Z Mekky svetového insitného umenia – Kovačice – nám prišla smutná správa, že ráno 12. októbra 2022 zomrel v Kovačici najstarší insitný maliar, člen stálej Galérie insitného umenia v Kovačici a Galérie Babka v Kovačici, Ján Bačúr. Na jeho počesť a pamiatku, prinášame článok nášho stáleho spolupracovníka Jána Jančovica o jeho celoživotnej insitnej tvorbe.

Rodisko na plátne Jána Bačúra – Insitný maliar s novohradskými koreňmi

Keď roku 1955 v Kovačici otvorili Galériu ľudových maliarov ako prvú dedinskú galériu obrazov v Juhoslávii, na tento podnet začali po prvých maliaroch – zakladateľoch, maľovať ďalší piati, medzi nimi bol aj Ján Bačúr. Postupne zo sústredených obrazov umelcov vznikla stála galéria, ktorá má názov Galéria insitných umelcov v Kovačici, ktorú doteraz spravuje obecné zastupiteľstvo. Paralelne roku 1991 vznikla súkromná galéria BABKA, ktorej zakladateľom a majiteľom je Pavel Babka v ktorej popri tých, ktorí tvoria jadro v obecnej, sú v nej zastúpené desiatky nových, a to od najstarších po najmladších maliarov. Galéria BABKA bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva. Okrem toho sa v Galérii Babka každoročne koná podujatie pri príležitosti Dňa materinského jazyka a jedným z jej cieľov je zapísať kovačické maliarstvo na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Galéria BABKA sa s obrazmi kovačických umelcov predstavila od roku 1992 na 11 svetových výstavách a podujatiach, čím prostredníctvom nich reprezentuje nielen kovačickú insitu, ale aj svoju krajinu, Slovákov doma a v materskej krajine. Srbská republika zapísala insitné umenie Slovákov v Srbsku do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva republiky. Samotní maliari sú presvedčení, že je aj kultúrnym dedičstvom Slovenska. Prevažná väčšina banátskych Slovákov má korene v novohradských obciach a rovnako to platí aj o viacerých insitných umelcoch. Kovačická Galéria BABKA eviduje žijúcich a nežijúcich spolu 63 insitných maliarov. Doteraz najstarší z nich bol Ján Bačúr, ktorý sa narodil 22. októbra 1937 v susednej Padine. Základnú školu absolvoval v rodisku a strednú školu zakončil v Belehrade. Maliarsky talent dostal do kolísky od matky maliarky, ktorá obrázkami skrášľovala podsteny domov, čím ho maliarstvo zaujalo už ako žiaka. Maliarsky kumšt však plne prejavil počas návštevy kovačickej strednej školy, kde mal príležitosť sledovať maliarsku tvorbu prvých kovačických maliarov – zakladateľov a keď roku 1955 bola založená galéria, na tento podnet začali maľovať ďalší, medzi ktorými nechýbal ani Ján Bačúr. Na tradičnom kultúrnom „Kovačickom októbri“ prvýkrát vystavoval roku 1962 a vtedy sa stal aj vybraným členom Galérie insitného umenia v Kovačici. A keďže sa na plný úväzok venoval práci padinského matrikára, nenahraditeľného hráča futbalového klubu Dolina a tiež práci na rodinnom poli, maliarska tvorba ostala bokom. Znova sa k nej vrátil roku 1979 a roku 1985 už opäť ako riadny člen galérie, kedy aj svoju tvorbu naplno rozvinul. Aj keď v svojich maliarskych začiatkoch obdivoval tvorbu popredných kovačických maliarov, nenapodobňoval ani jedného. Keď si osvojil maľbu olejovými farbami na plátno, plne začal realizovať vlastný maliarsky smer a tému Rodisko, ktorý si zvolil už v začiatkoch maľovania. Znázorňuje v nej jemu vlastné, rodnú dedinu, kde vyrastal a žil a ako roľnícky syn sa všeličo naučil a vo svojej výnimočnej vizuálnej pamäti si zachoval. Na svojich obrazoch výrazným koloritom zachytáva obyčaje a každodenný život svojich rodákov. Maľuje staré padinské domy, celé ulice, kostol, školu, studne, náradie a náčinie roľníka v dome, dvore, na poli a tak nielen faktografický, ale doslova viac ako fotografický zobrazuje voľakedajší život a prácu, ktorú poznajú len tí najstarší. Výtvarný kritik Vladimír Valentík pri jeho maliarskom profile uvádza, že neúprosné plynutie času a jeho láske k rodisku pridalo jednu novú dimenziu - nostalgiu a potrebu – ako zastaviť čas ? Pokúsil sa zastaviť plynutie času maľovaním a tak natrvalo zaznamenať filigránskou zručnosťou obrázky charakterizujúce rodisko. Na detailoch pri maľovaní svojich figurálnych kompozícií umiestnených v dedinskom vzhľade alebo v krajinke Ján Bačúr nám odkazuje, že veľa voľného času treba investovať pri maľovaní, aby sa čas zastavil, lebo zastaviť čas na plátne s toľkou lásky, akou to on robí, si vyžaduje výnimočnú trpezlivosť a pedantnosť. Domáci farár Ján Cicka, ktorý jubilanta pozná najdôvernejšie, pri jeho sedemdesiatke okrem iného uviedol „Nemožno si obraz súčasnej Padiny predstaviť bez diela a účasti ľudového maliara Jána Bačúra. Od detstva úzko spätý so svojim rodiskom prežíval všetky jeho zápasy a víťazstvá, úskalia a zdary, bolesti a radosti... Za posledné polstoročie vytvoril jednu zvláštnu Padinu, umeleckú tvár svojho rodiska. Z detstva zachované dojmy z jeho dielne dozreli v zrelé plody svedectva, ktorým každý porozumie“. Jedna časť Bačúrovej tvorby je venovaná aj portrétom. Na jeho portrétoch sú znázornení najmä skutoční ľudia, a pri ich zobrazovaní má vždy na zreteli psychologickú dimenziu ich osobnosti. Popredný srbský výtvarný kritik Slobodan Sanader Jána Bačúra hodnotil najkomplexnejšie. Vymenúva jeho všetky vlastnosti a danosti, ktoré Bačúr má, mimo iných prirodzenú inteligenciu pre maľovanie, ktoré mohol sledovať, cítiť a zažiť celý život vo vidieckom prostredí. Takýto muž mal pred sebou široké pole inšpirácie pre jeho obraz. Najprv štyri ročné obdobia s pestrými farbami a určitými prácami na roli a v dedine, potom zvyky, obyčaje, mýty a legendy pre každé ročné obdobie. Príroda a ľudia sú v ňom hlboko zakorenené a Bačúr, silou svojej tvorivej predstavivosti predstavuje prírodu prostredníctvom svojich obrazov, ktoré prenáša do svojej umeleckej abecedy, ktorá je autentická a neopakovateľná. Vzhľadom na to, že je veselý kolorista, dominujú modré, žlté a iné farby teplej časti chromatického spektra a vynikajúco odtieňujú svetlý tmavý povrch, takže vytvára formy a oživuje rytmus obrazu farbou. Detaily na jeho obrazoch sú zobrazené takmer fotografickou presnosťou harmonickej farby, či už ide o postavu človeka, zvieraťa, daru prírody alebo určitých predmetov. Zdá sa nám, že jeho celá práca je založená na kresbe. Pretože jeho kresba ako nezávislá umelecká disciplína je obraz a jeho obraz je z kresieb. U Bačúra každý detail na obraze má svoje miesto, ktoré vyvoláva zvláštne vzrušenie, plynulosť, krásu a psychologický rozmer, či už ide o postavu človeka, zviera v pohybe alebo v statike. Treba zdôrazniť, že v celej umeleckej tvorbe Jána Bačúra portrét zaujíma veľmi dôležité miesto a často sú na nich jeho priatelia a osobnosti z verejného života. Jeho portréty sú veľmi sugestívne s výrazným karikatúrnym a psychologickým rozmerom každého znaku zvlášť.

