Na Veľký piatok pred Veľkou nocou ožívajú v niektorých Slovákmi obývaných dedinách nádherné zvyky. Z okolia Budapešti, z Čemera a Ečera už po niekoľko rokov podávame spravodajstvo o zvyku umývania sa v potoku pretekajúcom obcou. Najnovšie sa k nám doniesli chýry aj z ďalších končím krajiny, z Dolnej zeme, z Békešskej Čaby a Eleku, ba aj z Bakoňského regiónu, z Jášču o oživení tejto prastarej tradície.

Či opeknejú tí, ktorí sa umyjú čerstvou, čistou, priam živou vodou? Ak radosť, dobrá nálada, príjemné prostredie, potešujúce vzrušenie blahoprajú zdraviu, tak sa veru všetko rozvíja do krásy.

Čemerská slovenská samospráva nielen oživila starodávny zvyk umývania sa na Veľký piatok v krištáľovom studenom potoku, ale oprášila aj zvykoslovie súvisiace s touto nádhernou tradíciou. Ako pre Ľudové noviny povedala predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Szabová pri potoku sa zišlo niekoľko stoviek Čemeranov i hostí z okolia. „Toľkí ako tento rok, sme neboli ešte nikdy. O programoch Domu slovenských tradícií v Čemeri neustále informujeme na sociálnych sieťach. Nie náhodou sa zišlo bez ohľadu na národnú príslušnosť na Veľký piatok toľko ľudí zvedavých na naše tradície. Na základe známymi etnografmi zozbieraného materiálu sme zrekonštruovali zvykoslovie, doplnené o riekanky, básničky, pesničky. Umývanie sa v potoku pre krásu a zdravie do ďalšieho roka nie je len zvyk sám o sebe. Spoločne sme sa pomodlili Otčenáš. Potom sme pozdravili hostí v mene slovenskej samosprávy a porozprávali prítomným, čo sa bude diať a prečo to tak naši predkovia robili. Členovia Furmičky odetí do krojov sa zišli, aby priblížili, čo sme zdedili po predkoch. Patrí k tomu vzývanie Stvoriteľa po slovensky, modlitba k vŕbe kvôli túžbe mať krásne husté vlasy, podľa prastarých zvykov odznie veľa veršov. Chlapci plietli korbáče, a pritom tiež recitovali riekanky. Vyšibali s nimi dievčatá. Vzhľadom na to, že bol veľký pôst, nebola tancovačka, ani muzika, ale ukázali sme dievčenské karičky a detské hry. Dievčatá zišli k potoku a zaspievali pieseň Tečie voda, tečie. Na záver sa do umývania v potoku mohlo zapojiť aj publikum. Úplne záverečným bodom programu bolo pôstne pohostenie čajom a veľmi chutným svadobným koláčom, upečeným podľa tradičného domáceho receptu,“ podelila sa o príjemné dojmy Alžbeta Szabová.

Ako prezradil predseda Slovenskej samosprávy v Ečeri, po pandémii covidu váhali, či opäť usporiadať umývanie sa v Potoku lásky. Ak aj, tak len také svoje malé, súkromné, interné, žiadnu veľkú parádu. Ondrej Csaba Aszódi však po nástojčivých otázkach Slovákov z okolitých obcí, najmä z Kerestúru spolu s členmi voleného zboru musel uznať, že popularita umývania sa na Veľký piatok je oveľa väčšia, než aby mohli predpokladať znižovanie počtu účastníkov. Vedenie samosprávy sa podvolilo potrebe a očakávaniam a objednalo v miestnej pekárni svadobné koláče. Spoločne organizátori vzali na vedomie aj skutočnosť, že Veľký piatok je sviatočným dňom, ľudia si ľúbia postať, preto sa nechcú stretať už ráno o piatej. O desiatej dopoludnia O. Cs. Aszódi privítal hostí, ktorí prišli nielen v Ečeru, ale aj z Cinkoty, Kerestúru, Maglódu, Malej i Veľkej Tarče, ba aj Kerepeša. Spolu bolo pestovateľov tradície vyše dvesto. Mnohí sa vyobliekali do krojov i keď čiernych, ako sa v čase najprísnejšieho pôstu patrí. Po spoločnej modlitbe o rozlúčke s Kristom Pánom, Otčenáši a Zdravase, vystúpil spevokol s piesňou o Ježišovej kalvárii. Vzápätí sa vyumývali v Potoku lásky. Na záver nasledovalo pohostenie voňavými, nadýchanými koláčmi s hrozienkami, po ktorom sa všetci pobrali domov, aby sa v podvečer na volanie kostolných zvonov mohli stretnúť na omši či bohoslužbe.

