Počas predĺženého víkendu v polovici marca na pozvanie Slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši zavítali do obce slovenské ženy rovnakej krvnej skupiny zo Srbska, z Báčskeho Petrovca.

Či len bude dobre, keď sa stretnú bánhedešské vyšívačky, ktoré vedia po slovensky, ale príležitosti po slovensky zhovárať sa majú málo, s hosťami, ktorí nevedia po maďarsky ani ceknúť, povedal si predseda slovenského voleného zboru Ján Pepo, keď bol vlani v lete na zájazde v rumunskom Nadlaku a videl tam výstavu výšiviek z Báčskeho Petrovca. Hneď sa predstavil dámam, ktoré na výstave robili „hostesky”. Slovo dalo slovo a vysvitlo, že s výstavou petrovských výšiviek odcestovala do Nadlaku aj tajomníčka Spolku petrovských žien Katarína Árnjašová. Predsedníčka Spolku na zachovávanie tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolana Pepová Tímárová ďalej rozvíjala myšlienku ako klbko vyšívacej priadze: pre nadšené členky vyšívacieho krúžku Rezeda, vynikajúce tvorkyne vyšívaných pokladov, bude prínosom aj spoznanie nových techník a spôsobov vyšívania, ba možno vznikne aj krásne cezhraničné priateľstvo. „Hostia k nám prišli na tri dni, od 15. do 17. marca. Pripravili sme pre dámy, ktoré tiež holdujú vyšívaniu, program a postarali sme sa o pohostenie. U nás v obci sme im poukazovali miestne pozoruhodnosti typické pre malé obce, akou je tá naša: kostol, hlavné námestie, verejné inštitúcie a výstavu pamiatok evanjelického dedičstva. Večer sme usporiadali zoznamovací večierok. Na druhý deň sme našich hostí zobrali do župnej metropoly, Békešskej Čaby. Predstavili sme im Čabiansky pamiatkový dom na Garaiho ulici. O sprievod sa postaral Ondriš Kiszely, ktorý po slovensky porozprával nielen históriu domu, ale aj dejiny Čabanov. Veľa hovoril nielen o minulosti, ako sa do týchto končín presídlili Slováci evanjelického vierovyznania, pridal aj informácie o súčasnosti, našich radostiach i ťažkostiach. Našou ďalšou zastávkou boli Slovenský pamätník a Dom slovenskej kultúry, kde sme s našimi hosťami aj poobedovali. Potom sme sa vybrali na výstavu do Munkácsyho múzea. Práve tam inštalovali výstavu prác medzinárodného XIX. Textilného festivalu Karpatskej kotliny a medzi súťažnými prácami sú aj výtvory členiek krúžku Rezeda.“

Delegácia z Petrovca mala 5 členov a priniesli so sebou prekrásne darčeky. Okrem sladkostí, medzi ktorými nechýbali ani herouky, petrovská klbása a pálenka, potešili domácich svojím periodikom, knižkou o histórii Ženského spolku. Čím nesmierne dojali svojich hostiteľov, to bola rozkošná miniatúrna darčeková kópia petrovského kroja. S výlučne po slovensky rečniacou delegáciou sa chceli stretnúť mnohí Veľkobánhedešania, doslova na striedačku. Jedna partia prišla v piatok, ďalšia odprevadila hostí do Békéšskej Čaby a ďalšie vyšívačky prišli na stretnutie v nedeľu dopoludnia. Priniesli so sebou na textile pripravené drukované vzory a mimovoľne sa rozbehol improvizovaný vyšívací workshop. Samozrejme, petrovskú delegáciu nepustili domov bez pozornosti. Zabalili im „svoje“ publikácie, albumy s tvorbou slovenských výtvarníkov v Umeleckom tábore vo Veľkom Bánhedeši, jeden diel Bánhedešských zošitov, ktorý sa okrem iného venuje čepcom, Kalendár výšivkárskej skupiny Rezeda na rok 2024 i vyšívané puzdierka na vreckovky či plastikové karty. Pridali, ako inak, aj po vzorke bánhedešskej pálenky. Dokonca vybavili hostí aj „domácou úlohou“, všetky členky delegácie, aj tie, ktoré sa pre chorobu nemohli zúčastniť návštevy, dostali na vyšívanie pripravené vytlačené vzory aj s farebnými bavlnkami.

