné vzdelanie detí a podľa tejto skúšky ich rozdelili do družstiev, a – odvážne povedané – odtiaľto sa mohla začať skutočná výchova. Počas celého týždňa nás čakali ťažké prekážkové súťaže, radové a iné hry, literárne činnosti, ktoré možno prevyšujú aj vedomosti mnohých dospelých ľudí. Samozrejme, tábor poskytol priestor aj na voľnočasové aktivity. Okrem športu a aktívneho oddychu bola v programe aj návšteva Spišského hradu, či kúpaliska v popradskom Aquaparku. Najzaujímavejšou úlohou bolo vyrobiť vlajku a „výkrik“ daného družstva. Na tretí deň si organizátori za cieľ zvolili skanzen v Pribyline, kde si chlapci pozreli každú pamätihodnosť. Keďže tamojší pobyt bol „stávkou”, všetci museli usilovne zaznačovať, čo počuli pri predstavení pamätníkov. Treba dodať, že počas celého týždňa žiaci usilovne zbierali body, ktoré boli na záver vyhodnotené.

Environmentálna výchova znamenala zoznámenie s prírodou a zvieratami v lese. Mnohí, ktorí slabo rozumeli a hovorili po slovensky, museli si sadnúť na hodinu slovenskej gramatiky. To však neznamenalo, že nemohli vyjsť do prírody a vynechať dobrodružstvá. Do Letnej školy prišli aj prírodovedci zo SMOPaJ (Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva) a pri rôznych stanovištiach nám povedali veľa užitočných informácií o plazoch a chrobákoch. Po návrate „domov”, v záverečnom programe srbská a maďarská skupina vystúpili so zaujímavými produkciami. Mohli sme si pozrieť ľudový tanec, vypočuť si spev alebo štrngot sklených pohárov v rukách. Tento večer sme predstavili ostatným aj svoje bydliská.

V nedeľu ráno boli účastníci pripravení na odchod domov. Rozlúčili sa a pobozkali sa, avšak ako priatelia dobre vedeli, že budú udržiavať kontakty a nabudúce sa zase stretnú.

Norbert Mikula

vysokoškolský študent

Foto: autor