V Jášči sa idú umývať na Veľký piatok k prameňu neďaleko Svätej studne o piatej nadránom. Niektoré účastníčky tvrdia, že je to najčarovnejšia časť Veľkej noci v Jášči. Ženy z obce i okolitých dedín sa zídu na hlavnom námestí a odtiaľ, modliac sa na jednotlivých zastaveniach kalvárie, prejdú k prameňu, aby sa poumývali v jeho vode. „Sú aj takí, ktorí si poumývali aj nohy a iné, choré časti tela, aby sa zbavili neduhov,“ poukázala na dávne i súčasné zvyky predsedníčka slovenského voleného zboru Veronika Trojáková Majorová, pravidelná účastníčka prechádzky na Veľký piatok. „Celou cestou spievame katolícke piesne a od kríža sa modlíme ruženec. Kým dôjdeme k prameňu, práve skončíme. Teta Terka Polcsiková, ktorú v modlení nasledujeme, aj náš farár Viktor Dasek sa vedia modliť aj po slovensky, len kvôli množstvu ľudí prichádzajúcich z okolia je vzývanie Boha v maďarčine. Studená voda studničky vytryskla údajne potom, keď do studne spadol prívesok s Pannou Máriou. Kto sa poumýval v studničke, neutiera sa do uteráka, ale sa suší pri vatre, ktorú zapália pre ženy muži. Keď sa usušia, každý odchádza samostatne. Úkon je symbolom očisty, tak umývanie sa ako aj sušenie sa pri horúcom plameni,“ dodala predsedníčka samosprávy poznamenajúc, že účastníčok „očistnej“ prechádzky je z roka na rok viac. Tento rok ich bolo 32. Niektoré prichádzajú k prameňu od útleho detstva, snáď od svojich troch rokov a s mamičkami obyčajne kráča aj niekoľko detí. Podľa reakcií na sociálnych sieťach možno usúdiť, že už teraz sa mnohí chystajú urobiť si ďalšiu vychádzku pre krásu.

Ak by ste sa v Békešskej Čabe opýtali starších ľudí, či považujú za významnejší sviatok Veľkú noc alebo Vianoce, mnohí by odpovedali, že Veľká noc je pre nich väčším sviatkom. Nasvedčuje to tomu, že spomienka na Kristovu smrť na kríži a utíšenie, ktoré jej predchádzalo, zohrávali v živote našich predkov dôležitú rolu. Silnú evanjelickú vieru v mestečku často sprevádzali povery. Nie náhodou duchovní zakazovali všetky prejavy poverčivosti. V Čabe bolo dokonca zakázané aj oblievanie. V roku 1745 prejavil svoje výhrady Samuel Tešedík st. V 30. rokoch 19. storočia vydala zákaz evanjelická cirkev. Možno aj preto sa Veľký piatok stal pre obyvateľov dolnozemskej metropole takým významným.

Gastronomická a turistická jednota dolnozemských Slovákov Čaba 300 od roku 2018 organizuje rituálne veľkopiatkové umývanie sa pri artézskej studni za Veľkým evanjelickým chrámom. Ani tento rok tomu nebolo inak. O ôsmej hodine si zhromaždení vypočuli predsedu Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondreja Kiszelya, ktorý vysvetlil pôvod sviatku a tohto zvyku. Potom nasledovalo umývanie sa. Za tónov Marikovho zvona sa účastníci diania presunuli k Malému chrámu, aby sa zúčastnili slávnostnej bohoslužby. Cirkevný zbor spieval zo Svätých pašií, slovo Božie kázal evanjelický farár Pavel Gabriel Kutyej a na organe hral kantor Csaba Alföldi. Program skončil skromnou pôstnou hostinou v Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu, pukancami a čajom či kávou z cigórie.

Členom Slovenskej samosprávy v Eleku učaroval zvyk umývania sa na Veľký piatok oživený v Békešskej Čabe. Preto sa vlani rozhodli usporiadať tento sviatok aj v Eleku, tento rok sa už po druhýkrát umývali pri studni „Rézi“. K Slovákom sa pripojili aj miestni Nemci. Katolícky farár Gusztáv Fazekas a evanjelický kňaz Attila Pápai udelili požehnanie a potom hostí privítal predseda Slovenskej samosprávy v Eleku Tibor Döme. Po podujatí nasledovala skromná hostina v Slovenskom dome.

(BPL,Tre)

Foto: Vargosz, OCSA., V. Trojáková, FB/ Békéscsaba Kötetlenül, FB/Slovenská samospráva v Eleku