Dni pred Veľkou nocou sú pre šárišápske deti už po desaťročie nezabudnuteľné. Ešte pred jarnými prázdninami pravidelne organizuje Šárišápska slovenská samospráva program Veľkonočné ľudové hry a práce v tvorivých dielňach. Akcie sa zúčastňujú najprv najmenší, škôlkari z „veľkej“ skupiny miestnej materskej školy.

Obyčajne v piatok, týždeň pred Veľkým piatkom. Potom od pondelka obsadia priestory vyhradené na veľkonočnú zábavu žiaci, najprv prvého a potom druhého stupňa. Tretí deň prichádzajú do Šárišápu školáci z neďalekej obce Annavölgy, kde sa síce vyučuje slovenčina, ale slovenský volený zbor v dedine nemajú. Slovenská samospráva v Šárišápe si tamojšie deti zobrala pod svoje ochranné krídla.

„Organizátorom bola samospráva, preto sme aj finančné náklady prevzali na seba. Mám vynikajúcu kolegyňu, s ktorou sme aj v škole organizovali detské tábory,” prezradila nám predsedníčka Šárišápskej slovenskej samosprávy Katarína Huberová Kisgyőriová. „Mária Vargová Urbaničová je aktívnou členkou nášho voleného zboru. Pred desiatimi rokmi sme vymysleli, že v Pamätnom dome budeme zabávať deti tradičnými detskými ľudovými hrami. Teraz, keď je počasie premenlivé a nevypočítateľné, tak sme sa presťahovali do kultúrneho domu. Naviac sme rozšírili zamestnania o remeselné tvorivé dielne. Deti sa nielen hrajú, ale pripravujú napríklad veľkonočné ozdoby, ktoré si potom zoberú domov. V piatok 22. marca prišli deti z materskej školy, ony maľovali zajačikov a hrali sa hry, kde museli predviesť svoju šikovnosť. Ešte pred štyrmi rokmi sme im dali do ručičiek naozajstné slepačie vajíčka. Na začiatku sme varili aj dvesto vajec. Potom deti vajcia zjedli. Keďže všetko strašne zdraželo, boli sme nútené vymýšľať nejaké menej nákladné riešenie na vajíčka. Kúpili sme preto drevené vajcia. Musíme tiež na to myslieť, že mnohé z detí majú rôzne alergie, o ktorých mnohokrát ani nevieme. Kto bude niesť zodpovednosť, keď sa voľačo stane? Jednoducho, iný je svet. Veľmi opatrne musíme pristupovať ešte aj k hrám,“ dodala predsedníčka slovenskej samosprávy.

– Koľko detí zo škôlky sa prišlo hrať?

– 25. Rozdelili sme ich na dve skupiny. Polovica sa hrala, druhá tvorila. Maľovali zajačiky.

– V pondelok došli školáci prvého stupňa?

– Nerozdelili sme ich úplne na väčších a menších. Prišli druháci, tretiaci a štvrtáci. V utorok prišli najprv prváčikovia a potom piata, šiesta, siedma a ôsma trieda. Na stredu sme pozvali školákov zo susednej dediny Annavölgy. Všetci štyridsiati tamojší žiaci k nám prišli peši. Potom sa na obed vrátili opäť do školy. Ani našim deťom nezabezpečujeme obed, ale dostali veľkonočné napolitánky.

– Siedmaci a ôsmaci sú už veľkí na ľudové hry alebo tvorivé dielne, či nie? Nebránili sa? Čo si mohli vybrať?

– Všetci mali v podstate možnosť hrať sa ľudové hry s vajíčkami a potom tvorili. Napríklad stáli v kruhu, a na hudbu si podávali vajíčka z rúčky do rúčky. Keď hudba prestala hrať, u koho vajce zostalo, ten vypadol z hry. Voľakedy sme rozsypali vajcia v tráve a deti ich museli o preteky pozbierať, nuž to sa teraz nedalo, lebo v kultúrnom dome nemáme trávu a vonku pršalo. Kým škôlkari maľovali zajačikov, školáci robili veľkonočné ozdoby s maľovanými vajíčkami. Okrem toho sme vyrobili veľkého zajaca z kartónu, ktorý mal veľké brucho. Do diery brucha deti triafali mrkvičky. Išlo im to od ruky, hoci sme nemohli použiť pravú zeleninu. Pre istotu sme si triafanie vyskúšali aj my a veru mrkva sa ľahko láme. Takže sme pravú mrkvičku nahradili plastovou zajačou lahôdkou. Napriek tomu mala hra úspech. Deti boli šikovné. Väčší robili veľkonočné ozdoby na okno s vajíčkami a stužkami. Čakali na veľkonočné hry, hoci sú už naozaj veľkí. Avšak veľa rokov chodia na toto podujatie a majú ho radi. Dnes sme opäť mohli zrealizovať plán, ktorý nám neumožňuje príroda každý rok, šikovní chlapci plietli aj šibák. V Šárišápe sa na Veľkú noc aj polieva, aj šibe. Potom, samozrejme, dostanú chlapci na šibák stužku. Žiaľ, nemali sme dosť prútia, aby si každý mohol upliesť ten svoj, veď tu sa šibáky pletú z ôsmych prútov. A išlo to aj dosť pomaly. Pomáhal im ujo Tibor Gurin, ktorý sa pletenie naučil ešte v detstve. Všetci, ktorí sa to chceli naučiť robiť, si to aspoň vyskúšali. Dvaja či traja si uplietli celý šibák a potom sa dohodli, kto si ho zoberie domov.

– A potom vás prídu vyšibať na Veľkú noc, aby dostali stužku...

– Myslím, že si netrúfnu ma vyšibať. Dobre, že o tom hovoríme, musím mať doma pre istotu stužky.

– Všetko toto sa dialo namiesto vyučovania? Aj preto sa tešili Veľkonočným ľudovým hrám?

– Iste aj preto, ale nevyhli sa celému vyučovaniu, chýbali len na niekoľkých hodinách. Napríklad mohli sa uliať z telocviku alebo zo spevu. Z hodín, kde hrá dôležitú úlohu zručnosť i tvorivý talent. S veľkonočným voľnom počítajú až od štvrtka.

– Organizovať veľké množstvo detí vyžaduje aj prax ako ich udržať spolu bez nejakých konfliktov. Viem, že máte ako bývalá učiteľka mnoho desaťročné skúsenosti, ale pomáhal vám niekto?

– Určite by som chcela spomenúť členku Pávieho krúžku Annu Süvegesovú. Je šikovná a vždy ochotná pomôcť. Prichádzali však aj ďalší aktivisti, niekto na hodinu, niekto na dve, niekto na celé dopoludnie. Všetci sa dobre cítili a môžem povedať, že podujatie malo opäť úspech.

Erika Trenková

Foto: K. Huberová Kisgyőriová