Ako dodala vedúca Spolku na zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolana Pepová Tímárová, na Omrvinkovej párty nadšenie nemalo konca kraja, tak sa všetci tešili radostnému stretnutiu. Samozrejme, zohrievala ich aj hrdosť na vlastné jazykové vedomosti. Hovorili rovnakým nárečím ako hostia.

Ako sa cítili vo Veľkom Bánhedeši hostia z Báčskeho Petrovca? „Pravdu povediac, ani sme nevedeli kam ideme, čo máme očakávať.“ povedala vedúca delegácie, predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová a dodala: „Boli sme milo prekvapené, aké krásne veci tvoria tunajšie ženy. Veľmi dobre sme sa cítili, strávili sme tu nádherné tri dni a smejeme sa, že keď už sme dostali domácu úlohu, budú nám musieť oplatiť návštevu, aby skontrolovali, čo žiačky urobili... Príjemne sme sa cítili aj v Békešskej Čabe, v Slovenskom dome i na výstave výšiviek, i v Pamiatkovom dome, kde nám prednášali o dejinách miestnych obyvateľov. My sme do určitej miery prerástli z vyšívania do ďalších oblastí činnosti. Vydali sme dva receptáre, jeden keď bolo 100 rokov založenia Spolku žien v Petrovci, potom sme vydali publikáciu Spolok petrovských žien vo fotografii, tú sme aj priniesli do Maďarska. Veľa sa zaoberáme gastronómiou, varíme svadobnú kapustu, makové pirohy a vyprážame škvarky. Aj v partnerskom Martine na Slovensku sme boli na zabíjačkových dňoch. Keď nejdú s nami členovia speváckej skupiny, tak na podujatiach aj spievavame.“

„Som nadšený, ako dobre sa nám víkend s petrovskými ženami podaril,“ zhodnotil situáciu hlavný organizátor Ján Pepo. „Navštívili nás bezprostredné, priateľské, skutočne slovenské ženy. Tento víkend potvrdil, že keď treba, tak vieme po slovensky. Úplne zbytočne organizuje slovenská samospráva zájazd na Slovensko, ak počas cesty všetci medzi sebou rozprávajú po maďarsky! Zato takéto bilaterálne stretnutie, kde je komunikačným jazykom slovenčina, nás donúti oprášiť svoje jazykové vedomosti. Musíme vyhrabať z pamäti všetko, čo sa tam kedysi uložilo. Som nekonečne vďačný, že petrovské ženy prijali naše pozvanie, hoci o nás nič nevedeli. Položili sme základ budúcej spolupráce a veľmi sa tomu teším. Máme motiváciu,“ konštatoval predseda slovenského voleného zboru.

Jolana Pepová Tímárová na záver dodala: „Mala som to šťastie zúčastniť sa nádherného augustového festivalu, Slovenských národných slávností v Bášskom Petrovci, kde bola so mnou aj jedna z vedúcich vyšívacieho krúžku Rezeda. Jucika Gulyásová Žiláková neustále fotografovala, zachytila všetky rukávce, mužské košele, čepce, všetko, čo len bolo povyšívané prekrásnou výšivkou Slovákov zo Srbska. Už vtedy zozbierala množstvo vzorov. Bola by som nesmierne rada, keby sa do Petrovca mohli dostať aj moje drahé, talentované členky krúžku Rezeda. Určite by to bol pre ne podnetný zážitok. Zatiaľ sme nepodpísali zmluvu o spolupráci, ale slovne je už na svete. Zhodli sme sa, že vidíme priestor na dlhodobú spoluprácu.”

Erika Trenková

Foto: J. Pepová