V tesnej blízkosti Slovenského oblastného domu v Békešskej Čabe pred vyše 15 rokmi vybudovali Áchimovu sieň. Na budove sa nemilosrdne podpísal zub času, preto bola nutná rekonštrukcia. Teraz, keď je oblastný dom, viac ako 50 rokov fungujúci ako múzeum, pre pandémiu zatvorený a podarilo sa aj zohnať nejaké peniaze, aspoň časť sumy potrebnej na rekonštrukciu, sa v druhej polovici januára Čabania pustili do práce.

Investícia získala do týchto dní 10 miliónov forintov. Ako povedal predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ondrej Kiszely v súvislosti s Áchimovou sieňou chcú vybudovať externé priestory na usporiadanie rôznych podujatí a vo vnútornej časti by malo vzniknúť Gastronomické centrum dolnozemských Slovákov. Súčasťou rekonštrukcie je modernizácia sanitárnych zariadení, opravu potrebuje strešná konštrukcia, západná stena budovy a nutná je tiež modernizácia kúrenia. Vo vnútri ešte chcú zväčšiť plochu vybudovaním galérie. Počas tvorby sakrálneho priestoru uskutočnia obnovu niekdajších kostolných lavíc a nový šat potrebuje aj vahadlová studňa na dvore.

– Kedy vznikla myšlienka potreby rekonštrukcie a kedy ste sa pustili do práce? – opýtali sme sa predsedu slovenského voleného zboru v Békešskej Čabe.

– Budova Áchimovej siene bola odovzdaná v roku 2006. Teraz nie je v dobrom stave. Hlavný múr nám začal podmokať a vlhnúť. Žiaľ, keď to stavali, dopustili sa principiálnych konštrukčných chýb. Na všetkom sa šetrilo, preto to nepostavili tak, ako bolo potrebné. Vtedajšia slovenská samospráva žiadala dotácie na veľkolepý projekt, ale dostala len polovicu. Z tej polovice, čo dostali, chceli realizovať celý plán a pre nutné kompromisy vznikli chyby, problémy a nedostatky. Budova mala zle vytvorený odvod dažďovej vody, okná a dvere vyrobené zastaranou technológiou musíme vymeniť, aby tesnili, aby nám tu nefúkal vietor krížom-krážom po budove. Vymeníme ich za plastové. Strecha tiež potrebuje opravu. Základný problém bol v tom, že keď pršalo, všetka voda tiekla pod budovu. Teraz sme to vyriešili tak, že vodu odvedieme do studne, ktorá je na dvore oblastného domu. Žiadosť na uskutočnenie rekonštrukcie sme podali koncom roka 2019 na Úrad predsedu vlády. Z národnostného fondu sme dostali na začiatku minulého roka 10 miliónov forintov. Nebude nám to stačiť na dokončenie všetkých potrebných pracovných procesov. S parlamentným poslancom Tamásom Herczegom sme pochodili po dome, aby som mu ukázal, čo všetko plánujeme, čo nás ešte čaká a je aj nutné urobiť. Od začiatku januára pracujeme. Podľa plánov by sme mali skončiť do konca februára, ale najneskôr do polovice marca. Nevieme, ako sa nám bude dariť. Teraz sme na polceste.

Plán na ďalšie využitie

– Teraz sa platí za chyby minulosti. Zároveň však máte v pláne ďalšie využitie?

– Áno, ako som už povedal, chceme vo vnútri vytvoriť Gastronomické centrum dolnozemských Slovákov, takže potrebujeme kuchynskú časť. Vonku vytvoríme priestory, kde sa môžu robiť gastronomické programy, ako napríklad zabíjačka. Podali sme už žiadosť aj na realizáciu druhej etapy, ale zdá sa, že tento rok nedostaneme podporu na tieto práce. Hoci istá nádej ešte existuje... Samozrejme, neustále hľadám možnosti, fondy, kde by sa našla šanca na získanie dotácií. Myslím si, že keď už prebieha prestavba, jedným vrzom by sme mohli urobiť aj ďalšiu etapu potrebných prác. Možno to budeme môcť zrealizovať až o rok. Snažíme sa aj my šetriť. Nech netreba dvakrát platiť za nástup robotníkov, stavanie lešenia a ďalších prípravných, či doplnkových úkonov. Plánovali sme rozumne hospodáriť s peniazmi, žiaľbohu, zatiaľ sa nám to nedarí.