Insitný maliar Ján Bačúr za svoj život vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré poznajú vo viacerých krajinách. V rámci spoločných výstav predstavil svoje obrazy v desiatkach svetových miest. Ján Bačúr má novohradské korene, ktoré pochádzajú z obce Dolná Strehová, ku ktorým sa hrdo hlásil. A to aj k obciam, z ktorých pochádzali viacerí jeho rodáci. Napríklad Pôtorčania spomínajú na jeho účasť v roku 1997 v delegácii Padinčanov na oslavách sedemstoročnice obce, kedy venoval Pôtorčanom pamätný obraz znázorňujúci sťahovanie ich predkov roku 1806 z Pôtra do Padiny. V roku 1998 mal tiež zásluhou iniciatívy a réžii Pôtorčanov prostredníctvom galéristu Pavla Čapu vystavené obrazy v dolnostrehovskom kaštieli. Naposledy mal v roku 2018 reprezentačnú výstavu svojich obrazov v Dolnej Strehovej a v Pôtri. Za jeho celoživotnú insitnú tvorbu mu 14. februára 2018 prezident Srbska Alexandar Vučič odovzdal Jánovi Bačúrovi štátne vyznamenanie- striebornú medailu za výnimočné zásluhy v kultúrnej činnosti, zvlášť maliarstve. Len čo sa vrátil z Novohradu, 5. marca 2018 dostal ďalšie vyznamenanie od Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, je ňou Striebornú plaketa MZVaEZ, ktorú mu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade odovzdal Ivan Korčok, štátny tajomník MZV a EZ, a úradujúci minister.

Ján Jančovic

Foto autor a archív autora

Kovačické insitné umenie na plátne Jána Bačúra