Vďaka skvelej príležitosti a dobrým ľuďom, medzi ktorých patrí rodina Erdélyiová, sme sa mohli s rodinou presťahovať z Ukrajiny. Bolo to dosť ťažké, pretože sme v zahraničí nemali priateľov, ani známych. Dorazili sme do čarovnej obce na strednom Slovensku, ktorú som už spomínala vo svojich článkoch. Mne táto dedinka pripomína mravenisko, kde každý obyvateľ pomáha inému a v kolektíve sa vytvárajú výborné podmienky pre život.

Mimoriadne pohostinne nás prijal starosta obce Alexander Udvardy. Pridelil nám izby, ktoré kedysi slúžili ako byt pre obvodného lekára v zdravotnom stredisku. Pred naším nasťahovaním dali byt do poriadku, a starosta nám zabezpečil všetky potrebné podmienky pre život mimo svojej domoviny: postele, hygienické potreby, kuchynské náčinie, detské hračky, dokonca nám priniesol od úradu obrovský televízor.

Moji malí súrodenci (Tamila má 6,5 roka, Artur 4 roky a najmladšia Regina mala dva roky) boli takí nadšení, že povedali, že odtiaľto nechcú odísť nikam. Nedá sa opísať slovami, akí sme boli vďační. Veď v ťažkej chvíli, keď sme nemali kam ísť, nám ľudia s veľkým srdcom podali pomocnú ruku.

Pán starosta nás navštevoval každý deň a pýtal sa, či je všetko v poriadku a či ešte niečo nepotrebujeme. Tento dobromyseľný muž dovolil mojej rodine zostať v Haliči tak dlho, ako to bude potrebné, pričom nám všemožne vychádzal v ústrety. Bolo to prvé miesto, kde po takom dlhom čase moja rodina našla pokoj a nezobudila sa na zvuk sirén. Nepobudli sme tu však dlho. Podarilo sa nám nájsť ubytovanie pre rodinu, aj prácu pre rodičov v Prahe. Tej českej, stovežatej. A tak sa rodičia a súrodenci presunuli tam a ja som zostala tu, na Slovensku, v Trnave, kde teraz študujem francúzštinu a angličtinu.

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, prečo bol za hlavu obce znovu zvolený pán Udvardy. Veď slovo „starosta“ pochádza zo slovesa „starať sa“. Myslím si, že na túto pozíciu je zbytočné hľadať lepšieho. Je ako anjel strážny, ktorý bude počúvať a chrániť každého obyvateľa aj hosťa Haliče. Ja a celá moja rodina, a som si istá, že sa k nám ochotne pridajú ďalší ľudia, ktorí sa s pánom starostom aspoň raz stretli a pocítili jeho starostlivosť o nich, sa pripoja k prianiu úspechov v práci, šťastia a zdravia aj celej jeho rodine. Nech stretáva na svojej životnej ceste len takých milých ľudí, ako je on sám.

Pri našich „cestách“ po Slovensku som videla veľa dedín. Žiadna z nich však neprekvitala tak ako Halič, kde obyvatelia podľa vzoru starostu, vítajú hostí rovnako pohostinne. Ak teda chcete cítiť teplo ľudských sŕdc a ponoriť sa do priateľskej atmosféry, odporúčam vám navštíviť Halič.

Júlia Starčuk

Foto: autorka