– Dokedy musíte ukončiť prvú časť projektu? Nebudete meškať?

– Nie, lebo prvú etapu projektu máme ukončiť do apríla tohto roku. Už aj pôvodne sme sa snažili rozumne využiť poskytnuté zdroje. Hľadáme ďalšie možnosti, ako turistické fondy alebo zahraničné zdroje, dotácie Európskej únie a podobne. (V čase našej uzávierky dostal predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Ondrej Kiszely vynikajúcu správu s prísľubom na ďalšie dotácie z fondu Úradu predsedu vlády.)

– O niekoľko mesiacov sa v Maďarsku malo uskutočniť sčítanie obyvateľov, pre pandémiu koronavírusu sa však posúva na jeseň budúceho roku. Má sčítanie obyvateľstva dopad na život predsedu slovenskej samosprávy alebo na súkromnú osobu Ondreja Kiszelya?

– Z oboch aspektov má blížiace sa sčítanie obyvateľov vplyv na moje povinnosti. Pre mňa osobne je to úloha uvedomiť si, kam patrím a akú mám zodpovednosť voči svojim predkom. Na druhej strane, viem, kam patrím, uvedomujem si svoje slovenské korene, príslušnosť k Slovákom v Maďarsku a Slovákom v Békešskej Čabe. Pre mňa je prirodzená slovenská identita. Zároveň si myslím, že sa dajú oddeliť povinnosti v mojom súkromí od mojej funkcie predsedu miestnej samosprávy. Cítim povinnosť reprezentanta voleného zboru. Veď nie nadarmo založili naši predkovia Čabu pred tristo rokmi. Ešte sme tu. Nie náhodou vznikol práve v Čabe najväčší Slovákmi postavený evanjelický chrám. Nie náhodou pripravujeme najlepšiu Slovákmi urobenú klobásu. Takže tristoročné hodnoty, čo tu vytvorili naši predkovia, zachovávame, pestujeme ich, máme ich tu stále. Musíme sa ukázať, že sme ešte tu. Používanie jazyka už, žiaľ, nie je charakteristické, 90 % tunajších ľudí už neovláda slovenčinu. Človek by sa mohol domnievať, že bez poznania jazyka ani neexistuje národná príslušnosť, ale tu na Čabe to na počudovanie funguje. Kultúra a identita prežíva. Preto považujem za svoju povinnosť, aby sme upozorňovali našich Čabanov, aby napriek tomu, že neovládajú slovenčinu, by mali vyznačiť patričnú rubriku, svoj slovenský pôvod na tom papieri, ak to bude papierové tlačivo, ktoré budú vypĺňať, alebo na internetovej platforme. To, že majú korene, pôvod, kontakt a sú spätí so svojimi predkami.

– Dá sa, podľa vás, bez ovládania jazyka predkov patriť k nejakej národnosti? Bez hovorenej reči pociťovať príslušnosť k nejakému národu? Je to dôležité?

– Väčšina mojich kamarátov, Čabanov aj bez ovládania slovenčiny priznáva svoju príslušnosť k čabianskym Slovákom. Najstarší, ktorí ovládajú slovenčinu, už vymierajú. Neviem, kam to povedie bez znalosti jazyka uznávať svoju slovenskosť, ale prakticky to tu na Čabe ešte ide. Nechcem tento smer zastávať, ani propagovať, aby sme zabúdali na slovenčinu, ja s tým nesúhlasím. Preto som rád, keď mladí ľudia, ktorí chodia na naše podujatia, sa po nejakom čase prihlásia aj na jazykové kurzy. Zosilnie v nich pocit potreby naučiť sa reč svojich predkov. Keď posilníme ich identitu, budú mať chuť osvojiť si aspoň maličkú časť nášho jazyka.

-etre

Foto: Magdaléna Péliová