Autorská dvojica Mária Štefanková – Dagmar Mária Anoca so svojou novou knihou Obrázky a básničky pre šikovné detičky (Vydavateľstvo – Editura Ivan Krasko, Nadlak 2021), ktorá je ich prvá spoločná práca, pod ktorú sa podpisujú ako autorská dvojica, dvojnásobne prekvapila svojich priaznivcov.

Popri spoločnom autorstve je prekvapením aj žáner, s ktorým sme sa zatiaľ v ich tvorbe nestretli. Vybrali si maľovanku ako najvhodnejší žáner pre sprostredkovanie svojej obľúbenej národopisnej témy, tradičnej výšivkovej kultúry. Je to prvý pokus zakladajúci sa na terénnom výskume originálnych výšivkových vzorov, realizovaný, spracovaný a prezentovaný Máriou Štefankovou v prvej etnografickej monografii Nadlaku: Odev nadlackých Slovákov (Bukurešť, Kriterion, 1997). Na základe tejto práce sa koncipovala výtvarná stránka knižky, ku ktorej sa pripojila Dagmar Anoca básničkami, tematicky voľne nadväzujúcimi na obrázky, zobrazujúce graficky upravené vzory. Východiskom básničiek je jej debutantská zbierka detskej poézie Knižka pre prvákov (Bukurešť, Kriterion, 1982), vznik ktorej inšpirovali jej žiaci nadlackej ľudovej školy, kde začala svoje pedagogické pôsobenie.

Cieľom knižky je zaviesť záujemcov do sveta výšivkovej tradície nadlackých žien, poukázať na ich predstavivosť, zručnosť a snahu esteticky vkusne ozdobiť odevný a úžitkový textil, upriamiť pozornosť na bohatosť ornamentov čerpaných z prírodného prostredia rovinatej krajiny, oboznámiť ich so základnými vedomosťami týkajúcimi sa výšivkovej kultúry, vyvolať úctu k tradíciám a nie v poslednej miere podnecovať ich k tvorivej, objavnej a radostnej aktivite pri vyfarbovaní obrázkov podľa vlastnej fantázie a kreativity.

Kniha podľa zámeru autorskej dvojice je adresovaná predovšetkým deťom staršieho predškolského a mladšieho školského veku. Tomu nasvedčujú jej viaceré črty: titul (používanie zdrobnenín), žáner (maľovanka), tematika, lexika a pedagogické zacielenie básničiek. Maľovanka je žánrom detskej literatúry, tradične sa zaraďuje medzi knižné hry (leporelá, vystrihovačky, pracovné zošity, maľovanky) pre vyššie uvedené vekové kategórie, avšak sama osebe nie je určená iba deťom, oslovuje aj dospelých. Maľovanky pre dospelých síce už dlhšiu dobu existujú, ale neboli všeobecne rozšírené. Situácia sa úplne zmenila objavením sa maľovanky pre dospelých od škótskej ilustrátorky Johanny Basfordovej Tajná záhrada (2013), z ktorej sa vypredalo viac ako dva milióny exemplárov, čo je svedectvom o nevídanej popularite tejto formy relaxácie v radoch dospelých. Pravdepodobne na tento rastúci záujem nadväzujú aj autorky, keď sa v úvode popri deťoch prihovárajú i rodičom naznačujúc medzi riadkami, že počítajú s nimi pri sprostredkovávaní dôležitých, po obsahovej stránke náročných vedomostných informácií o tradičnej nadlackej textilnej ozdobnej kultúre. V úvode sa určuje téma maľovanky: „Ide o reprodukované obrázky, ktoré sa „trukovali“, teda tlačidlami nanášali na plátno, aby ich potom dievčatá a ženy vyšívali.“ Hovorí sa ďalej o rôznych typoch ornamentov inšpirovaných dolnozemskou prírodou (rastlinné, zoomorfné, figurálne, geometrické a grafické); o vhodných materiáloch na vyšívanie, o výzdobe odevného a úžitkového textilu atď. Z autorskej komunikácie s nádejnými užívateľmi knižky vyplynie aj nevyslovené želanie, aby sa rodičia, starí rodičia a súrodenci zapájali do spoločnej hry s farbami, tvarmi a slovami: „Prihovárame sa vám knižkou, ktorá by mala byť pre všetkých radosťou“, znie prvá veta úvodu. Zo súhry výšivkových ornamentov a básničiek sála skutočná radosť, pohoda, pocit domáckosti zo želaného kolektívneho rodinného zážitku: „Zdravo keď sa napapkáš, / maminku si pobozkáš, / vezmeš fixky, farbičky, / pridá sa brat maličký.“ (s. 11), „Prisadne si sestra tiež, / ukážeš im, čo už vieš. / Ocino je zvedavý, / či sa ti to podarí.“ (s. 13).

