Péter Rudas, riaditeľ santovskej základnej školy

Hovorí, že spolupráca školy s obecnou a slovenskou samosprávou, ako aj s rodičmi je dobrá. Škola totiž tradične slúži celej obci. Okrem usporadúvania plesov, svadieb a obecných slávností v priestoroch školy sídli aj hudobná škola i štúdio miestnej káblovej televízie. Prišiel z budapeštianskeho gymnázia do obecnej základnej školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. S riaditeľom santovskej základnej školy Péterom Rudasom sme sa rozprávali o jeho skúsenostiach.

- Od 1. decembra zastávate funkciu riaditeľa santovskej základnej školy. Mohli by ste sa nám predstaviť?
- Mám 53 rokov a približne 28 rokov vyučujem maďarčinu a dejepis, z obidvoch odborov mám vysokoškolské aj univerzitné vzdelanie, okrem toho mám pedagogickú odbornú skúšku z riadenia inštitúcie. Na začiatku svojej kariéry som pracoval v základných školách a potom 21 rokov v Gymnáziu Blanky Telekiovej v Budapešti, kde som bol riaditeľom 11 rokov. Pochádzam z Budapešti, ale z vetvy oboch rodičov mám predkov slovenskej národnosti na Slovensku. Dokonca som aj žil istý čas počas detstva na Slovensku. Niekoľko mesiacov som chodil do maďarskej školy v Rožňave, ale bývali sme v paneláku, v ktorom bývali zväčša Slováci, takže jazykové okolie bolo slovenské. Vedel som po slovensky, ale nadnes som zabudol. Samozrejme, keďže som sa rozhodol viesť inštitúciu, v ktorej sa vyučuje aj slovenčina, „oprášim“ si svoje vedomosti zo slovenčiny a plánujem sa znovu učiť tento jazyk. Dodnes si pamätám na tetu, ktorá bývala v Bratislave a v rámci jedného telefónneho rozhovoru používala tri jazyky: maďarčinu, slovenčinu a nemčinu.

- Po gymnáziu ste sa teraz zamestnali v základnej škole. Aká je to zmena?
- Rozdiel nie je v stupni školy, ale v jej veľkosti. Kým gymnázium bolo veľké, táto je pomerne malá škola, kde je celkom iný vzťah s rodičmi, medzi kolegami. Za 21 rokov som si, samozrejme, zvykol na gymnazistov a je ťažké si privyknúť znovu na žiakov základnej školy, ale sa usilujem. Menší rozdiel je vo vedení inštitúcie.

- Vlastne hneď ako ste sa dostali na čelo školy zmenil sa prevádzkovateľ.
- Žiaci z toho necítia veľa, ale kolegovia už áno. Napríklad úhradu cestovných nákladov dostali v januári iba koncom mesiaca, a týka sa to viacerých, ktorí dochádzajú za prácou z okolitých osád. Prijímam spravovanie školy štátom a vidím jeho ciele, ale teraz prechodne máme problémy. Nevieme napríklad, že kde sa máme obrátiť so svojimi požiadavkami na rozvoj vyučovacieho procesu. Chcel by som, aby v každej triede bol počítač, lebo som toho názoru, že v 21. storočí je samozrejmé používanie počítača a prístup k internetu. Hotovosť sme dostali prvýkrát koncom januára na bežné výdavky, dovtedy sme hradili všetko z vlastných. Samozrejme, máme účty a vieme ich preukázať, avšak nie je jasné, akým systémom sa dostane k nám hotovosť na takéto účely. Tiež finančného druhu je aj fakt, že účastnícky poplatok na súťaž z matematiky nehradí nový prevádzkovateľ, lebo tá nie je v zozname súťaží. Je to problém, lebo minulý rok ešte povedali, že všetko ostane po starom. Týka sa to 12 žiakov našej školy. Avšak máme šťastie, že máme dobré kontakty s obecným úradom, ktorý hradí účastnícky poplatok pre našich žiakov. Nehovoriac o takej maličkosti, že v decembri, keď prevádzkovateľom školy bol obecný úrad, v prípade, keď som mal problém, zobral som si kabát a pešo som prešiel na úrad, ale teraz musím viackrát cestovať do Verešváru.

- Koľko škôl patrí k školskému obvodu?
- Jedenásť, z toho jedna (Santov), kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Školský obvod sa zhoduje s krajom, teda spravuje desať osád.

- Koľko žiakov má vaša škola a koľkí sú v družine.
- Máme 137 žiakov, z toho približne tridsiati piati sú v družine. Mojim cieľom je, aby v nasledujúcom školskom roku mali aspoň prváci osobitnú skupinu. Pre nás nie je povinné celodenné vyučovanie, tento druh je možné zaviesť iba v tých školách, kde sú paralelné triedy, aby si rodičia mohli vybrať. Máme veľmi dobré výsledky v ďalších štúdiách: našich žiakov prijímajú na stredné školy, kde sa uchádzajú. Verím, že je to tým, že sa učia v rodinnej atmosfére, kde na nich dávajú pozor učitelia.

- Ako zabezpečíte v tejto malej telocvični týždenne päť povinných hodín telocviku?
- Zatiaľ iba prváci a piataci majú povinne päť hodín telesnej výchovy, do ktorej u nás zapadá aj ľudový tanec, preto sa nám zatiaľ darí. Chýba nám telocvičňa normálnej veľkosti. Verím, že v európskom rozpočtovom období v rokoch 2014-2020 budú konkurzy, v rámci ktorých sa môže uchádzať obec, lebo zrejme by bolo vhodné si vytvoriť taký spoločenský priestor, ktorý môže použiť tak dedina, ako aj škola.

- A na koniec niekoľko slov o výučbe slovenčiny. V akej miere je zabezpečená jej výučba a ako sa pripravujete na vyučovanie slovenskej vzdelanosti, ktorú od budúceho školského roku nie je možné učiť integrovane?
- U nás sa učí slovenčinu každý žiak. V poslednom období prišli dvaja noví žiaci, ktorí síce nemajú slovenské korene, ale pre ich rodičov bolo samozrejmé, že sa budú učiť po slovensky. Máme dvoch slovenčinárov. Na nižšom stupni vyučuje zástupca riaditeľa Ľudovít Papuček a na vyššom bývalá riaditeľka školy Katarína Kormošová, ktorá je zároveň predsedníčkou slovenskej samosprávy. Obidvaja sa pripravujú na vyučovanie slovenskej vzdelanosti, hoci národnostné rámcové učebné osnovy sa zatiaľ neuverejnili. Už niekoľko mesiacov je predložený návrh, ale nie je ešte schválený. V súčasnosti prerábame pedagogický program našej inštitúcie, do ktorého zaplánujeme aj tento predmet. Slovenčina je na poprednom mieste aj v mimoškolských aktivitách. Pripomeniem krúžok ľudového tanca, ktorý navštevujú vlastne členovia dorastu tanečnej skupiny Stužka. Máme spevácky zbor, kde sa žiaci učia aj slovenské piesne. Plánujem zaviesť do života našej inštitúcie slovenské národné oslavy. Naši žiaci sa pravidelne zúčastňujú na rôznych recitačných súťažiach zo slovenského jazyka tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku.

Za rozhovor ďakuje
Eva Patayová Fábiánová