Maľovanka upúta pozornosť už svojím vrchným obalom s dvomi z najstarších výšivkových ornamentov znázorňujúcimi rastlinné – kvetinové motívy v pôvodnej červenej a modrej farbe. Neskoršie sa však ľudové výšivkárky, ako nám autorka obrázkov vysvetlila, často odkláňali od pôvodných farieb a vyšívali podľa vlastného vkusu a kreativity. Tento prístup sa zachováva vo vnútri knihy, kde je 64 obrázkov umiestnených tak, že na každej dvojstrane sú dva ornamenty znázornené obrysovými linkami, dávajúc tak voľnú cestu fantázii maľujúcich jednotlivcov, umožňujúc im (hlavne dospelým) experimentovanie, výsledkom čoho by sa mohli obrodiť a novým významom a funkciou naplniť tradičné motívy, prispôsobené očakávaniam súčasnej doby. Z pohľadu detí nová publikácia popri zachovaní voľného, individuálneho prístupu k maľovaniu má aj iné, praktické funkcie. Sú to napr. osvojenie si základnej techniky farbenia (držanie ceruzky, úloha a pomenovanie prstov); oboznámenie sa s výtvarnými prostriedkami (ceruzky, pastelky, fixky, akvarelky); rozvíjanie jemnej motoriky rúk; poznávanie a významy farieb; poznávanie a pomenovanie základných symbolov nachádzajúcich sa v ornamentoch (ruža, klinček, margarétka, slnečnica, nevädza, púčky, vetvičky, motýľ, slimák); rozvíjanie vizuálnej kultúry.

Maľovanku s nadlackými výšivkovými motívmi možno chápať aj ako akýsi odkaz pre rôzne generácie, veď zabáva, poúča a nasmeruje ku skutočným hodnotám, prezentuje časť výšivkárskej tradície nadlackých predkov, v ktorej možno objaviť isté spoločné črty a motívy aj s inými dolnozemskými regiónmi. Maľovanku Márie Štefankovej a Dagmar Márie Anocovej odporúčame deťom i dospelým, všetkým, ktorí by radi strávili svoj voľný čas tvorivou výtvarnou činnosťou. Patrí sa spomenúť ešte jedno pozitívum novej knižky, týkajúce sa jej lexikálnej sféry vhodnej pre zážitkové osvojenie si nových výrazov, pre aktívne rozširovanie slovnej zásoby hravou formou. Aj z týchto dôvodov by bola táto knižka osožná aj pre deti slovenských edukačných inštitúcií v Maďarsku. (Záujemcovia si ju môžu v limitovanom počte zaobstarať cez pána Pavla Hlásznika, predsedu Aradskej oblasti DZSČR, v Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Kraska v Nadlaku.)

Záverom sa vrátime k prvej vete príspevku, v ktorej sme vyjadrili svoje prekvapenie zo spoločného autorstva novej publikácie, veď každá z autoriek sa osve stala uznávanou osobnosťou slovenskej kultúrnej histórie v Rumunsku, ako aj v širšom dolnozemskom kontexte. Mária je renomovaná akademická maliarka, profesorka kreslenia a výtvarnej výchovy, kurátorka viacerých národopisných výstav o ľudových remeslách. Dagmar je poetka, literárna vedkyňa, lingvistka, prekladateľka a univerzitná pedagogička. Ich mená dobre znejú aj v Maďarsku: Mária vystavovala svoje výtvarné práce v Békešskej Čabe, o Dagmarinej básnickej zbierke Renesančný kruh (2017) sa publikovala recenzia v prílohe Ľudových novín Lúč (III/4, s. 14-17). Článok o ich tvorbe v maďarskom jazyku (Időtlenség/Znehybnenie) uverejnil kultúrno-spoločenský časopis Barátság (XXIV/2, s. 8919-8921). Vo svojej vedeckej a umeleckej tvorbe obe vychádzajú z nadlackého folklóru: jedna má záujem o kroje (jej monografiu sme spomenuli na začiatku recenzie), druhá o slovesnú tvorbu (Slovenská literatúra v Rumunsku, Ivan Krasko, Nadlak 2002, 2010). Až po rokoch si zaumienili, pravdepodobne motivované aj svojím aktuálnym okrúhlym životným jubileom, že skĺbia v jedno obraz a slovo, aby sa spojilo, čo patrí k sebe. V tomto kontexte ich maľovanku možno vnímať aj ako médium, cez ktoré takmer nebadateľne demonštrujú svoje dlhoročné, úprimné a vzácne priateľstvo. Blahoželáme im k ich medzníkovým narodeninám a obom prajeme pevné zdravie a nehasnúci elán do ďalších podobných spoločných prác!

Katarína Maruzsová Šebová

Foto: Mária Štefanková